List pre Nuoyi

Yuxun, Čína

Drahá Nuoyi,

Ako si sa v poslednom čase mala? Vo svojom poslednom liste si mi spomenula, že už nekonáš povinnosť ako polievačka a vodcovia ti dali na starosť všeobecné záležitosti. Mala si pocit, že ti táto povinnosť nedovoľuje vyniknúť a získať si úctu druhých, takže sa ti chcelo odolávať a zdráhala si sa spolupracovať. Rozmýšľam, či sa tvoj stav v poslednom čase zlepšil. Aj ja som taký v minulosti zažila. Neskôr som však vďaka čítaniu Božích slov trochu porozumela svojej skazenej povahe, pre ktorú som sa usilovala o povesť a postavenie, a tiež napravila svoje mylné názory na povinnosti, ktoré som potom začala konať svedomito. Tentoraz sa s tebou v tomto liste chcem podeliť o svoju skúsenosť. Dúfam, že ti to trochu pomôže.

Keď som v októbri 2021 začínala ako vodkyňa, bez ohľadu na to, koľko bolo hodín, som každý deň po práci čítala Božie slová. Myslela som si: „Pokiaľ budem viac rozumieť pravde a budem vedieť vyriešiť všetky problémy, s ktorými sa stretávam, bratia a sestry budú vidieť, že mám pravdu-reality, a určite si o mne vytvoria vysokú mienku.“ O pol roka neskôr som pre svoju chabú kvalitu, veľký dôraz na hrdosť a postavenie a to, že ma často obmedzovala moja skazená povaha, nedosiahla dobré výsledky vo svojich povinnostiach a prepustili ma. Vodcovia ma na základe mojich zručností poverili tým, aby som bratom a sestrám pomáhala s problémami s počítačmi. Stav, ktorý som vtedy zjavovala, bol veľmi podobný tomu tvojmu. Myslela som si: „Je to iba nenápadná úloha, ktorá si vyžaduje fyzickú drinu, a bez ohľadu na to, koľko sa narobím, o tom nik nebude vedieť.“ Až vďaka čítaniu Božích slov som si uvedomila, že toto prerozdelenie povinností obsahuje Boží úmysel a mala by som sa podriadiť a prijať ho. Stále som sa však nemohla ubrániť myšlienke: „Práca vo všeobecných záležitostiach sa nebude nijak vyvíjať. Bez ohľadu na to, ako dobre ju budem robiť, si nezískam úctu druhých. Je lepšie byť vodkyňou, čo je vyššia a prestížnejšia pozícia.“ Hoci som svoju povinnosť konala, nikdy som v nej nenazbierala dosť nadšenia, a keď som začula, že za vodkyňu zvolili sestru Zhou Ting, ktorá bola nováčikom s dobrou kvalitou a rýchlo napredovala, tak ma to rozrušilo obzvlášť: „Riešenie problémov mi síce ide o trochu menej, no mala by som byť lepšia ako nováčik. Prečo som stále poverená všeobecnými záležitosťami, keď z tohto nováčika spravili vodkyňu? Čo si o mne pomyslia bratia a sestry?“

Jedného dňa k nám na zhromaždenie prišli vodcovia a ja som bola v druhej miestnosti, kde som pomáhala s počítačovými problémami. Prepočula som, ako sa v duchovnom spoločenstve rozprávajú o rozvíjaní ľudí a hovoria, že niektorí ľudia síce veria v Boha len niekoľko rokov, no majú dobrú kvalitu a viac sa usilujú o pravdu, takže sa ich oplatí rozvíjať, zatiaľ čo iní aj napriek dlhoročnej viere v Boha dosiahli iba nepatrný pokrok a ešte aj majú zlú kvalitu, takže to u nich nemá cenu. Keď som to začula, pocítila som v srdci veľkú bolesť a pomyslela som si: „Vari nie som aj ja tým druhom človeka, ktorý nie je hodný rozvíjania? Zdá sa, že som schopná iba určitej práce vo všeobecných záležitostiach a nemám žiadnu šancu vyniknúť.