V máji roku 2018 som prijal dielo Všemohúceho Boha posledných dní. O rok neskôr ma zvolili za cirkevného vodcu a po štyroch rokoch si ma vybrali za cirkevného nadriadeného v Kamerune. Myslel som, že som skvelý – akoby som bol viac ako ostatní. Vo svojich predstavách som sa domnieval, že Boh si viac cení tých s postavením, že títo ľudia sú cennejší ako iní a že majú lepšiu šancu byť spasení. Za posledných niekoľko rokov, čo som bol vodcom, som toho veľa získal, takže som si svojou spásou bol istý. Bol som preto vo svojej povinnosti motivovanejší. Konal som ju ešte aj vtedy, keď ostatní večer išli spať. Myslel som, že keďže platím vyššiu cenu a mám viac záväzkov než ostatní, Boh ma viac požehná. Ako vodca som vždy chodil so vztýčenou hlavou a s pocitom nadradenosti. Myslel som, že kým zostanem vodcom, o spásu budem mať postarané. Ibaže veci nedopadli tak, ako som dúfal.

Práca na evanjeliu si naliehavo vyžadovala ľudí a mňa ho preto vyslali šíriť. Všetko šlo hladko, v povinnosti som dosiahol celkom dobré výsledky a netrvalo dlho, kým ma povýšili na vodcu skupiny. Bol som z toho povýšenia taký nadšený. Bol som vodcom skupiny aj cirkevným nadriadeným. Cítil som, že k spáse mám ešte bližšie a môj konečný osud je ešte istejší. Začiatkom septembra 2022 ma preložili, aby som svoju povinnosť konal v Cirkvi nového svetla. Vodcov skupín pre evanjelium aj cirkevných nadriadených tam už mali, takže som bol len bežným šíriteľom evanjelia a prišiel som o titul vodcu skupiny pre evanjelium aj cirkevného nadriadeného. Pri konfrontácii s týmito zmenami sa mi zdalo, že moje postavenie sa zhoršilo. Stratil som pocit nadradenosti a dokonca som mal pocit, že som možno prišiel o svoju šancu na spásu. V povinnosti mi následne začala chýbať motivácia a chcel som len ostať ticho. Keď som mal postavenie, chodil som so vztýčenou hlavou a cítil som veľkú pýchu, no bez neho som stratil svoje nadšenie. Stále som však nestrácal nádej a myslel som si: „Sotva som prišiel, takže bratia a sestry z Cirkvi nového svetla ma ešte nepoznajú. Pokiaľ vo svojej povinnosti vytrvám v tvrdej práci, so svojou kvalitou a s pracovnými schopnosťami určite pritiahnem pozornosť okolia a skôr alebo neskôr ma za vodcu zvolia znovu. Ešte stále mám teda nádej na spásu!“ S touto myšlienkou som neprepadol prílišnej negativite a ďalej som konal svoju povinnosť.

Koncom decembra 2022 si Cirkev nového svetla musela nanovo zvoliť cirkevných vodcov. S blížiacimi sa voľbami som sa cítil veľmi sebaisto a myslel som, že ma určite zvolia, pretože všetci vedeli, že som bol vodcom niekoľko rokov a mal som na to predpoklady. No po vyhlásení výsledkov sa nečakane ukázalo, že som získal len dva hlasy. Voľby som prehral. Bolo naozaj ťažké to uniesť. Cítil som sa celkom bezcenný – ako vták, ktorý prišiel o všetko perie – a pohľady druhých ľudí som znášal len ťažko. V tom čase som sa cítil veľmi negatívne a voči Bohu som prechovával nepochopenie. Myslel som si, že postavenie mi umožní lepšie konať svoju povinnosť a že ma tak Boh ocení, a keď som ho teraz stratil, myslel som, že to znamená, že ma už nespasí a že som prišiel o dobrý konečný osud. Nechcel som navštevovať skupinové zhromaždenia ani odpovedať na správy od bratov a sestier. Chcel som sa iba skryť a uzavrieť do seba. Na zhromaždenia som chodil iba neochotne a na duchovnom spoločenstve som sa počas nich nepodieľal aktívne. Nechcel som, aby si ľudia všímali moju prítomnosť, pretože som už nemal postavenie. Bál som sa, že si ma bratia a sestry budú pamätať len ako bývalého vodcu, ktorého odsunuli bokom. Nechcel som ani len čítať Božie slová alebo sa modliť, a keď som sa predsa len modlil, tak som to