Keď som slúžila ako vodkyňa, vypudila som z cirkvi sestru, ktorá si vypudenie nezaslúžila, a nespravodlivo som ju odsúdila pre svoj nedostatok zodpovednosti a princípov vo svojej povinnosti. Neskôr bol sestre umožnený návrat do cirkvi a ja som bola považovaná za falošnú vodkyňu a prepustená zo svojej pozície pre nekonanie skutočnej práce. Cirkev mi nariadila, aby som nejaký čas uvažovala o sebe a ja som bola celkom ochotná spoznať samu seba prostredníctvom uvažovania o sebe a skutočne sa kajať. V tom čase som žila so sestrou Qin Ken. Cirkevná vodkyňa menom Li Jing sa často zastavovala, aby sa Qin Ken pýtala na rôzne aspekty jej povinnosti. Taktiež sestre Qin Ken hovorila o nedostatkoch, ktoré si všimla u iných bratov a sestier, a o tom, ako ich orezala. Spočiatku som tomu nevenovala veľkú pozornosť, ale ako čas plynul a ona naďalej pravidelne takto hovorila, začala som si myslieť: „Nesúdiš a nezhadzuješ ľudí za ich chrbtom, len aby si sa predviedla? Naozaj môžeš dosiahnuť výsledky len tým, že bratov a sestry karháš, keď majú problémy, namiesto toho, aby si s nimi hovorila v duchovnom spoločenstve o pravde, a tak vyriešila ich problémy?“ Premýšľala som, že to s Li Jing preberiem, ale potom mi napadlo: „Po svojom prepustení by som sa mala nejaký čas venovať uvažovaniu – čo ak moju spätnú väzbu neprijme a povie, že sa počas tohto času uvažovania nesprávam tak, ako by som sa mala? Ak vrchní vodcovia preveria môj stav a Li Jing povie, že som sa nezmenila, ktovie, ako dlho potrvá, kým mi pridelia novú povinnosť? Nechám to tak, radšej nič nespomeniem.“ Aj potom som sa však cítila nesvoja. Bolo odo mňa ľahostajné len tak ignorovať tento problém, ktorý som u Li Jing videla. Neskôr, keď som opäť počula, ako Li Jing súdi a zhadzuje bratov a sestry a predvádza sa, upozornila som ju na to. Navonok sa zdalo, že moju kritiku prijala, ale naďalej konala rovnako. Upozornila som ju na ten problém viackrát, ale ona svoje spôsoby jednoducho nezmenila. Pomyslela som si: „Zdá sa, že si svoj problém uvedomuje, ale svoje správanie nikdy nezmení. Neprijíma pravdu. Možno ju môžem vyhľadať a potom s ňou rozobrať jej neschopnosť prijať pravdu a hovoriť o nej v duchovnom spoločenstve. To by jej pomohlo.“ Potom som si však pomyslela: „Už som jej to spomenula niekoľkokrát. Keď to spravím zas, čo ak to nielenže neprijme, ale ešte ma aj odsúdi? Teraz sa mám venovať uvažovaniu – budem mať ešte šancu byť spasená, ak ma vypudia? Nechám to tak, radšej sa budem držať v úzadí a zostanem ticho.“

Neskôr som začala hostiť dve sestry, Qin Ken a Xia Yu. Jedného rána som náhodou počula, ako ich Li Jing karhá za to, že sú príliš pomalé vo vykonávaní práce na očisťovaní cirkvi, a povedala, že jej vodkyňa si o nej preto pomyslí niečo zlé. Tie dve sestry jej odvetili: „Vypudiť člena cirkvi je veľká vec. Skôr než podnikneme ďalšie kroky, musíme preveriť všetky aspekty situácie a porozumieť im. Ak budeme príliš unáhlené, mohli by sme ľudí nespravodlivo odsúdiť.