Ye Ping, Čína

V októbri 2021 som začala konať svoju povinnosť ako vodkyňa v Cirkvi Úsvit. V noci 10. decembra som dostala list, v ktorom sa písalo, že diakona pre evanjelium Yang Huia a jeho rodinu zatkla ôsmeho popoludní polícia. Zrazu som si uvedomila, že na druhý deň ráno sa mal brat Li Zhi, jeden z mojich partnerov, stretnúť s Yang Huiom a ďalšími. Poradila som sa o tom s mojou ďalšou partnerkou, sestrou Zhang Xin, a rozhodli sme sa, že hneď na druhý deň ráno o tom zatknutí rýchlo informujeme Li Zhiho. Zhang Xin na druhý deň odišla, ale ani dvanásteho dopoludnia sa stále nevracala. Zmocnila sa ma úzkosť a strach, že už možno zatkli aj Zhang Xin. Ak by ich všetkých chytili, mnohí bratia a sestry by do toho boli zapletení, a cirkevné knihy Božích slov by boli v nebezpečenstve. Ak by sme sa nepoponáhľali presunúť knihy predtým, ako polícia vykoná prehliadku, straty by boli obrovské a môj priestupok by bol vážny. Myšlienka na tieto veci vo mne vyvolávala ešte väčšie obavy. V srdci som sa neustále modlila k Bohu: „Ó, Bože! Môj duchovný vzrast je príliš malý a neviem, ako túto situáciu zvládnuť. Prosím, osvieť ma a veď ma a daj mi vieru a odvahu, aby som sa s týmito následkami správne vysporiadala.“ Po modlitbe som okamžite napísala list, aby som si dohodla stretnutie s dvoma sestrami a prediskutovala presun kníh Božích slov. Keď som sa chystala odísť, sestra, ktorá ma hostila, s úzkosťou povedala: „Nemôžeš odísť! Ak pôjdeš von a nevrátiš sa, čo bude s prácou cirkvi?“ Keď som videla jej vystrašený výraz, znepokojilo ma to ešte viac: „Ešte stále sa nevrátili, takže ich určite museli zatknúť. Ak pôjdem von, nebude ma niekto sledovať? Čo ak sa naozaj nevrátim?“ V srdci som sa neustále modlila k Bohu a spomenula som si na Božie slová: „Viera je ako most z jedného brvna: tí, ktorí lipnú na živote a boja sa smrti, budú mať ťažkosti cezeň prejsť, ale tí, čo sú pripravení položiť život, môžu prejsť istým krokom a bez obáv. Ak ľudia prechovávajú váhavé a bojazlivé myšlienky, je to preto, že ich podviedol satan, ktorý sa obáva, že prekročíme most viery, aby sme vstúpili do Boha. Satan sa všemožne pokúša vnuknúť nám svoje myšlienky. V každom okamihu by sme sa mali modliť, aby nás Boh osvetlil a osvietil, v každom okamihu sa na Neho spoliehať, že z nášho vnútra očistí satanov jed, v každom okamihu sa cvičiť v približovaní sa k Bohu v našom duchu, a nechať Ho vládnuť nad celým naším bytím a prebývať v ňom.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 6. kapitola) Keďže teraz cirkev čelila zatýkaniu, bolo mojou zodpovednosťou a naliehavou povinnosťou chrániť bratov a sestry a knihy Božích slov. Môj strach z toho, že ma zatknú, bol myšlienkou, ktorú zoslal satan. Nesmiem dovoliť, aby som padla do satanovej pasce. Ak by som sa skrývala zo strachu pred zatknutím a nepresunula by som včas knihy Božích slov a tie by potom zhabala polícia, spáchala by som priestupok. Bolo by hanbou zlyhať pri ochrane záujmov cirkvi v tomto kritickom okamihu. Hoci bol proces presunu riskantný, verila som, že Boh je všemohúci a že všetko je pod Božou kontrolou. To, či budem zatknutá, určil Boh; ak by to Boh nedovolil, polícia by sa nedotkla ani vlasu na mojej hlave. Keď som uvažovala o Božích slovách, môj strach bol menší. Po porade s dvoma sestrami sme sa rýchlo rozdelili a konali oddelene. Jedna išla informovať bratov a sestry a ja som sa s ďalšou sestrou ujala presunu kníh Božích slov. Až keď boli všetky knihy Božích slov bezpečne presunuté, konečne sa mi uľavilo.

