Zhang Yu, Čína

V júli 2008 mi teta kázala Božie evanjelium posledných dní. Prostredníctvom čítania slov Všemohúceho Boha som porozumela tomu, že ľudský život pochádza od Boha, že všetko, čo si užívam, mi dáva On a že by som mala veriť v Boha a uctievať Ho. V tom čase naša rodina prevádzkovala farmu s ošípanými. Každý deň som po nakŕmení prasiat čítala Božie slová, počúvala chválospevy a pravidelne som chodila na zhromaždenia. Niekedy som tiež chodila kázať evanjelium. Jedného dňa jeden z našich susedov povedal, že jeho prasce kašlú a zdá sa, že majú vysokú horúčku. Veľmi som sa bála, že túto chorobu chytia aj moje prasatá, takže som sa modlila a zverila túto záležitosť Bohu. Zázrakom sa ani jedno z mojich prasiat nenakazilo a o niekoľko mesiacov neskôr sme ich predali za desiatky tisíc jüanov. Bola som veľmi šťastná. Keď som začínala, nemala som s chovom ošípaných žiadne skúsenosti, a predsa prasce ani prasiatka nedostali žiadnu chorobu a doma išlo všetko hladko. Veriť v Boha bolo naozaj dobré! Od tej chvíle som vedela, že musím v Boha veriť náležite a konať si svoju povinnosť, aby som Mu oplatila Jeho lásku.

Krátko nato ma vodca poveril dohľadom nad zhromaždeniami dvoch malých skupín. Bola som veľmi šťastná a pomyslela som si: „Čím viac zhromaždení sa zúčastním, tým väčšiemu množstvu právd porozumiem, a čím viac si budem konať svoje povinnosti, tým viac bude Boh chrániť moju rodinu.“ Potom, bez ohľadu na to, koľko práce sme mali doma, som sa vždy snažila nájsť si čas na konanie svojich povinností. Na konci roka 2008 sa však stalo niečo nečakané. V jeden večer, okolo polnoci, sa môj brat, švagriná a manžel ponáhľali autom z práce domov. Bola tma, pršalo, horská cesta bola hrboľatá a v zákrute zrazu spadli do hlbokej priekopy. Manžel si udrel hlavu o dvere auta, na tvár mu spadlo rozbité sklo, mal ju celú dorezanú a bol zaliaty krvou. Hneď nato omdlel. Stratil toľko krvi, že bol v nemocnici asi dve hodiny v kóme, kým sa prebral. Po prepustení z nemocnice mal mierny otras mozgu a niekedy rozprával nezmysly; prišiel o zub; rany na ústach sa mu nezahojili a bolo mu ťažko rozumieť. Keď som ho videla v takom otrasenom stave, bolelo ma srdce, nevedela som obsedieť a pomyslela som si: „Keď odchádzal do práce, bol v poriadku; ako sa mohol vrátiť v takomto stave? Je to všetko bratova chyba, že šoféroval tak neopatrne.“ Potom mi však napadlo: „Verím v Boha, chodím na zhromaždenia a konám svoju povinnosť, tak ako sa mohlo niečo takéto stať? Prečo ich Boh neochránil? Ak bude mať manžel trvalé následky, aký bude náš život? Naši dvaja synovia sú ešte malí a máme aj farmu s ošípanými. Kto by sa miesto mňa postaral o tieto veci?