“ Jeden z vodcov po chvíli zavrel dvere a ja som sa cítila ešte zdeptanejšie. Premýšľala som: „Vyššie postavení vodcovia sa s nami zhromažďovali, aby sa s nami rozprávali v duchovnom spoločenstve, aj predtým, keď som ešte vodkyňou bola ja, a aj ja som bola jednou z tých, ktorých rozvíjali. No teraz tu som len na to, aby som riešila problémy s počítačmi, a som iba obyčajný pracovník, ktorý pracuje fyzicky a plní úlohy.“ Navyše mi napadlo, že ma všetci cirkevní vodcovia na zhromaždení poznajú, a premýšľala som, čo by si o mne pomysleli, keby vedeli, že teraz konám túto povinnosť. Čím viac som o tom premýšľala, tým zdeptanejšia som bola, a keď nastal čas, aby som im po oprave počítača vysvetlila, ako používať isté vybavenie, vôbec sa mi tam nechcelo ísť. Cítila som sa len ako podradná pracovníčka, ktorá nie je na rovnakej úrovni ako oni, a ešte dlho som krúžila po miestnosti, než som sa tam s nimi neochotne išla porozprávať. Keď som sa vrátila, cítila som sa veľmi nepríjemne a myslela som si, že bez ohľadu na to, ako veľmi sa mi darilo, nik sa o tom nedozvie ani o mne nebude mať vysokú mienku. Aký má potom zmysel venovať tomu toľko času a úsilia? To už rovno môžem robiť len toľko, čo zvládnem. Po tomto som už do svojej povinnosti prestala vkladať srdce. Vždy, keď mi bratia a sestry kládli otázky, odpovedala som bez toho, aby som ich dôkladne zvážila, a nezhŕňala som problémy ani odchýlky vo svojej práci. Navyše som nevenovala pozornosť získavaniu zručností a nechcelo sa mi obetovať čas ani úsilie učeniu, takže som sa iba uspokojila s dokončovaním úloh, ktoré som mala poruke. Nemala som vtedy vo svojej povinnosti bremeno a večer som sa preto zvykla cítiť ospalo. Až neskôr som si uvedomila, že nie som v správnom stave, a modlila som sa k Bohu s prosbou, aby ma viedol, nech svoje problémy rozpoznám.

Vo svojom hľadaní som si prečítala tieto Božie slová: „V Božom dome sa neustále spomína prijatie Božieho poverenia a správne vykonávanie povinnosti. Ako vzniká povinnosť? Všeobecne povedané, vzniká ako výsledok Božieho diela riadenia, ktorým Boh prináša spásu ľudstvu; konkrétne povedané, ako sa Božie dielo riadenia rozvíja medzi ľuďmi, objavuje sa rôzna práca, ktorá vyžaduje spoluprácu ľudí a jej dokončenie. Z toho vyplývajú zodpovednosti a poslania, ktoré majú ľudia plniť, a tieto zodpovednosti a poslania sú povinnosťami, ktoré Boh udeľuje ľudstvu.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Čo znamená primerané vykonávanie povinnosti?) „Nech je tvoja povinnosť akákoľvek, nerozlišuj medzi vysokou a nízkou. Predpokladajme, že povieš: ‚Hoci je táto úloha poverením od Boha a prácou Božieho domu, ak ju urobím, ľudia by na mňa mohli pozerať zhora. Iní dostanú prácu, ktorá im umožňuje vyniknúť. Ja som dostal túto úlohu, ktorá mi neumožňuje vyniknúť, ale núti ma namáhať sa v zákulisí; je to nespravodlivé! Nebudem konať túto povinnosť. Moja povinnosť musí byť taká, aby som vynikol pred ostatnými a urobil si meno – a aj keď si meno neurobím ani nevyniknem, stále z toho musím mať úžitok a cítiť sa fyzicky pohodlne.