Li Čeng bol cirkevným vodcom, ktorý sa staral najmä o prácu na vyčisťovaní a vypuďovaní ľudí, no tiež dohliadal na moje úlohy. Po viac ako ročnej komunikácii som si všimla, že má dobrú kvalitu, vo svojej povinnosti prejavuje zmysel pre bremeno a dokáže rozpoznať problémy v práci aj rozlíšiť stavy ľudí. Najmä pri príprave podkladov vyčisťovania a vypuďovania dokázal pochopiť kľúčové udalosti a nájsť vhodné Božie slová, aby definoval tých, ktorí boli pre svoje správanie vyčistení a vypudení. Boli to veci, s ktorými som si sama nedokázala poradiť. Na zhromaždeniach, kde sme v duchovnom spoločenstve hovorili o rozlišovaní rôznych typov ľudí, som vždy dúfala, že príde aj Li Cheng, a ak sa neukázal, cítila som sa sklamaná, akoby zmizol môj podporný pilier. Cirkvi, ktoré mal Li Cheng na starosti, za asi posledný rok odstránili niekoľkých zlých ľudí a pochybovačov a značne očistili kostoly. Bola som pevne presvedčená, že je to človek, ktorý sa usiluje o pravdu a rozumie jej, a dokonca som si myslela, že len niekto ako on môže byť vodcom. Hlboko som ho obdivovala a na svojej ceste viery som v ňom videla vzor.

Jedného dňa v máji 2023 mi prišiel list od vyššie postavenej vodkyne, v ktorom sa písalo, že Li Chenga prepustili. Bola som ohromená a nemohla som tej správe uveriť. Pomyslela som si: „Li Cheng má dobrú kvalitu, je obdarený a vo svojej povinnosti prináša výsledky. Ako mohli prepustiť niekoho, ako je on? Sú vodcovia príliš nároční? Pri našom najbližšom stretnutí sa ich musím spýtať, prečo to spravili.“ Potom som sa nevedela ubrániť tomu, aby som sa s Li Chengom porovnávala. Nielenže dokázal prekuknúť stavy ľudí a nájsť vhodné Božie slová, aby ich ťažkosti vyriešil, no mal ešte aj dobré výsledky v práci. A ja, chýbali mi jeho dary, nevedela som trpieť toľko, čo on, a ani tak draho platiť, s riešením stavov ľudí som neraz zápasila a často som vyhľadávala jeho pomoc. Keď teraz prepustili ešte aj niekoho ako Li Cheng, cítila som, že nemám ďaleko od toho, aby prepustili aj mňa. Pri tom pomyslení sa mi zrútil duch, v najbližších dňoch ma v mojej povinnosti opustila všetka energia a pred sebou som videla iba tmu. Uvedomila som si, že som v zlom stave, a chcela som hľadať pravdu, aby som svoje problémy vyriešila. Vedela som, že cirkev o prepúšťaní ľudí rozhoduje na základe princípov a Li Chengovo prepustenie istotne spôsobilo to, že tieto princípy vo svojej povinnosti porušil. Vybavila som si jeden úryvok Božích slov a s cieľom prečítať si ho som ho vyhľadala. Boh hovorí: „V každom období a v každej etape sa v cirkvi dejú niektoré konkrétne veci, ktoré sú v rozpore s ľudskými predstavami. Niektorí ľudia napríklad ochorejú, vodcovia a pracovníci sa vymenia, niektorí ľudia sú odhalení a vyradení, niektorí čelia skúške života a smrti, v niektorých zboroch sa dokonca vyskytujú zlí ľudia a antikristi, ktorí spôsobujú vyrušenia a tak ďalej. Tieto veci sa z času na čas stávajú, ale v žiadnom prípade nie sú náhodné. Všetky tieto veci sú výsledkom Božej zvrchovanosti a Božieho usporiadania. Veľmi pokojné obdobie môže náhle prerušiť niekoľko incidentov alebo nezvyčajných udalostí, ktoré sa stanú buď vo vašom okolí, alebo vám osobne, a výskyt týchto vecí naruší bežný poriadok a normálnosť života ľudí. Zvonku tieto veci nezodpovedajú predstavám a fantáziám ľudí, sú to veci, ktoré ľudia nechcú, aby sa im stali alebo aby boli ich svedkami. Je teda výskyt týchto vecí pre ľudí prínosom? Ako by sa nimi mali ľudia zaoberať, ako by ich mali