Liu Lu, Čína

V júni 2023 ma zvolili za cirkevnú vodkyňu. Bola som vtedy trochu prekvapená a zároveň som sa aj trochu obávala. Premýšľala som: „Moje chápanie pravdy je stále dosť plytké a v mnohých oblastiach mám nedostatky. Čo ak nedokážem vyriešiť problémy bratov a sestier, zlyhám vo svojej povinnosti a nakoniec ma prepustia? Čo si o mne potom pomyslia? Ako by som sa im mohla ukázať na oči?“ Pri tejto myšlienke som túto pozíciu chcela odmietnuť. Ale potom som si uvedomila, že táto povinnosť je Božie povýšenie a príležitosť praktizovať, a tak som ju prijala.

V tom čase som spolupracovala so sestrou Lin Hui. Lin Hui ma poverila dohľadom nad cirkevnou prácou na odstraňovaní a polievaní a ja som si pomyslela: „Sestry, ktoré pracujú na triedení podkladov k odstraňovaniu ľudí, so mnou už predtým spolupracovali. Dohliadali na moju prácu a viedli ma. Dobre ma poznajú a poznajú aj moje skutočné duchovné postavenie. A teraz mám dohliadať na ich prácu a sledovať ju ja. Čo ak nebudem schopná vyriešiť ich stavy alebo riešiť problémy v ich práci? Čo si o mne pomyslia? Budú si myslieť, že nedokážem konať skutočnú prácu? Kam sa potom od hanby podejem?“ Tieto myšlienky ma veľmi znervóznili a nemala som odvahu skúmať ich stavy ani sa pýtať, ako im ide práca, a tak som sa len stručne opýtala na ich postup v práci a ďalšie podrobnosti nevyzvedala. Prešlo asi dvadsať dní a ja som sa dozvedela, že sestra Li Xiang, ktorá triedila podklady k odstraňovaniu ľudí, je v zlom zdravotnom stave a koná svoje povinnosti bez bremena. Väčšinu práce robila Zhou Yu a ani ona na tom nebola zdravotne veľmi dobre, takže niektoré materiály sa nedali včas roztriediť. Chcela som nájsť Li Xiang a hovoriť s ňou v duchovnom spoločenstve, aby som jej stav vyriešila, ale potom som si pomyslela, že nechápem princípy práce na odstraňovaní tak dobre ako ony, a premýšľala som, či sa na mňa nebudú pozerať zvrchu, ak sa ma spýtajú na nejaké otázky ohľadom práce, ktoré nedokážem vyriešiť. Tak som za nimi s duchovným spoločenstvom nešla.

Jedného dňa prišiel list od vyššieho vedenia, v ktorom sa uvádzalo, že postup našej cirkvi pri triedení podkladov k odstraňovaniu ľudí bol pomalý a zdržal prácu, a požiadali ma, aby som túto záležitosť sledovala a vyriešila. Pri čítaní tohto listu som sa cítila naozaj previnilo, keďže som vedela, že stav sestry Li Xiang nie je dobrý, ale keďže som si tak chránila svoju hrdosť, nešla som s ňou pohotovo hovoriť v duchovnom spoločenstve, a tak som bola zodpovedná za zdržanie práce. Aj Lin Hui mi poslala list, v ktorom uviedla, že neskúmame stavy bratov a sestier, že nechápeme, ako práca postupuje, a že tento problém priamo súvisí s naším zanedbávaním dohľadu a sledovania práce. S pomocou Božích slov tiež poukázala na to, že môj postoj k povinnostiam je nesprávny. Cítila som sa hlboko znepokojená a uvedomila som si, že Boh ma prostredníctvom sestrinho orezávania chcel prebudiť. Musela som svoj postoj k povinnostiam okamžite napraviť. Neskôr som si vyhľadala relevantné úryvky Božích slov o Li Xianginom stave a hovorila som s ňou v duchovnom spoločenstve. Tiež som skúmala stavy ostatných sestier a to, ako sa im darí v ich povinnostiach, a poskytla som im duchovné spoločenstvo a riešenia ich ťažkostí. Neskôr som zistila, že stav sestry Li Xiang sa nezlepšil, a pomyslela som si: „Čo si o mne všetci pomyslia, keď nedokážem vyriešiť ani stav svojej sestry? Budú si myslieť, že mi chýbajú pravda-reality a nedokážem riešiť problémy bratov a sestier? Úplne by som sa strápnila!“ S touto myšlienkou som sa cítila trochu negatívne, ale nehľadala som pravdu na vyriešenie svojho stavu.

