Zhou Hui, Čína

V apríli 2020 ma zvolili za kazateľku a dostala som na starosť prácu dvoch cirkví. Hoci moja kvalita ani pracovné schopnosti neboli veľmi dobré, vedela som, že Boh dovolil, aby mi bola pridelená táto povinnosť, a tak som bola ochotná spoliehať sa na Neho a urobiť pre ňu maximum. S rozširovaním práce na evanjeliu cirkev naliehavo potrebovala rozvíjať evanjelizačných pracovníkov a polievačov. Musela som sa podieľať aj na práci s textom a na práci odstraňovania z cirkvi. Zakaždým som sa dokázala sústrediť len na jednu vec a cítila som sa úplne zavalená. Taktiež som nedokázala preniknúť do podstaty niektorých problémov a žiadna z prác neprinášala výsledky. Tvárou v tvár tejto situácii som cítila obrovský tlak. Myslela som na predchádzajúcu kazateľku. Mala dobrú kvalitu a pracovné schopnosti a dokázala zvládnuť veľa práce. V porovnaní s ňou bola moja kvalita oveľa horšia. S mojou slabou kvalitou som nedokázala robiť žiadnu prácu dobre a mohla som byť kedykoľvek prepustená. Cítila som skutočnú trýzeň. Neskôr som hľadala spôsoby, ako zlepšiť efektivitu mojej povinnosti. Keď som narazila na problém, rýchlo som si ho zapísala a hľadala súvisiace pravda-princípy. Ani po čase sa však výsledky nezlepšovali. Jednoducho som si myslela, že moja kvalita je slabá a že bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažím, toto bude to najlepšie, čo dokážem. O niečo neskôr prišli do cirkvi vyšší vodcovia, aby urobili prieskum mienky. Keď videli, že moja kvalita je slabá a že nedokážem robiť skutočnú prácu, prepustili ma.

Po prepustení som sa cítila naozaj negatívne a pomyslela som si: „Prečo je moja kvalita taká slabá? Keby mi Boh dal lepšiu kvalitu, nekonala by som svoju povinnosť tak zle. Ľudia s dobrou kvalitou dokážu zvládnuť celú škálu úloh, kamkoľvek idú. Títo ľudia hromadia viac dobrých skutkov a majú väčšiu šancu na spásu. Moja kvalita je taká slabá, že žiadnu prácu nedokážem vykonať dobre. Ak v Božom dome nie som na nič užitočná a nedokážem si konať svoju povinnosť, nebudem mať žiadne dobré skutky ani žiadnu nádej na spásu.“ Neskôr cirkev zariadila, aby som prevzala zodpovednosť za prácu na evanjeliu, a ja som pocítila trochu nádeje a pomyslela si: „Ako kazateľka som kedysi musela zvládať najrôznejšie úlohy a pre svoju slabú kvalitu som si neviedla dobre. V tejto jednoúlohovej povinnosti by sa mi teda malo dariť dobre.“ Keďže som sa príliš dobre nevyznala v práci na evanjeliu, snažila som sa naučiť príslušné princípy. Po čase som dokázala vyriešiť niektoré jednoduché problémy, ale nedokázala som preniknúť do podstaty niektorých zložitejších záležitostí. Práca na evanjeliu stále neprinášala žiadne výrazné výsledky, a tak som upadla do ešte väčšej negativity a pomyslela som si: „Nedokážem dobre urobiť ani túto jednu úlohu. Je toto môj koniec? Používa Boh túto povinnosť na to, aby zjavil, že moja kvalita je slabá a že som nanič? Plánuje ma vyradiť? Božie dielo sa čoskoro skončí, a ak nedokážem dobre vykonávať žiadnu povinnosť, nemám nádej na spásu. Je možné, že všetky tie roky viery boli nanič? Namiesto toho, aby som tu brzdila prácu na evanjeliu, by som radšej mala odstúpiť a robiť nejaké všeobecné práce. Možno ešte môžem byť vykonávateľkou služby a prežiť.