Chen Si, Čína

Už od detstva som v novinách a televízii vídala podnikateľky a silné ženy zo všetkých spoločenských vrstiev, ako dosahujú slávu a zisk. Boli také očarujúce, až som im nesmierne závidela. Dúfala som, že sa jedného dňa tiež stanem úspešnou podnikateľkou, aby ma moji priatelia a príbuzní obdivovali a mali o mne vysokú mienku. Aký skvelý a šťastný život by to len bol! Aby som si svoj sen splnila skôr, s manželom sme v roku 1997 odišli z práce v továrni a pustili sme sa do nového dobrodružstva – začali sme podnikať s oblečením. S vlnou reforiem a otvárania sme čoskoro zarobili nejaké peniaze a náš podnik sa postupne stabilizoval. Všetci naši priatelia a príbuzní o nás mali vysokú mienku a zaliečali sa nám. S manželom sa z nás v rodine zrazu stali obľúbenci. Bola som veľmi šťastná. Nebola som však spokojná a chcela som podnik ešte viac rozšíriť a, keď príde čas, zaujať naše miesto vo svete biznisu. Neskôr sme sa s jedným podnikateľom začali venovať veľkoobchodu, no nečakali sme, že je to podvodník, a v dôsledku toho sme prišli o všetky naše úspory. Neostávalo nám nič iné, len predať náš obchod a presťahovať sa späť do rodného mesta. Bola som zúfalá, no svojho sna stať sa podnikateľkou som sa nikdy nevzdala. Plánovala som si požičať peniaze a opäť sa postaviť na nohy. Nikdy by som si nebola pomyslela, že keď naši príbuzní uvidia, v akej sme zúfalej situácii, zľaknú sa, že im peniaze nebudeme môcť vrátiť, a tak nám odmietnu pomôcť. Cítila som sa veľmi nešťastná a bezmocná. Keď ma manžel videl takú skleslú, utešoval ma slovami: „Nebuď smutná. Často sa hovorí: ‚Keď si chudobný v meste, nikto o teba nezavadí, no keď si bohatý v horách, nájdeš aj rodinu, o ktorej si predtým ani nevedel‘. Taká krutá je táto spoločnosť – ak nemáš peniaze, pohŕdajú tebou aj vlastní rodičia. Naši priatelia a príbuzní o nás budú mať vysokú mienku, len ak zbohatneme!“ Keď som si spomenula, ako skvele sme sa mali predtým, v porovnaní s tým, ako trápne sme sa cítili, keď nás odmietli priatelia a príbuzní, zaprisahala som sa, že sa opäť postavím na nohy! Požičala som si peniaze od priateľov mimo mesta, trochu od jedných, trochu od druhých, a začala som podnikať s franšízou značky. Pod mojím usilovným riadením začal podnik postupne prosperovať. O niekoľko rokov neskôr som mala auto, dom a úspory. Moji bohatí zákazníci sa ku mne správali s veľkým nadšením a manžel ma počúval na slovo, pretože som dokázala zarobiť peniaze. Priatelia a príbuzní sa mi opäť začali podlizovať a chválili ma, že som bystrá, schopná a silná žena. Hoci som vedela, že ich lichôtky sú neúprimné, aj tak som si naozaj užívala, keď som videla, ako sa mi podlizujú. Teraz, keď som mala peniaze, sa veci mali inak a to, že som si dokázala získať obdiv toľkých ľudí, nesmierne uspokojovalo moju márnivosť. Cítila som, že všetky tie roky tvrdej práce stáli za to.

