Shen Jie, Čína

Keď som bola malá, moja rodina bola chudobná a ľudia sa na náš často dívali zhora. Tak som si pomyslela: „Keď vyrastiem, musím zarábať veľa peňazí, aby si ma vážili.“ Neskôr som sa vydala, ale aj rodina môjho manžela bola chudobná. Hľadala som spôsoby, ako zarobiť peniaze, kde sa len dalo, a nikdy som si nenechala ujsť žiadnu príležitosť. Skúšali sme jazdiť s taxíkom a predávať zeleninu, veľa sme však nezarobili. Napriek tomu som sa nevzdávala. Videla som svoju sesternicu, ako si dobre zarobila pestovaním hlivy ustricovej a veľmi rýchlo postavila pekný dom. Tak som sa rozhodla, že sa od nej naučím pestovať huby. Od jesene do jari sme tvrdo pracovali, no keď sa naše huby dostali na trh, bol ich prebytok a všade ich bolo plno. Nakoniec sme nič nezarobili a naše polročné úsilie vyšlo nazmar. Z dlhých hodín zohýbania sa pri práci som mala vyskočenú platničku. Všemožne som hľadala lekársku pomoc a minula veľa peňazí, čo našu už aj tak zlú finančnú situáciu ešte viac zhoršilo. Aj tak som sa však nevzdávala. Jedného dňa som videla v správach reportáž o veľkej farme na chov holubov, ktorá zarábala milióny jüanov ročne. Rozžiarili sa mi oči: „Milióny! Tu v okolí nie je žiadna farma na chov holubov. Ak začnem teraz, o pár rokov zo mňa môže byť šéfka.“ Tak sme si zobrali pôžičku, aby sme začali chovať holuby. Pri pohľade na to, ako sa holuby množia, som bola plná energie a motivácie. Ale práve keď už sme boli pripravení predať našu prvú várku, vypukla vtáčia chrípka a prišli sme o viac ako 20 000 jüanov. Predstava, že sme po roku tvrdej práce prišli o peniaze, bola ako nôž bodnutý do srdca. Keď som v noci ležala v posteli, plakala som a pýtala sa sama seba: „Prečo je môj osud taký krutý? Prečo je pre mňa také ťažké zarobiť peniaze, keď sa zdá, že iným to ide tak ľahko?“ Stres sa podpísal na mojom zdraví. Nemohla som spať ani jesť a mala som problémy so žalúdkom. Schudla som na sotva štyridsať kíl a pri chôdzi som sa potácala. No stále som sa odmietala vzdať a myslela som si: „Mám rozum a dve ruky ako ostatní. Nie som o nič menej bystrá ako ktokoľvek iný. Neverím, že nedokážem zarobiť peniaze! Musím to skúsiť znova!“ Neskôr som sa dopočula, že sa dá zarobiť na predaji grilovaného mäsa. Napriek chabému zdraviu som odišla do iného mesta, aby som sa to naučila. Po návrate domov som si otvorila reštauráciu s grilovanými špecialitami. Pre tvrdú konkurenciu však podnik nevydržal dlho a musela som zatvoriť. Nevedela som pochopiť, prečo iní dokážu v tom istom biznise uspieť a zarobiť 3 000 jüanov za noc, zatiaľ čo ja som nedokázala zarobiť nič. Spomenula som si, ako mi mama často hovorila, že mám „veľké ambície, ale krehký osud“. Premýšľala som o tom, ako moja sestra behom pár rokov zbohatla na obchode so zeleninou, postavila si pekný dom a má státisícové úspory, zatiaľ čo ja som sa vyše desaťročia trápila a zlyhávala. Bol to naozaj môj osud? Čím viac som o tom premýšľala, tým väčšiu úzkosť som cítila. Upadla som do zúfalstva, celé dni som sa cítila beznádejne a choro a nechcelo sa mi ani pohnúť. Priala som si len, aby som mohla navždy zaspať a už sa nezobudiť. Takýto život bol príliš ťažký. Môj manžel ešte aj denne utápal svoj žiaľ v alkohole.

