Narodil som sa v roľníckej dedine a vyrastal som v chudobnej rodine. Moji rodičia boli prostí, nevinní roľníci, ktorých často utláčali. Ako dieťa som prisahal, že keď vyrastiem, niečo dosiahnem a prinútim ostatných dedinčanov, aby nás videli v novom svetle, aby nami nepohŕdali a neutláčali nás. S bojovými umeniami som začal ako jedenásťročný. Hoci to bolo únavné a neraz som sa pri tom zranil, nikdy som to nevzdal, nech to bolo akokoľvek ťažké. Neskôr, keď som chcel začať podnikať a vyniknúť z davu, chodil som kade-tade, požičiaval si peniaze, dával dary a budoval si vzťahy. V roku 1999 sa mi konečne podarilo zaregistrovať školu bojových umení.

Po otvorení škola pod mojím usilovným vedením prekvitala a zisky stúpali stále vyššie. Získala si uznanie miestnych a moji rodičia boli na mňa hrdí. Mali pocit, že som rodine priniesol česť. Študenti a ich rodičia sa mi zaliečali a mestský športový úrad i starosta si ma veľmi vážili a vždy sa na mňa usmievali. Keď som videl obdiv všetkých, cítil som sa dôležitý a uznávaný a moja túžba po postavení bola plne uspokojená. Bol som taký šťastný, mal som pocit, že som v živote konečne uspel. Chodil som na mnohé spoločenské akcie, aby sa škola uchytila. Dával som úplatky rôznym oddeleniam a posielal dary vedúcim počas sviatkov, aby mi udelili čestné uznania a propagovali školu. S cieľom získať si ich priazeň som robil a hovoril nespočetne veľa vecí proti vlastnému presvedčeniu. Bál som sa, že ak si to u nejakého úradníka pokazím, podnik, postavenie a povesť, ktoré som si tak ťažko vybudoval, v okamihu zmiznú. Neustále som bol ako na tŕní a nedokázal som sa uvoľniť. Bolo to fyzicky aj psychicky vyčerpávajúce – ťažký a únavný spôsob života. V tom čase som bol zmätený: môj podnik bol úspešný a dosiahol som slávu aj zisk, tak prečo bol život taký ťažký a únavný?

Potom som v máji 2012 prijal evanjelium posledných dní od Všemohúceho Boha. Keď som sa na zhromaždeniach stretával s bratmi a sestrami z Cirkvi Všemohúceho Boha a komunikoval s nimi, videl som, že je to miesto bez klamstva, bez obchodovania s mocou a peniazmi. Všetci sa jednoducho sústredili na usilovanie o pravdu. Keď prejavili skazenú povahu, dokázali sa otvoriť, hovoriť v duchovnom spoločenstve o svojom sebapoznaní a hľadať pravdu na vyriešenie svojich problémov. To bolo niečo, čo som vonku v spoločnosti nevidel. Cítil som, že cesta viery je v živote tou správnou. Pri čítaní Božích slov som sa dozvedel, že v posledných dňoch Boh koná dielo odmeňovania dobra a trestania zla. Iba tí, ktorí úprimne veria v Boha a usilujú sa o pravdu, budú mať Božiu starostlivosť a ochranu a nakoniec budú spasení a uchránení počas veľkých katakliziem. Tým, ktorí nemajú vieru alebo sa neusilujú o pravdu, bez ohľadu na to, ako dobre podnikajú alebo koľko zarábajú, to všetko nakoniec vyjde nazmar a život im to nezachráni. Keď som tomuto všetkému porozumel, už som sa tak nesústredil na rozvoj školy. Namiesto toho som vo voľnom čase chodil von a kázal evanjelium.

