Zhaoyang, Čína

V ranom tínedžerskom veku som rada pozerala televízne seriály natočené podľa románov od Chiung Yao, v ktorých boli hrdinky cnostné a láskavé, a bez ohľadu na to, aký bolestivý alebo ťažký bol život, stáli pri svojich manželoch a rodinách, a neúnavne a bez reptania pracovali, aby im slúžili. Diváci ich milovali a obdivovali, a zanechali vo mne hlboký dojem. Okrem toho, výchova a formovanie, ktoré som dostala od svojej rodiny, vo mne postupne vyvolali pocit, že žena by mala žiť svoj život pre manžela a deti a dobre sa starať o celú rodinu, a že práve to znamená byť dobrou ženou. Po tom, čo som sa vydala, som bola každý deň, popri práci, vždy zaneprázdnená varením všetkých jedál, praním a upratovaním pre svoju rodinu, a svedomito som sa starala o každodenné potreby svojho manžela a dieťaťa. Deň čo deň, rok čo rok, bez ohľadu na to, aké to bolo ťažké alebo vyčerpávajúce, nikdy som sa nesťažovala. Moja svokra a manžel so mnou boli naozaj spokojní, a všetci príbuzní a susedia ma chválili ako cnostnú a dobrú manželku. Hoci som od rodiny dostávala chválu a od ľudí v mojom okolí komplimenty, vo vnútri som sa necítila veľmi šťastná. Namiesto toho som sa pre spútanosť rodinou často cítila vyčerpaná a prázdna, a niekedy som sa sama seba pýtala: „Naozaj sa má život žiť takto?“

V roku 2008 som prijala dielo Všemohúceho Boha v posledných dňoch, a netrvalo dlho a začala som v cirkvi vykonávať svoje povinnosti. O tri roky neskôr ma zvolili za cirkevnú vodkyňu a každý deň som musela odchádzať skoro a vracať sa domov neskoro, keďže som bola zaneprázdnená cirkevnou prácou. Niekedy, keď som prišla domov neskoro, bol so mnou môj manžel nespokojný a svokra sa ku mne správala chladno. V snahe udržať si u nich obraz dobrej manželky a nevesty som po dokončení cirkevnej práce išla domov a ponáhľala sa urobiť domáce práce a pomôcť svokre s povinnosťami. Bola som každý deň zaneprázdnená, nemala som čas čítať Božie slová a niekedy som dokonca na zhromaždeniach driemala. V srdci som vedela, že ako stvorená bytosť by som si mala plniť svoje povinnosti, ale tiež som cítila, že žena by mala byť dobrou manželkou a milujúcou matkou a dobre sa starať o rodinu, a že ak by som sa nedokázala postarať o svoju rodinu, nebola by som dobrou ženou, ostatní by ma kritizovali a moje svedomie by mi nedalo spávať. V dôsledku toho rodinné záležitosti vždy obmedzovali a zamestnávali moje srdce, a nemohla som sa naplno venovať svojim povinnostiam. Počas sviatkov Národného dňa v roku 2012 malo moje dieťa sedem dní voľna, ale presne v tom čase nás vyšší vodcovia pozvali na zhromaždenie a bolo potrebné zrealizovať cirkevnú prácu, takže som nešla domov štyri dni. Hoci som bola v cirkvi, v myšlienkach som bola s rodinou. Strachovala som sa: „Dokáže sa svokra dobre postarať o moje dieťa v mojej neprítomnosti? Nahnevá sa môj manžel?“ Moje srdce nebolo nikdy pokojné a to ovplyvnilo výkon mojich povinností. Na ceste domov som cítila veľkú úzkosť a bála som sa, že sa na mňa manžel nahnevá. Keď som prišla domov, bez ohľadu na to, ako mi svokra a manžel nadávali, zostala som ticho a len som potichu pracovala, pretože som sa cítila vinná, keďže som si nesplnila svoje zodpovednosti. Neskôr môj manžel a svokra videli v televízii nepodložené fámy, ktoré šírila ČKS s cieľom zdiskreditovať Cirkev Všemohúceho Boha, a čoraz viac sa stavali proti mojej viere.

