V júni 2021 som v cirkvi dohliadala na prácu s videom. Vzhľadom na zvýšené pracovné zaťaženie ma požiadali, aby som dohliadala ešte na jednu skupinu. Pomyslela som si: „Mám dosť práce s tým, čo mám teraz. Ak mám zvládnuť ešte viac, nebudem unavenejšia a zaneprázdnenejšia?“ Vedela som však, že bratia a sestry v skupine sú s touto prácou oboznámení. Boli v nej dobrí a efektívne si plnili povinnosti. Nezdalo sa, že by následná práca vyžadovala príliš veľa času alebo úsilia, tak som súhlasila. Spočiatku som sa z času na čas pýtala na stav práce. Napríklad či normálne pokračujú a či má niekto v práci ťažkosti. Hoci som vedela, že by som sa mala pozrieť na podrobnosti, spomenula som si, že mám aj iné veci, na ktorých musím pracovať. Snažiť sa pochopiť detaily každej skupiny mi pripadalo ako príliš veľa práce. Keďže práca skupiny prebiehala normálne, nepotrebovala som veľa času, aby som všetko pochopila. Navyše tam bol aj vedúci skupiny. Bratia a sestry si spoľahlivo plnili svoje povinnosti. Už roky sa nevyskytli žiadne veľké problémy. Nemusela som si robiť starosti. Keby som ich menej sledovala, asi by to bolo v poriadku. A tak, keď prišla reč na prácu tejto skupiny, takmer som sa na ňu nepýtala.

Po viac ako dvoch mesiacoch mi jeden z bratov poskytol spätnú väzbu. Povedal, že s dvoma videami, ktoré táto skupina vytvorila, boli problémy. Ak by ich iné sestry nenašli včas, zdržalo by to prácu. Najprv som tomu neverila. Ale potom mi brat poslal niekoľko snímok obrazovky s problémami videa. Naozaj tam boli problémy. Členovia skupiny mali vážne ťažkosti pri plnení svojich povinností. Prečo som to nevedela? Túto prácu som vykonávala niekoľko mesiacov. Ale nepozerala som sa na to, ako to ide. Nechala som to bežať samé. Nevedela som, ako si členovia skupiny plnia svoje povinnosti. Uvedomila som si, že tieto problémy boli spôsobené mojím nedostatkom praktickej práce. Keď som sa na to pozrela, zistila som, že na ich prácu celý čas nikto nedohliadal, takže svoju povinnosť vykonávali na základe skúseností. A nikto neniesol bremeno. A keď bolo práce priveľa, tak ju odflákli. Aj keď kontrolovali videá, len ich prechádzali a nedokázali nájsť problémy. Tvárou v tvár tomu všetkému som sa cítila veľmi rozrušená. Tieto chyby nebolo ťažké nájsť. Keby som riadne sledovala prácu tejto skupiny, vedela by som o nich. Bola som taká nezodpovedná. Zamyslela som sa nad sebou. Pýtala som sa samej seba, prečo som posledné tri mesiace ignorovala ich prácu?

Neskôr som si toto prečítala v Božom slove: „Falošní vodcovia sa nikdy nezaujímajú o pracovnú situáciu rôznych tímových nadriadených ani ju nesledujú. Taktiež sa nezaujímajú o život-vstup nadriadených rôznych tímov a pracovníkov zodpovedných za rôzne dôležité úlohy ani o ich postoje k cirkevnej práci, k ich povinnostiam a k viere v Boha, k pravde a samotnému Bohu, ani to nesledujú a nemajú o tom prehľad. Nevedia, či títo jednotlivci prešli nejakou premenou alebo rastom ani nevedia o rôznych problémoch, ktoré môžu v ich práci existovať; najmä nemajú vedomie o vplyve chýb a odchýlok, ktoré sa vyskytujú v rôznych etapách práce, na prácu cirkvi a na život-vstup Božieho vyvoleného ľudu, ani o tom, či sa tieto chyby a odchýlky niekedy napravili. O žiadnej z týchto vecí nemajú ani tušenia. Ak o týchto podrobných situáciách nič nevedia, začnú byť pri výskyte problémov pasívni. Falošní vodcovia sa však pri výkone svojej práce vôbec