“ Li Jing to však nechcela prijať a povedala, že plánuje odsúdiť sestru Chang Jing ako zlého človeka a dať ju vypudiť. V skutočnosti mala Chang Jing len arogantnú povahu – keď slúžila ako diakonka pre evanjelium, nedokázala hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby vyriešila problémy, a vždy ľudí karhala a spôsobovala, že sa cítili obmedzovaní. Nemala však podstatu zlého človeka a nespĺňala podmienky na vypudenie. V tom čase Qin Ken a Xia Yu nesúhlasili s Li Jing a argumentovali tým, že správanie Chang Jing nespĺňa normy na vypudenie. Poznamenali tiež, že Chang Jing prostredníctvom uvažovania o sebe do istej miery porozumela svojim minulým priestupkom Avšak Li Jing nielenže ignorovala ich argumenty, dokonca ich pokarhala a povedala, že nevypudením Chang Jing by chránili zlého človeka a bránili by práci na očisťovaní cirkvi. Keď som to počula, pomyslela som si: „Práca na očisťovaní cirkvi je mimoriadne dôležitá a musí sa vykonávať podľa princípu. Li Jing pácha zlo tým, že svojvoľne odsudzuje a vypudzuje niekoho, kto nespĺňa podmienky na vypudenie, len aby si ochránila svoju vlastnú povesť a svoje postavenie!“ Zvažovala som, že na to Li Jing upozorním, ale potom som si pomyslela: „Som len hostiteľkou pre svojich bratov a sestry a moje slová veľa neznamenajú. Aj keby som to s ňou prebrala, nemusela by prijať moju kritiku. Radšej sa do toho nebudem miešať.“ S touto myšlienkou som nakoniec len zostala ticho. V to popoludnie som počula, že Li Jing nechala tie dve sestry usporiadať všetky informácie o Chang Jing ako prípravu na jej vypudenie. Dve sestry opäť vyjadrili svoje obavy, že správanie Chang Jing nespĺňa podmienky na vypudenie, a požiadali Li Jing, aby ešte trochu hľadala. Li Jing však nepočúvala a opäť sestry odsúdila za bránenie práci na odstránení a chránenie zlého človeka. Po týchto slovách sa vyrútila z miestnosti. Spomenula som si na svoju vlastnú minulosť, keď som si nekonala povinnosť podľa princípov, a ako som nespravodlivo odsúdila členku cirkvi, pretože som nepreverila podrobnosti o prípade jej vypudenia. Keď som sa šla tejto sestre, ktorú vypudili, ospravedlniť povedala mi, že jej to spôsobilo veľkú bolesť a utrpenie, keď sa nemohla zhromažďovať ani čítať Božie slová. Preto som cítila neuveriteľnú ľútosť a vinu. Škoda, ktorú som tej sestre spôsobila, a ujma na jej živote boli nenapraviteľné, a celá táto ťažká skúsenosť zanechala trvalú škvrnu na mojom živote veriacej. Ak by sa táto záležitosť s vypudením Chang Jing posudzovala podľa princípov, správanie Chang Jing by nebolo natoľko vážne, aby si zaslúžilo vypudenie. A predsa bola Li Jing odhodlaná ju vypudiť, aby si ochránila svoju vlastnú povesť a svoje postavenie. To bolo páchanie zla! V tú noc som sa prehadzovala v posteli a nemohla som zaspať – neustále som myslela na to, ako tie dve sestry hovorili s Li Jing v duchovnom spoločenstve a ona to odmietala prijať a dokonca ich svojvoľne odsúdila. Nevyužívala svoje postavenie na to, aby ich potláčala a obmedzovala? Pomyslela som si, že by som mala vyhľadať Li Jing a hovoriť s ňou v duchovnom spoločenstve, aby som ochránila prácu cirkvi. Potom som si však spomenula na to, ako Li Jing predtým neprijala moje návrhy. Čo by som robila, keby ma pri opätovnom spomenutí pred ňou odsúdila, že bránim práci na odstránení a narúšam ju? Pre svoj priestupok som už bola prepustená a stále som bola v období uvažovania. Čo by som robila, keby ma na základe takýchto charakterizácií vypudili z cirkvi? Keď mi to napadlo, začala som váhať.

