Marcella, Filipíny

Som vedúca polievacieho tímu v cirkvi. Keďže v cirkvi každý deň pribúdajú nováčikovia, nadriadený nás požiadal, aby sme včas podávali správy o tom, ako sa nováčikovia zhromažďujú. Jedného dňa, keď som písala správu, som zistila, že zopár nováčikov nemalo dohodnuté žiadne stretnutia. Bola som zarazená a pomyslela som si: „Ako som to mohla prehliadnuť?“ Nemohla som uveriť, že som spravila takú základnú chybu. Svoje povinnosti som každý deň vykonávala tak svedomito, tak ako sa to mohlo stať? V minulosti ma nadriadený hodnotil ako zodpovednú, že mám pri svojich povinnostiach zmysel pre bremeno, a že robím svoju prácu s citom pre detail. A predsa som teraz spravila takú základnú chybu. Uvažovala som: „Ak o tom napíšem pravdivo, nebude mať o mne nadriadený horšiu mienku? Ba čo viac, som vedúca tímu a každý deň pripomínam bratom a sestrám, aby boli pri svojich povinnostiach dôslední, ale dnes som tá nedbanlivá ja. Nebudú si myslieť, že len vykrikujem heslá a papagájujem slová a učenia?“ Bola som ako na ihlách a v hlave mi vírili myšlienky o tom, čo mám robiť. Chvíľu som premýšľala a rozhodla sa, že sa o tom v žiadnom prípade nesmú dozvedieť. Takže v správe pre nadriadeného som uviedla, že som týchto nováčikov informovala, ale oni povedali, že majú zlé internetové pripojenie a v ten deň sa nemôžu zúčastniť stretnutia. Keď som to napísala, pomyslela som si: „U nadriadeného mi to prešlo, ale čo ak sa sestra, ktorá polieva týchto nováčikov, spýta priamo ich na skutočný dôvod, prečo neprišli na stretnutie, a potom nahlási pravdu nadriadenému? Neodhalilo by to moje klamstvo? Ak nadriadený zistí, že som klamala a snažila sa ho oklamať, čo si potom o mne pomyslí? Čo si o mne pomyslia bratia a sestry? Nebudú si myslieť, že som úplne nečestná, keď som urobila takú opovrhnutiahodnú a hanebnú vec? Keby sa to stalo, moja povesť by bola v troskách. Ako môžem túto záležitosť vyriešiť tak, aby po nej neostali žiadne stopy? Pokiaľ sestra, ktorá polieva týchto nováčikov, nebude hovoriť s nadriadeným, táto vec sa neodhalí.“ Tak som sa poponáhľala za tou sestrou a pravdivo jej vysvetlila situáciu, a ona povedala, že je v poriadku dohodnúť to na ďalší deň. Keď som to počula, po rušnej pracovnej noci som si konečne vydýchla. Ale neskôr som sa cítila naozaj nepokojne a premýšľala som: „Bolo jasné, že som tie stretnutia nedohodla, a namiesto toho som povedala, že nováčikovia na stretnutie neprišli. Nesnažila som sa tým očividne oklamať druhých? Ak sa však priznám k chybe nadriadenému, stratím dobrú mienku, ktorú o mne má.“ Na chvíľu som sa ocitla vo víre emócií a nevedela som, čo robiť. Rýchlo som sa pomodlila k Bohu: „Bože, cítim sa teraz tak zle. Viem, že tým, čo som spravila, som sa snažila oklamať Teba a nadriadeného, ale naozaj nemám odvahu priznať svoju chybu nadriadenému, lebo sa bojím, že ak to urobím, poškodí to dobrý obraz, ktorý o mne má. Bože, prosím, veď ma, aby som sa z tohto mohla poučiť a praktizovať pravdu.“