Raz som jednej sestre napísala list, v ktorom som diskutovala o niektorých problémoch v práci na rozvíjaní ľudí. Keď som list dopísala, Lin Hui urobila veľa doplnkov a úprav a ja som si pomyslela: „Pri svojich povinnostiach musím ešte stále obťažovať ostatných. Čo by si o mne pomysleli ostatní, keby to vedeli? Mysleli by si, že ako vodkyňa nedokážem nič urobiť? Predtým som si myslela, že som schopná vykonávať určité úlohy a získať si súhlas bratov a sestier, no nikdy som nečakala, že budem po tom, ako sa stanem vodkyňou, tak dôkladne zjavená. Keby som túto povinnosť neprijala, takto by som sa nestrápnila!“ Tieto myšlienky ma naplnili negativitou, stratila som motiváciu konať svoje povinnosti a už som nechcela sledovať prácu, za ktorú som bola zodpovedná. Uvedomila som si, že môj stav nie je správny, a tak som sa modlila k Bohu a prosila o vedenie. Jedného dňa som si prečítala úryvok z Božích slov: „Namiesto hľadania pravdy má väčšina ľudí svoje vlastné malicherné plány. Ich vlastné záujmy, tvár a miesto alebo postavenie, ktoré majú v mysliach iných ľudí, sú pre nich veľmi dôležité. Sú to jediné veci, ktoré si vážia. Držia tieto veci v železnom zovretí a vážia si ich ako vlastný život. A to, ako sa na nich pozerá alebo ako s nimi zaobchádza Boh, je druhoradé; nateraz to ignorujú; nateraz zvažujú len to, či sú šéfom skupiny, či k nim iní ľudia vzhliadajú a či ich slová majú váhu. Ich prvoradou starosťou je zaujať toto postavenie. Keď sú v skupine, takmer všetci ľudia hľadajú takéto postavenie a takéto príležitosti. Keď sú veľmi talentovaní, samozrejme, chcú byť dominantní; ak majú priemerné schopnosti, stále budú chcieť mať v skupine vyššie postavenie; a ak majú v skupine nízke postavenie a majú priemernú kvalitu a schopnosti, aj tak budú chcieť, aby k nim ostatní vzhliadali, a nebudú chcieť, aby na nich ostatní hľadeli zhora. Tvár a dôstojnosť týchto ľudí sú miestom, kde vytyčujú hranicu: musia si tieto veci udržať. Nemuseli by mať žiadnu bezúhonnosť ani Božie uznanie či prijatie, ale absolútne nemôžu stratiť rešpekt, postavenie ani úctu, o ktoré sa usilovali medzi ostatnými – čo je povaha satana.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Božie slová odhalili môj stav. Vždy som chcela vyniknúť z davu a stále som sa obávala, že sa na mňa budú pozerať zvrchu a stratím svoje postavenie v očiach druhých. Povesť a postavenie som si cenila viac ako vlastný život. Spomenula som si na svoje obdobie v pozícii vodkyne. Uvedomovala som si, že je to príležitosť od Boha, aby som sa cvičila, a že som sa mala sústrediť na vytrvalé konanie svojej práce, hovorenie v duchovnom spoločenstve a riešenie stavov a ťažkostí bratov a sestier. A pokiaľ ide o problémy, ktoré som nedokázala vyriešiť, mohla som sa o nich porozprávať so sestrami, s ktorými som spolupracovala, a hľadať vedenie u nadriadených. Ale ja som nepremýšľala o tom, ako dobre konať svoje povinnosti. V prvom rade mi išlo o moju pýchu a postavenie. Pretože sestry, ktoré triedili podklady, so mnou už predtým spolupracovali a princípy tejto povinnosti chápali lepšie ako ja, bála som sa, že sa na mňa budú pozerať zvrchu, ak nebudem vedieť vyriešiť ich problémy, a