Dnešok už nie je Vekom milosti ani vekom milosrdenstva, ale Vekom kráľovstva, v ktorom sa zjavuje Boží ľud, vekom, v ktorom Boh koná veci priamo skrze božskú prirodzenosť. V tejto kapitole Božích slov teda Boh vedie do duchovnej oblasti všetkých, ktorí prijímajú Jeho slová. V úvodnom odseku robí tieto prípravy vopred, a ak má niekto poznatky o Božích slovách, bude sledovať cestu, aby dosiahol cieľ, a priamo pochopí, čo chce Boh vo svojom ľude dosiahnuť. Predtým boli ľudia skúšaní tak, že boli nazývaní vykonávateľmi služby, a dnes, po ich podrobení skúške, sa formálne začína ich výcvik. Okrem toho musia ľudia získať hlbšie vedomosti o Božom diele na základe slov minulosti a musia sa pozerať na slová a osobu aj na Ducha a osobu ako na jeden neoddeliteľný celok – ako na jedny ústa, jedno srdce, jeden čin a jeden zdroj. Táto požiadavka je najvyššou požiadavkou, akú kedy Boh od stvorenia uložil človeku. Z toho je vidieť, že Boh chce vynaložiť časť svojho úsilia na svoj ľud, že v ňom chce ukázať niektoré znamenia a zázraky a že predovšetkým chce, aby všetci ľudia poslúchali celé Božie dielo a slová. V jednom ohľade nesie samotný Boh svoje svedectvo a v inom kladie požiadavky na svoj ľud a priamo hromadne vydáva Božie správne ustanovenia: Keďže sa nazývate Mojím ľudom, veci už nie sú také, ako kedysi; mali by ste dbať na výroky Môjho Ducha, poslúchať ich a pozorne nasledovať Moje dielo; nesmiete oddeľovať Môjho Ducha od Môjho tela, pretože sme vo svojej podstate jedno a vo svojej prirodzenosti sme neoddeliteľní. Aby ľudia nezanedbávali vteleného Boha, opäť sa kladie dôraz na slová „pretože sme vo svojej podstate jedno a vo svojej prirodzenosti sme neoddeliteľní“. Keďže takéto zanedbávanie je zlyhaním človeka, je to opäť uvedené v Božích správnych ustanoveniach. Ďalej Boh oznamuje ľuďom, aké sú dôsledky porušenia Božích správnych ustanovení, bez toho, aby niečo skrýval: „Utrpia stratu a budú môcť piť len zo svojho kalicha horkosti.“ Keďže človek je slabý, po vypočutí týchto slov sa nemôže ubrániť tomu, aby si vo svojom srdci dával pred Bohom väčší pozor, lebo „kalich horkosti“ stačí na to, aby sa ľudia na chvíľu zamysleli. Ľudia si tento „kalich horkosti“, o ktorom hovorí Boh, vykladajú mnohými spôsobmi: byť súdený slovami alebo vyhnaný z kráľovstva, alebo byť na určitý čas izolovaný, alebo mať telo skazené satanom a posadnuté zlými duchmi, alebo byť opustený Duchom Božím, alebo mať zničené telo a byť vyhnaný do podsvetia. Ľudské myslenie má schopnosť dospieť k takýmto vysvetleniam a ľudia vo svojej predstavivosti nedokážu prekročiť tento prah. Božie myšlienky sú však odlišné od ľudských; to znamená, že „kalich horkosti“ sa nevzťahuje na žiadnu z vyššie uvedených vecí, ale na rozsah poznania Boha zo strany ľudí po tom, čo sa nimi Boh zaoberal. Aby sme to vyjadrili presnejšie, keď niekto svojvoľne oddelí Božieho Ducha od Jeho slov alebo oddelí slová od osoby, alebo Ducha od tela, do ktorého sa odieva, táto osoba nielenže nie je schopná spoznať Boha v Božích slovách, ale ak začne čo len trochu podozrievať Boha, zároveň bude na každom kroku oslepená. Ľudia si predstavujú, že budú priamo odrezaní, ale nie je to tak; budú skôr postupne padať do Božieho napomínania – znamená to, že ich zasiahnu veľké pohromy a nikto s nimi nebude v súlade, akoby boli posadnutí zlými duchmi a akoby boli bezhlavou muchou, ktorá udiera do všetkého, čo jej príde do cesty. Napriek tomu stále nie sú schopní odísť. Ich srdcia sú zaťažené neopísateľnými vecami, akoby v nich bolo nevýslovné utrpenie – no napriek tomu nedokážu otvoriť ústa a celý deň trávia v tranze, neschopní cítiť Boha. Za týchto okolností ich ohrozujú Božie správne ustanovenia, takže sa neodvážia opustiť cirkev, aj keď necítia žiadnu radosť – nazýva sa to vnútorný a vonkajší záchvat a pre ľudí je nesmierne ťažké vydržať to. To, čo tu bolo povedané, sa líši od predstáv ľudí – je to preto, lebo za týchto okolností stále vedia hľadať Boha, čo sa stane vtedy, keď sa im Boh obráti chrbtom, a predovšetkým sú úplne neschopní cítiť Boha, rovnako ako neveriaci. Boh takýchto ľudí nespasí priamo; keď sa vyprázdni ich kalich horkosti, nadíde čas príchodu ich posledného dňa. No v tejto chvíli stále hľadajú Božiu vôľu a chcú sa len o trochu viac tešiť – tento čas je však iný ako v minulosti, pokiaľ neexistujú osobitné okolnosti.