Po modlitbe som si vyhľadala príslušné úryvky Božích slov podľa svojho stavu. Prečítala som si Božie slová: „Ľudia vo svojich každodenných životoch často hovoria nezmysly, klamú a rozprávajú veci, ktoré sú nevedomé, hlúpe a obranné. Väčšinu z nich hovoria v márnomyseľnosti a pre svoju tvár, aby uspokojili vlastné egá. Rozprávanie takýchto neprávd odhaľuje ich skazené povahy. Keby si tieto skazené veci odstránil, tvoje srdce by bolo očistené a postupne by si sa stal čistejším a čestnejším. V skutočnosti všetci ľudia vedia, prečo klamú. Pre svoj osobný zisk a tvár alebo pre márnomyseľnosť a postavenie sa snažia merať si sily s ostatnými a vydávajú sa za niekoho, kým nie sú. Ostatní však nakoniec zjavia a odhalia ich lži a oni stratia tvár, ako aj dôstojnosť a integritu. Toto všetko je spôsobené nadmerným množstvom lží. Tvojich lží je už priveľa. Každé slovo, ktoré povieš, je skreslené a falošné a ani jedno nemožno považovať za pravdivé alebo úprimné. Hoci máš pri klamaní pocit, že sa vyhneš tomu, aby si stratil tvár, hlboko vo svojom vnútri sa cítiš zahanbený. Svedomie ti to vyčíta a vnútorne cítiš voči sebe opovrhnutie a odpor, pričom si myslíš: ‚Prečo žijem taký úbohý život? Je také ťažké hovoriť pravdu? Musím sa uchyľovať ku klamstvám, aby som si zachoval tvár? Prečo je môj život taký vyčerpávajúci?‘ Nemusíš žiť taký vyčerpávajúci život. Ak dokážeš praktizovať byť čestným človekom, budeš schopný žiť uvoľnene, slobodne a oslobodene. Ty si si však zvolil cestu zachovania svojej tváre a márnomyseľnosti tým, že budeš hovoriť klamstvá. V dôsledku toho žiješ vyčerpávajúci a biedny život. To všetko si si spôsobil sám. Človek si môže klamstvami zachovať svoju tvár, no čo je to za tvár? Je to len prázdna vec a je úplne bezcenná. Klamať znamená zradiť svoju integritu a dôstojnosť. Spôsobuje to, že ľudia prichádzajú o dôstojnosť a strácajú svoj charakter. Bohu sa to nepáči a je Mu to odporné. Stojí to za to? Nie. Je to správna cesta? (Nie, nie je.) Ľudia, ktorí často klamú, žijú podľa svojich satanských pováh; žijú v moci satana. Nežijú vo svetle ani v Božej prítomnosti. Neustále premýšľaš o tom, ako klamať, a keď zaklameš, musíš rozmýšľať, ako to klamstvo zakryť. A keď to klamstvo nezakryješ dostatočne a dôjde k jeho odhaleniu, budeš si musieť lámať hlavu, aby si vymyslel ďalšie klamstvá, ktorými to zaplátaš. Nie je takýto spôsob života únavný? Je to celé príliš vyčerpávajúce. A stojí to za to? Nie, naozaj to za to nestojí. Lámať si hlavu nad klamstvami a potom nad tým, ako ich zakryť, a to všetko pre svoju tvár, márnomyseľnosť a postavenie, aký to má zmysel? Nakoniec uvažuješ a pomyslíš si: ‚Načo je to dobré? Je príliš vyčerpávajúce klamať a musieť to zakrývať. Takéto počínanie si nebude fungovať; bolo by ľahšie, keby som sa jednoducho stal čestným človekom.‘ Chceš sa stať čestným človekom, ale nedokážeš sa vzdať svojej tváre, márnomyseľnosti a osobných záujmov. Dokážeš sa len uchýliť ku klamstvám a používať lži na zachovanie týchto vecí. Ak si niekto, kto miluje pravdu, dokážeš zniesť rôzne druhy utrpenia, aby si praktizoval pravdu. Aj keď to znamená stratu povesti a postavenia a znášanie ponižovania a posmechu od druhých, nebude ti to vadiť a budeš si myslieť, že pokiaľ dokážeš praktizovať pravdu a uspokojiť Boha, stačí to. Tí, ktorí milujú pravdu, si volia jej praktizovanie a to, že budú čestnými ľuďmi. To je správna cesta a Boh ju žehná. Ak človek nemiluje pravdu, čo si zvolí? Zvolí si používanie klamstiev na udržanie svojej povesti, postavenia, dôstojnosti a zdania integrity. Radšej by bol nečestným človekom, hnusil sa Bohu a bol Ním odmietaný, než by mal praktizovať pravdu. Takíto ľudia