Jednej noci, keď som práve prišla domov, môj manžel na mňa vybuchol, vyhrážal sa, že hodí môj skúter do rieky a dokonca chcel vyhodiť moje knihy Božích slov. Zúfalo som sa mu snažila vytrhnúť knihy Božích slov a počas potýčky mi dal niekoľko faciek a udrel ma po nohách rúčkou od mopu. Moja svokra predstierala, že to nevidí a jednoducho sa vrátila do svojej izby. Cítila som sa úplne zdrvená. Správali sa ku mne takto len pre moju vieru. Neskôr sa môj manžel rozplakal a ospravedlnil sa mi, a tak som mu odpustila. Myslela som si, že sa ku mne správal takto len preto, že som sa dobre nestarala o rodinu. Potom som si obozretne vykonávala svoju povinnosť a zároveň sa snažila udržať chod rodiny. Keďže som do svojej povinnosti nikdy nedokázala vložiť celé srdce, v povinnosti som nedosahovala dobré výsledky a cítila som sa naozaj vyčerpaná. Videla som bratov a sestry, ktorí sa bez spútanosti rodinou dokázali celým srdcom venovať cirkevnej práci, a veľmi som im závidela, skutočne som dúfala, že jedného dňa si aj ja budem môcť slobodne vykonávať svoju povinnosť ako oni. Aké by to bolo úžasné! Počas tohto obdobia som často počúvala chválospev Božích slov s názvom „Si ochotný dať Bohu lásku vo svojom srdci?“ Vždy, keď som počula tento chválospev, dojímalo ma to k slzám. Hoci som verila v Boha a konala svoju povinnosť, moja vernosť patrila rodine, manželovi a dieťaťu. Nedala som svoje srdce Bohu a neplnila som si svoje povinnosti. Keď som na tieto veci myslela, cítila som sa nesvoja a vinná. Cítila som sa, akoby som bola zviazaná neviditeľným lanom, rozpoltená medzi svojou povinnosťou a rodinou, a v srdci som cítila obrovskú bolesť. Preto som sa často modlila k Bohu a prosila Ho, aby mi ukázal východisko.

Neskôr som odišla vykonávať svoju povinnosť inam. V tom čase som bola odhodlaná vykonávať svoju povinnosť náležite, ale netrvalo dlho a zistila som, že sa nedokážem odpútať od manžela a dieťaťa, a vrátila som sa domov. Do svojej povinnosti som nevkladala srdce a nedosahovala som v nej žiadne výsledky, a tak ma prepustili. Po prepustení som upadla do veľkej negativity. Cítila som, že nie som človek, ktorý sa usiluje o pravdu, a stratila som odhodlanie napredovať. O niekoľko mesiacov neskôr bola vodkyňa so mnou v duchovnom spoločenstve a zariadila, aby som vykonávala povinnosti pri práci s textom. Bola som nervózna aj šťastná a myslela som si: „Táto povinnosť je povýšením od Boha. Ak ma však táto povinnosť bude viac zamestnávať, nebudem sa môcť vracať domov príliš často. Čo potom môj manžel a dieťa? Svokru tiež bolí noha, a ak nebudem veľmi často doma, kto sa o nich postará?“ Keď som na tieto veci myslela, stratila som odvahu túto povinnosť prijať. Vedela som, že táto povinnosť je vzácna a že ak o ňu prídem, už nikdy nemusím mať šancu ju vykonávať. Takže som sa modlila k Bohu: „Bože, predtým som svoju povinnosť neustále odkladala, aby som sa starala o rodinu, a to Ťa zarmútilo a sklamalo. Keďže mám teraz túto príležitosť na konanie svojej povinnosti, chcem sa snažiť naplniť Tvoje požiadavky, ale môj duchovný vzrast je taký malý a bojím sa, že touto skúsenosťou nedokážem prejsť. Bože, prosím, veď ma a daj mi vieru a silu.“ Potom som si vypočula chválospev Božích slov „Boh má rád ľudí s odhodlaním“: „Na nasledovanie praktického Boha musíme mať toto odhodlanie: bez ohľadu na to, aké veľké je prostredie, s ktorým sa stretávame, alebo akým ťažkostiam čelíme, a bez ohľadu na to, akí sme slabí alebo negatívni, nemôžeme stratiť vieru v zmenu našej povahy ani v slová, ktoré vyslovil Boh. Boh dal ľudstvu prísľub a to si od ľudí vyžaduje odhodlanie, vieru a vytrvalosť, aby ho uniesli. Boh nemá rád zbabelcov; má rád ľudí s odhodlaním. Aj keď si zjavil veľa skazenosti, ba dokonca aj keď si sa mnohokrát vydal nesprávnou cestou, dopustil sa mnohých priestupkov, sťažoval sa na Boha, zvnútra náboženstva si odolával Bohu alebo sa vo svojom srdci proti Nemu rúhal a tak ďalej – Boh na nič z toho nehľadí. Boh hľadí len na to, či sa niekto usiluje o pravdu a či sa dokáže jedného dňa zmeniť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Cesta praktizovania smerom k zmene povahy človeka) Božie slová mi dodali vieru a bola som hlboko dojatá. Boh nehľadel na moje minulé zlyhania, ale skôr na to, či si teraz dokážem vážiť príležitosť konať svoju povinnosť a skutočne sa kajať. Boh má rád ľudí s odhodlaním. Tentoraz som nemohla byť zbabelcom a nemohla som Boha opäť sklamať. Bola som ochotná vážiť si túto príležitosť na konanie svojej povinnosti.