“ Cítila som ozajstnú trýzeň, celé dni som len zúfalo vzdychala a necítila som vo svojej povinnosti motiváciu. Taktiež som nebola ochotná vynaložiť úsilie na to, aby som sa vyzbrojila pravdami súvisiacimi s kázaním evanjelia, a nechcela som hľadať pravdu, aby som vyriešila skazenosti, ktoré som odhalila. Cítila som, že vzhľadom na moju slabú kvalitu bolo ďalšie usilovanie sa zbytočné. Od tohto momentu sa môj stav naďalej zhoršoval. Nedokázala som riešiť problémy a výsledky mojej práce ešte viac poklesli. Na konci každého dňa som sa cítila fyzicky aj psychicky vyčerpaná a už o ôsmej alebo deviatej večer som začínala byť ospalá. Vo svojej povinnosti som začala byť veľmi pasívna a pri niekoľkých príležitostiach som dokonca zabudla na potenciálnych prijímateľov evanjelia, ktorým som mala kázať. Z toho som bola ešte viac negatívna. Povedala som dcére: „Moja kvalita je taká slabá, že nedokážem dobre konať žiadnu povinnosť. Ty by si sa mala naďalej svedomito usilovať o pravdu, a ja prevezmem len rolu tvojej hostiteľky a budem poskytovať nejakú službu.“ Moja dcéra so mnou potom hovorila v duchovnom spoločenstve: „Mami, Boh nikdy nepovedal, že ak má niekto slabú kvalitu, znamená to, že nemôže byť spasený. Boh neznáša skazenú povahu ľudí. Pokiaľ sa človek usiluje o pravdu, zameriava sa na zmenu svojej povahy a koná svoju povinnosť podľa svojich najlepších schopností, môže byť stále spasený, a to aj so slabou kvalitou. Všimla som si, že v týchto dňoch, keď sa ti dejú rôzne veci, nehľadáš Božie úmysly a že sa neustále sťažuješ na svoju slabú kvalitu. Tento tvoj stav je dosť nebezpečný a ak sa nevyrieši, nakoniec nebudeš môcť byť spasená, a to preto, že si sa neusilovala o pravdu, nie pre tvoju slabú kvalitu.“ Slová mojej dcéry ma zaskočili. „Je to tak. Počas tohto obdobia, keď moja povinnosť neprinášala žiadne výsledky, som sa vymedzovala a myslela som si, že keďže je moja kvalita slabá, bez ohľadu na to, ako veľmi sa usilujem, bude to zbytočné. Taktiež som nebola ochotná premýšľať nad ťažkosťami vo svojej povinnosti, ani som nebola ochotná vynaložiť úsilie na skúmanie. Uviazla som v negatívnom stave a nevedela som sa z neho dostať. Ak budem naďalej zotrvávať v negativite a budem sa vymedzovať, nebudem náležite konať svoju povinnosť ani hľadať pravdu, potom to budem skutočne ja sama, kto sa vyradí. Musím hľadať Božie úmysly a okamžite vyriešiť svoje problémy.“ Neskôr som predstúpila pred Boha a modlila sa: „Ó, Bože, cítim, že so svojou slabou kvalitou som bola zjavená ako neužitočný človek bez možnosti spásy. V tomto stave cítim obrovskú negativitu a slabosť. Bože, prosím Ťa, vyveď ma z tohto nesprávneho stavu.“

