Sobota, 15. októbra 2022, slnečno, začína sa mračiť

Nie je to tak dávno, čo cirkev v Huaxi čelila veľkej razii. Vodcovia zariadili, aby som prišla a pomohla s následkami. Dnes po mojom príchode do cirkvi v Huaxi ma Wang Ying vzala do hostiteľského domu a povedala mi: „Mnohí naši bratia, sestry, vodcovia a pracovníci boli 26. septembra zatknutí. Väčšina našich domovov už nie je bezpečná. Polícia má mená a fotografie tých z nás, ktorých nezatkli, takže je pre nás ťažké chodiť do práce.“ Po vypočutí týchto slov mi stuhlo srdce. Pomyslela som si: „Plánovala som sa vrátiť hneď, ako sa tu moja práca skončí. Teraz však vidím, že veci sú tu oveľa horšie, ako som si predstavovala. Toľko našich bratov, sestier, vodcov a pracovníkov bolo zatknutých, toľko kníh Božích slov treba premiestniť. Nájsť bezpečné miesto teraz nebude ľahké a navyše s tými, ktorých bezpečnosť je ohrozená, musím diskutovať o pracovných opatreniach. Nikdy neviem, kedy ma budú sledovať a následne zatknú. Polícia teraz chytá veriacich ako šialená. Podľa toho, ako sa veci vyvíjajú, by ma v prípade zatknutia prenasledovali až na smrť. Keby ma polícia umučila na smrť, vari by som neprišla o možnosť konať svoju povinnosť? Ako by som potom mohla byť spasená?“ Potom som si ale pomyslela, že toto prostredie vzniklo pod Božou zvrchovanosťou a usporiadaním. Vedená rozumom som sa podriadila okolnostiam a okamžite som začala skúmať situáciu pomocou kníh Božích slov.

Po odchode Wang Ying mi sestra, u ktorej som bývala, povedala, že knihy v jej dome ani knihy v dome jedného brata neboli premiestnené a že brata zatkli. Keď som to počula, srdce mi stuhlo: naši bratia a sestry boli zatknutí pred viac ako 20 dňami a tieto knihy Božích slov boli stále na nebezpečných miestach. Ak by sa dostali do rúk polície, bola by to obrovská strata. Knihy musíme ochrániť za každú cenu. Ale len čo som si pomyslela, že ich premiestnim sama, zmocnila sa ma úzkosť. Spomenula som si na sestru, ktorú pri prevoze kníh chytila polícia a ubila ju na smrť. Čo ak ma pri sťahovaní kníh chytia? Polícia by ma nikdy nepustila a pravdepodobne by som dostala vysoký trest. Možno by ma dokonca ubili na smrť. Vari by to neznamenalo koniec môjho života ako veriacej v Boha? Bola som rozpoltená – na jednej strane bola moja vlastná budúcnosť a na druhej záujmy Božieho domu. Bolesť a konflikt mi zaplavili srdce. Ako veriaca v Boha by som bola plná výčitiek, keby som len tak nečinne stála, zatiaľ čo by knihy Božích slov zostali v nebezpečenstve. Rýchlo som teda začala so sestrou diskutovať o mieste, kde by sa knihy dali uložiť. Ale prostredie tu bolo nevraživé a nevedeli sme vymyslieť vhodné miesto. Keď som videla, že práca nenapreduje, akoby mi srdce ťažilo poltonové bremeno.

Pondelok, 17. októbra 2022, zamračené

Včera sme dlho do noci diskutovali o práci, takže nakoniec som u sestry Song Yi zostala na noc. Dnes popoludní prišla Wang Ying a znepokojene mi povedala: „Minulú noc vypukla epidémia a mesto bolo uzavreté. Nemôžeš sa vrátiť.“ Keď som to počula, znepokojilo ma to. Už len vyrovnať sa s následkami razie je dosť ťažké a teraz prišla epidémia a mesto je uzavreté. Ako teraz dokončíme túto prácu, keď čelíme týmto dvom ťažkým situáciám? Vyčíňa epidémia, všade vonku chodia hliadky. Všetky kontrolné body prísne kontrolujú. Aj keby som pre knihy našla bezpečné miesto, keby ma pri ich presune chytila policajná hliadka, nevedela by som ich uchovať v bezpečí. To by bola ešte väčšia strata. Na nebezpečných miestach ich však tiež nemôžem nechať. Čo mám robiť? Jediná moja nádej je, že uzáveru čoskoro zrušia a ja budem môcť knihy čo najskôr premiestniť.