prežívať a chápať? Je to niečo, o čom niekto z vás premýšľal? (Mali by sme pochopiť, že je to výsledok Božej zvrchovanosti.) Je to len vec pochopenia toho, že ide o výsledok Božej zvrchovanosti? Poučili ste sa z toho? … Ľudia od začiatku nemali žiadne pochopenie Boha, a keď sa stretnú s niektorými vecami, ktoré sú v rozpore s ich predstavami, nehľadajú pravdu ani nenachádzajú ľudí, s ktorými by mohli hovoriť v duchovnom spoločenstve, ale zaobchádzajú s nimi len na základe svojich predstáv a domnienok, kým nakoniec dospejú k záveru, že ‚je stále neisté, či tieto veci pochádzajú od Boha alebo nie‘, začnú mať voči Bohu výhrady a dokonca pochybujú o Jeho slovách. Výsledkom je, že ich pochybnosti, špekulácie a ostražitosť voči Bohu sú čoraz vážnejšie a oni strácajú motiváciu vykonávať svoje povinnosti. Nie sú ochotní trpieť a prinášať obety, poľavujú a pretĺkajú sa každým dňom tak, ako prichádza. Keď zažijú niekoľko konkrétnych incidentov, to málo nadšenia, odhodlania a túžby, ktoré predtým mali, ich opustí a zmizne, a jediné, čo zostane, sú myšlienky na to, ako si urobiť vlastné plány do budúcnosti a hľadať cestu von. Takíto ľudia nie sú v menšine. Keďže ľudia nemilujú pravdu a nehľadajú ju, kedykoľvek ich niečo postihne, vidia to vlastnými očami bez toho, aby sa to niekedy naučili prijať od Boha. Nehľadajú pravdu v Božích slovách, aby našli odpovede, a nevyhľadávajú ľudí, ktorí rozumejú pravde, aby s nimi hovorili v duchovnom spoločenstve a vyriešili tieto veci. Namiesto toho vždy využívajú svoje vlastné vedomosti a skúsenosti so zvládaním sveta, aby analyzovali a súdili veci, ktoré ich postihujú. A aký je konečný výsledok? Sami sa uväznia v nepríjemnom stave, z ktorého niet úniku – to je dôsledok toho, že nehľadajú pravdu.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Čo znamená usilovať sa o pravdu (11)) Božie slová mi umožnili pochopiť, že keď sa v cirkvi dejú veci, ktoré nie sú v súlade s predstavami ľudí, tí, ktorí sa neusilujú o pravdu, neprijmú veci od Boha. Namiesto toho sa Mu budú sťažovať a na základe svojich vlastných predstáv a domnienok Ho budú mylne chápať a ich stavy sa zhoršia, čo ovplyvní ich povinnosti. Presne tak som sa správala ja. Li Chenga som si vždy vážila a vzhliadala som k nemu. Keď som videla, že má dobrú kvalitu, je obdarený, so svojou povinnosťou má každý deň plné ruky práce a v snahe vyriešiť stavy bratov a sestier vie vždy nájsť tie správne Božie slová, pokladala som ho za človeka, ktorý sa usiluje o pravdu. Keď ho teraz prepustili, nebolo to vôbec v súlade s mojimi predstavami. Namiesto toho, aby som v tejto veci hľadala pravdu, som sa však v jeho mene cítila ukrivdená a dokonca som si myslela, že k nemu vodcovia neboli spravodliví. Nebola som v tejto veci povrchná? Božím úmyslom bolo, aby som sa z takýchto situácií poučila a porozumela aspektom pravdy, ktoré nie sú v súlade s ľudskými predstavami. No keď som začula, že Li Chenga prepustili, tak som sprvu zareagovala sťažovaním, že si vodcovia nepočínali spravodlivo, považovala som ich požiadavky za privysoké a ešte som ich aj chcela spovedať za to, prečo sa k Li Chengovi zachovali takým spôsobom. Navyše som si myslela, že sa mu nevyrovnám a môžem tak rovnako čeliť prepusteniu, čo spôsobilo, že som žila v negativite a nedorozumení, a ovplyvnilo to moju povinnosť. Božie slová mi ukázali, aké nebezpečné je, keď sa mi niečo stane a nehľadám pravdu. Môj vzdor sa s týmto uvedomením zmenšil a ja som v tej veci bola ochotná hľadať pravdu.

