Zo všetkých týchto slov sú najnezabudnuteľnejšie práve tie dnešné. Božie slová predtým odhaľovali ľudské stavy či nebeské tajomstvá, no tento dnešný výrok je iný ako tie minulé. Neposmieva sa ani si nerobí žarty, ale predstavuje niečo úplne neočakávané: je to Boh, ktorý sedí a pokojne sa zhovára s ľuďmi. Čo má v úmysle? Čo vidíš, keď Boh hovorí toto: „Dnes som začal nové dielo nad vesmírmi. Dal som ľuďom na zemi nový začiatok a všetkých som ich požiadal, aby sa vysťahovali z Môjho domu. A keďže ľudia sú k sebe radi zhovievaví, radím im, aby si uvedomovali samých seba a aby stále nevyrušovali Moje dielo.“ A čo je tento „nový začiatok“, ktorý spomína Boh? Už predtým radil ľuďom, aby odišli, ale vtedy mal v úmysle preveriť ich vieru. Takže pokiaľ dnes hovorí iným tónom, je skutočný, alebo falošný? Ľudia predtým nepoznali skúšky, o ktorých hovoril. Len vďaka kroku diela vykonávateľov služby ich oči uvideli a oni osobne zažili Božie skúšky. Odvtedy na základe príkladu stoviek Petrových skúšok ľudia často upadali do omylu a verili, že „to bola Božia skúška“. Okrem toho sa fakty v Božích slovách objavovali len zriedka. Ľudia teda čoraz hlbšie upadali do slepého presvedčenia o Božích skúškach, a tak pri všetkých slovách vyslovených Bohom nikdy neverili, že ide o dielo faktov, ktoré vykonal Boh; namiesto toho verili, že Boh nemá na práci nič lepšie, ako používať slová zrovna na skúšanie ľudí. Ľudia nasledovali práve uprostred takýchto skúšok, ktoré boli beznádejné, no i napriek tomu zdanlivo ponúkali nádej. Keď teda Boh povedal: „Všetci, ktorí zostanú, budú pravdepodobne trpieť v dôsledku nešťastia a nedostatku šťastia“, ľudia stále zameriavali svoju pozornosť na nasledovanie, a preto sa nechystali odísť. Robili to uprostred takýchto ilúzií a nik sa neopovážil vyjadriť presvedčenie, že neexistuje žiadna nádej – to je čiastočný dôkaz Božieho víťazstva. Boží pohľad ukazuje, že Boh usmerňuje všetko tak, aby Mu to slúžilo. Ľudské ilúzie sú povzbudením, aby ľudia neopustili Boha, bez ohľadu na čas a miesto, takže Boh počas tohto kroku využíva nedokonalé pohnútky ľudí, aby ich prinútil vydať o Ňom svedectvo, čo má hlboký význam, keď Boh hovorí: „Získal som časť ľudí.“ Satan používa ľudské pohnútky na to, aby spôsobil narušenia, zatiaľ čo Boh ich používa na to, aby človeka prinútil slúžiť – to je pravý význam Božích slov: „Ľudia si predstavujú, že sa sem prederú, no keď Mi podajú svoje falošné vstupenky, hneď na mieste ich uvrhnem do ohnivej jamy. Keď potom uvidia vlastné ‚starostlivé úsilie‘ v plameňoch, stratia nádej.“ Boh usmerňuje všetky veci tak, aby ich prinútil slúžiť Mu. Preto sa nevyhýba rôznym ľudským názorom, no odvážne ľuďom hovorí, aby odišli; v tom spočíva obdivuhodnosť a múdrosť Božieho diela – úprimné slová a metódu spája do jedného celku, pričom ľudia dostávajú závrat a zostávajú dezorientovaní. Z toho je jasné, že Boh naozaj žiada ľudí, aby sa vysťahovali z Jeho domu, nie je to len akási skúška. Boh využíva túto príležitosť, aby povedal: „Ľuďom však vravím aj to, že keď sa im nepodarí získať požehnania, nik sa na Mňa nemôže sťažovať.