Štvrtok, 10. novembra 2022, zamračené s dažďom

Dnes ráno som sa s obavami pozrela z okna. Na ulici pod nami stál dlhý rad ľudí, ktorí si dávali robiť PCR testy. Nič nenasvedčovalo tomu, že by sa uzávera mala zrušiť. Úzkostlivo som naliehala na sestru, u ktorej som bývala, nech zistí, či existuje nejaká iná cesta von. Rezignovane mi odvetila: „Epidémia sa zhoršuje. Nikto nesmie opustiť okolie, všetko je uzavreté.“ Tieto slová ma ešte viac znepokojili a pomyslela som si: „Ako mám túto prácu splniť, keď je mesto úplne uzavreté? Ak bude uzávera pokračovať, ako knihy Božích slov premiestnim? Kedy sa uzávera vlastne skončí? Som tu už viac ako 20 dní a sestru, u ktorej bývam, tiež prenasleduje polícia. Hrozí mi, že ma kedykoľvek zatknú. Mesto je tiež vysokorizikovou oblasťou pre epidémiu, takže aj keď sa uzávera zruší, pokojne sa môžem nakaziť a keď vyjdem von, dajú ma do karantény. A čo ak sa nakazím a zomriem tu?“ Pri myšlienke na to som pocítila slabosť na srdci. Pomyslela som si: „Nemám ani len bezpečné miesto, kde by som mohla teraz zostať. Je to príliš nebezpečné! Musím tu dokončiť svoju prácu a čo najskôr sa vrátiť, aby som sa nemusela skrývať na rôznych miestach a žiť v stave útlaku. Teraz však vyčíňa epidémia; autobusy a vlaky už nejazdia, tak ako sa mám vrátiť?“ Stále som premýšľala o spôsoboch, ako sa bezpečne vrátiť. Čím viac som premýšľala, tým viac som sa vzďaľovala od Boha. Začala som byť nešťastná a rozrušená. Trápila som sa.

Večer som ochorela. Búšilo mi v hlave a od slabosti ma bolelo celé telo. Nemala som istý krok a moje telo bolo malátne. Oprela som si hlavu o stôl a nemohla ju zdvihnúť. Mala som pocit, že sú to príznaky epidémie. Cítila som sa z toho všetkého strašne zmätená. Ako je možné, že som zrazu ochorela, keď som bola predtým úplne v poriadku? Aké ponaučenie si z toho mám vziať? Aký je v tejto situácii Boží úmysel?