Neskôr moji konkurenti videli, že som bohatla predajom značkových výrobkov, a tak začali značky predávať aj oni. Zrazu som cítila, že sa blíži kríza. Aby som porazila svojich konkurentov, musela som si na nich nielen dávať pozor a byť ostražitá, ale musela som sa aj všemožne líškať svojim zákazníkom, každý deň im volať a informovať sa, ako sa majú, a organizovať rôzne akcie na prilákanie zákazníkov. Každý deň som nosila masku, otvorene aj potajomky som súperila so svojimi konkurentmi a klientom som rozprávala sladké reči. Vnútri som sa cítila veľmi unavená a stiesnená. Na konci dňa som bývala taká unavená, až ma bolel chrbát. Keď som prišla domov, nechcela som sa ani s nikým rozprávať, len som sa chcela dobre vyspať. Keď som si však ľahla do postele, len som sa prehadzovala a nemohla som zaspať a premýšľala som nad tým, čo by proti mne moji konkurenti mohli potajomky plánovať a akú promo akciu by som mohla zorganizovať, aby som ich porazila. Hlavu som mala plnú kalkulácií a súperenia a bola som celá napätá. Z prepracovania som často trpela nespavosťou. Užívala som množstvo upokojujúcich výživových doplnkov a prípravkov na povzbudenie mozgu, ale bezvýsledne. Niekedy som konečne zaspala, no vzápätí ma s hrôzou prebudili nočné mory. Často som pociťovala nevysvetliteľnú prázdnotu a úzkosť. Bála som sa, že ak čo i len trochu poľavím, moji konkurenti vyhrajú a ja vypadnem z trhu so zničenou povesťou. Navonok som vyzerala úspešne, no nikto okrem mňa netušil, ako veľmi vo vnútri trpím. Uprostred noci som často premýšľala: „Toto je ten šťastný život, po ktorom som celé tie roky túžila?“ Bola som zmätená. Stále som však nechcela žiť priemerný život, v ktorom by mnou ostatní pohŕdali. Takže aj keď som bola fyzicky a psychicky vyčerpaná, stále som sa neodvážila ani trochu poľaviť. Chcela som len ďalej rozširovať podnik. Po niekoľkých rokoch úporného riadenia sa značka, ktorú som riadila, stala v miestnej oblasti obľúbenou. Na slávnostných odovzdávaniach cien ma centrála dokonca pozvala, aby som predniesla prejav a podelila sa o svoje úspešné skúsenosti. Keď som stála na pódiu, počúvala vlny potlesku a videla obdiv v očiach ostatných, mala som pocit, že môj sen sa konečne splnil. Bola som nesmierne nadšená a šťastná. Bolo to, akoby som okúsila, aké je to byť celebritou, bola som v siedmom nebi a cítila som, že všetky tie roky utrpenia a tvrdej práce stáli za to. Nikto však nemal tušenia o vyčerpaní a utrpení, ktoré sa za mojím úspechom skrývali. Z prepracovania sa mi zhoršil zrak. Lekár povedal, že mám zakalený sklovec a ťažký sivý zákal a že musím podstúpiť operáciu, aby som neoslepla. Hoci som si získala obdiv priateľov a príbuzných, neprinieslo mi to žiadnu úľavu od bolesti a prázdnoty, ktorú som hlboko vnútri cítila. Keďže konkurenčný tlak bol obrovský, často som bývala veľmi napätá. Hoci sme sa s konkurentmi zdravili s úsmevom, pod povrchom to vrelo intrigami a všetci sme sa mali pred sebou veľmi na pozore. Takže hoci bolo naše odvetvie obrovské, nemala som jediného človeka, ktorému by som sa mohla zdôveriť. Každý deň som žila v pretvárke a moje srdce túžilo po dni, keď budem môcť žiť uvoľnený a šťastný život.

V roku 2007 mi jedna sestra svedčila o diele Všemohúceho Boha posledných dní. Čítaním Božích slov som videla, že slová Všemohúceho Boha sú pravda, a nadobudla som istotu, že Všemohúci Boh je navrátený Pán Ježiš. Tiež som si uvedomila, že Boh sa v posledných dňoch vtelil, aby konal dielo súdu s cieľom spasiť ľudstvo, a že iba prijatím súdu a očistenia Všemohúceho Boha a odvrhnutím našich skazených pováh môžeme byť spasení Bohom a vstúpiť do Jeho kráľovstva. Počula som chválospev Božích slov, ktorý ma naozaj dojal.

Boh hľadá tvoje srdce a tvojho ducha

…

2  Všemohúci je milosrdný k týmto ľuďom, ktorí hlboko trpeli. Zároveň má odpor k týmto ľuďom, ktorým úplne chýba vedomie, pretože musí príliš dlho čakať, kým dostane odpoveď od ľudí. Chce hľadať, hľadať tvoje srdce a tvojho ducha, a priniesť ti vodu a jedlo, aby si sa prebudil a aby si už nebol smädný ani hladný. Keď si unavený a keď cítiš niečo z pochmúrnosti tohto sveta, necíť sa stratený, neplač. Všemohúci Boh, Strážca, kedykoľvek s otvorenou náručou prijme tvoj príchod.

3  Bdie pri tvojom boku. Čaká na teba, kým sa obrátiš späť, čaká na deň, keď sa ti zrazu vráti pamäť: keď si uvedomíš, že pochádzaš od Boha a že v nejakom neznámom čase si stratil svoje smerovanie, v nejakom neznámom čase si po ceste stratil vedomie a v nejakom neznámom čase si mal „otca“; keď si navyše uvedomíš, že Všemohúci vždy pri tebe bdel a čakal tam veľmi, veľmi dlhý čas na tvoj návrat.

4  Zúfalo túži, čakajúc na reakciu bez odpovede. Jeho bdelosť je neoceniteľná; bdie v prospech ľudského srdca a ľudského ducha. Možno je Jeho bdelosť nekonečná alebo sa možno skončila. Ty by si však mal presne vedieť, kde sa práve teraz nachádza tvoje srdce a tvoj duch.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Povzdych Všemohúceho

Božie slová ma hlboko dojali a premýšľala som o svojej namáhavej ceste riadenia podniku počas týchto rokov. Hoci som mala auto a dom a splnila som si svoje túžby, stále som sa cítila nesvoja. Aby som každý deň zarobila viac peňazí, lichotila som svojim zákazníkom a podlizovala som sa im, a s mojimi konkurentmi sme proti sebe intrigovali a navzájom sa podvádzali pre zisk; bola som psychicky aj fyzicky vyčerpaná. Navonok som prezentovala fantastický obraz, ale vnútri som nesmierne trpela. Teraz, keď som počula volanie Božieho hlasu, cítila som sa ako sirota, ktorá sa dlhé roky túlala vonku a konečne sa vrátila do hrejivého náručia svojej matky, aby sa už nikdy necítila sama a bezmocná. Na zhromaždeniach boli bratia a sestry prostí a otvorení, hovorili v duchovnom spoločenstve o svojom porozumení Božím slovám a boli k sebe úprimní a čestní. Neboli tam žiadne intrigy ako vo svete biznisu, žiadna žiarlivosť ani sváry. Keď som narazila na ťažkosti, bratia a sestry so mnou hovorili v duchovnom spoločenstve o Božích slovách, čím mi do srdca vnášali svetlo a dávali mi cestu praktizovania, vďaka čomu som sa cítila uvoľnene a oslobodene. Nikdy predtým som sa takto necítila. Veriť v Boha je úžasné!