nezaoberajú týmito podrobnými záležitosťami. Veria, že po ustanovení rôznych tímových nadriadených a po pridelení úloh je ich práca hotová – vtedy sa práca považuje za dobre vykonanú a ak sa vyskytnú ďalšie problémy, ich sa to už netýka. Keďže falošní vodcovia nedohliadajú na rôznych tímových nadriadených, neusmerňujú ich ani ich ďalej nesledujú a neplnia si v týchto oblastiach svoje zodpovednosti, vedie to k chaosu v práci cirkvi. Takto vodcovia a pracovníci zanedbávajú svoje zodpovednosti. Boh dokáže podrobne skúmať hĺbku ľudského srdca – to je schopnosť, ktorá ľuďom chýba. Preto musia byť ľudia pri práci usilovnejší a pozornejší, pravidelne chodiť na pracovisko, aby sledovali prácu, dohliadali na ňu a usmerňovali ju, a tým zabezpečili normálny priebeh práce cirkvi. Je zrejmé, že falošní vodcovia sú vo svojej práci úplne nezodpovední a nikdy na rôzne úlohy nedohliadajú, nesledujú ich ani ich neusmerňujú. V dôsledku toho niektorí nadriadení nevedia, ako vyriešiť rôzne problémy, ktoré sa pri práci vyskytnú, a zostávajú vo svojej funkcii nadriadených, hoci ani zďaleka nie sú na tú prácu spôsobilí. Nakoniec sa práca opakovane oneskoruje a oni z nej robia úplný chaos. Je to dôsledok toho, že falošní vodcovia sa nezaujímajú o situáciu nadriadených, nedohliadajú na ňu a nesledujú ju, za čo v plnej miere môže zanedbávanie zodpovednosti falošných vodcov.“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (3)) V Božích slovách som videla, ako falošní vedúci zanedbávajú povinnosti a nerobia skutočnú prácu. Myslia si, že keďže každá skupina má svojho vedúceho, môžu k tomu pristupovať ľahostajne. To spôsobuje problémy v cirkevnej práci. Falošní vedúci navonok nerobia zlo. Ale preto, že sú nezodpovední voči cirkevnej práci, ovplyvňuje to priebeh rôznych druhov prác a nepriamo narúša cirkevnú prácu. Boh od vedúcich vyžaduje, aby načas kontrolovali prácu. Tým sa zabezpečí pokrok diela Božieho domu. Je to povinnosť vedúcich a pracovníkov. Avšak odkedy som prevzala prácu tejto skupiny, myslela som si, že vedúci skupiny je tam a všetko prebieha normálne. Z tohto dôvodu som k tomu pristupovala ľahostajne. Nekontrolovala som ich ani som ich nesledovala. Nepozerala som sa na medzery v pracovných postupoch, takže keď začali poľavovať a flákať svoje povinnosti, nevšimla som si to. Na základe vlastných predstáv a myslenia som si myslela, že pracujú prakticky a seriózne a že sú dôveryhodní. Takže som mala pocit, že vôbec nemusím sledovať ich prácu. Ale to spôsobilo škodu a narušenie mojej povinnosti. Prostredníctvom Božieho slova som videla, že som bola nedbanlivá a že som bola falošná vedúca. Hoci som nechcela robiť zlo, pretože som nerobila praktickú prácu, odchýlky a problémy, ktoré sa mohli nájsť, sa vôbec neriešili. Pri práci s videom sa vyskytli problémy, ktoré boli dôsledkom mojej nezodpovednosti a zanedbávania mojej povinnosti. Aj keď iní na problémy včas prišli a vážnejším škodám sa predišlo, napriek tomu si to vyžiadalo veľa práce, aby sa tieto problémy prepracovali a odstránili. Videla som, že som svoju povinnosť flákala. Ušetrila som čas a energiu tým, že som nemusela dohliadať ani sledovať, ale zdržalo to napredovanie cirkevnej práce. A opätovné prerábanie všetkého zaberalo čas ostatným. Konala som zlo a narúšala prácu cirkvi. Keď som to videla, bála som sa. Zamyslela som sa nad sebou. Prečo som k tomu tak dlho ľahostajne pristupovala a neuvedomovala som si to?