sú tí, ktorí majú odpor k pravde a odmietajú Boha. Volia si vlastnú povesť a postavenie; chcú byť nečestnými ľuďmi. Nestarajú sa o to, či je Boh potešený, alebo či ich spasí. Môžu byť takíto ľudia Bohom aj tak spasení? Určite nie, pretože si zvolili nesprávnu cestu. Môžu žiť len klamstvom a podvádzaním; môžu prežívať len bolestivé dni, kedy klamú, zakrývajú to a každý deň si lámu hlavu, aby sa obhájili. Ak si myslíš, že pomocou klamstiev si zachováš povesť, postavenie, márnomyseľnosť a tvár, po ktorých bažíš, si úplne na omyle. Klamaním si márnomyseľnosť, tvár, dôstojnosť a integritu nezachováš, čo je však ešte horšie, prídeš o príležitosť praktizovať pravdu a byť čestným človekom. Aj keď sa ti v tej chvíli podarí zachovať si svoju povesť, postavenie, márnomyseľnosť a tvár, odhodil si pravdu a zradil si Boha. To znamená, že si úplne stratil možnosť, aby ťa Boh spasil a zdokonalil, čo je tá najväčšia strata a večná ľútosť. Nečestní to však nikdy neprezrú.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Človek môže žiť pravú ľudskú podobu len tým, že bude čestným človekom) Z Božích slov som pochopila, že nečestní ľudia hovoria a konajú tak, aby si chránili vlastnú márnivosť, pýchu a svoje záujmy. Dobre vedia, že sa to Bohu nepáči, ale aj tak si lámu hlavu, aby klamali, kryli sa a podvádzali. Môže sa zdať, že si chránia svoju pýchu a márnivosť, ale strácajú príležitosť praktizovať pravdu, a ak sa nebudú kajať, nakoniec ich Boh vyradí a úplne stratia príležitosť byť Ním spasení. Keď som si to uvedomila, zostala som ohromená. Moje správanie bolo presne také ako stavy, ktoré Boh odhaľuje! Hneď ako som zistila, že niekoľko nováčikov nemalo dohodnuté zhromaždenia, bála som sa, čo si o mne pomyslí nadriadený, ak na to príde, a či o mne bude mať horšiu mienku. Tiež som sa obávala, že keď sa to dozvedia bratia a sestry, vytknú mi, že im stále pripomínam, aby boli vo svojich povinnostiach svedomitejší, ale že ja som v tých mojich urobila takú základnú chybu. Bála som sa, že si budú myslieť, že som človek bez realít, ktorý len papagájuje slová a učenia. Aby som si ochránila dobrý obraz, ktorý o mne ľudia mali, klamala som a povedala, že nováčikovia neprišli na zhromaždenie pre slabý internet. Ale tiež som sa bála, že sestra, ktorá polieva nováčikov, sa dozvie o skutočnej situácii a potom to nahlási nadriadenému, čím odhalí nezrovnalosť v tom, čo som povedala. Kvôli tomu som sa ponáhľala za sestrou, ktorá polieva, aby som jej situáciu sama vysvetlila. Aby som si ochránila márnivosť a pýchu, lámala som si hlavu nad tým, ako klamať, a snažila sa zakryť svoje klamstvá. Dobre som si uvedomovala, že je to proti Božiemu úmyslu, a cítila som vinu, ale stále som nepraktizovala pravdu. Bola som spútaná svojou skazenou povahou a cítila som bolesť aj vyčerpanie. Stratila som svoju ľudskú dôstojnosť aj integritu. Myslela som si, že tým, čo som urobila, nezanechávam žiadne stopy, ale v skutočnosti Boh všetko podrobne skúma. Správala som sa ako šašo. Čím viac som uvažovala, tým viac som cítila, že to, čo som urobila, bolo odporné, opovrhnutiahodné a špinavé, a že svojimi činmi sa Bohu hnusím. Zároveň som cítila nevysvetliteľnú úzkosť a strach, akoby som bola naozaj v nebezpečenstve. Presne ako hovorí Boh: „Ak si myslíš, že pomocou klamstiev si zachováš povesť, postavenie, márnomyseľnosť a tvár, po ktorých bažíš, si úplne na omyle. Klamaním si márnomyseľnosť, tvár, dôstojnosť a integritu nezachováš, čo je však ešte horšie, prídeš o príležitosť praktizovať pravdu a byť čestným človekom. Aj keď sa ti v tej chvíli podarí zachovať si svoju povesť, postavenie, márnomyseľnosť a tvár, odhodil si pravdu a zradil si Boha. To znamená, že si úplne stratil možnosť, aby ťa Boh spasil a zdokonalil, čo je tá najväčšia strata a večná ľútosť.