Potom sme začali podnikať s raňajkami. Na moje prekvapenie sa tomuto podniku veľmi darilo. Každý deň sme museli vstávať o jednej ráno a pracovať do desiatej, kým sme sa vôbec my sami mohli naraňajkovať. Takéto hladovanie mi zhoršilo problémy so žalúdkom a dostala som reflux a hypoglykémiu. Môjmu manželovi to tiež privodilo problémy s krčnou chrbticou, z čoho mu tŕpli a boleli ho ruky. Lekár mu odporučil, aby si vzal na pár dní voľno a chodil na infúzie. Jemu sa však zdalo, že je to strata času byť každý deň napojený na infúziu a že by bola veľká škoda prísť o denný príjem tisíc jüanov. Namiesto toho zvolil lieky proti bolesti s tým, že sa začne poriadne liečiť, až keď bude v podniku menej práce. Postupom času sa jeho stav zhoršoval. Potreboval stále viac liekov proti bolesti, od jednej tabletky prešiel na dve či tri naraz. Vždy keď sa bolesť zhoršila, nadával mi a bol čoraz podráždenejší. Naša komunikácia sa zúžila takmer výlučne na hádky. Fyzická bolesť a ťažoba na mysli a na duchu spôsobili, že som sa cítila úplne stratená. Aký zmysel mala všetka táto drina? Cítila som sa ako stroj, ktorý pracuje od rána do večera. Bola som taká vyčerpaná, že ma bolel celý chrbát a kríže. Zarábali sme peniaze, ale nemali sme čas si ich užiť. Kedysi sme hovorievali, že peniaze nám prinesú šťastie, ale prečo som sa cítila ešte mizernejšie, hoci som ich teraz mala?

O rok neskôr sme sa vrátili do našej rodnej dediny postaviť nový dom. Cítila som zadosťučinenie a bola som naozaj šťastná, keď som myslela na to, ako budeme konečne môcť bývať v peknom dome po tom, čo sme viac ako dvanásť rokov dreli. Susedia, príbuzní a priatelia chválili našu šikovnosť a guráž, a dokonca nám sami od seba pomáhali zháňať materiál na stavbu. Aj tajomník dedinskej pobočky strany nám vyšiel v ústrety a vybavil povolenie na stavbu. S peniazmi som sa cítila úplne inak a zdalo sa, že všetko ide akosi hladšie. Ale potom, práve keď sa nám začalo blýskať na lepšie časy, nás zasiahla tragédia. Keď sme zbúrali náš starý dom, manžel sa sťažoval na silné bolesti krku a rozhodol sa ísť do dedinskej nemocnice. Keď som tam dorazila, lekár mi naliehavo oznámil: „Prišli ste práve včas! Váš manžel je v kritickom stave!“ V hlave som mala úplné prázdno. „To nie je možné,“ pomyslela som si. „Môj manžel bol vždy úplne zdravý a odkedy sme sa vzali, málokedy mal čo i len nádchu. Ako by mohol teraz zomierať?“ Ponáhľala som sa na oddelenie a uvidela som, ako tam môj manžel leží. Tvár mal úplne sinavú a oči mal zavreté. Chytila som ho za ruku, vzlykala som a volala ho po mene, ale už nikdy sa nezobudil. Lekár mi vysvetlil, že môj manžel dostal akútnu mŕtvicu, ktorá pravdepodobne súvisela s jeho problémami s krčnou chrbticou, pri ktorých došlo k stlačeniu ciev a obmedzeniu krvného obehu. Z náhlej smrti manžela som zostala úplne omráčená. „Ako dokážem ja, žena s dvoma deťmi, ďalej žiť?“ Pomyslela som si: „Všetko, čo som kedy chcela, bolo zlepšiť náš život, aby sa na nás druhí nepozerali zvrchu. Po rokoch tvrdej driny, práve keď sa veci začali zlepšovať, môj manžel zrazu zomrel. Prečo sa všetko, v čo dúfam, zdá byť také vzdialené a nedosiahnuteľné?“ Zatvorila som sa vo svojej izbe a neustále som plakala. Moje sestry sa báli, že by som si mohla ublížiť, a tak sa denne striedali a chodili ma navštevovať. Vedeli mi však poskytnúť len zopár slov útechy, ktoré vôbec nedokázali zahnať smútok v mojom srdci.

