Keď ľudia čítajú Božie výroky, sú ohromení a domnievajú sa, že Boh vykonal v duchovnej sfére niečo veľké, niečo, čo človek vykonať nedokáže a čo musí uskutočniť sám Boh osobne. Boh teda znova vyslovuje slová tolerancie voči ľudstvu. Vo svojich srdciach sú ľudia rozorvaní: „Boh nie je Bohom milosrdenstva ani láskavosti, je Bohom, ktorý človeka len skolí. Prečo nám preukazuje toleranciu? Je možné, že znova zmenil metódu?“ Keď tieto predstavy, tieto myšlienky vstúpia do ich sŕdc, zo všetkých síl sa ich snažia orezávať. No po tom, čo Božie dielo istý čas pokračuje, Duch Svätý koná v cirkvi veľké dielo a každý začne plniť svoju funkciu, všetci ľudia vstúpia do Božej metódy, lebo nik nepostrehne žiadnu nedokonalosť v tom, čo Boh hovorí a robí. Nik ani len netuší, aký presne bude ďalší Boží krok. Ako riekol Boh: „Kto zo všetkých pod nebesami nie je v Mojich rukách? Kto nekoná na základe Môjho vedenia?“ Ponúkam vám však niekoľko rád: v rámci záležitostí, ktoré vám nie sú jasné, nik z vás nesmie nič povedať ani urobiť. Nevravím to preto, aby som otupil tvoje nadšenie, ale aby si mohol vo svojom konaní nasledovať Božie vedenie. V žiadnom prípade nesmieš klesať na duchu ani pochybovať, lebo som sa zmienil o „nedokonalostiach“. Mojím cieľom je hlavne pripomenúť ti, aby si venoval pozornosť Božím slovám. Ľudia sú znova ohromení, keď čítajú tieto Božie slová: „Buďte vnímaví voči záležitostiam ducha, pozorní voči Môjmu slovu, a Môjho Ducha a Moje bytie a Moje slovo a Moje bytie naozaj považujte za neoddeliteľný celok, aby Ma všetci ľudia mohli uspokojiť v Mojej prítomnosti.“ Včera čítali varovné slová, slová o Božej tolerancii – dnes však Boh zrazu hovorí o duchovných záležitostiach. Čo sa to deje? Prečo Boh neustále mení spôsob, akým prehovára? Prečo to treba všetko vnímať ako neoddeliteľný celok? Je možné, že Božie slová nie sú praktické? Keď si Božie slová prečítame pozornejšie, prídeme na to, že po oddelení Božieho tela od Božieho Ducha sa telo stane fyzickým telom s telesnými vlastnosťami – tým, čomu ľudia hovoria chodiaca mŕtvola. Vtelené telo pochádza z Ducha: On je stelesnením Ducha, Slovom, ktoré sa stalo telom. Inak povedané, sám Boh žije v tele. Taká je závažnosť oddelenia Božieho Ducha od Jeho bytosti. V dôsledku toho, aj keď sa nazýva človekom, nepochádza z ľudstva. Nemá žiadne ľudské vlastnosti, je bytosťou, do ktorej sa Boh odieva, bytosťou, ktorú Boh schvaľuje. Božie slovo stelesňuje Božieho Ducha a priamo sa zjavuje v tele – to okrem toho značí, že Boh žije v tele a je praktickejším Bohom, čo dokazuje existenciu Boha a ukončuje vek ľudskej vzdorovitosti voči Bohu. Keď Boh povie ľuďom o ceste k poznaniu Boha, znova zmení tému a zameria sa na druhú stránku tejto záležitosti.