tak som sa ich prácu sledovať neodvážila. Neskôr som sa dozvedela, že sestra Li Xiang bola v zlom stave a že to zdržalo prácu, ale ja som túto záležitosť naďalej ignorovala, pretože som sa bála, že sa strápnim, ak by som ten problém nedokázala vyriešiť. Lin Hui si prečítala list, ktorý som napísala, a doplnila a upravila časti s nedostatkami. Pre prácu to bolo skutočne prospešné, no ja som mala pocit, že keďže neviem ani len napísať poriadny list, znamená to, že ma úplne prekukla, a chcela som sa vrátiť k svojim pôvodným povinnostiam. Bola som pevne spútaná starosťami o pýchu a postavenie, myslela som len na svoju povesť a postavenie a dokonca som zanedbávala prácu, ktorú som mala robiť.

Neskôr som si prečítala ďalší úryvok z Božích slov: „Satan používa slávu a zisk, aby ovládal myšlienky človeka, a núti ľudí myslieť len na tieto dve veci. Usilujú sa o slávu a zisk, prežívajú útrapy kvôli sláve a zisku, znášajú ponižovanie a nesú ťažké bremená kvôli sláve a zisku, obetujú všetko, čo majú, kvôli sláve a zisku a vynesú akýkoľvek súd alebo prijmú akékoľvek rozhodnutie, aby dosiahli slávu a zisk. Satan takto kladie na ľudí neviditeľné putá, a keď majú tieto putá na sebe, nemajú silu ani odvahu oslobodiť sa. Nevedomky nosia tieto putá a len s veľkými ťažkosťami sa vlečú vpred. Ľudstvo sa pre túto slávu a zisk vzďaľuje od Boha, zrádza Ho a je čoraz podlejšie. Uprostred satanovej slávy a zisku týmto spôsobom dochádza k ničeniu jednej generácie za druhou. Keď sa teraz pozrieme na satanovo konanie, nie sú jeho nekalé motívy načisto ohavné? Možno dnes ešte stále nemáte jeho nekalé motívy prečítané, pretože si myslíte, že život bez slávy a zisku by nemal zmysel a myslíte si, že keby ľudia slávu a zisk zanechali, už by nevideli cestu vpred, nevideli by svoje ciele a ich budúcnosť by bola temná, nejasná a ponurá. Pomaly si však všetci jedného dňa uvedomíte, že sláva a zisk sú masívne putá, ktoré satan kladie na človeka. Keď príde ten deň, úplne odoláš satanovej nadvláde a úplne odoláš putám, ktoré ti priniesol satan. Keď nastane čas, že si budeš želať oslobodiť sa od týchto vecí, ktoré ti satan vštepil, potom sa od satana úplne odpútaš a budeš skutočne nenávidieť všetko, čo ti satan priniesol. Až potom dosiahneš skutočnú lásku a túžbu po Bohu.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VI) Z Božích slov som pochopila, že satan používa slávu a zisk, aby ovládal myšlienky ľudí, vedie ich na nesprávnu cestu a spôsobuje, že žijú v putách slávy a zisku, vyhýbajú sa Bohu a zrádzajú Ho. Keď som nad sebou uvažovala vo svetle Božích slov, uvedomila som si, že som si z úsilia o povesť a postavenie urobila svoj životný cieľ. Od detstva som sa vždy snažila o povesť a postavenie bez ohľadu na to, v akej skupine som bola, a verila som, že vďaka povesti a postaveniu si získam úctu ľudí. Myslela som si, že len takto môžem žiť hodnotný život. Aj po nájdení Boha som sa naďalej usilovala o tieto veci a žila som podľa satanských jedov ako „človek zanecháva svoje meno všade, kde sa zdržiava, tak ako vták zanecháva svoje volanie všade, kde lieta“, a „radšej byť hlavou myši ako chvostom leva“. Keď ma zvolili za cirkevnú vodkyňu, obávala