Tento súbor Božích slov spolu obsahuje štyri časti, pričom Kristus ich všetky vyjadril v období od júna 1992 do 23. marca 2010. Väčšina z nich sa zakladá na záznamoch Kristových kázní a duchovných spoločenstvách, keď cestoval medzi cirkvami. Neboli nijako upravené a dodatočne ich nezmenil ani Kristus. Zvyšné časti napísal Kristus osobne (keď Kristus píše, robí to na jedno posedenie, pričom sa vôbec nezastavuje, aby popremýšľal či vykonal nejaké úpravy, Jeho slová sú výhradne vyjadrením Ducha Svätého – o tom niet najmenších pochýb). Namiesto toho, aby sme tieto dva druhy výrokov od seba oddelili, uvádzame ich spoločne, pričom používame pôvodné poradie, v ktorom boli vyjadrené; to nám z celistvosti Božích výrokov umožňuje rozpoznať kroky Božieho diela a pochopiť, ako Boh koná počas jednotlivých etáp, čo sa ľuďom zíde na to, aby spoznali kroky Božieho diela a Božiu múdrosť.

Prvých osem kapitol knihy Slová Krista, keď kráčal naprieč cirkvami I – súhrnne označovaných ako Cesta – predstavuje malý súbor slov, ktoré vyslovil Kristus, keď sa nachádzal s človekom na rovnakej úrovni. Napriek ich zdanlivej fádnosti prekypujú Božou láskou a záujmom o ľudstvo. Predtým Boh hovoril z pohľadu tretieho neba, čo Ho od človeka veľmi vzďaľovalo a v dôsledku čoho sa k Nemu ľudia báli priblížiť – a už vôbec sa Ho neodvážili žiadať, aby zaopatril ich životy. Boh teda v diele Cesta prehovoril k človeku ako rovný k rovnému a ukázal Mu smer cesty, čím sa vzťah človeka s Bohom vrátil do pôvodného stavu; ľudia už nepochybovali, či Boh stále využíva metódu hovorenia, ani ich už neprenasledovala hrôza zo skúšky smrti. Boh zostúpil z tretieho neba na zem, ľudia predstúpili pred Boží trón z jazera ohňa a síry, zbavili sa prízraku „vykonávateľov služby“ a ako čerstvo narodené teliatka oficiálne prijali krst Božími slovami. Až potom sa s nimi mohol Boh dôverne porozprávať a vykonať ďalšie dielo zaopatrenia ich života. Boh sa ako človek ponížil preto, aby sa priblížil k ľuďom, pričom zmenšil vzdialenosť medzi nimi a sebou, čo Mu umožnilo nadobudnúť uznanie a dôveru ľudí a prebudiť v nich presvedčenie usilovať sa o život a nasledovať Boha. Osem kapitol diela Cesta možno súhrnne označiť ako kľúče, ktorými Boh otvára dvere do ľudských sŕdc, pričom spolu tvoria pilulku s cukrovou polevou, ktorú dáva človeku. Len vďaka tomu dokážu ľudia venovať zvýšenú pozornosť opakovaným Božím náukám a pokarhaniam. Dalo by sa povedať, že Boh oficiálne začal dielo zaopatrenia života a vyjadrovania pravdy až v tejto súčasnej etape diela a zároveň pokračoval v prehovoroch: „Ako by sa na vieru v Boha mali pozerať veriaci“ a „O krokoch Božieho diela“… Neznačí takáto metóda Božiu múdrosť a úprimné Božie úmysly? To je samotný začiatok Kristovho zaopatrenia života, takže pravdy sú o niečo plytšie ako v nasledujúcich častiach. Je za tým veľmi jednoduchý princíp: Boh koná na základe potrieb ľudstva. Nekoná ani nehovorí naslepo; iba Boh plne chápe potreby ľudstva a nikto iný nemá pre človeka viac lásky a pochopenia.

Vo výrokoch 1 až 10 v knihe Dielo a vstup vstupujú Božie slová do novej fázy. Preto sú tieto výroky umiestnené na začiatok. Následne sa zrodilo dielo Slová Krista, keď kráčal naprieč cirkvami II. Boh počas tejto fázy prišiel s podrobnejšími požiadavkami na svojich nasledovníkov. Išlo o požiadavky, ktoré zahŕňali poznatky o životnom štýle človeka, o tom, aké kvality sa od ľudí vyžadujú a tak ďalej. Keďže títo ľudia boli odhodlaní nasledovať Boha a už vôbec nepochybovali o Božej identite a podstate, Boh sa k nim začal aj formálne správať ako k členom vlastnej rodiny, hovoril s nimi v duchovnom spoločenstve o vnútornej pravde Božieho diela od stvorenia až po súčasnosť, odhaľoval im pravdu o Biblii a učil ich pravému významu Božieho vtelenia. Božie výroky v tejto časti umožnili ľuďom lepšie pochopiť Božiu podstatu a podstatu Božieho diela a umožnili im oceniť, že to, čo získali z Božej spásy, prekonalo to, čo v minulosti získali proroci a apoštoli. V každom riadku Božích slov môžeš postrehnúť štipku Jeho múdrosti, ako aj Jeho svedomitú lásku a záujem o človeka. Okrem toho, že Boh verejne vyjadril tieto slová, rad za radom odhaľoval predchádzajúce ľudské predstavy a bludy i veci, ktoré si ľudia nikdy predtým nevedeli predstaviť, ako aj cestu, po ktorej mali v budúcnosti kráčať. Možno práve toto je tá obmedzená „láska“, ktorú je človek schopný zažiť! Koniec koncov, Boh dal ľuďom všetko, čo potrebovali, aj to, o čo žiadali, pričom im nič nezadržal ani za to nič nechcel.