„Vstúpil som do všetkého, čo existuje, rozhliadol sa po obrovskom priestore vesmíru a kráčal medzi všetkými ľuďmi, zakúšajúc sladkosť a horkosť medzi nimi.“ Aj keď sú tieto slová jednoduché, ľudstvo má problém pochopiť ich. Došlo k zmene témy, no tá zostáva v podstate rovnaká: stále umožňuje ľuďom spoznať vteleného Boha. Prečo Boh hovorí, že zakúsil sladkosť a horkosť medzi ľuďmi? Prečo hovorí, že kráčal medzi všetkými ľuďmi? Boh je Duch a zároveň vtelená bytosť. Duch, ktorého nezväzujú obmedzenia vtelenej bytosti, môže vstúpiť do všetkého, čo existuje, Duch sa môže rozhliadnuť po obrovskom priestore vesmíru. Značí to, že Boží Duch napĺňa celý vesmír, pokrýva zem od jedného pólu k druhému, niet ničoho, čo by nezariadila Božia ruka, ani miesta, kde by sa nedali nájsť Božie stopy. Aj keď sa Duch stal telom a narodil sa ako človek, existencia Ducha nepopiera všetky ľudské potreby. Božia bytosť normálne je, oblieka sa, spí a má svoje bydlisko, pričom robí to, čo ľudia bežne robia. No keďže je Jeho vnútorná podstata iná, líši sa od „človeka“, o ktorom je reč. Aj keď medzi ľuďmi trpí, nezrieka sa pre toto utrpenie Ducha. Aj keď je požehnaný, nezabúda pre tieto požehnania na Ducha. Duch a bytosť pôsobia v tichej zhode. Duch a bytosť sa nemôžu rozdeliť ani sa nikdy nerozdelili, pretože bytosť je stelesnením Ducha a pochádza z Ducha – z Ducha, ktorý má podobu. Duch v tele nemôže prekonať svoj súčasný stav. To znamená, že nie je schopný nadprirodzených vecí, nemôže sa teda vymaniť z fyzického tela. Ak by sa vymanil z fyzického tela, vtelenie Boha by stratilo celý svoj význam. Človek môže spoznať samého praktického Boha, až keď sa Duch naplno vyjadrí vo fyzickom tele – až vtedy sa dosiahne Božia vôľa. Až po samostatnom predstavení fyzického tela a Ducha človeku poukáže Boh na ľudskú slepotu a vzdorovitosť: „A predsa Ma človek nikdy skutočne nepoznal, počas Mojich ciest Mi nikdy nevenoval pozornosť.“ Boh na jednej strane hovorí, že sa v tajnosti ukrýva vo fyzickom tele a nikdy pred zrakom ľudí nerobí nič nadprirodzené; na druhej strane sa sťažuje, že Ho človek nepozná. V tom nie je žiadne protirečenie. Keď sa na to pozrieme detailnejšie, nie je ťažké vidieť, že Boh dosahuje svoje ciele z týchto dvoch strán. Keby Boh dával najavo nadprirodzené znamenia a zázraky, nemusel by sa púšťať do veľkého diela. Vlastnými ústami by ľudí skrátka preklial na smrť a tí by hneď zomreli. To by presvedčilo všetkých ľudí – to by však nenaplnilo zámer Božieho vtelenia. Ak by Boh takto naozaj konal, ľudia by nikdy nemohli vedome uveriť v Jeho existenciu. Neboli by schopní pravej viery a okrem toho by si plietli diablov s Bohom. Ale hlavne, nikdy by nemohli spoznať Božiu povahu – nie je to jeden z aspektov významu Božieho vtelenia? Ak by ľudia nedokázali poznať Boha, potom by ten hmlistý Boh, ten nadprirodzený Boh, navždy nad nimi vládol. A neovládali by ich v tomto prípade ich vlastné predstavy? Jasnejšie povedané, nemali by nad nimi moc práve satan a diabli? „Prečo hovorím, že som opätovne prevzal moc? Prečo hovorím, že vtelenie má taký veľký význam?“ Okamih, keď sa Boh stáva telom, je okamihom, keď opätovne preberá moc. Zároveň je to čas, keď sa Jeho božská prirodzenosť priamo vynára s cieľom konať. Všetci ľudia postupne spoznávajú praktického Boha, a tak úplne odstraňujú satana zo svojich sŕdc a poskytujú v nich hlbšie miesto Bohu. Ľudia v minulosti vnímali Boha vo svojich mysliach na obraz satana, ako Boha, ktorý je neviditeľný a nehmatateľný. Dokonca verili, že tento Boh nielenže existuje, ale dokáže aj konať najrôznejšie znamenia a zázraky a odhaľovať mnohé tajomstvá, napríklad škaredé tváre ľudí posadnutých zlými duchmi. To je dostatočným dôkazom, že Boh v mysliach ľudí nie je obrazom Boha, ale niečoho iného ako Boha. Boh povedal, že chce obsadiť 0,1 percenta ľudských sŕdc. To je tá najvyššia norma, akú od človeka žiada. Okrem zjavného významu majú tieto slová aj praktickú stránku. Ak by nedošlo k takémuto vysvetleniu, ľudia by si mysleli, že Božie požiadavky voči nim sú príliš nízke, akoby ich Boh chápal príliš málo. Nie je to mentalita človeka?