Neskôr som hľadala Božie slová, ktoré súviseli s mojím stavom. Jedného dňa som si prečítala tieto Božie slová: „Všetci ľudia majú v sebe nejaké nesprávne stavy, ako sú negativita, slabosť, skleslosť a krehkosť; alebo majú prízemné zámery; alebo ich neustále trápi ich pýcha, sebecké túžby a osobný záujem; alebo si myslia, že majú nízku kvalitu, a zažívajú nejaké negatívne stavy. Bude pre teba veľmi ťažké získať dielo Ducha Svätého, ak budeš vždy žiť v týchto stavoch. Ak nedokážeš získať dielo Ducha Svätého, potom bude pozitívnych prvkov v tebe málo a negatívne prvky vyjdú na povrch a budú ťa vyrušovať. Ľudia sa vždy spoliehajú na svoju vlastnú vôľu, aby potláčali tieto negatívne stavy, ale bez ohľadu na to, ako ich potláčajú, nemôžu ich odvrhnúť. Hlavným dôvodom je, že ľudia nedokážu dôkladne rozlíšiť tieto negatívne veci; nemôžu jasne vidieť ich podstatu, a preto je pre nich veľmi ťažké vzdorovať telu a satanovi. Ľudia tiež vždy uviaznu v týchto negatívnych, upadajúcich a zdegenerovaných stavoch a nemodlia sa k Bohu, nevzhliadajú k Bohu ani nehľadajú pravdu, ale namiesto toho sa len nechávajú unášať prúdom. Výsledkom je, že nemôžu prijať dielo Ducha Svätého, a následne je pre nich nemožné, aby pochopili pravdu, nedokážu jasne vidieť žiadnu záležitosť a chýba im cesta vo všetkom, čo robia. Je v tebe príliš veľa negatívnych vecí a tie naplnili tvoje srdce, takže si často negatívny, melancholický v duchu a čoraz viac sa vzďaľuješ od Boha a stávaš sa čoraz slabším.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojich skazených pováh) Boh odhalil môj skutočný stav. V skutočnosti Boh presne vie, aká je moja kvalita. Po tom, čo ma prepustili ako kazateľku, mi cirkev pridelila prácu na evanjeliu, pretože videli moju neschopnosť riadiť prácu, ktorá zahŕňala viacero úloh. Mňa však neustále obmedzovala moja slabá kvalita, a keď som v práci na evanjeliu nevidela žiadne výsledky, namiesto toho, aby som zhrnula problémy a hľadala princípy, ako dobre konať svoju povinnosť, myslela som si, že ma Boh zjavuje ako neužitočného človeka, ktorý nemá nádej na spásu. Upadla som do takej negativity, že som to úplne vzdala a nedokázala som vykonať ani tú povinnosť, ktorú som mohla. Nielenže to uškodilo môjmu životu-vstupu, ale zdržalo to aj moju povinnosť. Keby som naďalej zotrvávala v takejto negativite, len by som sa ešte viac vzďaľovala od Boha a nakoniec by som skutočne nedokázala vykonávať vôbec žiadnu povinnosť. To by neznamenalo, že ma zjavuje Boh, ale skôr to, že sa vyraďujem ja sama.

Potom som si spomenula na Božie slová: „Každý človek má šancu byť zdokonalený: za predpokladu, že si ochotný, za predpokladu, že sa budeš usilovať, nakoniec budeš schopný dosiahnuť tento výsledok a nikto z vás nebude opustený. Ak máš nízku kvalitu, Moje požiadavky na teba budú zodpovedať tvojej nízkej kvalite. Ak je tvoja kvalita vysoká, Moje požiadavky na teba budú v súlade s tvojou vysokou kvalitou. Ak si nevedomý a negramotný, Moje požiadavky na teba tomu budú zodpovedať. Ak si gramotný, Moje požiadavky na teba budú v súlade so skutočnosťou, že si gramotný. Ak si starší, Moje požiadavky na teba budú