robil len mechanicky a nevedel, čo Bohu povedať. Vo svojej povinnosti som nebol aktívny a niekedy som v srdci nevedel nájsť pokoj a prezeral som si internetové správy, stránky s politickým obsahom a videá so zvieratkami. Keď som si však tieto veci pozrel, nemal som pocit, že som niečo získal, a vnútri som sa cítil prázdny. Cítil som, že nie som v správnom stave a že za mojím zlyhaním vo voľbách môže stáť Boží úmysel. Modlil som sa preto k Bohu: „Bože, neviem sa teraz upokojiť, aby som konal svoje povinnosti. Dokonca sa Ti chcem vzdialiť. Nechápem, prečo taký som. Osvieť ma, prosím, a veď ma, aby som porozumel svojmu stavu.“

Potom som o svojom stave povedal bratovi Matthewovi, ktorý mi dal prečítať dva úryvky Božích slov. Všemohúci Boh hovorí: „Pri vašom hľadaní máte príliš veľa individuálnych predstáv, nádejí a očakávaní. Súčasné dielo je na to, aby sa orezávali vaše túžby po postavení a vaše výstredné túžby. Nádeje, postavenie a predstavy sú klasickými predstaviteľmi satanskej povahy. Dôvodom, prečo tieto veci existujú v ľudských srdciach, je výlučne to, že satanov jed vždy rozožiera ľudské myšlienky a ľudia sa ešte vždy nedokážu zbaviť týchto satanových pokušení. Žijú uprostred hriechu, no napriek tomu neveria, že je to hriech a stále si myslia: ‚Veríme v Boha, takže nám musí udeliť požehnania a všetko pre nás náležite zariadiť. Veríme v Boha, preto musíme byť nadradení ostatným, mať lepšie postavenie a budúcnosť ako ktokoľvek iný. Keďže veríme v Boha, musí nám dať neobmedzené požehnania. Inak by sa to nedalo nazvať vierou v Boha.‘ … Nie sú vaše súčasné myšlienky a pohľady práve také? ‚Keďže verím v Boha, mal by som byť len zasypávaný požehnaniami a mať zaistené postavenie, ktoré nikdy neupadne a zostane vyššie než postavenie neveriacich.‘ Tento druh perspektívy v sebe neprechovávate len jeden alebo dva roky, ale mnoho rokov. Váš transakčný spôsob myslenia je príliš rozvinutý. Hoci ste dnes dospeli k tomuto kroku, stále ste sa nevzdali postavenia, ale neustále sa naň pýtate a denne ho pozorujete s hlbokým strachom, že jedného dňa ho stratíte a vaše meno bude poškodené. Ľudia svoju túžbu po pohodlí nikdy neodložili bokom.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Prečo nie si ochotný byť protipólom?) „Teraz ste nasledovníkmi a získali ste určité pochopenie tejto etapy diela. Stále ste však neodložili svoju túžbu po postavení. Keď je vaše postavenie vysoké, hľadáte dobre, no keď je nízke, už nehľadáte. Požehnania vyplývajúce z postavenia máte stále na mysli. Čím to je, že väčšina ľudí sa nedokáže zbaviť negativity? Nie je odpoveďou vždy to, že dôvodom sú pochmúrne vyhliadky? … Čím viac takto hľadáš, tým menej budeš žať. Čím väčšia je túžba človeka po postavení, tým vážnejšie ho bude treba orezávať a bude sa musieť podrobiť veľkému zušľachteniu. Takíto ľudia sú bezcenní! Treba ich orezávať a primerane súdiť, aby sa týchto vecí úplne zbavili. Ak sa budete touto cestou uberať až do konca, nič nezožnete. Tí, ktorí sa neusilujú o život, sa nemôžu premeniť, a tí, ktorí neprahnú po pravde, ju nemôžu získať. Nezameriavaš sa na to, aby si sa usiloval o osobnú premenu a vstup, ale namiesto toho sa sústredíš na výstredné túžby a veci, ktoré obmedzujú tvoju lásku k Bohu a bránia ti priblížiť sa k Nemu. Môžu ťa tieto veci premeniť? Môžu ťa priviesť do kráľovstva?