Rodina moju vieru najprv podporovala. Neskôr však môj najstarší syn videl v správach, že vláda utláča a zatýka veriacich. Zo strachu, že moja viera ohrozí školu, sa syn začal stavať proti mojej viere a dokonca sa mi vyhrážal, že ma udá na polícii. Jeden vládny úradník, s ktorým som mal dobrý vzťah, mi tiež poradil: „Viera v tejto krajine nie je povolená. Mal by si sa jej vzdať. Ak ťa zatknú, nielenže ťa odsúdia, ale tvoju školu pravdepodobne zatvoria. Nezničilo by to vari tvoju rodinu?“ Povedal som mu, že moja viera je pravou cestou a že som odhodlaný si ju udržať až do konca. Keď ma nedokázal presvedčiť, povedal mojej manželke niekoľko nepodložených fám komunistickej strany, ktoré ohovárali Cirkev Všemohúceho Boha. Tiež povedal, že veriaci vo „Východný blesk“ sú hlavným terčom vládneho zatýkania a že to bude mať negatívny vplyv na ďalšie generácie ich rodín, pričom ich deťom nedovolia ísť na vysokú školu, vstúpiť do armády ani stať sa štátnymi úradníkmi. Keď to manželka počula, začala sa báť, že moja viera negatívne ovplyvní naše deti. Začala sa so mnou strašne hádať a dokonca sa mi vyhrážala rozvodom. Bolo to pre mňa všetko také bolestivé: „Môj druhý syn si po získaní magisterského titulu našiel skvelú prácu. Keby pre moju vieru prišiel o prácu, určite by sa obrátil proti mne. Okrem toho, škola, ktorú som tak ťažko vybudoval, teraz prekvitá. Keby ju zatvorili pre moju vieru v Boha, neboli by všetky tie roky driny zbytočné? Čo by si o mne pomysleli susedia?“ V tom čase som nemal chuť do jedla a nemohol som spávať. Bol som taký utrápený, že som pomýšľal na to, že sa svojej viery vzdám. Zároveň som však vedel, že viera je jedinou cestou k spáse, takže som nemohol prestať veriť.

Na zhromaždení som otvorene hovoril o svojom stave. Vodkyňa so mnou hovorila v duchovnom spoločenstve o mnohých Božích slovách vrátane tejto pasáže: „Odkedy prídeš s plačom na tento svet, začneš si plniť svoje povinnosti. V záujme Božieho plánu a Jeho predurčenia zohrávaš svoju úlohu a začínaš svoju životnú cestu. Bez ohľadu na tvoj pôvod a cestu, ktorú máš pred sebou, v každom prípade nikto nemôže uniknúť ovládaniam a usporiadaniam nebies a nikto nemôže riadiť svoj vlastný osud, pretože len On, ktorý je zvrchovaný nad všetkými vecami, je schopný takéhoto diela.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh je zdrojom života človeka) V duchovnom spoločenstve povedala: „Osudy nás všetkých sú v Božích rukách. Od nášho narodenia všetko, čo v živote zažijeme, i akým nezdarom a ťažkostiam budeme čeliť, to všetko predurčil Boh. To, že teraz môžeme veriť a prijať Božiu spásu, tiež predurčil On. To, že sme v Číne a pre vieru znášame také prenasledovanie a súženie, Boh dopustil, a využíva tieto skutočnosti na zdokonalenie viery a oddanosti Božieho vyvoleného ľudu. To, či ťa zatknú, či tvoju školu zatvoria, aká bude budúcnosť tvojich detí – to všetko je plne v Božích rukách. Žiadny človek to nemôže určiť a ani vláda nemá posledné slovo.“ Božie slová a duchovné spoločenstvo vodkyne ma osvietili: „Je to tak. Prežil som už polovicu života, zažil toľko vecí a uvedomujem si, že nič z toho nebolo skutočne pod mojou kontrolou. Keď som bol napríklad v armáde, tvrdo som trénoval a podával dobré výkony. Mal som sa stať dôstojníkom, ale niekto iný nespravodlivo zaujal moje miesto. Na druhej strane, pri zakladaní školy som zažil rôzne ťažkosti, ale nakoniec som ju úspešne rozbehol a teraz sa jej darí. Tieto úspechy a neúspechy boli mimo ľudskej kontroly.