Keď som v roku 2011 slúžila ako diakonka pre evanjelium, všimla som si, že moja vodkyňa Zhang Min sa často predvádza rozprávaním o učeniach. Keďže som vedela, že tým škodí nielen bratom a sestrám, ale aj sebe, upozornila som ju, ako tú vec vidím ja. Na moje prekvapenie ma do týždňa nechala nahradiť a bratom a sestrám povedala, že to bolo preto, lebo som s ňou súperila o postavenie. Až neskôr, keď bola Zhang Min odhalená a vypudená ako antikrist, pretože útočila na druhých, mstila sa im, páchala všetko možné zlo a nehľadala pokánie, mi opäť dovolili konať svoju povinnosť. Keď som si tým prešla, povedala som si: „Odteraz si už musím dávať pozor na ústa. Menej sa ozývať, viac robiť a nemiešať sa do cudzích záležitostí. A už vôbec nie hovoriť čokoľvek, čo mi príde na myseľ, tak ako predtým. Ak náhodou natrafím na ďalšieho antikrista, omylom ho urazím a skončím obmedzovaná a nahradená, opäť nebudem môcť konať svoju povinnosť. Akú šancu na spásu budem mať potom?“ Po tomto som už s inými komunikovala opatrne a prezieravo.

Neskôr ma pri práci na evanjeliu spojili s Liu Xiao. Na zhromaždeniach som si všimla, že keď Liu Xiao hovorí v duchovnom spoločenstve, svoj vstup opisuje iba v kladnom svetle, akoby sa už prehrýzla mnohými problémami a teraz mala veľmi dobré duchovné postavenie. Ani raz som ju nepočula rozoberať vlastnú skazenosť alebo dať najavo, že o nej vie. Nemohla som si pomôcť a povedala som jej: „Poznáme sa tak dlho, no nikdy som ťa nepočula preberať tvoje sebapoznanie.“ Liu Xiao to na moje prekvapenie veľmi rozrušilo. Nasadila prísny výraz a príkro mi odpovedala: „Nemôžeme mať iba vedomosti sami o sebe; ak nepremeníme svoje povahy, tak všetky vedomosti, ktoré o sebe máme, sú nanič! Kto by už dnes nedokázal hovoriť o sebapoznaní? No dosiahol niekto z nich premenu?“ Jej chápanie sa mi zdalo skreslené. Kľúčom k premene povahy je predsa sebapoznanie, a ak niekto nepozná vlastnú skazenosť, ako sa potom zmení? Neprijímala súd a napomínanie Božích slov a nezakladala na nich svoje uvažovanie o sebe samej. Ako mohla vysloviť také smiešne poznámky? Povedala som jej o svojom chápaní založenom na Božích slovách, no ona ho nielenže neprijala, ale ešte aj vrátila paľbu: „Sebapoznanie ťa počujem rozoberať často, no zmenila si sa? Načo stále odhaľuješ skazenosť, ak sa už poznáš?“ Mala som pocit, že jej chápanie je veľmi skreslené a že neprijíma pravdu. Postoj Liu Xiao voči mne sa po tomto zmenil. Ignorovala ma a sotva ku mne prehovorila a vo mne to všetko vyvolávalo pocit, že som dosť obmedzovaná. Pohľad na skreslené chápanie Liu Xiao a to, ako neprijíma návrhy iných, ma priviedol k myšlienke, že sa do funkcie nadriadenej až tak veľmi nehodí, a rozmýšľala som o tom, že jej problém nahlásim vodkyni. Potom som si však pomyslela: „Liu Xiao je veriacou už dlho a celý ten čas šíri evanjelium a naša vodkyňa si ju navyše veľmi váži. Sama som s touto povinnosťou začala iba teraz, tak čo si o mojej správe o probléme s Liu Xiao pomyslí vodkyňa? Nepovedala by, že sa len rýpem tam, kde nemám, a že na ňu žiarlim? Zabudni na to, čím menej problémov máš, tým lepšie. Najprv by som sa mala postarať sama o seba. Jej nedostatočné sebapoznanie a skreslené chápanie je jej problém a so mnou to nemá nič spoločné. Odteraz už s ňou skrátka nebudem hovoriť o tom, ako chápem samu seba, aby sa nemohla rýpať v mojich nedostatkoch a dostať ma do problémov.“