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Prečo nie si ochotný byť protipólom?) Po prečítaní Božích slov som nad sebou uvažoval. Od chvíle, keď som vstúpil do cirkvi, som vždy bol vodcom a veril som, že moje postavenie mi zaručí spásu. S pribúdajúcimi rokmi som sa naň sústreďoval čoraz viac. Čím viac ma povyšovali, tým viac som cítil, že si ma Boh váži a že ma uznáva, čo mi v mojej povinnosti umožnilo trpieť a platiť cenu. Dokonca som si myslel, že keby dnes Boh ukončil svoje dielo, mal by som byť schopný byť spasený. Počas volieb som dúfal vo svoje zvolenie a mal som pocit, že keďže som bol vodca už predtým, som spôsobilejší ako ostatní. Ibaže voľby som prehral a postavenie som nezískal. Zdalo sa mi, že som zlyhal a stratil nádej na spásu, a vo svojej povinnosti som preto stratil motiváciu. Už som viac nechcel čítať Božie slová, nevšímal som si správy od bratov a sestier, pri navštevovaní zhromaždení som bol vrtošivý a potenciálnymi prijímateľmi evanjelia som sa nezaoberal včas. Nechcel som sa rozprávať s bratmi a sestrami ani ich kontaktovať. Chcel som byť iba sám. Nedokázal som si pred Bohom utíšiť srdce a stratil som túžbu usilovať sa o pravdu. Dokonca som pozeral svetské filmy. Moje srdce bolo čoraz temnejšie a cítil som, že som stratil pôsobenie Ducha Svätého. Boh hovorí: „Nezameriavaš sa na to, aby si sa usiloval o osobnú premenu a vstup, ale namiesto toho sa sústredíš na výstredné túžby a veci, ktoré obmedzujú tvoju lásku k Bohu a bránia ti priblížiť sa k Nemu. Môžu ťa tieto veci premeniť? Môžu ťa priviesť do kráľovstva?“ Úsilie o postavenie mi nemôže priniesť pravdu ani dobrý konečný osud a postavenie mi nemôže zabezpečiť vstup do Božieho kráľovstva. A keďže moje úsilie o postavenie je skazenou povahou a pochádza od satana, bráni môjmu úsiliu o pravdu a ešte ma aj vedie k tomu, že sa Bohu začínam vzďaľovať a odporovať Mu. Nakoniec by to mohlo viesť k môjmu zničeniu. Božie slová mi ukázali, že v tejto prehre vo voľbách bol Jeho úmysel. Používal ju, aby orezal moju túžbu po postavení a prinútil ma vzdať sa svojej samoľúbej túžby po postavení a uvažovať nad sebou samým. Pochopil som Boží úprimný úmysel a pomodlil som sa k Nemu: „Bože, chcem sa kajať. Veď ma, prosím, aby som dokázal spoznať sám seba.“

Potom som si prečítal niekoľko Božích slov a skúsenostných svedectiev. Čítal som Božie slová: „Niektorí ľudia sú presvedčení, že ak veria v Boha dlho, potom budú pravdepodobne spasení. Niektorí ľudia si myslia, že ak rozumejú mnohým duchovným učeniam, potom budú pravdepodobne spasení; alebo si myslia, že vodcovia a pracovníci budú určite spasení. To všetko sú ľudské predstavy a fantázie. Pre ľudí je kľúčovou vecou pochopiť, čo spása znamená. Byť spasený v prvom rade znamená byť oslobodený od hriechu, oslobodený od vplyvu satana a skutočne sa obrátiť k Bohu a podriadiť sa Bohu. Čo musíte mať, aby ste sa oslobodili od hriechu a od vplyvu satana? Pravdu. Ak ľudia dúfajú, že získajú pravdu, musia byť vybavení mnohými Božími slovami, musia byť schopní ich zažívať a praktizovať, aby mohli pochopiť pravdu a vstúpiť do reality. Len potom môžu byť spasení. To, či človek môže byť spasený, vôbec nesúvisí s tým, ako dlho verí v Boha, koľko má vedomostí, či má dary alebo silné stránky a ani s tým, koľko trpí. Jediná vec, ktorá je v priamom vzťahu k spáse, je to, či človek môže získať pravdu alebo nie. Tak koľkým pravdám si dnes úprimne porozumel? A koľko Božích slov sa stalo tvojím životom? Do ktorej zo všetkých Božích požiadaviek si dosiahol vstup? Počas tvojich rokov viery v Boha, nakoľko si vstúpil do reality Božieho slova? Úprimne, ak nevieš alebo ak si nedosiahol vstup do reality žiadneho z Božích slov, potom nemáš žiadnu nádej na spásu. Je nemožné, aby si bol spasený. Nezáleží na tom, či máš vysoký stupeň vedomostí alebo či veríš v Boha už dlho, či máš dobré vystupovanie, vieš dobre rozprávať a či si už niekoľko rokov vodcom alebo pracovníkom. Ak sa neusiluješ o pravdu, nepraktizuješ a nezažívaš Božie slová poriadne a chýba ti reálne skúsenostné svedectvo, potom nemáš žiadnu nádej na spásu.