“ Nik nedokáže pochopiť, či sú Božie slová pravé, alebo falošné, Boh však túto príležitosť využíva na to, aby ľudí ustálil a zbavil ich túžby po odchode. Takže ak raz budú prekliati, Božie slová ich vopred varujú, tak ako hovoria ľudia, že „slová, ktoré sa zle počúvajú, sú dobré“. Láska ľudí k Bohu je dnes horlivá a úprimná, pričom slová, pri ktorých nevedeli určiť, či sú pravé alebo falošné, si ich podmanili a oni začali milovať Boha – a práve preto Boh riekol: „Už som uskutočnil svoje veľké dielo.“ Keď Boh hovorí: „Dúfam, že si nájdu vlastnú cestu k prežitiu. V tomto som bezmocný“, ide o realitu toho, že Boh vyslovil všetky tieto slová – ľudia si to však nemyslia; namiesto toho vždy nasledovali bez toho, aby venovali čo i len trochu pozornosti Božím slovám. Preto keď Boh hovorí: „V budúcnosti už nebudú medzi nami žiadne slová, už nebudeme mať spoločné témy na rozhovor, nebudeme si prekážať, každý pôjdeme svojou vlastnou cestou“, tieto slová sú realitou a vôbec nie sú poškvrnené. Nech už si ľudia myslia čokoľvek, taká je „nerozumnosť“ Boha. Boh už vydal pred satanom svedectvo a povedal, že zariadi, aby Ho žiadny človek neopustil, a to bez ohľadu na čas a miesto – takže tento krok diela sa zavŕšil a Boh neberie ohľad na ľudské sťažnosti. Boh to však od začiatku vyjadril jasne. Ľudia teda zostávajú bezmocní, musia prehltnúť svoj hnev a držať jazyk za zubami. Zápas medzi Bohom a satanom sa úplne zakladá na človeku. Ľudia nad sebou nemajú žiadnu kontrolu, sú vskutku len bábkami, zatiaľ čo Boh a satan sú tými, čo všetko riadia zo zákulisia. Keď Boh používa ľudí, aby o Ňom vydali svedectvo, robí všetko, čo Mu zíde na um, robí všetko možné, len aby ľudí použil na službu pre seba, v dôsledku čoho ľudí manipuluje satan a popritom ich vedie Boh. A keď sa skončí svedectvo, ktoré chce Boh vydať, odsunie ľudí stranou a nechá ich trpieť, tváriac sa, akoby s nimi nemal nič spoločné. Keď chce ľudí znova použiť, opäť ich zdvihne a použije, ľudia si to však ani prinajmenšom neuvedomujú. Sú ako vôl či kôň, ktorých pán zapriahne podľa ľubovôle, a nik z nich nemá nad sebou žiadnu kontrolu. Možno to znie trochu smutne, no bez ohľadu na to, či majú ľudia nad sebou nejakú kontrolu, alebo nie, slúžiť Bohu je cťou a nie je to nič, čo by ich malo znepokojovať. Akoby mal Boh konať práve takto. Nie je schopnosť uspokojiť potrebu Všemohúceho niečo, čím by sme sa mali pýšiť? Čo ty na to? Predsavzal si si niekedy, že budeš slúžiť Bohu? Je možné, že si chceš stále zachovať právo na hľadanie vlastnej slobody?

Napriek všetkému je všetko, čo Boh robí, dobré a hodné nasledovania, pričom človek a Boh sa v konečnom dôsledku líšia. Preto by si mal Boha milovať ľudským srdcom bez ohľadu na to, či má Boh na zreteli tvoju lásku. Božie slová ukazujú, že v Božom srdci je aj veľký smútok. Ľudia podstupujú zušľachťovanie len vďaka Božím slovám. Toto dielo sa však, koniec koncov, uskutočnilo včera – čo presne bude teda Boh robiť ďalej? Dodnes to zostáva tajomstvom, takže ľudia to nedokážu pochopiť ani obsiahnuť a môžu sa akurát nechať viesť Božou hudbou. Všetko, čo Boh hovorí, je napriek tomu skutočné a všetko sa stane skutočnosťou – o tom niet žiadnych pochýb!