Potom som predstúpila pred Boha, aby som hľadala a modlila sa, a prečítala som si túto pasáž Jeho slova: „Všetci hovoríte, že ste ohľaduplní k Božiemu bremenu a budete zastávať svedectvo cirkvi, kto z vás však Božie bremeno skutočne zohľadnil? Položte si otázku: si niekým, kto berie ohľad na Božie bremeno? Dokážeš pre Boha praktizovať spravodlivosť? Dokážeš sa postaviť a prehovoriť v Môj prospech? Dokážeš nezlomne uvádzať pravdu do praxe? Si dostatočne odvážny, aby si bojoval proti všetkým satanovým skutkom? Dokázal by si dať bokom svoje pocity a odhaliť satana pre Moju pravdu? Dokážeš pripustiť, aby sa v tebe uspokojili Moje úmysly? Obetoval si v kritických chvíľach svoje srdce? Si niekto, kto nasleduje Moju vôľu?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 13. kapitola) Súd Božieho slova ma naplnil hanbou a chcela som si skryť tvár. Po svojom prepustení som neustále opakovala, že chcem o sebe uvažovať a kajať sa, ale nič na mojom správaní neukazovalo pokánie. Bola som si dobre vedomá, že Li Jing pri práci na odstránení koná proti princípom, aby si udržala svoje postavenie a povesť, a že poškodí život-vstup bratov a sestier a prácu cirkvi. Obávala som sa však, že ak s ňou budem hovoriť v duchovnom spoločenstve, neprijme to a obviní ma z bránenia práci cirkvi na odstránení a jej narúšania, a vypudí ma. V snahe ochrániť sa som sa neodvážila nič povedať, aj keď som si jasne všimla problém. Úplne mi chýbal zmysel pre spravodlivosť. Uvedomila som si, že ak Li Jing skutočne vypudí Chang Jing, nielenže by ublížila Chang Jing, ale zanechala by aj na sebe škvrnu priestupku. Vedela som, že musím prestať byť pritakávačkou. Teraz, keď som videla, že Li Jing je na rovnakej ceste k zlyhaniu, po akej som kedysi kráčala aj ja, musela som ju upozorniť na jej problém a oboznámiť ju s tým, aké vážne by boli následky jej konania. Potom som sa stretla s Li Jing a hovorila som s ňou v duchovnom spoločenstve o svojej vlastnej skúsenosti s nespravodlivým obvinením niekoho, pretože som nevykonala vypudenie na základe princípov. Li Jing však moje slová nechcela prijať a dokonca mi povedala, že by som sa mala držať len svojej povinnosti hostiť bratov a sestry a nezapájať sa do práce na odstránení, keďže som po svojom prepustení stále v období uvažovania. Bola som z toho trochu zarazená a pomyslela som si: „Prekračujem vari svoje hranice? Ak jej to spomeniem znova, bude ma neznášať ešte viac? Ak ju skutočne urazím, bude sa mi snažiť strpčiť život? Podstata správania Li Jing je však naozaj vážna, a bude pre ňu veľmi nebezpečné, ak v tom bude takto pokračovať!“ Keď som si to uvedomila, modlila som sa k Bohu a prosila Ho, aby ma v tejto situácii viedol.