Neskôr, pre zradu jedného judáša, zatýkali v cirkvi čoraz viac ľudí a knihy Božích slov polícia neustále zabavovala. Štrnásteho januára 2022 polícia zatkla aj moju hostiteľku Yang Hong. Keďže som nemala vhodné miesto na bývanie, zvažovala som, že narýchlo utečiem, a myslela som si: „Ak ma chytí polícia, pretrpím kruté mučenie. Ak to nevydržím a zradím Boha ako Judáš, následky budú nepredstaviteľné.“ Nakoniec som našla relatívne bezpečné miesto, ale netrvalo dlho a aj toto miesto zapredal jeden judáš, takže som sa musela znova presťahovať. Keďže som nemala vhodné miesto na bývanie, mala som pocit, že nikde pre nás nie je bezpečne. Cítila som sa taká bezmocná a skľúčená a neubránila som sa sťažovaniu: „Kedy sa tieto dni strávené v neustálom strachu a úzkosti skončia? Bolo by lepšie, keby ma polícia jednoducho zatkla a ubila na smrť.“ Vo svojej hlbokej bolesti som si spomenula na Božie slová: „Musíš vydržať všetko; pre Mňa musíš byť pripravený všetko zanechať a nasledovať Ma zo všetkých síl a buď pripravený zaplatiť akúkoľvek cenu. Teraz nastal čas, keď ťa skúšam: Ponúkneš Mi svoju vernosť? Môžeš Ma verne nasledovať až na koniec cesty? Neboj sa; kto by so Mnou ako tvojou podporou mohol zahatať tvoju cestu? Pamätaj na to! Pamätaj! Všetko obsahuje Moje dobré úmysly a je pod Mojím podrobným skúmaním. Nasledujú každé tvoje slovo a každý tvoj skutok Moje slovo? Keď na teba prídu skúšky ohňom, pokľakneš a budeš kričať? Alebo sa budeš krčiť, neschopný pohnúť sa vpred?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 10. kapitola) Božie slová mi pomohli porozumieť tomu, že hoci nám táto vlna prenasledovania a zatýkania, ktorej cirkev čelila, spolu s tým, že boli odhalení niektorí judáši a že sme nemali dostatok bezpečných miest na vykonávanie povinností, priniesla mnoho ťažkostí, tieto ťažkosti dokázali zdokonaliť moju vieru a odhaliť moju skazenosť. Božie dielo posledných dní má za cieľ skúšať vieru ľudí prostredníctvom rôznych foriem prenasledovania, súženia, skúšok a zušľachtení a zjaviť, kto skutočne verí a kto nie. Tí, ktorí naďalej čítajú Božie slová a zostávajú verní vo svojich povinnostiach v nebezpečenstve a útrapách a pevne vytrvávajú vo svojom svedectve tvárou v tvár veľkému červenému drakovi aj pri zatknutí, sú skutoční veriaci a nasledovníci Boha. Na druhej strane tí, ktorí sa krčia od strachu, zanechávajú svoje povinnosti a zrádzajú Boha, aby sa ochránili počas prenasledovania a súženia, sú kúkoľ a pochybovači, ktorých zjavilo Božie dielo, a nakoniec budú vyradení. V tom spočíva múdrosť Božieho diela. V minulosti som si myslela, že mám silnú vieru a dôverujem Bohu, ale fakty ukázali, že mi chýbala skutočná vernosť a podriadenosť. V takejto situácii som sa neustále skrývala a sťahovala, sťažovala som sa a odmietala sa podriadiť, keď som čelila fyzickému utrpeniu, a dokonca som uvažovala nad tým, že sa nechám políciou chytiť a ubiť na smrť, len aby som nemusela žiť v neustálom strachu. Videla som, aká som bola vzdorovitá! V kľúčových okamihoch som nedokázala podávať svedectvo o Bohu a namiesto toho som robila kompromisy so satanom. Skutočne som Boha sklamala! Uvedomila som si tiež, že tvárou v tvár prenasledovaniu a útrapám by som si mala zachovať vernosť Bohu a vydržať akékoľvek ťažkosti až do konca, čo je niečo, čo by mali robiť skutoční veriaci. Keď som tomu porozumela, cítila som sa posilnená.