O niečo neskôr KSČ spustila rozsiahle koordinované zásahy proti veriacim a Liu Xiao prestala šíriť evanjelium, pretože bola nesmelá a dostala strach. A keď nám vodkyňa po niekoľkých dňoch napísala, aby sa spýtala na náš pokrok v práci na evanjeliu a nabádala nás, aby v sme v šírení evanjelia pokračovali tak dlho, ako to ešte bude bezpečné. Liu Xiao povedala: „Situácia je nebezpečná. Čo ak by nás pri šírení evanjelia zatkli? To, čo od nás vodkyňa žiada, je diskutabilné a nie je to jej prvé problematické rozhodnutie.“ Kritika Liu Xiao pritom ovplyvnila aj môj názor na vodkyňu. Pomyslela som si: „Čo ak by pri šírení evanjelia niekoho zatkli? Kto by za to potom prevzal zodpovednosť? Možno by sme sa na chvíľu mali stiahnuť.“ A presne tak to aj bolo. Práca na evanjeliu sa na vyše mesiaca zastavila. Vodkyňa nám napísala ďalší list, v ktorom prízvukovala dôležitosť práce na evanjeliu a zdôrazňovala, že táto práca predstavuje Božie poverenie a nesmie sa nikdy zastaviť. Dokonca aj v nepriaznivých situáciách, ako je táto, sa evanjelium ešte stále dá šíriť blízkym známym, príbuzným a priateľom. Vodkyňa sa navyše pýtala aj na to, prečo naša práca na evanjeliu ustala. Len čo som dočítala, uvedomila som si, že sme vo svojom praktizovaní zišli z cesty, no keď som list ukázala Liu Xiao, zdalo sa, že oň nejaví záujem a že ju to ani trocha netrápi. Nemala najmenší úmysel napraviť naše chyby. Ako som tak pozorovala jej postoj, pomyslela som si: „Ak nepôjde ona, tak to evanjelium budem šíriť sama.“ S tým som sa vybrala za bratmi a sestrami a v duchovnom spoločenstve im rozprávala o naprávaní našich chýb. Liu Xiao celé dni vysedávala vo svojej izbe a prácu na evanjeliu ani raz neskontrolovala. Niekedy dokonca hodiny bez prestávky pozerala televíziu. Naozaj som ju na to chcela upozorniť, no keď som si spomenula na posledný raz, čo som jej niečo navrhla, a to, ako to nielenže neprijala, no ešte aj použila moja odhalenie skazenosti, aby nado mnou získala prevahu, a potom ma ignorovala, začala som váhať: „Ktovie, ako by mi to oplatila, ak by som znova poukázala na jej problémy. Ak by som ju tým urazila, musela by som sa zaoberať jej ignorovaním a to by bola taká otrava! Nechám to tak, budem držať jazyk za zubami a robiť si poriadok vo vlastných veciach.“ Vodkyňa nám neskôr v duchovnom spoločenstve hovorila o tom, ako evanjelium šíria bratia a sestry z iných cirkví a aké výsledky pri tom dosiahli. Cítila som sa dosť previnilo. Boli to ťažké časy, no zatiaľ čo bratia a sestry z iných cirkví vytrvalo šírili evanjelium, naša cirkev už s prácou na evanjeliu celkom prestala a nedosahovala žiadne výsledky. Mala som veľkú chuť napísať vodkyni a povedať jej o správaní Liu Xiao aj o súčasnom stave práce na evanjeliu, no vždy, keď som zodvihla pero a chcela som písať, spomenula som si na to, aké to bolo hrozné, keď ma ten antikrist odsudzoval a utláčal, a vtedy som začala váhať: „Ak problém s Liu Xiao nahlásim, bude mi vodkyňa veriť? Ak mi neuverí a preskúma moju situáciu, nebude to pre mňa znamenať len ďalšie problémy? Vodkyňu navyše až tak dobre nepoznám. Čo ak sa z nej vykľuje antikrist, ktorý nevie spravodlivo riešiť problémy, a bude ma potláčať? Je fajn, ako stabilne a pokojne sa dnes cítim vo svojej povinnosti. Nechcem si nahlásením tejto záležitosti privodiť žiadne problémy.“ Keď som si to uvedomila, rozhodla som sa opäť mlčať. Veľmi ma však znepokojovalo a vyvádzalo z miery, ako v našej práci stále dosahujeme slabé výsledky. Prežívala som vtedy temné obdobie, cítila som sa utrápene a nevedela som, ako túto situáciu prežívať. A tak som sa modlila k Bohu a prosila Ho, aby ma viedol a pomohol mi pochopiť, ako túto situáciu prežívať.