Neskôr som s Božím slovom získala poznanie o dôvodoch, prečo som nerobila praktickú prácu. Všemohúci Boh hovorí: „Falošní vodcovia sa nikdy neinformujú o nadriadených, ktorí nekonajú skutočnú prácu alebo sa nevenujú svojej riadnej práci. Myslia si, že nadriadeného stačí vybrať a tým sa daná záležitosť končí, a že nadriadený potom môže riešiť všetky pracovné záležitosti sám. Takže falošní vodcovia len raz za čas usporiadajú zhromaždenia, nedohliadajú na prácu ani sa nepýtajú, ako pokračuje, a správajú sa ako šéfovia, ktorí dávajú od všetkého ruky preč. … Sami nie sú schopní konať skutočnú prácu a nie sú dôkladní, ani pokiaľ ide o prácu vedúcich tímov a nadriadených – nekontrolujú ju ani sa o nej neinformujú. Ich pohľad na ľudí sa zakladá len na ich vlastných dojmoch a domnienkach. Keď falošní vodcovia vidia, že niekto si nejaký čas počína dobre, myslia si, že tento človek bude dobrý navždy, že sa nezmení; neveria nikomu, kto hovorí, že s danou osobou je nejaký problém, a ignorujú, keď ich na ňu niekto upozorní. Myslíte si, že sú falošní vodcovia hlúpi? Sú hlúpi a nerozumní. Čo ich robí hlúpymi? Slepo vkladajú do človeka dôveru a veria, že ak bol nejaký človek raz vybratý, zložil prísahu a dal si predsavzatie a v slzách sa modlil, znamená to, že je spoľahlivý a keď sa zhostí práce, nikdy s ním nebudú problémy. Falošní vodcovia nechápu prirodzenosť ľudí a nevnímajú pravú situáciu skazeného ľudstva. Hovoria: ‚Ako by sa niekto mohol zmeniť k horšiemu, keď bol raz vybraný za nadriadeného? Ako by sa mohol niekto, kto pôsobí tak vážne a spoľahlivo, vyhýbať práci? To predsa nie je možné, však? Veď má toľkú integritu.‘ Keďže falošní vodcovia príliš dôverujú vlastným predstavám a pocitom, vedie to napokon k tomu, že nedokážu včas vyriešiť mnohé problémy, ktoré v cirkevnej práci vznikajú, a bráni im to v rýchlom prepustení daného nadriadeného a v úprave pridelenia jeho povinnosti. Sú to skutoční falošní vodcovia. A o čo tu teda ide? Má prístup falošných vodcov k ich práci niečo spoločné s povrchnosťou? Na jednej strane vidia veľkého červeného draka, ako zúrivo zatýka Boží vyvolený ľud, a tak, aby zostali v bezpečí, náhodne určia niekoho, kto bude mať na starosti prácu, a veria, že tým sa problém vyrieši a že mu viac nemusia venovať pozornosť. Čo si však myslia vo svojich srdciach? ‚Toto prostredie je také nepriateľské, mal by som sa na chvíľu ukryť.‘ Nie je to túžba po telesnom pohodlí? V inom ohľade majú falošní vodcovia fatálny nedostatok – rýchlo začnú dôverovať ľuďom na základe vlastných domnienok. A k tomu vedie nepochopenie pravdy, však? Ako Božie slovo odhaľuje podstatu skazeného ľudstva? Prečo by mali dôverovať ľuďom, ktorým nedôveruje ani Boh? Nie sú falošní vodcovia príliš arogantní a samospravodliví? Myslia si: ‚Určite som tohto človeka neposúdil zle, takže s touto osobou, o ktorej som usúdil, že je vhodná, by nemali byť žiadne problémy; určite to nie je niekto, kto sa oddáva jedlu, pitiu a zábave alebo má rád pohodlie a neznáša tvrdú prácu. Je absolútne spoľahlivý a dôveryhodný. Nezmení sa; ak by sa zmenil, potom by to znamenalo, že som sa v ňom musel mýliť, či nie?‘ Čo je to za logiku? Si azda nejaký odborník? Máš röntgenový zrak? Máš takúto špeciálnu schopnosť? Mohol by si s nejakým človekom žiť rok alebo dva, ale dokázal by si vidieť, kým naozaj je, ak by vhodné prostredie úplne neodhalilo jeho prirodzenosť-podstatu? Ak by Boh takéhoto človeka nezjavil, mohol by si s ním žiť bok po boku tri alebo aj päť rokov a stále by si mal problém rozpoznať jeho prirodzenosť-podstatu. Platí to ešte viac, ak ho vídaš a si s ním v kontakte iba sporadicky! Falošní vodcovia bezstarostne dôverujú človeku na základe prechodného dojmu alebo pozitívneho zhodnotenia od niekoho iného a takémuto človeku sa opovažujú zveriť prácu v cirkvi. Nie sú v tomto ohľade mimoriadne slepí? Nekonajú ľahkovážne? A keď falošní vodcovia takto konajú, nie je to od nich vrcholne nezodpovedné?