Keď potom vodkyňa prehovorila v duchovnom spoločenstve a odhalila Li Chengovo správanie, zistila som, že bol naozaj arogantný a samospravodlivý, vo svojej povinnosti konal svojvoľne a rozhodoval bez toho, aby dané záležitosti prediskutoval so svojimi spolupracovníkmi. Ani napriek opakovaným duchovným spoločenstvám nezmenil kurz, čo v práci cirkvi viedlo k vyrušeniam. Až vtedy ho prepustili a prinútili, aby uvažoval. Vodkyňa tiež uviedla konkrétne príklady Li Chengovho správania. Nebolo to tak dávno, čo jeden cirkevný vodca pre rodinné pletky odložil svoju povinnosť a Li Cheng tak bez toho, aby hľadal princípy, posúdil kontext alebo sa poradil so spolupracovníkmi, pripravil podklady, aby túto osobu z cirkvi vyčistil. Vyššie postavená vodkyňa našťastie zasiahla, aby tomu zabránila. Inokedy Li Cheng v súkromí menoval nadriadeného a s nikým sa o tom neporadil. Daný nadriadený mal chabú kvalitu a nevedel organizovať prácu, čo ovplyvnilo prácu cirkvi. Keď vodkyňa Li Chenga za jeho svojvoľné konanie orezala, neprijal to. Neskôr aj iné sestry hovorili o niekoľkých Li Chengových prejavoch svojvoľného konania v jeho povinnosti. Keď som si tie skutočnosti vypočula, bola som šokovaná a nechcela som uveriť, že Li Cheng je až taký arogantný. Vodkyňa mi potom ukázala jeden úryvok Božích slov: „Antikristi nie sú schopní s nikým spolupracovať; vždy túžia nastoliť samovládu. Charakteristickým znakom tohto prejavu je ‚sólo‘. Prečo sa používa slovo ‚sólo‘ na jeho opis? Pretože predtým, ako začnú konať, neprichádzajú pred Boha v modlitbe ani nehľadajú pravdu-princípy, a už vôbec nenachádzajú niekoho, s kým sa môžu porozprávať v duchovnom spoločenstve a spýtať sa ho: ‚Je to správny smer? Čo stanovujú pracovné opatrenia? Ako sa majú takéto veci riešiť?‘ Nikdy o veciach nediskutujú ani sa nesnažia dosiahnuť konsenzus so svojimi spolupracovníkmi a partnermi – len zvažujú veci a plánujú na vlastnú päsť, robia si vlastné plány a opatrenia. Po zbežnom prečítaní pracovných opatrení Božieho domu si myslia, že im porozumeli, a potom slepo organizujú prácu – a kým sa o tom ostatní dozvedia, práca je už rozvrhnutá. Je nemožné, aby si niekto vypočul ich názory alebo stanoviská z ich vlastných úst vopred, pretože nikdy nikomu neoznámia myšlienky a názory, ktoré prechovávajú. Niekto sa môže opýtať: ‚Nemajú všetci vodcovia a pracovníci partnerov?‘ Formálne môžu mať niekoho ako partnera, ale keď príde čas na prácu, tak už nie – fungujú sólo. Hoci vodcovia a pracovníci majú partnerov a každý, kto koná nejakú povinnosť, má partnera, antikristi veria, že majú dobrú kvalitu a sú lepší ako bežní ľudia, takže bežní ľudia nie sú hodní byť ich partnermi a všetci sú v porovnaní s nimi menejcenní. To je dôvod, prečo antikristi radi velia a neradi diskutujú o veciach s niekým iným. Myslia si, že keby tak robili, vyzerali by ako nekompetentní naničhodníci. Čo je to za uhol pohľadu? Aký je to druh povahy? Je to arogantná povaha? Myslia si, že spolupracovať a diskutovať o veciach s ostatnými, klásť im otázky a hľadať u nich je nedôstojné a ponižujúce, urážka ich sebaúcty. A tak, aby ochránili svoju sebaúctu, nepripustia transparentnosť v ničom, čo robia, ani o tom ostatným nehovoria, a už vôbec s nimi o tom nediskutujú. Myslia si, že diskutovať s ostatnými znamená ukázať svoju nekompetentnosť; že neustále zisťovať názory iných ľudí znamená, že sú hlúpi a neschopní myslieť sami za seba; že ak pri plnení úlohy alebo riešení nejakého problému spolupracujú s druhými, vyzerajú zbytoční. Nie je to ich arogantné a absurdné zmýšľanie? Nie je to ich skazená povaha? Arogancia