O dva dni neskôr prišla Li Jing k nám domov, vzala si ma bokom a spýtala sa ma, čo si myslím o jej pláne prepustiť Qin Ken za to, že nechala svoje pocity diktovať to, ako si koná svoju povinnosť, a že bráni práci na odstránení. Povedala som: „Qin Ken nesie vo svojej povinnosti veľké bremeno a riešila prípad Chang Jing podľa princípov. Nevidím, že by bránila práci na odstránení.“ Li Jing však trvala na tom, že Chang Jing je zlý človek a mala by byť vypudená. Tiež tvrdila, že dôvod, prečo pri práci na odstránení nenastal žiadny pokrok, je ten, že Qin Ken chráni Chang Jing. Keď som počula, čo povedala, bola som dosť šokovaná – Qin Ken konala podľa princípov, keď namietala proti vypudeniu Chang Jing. Ako ju mohla Li Jing tak svojvoľne prepustiť? Rýchlo som odpovedala: „Nemôžeme ľudí svojvoľne vypudzovať alebo prepúšťať a nebrať životy našich bratov a sestier vážne len preto, že si chceme ochrániť vlastnú povesť a svoje postavenie! Ja už mám na svedomí priestupok, pretože som nekonala svoju povinnosť podľa princípov – prosím, nevydaj sa na rovnakú cestu k zlyhaniu ako ja! Svoje povinnosti musíme konať v prísnom súlade s princípmi.“ Li Jing nahnevane odpovedala: „Ja som sa už ale rozhodla Qin Ken prepustiť a nič z toho, čo povieš, nezmení môj názor.“ Keď som to počula, cítila som hnev a bezmocnosť. Pomyslela som si: „Nemôžem si dovoliť uraziť ťa, takže radšej stíchnem. Každopádne som ti povedala svoj názor a je na tebe, či ho prijmeš alebo nie.“ Potom som už len zostala ticho. Nakoniec Li Jing aj tak prepustila Qin Ken a pridelila ma na odľahlé miesto, aby som svoju povinnosť konala tam. Tvrdila, že tento krok bol pre moju vlastnú bezpečnosť – povedala, že ČKS zintenzívnila svoju kampaň na potláčanie a zatýkanie a vzhľadom na to, že som bola predtým vodkyňou a vedela som o cirkvi veľa, bolo by najlepšie, keby som neprišla do priameho kontaktu s bratmi a sestrami. Tiež mi povedala, že odteraz všetky listy, ktoré pošlem alebo ktoré mi budú doručené, budú musieť prejsť cez ňu. Skôr než som vôbec stihla odpovedať, prerušila ma so slovami: „Teraz mám na práci iné veci,“ a rýchlo odišla na bicykli. Stála som vo dverách svojho domu, sledovala ju, ako odchádza, a po tvári mi stekali slzy. Pomyslela som si: „Takže teraz ma obmedzuješ a snažíš sa ma ovládať?“ Čím viac som o tom premýšľala, tým viac som sa cítila stiesnene. Spätne som premýšľala o správaní Li Jing počas tohto obdobia: Keď som jej dala návrh, neprijala ho a dokonca sa mi vyhrážala a povedala mi, že by som sa mala držať len svojej povinnosti hostiť bratov a sestry a neprekračovať svoje hranice. Potom, v obave, že jej zlé skutky vyjdú najavo, ma poslala na odľahlé miesto a nedovolila mi kontaktovať ostatných bratov a sestry pod zámienkou, že sa ma len snaží chrániť. Bola taká zlomyseľná a ľstivá! S cieľom udržať si vlastné postavenie a svoju povesť, potláčala a odsudzovala každého, kto sa nepodriadil jej príkazom, a riadila sa satanovým pravidlom: „Nech sa darí tým, čo sa mi podriaďujú, a nech zahynú tí, čo mi odporujú.“ Nekonala snáď ako antikrist? Vedela som, že nemôžem robiť ďalšie kompromisy a že musím Li Jing nahlásiť a odhaliť jej zlé skutky. Problém bol v tom, že všetko, čo by som napísala, by muselo prejsť cez ňu. Keby zistila, že som napísala list, v ktorom ju nahlasujem, existovala by možnosť, že by ma potláčala ešte viac. Keby si proti mne vymyslela obvinenie a vypudila ma z cirkvi, akú by som potom mala šancu byť spasená? Keď mi to napadlo, opäť som sa stiahla a cítila som sa neuveriteľne trýznená.