Jedného dňa som narazila na dva úryvky z Božích slov, ktoré v mojom otupenom srdci prebudili istý pocit. Všemohúci Boh hovorí: „Sebeckí a nízki ľudia sú vo svojich činoch povrchní a stoja bokom od všetkého, čo sa ich osobne netýka. Neberú ohľad na záujmy Božieho domu a neberú do úvahy ani Božie úmysly. Neberú na seba žiadne bremeno vykonávania povinností ani svedčenia o Bohu a nemajú zmysel pre zodpovednosť. … Sú ľudia, ktorí nepreberajú žiadnu zodpovednosť bez ohľadu na povinnosť, ktorú vykonávajú. Ani problémy, ktoré zistia, nehlásia okamžite svojim nadriadeným. Keď vidia, že ľudia spôsobujú narušenia a vyrušenia, zatvárajú oči. Keď vidia zlých ľudí páchať zlo, nesnažia sa ich zastaviť. Nechránia záujmy Božieho domu ani neuvažujú o tom, čo je ich povinnosťou a zodpovednosťou. Keď títo ľudia vykonávajú svoju povinnosť, nerobia žiadnu skutočnú prácu; sú to pochlebovači a sú chamtiví po pohodlí; hovoria a konajú len pre svoju vlastnú márnivosť, tvár, postavenie a záujmy a sú ochotní venovať svoj čas a úsilie len veciam, z ktorých majú úžitok.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Keď človek dá svoje srdce Bohu, môže dosiahnuť pravdu) „Ak máš vo svojom živote často pocit obviňovania, ak tvoje srdce nenachádza pokoj, ak si bez pokoja a radosti a často ťa sužujú starosti a úzkosť z rôznych vecí, o čom to svedčí? Len o tom, že nepraktizuješ pravdu a nestojíš si pevne za svojím svedectvom o Bohu. Keď žiješ pod vplyvom povahy satana, pravdepodobne často zlyhávaš v praktizovaní pravdy, zrádzaš pravdu, si sebecký a nemorálny; chrániš iba svoj imidž, svoje meno a postavenie a svoje záujmy. Neustále žiješ len pre seba a to ti prináša veľkú bolesť. Máš toľko sebeckých túžob, zmätkov, pút, pochybností a problémov, že nemáš ani najmenší pokoj a radosť. Žiť pre skazené telo znamená nadmerne trpieť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Vstup do života sa začína vykonávaním povinnosti) Keď som tieto Božie slová dočítala, cítila som sa dosť previnilo. Uvedomila som si, že dôvodom, prečo som sa vodkyni neodvážila nahlásiť problém s Liu Xiao, bola moja vlastná sebeckosť a opovrhnutiahodnosť. Brala som do úvahy iba svoje vlastné záujmy, chcela som si len v pokoji vykonávať svoju povinnosť a vyhýbala som sa situáciám, v ktorých by som si mohla privodiť problémy alebo niekoho uraziť. Liu Xiao som chcela nahlásiť v momente, keď som postrehla jej skreslené chápanie a to, ako neprijíma pravdu, no bála som sa, že vodkyňa ma zle pochopí a bude si myslieť, že na Liu Xiao žiarlim a využívam jej chyby, aby som ju napadla, a tak som ostala ticho. Keď som zbadala, že prestala šíriť evanjelium, celý deň doma pozerá televíziu, nejaví žiadny záujem o prácu a iba si užíva výhody svojho postavenia, mala som ju rýchlo nahlásiť vodkyni, no ja som sa rozhodla chrániť samu seba a ani raz som pri tom nevzala do úvahy záujmy cirkevnej práce. Dokonca ani pri pohľade na slabé výsledky práce na evanjeliu som neprestávala mlčať a bez ohľadu na to, ako previnilo som sa cítila, som skrátka odmietala nahlásiť, čo sa vlastne deje. Držala som jazyk za zubami. Bola som naozaj sebecká, opovrhnutiahodná a chýbala mi ľudská prirodzenosť. Cítila som sa Bohu zaviazaná a nenávidela som sa za to, že som svojím nepraktizovaním pravdy výrazne spomalila napredovanie práce.

