Mama mi odmalička vravievala: „Ak udieraš iných, neudieraj ich do tváre. Ak kritizuješ iných, nekritizuj ich za ich nedostatky,“ a že „Nevšímať si chyby dobrých priateľov je základom dlhého a dobrého priateľstva.“ Vravela, že ak u niekoho spozorujem problémy, v žiadnom prípade mu to nesmiem povedať do očí, pretože by to vyvolalo zlú reakciu a že musím nad všetkým prižmúriť oko, aby som si udržala priateľské vzťahy s ostatnými. Od tej chvíle som si mamine slová vzala k srdcu. Či už v škole, alebo medzi príbuznými či priateľmi, keď som si u niekoho všimla problémy, nikdy som o nich otvorene nehovorila. Pamätám si, že na druhom stupni základnej školy mi moja spolusediaca povedala, že si ostatní o nej myslia, že je dosť tvrdohlavá a panovačná, a preto s ňou nechcú tráviť čas. Spýtala sa ma, či je naozaj taká. Nuž, vedela som o týchto jej problémoch a chcela som jej povedať pravdu, no potom mi napadlo: „Ak jej poviem pravdu, bude sa cítiť trápne a už so mnou nebude chcieť tráviť čas?“ Preto som navzdory tomu, čo som si myslela, povedala: „Nemyslím si to. Nepočúvaj tie nezmysly od iných.“ Keď to moja spolusediaca počula, radostne povedala: „Vedela som, že si lepšia než ostatní. Tí ma vždy neznášali. Ty jediná mi rozumieš.“ Po tomto sa náš vzťah ešte zlepšil. Myslela som si, že je dobré si takto počínať.

Neskôr som prijala dielo Všemohúceho Boha posledných dní a začala som v cirkvi s tvorbou obrázkov. Technické zručnosti sestry Chloe boli pomerne slabé. Keď sme diskutovali o návrhoch, vždy sme sa jej pýtali, či má nejaké ťažkosti, a trpezlivo sme odpovedali na jej otázky. Myslela som si, že takto bude rýchlo napredovať, no neskôr som zistila, že Chloe nikdy nezačala s tvorbou ihneď po prediskutovaní nápadov. Namiesto toho chvíľu počúvala chválospevy a potom trávila čas prehliadaním správ na internete, ktoré nemali nič spoločné s jej povinnosťami. Napokon boli jej obrázky spravené veľmi nedbalo. Videla som, že svoju povinnosť vykonáva povrchne, a tak som chcela poukázať na jej problémy. Na stretnutí som sa Chloe spýtala, prečo jej tvorba obrázkov trvá tak dlho. Odpovedala, že naráža na ťažkosti. Povedala som: „Keď narazíš na ťažkosti, mala by si s nami okamžite komunikovať. Takto sa problémy vyriešia čo najrýchlejšie a napredovanie sa nespomalí.“ Pôvodne som chcela odhaliť, že v tom období vykonávala svoje povinnosti povrchne. Všimla som si však, že začínala byť netrpezlivá, a tak som prehltla slová, ktoré som už mala na jazyku. Potom Chloe vyhľadali aj ďalšie sestry, aby s ňou boli v duchovnom spoločenstve. Povedala im, že nerozumiem jej ťažkostiam a som na ňu príliš náročná, ale že to prijíma od Boha a zmení svoj postoj k vykonávaniu povinnosti. Keď som to počula, mala som trochu obavy a pomyslela som si: „Keď má teraz Chloe voči mne predsudky, ako spolu budeme v budúcnosti vychádzať? Budú si ostatné sestry myslieť, že mám zlú ľudskú prirodzenosť a som bezohľadná?