“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (3)) Božie slovo odhaľuje: falošní vedúci sú leniví, nevedomí a hlúpi. Svoje názory nezakladajú na Božom slove, ale na svojich predstavách a nápadoch. Napriek tomu si myslia, že vidia ľudí jasne. Ľahkovážne dôverujú komukoľvek a prácu nechávajú úplne na nich. Zatiaľ sa na to vykašlú a tešia sa z vlastného postavenia. Čítaním Božieho slova som si uvedomila, že som bola lenivá a hlúpa vedúca, ktorú Boh opisuje. Kvôli lenivosti som si vždy myslela, že mám príliš veľa práce a že sledovať prácu každej skupiny by bolo príliš únavné. Preto som kontrolovala prácu jednej skupiny a zvyšok som nechala na niekoho iného. Myslela som si, že ak bude práca normálne napredovať, nebudem jej musieť venovať čas. V rámci svojej povinnosti som šetrila každý kúsok námahy, ktorú som mohla. Moja funkcia bola supervízorka, ale flákala som to. Tak nezodpovedné. Takisto som bola samoľúba. Na základe vlastnej predstavivosti som si myslela, že všetci v skupine pracujú dobre. Takže si nemusím robiť starosti. Myslela som si, že budú naďalej dobre pracovať, aj keď to nebudem sledovať. A tak som niekoľko mesiacov nesledovala žiadnu ich prácu, čo spôsobilo, že sa objavili problémy. Nevidela som veci jasne, ani som nepoznala pravdu, napriek tomu som si verila a myslela som si, že tí, ktorým som dôverovala, nemôžu urobiť nič zlé. Bola som príliš arogantná a hlúpa. Vyvolalo to vo mne výčitky svedomia. Uvedomila som si, že rozhodujúce je, aby som sa k ľuďom a svojej povinnosti správala podľa Božích slov. Hľadala som príslušné časti Božieho slova, aby som našla spôsob, ako si plniť svoju povinnosť.

Neskôr som si to prečítala v Božom slove: „Keďže si falošní vodcovia nič nezisťujú o napredovaní práce, nedokážu pohotovo identifikovať problémy, ktoré v rámci toho vznikajú, a už vôbec ich nevedia riešiť, často to vedie k opakovaným omeškaniam. Keďže ľudia nechápu princípy určitej práce a nenájde sa nikto vhodný, kto by za ňu niesol zodpovednosť alebo by ju riadil, tí, ktorí ju vykonávajú, často prepadajú negativite a pasivite a vyčkávajú, čo vážne ovplyvňuje priebeh práce. Ak by si vodcovia plnili svoje zodpovednosti – riadili by prácu, zabezpečovali jej kontinuitu, dohliadali na ňu a našli by človeka, ktorý rozumie tomu odboru, aby viedol prácu, postupovala by rýchlejšie a nebola by predmetom opakovaných omeškaní. Preto je nevyhnutné, aby vodcovia mali prehľad o stave práce a porozumeli mu. Veľmi dôležité je samozrejme aj to, aby vedeli a mali prehľad o tom, ako práca napreduje, pretože napredovanie ide ruka v ruke s efektívnosťou práce a dosahovaním výsledkov. Ak vodcovia a pracovníci nemajú prehľad o tom, ako napreduje cirkevná práca, nesledujú situáciu ani nedohliadajú na veci, pokrok v cirkevnej práci sa určite spomalí. Je to spôsobené tým, že väčšina ľudí, ktorí konajú povinnosti, sú skutočne darebácki, nemajú zmysel pre bremeno a sú často negatívni, pasívni a povrchní. Ak sa nenájde nikto, kto by mal zmysel pre bremeno a pracovné schopnosti, konkrétnym spôsobom by prevzal zodpovednosť za prácu, včas sa informoval o priebehu práce a viedol, disciplinoval a orezával personál, ktorý koná povinnosti, a dohliadal naň, potom bude úroveň efektivity práce prirodzene veľmi nízka a výsledky práce budú veľmi slabé. Ak to jasne nevidia ani vodcovia a pracovníci, potom sú hlúpi a slepí. Preto sa vodcovia a pracovníci musia okamžite zaoberať priebehom práce, sledovať ho, mať o ňom prehľad, analyzovať problémy, s ktorými sa ľudia pri konaní povinností stretávajú a ktoré treba riešiť, a rozumieť, ktoré problémy treba vyriešiť, aby sa dosiahli lepšie výsledky. Všetky tieto veci sú veľmi dôležité a vodca v týchto záležitostiach musí mať jasno. Pre správne plnenie si povinností sa nesmiete správať ako falošný vodca, ktorý urobí niečo povrchne a potom si myslí, že si svoju povinnosť splnil.