Neskôr som si počas mojich duchovných pobožností prečítala tieto Božie slová: „Ak máš naozaj svedomie, potom musíš mať i bremeno a zmysel pre zodpovednosť. Musíš povedať: ‚Bez ohľadu na to, či si ma Boh podmaní alebo ma zdokonalí, musím tento krok svedectva náležite podávať.‘ Keďže človek je stvorenou bytosťou, Boh si ho môže úplne podmaniť a človek Ho tak nakoniec dokáže uspokojiť, oplatiť Mu Jeho lásku srdcom milujúcim Boha a úplne sa Mu oddať. Taká je zodpovednosť človeka, povinnosť, ktorú by mal vykonávať, a bremeno, ktoré by mal niesť, a človek musí toto poverenie realizovať. Až potom skutočne verí v Boha. Plníš si dnes svoju povinnosť tým, čo robíš v cirkvi? Závisí to od toho, či nesieš nejaké bremeno, a od tvojho vlastného poznania.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Praktizovanie (3)) Znova a znova som čítala Božie slová a cítila som výčitky svedomia. Po prijatí Božieho diela posledných dní som si každý deň užívala zaopatrenie Božími slovami. Keď som prechádzala ťažkými časmi, bratia a sestry so mnou hovorili v duchovnom spoločenstve o Božích slovách, aby mi pomohli. Bola to Božia láska. Nemohla som len tak prijímať Božie zaopatrenie a nekonať svoju povinnosť. Takémuto konaniu by chýbalo svedomie. Ako stvorená bytosť by som mala konať svoju povinnosť – je to moja zodpovednosť a záväzok. Dojatá Božími slovami som začala konať svoju povinnosť najlepšie, ako som vedela.

O dva roky neskôr ma vybrali za vedúcu tímu pre polievanie a každý deň som bola zaneprázdnená polievaním a podporou nováčikov. Keďže som nemala toľko energie, nechala som pracovníkov v obchode, aby sa starali o podnik. Niekedy tržby klesli a manžel sa so mnou hádal slovami: „Teraz, keď nie si v obchode, podnik skôr či neskôr skrachuje. Kto si ťa potom vôbec bude vážiť?“ Jeho slová ma naozaj zasiahli na citlivom mieste. Spomenula som si, ako mnou všetci príbuzní a priatelia pohŕdali, keď som bola na dne. Bolo veľmi ťažké dosiahnuť v podnikaní to, čo som dosiahla; musela som ho naďalej správne riadiť. Potom som však pomyslela na to, že konanie mojej povinnosti je moja zodpovednosť a záväzok. Nemohla som byť bez svedomia a nekonať svoju povinnosť. Vnútri som bola celá rozpoltená. Pomyslela som si: „Ak budú moje tržby naďalej klesať, čo budem robiť, ak sa obchod naozaj zatvorí? Kto si ma potom bude vážiť? Nie, musím vymyslieť spôsob, ako zvýšiť tržby – to je moja priorita.“ Potom som už do konania svojej povinnosti nevkladala toľko úsilia. Kedykoľvek som predtým počula o bratovi alebo sestre, ktorí boli negatívni a slabí, ponáhľala som sa im pomôcť a podporiť ich. Teraz som však chcela len utekať do obchodu. Niekedy bolo v obchode tak rušno, že som nemohla odísť, a tak som nakoniec meškala na zhromaždenia. Cítila som sa trochu previnilo, ale jednoducho som nemohla odložiť svoj podnik bokom. Keďže som včas nepolievala a nepodporovala bratov a sestry, ktorí boli negatívni a slabí, jedna sestra sa úplne zamerala na zarábanie peňazí a prestala chodiť na zhromaždenia, zatiaľ čo ďalší bratia a sestry na ne tiež prestali chodiť pravidelne. Keď som zistila, že sa dejú tieto veci, bola som veľmi rozrušená. Kedykoľvek sa však moja povinnosť dostala do konfliktu s podnikaním, cítila som sa vnútorne trochu slabá, pretože som sa nemohla venovať svojmu obchodu, a pristihla som sa pri tom, že som túžila po ľahšej povinnosti. Potom som si však spomenula na úryvok Božích slov: „To, ako by si mal zaobchádzať s Božím poverením, je mimoriadne dôležité. Je to veľmi vážna záležitosť. Ak nedokážeš splniť to, čo ti Boh zveril, potom nie si hoden, aby si žil v Jeho prítomnosti, a mal by si prijať svoj trest. Je úplne prirodzené a odôvodnené, že ľudia plnia poverenia, ktoré im Boh zverí. Je to najvyššia zodpovednosť človeka a je to rovnako dôležité ako samotný jeho život. Ak berieš Božie poverenia na ľahkú váhu, je to najvážnejšia zrada Boha. V tomto si úbohejší ako Judáš a mal by si byť prekliaty. Ľudia musia dôkladne porozumieť, ako zaobchádzať s Božími povereniami, a prinajmenšom by mali pochopiť: keď Boh zveruje človeku poverenia, povyšuje ho tým, a druh osobitnej milosti, ktorú preukazuje človeku, je to najslávnejšia z vecí a všetko ostatné možno opustiť – dokonca aj svoj vlastný život –, ale Božie poverenia sa musia dokončiť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ako spoznať prirodzenosť človeka) Vďaka Božím slovám som pocítila osobitný význam povinnosti. Povinnosť je Bohom dané poverenie, a ako stvorené bytosti by sme mali dobre konať svoje povinnosti – to je naša zodpovednosť. Boh mi preukazoval milosť tým, že mi dal príležitosť cvičiť sa v polievaní nováčikov. Ja som však dbala len na svoj vlastný podnik a nepolievala som ich ani nepodporovala. Niektorým bratom a sestrám sa nedostalo potrebného polievania, a tak sa stiahli. Neškodila som im tým? K svojej povinnosti som pristupovala ľahkovážne a nezodpovedne. Zradila som Boha! Čím viac som o tom premýšľala, tým viac som pociťovala výčitky svedomia a ľútosť, a tak som sa modlila k Bohu, ochotná činiť pokánie a dobre konať svoju povinnosť. Neskôr som začala nováčikov aktívne polievať a podporovať. Niektorí bratia a sestry, ktorí predtým prestali chodiť na zhromaždenia, na ne opäť začali pravidelne chodiť. Konečne som v srdci začala čítiť pokoj.