Piatok, 11. novembra 2022, slnečno

Počas dnešnej rannej pobožnosti som si prečítala tieto Božie slová, ktoré hovoria: „V pevninskej Číne všetok Boží vyvolený národ zažil potláčanie a zatýkanie zo strany veľkého červeného draka a zažil aj niektoré pokušenia. Bez ohľadu na to, koľkokrát boli slabí a zlyhali, všetci, ktorí sa dokážu usilovať o pravdu, postupne vyrástli v duchovnom postavení a majú vstup do života. Ak opäť narazia na prostredia a pokušenia, ktoré zažili v minulosti, budú mať určitú vieru. Ak ich ich skúsenosť privedie do bodu, kde sa jedného dňa nebudú báť smrti a budú jasne vidieť, že život a smrť ľudí sú skutočne v Božích rukách a sú ovládané a usporiadané Bohom, neznamená to, že ich viera sa stala väčšou? Rovnako ako vo veku Starého zákona – prečo levy nepohrýzli Daniela, keď bol hodený do jamy levovej? Bolo to preto, lebo mal vieru, že Boh nedovolí levom, aby ho pohrýzli. Čo si potom Daniel myslel vo svojom srdci? Nesťažoval sa na Boha. Vo svojom srdci povedal: ‚Boh ma hodil do jamy levovej. Ja aj levy sme stvorenia. Ak Boh dovolí, aby ma zožrali, potom by som mal zomrieť. Ak to Boh nedovolí, levy ma nezožerú. To dokazuje, že by som mal stále žiť v Božích rukách a môj život ešte nie je na konci – nemal by som zomrieť. To je určené Stvoriteľom.‘ Keď Daniel narazil na túto záležitosť, po prvé, nezaprel Božie meno; po druhé, nemal podozrenie voči tomu, čo Boh urobil, nesúdil a neodsudzoval Boha ani Mu nevzdoroval a bol schopný podriadiť sa Božím usporiadaniam. Satan bol takto porazený a ponížený. Aké teda boli Danielove činy a prejavy? Boli svedectvom. Len keď budeš mať také duchovné postavenie, stretneš sa s takými skúškami. Aj keď ťa Boh umiestni do jamy levovej, nebudeš sa báť a levy sa neodvážia ťa zožrať. To dokazuje, že máš pravú vieru a že si sa vydal na cestu zdokonaľovania. Životný rast je presne takýto. Byť hodený do jamy levovej je tiež skúška, rovnako ako keď bol Jób zbavený obrovského bohatstva. Aký bol Jóbov prejav? (Podriadenosť.) Prečo sa dokázal podriadiť? Bolo to preto, lebo Jób nemal pochybnosti o tom, čo Boh urobil. Či Boh udelil odmeny alebo ich vzal, pre Jóba to bolo v poriadku. Aj keď Boh jeden deň dal a na druhý vzal, Jób sa aj tak podriadil. Nech už Boh konal akokoľvek, pre Jóba to bolo v poriadku; dokázal dovoliť Bohu, aby ovládal podľa svojej vôle, a podriadiť sa Mu. Bol v súlade s Bohom. Bez ohľadu na to, ako Boh konal, aj keby sa s ním Boh zahrával, stále by sa dokázal podriadiť. … Pravá viera zahŕňa pravú podriadenosť a pravá podriadenosť vedie k pravej viere. Ak máš pravú vieru a dokážeš dosiahnuť pravú podriadenosť, aká skúška ťa môže poraziť? Aké prostredie ťa môže poraziť? Žiadne ťa nemôže poraziť. Aj keď budeš hodený do jamy levovej, levy sa neodvážia ťa zožrať. Nie je to dobrá vec? (Áno.)“ Božie slová rozžiarili moje srdce ako maják. Keď Daniela pod útlakom kráľa hodili do jamy levovej, neobviňoval Boha, hoci čelil smrti. Namiesto toho sa pevne držal svojej viery v Božiu zvrchovanosť nad všetkým a úplne sa odovzdal Bohu. Mal skutočnú vieru v Boha. Danielova skúsenosť ma inšpirovala. Ukázala mi, že tak ako Daniel musím mať rovnakú vieru v Boha a podriadiť sa Jeho zvrchovanosti v prostredí prenasledovania a útlaku. Keď som však čelila týmto reálnym situáciám, chýbala mi Danielova viera. Keď cirkev čelila veľkej razii a bolo potrebné rýchlo presunúť knihy Božích slov, moje prvé myšlienky sa týkali značných rizík spojených s touto povinnosťou. Mala som strach, že ma cestou chytí polícia a ubije ma na smrť. Keď vypukla pandémia, bála som sa, že sa nakazím a zomriem, a žila som v stave strachu a zbabelosti. Dokonca som chcela zanechať povinnosť, chrániť sa a čo najrýchlejšie utiecť. Toto nevraživé prostredie zjavilo môj nedostatok skutočnej viery v Boha a podriadenosti voči Bohu. Keď neverci vidia, že celé mesto postihla pandémia, utápajú sa v hrôze a strachu. Je to preto, lebo neveria v Boha a nemajú sa na koho spoľahnúť. Napriek tomu som ako veriaca v Boha mala stále taký strach a neverila som v Božiu všemohúcnosť a zvrchovanosť, tak ako som sa mohla nazývať veriacou? Myslela som na Daniela, ktorý sa ocitol v cudzej krajine a prenasledoval ho kráľ, ktorý mu bránil modliť sa k Bohu. Daniel odmietol dohodnúť sa so silami temnoty a radšej si zvolil smrť, než by mal podľahnúť a naďalej sa modlil k Bohu. Nakoniec ho hodili do jamy s levmi, ale s Bohom po boku sa mu levy neodvážili ublížiť. Podobne je všetko v Božích rukách, aj keď čelíme pandémii alebo zatknutiam. Je len na Bohu, či ma zatknú alebo nie. Aj keby ma zatkli a uväznili, mala by som sa odovzdať Bohu a pevne si stáť za svojím svedectvom o Ňom. Ak sa nakazím vírusom, podriadim sa Božiemu ovládaniu a opatreniam. Nebudem sa sťažovať, ani keď zomriem. Najnaliehavejšou záležitosťou je teraz ochrana kníh Božích slov. Bez ohľadu na riziko sa musím spoliehať na Boha, že ich čo najrýchlejšie premiestnim. Musím sa zbaviť obáv a s bratmi a sestrami musíme pracovať ako jeden, aby sme toto odstraňovanie následkov riadne zvládli. Keď som začala takto uvažovať, pocítila som veľkú úľavu. Ani som si to neuvedomila a už popoludní som sa cítila lepšie.

Štvrtok, 15. decembra 2022, daždivo

Ako rýchlo plynie čas. Už sú to dva mesiace, odkedy som tu. Od môjho príchodu som sa zaoberala následkami razie, ale pre nevraživé prostredie bol pokrok pomalý. Včera večer som sa dozvedela, že niekto sa zachoval ako Judáš a zapredal mnohých vodcov, pracovníkov, bratov a sestry. Pomyslela som si: „Domy, ktoré tu mohli ubytovať ľudí, už nie sú bezpečné. Celá naša práca sa veľmi zbrzdila a teraz sa situácia ešte zhoršila. Ako dlho bude trvať, kým túto prácu dokončíme?“ Pri tejto myšlienke som mala pocit, že sa dusím. Dnes v noci prišla Wang Ying s tým, že ju s veľkou pravdepodobnosťou minulú noc sledovali a že tu už nie je bezpečne. Navrhla mi, aby som sa vrátila. Jej návrh sa mi zdal veľmi prijateľný a pomyslela som si: „Keď je situácia taká zlá, bolo by najlepšie vrátiť sa. V žiadnom prípade to nebolo tak, že by som tu nechcela zostať, len tu proste nie je bezpečné miesto. Teraz by bol môj odchod úplne opodstatnený.“ No len čo som pomyslela na odchod, opäť som sa začala cítiť previnilo. Stále je tu toľko práce, ktorú treba urobiť. Bolo by správne zanechať svoje povinnosti a odísť? Hoci je teraz situácia nevraživá, naši bratia a sestry si stále nájdu spôsob, ako sem prísť a diskutovať o práci. Keby som sa vrátila, nemohla by som prácu ďalej sledovať. Nie je tu však žiadne bezpečné miesto, kde by sa dalo zostať. Zisťujem, že žijem v neustálom strachu a úzkosti ako vyplašený vták. Cítim sa tak rozporuplne. Mám odísť, alebo zostať? Neviem, čo mám robiť.

