Lin Jing, Čína

V marci 2023 som mala v cirkvi na starosti prácu s kázňami. V tom čase som pracovala sama, takže pracovná záťaž bola dosť veľká. Jedného dňa vodcovia zariadili, aby so mnou na tejto povinnosti spolupracovala Li Qing. Keď som sa to dozvedela, bola som taká šťastná. Po tom, čo ju nejaký čas rozvíjali, dokázala Li Qing postupne pracovať samostatne. Moje bremeno sa značne zľahčilo a ja som cítila nesmiernu radosť. Pomyslela som si: „Takáto práca nebude taká vyčerpávajúca a budem mať viac času na štúdium princípov. Zlepší sa aj kvalita kázní.“ Zatiaľ čo som sa tešila, o niekoľko dní neskôr si naša vodkyňa Li Jin nečakane dohodla stretnutie s Li Qing. Zarazilo ma to a pomyslela som si: „Prečo sa s ňou stretáva? V poslednom čase je skutočný nedostatok polievačov a nie je žiadny nadriadený. Vodcovia sa už predtým zmienili o potrebe presunúť členov z iných tímov. Keďže je Li Qing dobrá v polievaní nováčikov, chce ju Li Jin preradiť na túto povinnosť? Tak tvrdo som pracovala na tom, aby som Li Qing rozvíjala pre samostatnú prácu, takže ak ju presunú, nebude všetko to úsilie a čas, ktoré som do jej rozvíjania vložila, nanič? Ak odíde, všetka práca znovu spadne na mňa a ja budem musieť nájsť a rozvíjať niekoho nového. V takom prípade by sa niektoré cenné kázne nemuseli včas preveriť a odovzdať, tak ako by mohla byť práca účinná?“ Pri pomyslení na to všetko som mala veľkú chuť odolávať. Pomyslela som si: „Musím o tom napísať vodcom a zistiť, či by bolo možné Li Qing nepreraďovať.“ V liste som opakovane zdôrazňovala, že Li Qing sa dobre hodila na povinnosti týkajúce sa textu, čím som naznačovala, že by ju vodcovia mali nechať v našom tíme. Vodcom som tiež povedala: „Nemôžete členov tímu presúvať naslepo. Takéto usporiadanie nie je v súlade s princípmi.“ Neskôr som o tom ďalej uvažovala a premýšlala som: „Momentálne chýbajú pracovníci v práci na polievaní a chýba aj nadriadený. Možno si vodcovia všimli, že práca s textom stále prebieha normálne, a urobili toto opatrenie na základe svojho zhodnotenia celkovej práce. Zrovna nie je dosť polievačov, ktorí by podporili nováčikov, a ak ju aj tak nebudem chcieť nechať ísť, nebude to vyzerať, akoby mi chýbala ľudská prirodzenosť?“ S touto myšlienkou som už toľko odolávať nechcela. Neskôr vodcovia predsa len presunuli Li Qing, aby konala povinnosti súvisiace s polievaním, a ja som bola trochu sklamaná.

Keď Li Qing odišla, musela som si svoje úlohy rozvrhnúť rovnako presne ako predtým a bola som zaneprázdnená riešením ťažkostí a problémov, s ktorými sa pri svojej práci stretávali členovia tímu pre texty, odpovedaním na listy a preverovaním kázní. Videla som, že keď Li Qing odišla, práca sa okamžite začala hromadiť. Kázne, ktoré sa mali hodnotiť, neboli preverené ani včas odovzdané, takže som sa začala báť, že účinnosť práce klesne a vodkyňa by si mohla myslieť, že mi v práci chýba zmysel pre bremeno. Tieto myšlienky vo mne vyvolali pocit odporu. „Za ostatný rok som spolupracovala s niekoľkými bratmi a sestrami. Niektorých z nich povýšili, iných preradili na iné povinnosti a nakoniec vždy zostanem sama. Prichádzajú a odchádzajú, ale ja som tu jediná, ktorá sa nepohne z miesta. Stala som sa špecialistkou na rozvíjanie ľudí. Toľko práce sa valí len na mňa. Prečo vodkyňa neberie ohľad na ťažkosti, ktorým čelím? Žiaden z tých, ktorých som rozvíjala, so mnou nakoniec nezdieľal pracovnú záťaž. Aj keby som rozvíjala niekoho iného, čo ak ho tiež preradia? Všetko by bolo nanič!