Peter bol Božím vzorom pre ľudstvo, svetlom, ktoré všetci poznali. Prečo Boh vyzdvihol niekoho takého bezvýznamného na ukážkový príklad a prečo ho ďalšie generácie ospevovali? Samozrejme, nedá sa to oddeliť od jeho prejavu lásky k Bohu a odhodlania milovať Ho. Čo sa týka toho, ako sa prejavovalo Petrovo srdce milujúce Boha a aké v skutočnosti boli jeho životné skúsenosti, musíme sa vrátiť do Veku milosti, opäť sa pozrieť na vtedajšie zvyky a sledovať, aký bol Peter v tomto veku.

Peter sa narodil do obyčajnej rodiny židovských roľníkov. Jeho rodičia živili celú rodinu obrábaním pôdy a Peter bol najstarším z detí, mal ešte štyroch súrodencov. To, samozrejme, netvorí hlavnú časť nášho príbehu, našou ústrednou postavou je Peter. Keď mal Peter päť rokov, rodičia ho začali učiť čítať. Židovský národ bol v tom čase pomerne učený a obzvlášť vyspelý v oblastiach ako poľnohospodárstvo, priemysel a obchod. Vďaka priaznivému spoločenskému prostrediu získali obaja Petrovi rodičia vyššie vzdelanie. Napriek vidieckemu pôvodu boli vzdelaní a dali by sa porovnať s priemernými vysokoškolákmi dnešnej doby. Pre Petra bolo zjavne požehnaním, že sa narodil do takých priaznivých sociálnych podmienok. Bol bystrý, rýchlo sa učil a pohotovo si osvojoval nové myšlienky. Keď začal študovať, na hodinách rozumel učivu s úplnou ľahkosťou. Jeho rodičia boli hrdí na to, že majú takého múdreho syna, a všemožne sa snažili, aby mu umožnili študovať. Dúfali, že sa mu podarí vyniknúť a zabezpečiť si významné miesto v spoločnosti. Peter sa nevedomky začal zaujímať o Boha, čo viedlo k tomu, že keď mal štrnásť rokov a chodil na strednú školu, cítil odpor k štúdium starogréckej kultúry, najmä pokiaľ išlo o fiktívne osoby a vymyslené udalosti v starogréckych dejinách. Odvtedy sa Peter, ktorý práve vstúpil do jari svojej mladosti, snažil zistiť viac o ľudskom živote a o svete. Svedomie ho netlačilo k tomu, aby odplatil rodičom ich úsilie, pretože jasne videl, že všetci ľudia žijú v sebaklame, ich životy nemajú zmysel a ničia si ich bojom o bohatstvo a uznanie. Jeho vhľad do veľkej miery súvisel so spoločenským prostredím, v ktorom žil. Čím viac vedomostí ľudia majú, tým zložitejšie sú ich medziľudské vzťahy a vnútorné svety, a tým viac sa teda nachádzajú v prázdnote. V takýchto podmienkach Peter trávil svoj voľný čas rôznymi návštevami, väčšinou náboženských osobností. V hĺbke jeho srdca vládol neurčitý pocit, že náboženstvo by mohlo vedieť zdôvodniť všetko, čo je v ľudskom svete nevysvetliteľné, a preto často chodieval na bohoslužby do blízkej synagógy. Jeho rodičia o tom nevedeli a netrvalo dlho, kým Peter, ktorý mal vždy dobrú povahu a výborný prospech, začal chodenie do školy nenávidieť. Pod dohľadom rodičov sotva dokončil strednú školu. Keď vyplával na breh z oceánu vedomostí, zhlboka sa nadýchol a od tej chvíle ho už nikto nemal vzdelávať ani obmedzovať.