“ Hoci mi klamstvo umožnilo ochrániť si pred ostatnými márnivosť a pýchu, a zachovať dobrý dojem, ktorý o mne ľudia mali, stratila som príležitosť praktizovať pravdu a byť čestným človekom, a spáchala som pred Bohom priestupok, ktorý už nikdy nezmažem. Neskôr som uvažovala: „Prečo si neviem pomôcť a stále klamem? Čo je toho hlavnou príčinou?“

Jedného dňa som počas svojich duchovných pobožností čítala úryvok z Božích slov: „V tejto spoločnosti sú princípy pristupovania ľudí k svetu, ich spôsoby života a existencie, a dokonca aj ich postoje a predstavy o náboženstve a viere, ako aj ich rôzne predstavy a názory na osoby, udalosti a veci – to všetko je nevyhnutne ovplyvnené rodinou. … Keď ti starší členovia rodiny často vravia, že ‚ľudia potrebujú svoju tvár, ako strom potrebuje kôru‘, je to preto, aby si pripisoval dôležitosť tomu, že budeš vyzerať dobre, budeš žiť úctyhodný život a nebudeš robiť veci, ktoré ti prinášajú hanbu. Takže vedie toto príslovie ľudí pozitívnym alebo negatívnym smerom? Môže ťa priviesť k pravde? Môže ťa to priviesť k porozumeniu pravde? (Nie, nemôže.) S úplnou istotou, nemôže! To, čo Boh od ľudí vyžaduje, je aby boli čestní. Keď spáchaš priestupok, urobíš niečo zlé alebo niečo, čo vzdoruje Bohu a ide proti pravde, musíš nad sebou uvažovať, poznať svoju chybu a rozobrať svoje skazené povahy; len tak môžeš dosiahnuť skutočné pokánie a následne konať v súlade s Božími slovami. Aké zmýšľanie musia mať ľudia, aby praktizovali byť čestnými? Existuje nejaký rozpor medzi požadovaným zmýšľaním a názorom, ktorý predstavuje príslovie: ‚Ľudia potrebujú svoju tvár tak, ako strom potrebuje kôru‘? (Áno.) Aký je to rozpor? Príslovie ‚ľudia potrebujú svoju tvár tak, ako strom potrebuje kôru‘ má za cieľ dosiahnuť, aby ľudia prikladali dôležitosť žitiu svojej svetlej a nablýskanej stránky a robili viac vecí, vďaka ktorým vyzerajú dobre – namiesto toho, aby robili veci, ktoré sú zlé alebo nečestné, alebo odhaľovali svoju škaredú stránku – a zabrániť im žiť život, ktorý nie je úctyhodný ani dôstojný. Človek kvôli svojej tvári, kvôli vylepšovaniu svojho imidžu nemôže o sebe hovoriť ako o niekom, kto je úplne bezcenný, nieto ešte hovoriť iným o svojej temnej stránke a hanebných aspektoch, pretože človek musí žiť úctyhodný a dôstojný život. A aby mal človek dôstojnosť, potrebuje hrdosť, a aby mal tvár, musí sa pretvarovať a prikrášľovať. Nie je to v rozpore s tým, byť čestným človekom? (Áno.) Keď si čestným človekom, už si sa vzdal príslovia ‚ľudia potrebujú svoju tvár tak, ako strom potrebuje kôru‘. Ak chceš byť čestným človekom, neprikladaj dôležitosť svojmu imidžu; imidž človeka nestojí ani za deravý groš. Tvárou v tvár pravde by sa mal človek odhaliť, nie sa pretvarovať alebo vytvárať vonkajšie zdanie. Človek musí Bohu odhaliť svoje skutočné myšlienky, chyby, ktoré urobil, aspekty, ktoré