a samospravodlivosť v nich je príliš zjavná; stratili všetok normálny ľudský rozum a nemajú to v hlave celkom v poriadku. Vždy si myslia, že majú schopnosti, dokážu veci dokončiť sami a nepotrebujú spolupracovať s ostatnými. Keďže majú také skazené povahy, nie sú schopní dosiahnuť harmonickú spoluprácu. Veria, že spolupráca s ostatnými znamená oslabenie a rozdrobenie ich moci, že keď sa o prácu delia s ostatnými, ich vlastná moc je oslabená a nemôžu o všetkom rozhodovať sami, čo znamená, že im chýba skutočná moc, čo je pre nich obrovská strata. A tak bez ohľadu na to, čo sa im stane, ak veria, že chápu a poznajú vhodný spôsob, ako to zvládnuť, nebudú o tom diskutovať s nikým iným a budú rozhodovať o všetkom. Radšej budú robiť chyby, než by mali dovoliť iným ľuďom, aby o tom vedeli, radšej sa budú mýliť, než by sa mali deliť o moc s niekým iným, a radšej budú prepustení, než by mali nechať ostatných, aby zasahovali do ich práce. To je antikrist.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Ôsmy bod (Prvá časť)) Božie slová odhaľujú, že antikristi konajú svojvoľne a rozhodujú sami, aby si udržali moc. Čokoľvek sa im prihodí, nehľadajú pravdu-princípy ani nediskutujú s ostatnými a majú arogantné a nerozumné prirodzenosti. Porovnala som si to so správaním Li Chenga. Ako cirkevný vodca konal svojvoľne a vo svojej povinnosti si udržiaval moc, a keď bratia a sestry poukázali na jeho problémy, nielenže o sebe neuvažoval, no ešte aj veril, že danej situácii rozumie a môže rozhodovať sám. Nehľadal princípy, odsúval spolupracovníkov na druhú koľaj, v súkromí pripravoval podklady, aby ľudí vyčistil, a okrem toho vymenoval nevhodného nadriadeného, narušil a vyrušil prácu cirkvi a ignoroval, čo mu vraveli ostatní. Nebolo azda toto Li Chengovo správanie v presnom súlade s Božím odhalením toho, ako antikristi vždy konajú ako „sóloví hráči“? Monopolizoval moc, aby ovládol cirkev, a narušil jej prácu, čo presne zodpovedalo správaniu antikristov, ktoré Boh odhalil. Už začal kráčať po ceste antikrista. Vodcovia a pracovníci ho na jeho problémy upozornili niekoľkokrát, no on ich nebral vážne. Bolo úplne na mieste, že ho vyššie postavená vodkyňa na základe princípov prepustila!

Nemohla som si pomôcť a začala som uvažovať. Pomyslela som si: „Ako je možné, že som ho ani po takej dlhej dobe, čo sme spolu komunikovali, nedokázala rozlíšiť, a ešte som si aj myslela, že má pravdu-realitu, a obdivovala ho?“ Pri hľadaní pravdy som si prečítala tento úryvok Božích slov: „Niektorí ľudia sa často dajú zavádzať tými, ktorí navonok pôsobia duchovne, vznešene, ušľachtilo a veľkolepo. Pokiaľ ide o ľudí, ktorí dokážu výrečne hovoriť o slovách a učeniach a ktorých reč a činy sa zdajú byť hodné obdivu, tí, ktorí sa nimi dajú oklamať, sa nikdy nepozreli na podstatu svojich činov, na zásady skrývajúce sa za ich skutkami, ani na to, aké sú ich ciele. Ba čo viac, nikdy sa nepozreli ani na to, či sa títo ľudia naozaj podriaďujú Bohu, a ani nezistili, či sa skutočne boja Boha a vyhýbajú zlu. Nikdy nerozpoznali ľudskú prirodzenosť-podstatu týchto ľudí. Naopak, počnúc prvým krokom, keď sa s nimi zoznámili, postupne začali týchto ľudí obdivovať a uctievať a napokon sa stali ich modlami. Navyše, u niektorých ľudí sú idoly, ktoré uctievajú – a ktoré, ako veria, že môžu opustiť svoje rodiny a zamestnanie a ktoré sa zdajú byť povrchne schopné zaplatiť cenu –, tými, čo skutočne uspokojujú Boha a môžu naozaj dosiahnuť dobré výsledky a dobré konečné osudy. V ich mysliach sú tieto modly tými, ktorých Boh chváli.