Odmalička som vždy veľmi rada tancovala. Moja mama mi povedala, že keď som bola veľmi malá, vždy, keď hrala hudba, prirodzene som poskakovala do rytmu. Tanec ma bavil aj v staršom veku a obzvlášť ma zaujímalo všetko, čo s ním súviselo. Hlavne keď som v televízii videla, ako na javisku vystupujú tanečníci a s ľahkosťou vykonávajú veľmi náročné tanečné pohyby a očarení diváci sa na nich pozerajú, tlieskajú a povzbudzujú ich, nemohla som od nich oči odtrhnúť a ich vystúpenia na mňa mali veľký vplyv. Bolo to proste také krásne! Pomyslela som si: „Aké skvelé by bolo, keby som sa aj ja mohla stať tanečníčkou, vyjadrovať sa prostredníctvom tanca a vyslúžiť si potlesk a pochvalu publika!“ Aby som si svoj sen splnila, chodila som na hodiny tanca a začala som profesionálne trénovať. Počas tréningov som veľmi pozorne študovala pohyby učiteľa a snažila som sa správne zvládnuť každý pohyb. Môj učiteľ povedal, že mám veľký tanečný potenciál, a všetci, ktorí tam tiež trénovali, tvrdili, že ma v tanci určite čaká budúcnosť. Ich slová ma tešili a myslela som si, že mám na tanec naozaj talent a mohla by som urobiť tanečnú kariéru. Možno mi bolo dané z neba, aby som sa v tomto živote venovala tancu.

Neskôr som mala to šťastie, že som prijala dielo Všemohúceho Boha posledných dní, a vďaka sledovaniu cirkevných videí som sa dozvedela, že v cirkvi je aj tanečná povinnosť. Keď som sledovala bratov a sestry, ako spievajú, tancujú a velebia Boha, pomyslela som si: „V sekulárnom svete sa tancuje pre nevercov a tanec má malú hodnotu, ale tanec v cirkvi je povinnosťou a umožňuje mi velebiť Boha, čo má dosť veľký zmysel! Cirkevné videá sa navyše zverejňujú na internete a pozerajú ich ľudia na celom svete. Keby som v nich mohla ukázať svoje tanečné schopnosti, nevyslúžila by som si ešte väčšiu chválu a uznanie? Odteraz musím venovať nácviku tanca viac času, aby som si vyslúžila tanečnú povinnosť.“ Neskôr našu cirkev prenasledovala ČKS a mnoho bratov a sestier zatkli, takže sme sa skoro vôbec nemohli normálne zhromažďovať a konať svoje povinnosti, a už vôbec sme nemali možnosť založiť tanečnú skupinu. Tak veľmi som chcela odísť z Číny a praktizovať vieru a konať svoju povinnosť v slobodnej a demokratickej krajine. Aby som sa vyhla prílišnému napätiu, v každej voľnej chvíli som robila strečing a cvičila. Niekedy som pri tom počúvala hudbu a predstavovala si, ako na javisku účinkujem v tanečnom predstavení. Krátko na to počas zhromaždenia náhle dovnútra vtrhla polícia a začala zatýkať. Zadržali ma na 37 dní a neskôr ma do súdneho procesu prepustili na kauciu. V obave, že ma opäť zatknú, som odišla z domu a začala som sa skrývať. Každý deň som hľadela na nekonečnú modrú oblohu za oknom, snívala s otvorenými očami a premýšľala: „Teraz, keď ma zatkli, je to, akoby ma väznila ČKS. Odteraz nemôžem nikam slobodne chodiť a nemôžem opustiť krajinu. Ako budem mať ešte nádej vystupovať na javisku? Nie je to koniec môjho tanečného sna?“ Z týchto myšlienok som sa cítila hrozne. Neskôr ma cirkev poverila skladaním chválospevov, no hoci som navonok konala svoju povinnosť, nedávala som do toho svoje srdce. Dokonca som si myslela, že mi bolo súdené byť len tanečnicou a táto povinnosť pre mňa nie je vhodná. Keď môj vodca videl, že sa utápam v tomto negatívnom stave a nezlepšujem sa, prepustil ma.