Niekoľko špeciálnych kapitol v tejto časti sa venuje Biblii. Biblia tvorí súčasť ľudských dejín už niekoľko tisíc rokov. Ľudia s ňou navyše zaobchádzajú ako s Bohom, a to až do takej miery, že v posledných dňoch prevzala Jeho miesto, čo Ho znechucuje. Keď to teda čas dovolil, Boh sa cítil povinný ozrejmiť vnútorný príbeh a pôvod Biblie; keby to neurobil, Biblia by v ľudských srdciach naďalej nahrádzala Boha a ľudia by jej slová používali na meranie a odsudzovanie Božích skutkov. Vysvetlením podstaty, štruktúry a nedostatkov Biblie Boh v žiadnom prípade nepoprel jej existenciu ani ju neodsúdil; priniesol skôr náležitý, vhodný opis, ktorý obnovil pôvodný obraz Biblie, dotkol sa ľudského mylného pochopenia Biblie a ľuďom na ňu poskytol správny pohľad, prestali ju teda uctievať a už neboli stratení. To znamená, že si už nemýlili svoju slepú vieru v Bibliu s vierou v Boha a s Jeho uctievaním, pričom sa už ani nebáli čeliť jej skutočnému pozadiu a nedostatkom. Keď raz ľudia Bibliu naozaj pochopia, dokážu ju bez pocitu viny odvrhnúť a odvážne prijať nové Božie slová. To je Boží cieľ, ktorý sa odráža v týchto niekoľkých kapitolách. Boh chce ľuďom oznámiť túto pravdu: žiadna teória ani skutočnosť nemôže nahradiť Jeho dielo a dnešné slová a nič nemôže prevziať Jeho miesto. Ak sa ľudia nedokážu vymaniť z pasce Biblie, nikdy nebudú môcť predstúpiť pred Boha. Ak chcú pred Neho predstúpiť, najskôr si musia očistiť srdcia od všetkého, čo by Ho mohlo nahrádzať; potom ich Boh uzná za dostatočných. Aj keď Boh na tomto mieste vysvetľuje len Bibliu, majte na pamäti, že ľudia okrem Biblie naozaj uctievajú mnoho ďalších mylných vecí; jediné veci, ktoré neuctievajú, sú tie, ktoré skutočne pochádzajú od Boha. Boh používa Bibliu výlučne ako príklad, aby ľuďom pripomenul, že sa nemajú vydať nesprávnou cestou, a kým veria v Boha a prijímajú Jeho slová, nemali by znova zájsť do extrému a prepadnúť zmätku.

Slová, ktorými Boh zaopatruje človeka, prechádzajú od plytkých až po hlboké. Témy Jeho výrokov sa postupne menia a siahajú od vonkajšieho ľudského správania a konania ku skazenej ľudskej povahe, odkiaľ Boh mieri špičkou svojho jazyka na tú najhlbšiu časť ľudskej duše: ľudské jadro. V období, keď boli vyjadrené Slová Krista, keď kráčal naprieč cirkvami III, sa v Božích výrokoch zdôrazňuje podstata a identita človeka a to, čo znamená byť skutočným človekom – tieto najhlbšie pravdy a základné otázky súvisiace so vstupom ľudí do života. Samozrejme, keď si spomenieme na pravdy, ktorými Boh zaopatruje človeka v diele Slová Krista, keď kráčal naprieč cirkvami I, obsah diela Slová Krista, keď kráčal naprieč cirkvami III je v porovnaní s nimi neuveriteľne hlboký. Slová v tejto časti načrtávajú budúcu cestu ľudí a tiež to, ako sa môžu zdokonaliť; načrtávajú aj budúci konečný osud ľudstva a to, ako Boh a človek vstúpia do spoločného odpočinku. (Dalo by sa povedať, že dodnes ide o slová, ktoré Boh ľuďom vyjadril v súvislosti s ich jadrom, poslaním a konečným osudom, pričom tie sú najľahšie pochopiteľné.) Boh dúfa, že tieto slová čítajú práve tí ľudia, ktorí sa odlúčili od ľudských predstáv a domnienok, ktorí sú v hĺbke svojich sŕdc schopní čistého pochopenia každého Božieho slova. Okrem toho dúfa, že všetci tí, čo čítajú tieto slová, budú môcť Jeho slová prijať ako pravdu, cestu a život a nebudú brať Boha na ľahkú váhu a pochlebovať Mu. Ak by ľudia tieto slová čítali s postojom zameraným na preskúmanie či prešetrenie Boha, tieto výroky by pre nich boli ako zatvorená kniha. Iba tí, ktorí sa usilujú o pravdu, sú odhodlaní nasledovať Boha a ani trošku o Ňom nepochybujú, sú spôsobilí prijať tieto slová.