“ Keď som o tom všetkom premýšľal, uvedomil som si, že všetko, čo v živote zažívame, určuje Božia zvrchovanosť a Božie vopred dané ustanovenie, a my do toho nemáme čo hovoriť. Strachovať sa o to, či ma zatknú, nemalo zmysel. Boh o tom rozhodol už dávno, takže som to všetko musel nechať v Božích rukách a podriadiť sa Jeho ovládaniu a usporiadaniam. Vodkyňa potom so mnou hovorila v duchovnom spoločenstve o niečom inom: „Pravá cesta už odpradávna čelí utláčaniu. Čím viac je to pravá cesta, tým brutálnejšie ju satanove sily prenasledujú. Ako by sa satan mohol zmieriť s tým, že Boh spasí ľudí? Keď Pán Ježiš prišiel konať dielo, rímska vláda a náboženský svet Mu šialene odporovali a prenasledovali Jeho i Jeho nasledovníkov. Dnes veríme v pravého Boha, takže je nevyhnutné, že nás satanský režim komunistickej strany bude zatýkať a prenasledovať. Boh využíva toto prenasledovanie, aby nám pomohol získať rozlišovanie, aby sme jasne videli démonickú podstatu strany, ktorá sa stavia proti Bohu.“

Neskôr som si prečítal túto pasáž Božích slov: „Táto krajina, ktorá je už tisíce rokov špinavá, je neznesiteľne nečistá, oplýva biedou, vyčíňajú v nej duchovia, podvádzajú a klamú, vznášajú nepodložené obvinenia, bezcitne využívajú surové prostriedky a dupocú po tomto meste duchov, ktoré po nich ostáva posiate mŕtvymi telami. Zápach rozkladu sa šíri po krajine a napĺňa vzduch a krajina je prísne strážená. Kto vidí svet, ktorý je za oblohou? Diabol pevne spútava celé ľudské telo, zastiera mu obe oči a uzamyká mu pery. Kráľ diablov besní už tisíce rokov, až dodnes, keď stále pozorne stráži mesto duchov, akoby to bol nepreniknuteľný palác démonov. Tieto strážne psy medzitým uprene hľadia, oči sa im lesknú od hnevu, veľmi sa boja, že ich Boh prekvapí bez varovania a všetkých ich vykynoží a oni zostanú bez miesta pokoja a šťastia. Ako by mohli obyvatelia takéhoto mesta duchov vôbec niekedy uzrieť Boha? Mohli niekedy okúsiť Božiu nehu a milotu? Mohli by niekedy porozumieť záležitostiam ľudského sveta? Kto z nich vie pochopiť horlivé Božie úmysly? Niet sa čo diviť, že vtelený Boh zostáva úplne skrytý: ako by v tejto temnej spoločnosti, kde sú démoni nemilosrdní a neľudskí, mohol kráľ diablov, ktorý zabíja ľudí bez mihnutia oka, tolerovať existenciu Boha, ktorý je milý, láskavý a tiež svätý? Ako by mohol tlieskať a jasať nad Jeho príchodom? Títo lokaji! Odplácajú láskavosť nenávisťou, už dávno sa začali správať k Bohu ako k nepriateľovi, zneužívajú Ho, sú nanajvýš barbarskí, nemajú k Bohu najmenšiu úctu, útočia a plienia, stratili všetko svedomie, idú proti všetkému svedomiu a balamutia nevinné ľudstvo do omámenia. Akí nástupcovia starovekých mudrcov? Akí milovaní vodcovia? Všetci sú to podliaci, ktorí sa stavajú proti Bohu! Ich vyčínanie zanechalo všetko pod nebom v temnote a chaose! Aká náboženská sloboda? Aké legitímne práva a záujmy občanov? Všetko sú to triky, ktoré majú zamaskovať zlo!“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo a vstup (8)) Božie slová mi ukázali, že komunistická strana je ateistickou stranou, nepriateľom Boha, ktorý nedovolí, aby Boh existoval. Tvrdí, že povoľuje náboženskú slobodu, ale to je len zavádzajúca lož. Bojí sa, že ak ľudia uveria, budú čítať Božie slová a spoznajú pravdu, uvedomia si, že strana je samotný satan, ktorý ľuďom ubližuje, budú jej vzdorovať a zavrhnú ju. Potom by boli jej ambícia a cieľ navždy ovládať ľudí zmarené. Preto s cieľom zabrániť ľuďom vo viere v Boha a v Jeho nasledovaní šialene zatýka a prenasleduje Boží vyvolený ľud a využíva médiá na očierňovanie a ohováranie Cirkvi Všemohúceho Boha. Dokonca sa vyhráža rodinám veriacich, núti ich utláčať veriacich a stavať sa im na odpor v snahe prinútiť ich vzdať sa pravej cesty, stratiť Božiu spásu a byť zničenými v pekle spolu so stranou. Komunistická strana je neskutočne odporná a podlá! Moja rodina sa ňou nechala zavádzať a začala ma utláčať. Keby som sa poddal útlaku svojej rodiny, len by som naletel na satanove triky. Nesmel som sa nechať oklamať. Bez ohľadu na to, ako mi rodina stála v ceste, vedel som, že si musím udržať vieru a naďalej konať svoju povinnosť.