Nedeľa, 18. decembra 2022, slnečno

Dnes som pokračovala v úvahách: „Prečo chcem vždy utiecť, keď čelím nevraživému prostrediu?“ Náhodou som dostala list od jednej sestry a po jeho prečítaní som bola hlboko dojatá. Hovorila o tom, ako si po prepustení zo zadržania priala zostať v cirkvi, aby riešila následky razie. Keďže sa však obávala, že ju polícia môže kedykoľvek zatknúť, odišla. V dôsledku toho istý čas nemohla konať svoju povinnosť, čo ľutovala. Citovala najmä úryvok Božích slov, ktorý bol celkom relevantný pre môj vlastný stav. Všemohúci Boh hovorí: „Pozitívnou stránkou v procese vykonávania povinností je, že ak dokážeš pristupovať k svojim povinnostiam správnym spôsobom, nikdy ich neopustíš bez ohľadu na okolnosti, ktorým čelíš, a aj keď ostatní stratia vieru a prestanú vykonávať svoje povinnosti, ty sa stále pevne držíš tých svojich, nikdy ich neopustíš od začiatku do konca a zostávaš pevný a verný svojim povinnostiam až do konca, potom skutočne pristupuješ k svojim povinnostiam ako k povinnostiam a prejavuješ úplnú vernosť. Ak dokážeš splniť túto normu, v podstate si splnil požiadavky na náležité vykonávanie svojich povinností; to je pozitívna stránka. Negatívnou stránkou však je, že pred dosiahnutím tejto normy musí byť človek schopný odolať rôznym pokušeniam. O aký problém ide, keď niekto nedokáže odolať pokušeniam v procese plnenia svojej povinnosti, takže opustí svoju povinnosť a utečie, čím zradí svoju povinnosť? Rovná sa to zrade Boha. Zradiť Božie poverenie znamená zradiť Boha. Môže byť ten, kto zradí Boha, ešte spasený? Tento človek je stratený; všetka nádej je preč a povinnosti, ktoré predtým vykonával, boli len prácou, ktorá sa s ich zradou rozplynula do ničoty. Preto je nevyhnutné pevne sa držať svojej povinnosti; vďaka tomu existuje nádej. Verným plnením svojej povinnosti môže byť človek spasený a získať Božie schválenie. Čo považuje každý za najťažšiu časť držania sa svojej povinnosti? To, či dokáže pevne stáť, keď čelí pokušeniu. Čo tieto pokušenia zahŕňajú? Peniaze, postavenie, intímne vzťahy, pocity. Čo ešte? Ak niektoré povinnosti so sebou nesú riziká, dokonca riziká ohrozenia života, a vykonávanie týchto povinností by mohlo viesť k zatknutiu a uväzneniu alebo dokonca k prenasledovaniu až na smrť, dokážeš stále vykonávať svoju povinnosť? Dokážeš vytrvať? Ľahkosť, s akou možno tieto pokušenia prekonať, závisí od toho, či sa človek usiluje o pravdu. Závisí to od schopnosti človeka postupne rozlišovať a rozpoznávať tieto pokušenia pri usilovaní sa o pravdu, rozpoznať ich podstatu a satanské triky, ktoré sa za nimi skrývajú. Vyžaduje si to tiež rozpoznanie vlastných skazených pováh, vlastnej prirodzenosti-podstaty a vlastných slabostí. Človek musí tiež neustále prosiť Boha, aby ho ochránil, aby dokázal odolať týmto pokušeniam. Ak im človek dokáže odolať a pevne sa držať svojej povinnosti bez zrady a úteku za akýchkoľvek okolností, potom pravdepodobnosť, že bude spasený, dosiahne 50 percent. Dá sa týchto 50 percent dosiahnuť ľahko? Každý krok je výzvou plnou nebezpečenstva; nie je ľahké to dosiahnuť!“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Čo znamená primerané vykonávanie povinnosti?) Božie slová sa hlboko dotkli môjho srdca. Božím úmyslom je nádej, že sa vždy budem pevne držať svojich povinností bez ohľadu na okolnosti, ktoré ma postihnú, a že nezradím ani neutečiem. Len vtedy budem mať pravdivé svedectvo. Ak zoči-voči nevraživému prostrediu zbabelo a v strachu ustúpim a v mene sebazáchovy zanechám svoje povinnosti, zradím Boha a stratím svoje svedectvo. Keďže zatkli toľko bratov a sestier, je naliehavo potrebné venovať sa následkom razie. Čítala som toľko Božích slov a tešila sa zo všetkého, čo Boh poskytol, ale vo chvíli pravdy nie som schopná zachovať vernosť Bohu ani hrať svoju úlohu stvorenej bytosti. Dokonca chcem tunajším nevraživým prostredím ospravedlniť svoj odchod. Aká som sebecká a ľstivá! Keď odídem, nebudem môcť osobne diskutovať o práci so svojimi bratmi a sestrami. To by malo vplyv na prácu. Navyše, bratia a sestry začínajú byť pre masové zatýkanie trochu bojazliví a ustráchaní, takže teraz sa musíme navzájom podporovať a povzbudzovať. Budem s nimi musieť častejšie hovoriť v duchovnom spoločenstve o Božom úmysle a o tom, ako dobre konať naše povinnosti zoči-voči prenasledovaniu a útrapám. Preto je pre prácu prospešné, aby som tu zostala. Keby som sa starala len o svoje záujmy a zo strachu zo smrti zanechala svoje povinnosti, potom by som bola vyslovene dezertérkou a zradkyňou Boha. Aké by to bolo sebecké, opovrhnutiahodné a bez ľudskej prirodzenosti! Keď mám tieto veci na pamäti, viem, čo musím urobiť. Nemôžem dovoliť, aby ma súčasné okolnosti vystrašili ani nemôžem zanechať svoju povinnosť a odísť len preto, že Wang Ying sledujú a bojím sa, že do toho budem zapletená. Musím sa spoliehať na Boha a urobiť všetko preto, aby som sa postarala o odstraňovanie následkov razie, pre ktoré ma sem poslali. Je jedno, aké nebezpečenstvá ma môžu postihnúť či aká ťažká môže byť táto práca, som ochotná ponúknuť svoju vernosť. Či už budem žiť, alebo zomriem, zverím sa Bohu. Dovolím Mu, aby všetko ovládal, a podriadim sa Jeho zvrchovanosti a opatreniam. Aj keby ma to malo stáť život, túto prácu vykonám dobre.