Keď skončil školu, začal čítať najrôznejšie knihy, ale v sedemnástich rokoch ešte nemal veľa skúseností so svetom. Po ukončení štúdia sa živil ako roľník a zároveň sa snažil nájsť si čo najviac času na čítanie kníh a navštevovanie bohoslužieb. Jeho rodičia, ktorí doňho vkladali veľké nádeje, často preklínali nebo za svojho „vzdorovitého syna“, ale ani to nemohlo stáť v ceste jeho hladu a smädu po spravodlivosti. Peter zakúsil nemálo neúspechov, no jeho srdce bolo dychtivé a on rástol ako tráva po daždi. Onedlho mal to „šťastie“, že sa stretol s niektorými váženými osobnosťami náboženského sveta, a pretože jeho túžba bola taká silná, začal sa s nimi stretávať čoraz častejšie, až medzi nimi trávil takmer všetok svoj čas. Obklopený šťastím a spokojnosťou si zrazu uvedomil, že väčšina týchto ľudí verí len prostredníctvom slov, ale svojej viere neodovzdali srdcia. Ako mohol Peter, ktorého duša bola priama a čistá, ustáť takýto úder? Uvedomil si, že takmer všetci ľudia, s ktorými sa stýkal, boli zvieratá v ľudskom šate – boli to zvieratá s ľudskou tvárou. Vtedy bol Peter veľmi naivný, a tak ich viackrát zo srdca prosil. Ako však mohli tieto ľstivé a zákerné osobnosti náboženstva vypočuť prosby tohto zanieteného mladíka? Práve vtedy Peter pocítil skutočnú prázdnotu ľudského života: pri prvom kroku na javisku života zlyhal… O rok neskôr opustil synagógu a začal žiť sám.

Po tomto neúspechu sa 18-ročný Peter stal oveľa zrelším a sofistikovanejším. Po jeho mladíckej naivite nezostala ani stopa; nevinnosť a prostotu mladíka bezcitne umlčal neúspech, ktorý okúsil, a tak začal žiť ako rybár. Neskôr bolo vídať ľudí, ako počúvajú jeho kázne z loďky. Keďže sa živil ako rybár, šíril posolstvo všade, kam prišiel, a všetci, ktorým kázal, boli jeho kázňami opantaní, pretože to, o čom hovoril, sa dotýkalo sŕdc obyčajných ľudí a všetkých hlboko dojímala jeho úprimnosť. Často ľudí učil, aby sa k druhým správali úprimne, aby vzývali Vládcu neba, zeme a všetkého, aby neignorovali svoje svedomie a nerobili hanebnosti, aby vo všetkých záležitostiach uspokojovali Boha, ktorého v srdci milovali… Ľudia boli jeho kázňami často hlboko pohnutí; všetci sa ním cítili inšpirovaní a často boli dojatí až k slzám. Všetci jeho nasledovníci, ktorí boli do jedného núdzni, ho v tom čase veľmi obdivovali. Prirodzene, vzhľadom na to, aká bola vtedy spoločnosť, ich bolo veľmi málo. Petra okrem toho prenasledovali náboženské zložky vtedajšej spoločnosti. Následkom toho všetkého sa dva roky sťahoval z miesta na miesto a žil osamelým životom. Počas týchto dvoch rokov neobyčajných zážitkov získal mnoho pochopenia a naučil sa veľa o veciach, o ktorých predtým nič nevedel, takže ani v najmenšom nepripomínal svoje 14-ročné ja, s ktorým už teraz akoby nemal nič spoločné. Počas týchto dvoch rokov sa stretol s najrozmanitejšími ľuďmi a spoznal najrôznejšie pravdy o spoločnosti, v dôsledku čoho sa postupne začal zbavovať najrôznejších rituálov náboženského sveta. Hlboko ho vtedy ovplyvnil aj vývoj diela Ducha Svätého. Ježiš v tom čase pôsobil už mnoho rokov, takže aj Petrovo dielo bolo ovplyvnené dielom Ducha Svätého, hoci sa vtedy s Ježišom ešte nestretol. Preto keď Peter kázal, vyťažil z toho mnoho vecí, ktoré predchádzajúce generácie svätých nikdy nemali. Samozrejme, v tom čase už okrajovo vedel o Ježišovi, ale ešte nemal možnosť stretnúť sa s ním tvárou v tvár. Len dúfal a túžil vidieť tú nebeskú postavu zrodenú z Ducha Svätého.

