Drahá sestra,

Dúfam, že sa máš dobre!

Minule si mi písala, aby si sa opýtala, čo som za posledný rok získala konaním svojich povinností mimo domova. Naozaj som zopár vecí zažila a trochu som porozumela svojej skazenej povahe. Dnes sa s tebou chcem podeliť o skúsenosť, ktorú som zažila minulé leto.

So sestrou Mali sme vtedy spolupracovali na polievacej povinnosti. A hoci s touto povinnosťou ešte iba začínala, bola svedomitá, dychtivo sa učila a pri stretnutí s problémami, ktorým nerozumela, sa skrátka otvorila a hľadala pomoc. Maline otázky boli spočiatku pomerne jednoduché a ja som na ne aktívne a ochotne odpovedala. Mali ma teda obdivovala a tvrdila, že dobre chápem princípy, čo ma dosť tešilo. Neskôr, keď sa Mali lepšie oboznámila s princípmi, kládla otázky, ktorým som celkom nerozumela, a aj keď som mala isté názory, nebola som si istá, či sú správne. Bála som sa, že ak neodpoviem správne, mohla by mnou pohŕdať a myslieť si, že v týchto otázkach ani len nemám jasno a nerozumiem pravde ani princípom, a vždy, keď mi nejaké položila, som preto prepadala úzkosti. Niektoré otázky mi neboli jasné, a tak som sa tvárila, že ju nepočujem, pretože mám na ušiach slúchadlá, a uprene som sledovala obrazovku počítača a hýbala myšou, akoby som bola hlboko ponorená do svojej práce. Maline otázky teda zodpovedali ostatné sestry, ktoré si mysleli, že som zaneprázdnená niečím iným. V tom čase som si myslela, že som vcelku dôvtipná, pretože si takto ostatní nevšimli moje slabiny a nemusela som sa obávať, že pre nesprávnu odpoveď stratím tvár. No cítila som sa aj trochu previnilo. Keď Mali kládla otázky, úprimne hľadala pomoc a ja som si ju úmyselne nevšímala. Nebolo to odo mňa nečestné? Navyše som aj v prípadoch, keď som niečomu nerozumela, mala byť úprimná, hľadať a v duchovnom spoločenstve s ostatnými hovoriť o riešeniach, čo by prospelo práci aj môjmu vlastnému vstupu. Zo strachu, že poviem nejakú hlúposť a stratím tvár, som sa však rozhodla mlčať.

Vieš o čom rozprávam, sestra? Cítila som sa vtedy ako pokrytec, každý deň som nosila masku a neodvážila som sa ukázať svoje pravé ja a bála som sa odhalenia svojich problémov a poníženia.

Neskôr som sa stretla s ťažkosťami aj pri konaní svojej povinnosti, a keď mi nováčikovia kládli otázky, ktoré som nevedela vyriešiť, pociťovala som úzkosť. Chcela som sa im v duchovnom spoločenstve otvoriť a hľadať pomoc u bratov a sestier, no bála som sa, že ak tak urobím, mohli by si myslieť, že neviem vyriešiť banálne problémy a nerozumiem pravde. Mali predtým chválila moje chápanie princípov, takže by si mohla myslieť, že ma nesprávne odhadla. Vedela som, že ak sa neozvem, problémy nováčikov sa nevyriešia a utrpia tým ich životy! No rozhovoriť sa o svojich ťažkostiach pre mňa bolo mimoriadne ťažké. Mala som pocit, že by som sa iniciatívnym zjavovaním svojich slabých stránok javila ako slaboch. Nakoniec som sa nedokázala prinútiť prehovoriť. Neodvážila som sa zveriť so svojimi ťažkosťami a problémy nováčikov preto ostali nevyriešené. Niektorí dokonca prestali chodiť na zhromaždenia, takže som sa vo svojej povinnosti cítila neschopná. Upadla som do veľmi bolestivého negatívneho stavu. V tom čase som tak veľmi túžila, aby som o svojich ťažkostiach a stave mohla hovoriť slobodne a bez akýchkoľvek obáv. A tiež som si kládla otázku: „Prečo je také ťažké hovoriť pravdu a o faktoch a vystupovať priamočiaro?“