Potom Boh všetkým objasní aj pozitívne aspekty, a tak opäť získajú život – lebo v minulosti Boh povedal, že vykonávatelia služby nemajú život, ale dnes Boh zrazu hovorí o „vnútornom živote“. Iba po rozprave o živote ľudia vedia, že v nich stále môže byť Boží život. Týmto spôsobom ich láska k Bohu postupne narastá a získavajú väčšie poznanie Božej lásky a milosrdenstva. Preto po prečítaní týchto slov všetci ľudia ľutujú svoje predchádzajúce chyby a tajne ronia slzy ľútosti. Väčšina z nich sa v tichosti rozhodne, že musí Boha uspokojiť. Božie slová niekedy preniknú do najväčších hlbín ľudských sŕdc, čo ľuďom sťažuje ich prijatie a dosiahnutie pokoja. Niekedy sú Božie slová úprimné a vážne a hrejú ľudské srdcia. Keď si ich ľudia prečítajú, je to ako keď jahňa po mnohých rokoch odlúčenia opäť uvidí svoju matku. Oči majú plné sĺz, zmocňujú sa ich emócie a túžia sa vrhnúť do Božieho náručia, zmietajú sa vo vzlykoch, aby uvoľnili neopísateľnú bolesť, ktorá im už dlhé roky bodá srdcia, a aby tak ukázali svoju vernosť Bohu. Pre niekoľkomesačné skúšky sa stali trochu precitlivenými, akoby práve utrpeli nervový záchvat, ako invalid, ktorý je už roky pripútaný na lôžko. Aby sa vo svojej viere v Božie slová stali neoblomnými, Boh mnohokrát zdôrazňuje tieto slová: „Aby ďalší krok Môjho diela prebehol hladko a bez prekážok, uplatním zušľachtenie slov na skúšanie všetkých, ktorí sú v Mojom dome.“ Boh tu hovorí o „skúšaní všetkých v Mojom dome“; pozorným čítaním sa dozvedáme, že keď ľudia konajú ako vykonávatelia služby, majú stále miesto v Božom dome. Okrem toho tieto slová zdôrazňujú Božiu oddanosť pomenovaniu Boží ľud a prinášajú ľuďom určitú úľavu v ich srdciach. A prečo teda Boh opakovane poukazuje na mnohé prejavy v ľuďoch po prečítaní Božích slov alebo keď ešte nebolo odhalené pomenovanie Boží ľud? Ide len o to, aby sa ukázalo, že Boh je Bohom, ktorý sa díva hlboko do ľudského srdca? To je len čiastočný dôvod – a v tomto prípade má len druhotný význam. Boh tak činí preto, aby všetkých ľudí úplne presvedčil, že každý človek môže z Božích slov poznať svoje vlastné nedostatky a predchádzajúce životné chyby, a aby mohol predovšetkým položiť základ pre ďalší krok diela. Ľudia sa môžu len snažiť spoznať Boha a usilovať sa o napodobňovanie Boha na základe poznania seba samých. Vďaka týmto slovám sa ľudia menia z negatívnych a pasívnych na pozitívnych a proaktívnych, čo umožňuje zakoreniť druhú časť Božieho diela. Dá sa povedať, že s týmto krokom diela ako základom sa druhá časť Božieho diela stáva jednoduchou záležitosťou, ktorá si vyžaduje len minimálne úsilie. Keď teda ľudia vypudia zo svojich sŕdc smútok a budú pozitívni a proaktívni, Boh využije túto príležitosť, aby dal svojmu ľudu iné požiadavky: „Moje slová sú zverejňované a vyjadrované kedykoľvek a kdekoľvek, a tak aj vy by ste mali predo Mnou vždy poznať samých seba. Koniec koncov, dnešok je odlišný od toho, čo bolo predtým, a už nemôžeš dosiahnuť všetko, čo si želáš. Namiesto toho si musíš pod vedením Mojich slov podmaniť svoje telo; musíš používať Moje slová ako svoju hlavnú oporu a nesmieš konať bezohľadne.