Utorok, 20. decembra 2022, slnečno

Uvažujúc o každom výjave toho, čo sa mi deje, som premýšľala: „Prečo chcem utiecť a zanechať svoju povinnosť, len čo čelím nebezpečnému prostrediu? Aká prirodzenosť ma ovláda?“ Pri svojom hľadaní som uvidela dva úryvky z Božích slov: „Antikristi sú mimoriadne sebeckí a hodní opovrhnutia. Nemajú pravú vieru v Boha a už vôbec nie sú Bohu verní; keď sa stretnú s nejakým problémom, chránia a ochraňujú len sami seba. Nič pre nich nie je dôležitejšie než vlastná bezpečnosť. Nestarajú sa o to, aké škody utrpí dielo cirkvi – pokiaľ môžu žiť a nezatknú ich, na ničom inom nezáleží. Títo ľudia sú mimoriadne sebeckí, vôbec nemyslia na bratov a sestry či na dielo cirkvi, myslia len na svoju vlastnú bezpečnosť. Sú to antikristi. … Antikristi opustia dielo cirkvi a Božie obety a nezariadia, aby sa ľudia vyrovnali s následkami. Je to rovnaké, ako dovoliť veľkému červenému drakovi, aby sa zmocnil Božích obiet a Božieho vyvoleného národa. Nie je to tajná zrada Božích obiet a Božieho vyvoleného národa? Keď tí, ktorí sú verní Bohu, jednoznačne vedia, že prostredie je nebezpečné, aj tak pred svojím odchodom čelia riziku konania práce spojenej s odstraňovaním následkov a straty Božieho domu udržia na minime. Ich prioritou nie je vlastná bezpečnosť. Povedz Mi, kto by v tejto podlej krajine veľkého červeného draka mohol zabezpečiť, že viera v Boha a konanie svojej povinnosti nebudú spojené so žiadnym nebezpečenstvom? Nech človek prijme akúkoľvek povinnosť, vždy zahŕňa nejaké riziko – no vykonávanie povinnosti je poverením od Boha a počas Jeho nasledovania musí človek prijať riziko súvisiace s jej konaním. Mal by postupovať múdro a má potrebu prijať opatrenia na zaistenie vlastnej bezpečnosti, jeho osobná bezpečnosť by však pre neho nemala byť na prvom mieste. Mal by zohľadniť Božie úmysly a uprednostniť dielo Jeho domu a šírenie evanjelia. Najviac záleží na tom, aby naplnil Božie poverenie, to je na prvom mieste. Pre antikristov je najdôležitejšia ich osobná bezpečnosť; myslia si, že s ničím iným nemajú nič spoločné. Je im jedno, keď sa niečo stane niekomu inému, nech je to ktokoľvek. Pokiaľ sa nič zlé nestane im samým, cítia sa spokojne. Nemajú ani kúsok vernosti, čo je dané prirodzenosťou-podstatou antikristov.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Druhá časť)) „Antikristi neprejavujú žiadnu vernosť Bohu. Keď sa im pridelí práca, prijmú ju celkom radostne a urobia pár pekných vyhlásení, no keď príde nebezpečenstvo, utečú najrýchlejšie; sú prví, ktorí sa rozbehnú, prví, ktorí unikajú. To ukazuje, že ich sebeckosť a opovrhnutiahodnosť sú obzvlášť vážne. Nemajú vôbec žiadny zmysel pre zodpovednosť a vernosť. Keď čelia problému, vedia len, ako utiecť a ako sa skryť, a myslia len na to, ako sa chrániť, nikdy neberú ohľad na svoje zodpovednosti a povinnosti. Pre svoju vlastnú osobnú bezpečnosť antikristi neustále prejavujú svoju sebeckú a opovrhnutiahodnú prirodzenosť. Neuprednostňujú prácu Božieho domu ani svoje vlastné povinnosti. Tým menej uprednostňujú záujmy Božieho domu. Namiesto toho uprednostňujú svoju vlastnú bezpečnosť.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Druhá časť)) Boh odhaľuje sebectvo a opovrhnutiahodnosť antikristov. Keď sa pri konaní svojej povinnosti stretnú s nevraživým prostredím, kamkoľvek idú, myslia len na seba. Osobitnú hodnotu pripisujú vlastnej bezpečnosti a životu. Keď sú dotknuté ich vlastné záujmy, zanechávajú prácu Božieho domu a neprejavujú žiadnu vernosť Bohu. Pri čítaní Božích slov, ktoré odhaľovali antikristov, ma pichlo v srdci. Vari som nekonala takto? Keď som tu v cirkvi videla zlé prostredie a vypuknutie epidémie, bála som sa, že ma polícia zatkne a umučí na smrť a tiež, že sa nakazím vírusom a zomriem. Obzvlášť som sa bála smrti a túžila som čo najrýchlejšie utiecť. Keďže som žila podľa satanských jedov ako „každý sám za seba a ostatných nech vezme čert“, „osud človeka je v jeho vlastných rukách“ a „zlý život je lepší ako dobrá smrť“, verila som, že v živote by sme mali myslieť na seba. Radšej by som sa pretĺkala hanebnou existenciou, akoby som mala zaplatiť cenu za konanie svojej povinnosti. Som príliš sebecká a opovrhnutiahodná! Tí bratia a sestry, ktorí verne konajú svoje povinnosti hoci si uvedomujú riziká spojené s ich konaním v nevraživom prostredí, sa pevne držia svojich povinností, spoliehajú sa na Boha, riskujú svoje životy a nakoniec ochránia knihy Božích slov a bezpečnosť ostatných bratov a