“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (4)) Božie slová ukázali cestu, ako si plniť svoju povinnosť. Ako vedúci alebo supervízori musíme niesť bremená v rámci našej povinnosti, nie túžiť po pohodlí. Musíme prevziať zodpovednosť, sledovať a kontrolovať veci včas. Musíme sa starať o stavy a povinnosť tých, ktorí sa podieľajú na práci, včas nájsť odchýlky a napraviť ich. Viete, ľudia ešte nie sú dokonalí a majú skazené povahy. Takže keď sú v dobrom stave, môžu pracovať svedomito a efektívne. To však neznamená, že sú úplne spoľahliví. Keď sú ich stavy abnormálne alebo žijú na základe skazených pováh, budú veci nedobrovoľne flákať a narušovať cirkevnú prácu. Preto, ako si ľudia plnia svoje povinnosti, vedúci, pracovníci a nadriadení musia kontrolovať prácu. Keď sa vyskytnú problémy, musia ich včas zvrátiť. To je zodpovednosť vedúcich pracovníkov. Keď som to pochopila, začala som sledovať prácu tejto skupiny a pravidelne som chodila na ich stretnutia. Keď som našla problémy, predniesla som ich vedúcemu skupiny. Neskôr sme spoločne diskutovali o pracovnom pláne a postupe práce skupiny a všetku prácu sme dokončili v plánovanom čase. Taktiež sme zredukovali počet zamestnancov len na tých, ktorí boli potrební, aby sme dokázali prerozdeliť povinnosti ostatných podľa potreby. S týmto praktizovaním som sa cítila oveľa pokojnejšie. Tiež som sledovala svoju vlastnú prácu oveľa svedomitejšie ako predtým. Takže teraz som si myslela, že praktizujem pravdu a dosahujem nejakú zmenu. Neskôr však nastala nová situácia, ktorá ma odhalila.

Onedlho sa moja pracovná záťaž výrazne zvýšila a musela som stráviť veľa času dokončovaním jednej úlohy. Myslela som si, že som predtým podrobne sledovala prácu každej skupiny a veci boli teraz stabilnejšie. Pýtať sa na detaily každej skupiny by zabralo veľa času. Ak by som to urobila, dostala by som sa pod príliš veľký tlak, čo sa týka časového rozvrhu. Rozmýšľala som, že ak by som mohla delegovať časť práce, nemusela by som si robiť toľko starostí. Myslela som na jednu skupinu. V tejto skupine boli obaja vedúci aktívni vo svojej povinnosti a boli odhodlaní čeliť následkom. Ak by som im odovzdala prácu v skupine a požiadala ich, aby ju kontrolovali, musela by som len sledovať ich smerovanie a pravidelne chodiť na stretnutia. Nechať to na nich by nemal byť veľký problém. Môj starý problém sa vrátil. Zahĺbila som sa do novej práce, ktorú som mala, a sotva som sa pýtala na detaily práce skupiny. Mala som pocit, že vedúci skupiny si s vecami poradia. Takisto, ak by sa vyskytli problémy, mohli by mi to prísť povedať. Jedného dňa mi vedúci skupiny povedal, že som veci riadne nesledovala ani sa podrobne nepýtala na ich prácu. Niektorí ľudia v skupine otáľali a boli leniví, ale ja som to nevyriešila. Ovplyvňovalo to prácu. Keď som sa to dozvedela, vzdorovala som. Pomyslela som si: „Prečo sa o to vy dvaja vedúci skupiny nemôžete postarať? Mám inú prácu, ktorá si vyžaduje moju pozornosť. Ak som puntičkárka a venujem toľko času každému projektu, dokončím ich vôbec? Nežiadate odo mňa príliš veľa?“ Ale moje argumenty ma zneistili. Potom som sa zamyslela a uvedomila som si, že som ich prácu zriedkakedy podrobne kontrolovala. Stavy bratov a sestier, či si zásadovo plnili svoju povinnosť a kvalita ich práce boli všetko veci, ktorým som nerozumela. Potom som začala premýšľať. Predtým som sa previnila voči svojej povinnosti tým, že som k nim pristupovala ľahostajne. Prečo som teda robila to isté?