Keď môj najstarší syn videl, aký som odhodlaný nasledovať Boha, zintenzívnil svoje prenasledovanie. Jedného dňa ma dokonca vyhnal zo školy priamo pred mojimi študentmi. Nahnevane na mňa kričal: „Vláda náboženstvo nepovoľuje, no ty na viere trváš! Ak ťa zatknú, doplatí na to celá rodina, aj moje deti. Ako by som to mohol akceptovať? Ak si chceš udržať vieru, musíš odísť zo školy a neťahaj nás do toho!“ Nemohol som uveriť vlastným ušiam. Ako mi len mohol vlastný syn povedať niečo také bezcitné a vyhnať ma za vieru v Boha? Veľmi to bolelo: „Keby ma vyhodili z vlastnej školy, nevyšli by všetka moja celoživotná krv, môj pot a slzy nazmar? Kto by ma volal ‚riaditeľ‘ a kto by ku mne vzhliadal? O toto všetko by som prišiel. Zase by bol zo mňa len obyčajný roľník. Ako by som sa pozrel do očí priateľom a známym?“ Tieto myšlienky nepredstaviteľne boleli. „Kam by som išiel, keby ma syn vyhodil? Mám ho jednoducho poslúchnuť?“ Keď mi to všetko zišlo na um, spomenul som si na Božie slová: „Keď ľudia nemajú žiadnu vieru, nie je pre nich ľahké pokračovať na tejto ceste. Každý teraz môže vidieť, že Božie dielo nie je ani v najmenšom v súlade s predstavami a predpokladmi ľudí. Boh vykonal toľko veľa práce a vyslovil toľko veľa slov, a hoci ľudia môžu uznať, že sú pravdou, stále majú sklon vytvárať si o Bohu predstavy. Ak si ľudia želajú porozumieť pravde a získať ju, musia mať vieru a silu vôle, a dokázať stáť za tým, čo už videli a čo získali zo svojich skúseností. Bez ohľadu na to, čo Boh v ľuďoch vykonáva, musia sa držať toho, čo sami vlastnia, musia byť úprimní pred Bohom a zostať Mu verní až do úplného konca. To je povinnosť ľudstva. Ľudia sa musia držať toho, čo by mali urobiť.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Mal by si si zachovať svoju vernosť Bohu) „Nedaj sa odradiť, nebuď slabý, a Ja ti všetko prejavím. Cesta do kráľovstva nie je taká hladká – nič neprichádza tak ľahko! Chceš, aby sa ti ľahko dostalo požehnania, všakže? Dnes bude každý čeliť trpkým skúškam. Bez týchto skúšok sa milujúce srdce, ktoré pre Mňa máte, neposilní a nebudete ku Mne prechovávať pravú lásku. Aj keď tieto skúšky pozostávajú len z drobných okolností, každý musí týmito skúškami prejsť, len ich intenzita sa bude líšiť.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 41. kapitola) Božie slová mi pomohli upokojiť sa. Je to pravda, cesta viery v Boha nie je vždy bez prekážok. Musíme zažívať prenasledovanie a súženie a bez viery je ťažké na tejto ceste zostať. Keby som pre tento útlak podľahol negativite a ustúpil, kde by bola moja viera? Predtým, ako som uveril v Boha, keď som vo svete celé tie roky bojoval o úspech, bol to ťažký, únavný a beznádejný život. Teraz som mal to šťastie, že som narazil na túto jedinečnú príležitosť – Boha, ktorý prichádza spasiť ľudstvo. Ako by som sa jej mohol len tak ľahkovážne vzdať? Ako by ma potom mohol Boh spasiť? Pán Ježiš povedal: „Hľaďte na nebeské vtáky, lebo nesejú ani nežnú, ani nezhromažďujú potravu do stodôl, váš nebeský Otec ich však živí. Vari nie ste oveľa lepší ako ony?