porušujú pravdu-princípy, a tak ďalej a tiež tieto veci odkryť pred svojimi bratmi a sestrami. Nejde o to žiť pre svoju tvár, ale skôr o to žiť preto, aby bol človek čestný, žiť pre usilovanie sa o pravdu, žiť preto, aby bol pravou stvorenou bytosťou, a žiť pre uspokojenie Boha a to, aby bol spasený. Keď však nerozumieš tejto pravde a nerozumieš Božím úmyslom, v tvojom srdci majú tendenciu prevládať veci, ktoré ti vštepila tvoja rodina. Takže keď urobíš niečo nesprávne, zakryješ to a pretvaruješ sa, pričom si myslíš: ‚O tomto nemôžem nikomu povedať a nedovolím ani nikomu inému, kto o tom vie, aby o tom hovoril ľuďom. Ak to niekto z vás niekomu povie, nedarujem mu to. Moja tvár je na prvom mieste. Nežijeme pre nič iné než pre svoju tvár, ktorá je dôležitejšia než čokoľvek iné. Ak človek nemá tvár, stráca všetku svoju dôstojnosť. Takže nemôžeš hovoriť pravdivo, musíš predstierať, musíš veci zakrývať, inak už nebudeš mať tvár ani dôstojnosť a tvoj život bude bezcenný. Ak ťa nikto nerešpektuje, potom si len bezcenný, si len nula.‘ Je takýmto praktizovaním možné dosiahnuť to, že budeš čestným človekom? Je možné byť úplne otvorený a rozoberať sa? (Nie, nie je.) Je zrejmé, že týmto sa držíš príslovia ‚ľudia potrebujú svoju tvár tak, ako strom potrebuje kôru‘, ktoré ti vštepila tvoja rodina.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (12)) Vďaka odhaleniu Božích slov som si konečne uvedomila, že som žila podľa satanského jedu: „Ľudia potrebujú hrdosť tak, ako strom potrebuje kôru.“ Stalo sa to mojím kompasom pri tom, ako som konala a ako som si počínala. Od detstva ma rodina vždy učila: „V živote musíš dbať na svoju povesť, aby si ťa druhí vážili a mali z teba dobrý dojem. Ak získaš všeobecne zlú povesť, aj tvoji rodičia stratia tvár.“ Keď som začala chodiť do školy, učitelia nás často učili: „Aby ste žili hodnotný život, musíte si získať chválu druhých.“ Pod vplyvom týchto mylných myšlienok som pri všetkom, čo som robila, dbala najmä na to, ako ma vidia druhí. Keď som našla Boha a prijala svoju povinnosť v cirkvi, stále som sa veľmi sústredila na obraz, ktorý o mne mali druhí, a svoju povinnosť som každý deň konala svedomito, obávala som sa, že ak čo i len na chvíľu pochybím, spôsobím problémy a poškodím dobrý dojem, ktorý som zanechala v srdciach bratov a sestier. Aj ten najmenší problém vo mne vyvolal pocit, akoby som bola v smrteľnom nebezpečenstve, a naplnil moje srdce ochromujúcou úzkosťou. Aby som si zachovala dobré meno, neodvážila som sa priznať svoje chyby nadriadenému, a tak som sa uchýlila k trikom a klamstvu, a nepravdivo som nahlásila situáciu so zhromaždeniami nováčikov. Keďže som žila podľa týchto satanských jedov, stala som sa skutočne nepoctivou a nečestnou, a aby som si udržala hrdosť a postavenie, stratila som základné princípy bytia človekom. Žila som taký nedôstojný a bezcenný život! Keď som sa snažila byť čestným človekom a moja snaha sa dostala do rozporu so satanským zákonom „ľudia potrebujú hrdosť tak, ako strom potrebuje kôru“, zistila som, že nedokážem praktizovať pravdu ani stáť na strane pravdy. Ako by som mohla byť spasená, keby som takto pokračovala? Keď som si uvedomila vážne následky života podľa satanských jedov, hlboko som ľutovala, že som nepraktizovala pravdu, a tak som hľadala cestu praktizovania v Božích slovách.