sestier. Ja sa naopak veľmi hanbím. Tu je prostredie nevraživé, epidémia je trochu horšia, ale stále sú tu bratia a sestry, ktorí sa vystavujú riziku tým, že ma prichýlili. Ja sa však stále bojím o seba a nedokážem sa celým srdcom venovať svojej povinnosti. Skutočne mi chýba ľudská prirodzenosť! Keby som mala aspoň trochu svedomia alebo rozumu a vedela, že knihy Božích slov sú v ohrození, urobila by som všetko preto, aby som zabezpečila riadne odstránenie následkov a minimalizovala straty. Ak by som naozaj utiekla a knihy Božích slov by sa včas nepresunuli, s veľkou pravdepodobnosťou by padli do rúk veľkého červeného draka. Ešte viacerým bratom a sestrám by hrozilo zatknutie a vstup bratov a sestier do života by v dôsledku toho utrpel ešte väčšie straty. Aj keby som sa vyhla zajatiu a zachránila si vlastný život, takto by som za sebou zanechala vážny priestupok. Naplnila by ma obrovská ľútosť, ale už by bolo neskoro niečo s tým urobiť! Spomenula som si, čo povedal Pán Ježiš: „A nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale nedokážu zabiť dušu – bojte sa skôr Jeho, ktorý dokáže zničiť dušu aj telo v pekle.“ (Mt 10, 28) „Kto nájde svoj život, ten ho stratí, a kto stratí svoj život pre Mňa, ten ho nájde.“ (Mt 10, 39) Spomenula som si aj na úryvok slov Všemohúceho Boha, ktorý hovorí. Všemohúci Boh hovorí: „Rodina, bohatstvo a materiálne statky tohto života sú všetko vonkajšie veci. Jediná vec, ktorá súvisí s ja, je život. Pre každého živého človeka je život to najhodnotnejšie a najvzácnejšie a títo ľudia vlastne dokázali obetovať to najvzácnejšie, čo mali – život –, aby potvrdili Božiu lásku k ľudstvu a svedčili o nej. Až do dňa svojej smrti nezapreli Božie meno ani Božie dielo a posledné chvíle svojho života využili na to, aby svedčili o tejto skutočnosti – nie je to najvyššia forma svedectva? Toto je najlepší spôsob, ako vykonávať svoju povinnosť; takto sa má plniť zodpovednosť človeka. Svojej zodpovednosti sa nezbavili, ani keď sa im satan vyhrážal, zastrašoval ich a napokon ich prinútil zaplatiť svojimi životmi. Toto je splnenie povinnosti v najvyššej možnej miere. Čo tým chcem povedať? Chcem povedať, aby ste o Bohu svedčili a šírili Jeho evanjelium rovnakou metódou? Nemusíš to nevyhnutne urobiť, musíš však porozumieť tomu, že je to tvoja zodpovednosť a že ak to Boh bude od teba potrebovať, mal by si to prijať ako niečo, čo si zaviazaný urobiť. Dnešní ľudia majú v sebe strach a obavy, ale na čo slúžia tieto pocity? Ak Boh nepotrebuje, aby si to robil, aký má zmysel trápiť sa nad tým? Ak Boh potrebuje, aby si to robil, nemal by si sa tejto zodpovednosti vyhýbať ani ju odmietať. Mal by si aktívne spolupracovať a prijať ju bez obáv. Bez ohľadu na to, ako človek zomrie, nemal by zomrieť pred satanom a v jeho rukách. Ak má človek zomrieť, mal by zomrieť v Božích rukách. Ľudia pochádzajú od Boha a k Bohu sa vracajú – takýto rozum a postoj by mala mať stvorená bytosť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Šírenie evanjelia je povinnosť, ku ktorej sú zaviazaní všetci veriaci) Vďaka Božím slovám som pochopila, že keď ma pri konaní mojej povinnosti postihne nebezpečenstvo a hrozba smrti, mám zostať verná Bohu. Aj keby to znamenalo obetovať svoj život, budem sa pevne držať svojej povinnosti a nikdy sa nepodvolím satanovi. To je najmocnejšie svedectvo o porážke satana, ktoré schvaľuje Boh. Ak bude môj život ohrozený a zo strachu pred smrťou odmietnem Božie poverenie, bude to znak hanby a Bohu sa to bude protiviť. Proroci a apoštoli čelili v priebehu vekov ukrutnej smrti, pretože hlásali evanjelium a svedčili o Bohu: niektorých rozštvrtili kone, iných rozsekali na smrť, ďalší boli upálení. Peter bol dokonca pre Boha ukrižovaný dole hlavou. V posledných dňoch komunistická strana zatkla a brutálne mučila mnohých bratov a sestry za šírenie evanjelia o kráľovstve. Dokonca aj na pokraji smrti stále odmietajú zaprieť Božie meno, zatiaľ čo niektorí sa aj pri umučení na smrť odmietajú stať Judášom či zradiť Boha. Vydali o Bohu krásne a zvučné svedectvá. Použili svoje vlastné životy na obranu pravej cesty a svojou smrťou tomuto zlému svetu oznámili a vydali svedectvo, že Boh je jediný pravý Boh, Stvoriteľ. Aj keď to znamená obetovať svoj život, ani tak neváhajú. Dať svoj život za to, aby sme svedčili o Bohu, je cenný a zmysluplný čin. Je to najvyššia forma svedectva. Keď som si to uvedomila, bála som sa menej. Bola som ochotná čeliť tomuto prostrediu spoliehaním sa na Boha.