Počas hľadania som však narazila na tento úryvok Božích slov. „Pre všetkých, ktorí vykonávajú povinnosť – bez ohľadu na to, aké hlboké alebo povrchné je ich chápanie pravdy –, najjednoduchší spôsob, ako praktizovať vstup do pravdy-reality, je myslieť na záujmy Božieho domu vo všetkom a vzdať sa svojich sebeckých túžob, osobných zámerov, motívov, pýchy a postavenia. Klásť záujmy Božieho domu na prvé miesto – to je to najmenej, čo by mal človek robiť. Ak niekto, kto vykonáva povinnosť, nedokáže urobiť ani toľko, ako sa potom dá o ňom povedať, že vykonáva svoju povinnosť? To nie je vykonávanie povinnosti. Najprv by si mal myslieť na záujmy Božieho domu, byť ohľaduplný k Božím úmyslom a brať do úvahy prácu cirkvi. Daj tieto veci na prvé miesto; až potom môžeš premýšľať o stabilite svojho postavenia alebo o tom, ako ťa vnímajú ostatní. Nemáte pocit, že je to trochu jednoduchšie, keď to rozdelíte na dva kroky a urobíte určité kompromisy? Ak budeš chvíľu takto praktizovať, pocítiš, že uspokojiť Boha nie je taká ťažká vec. Okrem toho by si mal byť schopný plniť si svoje povinnosti, vykonávať svoje záväzky a povinnosť a odložiť bokom svoje sebecké túžby, úmysly a pohnútky; mal by si brať ohľad na Božie úmysly a na prvé miesto klásť záujmy Božieho domu, dielo cirkvi a povinnosť, ktorú máš vykonávať. Keď to budeš chvíľu zažívať, nadobudneš pocit, že je to dobrý spôsob správania sa. Znamená to žiť priamo a čestne a nebyť podlým, odporným človekom; znamená to žiť spravodlivo a so cťou, a nie byť opovrhnutiahodným, podlým človekom a ničomníkom. Nadobudneš pocit, že takto by mal človek konať a že to je obraz, ktorý by mal žiť. Postupne bude tvoja túžba po uspokojovaní vlastných záujmov slabnúť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojej skazenej povahy) Božie slová ma naviedli na cestu praktizovania. Keď stojíme pred rozhodnutím medzi prácou cirkvi a osobnými záujmami, mali by sme bez výnimky uprednostniť prácu cirkvi. Najdôležitejšie je v prvom rade udržiavať prácu cirkvi. Je to jedna nevyhnutná povinnosť, ktorú si všetci musíme splniť. Musela som praktizovať v súlade s Božími slovami a prestať sa len ľahostajne prizerať. A musela som vodkyni okamžite nahlásiť problém v našej práci. Keby správanie Liu Xiao naozaj bolo problematické, vodcovia a pracovníci by ho razom mohli vyriešiť a zabrániť tak oneskoreniu práce. Ak by som niektoré veci iba zle chápala, mohla by som svoje nedostatky napraviť hľadaním. To, ako by na mňa nazerali vodcovia a pracovníci, je predsa druhoradejšie ako tieto veci. Keď som si to všetko uvedomila, cítila som sa o niečo slobodnejšia a vodkyni som podrobne opísala situáciu s Liu Xiao. Ani po viac ako dvoch týždňoch som však stále nevidela žiadnu odozvu. Pomyslela som si: „Zobrala vodkyňa moju správu o týchto problémoch vážne? Prečo ich neprišla vyriešiť? Myslí si, že správanie Liu Xiao nie je problematické a ja som jej podala chybnú správu?“ Cítila som sa nanajvýš znepokojene a chcela som problémy nahlásiť inej vodkyni, no potom som si pomyslela: „Jednej vodkyni som to predsa nahlásila a povinnosť som si teda splnila. Nemala by som si toľko otvárať ústa, lebo ak nedám pozor, môže sa stať, že niekoho urazím a budem potláčaná a potrestaná.“ Už som sa tou záležitosťou nechcela zaoberať, no stále som sa cítila dosť previnilo. Pomyslela som si: „Nahlasujem tieto problémy, aby som hľadala pravdu a zachovala prácu cirkvi, nie preto, že sa niekomu snažím znepríjemniť život. Boh všetko podrobne skúma, tak čoho sa mám obávať? Prečo som pri nahlasovaní problémov zakaždým taká nadmerne opatrná a nerozhodná, až sa zdá, že mi niekto zapečatil ústa?“ V hľadaní a modlitbe som predstúpila pred Boha a prosila som Ho, aby ma viedol k porozumeniu vlastným problémom, vzdorovaniu sebe samej a praktizovaniu pravdy.