‘ Je to prijateľný postoj? Byť vyberavý znamená neprijímať veci od Boha; znamená to robiť rozhodnutia podľa vlastných preferencií. To nie je prijatie tvojej povinnosti; je to odmietnutie tvojej povinnosti, prejav tvojej vzdorovitosti voči Bohu. Takáto vyberavosť je znečistená tvojimi individuálnymi preferenciami a túžbami. Keď uvažuješ o svojom vlastnom prospechu, svojej povesti a podobne, tvoj postoj k tvojej povinnosti nie je podriadený.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Čo znamená primerané vykonávanie povinnosti?) Z Božích slov som pochopila, že nezáleží na tom, akú povinnosť človek koná. Je to poslanie a záväzok, ktorým ho Boh poveril, a neexistuje nič také ako vysoké či nízke povinnosti. Ak ich tak niekto rozdeľuje, pričom túži robiť iba tie, vďaka ktorým vynikne, a vyhýba sa tým druhým, odmieta tým svoju povinnosť a prejavuje nedostatok skutočnej podriadenosti Bohu. Ako som tak nad sebou vo svetle Božích slov uvažovala, pochopila som, že som k svojim povinnostiam pristupovala podľa osobných preferencií a vždy som túžila robiť len tie nápadnejšie. Keď si spomeniem na časy, keď som bola vodkyňou, veľmi som sa snažila a konala som svoje povinnosti s veľkým nadšením, aby si ma vyššie postavení vodcovia vysoko cenili a aby som si získala úctu bratov a sestier. No keď prišlo na pracovanie vo všeobecných záležitostiach, mala som pocit, že konám len fyzickú robotu a zastávam bezvýznamnú úlohu. Vnímala som tento druh povinnosti ako čosi nižšie a mala som pocit, že neponúka žiadnu možnosť vyniknúť, takže som sa pri jej konaní necítila motivovaná. A predovšetkým vo chvíli, keď som vodcu začula hovoriť, že niektorí dlhoroční veriaci s chabými kvalitami a pomalým pokrokom nemajú hodnotu na rozvíjanie, cítila som, že som ešte nehodnejšia ako nováčikovia a viem zvládnuť len určitú prácu vo všeobecných záležitostiach. Bola som z toho obzvlášť skormútená a stratila som motiváciu konať svoje povinnosti. Nevkladala som srdce do vecí, ktoré som mala robiť, a to mojim povinnostiam spôsobilo istú stratu. Napadlo mi vtedy, ako je povinnosť záväzkom od Boha a že by som ju mala od Neho prijať, podriadiť sa a plniť si záväzky, ktoré sú len moje, nech už to priťahuje veľa pozornosti alebo málo. No keďže som mala pocit, že som stratila tvár a moja túžba po postavení sa nenaplnila, začala som odolávať, vyjednávať, prepadať negativite a poľavovať v práci. Nedala som si tú námahu zamýšľať sa nad problémami, ktoré sa v mojich povinnostiach vyskytli, a riešiť ich a rovnako som ani neštudovala a nezískavala potrebné zručnosti. Niektoré problémy som preto nedokázala vyriešiť samostatne a bratia a sestry, s ktorými som pracovala, tak mali viac práce. Príliš som sa zameriavala na svoju povesť a postavenie. Zaujímala ma len moja vlastná márnivosť, hrdosť a osobné záujmy, a to aj za cenu, že to zdrží cirkevnú prácu. Pochopila som, že vo vzťahu k zmene svojich povinností vôbec nie som poslušná a nemám žiadne svedomie ani rozum.