Po prevzatí povinností pri práci s textom som si podľa svojho stavu vyhľadala príslušné Božie slová. Prečítala som si dve pasáže Božích slov: „Ľudí, ktorí žijú v tejto reálnej spoločnosti, hlboko skazil satan. Bez ohľadu na to, či sú vzdelaní alebo nie, v ich myšlienkach a názoroch je zakorenené veľké množstvo tradičnej kultúry. Najmä od žien sa vyžaduje, aby sa starali o svojho manžela a vychovávali svoje deti, boli dobrými manželkami a milujúcimi matkami, celý svoj život venovali manželovi a deťom a žili pre nich, dbali na to, aby ich rodina mala tri poriadne porcie jedla denne, a dobre prali, upratovali a vykonávali všetky ostatné domáce práce. To je uznávaný štandard dobrej manželky a milujúcej matky. Aj každá žena si myslí, že by to malo byť takto, a ak to tak nie je, potom nie je dobrou ženou a porušila svedomie a štandardy morálky. Porušenie týchto morálnych štandardov bude ťažko doliehať na svedomie niektorých ľudí. Budú mať pocit, že sklamali svojho manžela a deti a že nie sú dobrými ženami. No po tom, čo si uveril v Boha, prečítal si veľa Jeho slov, pochopil niektoré pravdy a prezrel niektoré záležitosti, si pomyslíš: ‚Som stvorená bytosť a ako taká by som mala vykonávať svoju povinnosť a vydávať sa Bohu.‘ Existuje vtedy rozpor medzi tým, že si dobrou manželkou a milujúcou matkou, a tým, že konáš svoju povinnosť ako stvorená bytosť? Ak chceš byť dobrou manželkou a milujúcou matkou, potom nemôžeš konať svoju povinnosť na plný úväzok, ale ak svoju povinnosť chceš konať na plný úväzok, potom nemôžeš byť dobrou manželkou a milujúcou matkou. Čo teraz urobíš? Ak sa rozhodneš dobre konať svoju povinnosť a byť zodpovedná za prácu cirkvi a oddaná Bohu, potom sa musíš vzdať toho, že budeš dobrou manželkou a milujúcou matkou. Čo by si si teraz pomyslela? Aký nesúlad by vznikol v tvojej mysli? Mala by si pocit, že si sklamala svoje deti, svojho manžela? Odkiaľ pochádza tento pocit viny a nepokoja? Keď si neplníš povinnosť stvorenej bytosti, máš pocit, že si sklamala Boha? Nemáš pocit viny ani sa neobviňuješ, lebo v tvojom srdci a mysli nie je ani najmenší náznak pravdy. Čo teda chápeš? Tradičnú kultúru a to, ako byť dobrou manželkou a milujúcou matkou. V tvojej mysli tak vznikne predstava: ‚Ak nie som dobrou manželkou a milujúcou matkou, potom nie som dobrou ani slušnou ženou.‘ Táto predstava ťa bude od tej chvíle zväzovať a spútavať a ty zostaneš zviazaná a spútaná takýmito predstavami dokonca aj keď uveríš v Boha a budeš konať svoju povinnosť. Keď nastane rozpor medzi konaním tvojej povinnosti a tým, že si dobrou manželkou a milujúcou matkou, síce sa možno neochotne rozhodneš konať svoju povinnosť a možno ukázať trochu oddanosti Bohu, v tvojom srdci však bude stále pocit nepokoja a viny. Preto keď budeš mať pri konaní svojej povinnosti trochu voľného času, budeš hľadať možnosti, ako sa postarať o svoje deti a manžela, budeš im to chcieť ešte viac vynahradiť a budeš si myslieť, že je to v poriadku, aj keď budeš musieť viac trpieť, pokiaľ budeš mať pokoj v duši. Nie je to spôsobené vplyvom myšlienok a teórií tradičnej kultúry o tom, ako byť dobrou manželkou a milujúcou matkou?