som sa, že ak svoju povinnosť nebudem konať dobre, stratím svoju pýchu a postavenie, a tak som ju chcela odmietnuť. Keď som išla na zhromaždenie so sestrami, ktoré triedili materiály na odstraňovanie, bála som sa straty tváre, ak nedokážem vyriešiť ich problémy, pretože predtým dohliadali na moju prácu, a tak som sa dohliadaniu na ich prácu a jej sledovaniu vyhýbala, čo nakoniec zdržalo prácu na odstraňovaní. Keď moja partnerská sestra výrazne doplnila a upravila list, ktorý som napísala, namiesto toho, aby som sa z toho poučila a pochopila princípy, som sa cítila zjavená a úplne ponížená a chcela som od tejto povinnosti utiecť. Až vďaka zjaveniu faktov som videla, že som pevne spútaná satanovými jedmi a neschopná riadne konať svoju povinnosť ako stvorená bytosť, čo narušilo prácu a znamenalo, že som pred Bohom páchala priestupky. Život podľa satanských jedov by ma len viedol k tomu, aby som vzdorovala Bohu a kráčala cestou protivenia sa Mu. Keď som o tom uvažovala, cítila som strach a ľútosť a bola som plná viny, a tak som sa modlila k Bohu: „Ó, Bože, nechcem takto pokračovať. Chcem sa kajať. Prosím, veď ma, aby som našla cestu praktizovania.“

Potom som si prečítala ďalšie Božie slová: „Povedzte Mi, ako môžete byť ľuďmi, ktorí sú obyčajní a normálni? Ako môžete, ako vraví Boh, zaujať náležité miesto stvorenej bytosti – ako sa môžete nesnažiť byť nadčlovekom alebo nejakou veľkou postavou? Ako by si mal praktizovať, aby si bol obyčajným a normálnym človekom? Ako sa to dá urobiť? Kto odpovie? (V prvom rade musíme priznať, že sme obyčajní ľudia, veľmi všední ľudia. Je veľa vecí, ktorým nerozumieme, ktoré nechápeme a nevieme do nich vidieť. Musíme priznať, že sme skazení a máme chyby. Potom musíme mať úprimné srdce a často prichádzať pred Boha, aby sme hľadali.) Po prvé, nedávaj sám sebe titul a nezväzuj sa ním slovami: ‚Som vodca, som vedúci tímu, som nadriadený, nikto nepozná túto činnosť lepšie ako ja, nikto nerozumie týmto zručnostiam viac ako ja.‘ Nenechaj sa uniesť svojím titulom, ktorý si si sám udelil. Len čo to urobíš, zviaže ti to ruky a nohy a to, čo povieš a urobíš, bude ovplyvnené. Tvoje normálne myslenie a úsudok budú tiež ovplyvnené. Musíš sa oslobodiť od obmedzení tohto postavenia. Najprv sa zníž z tohto oficiálneho titulu a postavenia a postav sa na miesto obyčajného človeka. Ak to urobíš, tvoje zmýšľanie bude ako-tak normálne. Musíš si tiež priznať a povedať: ‚Neviem, ako to urobiť, a ani tomu nerozumiem – budem si musieť urobiť prieskum a trochu si to naštudovať,‘ alebo: ‚Nikdy som to nezažil, takže neviem, čo mám robiť.‘ Keď dokážeš úprimne povedať, čo si naozaj myslíš, a rozprávať úprimne, budeš mať normálny rozum. Ostatní budú poznať tvoje skutočné ja, a preto budú mať na teba normálny pohľad, a ty sa nebudeš musieť pretvarovať ani na teba nebude vyvíjaný žiadny veľký tlak, takže budeš môcť komunikovať s ľuďmi normálne. Takýto život je slobodný a ľahký.