Vo februári 2023 ma zvolili za vodkyňu v cirkvi primárne zodpovednú za polievanie. Spočiatku som sa mohla venovať aj niektorým prácam, ktoré mala na starosti sestra, s ktorou som spolupracovala. Neskôr sa výsledky práce na polievaní výrazne zhoršili a ja som začala cítiť úzkosť. Pomyslela som si: „Zodpovedám za prácu na polievaní. Za slabé výsledky môžem ja sama. Budú si moji vyšší vodcovia myslieť, že nezvládam svoju prácu, nič nedokážem robiť dobre a neviem sa o prácu postarať?“ Aby na mňa vodcovia nehľadeli zvrchu, venovala som všetky svoje myšlienky a energiu práci na polievaní a veľmi som sa nezapájala do práce, za ktorú zodpovedala sestra. Okrem toho som si uvedomila, že takto pracujem nezávisle, bez harmonickej spolupráce. Ale keď som si pomyslela, že hlavná zodpovednosť za polievanie je na mojich pleciach a ako slabé výsledky ovplyvnia moju povesť a postavenie, prestala som sa starať o všetko ostatné.

Jedného dňa som náhle dostala list od vyšších vodcov s požiadavkou, aby som na druhý deň prišla na zhromaždenie. Pocítila som úzkosť a pomyslela som si: „Je to zlé. Vodcovia sa ma určite budú pýtať na rôzne práce v cirkvi. No tento mesiac som sa okrem polievania nezaoberala žiadnou inou prácou. Nemám tušenie o tom, aké problémy sú v jednotlivých úlohách ani ako napredujú. Ak mi vodcovia položia otázky, na ktoré nebudem vedieť odpovedať, čo si o mne pomyslia? Povedia si, že necítim bremeno svojich povinností, a vytvoria si o mne zlý dojem? Ak zistia, že som sa zamerala len na vlastnú prácu na polievaní a ignorovala ostatné úlohy, určite si povedia, že som mimoriadne sebecká a opovrhnutiahodná, že sa starám len o svoje osobné záujmy, a nie o celkovú prácu cirkvi a usilujem sa len o vlastnú povesť a postavenie. Ak ma napokon orežú alebo odvolajú, aké to len bude zahanbujúce?“ Pomyslela som si, že na druhý deň sa ma na zhromaždení vodcovia určite začnú pýtať na prácu na evanjeliu, preto som rýchlo išla za sestrou, s ktorou som pracovala, aby som zistila pokrok v práci na evanjeliu, aby som nebola úplne bezradná, keď sa ma na ňu vodcovia na druhý deň opýtajú. Práca na evanjeliu však zahŕňala množstvo detailov, ktoré sa nedali vysvetliť len niekoľkými slovami, a vzhľadom na krátkosť času som sa toho veľa nedozvedela. Cítila som úzkosť, ležala som v posteli a dlho som nemohla zaspať, mala som plnú hlavu myšlienok na zhromaždenie na ďalší deň. V deň zhromaždenia som prišla skoro a potešilo ma, že vodcovia vzhľadom na iné záležitosti ešte nedorazili, a pomyslela som si, že by som mohla využiť tento čas na prejdenie si správ z každej skupiny, aby som pochopila, ako sa jednotlivé úlohy plnia, a zistila, kde by mohli byť problémy, aby som mohla odpovedať na niektoré otázky, ktoré by mi mohli vodcovia položiť. Tak som rýchlo prešla pracovné správy každej skupiny, no hoci som získala hrubú predstavu o tom, ako sa práca vyvíja, ešte stále som mnohé detaily nechápala. Navyše som si myslela, že sa na zhromaždení vodcovia nebudú pýtať len na prácu, ale že sa určite budú zaujímať aj o naše nedávne skúsenosti a prínos a o poznatky, ktoré sme získali o sebe samých. Nedokázala som sa dostatočne podrobne vyjadrovať o detailoch práce, a ak by som nevedela správne hovoriť o svojom vstupe do života ani zdieľať v duchovnom spoločenstve, vodcovia by si určite mysleli, že som zlyhala v práci aj vo vstupe do života, a povedali by niečo takéto: „Nič nedokážeš spraviť dobre; ako môže človek ako ty viesť cirkev?