“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Človek sa môže skutočne zmeniť len vtedy, keď pozná svoje vlastné nesprávne názory) „Čo Boh myslí tým, keď hovorí ‚Boh je zdroj života človeka‘? Vraví to preto, aby si každý uvedomil, že naše životy a duše pochádzajú od Boha a On ich stvoril – nepochádzajú od našich rodičov a už vôbec nie od prírody, ale dal nám ich Boh. Z našich rodičov sa zrodili len naše telá a naše deti sa zrodili z nás, avšak ich osudy sú celkom v Božích rukách. To, že môžeme veriť v Boha, je príležitosť, ktorú nám dal; On to tak ustanovil a je to Jeho milosť. Preto vôbec nemusíš napĺňať žiadny záväzok ani plniť si zodpovednosť voči niekomu inému; mal by si plniť iba povinnosť voči Bohu, ktorú by si mal plniť ako stvorená bytosť. Toto by mali ľudia robiť predovšetkým a je to prvoradá záležitosť, ktorú by mali vo svojom živote v prvom rade splniť. Ak si svoju povinnosť neplníš dobre, nie si stvorená bytosť, ktorá je na požadovanej úrovni. V očiach iných môžeš byť dobrou manželkou a milujúcou matkou, schopnou gazdinou, úctivým dieťaťom a dobrým členom spoločnosti. Pred Bohom si však niekým, kto Mu vzdoruje, kto verí v Boha, a predsa si dobre neplní povinnosť a záväzok stvorenej bytosti, kto verí v Boha, a predsa sa neusiluje o pravdu, skutočne sa nepodriaďuje Bohu a bude zjavený a vyradený. Môže niekto taký získať Božie schválenie? Takíto ľudia sú bezcenní.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Človek sa môže skutočne zmeniť len vtedy, keď pozná svoje vlastné nesprávne názory) Božie slová mi pomohli porozumieť tomu, že som vždy verila, že žena by sa mala starať o manžela, vychovávať deti a byť dobrou manželkou a milujúcou matkou. Tieto myšlienky a názory pochádzajú od satana. Satan vštepuje ľuďom názor, že žena by mala stráviť svoj život doma, slúžiť svojej rodine a zamerať svoj život na manžela a deti, a ak sa o nich dobre nestará, nie je dobrou ženou. Žila som s touto myšlienkou a názorom, a hoci som si bola dobre vedomá toho, že viera v Boha a konanie mojej povinnosti sú úplne prirodzené a oprávnené, a je to to, čo by mala stvorená bytosť robiť, pri vykonávaní svojej povinnosti som neustále myslela na všetko doma. Vždy keď som mala trochu voľného času, zamestnávala som sa rodinnými záležitosťami a dokonca som obetovala svoj čas na duchovné pobožnosti a čítanie Božích slov. Necítila som za svoju povinnosť žiadne bremeno a zdržiavala som cirkevnú prácu. Hoci sa zdalo, že vykonávam svoju povinnosť, v srdci som myslela na každodenný život svojho manžela a dieťaťa, a ak som urobila niečo čo i len trochu zle a videla som, že je môj manžel nespokojný, mala som pocit, že som si nesplnila svoje zodpovednosti. Aj keď ma manžel bil, nadával mi a chcel vyhodiť moje knihy Božích slov, a aj keď sa mi svokra posmievala a nadávala mi, necítila som k nim nenávisť. Namiesto toho som mala pocit, že si neplním svoje zodpovednosti a nie som dobrou manželkou a milujúcou matkou. V skutočnosti Boh vo svojich slovách nikdy nepožadoval, aby ženy boli dobrými manželkami alebo milujúcimi matkami. Boh žiada, aby sme sa usilovali o pravdu, dobre vykonávali povinnosť stvorenej bytosti a splnili svoje zodpovednosti a naplnili svoje poslanie. Nerozumela som pravde a považovala som satanove bludy za pravdu až do tej miery, že som považovala rolu dobrej manželky a milujúcej matky za správnu vec, a vykonávanie povinnosti stvorenej bytosti som brala ako niečo navyše. Necítila som žiadny pocit dlhu ani nepokoj z toho, že nevykonávam svoju povinnosť dobre, ale keď som sa o rodinu dobre nepostarala, mala som pocit, že som pre nich sklamaním. Ukázalo