“ (Mt 6, 26) Boh stvoril vtáky, ktoré nesejú ani nežnú, ale On im stále umožňuje prežiť. Teraz, keď verím v Boha a konám svoju povinnosť, Boh mi otvorí cestu. Veril som, že ak ma syn vyhodí z domu, Boh ma povedie a nemám sa čoho báť. Táto myšlienka obnovila moju vieru a už som sa ním necítil byť obmedzovaný. Keď videl, že zostávam pevný vo svojej viere, nahnevane ma postrčil ku vchodu do školy. Nezostávalo mi iné, len odísť zo školy a ísť na chvíľu k rodičom.

V ten večer som sa pri pomyslení na svoju neutešenú situáciu cítil mizerne. Modlil som sa k Bohu: „Bože, neviem, aký je Tvoj úmysel v tejto situácii. Viem, že vierou v Teba kráčam po správnej ceste, tak prečo sa ku mne môj syn takto správa? Prosím, veď ma, aby som porozumel Tvojmu úmyslu.“ Potom som si spomenul na pasáž Božích slov, o ktorú sa so mnou podelili niektorí bratia a sestry: „Každý krok diela, ktoré Boh koná na ľuďoch, sa navonok zdá ako vzájomné pôsobenie medzi ľuďmi, akoby to bol výsledok ľudských opatrení alebo ľudského vyrušovania. Za každým krokom diela a za všetkým, čo sa deje, je však stávka satana uzavretá pred Bohom a vyžaduje si to, aby ľudia pevne vytrvali vo svojom svedectve pre Boha. Uveďme si príklad, keď bol skúšaný Jób: v zákulisí satan uzavrel stávku s Bohom a to, čomu čelil Jób, boli skutky a vyrušovanie ľudí. Za každým krokom diela, ktoré Boh na vás koná, je satanova stávka s Bohom – za tým je boj.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len milovať Boha znamená skutočne veriť v Boha) Keď som uvažoval o Božích slovách, uvedomil som si, že navonok to vyzeralo, akoby môjho syna zaviedli fámy komunistickej strany, akoby ma on prenasledoval, bránil mi vo viere a vyhodil ma z vlastnej školy. V skutočnosti to však bol satan, kto vyrušoval, zavádzal a manipuloval situáciou len preto, aby videl, čo si vyberiem – udržím si rodinné vzťahy, ochránim svoje meno a postavenie a zradím Boha? Alebo sa zrieknem týchto osobných záujmov a budem naďalej nasledovať Boha? Moja situácia ma znepokojovala a trápila, pretože mi chýbala skutočná viera v Boha a nemal som odhodlanie vzdať sa pre Neho všetkého. Satan sa zameral na moje slabé miesta – túžbu po povesti a postavení a starosť o rodinu – aby ma priviedol k tomu, že zradím Boha a opustím Ho. Potom by ma to nakoniec zničilo a pohltilo. Satan je taký zlomyseľný a zlý! Keď som tomu porozumel, cítil som sa trochu lepšie. Rozhodol som sa, že bez ohľadu na to, ako sa ma rodina pokúsi zastaviť a akým ťažkostiam budem neskôr v živote čeliť, zostanem pevný vo viere a budem Boha nasledovať až do konca, aby som ponížil satana.