Neskôr som si prečítala Božie slová: „Ak chceš byť čestným človekom, musíš najprv odhaliť svoje srdce, aby doň každý mohol nahliadnuť, vidieť všetko, čo si myslíš, a uzrieť tvoju pravú tvár. Nesmieš sa snažiť zamaskovať ani skrývať. Len tak ti budú ostatní dôverovať a budú ťa považovať za čestného človeka. Toto je najzákladnejšia prax a predpoklad, ako byť čestným človekom. Ak sa neustále pretvaruješ, neustále predstieraš svätosť, vznešenosť, veľkosť a veľký charakter, skrývaš pred ostatnými svoju skazenosť a nedostatky, ukazuješ im falošný obraz a presviedčaš ich, že si bezúhonný, veľký, obetavý, spravodlivý a nezištný – nie je v tom nečestnosť a podvod? Vari ťa ľudia nedokážu po čase prezrieť? Preto nebuď pokrytec a nevytváraj falošné zdanie. Namiesto toho buď jednoduchý a otvorený a nauč sa odhaliť sám seba – odhaliť svoje srdce, aby ho ostatní videli.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Najzákladnejšie praktizovanie toho, ako byť čestným človekom) „Bez ohľadu na to, s akými problémami sa stretneš, musíš hľadať pravdu, aby si ich vyriešil; v žiadnom prípade sa nesmieš pretvarovať ani iným ukazovať falošný obraz. Či už ide o tvoje nedostatky, nedokonalosti, chyby alebo skazené povahy, musíš sa otvoriť a hovoriť o všetkých týchto veciach v duchovnom spoločenstve. Nezakrývaj ich. Naučiť sa otvoriť je prvým krokom k vstupu do života a je to prvá prekážka, ktorú je najťažšie zdolať. Keď túto prekážku zdoláš, vstúpiť do pravdy bude ľahké. Keď urobíš tento krok, čo to bude znamenať? Bude to znamenať, že otváraš svoje srdce, úplne sa odhaľuješ a otváraš o každej svojej časti – či už dobrej alebo zlej, pozitívnej alebo negatívnej – a vynášaš to na svetlo, aby to videli ostatní ľudia aj Boh, pričom pred Bohom nič neskrývaš ani nezatajuješ, nepoužívaš voči Bohu žiadnu pretvárku, zradnosť ani klamstvo a rovnako úprimný si aj k iným ľuďom. Takto budeš žiť vo svetle; nielenže ťa Boh bude podrobne skúmať, ale aj ostatní ľudia uvidia, že tvoje konanie má princípy a transparentnosť. Nemusíš používať žiadne prostriedky na ochranu svojej povesti, obrazu a postavenia a nemusíš svoje chyby nijako zatajovať ani zakrývať. Nemusíš vynakladať toto zbytočné úsilie. Ak sa dokážeš týchto vecí vzdať, tvoj život bude veľmi uvoľnený, bez obmedzení a bolesti a budeš žiť úplne vo svetle.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Z Božích slov som pochopila, že aby som nebola nečestná a nepodvádzala, musím praktizovať to, že budem čestným človekom podľa Božích slov, a musím praktizovať otváranie srdca a mať duchovné spoločenstvo s bratmi a sestrami, aby som hovorila to, čo mám skutočne na mysli. Bez ohľadu na to, aké mám skazené povahy, aké chyby robím vo svojej povinnosti, alebo aké mám nedostatky či slabiny, mala by som sa naučiť otvoriť a odhaliť sa, a dovoliť bratom a sestrám vidieť, že tak ako oni, aj ja mám množstvo skazených pováh a že nie som o nič lepšia ako oni. Iba ak budem otvorená a priama, môže byť moje srdce pokojné a uvoľnené. S týmto vedomím som sa chcela otvoriť bratom a sestrám o svojom stave. Keď som si však pomyslela na to, že poviem pravdu, zachvátila ma veľká úzkosť. Bála som sa, že ma nadriadený oreže a že sa na mňa bratia a sestry budú pozerať zvrchu. Tak som sa v srdci modlila k Bohu a prosila Ho, aby ma viedol k praktizovaniu podľa Jeho slov a k tomu, aby som bola čestným človekom. Po modlitbe som sa cítila motivovaná nabrala som odvahu napísať správu nadriadenému a povedala som mu, že som nehovorila pravdu, keď som podávala správu o zhromaždeniach nováčikov. Po prečítaní mojej správy sa ma len opýtal, prečo som to urobila, a veľa toho nepovedal. Neskôr, počas stretnutia, som sa tiež otvorila a mala duchovné spoločenstvo s bratmi a sestrami, vychádzajúc z Božích slov o tom, ako byť čestným človekom. Hovorila som o tom, ako som klamala a podvádzala, aby som zakryla svoje chyby, a podelila som sa o svoje úvahy a porozumenie tejto veci, aby si z mojej skúsenosti mohli vziať ponaučenie. Keď som sa o to podelila, ťažké bremeno z môjho srdca konečne spadlo, a môjmu srdcu sa okamžite uľavilo.