“ Po tom všetkom som sa už neponáhľala nikoho hľadať alebo rozvíjať. Dokonca aj keď som narazila na niekoho s potenciálom, nechcela som sa snažiť ho rozvíjať. V tom čase som poznala textovú pracovníčku menom Dong Fei. Dokázala pochopiť niektoré princípy, mala slušný zmysel pre bremeno svojej povinnosti a bola niekým, koho bolo možné rozvíjať. Keby ju povýšili na vedúcu tímu, pravdepodobne by napredovala ešte rýchlejšie. Ale ja som si pomyslela: „Ak ju povýšim a budem rozvíjať a ona si zlepší zručnosti, vodcovia ju možno rozpoznajú ako talentovanú osobu a potom ju ešte povýšia. Nebude potom všetko moje úsilie, ktoré som vynaložila na jej rozvíjanie, nanič? Nechcem robiť niečo, čo si vyžaduje toľko úsilia a mne to neprospeje.“ S touto myšlienkou som sa rozhodla nespomenúť povýšenie Dong Fei vodcom. Neskôr, keď mi vodcovia napísali, aby sa spýtali na prácu pri rozvíjaní ľudí, vyhovárala som sa, že mám toľko práce, že všetko nestíham. Zavinila som, že práca rozvíjania ľudí bola odložená. Uvedomila som si, že môj stav nie je v poriadku a že keď v ňom zostanem, oddialim prácu. Predstúpila som teda pred Boha v modlitbe a prosila Ho, aby ma osvietil, nech rozpoznám svoj problém, a pomohol mi dostať sa z tohto nesprávneho stavu.

Jedného dňa som si prečítala tieto Božie slová: „Ak niekoho s dobrou kvalitou preložia spod antikrista, aby konal inú povinnosť, antikrist sa tomu v srdci urputne bráni a odmieta to – chce skončiť a nemá žiadne oduševnenie byť vodcom alebo vedúcim tímu. Čo je to za problém? Prečo nemá poslušnosť voči opatreniam cirkvi? Myslí si, že presun jeho ‚pravej ruky‘ ovplyvní výsledky a pokrok jeho práce a že to následne ovplyvní jeho postavenie a povesť, čo ho prinúti pracovať tvrdšie a viac trpieť, aby zaručil výsledky – čo je to posledné, čo chce. Zvykol si na pohodlie a nechce pracovať tvrdšie ani viac trpieť, a tak nechce daného človeka pustiť. Ak Boží dom trvá na presune, veľa sa sťažuje a dokonca chce zanechať svoju vlastnú prácu. Nie je to vari sebecké a odporné? Boží vyvolený národ by mal byť centrálne rozdeľovaný Božím domom. Vôbec to nesúvisí so žiadnym vodcom, vedúcim tímu ani jednotlivcom. Každý musí konať podľa princípu; to je pravidlo Božieho domu. Antikristi nekonajú podľa princípov Božieho domu, neustále intrigujú v prospech vlastného postavenia a záujmov a nútia bratov a sestry dobrej kvality slúžiť im, aby si upevnili svoju moc a postavenie. Nie je to sebecké a odporné? Navonok sa zdá, že keď si držia ľudí dobrej kvality po svojom boku a nedovolia, aby ich Boží dom preložil, tak myslia na prácu cirkvi, ale v skutočnosti myslia len na svoju vlastnú moc a postavenie, a vôbec nie na prácu cirkvi. Boja sa, že budú cirkevnú prácu vykonávať nedostatočne, budú prepustení a stratia svoje postavenie. Antikristi vôbec nemyslia na širšiu prácu Božieho domu, myslia len na svoje vlastné postavenie, chránia svoje vlastné postavenie bez najmenšieho pocitu viny z toho, ako tým utrpia záujmy Božieho domu, a bránia svoje vlastné postavenie a záujmy na úkor práce cirkvi. Je to sebecké a odporné. Keď človek čelí takejto situácii, musí sa prinajmenšom zamyslieť nad svojím svedomím: ‚Všetci títo ľudia patria do Božieho domu, nie sú mojím osobným majetkom. Aj ja som členom Božieho domu. Akým právom môžem brániť Božiemu domu v presune ľudí? Mal by som brať ohľad na celkové záujmy Božieho domu a nesústrediť sa len na prácu v rámci svojich vlastných povinností.‘ Takéto myšlienky by mali mať ľudia, ktorí majú svedomie a rozum, a taký rozum by mali mať tí, ktorí veria v Boha. Boží dom sa zaoberá prácou celku a cirkvi sa zaoberajú čiastkovou prácou. Preto keď Boží dom potrebuje od cirkvi niečo špeciálne, najdôležitejšie pre vodcov a pracovníkov je poslúchať opatrenia Božieho domu. Falošní vodcovia a antikristi nemajú takéto svedomie a rozum. Všetci sú celkom sebeckí, myslia len na seba a nemyslia na prácu cirkvi. Berú ohľad len na výhody, ktoré majú pred očami, neberú ohľad na širšie dielo Božieho domu, a tak sú úplne neschopní poslúchať opatrenia Božieho domu. Sú mimoriadne sebeckí a odporní! V