Neskôr priviedla jedna príbuzná sestru, aby sa so mnou podelila o evanjelium. Sestra mi prečítala úryvok z Božích slov: „Všemohúci je milosrdný k týmto ľuďom, ktorí hlboko trpeli. Zároveň má odpor k týmto ľuďom, ktorým úplne chýba vedomie, pretože musí príliš dlho čakať, kým dostane odpoveď od ľudí. Chce hľadať, hľadať tvoje srdce a tvojho ducha, a priniesť ti vodu a jedlo, aby si sa prebudil a aby si už nebol smädný ani nehladoval. Keď si unavený a keď cítiš niečo z pochmúrnosti tohto sveta, necíť sa stratený, neplač. Všemohúci Boh, Strážca, kedykoľvek uvíta tvoj príchod. Drží stráž po tvojom boku. Čaká na teba, kým sa obrátiš späť, čaká na deň, keď sa ti zrazu vráti pamäť: keď si uvedomíš, že pochádzaš od Boha a že v nejakom neznámom čase si stratil svoje smerovanie, v nejakom neznámom čase si po ceste stratil vedomie a v nejakom neznámom čase si mal ‚otca‘; keď si navyše uvedomíš, že Všemohúci vždy držal stráž a čakal tam veľmi, veľmi dlhý čas na tvoj návrat. Zúfalo túžil, čakajúc na reakciu bez odpovede. Jeho stráž je neoceniteľná a drží ju pre samotné ľudské srdce a ľudský duch. Možno je Jeho stráž nekonečná alebo sa možno skončila. Ty by si však mal presne vedieť, kde sa práve teraz nachádza tvoje srdce a tvoj duch.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Povzdych Všemohúceho) Ako som to počúvala, „Keď si unavený a keď cítiš niečo z pochmúrnosti tohto sveta, necíť sa stratený, neplač. … Drží stráž po tvojom boku. Čaká na teba, kým sa obrátiš späť“, ani som si to neuvedomila a po tvári mi začali stekať slzy. Premýšľala som o ťažkostiach, ktoré som za tie roky prežila, a o neopísateľne bolestivom utrpení, ktorým som si prešla. Moji rodičia zomreli a na druhý svet odišiel aj môj manžel. Komu som sa mohla zdôveriť so svojou vnútornou bolesťou? Kto by ma pochopil? Božie slová sa dotkli môjho srdca a rozlial sa vo mne hrejivý pocit. Tak veľmi som chcela nahlas vysloviť všetku tú bolesť, ktorá sa mi nahromadila v srdci, ale nevedela som, kde začať. Len som neustále plakala. Sestra povedala: „Rozumiem, ako sa cítiš. Naše slová ťa môžu len utešiť, ale nedokážu tvoju bolesť skutočne odstrániť. Iba Boh dokáže odstrániť našu bolesť.“ Opýtala som sa: „Odkiaľ pochádza všetka táto bolesť? Dokáže ju Boh skutočne odstrániť?“ Sestra mi potom prečítala úryvok zo slov Všemohúceho Boha: „V tvojom srdci je obrovské tajomstvo, ktoré si si nikdy neuvedomil, pretože si žil vo svete bez svetla. Tvoje srdce a tvojho ducha uchvátil ten zlý. Tvoje oči sú zahalené tmou a nedokážeš vidieť ani slnko na oblohe, ani trblietavú nočnú hviezdu. Tvoje uši sú upchaté klamlivými slovami a nepočuješ ani hromový hlas Jahveho, ani zvuk množstva vôd tečúcich z trónu. Stratil si všetko, čo je právom tvoje, všetko, čo ti Všemohúci venoval. Vstúpil si do nekonečného mora utrpenia bez sily na záchranu, bez nádeje na prežitie, a všetko, čo robíš, je len zápas a náhlenie sa…Od toho momentu až doteraz si odsúdený k tomu, aby ťa trápil ten zlý, ďaleko od požehnaní Všemohúceho, ďaleko od Jeho zaopatrenia, a kráčal si cestou, z ktorej niet návratu. Ani milión volaní nedokáže prebudiť tvoje srdce a tvojho ducha. Tvrdo spíš v rukách toho zlého, ktorý ťa zvábil do bezhraničnej ríše bez smerovania či smerových tabúľ. Od tej chvíle si stratil svoju pôvodnú nevinnosť a čistotu, a začal si sa vyhýbať starostlivosti Všemohúceho. V tvojom srdci ťa vo všetkom vedie ten zlý a stal sa tvojím životom. Už sa ho nebojíš, nevyhýbaš sa mu ani nemáš voči nemu pochybnosti. Namiesto toho sa k nemu vo svojom srdci staviaš ako k bohu. Začal si ho uchovávať ako vo svätyni, uctievať ho, a vy dvaja ste sa stali neoddeliteľnými ako telo a tieň, zaviazaní spoločne žiť aj zomrieť. Nemáš poňatia, odkiaľ pochádzaš, ani prečo si sa narodil alebo prečo zomrieš. Na Všemohúceho sa pozeráš ako na cudzinca. Nepoznáš Jeho pôvod a už vôbec nič z toho, čo pre teba urobil.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Povzdych Všemohúceho) Sestra so mnou hovorila v duchovnom spoločenstve: „Boh zjavil hlavnú príčinu ľudského utrpenia. Na počiatku Boh stvoril ľudí a viedol ich, aby žili v rajskej záhrade. V tom čase ľudia Boha počúvali, žili bezstarostným životom a nezažívali tieto bolesti a trápenia. Avšak po tom, čo ich satan pokúšal a skazil, ľudia Boha zradili, odklonili sa od Jeho starostlivosti a ochrany a padli do satanovej moci. Teraz ľudia žijú v hriechu, kujú pikle, intrigujú, bojujú a navzájom sa falošne obviňujú pre peniaze, postavenie, slávu a zisk, a niektorí dokonca uvažujú o samovražde. Všetko toto utrpenie spôsobil satan. Satan celé tisícročia vštepoval ľuďom mnohé filozofie pre svetské záležitosti a mnohé bludy, ako napríklad: ‚peniaze hýbu svetom,‘ ‚vytvor si lepší život vlastnými rukami,‘ a ‚svoj osud máš vo vlastných rukách.