Neskôr som narazila na dva úryvky z Božích slov, ktoré mi poskytli určité poznanie o sebe samej. Všemohúci Boh hovorí: „Takí ľudia, ako sú antikristi, vždy pristupujú k Božej spravodlivosti a povahe s predstavami, pochybnosťami a odolávaním. Myslia si: ‚Je to len teória, že boh je spravodlivý. Naozaj existuje na tomto svete niečo také ako spravodlivosť? Za všetky tie roky svojho života som ju ani raz nenašiel ani nevidel. Svet je veľmi temný a zlý a zlým ľuďom a diablom sa darí celkom dobre, žijú spokojne. Nevidel som, že by dostali, čo si zaslúžia. Nevidím, kde je v tom božia spravodlivosť; zaujímalo by ma, či božia spravodlivosť vôbec existuje? Kto ju videl? Nikto ju nevidel a nikto ju nemôže potvrdiť.‘ Práve toto si myslia. Neprijímajú všetko Božie dielo, všetky Jeho slová a všetky Jeho ovládania na základe viery, že je spravodlivý, ale vždy pochybujú a vynášajú súdy a sú vždy plní predstáv, ktoré sa nikdy nesnažia vyriešiť hľadaním pravdy. Antikristi vždy veria v Boha práve takto. … V bežných časoch to ľudia nemôžu vidieť, ale keď ich niečo postihne, ohavnosť antikristov sa odhalí. Chránia sa zo všetkých síl ako ježko so vztýčenými pichliačmi a nechcú prevziať žiadnu zodpovednosť. Čo je to za postoj? Neznamená to neveriť, že Boh je spravodlivý? Neveria, že Boh všetko podrobne skúma ani že je spravodlivý; chcú použiť svoje vlastné metódy na svoju ochranu. Veria: ‚Ak sa neochránim ja sám, nikto to neurobí. Boh ma tiež nemôže ochrániť. Hovoria, že je spravodlivý, ale keď sa ľudia dostanú do problémov, správa sa k nim naozaj spravodlivo? V žiadnom prípade – boh to nerobí.‘ Keď čelia problémom alebo prenasledovaniu, cítia sa bez pomoci a myslia si: ‚Tak kde je boh? Ľudia ho nemôžu vidieť ani sa ho dotknúť. Nikto mi nemôže pomôcť; nikto mi nemôže poskytnúť spravodlivosť a zachovať voči mne férovosť.‘ Myslia si, že jediný spôsob, ako sa chrániť, je ich vlastnými metódami, a že inak by utrpeli stratu, boli by šikanovaní a prenasledovaní – a že Boží dom nie je v tejto veci výnimkou. Antikrist si všetko naplánuje ešte skôr, ako ho niečo postihne. Čiastočne sa snažia zamaskovať za takú silnú osobu, že sa ich nikto neodváži obťažovať, zahrávať sa s nimi alebo ich šikanovať. Druhá stránka ich správania spočíva v dodržiavaní satanových filozofií a jeho zákonov existencie na každom kroku. Aké to hlavne sú? ‚Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert‘, ‚Nepchaj nos do cudzích vecí‘, ‚Rozumní ľudia si dávajú na seba dobrý pozor v snahe vyhnúť sa chybám‘, konajú tak, ako im to okolnosti dovoľujú, sú uhladení a úlisní, ‚Nezaútočím, pokiaľ nebudem napadnutý‘, ‚Harmónia je cenná; trpezlivosť je brilantná‘, ‚Rozprávaj pekne a v súlade s pocitmi a myslením druhých, úprimnosť ostatných totiž rozčuľuje‘, ‚Múdry človek sa prispôsobí okolnostiam‘ a ďalšie podobné satanské filozofie. Nemilujú pravdu, ale prijímajú satanove filozofie, akoby to boli pozitívne veci, a veria, že ich dokážu ochrániť. Žijú podľa týchto vecí; nikomu nehovoria pravdu, ale vždy hovoria príjemné, pôvabné a lichotivé veci, nikoho neurážajú a premýšľajú o spôsoboch, ako sa ukázať, aby si ich ostatní vážili. Starajú sa len o svoje vlastné úsilie o slávu, zisk a postavenie a nerobia vôbec nič pre podporu práce cirkvi. Ak niekto urobí niečo zlé a poškodí záujmy Božieho domu, neodhalia ho ani nenahlásia, ale správajú sa, akoby to nevideli. Pri pohľade na ich zásady zaobchádzania s vecami a na to, ako pristupujú k tomu, čo sa okolo nich deje, majú nejaké znalosti o Božej spravodlivej povahe? Majú v ňu nejakú vieru? Žiadnu nemajú. ‚Žiadnu‘ tu neznamená, že si ju neuvedomujú, ale že majú pochybnosti o Božej spravodlivej povahe vo svojom srdci. Neprijímajú ani neuznávajú, že Boh je spravodlivý.