S Mali sme raz rozoberali, či je možné rozvíjať istú sestru, aby polievala nováčikov, a ja som sa s ňou podelila o názor. No potom som uvažovala o princípoch a uvedomila som si, že môj názor bol trochu nepresný a mohol by Mali pomýliť. Trochu som spanikárila a zamyslela som sa: „Čo mám teraz robiť? Mala by som to napraviť? Ak nič nepoviem, Mali sa nedozvie, že som nepochopila princípy, a nestratím pred ňou tvár. No ak tak spravím a dopadne to rozvíjaním nevhodného človeka, nebude to nezodpovedné voči práci a neuškodí to bratom a sestrám?“ Mala som vtedy pocit, že stojím pred dilemou, ktorá sa nedá zvrátiť. Potom som si spomenula na tieto Božie slová: „Urobiť zo seba hlupáka je dobrá vec. Pomôže ti to vidieť vlastné nedostatky a tvoju lásku k márnivosti. Ukáže ti to, v čom spočívajú tvoje problémy a budeš môcť jasne pochopiť, že nie si dokonalým človekom. Dokonalí ľudia neexistujú a urobiť zo seba hlupáka je úplne normálne. Všetci ľudia zažívajú chvíle, keď zo seba robia hlupákov alebo sa hanbia. Všetci ľudia zlyhávajú, zažívajú neúspechy a majú slabé stránky. Urobiť zo seba hlupáka nie je zlé. … Môžeš zo seba urobiť hlupáka, iní môžu zo seba urobiť hlupákov, všetci môžu zo seba urobiť hlupákov – nakoniec zistíš, že všetci sú rovnakí, všetci sú obyčajní ľudia, všetci sú smrteľníci, že nik nie je väčší ako hocikto iný a nik nie je o nič lepší ako hocikto iný. Každý zo seba niekedy robí hlupáka, takže nikto by si nemal robiť posmech z nikoho iného. Keď zažiješ množstvo zlyhaní, postupne dozrieš vo svojej ľudskej prirodzenosti; takže vždy keď sa znovu stretneš s týmito vecami, už nebudeš obmedzovaný a tieto veci neovplyvnia normálne vykonávanie tvojej povinnosti. Tvoja ľudská prirodzenosť bude normálna, a keď bude normálna tvoja ľudská prirodzenosť, bude normálny aj tvoj rozum.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (2)) Božie slová mi pomohli pochopiť, že nikto z nás nie je dokonalý a každý má svoje slabé stránky. Vždy budú chvíle, keď sa budeme odchyľovať alebo javiť hlúpo v tom, čo robíme a ako vnímame problémy. Tieto veci sú úplne normálne. No ja som samu seba nevnímala ako obyčajného človeka a nedokázala som sa k svojim nedostatkom a slabým stránkam postaviť správne. Bála som sa, že v Maliných očiach nebudem rozumieť pravde a že mnou bude pohŕdať, a zdráhala som sa úprimne priznať svoje slabé stránky, aj keď som celkom nechápala pravdu-princípy a moje rady Mali obsahovali isté odchýlky a mýlili ju. Aby som si zachovala tvár, snažila som sa svoje problémy zakryť, čo bolo nezodpovedné k cirkevnej práci aj vstupu bratov a sestier do života. Bola som naozaj nečestná! Keď som si to uvedomila, zdôverila som sa Mali so skazenou povahou, ktorú som v tejto veci zjavila, opravila som chybné názory, ktoré som predtým zdieľala, a potom som navrhla, aby sme znova vybrali ľudí podľa princípov. Sestra, hoci som tentoraz stratila tvár, konaním podľa Božích slov som veci nezhoršila a moje svedomie bolo pokojné.