sa, že problémom boli moje názory a myšlienky. Ľudský život pochádza od Boha a Boh usporiadal, aby som bola na tomto svete so zodpovednosťami, ktoré by som si mala plniť, a s poslaním, ktoré by som mala naplniť, a nie aby som žila pre svoju rodinu alebo príbuzných. Ak by som žila preto, aby som bola dobrou manželkou a milujúcou matkou a dobre sa starala o rodinu, a nedokázala by som ani vykonávať povinnosť, ktorú by som mala, potom by som bola úplne sebeckým človekom a človekom, ktorého Boh nenávidí a ktorý sa Mu hnusí. Za tie roky som premárnila toľko času snahou byť dobrou manželkou a milujúcou matkou a stratila som mnoho príležitostí konať svoje povinnosti. Takto som už ďalej žiť nemohla. Neskôr som vedome vkladala srdce do svojej povinnosti, a niekedy, keď som myslela na veci doma, modlila som sa k Bohu a prosila Ho, aby chránil moje srdce, aby som mohla uprednostniť svoju povinnosť, a ani som sa nenazdala a moje srdce sa upokojilo. Občas som išla domov, aby som pomohla dať veci do poriadku, a bez ohľadu na to, čo povedal môj manžel alebo svokra, už som sa v srdci necítila obmedzovaná.

V júni 2015 som odišla konať svoju povinnosť inam. Keď som v minulosti konala svoju povinnosť v rodnom meste, po nejakom čase som sa mohla vrátiť domov, ale tentoraz som sa nevrátila už niekoľko mesiacov. Keďže sa ochladzovalo, začala som sa strachovať: „Ako sa majú môj manžel a dieťa? Sú moji rodičia zdraví?“ Pri pomyslení na tieto veci som bola opäť nesvoja a chcela som sa vrátiť do svojho rodného mesta, aby som tam vykonávala svoju povinnosť. Uvedomila som si, že premýšľať takto nie je správne, a tak som sa modlila k Bohu a prosila Ho, aby chránil moje srdce. Neskôr som si prečítala Božie slová: „Mali by ste sa usilovať o všetky krásne a dobré veci a získať realitu všetkých pozitívnych vecí. Navyše by ste mali byť zodpovední za svoj vlastný život a nesmiete ho brať ľahkovážne. Ľudia, ktorí prišli na svet, Ma len zriedka stretnú. Je tiež zriedkavosťou mať príležitosť hľadať a získať pravdu. Prečo by ste si necenili tento nádherný čas ako správnu cestu, o ktorú sa usilovať v tomto živote? A prečo ste vždy takí odmietaví k pravde a spravodlivosti? Prečo po sebe vždy tak šliapete a ničíte sa za nespravodlivosť a špinu, ktorá sa s ľuďmi pohráva?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová pre mladých a starých) Božie slová ma skutočne inšpirovali a dali mi správny životný cieľ. Skutočnosť, že som mohla prijať Božie dielo posledných dní a mať príležitosť konať svoju povinnosť pri šírení evanjelia, bola pre mňa požehnaním a o to viac Božím povýšením. Rozmýšľala som o tom, ako Peter strávil svoj život snahou spoznať a milovať Boha. Keď ho Boh poveril, aby pásol stádo, cítil Božiu lásku a dôveru v neho, a stal sa ešte ochotnejším usilovať sa o pravdu a dať zo seba všetko, aby uspokojil Boha. Nakoniec sa dokázal nechať pre Boha ukrižovať dolu hlavou, vydal zvučné svedectvo a získal Božie schválenie. Petrov život bol ten najzmysluplnejší. Teraz je ten najkľúčovejší čas pre rozšírenie evanjelia a ja som musela nasledovať Petrov príklad, vážiť si šancu konať svoju povinnosť, vložiť všetku svoju energiu do usilovania sa o pravdu a plniť si svoju povinnosť pri rozširovaní evanjelia o kráľovstve. Potom som sa už pri vykonávaní svojej povinnosti necítila taká obmedzovaná rodinnými záležitosťami a cítila som sa oveľa uvoľnenejšie.