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Desiaty bod (Prvá časť)) „Niektorí ľudia sa obávajú odvety od antikristov a neodvážia sa ich odhaliť. Nie je to hlúpe? Nie si schopný chrániť záujmy Božieho domu, čo vo svojej podstate ukazuje, že si neverný Bohu. Bojíš sa, že antikrist by mohol nájsť páku, ako sa ti pomstiť – v čom je problém? Je možné, že nedôveruješ Božej spravodlivosti? Nevieš, že v Božom dome vládne pravda? Aj keď sa antikristovi podarí zmocniť nejakých záležitostí skazenosti, ktoré v sebe máš, a urobí okolo toho rozruch, nemal by si sa báť. V Božom dome sa problémy riešia na základe pravdy-princípov. Dopúšťanie sa priestupkov neznamená, že niekto je zlý človek. Boží dom sa s nikým nezaoberá pre chvíľkové odhalenie skazenosti alebo príležitostný priestupok. Boží dom sa zaoberá tými antikristmi a zlými ľuďmi, ktorí neustále vytvárajú vyrušenia a konajú zlo a ktorí neprijímajú ani štipku pravdy. Boží dom nikdy neukrivdí dobrému človeku. Ku každému sa správa spravodlivo. Aj keď falošní vodcovia alebo antikristi neprávom obvinia dobrého človeka, Boží dom ho obháji. Cirkev nikdy nevyčistí dobrého človeka ani sa nebude zaoberať dobrým človekom, ktorý dokáže odhaliť antikristov a má zmysel pre spravodlivosť. Ľudia sa vždy boja, že antikristi nájdu páku, aby sa im pomstili. No nebojíš sa, že urazíš Boha a privoláš si Jeho pohŕdanie?“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Ôsma časť)) Boh odhaľuje, ako antikristi neveria v Božiu spravodlivosť a ako On všetko podrobne skúma. Antikristi sa riadia vlastnou filozofiou, ktorá spočíva v zaoberaní sa svetom vo všetkých aspektoch života, používajú vlastné metódy, aby sa chránili, a sú neuveriteľne prešibaní a zradní. Keď som sa s týmto zjavením Božích slov porovnala, uvedomila som si, že sa od antikrista vôbec nelíšim. Nepoznala som Božiu spravodlivú povahu, neverila som, že v Božom dome vládne pravda, a žila som podľa satanských filozofií zaoberania sa svetom vo všetkých aspektoch. Ako dieťa ma rodičia často upozorňovali: „Ústa sú bláznovi na skazu. Nechaj, aby za teba vo svete hovorili tvoje činy.“ Keď som podrástla a začala som pracovať, v spoločnosti som videla temnotu, zlo a nespravodlivosť a dospela som k presvedčeniu, že ochrániť samu seba a žiť v pokoji dokážem jedine tak, že sa naučím byť taktná a prefíkaná, získam si priazeň ostatných a nebudem hovoriť pravdu. Satanove filozofie zaoberania sa svetom ako „Mlčať je zlato a kto veľa hovorí, veľa sa aj mýli“ alebo „Voľ menej slov tam, kde vidíš, že niečo nie je v poriadku“ sa stali princípmi, ktoré diktovali moje správanie. Vlastne som podľa týchto hesiel žila a stala som sa nielen zdržanlivou a neochotnou, no aj celkom sebeckou, ľahostajnou, prešibanou a zradnou. Svoj pohľad na vec som sa zdráhala vyjadriť ešte aj vtedy, keď som jej dobre rozumela, o svoje najtajnejšie myšlienky by som sa nikdy nepodelila, nehovorila som úprimne a mala som ustavičný strach, že poviem niečo zlé, niekoho urazím a narobím si problémy. Po vstupe do viery som ďalej používala satanské filozofie, aby som sa chránila. Vravela som si, že musím viac robiť a menej hovoriť, aby som sa vyhla situáciám, v ktorých by som si mohla privodiť problémy alebo niekoho uraziť. Keď som videla, že Liu Xiao sa na prácu nadriadenej nehodí, vedela som, že ju musím rýchlo nahlásiť vodkyni. Bála som sa však, že vodkyňa tento problém nevyrieši spravodlivo a že sa to pre mňa skončí potlačovaním a trestom. V snahe ochrániť sa som teda ostala ticho a neodvážila som sa povedať jedinú úprimnú vec. Bola som neskutočne sebecká, prešibaná a nečestná a chýbal mi aj ten najmenší zmysel pre spravodlivosť. Žila som opovrhnutiahodným a odporným spôsobom. Vlastne som na vlastnej skúsenosti mohla vidieť, že aj keď môj návrh vodkyni spôsobil, že ma potlačovali a nahradili, tú istú vodkyňu onedlho nato odhalili ako antikrista a vypudili. Potom som si znova začala konať povinnosť a nestratila som príležitosť usilovať sa o pravdu a dosiahnuť spásu len preto, lebo ma dočasne obmedzoval antikrist. Na vlastné oči som videla, že v Božom dome vládne pravda a spravodlivosť. Boží dom sa o všetko stará a so všetkými zaobchádza spravodlivo a v súlade s pravdou-princípmi, aby sa nikomu neubližovalo. No ja som vo svojej prirodzenosti bola príliš zlá a zradná a nepoznala som Božiu spravodlivosť. Verila som, že Boží dom je ako spoločnosť a vodcovia a pracovníci ako vládne orgány. Myslela som si, že ak ich urazím, v cirkvi pre mňa neostane miesto. Boli to také zlé myšlienky a názory!