Božom dome si dokonca trúfajú robiť prekážky, ba dokonca sa odvážia postaviť sa na zadné; sú to ľudia, ktorým najviac chýba ľudská prirodzenosť, sú to zlí ľudia. Takíto ľudia sú antikristi. K práci cirkvi, k bratom a sestrám, ba dokonca ku všetkému majetku Božieho domu, ktorý patrí do ich rozsahu povinností, sa vždy správajú ako k svojmu súkromnému majetku. Veria, že je len na nich, ako sa tieto veci budú rozdeľovať, presúvať a používať, a že Boží dom do toho nesmie zasahovať. Len čo sa im dostanú do rúk, je to, akoby boli v satanovom vlastníctve a nikto sa ich nesmie dotknúť. Oni sú tí miestni tyrani, králi zlodejov, a ktokoľvek vstúpi na ich územie, musí poslušne a poddajne poslúchať ich príkazy a opatrenia a čítať im z tváre. Je to prejav sebectva a odpornosti v charaktere antikristov. Neberú ohľad na prácu Božieho domu, ani v najmenšom sa neriadia princípom a myslia len na svoje vlastné záujmy a postavenie – čo sú všetko charakteristické znaky sebectva a odpornosti antikristov.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Štvrtý exkurz: Zhrnutie charakteru antikristov a ich povahy-podstaty (Prvá časť)) Keď som si prečítala Božie odhalenia, ako napríklad „králi zlodejov“, „miestni tyrani“ a „akoby boli v satanovom vlastníctve“, cítila som, akoby mi niekto prebodol srdce. Antikristi pri svojej práci myslia len na svoje osobné zisky a straty a nikdy neberú ohľad na Božie úmysly. Keď vidia, že ľudia v ich rozsahu zodpovednosti boli rozvinutí a že je to prospešné pre ich telo, povesť a postavenie, chcú si týchto ľudí držať pri sebe a správajú sa k nim ako k svojmu súkromnému vlastníctvu. Nikto nemá právo ich presunúť bez ich dovolenia, ani keď je to potrebné pre prácu. Ak Boží dom na základe princípov presunie ľudí z ich rozsahu zodpovednosti, pokúsia sa tomu postaviť do cesty. Radšej oddialia celkovú prácu cirkvi, než by ohrozili svoju vlastnú povesť a postavenie. Takí ľudia sú ako tí „miestni tyrani“ a „králi zlodejov“, o ktorých Boh hovorí – sú sebeckí, opovrhnutiahodní a chýba im ľudská prirodzenosť. Moje správanie bolo presne také ako správanie antikristov, ktoré Boh odhaľuje. Nechcela som rovíjať pracovníkov s textom pre dobro cirkvi alebo uspokojenie Boha, ale aby som uspokojila svoje vlastné sebecké túžby. Mať niekoho, kto by sa so mnou delil o pracovné bremeno, by mi uľahčilo prácu, a keby sa účinnosť práce zlepšila, ostatní by si o mne mysleli viac. Preto som vôbec nedokázala prijať, keď preradili ľudí, ktorých som vychovala. Mala som pocit, že tí, ktorých som tak tvrdo rozvíjala, by sa mali podieľať na práci a že ich vodcovia nemôžu len tak presunúť bez môjho súhlasu. Hoci som neochotne súhlasila s preradením Li Qing, keď účinnosť práce klesla, začala som sa sťažovať, že ju vodkyňa nemala preraďovať, a dokonca som si svoju frustráciu vybíjala na práci. Hoci som jasne vedela, že Dong Fei možno povýšiť a rozvíjať, bála som sa, že keď ju raz vychovajú, vodkyňa preradí aj ju a ja opäť zostanem bez šikovnej pomocníčky. Takže som vodkyni nepovedala, že Dong Fei je niekto, koho sa oplatí rozvíjať, a nechala som ju v rámci svojej zodpovednosti, aby naďalej slúžila mojej povesti a postaveniu. Cirkev preraďuje a robí opatrenia pre ľudí na základe potrieb práce. Napríklad Li Qing bola preradená, pretože nováčikom chýbali ľudia, ktorí by ich polievali. Preradením Li Qing mohla prevziať túto zodpovednosť a včas polievať a podporovať nováčikov. Vodkyňa urobila toto opatrenie s ohľadom na celkovú prácu cirkvi a bolo to v súlade s princípmi. Ale ja som nič z toho nebrala do úvahy. Starala som sa len o výhody priamo pred mojimi očami. Pokiaľ by pre mňa práca nebola vyčerpávajúca a stále by som mohla pred ostatnými dobre vyzerať, bolo by to v poriadku a nestarala by som sa o nič iné. Bola som naozaj sebecká