V roku 2013 som bola zvolená za vodkyňu cirkvi. Vedela som, že ma Boh pozdvihuje, ale vnútri som bola opäť rozpoltená: Bez ohľadu na to, aká som bola ako vedúca tímu pre polievanie zaneprázdnená, vždy som si dokázala nájsť čas na svoje podnikanie. Ako cirkevná vodkyňa by som bola zodpovedná za celkovú prácu cirkvi a nemala by som čas starať sa o svoj podnik. Odišli by moji starí zákazníci postupom času inam? Neznamenalo by to, že som sa stiahla a odovzdala svoju klientelu, ktorú bolo celé tie roky také ťažké udržať pohromade, len tak pre nič za nič iným? Premýšľala som o tom, ako sa o mňa manžel staral a priatelia a príbuzní ma celé tie roky vítali s úsmevom len preto, že som dokázala zarábať peniaze. Kto by mal o mne vysokú mienku, keby som už nemala kariéru? Keď som pomyslela na to, že by som mohla prísť o všetko, čo som tak úporne dosiahla, cítila som neskutočnú trýzeň. Ak by som však túto povinnosť neprijala, moje svedomie by nebolo na pokoji a cítila by som sa zadlžená Bohu. V noci som sa prehadzovala a nemohla som spať. Myslela som na svoju vieru v Boha v uplynulých rokoch a na to, ako som každý deň jedla, pila a požívala Božie slová, ako aj na to, koľkým Božím milostiam a požehnaniam som sa tešila. Keď som sa túlala svetom a cítila sa bezútešne a bezmocne, Božie slová mi zahriali srdce a priviedli ma do Jeho domu, a moje srdce tak našlo oporu. Keď som sa naháňala a zamestnávala len pre peniaze a cítila som sa telesne aj duševne vyčerpaná, Božie slová mi pomohli pochopiť povinnosť a zodpovednosť, ktorú by som si mala ako stvorená bytosť plniť, a našla som spôsob, ako si počínať. Keď som sa usilovala o peniaze a svoju povinnosť som konala povrchne, súdenie a odhalenie Božích slov mi ukázalo, že môj postoj k mojej povinnosti bol zradou Boha a moje meravé, neoblomné srdce sa prebudilo. Toto bola Božia láska a spása pre mňa. Ako by som mohla znova uprednostniť svoj podnik pred svojou povinnosťou a raniť Božie srdce? Modlila som sa k Bohu a prosila Ho o vieru a silu urobiť správne rozhodnutie.