V marci 2022 mi jedna sestra, ktorú prepustili, oznámila, že polícia vie, že som cirkevnou vodkyňou, a že na moje sledovanie používa monitorovací systém Skynet, pričom sa chváli, že ma chytí, hneď ako vyjdem z domu. Tieto informácie vo mne vyvolali obrovskú úzkosť a strach a mala som pocit, že mi neustále hrozí nebezpečenstvo zatknutia. Pomyslela som si: „Ak ma policajti chytia, nenechajú ma len tak odísť. Keďže sa špecificky zameriavajú na vodcov, určite ma prinútia zradiť bratov a sestry. Ak ich nezradím, istotne ma podrobia krutému mučeniu a možno ma dokonca ubijú na smrť alebo zmrzačia. Ak ma ubijú na smrť, neskončí sa tým moja cesta viery v Boha? Nestratím šancu byť spasená?“ Nedokázala som na to ďalej myslieť. O niekoľko dní neskôr som dostala list od vyššieho vodcu, v ktorom mne a sestre Chen Li nariadil, aby sme sa presunuli do Cirkvi Ranná hviezda. Potajomky som sa potešila a pomyslela som si: „Konečne môžem odísť z tohto miesta. Situácia je tu príliš desivá – polícia tu už zatkla vyše deväťdesiat ľudí. Zostať tu je príliš riskantné!“ Kým som čakala na presun, dostala som ďalší list z Cirkvi Ranná hviezda. Písalo sa v ňom, že zatkli dvoch cirkevných vodcov a asi tucet bratov a sestier a že niektoré knihy Božích slov zabavila polícia. Keďže Chen Li to tam poznala, musela tam ísť ešte v tú noc, aby sa vysporiadala s následkami, čím sa môj presun oneskoril. Chen Li povedala: „Situácia je veľmi zlá a my musíme ísť do Cirkvi Ranná hviezda, aby sme riešili následky. Ak teraz odídeš, čo bude s prácou tejto našej cirkvi?“ Po jej slovách som sa cítila veľmi previnilo. Sestry riskovali svoje životy, aby riešili následky, zatiaľ čo ja som myslela len na skorý odchod. Ako cirkevná vodkyňa som v tomto kritickom čase nechránila prácu cirkvi ani som nebrala ohľad na ťažkosti sestier a chcela som len odísť. Ako som mohla byť taká sebecká? Keď som si to uvedomila, vysvetlila som situáciu vyššiemu vodcovi a vyjadrila som ochotu zostať a postarať sa o prácu cirkvi. V tej chvíli som predstúpila pred Boha, aby som sa modlila a hľadala: „Aký je Boží úmysel v tom, že dopustil takúto situáciu? Ako by som mala o sebe uvažovať a spoznať sa?“ V tom čase som si prečítala jednu pasáž Božích slov: „Keď tí, ktorí sú verní Bohu, jednoznačne vedia, že prostredie je nebezpečné, aj tak pred svojím odchodom čelia riziku konania práce spojenej s odstraňovaním následkov a straty Božieho domu udržia na minime. Ich prioritou nie je vlastná bezpečnosť. Povedz Mi, kto by v tejto podlej krajine veľkého červeného draka mohol zabezpečiť, že viera v Boha a konanie svojej povinnosti nebudú spojené so žiadnym nebezpečenstvom? Nech človek prijme akúkoľvek povinnosť, vždy zahŕňa nejaké riziko – no vykonávanie povinnosti je poverením od Boha a počas Jeho nasledovania musí človek prijať riziko súvisiace s jej konaním. Mal by postupovať múdro a má potrebu prijať opatrenia na zaistenie vlastnej bezpečnosti, jeho osobná bezpečnosť by však pre neho nemala byť na prvom mieste. Mal by zohľadniť Božie úmysly a uprednostniť dielo Jeho domu a šírenie evanjelia. Najviac záleží na tom, aby naplnil Božie poverenie, to je na prvom mieste.