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Vážiť si Božie slová je základom viery v Boha) „O konečných osudoch ľudí nerozhodnem na základe veku, hodnosti, množstva utrpenia a už vôbec nie podľa toho, do akej miery si vyžadujú ľútosť, ale na základe toho, či majú pravdu. Žiadna iná možnosť neexistuje. Musíte si uvedomiť, že všetci, ktorí nenasledujú Božiu vôľu, budú tiež potrestaní. Je to niečo, čo žiadny človek nemôže zmeniť. Preto všetci, ktorí sú potrestaní, sú potrestaní pre Božiu spravodlivosť a je to odplata za ich početné zlé skutky.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Priprav si dostatok dobrých skutkov pre svoj konečný osud) Z Božích slov som pochopil, že Boh s každým zaobchádza spravodlivo a výsledky ľudí určuje na základe toho, či majú pravdu. Keď ľudia získajú Božie schválenie a sú spasení, nie je to preto, že sú vodcami alebo že zastávajú určitú pozíciu, ale preto, že sa usilujú o pravdu a že ju nakoniec získajú. Myslel som, že ma Boh vďaka mojim niekoľkým rokom v roli vodcu a môjmu postaveniu schváli. Že mám Božiu priazeň a som privilegovaný a že už mám miesto v Božom kráľovstve a môžem byť spasený a vstúpiť doň. Bol to môj nesprávny názor. Zastávanie nejakej pozície v cirkvi v skutočnosti nie je podmienkou spásy, a keď má niekto postavenie, neznamená to, že je cennejší ako ostatní alebo že si s väčšou pravdepodobnosťou získa Božie uznanie. Postavenie sa v Božom dome nerozlišuje. Pred Bohom sú si všetci rovní. Nezáleží na tom, akú povinnosť človek vykonáva. Pokiaľ sa úprimne usiluje o pravdu, odvrhne svoje skazené povahy a podriadi sa Bohu, môže získať Jeho spásu. Či už je niekto vodcom skupiny alebo vodcom cirkvi, Boh mu tým iba udelil príležitosť, aby získal pravdu. Umožňuje nám to zažívať Božie dielo skrz vykonávanie našich povinností, pochopiť viac právd a rýchlejšie rásť. No neznamená to, že byť vodcom skupiny či cirkvi zaručuje spásu. Ako tak uvažujem o rokoch, keď som ako vodca znášal útrapy a platil cenu, zúčastňoval som sa vtedy každého zhromaždenia bez ohľadu na čas, občas som dlho do noci pracoval, kým ostatní spali, a každú úlohu som sa vytrvalo snažil dokončiť čo najrýchlejšie, takže som si myslel, že svoje povinnosti konám dobre a že Boh ma miluje. No keď som prehral voľby a stratil postavenie, zjavila sa moja vzdorovitosť a neporozumenie Bohu. Myslel som, že mám po spáse, a tak som to vzdal s úsilím o pravdu, stal som sa negatívnym, poľavil som vo svojich povinnostiach, nechcel som čítať Božie slová a ešte som aj pozeral svetské filmy. Videl som, že som nemiloval pravdu a dôvodom mojej aktívnosti v mojej povinnosti nebolo získanie pravdy, ale dobrého konečného osudu. Preto som za svojich päť rokov viery v Boha nezískal veľa pravdy. Prehra vo voľbách odhalila moju skazenosť a prinútila ma pochopiť, že všetko, čo som predtým robil, bolo v záujme postavenia a dobrého konečného osudu a že som sa tým s Bohom snažil uzavrieť obchod. Pravdou bolo, že som Boha nemiloval tak, ako som si myslel, vzdoroval som Mu, nepočúval som Jeho slová a pre svoju stratu postavenia som sa Mu ešte aj vzdialil a nechcel konať svoje povinnosti. Spomenul som si na to, čo povedal Pán Ježiš: „Nie každý, kto Mi hovorí: Pane, Pane, vstúpi do nebeského kráľovstva, ale ten, kto nasleduje vôľu Môjho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 7, 21) Boh chce tých, ktorí sa usilujú o pravdu a nasledujú Jeho cestu. Takíto ľudia majú predpoklady na to, aby boli spasení a vstúpili do nebeského kráľovstva. Kedysi som mal vždy plno práce, chodil som na každé