Neskôr som pri sumarizovaní svojej práce nabrala odvahu, aby som v duchovnom spoločenstve hovorila o svojom stave a ťažkostiach, ktoré ma v práci postretli, a sestry mi prečítali Božie slová, aby mi môj stav pomohli vyriešiť. Všemohúci Boh hovorí: „Čo je to za povahu, keď ľudia vždy predstierajú, vždy sa prikrášľujú, vždy sa naparujú, aby k nim ostatní vzhliadali a nemohli vidieť ich chyby a nedostatky, a keď sa vždy snažia ukazovať ľuďom svoju najlepšiu stránku? Je to arogancia, pretvárka, pokrytectvo, je to povaha satana, je to niečo podlé.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Princípy, ktorými by sa malo riadiť správanie človeka) „Antikristi veria, že ak budú príliš veľa rozprávať, neustále vyjadrovať svoje názory a hovoriť s ostatnými v duchovnom spoločenstve, všetci ich spoznajú, budú si myslieť, že tomuto antikristovi chýba hĺbka, že je len obyčajný človek a nebudú si ho vážiť. Čo pre antikrista znamená strata rešpektu? Znamená to stratu jeho váženého postavenia v srdciach ostatných, pretože sa bude javiť ako priemerný, nevedomý a obyčajný. To je to, v čo antikristi nedúfajú. Preto keď antikrist vidí, že ostatní v cirkvi sa vždy otvoria a priznajú svoju negativitu, vzdor voči Bohu, chyby, ktoré včera urobili, alebo neznesiteľnú bolesť, ktorú pociťujú z toho, že dnes nie sú úprimní, považuje týchto ľudí za hlúpych a naivných, pretože on sám nikdy takéto veci neprizná a svoje myšlienky drží v tajnosti. Niektorí ľudia hovoria zriedkavo pre slabú kvalitu alebo prostoduchosť či nedostatok komplexných myšlienok, ale keď antikrist hovorí zriedkavo, nie je to z rovnakého dôvodu – je to problém povahy. Pri stretnutí s druhými hovorí zriedkavo a nerád vyjadruje svoje názory na záležitosti. Prečo nevyjadruje svoje názory? Po prvé, určite mu chýba pravda a nedokáže veci rozpoznať. Ak prehovorí, mohol by robiť chyby alebo by ho mohli spoznať. Má strach, že naň budú pozerať zvrchu, preto predstiera mlčanie a tvári sa, že je hĺbavý, čím sťažuje ostatným, aby ho odhadli, a pôsobí múdro a distingvovane. Vďaka tejto fasáde sa ľudia neodvážia antikrista podceniť, a keď vidia jeho zdanlivo pokojný a vyrovnaný zovňajšok, majú ho v ešte väčšej úcte a neodvážia sa ho znevážiť. Toto je ľstivý a podlý aspekt antikristov. Svoje názory nevyjadrujú ochotne, pretože väčšina ich názorov nie je v súlade s pravdou, ale sú to len ľudské predstavy a domnienky, ktoré nie sú hodné toho, aby sa dostali na verejnosť. Preto mlčia. Vnútri dúfajú, že získajú nejaké svetlo, ktoré môžu uvoľniť na získanie obdivu, ale keďže ho nemajú, počas duchovného spoločenstva o pravde zostávajú ticho a skrytí, číhajúc v tieňoch ako duch čakajúci na príležitosť. Keď nájdu iných, ktorí hovoria o svetle, vymyslia spôsoby, ako si to privlastniť, a vyjadrujú to iným spôsobom, aby sa predviedli. Takíto prefíkaní sú antikristi. Nech robia čokoľvek, snažia sa vyniknúť a byť nadradení, pretože len vtedy sa cítia spokojní. Ak na to nemajú príležitosť, najprv sa držia v úzadí a svoje názory si nechávajú pre seba. To je prefíkanosť antikristov.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Šiesty bod) Uvidela som Božie zjavenie o antikristoch. O tom, že nerozumejú pravde, pri komunikácii s druhými sa nikdy neotvárajú zo strachu, že niekto odhalí ich slabé stránky a nedostatky a oni v srdciach ostatných stratia svoje postavenie a obraz, predstierajú, že sú hlbokomyseľní a vznešení a zájdu až do krajnosti, aby sa skryli a prestrojili a aby ich ľudia len tak ľahko neprekukli. Konajú nečestne a majú podlú povahu – v tom spočíva prirodzenosť-podstata antikrista. Môj stav a správanie boli rovnaké ako u antikristov a ja som sa s cieľom nestratiť tvár a ochrániť svoje postavenie často pretvarovala. Keď sa v mysli vrátim do obdobia po Malinom príchode, pýtala sa pomerne jednoduché otázky, na ktoré som vedela odpovedať bez odhalenia svojich slabých stránok, takže som to mohla pohotovo spraviť a vyslúžiť si jej pochvalu. No len čo si Mali osvojila niektoré princípy a začala klásť otázky, ktorým som celkom nerozumela, bála som sa, že ak moje odpovede budú nepresné, bratia a sestry ma prekuknú a ja stratím obraz, ktorý o mne mali. V snahe nestratiť tvár som sa jej takticky vyhýbala, predstierala som, že mám plno práce alebo že som nepočula jej otázky, aby som skryla svoje slabiny, a dokonca som sa snažila ututlať, keď moje odpovede obsahovali odchýlky. Ešte aj vtedy, keď ťažkosti, ktorým som vo svojej povinnosti čelila a ktoré som nevedela vyriešiť, viedli k oneskoreniu práce a ja som zostala pasívna a slabá, stále som sa vyhýbala otvoreniu sa a hľadaniu pomoci. Bála som sa, že ak sa bratia a sestry dozvedia o mojich slabých stránkach, budú si myslieť, že nerozumiem pravde, a budú mnou pohŕdať. Moja netransparentnosť v práci, moja neustála ochrana vlastnej tváre a imidžu, moje predstieranie, že som hlbokomyseľná a dôležitá, a moja pretvárka s cieľom zaviesť druhých boli prejavmi povahy antikrista! Sestra, po prečítaní Božích slov som pochopila, aká pokrytecká a nečestná bola moja prirodzenosť a aká závažná bola moja povaha antikrista. Cítila som voči svojej skazenej povahe strach a odpor a modlila som sa k Bohu: „Bože, neustále som sa pretvarovala, aby som si v srdciach ostatných zachovala svoj imidž a postavenie, a nemala som žiadnu ľudskú podobu, za čo ma musíš neznášať. Bože, moja skazenosť je taká hlboká. Modlím sa, aby si ma spasil a pomohol mi spoznať samu seba a odvrhnúť moju skazenú povahu.“