Na druhý deň ráno som si prečítala úryvok slov Všemohúceho Boha: „Ak by som pred vás hneď teraz položil peniaze a dal vám slobodu vybrať si, pričom by som vás neodsúdil za vašu voľbu, väčšina z vás by si vybrala peniaze a zanechala by pravdu. Tí lepší spomedzi vás by sa vzdali peňazí a neochotne by si vybrali pravdu, zatiaľ čo tí niekde uprostred by zhrabli peniaze do jednej ruky a pravdu do druhej. Neukázali by ste sa vari takto v pravom svetle? Ak by ste sa mali rozhodnúť medzi pravdou a čímkoľvek, čomu ste verní, všetci by ste si vybrali týmto spôsobom a váš postoj by sa nezmenil. Nie je to tak? Mnohí z vás váhali medzi správnym a nesprávnym, nie je to tak? Vo všetkých zápasoch medzi pozitívnym a negatívnym, čiernym a bielym – medzi rodinou a Bohom, deťmi a Bohom, harmóniou a rozkolom, bohatstvom a chudobou, postavením a obyčajnosťou, podporou a odvrhnutím a tak ďalej – určite ste si vedomí rozhodnutí, ktoré ste urobili! Medzi harmonickou a rozvrátenou rodinou ste si bez váhania vybrali prvú možnosť. Medzi bohatstvom a povinnosťou ste si znova vybrali prvú možnosť, dokonca vám chýbala vôľa vrátiť sa na breh. Medzi prepychom a chudobou ste si vybrali prvú možnosť. Ak ste si mali vybrať medzi svojimi deťmi, manželkami a manželmi alebo Mnou, vybrali ste si rodinu. A medzi predstavami a pravdou ste si tak isto vybrali prvú možnosť. Zoči-voči všetkým vašim zlým skutkom som jednoducho stratil vieru vo vás, som jednoducho ohromený. Vaše srdcia sú nečakane také neschopné obmäkčenia. Krv srdca, ktorú som po mnoho rokov vylieval, mi prekvapivo nepriniesla nič viac ako to, že ste Ma zanechali a rezignovali na Mňa, no každým dňom vo Mne rastie nádej pre vás, pretože Môj deň bol pred všetkými úplne odhalený. Vy sa však stále usilujete o temné a zlé veci, pričom sa ich odmietate vzdať. Aký bude váš výsledok? Zamysleli ste sa niekedy poriadne nad tým? Ak by ste si raz mali vybrať opäť, ako by ste sa zachovali? Stále by ste trvali na prvej možnosti? Stále by ste Mi oplácali sklamaním a bolestným zármutkom? Našlo by sa vo vašich srdciach stále iba trochu vrúcnosti? Stále by ste netušili, čo robiť, aby ste potešili Moje srdce?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Komu presne si verný?) Pri rozjímaní nad Božími slovami som sa cítila zasiahnutá a utrápená. Odkedy som začala veriť v Boha, bojovala som a zmietala sa medzi kariérou a povinnosťou; nebola som ochotná vzdať sa kariéry, ktorú som tak úporne riadila, ale rovnako som nebola ochotná vzdať sa pravdy. Preto keď moja povinnosť ovplyvnila moju kariéru, cítila som vnútorný odpor a dokonca som svoju povinnosť chcela odmietnuť. Až prostredníctvom odhalenia Božími slovami som videla, že hoci som v Boha verila a nasledovala Ho, v mojom srdci pre Neho nebolo miesto, a že to, čo som si vážila, nebola pravda ani Božia spása, ale moja kariéra, peniaze a postavenie. To, čo som robila, nebola viera v Boha, ale nasledovanie satana a zrádzanie Boha. Boh je Boh, ktorý neznáša zlo. Chcieť Božiu spásu a zároveň sa usilovať o peniaze, slávu a zisk a užívať si telo znamenalo, že bolo nemožné, aby ma Boh spasil. To, že sa Boh v posledných dňoch vtelil a vyjadruje pravdu, aby spasil ľudstvo, je naša jediná šanca na spásu. Ak by som sa naďalej slepo usilovala o peniaze a neusilovala by som sa o pravdu a stratila by som túto jedinečnú životnú príležitosť, nezničila by som si tým vlastný život? Po zvyšok svojich dní by som to ľutovala! To, že som teraz mala príležitosť konať svoju povinnosť a usilovať sa o pravdu, bola Božia láska a milosť a vzdala som Bohu vďaku. Jedla a pila som Božie slová a tešila sa Božej milosti a zaopatreniu, ale vôbec som nepomýšľala na dobré konanie svojej povinnosti. Stále som chcela len podnikať a zarábať peniaze a chcela som sa usilovať o slávu, zisk a postavenie. Vôbec som nemala svedomie a rozum! Už som nemohla ďalej nasledovať telo a vzdorovať Bohu. Boh očakával, že urobím správne rozhodnutie. Musela som sa vzdať kariéry, aby som sa sústredila na usilovanie sa o pravdu, a musela som si plniť svoju povinnosť. Potom som celý svoj podnik odovzdala do správy pracovníkom v obchode a začala som všetok svoj čas venovať konaniu svojich povinností. Hoci som bola každý deň zaneprázdnená, v srdci som cítila pokoj. Keď som v cirkvi videla niektorých bratov a sestry, ktorí boli na tom tak ako kedysi ja – pracovali od úsvitu do súmraku, naháňali sa, zúfalo zarábali peniaze a žili v bolesti a zmätku uprostred satanovho klamu a ubližovania – spoliehala som sa na Boha a hovorila som s nimi v duchovnom spoločenstve o Jeho slovách. Keď porozumeli Božím úmyslom, dokázali odvrhnúť putá peňazí, aktívne konať svoju povinnosť a usilovať sa o pravdu a žiť oveľa uvoľnenejší a slobodnejší život ako predtým. V tej chvíli som dospela k hlbšiemu pochopeniu Božieho úporného úmyslu spasiť ľudí a bola som hlboko dojatá. Keby Boh nevyjadroval pravdu a nekonal spásu ľudí, všetkých by nás oklamal a ublížil by nám satan a nemali by sme žiadne východisko. Môcť konať svoju povinnosť v cirkvi bolo oveľa zmysluplnejšie ako podnikať vo svete, pretože kázanie evanjelia je dielo spásy ľudí a je to tá najhodnotnejšia a najzmysluplnejšia vec. V minulosti som pre svoje vlastné záujmy súperila s ľuďmi o slávu a zisk a vo svete som proti nim intrigovala, stala som sa zlomyseľnou a ľstivou a žila som bez akejkoľvek podoby ľudskej bytosti. Keď som teraz v cirkvi mohla robiť zmysluplné veci, ako aj jesť a piť Božie slová, usilovať sa o pravdu a meniť svoje skazené povahy popri konaní svojej povinnosti, cítila som, že toto je jediný zmysluplný spôsob života. Z celého srdca som ďakovala Bohu.