Peter jedného večera za súmraku lovil ryby zo svojej loďky (neďaleko brehu vtedajšieho Galilejského jazera). V rukách držal rybársky prút, ale jeho myseľ bola sústredená na iné veci. Zapadajúce slnko osvetľovalo vodnú hladinu ako obrovský oceán krvi. Svetlo sa odrážalo na Petrovu mladú, ale pokojnú a vyrovnanú tvár. Zdalo sa, že je hlboko ponorený v myšlienkach. V tej chvíli zafúkal vánok a on si zrazu uvedomil osamelosť svojho života, čo v ňom okamžite vyvolalo pocit bezútešnosti. Ako sa vlny oceánu leskli vo svetle, bolo už jasné, že nemá náladu loviť ryby. Zahĺbený do myšlienok, odrazu za sebou počul hlas: „Žid Šimon, syn Jonášov, dni tvojho života sú osamelé. Budeš Ma nasledovať?“ Prekvapený Peter okamžite pustil udicu, ktorú držal v ruke, a tá sa okamžite potopila na dno mora. Peter sa rýchlo otočil a vo svojom člne uvidel stáť muža. Prezrel si Ho zhora nadol: mužove vlasy, dlhé po plecia, sa v slnečnom svetle zlatisto leskli, Jeho odev bol sivý, bol stredne vysoký a od hlavy po päty oblečený ako Žid. V slabnúcom svetle pôsobil sivý odev toho muža takmer ako čierny a zdalo sa, že Jeho tvár slabo žiari. Peter sa už mnohokrát snažil stretnúť s Ježišom, ale nikdy sa mu to nepodarilo. V tej chvíli Peter v hĺbke duše uveril, že tento muž musí byť svätý jeho srdca, a tak sa v rybárskom člne poklonil a povedal: „Je možné, že Ty si Pán, ktorý prišiel zvestovať evanjelium o nebeskom kráľovstve? Počul som o Tvojich zážitkoch, ale nikdy som Ťa nevidel. Chcel som Ťa nasledovať, ale nevedel som Ťa nájsť.“ Medzitým sa už Ježiš presunul do kajuty, kde sa pokojne usadil. „Poď a sadni si vedľa mňa!“ povedal. „Som tu, aby som našiel tých, ktorí Ma skutočne milujú. Prišiel som najmä preto, aby som šíril evanjelium o nebeskom kráľovstve, a budem cestovať po všetkých krajinách, aby som našiel tých, ktorí sú so Mnou zajedno. Si pripravený?“ Peter odpovedal: „Musím nasledovať Toho, koho poslal nebeský Otec. Musím uznať Toho, ktorý bol vyvolený Duchom Svätým. Keďže milujem nebeského Otca, ako by som mohol nebyť ochotný nasledovať ťa?“ Hoci boli Petrove slová plné náboženských predstáv, Ježiš sa usmial a spokojne pokýval hlavou. V tej chvíli sa v Ňom prebudil pocit otcovskej lásky k Petrovi.

Peter bol Ježišovým učeníkom niekoľko rokov a videl v Ňom veľa toho, čo v iných ľuďoch nebolo. Po roku nasledovania si Ježiš zvolil Petra spomedzi dvanástich učeníkov. (Ježiš to, samozrejme, nepovedal nahlas a ostatní o tom vôbec nevedeli). V živote sa Peter porovnával so všetkým, čo robil Ježiš. Najviac sa mu vryli do srdca posolstvá, ktoré Ježiš kázal. Bol Ježišovi dokonale oddaný a verný a nikdy proti Nemu nevyslovil žiadnu sťažnosť. Vďaka tomu sa stal Ježišovým verným spoločníkom všade, kam šiel. Peter pozoroval Ježišovo učenie, Jeho láskavé slová, to, aké jedlo prijímal, Jeho odev, Jeho prístrešie a spôsob, akým cestoval. Napodobňoval Ježiša v každom ohľade. Nikdy nebol samospravodlivý, ale odhodil všetky prežitky a nasledoval Ježišov príklad slovom i skutkom. Vtedy Peter pocítil, že nebo, zem a všetko je v rukách Všemohúceho a že preto nemá možnosť osobnej voľby. Peter si tiež osvojil všetko, čím bol Ježiš, a používal to ako príklad. Ježišov život ukazuje, že v tom, čo robil, nebol samospravodlivý; namiesto vychvaľovania sa dojímal ľudí láskou. To, aký bol Ježiš, sa ukazovalo na rôznych veciach, a preto Peter napodobňoval všetko, čo