Ďalších pár dní sa mi v hlave neustále premietali moje predchádzajúce interakcie s Li Jing a vôbec som nemala náladu konať svoju povinnosť. Jednej noci som sa konečne rozhodla napísať list, ktorým by som Li Jing nahlásila, ale ako som písala, začala som premýšľať: „Ak ju nahlásim, pomyslia si ostatní bratia a sestry, že sa počas svojho obdobia uvažovania nesprávam tak, ako by som sa mala? Keď bola Qin Ken prepustená, nespomínam si, že by som počula o tom, že by Li Jing nahlásila. Ak ju nahlásim, nebude to vyzerať tak, že sa snažím predvádzať? Najprv som dala Li Jing nejaké návrhy a teraz ju nahlasujem. Ak sa o tom dozvie, nebude si myslieť, že sa cez ten problém, ktorý u nej vidím, jednoducho neviem preniesť?“ Keď som si to všetko uvedomila, list som vymazala, ale cítila som sa kvôli tomu dosť previnilo. Vzhľadom na to, ako ma Li Jing potláčala, ak by som ju nenahlásila, ktovie, koho ďalšieho by potláčala v budúcnosti. V tú noc som takmer vôbec nespala. Predstúpila som v modlitbe pred Boha so slovami: „Ó, Bože, chcem Li Jing nahlásiť, ale bojím sa, že keď to zistí, bude ma potláčať ešte viac. Ó, Bože, neviem, ako by som mala túto situáciu zvládnuť. Prosím, veď ma.“

Neskôr som narazila na túto pasáž Božích slov: „Musíš vstúpiť zo strany pozitivity, buď aktívny, a nie pasívny. Za žiadnych okolností sa nesmieš nechať nikým a ničím zneistiť a nesmieš sa nechať ovplyvniť slovami iných. Musíš mať stálu povahu, bez ohľadu na to, čo ľudia hovoria, musíš okamžite uviesť do praxe to, čo vieš, že je pravda. Bez ohľadu na to, komu budeš čeliť, vždy musíš vo svojom vnútri konať podľa Mojich slov, musíš byť schopný pevne zotrvať vo svojom svedectve o Mne a brať ohľad na Moje bremená. Nesmieš len slepo súhlasiť s inými bez toho, aby si mal vlastné názory, skôr musíš mať odvahu postaviť sa a namietať proti veciam, ktoré nie sú v súlade s pravdou. Ak jasne vieš, že niečo nie je v poriadku, ale chýba ti odvaha poukázať na to, potom nie si človek, ktorý praktizuje pravdu. Chceš niečo povedať, ale netrúfaš si povedať to priamo, a tak chodíš okolo horúcej kaše a potom zmeníš tému, satan v tvojom vnútri ťa brzdí a spôsobuje, že hovoríš bez akéhokoľvek účinku a nedokážeš vytrvať až do konca. Stále nosíš v srdci strach, a nie je to preto, že tvoje srdce je stále naplnené satanovými myšlienkami?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 12. kapitola) Prostredníctvom Božích slov som pochopila, že Boh miluje tých, ktorí chránia prácu cirkvi. Keď vidia niečo, čo porušuje princípy a poškodzuje záujmy cirkvi, dokážu praktizovať pravdu, aby ochránili prácu cirkvi. Naopak, Boh pociťuje odpor k tým, ktorí slepo súhlasia s ostatnými a konajú len sebecky a opovrhnutiahodne, aby si chránili vlastné záujmy. Zostávajú ľahostajní, keď sú svedkami toho, ako sa poškodzuje práca cirkvi. Keď som uvažovala o svojom správaní počas tohto obdobia, uvedomila som si, že hoci som vedela, že je nesprávne, aby Li Jing za chrbtom iných svojvoľne súdila a predvádzala sa, obávala som sa, že ak sa budem naďalej ozývať, urazím ju. S cieľom chrániť svoje vlastné záujmy som teda ten problém zľahčila, keď som ho s ňou preberala. Li Jing si chcela udržať svoju povesť a postavenie, a tak trvala na tom, že Chang Jing označí za zlého človeka a vypudí ju, obvinila Qin Ken a Xia Yu z bránenia práci na odstránení a prepustila Qin Ken. Vedela som, že tieto prejavy správania porušujú princípy, že pácha zlo a odporuje Bohu. Obávala som sa však, že ak by som priamo odhalila podstatu toho, čo urobila, strpčila by mi život a vypudila by ma na základe tvrdenia, že bránim práci cirkvi na odstránení a narúšam ju. Takže som jej len poradila a nabádala ju, aby zmenila svoje správanie, čím som jej umožnila pokračovať v jej bezočivom páchaní zla. V obave, že nahlásim jej konanie, ma potom Li Jing izolovala a nedovolila mi stýkať sa s inými bratmi a sestrami. Jasne som videla, že sa snaží zakryť svoje zlé skutky. Mala som zasiahnuť, aby som ju odhalila a nahlásila, ale bála som sa, že ju urazím, a nemala som ani odvahu napísať list, ktorým by som ju nahlásila. Žila som potupný život a bola som zbabelec, ktorý sa neodvážil praktizovať pravdu. Nebrala som ohľad na prácu cirkvi a nepreukazovala som žiadnu starosť o možnú ujmu spôsobenú na životoch bratov a sestier. Nemala som ani najmenší zmysel pre spravodlivosť a bola som skutočne sebecká a opovrhnutiahodná!