Keďže som u rodičov nemohol zostať dlho, musel som sa vrátiť do školy. Po návrate som naďalej chodil na zhromaždenia a kázal evanjelium. Keď môj najstarší syn a jeho manželka videli, že sa viery nevzdám, ešte viac ma utláčali. Často mi hovorili hrozné veci, nadávali mi a vyháňali ma. Prevzali aj financie školy a nechali ma bez jediného centu. Často hovorili zraňujúce veci, len aby ma trápili. Nejaký čas som bol neustále nahnevaný, nemohol som jesť a zdravie sa mi zhoršilo. Pri chôdzi sa mi zatmievalo pred očami a viackrát som takmer omdlel. Dostal som zápal žalúdka. Po večeroch som mal také bolesti, že sa mi uľavilo, len keď som si na brucho pritlačil vankúš. Keď som v noci nemohol spať, vyšiel som na školský dvor a pozeral sa na tréningovú budovu, kancelárie, jedáleň a internáty. Pohľad na školu, ktorú som tak krvopotne vybudoval, ma ťažil pri srdci. Premýšľal som, koľko ciest som prešiel, koľkým ľuďom sa musel zavďačiť a koľko vytrpieť, len aby som túto školu otvoril. Teraz, keď som dosiahol určitý úspech, mi to bral môj vlastný syn. Bolo to moje celoživotné dielo. Ak by som si teraz chcel udržať vieru, riskoval by som, že o to všetko prídem. Pri tejto predstave mi išlo srdce puknúť. Bol som vtedy taký slabý, že som po nociach tajne plakal. V slzách som sa modlil k Bohu: „Ó, Bože, prídem o tento podnik, ktorý som budoval celý život, a jednoducho sa ho nedokážem vzdať. Prosím, veď ma, aby som túto situáciu prekonal.“

Bratia a sestry sa so mnou neskôr podelili o Božie slová, ktoré mi ukázali cestu praktizovania. Božie slová hovoria: „Teraz by si mal jasne vidieť, presne akou cestou sa Peter vydal. Ak môžeš jasne vidieť Petrovu cestu, potom si budeš istý o diele, ktoré sa dnes koná. Nebudeš sa teda sťažovať ani nebudeš negatívny, ani nebudeš po ničom túžiť. Mal by si zakúsiť Petrovu náladu v tom čase: Postihol ho žiaľ. Už netúžil po budúcnosti ani po požehnaniach. Nehľadal zisk, šťastie, slávu ani bohatstvo vo svete. Usiloval sa len o to, aby žil čo najzmysluplnejší život, ktorý spočíval v tom, že splatí Božiu lásku a venuje Bohu to, čo pokladal za absolútne najcennejšie. Potom by bol vo svojom srdci spokojný.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ako Peter spoznal Ježiša) Uvažovanie nad Božími slovami mi otvorilo oči. Aj Peter kedysi trpel útlakom rodiny pre svoju vieru. Rodina chcela, aby niečo dosiahol a priniesol im slávu, ale on sa nimi nenechal obmedzovať. Keď ho Pán Ježiš povolal, vzdal sa všetkého, aby nasledoval Pána a usiloval sa o zmysluplný život. Petrova skúsenosť ma osvietila. Peter mal skutočnú vieru v Boha a dokázal sa vzdať všetkého, aby Ho nasledoval. Usiloval sa o pravdu, spoznal a miloval Boha, a nakoniec získal Božie schválenie. Ja som bol veriacim krátko a moje porozumenie pravde bolo plytké. Keď som si však spomenul na to, aké utrpenie mi v minulosti prinieslo úsilie o slávu a zisk, a potom sa pozrel na Petrovu cestu, ktorá si získala Božie schválenie, skutočne ma to inšpirovalo. Chcel som nasledovať Petrov príklad, vzdať sa slávy, zisku a postavenia, veriť v Boha a úprimne sa usilovať o pravdu. Neskôr som sa rozhodol školu opustiť, naďalej praktizovať vieru a konať svoju povinnosť.