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Ako spoznať Božiu povahu a výsledky, ktoré má dosiahnuť Jeho dielo) Vďaka Božím slovám som si uvedomila, že moje uctievanie Li Chenga súviselo najmä s výsledkami, ktoré dosahoval v práci na vyčisťovaní, a jeho skvelými pracovnými schopnosťami. Do istej miery bol navyše aj inteligentný, mal isté dary a dokázal nájsť príslušné Božie slová, s ktorými sa v duchovnom spoločenstve upriamil na stavy ľudí, takže som si myslela, že pochopil pravdu a mal realitu. Fakty však ukázali, že Li Cheng si vôbec neuvedomoval vážnosť povahy antikrista, ktorú zjavoval. Nebol ochotný prijať orezávanie zo strany vodcov a bolo zrejmé, že neprijímal pravdu a zvyčajne sa len vyzbrojoval učeniami. So svojou povinnosťou sa zaneprázdňoval preto, aby dosahoval výsledky a aby si ho ľudia vážili, a vôbec sa neusiloval o pravdu, aby vyriešil svoju vlastnú skazenú povahu, no ja som ho predsa uctievala ako modlu a ešte aj nasledovala jeho príklad. Aká som bola nevedomá! Spomenula som si na to, ako Boh schvaľoval Petra, pretože sa tak vo svojom každodennom živote, ako aj svojej povinnosti sústredil na hľadanie pravdy a uspokojovanie Božích úmyslov. Pri každej malej veci sa zameral na zmenu svojej starej povahy. A ja som naopak súdila ľudí na základe ich inteligencie a darov, práce, ktorú vykonali, a utrpenia, ktoré zdanlivo znášali. Pochopila som, že som svojím názorom na súdenie ľudí porušila Božie požiadavky. Nebyť Li Chengovho prepustenia, tak by som o týchto otázkach neuvažovala a ďalej by som nasledovala jeho príklad. Úprimne som vtedy ďakovala Bohu za to, že ovládal takéto osoby, udalosti a veci. Šlo mu tým o moju spásu. Keď som videla, že niektorí bratia a sestry v cirkvi Li Chenga stále nerozlíšili, v duchovnom spoločenstve som im rozprávala o tom, čo znamená konať svojvoľne a tiež ako by sme ľudí nemali súdiť len podľa ich zovňajšku, no aj podľa toho, či konajú v súlade s Božími slovami a v snahe podporiť prácu cirkvi dokážu praktizovať pravdu. Keď si ma vypočuli, do istej miery ho vedeli rozlíšiť aj oni.

Neskôr som uvažovala ďalej: Prečo som na Li Chengovo prepustenie zareagovala tak prudko a prečo ma v tej chvíli zaplavil pocit skormútenosti? Preskúmala som sa a prišla som na to, že som zastávala názor, že ak mohli prepustiť niekoho ako Li Cheng, ktorý bol v každom ohľade lepší než ja, tak som od prepustenia sama nemala ďaleko. Potom som si prečítala úryvok Božích slov: „Pri konaní svojich povinností antikristi neustále kalkulujú o svojich vlastných vyhliadkach a osude: koľko rokov už konajú svoje povinnosti, koľko útrap vytrpeli, koľko toho zanechali pre Boha, akú cenu zaplatili, koľko energie vynaložili, koľkých rokov svojej mladosti sa vzdali a či teraz majú nárok na odmenu a korunu; či nazhromaždili dostatok kapitálu počas tých niekoľkých rokov, čo konali svoje povinnosti, či sú pred Bohom v Jeho očiach obľúbeným človekom a či sú človekom, ktorý môže v Božích očiach dostať odmenu a korunu. … Pevne sa držia svojich vlastných ambícií a túžob, považujú ich za pravdu, za jediné ciele v živote a za najspravodlivejší počin. Nepoznajú pravdu, že ak sa nezmení povaha človeka, bude navždy nepriateľom Boha, a nevedia, že to, aké požehnania dáva Boh človeku a ako sa Boh k človeku správa, nie je založené na jeho kvalite, daroch, talentoch ani kapitále, ale na tom, koľko pravdy praktizuje, koľko pravdy získa a či je to človek, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlu. To sú pravdy, ktoré antikristi nikdy nepochopia. Antikristi to nikdy neuvidia a práve v tom sú najhlúpejší. Aký je postoj antikristov k ich povinnostiam od začiatku do konca? Veria, že konanie povinnosti je obchod a že ten, kto sa najviac vydáva vo svojej povinnosti, najviac prispieva do Božieho domu a vydrží v Božom dome najviac rokov, bude mať vyššiu šancu byť požehnaný a nakoniec získať korunu. To je logika antikristov.