Ako som tak pokračovala v hľadaní, narazila som na tieto pasáže Božích slov: „Svedomie a rozum by mali byť súčasťou ľudskej prirodzenosti človeka. Obe tieto veci sú tie najzákladnejšie a najdôležitejšie. Akým človekom je niekto, kto nemá svedomie a nemá rozum normálnej ľudskej prirodzenosti? Všeobecne povedané, je to človek, ktorý nemá ľudskú prirodzenosť, a človek so skutočne hroznou ľudskou prirodzenosťou. Konkrétnejšie, aké vlastnosti sa u takýchto ľudí vyskytujú? Aké konkrétne prejavy nedostatku ľudskej prirodzenosti majú? (Sú sebeckí a prízemní.) Sebeckí a prízemní ľudia sú pri svojom konaní povrchní a nechávajú veci plynúť, ak sa ich osobne netýkajú. Nemyslia na záujmy Božieho domu, ani neberú ohľad na Božie úmysly. Nemajú žiadne bremeno ani zmysel pre zodpovednosť, pokiaľ ide o konanie ich povinností alebo podávanie svedectva o Bohu. … Sú ľudia, ktorí nepreberajú žiadnu zodpovednosť bez ohľadu na povinnosť, ktorú vykonávajú. Ani problémy, ktoré zistia, nehlásia okamžite svojim nadriadeným. Keď vidia, že ľudia spôsobujú narušenia a vyrušenia, zatvárajú oči. Keď vidia zlých ľudí páchať zlo, nesnažia sa ich zastaviť. Nechránia záujmy Božieho domu ani neuvažujú o tom, čo je ich povinnosťou a zodpovednosťou. Keď títo ľudia vykonávajú svoju povinnosť, nerobia žiadnu skutočnú prácu; sú to pochlebovači a sú chamtiví po pohodlí; hovoria a konajú len pre svoju vlastnú márnivosť, tvár, postavenie a záujmy a sú ochotní venovať svoj čas a úsilie len veciam, z ktorých majú úžitok.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Odovzdaním srdca Bohu môže človek získať pravdu) „Skôr než ľudia zažijú Božie dielo a porozumejú pravde, vládne im a zvnútra im dominuje satanova prirodzenosť. Čo konkrétne zahŕňa táto prirodzenosť? Napríklad, prečo si sebecký? Prečo si chrániš svoje postavenie? Prečo si taký ovplyvnený svojimi pocitmi? Prečo sa ti páčia tie nespravodlivé a zlé veci? Na základe čoho sa ti takéto veci páčia? Odkiaľ tieto veci pochádzajú? Prečo sa ti páčia a prijímaš ich? Teraz ste už všetci porozumeli, že hlavným dôvodom je to, že v človeku sú satanove jedy. Čo sú teda satanove jedy? Ako môžu byť vyjadrené? Ak sa napríklad opýtaš: ‚Ako by mali ľudia žiť? Pre čo by mali ľudia žiť?‘, všetci odpovedia: ‚Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert.‘ Len táto jediná veta vyjadruje samotný koreň problému. Satanova filozofia a logika sa stali životom ľudí. Bez ohľadu na to, o čo sa ľudia usilujú, v skutočnosti to robia pre seba – a tak všetci žijú pre seba. ‚Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert‘ – to je životná filozofia človeka a predstavuje aj ľudskú prirodzenosť. Tieto slová sa už stali prirodzenosťou skazeného ľudstva a sú pravým obrazom satanskej prirodzenosti skazeného ľudstva. Táto satanská prirodzenosť sa úplne stala základom existencie skazeného ľudstva. Skazené ľudstvo žije podľa tohto satanovho jedu už niekoľko tisíc rokov až dodnes.