“ a hľadeli by na mňa zhora. Tak som rýchlo začala čítať Božie slová a premýšľala som o svojom stave, hľadala som pasáže, ktoré by som mohla jesť a piť, aby som vyriešila svoju skazenú povahu, obávajúc sa, že ak nebudem schopná dobre hovoriť v duchovnom spoločenstve, keď nadíde čas, vodcovia to okamžite zistia. Nedokázala som však upokojiť svoje srdce ani sa sústrediť na Božie slová. Čím viac som sa snažila o sebe uvažovať a spoznávať sa, tým zmätenejšia som bola a necítila som osvietenie ani vedenie Duchom Svätým. Uvedomila som si, že som v zlom stave. Nebola som nečestná? Potom som sa upokojila a modlila som sa k Bohu: „Bože, som v hroznom stave. Cítim úzkosť a nepokoj a moje myšlienky sú skutočne nejasné. Viem, že som v nesprávnom stave. Chcem upokojiť svoje srdce pred Tebou, hľadať Tvoj úmysel a vyjsť z tohto zlého stavu.“

V tej chvíli som si spomenula na niekoľko Božích slov: „Máš Ma vo svojej mysli, keď si dávaš ciele a vznikajú tvoje úmysly? Vyslovuješ všetky svoje slová a konáš všetky svoje činy v Mojej prítomnosti? Skúmam všetky tvoje myšlienky a nápady. Necítiš sa vinný? Pre iných si nasadzuješ masku a s pokojom predstieraš atmosféru samospravodlivosti; robíš to, aby si sa ochránil, aby si skryl svoje zlo. Dokonca vymýšľaš spôsoby, ako to zlo vtlačiť do niekoho iného. Akú máš v srdci zradnosť!“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 13. kapitola) Neskôr som si prečítala aj tieto Božie slová: „Antikristi sú mimoriadne zradní a prefíkaní. Všetko, čo hovoria, je dôkladne premyslené; nik sa nevie tak dokonale pretvarovať. No keď pravda vyjde najavo, keď ich ľudia uvidia takých, akí naozaj sú, robia všetko pre to, aby sa obhájili, a premýšľajú nad spôsobmi, ako napraviť situáciu a vykľučkovať z toho, aby zachránili svoj imidž a povesť. Antikristi žijú každý deň len pre povesť a postavenie, žijú len preto, aby si užívali výhody postavenia, a to je všetko, na čo myslia. Aj keď občas zažijú nejaké menšie trápenie alebo zaplatia nepatrnú cenu, je to preto, aby získali postavenie a povesť. Usilovať sa o postavenie, držať si moc a mať ľahký život sú hlavné veci, ktoré sa antikristi vždy snažia získať intrigami, keď uveria v Boha, a nevzdávajú sa, kým nedosiahnu svoje ciele. Ak sa ich zlé skutky niekedy odhalia, spanikária, akoby sa mal zrútiť svet. Nemôžu jesť ani spať a zdajú sa byť v tranze, akoby trpeli skľúčenosťou. Keď sa ich ľudia pýtajú, čo zlé sa im prihodilo, vymýšľajú si klamstvá a vravia: ‚Včera som mal toľko práce, že som celú noc nespal, takže som veľmi unavený.‘ No v skutočnosti nič z toho nie je pravda, je to všetko klamstvo. Cítia sa takto, pretože neustále premýšľajú: ‚Zlé veci, ktoré som urobil, boli odhalené, takže ako môžem napraviť svoju povesť a postavenie? Aké prostriedky môžem použiť na svoje vykúpenie? Aký tón môžem použiť voči všetkým, aby som to vysvetlil? Čo môžem povedať, aby ma ľudia neprekukli?