Neskôr som si prečítala viac z najnovších Božích slov a získala som hlbší vhľad do myšlienok tradičnej kultúry o cnostných ženách a dobrých manželkách a milujúcich matkách. Boh hovorí: „Ľudia z Východu chcú, aby ženy boli vždy dobre vychované, aby stelesňovali Tri poslušnosti a Štyri cnosti, aby boli cnostné a jemné – aký to má účel? Aby ich bolo možné ľahko ovládať. Toto je škodlivé zmýšľanie, ktoré vyrástlo z tradičnej východnej kultúry a v skutočnosti ľuďom škodí, čo nakoniec vedie ženy k tomu, že žijú život bez smeru alebo vlastných názorov. Tieto ženy nevedia, čo by mali robiť, ako to robiť, alebo aké činy sú správne alebo nesprávne. Dokonca obetujú svoje životy svojim rodinám, stále však majú pocit, že neurobili dosť. Je to pre ženy určitý druh ujmy? (Áno, je.) Dokonca nekladú odpor, keď sú im odobraté ich vlastné práva, práva, ktoré by mali požívať. Prečo sa nebránia? Hovoria: ‚Je nesprávne sa brániť, nie je to cnostné. Pozri sa na tú a tú, robí to oveľa lepšie ako ja a trpela oveľa viac, a predsa sa nikdy nesťažuje.‘ Prečo by takto rozmýšľali? (Sú ovplyvnené tradičným kultúrnym myslením.) Je to táto tradičná kultúra, ktorá sa v nich hlboko zakorenila a spôsobila im veľké utrpenie. Ako dokážu tolerovať takéto trápenie? Dobre vedia, že ide o bolestivé trápenie, že sa cítia bezmocné a zraňuje to ich srdcia, tak ako to môžu stále znášať? Aký je objektívny dôvod? Že toto je ich sociálne zázemie, takže sa nemôžu oslobodiť, ale len sa mu pokorne poddať. Takto sa aj subjektívne cítia. Nerozumejú pravde, ani tomu, ako by mali ženy žiť s dôstojnosťou, ani správnemu spôsobu života pre ženy. Nikto im tieto veci nepovedal. Kam siaha ich povedomie o tom, aké je kritérium pre správanie a činy žien? K tradičnej kultúre. Myslia si, že to, čo sa odovzdávalo z generácie na generáciu, je správne, a že ak to niekto poruší, jeho svedomie by malo byť odsúdené. Toto je ich ‚kritérium‘. Ale je toto kritérium skutočne správne? Malo by sa dať do úvodzoviek? (Áno, malo.) Toto kritérium nie je v súlade s pravdou. Bez ohľadu na to, ako je správanie niekoho pod kontrolou tohto typu myslenia a názoru schvaľované alebo priaznivé, je to skutočne kritérium? Nie je, pretože je v rozpore s pravdou a ľudskou prirodzenosťou. Po dlhý čas sa ženy na Východe museli starať o celé svoje rodiny a boli zodpovedné za všetky malé triviálne záležitosti. Je to spravodlivé? (Nie, nie je.) Ako to teda môžu tolerovať? Pretože sú viazané týmto druhom myslenia a nazerania. Ich schopnosť tolerovať to naznačuje, že hlboko vo vnútri sú si na 80 % isté, že je to správna vec, a že ak skrátka len vydržia, budú schopné splniť štandardy tradičnej kultúry. Bežia teda tým smerom, k tým štandardom. Keby si hlboko vo vnútri mysleli, že je to nesprávne a že by to nemali robiť, že to nie je v súlade s ľudskou prirodzenosťou a že je to proti ľudskej prirodzenosti a pravde, mohli by to naďalej robiť? (Nie, nemohli.) Museli by vymyslieť spôsob, ako sa od tých ľudí dostať preč a nebyť ich otrokmi. Väčšina žien by sa to však neodvážila urobiť – čo si myslia? Že by mohli prežiť bez svojej komunity, ale že keby odišli, niesli by hroznú stigmu a trpeli by určitými následkami. Potom, čo to zvážia, si myslia, že keby to urobili, ich kolegovia by klebetili o tom, ako neboli cnostné, spoločnosť by ich určitým spôsobom odsúdila a vytvorila by si o nich určité názory, a to všetko by vyústilo do vážnych následkov. Nakoniec si to premyslia a povedia si: ‚Je lepšie skrátka to tolerovať. Inak by ma ťarcha odsúdenia rozdrvila!