Keď Boh hovorí z pohľadu Ducha, Jeho tón sa zameriava na celé ľudstvo. Keď hovorí z pohľadu človeka, Jeho tón sa zameriava na tých, ktorí nasledujú vedenie Jeho Ducha. Keď hovorí v tretej osobe (ktorú ľudia označujú za pohľad pozorovateľa), svoje slová zjavuje ľuďom priamo, aby Ho vnímali ako komentátora. Ľudia majú pritom pocit, že z Jeho úst vychádzajú bezhraničné veci, o ktorých nemajú nijaké vedomosti a ktoré nedokážu pochopiť. Nie je to vari tak? Keď Boh hovorí z pohľadu Ducha, celé ľudstvo stojí v údive. „Ľudská láska ku Mne je mizivá a ľudská viera vo Mňa je tiež žalostne malá. Keby som nenasmeroval svoje ostré slová na ľudské nedostatky, ľudia by sa chválili a preháňali, moralizovali by a vymýšľali pyšné teórie, akoby boli všeznalí a vševediaci, pokiaľ ide o pozemské záležitosti.“ Nielenže tieto slová odhaľujú to, aké je ľudstvo v skutočnosti a aké postavenie má Boh v ľudských srdciach, ale odhaľujú aj celý život ľudstva. Každý verí, že je výnimočný, no pritom ani nevie, že také slovo ako Boh existuje. Preto sa všetci odvažujú vymýšľať pyšné teórie. Pri tomto „vymýšľaní pyšných teórií“ však nejde o „hovorenie“ v zmysle, v akom ho chápu ľudia. Skôr sa tým myslí, že ľudí skazil satan. Všetko, čo robia, každý ich čin, vzdoruje Bohu a priamo Mu odporuje. Jadro ich činov pochádza zo satana, je v protiklade k Bohu a slúži na dosiahnutie nezávislosti, čo je v rozpore s Božou vôľou. Preto Boh hovorí, že všetci ľudia vymýšľajú pyšné teórie. Prečo Boh vraví, že Jeho slová sa zameriavajú najmä na ľudské nedostatky? Dôvodom je, že keby Boh neodhalil veci ukryté hlboko v ľudských srdciach tak, ako zamýšľal, nikto by sa nepodvolil; ľudia by potom nerozumeli sami sebe a nemali by bohabojné srdce. Inak povedané, ak sa úmysly ľudí neodhalia, dovolia si hocičo – možno dokonca aj priamo preklínať nebesá či Boha. To sú ľudské slabosti. Preto Boh hovorí: „Vydávam sa do všetkých kútov vesmíru a ustavične hľadám tých, ktorí vyhovujú Môjmu úmyslu a sú spôsobilí na to, aby som ich mohol použiť.“ Z tohto výroku, ako aj z neskoršej zmienky o formálnom zaznievaní pozdravu kráľovstva, je úplne zrejmé, že Boží Duch sa na zemi zaoberá novým dielom; ľudia ho len nedokážu vidieť fyzickými očami. Keďže sa hovorí o tom, že Duch je na zemi a vykonáva nové dielo, celý vesmír podstupuje dôležitú zmenu: Boží synovia a Boží ľud začínajú prijímať svedectvo o Božom vtelení, no navyše ho v rôznej miere prijíma i každé náboženstvo a denominácia, každá oblasť života a každé miesto. Ide o ohromný posun vesmíru v duchovnej sfére. Otriasa samotnými základmi celého náboženského sveta, na čo čiastočne odkazuje predtým zmieňované „zemetrasenie“. Následne začnú anjeli oficiálne vykonávať svoje dielo a izraelský ľud sa vráti do svojho domova, už nikdy nebude blúdiť a všetci, ktorí doň patria, sa nechajú viesť pastierom. Na rozdiel od toho sa začnú Egypťania vzďaľovať z dosahu Mojej spásy; to znamená, že prijmú Moje napomínanie (ktoré však ešte oficiálne nezačalo). Keď teda svet podstúpi týchto viacero veľkých zmien súčasne, formálne zaznie pozdrav kráľovstva a bude to čas, ktorý ľudia nazývajú „doba, keď začína pôsobiť sedemnásobne zosilnený Duch“. Vždy keď Boh koná dielo obnovy, v týchto etapách (alebo v týchto prechodných obdobiach), nie je nikto schopný chápať dielo Ducha Svätého. Z toho dôvodu znejú teda Božie slová „keď ľudia strácajú nádej“ pravdivo. Okrem toho, počas každej z týchto prechodných etáp, keď ľudia strácajú nádej alebo majú pocit, že tento prúd je nesprávny, začína Boh odznova a ujíma sa ďalšieho kroku svojho diela. Od čias stvorenia až dodnes Boh obnovoval svoje dielo a takto menil jeho metódy. Väčšina ľudí vie v rôznej miere pochopiť určitý aspekt tohto diela, ale keďže je ich duchovné postavenie príliš nízke, nakoniec ich spláchne príval vody; nedokážu pochopiť kroky Božieho diela, a tak sú odvrhnutí. Boh však aj týmto spôsobom ľudí očisťuje a takýto je Boží súd nad zastaranými predstavami ľudstva. Čím väčší základ ľudia majú, tým väčšie sú aj ich náboženské predstavy o Bohu, ktorých sa len ťažko zbavujú; neustále lipnú na starých veciach a je pre nich ťažké prijať nové svetlo. Na druhej strane, ak človek stojí, potom musí mať nejaký základ, na ktorom môže stáť, a predsa padne väčšine ľudí stále zaťažko vzdať sa svojich predstáv. Zvlášť to platí o ich predstavách o dnešnom vtelenom Bohu – to je celkom zrejmé.