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Druhá časť)) Pri čítaní Božích slov som porozumela, že tí, ktorí skutočne veria v Boha a sú Mu verní, dokážu vzdorovať telu, nedbať na vlastnú bezpečnosť a chrániť záujmy Božieho domu aj vtedy, keď vidia, ako veľký červený drak šialene zatýka Boží vyvolený ľud. To je niekto, kto berie ohľad na Boží úmysel, niekto, kto má ľudskú prirodzenosť a svedomie. No keď som videla, že na vykonávanie práce cirkvi sú potrební ľudia, myslela som len na vlastnú bezpečnosť a na to, ako z tohto miesta rýchlo odísť, aby som už nemusela tráviť dni v neustálom strachu a úzkosti. Nebrala som ohľad na prácu cirkvi, ani som nemala súcit s ťažkosťami sestier a chcela som sa len vyhnúť svojim zodpovednostiam a skryť sa ako korytnačka do panciera. Bola som taká zbabelá, úplne zbavená ľudskej prirodzenosti! Tvárou v tvár útrapám som chránila samu seba a nedbala som na prácu cirkvi, čím som ukázala svoju sebeckú a opovrhnutiahodnú prirodzenosť. Keby som to nenapravila, určite by som na seba privolala Božiu nenávisť a zavrhnutie. Už som viac nemohla nasledovať telo ani byť zbabelá. Bez ohľadu na to, ako nebezpečnou sa situácia stala alebo aké veľké boli ťažkosti, musela som sa naplno vložiť do toho, aby som udržala prácu cirkvi. To je vernosť a podriadenosť, ktoré by stvorená bytosť mala mať, a je to svedectvo o víťazstve nad satanom. Bola som ochotná zostať a spolupracovať so sestrami na riešení následkov.

Neskôr mi bratia a sestry prečítali pasáž Božích slov, ktorá sa týkala môjho stavu. Všemohúci Boh hovorí: „Antikristi robia všetko pre to, aby chránili svoju bezpečnosť. Myslia si: ‚Rozhodne musím zaručiť svoju bezpečnosť. Nech už chytia kohokoľvek, nesmiem to byť ja.‘ … Ak je nejaké miesto bezpečné, antikristi si vyberú, že budú pracovať tam, a skutočne budú pôsobiť veľmi iniciatívne a pozitívne a predvádzať svoj veľký ‚zmysel pre zodpovednosť‘ a svoju ‚vernosť‘. Ak však konanie nejakej práce znamená, že musia podstúpiť riziko, a je pravdepodobné, že narazia na nebezpečenstvo a že ich odhalí veľký červený drak, vyhovárajú sa, odmietajú ju a hľadajú príležitosť, ako pred ňou utiecť. Len čo hrozí nebezpečenstvo alebo nejaký jeho náznak, vymýšľajú všetky možné spôsoby, ako sa z toho vyvliecť a zanechať svoju povinnosť, pričom neberú ohľad na bratov a sestry a ide im len o to, ako sa z tohto nebezpečenstva dostať. Možno sa už v duchu pripravili: Len čo sa objaví nebezpečenstvo, okamžite zanechajú všetku prácu, ktorú robia, a nebudú sa starať o to, ako prebieha práca cirkvi alebo akú škodu to môže spôsobiť záujmom Božieho domu, ani o bezpečnosť bratov a sestier – dôležitý je pre nich útek. … Títo ľudia nie sú ochotní trpieť prenasledovaním pre vieru v Boha a boja sa zatknutia, mučenia a odsúdenia. Faktom je, že vo svojich srdciach už dávno podľahli satanovi. Sú vydesení z moci satanského režimu a ešte viac sa boja toho, že ich postihnú veci ako mučenie a krutý výsluch. Ak sa teda u antikristov všetko vyvíja hladko, vôbec nič neohrozuje ich bezpečnosť ani s ňou nie je žiadny problém a nehrozí žiadne nebezpečenstvo, môžu ponúknuť svoju horlivosť a ‚vernosť‘ a dokonca aj svoj majetok. Ale ak sú okolnosti zlé, ak môžu byť kedykoľvek zatknutí za vieru v Boha a konanie svojej povinnosti a ak ich viera v Boha môže pripraviť o úradné postavenie alebo spôsobiť, že ich opustia blízki, budú mimoriadne opatrní a nebudú kázať evanjelium, svedčiť o Bohu ani konať svoju povinnosť. Pri nepatrnom náznaku problémov sa stiahnu ako korytnačka, ktorá sa skrýva vo svojom pancieri; a pri nepatrnom náznaku problémov chcú cirkvi okamžite vrátiť knihy Božích slov a všetko, čo súvisí s vierou v Boha, aby sa udržali v bezpečí a bez ujmy. Nie sú nebezpeční? Keby ich zatkli, nestali by sa Judášom? Antikristi sú takí nebezpeční, že sa môžu kedykoľvek stať Judášom; vždy existuje možnosť, že zradia Boha. Okrem toho sú extrémne sebeckí a opovrhnutiahodní. To je určené ich prirodzenosťou-podstatou.