Po tejto skúsenosti som začala uvažovať: „Prečo je to tak, že keď iní čelia problémom alebo odchýlkam vo svojich povinnostiach, dokážu k nim pristupovať správne, ale keď čelím problémom ja, moje srdce je plné starostí? Prečo moje srdce ostáva nepokojné? Okrem toho, že mi záleží na dobrom obraze v očiach iných, v čom inom by mohol byť problém?“ Jedného dňa som počas svojich duchovných pobožností náhodou natrafila na prepis videa so skúsenostným svedectvom s názvom „Prečo je také ťažké priznať si chyby?“ Citovala sa v ňom jedna pasáž z Božích slov, ktorá mi veľmi pomohla. Všemohúci Boh hovorí: „Ako by si mal praktizovať, aby si bol obyčajným a normálnym človekom? Ako sa to dá urobiť? … Po prvé, nedávaj sám sebe titul a nezväzuj sa ním slovami: ‚Som vodca, som vedúci tímu, som nadriadený, nikto nepozná túto činnosť lepšie ako ja, nikto nerozumie týmto zručnostiam viac ako ja.‘ Nenechaj sa uniesť svojím titulom, ktorý si si sám udelil. Len čo to urobíš, zviaže ti to ruky a nohy a to, čo povieš a urobíš, bude ovplyvnené. Tvoje normálne myslenie a úsudok budú tiež ovplyvnené. Musíš sa oslobodiť od obmedzení tohto postavenia. Najprv sa zníž z tohto oficiálneho titulu a postavenia a postav sa na miesto obyčajného človeka. Ak to urobíš, tvoje zmýšľanie bude ako-tak normálne. Musíš si tiež priznať a povedať: ‚Neviem, ako to urobiť, a ani tomu nerozumiem – budem si musieť urobiť prieskum a trochu si to naštudovať,‘ alebo: ‚Nikdy som to nezažil, takže neviem, čo mám robiť.‘ Keď dokážeš úprimne povedať, čo si naozaj myslíš, a rozprávať úprimne, budeš mať normálny rozum. Ostatní budú poznať tvoje skutočné ja, a preto budú mať na teba normálny pohľad, a ty sa nebudeš musieť pretvarovať ani na teba nebude vyvíjaný žiadny veľký tlak, takže budeš môcť komunikovať s ľuďmi normálne. Takýto život je slobodný a ľahký; každý, komu život pripadá vyčerpávajúci, si to spôsobil sám.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Vážiť si Božie slová je základom viery v Boha) Prostredníctvom odhalenia Božích slov som jasne videla svoje vlastné problémy. Na začiatku, keď mi bola zverená povinnosť vedúcej tímu, som sa nezaradila správne, a týmto titulom som sa povyšovala. Zistila som, že všetko, čo som povedala alebo urobila, bolo podriadené tomuto titulu. Myslela som si, že keď som sa stala vedúcou tímu, moje odborné zručnosti a pracovné schopnosti musia byť lepšie ako u ostatných bratov a sestier, a že moje bežné správanie by malo byť lepšie ako ich. Keďže som si osvojila tieto mylné názory, nedovolila som si robiť chyby ani odchýlky vo svojej povinnosti, pretože som sa bála, že si o mne druhí budú myslieť niečo zlé. V povinnosti som niesla také ťažké bremeno a takýto život bol veľmi únavný a bolestivý. Všetko to bolo preto, že som nerozumela pravde a nepozerala sa na veci podľa Božích slov. V skutočnosti to, že cirkev zariadila, aby som vykonávala povinnosť vedúcej tímu, bola Božia milosť a príležitosť pre mňa, aby som sa cvičila a vykompenzovala tak svoje nedostatky. Hoci som bola vedúcou tímu, niekedy boli výsledky polievania u mojich bratov a sestier ešte lepšie než moje. Ja som si však stále myslela, že ako vedúca tímu musím byť lepšia než ostatní a že nemôžem robiť žiadne chyby. To bolo skutočne arogantné a nerozumné! Som len skazený človek, takže bolo normálne, že som mala odchýlky alebo že som odhaľovala skazené povahy vo svojej povinnosti. Mala by som k tomu pristupovať správne, otvoriť sa bratom a sestrám a odhaliť sa, a mala by som zhrnúť problémy zo svojich odchýlok a chýb a uvažovať o sebe. Len tak by som mohla lepšie konať svoju povinnosť.