‘ Ľudia radšej veria týmto satanovým diabolským slovám než Božej zvrchovanosti a žijú a usilujú sa o veci podľa týchto satanových pravidiel prežitia. Bez Božieho vedenia a usmerňovania sa ľudia pasívne prispôsobujú zlým trendom spoločnosti a rok čo rok sa namáhavo ženú za peniazmi, postavením, slávou a ziskom, bez toho, aby chápali zmysel života, alebo odkiaľ prišli a kam smerujú. Z toho všetkého sa cítia prázdni a utrápení. Hoci ľudia Boha zradili, On sa nevzdal záchrany ľudstva. Boh vedie a zachraňuje ľudí počas celých 6 000 rokov, čo koná svoje dielo, a čaká, kedy sa k Nemu ľudia vrátia. V posledných dňoch Všemohúci Boh, Spasiteľ, osobne zostúpil na zem a vyjadruje pravdy, aby spasil ľudstvo. Iba prijatím právd, ktoré Boh vyjadruje, dokážu ľudia rozoznať satanove úskoky a uniknúť pred satanovou skazenosťou a trýznením.“ Pri počúvaní sestry som bola hlboko dojatá. Nebola toto presne moja situácia? Dňom i nocou som neúnavne pracovala, len aby som zarobila viac peňazí, v nádeji, že jedného dňa prevýšim ostatných a získam si rešpekt ľudí. Nakoniec som však skončila vyčerpaná a chorá, pričom som sa po tom všetkom stále cítila prázdna a utrápená. Nikdy som sa však nepozastavila nad tým, či je takýto život správny alebo nie. Veď tak to predsa bolo po celé generácie, či nie? Ako by som mohla byť výnimkou? Až teraz som porozumela, že všetko toto utrpenie bolo spôsobené satanovou skazenosťou a trýznením. Keby Všemohúci Boh nezjavil skutočný obraz toho, ako satan kazí ľudí, nikdy by som si to všetko neuvedomila a naďalej by som sa nechala satanom zavádzať a zmietala by som sa v bolestiach.

Neskôr som si prečítala viac slov Všemohúceho Boha: „Keďže ľudia nepoznajú Božie ovládania a Božiu zvrchovanosť, vždy čelia osudu s priečnou náladou a vzdorovitým postojom, stále sa chcú vymaniť spod Božej autority a zvrchovanosti i spod toho, čo im osud pripravil, a márne dúfajú, že sa im podarí zmeniť súčasné okolnosti a svoj osud. Nikdy sa im to však nepodarí a na každom kroku narážajú na prekážky. Tento boj, odohrávajúci sa hlboko v ich dušiach, im spôsobuje bolesť a táto bolesť sa im zarezáva do kostí a zároveň vedie k tomu, že mrhajú svojím životom. Čo je príčinou tejto bolesti? Božia zvrchovanosť alebo zlý osud? Samozrejme, ani jedno, ani druhé nie je pravda. V konečnom dôsledku ju spôsobuje to, akými cestami sa ľudia uberajú a akým spôsobom sa rozhodnú žiť svoj život. … Ak ľudia nedokážu skutočne uznať, že Stvoriteľ má zvrchovanú moc nad ľudským osudom a nad všetkými ľudskými záležitosťami, ak sa nedokážu naozaj podriadiť Stvoriteľovej nadvláde, potom bude pre nich ťažké nenechať sa uniesť a spútať myšlienkou, že ‚osud človeka je v jeho vlastných rukách‘. Bude pre nich zložité striasť zo seba bolesť z intenzívneho boja proti osudu a Stvoriteľovej autorite, a netreba ani hovoriť, že bude pre nich tiež ťažké stať sa skutočne oslobodenými a slobodnými, stať sa ľuďmi, ktorí uctievajú Boha.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III) Pri čítaní Božích slov mi po tvári stekali slzy a v mysli sa mi živo premietali moje minulé zážitky. Nechcela som, aby na mňa druhí pozerali zhora, a tak som si lámala hlavu a zúfalo som sa snažila zarobiť peniaze. Verila som, že len vďaka vytrvalosti a tvrdej drine dokážem vlastnými rukami zmeniť svoj osud. Zakaždým, keď som zlyhala, zostala som vzdorovitá a myslela som si, že ak iní s rozumom a dvoma rukami dokážu zbohatnúť, dokážem to aj ja, ak sa budem snažiť. Koniec koncov, aj ja mám rozum a dve ruky a nie som o nič menej bystrá ako oni. Myslela som si, že moje minulé zlyhania boli spôsobené nedostatkom skúseností alebo tým, že som nemala tú správnu príležitosť. Bludy ako: ‚Človek musí prestáť tie najväčšie útrapy, aby sa stal najväčším z ľudí,‘ a ‚zmeň svoj osud vlastnými rukami,‘ som brala ako múdre príslovia, a bez ohľadu na to, koľkokrát som zlyhala, neustále som bojovala proti svojmu osudu s postojom, že sa nikdy nevzdám. Verila som, že tvrdá drina môže zmeniť osud, a vytrvalo som sa snažila prevýšiť ostatných. Prinieslo mi to množstvo chorôb a môjho manžela to dokonca stálo život. Celé to bolo dôsledkom satanovej skazenosti a trýznenia! V minulosti som často obviňovala osud, že je ku mne nespravodlivý. Až teraz som si uvedomila, že to nebolo tým, že by sa ku mne Boh zachoval nemilosrdne, alebo že by bol môj osud zlý. Naopak, išlo o to, že moja voľba cesty a spôsob života boli nesprávne. Neuznávala som Božiu zvrchovanosť a nedokázala som sa podriadiť Jeho ovládaniu a usporiadaniu. Vždy som chcela svoju súčasnú situáciu a osud zmeniť vlastnými rukami. Pre peniaze, slávu a zisk som bojovala a trpela viac ako desaťročie. Až teraz som si uvedomila, že všetko toto utrpenie pramenilo z toho, že som bola skazená a trýznená satanom pre moju neznalosť pravdy. Odvtedy, kedykoľvek som mala čas, čítala som si Božie slová, neustále som dychtila po porozumení viacerým pravdám.