Keď si dáme do súvislosti vyššie uvedené a Petrov príklad uvedený nižšie, prídeme na to, že Peter skutočne poznal Boha lepšie než ktokoľvek iný, lebo sa mu podarilo odvrátiť sa od hmlistého Boha a usiloval sa o poznanie praktického Boha. Prečo sa zvlášť spomína, že jeho rodičia boli démonmi, ktorí odporovali Bohu? Je to dôkaz, že Peter sa neusiloval o Boha vo svojom srdci. Jeho rodičia predstavovali hmlistého Boha; preto ich Boh spomína. Väčšina ľudí nevenuje tejto skutočnosti veľkú pozornosť. Namiesto toho sa zameriavajú na Petrove modlitby. Niektorí ľudia majú Petrove modlitby stále na perách, neustále na ne myslia, no nikdy neporovnávajú hmlistého Boha s Petrovým poznaním. Prečo sa Peter obrátil proti svojim rodičom a hľadal poznanie Boha? Prečo sa nútil do spoznávania lekcií tých, čo zlyhali? Prečo sa zameriaval na osvojenie viery a lásky všetkých, ktorí v priebehu vekov milovali Boha? Peter zistil, že všetky dobré veci pochádzajú od Boha a vychádzajú priamo od Neho bez toho, aby ich spracovával satan. To ukazuje, že Boh, ktorého poznal, bol praktickým, nie nadprirodzeným Bohom. Prečo sa hovorí, že Peter sa zameriaval na osvojenie viery a lásky všetkých, ktorí v priebehu vekov milovali Boha? Z toho jasne vyplýva, že ľudia v priebehu vekov zlyhávali hlavne preto, lebo mali len vieru a lásku, no nedokázali spoznať praktického Boha. V dôsledku toho zostala ich viera hmlistá. Prečo Boh viackrát spomína Jóbovu vieru no nespomína, že poznal Boha, a prečo hovorí, že Jób sa nevyrovnal Petrovi? Jóbove slová „Počul som o Tebe hovoriť, ale teraz Ťa vidí moje oko“ ukazujú, že mal len vieru a nemal žiadne poznanie. Slová „protiklad Petrových rodičov mu umožnil lepšie spoznať Moju láskavosť a milosrdenstvo“ u väčšiny ľudí často vyvolávajú hŕbu otázok. Prečo Peter potreboval protiklad, aby spoznal Boha? Prečo Ho nedokázal spoznať priamo? Prečo spoznal iba Božie milosrdenstvo a láskavosť a Boh nehovoril o ničom inom? Snažiť sa o poznanie praktického Boha možno až po rozpoznaní nereálnosti hmlistého Boha; cieľom týchto slov je prinútiť ľudí, aby vypudili hmlistého Boha vo svojich srdciach. Ak by ľudia od stvorenia až po dnešok vždy poznali pravú Božiu tvár, nedokázali by rozlíšiť satanove skutky, lebo bežné ľudské úslovie „človek si nevšimne rovnú zem, kým nezdolá horu“ dokazuje, prečo Boh hovorí tieto slová. Keďže Boh chce, aby ľudia hlbšie pochopili vierohodnosť Jeho príkladu, úmyselne zdôrazňuje milosrdenstvo a láskavosť, čím potvrdzuje, že vek, v ktorom žil Peter, bol vekom milosti. Z iného pohľadu to ešte viac odhaľuje ohyzdnú tvár diablov, ktorí nerobia nič iné, len poškodzujú a kazia človeka, čím kladú Božie milosrdenstvo a láskavosť do ešte výraznejšieho kontrastu.