V dnešných slovách hovorí Boh veľa o víziách a to netreba ďalej rozvíjať. Boh hovorí primárne o tom, ako sa budovaním cirkvi kladie základ pre budovanie kráľovstva. Presnejšie povedané, hlavným cieľom, kým sa budovala cirkev, bolo presvedčiť ľudí v srdci aj slove, hoci nepoznali vteleného Boha na vlastné oči. Aj keď v srdci prechovávali vieru, nepoznali vteleného Boha, pretože v tej etape bol na nerozoznanie od človeka. Vo Veku kráľovstva musia všetci preukázať presvedčenie v srdci, reči i očiach. To stačí na to, aby sa ukázalo, že aby všetci preukázali presvedčenie v srdci, reči a očiach, musí im byť dovolené poznať Boha žijúceho v tele fyzickými očami – nie pod nátlakom ani s obyčajnou náhodnou vierou, ale s poznaním, ktoré pramení z presvedčenia v ich srdci a ústach. V tejto etape budovania preto neprebieha nijaký boj ani zabíjanie. Namiesto toho povedú ľudí k osvieteniu Božie slová, vďaka čomu sa môžu usilovať a skúmať, aby mohli podvedome spoznať vteleného Boha. Táto etapa diela je pre Boha oveľa jednoduchšia, pretože necháva veci na prirodzený vývoj a nejde proti ľudstvu. Ľudí to nakoniec privedie k poznaniu Boha, tak sa nebojte a neprepadajte úzkosti. Keď Boh povedal: „Boj v duchovnej sfére sa jasne odohráva medzi celým Mojím ľudom“, myslel tým, že keď sa ľudia vydajú na správnu cestu a začnú spoznávať Boha, nielenže bude satan pokúšať každého človeka v jeho vnútri, ale môže ho pokúšať aj v samotnej cirkvi. To je však cesta, na ktorú sa musia vydať všetci, a preto sa nikto nemusí znepokojovať. Satanovo pokúšanie môže mať viacero podôb. Niekto možno zanedbá alebo zaprie Božie slová a možno povie niečo negatívne, aby oslabil pozitívny postoj ostatných. Takýto človek však zvyčajne nezíska druhých na svoju stranu. Je to ťažké rozpoznať. Hlavným dôvodom je, že takáto osoba sa síce stále môže proaktívne zúčastňovať stretnutí, no nie je si istá víziami. Ak by sa cirkev nechránila pred takýmito ľuďmi, pod vplyvom ich negatívneho postoja by mohla reagovať na Boha vlažne a prehliadať Božie slová – a to by znamenalo spadnúť priamo do satanovho pokušenia. Takýto človek možno neodoláva Bohu priamo, ale keďže nepozná Boha a nevie pochopiť Jeho slová, môže zájsť až tak ďaleko, že sa začne sťažovať alebo bude mať srdce naplnené odporom. Takíto ľudia by mohli tvrdiť, že ich Boh opustil, a preto nie sú schopní prijímať osvietenie a osvetlenie. Možno chcú odísť, no majú trochu obavy a možno tvrdia, že Božie dielo nepochádza od Boha, ale je, naopak, dielom zlých duchov.

Prečo Boh tak často spomína Petra? Prečo tvrdí, že dokonca ani Jób sa mu zďaleka nedokázal vyrovnať? Keď to Boh hovorí, nielenže ľudia začínajú venovať pozornosť Petrovým skutkom, ale núti ich to odsunúť nabok všetky príklady, ktoré majú vo svojom srdci, pretože ani príklad Jóba, ktorý mal najväčšiu vieru, nie je postačujúci. Len tak môžu dosiahnuť lepší výsledok, pričom v úsilí napodobniť Petra dokážu všetko odvrhnúť a postúpiť v poznaní Boha o krok vpred. Boh ukazuje ľuďom cestu praktizovania, ktorou sa vydal Peter, aby poznal Boha, s cieľom poskytnúť im určitý referenčný bod. Boh následne pokračuje v prorokovaní jedného zo spôsobov, akým bude satan pokúšať ľudstvo, keď hovorí: „Ak ste však voči Mojim slovám chladní a ľahostajní, potom ste nepochybne proti Mne. Je to tak.“ Týmito slovami Boh predpovedá ľstivé plány, ktoré satan skúsi použiť; slúžia ako výstraha. Nie je možné, aby boli všetci ľahostajní voči Božím slovám, ale napriek tomu sa podaktorí ľudia ocitnú v okovách tohto pokušenia. Preto Boh nakoniec s dôrazom opakuje: „Ak nepoznáte Moje slová, neprijímate ich ani neuvádzate do praxe, potom sa neodvratne stanete predmetom Môjho napomínania! Nepochybne sa stanete obeťami satana!“ Toto Boh radí ľudstvu – no napokon, ako predpovedal, časť ľudí nevyhnutne padne za obeť satanovi.