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ako kráčať Petrovou cestou) Prostredníctvom odhalenia Božích slov som si uvedomila, že žijem podľa satanových jedov ako: „Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert“, „Rozumní ľudia si dávajú na seba dobrý pozor v snahe vyhnúť sa chybám“, „Miestni úradníci majú väčšiu moc ako tí štátni“ a „Keď človek stojí pod nízkym odkvapom, nezostáva mu nič iné, len skloniť hlavu“. Stal sa zo mňa neuveriteľne sebecký a ľstivý človek a vždy som brala ohľad len na svoje vlastné záujmy. Neodvážila som sa nič povedať, ani keď som si všimla, ako falošná vodkyňa pácha zlo a poškodzuje záujmy cirkvi. Stratila som svedomie a rozum ako stvorená bytosť a vôbec som nežila podobu skutočného človeka. Spätne som myslela na to, ako Li Jing vypudila Chang Jing. Vedela som, že správanie Chang Jing nebolo natoľko vážne, aby si zaslúžilo vypudenie, a že vypudenie jej spôsobí duchovné utrpenie a mimoriadne poškodí jej život-vstup. A predsa som v záujme ochrany vlastných záujmov Li Jing nezabránila v jej svojvoľnom vypudení. Bola som taká sebecká a chýbala mi ľudskosť! Keď Li Jing svojvoľne prepustila Qin Ken, obávala som sa, že ak Li Jing urazím, budem zbavená svojej povinnosti, takže som sa neodvážila dodržiavať princípy a zastaviť tento zlý skutok. Osobne som tieto priestupky nespáchala, ale ľahostajne som sa prizerala, ako Li Jing pácha zlo, a dovolila som jej vyrušovať a ničiť prácu cirkvi, a potláčať a trýzniť moje sestry. Nestála som vari na satanovej strane a nepomáhala som podlým vykonávať ich podlé skutky? Keď som si to uvedomila, nenávidela som sa. Božia povaha je spravodlivá a netoleruje žiadnu urážku. Boh pociťuje odpor k tým, ktorí žijú potupný život, starajú sa len o seba a nepraktizujú pravdu. Ak by som nikdy nezasiahla, aby som odhalila zlé skutky Li Jing, a nechala by som ju naďalej spôsobovať narúšanie a páchať zlo v cirkvi, kryla by som jej zlé skutky a Bohu by som sa protivila a nenávidel by ma. Narazila som na ďalšiu pasáž Božích slov, ktorá hovorila: „V cirkvi pevne vytrvávate vo svojom svedectve o Mne a obhajujte pravdu. To, čo je správne, je správne, a to, čo je nesprávne, je nesprávne; nemýľte si čierne a biele. Musíte bojovať proti satanovi a musíte ho úplne poraziť, aby už nikdy nepovstal. Do ochrany Môjho svedectva musíte dať všetko. To bude účelom vášho konania – nezabudnite na to.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 41. kapitola) Božie slová mi dali cestu praktizovania. Keď som si všímala veci, ktoré neboli v súlade s princípmi, mala som odložiť svoje vlastné záujmy a dodržiavať pravdy-princípy a chrániť prácu cirkvi. To je zodpovednosť, ktorú by som mala plniť ako stvorená bytosť, a princíp počínania si pre všetkých veriacich. Nemohla som si naďalej robiť starosti o svoje vyhliadky a osud a žiť potupný život len preto, aby som chránila svoje vlastné záujmy. Musela som praktizovať pravdu a chrániť prácu cirkvi – musela som zasiahnuť, aby som odhalila a nahlásila zlé skutky Li Jing.