a opovrhnutiahodná! V skutočnosti sa talentovaní ľudia rozvíjajú pre celkovú prácu Božieho domu. Keď je v určitej oblasti práce nedostatok personálu, tí so špeciálnymi zručnosťami by mali byť priradení k príslušnej povinnosti na základe svojich špeciálnych zručností a potrieb práce, aby práca cirkvi mohla napredovať dobre organizovaným a usporiadaným spôsobom. Ľudia so svedomím a rozumom by brali ohľad na záujmy Božieho domu, povýšili by tých, ktorí majú dobrú kvalitu, a svedomito by ich usmerňovali a rozvíjali, aby mohli byť užitoční pre prácu Božieho domu. Ale ja som nebrala do úvahy prácu cirkvi. Pokiaľ sa bratia a sestry pridali k tímu v mojom rozsahu zodpovednosti, bolo to, akoby boli mojimi ľuďmi – akoby boli na to, aby som ich ja používala, a nikto nemal právo ich preradiť. Správala som sa k týmto bratom a sestrám ako k svojmu súkromnému vlastníctvu. Nesprávala som sa rovnakým spôsobom, akým Boh odhaľuje, že sa správajú „miestni tyrani“ a „páni na svojom piesočku“? Keď som nad týmito vecami premýšľala, trochu som sa bála.

Potom som si spomenula na ďalší úryvok Božích slov, a tak som si ho vyhľadala, aby som si ho prečítala. Boh hovorí: „Boh koná dielo svojho šesťtisíc rokov trvajúceho plánu riadenia, do ktorého vkladá všetku krv svojho srdca. Ak sa niekto stavia proti Bohu, úmyselne poškodzuje záujmy Božieho domu a úmyselne sa usiluje o svoje osobné záujmy a svoju osobnú prestíž a postavenie na úkor poškodzovania záujmov Božieho domu a neváha boriť dielo cirkvi, spôsobuje prekážky a ničenie diela Božieho domu a dokonca spôsobuje Božiemu domu obrovské materiálne a finančné škody, myslíte si, že takým ľuďom by malo byť odpustené? (Nie, nemalo.) Všetci hovoríte, že im nemožno odpustiť, takže hnevá sa Boh na takýchto ľudí? Určite sa hnevá. … Ak stále hovoríš, že nasleduješ Boha, usiluješ sa o spásu, prijímaš podrobné skúmanie Boha a Jeho vedenie a prijímaš a podriaďuješ sa Božiemu súdu a napomínaniu, ale jednako po celý čas, kým hovoríš tieto slová, narúšaš, vyrušuješ a ničíš rozličnú prácu cirkvi, a pre tvoje narúšanie, vyrušovanie a ničenie, pre tvoju nedbanlivosť alebo zanedbávanie povinnosti alebo pre tvoje sebecké túžby a v záujme usilovania sa o tvoje vlastné záujmy boli poškodené záujmy Božieho domu, záujmy cirkvi a množstvo iných aspektov, a to dokonca až natoľko, že dielo Božieho domu bolo vážne vyrušené a zničené, mal by potom Boh zvážiť tvoj výsledok v tvojej knihe života? Ako by si mal byť charakterizovaný? Pri všetkej spravodlivosti by si mal byť potrestaný. Tomu sa hovorí dostať podľa zásluh.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Prvá časť)) Cítila som, akoby ma Boh tvárou v tvár súdil svojimi prísnymi slovami, a pocítila som, že Božia povaha nestrpí urážku. Boží dom vyžaduje rozvíjanie talentovaných ľudí, aby jednotlivé pracovné úlohy mohli napredovať efektívnejšie. Ale ja som rozvíjala ľudí len preto, aby som si uľahčila prácu a dobre vyzerala pred ostatnými. Keď ľudí, ktorých som rozvíjala, preradili, začala som sa sťažovať, reptala som, že vodkyňa neberie ohľad na moje ťažkosti, a svoju frustráciu som si dokonca vybila na svojej povinnosti tým, že som odmietla rozvíjať niekoho ďalšieho. Veľmi dobre som vedela, že Dong Fei je hodná výchovy a že by to bolo prospešné pre jej životný rast aj pre prácu cirkvi. Obávala som sa však, že ak by som ju rozvíjala, tiež by ju mohli preradiť. Tak som bránila jej rozvoju a rozhodla som sa ju nerozvíjať. Tým, že som úmyselne bránila práci cirkvi na rozvíjaní talentovaných ľudí, som obetovala záujmy cirkvi, aby som uspokojila tie svoje, čo bol nehorázny vzdor voči Bohu. Ak by som takto pokračovala, určite by ma Boh vyradil. Keď som si to uvedomila, naplnilo ma to strachom a kľakla som si pred Boha, aby som sa Mu vyznala a kajala.