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Vážiť si Božie slová je základom viery v Boha) Predtým som si myslela, že keďže som vodkyňa, musím všetko vedieť a chápať a byť lepšia ako ostatní. Keď som svoju povinnosť konala s titulom vodkyne, bola som spútaná povesťou a postavením, necítila som sa slobodná a stala som sa vo svojej povinnosti príliš opatrnou. Hoci mi toho očividne veľa chýbalo, stále som sa pretvarovala a skrývala, pretože som sa bála, že ak nedokážem vyriešiť problémy, bratia a sestry by sa na mňa pozerali zvrchu. Pravdou bolo, že bratia a sestry už o mojich nedostatkoch vedeli, takže som nemusela nosiť masku. Hoci som v práci na odstraňovaní nerozumela princípom, stále som mohla spolupracovať so sestrami a učiť sa a vyzbrojovať sa relevantnými pravda-princípmi, čo by aj vynahradilo moje nedostatky. Nemohla som ďalej žiť pre pýchu a postavenie. Do budúcna som musela odložiť titul „vodkyne“ bokom a správne čeliť svojim nedostatkom a slabinám. Keď niečomu nebudem rozumieť, mala by som odložiť svoju pýchu a postavenie, otvorene hovoriť v duchovnom spoločenstve s bratmi a sestrami a učiť sa zo silných stránok ostatných, aby som doplnila svoje nedostatky a dobre konala svoju povinnosť.

Neskôr som si v sebe uvedomila ďalší mylný názor. Cítila som, že keďže som vodkyňa, určite musím byť schopná riešiť problémy bratov a sestier. Prečítala som si k tomuto názoru jeden úryvok z Božích slov: „Keď bratia a sestry niekoho zvolia za vodcu alebo keď Boží dom niekoho povýši, aby odviedol určitú prácu alebo vykonal určitú povinnosť, neznamená to, že má zvláštne postavenie alebo pozíciu, ani že pravdy, ktorým rozumie, sú hlbšie a početnejšie ako u iných ľudí – a už vôbec nie, že tento človek je schopný podriadiť sa Bohu a nezradí Ho. Určite to tiež neznamená, že pozná Boha a že ide o niekoho, kto sa Boha bojí. V skutočnosti nič z toho nedosiahol. Povýšenie a kultivácia je iba povýšením a kultiváciou v priamočiarom zmysle a neznamená to, že Boh ho predurčil a schválil. Jeho povýšenie a rozvíjanie jednoducho znamená, že bol povýšený a čaká na rozvíjanie. A konečný výsledok tohto rozvíjania závisí od toho, či sa tento človek usiluje o pravdu a či je schopný zvoliť si cestu usilovania sa o pravdu. Takže keď niekoho v cirkvi povýšia a rozvíjajú, aby sa stal vodcom, je povýšený a rozvíjaný len v priamom zmysle slova; neznamená to, že ako vodca už je na požadovanej úrovni a kompetentný, že už dokáže vykonávať vodcovskú prácu a môže konať skutočnú prácu – tak to nie je. … Čo je teda cieľom a významom povýšenia a kultivovania človeka? Ide o to, že tento človek je ako jednotlivec povýšený, aby mohol praktizovať a aby bol špeciálne polievaný a vycvičený, a tak mohol pochopiť pravdu-princípy a princípy, prostriedky a metódy, ako robiť rôzne veci a riešiť rôzne problémy, ako aj to, ako zaobchádzať s rôznymi typmi prostredí a ľudí, s ktorými sa stretáva, a ako k nim pristupovať v súlade s Božími úmyslami a spôsobom, ktorý chráni záujmy Božieho domu. Súdiac na základe týchto bodov, sú talentovaní ľudia, ktorých Boží dom povýšil a rozvíjal, primerane schopní vykonávať svoju prácu a dobre konať svoju povinnosť počas obdobia povyšovania a rozvíjania alebo pred povýšením a rozvíjaním? Samozrejme, že nie. Je teda nevyhnutné, aby títo ľudia počas obdobia rozvíjania zažili orezávanie, súdenie a napomínanie, odhalenie a dokonca prepustenie; je to normálne, to je výcvik a rozvíjanie.