zodpovedať tvojmu veku. Ak môžeš konať hostiteľskú povinnosť, Moje požiadavky na teba budú v súlade s tým. Ak povieš, že nemôžeš konať hostiteľskú povinnosť a môžeš vykonávať len určitú funkciu, či už ide o kázanie evanjelia, starostlivosť o cirkev alebo o všeobecné záležitosti, Moje zdokonaľovanie teba bude zodpovedať funkcii, ktorú vykonávaš. Byť verný, podriadiť sa až do samého konca a snažiť sa o najvyššiu lásku k Bohu – musíš dosiahnuť len tieto tri veci, a to sú tie najlepšie praktiky.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Obnoviť normálny život človeka a priviesť ho do nádherného konečného osudu) Božie slová ma hlboko dojali. Videla som, že Božie požiadavky na ľudí nie sú vysoké, a bez ohľadu na kvalitu, každý, kto predstúpi pred Boha, sa teší zo zaopatrenia Božími slovami a má príležitosť byť spasený. Boh dáva ľuďom spásu v najvyššej možnej miere. Kvalita človeka je predurčená Bohom a Boh presne vie, aké povinnosti človek zvládne. Boh človekom nepohŕda za to, že je nevedomý, ani za to, že má slabú kvalitu. Jeho požiadavky nie sú pre všetkých rovnaké. Namiesto toho usporiadava pre každého človeka vhodné povinnosti podľa jeho kvality a na základe jeho kvality pre neho stanovuje aj svoje požiadavky. Pokiaľ človek koná svoju povinnosť s plným nasadením a úsilím, potom aj keď nesplní štandardy požadované Bohom, Boh ho neodsúdi ani len tak ľahko neurobí rozhodnutie, že ho opustí alebo vyradí. Ja som však nehľadala Božie úmysly, keď ma niečo postretlo. Keď ma pre moju slabú kvalitu prepustili z pozície kazateľky a nevidela som žiadne výsledky v práci na evanjeliu, na ktorú som dohliadala, utápala som sa v negativite a myslela som si, že som pre svoju slabú kvalitu neužitočná. Vzdala som to sama so sebou a dokonca som uvažovala o odstúpení. V skutočnosti však Boh nikdy nepovedal, že ak má človek slabú kvalitu, nemôže byť spasený, ani nikdy nestanovil neprimerane vysoké požiadavky, ktoré by presahovali kvalitu človeka. Keď moja kvalita nepostačovala na povinnosti, ktoré zahŕňali viacero úloh, cirkev mi na základe mojej kvality pridelila len prácu na evanjeliu, čo mi poskytlo príležitosť na výcvik. Ak moja povinnosť neprinášala žiadne výsledky, mala som pátrať po príčinách, vynaložiť viac úsilia na vykompenzovanie svojich nedostatkov a urobiť pre konanie svojej povinnosti maximum. Aj keby ma nakoniec prepustili pre moju neschopnosť, aspoň by som nič neľutovala. Keď som si tieto veci uvedomila, cítila som sa vo svojej povinnosti menej obmedzovaná svojou slabou kvalitou. Začala som sa vyzbrojovať pravdami súvisiacimi s kázaním evanjelia a sledovať evanjelizačné filmy a videá. Vždy keď som niečomu nerozumela, komunikovala som a diskutovala o tom s bratmi a sestrami. Po nejakom čase výcviku som začala vidieť problémy jasnejšie ako predtým, dokázala som bratom a sestrám v ťažkostiach poskytnúť skutočné vedenie a pomoc, a keď sa v práci vyskytli odchýlky, zhrnula som ich spolu s bratmi a sestrami. Postupne sa práca na evanjeliu začala zlepšovať.