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Druhá časť)) Boh odhaľuje, že antikristi sa tvárou v tvár nebezpečenstvu snažia chrániť samých seba, a tak chcú zanechať svoje povinnosti. Nedbajú na prácu cirkvi a myslia len na to, ako vyviaznuť živí. Takíto ľudia sú sebeckí a opovrhnutiahodní. Uvedomila som si, že moje správanie bolo úplne rovnaké ako správanie antikrista. Keď nehrozilo žiadne nebezpečenstvo, dokázala som aktívne konať svoje povinnosti. No keď zatkli mnohých vodcov a pracovníkov, z niektorých sa stávali judáši a zapredali aj mňa, začala som byť teda bojazlivá a ustráchaná a priala som si čo najskôr odísť z tohto nebezpečného miesta. Videla som, že som bola skutočne sebecká a opovrhnutiahodná, vždy som dbala len na svoje vlastné telesné záujmy a nemyslela som na to, že by som so sestrami jednotne spolupracovala na riešení následkov a minimalizovala straty. V mojich povinnostiach mi chýbala akákoľvek vernosť a odhalila som sebeckú a opovrhnutiahodnú povahu antikrista. Bez odhalenia v Božích slovách by som nespoznala, že je to povaha antikrista.

Neskôr som si prečítala pasáž Božích slov, ktorá vniesla do môjho srdca trochu jasnosti. Všemohúci Boh hovorí: „Takíto ľudia sú len bojazliví a nemôžeme ich rozhodne charakterizovať ako antikristov len na základe tohto prejavu, ale aká je prirodzenosť tohto prejavu? Podstatou tohto prejavu je prejav neverca. Neveria, že Boh môže ochrániť bezpečnosť ľudí, a určite neveria, že zasvätiť sa vydávaniu sa Bohu znamená zasvätiť sa pravde a že je to niečo, čo Boh schvaľuje. V srdci sa Boha neboja; obávajú sa len satana a podlých politických strán. Neveria v Božiu existenciu, neveria, že všetko je v Božích rukách, a určite neveria, že Boh schváli človeka, ktorý vydá všetko pre Neho a pre nasledovanie Jeho cesty a ktorý splní Jeho poverenie. Nič z toho nedokážu vidieť. V čo veria? Veria, že ak padnú do rúk veľkého červeného draka, čaká ich zlý koniec, že by mohli byť odsúdení alebo dokonca riskovať stratu života. V srdci berú ohľad len na svoju vlastnú bezpečnosť, a nie na prácu cirkvi. Nie sú to pochybovači?“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Druhá časť)) Božie slová odhalili môj skutočný stav. Vždy som tvrdila, že verím vo Všemohúceho Boha, ale keď som čelila zatýkaniu zo strany ČKS, skutočne som neverila, že všetko je v Božích rukách, a už vôbec som neverila v Božiu jedinečnú autoritu. Keď som sa dozvedela, že ma zapredal jeden judáš a pátra po mne polícia, bála som sa, že ma chytia, zmrzačia alebo ubijú na smrť, a dokonca som pocítila túžbu zradiť Boha. Keď ma fakty odhalili, videla som, aká som bola v skutočnosti bojazlivá a zbabelá, a že mi chýbalo akékoľvek porozumenie Božej autorite. Správala som sa, akoby bol môj život v satanových rukách. Rozsiahle zatýkanie zo strany ČKS ma tak vydesilo, že som úplne stratila odvahu. Bola som taká úbohá! V skutočnosti, bez ohľadu na to, aké metódy alebo pokročilé technológie ČKS používa na moje sledovanie alebo dolapenie, bez Božieho povolenia nemôžu jej plány uspieť. Spomenula som si na jeden deň v roku 2021, keď som sa chystala navštíviť dom jednej sestry kvôli zhromaždeniu. Práve keď som sa chystala vyjsť po schodoch