Neskôr som si toto prečítala v Božom slove: „Mnohí ľudia sa za Mojím chrbtom oddávajú výhodám postavenia, napchávajú sa jedlom, radi spia a dôkladne sa starajú o telo v neustálom strachu, že z tela niet cesty von. V cirkvi si riadne neplnia svoje úlohy, ale priživujú sa na nej alebo napomínajú svojich bratov a sestry Mojimi slovami a z výšky obmedzujú ostatných. Títo ľudia stále hovoria, že nasledujú Božiu vôľu a že sú dôvernými priateľmi Boha – nie je to absurdné? Ak máš správnu motiváciu, no nedokážeš slúžiť podľa Božích úmyslov, si hlúpy. Ak však tvoja motivácia nie je správna, a napriek tomu hovoríš, že slúžiš Bohu, potom si proti Bohu a Boh by ťa mal potrestať! S takýmito ľuďmi nemám žiadny súcit! Priživujú sa v Božom dome, neustále sa oddávajú telesným pôžitkom a neprihliadajú na Božie záujmy. Vždy vyhľadávajú to, čo je dobré pre nich, a nedbajú na Božie úmysly. V ničom, čo robia, nedokážu prijať podrobné skúmanie Ducha Božieho. Vždy sú nepoctiví a zradní, podvádzajú svojich bratov a sestry a majú dve tváre ako líška vo vinohrade – stále kradnú hrozno a šliapu po viniči. Mohli by byť takíto ľudia dôvernými priateľmi Boha? Si spôsobilý prijať Božie požehnania? Ak neprijímaš bremeno vo svojom živote a v cirkvi, si spôsobilý prijať Božie poverenie? Kto by sa odvážil dôverovať niekomu, ako si ty? Ak slúžiš takto, mohol by ťa Boh poveriť väčšou úlohou? Nespôsobilo by to omeškanie diela?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ako slúžiť v súlade s Božími úmyslami) „Nezáleží na tom, aký si nadaný, aká je tvoja kvalita a vzdelanie, koľko fráz dokážeš vykričať ani koľkým slovám a učeniam rozumieš; nezáleží na tom, aký si zaneprázdnený alebo aký si cez deň vyčerpaný, ani na tom, čo všetko si precestoval, koľko cirkví si navštívil, ani na tom, koľko rizika podstupuješ a koľko utrpenia znášaš – na ničom z toho nezáleží. Záleží len na tom, či vykonávaš svoju prácu v súlade s pracovnými opatreniami, či tieto opatrenia presne realizuješ; či sa počas svojho vedenia aktívne podieľaš na každej konkrétnej práci, za ktorú si zodpovedný, a koľko reálnych problémov si skutočne vyriešil; koľko jednotlivcov vďaka tvojmu vodcovstvu a vedeniu pochopilo pravdy-princípy a do akej miery sa posunula a pokročila práca cirkvi. Záleží len na tom, či si tieto výsledky dosiahol. Bez ohľadu na konkrétnu prácu, do ktorej si zapojený, je dôležité, či sleduješ jej pokrok a či ju dôsledne usmerňuješ namiesto nadradeného správania a vydávania príkazov. Okrem toho je ešte dôležité, či máš pri konaní svojej povinnosti život-vstup, či si schopný riešiť záležitosti podľa princípov, či máš svedectvo o uvádzaní pravdy do praxe a či dokážeš zvládať a riešiť reálne problémy, ktorým čelí Boží vyvolený ľud. Tieto a ďalšie podobné veci sú kritériami, podľa ktorých sa posudzuje, či si vodca alebo pracovník splnil svoje zodpovednosti.“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (9)) Z Božích slov som videla, že voči tým, ktorí túžia po výhodách postavenia, ktorí sú ľstiví a berú ohľad na svoje záujmy, Boh cíti odpor. Takíto ľudia nemôžu zohrávať žiadnu pozitívnu úlohu v rámci svojej povinnosti ani nedokážu pohotovo nájsť a zvrátiť problémy vo svojich povinnostiach. Navyše ich nezodpovednosť môže dokonca spôsobiť škodu pri plnení ich povinností a narušiť prácu cirkvi. Takýmto ľuďom chýba úprimnosť pri plnení ich povinností a nezaslúžia si Božie poverenie. Ak sa nebudú kajať, Boh ich bude nenávidieť a zavrhne