Jedného dňa som si prečítala úryvok Božích slov, vďaka ktorému som trochu porozumela koreňu svojej skazenej povahy. Všemohúci Boh hovorí: „Keď ti starší členovia rodiny často vravia, že ‚ľudia potrebujú hrdosť tak, ako strom potrebuje kôru‘, je to preto, aby si prikladal dôležitosť dobrej povesti, žitiu hrdého života a nerobeniu vecí, ktoré na teba vrhajú hanbu. Takže vedie toto príslovie ľudí pozitívnym alebo negatívnym smerom? Môže ťa priviesť k pravde? Môže ťa to priviesť k pochopeniu pravdy? (Nie, nemôže.) Môžeš s úplnou istotou povedať: ‚Nie, nemôže!‘ Popremýšľaj o tom; Boh hovorí, že ľudia by sa mali správať ako čestní ľudia. Keď spáchaš priestupok, urobíš niečo zlé alebo niečo, čo vzdoruje Bohu a ide proti pravde, musíš priznať svoju chybu, získať pochopenie seba samého a neustále rozoberať sám seba, aby si dosiahol pravé pokánie a aby si potom mohol konať v súlade s Božími slovami. Ak sa teda majú ľudia správať ako čestní ľudia, je to v rozpore s príslovím ‚ľudia potrebujú hrdosť tak, ako strom potrebuje kôru‘? (Áno.) Aký je v tom rozpor? Príslovie ‚ľudia potrebujú hrdosť tak, ako strom potrebuje kôru‘ má za cieľ prinútiť ľudí, aby kládli dôraz na žitie svojej svetlej a pestrej stránky a robili viac vecí, vďaka ktorým vyzerajú dobre – namiesto toho, aby robili veci, ktoré sú zlé alebo nečestné, alebo aby odhaľovali svoju škaredú stránku –, a zabrániť im žiť bez hrdosti a dôstojnosti. Pre svoju povesť, hrdosť a česť človek nemôže všetko na sebe znevažovať, nieto ešte hovoriť ostatným o svojej temnej stránke a hanebných aspektoch, pretože človek musí žiť s hrdosťou a dôstojnosťou. Aby mal človek dôstojnosť, potrebuje dobrú povesť, a aby mal dobrú povesť, musí predstierať a prikrášľovať sa. Nie je to v rozpore s čestným správaním človeka? (Áno.) Keď sa správaš ako čestný človek, to, čo robíš, je úplne v rozpore s príslovím ‚ľudia potrebujú hrdosť tak, ako strom potrebuje kôru.‘ … Keď však nerozumieš tejto pravde a nerozumieš Božím úmyslom, veci, ktoré ti vštepila tvoja rodina, majú sklon dominovať. Takže keď urobíš niečo zlé, zakryješ to a predstieraš, pričom si myslíš: ‚O tomto nemôžem nič povedať a nedovolím o tom hovoriť ani nikomu inému, kto o tom vie. Ak niekto z vás niečo povie, nenechám ťa len tak. Moja povesť je na prvom mieste. Život je nanič, ak nie je pre povesť, pretože tá je dôležitejšia než čokoľvek iné. Ak človek stratí svoju povesť, stratí celú svoju dôstojnosť. Takže to nemôžeš povedať tak, ako to je, musíš predstierať, musíš veci zakrývať, inak stratíš svoju povesť a dôstojnosť a tvoj život bude bezcenný. Ak ťa nikto nerešpektuje, potom si len bezcenný, lacný odpad.‘ Je možné správať sa ako čestný človek takýmto praktizovaním? Je možné byť úplne otvorený a rozoberať sa? (Nie, nie je.) Je zrejmé, že týmto sa držíš príslovia ‚ľudia potrebujú hrdosť tak, ako strom potrebuje kôru‘, ktoré ti vštepila tvoja rodina. Ak sa však vzdáš tohto príslovia, aby si sa usiloval o pravdu a praktizoval pravdu, prestane ťa ovplyvňovať a prestane byť tvojím mottom a tvojím princípom pre robenie vecí a namiesto toho bude to, čo robíš, presným opakom tohto príslovia ‚ľudia potrebujú hrdosť tak, ako strom potrebuje kôru.