Jedného dňa o dva roky neskôr, keď som práve prišla domov, manžel sa ma vytrvalo snažil presvedčiť slovami: „Vzdala si sa pozície rešpektovanej šéfky. Čo sú to za nezmysly s tým ‚Bohom‘? Ja skrátka viem, že zarábať peniaze je to najrealistickejšie, čo môže človek robiť. S peniazmi sa môžeš dobre najesť, dobre sa zabaviť, užívať si život a ostatní ľudia si ťa vážia. Kto si ťa bude vážiť, ak nebudeš mať peniaze? Nie si v obchode, tržby klesli o viac ako polovicu a takto to ďalej nemôže ísť. Ak ho nebudeš riadiť, tak sa zatvorí. Len tupo sleduješ, ako sa sťahuješ a odovzdávaš náš biznis iným. Správaš sa hlúpo!“ Bála som sa, že opäť upadnem do satanovho pokušenia, a tak som v duchu narýchlo vyslovila modlitbu k Bohu. Pomyslela som na to, ako sa môj neveriaci manžel usiloval o peniaze, slávu a zisk a nasledoval satana, zatiaľ čo ja som si vybrala nasledovať Boha a kráčať po ceste usilovania sa o pravdu a dosiahnutia spásy. Žiadal odo mňa, aby som prestala konať svoju povinnosť a vrátila sa do satanovho tábora. Snažil sa mi ublížiť a zničiť ma. Nemohla som mu dovoliť, aby ma obmedzoval. Keď videl, že neustúpim, zavolal moju tetu a svokra. Všetci sa ma snažili presvedčiť: „My nie sme proti tvojej viere v Boha, ale musíš viesť svoj podnik! Kto si predtým vážil našu rodinu, keď sme nemali peniaze? Teraz sa nám všetci príbuzní a priatelia podlizujú – nie je to snáď preto, že náš podnik prosperuje? Vieš, koľko ľudí nám závidí a nevie sa dočkať, kým náš podnik skrachuje? Náš obchod má už svoju tradíciu a jeho povesť sa rozšírila. Toľkí ľudia ťa chvália pre tvoje schopnosti a zručnosti. Ak sa o podnik nebudeš starať, celá naša rodina zbedačie a nikto k nám nebude vzhliadať. Takto chceš žiť?“ Spomenula som si na ťažkosti pri zakladaní podniku a na to, ako rástol. Po vyše desiatich rokoch krvi, potu a sĺz bolo veľmi ťažké dostať sa tam, kde som bola. Ak by som sa ho naozaj musela vzdať, stále by som sa trochu zdráhala to urobiť. Vtedy som si uvedomila, že som upadla do satanovho pokušenia, a rýchlo som sa pomodlila k Bohu. Spomenula som si na úryvok Božích slov, ktorý som už predtým čítala: „Vy sa však stále usilujete o temné a zlé veci, pričom sa ich odmietate vzdať. Aký bude váš výsledok? Zamysleli ste sa niekedy poriadne nad tým? Ak by ste si raz mali vybrať opäť, ako by ste sa zachovali? Stále by ste trvali na prvej možnosti? Stále by ste Mi oplácali sklamaním a bolestným zármutkom? Našlo by sa vo vašich srdciach stále iba trochu vrúcnosti? Stále by ste netušili, čo robiť, aby ste potešili Moje srdce?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Komu presne si verný?) Božie otázky mi búšili v srdci. Odkedy som začala veriť v Boha, prečítala som si mnoho Božích slov a pochopila som niečo z pravdy. Vedela som, ako by ľudia mali žiť a počínať si. Hoci som sa za posledné dva roky zriekla peňazí, slávy a zisku, pokoj a radosť, ktoré som hlboko vnútri cítila, sa takýmito vecami nedali zmerať. Mala som to šťastie počuť Boží hlas a získať Jeho spásu; nemohla som sa vrátiť do satanovho tábora. A tak som im pokojne povedala: „Svoje rozhodnutie vzdať sa kariéry, vybrať si vieru v Boha a konať svoju povinnosť som si veľmi dobre premyslela. To, že Boh v posledných dňoch vyjadruje pravdu a koná spásu ľudí, aby sme mohli uniknúť satanovmu ubližovaniu a dosiahnuť Božiu spásu, je jedinečná životná príležitosť. Teraz chcem len celým srdcom veriť v Boha a nežiť viac život plný súperenia o slávu a zisk. Dúfam, že aj vy budete viac čítať Božie slová a prijmete Jeho spásu.“ Prekvapilo ma, keď hneď po týchto slovách moja teta a svokor mávli rukami a pokrútili hlavami. Môj manžel zúrivo povedal: „My v Boha veriť nebudeme! Dnes si musíš vybrať. Ak chceš naďalej veriť v Boha, tak sa už nikdy nevracaj. S touto rodinou už nebudeš mať nič spoločné. Choď si svojou cestou a ja pôjdem svojou! Pôjdeme každý svojou cestou!“ Keď som videla, aký je bezcitný, povedala som: „Nič nechcem. Som pevne rozhodnutá veriť v Boha.“ Keď som sa rozhodla, manžel ustúpil a viac si ma nevšímal.