‘ Dlho nevedia prísť na to, čo majú robiť, a tak sú skľúčení. Niekedy ich oči bezvýrazne hľadia na jedno miesto a nikto nevie, na čo sa pozerajú. Tento problém ich núti lámať si hlavu, venujú tomu každučkú myšlienku a nechcú jesť ani piť. Napriek tomu stále predstierajú záujem o cirkevnú prácu a pýtajú sa ľudí: ‚Ako sa darí práci na evanjeliu? Ako efektívne sa káže? Získali bratia a sestry nedávno nejaký vstup do života? Spôsobil niekto nejaké narušenia alebo vyrušenia?‘ Tieto ich otázky týkajúce sa práce cirkvi sú len divadlom pre ostatných. Keby sa dozvedeli o problémoch, nemali by ich ako vyriešiť, takže ich otázky sú len formalitou, ktorú ostatní zvyknú vnímať ako záujem o prácu cirkvi.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Druhá časť)) Súd Božích slov ma rozrušil a znepokojil. Videla som, aká som nečestná. Vo svojej povinnosti som bola veľmi sebecká. Pre dobrú povesť a postavenie som sa sústredila výlučne na svoju prácu a takmer nikdy som sa neinformovala o inej práci. Nerobila som žiadnu skutočnú prácu. Vedela som, že moje činy neboli v súlade s Božími úmyslami a že nie som tímová hráčka, nehľadala som však pravdu-princípy na vyriešenie týchto problémov. Okrem toho som vedela, že zvyčajne nevenujem veľkú pozornosť svojmu vstupu do života ani nemôžem v duchovnom spoločenstve hovoriť o mnohých skutočných skúsenostných poznatkoch. Kým ma vodcovia nepozvali na zhromaždenie, veľa som o tom nepremýšľala. Mala som pocit, že aj keby som mala problémy, vodcovia by o nich nevedeli, preto som sa neponáhľala s ich riešením. No hneď ako som sa dozvedela, že ma vodcovia pozvú na zhromaždenie, okamžite ma to znepokojilo. Obávala som sa, že sa na zhromaždení moje problémy odhalia, a keď sa o nich vodcovia dozvedia, určite si pomyslia, že necítim bremeno svojich povinností, nerobím skutočnú prácu a mám nízku kvalitu a slabý vstup do života. Keďže som práve začala plniť svoju povinnosť ako vodkyňa a vyšší vodcovia ma ešte dobre nepoznali, ak by som na nich na prvom stretnutí urobila zlý dojem, určite by si ma v budúcnosti nevážili a možno by ma dokonca odvolali. Aby som ochránila svoju povesť a postavenie, všemožne som sa pokúšala zakryť svoje problémy. Pred zhromaždením som sa rýchlo snažila nájsť sestru, s ktorou som pracovala, aby som sa pozrela na detaily práce, a navyše som sa chcela skrývať a klamať vodcov tým, že som si vopred len preletela správy, aby som sa s prácou oboznámila. Chcela som vytvoriť falošný dojem, že som v práci veľmi schopná a venujem veľkú pozornosť svojmu vstupu do života, aby mi ostatní dali dobré hodnotenie. Už som necítila bremeno svojej povinnosti a neusilovala som sa o pravdu, no zároveň som sa stále bála, že ma ostatní prekuknú, preto som si vytvorila falošný obraz a skrývala sa za maskou. Nebola to vari do očí bijúca a nehanebná lož? Videla som, že som skutočne nečestná. Správala som sa ako antikrist. Antikristi sú mimoriadne prefíkaní, a keď zistia, že ich povesť a postavenie sú ohrozené, využívajú všetko, čo majú k dispozícii, aby ich ochránili. Nerobila som práve to? Keď veci neohrozovali moju dobrú povesť alebo postavenie, ignorovala som ostatnú prácu cirkvi a nevenovala som žiadnu pozornosť svojmu vstupu do života. No len čo sa niečo dotklo môjho postavenia a povesti, prepadlo ma zúfalstvo, čítala som Božie slová a snažila sa pochopiť prácu, tváriac sa, že sa svedomito usilujem. Bola som skutočne prefíkaná a nečestná. Nebola povaha, ktorú som zjavovala, povahou antikrista?