V tej chvíli mi prišli na um tieto Božie slová. Všemohúci Boh hovorí: „Bez ohľadu na to, aký je satan ‚mocný‘, odvážny a ctižiadostivý, aká veľká je jeho schopnosť spôsobovať škody, aké rozsiahle sú techniky, ktorými kazí a zvádza človeka, aké šikovné sú triky a plány, ktorými zastrašuje človeka, a bez ohľadu na to, aká premenlivá je forma, v ktorej existuje, nikdy nedokázal vytvoriť jedinú živú bytosť, stanoviť zákony a pravidlá existencie všetkých vecí ani vládnuť a ovládať žiaden predmet, či už živý, alebo neživý. Vo vesmíre ani na nebesiach nie je jediná osoba alebo predmet, ktorý by sa z neho zrodil alebo by vďaka nemu existoval. Neexistuje jediná osoba alebo predmet, ktorému by vládol alebo ho ovládal. Naopak, nielenže musí žiť pod Božou nadvládou, ale okrem toho sa musí podriadiť všetkým Božím rozkazom a príkazom. Bez Božieho dovolenia sa satan ťažko môže dotknúť čo i len kvapky vody alebo zrnka piesku na zemi. Bez Božieho dovolenia nemôže pohnúť ani mravcami na zemi, nehovoriac o ľudstve, ktoré Boh stvoril. V Božích očiach má satan menšiu hodnotu ako ľalie na vrchu, vtáky lietajúce vo vzduchu, ryby v mori či červy na zemi. Jeho úlohou uprostred všetkých vecí je všetkému slúžiť, slúžiť ľudstvu a slúžiť Božiemu dielu a Jeho plánu riadenia. Bez ohľadu na to, aká zlomyseľná je jeho povaha a aká zlá je jeho podstata, jediné, čo môže robiť, je poslušne sa riadiť svojou funkciou: slúžiť Bohu a byť Jeho protipólom. Také je jadro a pôvodné postavenie satana. Jeho podstata nie je spätá so životom, mocou ani autoritou; je to len hračka v Božích rukách, len akýsi stroj, ktorý slúži Bohu!“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný I) „Keď sú ľudia pripravení obetovať svoje životy, všetko ostatné stráca význam a nikto ich nemôže poraziť. Čo by mohlo byť dôležitejšie ako život? Satan takto stráca schopnosť ďalej pôsobiť v ľuďoch a s človekom už nič nezmôže.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výklad záhad „Slová Boha celému vesmíru“, 36. kapitola) Božie slová majú autoritu a moc. Všetko je pod Božou zvrchovanosťou a usporiadaním. Nech je satan akokoľvek surový a zlomyseľný, ani on nemôže uniknúť hraniciam, ktoré určil Boh. Bez Božieho dovolenia sa neodváži prekročiť hranicu, nieto nám ešte ublížiť. Keď chcel satan zničiť Jóba, ani vtedy Boh nedovolil, aby ho pripravil o život. A hoci satan použil všetky ľsti a úklady, ktoré mal k dispozícii, neodvážil sa ísť po Jóbovom živote. Vďaka tomu som si uvedomila, že Božia autorita je mimo dosahu akýchkoľvek nepriateľských síl. Nech sú tu veci akokoľvek zlé, nezatkli ma. To všetko vďaka Božej ochrane. Raz som išla do hostiteľského domu, ale sestra po mňa nikdy neprišla. Neskôr som sa dozvedela, že ten dom prezradil nejaký Judáš a bol pod prísnym policajným dohľadom. To, že som sa tam nedostala, bola len a len Božia ochrana. Okrem toho epidémia zviazala polícii ruky a bránila jej v úsilí zatýkať bratov a sestry. Inak by ktovie koľkým ďalším bratom a sestrám hrozilo zatknutie. Toto všetko je Boží zázračný skutok, Jeho múdrosť a všemohúcnosť. Ani uprostred tohto nevraživého prostredia sa ma ČKS neodváži dotknúť bez Božieho dovolenia. To, či ma zatknú alebo odsúdia na tvrdý trest, závisí všetko od Boha. Už nemôžem žiť sama za seba, som pripravená odovzdať sa Bohu a nechať sa Ním každý deň viesť. Je jedno, aké je tu nevraživé prostredie alebo ako silno vyčíňa epidémia, svojej povinnosti sa budem pevne držať až do konca. Keď som si to uvedomila, našla som pokoj v duši a vrhla sa na svoju povinnosť.