Neskôr som si prečítala ďalší úryvok z Božích slov: „Pre antikristov nie sú povesť a postavenie nejakou dodatočnou požiadavkou a už vôbec nie vecami, ktoré sú im cudzie, bez ktorých by sa zaobišli. Sú súčasťou prirodzenosti antikristov, sú v ich kostiach, v ich krvi, sú im vrodené. Antikristom nie je ľahostajné, či majú dobrú povesť a postavenie; to nie je ich postoj. Aký je teda ich postoj? Povesť a postavenie sú úzko spojené s ich každodenným životom, s ich každodenným stavom, s tým, o čo sa denne usilujú. A tak pre antikristov sú postavenie a povesť ich životom. Bez ohľadu na to, ako žijú, bez ohľadu na to, v akom prostredí žijú, bez ohľadu na to, akú prácu robia, bez ohľadu na to, o čo sa usilujú, aké sú ich ciele a aké je ich životné smerovanie, všetko sa točí okolo dobrej povesti a vysokého postavenia. A tento cieľ sa nemení; nikdy nedokážu odložiť tieto veci bokom. To je pravá tvár antikristov a ich podstata. Mohli by ste ich dať do pralesa hlboko v horách, no ani tam by sa nevzdali svojho úsilia o povesť a postavenie. Môžete ich zaradiť medzi hocijakú skupinu ľudí, no jediné, na čo dokážu myslieť, je aj tak ich povesť a postavenie. Hoci antikristi tiež veria v Boha, úsilie o povesť a postavenie považujú za ekvivalent viery v Boha a prikladajú mu rovnakú váhu. To znamená, že keď kráčajú po ceste viery v Boha, zároveň sa usilujú o svoju vlastnú povesť a postavenie. Dá sa povedať, že antikristi v srdci veria, že usilovať sa o pravdu v ich viere v Boha znamená usilovať sa o povesť a postavenie; že úsilie o povesť a postavenie je tiež úsilím o pravdu a že získať povesť a postavenie znamená získať pravdu a život. Ak cítia, že nemajú žiadnu povesť, zisky ani postavenie, že ich nikto neobdivuje, nectí ani nenasleduje, potom sú veľmi sklamaní, veria, že viera v Boha nemá zmysel ani hodnotu, a vravia si: ‚Je taká viera v boha zlyhaním? Je to beznádejné?‘ V srdci často uvažujú o takýchto veciach, uvažujú o tom, ako si môžu vydobyť miesto v Božom dome a ako môžu mať v cirkvi vznešenú povesť, aby ľudia počúvali, keď hovoria, podporovali ich, keď konajú, nasledovali ich, kamkoľvek idú, a aby mali v cirkvi posledné slovo, slávu, zisk a postavenie – v srdci sa skutočne sústreďujú na takéto veci. Práve o toto sa takíto ľudia usilujú. Prečo stále premýšľajú o týchto veciach? Po prečítaní Božích slov a po vypočutí kázní, naozaj tomu všetkému nerozumejú, naozaj nie sú schopní to všetko rozlíšiť? Naozaj nie sú Božie slová a pravda schopné zmeniť ich predstavy, myšlienky a názory? Vôbec to nie je tak. Problém spočíva v nich, je to vonkoncom preto, lebo nemilujú pravdu, lebo v srdci majú odpor k pravde a v dôsledku toho ju vôbec neprijímajú – čo je dané ich prirodzenosťou-podstatou.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Tretia časť)) Božie slová odhaľujú, že tí, ktorí sú antikristmi, pristupujú k povesti a postaveniu ako k svojmu životu. Bez ohľadu na to, akú povinnosť konajú alebo v koho spoločnosti, vždy zmýšľajú tak, aby to bolo v záujme ich povesti a postavenia, a ak si nezískajú úctu a obdiv ostatných, majú pocit, že ich život je bezcenný. Keď nad tým uvažujem, nenazerala som na úsilie presne ako antikristi? Odmalička ma ovplyvňovali satanove jedy ako „ľudia potrebujú hrdosť tak, ako strom potrebuje kôru“, „človek zanecháva svoje meno všade, kde sa zdržiava, tak ako vták zanecháva svoje volanie všade, kde lieta“ a „človek sa derie nahor, voda tečie nadol“. Vzala som úsilie o povesť a postavenie za cieľ svojho života a chcela som si získať úctu ostatných, nech už som robila čokoľvek. Keď som chodila do školy, závidela som tým, ktorí zastávali vysoké pozície a mali prestíž, a verila som, že si ich ľudia vážia, kamkoľvek prídu. Myslela som si, že ak sa stanem niekým takým, môj život bude mať hodnotu, a tak som sa usilovne učila a dúfala, že mi raz moje úsilie prinesie dobrú prácu a získa priazeň ostatných. Moje názory na úsilie pritom ostali rovnaké aj po tom, čo som uverila v Boha. Ako vodkyňa som si bez ohľadu na to, koľko bolo roboty s mojou povinnosťou, čítavala Božie