ich. Božie meradlo na hodnotenie vedúcich nie je to, koľko ciest prejdú alebo koľko práce vykonajú. Ide o to, či prinášajú skutočné výsledky alebo či vykonávajú praktickú prácu. To, čo mi zjavilo Božie slovo, ma prinútilo cítiť sa zahanbene. Cirkev zariadila, aby som zvládla dôležitú prácu s videom. Požiadali ma, aby som niesla bremeno, a povýšili ma. Ale ja som nemala žiadnu ľudskosť. Nechcela som trpieť vo svojej povinnosti. Keď sa zvýšila pracovná záťaž, jediné, na čo som myslela, bolo, ako menej trpieť a trápiť sa. Obávala som sa, že ďalšie starosti budú vyčerpávajúce. Keď iní poukazovali na to, že v rámci svojej povinnosti nevykonávam praktickú povinnosť, začala som v srdci hľadať výhovorky, aby som sa obhájila. Je to presne tak, ako hovorí Boh: „Priživujú sa v Božom dome, neustále sa oddávajú telesným pôžitkom a neprihliadajú na Božie záujmy. Vždy vyhľadávajú to, čo je dobré pre nich.“ Ako supervízorka som mala včas kontrolovať a monitorovať všetku prácu, ktorá bola v mojej kompetencii, a riešiť odchýlky hneď, ako som ich zistila. To by zabezpečilo normálny priebeh prác v cirkvi. To bolo mojou povinnosťou. Ale namiesto toho som sa správala ako ľstivá líška. Bola som prešibaná a nezodpovedná vo svojej povinnosti. Mala som funkciu supervízorky bez toho, aby som skutočne vykonávala prácu alebo sledovala detaily. Takže som včas nenašla ani nevyriešila problémy skupiny. Práca sa stala neefektívnou, čo ovplyvnilo priebeh cirkevného diela. V skutočnosti som si neplnila svoju povinnosť. Len som zbytočne zaberala pozíciu. Nehorázne som všetkých klamala a nerobila som žiadnu skutočnú prácu. Taká nespoľahlivá. Cirkev ma požiadala, aby som sa ujala tejto práce a bola zodpovedná. Ale potom som k tomu pristupovala ľahostajne. Nezaslúžila som si takú dôležitú povinnosť. Keby som si naďalej plnila svoju povinnosť s takýmto nezodpovedným prístupom a nerobila praktickú prácu, nakoniec by ma Boh mohol odvrhnúť. Keď som si to uvedomila, pocítila som strach. Preto som sa modlila k Bohu a prosila som ho, aby ma viedol k náprave môjho stavu, lebo chcem dobre vykonávať svoju prácu a plniť si svoje povinnosti.

Neskôr som v niektorých Božích slovách našla dobrú cestu praxe: „Ľudia, ktorí skutočne veria v Boha, si plnia svoje povinnosti ochotne a bez toho, aby kalkulovali, či tým niečo získajú alebo stratia. Bez ohľadu na to, či si človek, ktorý sa usiluje o pravdu, pri vykonávaní svojej povinnosti sa musíš spoliehať na svoje svedomie a rozum a skutočne sa snažiť. Čo znamená skutočne sa snažiť? Ak si spokojný len s vynaložením symbolického úsilia a s pretrpením malých telesných útrap, ale pri vykonávaní svojej povinnosti nie si vôbec svedomitý a nehľadáš pravdu-princípy, potom to nie je nič iné ako byť povrchný – nie je to skutočné vynakladanie úsilia. Kľúčom k skutočnému vynakladaniu úsilia je vložiť do toho srdce, báť sa Boha vo svojom srdci, brať ohľad na Božie úmysly, veľmi sa báť vzdorovať Bohu a zlomiť Bohu srdce a byť pripravený pretrpieť akékoľvek útrapy, aby si dobre vykonával svoju povinnosť a uspokojil Boha. Ak máš toto srdce milujúce Boha, budeš schopný dobre vykonávať svoju povinnosť. Ak v tvojom srdci nie je bázeň pred Bohom, nebudeš mať pri vykonávaní svojej povinnosti žiadny zmysel pre bremeno ani zodpovednosť a nevyhnutne budeš povrchný a budeš robiť veci len mechanicky, bez dosahovania akýchkoľvek skutočných výsledkov – čo nie je vykonávanie povinnosti. Ak skutočne máš zmysel