Boh tiež naznačuje skutočnosti Petrových skúšok a opisuje ich reálne okolnosti, čím ľuďom dáva ďalej najavo, že Boh nie je len milosrdný a láskavý, ale aj majestátny a hnevlivý, a že tí, ktorí žijú v pokoji, nemusia nutne žiť uprostred Božích požehnaní. Zvestovanie Petrových skúseností ľuďom po jeho skúškach ešte viac dokazuje vierohodnosť Jóbových slov: „Vari máme dostať z Božej ruky len to dobré a nie aj to zlé?“ To dokazuje, že Petrovo poznanie Boha dosiahlo vskutku neslýchané oblasti, ktoré nikdy nedosiahli ľudia v minulých vekoch, čo bolo aj ovocím toho, že si osvojil vieru a lásku všetkých, ktorí v priebehu vekov milovali Boha, a že čerpal povzbudenie z lekcií ľudí, ktorí v minulosti zlyhali. Preto sa všetci, čo dosiahli pravé poznanie Boha, nazývajú „ovocím“ a do tejto kategórie sa radí aj Peter. Petrove modlitby k Bohu ukazujú jeho skutočné poznanie Boha počas jeho skúšok. Háčik je však v tom, že nedokázal plne pochopiť Božiu vôľu, a tak Boh na základe Petrovho poznania o Ňom požiadal len o „obsadenie 0,1 percenta ľudského srdca“. Skutočnosť, že ani Peter, teda človek, ktorý poznal Boha najlepšie, nedokázal presne pochopiť Božiu vôľu, ukazuje, že ľuďom chýba schopnosť poznať Boha, pretože ich tak veľmi skazil satan. To umožňuje všetkým ľuďom spoznať ľudskú podstatu. Tieto dva predpoklady – nedostatok ľudskej schopnosti poznať Boha a ich úplné preniknutie satanom – sú doplnkom veľkej Božej lásky, lebo Boh pracuje len so slovami, nepúšťa sa do žiadnych počinov a zaujíma tak určité miesto v ľudských srdciach. Prečo však ľudia potrebujú dosiahnuť len 0,1 percenta, aby uspokojili Božiu vôľu? Možno to vysvetliť tak, že Boh túto schopnosť v človeku nestvoril. Ak by človek bez tejto schopnosti dospel k stopercentnému poznaniu Boha, každý Boží krok by mu bol jasný ako facka – a vzhľadom na vrodenú ľudskú prirodzenosť by ľudia ihneď Boha zradili, povstali by a otvorene by Mu odporovali, pričom presne takto padol satan. Boh teda ľudí nikdy nepodceňuje, a to preto, že ich už dôkladne rozobral a všetko o nich Mu je nad slnko jasné, dokonca pozná aj presné množstvo vody v ich krvi. O čo zrejmejšia je teda pre Neho ľudská prirodzenosť? Boh sa nikdy nemýli a slová svojich výrokov volí nanajvýš presne. Niet teda nijakého rozporu medzi tým, že Peter presne nechápe Božiu vôľu, a tým, že má najväčšie poznanie o Bohu. Tieto dve záležitosti spolu okrem toho vôbec nesúvisia. Boh ho spomenul ako príklad nie preto, aby naňho upriamil pozornosť ľudí. Prečo niekto ako Jób nedokázal spoznať Boha, no Petrovi sa to podarilo? Prečo by Boh povedal, že človek to môže dosiahnuť, a zároveň by tvrdil, že je to vďaka Jeho veľkej moci? Sú ľudia vo svojej podstate naozaj dobrí? Nedokážu to zistiť tak jednoducho; nik by si neuvedomil vnútorný význam tejto veci, keby som o nej nehovoril. Cieľom týchto slov je poskytnúť ľuďom prehľad, aby mohli s vierou spolupracovať s Bohom. Až vtedy môže Boh spolupracovať s človekom. Tak vyzerá skutočná situácia v duchovnej sfére a pre človeka je úplne nepochopiteľná. Vypudiť satana z ľudských sŕdc a jeho miesto prenechať Bohu – práve to znamená odraziť satanov prudký útok, a iba tak sa dá povedať, že Kristus zostúpil na zem, len tak sa dá povedať, že pozemské kráľovstvá sa stali Kristovým kráľovstvom.