Neskôr som si prečítala tieto Božie slová: „Vo viere v Boha a v správaní musíte kráčať správnou cestou a nesmiete sa púšťať na nepoctivé a zlé cesty. Čo sú nepoctivé a zlé cesty? Veriaci v Boha sa chcú vždy spoliehať na drobné intrigy, na klamlivé a prefíkané hry a na triky, aby zakryli svoju vlastnú skazenosť, svoje nedostatky, chyby a problémy, ako je ich vlastná chabá kvalita; vždy riešia záležitosti podľa satanských filozofií a myslia si o tom, že to nie je až také zlé. V povrchných záležitostiach sa Bohu a svojim vodcom podlizujú, ale nepraktizujú pravdu ani nekonajú podľa princípov. Starostlivo zvažujú slová a výrazy iných, vždy premýšľajúc: ‚Ako sa mi v poslednom čase darilo? Podporujú ma všetci? Vie Boh o všetkých dobrých veciach, ktoré som urobil? Ak vie, pochváli ma? Aká je moja pozícia v Božom srdci? Som tam dôležitý?‘ Vyplýva z toho, že ako niekto, kto verí v Boha, získa požehnania alebo bude vyradený? Nie je neustále uvažovanie o týchto veciach nepoctivou a zlou cestou? Je to naozaj nepoctivá a zlá cesta, nie správna cesta. Aká je teda správna cesta? (Usilovať sa o pravdu a zmenu povahy.) Presne tak. Pre tých, ktorí veria v Boha, je jedinou správnou cestou usilovať sa o pravdu, získať pravdu a dosiahnuť zmenu povahy. Iba cesta, ktorou Boh vedie ľudí k dosiahnutiu spásy, je pravá cesta, správna cesta.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Šesť ukazovateľov rastu života) Po prečítaní Božích slov som sa cítila dôkladne odsúdená. Uvedomila som si, že som sa vždy usilovala trikmi zakryť svoje problémy pri plnení povinností. Takéto konanie bolo nečestné a zlé a nekráčala som po správnej ceste. Vlastne bolo úplne normálne, že ma vodcovia pozvali na zhromaždenie, aby posúdili moju prácu. Stačilo jednoducho povedať, ako som zvyčajne konala. Ak poukážu na to, že mám nedostatky alebo niekde zaostávam, mala by som sa v tom pri svojich budúcich povinnostiach zlepšiť, a aj keď ma orežú, pomôže mi to uvažovať nad tým a vstúpiť do seba, aby som mohla lepšie konať svoju povinnosť. Uchyľovala som sa však ku klamstvám a robila všetko, čo bolo v mojich silách, aby som zakryla svoje problémy, okabátila a oklamala vodcov. Nechcela som im ukázať svoju skazenosť a nedostatky. Nezapájala som sa tým do nečestných a zlých praktík? Keď si človek, ktorý sa skutočne usiluje o pravdu, uvedomí, že je sebecký a opovrhnutiahodný a zaujíma sa len o vlastné úlohy v rámci svojej povinnosti, je schopný okamžite hľadať pravdu, aby vyriešil svoj stav. Keď sa vodcovia zaujímajú o jeho prácu, dokáže to pokojne prijať a napraviť svoje odchýlky. Okrem toho, ľudia, ktorí sa skutočne zameriavajú na vstup do života, by mali venovať pozornosť svojim myšlienkam a nápadom v každodennom živote a včas hľadať pravdu, aby ich vyriešili, namiesto toho, aby sa len vybavili Božími slovami, keď sa blíži zhromaždenie s vodcami. Ja som sa však snažila vytvoriť akýsi falošný obraz, aby som vodcov oklamala. Moje konanie bolo nečestné a podvodné. Nesnažila som sa tak oklamať Boha a získať si priazeň vodcov? Videla som, že vôbec nie som človekom, ktorý praktizuje alebo sa usiluje o pravdu.

Neskôr som uvažovala aj o tom, prečo som dokázala bezočivo klamať a nevedela prijať podrobné skúmanie Bohom. Často som si tiež uvedomovala, že by som mala byť úprimná, žiť pred Bohom a prijímať Jeho podrobné skúmanie, no keď som sa ocitla v zložitých situáciách, stále som sa mimovoľne uchyľovala ku klamstvu. Prečo? Neskôr som si prečítala tieto Božie slová: „Nie je pre ľudí, ktorí klamú, život vyčerpávajúci? Po celý čas klamú, potom klamú ešte viac, aby svoje klamstvá zakryli, a podvádzajú. Sami seba takto vyčerpávajú. Vedia, že takýto život je vyčerpávajúci – prečo by teda aj tak chceli klamať a nechceli by byť úprimní? Zamysleli ste sa niekedy nad touto otázkou? Je to dôsledok toho, že ľudí oklame ich satanská prirodzenosť; zabráni im v tom, aby sa zbavili takého života a takejto povahy. Sú ochotní nechať sa takto oklamať a takto žiť; nechcú praktizovať pravdu a kráčať cestou svetla. Myslíš si, že takýto spôsob života je vyčerpávajúci a