zhromaždenie a na všetkých som pôsobil dojmom, že svoje povinnosti konám svedomito a zodpovedne, no bolo to všetko klamstvo. Svoje povinnosti som konal s úmyslom získať požehnania. Nebolo to nasledovanie Božej vôle ani niečo, čo by Ho uspokojilo alebo si získalo Jeho schválenie. So slzami v očiach som sa k Nemu modlil: „Bože, chcem sa zmeniť a vrátiť sa k Tebe. Orež ma, prosím, a súď ma, aby som sa dokázal vzdať svojich samoľúbych myšlienok a nárokov. Nezáleží na tom, do akej pozície ma postavíš. Prijmem ju, aj keby ju ľudia vnímali ako tú celkom najnižšiu z pozícií, a som ochotný podriadiť sa všetkým Tvojim opatreniam.“

Jedného dňa som si prečítal Božie slová: „Ako stvorená bytosť by človek mal hľadať spôsob, ako si splniť povinnosti stvorenej bytosti, a snažiť sa milovať Boha bez toho, aby robil iné rozhodnutia, pretože Boh je hoden ľudskej lásky. Tí, ktorí hľadajú lásku k Bohu, by sa nemali usilovať o žiadne osobné výhody alebo hľadať to, po čom oni sami osobne túžia; to je najsprávnejší spôsob hľadania. Ak to, čo hľadáš, je pravda, ak to, čo uvádzaš do praxe, je pravda, a ak to, čo dosiahneš, je zmena v tvojej povahe, potom je cesta, po ktorej kráčaš, správna. Ak to, čo hľadáš, je telesné blaho, a to, čo uvádzaš do praxe, je pravda vyplývajúca z tvojich vlastných predstáv, a ak v tvojej povahe nenastane žiadna zmena a vôbec sa nepodriadiš Bohu v tele a stále budeš žiť v nevedomosti, potom to, čo hľadáš, ťa určite privedie do pekla, pretože cesta, po ktorej kráčaš, je cestou zlyhania. Či budeš zdokonalený alebo vyradený, závisí od toho, čo budeš hľadať. Inými slovami, úspech alebo neúspech závisí od cesty, po ktorej človek kráča.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Úspech alebo neúspech závisí od cesty, po ktorej človek kráča) Božie slová mi poskytli cestu praktizovania. Ako stvorená bytosť sa v súlade s Božím úmyslom musím usilovať o pravdu a bez hľadania akejkoľvek odmeny aj dobre konať svoju povinnosť. Kedysi som si myslel, že mi moje postavenie pomôže získať spásu a že keď si vyslúžim aj udržím postavenie vodcu, zaručí mi to dobrý výsledok, a tak som sa miesto hľadania pravdy bezvýhradne usiloval o postavenie a povesť a spôsobil, že moja skazená povaha ostala aj napriek mnohým rokom viery v Boha nezmenená. Ak by som svoje úsilie nezmenil, Boh by ma určite vyradil. A pochopil som aj to, že v cirkvi existujú rôzne povinnosti, že každý tie svoje koná podľa vlastných okolností a potrieb danej práce, že bez ohľadu na to, o aký druh povinnosti ide, je to niečo, čo by sme mali robiť, a že to všetko slúži na to, aby sa ľuďom umožnilo praktizovať pravdu a dosiahnuť zmenu povahy. Je to ako naše telo, ktoré sa skladá z mnohých orgánov. Každý orgán má svoju funkciu a ani jeden z nich nie je užitočnejší ako ten druhý. Na to, aby telo prežilo, treba všetky funkcie a ani jeden orgán nemôže chýbať. Povinnosti sa nerozdeľujú na vyššiu a nižšiu úroveň. Keď niekto robí špeciálnu prácu alebo je vodcom, neznamená to, že je lepší než ostatní, nadradený alebo má väčšiu šancu byť spasený, a myslieť si opak je nesprávne. Ani ako vodca bez praktizovania pravdy nemôžem získať pravdu ani byť spasený. Keď som to pochopil, tak som to ustavičné úsilie o postavenie oľutoval a rozhodol som sa dobre konať svoju povinnosť. Už som nebol negatívny a prestal som pozerať svetské filmy, pravidelne som sa zúčastňoval zhromaždení a často som v duchovnom spoločenstve hovoril o sebapoznaní a zmenil som svoj postoj k povinnosti, takže som sa stal aktívnym v šírení evanjelia. S bratmi a sestrami som navyše zdieľal Božie slová a pomáhal im vyriešiť ich abnormálne stavy a účinnosť mojej povinnosti sa zlepšila.