O niekoľko dní mi nadriadený poslal správu. Stálo tam, že jeden nováčik sa zúčastnil stretnutia, no ja som nahlásila, že nie, a tak ma požiadal, aby som bola pri sledovaní stretnutí nováčikov svedomitejšia a aby som si pozorne kontrolovala správy. Keď som si správu prečítala, srdce mi zovrelo a pomyslela som si: „Veď som správu skontrolovala, ako som mohla urobiť takú chybu?“ Rýchlo som otvorila dokument. V tej chvíli som si spomenula, že keďže som musela riešiť iné naliehavé záležitosti, len som to zbežne preletela a informácie som naozaj dôkladne neskontrolovala, a v dôsledku toho som urobila chybu pri nahlasovaní stavu stretnutia nováčika. Počas večerného stretnutia som sa chcela o svoju chybu podeliť s bratmi a sestrami, aby sa z nej mohli poučiť. Cítila som sa však rozpoltená a premýšľala som: „Ak sa bratia a sestry dozvedia, že som urobila ďalšiu chybu, budú si myslieť, že som vo svojej povinnosti len povrchná? Budú sa čudovať, čo sa so mnou v poslednom čase deje, a nebudú chápať, prečo stále robím chyby? Čo si o mne pomyslia? Budú si myslieť, že so mnou niečo nie je v poriadku?“ Na chvíľu som mala v srdci zmätok. V tej chvíli som si uvedomila, že s mojím stavom niečo nie je v poriadku, tak som sa modlila k Bohu a prosila Ho, aby ma viedol k praktizovaniu pravdy a k tomu, aby som bola čestným človekom. Potom som čítala Božie slová: „Ak chceš byť čestným človekom, neprikladaj dôležitosť svojmu imidžu; imidž človeka nestojí ani za deravý groš. Tvárou v tvár pravde by sa mal človek odhaliť, nie sa pretvarovať alebo vytvárať vonkajšie zdanie. Človek musí Bohu odhaliť svoje skutočné myšlienky, chyby, ktoré urobil, aspekty, ktoré porušujú pravdu-princípy, a tak ďalej a tiež tieto veci odkryť pred svojimi bratmi a sestrami. Nejde o to žiť pre svoju tvár, ale skôr o to žiť preto, aby bol človek čestný, žiť pre usilovanie sa o pravdu, žiť preto, aby bol pravou stvorenou bytosťou, a žiť pre uspokojenie Boha a to, aby bol spasený.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (12)) Božie slová mi zrazu vyjasnili myšlienky a dali mi motiváciu praktizovať pravdu a byť čestným človekom. Chcela som priznať svoje chyby bratom a sestrám, a hoci by to mohlo byť trochu trápne, praktizovala by som to, že budem čestným človekom podľa Božích požiadaviek, a žila by som ľudskú podobu, a duchovne by som sa cítila oslobodená a slobodná. Keď som si to uvedomila, v srdci som sa modlila k Bohu a prosila Ho, aby ma viedol k praktizovaniu podľa Jeho slov, a rozhodla som sa, že bez ohľadu na to, ako ma budú vnímať ostatní, chcem len uspokojiť Boha. Počas večerného stretnutia som povedala bratom a sestrám o chybách, ktoré som urobila vo svojej povinnosti pre svoju nedbanlivosť, a vyzvala som ich, aby nerobili rovnaké základné chyby ako ja. Keď som to povedala, cítila som sa uvoľnene a oslobodene.

Prostredníctvom tejto skúsenosti som sa už pri ďalšom konaní svojej povinnosti netrápila tým, čo si o mne myslia ostatní, tak ako predtým, a dokázala som čeliť svojim chybám pokojnejšie. Každý deň sa snažím robiť to, čo mám, a pristupovať k veciam svedomito, a keď sa v mojej povinnosti vyskytnú nejaké problémy, ak sú spôsobené mojou skazenou povahou, predstupujem pred Boha, aby som uvažovala, a hľadám pravdu, aby som vyriešila svoju skazenú povahu. Ak je táto chyba spôsobená nejakým konkrétnym dôvodom, potom využívam chyby, ktorých som sa v povinnosti dopustila, na to, aby som zhrnula odchýlku a nabudúce ju napravila. Bohu vďaka za Jeho vedenie! Tým, že takto praktizujem, som okúsila radosť z praktizovania pravdy a z toho, že som čestným človekom.