Po prepustení som každý deň trávila v zmätenom otupení. Vždy, keď som myslela na to, že môj tanečný sen sa zrútil, cítila som sa zúfalá a bez smeru. V tejto svojej bezradnosti som sa modlila k Bohu: „Ó, Bože, viem, že ma prepustili, lebo som Ťa nejakým spôsobom znechutila, ale nie som vôbec vnímavá a neviem, kde som urobila chybu. Prosím, veď ma a osvieť ma, aby som spoznala samu seba.“ Takto som sa k Bohu modlila každý deň. Počas pobožnosti som raz natrafila na úryvok z Božích slov, vďaka ktorému som svoj problém do istej miery pochopila. Všemohúci Boh hovorí: „Ľudia si myslia, že na získavaní vedomostí nie je nič zlé a že je to úplne prirodzené. Povedať niečo spôsobom, ktorý znie príťažlivo, podporovať vznešené ideály alebo mať ambície znamená mať motiváciu a to by mala byť v živote tá správna cesta. Nie je to pre ľudí krajší spôsob života, keď môžu napĺňať svoje ideály alebo si úspešne budovať kariéru? Takýmto konaním si človek môže uctiť svojich predkov a zároveň má šancu niečo po sebe zanechať – nie je to dobrá vec? Je to dobrá vec v očiach svetských ľudí a pre nich by to malo byť správne a pozitívne. Nejde však pri tom len o to, že satan svojimi nekalými motívmi navádza ľudí na túto cestu? Samozrejme, nie. V skutočnosti je jedno, aké má človek vznešené ideály, aké realistické sú jeho túžby alebo aké správne môžu byť – všetko, čo chce človek dosiahnuť, a všetko, čo hľadá, je neoddeliteľne spojené s dvomi slovami. Tieto dve slová sú veľmi dôležité pre život každého človeka a sú to veci, ktoré má satan v úmysle človeku vštepiť. Ktoré dve slová to sú? ‚Sláva‘ a ‚zisk‘. Satan používa veľmi rafinovanú metódu – metódu, ktorá je v silnej zhode s predstavami ľudí a ktorá vôbec nie je radikálna. Prostredníctvom nej dosahuje, aby ľudia nevedomky prijali jeho spôsob života, jeho pravidlá, podľa ktorých majú žiť, a stanovili si životné ciele a smerovanie. Zároveň nevedomky začnú mať v živote ambície. Bez ohľadu na to, aké veľkolepé sa tieto životné ambície môžu zdať, sú neoddeliteľne spojené so ‚slávou‘ a ‚ziskom‘“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VI) Pri čítaní tohto úryvku som si zrazu uvedomila a rýchlo zistila, že kráčam po ceste hľadania slávy a zisku. V minulosti som si vždy myslela, že snaha splniť si svoje sny bola tou správnou životnou cestou. Myslela som si, že keď v živote niečo dosiahnem, znamená to, že mám ambíciu a snahu a že vyniknúť nad rovesníkmi a presadiť sa je spôsob, ako ukázať svoju hodnotu. Takto by som bola oveľa lepšia než tí, ktorí nemali žiadne sny ani ambície a boli spokojní so svojím priemerným životom. Až vtedy som si uvedomila, že honba za snami a túžbami je jedným zo spôsobov, ktorými satan kazí ľudí a núti ich kráčať po ceste hľadania slávy a zisku. Čím viac človek hľadá slávu a zisk, tým viac sa odkláňa od Božích požiadaviek. Boh žiada, aby sme čestne a prakticky konali ako stvorené bytosti a plnili si svoje povinnosti, ale tí, ktorí hľadajú slávu a zisk, myslia len na to, ako vyniknúť nad svojimi rovesníkmi a proste nikdy nie sú spokojní s tým, ako sa veci majú. Uvažovala som o tom, prečo som sa tak veľmi snažila stať sa tanečnicou. Keď som videla tanečníkov v televízii, ako si svojimi náročnými