Onedlho som narazila na ďalšie dva úryvky z Božích slov. „Koľko filozofií pre svetské záležitosti vyznávaš? Zavrhol si ich? Ak sa tvoje srdce nedokáže úplne obrátiť k Bohu, nie si Jeho – pochádzaš zo satana, vraciaš sa k nemu a nezaslúžiš si, aby si sa stal jedným z Božieho ľudu.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vytvorenie normálneho vzťahu s Bohom je veľmi dôležité) „O konečných osudoch ľudí nerozhodnem na základe veku, postavenia, množstva utrpenia a už vôbec nie podľa toho, do akej miery preukazujú ľútosť, ale na základe toho, či v sebe majú pravdu. Žiadna iná možnosť neexistuje. Musíte si uvedomiť, že všetci, ktorí nenasledujú Božiu vôľu, budú tiež potrestaní. To je nemenné.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Priprav si dostatok dobrých skutkov pre svoj konečný osud) Ako som tak uvažovala nad Božími slovami, uvedomila som si, že to, či veriaci môže dosiahnuť spásu, je určené tým, či pozná pravdu a či ju aj praktizuje. Ak niekto vo svojej viere nedokáže žiť podľa pravdy a namiesto toho sa pridŕža satanských filozofií zaoberania sa svetom, nie je od Boha, ale od satana. Dokonca aj keď si navonok plní dôležitú povinnosť alebo keď o ňom vodca má dobrú mienku, Boh ho nakoniec aj tak vyradí, pretože nepraktizuje pravdu a nikdy ju ani nezískal. Bolo mi jasné, že Liu Xiao narúša a vyrušuje prácu cirkvi, a predsa som sa ju neodvážila nahlásiť vodkyni, pretože som sa bála, že pre potlačovanie antikristom prídem o povinnosť, čím by som stratila šancu dosiahnuť spásu. Aký hlúpy a smiešny nápad! O mojej schopnosti dosiahnuť spásu predsa nemohli rozhodovať druhí; určilo by ju to, či praktizujem pravdu. Ak by som sa naďalej riadila satanskými filozofiami, chránila samu seba a neudržiavala prácu cirkvi, nedosiahla by som spásu, ani keby som si konala povinnosť. Keď som si to uvedomila, cítila som sa dosť previnilo a hrýzli ma výčitky svedomia. Preto som v modlitbe prosila Boha, aby ma viedol v mojej snahe praktizovať pravdu a stať sa čestným a poctivým človekom.

Vďaka hľadaniu a uvažovaniu som si tiež uvedomila, že príčinou môjho strachu z toho, že po nahlásení problému ma bude vodkyňa potláčať, bol môj nedostatok porozumenia Božej zvrchovanosti a to, že som neprijímala situácie, ktoré predo mňa postavil Boh. Namiesto toho som verila, že za ne môže moja všetečnosť. Neboli to názory pochybovača? Uvidela som tento úryvok z Božích slov. „Antikristi a zlí ľudia sa objavujú v niektorých cirkvách a spôsobujú vyrušenia, pričom niektorých ľudí zavádzajú – je to dobrá alebo zlá vec? Je to Božia láska alebo sa to len Boh zahráva s ľuďmi a odhaľuje ich? Nemôžete to pochopiť, však? Boh privádza všetky veci do svojej služby, aby zdokonalil a spasil tých, ktorých chce spasiť, a tí, ktorí úprimne hľadajú pravdu a praktizujú ju, nakoniec pravdu získajú. Niektorí, ktorí nehľadajú pravdu, sa však sťažujú a vravia: ‚Nie je správne, aby Boh pôsobil takto. Spôsobuje mi to toľko utrpenia! Takmer som sa spriahol s antikristami. Ak to naozaj usporadúva Boh, ako môže dovoliť, aby sa ľudia spriahali s antikristami?