slová a snažila som sa vyzbrojiť väčším počtom právd, aby som vyriešila problémy bratov a sestier a získala si tak ich úctu. Na zhromaždeniach som neustále hĺbala, ako sa v duchovnom spoločenstve rozprávať s bratmi a sestrami, aby mnou nepohŕdali. A keďže som mala nesprávny úmysel a nebola v dobrom stave, ovplyvnilo to efektivitu zhromaždení. Aj pri práci vo všeobecných záležitostiach som stále nasledovala starú cestu. Mala som strach, že sa budú ľudia nado mňa povyšovať, a po tom, čo som pre vodcov vyriešila problémy s počítačom, som sa preto ani neodvážila čeliť niečomu takému jednoduchému, ako prehodiť s nimi jediné slovo. Vnútorne som sa cítila veľmi potláčaná. Následne som svoje povinnosti konala veľmi pasívne, čo malo vplyv aj na prácu. Pochopila som, že všetky moje myšlienky a úmysly v každej povinnosti, ktorú som konala, sa zameriavali na moju vlastnú povesť a postavenie. Vari som tým nenasledovala cestu antikristov? Bolo zrejmé, že som bola nanič – nemala som pravdu-reality a mala som chabú kvalitu aj dosť vážne skazenú povahu. Namiesto toho, aby som sklonila hlavu a konala svoju povinnosť, som sa neustále zaoberala svojou hrdosťou a postavením. A keď som tie veci nedostala, začala som byť negatívna a zdeptaná a stratila motiváciu vo svojich povinnostiach. Povesť a postavenie ma naozaj spútali tak pevne, že dominovali každému dňu môjho života. Vo všetkom, čo som urobila, som túžila po úcte a schválení druhých. Žiť týmto spôsobom bolo naozaj nesmierne bolestivé! Boh mi dal príležitosť konať moju povinnosť, aby som sa mohla usilovať o pravdu a konaním povinnosti dosiahla zmenu svojej povahy. No ja som ju nekonala svedomito ani nevyvíjala snahu o úsilie o pravdu, pričom som s cieľom získať si uznanie druhých neustále hľadala povesť a postavenie. Keď som stratila tvár alebo postavenie, vybila som si to na svojej povinnosti, a keď som ju konala, správala som sa pri tom nezodpovedne. Vzdorovala a odolávala som tým Bohu! Teraz už mi bolo jasné, že zaslepené úsilie o slávu, zisk a postavenie je nesmierne nebezpečné. Vždy, keď boli v stávke, som sa totiž sťažovala a odolávala a pri konaní povinnosti sa ma zmocňovala pasivita a negativita, takže tým práca utrpela straty. Ak by som sa takto tvrdohlavo usilovala ďalej, Boh by ma nakoniec iba zavrhol a vyradil. A vieš čo, Nuoyi? Keď som si tieto veci uvedomila, mala som strach a premýšľala som: „Už sa ďalej nemôžem usilovať na tejto zlej ceste. Musím si naplno vážiť túto príležitosť, ktorú mi Boh dal, aby som konala svoju povinnosť.“

Prečítala som si ďalší úryvok z Božích slov, ktorý mi trochu pomohol porozumieť, ako svoju pozíciu zaradiť. Všemohúci Boh hovorí: „Ak si myslíte, že vaša kvalita je veľmi slabá, že nemáte schopnosť rozlíšiť dobré od zlého a že nemáte schopnosť porozumieť pravde, potom nebuďte príliš zhovievaví k svojim ambíciám a túžbam pri čomkoľvek, čo robíte, a neuvažujte o tom, ako sa snažiť získať nejakú funkciu v cirkvi – ako sa stať cirkevným vodcom – byť vodcom nie je také jednoduché. Ak nie ste čestným človekom a nemáte lásku k pravde, potom len čo sa stanete vodcom, budete buď antikristom alebo falošným vodcom. … Ak máte zmysel pre bremeno voči cirkevnej práci a chcete sa do nej zapojiť, je to dobré; ale musíte uvažovať o tom, či rozumiete pravde, o tom, či ste schopní hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde na vyriešenie problémov, o tom, či ste schopní skutočne sa podriadiť Božiemu dielu a o tom, či ste schopní poriadne vykonávať cirkevnú prácu podľa pracovných opatrení. Ak spĺňate tieto kritériá, môžete sa uchádzať o pozíciu vodcu alebo pracovníka. Tým chcem povedať, že ľudia si musia prinajmenšom uvedomovať samých seba. Najprv sa pozrite, či ste schopní rozlišovať ľudí, či dokážete pochopiť pravdu a robiť veci podľa princípu. Ak spĺňate tieto požiadavky, ste vhodní na pozíciu vodcu alebo pracovníka. Ak nie ste schopní sami seba zhodnotiť, môžete sa spýtať ľudí vo svojom okolí, ktorí vás poznajú alebo sú vám blízki. Ak všetci hovoria, že nemáte dostatočnú kvalitu, aby ste boli vodcom, a