Koncom júna 2023 bola založená ďalšia cirkev a bolo treba zvoliť vodcov a diakonov. Pomyslel som si: „V Boha verím už dlho a už som bol aj cirkevným vodcom, takže s najväčšou pravdepodobnosťou zvolia mňa.“ Nakoniec ma však zvolili len za diakona pre evanjelium. Ako prvé som myslel na to, že sa zmenšila moja nádej na spásu, a najmä keď som videl, že za cirkevnú vodkyňu zvolili sestru, ktorá verila v Boha o niekoľko rokov menej než ja, cítil som sa obzvlášť rozrušený. Navyše som si myslel, že keď sa neskôr do cirkvi pridá viac nováčikov, prekonajú ma a časom tam pre mňa nebude miesto. Pri myšlienkach na tieto veci som sa cítil veľmi rozrušený a vo svojej povinnosti som stratil motiváciu. Modlil som sa k Bohu: „Bože, prosím, ochráň moje srdce pred vyrušovaním týchto stavov. Som ochotný zanechať svoje úsilie o vyhliadky a postavenie, podriadiť sa všetkým Tvojim opatreniam a konať svoju povinnosť, aby som Ťa uspokojil. Ak sa budem ďalej držať svojho úsilia o postavenie, dúfam, že ma budeš disciplinovať.“ Prečítal som si Božie slová: „To, či ľudia môžu dosiahnuť spásu, nezávisí koniec-koncov od toho, akú povinnosť konajú, ale od toho, či dokážu pochopiť a získať pravdu a od toho, či sa nakoniec dokážu úplne podriadiť Bohu, vydať sa na milosť Jeho usporiadaniu, nebrať žiaden ohľad na svoju budúcnosť a osud a stať sa spôsobilými stvorenými bytosťami. Boh je spravodlivý a svätý a toto sú normy, ktoré používa na meranie celého ľudstva. Tieto normy sú nemenné a to si musíš zapamätať. Vry si tieto normy do pamäti a nech ti nikdy ani nenapadne, že si nájdeš nejakú inú cestu, aby si sa usiloval o nejakú nereálnu vec. Požiadavky a normy, ktoré Boh má, sú pre všetkých, čo chcú získať spásu, a sú navždy nemenné. Zostávajú rovnaké bez ohľadu na to, kým si.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Boh je spravodlivý a svätý a každého konečný osud určuje na základe toho, či získal pravdu. Tiež by som sa mal usilovať podľa Božích požiadaviek, zanechať svoju túžbu po úsilí o postavenie a konečný osud a úprimne si plniť povinnosti a usilovať sa o pravdu. To je v súlade s Božím úmyslom. Moje pracovná schopnosť má isté nedostatky a to, že ma teraz zvolili za diakona pre evanjelium, je ďalšou príležitosťou na praktizovanie, ktorú mi Boh dal. Musím si túto príležitosť vážiť a z celého srdca sa venovať svojim povinnostiam, usilovať sa o pravdu, získavať ju, vyriešiť svoju skazenú povahu a plniť si povinnosti, aby som uspokojil Božie srdce. To je to najdôležitejšie. Následne som sa zasvätil svojim povinnostiam a zmeny, ktoré som zažil, boli všetky výsledkom vedenia Božích slov. Vďaka Božej spáse!