‘ Čo sa to deje? To, že nenasleduješ antikristov, dokazuje, že máš Božiu ochranu; ak sa spriahneš s antikristami, potom je to zrada Boha a Boh ťa už nebude chcieť. Je teda dobré alebo zlé, že títo antikristi a zlí ľudia spôsobujú v cirkvi vyrušenia? Zvonku sa to zdá byť zlé, ale keď sú títo antikristi a zlí ľudia odhalení, zlepšíš sa v rozlišovaní, oni budú odstránení a tvoje duchovné postavenie vzrastie. Keď v budúcnosti opäť natrafíš na takýchto ľudí, rozoznáš ich ešte skôr, ako ukážu svoju pravú tvár, a odmietneš ich. To ti umožní poučiť sa a mať z toho prospech; budeš vedieť, ako rozlíšiť antikristov, a satan ťa už nebude zavádzať. Povedz Mi teda, nie je dobré, keď antikristi vyrušujú a zavádzajú ľudí? Až keď ľudia zažijú toto štádium, uvidia, že Boh nekoná v zhode s ich predstavami a fantáziami a že Boh dovoľuje veľkému červenému drakovi, aby horúčkovito vyvolával vyrušenia, a dovoľuje antikristom, aby zavádzali Boží vyvolený ľud, aby mohol použiť satana vo svojich službách na zdokonalenie svojho vyvoleného ľudu – až potom ľudia pochopia starostlivé Božie úmysly.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Človek sa môže vydať na správnu cestu viery v Boha, iba ak sa zbaví svojich predstáv (1)) Vďaka Božím slovám som si uvedomila, že dôvodom, prečo Boh dovoľuje antikristom, aby sa zjavovali v cirkvi, je, že chce, aby sme získali pravdu a schopnosť rozlišovať a vymanili sa zo satanovho zavádzania a jeho kontroly. Ak sa nestretneme s antikristom, nenaučíme sa ich rozlišovať a bude nám ďalej hroziť, že vo svojom zavádzaní uspejú. Ja som vďaka tomu, že ma ten antikrist obmedzoval, získala istú schopnosť rozlíšiť ich, a keď som potom uvažovala o vlastnej povahe antikrista, spoznala som aj tú. V tom čase som sa vo svojej povinnosti ustavične snažila získať postavenie a bola som plná túžby a ambícií. Kráčala som po ceste antikrista, no vôbec som si neuvedomovala, že to robím. Musel ma najprv potlačovať a nahradiť iný antikrist, aby som vôbec sama o sebe začala uvažovať. Osvietenie a osvetlenie Božích slov mi umožnilo pochopiť, že hľadanie postavenia je cestou ku skaze. Zistila som aj to, že vo svojej viere sa musíme snažiť plniť svoje povinnosti stvorených bytostí. To je to, o čo by sme sa mali usilovať. Začala som sa zameriavať na usilovanie sa o pravdu a vedome som pracovala na tom, aby som každú povinnosť, ktorú mi pridelili, zvládla čo najlepšie. Za túto malú premenu som vďačila Božej spáse a Jeho značnej ochrane. Hoci som pri nej do istej miery trpela, dosť som sa pritom naučila a to bolo pre môj život veľmi prospešné. Čím viac som uvažovala, tým jasnejšie mi to bolo – vedela som, že si musím plniť svoju povinnosť a svoje záväzky a nahlasovať vodcom, ako danej situácii rozumiem. A pokiaľ ide o to, ako so mnou zaobchádzajú vodcovia alebo do akej situácie sa dostanem, to všetko sa deje s Božím súhlasom. Mala by som sa odovzdať do Božích rúk a podriadiť sa Božej zvrchovanosti a Jeho opatreniam. Problém som nakoniec nahlásila ďalšej vodkyni.

Keď prijala môj list a potvrdila moju správu, Liu Xiao ihneď nahradila a vo mne to všetko spustilo vlnu emócií. Od chvíle, keď som si všimla, že Liu Xiao má nejaký problém, až do chvíle, keď som ho nahlásila vodkyni, ubehli vyše dva mesiace. Pri myšlienke na to, že to o dva mesiace oddialilo aj prácu na evanjeliu, ma zaplavili výčitky svedomia a strašný pocit viny a nenávidela som sa za to, ako hlboko ma satan skazil a aká som sebecká a zradná. Životom podľa satanských filozofií zaoberania sa svetom som neublížila len sebe, no ovplyvnila som aj prácu cirkvi. Až čítaním Božích slov som získala isté sebapoznanie, prestala sa obmedzovať postavením a autoritou a začala úprimne informovať o problémoch, s ktorými som sa stretala. Bohu vďaka!