“ Potom som si všimla, že Chloe tvorí obrázky rýchlejšie než predtým, myslela som si teda, že sa aspoň trochu zmenila. O niekoľko dní neskôr som však zistila, že pri konaní svojich povinností stále nepociťuje naliehavosť, ba dokonca pozeráva videá z neveriaceho sveta. Často sa sťažovala a vravela napríklad: „Nadriadená od nás stále chce zlepšenia, ale to nie je také ľahké! Veď sme s touto povinnosťou ešte len začali. Keď od nás vyžaduje priveľa, netlačí nás tým do vecí, ktoré sú mimo naše schopnosti?“ a tiež: „Vždy, keď urobím obrázok, vytkne mi toľko problémov. Príliš lipne na detailoch!“ Hoci sme sa ju s ďalšou sestrou snažili krotiť v týchto negatívnych rečiach, veľmi sa neovládala. Vedela som, že by som mala rozobrať prirodzenosť a následky jej konania, inak by mohla ovplyvniť ostatné sestry pri konaní ich povinností. Keď som však pomyslela na tie predsudky, ktoré si voči mne vytvorila po našom poslednom rozhovore, a na to, ako pred ostatnými sestrami tvrdila, že ju nútim do vecí, ktoré sú nad jej sily, zaváhala som. Pomyslela som si: „Čo ak budem naďalej odhaľovať a rozoberať jej problémy a náš vzťah sa celkom naruší? Možno by som mala túto situáciu radšej nahlásiť nadriadenej. Ale ak sa to Chloe dozvie, nebude si myslieť, že jej vrážam nôž do chrbta a že mám zlú ľudskú prirodzenosť?“ Premyslela som si to, no stále som nemala odvahu poukázať na jej problémy a nahlásiť ich.

Krátko nato sa nadriadená dozvedela, že Chloe dlhodobo koná svoju povinnosť len povrchne, a tak jej pridelila inú povinnosť. Nadriadená tiež orezala mňa: „Videla si, že Chloe dlhodobo koná svoju povinnosť povrchne a šíri negativitu, ty si ju však neodhalila ani nenahlásila. Si pochlebovač, no vôbec si nechránila prácu cirkvi. Si príliš sebecká! Mala by si sa nad tým dôkladne zamyslieť.“ Slová nadriadenej ma zasiahli akoby ma niekto prefackal. V tej chvíli som zúfalo túžila nájsť si dieru v zemi, do ktorej by som mohla zaliezť. Neskôr som sa cítila veľmi nepríjemne, keď som premýšľala o slovách nadriadenej. V duchu som sa znova a znova pýtala: „Prečo som nemala odvahu odhaliť alebo nahlásiť Chloeine problémy?“ Jedného dňa som počas svojich pobožností čítala Božie slová a nadobudla určité poznanie o svojom stave. Všemohúci Boh hovorí: „Väčšina ľudí je ochotná usilovať sa o pravdu a chce pravdu praktizovať, ale mnohokrát majú len odhodlanie a túžbu tak urobiť; vnútorne sa však pravda nestala ich životom. Takže keď sa stretneš so zlými silami, ktoré vyrušujú a sabotujú prácu cirkvi – napríklad keď čelíš falošným vodcom, ktorí riešia záležitosti v rozpore s princípmi a nevykonávajú skutočnú prácu, alebo zlým ľuďom a antikristom, ktorí páchajú zlo a vyrušujú prácu cirkvi, a tým spôsobujú škodu Božiemu vyvolenému ľudu –, nemáš odvahu postaviť sa a prehovoriť. Prečo nemáš túto odvahu? Je to preto, lebo si bojazlivý alebo nie si výrečný, alebo sa neodvažuješ prehovoriť, pretože nevidíš veci jasne? Nie je to pre žiadnu z týchto vecí; je to predovšetkým dôsledok toho, že si obmedzovaný svojimi skazenými povahami. Jednou zo skazených pováh, ktoré odhaľuješ, je ľstivá povaha: keď sa niečo stane, prvá vec, ktorú zvažuješ, sú tvoje vlastné záujmy, dôsledky tvojich činov a to, či pre teba budú prospešné. To je ľstivá povaha, či nie? Ďalšou je sebecká a nízka povaha. Myslíš si: ‚Čo mám ja spoločné s tým, že poškodzujú záujmy Božieho domu? Nie som vodca, tak prečo by som sa do toho mal miešať? Nemá to so mnou nič spoločné a nie je to moja zodpovednosť.