O niekoľko dní neskôr sa niekoľko mojich starých priateľov z armády veľmi nahnevalo, keď sa dozvedeli, že ma syn vyhodil zo školy. Prichádzali s rôznymi nápadmi, ako by som ju mohol získať späť. Priatelia a príbuzní odsudzovali túto nespravodlivosť. Obecný tajomník mi pomohol a vydal mi oficiálne potvrdenie, že som školu vybudoval sám a nikto iný v nej nemá podiel. Keď som to všetko počul, pomyslel som si: „Ak mi s týmto potvrdením priatelia z armády pomôžu získať školu späť, získam späť aj všetku stratenú prestíž.“ Uvedomil som si, že mám opäť nutkanie usilovať sa o slávu, zisk a postavenie. Potichu som sa pomodlil k Bohu a prosil Ho, aby mi dal silu vzdorovať telu. Po modlitbe som si spomenul na Jóbovu skúsenosť. Zo dňa na deň prišiel o všetok majetok, a hoci to bolo nesmierne bolestivé, nespoliehal sa na vlastné sily, aby ho získal späť. Namiesto toho sa modlil a podriadil sa Božiemu ovládaniu a usporiadaniam. Môj majetok sa Jóbovmu bohatstvu ani zďaleka nevyrovnal. Ak by som sa však v tejto situácii nemodlil a nehľadal u Boha, a namiesto toho by som chcel všetko získať späť vlastnými silami, ako by som sa tým vôbec podriaďoval Bohu? Navyše, keby som školu získal späť a musel ju celé dni riadiť, nemal by som energiu na praktizovanie viery a vykonávanie svojej povinnosti. Teraz, keď mi syn vzal školu, mohol som praktizovať vieru a vykonávať svoju povinnosť celým srdcom. Bola to úžasná vec. Táto myšlienka mi veľmi rozjasnila srdce. Uvedomil som si, že som sa nikdy nedokázal školy zriecť, pretože som bol príliš hlboko skazený a príliš mi záležalo na sláve, zisku a postavení.

Neskôr som si prečítal túto pasáž Božích slov: „Človek, ktorý sa narodil do takej špinavej krajiny, bol v závažnej miere nakazený spoločnosťou. Formovala ho feudálna etika a dostal vzdelanie na ‚inštitúciách vyššieho vzdelávania‘. Spiatočnícke myslenie, skazená morálka, prízemný pohľad na život, opovrhnutiahodná filozofia pre svetské záležitosti, úplne bezcenná existencia a podlé zvyky a každodenný život – to všetko vážne zasahovalo srdce človeka a vážne poškodzovalo jeho svedomie a útočilo naň. Výsledkom toho je, že človek sa čoraz viac vzďaľuje od Boha a čoraz viac Mu odporuje. Ľudská povaha je každým dňom bezohľadnejšia a niet jedinej osoby, ktorá sa pre Boha niečoho ochotne vzdáva, niet jedinej osoby, ktorá sa Mu ochotne podriaďuje, a už vôbec niet jedinej osoby, ktorá ochotne hľadá Božie zjavenie. Namiesto toho sa človek úplne bez zábran usiluje o potešenie v satanovej moci a bez obmedzení kazí svoje telo v špine. Aj keď tí, ktorí žijú v temnote, počujú pravdu, netúžia ju praktizovať, a nie sú naklonení hľadať, dokonca ani keď vidia, že Boh sa už zjavil. Ako by mohlo mať takéto zvrhlé ľudstvo nejaký priestor na spásu? Ako by mohlo takéto dekadentné ľudstvo žiť vo svetle?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Zostať nezmenený v povahe znamená byť nepriateľom Boha) Božie slová presne odhalili môj stav. Od malička ma rodičia a učitelia učili veci ako: „Človek sa derie hore, voda tečie dole,“ „Človek musí prestáť tie najväčšie útrapy, aby sa stal najväčším z ľudí,“ „Vynikni nad ostatnými“ a „Ucti si svojich predkov.