k jej bytu, spomenula som si na naliehavú záležitosť v cirkvi a rozhodla som sa tam nakoniec neísť. Na druhý deň som sa dozvedela, že polícia presne v tej chvíli robila u nej doma raziu. Bez Božej ochrany by som padla do rúk polície. Podobne aj v situácii, keď som bola zapredaná judášmi a ČKS vedela, že som cirkevná vodkyňa, a na moje sledovanie používala špičkové technológie, som vedela, že bez Božieho povolenia boli všetky snahy veľkého červeného draka úplne márne, bez ohľadu na to, ako by sa ma všemožne snažil chytiť. Keby to Boh dovolil, nedokázala by som uniknúť ani keby som sa o to snažila. Môj život a smrť sú v Jeho rukách, nie v satanových. Keď som čelila nebezpečenstvu, moja túžba utiecť pramenila z môjho nadmerného lipnutia na živote a zo strachu pred smrťou. Svoj život som považovala za to najdôležitejšie a myslela som si, že ak prídem o život, už sa nebudem môcť usilovať o spásu a že nebudem mať dobrý výsledok a konečný osud. Takže keď sa objavilo nebezpečenstvo, vždy som si chcela chrániť život. Pán Ježiš povedal: „Kto nájde svoj život, ten ho stratí, a kto stratí svoj život pre Mňa, ten ho nájde.“ (Mt 10, 39) V priebehu dejín boli Pánovi učeníci a apoštoli pri šírení evanjelia ukameňovaní na smrť a roztrhaní koňmi. Hoci ich telá zomreli, podali svedectvo o Bohu pred satanom, čo znamená znášať prenasledovanie pre spravodlivosť, na čo Boh pamätá. Na druhej strane tí, ktorí v nebezpečenstve zrádzajú Boha, stávajú sa judášmi alebo zanechávajú svoje povinnosti, pretože lipnú na živote a boja sa smrti, sa síce môžu zdať nažive v tele, no takíto ľudia stratili svoje svedectvo pred Bohom a Boh ich neschvaľuje. Mala som to šťastie, že som prijala Božie dielo posledných dní, čo je obrovská milosť. Ak Boh dopustí, aby ma chytili, mala by som o Ňom podávať svedectvo pred satanom bez akejkoľvek osobnej voľby s vedomím, že aj keď ma chytia alebo zomriem, bude to zmysluplné a hodnotné. Neskôr boli mnohí členovia cirkvi zradení judášmi a bežné zhromaždenia a povinnosti boli narušené. Bratia a sestry žili v strachu. Tvárou v tvár takejto situácii som bola tiež slabá a často som sa modlila k Bohu, prosiac o vieru a odvahu. Rozhodla som sa, že bez ohľadu na ťažkosti sa na Neho spoľahnem pri riešení následkov. Jedna cirkev naliehavo potrebovala nových vodcov a ja som tam musela ísť a zorganizovať voľby. Hoci som mala obavy, najmä z toho, že ma bude sledovať policajný monitorovací systém Skynet, a cítila som sa bojazlivo a ustráchane, spomenula som si na Božie slová: „Bez Božieho dovolenia sa satan nemôže len tak ľahko dotknúť ani kvapky vody či zrnka piesku na zemi; bez Božieho dovolenia sa satan nemôže zahrávať ani s mravcami na zemi, nieto ešte s ľudstvom, ktoré stvoril Boh.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný I) Božie slová posilnili moju vieru. Satan je len predmet služby v Božích rukách, protipól, a ja by som nemala mať strach. Musím sa modliť a spoliehať sa na Boha, vložiť sa do Jeho rúk a plniť si svoje povinnosti. Potom som sa spoľahla na Boha pri organizovaní volieb cirkevného vodcu a pri takomto praktizovaní som v srdci cítila pokoj a istotu.

Prostredníctvom tejto skúsenosti som do určitej miery porozumela svojej sebeckej a opovrhnutiahodnej skazenej povahe, pravdivejšiemu uvedomeniu si Božej všemohúcnosti a zvrchovanosti a schopnosti rozlišovať podstatu ČKS v jej odporovaní Bohu. To sú poznatky, ktoré by som v pohodlnom prostredí nemohla získať.