Ak sa v tomto bode zmienime o tom, že Peter slúžil niekoľko tisíc rokov ako vzor a príklad, neznamená to iba, že bol vzorom a príkladom. Tieto slová odrážajú boj, ktorý prebieha v duchovnom svete. Satan po celý čas pôsobí v človeku, márne dúfajúc, že ho pohltí, čo spôsobí, že Boh zničí svet a príde o svojich svedkov. Boh však riekol: „Najskôr vytvorím vzor, aby som mohol obsadiť najmenšie miesto v ľudskom srdci. V tejto etape Ma ľudstvo ani nepotešuje, ani Ma úplne nepozná, no i napriek tomu sa Mi vďaka Mojej veľkej moci budú môcť ľudia celkom podriadiť a prestanú Mi vzdorovať, pričom Ja tento príklad použijem na to, aby som porazil satana. Využijem teda spomínaných 0,1 percenta ľudského srdca, ktoré zaberám, aby som premohol všetky sily, ktoré má satan nad ľudstvom.“ Takže Boh dnes spomína Petra ako príklad, aby mohol slúžiť ako vzor pre celé ľudstvo, ktoré by ho malo napodobňovať a malo by praktizovať ako on. Spolu s úvodným úryvkom to dokazuje vierohodnosť toho, čo Boh povedal o situácii v duchovnom svete: „Dnešok je iný ako minulosť: budem robiť veci, ktoré od čias stvorenia nikto nikdy nevidel, hovoriť slová, ktoré v priebehu vekov nikto nikdy nepočul, lebo žiadam, aby Ma všetci ľudia spoznali v tele.“ Z toho jasne vyplýva, že Boh dnes začal konať podľa svojich slov. Ľudia vidia iba to, čo sa deje navonok. Nevidia, čo sa naozaj deje v duchovnom svete, preto Boh priamo hovorí: „Toto sú kroky Môjho riadenia, ale človek o nich nemá ani najmenšie tušenie. Hoci hovorím jasne, ľudia zostávajú zmätení. Je ťažké sa k nim dostať. Nie je toto poníženosť človeka?“ V týchto slovách sú obsiahnuté slová: vysvetľujú, že v duchovnom svete sa odohráva boj, ako je opísané vyššie.

Po tom, čo Boh stručne opísal Petrov príbeh, nie je Jeho vôľa úplne naplnená, preto kladie človeku v súvislosti s Petrovými záležitosťami túto požiadavku: „V celom vesmíre a na nebeskej klenbe, medzi všetkým na nebi a na zemi, všetky veci na zemi a na nebi vynakladajú všetko svoje úsilie na dosiahnutie konečnej etapy Môjho diela. Vari nechcete byť len divákmi, ktorým rozkazujú sily satana?“ Keď si ľudia prečítajú o Petrovom poznaní, hlboko ich to osvieti a pre väčší účinok im Boh ukazuje dôsledok ich zhýralosti, bezuzdnosti a nedostatku Jeho poznania. Okrem toho ľudstvu – ešte raz a presnejšie – hovorí, čo sa v skutočnosti odohráva v rámci boja v duchovnom svete. Len tak si ľudia dajú väčší pozor na to, aby ich neuniesol satan. Ďalej ujasňuje, že ak ľudia tentokrát padnú, už ich znova nezachráni. Tieto varovania spoločne prehlbujú dojem ľudstva z Božích slov a spôsobujú, že ľudia si väčšmi cenia Božie milosrdenstvo a vážia si varovné Božie slová, aby sa skutočne naplnil Boží cieľ zachrániť ľudstvo.