“ V nasledujúcich dňoch som sa tak trápila, že som nemohla poriadne jesť ani spať, a pri chôdzi som mala ťažké nohy. Nemala som ani pomyslenie na čítanie Božích slov alebo počúvanie chválospevov, a keď som sa donútila ísť na zhromaždenie, len som sklopila hlavu a nechcela som hovoriť. Neskôr, keď sa sestra Wang Fang dozvedela o mojom stave, pustila mi tento chválospev Božích slov, „Vo všetkom musíš podávať svedectvo o Bohu“: „Každý krok diela, ktoré Boh koná na ľuďoch, sa navonok zdá ako vzájomné pôsobenie medzi ľuďmi, akoby to bol výsledok ľudských opatrení alebo ľudského vyrušovania. Za každým krokom diela a za všetkým, čo sa deje, je však stávka satana uzavretá pred Bohom a vyžaduje si to, aby ľudia pevne vytrvali vo svojom svedectve pre Boha. Uveďme si príklad, keď bol skúšaný Jób: v zákulisí satan uzavrel stávku s Bohom a to, čomu čelil Jób, boli skutky a vyrušovanie ľudí. Za každým krokom diela, ktoré Boh na vás koná, je satanova stávka s Bohom – za tým je boj.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len milovať Boha znamená skutočne veriť v Boha) Wang Fang bola so mnou v duchovnom spoločenstve: Sestra, všetci vieme o Jóbovej skúsenosti. Hoci sa zdalo, že Jóbovo obrovské stádo dobytka a oviec mu vzali zlodeji, v skutočnosti to bolo pokušenie od satana. Satan si myslel, že Jób sa bál Boha len preto, že ho Boh požehnal. Boh dovolil satanovi pokúšať Jóba, a tak satan začal na Jóba útočiť a pomocou zbojníkov ho okradol o ťavy a dobytok a ublížil jeho deťom. Neskôr satan sužoval Jóba boľavými vredmi po celom tele. Satanovým cieľom bolo prinútiť Jóba, aby sa sťažoval na Boha a zaprel Ho. Jób mal však skutočnú vieru v Boha a veril, že Jahve dal a Jahve vzal, a chválil Božie meno. Podal hlasné svedectvo o Bohu. Keď nasledujeme Boha, satan nás bude obviňovať a útočiť na nás, a práve to nás pokúša. Rovnako ako veci, ktoré sa dejú v tvojej rodine – satanovým cieľom je prinútiť ťa, aby si zanechala Boha a stratila Jeho spásu. Musíme mať vieru v Boha a nenaletieť na satanove úskoky. Po vypočutí duchovného spoločenstva od Wang Fang som si uvedomila, že táto udalosť bola v skutočnosti duchovným bojom a satan sa ma snažil vyrušiť. Satan nechcel, aby som bola spasená vierou v Boha, a tak sa zo všetkých síl snažil zničiť a narušiť moju vieru a spásu. Tým, že využil autonehodu môjho manžela, aby otriasol mojím odhodlaním nasledovať Boha, ma chcel prinútiť pochybovať a neveriť v Boha, a nakoniec s ním zahynúť. Satan je taký zlomyseľný a ja som nesmela padnúť do jeho pasce! Potom som viac premýšľala o noci, keď mal manžel nehodu. Bola tma a pršalo; horská cesta už bola hrboľatá a keď pršalo, bola klzká; môj brat šoféroval neopatrne a nešťastnou náhodou zišiel s autom do priekopy; a to by sa stalo bez ohľadu na to, či som v Boha verila alebo nie. Ja som však reptala proti Bohu, keď sa všetky tieto veci pokazili. Tak veľmi mi chýbal rozum! Nemala som reptať proti Bohu! Keď som to pochopila, rozhodla som sa naďalej veriť v Boha a nasledovať Ho. Tiež som sa k Bohu modlila a zverila som Mu svojho manžela, pretože som vedela, že to, kedy sa zotaví, určí Boh. Bola som ochotná podriadiť sa. Potom som naďalej verila v Boha a zúčastňovala som sa zhromaždení. O pol roka neskôr, po užívaní liekov a zotavovaní, sa manželova myseľ pomaly vrátila do normálu. Začal byť energickejší a nezanechalo to na ňom žiadne trvalé následky. Na tomto incidente som videla Božiu ochranu a moja viera v Neho zosilnela.