že už len to, že dobre vykonávate svoju súčasnú prácu, je dosť dobré, potom by ste mali sami seba rýchlo spoznať. Keďže máte slabú kvalitu, netrávte všetok čas túžbou stať sa vodcom – robte len to, čo môžete, konajte svoju povinnosť riadne, s oboma nohami pevne na zemi, aby ste mohli zostať pokojní. To je tiež dobré. A ak ste schopní byť vodcom, ak naozaj máte takú kvalitu a talent, ak máte pracovnú schopnosť a zmysel pre bremeno, potom ste presne takým druhom talentovaných ľudí, akí v Božom dome chýbajú, a určite budete povýšení a rozvíjaní; vo všetkých veciach je však Boží čas. Toto želanie – túžba byť povýšený – nie je ambíciou, ale musíte mať kvalitu a spĺňať kritériá, aby ste boli vodcom. Ak je vaša kvalita slabá, ale napriek tomu trávite všetok svoj čas tým, že túžite byť vodcom, prevziať nejakú dôležitú úlohu, byť zodpovedný za celkovú prácu alebo robiť niečo, čo vám umožní vyniknúť, potom vám hovorím: je to ambícia. Ambícia môže privodiť katastrofu, a tak by ste sa mali mať na pozore. Všetci ľudia túžia po postupe a sú ochotní usilovať sa o pravdu, čo nie je problém. Niektorí ľudia majú kvalitu, spĺňajú kritériá, aby sa stali vodcami, a sú schopní usilovať sa o pravdu, a to je dobrá vec. Iní kvalitu nemajú, preto by sa mali držať svojej povinnosti, poriadne vykonávať povinnosť, ktorá je priamo pred nimi, a robiť ju podľa princípu a podľa požiadaviek Božieho domu; je to pre nich lepšie, bezpečnejšie, reálnejšie.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (5)) Nuoyi, nezískala si niečo čítaním tohto úryvku z Božích slov aj ty? Ja som vďaka nemu pochopila, že ak niekto má tú kvalitu aj pracovné schopnosti a spĺňa kritériá byť vodcom, tak ho Boží dom určite povýši a bude ho rozvíjať. No ak je jeho kvalita slabá a on tieto kritériá na vodcu nespĺňa, tak ani ako vodca nebude vedieť konať skutočnú prácu a nevyhne sa tomu, aby spôsobil straty tej cirkevnej. Vždy som si myslela, že mi pozícia vodkyne umožní získať uznanie ostatných, no nikdy som neuvažovala o tom, či na to vlastne spĺňam kritériá. Keď si spomeniem na časy, keď som bola vodkyňou, nebola som schopná jasne vidieť ani riešiť problémy, ktoré sa našli v povinnostiach bratov a sestier. Pri veľkom počte úloh som ich nevedela zvládnuť všetky naraz a nedokázala som ani poriadne vykonať prácu, za ktorú som zodpovedala najmä ja. Navyše ma príliš zaujímalo moje postavenie, takže som sa pri konaní povinnosti nezameriavala na hľadanie pravdy-princípov a sústavne myslela na to, aké duchovné spoločenstvo by mi získalo uznanie bratov a sestier. Moje srdce sa nevedelo úprimne oddať mojej povinnosti a nedosiahla som v nej žiadne výsledky. Vyššie postavení vodcovia mi ju pridelili podľa princípov, čo by prospievalo cirkevnej práci a slúžilo ako moja ochrana. Povinnosť, ktorú teraz konám, si vyžaduje, aby som mala určité technické zručnosti, a ja si ich viem osvojiť a tak ku nej prispieť. Je pre mňa vhodná. Ako vraví Boh: „Niektorí ľudia majú kvalitu, spĺňajú kritériá, aby sa stali vodcami, a sú schopní usilovať sa o pravdu, a to je dobrá vec. Iní kvalitu nemajú, preto by sa mali držať svojej povinnosti, poriadne vykonávať povinnosť, ktorá je priamo pred nimi, a robiť ju podľa princípu a podľa požiadaviek Božieho domu; je to pre nich lepšie, bezpečnejšie, reálnejšie.“ A vskutku, pre tých, ktorí spĺňajú kritériá na to, aby sa stali vodcami, je to, že ich Boží dom povýši a rozvíja, dobrá vec, pretože im to umožňuje viac trénovať, vstúpiť do rôznych aspektov pravdy-princípov a využiť praktické skúsenosti na pomoc bratom a sestrám, čo je dobré aj pre cirkevnú prácu. Ibaže tí, ktorí tieto kritériá nespĺňajú, by radšej mali neochvejne konať povinnosti, ktoré zvládnu, pričom tiež môžu vstúpiť do niektorých právd-realít a mať nakoniec možnosť spásy. Vďaka tomuto uvedomeniu som trochu lepšie pochopila Boží úmysel. Boh nám takéto prostredia opatril na to, aby nám pomohol presne pochopiť samých seba. Musím si nájsť pozíciu, na ktorú sa hodím, a konať svoju povinnosť vecne. To je to najdôležitejšie a takýto rozum by som mala mať.