“ Boh pritom zdôrazňuje hlavne „Moje slová“; aj v minulosti sa viackrát odvolával na „Moje slová“, a preto tomu každý venuje určitú pozornosť. Takto sa načrtlo jadro ďalšieho kroku Božieho diela: všetci ľudia obrátia svoju pozornosť na Božie slová a nesmú mať žiadne iné lásky. Všetci si musia vážiť slová vyslovené z Božích úst a nebrať ich na ľahkú váhu; tak sa skončia predchádzajúce pomery v cirkvi, keď jeden človek čítal Božie slová a ostatní povedali amen a boli poslušní. Vtedy ľudia nepoznali Božie slová, ale brali ich ako zbraň, ktorou sa bránili. Aby to zvrátil, Boh na zemi kladie na človeka nové, vyššie požiadavky. Aby ľudia prestali byť negatívni a pasívni, keď vidia vysoké Božie štandardy a prísne Božie požiadavky, Boh často povzbudzuje ľudí slovami: „Keďže sa veci dostali až do takého stavu, ako je ten dnešný, nemusíte sa cítiť príliš zarmútení a ľutovať svoje skutky a činy z minulosti. Moja veľkodušnosť je bezbrehá ako moria a obloha – vari nepoznám ľudské schopnosti a poznatky o Mne ako vlastnú dlaň?“ Tieto vážne a úprimné slová zrazu otvárajú ľudské mysle a okamžite ich vedú od zúfalstva k láske k Bohu, k pozitívnemu a proaktívnemu postoju, lebo Boh hovorí tak, že sa chopí slabosti v srdciach ľudí. Bez toho, aby si to ľudia uvedomovali, vždy sa pred Bohom hanbia za svoje minulé činy a opakovane prejavujú ľútosť. Preto Boh zjavuje tieto slová obzvlášť prirodzeným a normálnym spôsobom, aby ľudia nemali pocit, že Božie slová sú strnulé a jednotvárne, ale že sú prísne a zároveň jemné, živé a autentické.

Od stvorenia až do dnešného dňa Boh v tichosti usporiadal pre človeka všetko z duchovného sveta a nikdy človeku neprezradil o duchovnom svete pravdu. Dnes však Boh odrazu poskytuje prehľad o boji, ktorý v ňom zúri, v dôsledku čoho si ľudia, prirodzene, lámu hlavu, rastie v nich pocit, že Boh je hlboký a nepochopiteľný, a ešte ťažšie sa im hľadá zdroj Božích slov. Dá sa povedať, že búrlivý stav duchovného sveta privádza všetkých ľudí do ducha. To je prvá kľúčová časť diela budúcnosti a záchytný bod, ktorý ľuďom umožňuje vstúpiť do duchovnej oblasti. Z toho je vidieť, že ďalší krok Božieho diela je zameraný hlavne na ducha, pričom hlavným cieľom je dať všetkým ľuďom väčšie poznanie zázračných skutkov Božieho Ducha v tele, a tak dať všetkým, ktorí sú verní Bohu, väčšie poznanie o hlúposti a prirodzenosti satana. Hoci sa nenarodili v duchovnej oblasti, majú pocit, akoby uvideli satana, a len čo to pocítia, Boh okamžite zmení rétoriku – a hneď ako ľudia dosiahnu tento spôsob myslenia, Boh sa opýta: „Prečo vás cvičím s takou naliehavosťou? Prečo vám hovorím fakty o duchovnom svete? Prečo vás opakovane upozorňujem a nabádam?“ A tak ďalej – celý rad otázok, ktoré vyvolávajú mnoho otázok v mysliach ľudí: Prečo Boh hovorí týmto tónom? Prečo hovorí o záležitostiach duchovného sveta, a nie o svojich požiadavkách, ktoré kladie na ľudí počas budovania cirkvi? Prečo Boh nezasahuje do predstáv ľudí zjavovaním tajomstiev? Ak sa ľudia jednoducho len trochu zamyslia, získajú nejaké vedomosti o krokoch Božieho diela, a tak, keď sa v budúcnosti stretnú s pokušeniami, zrodí sa v nich skutočný odpor voči satanovi. A aj keď sa v budúcnosti stretnú so skúškami, stále dokážu poznať Boha a hlbšie nenávidieť satana, a teda ho preklínať.