Jedného dňa vo februári 2011 mi jeden sused povedal, že niekoľko jeho ošípaných dostalo slintačku a krívačku, a spýtal sa, ako sa darí mojim ošípaným. Manžel mu povedal, že naše prasatá sú v poriadku. O niekoľko dní neskôr však dostalo slintačku a krívačku aj niekoľko našich prasníc, ktoré práve vrhli prasiatka. Nakazili sa aj prasiatka, ktoré pili mlieko prasníc, a za niečo vyše mesiaca nám uhynulo viac ako 60 prasiatok. Mala som z toho všetkého pocit, akoby mi niekto prebodol srdce. Veľmi som sa bála, že ak sa nakazia aj naše ostatné prasatá, prídeme o všetko, o našu počiatočnú investíciu aj o potenciálny zisk. Svokor mi vyčítal: „Tvoja viera v Boha neudržala rodinu v bezpečí. Tvoj manžel mal autonehodu a teraz sú ošípané choré.“ Manžel mi nedovolil chodiť ani len na zhromaždenia. Celá moja rodina sa okolo mňa zhŕkla a jeden po druhom ma ostro kritizovali, a ja som sa cítila tak zranená. Nevedomky som začala pochybovať o Bohu: „Uhynulo toľko prasiatok – naozaj by to mohlo byť pre moju vieru v Boha?“ Upadla som do negativity a slabosti a dva alebo tri mesiace som sa nezúčastnila žiadnych zhromaždení. Keď som neskôr premýšľala o manželovej predošlej autonehode, uvedomila som si, že to sa ma satan opäť snažil vyrušiť. Keďže som však jedla a pila Božie slová a konala svoju povinnosť, mala by som predsa mať Božiu ochranu. Prečo ma Boh nepožehnával? Naozaj nebol žiadny rozdiel medzi tým, či v Boha verím alebo neverím! Čím viac som takto premýšľala, tým viac som si nebola istá, ako mám túto situáciu zažívať. Tak som si kľakla a modlila sa k Bohu: „Bože! Uhynuli nám desiatky prasiatok. Moja rodina na mňa pre to neustále útočí a myslím, že to už dlho nevydržím. Prosím, osvieť ma a veď ma, aby som porozumela Tvojmu úmyslu.“ Po modlitbe som si spomenula na duchovné spoločenstvo o Jóbovej skúsenosti, o ktoré sa so mnou predtým podelila sestra Wang Fang. Keď sa satan snažil pokúšať Jóba, Jóbovo obrovské bohatstvo ukradli zbojníci, jeho deti boli rozdrvené na smrť a on bol pokrytý vredmi. Jób však poznal Božiu zvrchovanosť. Vedel, že Boh dal a Boh vzal. Jób o Bohu nepochyboval a naďalej chválil Božie meno, pevne vytrval vo svojom svedectve o Bohu a ponížil satana. Premýšľala som o tom, ako moje prasiatka ochoreli a uhynuli, že aj tým sa ma satan snažil pokúšať a vyrušiť a že aj ja musím pevne vytrvať vo svojom svedectve o Bohu. Jób stratil toľko dobytka a svoje obrovské bohatstvo, a predsa nereptal proti Bohu. Pokiaľ však ide o mňa, reptala som proti Bohu len preto, lebo mi uhynulo niekoľko desiatok prasiatok. Keď som sa s Jóbom porovnala, mala som od neho skutočne ďaleko! Keď som si to uvedomila, modlila som sa k Bohu, že bez ohľadu na to, ako sa ma satan opäť pokúsi vyrušiť, budem naďalej veriť v Boha a uctievať Ho.