pre bremeno a veríš, že vykonávanie tvojej povinnosti je plnením tvojej osobnej zodpovednosti, že by si bol zvieraťom a nezaslúžil by si si žiť, keby si nevykonával svoju povinnosť, a že môžeš mať čisté svedomie a byť hoden nazývať sa človekom, len ak dobre vykonávaš svoju povinnosť – ak máš tento zmysel pre bremeno, keď vykonávaš svoju povinnosť, potom budeš schopný robiť všetko svedomito, hľadať pravdu a robiť veci podľa princípov a dobre vykonávať svoju povinnosť a uspokojiť Boha. Ak si hodný poslania, ktoré ti Boh dal, všetkého, čo Boh za teba obetoval, a Jeho očakávaní od teba, potom je tebou vynaložené úsilie skutočné.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Na riadne plnenie povinnosti treba mať aspoň svedomie a rozum) Keď som si to prečítala, zahanbila som sa. Roky som verila v Boha a čítala som toľko Božieho slova. Ale myslela som si, že viac pracovať, znamená viac telesnej námahy a starostí, takže som si myslela, že by to bolo únavné, a tak som k tomu pristupovala ľahostajne. Videla som, aká sebecká a lenivá je moja skutočná prirodzenosť. Nebola som úprimná voči Bohu a neniesla som žiadne skutočné bremeno vo svojej povinnosti. Ako kontrolórka som nevykonávala prácu, ktorú som mala. Bola som nedbalá. Aj pes dokáže pomáhať strážiť dom a byť verný svojmu majiteľovi. Som stvorená bytosť, ale neplnila som si svoju povinnosť ako takú. Ako by som sa mohla nazývať človekom? V našej cirkvi bolo mnoho bratov a sestier, ktorí mali na starosti viac práce ako ja. Svoje povinnosti si plnili úprimne, trpeli, čelili následkom, a venovali svojim povinnostiam viac času, bez toho, aby sa zrútili od vyčerpania. Vlastne čím viac uvažovali o Božej vôli, tým viac ich Boh požehnával, a tým viac v živote rástli. Pri spätnom pohľade som mala primeranú pracovnú záťaž. Rozhodne nebola ohromujúca. Pokiaľ by som zaprela telo, trpela a čelila následkom, bolo by možné sledovať prácu každej skupiny. A tak som potom zmenila svoj pracovný rozvrh. Podľa nového rozvrhu som kontrolovala všetko, čo bolo v mojej pôsobnosti a vôbec nič sa nezdržalo.

Jedného dňa som čítala skupinové správy a našla som odchýlky v práci jednej skupiny. Preskúmala som problém, prešla som si ho s vedúcim skupiny a našla som riešenie. Vtedy som bola prekvapená. Robiť praktickú prácu neznamená tráviť celé dni sledovaním členov skupiny. Môžete to urobiť len tým, že budete usilovnejší. Predtým som tieto skupinové správy takmer nikdy nečítala. Problémy boli priamo tam, ale nikdy som si ich nevšimla. S väčším úsilím som mohla problémy a odchýlky v práci odhaliť a rýchlo ich vyriešiť, aby sme zabránili poškodeniu práce. Potom som sa rozprávala s každým členom skupiny, aby som sa dozvedela o ich práci, a týmto postupom som objavila ďalšie odchýlky. Komunikovali sme spolu o princípoch a odchýlky sa rýchlo vyriešili. A potom sa zlepšila efektivita práce. Aj keď som bola zaneprázdnenejšia, praktizovanie týmto spôsobom mi umožnilo cítiť sa veľmi pokojne a uvoľnene.

Bola som Bohu vďačná za Jeho vedenie. Vďaka týmto skúsenostiam som si trochu uvedomila svoju sebeckú a lenivú prirodzenosť. Videla som tiež, že nezodpovednosť a túžba po pohodlí môže prácu oddialiť. Ak je to vážne, môže to prerušiť a narušiť cirkevnú prácu. Ako supervízorka už k ničomu nemôžem pristupovať ľahostajne. Musím často dohliadať, sledovať, identifikovať a riešiť problémy. Ak budem takto plniť svoju povinnosť, je to jediný spôsob, ako uspieť a splniť Božiu vôľu.