Jedného dňa som si prečítala úryvok z Božích slov: „V skutočnosti je jedno, aké má človek veľkolepé ašpirácie, aké realistické sú jeho túžby alebo aké správne môžu byť – všetko, čo chce človek dosiahnuť, a všetko, čo hľadá, je neoddeliteľne spojené s dvomi slovami. Tieto dve slová sú životne dôležité pre každého človeka počas celého jeho života a sú to veci, ktoré má satan v úmysle človeku vštepiť. Ktoré dve slová to sú? ‚Sláva‘ a ‚zisk‘. Satan používa veľmi miernu metódu – metódu, ktorá je v dokonalej zhode s predstavami ľudí a ktorá nie je veľmi agresívna, aby ľudia nevedomky prijali jeho prostriedky a zákony prežitia, vytvorili si životné ciele a životné smerovania a začali mať životné ašpirácie. Bez ohľadu na to, ako vznešene môžu znieť opisy životných ašpirácií ľudí, tieto ašpirácie sa vždy točia okolo slávy a zisku. Všetko, za čím sa nejaký veľký alebo slávny človek – vlastne každý človek – v celom svojom živote ženie, súvisí len s týmito dvomi slovami: ‚sláva‘ a ‚zisk‘. Ľudia si myslia, že keď raz majú slávu a zisk, majú kapitál na to, aby si užívali vysoké postavenie a veľké bohatstvo a vychutnávali si život. Myslia si, že keď raz majú slávu a zisk, majú kapitál na to, aby hľadali pôžitok a oddávali sa samopašnej telesnej rozkoši. Kvôli sláve a zisku, po ktorých túžia, ľudia s potešením nevedomky odovzdajú satanovi svoje telá, srdcia a dokonca všetko, čo majú, vrátane svojich vyhliadok a osudov. Robia to bez výhrad, bez toho, aby čo i len na okamih zapochybovali a bez toho, aby vedeli, že majú získať späť všetko, čo raz mali. Môžu si ľudia nad sebou zachovať kontrolu, keď sa odovzdajú satanovi a stanú sa takýmto spôsobom voči nemu verní? Určite nie. Satan ich úplne a načisto ovláda. Úplne a načisto sa ponorili do tohto bahna a nedokážu sa vyslobodiť.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VI) Keď som premýšľala nad Božími slovami, uvedomila som si, že peniaze, sláva a zisk sú spôsoby, akými satan kazí ľudí. Satan využíva spoločenské vplyvy a rodinnú výchovu na to, aby mi vštepil mnohé mylné presvedčenia, ako napríklad: „Človek sa derie hore, voda tečie dole,“ „snaž sa vyniknúť a prevýšiť ostatných,“ a „peniaze na prvom mieste.“ Keďže som vyrastala v chudobe a čelila som diskriminácii, ľahko som si tieto názory osvojila a verila som, že vďaka peniazom, sláve a zisku ku mne budú ľudia vzhliadať a rešpektovať ma, že budem môcť hovoriť so sebadôverou a žiť dôstojný a hodnotný život. Lámala som si hlavu nad hľadaním obchodných príležitostí, aby som získala slávu a zisk, pracovala som aj napriek chorobe a dokonca som opustila svojho ročného syna, aby som cestovala tisíce kilometrov a získala novú zručnosť. Hoci som bývala príliš zaneprázdnená na to, aby som sa najedla, a od hladu sa mi točila hlava a omdlievala som, čo mi ničilo zdravie, pre slávu a zisk som nikdy neváhala prinášať obete. Môj manžel, hnaný rovnakými túžbami, sa nechcel vzdať podnikania a radšej bral lieky proti bolesti, než by vyhľadal lekársku pomoc. Nakoniec síce zbohatol, ale prišiel o život. Nebolo všetko toto utrpenie spôsobené honbou za peniazmi, slávou a ziskom? Keďže som nerozumela pravde a nemala som rozlišovanie, považovala som kacírske reči a bludy, ktoré satan používa na skazenie človeka, za zákony prežitia a životné ciele. Bola som skutočne hlúpa a slepá! Keď som tomu porozumela, rozhodla som sa naplno venovať viere v Boha a usilovať sa o pravdu, namiesto toho, aby som sa hnala za peniazmi, slávou a ziskom tak ako v minulosti. Denne som trávila viac času čítaním Božích slov a aktívne som sa zapájala do duchovného spoločenstva. O tri mesiace neskôr som prijala povinnosť v cirkvi a praktizovala som polievanie nových veriacich.