takéto konanie nie je potrebné – ľudia, ktorí klamú, si však myslia, že je nanajvýš potrebné. Myslia si, že ak by takto nekonali, ponížilo by ich to, ublížilo by to aj ich imidžu, povesti a záujmom a priveľa by stratili. Tieto veci si cenia, cenia si svoj vlastný imidž, povesť a postavenie. To je pravá tvár ľudí, ktorí nemilujú pravdu. Stručne povedané, keď ľudia nechcú byť úprimní ani nechcú praktizovať pravdu, je to preto, lebo pravdu nemilujú. Vo svojich srdciach si cenia veci ako povesť a postavenie; radi nasledujú svetské trendy a žijú v moci satana. Je to problém ich prirodzenosti. V súčasnosti existujú ľudia, ktorí roky veria v Boha, vypočuli si množstvo kázní a vedia, čo všetko viera v Boha zahŕňa. Napriek tomu však nepraktizujú pravdu a ani o chlp sa nezmenili – prečo je to tak? Je to preto, lebo nemilujú pravdu. Aj keď troške pravdy rozumejú, stále ju nedokážu praktizovať. Je jedno, koľko rokov takíto ľudia veria v Boha, bude to pre nich zbytočné.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Najzákladnejšia prax, ako byť úprimným človekom) Vďaka odhaleniu Božími slovami som pochopila, že moja neochota byť čestným človekom pramenila z mojej prirodzenosti, ktorá nemilovala pravdu a príliš si cenila povesť a postavenie. Hoci som vedela, že žiť nečestne je vyčerpávajúce, keď som si pomyslela, že byť čestným človekom by mohlo poškodiť moju povesť a postavenie, necítila som ochotu praktizovať pravdu a mimovoľne som sa nechala oklamať a poškodiť satanom. V tomto období som nerobila žiadnu skutočnú prácu ani som sa nezameriavala na vstup do života. Keď ma vodcovia pozvali na zhromaždenie, mala som byť čestná a čeliť tomu s pokojom, priznať, že som nerobila skutočnú prácu, a prijať usmernenie a pomoc vodcov. Bála som sa však, že vodcovia si potom budú myslieť, že mi chýba zmysel pre bremeno povinnosti, získajú o mne zlý dojem a nebudú si ma vážiť alebo ma dokonca nahradia. Pri premýšľaní o týchto veciach som stratila odvahu byť čestným človekom, pretože som cítila, že by mi čestnosť priniesla priveľa strát. Nepraktizovala som pravdu ani som sa nesprávala ako čestný človek, neustále som sa snažila chrániť svoju povesť a postavenie, a žila som pod vplyvom satanských jedov: „Ľudia potrebujú hrdosť tak, ako strom potrebuje kôru“ a „človek zanecháva svoje meno všade, kde sa zdržiava, tak ako vták zanecháva svoje volanie všade, kde lieta.“ Tieto jedy sa mi zakorenili hlboko v srdci a stali sa mojím zákonom prežitia. Aby som na vodcov neurobila zlý dojem, vytvorila som masku, za ktorú som sa skryla. Vedela som, že som voči vodcom povrchná a nečestná, a cítila som sa nepríjemne. Aby som však nestratila tvár, stále som sa uchyľovala ku klamstvu. Tieto satanské jedy boli ako okovy, ktoré ma pevne zväzovali a sťažovali mi oslobodenie. Aj keď som dobre poznala pravdu, nedokázala som ju uviesť do praxe. Videla som, že vo svojich povinnostiach často klamem pre povesť a postavenie. Niekedy, keď sa vyšší vodcovia zaujímali o prácu, aj keď som určité úlohy nesplnila, klamala som, že som ich splnila, aby som si udržala dobrý obraz v ich srdci, a potom som sa to snažila dohnať. Inokedy, keď som nepoznala detaily o práci, rýchlo som zmenila tému, keď sa na ne vodcovia pýtali, pričom som hovorila o plánoch, aby som utajila, že nerobím skutočnú prácu. Videla som, že aj keď som verila v Boha mnohé roky a jedla a pila veľa Jeho slov, stále som si nadovšetko cenila povesť a postavenie. Aj keď som vedela, že usilovanie sa o tieto veci Boha znechucuje, nedokázala som sa o ne prestať usilovať. Vo svojej prirodzenosti skutočne nemám lásku k pravde a mám odpor k pravde. Navyše som si uvedomila, že praktizovať pravdu a byť čestným človekom znamená vzdať sa svojich záujmov a opustiť snahu o dobrú povesť a postavenie. Opierať sa v živote o nečestnú povahu znamená, že človek nemôže žiť otvorene a s integritou a že napokon stratí svoju dôstojnosť a integritu a napokon ho Boh bude nenávidieť a bude ním znechutený. Pri tomto uvedomení som sebou skutočne opovrhovala a nechcela som už viac žiť pre dobrú povesť či postavenie.