‘ Nebudeš žiť pre svoju povesť ani pre svoju dôstojnosť, ale skôr budeš žiť preto, aby si sa usiloval o pravdu, správal sa ako čestný človek, snažil sa uspokojiť Boha a žil ako pravá stvorená bytosť. Ak sa budeš držať tohto princípu, zbavíš sa účinkov vštepovania, ktorému ťa podrobuje tvoja rodina.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (12)) Prostredníctvom odhalenia v Božích slovách som si uvedomila, že som žila podľa príslovia „ľudia potrebujú hrdosť tak, ako strom potrebuje kôru“, ktoré som pokladala za svoje životné motto. Rodičia ma odmalička učili, že „ľudia potrebujú hrdosť tak, ako strom potrebuje kôru“, „imidž je na nezaplatenie“ a „nech sa deje čokoľvek, nesmieš stratiť tvár“. Pod vplyvom dlhoročnej výchovy a mylných myšlienok svojich rodičov som imidž začala pokladať za tú najdôležitejšiu vec a verila som, že žiť dôstojne a s rešpektom znamená získať si dobré meno a obdiv a pochvalu ľudí. Spomínam si, ako ma v škole počas hudobnej výchovy požiadali, aby som spievala na pódiu. Jeden spolužiak vtedy povedal, že môj spev pripomína čítanie. Cítila som sa verejne ponížená, akoby mi niekto uštedril facku, a chcela som sa prepadnúť pod zem. Od toho momentu som už nikdy nespievala, aby ostatní nezistili, že spievam falošne. Keď som začala veriť v Boha, vedela som, že si cení úprimnosť, no naďalej som žila podľa satanskej filozofie „ľudia potrebujú hrdosť tak, ako strom potrebuje kôru“ a slová a činy som vážila podľa ich vplyvu na môj imidž a postavenie. Ak by zjavili moje slabé stránky a vyvolali trápnu situáciu, šla som až do krajnosti, aby som sa skryla a pretvarovala, a dokonca som radšej zdržiavala prácu cirkvi a ubližovala bratom a sestrám, než aby som stratila tvár. Stala som sa prešibaným, zradným a sebeckým človekom a žila som bez pravej ľudskej podoby. Príležitosť, ktorú mi Boh dal, aby som vykonávala svoje povinnosti, mi mala pomôcť hľadať pravdu a riešiť skutočné problémy. Keby som napriek svojim mnohým slabým stránkam mohla zanechať svoju pýchu, otvoriť sa a hľadať duchovné spoločenstvo, získala by som isté porozumenie a vstup do pravdy a čoraz viac by som si osvojovala princípy, aby som dobre vykonávala svoje povinnosti. Príliš som sa však starala o svoj imidž a postavenie. Keď som čelila ťažkostiam, neotvorila som sa, nehľadala som a ani som v duchovnom spoločenstve otvorene nehovorila o svojich nesprávnych názoroch, čo viedlo k nevyriešeným problémom, chýbajúcemu pokroku v pravde alebo princípoch a mnohým premárneným príležitostiam získať pravdu. Svoj imidž som si cenila viac ako čokoľvek iné a nedokázala som kvôli nemu vysloviť jediné úprimné slovo. Žila som bez akejkoľvek dôstojnosti, čo nielenže oneskorilo môj vstup do života, ale aj poškodilo prácu cirkvi. Už som viac nechcela žiť zviazaná svojimi skazenými povahami a bola som ochotná praktizovať pravdu a byť čestným človekom.