Keď si moji príbuzní všimli, že som prestala podnikať, vyjadrili svoje obavy a hovorili, že s malými deťmi a mnohými budúcimi výdavkami by som mala pokračovať v podnikaní s raňajkami. Zavolal mi aj prenajímateľ a povedal mi, že mnohým ľuďom naše jedlo chutilo a dúfali, že podnik opäť otvorím, a že ak by som to sama nezvládala, on a jeho rodina mi pomôžu. Ich slová vo mne vyvolali úvahy: „Je to pravda. S dvoma deťmi v škole môj plat ledva pokryje základné životné náklady. Ak nezarobím viac peňazí, ľudia sa na mňa a moje deti budú naďalej pozerať zvrchu. Podnikanie s raňajkami by mohlo vyniesť tisíce jüanov denne. Je ťažké sa toho vzdať. Možno by som mohla niekoho najať na výpomoc a znovu začať podnikať?“ Začala som plánovať a zvažovať túto možnosť. Vedela som však, že znovuotvorenie podniku s raňajkami by si vyžadovalo značné úsilie, takže by mi zostalo len málo času na konanie mojich povinností v cirkvi. Stačilo by mi, keby sa mi podarilo zúčastňovať sa na duchovnom spoločenstve. Vedenie podniku si vyžadovalo moju neustálu pozornosť. Bolo by náročné sústrediť sa na čítanie Božích slov a usilovanie sa o pravdu a môj duchovný život by určite utrpel. Cítila som sa rozpoltená a zmietaná vnútorným konfliktom, čo ma v tých dňoch oberalo o spánok. Jedného dňa som si prečítala niekoľko Božích slov: „Väčšina ľudí si želá pracovať menej a zarábať viac, nedrieť na slnku a v daždi, obliekať sa úctyhodne, oslniť všade, kam prídu, byť na vrchole a priniesť česť svojim predkom. Ľudia majú takéto ‚dokonalé‘ želania, ale keď urobia prvý krok na ceste životom, postupne začnú vidieť, aký je ľudský osud nedokonalý, a po prvýkrát si skutočne uvedomia, že hoci si človek môže robiť odvážne plány do budúcnosti a nespútane prechovávať najrôznejšie sny, nikto nemá schopnosť ani moc svoje vlastné sny uskutočniť, ani schopnosť ovládať svoju vlastnú budúcnosť. Medzi snami človeka a realitou, s ktorou je konfrontovaný, bude vždy priepasť. Veci nikdy nemôžu dopadnúť tak, ako si ich človek predstavuje, a tvárou v tvár takejto realite ľudia nikdy nemôžu nájsť uspokojenie ani naplnenie. Nájdu sa dokonca aj takí ľudia, ktorí sa opakovane snažia vymýšľať najrôznejšie prístupy a skúmať všetky možné cesty a vynakladajú najrôznejšie úsilie a obete kvôli svojmu živobytiu a vyhliadkam, ako aj kvôli zmene svojho osudu. Ale nakoniec, aj keď dokážu svoje sny a túžby prostredníctvom vlastnej tvrdej práce uskutočniť, nikdy nemôžu zmeniť svoj osud. Bez ohľadu na to, ako veľmi bojujú, nikdy nemôžu prekročiť svoj osud. Bez ohľadu na rozdiely v schopnostiach a inteligencii, alebo na to, či majú odhodlanie, sú si ľudia pred osudom všetci rovní. Nerozlišuje sa medzi veľkými a malými, vysoko aj nízko postavenými, vznešenými a prostými. To, akému povolaniu sa človek venuje, čím sa živí a koľko má v živote bohatstva, nezávisí od rodičov, talentu, úsilia či ambícií – závisí to od Stvoriteľovho predurčenia.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III) „Ak má niekto pozitívny postoj k Božej zvrchovanosti nad ľudským osudom, potom keď sa pozrie späť na svoju cestu, keď skutočne zažije Božiu zvrchovanosť, bude úprimnejšie túžiť podriadiť sa všetkému, čo Boh usporiadal a bude mať viac odhodlania a viery dovoliť Bohu, aby ovládal jeho osud, a prestať Mu vzdorovať. Vidia totiž, že keď ľudia nevedia, o čom je osud, alebo nechápu Božiu zvrchovanosť, len svojhlavo zápolia a potácajú sa v hmle a tá cesta je príliš namáhavá a spôsobuje priveľký zármutok. Keď si teda ľudia uvedomia, že Boh je zvrchovaný nad ľudským osudom, tí múdri sa rozhodnú spoznať a prijať Božiu zvrchovanosť a dajú zbohom bolestným dňom ‚snahy vybudovať si dobrý život vlastnými rukami‘ namiesto toho, aby ďalej bojovali proti osudu a usilovali sa o svoje takzvané životné ciele po svojom. Keď je človek bez Boha, keď Ho nedokáže vidieť a keď nedokáže skutočne a jasne spoznať Božiu zvrchovanosť, každý deň je bezvýznamný, bezcenný a neopísateľne bolestný. Bez ohľadu na to, kde sa človek nachádza a akú má prácu, jeho prostriedky na prežitie a ciele, o ktoré sa usiluje, mu neprinášajú nič iné ako nekonečný zármutok a bolesť, ktorú je ťažké prekonať, čo sú skúsenosti, na ktoré sa neznesie spätne pozrieť.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III) Pri čítaní Božích slov som sa rozplakala. Keď som spomínala na tie bolestivé dni, keď som bojovala proti osudu skôr, ako som spoznala Boha, uvedomila som si, že moje utrpenie pramenilo z toho, že som neuznávala Božiu zvrchovanosť a vzdorovala som svojmu osudu svojou skazenou povahou. Trýzeň z toho, že som nedosiahla to, po čom som túžila, som mala stále v čerstvej pamäti. Iní dokázali v tom istom biznise zarobiť milióny, zatiaľ čo ja som skončila s ničím, ba dokonca s obrovskými stratami. To ukazuje, že to, koľko peňazí človek dokáže zarobiť a či je bohatý alebo chudobný, je predurčené Bohom. Nie je to niečo, čo sa dá dosiahnuť len vlastným úsilím. V dnešnom svete sú katastrofy čoraz vážnejšie. Keby som uprednostnila zarábanie peňazí, hľadanie slávy, zisku a postavenia a vzdala by som sa príležitosti usilovať sa o pravdu a získať spásu, nebola by som hlúpa a nevedomá? Aj keby mi podnikanie s raňajkami mohlo vyniesť tisíce jüanov denne, prázdnota a utrpenie z toho, že som ďaleko od Boha, sa nedajú vynahradiť peniazmi. Možno teraz nie som bohatá, ale stále môžem viesť normálny život. Čo je dôležitejšie, porozumela som niektorým pravdám a zmyslu života. Môžem tiež konať svoje povinnosti v cirkvi, čo mi prináša pokoj a radosť. S týmto vedomím som sa rozhodla vzdať sa podnikania a sústrediť sa na svoje povinnosti. Kuchynské náčinie zo svojho podniku som lacno predala iným.

Neskôr som si prečítala viac Božích slov: „Ak ľudia nedokážu skutočne uznať, že Stvoriteľ má zvrchovanú moc nad ľudským osudom a nad všetkými ľudskými záležitosťami, ak sa nedokážu naozaj podriadiť Stvoriteľovej nadvláde, potom bude pre nich ťažké nenechať sa uniesť a spútať myšlienkou, že ‚osud človeka je v jeho vlastných rukách‘. Bude pre nich zložité striasť zo seba bolesť z intenzívneho boja proti osudu a Stvoriteľovej autorite, a netreba ani hovoriť, že bude pre nich tiež ťažké stať sa skutočne oslobodenými a slobodnými, stať sa ľuďmi, ktorí uctievajú Boha. Najjednoduchší spôsob, ako sa z tohto stavu oslobodiť, je rozlúčiť sa s predchádzajúcim spôsobom života, dať zbohom predchádzajúcim životným cieľom, zhrnúť a rozobrať svoj predchádzajúci spôsob života, pohľad na život, úsilie, túžby a ašpirácie, a potom ich porovnať s Božími úmyslami a požiadavkami voči človeku a pozrieť sa na to, či sú v súlade s Božími úmyslami, či sú v zhode s Božími požiadavkami, či prinášajú správne životné hodnoty, vedú človeka k čoraz väčšiemu porozumeniu pravde a umožňujú mu žiť s ľudskou prirodzenosťou a podobou ľudskej bytosti. Keď budeš opakovane skúmať a pozorne rozoberať rôzne ciele, ktoré ľudia v živote nasledujú, a ich rôzne spôsoby života, zistíš, že ani jeden z nich nie je v súlade s pôvodným úmyslom Stvoriteľa, s ktorým stvoril ľudstvo. Všetky odvádzajú ľudí od Stvoriteľovej zvrchovanosti a starostlivosti. Sú to pasce, ktoré spôsobujú, že ľudia sa stávajú skazenými a vedú ich do pekla. Keď to rozpoznáš, to, čo by si mal urobiť, je opustiť svoj starý pohľad na život, držať sa ďaleko od rôznych nástrah, nechať Boha, aby prevzal tvoj život a urobil preň opatrenia. Máš len hľadať, ako sa podriadiť Božím ovládaniam a vedeniu bez toho, aby si si sám vyberal, a stať sa človekom, ktorý uctieva Boha.