Neskôr som si prečítala tieto Božie slová: „Keď sa v tebe objaví sebectvo a plány na vlastný zisk a ty si to uvedomíš, mal by si sa modliť k Bohu a hľadať pravdu, aby si to vyriešil. V prvom rade by si si mal uvedomiť, že takéto konanie je v podstate porušením pravdy-princípov, škodí práci cirkvi, ide o sebecké a opovrhnutiahodné správanie a nezodpovedá tomu, čo by ľudia so svedomím a rozumom mali robiť. Mal by si odložiť bokom svoje vlastné záujmy a sebectvo a mal by si myslieť na prácu cirkvi – to je v súlade s Božími úmyslami. Ak si po modlitbe a uvažovaní o sebe skutočne uvedomíš, že takto konať je sebecké a opovrhnutiahodné, odložiť vlastné sebectvo ti pôjde ľahko. Keď odložíš svoje sebectvo a plány na zisk, budeš sa cítiť ukotvený, budeš pokojný, radostný a budeš cítiť, že človek so svedomím a rozumom by mal myslieť na prácu cirkvi, že by sa nemal upínať na svoje osobné záujmy, čo by bolo vskutku sebecké, opovrhnutiahodné a bez svedomia a rozumu. Byť nesebecký a schopný brať do úvahy prácu cirkvi vo svojom konaní a robiť veci výlučne pre uspokojenie Boha je ctihodné a čestné a prinesie to hodnotu tvojej existencii. Keď takto žiješ na zemi, si čestný a úprimný, žiješ normálnu ľudskú prirodzenosť a podobu skutočného človeka a okrem toho, že máš čisté svedomie, zároveň si aj hodný všetkých vecí, ktoré ti Boh udelil. Čím viac budeš takto žiť, tým sa budeš cítiť pevnejšie na zemi, tým pokojnejší a radostnejší budeš a budeš cítiť viac svetla. Nenastúpiš tak vari na správnu cestu viery v Boha?“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Keď človek dá svoje srdce Bohu, môže dosiahnuť pravdu) Boh hovorí, že keď odhaľujeme sebectvo a snažíme sa uspokojiť svoje vlastné záujmy, musíme hľadať pravdu a vzdorovať sami sebe. Keď takto konáme, sme čestní a zásadoví a žijeme otvorene a bez postranných úmyslov. Po prečítaní Božích slov sa mi v srdci rozjasnilo a našla som cestu praktizovania. Spomenula som si, že keď sestru Li Qing preradili, zareagovala som sťažnosťami a negativitou a používala som úskoky, aby som potlačila talentovanú osobu. Takéto konanie bolo príliš opovrhnutiahodné a špinavé! Ak budem znova čeliť záležitostiam, ktoré ovplyvnia moje vlastné záujmy, nemala by som brať ohľad len na seba. Namiesto toho by som mala praktizovať podľa Božích slov, naučiť sa zanechať svoje vlastné záujmy a poskytovať cirkvi talentovaných ľudí. Neskôr som pri zhrnutí zistila, že sa mi hromadila práca a nedali sa včas vybrať a odovzdať dobré kázne čo súviselo s mojou neschopnosťou efektívne si určiť priority úloh. Musela som si svoju prácu zorganizovať rozumnejšie a efektívnejšie, dôležité úlohy klásť na prvé miesto a menej naliehavé nechať počkať. Takto by sa práca neoneskorila. Keď som si toto všetko uvedomila, porozprávala som sa s vodcami o povýšení Dong Fei na vedúcu tímu. Vodcovia súhlasili, že Dong Fei sa hodí na rozvíjanie, a tak som ju začala svedomito viesť. Keď som vzdorovala telu a praktizovala pravdu, cítila som v srdci pokoj a pohodu a mala som mimoriadne dobrú náladu.