‘ Takéto sú východné ženy z generácie na generáciu. Čo musia znášať za všetkým týmto dobrým počínaním? Zbavenie vlastnej ľudskej dôstojnosti a práv. Sú tieto myšlienky a názory v súlade s pravdou? (Nie, nie sú.) Nie sú v súlade s pravdou. Boli zbavené svojej dôstojnosti a ľudských práv a prišli o svoju integritu, svoje nezávislé životné a myšlienkové priestory a svoje práva hovoriť a vyjadrovať svoje vlastné túžby – všetko to, čo robia, robia pre tých ľudí doma. Aký je ich účel v tom, že to robia? Splniť štandardy, ktoré od žien vyžaduje tradičná kultúra a nechať sa chváliť inými ľuďmi, ktorí ich nazývajú dobrými manželkami a dobrými ľuďmi. Nie je to druh mučenia? (Áno, je.) Je tento spôsob myslenia správny alebo skreslený? (Je skreslený.) Je v súlade s pravdou? (Nie, nie je.)“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Ôsmy bod (Tretia časť)) Po prečítaní Božích slov sa moje pocity skutočne potvrdili. Bola som presne tým typom človeka, o ktorom Boh odhaľuje, že mu hlboko ublížila satanova tradičná kultúra. Odmalička vo mne obrazy cnostných a jemných hrdiniek z televíznych seriálov zanechávali hlboký dojem. V spojení s výchovou od mojich rodičov a formovaním názorov spoločnosťou boli moje myšlienky úplne spútané. Rolu dobrej manželky a milujúcej matky, ako aj starostlivosť o manžela a výchovu dieťaťa, som brala ako normy, ktoré musím ako žena spĺňať, a považovala som ich za pozitívne veci. Dni som trávila tým, že som poslušne slúžila manželovi a rodine, žila som len preto, aby som sa starala o každodenný život členov svojej rodiny, a žila som bez akejkoľvek integrity a dôstojnosti, a predsa som to považovala za ušľachtilé. Aj keď som počas tých rokov počula Božie slová a vedela som, že sú pravdou, neodvážila som sa o ne smelo usilovať, len aby som si udržala imidž „dobrej ženy“. Dokonca aj keď som sa snažila konať svoju povinnosť, bolo to vždy s podmienkou, že to nebude zasahovať do života mojej rodiny, a len čo som sa nedokázala dobre postarať o rodinu, začala som byť nesvoja, myslela som si, že ich sklamávam, a rýchlo som premýšľala nad spôsobmi, ako im to vynahradiť. Pre mňa bolo zanechanie mojich povinností prijateľnejšie, než sa o nich nepostarať. V skutočnosti sú môj manžel aj svokra dospelí, a moje dieťa už v tom čase chodilo na druhý stupeň základnej školy, takže boli plne schopní sa o seba postarať. Ja som sa však stále strachovala a vždy som mala pocit, že je odo mňa nesprávne, ak sa o nich nepostarám. Opakovane som odsúvala cirkevnú prácu bokom, a zanedbávala som život-vstup svojich bratov a sestier. Bola som skutočne odporná aj úbohá! Viera v Boha a vykonávanie našich povinností sú úplne prirodzené a oprávnené. Bolo jasné, že moja rodina odporuje Bohu a bráni mi vo vykonávaní mojich povinností, ale namiesto toho, aby som ich rozlíšila, som si dokonca myslela, že som na vine ja, keďže som sa o nich pri konaní svojich povinností dobre nestarala, a cítila som sa vinná. Konečne som videla, že tieto myšlienky tradičnej kultúry ľuďom naozaj ubližujú a že úplne skreslili moje myslenie, takže som nedokázala rozoznať čierne od bieleho a správne od nesprávneho. Satan využíva myšlienky tradičnej kultúry o tom, že žena má byť dobrou manželkou a milujúcou matkou, a „tri poslušnosti a štyri cnosti“, aby nás zavádzal a prinútil nás veriť, že ženy musia v rodine zaujať podradené postavenie a žiť ako otrokyne iných, čím zbavuje ženy ich slobodnej vôle a práva na existenciu. Toto je prostriedok na ovládanie a pošliapavanie žien. Jednoducho som tieto veci nedokázala prekuknúť, a preto mi tieto myšlienky tradičnej kultúry neustále ubližovali a ovládali ma, a preto som opakovane odkladala svoje povinnosti, stratila odhodlanie usilovať sa o pravdu, nedokázala som vykonávať povinnosti, ktoré som mala vykonávať, a žila som bez akejkoľvek integrity a dôstojnosti. Ak by to takto pokračovalo, skončilo by to len tak, že by ma Boh po skončení svojho diela vyradil. Keď som si tieto veci uvedomila, bola som z celého srdca ochotná odmietnuť satana a už viac nežiť podľa týchto myšlienok tradičnej kultúry.