Neskôr som si prečítala tieto Božie slová: „Dnes sa väčšina ľudí príliš bojí predstúpiť so svojimi činmi pred Boha; a hoci môžeš oklamať Jeho telo, Jeho Ducha oklamať nemôžeš. Všetko, čo nemôže obstáť pod Božím drobnohľadom, je v rozpore s pravdou a treba to zavrhnúť; kto robí inak, dopúšťa sa hriechu proti Bohu. Vždy teda musíš klásť svoje srdce pred Boha – keď sa modlíš, keď sa rozprávaš a komunikuješ so svojimi bratmi a sestrami, keď si plníš svoje povinnosti aj keď sa venuješ svojim záležitostiam. Keď si plníš svoju úlohu, Boh je s tebou a pokiaľ máš správny úmysel, ktorý slúži v prospech Božieho domu, Boh prijme všetko, čo robíš; preto sa úprimne venuj plneniu svojej úlohy.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh zdokonaľuje tých, ktorí sú v súlade s Jeho úmyslami) Z Božích slov som pochopila, že tí, ktorí veria v Boha, by mali prijať podrobné skúmanie Bohom a žiť pred Ním. Vo svojej viere a vo svojich povinnostiach som nebola schopná prijať podrobné skúmanie Bohom. Stále som sa chcela spoliehať na ľudské prostriedky na dobehnutie a oklamanie vodcov a myslela som si, že ak ľudia neodhalia moje problémy, všetko bude v poriadku, ako keby klamanie ľudí znamenalo, že to Boh nezistí, a že takto dokážem ochrániť svoje postavenie a povinnosti. Nepokúšala som sa klamať seba aj ostatných? Možno sa zdalo, že sa snažím oklamať vodcov, ale v podstate som sa snažila oklamať Boha a v mojom srdci nebolo pre Boha vôbec miesto. Pravda je, že Boh všetko podrobne skúma. Podrobne skúma každú moju myšlienku, nápad a čin, a kým som sa drzo snažila oklamať Boha a ľudí a tajne sa zapájala do podvodných aktivít, Boh to všetko jasne videl. Boh vedel, ako som si plnila povinnosti a či som sa usilovala o pravdu. Ak by som mala miesto pre Boha vo svojom srdci, sústredila by som sa na to, aby som žila pred Bohom a prijímala Jeho podrobné skúmanie vo všetkom. Nech už mala moja práca akékoľvek nedostatky, mala som ich okamžite napraviť a čestne čeliť svojim chybám. Ale keď som vykonávala svoje povinnosti tak, ako som ich vykonávala, a zanedbávala som rôzne aspekty práce, čo som sa neustále snažila zakryť rôznymi trikmi, aký zmysel malo, že ľudia o mne majú dobrú mienku? Problémy v mojich povinnostiach zostali nevyriešené a moja nečestná povaha sa nezmenila. To znechucovalo a zarmucovalo Boha. Nebola to obrovská strata a absolútna hlúposť? V skutočnosti som na svojich povinnostiach nepracovala, môj vstup do života bol slabý a zjavovala som mnohé skazené povahy. Mala som sa sústrediť na pokánie pred Bohom a na to, ako dobre konať svoje povinnosti. Takýto postoj som mala zaujať!