Niekedy som premýšľala: „Kedykoľvek medzi mojou povinnosťou a mojím podnikaním nastal konflikt, vždy som sa ocitla v dileme. Prečo sa nedokážem pevne rozhodnúť konať svoju povinnosť a uspokojiť Boha? Čo presne je zdrojom tohto problému?“ Keď som hľadala odpoveď, prečítala som si tieto Božie slová: „Čo používa satan, aby človeka držal pevne vo svojej moci? (Slávu a zisk.) Satan používa slávu a zisk, aby ovládal myšlienky človeka, privádza ho k tomu, že nemyslí na nič iné, len na tieto dve veci, a k tomu, že bojuje o slávu a zisk, prežíva útrapy pre slávu a zisk, znáša ponižovanie a nesie ťažké bremená pre slávu a zisk, obetuje všetko, čo má, pre slávu a zisk a urobí každý úsudok alebo prijme akékoľvek rozhodnutie pre slávu a zisk. Satan takto nasadzuje človeku neviditeľné putá a s týmito putami na sebe človek nemá schopnosť ani odvahu oslobodiť sa. Nevedomky nosí tieto putá, vlečúc sa vpred, krok za krokom, s veľkými ťažkosťami. Ľudstvo sa pre túto slávu a zisk vzďaľuje od Boha, zrádza Ho a je čoraz podlejšie. Uprostred satanovej slávy a zisku je týmto spôsobom zničená jedna generácia za druhou.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VI) Ako som rozjímala nad Božími slovami, v srdci sa mi rozjasnilo. Ukázalo sa, že sláva a zisk sú prostriedky, ktoré satan používa na to, aby skazil človeka. Satan využíva slávu a zisk na to, aby ovládal naše myslenie, takže si lámeme hlavu, znášame poníženie a nesieme ťažké bremeno v úsilí o slávu a zisk, až kým sa nakoniec neodvrátime od Boha a nezradíme Ho a satan nás neodvlečie do pekla. Premýšľala som o tom, ako som sa celé roky usilovala len o slávu a zisk. Satanove jedy ako: „Človek zanecháva svoje meno všade, kde sa zdržiava, tak ako hus zanecháva svoje volanie všade, kde lieta“ a „Vynikni nad ostatnými a ucti si tak svojich predkov“ boli vo mne hlboko zakorenené. Odmalička som obdivovala podnikateľky a silné ženy a dúfala som, že si jedného dňa vybudujem veľké meno a získam slávu aj zisk. Peniaze, slávu a zisk som považovala za svoj životný smer a ciele. Celé tie roky som tvrdo pracovala, aby som zarobila peniaze, otvorene aj potajomky som súperila s konkurentmi, pričom sme proti sebe navzájom intrigovali, podrážali sme sa, boli sme voči sebe vypočítaví a vždy sme sa snažili jeden druhého zničiť. Moja povaha sa stávala čoraz ľstivejšou a zlomyseľnejšou. Hoci som bola telesne aj duševne vyčerpaná, nedokázala som sa prestať usilovať o slávu a zisk, pretože sláva a zisk boli celou nádejou môjho života a prísť o ne by znamenalo, že život stratil zmysel. Preto keď som videla, ako mi klesajú tržby, bolo to, akoby som prichádzala o život, a to ma desilo. Keďže som sa bála, že sa obchod bude musieť zatvoriť a že stratím obdiv ľudí, nemohla som si pomôcť a svoju povinnosť som konala s odporom a povrchne. Dokonca som takmer použila svoj podnikanie ako výhovorku, aby som sa vyhla svojej povinnosti a vrátila sa do satanovho tábora. Sláva a zisk boli ako reťaze, ktoré ma pevne spútavali. Stali sa prekážkou v mojom usilovaní sa o pravdu a spôsobili, že som odkladala konanie svojej povinnosti a znova a znova som vzdorovala Bohu. Satan využíval práve slávu a zisk na to, aby nahlodal a zničil moje odhodlanie usilovať sa o pravdu, zabránil mi konať svoju povinnosť a pripravil ma o šancu na spásu, až by som nakoniec odolávala Bohu a bola by som Bohom spolu so satanom zničená. Prostriedky, ktoré satan používa na skazenie ľudí, sú nesmierne zákerné a zlomyseľné! Myslela som na všetkých tých ľudí, ktorí získali slávu a zisk, a napriek tomu cítili prázdnotu a bolesť, a ktorí sa nakoniec zabili, aby z toho unikli. Sláva a zisk prinášajú len dočasné telesné potešenie. Nedokážu naplniť prázdnotu v srdci človeka; nedokážu ľudí spasiť, nieto ešte dať im krásny konečný osud. Ak ľudia nepredstúpia pred Boha a neprijmú Jeho spásu, potom bez ohľadu na to, aká vysoká je ich prestíž alebo koľko majú majetku, je to všetko úplne bezvýznamné.