pohybmi získavajú potlesk divákov, pociťovala som obrovskú závisť a snívala som o dni, keď budem aj ja môcť stáť v samom strede javiska, budem stredobodom pozornosti všetkých, vyslúžim si ich ovácie a potlesk a dosiahnem svoj cieľ, ktorým bolo vyniknúť. Aby sa môj sen stal skutočnosťou, tanec som trénovala od svitu do mrku a mala som veľmi veľkú motiváciu. No keďže som po tom, ako ma zatkla ČKS, mala záznam v registri trestov, prišla som o možnosť odísť do zahraničia. Keď som si uvedomila, že môj sen bol zničený, zmocnila sa ma skľúčenosť a skleslosť a vo svojej povinnosti som sa stala ľahostajnou a nesústredenou. Ako keby som sa zmenila na iného človeka. Až vtedy som si uvedomila, že sláva a zisk sú prostriedky, ktorými satan ľudí vábi a kazí. Navonok môžu ľuďom priniesť chválu a uznanie, v skutočnosti ich však ideologicky kazia a nútia ich myslieť len na slávu a zisk, zabúdať na uctievanie Boha a už vôbec sa neusilovať o pravdu a neplniť svoju povinnosť. Nakoniec to povedie k tomu, že sa ľudia odklonia od Boha a úplne stratia príležitosť na spásu.

Neskôr som si prečítala ďalší úryvok z Božích slov. „To, ako si antikristi cenia svoju povesť a postavenie, presahuje rámec bežných ľudí a je to niečo v ich samotnej povahe-podstate; nie je to dočasný záujem ani prechodný vplyv ich okolia – je to niečo v ich živote, v ich kostiach, a je to teda ich podstata. Znamená to, že pri všetkom, čo antikristi robia, berú do úvahy predovšetkým svoju vlastnú povesť a postavenie, nič iné. Pre antikristov je povesť a postavenie ich životom a celoživotným cieľom. Vo všetkom, čo robia, je ich prvou úvahou: ‚Čo sa stane s mojím postavením? A s mojou povesťou? Ak to urobím, budem mať vďaka tomu dobrú povesť? Zvýši to moje postavenie v očiach ľudí?‘ To je prvá vec, na ktorú myslia, čo je dostatočným dôkazom, že majú povahu a podstatu antikristov; inak by o týchto problémoch neuvažovali. Dá sa povedať, že pre antikristov nie sú povesť a postavenie nejakou dodatočnou požiadavkou a už vôbec nie niečím cudzím, bez čoho by sa zaobišli. Sú súčasťou prirodzenosti antikristov, sú v ich kostiach, v ich krvi, sú im vrodené. Antikristom nie je ľahostajné, či majú dobrú povesť a postavenie; to nie je ich postoj. Aký je teda ich postoj? Povesť a postavenie sú úzko spojené s ich každodenným životom, s ich každodenným stavom, s tým, o čo sa denne usilujú. A tak pre antikristov sú postavenie a povesť ich životom. Bez ohľadu na to, ako žijú, bez ohľadu na to, v akom prostredí žijú, bez ohľadu na to, akú prácu robia, bez ohľadu na to, o čo sa usilujú, aké sú ich ciele a aké je ich životné smerovanie, všetko sa točí okolo dobrej povesti a vysokého postavenia. A tento cieľ sa nemení; nikdy nedokážu odložiť tieto veci bokom. To je pravá tvár antikristov a ich podstata. Mohli by ste ich dať do pralesa hlboko v horách, no ani tam by sa nevzdali svojho úsilia o povesť a postavenie. Môžete ich zaradiť medzi hocijakú skupinu ľudí, no jediné, na čo dokážu myslieť, je aj tak ich povesť a postavenie. Hoci antikristi tiež veria v Boha, úsilie o povesť a postavenie považujú za ekvivalent viery v Boha a prikladajú mu rovnakú váhu. To znamená, že keď kráčajú po ceste viery v Boha, zároveň sa usilujú o svoju vlastnú povesť a postavenie.