Neskôr som si vyhľadala Božie slová, ktoré sa týkali môjho stavu, aby som si ich prečítala. Uvidela som tieto Božie slová: „Všetko, o čo sa usiluješ, je schopnosť dosiahnuť pokoj vierou v Boha – aby tvoje deti neboli choré, tvoj manžel mal dobrú prácu, aby si tvoj syn našiel dobrú manželku a tvoja dcéra dobrého manžela, aby tvoje voly a kone dobre orali pôdu a aby bolo počas roka dobré počasie pre tvoju úrodu. O toto sa usiluješ. Usiluješ sa len o život v pohodlí – aby tvoju rodinu nepostihli žiadne nehody, aby ťa vietor obišiel, aby sa ti do tváre nedostal žiadny piesok, aby nezaplavilo úrodu tvojej rodiny – aby ťa nepostihla žiadna pohroma, aby si žil v ‚Božom objatí‘ a v útulnom hniezde. Zbabelec ako ty, ktorý sa vždy usiluje o telo – máš srdce, máš ducha? Nie si beštia? Udeľujem ti pravú cestu a nič za to nepýtam, ty sa však o ňu neusiluješ. Patríš vôbec ešte medzi tých, čo veria v Boha? Udeľujem ti skutočný ľudský život, no ty sa oň neusiluješ. Nie si rovnakého druhu ako prasatá a psy?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skúsenosti Petra: Jeho poznanie o napomínaní a súde) Z Božích slov som porozumela tomu, že Boh opovrhuje tými, ktorí v Neho veria s úmyslom získať požehnania. Ja som však vo svojej viere chcela, aby chránil pokoj a zdravie mojej rodiny, aby moje hospodárske zvieratá mali veľa mláďat a aby sme na nich mohli zbohatnúť. Keď išlo v rodine všetko hladko bez pohrôm alebo nešťastia, aktívne som konala svoje povinnosti, a po tom, čo sa manžel zotavil z autonehody, som v srdci ďakovala Bohu. No keď prasiatka hynuli jedno za druhým, reptala som na Boha za to, že neochráni moju rodinu. Začala som byť taká negatívna, že som sa nedokázala sústrediť na čítanie Božích slov, a dva alebo tri mesiace som sa nezúčastnila zhromaždení. Každý deň som si robila starosti o zdravie ošípaných a pre naše finančné straty. Uvedomila som si, že verím v Boha len preto, aby som prijímala Jeho milosť a požehnania, a že sa s Bohom snažím obchodovať. Bola som skutočne sebecká a opovrhnutiahodná! Vezmite si takého psa: Keď ho majiteľ kŕmi, stráži mu dom, no keď ho majiteľ nekŕmi, pes mu stráži dom aj tak. Bola som ešte horšia ako pes. Keď ma Boh požehnal, ďakovala som Mu, ale keď ma Boh ani v najmenšom neuspokojil, stratila som v Neho vieru, a keď na mňa útočila rodina, dokonca som nenápadne začala prijímať ich názory, pochybovať o Bohu a reptať proti Nemu. Aká som bola zmätená! Chýbali mi skúsenosti s chovom ošípaných, takže sa dalo čakať, že ošípané dostanú slintačku a krívačku a uhynú. Navyše uhynuli aj niektoré ošípané, ktoré chovali moji susedia, a to je v chovateľstve veľmi bežná vec. Ja som sa však na túto záležitosť nedokázala pozerať správne a namiesto toho som sa sťažovala na to, že nás Boh nechránil; nebolo to odo mňa nerozumné? Keď som porozumela Božiemu úmyslu, pocítila som v srdci obrovské oslobodenie. Bola som ochotná vzdať sa svojej túžby po požehnaniach a už viac nežiadať Boha o požehnania ani o pokoj, podriadiť sa Božiemu ovládaniu a usporiadaniu a poučiť sa zo situácií, ktoré pre mňa usporiadal. Potom som sa naďalej zúčastňovala zhromaždení a môj vzťah s Bohom sa pomaly prehlboval.