Neskôr som si počas svojich duchovných pobožností prečítala Božie slová a našla cestu praktizovania. Všemohúci Boh hovorí: „Musíš hľadať pravdu, aby si vyriešil akýkoľvek vzniknutý problém bez ohľadu na to, o čo ide, a v žiadnom prípade sa nesmieš pred ostatnými skrývať alebo si nasadzovať masku. Tvoje nedostatky, nedokonalosti, chyby, skazené povahy – buď o nich všetkých úplne otvorený a hovor o nich v duchovnom spoločenstve. Nedrž ich vo svojom vnútri. Naučiť sa otvoriť je prvým krokom k vstupu do života a je to prvá prekážka, ktorá sa zdoláva najťažšie. Keď ju zdoláš, vstup do pravdy je ľahký. Čo značí vykonanie tohto kroku? Znamená to, že otváraš svoje srdce a ukazuješ všetko, čo máš, dobré alebo zlé, pozitívne alebo negatívne; obnažuješ sa, aby ťa videli ostatní a Boh; nič pred Bohom neskrývaš, nezatajuješ, nemaskuješ, neklameš a nepodvádzaš a rovnako otvorený a úprimný si aj k iným ľuďom. Takto žiješ vo svetle a nepreskúma ťa len Boh, ale ostatní ľudia budú tiež môcť vidieť, že konáš zásadovo a do istej miery transparentne. Nemusíš používať žiadne metódy na ochranu svojej povesti, imidžu a postavenia a nemusíš ani zakrývať alebo maskovať svoje chyby. Nemusíš vynakladať tieto zbytočné snahy. Ak sa dokážeš týchto vecí zbaviť, budeš sa cítiť veľmi uvoľnene a budeš žiť bez obmedzení či bolesti a úplne vo svetle.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) „Ak sa chceš správať ako čestný človek, neprikladaj dôležitosť hrdosti; hrdosť človeka nestojí ani za deravý groš. Tvárou v tvár pravde by sa mal človek odhaliť, a nie predstierať ani vytvárať falošný obraz. Človek musí Bohu zjaviť svoje skutočné myšlienky, chyby, ktoré urobil, aspekty, ktoré porušujú pravdu-princípy, a tak ďalej a tiež tieto veci odkryť svojim bratom a sestrám. Nejde o to, aby človek žil pre svoju povesť, ale skôr má žiť tak, aby sa správal ako čestný človek, žil pre usilovanie sa o pravdu, žil preto, aby bol pravou stvorenou bytosťou a aby uspokojil Boha a bol spasený. … Nebudeš žiť pre svoju povesť ani pre svoju dôstojnosť, ale skôr budeš žiť preto, aby si sa usiloval o pravdu, správal sa ako čestný človek, snažil sa uspokojiť Boha a žil ako pravá stvorená bytosť. Ak sa budeš držať tohto princípu, zbavíš sa účinkov vštepovania, ktorému ťa podrobuje tvoja rodina.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (12)) Božie slová mi pomohli pochopiť princípy praktizovania v tom, ako sa mám ako osoba správať. Boh má rád čestných ľudí. Či už pri komunikácii s ostatnými, alebo pri konaní povinností, by sme sa teda nemali pretvarovať a nemali by sme kvôli imidžu a postaveniu zakrývať svoje slabé stránky a nedostatky. Aj keď urobíme chyby alebo neporozumieme pravde a nebudeme mať vo veciach jasno, nemali by sme to skrývať ani ututlávať. Mali by sme radšej byť otvorení a úprimní, priznať, že v tom nemáme jasno, a hovoriť na základe vlastného chápania. Ak návrhy alebo názory, ktoré prinášame, obsahujú odchýlky, mali by sme sa im pokojne postaviť a namiesto žitia pre vlastný imidž radšej prijať vedenie bratov a sestier. Zdôveriť sa s ťažkosťami a svojimi slabinami nie je žiadna hanebnosť ani znak slabosti. Je to prejav hľadania pravdy. Správne čelenie našim slabým stránkam a upúšťanie od pýchy za účelom praktizovania pravdy, z nás robí úprimných ľudí a uľahčuje rýchlejší vstup do pravdy-reality. Po prečítaní Božích slov som cítila, že som si našla cestu k praktizovaniu. Modlila som sa k Bohu: „Bože, nie som čestný človek. V snahe nestratiť tvár som spravila veľa pokryteckých a klamlivých vecí a Tebe je z toho zle a hnusí sa Ti to. Chcem sa kajať, usilovať o pravdu a byť čestným človekom.“