“ Tieto satanove filozofie sa mi hlboko zakorenili v srdci a vytvorili vo mne pokrivený pohľad na život a jeho hodnoty. Myslel som si, že dostať sa dopredu, byť lepší ako ostatní a dosiahnuť slávu, zisk a postavenie je jediný spôsob, ako žiť život, ktorý bude mať integritu a hodnotu. Bol som pripravený zniesť akékoľvek ťažkosti, len aby som si urobil meno. Keď som riadil školu bojových umení, každý deň bol obzvlášť únavný. Ťažko zarobenými peniazmi som si kupoval priazeň úradníkov. Podlizoval som sa im a žil bez akejkoľvek dôstojnosti. Vládnym predstaviteľom som musel vopred posielať darčeky k sviatkom v strachu, že sa pre čo i len najmenšiu chybu dostanem do problémov. Udržiavať tieto zložité vzťahy ma psychicky aj fyzicky vyčerpávalo. Bol som v tom však až po uši a nevedel som sa vymaniť. Ľudia v mojom okolí po dosiahnutí slávy, zisku a postavenia bezohľadne páchali najrôznejšie zlé skutky. Korupcia, úplatky, prostitútky a hazard – nemali žiadne hranice. Presne takto satan ľudí kazí a ubližuje im. Aj to, že mi syn vzal školu vybudovanú mojimi vlastnými rukami, bolo dôsledkom toho, že podľahol lákadlu zisku a postavenia. Pre zisk sa vykašľal na lásku medzi otcom a synom. Pripomínalo mi to staroveké cisárske rodiny, kde sa bratia, otcovia a synovia navzájom vraždili, aby sa zmocnili trónu. To satanove bludy a diabolské slová tak skazili ľudí, že stratili všetku ľudskosť a rozum. Vtedy som pochopil, že sláva, zisk a postavenie sú len putá, ktorými satan zväzuje ľudstvo. Ak žijeme podľa satanových filozofií a usilujeme sa o slávu, zisk a postavenie, budeme len čoraz viac skazení a život bude čoraz bolestivejší. Boh sa už nechcel pozerať na to, ako ma satan ďalej kazí, a tak, keď som bol hlboko v bahne slávy, zisku a postavenia, Božie slová mi ukázali, že usilovať sa o pravdu je tá správna cesta a jediný spôsob, ako žiť zmysluplný život. Bol som zviazaný a obmedzovaný satanovými filozofiami. Keď som teda prišiel o peniaze, povesť a postavenie, nevedel som sa ich vzdať a cítil som sa mizerne. Dokonca som chcel podať žalobu, aby som to získal späť. Bol som taký hlúpy. Keby som takto pokračoval, naďalej by som satanovi dovolil, aby mi ubližoval a nakoniec by som bol zničený spolu s ním. Pán Ježiš povedal: „Načo je dobré človeku, ak získa celý svet, ale príde o svoju dušu, alebo čo človek vymení za svoju dušu?“ (Mt 16, 26) Je to pravda. Za žiadne peniaze ani povesť sa nedá kúpiť pravda ani život! Dnes som prišiel o majetok, slávu, zisk a postavenie, ktoré som budoval väčšinu života. Vďaka tejto skúsenosti som však spoznal, ako tieto veci ľuďom ubližujú a aké desivé sú následky toho, keď sa o ne človek usiluje. Spoznal som aj zmysel a hodnotu usilovania sa o pravdu a dokázal som sa zriecť materiálnych vecí, aby som nasledoval Boha a konal svoju povinnosť. Je to pre mňa Božia veľká spása. Keď som porozumel Božiemu úmyslu, už som so synom nechcel bojovať ani ho žalovať. Záležalo mi len na podriadení sa Božej zvrchovanosti a usporiadaniam, na náležitom usilovaní sa o pravdu a konaní svojej povinnosti.

Odvtedy kážem evanjelium v cirkvi a konám svoju povinnosť. Hoci ma už iní neobdivujú, cítim väčší pokoj ako kedykoľvek predtým a každý deň ma napĺňa. Vo svojom srdci som si istý, že mať vieru a nasledovať Boha je tá najlepšia voľba a ten najzmysluplnejší spôsob života. Bohu vďaka!