Prečítala som si ďalší úryvok z Božích slov: „Pred pravdou sú si všetci rovní. Tí, ktorí sú povýšení a rozvíjaní, nie sú oveľa lepší ako ostatní. Každý zažíva Božie dielo približne rovnako dlho. Tí, ktorí neboli povýšení a rozvíjaní, by sa mali pri konaní svojich povinností tiež usilovať o pravdu. Nikto nesmie ostatným odopierať právo usilovať sa o pravdu. Niektorí ľudia sú vo svojom úsilí o pravdu horlivejší a majú určitú kvalitu, takže sú povýšení a rozvíjaní. Dôvodom sú pracovné potreby Božieho domu. Prečo má teda Boží dom také princípy na povyšovanie a rozvoj ľudí? Keďže existujú rozdiely v kvalite a charaktere ľudí a každý človek si vyberá inú cestu, vedie to k rôznym výsledkom vo viere ľudí v Boha. Tí, ktorí sa usilujú o pravdu, sú spasení a stávajú sa ľuďmi kráľovstva, zatiaľ čo tí, ktorí pravdu vôbec neprijímajú a ktorí nie sú verní pri konaní svojej povinnosti, sú vyradení. Boží dom rozvíja a používa ľudí na základe toho, či sa usilujú o pravdu a či sú verní pri konaní svojej povinnosti. Existuje v Božom dome rozdiel v hierarchii rôznych ľudí? Zatiaľ neexistuje hierarchia z hľadiska pozícií, hodnoty, postavenia alebo reputácie rôznych ľudí. Aspoň v období, keď Boh pracuje na spáse a vedení ľudí, neexistuje rozdiel medzi hodnosťami, pozíciami, hodnotou alebo postavením rôznych ľudí. Jediné, čo sa líši, je deľba práce a vykonávané roly a povinnosti. Samozrejme, počas tohto obdobia sú niektorí ľudia výnimočne povyšovaní a rozvíjaní, aby vykonávali niektoré špeciálne práce, zatiaľ čo niektorí ľudia takéto príležitosti nedostávajú z rôznych dôvodov, ako sú problémy s ich kvalitou alebo rodinným prostredím. No vari Boh nespasí tých, ktorí takéto príležitosti nedostali? Nie je to tak. Sú ich hodnota a pozícia nižšie ako hodnota a pozícia iných? Nie. Pred pravdou sú si všetci rovní, každý má možnosť usilovať sa o pravdu a získať ju a Boh s každým zaobchádza spravodlivo a rozumne.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (5)) Vďaka čítaniu Božích slov som si uvedomila, že pred pravdou sú si všetci rovní. Ľudia sa v Božom dome posudzujú podľa ich kvalít, osobností a úsilia o pravdu, aby sa určilo, či ich možno rozvíjať. Neexistuje žiadny hierarchický rozdiel medzi tými, ktorých povýšia a rozvíjajú, a tými, ktorých nie. Jediný rozdiel je v každého rozdelení práce. No ja som si myslela, že vodca má vyššie postavenie a je čosi ako úradník, zatiaľ čo niekto, kto robí vo všeobecných záležitostiach, stojí nižšie a pripomína podradného robotníka. Merala som povinnosti v Božom dome zo svetského pohľadu, čo sa vôbec nezhoduje s Božími slovami. Božie slová napravili moje mylné názory. Pravda, ktorú Boh v Božom dome dáva ľuďom, je bez ohľadu na povinnosť, ktorú človek koná, tá istá a rovnako je to aj s príležitosťami, ktoré Boh dáva ľuďom, aby získali pravdu. Nepozerá sa na to, akú povinnosť človek koná, ale na to, či sa usiluje