Nakoniec sa človeku zjaví Božia vôľa úplne: Každému z Mojich slov sa umožní zakoreniť sa, rozkvitnúť a zarodiť v tvojej duši, a čo je dôležitejšie, priniesť viac ovocia. Ja totiž nežiadam o pestré, bujné kvety, ale o bohaté ovocie – ovocie, ktoré nestráca svoju zrelosť. Z opakovaných Božích požiadaviek na Jeho ľud je táto najkomplexnejšia zo všetkých, je to ústredný bod a presadzuje sa priamočiarym spôsobom. Z pôsobenia v normálnej ľudskej prirodzenosti som prešiel do pôsobenia v plnej božskej prirodzenosti; v minulosti teda nebolo potrebné k Mojim jednoduchým slovách pridávať ďalšie vysvetlenia a väčšina ľudí bola schopná pochopiť význam Mojich slov. Od ľudí sa vtedy vyžadovalo len to, aby poznali Moje slová a vedeli hovoriť o realite. Tento krok je však výrazne odlišný. Moja božská prirodzenosť úplne prevzala kontrolu a pre ľudskú prirodzenosť tu nezostal žiadny priestor, aby zohrala úlohu. Ak chcú teda jednotlivci z Môjho ľudu pochopiť pravý význam Mojich slov, je to pre nich nesmierne ťažké. Iba prostredníctvom Mojich výrokov môžu získať osvietenie a osvetlenie a mimo tohto kanála sú všetky predstavy o pochopení cieľa Mojich slov len prázdnymi snami. Keď Ma všetci ľudia lepšie spoznajú po prijatí Mojich výrokov, nadíde čas, keď Ma môj ľud bude žiť, Moje dielo v tele bude dokončené a Moja božská prirodzenosť bude naplno žiť v tele. V tej chvíli Ma všetci ľudia spoznajú v tele a budú môcť skutočne povedať, že Boh sa zjavuje v tele, a to bude to ovocie. To je ďalší dôkaz, že Boh sa unavil budovaním cirkvi – teda že „hoci v skleníku je toľko kvetov ako hviezd na nebi a priťahujú davy obdivovateľov, len čo zvädnú, zostanú otrhané ako satanove zákerné plány a nikto už po nich ani neštekne.“ Hoci Boh pôsobil v čase budovania cirkvi aj osobne, lebo je Bohom, ktorý je vždy nový a nikdy starý, vôbec nesmúti po veciach minulosti. Aby zabránil ľuďom premýšľať o minulosti, použil slová „otrhané ako satanove zákerné plány“, čo poukazuje na to, že Boh sa neriadi učením. Niektorí ľudia si môžu nesprávne vykladať Božiu vôľu a pýtajú sa: „Keď dielo vykonáva samotný Boh, prečo povedal: ‚len čo kvety zvädnú, nikto už po nich ani neštekne‘“? Tieto slová prinášajú ľuďom zjavenie. Najdôležitejšie je, aby umožnili všetkým ľuďom mať nový a správny východiskový bod; až potom budú schopní uspokojiť Božiu vôľu. V konečnom dôsledku bude Boží ľud schopný vzdávať Bohu chválu, ktorá je pravdivá, nie silená, a ktorá vychádza z ich sŕdc. To je jadrom šesťtisícročného Božieho plánu riadenia. Znamená to, že ide o zhmotnenie tohto šesťtisícročného plánu riadenia: umožniť všetkým ľuďom spoznať význam Božieho vtelenia – umožniť im prakticky spoznať, že Boh sa stal telom, teda Božie skutky v tele –, aby popreli hmlistého Boha a poznali Boha, ktorý je dnešný i včerajší a navyše aj zajtrajší, ktorý reálne a skutočne existoval od večnosti do večnosti. Až potom Boh vstúpi do odpočinku!