Neskôr som si prečítala pasáž Božích slov, vďaka ktorej som hlbšie porozumela svojim problémom. Všemohúci Boh hovorí: „Medzi nevercami koluje príslovie: ‚Obed zadarmo neexistuje.‘ Antikristi sa tiež riadia touto logikou a myslia si: ‚Ak budem pre teba pracovať, čo mi za to dáš? Aké výhody môžem získať?‘ Ako by sa dala táto prirodzenosť zhrnúť? Je to byť poháňaný ziskom, klásť zisk pred všetko ostatné a byť sebecký a opovrhnutiahodný. To je prirodzenosť-podstata antikristov. Veria v Boha len preto, aby získali zisk a požehnania. Aj keď znášajú nejaké utrpenie alebo platia nejakú cenu, všetko je to preto, aby uzavreli s Bohom obchod. Ich úmysel a túžba získať požehnania a odmeny je obrovská a pevne sa ich držia. Neprijímajú žiadnu z mnohých právd, ktoré Boh vyjadril, v srdci si vždy myslia, že viera v Boha je len o získaní požehnaní a zabezpečení dobrého konečného osudu, že to je najvyšší princíp a že ho nič nemôže prekonať. Myslia si, že ľudia by nemali veriť v Boha, iba ak kvôli získaniu požehnaní, a že keby to nebolo kvôli požehnaniam, viera v Boha by nemala zmysel ani hodnotu a že by stratila svoj význam a hodnotu. Vštepil tieto myšlienky antikristom niekto iný? Vychádzajú zo vzdelanosti alebo z vplyvu niekoho iného? Nie, sú dané vrodenou prirodzenosťou-podstatou antikristov, čo je niečo, čo nikto nemôže zmeniť.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Siedmy bod: Sú podlí, zákerní a nečestní (Druhá časť)) Z Božích slov som si uvedomila, že moju negativitu a bolesť spôsobila nadmerná túžba po požehnaniach. Bola som ovládaná satanovými jedmi ako: „Bez odmeny ani prstom nepohni“ a „Zisk je na prvom mieste“. Všetko, čo som robila, poháňala honba za ziskom a zameranie na získanie požehnaní. Keď som prvýkrát našla Boha, každý deň som vstávala skoro a pracovala do neskorej noci, ochotne som znášala utrpenie a vydávala sa Bohu, pretože som verila, že ak budem vo svojej povinnosti usilovnejšia, povedie to k nádhernému konečnému osudu. Keď ma však pre moju slabú kvalitu prepustili, stratila som motiváciu. Cítila som, že problémy s kvalitou nie sú ako skazené povahy, ktoré sa dajú zmeniť. Myslela som si, že som v tomto stave už natrvalo, že nestojím za rozvíjanie, že som len neužitočný človek a som predurčená na vyradenie. Najmä keď práca na evanjeliu neprinášala žiadne výsledky, nesprávne som rozumela Bohu a myslela som si, že ma zjavuje a vyraďuje. Žila som v negatívnom stave, prestala som sa snažiť konať tie povinnosti, ktoré som mohla, a dokonca som uvažovala o tom, že svoju povinnosť vzdám. Skutočne som v sebe nemala žiadnu ľudskú prirodzenosť! Videla som, že po celé tie roky som konala svoju povinnosť len preto, aby som získala požehnania, a bolo to, akoby som pracovala pre šéfa vo svete, kde ak by mi zaplatili, pracovala by som tvrdo, a ak nie, skončila by som. Vo svojej povinnosti som sa neusilovala o pravdu, ale snažila som sa ju využiť na to, aby som si zjednala dobrý konečný osud. Snažila som sa tým Boha využiť a oklamať. Moja prirodzenosť bola absolútne opovrhnutiahodná a podlá, a to spôsobilo, že Boh ku mne skutočne cítil odpor! Napriek mojej slabej kvalite a hlbokej skazenosti mi Boh stále dával príležitosť na výcvik, ale ja som si to nevážila, ani som sa nesnažila dobre konať svoju povinnosť, aby som Ho uspokojila. Namiesto toho som sa s Ním snažila zjednávať. Bola som Bohu skutočne dlžná! Bola som vďačná, že Boh usporiadal túto situáciu, aby zjavil moje úmysly a názory týkajúce sa môjho usilovania sa o požehnania prostredníctvom viery v Boha. To mi umožnilo včas rozpoznať a napraviť svoje odchýlky, inak by som sa naďalej usilovala o požehnania namiesto toho, aby som sa usilovala o pravdu, a nakoniec by som skutočne prišla o možnosť spásy.