Potom som uvažovala o tom, prečo som sa neustále obávala, že nahlásenie Li Jing ovplyvní moje vyhliadky a osud. Uvedomila som si, že zastávam nejaké mylné predstavy. Myslela som si, že keďže som po svojom prepustení stále v období uvažovania, ak by som voči vodkyni vzniesla námietku, ľudia by si mysleli, že sa počas uvažovania nesprávam tak, ako by som sa mala. Myslela som si, že som len hostiteľka, že mi chýba pozícia a postavenie a moje slová nemajú veľkú váhu, takže som sa neodvážila postaviť sa Li Jing, keď som videla, ako svojvoľne vypudzuje a prepúšťa ľudí. Myslela som si, že keďže bola Li Jing vodkyňou, strpčila by mi život, ak by som ju urazila, a ja by som nemohla konať svoju povinnosť. Tiež som si myslela, že ak by ma vypudili, úplne by som stratila akúkoľvek šancu byť spasená. Mylne som verila, že môj osud je v rukách Li Jing a že to, či budem alebo nebudem môcť naďalej konať svoju povinnosť a dosiahnuť spásu, závisí len od nej. Neverila som, že v Božom dome vládne Boh a pravda. Takáto myšlienka je rúhavá a predstavuje nesprávne porozumenie Bohu. Môj osud je v Božích rukách a žiadny človek doň nemá čo hovoriť, nieto ešte aby o ňom rozhodovala nejaká vodkyňa. V minulosti panovační a despotickí antikristi páchali v cirkvi zlo a spôsobovali narušenia, niektorí prevzali kontrolu nad cirkvou a snažili sa vybudovať si svoje vlastné nezávislé kráľovstvá, ale nakoniec boli všetci vypudení. V Božom dome vládne pravda a Duch Svätý. Žiadni zlí ľudia ani antikrist si nemôžu v cirkvi získať pevnú pôdu pod nohami a Boh ich všetkých nakoniec odhalí a vyradí. Aj keby som bola potláčaná, trýznená alebo dokonca vypudená za to, že som odhalila a nahlásila falošnú vodkyňu, bolo by to len dočasné a neznamenalo by to, že už nikdy nedosiahnem spásu. Ako členka cirkvi som musela zasiahnuť, ak som si všimla, že falošná vodkyňa alebo antikrist pácha zlo, vyrušuje prácu cirkvi a potláča Boží vyvolený ľud, aby som takéto správanie nahlásila a odhalila, a to bez ohľadu na to, akú povinnosť som vykonávala, či som spáchala priestupky, alebo či som bola v minulosti prepustená. Bola to moja zodpovednosť a povinnosť.

Kým som premýšľala nad tým, čo by som mala napísať do svojho hlásenia, narazila som na Xia Yu. So slzami v očiach mi povedala, že dala Li Jing nejaké návrhy po tom, čo videla, ako nedodržiava princípy pri práci cirkvi na odstránení. Povedala, že Li Jing jej radu neprijala a prepustila ju. Smutný príbeh Xia Yu mi ešte viac objasnil, že keď v cirkvi uplatňujú moc falošní vodcovia a antikristi, nielenže to škodí bratom a sestrám, ale vedie to aj k narušeniu a vyrušeniu práce cirkvi. Ak by som Li Jing čo najskôr neodhalila a nenahlásila, viedlo by to len k ešte väčšiemu poškodeniu práce cirkvi. Rozhodla som sa ešte v tú noc napísať list, ktorým by som odhalila zlé skutky Li Jing, a požiadať niektorých bratov a sestry, aby ho odovzdali vrchným vodcom. Na moje prekvapenie som po návrate domov našla správu od vrchných vodcov, ktorí ma pozvali na stretnutie s nimi. Vedela som, že Boh mi otvoril cestu. Keď sme sa stretli, predložila som im všetky zlé skutky Li Jing. Povedali, že v poslednom čase dostali niekoľko správ nahlasujúcich Li Jing, a že sa touto záležitosťou budú zaoberať podľa princípov čo najskôr po preskúmaní a overení obvinení. Keď som to počula, cítila som sa šťastná, že som konečne mohla praktizovať aspoň trochu pravdy, a že moje srdce bolo konečne oslobodené od potláčania.

O niekoľko dní neskôr som dostala správu od vrchných vodcov, v ktorej sa hovorilo, že po vyšetrovaní bola Li Jing charakterizovaná ako falošná vodkyňa kráčajúca po ceste antikrista. Povaha tejto záležitosti bola dosť vážna, takže začali tým, že ju prepustili. Ak by sa nekajala, naložilo by sa s ňou ako s antikristom. Keď som to počula, skutočne som pocítila, že v Božom dome vládne Kristus a pravda. Žiadny človek nemá v záležitostiach cirkvi konečné slovo a žiadny zlosyn si nemôže udržať miesto v Božom dome. Tiež som si uvedomila, že len praktizovaním pravdy a chránením práce cirkvi sme v súlade s Božími úmyslami. Bohu vďaka!