Jedného dňa, keď som s niekoľkými bratmi a sestrami konala povinnosť, Mali hľadala duchovné spoločenstvo a položila jednu otázku. Keď som si ju vypočula, cítila som, že je trochu náročná, a nebola som si istá, či na ňu nazerám správne. Začala som byť opäť nervózna a premýšľala som: „Mám odpovedať alebo nie? Ak neodpoviem dobre, nestratím vari tvár? Možno by som mala počkať, kým odpovedia ostatné sestry.“ No potom som si pomyslela: „Ak budem aj ďalej mlčať, vyvliekať sa z toho a pretvarovať sa, aby som si zachovala tvár, stále budem žiť podľa skazenej povahy.“ Spomenula som si na úryvok z Božích slov: „Ako sa vám teraz darí byť čestnými ľudmi? Dosiahli ste nejaké výsledky? (Niekedy praktizujem čestnosť, ale niekedy zabudnem.) Môžete zabudnúť praktizovať pravdu? Ak na to môžete zabudnúť, na aký druh problému to poukazuje? Milujete pravdu alebo nie? Ak nemilujete pravdu, bude pre váš ťažké vstúpiť do pravdy-reality. Musíte brať praktizovanie pravdy a praktizovanie čestnosti vážne. Mali by ste často uvažovať o tom, ako byť čestným človekom a aký rozum by ste mali mať. Boh požaduje, aby ľudia boli čestní, a mali by sa usilovať o čestnosť ako o záležitosť najvyššej dôležitosti. Mali by si ujasniť a pochopiť, aké pravdy musia mať a do akých realít musia vstúpiť, aby boli čestnými jednotlivcami a žili Petrovu podobu, a musia nájsť cestu praktizovania. Len vtedy budú mať nádej, že sa stanú čestným človekom a niekým, koho Boh miluje.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Cesta k vyriešeniu skazenej povahy) V srdci som sa potichu pomodlila k Bohu a povedala som Mu, že sa tentoraz už nemôžem nechať obmedzovať svojou pýchou. Musela som byť otvorená a čestná. Následne som sa ozvala a podelila o svoje pohľady a názory. Keď som skončila, ostatné sestry sa na základe môjho duchovného spoločenstva pridali s vlastnými myšlienkami. Malin problém sa vďaka našim duchovným spoločenstvám vyriešil a na tvári sa jej objavil úsmev. A ja som vo chvíli, keď som prehovorila v duchovnom spoločenstve, pocítila obrovskú úľavu. Zdalo sa mi, že som sa konečne vyslobodila z okov márnivosti a pýchy a spravila krok bližšie k tomu, aby som bola čestným človekom. Neskôr, keď Mali kládla ďalšie otázky, občas som sa stále bála, že spravím chybu a stratím tvár, no vždy, keď som si to uvedomila, pomodlila som sa k Bohu, aby mi pomohol vzdorovať samej sebe, odložiť svoju pýchu a iniciatívne zodpovedať sestrine otázky. Niekedy moje názory neboli správne alebo boli problémy, v ktorých som nemala jasno, a odpovedala som nie celkom presne, a sestry ponúkli ďalšie duchovné spoločenstvo. A hoci som sa preto občas cítila trápne, pozorné počúvanie ich duchovného spoločenstva objasnilo a zlepšilo moje chápanie. Duchovné spoločenstvo bratov a sestier som navyše vyhľadávala aj vtedy, keď som na problémy alebo ťažkosti vo svojej povinnosti narazila ja sama. Nepohŕdali mnou ani ma neponižovali, no v duchovnom spoločenstve trpezlivo hovorili o pravde, aby mi pomohli. Pocítila som slobodu a ľahkosť, ktoré pramenia z praktizovania úprimnosti, a zistila som, že sa mi takto správa omnoho lepšie. Bohu vďaka!

Sestra, to už je o mojich skúsenostiach asi všetko. Dúfam, že aj ty mne napíšeš o tom, čo si za posledný rok zažila a získala.

S úctou,

Xinjing

10. júna 2023