V septembri 2023 začala Chen Jing s výcvikom v textovej povinnosti. Spočiatku prácu nepoznala a zdala sa jej mimoriadne ťažká, takže túto povinnosť nechcela konať. Dohodla som si s ňou osobné duchovné spoločenstvo. Po nejakom čase výcviku bola postupne ochotná túto povinnosť svedomito konať. Keď som videla tento výsledok, bola som veľmi šťastná. Nečakane, len o niekoľko dní neskôr, si vodcovia v dôsledku nedostatku ľudí na prácu na polievaní všimli, že Chen Jing už predtým polievala nováčikov, a plánovali ju preradiť na povinnosť polievania. Keď som túto správu počula, zľakla som sa a premýšľala som: „Chen Jing je členka tímu pre texty, ktorú sme tvrdo rozvíjali. Ak ju presunú, budem musieť znova hľadať niekoho, koho budem rozvíjať. Ak nikoho nenájdem, účinnosť práce určite klesne.“ Začala som sa na vodcov trochu sťažovať. Potom som si zrazu uvedomila, že môj stav nie je v poriadku, a spomenula som si na Božie slová: „Keď si to vyžaduje práca Božieho domu, všetci bez ohľadu na to, kým sú, by sa mali podriadiť koordinácii a opatreniam Božieho domu a rozhodne by ich nemal ovládať žiadny jednotlivý vodca alebo pracovník akoby mu patrili alebo podliehali jeho rozhodnutiam. Poslušnosť Božieho vyvoleného národa voči centralizovaným opatreniam Božieho domu je celkom prirodzená a oprávnená a týmto opatreniam sa nikto nemôže vzpierať, pokiaľ jednotlivý vodca alebo pracovník neurobí svojvoľný presun, ktorý by nebol v súlade s princípom, a v takom prípade je možné neuposlúchnuť toto opatrenie. Ak sa normálny presun uskutoční v súlade s princípmi, potom by mal poslúchnuť každý z Božieho vyvoleného národa a žiaden vodca ani pracovník nemá právo ani dôvod snažiť sa niekoho ovládať. Povedali by ste, že existuje nejaká práca, ktorá nie je prácou Božieho domu? Existuje nejaká práca, ktorá nezahŕňa šírenie evanjelia o Božom kráľovstve? Všetko je to práca Božieho domu, každá práca je rovnocenná a žiadna nie je ‚tvoja‘ ani ‚moja‘. Ak je presun v súlade s princípom a vychádza z požiadaviek cirkevnej práce, potom by títo ľudia mali ísť tam, kde ich najviac treba.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Štvrtý exkurz: Zhrnutie charakteru antikristov a ich povahy-podstaty (Prvá časť)) Z Božích slov som pochopila, že bratia a sestry patria do Božieho domu a nikto ich nevlastní. Pokiaľ je preradenie v súlade s princípmi, nikto nemá právo do toho zasahovať a všetci sa tomu musíme podriadiť. Uvažovala som o tom, ako som predtým bránila Dong Fei v rozvoji kvôli svojim vlastným záujmom. Vždy, keď som si na to spomenula, bola som nesvoja. V tom čase sme naliehavo potrebovali polievačov na podporu nováčikov a Chen Jing mala v tejto oblasti nejaké skúsenosti. Uvedomila som si, že usporiadanie vodcov bolo založené na potrebách práce. Nemohla som sa sústrediť výlučne na svoje vlastné záujmy. Musela som aktívne spolupracovať s prácou cirkvi a zabezpečiť, aby si Chen Jing konala svoju povinnosť tam, kde bola najviac potrebná. Neskôr bola preradená na povinnosť polievania. Pred odchodom odporučila dve sestry vhodné na povinnosť na textoch. Po nejakom čase rozvíjania boli obe schopné prevziať nejakú prácu a práca s textami sa preradením žiadnych členov tímu nezdržala. Keď som už nežila podľa svojej sebeckej a opovrhnutiahodnej satanskej prirodzenosti, ale namiesto toho som praktizovala podľa Božích slov, cítila som v srdci hlboký pocit pokoja a pohody.