Bola tam aj pasáž Božích slov, ktorá ma hlboko dojala. Všemohúci Boh hovorí: „‚Hoci je moja kvalita chabá, mám čestné srdce.‘ Tieto slová znejú veľmi reálne a hovoria o požiadavke, ktorú Boh kladie na ľudí. Aká je to požiadavka? Že ak ľuďom chýba kvalita, nie je to koniec sveta, ale musia mať čestné srdce, a ak ho majú, budú môcť získať Božie schválenie. Bez ohľadu na tvoju situáciu alebo pôvod, musíš byť čestným človekom, hovoriť čestne, konať čestne, byť schopný vykonávať svoju povinnosť celým svojím srdcom a mysľou, byť oddaný svojej povinnosti, nevyhľadávať skratky, nebyť úskočným alebo zradným človekom, neklamať ani nepodvádzať a nehovoriť v kruhoch. Musíš konať podľa pravdy a byť niekým, kto sa usiluje o pravdu. Mnoho ľudí si myslí, že majú chabú kvalitu a že nikdy neplnia svoju povinnosť dobre alebo na požadovanej úrovni. V tom, čo robia, zo seba vydávajú to najlepšie, ale nikdy nedokážu pochopiť princípy a stále nedokážu dosiahnuť veľmi dobré výsledky. V konečnom dôsledku sa môžu len sťažovať, že majú príliš chabú kvalitu, a stávajú sa negatívnymi. Neexistuje teda žiadna cesta vpred, keď má človek chabú kvalitu? Mať chabú kvalitu nie je smrteľná choroba a Boh nikdy nepovedal, že nespasí ľudí, ktorí majú chabú kvalitu. Ako Boh už raz povedal, zarmucujú Ho tí, ktorí sú čestní, ale nevedomí. Čo znamená byť nevedomý? Nevedomosť v mnohých prípadoch pochádza z chabej kvality. Keď majú ľudia chabú kvalitu, majú plytké chápanie pravdy. Nie je dostatočne konkrétne ani praktické a často sa obmedzuje na povrchné alebo doslovné chápanie – obmedzuje sa na učenie a predpisy. Preto nedokážu jasne vidieť mnohé problémy a nikdy nedokážu pochopiť princípy pri vykonávaní svojej povinnosti alebo ju vykonávať dobre. Nechce teda Boh ľudí s chabou kvalitou? (Chce.) Akú cestu a smer Boh ľuďom ukazuje? (Cestu čestného človeka.) Môžeš byť čestným človekom len preto, že to povieš? (Nie, musíme mať prejavy čestného človeka.) Ako sa prejavuje čestný človek? Po prvé, nemá pochybnosti o Božích slovách. To je jeden z prejavov čestného človeka. Okrem toho je najdôležitejším prejavom hľadanie a praktizovanie pravdy vo všetkých záležitostiach – to je kľúčové. Hovoríš, že si čestný, ale Božie slová vždy tlačíš do úzadia a proste si robíš, čo chceš. Je toto prejavom čestného človeka? Hovoríš: ‚Hoci je moja kvalita chabá, mám čestné srdce.‘ A predsa, keď ti pripadne nejaká povinnosť, bojíš sa utrpenia a znášania zodpovednosti, ak ju nekonáš dobre, a tak sa vyhováraš, aby si sa jej vyhol, alebo navrhuješ, aby ju konal niekto iný. Je toto prejavom čestného človeka? Zjavne nie je. Ako by sa teda mal správať čestný človek? Mal by sa podriadiť Božiemu usporiadaniu, byť oddaný povinnosti, ktorú má vykonávať, a snažiť sa uspokojiť Božie úmysly. To sa prejavuje niekoľkými spôsobmi: Jedným z nich je prijať svoju povinnosť s čestným srdcom, neprihliadať na svoje telesné záujmy, nebyť v nej polovičatý a neintrigovať vo svoj vlastný prospech. To sú prejavy čestnosti. Ďalším je vložiť celé svoje srdce a silu do dobrého vykonávania svojej povinnosti, správne plniť úlohy, ktoré ti zveril Boží dom, a vložiť do svojej povinnosti srdce a lásku, aby si uspokojil Boha. Takto sa prejavuje čestný človek pri vykonávaní svojej povinnosti.