Dielo Slová Krista, keď kráčal naprieč cirkvami IV predstavuje ďalšiu kategóriu Božích výrokov v nadväznosti na dielo Slová Boha celému vesmíru. Táto časť obsahuje Božie výzvy, náuky a zjavenia pre ľudí v kresťanských spoločenstvách, ako napríklad: „Až uzrieš duchovné telo Ježiša, Boh nanovo stvorí nebo a zem“, „Tí, ktorí nie sú v súlade s Kristom, sú určite nepriateľmi Boha“. Zahŕňa aj najkonkrétnejšie Božie požiadavky na ľudstvo, napríklad: „Vykonaj dostatok dobrých skutkov pre naplnenie svojho konečného osudu“, „Tri napomenutia“ alebo „Priestupky privedú človeka do pekla“. Obsiahnuté sú mnohé aspekty, napríklad zjavenia a súdy pre všetky typy ľudí a slová o tom, ako spoznať Boha. Dalo by sa povedať, že táto časť je podstatou Božieho súdu nad ľudstvom. Najnezabudnuteľnejším úryvkom tejto časti Božích výrokov je, že keď sa Boh chystal ukončiť svoje dielo, odhalil to, čo je v samotnom jadre ľudských kostí: zradu. Jeho cieľom je, aby sa ľudia celkom na konci dozvedeli a aby sa im do najhlbších častí srdca vrylo toto: nezáleží na tom, ako dlho Boha nasleduješ, tvojou ľudskou prirodzenosťou je aj tak Ho zradiť. Inak povedané, v ľudskej prirodzenosti je zradiť Boha, lebo ľudia nedokážu v živote dosiahnuť absolútnu zrelosť a v ich povahách môže dôjsť iba k relatívnym zmenám. Aj keď tieto dve kapitoly – Zrada (1) a Zrada (2) – ľuďom uštedria úder, sú vskutku najvernejším a najláskavejším Božím varovaním pre ľudí. V prípade, že sú ľudia samoľúbi a namyslení, po prečítaní týchto dvoch kapitol sa ich vlastné zlé skutky aspoň obmedzia a oni sa upokoja. Boh v rámci týchto dvoch kapitol všetkým ľuďom pripomína, že bez ohľadu na zrelosť tvojho života, hĺbku tvojich skúseností, veľkosť tvojho sebavedomia, miesto, kde si sa narodil, a miesto, kam smeruješ, tvoja prirodzenosť zradcu Boha sa môže odhaliť kedykoľvek a kdekoľvek. Boh chce každému jednému človeku povedať, že vrodenou prirodzenosťou každého človeka je zradiť Boha. Keď Boh vyjadruje tieto dve kapitoly, nemá, samozrejme, v úmysle hľadať zámienky na odvrhnutie či odsúdenie ľudstva, ale prinútiť ľudí uvedomiť si svoju ľudskú prirodzenosť, aby mohli pred Ním vždy žiť opatrne a prijímať Jeho vedenie, vďaka ktorému neprídu o Božiu prítomnosť a nevydajú sa na cestu, z ktorej niet návratu. Tieto dve kapitoly sú budíčkom pre všetkých, ktorí nasledujú Boha. Ľudia azda pochopia úprimné Božie úmysly; koniec koncov, všetky tieto slová sú nespornými faktami – prečo má teda človek potrebu dohadovať sa o to, kedy a ako ich Boh vyjadril? Keby si Boh všetky tieto veci nechal pre seba a počkal by na okamih, keď by bolo podľa ľudí vhodné, aby ich vyslovil, nebolo by už príliš neskoro? Kedy by bol ten najvhodnejší čas?

Boh v týchto štyroch častiach využíva viaceré metódy a pohľady. Niekedy napríklad používa satiru, inokedy zasa metódu priameho zaopatrenia a učenia; niekedy používa príklady a inokedy zasa prísne pokarhania. Celkovo využíva najrôznejšie metódy, ktorých cieľom je vyhovieť rôznym ľudským stavom a preferenciám. Pohľad Jeho prehovoru sa odvíja v závislosti od rôznych metód a obsahu Jeho výrokov. Občas napríklad povie „Ja“ alebo „Mňa“; to znamená, že k ľuďom prehovára z pohľadu samotného Boha. Občas rozpráva v tretej osobe a vraví, že „Boh“ je to či ono, pričom inokedy hovorí z pohľadu ľudskej bytosti. Bez ohľadu na to, z akého pohľadu hovorí, Jeho podstata sa nemení, lebo nech už hovorí akokoľvek, všetko, čo vyjadruje, je podstatou samotného Boha – je to celá pravda a to, čo ľudstvo potrebuje.