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Tretia časť)) Boh odhalil, ako si antikristi cenia najmä povesť a postavenie a dokonca zachádzajú tak ďaleko, že ich považujú za svoj život a cieľ, o ktorý sa v živote usilujú. Je jedno, kedy a kde sa nachádzajú, na tom, o čo sa usilujú, sa nič nezmení. Presne takto to vlastne bolo aj u mňa. Od detstva som sa rada predvádzala a túžila po tom, aby ma ostatní obdivovali a chválili. Keď som videla, ako si tanečníci v televízii získavajú obdiv a priazeň publika, obdivovala som ich a túžila byť ako oni. Dokonca som si dala za cieľ, že sa stanem vynikajúcou tanečnicou. Svoj životný sen som nezmenila ani po vstupe do viery a konaní povinnosti a keď som nemohla konať tanečnú povinnosť vo svojej miestnej cirkvi, túžila som odísť do zahraničia, aby som si splnila svoj veľký sen vystúpiť na javisko ako tanečnica. Dokonca aj potom, keď ma zatkla ČKS a dostala som záznam do registra trestov, takže som nemohla opustiť krajinu, stále som nevedela prestať v jednom kuse myslieť na svoj tanečný sen, stala som sa negatívnou a zúfalou, lebo som nedosiahla svoj cieľ, svoju povinnosť som konala v povrchnom a negatívnom stave a flákala som sa. Často som premýšľala a neprestajne dumala o svojej budúcnosti a povesti. Svoju povinnosť som vnímala ako odrazový mostík, ktorý mi pomôže splniť si sny. Neplnila som si svoje patričné povinnosti a odolávala som Bohu! Keď som si to uvedomila, modlila som sa k Bohu: „Ó, Bože, prostredníctvom súdu a odhalenia Tvojich slov som zistila, ako hlboko som posadnutá slávou, ziskom a postavením. Stále sa snažím o dosiahnutie svojich snov a nekonám svoju patričnú povinnosť. Som ochotná kajať sa, zanechať tieto výstredné túžby a len sa snažiť plniť si svoju povinnosť.“

Neskôr som natrafila na tento úryvok z Božích slov: „Mal by si byť schopný plniť si svoje povinnosti, vykonávať svoje záväzky a povinnosť a odložiť bokom svoje sebecké túžby, úmysly a pohnútky; mal by si brať ohľad na Božie úmysly a na prvé miesto klásť záujmy Božieho domu, dielo cirkvi a povinnosť, ktorú máš vykonávať. Keď to budeš chvíľu zažívať, nadobudneš pocit, že je to dobrý spôsob správania sa. Znamená to žiť priamo a čestne a nebyť podlým, odporným človekom; znamená to žiť spravodlivo a so cťou, a nie byť opovrhnutiahodným, podlým človekom a naničhodníkom. Nadobudneš pocit, že takto by mal človek konať a že to je obraz, ktorý by mal žiť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojej skazenej povahy) Uvažovala som o tom, že v minulosti som svoju povinnosť konala, len aby som uspokojila svoju ambíciu a túžbu. Vôbec som nebrala do úvahy Božie úmysly a žila som prízemným a opovrhnutiahodným spôsobom. Vedela som, že ak dostanem ďalšiu možnosť konať povinnosť, budem musieť odložiť bokom svoje osobné túžby a svoju povinnosť konať dobre, aby som uspokojila Boha. Nemohla som sa ešte viac ľutovať a cítiť vinu. Nejaký čas som uvažovala a potom som opäť začala konať svoju povinnosť v cirkvi. Hoci sa týkala všeobecných záležitostí a nemala nič spoločné s tancom, vedela som, že Boh mi tým dáva šancu na pokánie, takže som bola ochotná podriadiť sa a plniť svoju povinnosť ako stvorená bytosť.