Sobota, 31. decembra 2022, slnečno

Včera sme so Su Xiao prišli do cirkvi. Na naše prekvapenie nám brat, ktorý nás prichýlil, ponúkol miesto na uloženie kníh. Obe sme boli nadšené a potom sme sa rozhodli rozdeliť si prácu. Su Xiao išla zistiť, aká je situácia s domom, zatiaľ čo ja som sa vrátila, aby som s bratmi a sestrami prediskutovala záležitosť presunu kníh Božích slov. Do dnešného popoludnia sme úspešne premiestnili prvú várku kníh.

Utorok, 14. februára 2023, slnečno

V posledných dňoch sme nepretržite presúvali knihy Božích slov a dnes sme konečne premiestnili poslednú várku. Okolo tretej hodiny ráno som videla, ako sa bratia, ktorí sťahovali knihy, bezpečne vrátili. Premohli ma emócie, ktoré sa nedajú vyjadriť slovami. Počas tohto obdobia sa nám napriek nevraživému prostrediu podarilo bezpečne premiestniť všetky knihy. To všetko je výsledkom Božieho vedenia a jednotnej spolupráce bratov a sestier. Keď som cestou domov sedela v autobuse, naplnil ma pocit pokoja a bezpečia. Počas celej cesty som neustále premýšľala: Hoci som sem prišla pracovať do nebezpečného prostredia, hlboko som si uvedomila, že práve v takých nebezpečných prostrediach, ako je toto, môžeme vidieť zázračné Božie skutky a spoznať, že Božia autorita a moc sú mimo dosahu akýchkoľvek nepriateľských síl. Teraz tiež chápem, že zažívanie takýchto nevraživých prostredí môže zdokonaliť moju vieru, pomôcť mi pochopiť Božiu všemohúcnosť a zvrchovanosť a zjaviť moje sebectvo a opovrhnutiahodnosť. Keď som sa ocitla v nebezpečnom prostredí, mala som sklon chrániť svoje vlastné záujmy a myslieť len na svoju budúcnosť a osud. Božie slová ma viedli k tomu, aby som sa vymanila z temného vplyvu satana, vytrvala až do konca a dokončila prácu, na ktorú ma vyslali. Počas tejto cesty som veľmi veľa získala. Je to nezabudnuteľná skúsenosť a vzácny poklad v mojom živote! Bohu vďaka!