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Z Božích slov som pochopila, že u ľudí so slabou kvalitou síce môže byť ich porozumenie problémom povrchnejšie, no ak majú čestné srdce, úprimne hľadajú pravdu a konajú svoju povinnosť celým svojím srdcom a silou, ich život sa môže postupne zlepšovať a nakoniec môžu byť spasení. Moja kvalita bola skutočne slabá. Mala som tendenciu vidieť len povrch problémov a nedokázala som flexibilne uplatňovať princípy. Boh však hovorí, že slabá kvalita nie je smrteľná choroba, a pokiaľ dokážem praktizovať to, aby som bola čestným človekom podľa Božích požiadaviek, viac sa modliť k Bohu a spoliehať sa na Neho v záležitostiach, do ktorých podstaty nedokážem preniknúť, vynaložiť úsilie na to, aby som sa vybavila príslušnými pravdami, a zoči-voči ťažkostiam aktívne vyhľadávať duchovné spoločenstvo s tými, ktorí rozumejú pravde, potom môžem vykompenzovať svoje nedostatky a dosiahnuť vo svojej povinnosti nejaké výsledky. Spomenula som si aj na jednu kazateľku, ktorú som obdivovala. Dokázala hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby riešila problémy a dosahovala výsledky vo svojej povinnosti, ale to bolo preto, že usilovne konala svoju povinnosť a prijímala dielo Ducha Svätého. Neskôr však žila v skazenej povahe, súperila o slávu a zisk a nevenovala sa svojej náležitej práci a jej povinnosť prestala prinášať výsledky. Aj keď jej bratia a sestry poskytli duchovné spoločenstvo a pomoc, nekajala sa a nakoniec bola prepustená a vyradená. To ukazovalo, že aj keď má človek dobrú kvalitu, ak sa neusiluje o pravdu, neprijme dielo Ducha Svätého a nedokáže dosiahnuť dobré výsledky vo svojej povinnosti. Hoci bola moja kvalita slabá, nebola až taká slabá, aby som nedokázala pochopiť pravdu alebo niečomu porozumieť. Keby som sa napríklad vo svojej evanjelizačnej povinnosti nezameriavala na svoje vyhliadky do budúcnosti, ale svedomito konala svoju povinnosť a vynaložila úsilie na to, aby som sa naučila to, čo som nevedela, a porozumela tomu, potom by som stále mohla vo svojej povinnosti dosiahnuť nejaké výsledky. Videla som, že moje predchádzajúce presvedčenie, „Slabá kvalita znamená, že človek nedokáže dobre konať svoju povinnosť a nemôže byť spasený, a len tí s dobrou kvalitou môžu byť spasení“, bolo úplne absurdné a mylné a vôbec nebolo v súlade s pravdou!

Neskôr som si prečítala ďalšiu pasáž Božích slov: „Boh vyjadril toľko slov a predtým ešte vykonal veľké množstvo prípravnej práce. Ak sa nakoniec nebudeš usilovať o tieto slová alebo do nich nevstúpiš po tom, ako ich vyjadril, ako sa na teba bude Boh pozerať? Aký rozsudok nad tebou Boh vynesie? Je to nad slnko jasné. Takže, pokiaľ ide o každého človeka, bez ohľadu na tvoju kvalitu, vek či počet rokov, ktoré veríš v Boha, mal by si sa snažiť o to, aby si sa vydal na cestu usilovania sa o pravdu. Nemal by si klásť dôraz na žiadne objektívne výhovorky; o pravdu by si sa mal usilovať bezpodmienečne. Neponevieraj sa. Predpokladaj, že berieš úsilie o pravdu ako veľkú záležitosť vo svojom živote, snažíš sa a vynakladáš úsilie a možno pri svojom usilovaní sa nakoniec nezískaš a nedosiahneš tak veľa pravdy, ako si si želal, Boh však hovorí, že ti nadelí vhodný konečný osud vzhľadom na tvoj postoj k usilovaniu sa o pravdu a na tvoju úprimnosť, aké to len bude skvelé! Nateraz sa nezameriavaj na to, aký bude tvoj konečný osud alebo výsledok, čo sa stane a čo prinesie budúcnosť ani či sa dokážeš vyhnúť pohrome a smrti – na tieto