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (5)) Z Božích slov som pochopila, že keď Boží dom niekoho rozvíja pre povinnosť vodkyne, neznamená to, že tento človek už má pravdu-reality, dokáže viesť duchovné spoločenstvo a vyriešiť akýkoľvek problém alebo je lepší ako ostatní, ale skôr, že dostáva viac príležitostí cvičiť sa. Mať vo svojej povinnosti nedostatky je normálne. Človek sa súvislosti s vecami, ktorým nerozumie, musí viac spoliehať na Boha, spolupracovať s bratmi a sestrami, konať podľa princípov a požiadaviek Božieho domu a zamerať sa na hľadanie pravdy v situáciách, ktoré Boh usporiadal. Takto môže človek dosiahnuť rýchlejší duchovný rast. Aj keď som konala povinnosť vodkyne, neznamenalo to, že som všetkému rozumela, ale mohla som vďaka praktizovaniu postupne pochopiť rôzne pravda-princípy. V tomto bola Božia láska! Predtým som Boha nechápala a myslela som si, že ma cez túto situáciu zjavuje. Naozaj som zmarila Božie úporné úsilie. Už som Boha nemohla ďalej nechápať, musela som odložiť svoju pýchu a postavenie, úprimne sa usilovať o pravdu a hľadať duchovné spoločenstvo s bratmi a sestrami, keď som niečomu nerozumela.

Neskôr nás vyššie vedenie požiadalo, aby sme sa s bratmi a sestrami podelili o dobré spôsoby polievania nováčikov, a ja som premýšľala, ako tieto metódy jasne spísať. Keď som to dopísala, chcela som to ukázať Lin Hui, aby som zistila, či je to vhodné, ale keď som pomyslela na to, že sa neviem dobre vyjadriť, začala som sa obávať a premýšľať: „Ak to nebude dobré, čo si o mne Lin Hui pomyslí? Nebude sa na mňa pozerať zvrchu?“ Váhala som teda, či jej to ukázať. Uvedomila som si však, že ak to, čo som napísala, nebude jasné, bratom a sestrám to veľmi neprospeje a že ak to Lin Hui doplní a vylepší, výsledok bude lepší. V tichosti som sa teda modlila k Bohu a prosila som Ho, aby ma viedol, nech ma neobmedzuje pýcha a postavenie. Spomenula som si na niekoľko Božích slov: „Nepredstieraj ani sa nepretvaruj. Najprv sa otvor a zdieľaj, čo si myslíš vo svojom srdci, svoje skutočné myšlienky, aby o nich každý vedel a porozumel im. V dôsledku toho sa vyradia všetky tvoje obavy, prekážky a podozrenia medzi tebou a ostatnými.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Vážiť si Božie slová je základom viery v Boha) Musela som odložiť svoju pýchu bokom a otvorene sa priznať k svojim nedostatkom. V skutočnosti Lin Hui vedela, aká naozaj som, a to, že sa vie dobre vyjadriť, by dokonale doplnilo moje nedostatky, pomohlo predísť odchýlkam a prospelo našej práci. Ukázala som teda list, ktorý som napísala, Lin Hui, ktorá poukázala na niekoľko nedostatkov. Jej slová mi veľmi pomohli a ja som za to úprimne poďakovala Bohu.

Teraz si uvedomujem, že usilovanie sa o povesť a postavenie skutočne škodí ľuďom, pretože mi to nielen bráni cítiť sa slobodne, ale aj škodí práci. Iba praktizovaním podľa Božích slov a vzdaním sa pýchy a postavenia môžem žiť slobodne a uvoľnene. Zároveň cítim aj to, že priznať si vlastnú skazenosť a nedostatky nie je hanebné a že keď sa bratom a sestrám otvoríme o našom skutočnom stave, môžeme získať ich pomoc. Cítim, že som tím naozaj veľa získala.