Neskôr som si prečítala ďalší úryvok Božích slov: „Keď ľudia skutočne pochopia Božiu povahu, keď uvidia, že Božia povaha je skutočná, vskutku svätá a spravodlivá, a keď budú môcť chváliť Božiu svätosť a spravodlivosť zo svojho srdca, potom skutočne spoznajú Boha a získajú pravdu. Len keď ľudia poznajú Boha, žijú vo svetle. Priamym dôsledkom skutočného poznania Boha je schopnosť skutočne milovať a poslúchať Boha. U ľudí, ktorí skutočne poznajú Boha, chápu a získavajú pravdu, nastáva skutočná zmena v ich svetonázore a pohľade na život, po ktorej nastáva skutočná zmena aj v povahe ich života. Keď majú ľudia správne životné ciele, dokážu sa usilovať o pravdu a správajú sa podľa pravdy, keď sa absolútne podriaďujú Bohu a žijú podľa Jeho slov, keď sa cítia pokojní a osvetlení až do hĺbky svojho srdca, keď je ich srdce oslobodené od temnoty a dokážu žiť úplne slobodne a nespútane v Božej prítomnosti – len vtedy vedú pravý ľudský život a len vtedy sa stávajú tými, ktorí vlastnia pravdu a ľudskú prirodzenosť. Okrem toho, všetky pravdy, ktoré si pochopil a získal, pochádzajú z Božích slov a od samotného Boha. Až keď získaš súhlas Najvyššieho Boha – Pána stvorenia – a On povie, že si oprávnená stvorená bytosť, ktorá žije podľa ľudskej podoby, tvoj život bude najzmysluplnejší. Mať Božie schválenie znamená, že si získal pravdu, vlastníš pravdu a ľudskú prirodzenosť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ako spoznať prirodzenosť človeka) Z Božích slov som pochopila, že schopnosť usilovať sa o pravdu a spoznať Boha, dosiahnuť zmeny povahy, nebyť viac vystavený satanovmu ubližovaniu a schopnosť slobodne uctievať Boha je jediný život s hodnotou a zmyslom, a tento život Boh schvaľuje a žehná. Dnes sa často vyskytujú epidémie a rôzne druhy pohrôm. Neverci žijú v stave paniky a nepokoja a cítia, že budúcnosť je bezútešná. Keď udrú epidémie a pohromy, sú zúfalí a cítia sa byť v pasci. My veriaci však každý deň jeme a pijeme Božie slová a pod osvietením a vedením Božích slov začíname chápať a rozlišovať spôsoby satanovej skazy človeka a jeho podlú podstatu, sme schopní odmietnuť satana a nasledovať Boha, v srdciach máme skutočný pokoj a radosť a každý deň aktívne konáme svoje povinnosti a usilujeme sa o pravdu, hlásame Božie slová, podávame svedectvo o Jeho diele a žijeme pod Jeho starostlivosťou a ochranou. To z nás robí tých najpožehnanejších a je to niečo, čo nemôžeme vymeniť za žiadnu materiálnu vec. Viac som na vlastnej koži zakúsila, že v živote existujú len dve cesty: Jednou je nasledovanie satana, usilovanie sa o peniaze, postavenie, slávu a zisk a uspokojovanie tela, kráčanie po ceste zničenia; druhou je nasledovanie Boha, usilovanie sa o pravdu, dobré konanie našej povinnosti, odvrhnutie našich skazených pováh a kráčanie po ceste spásy. Medzi tým neexistuje absolútne žiadna cesta. Čas sa kráti a veľké kataklizmy sú už tu. Stále je toľko pravdy, ktorej nerozumiem. Najdôležitejšie teraz je vážiť si každý deň, úprimne sa usilovať o pravdu, dobre konať svoju povinnosť a žiť skutočnú ľudskú podobu.

Teraz trávim všetok svoj čas konaním svojej povinnosti v cirkvi, jedením a pitím Božích slov s bratmi a sestrami, a moje srdce je naplnené sladkým pocitom a radosťou. Niekedy sa pri konaní svojej povinnosti stretnem s ťažkosťami a odhalím skazené povahy, ale vďaka osvieteniu a vedeniu Božích slov a duchovnému spoločenstvu a pomoci bratov a sestier som dospela k určitému porozumeniu svojim skazeným povahám a usilujem sa ich zmeniť. Myslím si, že toto je najzmysluplnejšie. Hoci som sa vzdala kariéry, pochopila som niečo z pravdy a začínam žiť aspoň s trochou ľudskej podoby. Som Bohu taká vďačná. Nikdy nebudem ľutovať, že som urobila toto rozhodnutie!