Neskôr som začala hľadať spôsob, ako konať v súlade s Božími úmyslami. Prečítala som si tieto Božie slová: „Musíš hľadať pravdu, aby si vyriešil akýkoľvek vzniknutý problém bez ohľadu na to, o čo ide, a v žiadnom prípade sa nesmieš pred ostatnými skrývať alebo si nasadzovať masku. Tvoje nedostatky, nedokonalosti, chyby, skazené povahy – buď o nich všetkých úplne otvorený a hovor o nich v duchovnom spoločenstve. Nedrž ich vo svojom vnútri. Naučiť sa otvoriť je prvým krokom k vstupu do života a je to prvá prekážka, ktorá sa zdoláva najťažšie. Keď ju zdoláš, vstup do pravdy je ľahký. Čo značí vykonanie tohto kroku? Znamená to, že otváraš svoje srdce a ukazuješ všetko, čo máš, dobré alebo zlé, pozitívne alebo negatívne; obnažuješ sa, aby ťa videli ostatní a Boh; nič pred Bohom neskrývaš, nezatajuješ, nemaskuješ, neklameš a nepodvádzaš a rovnako otvorený a úprimný si aj k iným ľuďom. Takto žiješ vo svetle a nepreskúma ťa len Boh, ale ostatní ľudia budú tiež môcť vidieť, že konáš zásadovo a do istej miery transparentne. Nemusíš používať žiadne metódy na ochranu svojej povesti, imidžu a postavenia a nemusíš ani zakrývať alebo maskovať svoje chyby. Nemusíš vynakladať tieto zbytočné snahy. Ak sa dokážeš týchto vecí zbaviť, budeš sa cítiť veľmi uvoľnene a budeš žiť bez obmedzení či bolesti a úplne vo svetle.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Božie slová mi priniesli cestu praktizovania. Bez ohľadu na to, aké problémy vzniknú, je potrebné hľadať pravdu, aby sa vyriešili. Ak chceme vstúpiť do pravdy, prvým krokom je otvoriť sa a bez ohľadu na to, aká skazená povaha sa zjaví, treba sa obnažiť a byť čestným človekom pred Bohom a ostatnými ľuďmi. Človek by nemal skrývať nič, aby si udržal dobrú povesť alebo postavenie. Musí hovoriť pravdu, bez klamstva alebo trikov. Len tak môže žiť slobodne a získať schválenie Bohom. Navyše som si uvedomila, že v dôsledku života so satanskou skazenou povahou, v ktorom sa vždy staráte o názory ostatných a neustále klamete a podvádzate, je život vyčerpávajúci a nedôstojný. Už som nechcela žiť pre slávu, zisk a postavenie. Bola som ochotná prijať podrobné skúmanie Bohom a žiť pred Ním. Bez ohľadu na dojmy alebo názory iných na mňa som chcela len konať svoje povinnosti, aby som uspokojila Boha. Keď som na to myslela, srdce sa mi naplnilo pokojom a už som sa nebála, že sa vyšší vodcovia zaujímajú o moju prácu, už som ani nechcela klamať Boha či iných ľudí.

V deň zhromaždenia prišli vodcovia neskoro a spýtali sa, ako som sa zapájala do práce na evanjeliu. Srdce sa mi rozbúšilo a stále som cítila miernu úzkosť, pretože som sa obávala, že ma vodcovia budú vnímať v zlom svetle, keď sa dozvedia, ako je to v skutočnosti. Potom som si spomenula na tieto Božie slová: „Nemusíš používať žiadne metódy na ochranu svojej povesti, imidžu a postavenia a nemusíš ani zakrývať alebo maskovať svoje chyby. Nemusíš vynakladať tieto zbytočné snahy.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Srdce mi naplnil veľký pokoj a už som nechcela robiť veci pre povesť či postavenie. Preto som s vodcami hovorila úprimne a otvorene. Priznala som, že som bola sebecká a opovrhnutiahodná, zanedbávala som podieľanie sa na celkovej práci, a aj keď som sa na práci nepodieľala, aj tak som sa usilovala klamať ostatných. Keď si ma vodcovia vypočuli, neorezali ma. Namiesto toho so mnou v duchovnom spoločenstve hovorili o tom, ako harmonicky a dobre spolupracovať na cirkevnej práci. Keď som počúvala ich duchovné spoločenstvo, srdce sa mi zaradovalo a získala som cestu praxe. Keď sa ma neskôr spýtali na môj stav, tiež som úprimne v duchovnom spoločenstve priznala, že som pracovala pre dobrú povesť a postavenie, žila v sebeckom a opovrhnutiahodnom stave, ale bola som ochotná hľadať pravdu a napraviť svoje chyby. Po týchto slovách sa mi srdce upokojilo. Uvedomila som si, že keď sa v myšlienkach sústredím na to, čo si o mne myslia ľudia, a na svoje postavenie v ich srdci, nemôžem sa ubrániť tomu, aby ma satan neoklamal, uchyľujem sa ku klamstvám a trikom a žijem bolestivý a vyčerpávajúci život. Keď však neberiem ohľad na názory ľudí a chcem konať iba podľa Božích slov a byť čestným človekom, môj stav sa neustále zlepšuje, cítim, že žijem pred Bohom a moje srdce sa skutočne oslobodzuje.