o pravdu. Pokiaľ má srdce na správnom mieste, vie sa podriadiť Božím opatreniam a praktizuje všetko, čomu rozumie, tak ho Boh osvieti a bude ho viesť, aj keby mal chabú kvalitu. Spomenula som si na sestru Hai Lun, ktorá túto povinnosť konala spolu so mnou. Nemala veľmi dobrú kvalitu, no mala vo svojej povinnosti zmysel pre bremeno. Rýchlo sa naučila všetky potrebné zručnosti, pohotovo prijala akúkoľvek úlohu riešiť problémy, nech už to bolo kdekoľvek, a podriadila sa jej. Hai Lun do svojej povinnosti vkladala srdce, a tak od Ducha Svätého získala osvietenie a vedenie a jej povinnosť mala výsledky. Božia povaha je spravodlivá. Boh nikoho nezvýhodňuje. Pokiaľ sa človek úprimne usiluje o pravdu, môže ju získať, bez ohľadu na to, akú povinnosť koná. Keď som si to uvedomila, mala som v tom oveľa jasnejšie. Pochopila som, že by som sa pri konaní svojej povinnosti mala skôr zamerať na usilovanie sa o pravdu, než aby som sa zaujímala o postavenie.

Nuoyi, teraz už sa dokážem podriadiť práci vo všeobecných záležitostiach a poučila som sa. Predtým som bývala negatívna, ulievala som sa, nemala som bremeno vo svojej povinnosti a neusilovala som sa rozmýšľať, aby som v práci vyriešila problémy. No teraz už je to oveľa lepšie. Sústreďujem sa na rozpoznávanie odchýlok vo svojich povinnostiach a aktívne pracujem na tom, aby som tieto problémy vyriešila. Predtým som nebola iniciatívna v získavaní technických zručností a nevenovala žiadne úsilie ani čas štúdiu tých zložitejších, no teraz už som ochotná priučiť sa technickým zručnostiam, ktoré si moje povinnosti vyžadujú. Hoci stále čelím istým ťažkostiam, už k nim nepristupujem so skazenou povahou ako predtým. Vďaka modlitbe a spoliehaniu sa na Boha som si osvojila nové technické zručnosti. Predtým som vnímala pomoc bratom a sestrám s počítačovými problémami ako obyčajnú úlohu. No teraz sa sústreďujem na svoj vstup do života. Keď vo svojich povinnostiach zjavujem skazené povahy, môžem hľadať Božie slová, aby som vyriešila svoje problémy a napravila svoj nesprávny stav. A keď vidím, ako sa z nováčikov stávajú vodcovia, tak už sa necítim ustaraná a viem tomu čeliť pokojne a správne. Uvedomila som si, aké je dôležité, aby človek pri plnení povinnosti mal úprimné srdce. Nezáleží na tom, akú koná. Ak má čisté a podriadené srdce a robí všetko, čo vie, môže to viesť k Božiemu osvieteniu a vedeniu a on vo svojich povinnostiach veľa získa. Nuoyi, získala si pre seba určité cesty praktizovania, keď si toto čítaš?

Dobre, to je nateraz všetko. Dúfam, že ti moja skúsenosť tentoraz pomohla, že ťa bude viesť, aby si čoskoro prekonala svoj negatívny stav, a že ti umožní pristupovať k svojim povinnostiam s úprimným srdcom a nesklamať starostlivé Božie úsilie, ktoré na nás vynaložil. Pokojne mi napíš a podeľ sa o niečo, čo si získala, alebo akékoľvek postrehy, ktoré máš.

S pozdravom

Yuxun

19. septembra 2023