Takto prešlo viac ako pol roka, a hoci som už nebola negatívna a skľúčená z toho, že si nemôžem splniť sny, stále som pociťovala určitý zmätok. Niekedy som sa pýtala: „Mnohí ľudia majú talent, záujmy a záľuby, sú všetky tieto veci negatívne? Naozaj by sa ľudia nemali o tieto veci usilovať?“ Jedného dňa som si prečítala úryvok z Božích slov o tejto otázke, ktorý mi dal na moje otázky isté odpovede. Všemohúci Boh hovorí: „Záujmy a koníčky ľudí nie sú vo svojej podstate zlé a, samozrejme, nedá sa s istotou povedať, že sú to negatívne veci. Nemali by sa odsudzovať ani kritizovať. Je súčasťou normálnej ľudskej prirodzenosti, že ľudia majú v určitých oblastiach záujmy, koníčky a talenty – každý človek ich má. Niektorí ľudia radi tancujú, iných baví spievanie, kreslenie, hranie, mechanika, ekonomika, strojárstvo, medicína, poľnohospodárstvo, plachtárstvo alebo určité športy, ďalší radi študujú geografiu, geológiu alebo letectvo a ďalší sa, samozrejme, môžu vyžívať v štúdiu ešte menej známych predmetov. To všetko je bez ohľadu na záujmy a koníčky človeka súčasťou ľudskej prirodzenosti a normálneho ľudského života. Tieto veci by sa nemali haniť ako niečo negatívne a nemali by sa ani kritizovať a už vôbec nie zakazovať. To znamená, každý záujem alebo koníček, ktorý máš, je legitímny. Keďže každý záujem a koníček je legitímny a malo by byť dovolené, aby existoval, ako by sa malo pristupovať k ideálom a túžbam, ktoré s nimi súvisia? Niektorí ľudia majú napríklad radi hudbu. Hovoria: ‚Chcem sa stať hudobníkom alebo dirigentom,‘ a potom nedbajú na nič iné, len na to, aby mohli ísť študovať a zdokonalili sa v hudbe, pričom svoje životné ciele aj smerovanie zameriavajú na pozíciu hudobníka. Je to tak správne? (Nie je to tak správne.) Ak neveríš v Boha, ak si súčasťou sveta a tráviš svoj život napĺňaním ideálov a túžob, ktoré sú dané tvojimi vlastnými záujmami a koníčkami, niet k tomu čo dodať. Ak máš teraz ako človek veriaci v Boha takéto záujmy a koníčky a chceš celý svoj život venovať napĺňaniu ideálov a túžob, ktoré vychádzajú z tvojich vlastných záujmov a koníčkov, a chceš za to platiť cenu po celý život, je táto cesta dobrá alebo zlá? Oplatí sa ju presadzovať? (Neoplatí sa ju presadzovať.) Nehovorme ešte o tom, či sa ju oplatí alebo neoplatí presadzovať; ku všetkému by sa malo pristupovať vážne, takže ako to urobíš, aby si zistil, či je táto záležitosť správna alebo nie? Musíš brať do úvahy, či sú snahy, ideály a túžby, ktoré si si stanovil, nejakým spôsobom prepojené s Božími učeniami a Jeho spásou a tiež očakávaniami, ktoré od teba má, s Božím úmyslom spasiť ľudstvo, s tvojím poslaním a tvojou povinnosťou, či ti pomôžu dokončiť tvoje poslanie a účinnejšie si plniť povinnosť alebo či zvýšia tvoje možnosti byť spasený a pomôžu ti dosiahnuť uspokojenie Božích úmyslov. Ako obyčajný človek máš právo usilovať sa o svoje