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III) „Tí, ktorí sa snažia spoznať Boha, sú schopní odložiť svoje túžby, sú ochotní podriadiť sa Božej zvrchovanosti a Božím opatreniam a snažia sa byť takými ľuďmi, ktorí sa podriaďujú Božej autorite a uspokojujú Božie úmysly. Takíto ľudia žijú vo svetle a uprostred Božích požehnaní a Boh ich určite pochváli.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III) „Si stvorená bytosť – samozrejme, mal by si uctievať Boha a usilovať sa o zmysluplný život. Ak Boha neuctievaš, ale žiješ vo svojom špinavom tele, nie si len zviera odeté do ľudských šiat? Keďže si ľudská bytosť, mal by si sa vydať Bohu a znášať všetko utrpenie! S radosťou a istotou by si mal prijať tú trochu utrpenia, ktorej si dnes vystavený, a žiť zmysluplný život, tak ako Jób a Peter. V tomto svete nosí človek diablovo šatstvo, jedáva potravu od diabla a pracuje a slúži diablovi pod palcom, pričom je ním ušliapaný až tak, že je pokrytý špinou. Nepochopil zmysel života ani nedosiahol pravú cestu – aký má význam takto žiť? Ste ľudia, ktorí sa usilujú o správnu cestu, ľudia, ktorí hľadajú zlepšenie. Ste ľudia, ktorí povstali v krajine veľkého červeného draka, ľudia, ktorých Boh nazýva spravodlivými. Nie je to snáď ten najzmysluplnejší život?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Praktizovanie (2)) Božie slová mi zjavili, o aké veci je skutočne zmysluplné a hodnotné sa v živote usilovať. Mala som to šťastie teraz spoznať Stvoriteľovo dielo na spásu človeka, čo je jedinečná životná príležitosť, a počuť Stvoriteľov hlas je niečo, o čom mnohí ľudia len snívajú. Preto som sa rozhodla, že sa už nebudem hnať za peniazmi, slávou a ziskom, ale podriadim sa Božej zvrchovanosti a budem žiť podľa Jeho požiadaviek. Pomyslela som na Petra. Keď počul volanie Pána Ježiša, bez váhania zanechal svoje rybárske siete, aby Ho nasledoval, a nakoniec Boha spoznal, podriadil sa Mu a miloval Ho. Aj Jób prišiel o všetko, a predsa stále chválil Boha, čím pred satanom podal o Bohu nádherné svedectvo a nakoniec bol požehnaný tým, že videl Božie zjavenie. V priebehu histórie mnohí svätci zanechali všetko, ba aj vlastný život, aby šírili Božie evanjelium, čo je ten najzmysluplnejší a najhodnotnejší spôsob života. S týmito príkladmi na mysli som vedela, že by som sa mala uspokojiť s tým, že mám oblečenie a jedlo, a venovať viac energie usilovaniu sa o pravdu a konaniu svojich povinností. Snaha spoznať Boha je to najcennejšie. Po tom, čo som sa úplne vzdala svojho podnikania, som okrem práce a konania svojich povinností trávila zvyšok času čítaním Božích slov a spievaním chválospevov Bohu spolu s mojimi deťmi. Každý deň som cítila pokoj a vyrovnanosť a bolo to príjemné. O niekoľko mesiacov neskôr sa mi vyliečilo dlhodobé ochorenie žalúdka a ja som vedela, že je to Božie milosrdenstvo. Moje deti sa stali samostatnejšími v štúdiu a v každodenných záležitostiach. Boli obzvlášť poslušné a rozumné. Vďaka tomu, že som jedla a pila Božie slová a konala svoje povinnosti, som cítila Božie osvietenie a vedenie. Postupne som porozumela niektorým pravdám. Získala som hlbšie porozumenie Božej všemohúcnosti a zvrchovanosti, tomu, ako satan kazí ľudí a ako Boh zachraňuje ľudstvo. Tiež som sa naučila, ako by mali ľudia žiť a o aké veci je skutočne zmysluplné a hodnotné sa usilovať. Nepokoj v mojom srdci sa výrazne zmiernil. Som hlboko vďačná za Božiu spásu!