veci nemysli ani o ne nežiadaj. Len sa sústreď na Božie slová a požiadavky, usiluj sa o pravdu, dobre vykonávaj svoju povinnosť, uspokoj Božie úmysly a naplň Božie šesťtisícročné čakanie a šesťtisíc rokov Božieho očakávania. Dopraj Bohu trochu útechy. Dovoľ Mu, aby v tebe videl nádej a aby sa v tebe splnili Jeho želania. Povedz Mi, zaobchádzal by s tebou Boh nespravodlivo, keby si to urobil? Samozrejme, že nie! A aj keď konečné výsledky nie sú, ako by si si želal, ako by si sa mal ako stvorená bytosť postaviť k tejto skutočnosti? Mal by si sa bez osobných plánov vo všetkom podriadiť Božiemu ovládaniu a usporiadaniu. Nemali by stvorené bytosti zaujať tento postoj? (Áno.) Je správne mať toto myslenie.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Prečo sa musí človek usilovať o pravdu) Z Božích slov som videla, že Boh je spravodlivý a že určuje výsledok človeka na základe toho, či človek disponuje pravdou. Aj keď bola moja kvalita slabá, nemala som sa negatívne vymedzovať. Musela som sa naďalej snažiť, usilovať sa o pravdu a hľadať zmeny vo svojej povahe. Musela som si plniť zodpovednosti vo svojej povinnosti a vynaložiť maximálne úsilie, aby som zo seba vydala všetko, a bez ohľadu na to, či budem mať nakoniec priaznivý výsledok a konečný osud, musela som sa podriadiť Božej zvrchovanosti a usporiadaniam. Takýto rozum som ako stvorená bytosť musela mať. Keď uvažujem nad svojimi skúsenosťami, či už ako kazateľka, alebo pri konaní evanjelizačnej povinnosti, môj nedostatok výsledkov nebol úplne spôsobený mojou slabou kvalitou, ale tým, že som sa neustále vymedzovala, veriac, že slabá kvalita je smrteľná choroba, a tým, že som sa nesnažila zlepšiť ani som nevynaložila úsilie na to, aby som sa vybavila pravdou. Keď som nedokázala preniknúť do podstaty problémov, nehľadala som pravdu ani som nehovorila s ostatnými v duchovnom spoločenstve, takže vo výsledku som neurobila žiadny pokrok. V nasledujúcom období, bez ohľadu na to, s akými problémami by som sa mala v práci stretnúť, som už nemohla byť obmedzovaná svojou slabou kvalitou, musela som im čeliť správne a hľadať riešenia v pravde. Pokiaľ išlo o pravdy, ktorým som nerozumela, alebo záležitosti, do ktorých podstaty som nedokázala preniknúť, mala by som v skutočnosti zaplatiť väčšiu cenu, aby som sa nimi vybavila a učila sa. Pokiaľ by som úprimne spolupracovala s Bohom, určite by som urobila pokrok. Keď som o tom takto premýšľala, cítila som sa vo svojej povinnosti pokojnejšie a pevnejšie. V minulosti som často hovorila o svojej slabej kvalite, a tie slová „slabá kvalita“ boli ako kliatba, ktorá ma pevne zväzovala, čo spôsobovalo, že som sa utápala v horkosti a vyčerpaní a nerobila som v živote žiadny pokrok. Teraz som vo svojom srdci cítila pocit oslobodenia. Odvtedy som sa pri konaní svojej povinnosti zamerala na praktizovanie podľa Božích slov, a čo sa týka mojich nedostatkov a slabín, vybavovala by som sa príslušnými pravda-princípmi. Vo veciach, ktorým som nerozumela, by som sa modlila k Bohu a učila sa od skúsených sestier. Takto som vo svojej povinnosti začala cítiť Božie vedenie, lepšie chápať princípy a jasnejšie som porozumela záležitostiam, ktoré boli predtým nejasné, a práca na evanjeliu priniesla aj nejaké výsledky. Hoci mám stále veľa nedostatkov, som ochotná spoliehať sa na Boha, aby som dobre konala svoju povinnosť. Bohu vďaka!