Potom som si prečítala viac Božích slov: „Boh stvoril pre ľudstvo slobodnú vôľu a aké sú myšlienky, ktoré z tejto slobodnej vôle pochádzajú? Sú v súlade s ľudskou prirodzenosťou? Tieto myšlienky musia byť prinajmenšom v súlade s ľudskou prirodzenosťou. Okrem toho takisto chcel, aby ľudia mali presné názory a chápanie všetkých osôb, udalostí a vecí v priebehu svojho života a aby si potom zvolili správnu cestu k životu a uctievaniu Boha. Život žitý týmto spôsobom je daný Bohom a ľudia by si ho mali užívať. Ľudia sú však celý život týmito takzvanými tradičnými kultúrami a morálnymi písmami obmedzovaní, viazaní a skresľovaní a nakoniec sa stávajú čím? Stávajú sa bábkami tradičnej kultúry. Nie je to spôsobené tým, že ľudia nerozumejú pravde? (Áno, je.) Zvolil by si niekto z vás v budúcnosti túto cestu? (Nie, nezvolil.) … Ako by si teda mal konať? (V súlade s princípmi.) Samozrejme, je správne konať v súlade s princípmi a s každým by si mal zaobchádzať v súlade s princípmi, zaobchádzať so všetkými ako s bratmi a sestrami, ak veria v Boha, a ako s neveriacimi, ak neveria. Nie je potrebné si ubližovať, deformovať svoju integritu alebo sa vzdávať svojej dôstojnosti a práv tým, že za nich obetuješ svoj život. Nezaslúžia si to. Na tomto svete je len Jeden, za ktorého sa oplatí obetovať život. Kto je to? (Boh.) Prečo? Pretože Boh je pravda a Jeho slová sú kritériom pre existenciu, správanie a činy človeka. Pokiaľ máš Boha a Božie slová, potom sa neodchýliš a budeš presný v tom, ako sa správaš a konáš. Toto je konečný účinok, ktorý Božie slová dosahujú na niekom, kto bol spasený.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Ôsmy bod (Tretia časť)) Božie slová vniesli do môjho srdca skutočné svetlo. Boh usporiadava manželstvo pre ľudí, aby si mohli plniť svoje zodpovednosti v rodine, nie preto, aby z ľudí urobil otrokov, a už vôbec nie preto, aby niekto žil pre iného. V manželstve majú manžel aj manželka svoje vlastné zodpovednosti a záväzky, a ani jeden sa nemusí prispôsobovať náladám toho druhého. Bez ohľadu na to, akú rolu hrám v manželstve a rodine, je to jednoducho zodpovednosť, ktorú by som si mala plniť. Keď v cirkevnej práci nie je veľa zhonu, môžem si plniť svoje zodpovednosti ako manželka a starať sa o každodenné potreby rodiny. Keď ma však moja povinnosť zamestnáva a nemám čas ísť domov, mala by som uprednostniť svoju povinnosť. Keď som týmto veciam porozumela, v srdci som cítila obrovský pocit oslobodenia a slobody. Bolo to, akoby sa v mojom srdci zrazu otvorilo okno a naplnilo ma svetlom.

To Božie slová ma viedli k tomu, aby som sa vymanila z pút tradičnej myšlienky „dobrej manželky a milujúcej matky“ a zbavila sa škôd, ktoré spôsobila. Teraz si dokážem plniť svoju povinnosť pri rozširovaní evanjelia o kráľovstve – to je najväčšie požehnanie môjho života a práve to dáva môjmu životu hodnotu. Bohu vďaka!