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Siedma časť)) Božie slová mi ukázali, že antikristi sa k svojim povinnostiam stavajú ako k transakciám a používajú nadčasy a výsledky v povinnosti ako žetóny, ktoré vymenia za požehnania od Boha. Taká je logika antikristov. A rovnako som na to nazerala aj ja. Keď som zbadala, že prepustili niekoho, kto je v každom ohľade výnimočnejší než ja, pomyslela som si, že je len otázkou času, kedy prepustia aj mňa. Cítila som, že moje vyhliadky do budúcnosti sú neisté, čo viedlo k mojej negativite. Božie normy súdenia ľudí sa v skutočnosti nezakladajú na tom, akí sú obdarení alebo koľko zdanlivo trpia či pracujú, ale skôr na tom, koľko pravdy praktizujú a získavajú vo svojich povinnostiach, zatiaľ čo ja som ich nesúdila v súlade s Božími slovami, ale na základe svojich vlastných predstáv a domnienok. Myslela som, že tí, čo majú dary a tvrdo pracujú, musia byť v súlade s Božím úmyslom a získajú tak Jeho schválenie. V čase, keď som sa dopočula, že Li Chenga prepustili, som to preto nemohla prijať a dokonca preňho chcela hľadať spravodlivosť a spovedať vodcov o tom, prečo to spravili. To, že som Li Chengovi prišla na pomoc, mi v skutočnosti slúžilo len ako zámienka, aby som sa mohla hádať. Obávala som sa, že keď prepustia niekoho ďalšieho, budem to ja, a bála som sa, že ma nečaká dobrá budúcnosť. Za mojou túžbou spochybniť vodcov sa vlastne skrývala túžba spochybniť Boha a sťažovať sa, že bol nespravodlivý a že na nás kládol priveľké nároky. Nestála som v pozícii stvorenej bytosti a nepodriaďovala som sa Božiemu dielu; radšej som sa s Ním hádala a a brojila proti Nemu. Až vtedy som si uvedomila, akú vážna je prirodzenosť toho, čo zjavujem. Spomenula som si na Pavla, ktorý svoju prácu používal ako kapitál, aby proti Bohu brojil a dožadoval sa u Neho koruny spravodlivosti. Boh ho nakoniec potrestal a preklial. Ak by som sa ďalej nekajala, nezáležalo by na tom, koľko vo svojej povinnosti trpím. Boh by ma aj tak neschválil a nakoniec by som bola potrestaná rovnako ako Pavol! Li Chengovo prepustenie mi poslúžilo ako varovanie, ktoré ma prinútilo uznať, že aj keď verím v Boha, uctievam ľudí a kráčam po nesprávnej ceste. V hĺbke srdca som cítila, že za tým stála Božia láska a spása.

Li Cheng po svojom prepustení chvíľu uvažoval, do istej miery porozumel svojej skazenej povahe a cirkev ho tak opäť poverila povinnosťou. Teraz svoju povinnosť znovu konám spolu s Li Chengom, no už ho viac neuctievam tak ako predtým. Namiesto toho sa sústredím na rozlišovanie toho, či sa to, čo hovorí, zakladá na Božích slovách. Ak mám iné názory, predostriem ich, keď príde na veci, ktorým nerozumiem, hľadám pravdu-princípy a problémy, ktoré nechápem, nahlasujem vodcom. Vďaka takémuto praktizovaniu som bola schopná pochopiť niektoré princípy a nájsť cestu vpred. Táto skúsenosť mi umožnila pochopiť dôležitosť hľadania pravdy a začala som sa sústreďovať na uvažovanie o veciach, ktorými pri vykonávaní svojej služby porušujem princípy. Aj bratov a sestry som viedla k tomu, aby vo svojich povinnostiach hľadali pravdu-princípy a každý z nich sa tak mohol prestať sústreďovať na viditeľné činy a zameral sa radšej na to, aby sa usiloval o pravdu a svoju povinnosť konal v súlade s princípmi. Táto skúsenosť napravila môj mylný pohľad na veci. Som vďačná za Božiu spásu!