ideály a túžby, ale keď si svoje vlastné ideály a túžby uvedomíš a budeš sa usilovať o túto cestu, povedú ťa cestou spásy? Povedú ťa cestou bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu? Privedú ťa napokon k výsledku absolútnej podriadenosti Bohu a k Jeho uctievaniu? (Neprivedú.) To je isté. Vzhľadom na to, že neprivedú, a ty veríš v Boha, sú potom ideály a túžby, ktoré si si stanovil vďaka svojim záujmom, svojim koníčkom a dokonca aj svojim talentom a nadaniu, pozitívne alebo negatívne? Mal by si ich mať alebo nie? (Sú negatívne; nemali by sme ich mať.) Nemal by si ich mať.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (8)) Po prečítaní Božích slov som si uvedomila, že záujmy a záľuby sú súčasťou normálnej ľudskej prirodzenosti, človeku ich dal Boh a vo svojej podstate nie sú negatívne, ale keď sa na ne ľudia začnú pozerať ako na ideály a túžby, o ktoré sa treba usilovať, povaha problému sa zmení. Len čo niekto začne so svojou záľubou zaobchádzať ako s ideálom, o ktorý sa treba usilovať, určite jej bude venovať veľa času a energie. Bežným ľuďom sa môže zdať, že je to ich sloboda a právo, ale veriacim v Boha bude usilovanie sa o ideály a túžby do istej miery len brániť v plnení ich povinností. Navyše, ak sa ľudia snažia dosiahnuť svoje ideály, nemôžu sa podriadiť Božiemu ovládaniu a opatreniam a budú sa od Boha len ďalej vzďaľovať. Mám s tým priamu skúsenosť. Božie dielo posledných dní som prijala mladá, začala som konať svoju povinnosť a mala som možnosť usilovať sa o pravdu a dosiahnuť spásu. Nekráčala som však po správnej ceste, nevážila som si príležitosť, ktorú mi Boh dal, a trvala som na tom, že sa budem snažiť uskutočniť svoje sny. Keďže som všetky svoje myšlienky a energiu vložila do usilovania sa o svoje ideály a túžby a nesústredila som sa na usilovanie sa o pravdu, dlhý čas som vo svojej povinnosti nedosiahla žiadny pokrok. Môj pohľad na život a hodnoty mali satanskú prirodzenosť. Keď ma zatkla polícia, nehľadala som pravdu a nepoučila sa z tejto skúsenosti, namiesto toho som začala odolávať a obviňovať Boha, že prostredie, ktoré ovládal po mojom trestnom zázname, mi znemožnilo vycestovať do zahraničia a zrútil sa môj sen stať sa tanečnicou. Ako stvorená bytosť som sa mala podriadiť opatreniam Stvoriteľa a prostredníctvom svojich skúseností pochopiť Boží úmysel. Ja som však tvrdohlavo lipla na svojom sne, nebola som spokojná s Božou zvrchovanosťou a opatreniami a vo svojej povinnosti som bola ľahostajná a nesústredená. Ako by Boh nebol mojím postojom a správaním znechutený? Keby som sa nevzdala usilovania sa o svoje sny a túžby a jedného dňa bola schopná konať povinnosť ako tanečnica, určite by som o sebe svedčila a dala o sebe vedieť, aby som uskutočnila svoj sen. Svedčiť vo svojej povinnosti o sebe namiesto o Bohu bol akýsi druh opozície voči Bohu a Boh by to mal prekliať!