sa Ho týkalo. Petrove zážitky mu umožňovali čoraz viac cítiť Ježišovu milotu a vravieval veci ako: „Hľadal som Všemohúceho v celom vesmíre a videl som zázraky neba, zeme a všetkého, a tak som získal hlboký zmysel pre milotu Všemohúceho. Nikdy som však vo svojom srdci necítil pravú lásku a nikdy som na vlastné oči neuzrel milotu Všemohúceho. Dnes sa na mňa Všemohúci pozrel s priazňou v očiach a ja som konečne pocítil Božiu milotu. Konečne som zistil, že ľudstvo Boha nemiluje len preto, lebo stvoril všetky veci; našiel som Jeho bezhraničnú milotu vo svojom každodennom živote. Ako by mohla byť obmedzená na to, čo možno vidieť práve teraz?“ Ako plynul čas, aj v Petrovi sa objavilo veľa miloty. Bol Ježišovi veľmi podriadený a, samozrejme, zažil aj pár neúspechov. Keď ho Ježiš brával kázať na rôzne miesta, Peter sa vždy pokoril a počúval Jeho kázne. Aj keď dlhé roky nasledoval Ježiša, nikdy ho to neurobilo arogantným. Po tom, čo mu Ježiš povedal, že prišiel, aby bol ukrižovaný a aby tak mohol dokončiť svoje dielo, Peter často pociťoval v srdci úzkosť a zvykol v tajnosti osamote plakať. Ten „nešťastný“ deň však nakoniec prišiel. Po Ježišovom zatknutí Peter plakal sám vo svojom rybárskom člne a veľa sa preto modlil. Hlboko v srdci však vedel, že to je vôľa Boha Otca a nikto ju nedokáže zmeniť. Stále sa trápil, v očiach mal slzy, len pre svoju lásku. To je, samozrejme, ľudská slabosť. Preto keď sa dozvedel, že Ježiš bude pribitý na kríž, spýtal sa Ho: „Keď odídeš, vrátiš sa, aby si bol medzi nami a bdel nad nami? Budeme ťa môcť ešte niekedy vidieť?“ Hoci boli tieto slová veľmi naivné a plné ľudských predstáv, Ježiš vedel o trpkosti Petrovho utrpenia, a tak bol vďaka svojej láske ohľaduplný k Petrovej slabosti: „Peter, Ja som ťa miloval. Vieš ty o tom? Hoci to, o čom hovoríš, nemá žiaden dôvod, Otec prisľúbil, že sa po Mojom zmŕtvychvstaní budem ľuďom zjavovať 40 dní. Neveríš vari, že Môj Duch vás všetkých často obdarí milosťou?“ Hoci to Petra trochu upokojilo, stále cítil, že mu ešte niečo chýba, a tak sa mu Ježiš po vzkriesení prvýkrát otvorene zjavil. Aby však Petra odpútal od jeho predstáv, Ježiš odmietol bohaté jedlo, ktoré Mu Peter pripravil, a v okamihu zmizol. Od tej chvíle Peter konečne hlbšie chápal Pána Ježiša a ešte viac Ho miloval. Po svojom vzkriesení sa Ježiš Petrovi zjavoval často. Po uplynutí štyridsiatich dní a nanebovstúpení sa Petrovi zjavil ešte trikrát. Každé zjavenie sa udialo práve vtedy, keď sa malo dokončiť dielo Ducha Svätého a malo sa začať nové dielo.

Peter sa celý život živil rybolovom, ale žil najmä preto, aby kázal. Neskôr napísal prvý a druhý Petrov list, ako aj niekoľko listov vtedajšej filadelfskej cirkvi. Ľudí tej doby hlboko oslovil. Namiesto toho, aby ľudí poučoval prostredníctvom vlastných odporúčaní, poskytoval im vhodný prísun života. Nikdy nezabudol na Ježišovo učenie pred Jeho odchodom a inšpiroval sa ním po celý svoj život. Zatiaľ čo bol Ježišovým učeníkom, rozhodol sa oplatiť Pánovu lásku svojou smrťou a vo všetkom nasledovať Jeho príklad. Ježiš s tým súhlasil, a tak, keď mal Peter päťdesiattri rokov (viac ako dvadsať rokov po Ježišovom odchode), zjavil sa mu Ježiš, aby mu pomohol naplniť jeho túžbu. Nasledujúcich sedem rokov Peter trávil spoznávaním seba samého. Jedného dňa, na konci týchto siedmich rokov, bol ukrižovaný dole hlavou, čo bol koniec jeho výnimočného života.