Jedného augustového rána, keď som išla nakŕmiť ošípané, som si všimla, že dve dospelé prasce kašlú a majú na tele červené škvrny. Rýchlo som zavolala susedovi, aby som sa spýtala, čo by to mohlo byť za chorobu. Sused povedal: „Ošípané sú v tomto ročnom období náchylné na vysoké horúčky. Niekoľko ošípaných od susednej rodiny dostalo túto chorobu. Tá choroba je nákazlivá, takže by si sa mala poponáhľať a kúpiť na ňu nejaké preventívne lieky.“ Keď som počula, že je táto choroba nákazlivá, začala som si robiť veľké starosti. Naša rodina mala vyše štyridsať dospelých ošípaných, ktoré boli takmer pripravené na predaj. Keby všetky dostali horúčku a uhynuli, nevyšla by moja investícia za posledného pol roka nazmar spolu s mojím potenciálnym ziskom? Tak som sa modlila k Bohu a zverila som Mu to. Neskôr som si spomenula na Božie slová: „Srdce a duch človeka sú v Božom zovretí a všetko z jeho života vidia Božie oči. Bez ohľadu na to, či tomu všetkému veríš alebo nie, akékoľvek a všetky veci, či už živé alebo mŕtve, sa budú meniť, premieňať sa, obnovovať sa a miznúť v súlade s Božími myšlienkami. Takto má Boh zvrchovanosť nad všetkými vecami.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh je zdrojom života človeka) Božie slová mi pomohli porozumieť tomu, že živé aj neživé veci sú v Božích rukách, a to, či sa tieto ošípané nakazia alebo nie, bolo tiež v Božích rukách. Jediné, čo som mohla urobiť, bolo preventívne im podať nejaké lieky, a o ich živote alebo smrti mal rozhodnúť Boh. Bola som ochotná podriadiť sa Božej zvrchovanosti a usporiadaniam a už som viac nereptala proti Bohu. Neskôr som ošípaným pri kŕmení primiešala do krmiva preventívne lieky a po pár dňoch sa dve choré ošípané zotavili a ostatné boli tiež v poriadku. O dva mesiace neskôr, hoci mnohé ošípané z iných domácností uhynuli, bolo všetkých mojich približne štyridsať prasiat zdravých a predalo sa za vysokú cenu. Tentoraz som nereptala proti Bohu za to, že ošípané ochoreli, a bola som veľmi rada a vďačná Bohu za Jeho ochranu.

Neskôr som si prečítala ďalšiu pasáž Božích slov a našla som cestu praktizovania. Všemohúci Boh hovorí: „Medzi povinnosťou človeka a tým, či dostane požehnania alebo ho postihne protivenstvo, nie je žiadna súvislosť. Povinnosť je to, čo má človek plniť. Je to jeho poslanie zoslané z neba a človek by ju mal vykonávať bez toho, aby hľadal odmenu, a bez podmienok či výhovoriek. Len to možno nazývať vykonávaním povinnosti. Prijímanie požehnaní sa týka požehnaní, ktoré človek požíva, keď je zdokonalený po tom, ako zakúsi súd. Postihnutie protivenstvom sa týka trestu, ktorý človek dostane, keď sa jeho povaha nezmení po tom, čo prešiel napomínaním a súdom – teda keď nie je zdokonalený. No bez ohľadu na to, či stvorené bytosti dostanú požehnania alebo ich postihne protivenstvo, majú konať svoju povinnosť, majú robiť to, čo by mali, a majú robiť to, čoho sú schopné. To je to najmenšie, čo by mal robiť človek, ktorý sa usiluje o Boha. Nemal by si vykonávať svoju povinnosť v záujme toho, aby si dostal požehnania, a nemal by si odmietať vykonávanie svojej povinnosti zo strachu, že ťa postihne protivenstvo.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Rozdiel medzi službou vteleného Boha a povinnosťou človeka) Z Božích slov som porozumela tomu, že konanie povinností vo viere je poslaním človeka zoslaným z neba; je to to, čo by sme mali robiť, a nemalo by to závisieť od odmeny. Toto je rozum, ktorý by mal človek mať. Vo svojej viere by som sa nemala snažiť obchodovať s Bohom. Keď Boh žehnal a chránil moju rodinu, ďakovala som Mu, ale ak sa veci doma pokazili a udrelo nešťastie, začala som proti Bohu reptať. Takúto vieru Boh neschvaľuje. Som stvorená bytosť a môj osud i bohatstvo sú v Božích rukách. Či už Boh dáva alebo berie, mala by som sa podriadiť Božiemu ovládaniu a usporiadaniu a plniť si svoje povinnosti. Prostredníctvom týchto skúseností som získala určitú schopnosť rozlišovať satanove úskoky a do istej miery som porozumela svojmu úmyslu hľadať vo viere požehnania. Môj nesprávny pohľad na vieru v Boha sa tiež trochu napravil a ja som sa naučila, že pri viere v Boha by sme sa Mu mali podriadiť, usilovať sa o pravdu a hľadať zmenu povahy. Som Bohu veľmi vďačná za toto porozumenie a za všetko, čo som získala!