Prečítala som si ďalší úryvok Božích slov. „Ak niekoho zaujíma umenie, musí sa mu venovať aj profesijne a musí v ňom pracovať po celý život? Nie nevyhnutne. Závisí to od Božieho nariadenia, od toho, ako Boh uplatňuje svoju zvrchovanosť a ako veci usporadúva. Ak pre nich Boh zariadi, aby pracovali v oblasti umenia, nikdy počas svojho života túto sféru neopustia. Ak však Boh pre nich neusporiadal ani nenariadil, aby pracovali v tejto oblasti, budú to mať len ako záujem a záľubu, a aj keď ich to bude baviť, nebudú schopní venovať sa tejto práci. Niektorí ľudia majú radi umenie už od detstva. Keď rodičia vidia, že ich dieťa má tento záujem a záľubu, pomyslia si: ‚Tak ho rozvíjajme. Možno z našej rodiny vzíde talent v oblasti umenia. Možno sa dokonca stane slávnym alebo veľkým umelcom!‘ Začnú teda svoje dieťa trénovať, dávajú ho na hodiny tanca a spevu, až je napokon prijaté na umeleckú školu. Hoci záujem dieťaťa o umenie a jeho vášeň preň po skončení školy neklesá, nie je isté, či sa môže tejto práci venovať. Je možné, že keď potrebuje túto prácu robiť, zmení sa jeho nálada, zmení sa jeho postoj a názory na túto prácu a tiež je možné, že z rôznych dôvodov v objektívnom prostredí príde o možnosť byť súčasťou tejto oblasti. Všetky tieto veci sú možné; závisí to od Božieho nariadenia.“ (Slovo, zv. VII: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (11)) Po prečítaní tohto úryvku sa mi veľmi uľavilo. V minulosti som si myslela, že sa musím usilovať o prácu, ktorá súvisí s mojimi záujmami a záľubami. Myslela som si, že moje záujmy sú pravdepodobne poslaním, ktoré mi určil Boh, a že keď mám vášeň pre tanec, musím konať povinnosť spojenú s tancom. Takže keď mi pridelili povinnosť, ktorá nemala s tancom nič spoločné, cítila som, že táto povinnosť nie je pre mňa vhodná, a nechcela som ju konať. V reálnom živote som však bola neustále frustrovaná a jednoducho som nemohla získať povinnosť súvisiacu s tancom. Teraz chápem, že to všetko bola Božia zvrchovanosť a opatrenia. Myslela som na to, ako sa neter slávnej tanečnice už od mladosti prejavovala ako nádejná tanečnica, a jej teta – tanečnica chcela, aby prevzala rodinnú štafetu, no ona sa nakoniec tancu nevenovala, hoci ju jej teta osobne trénovala, a namiesto toho sa stala herečkou. Existuje aj nespočetné množstvo príkladov ľudí, ktorí majú určité schopnosti alebo talenty, ale napriek tomu nakoniec strávia svoj život v obyčajných zamestnaniach, aby uživili svoje rodiny, a nemôžu pracovať v oblasti, ktorá súvisí s ich záujmami a záľubami. Vďaka tomu som zistila, že Boh má zvrchovanosť nad tým, akú prácu budú ľudia vo svojom živote vykonávať, a zariadi to; ľudia do toho nemajú čo hovoriť a nemôžu chcieť, aby sa takéto veci stali. Hoci som nemohla konať povinnosť súvisiacu s mojimi záujmami, Boh mi dal kvalitu, aby som konala iné povinnosti. Teraz robím prácu založenú na textoch, povinnosť, o ktorej som si nikdy v minulosti nepredstavovala, že ju budem konať. Vďaka čítaniu rôznych článkov a kázní som sa dozvedela určité pravdy o víziách, trochu som pochopila Božie dielo a na vlastnej koži zažila, že situácie, ktoré pre nás Boh pripravuje, sú tie najlepšie a sú prospešné pre naše životy. Je jedno, či v budúcnosti budem môcť konať tanečnú povinnosť, som ochotná sa podriadiť, usilovať sa o pravdu a zažívať Božie dielo v akomkoľvek prostredí, ktoré Boh ovláda. Navyše, vo voľnom čase sa učím cirkevné tanečné zostavy, takže svoje záujmy ďalej rozvíjam. Niekedy si po večeri chvíľu zatancujem a vždy sa po tom cítim trochu šťastnejšia. Myslím si, že to je správny spôsob, ako pristupovať k svojim záľubám a záujmom. Z celého srdca ďakujem Bohu, že mi dal túto záľubu, pretože vďaka nej je môj život o niečo zaujímavejší. Musím pracovať ešte viac, aby som splnila svoju povinnosť a splatila Božiu lásku.