‘ Takéto myšlienky a slová nie sú niečo, čo by si úmyselne vymyslel, ale vznikajú nevedome – to sú skazené povahy, ktoré ľudia odhaľujú, keď narazia na nejaký problém. Tieto skazené povahy riadia tvoje myšlienky, zväzujú ti ruky a nohy a ovládajú to, čo hovoríš. Vo svojom srdci sa chceš postaviť a prehovoriť, ale máš obavy, a aj keď prehovoríš, chodíš okolo horúcej kaše a nechávaš si zadné vrátka alebo habkáš a jednoducho nepovieš pravdu. Vnímaví ľudia to dokážu vidieť a v skutočnosti aj ty vo svojom srdci vieš, že si nepovedal všetko, čo si mal, že si nedosiahol výsledky, že si si to len odkrútil a že problém sa nevyriešil. Nesplnil si si svoju zodpovednosť, no napriek tomu nehanebne hovoríš, že áno, alebo tvrdíš, že si vtedy nevidel veci jasne. Zhodujú sa tieto tvrdenia s faktami? Je to to, čo si naozaj myslíš? Neovládajú ťa úplne tvoje satanské povahy? … Nemáš moc nad tým, čo hovoríš a robíš. Nemôžeš povedať, čo si naozaj myslíš, ani povedať pravdu, aj keby si chcel; nemôžeš praktizovať pravdu, aj keby si si to prial; nemôžeš si splniť zodpovednosti, ktoré by si si mal plniť, aj keby si chcel. Všetko, čo hovoríš, všetko, čo robíš, a každé tvoje správanie je klamstvo a všetko je to povrchné. Si úplne spútaný a ovládaný svojimi satanskými povahami. Aj keď chceš prijať a praktizovať pravdu, nie si svojím vlastným pánom. Tvoje satanské povahy ťa ovládajú, a tak žiješ podľa týchto pováh a hovoríš a robíš si, čo chceš. Stal si sa úplne bábkou skazeného tela; stal si sa nástrojom satana.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Ako som tak premýšľala o Božích slovách, zasiahli ma priamo do srdca. Bola som presne takým človekom, akého Boh odhalil. Vedela som o Chloeiných problémoch, ale nemala som odvahu ich odhaliť alebo rozobrať. Keď som aj niečo povedala, nebolo to nič podstatné: spomenula som len polovicu a zvyšok si nechala pre seba zo strachu, že sa Chloe dotknem. Mlčala som o jej problémoch, aby som ochránila seba a zachovala náš vzťah. Aká som bola sebecká a nečestná! Chloe svoju povinnosť dlhodobo vykonávala povrchne bez akejkoľvek známky pokánia. Šírila tiež negativitu medzi bratmi a sestrami. Hrala rolu satana. Nielenže som ju nezastavila, ale dokonca som ju kryla a nenahlásila jej problémy vodcom. Nekonala som ako satanova spolupáchateľka a štít? S radosťou som prijímala všetko od Boha, no hrýzla som do ruky, ktorá ma kŕmila, a vôbec som neplnila to, za čo som niesla zodpovednosť. Naozaj som nebola hodná žiť pred Bohom! Pri pomyslení na to som cítila vinu a nepokoj a skutočne som ľutovala, čo som urobila.

Neskôr som sa stala nadriadenou pre grafický dizajn. Zistila som, že sestra Emily je dosť arogantná a samospravodlivá a že nie je ochotná prijímať návrhy druhých. Ovplyvňovalo to výsledky tvorby obrázkov. Vedela som, že by som mala poukázať na Emiline problémy a pomôcť jej čo najskôr zmeniť tento stav, no potom mi napadlo: „Nezraním ju príliš, keď na jej problémy poukážem takto narovinu? Čo ak to nedokáže prijať a začne mať voči mne predsudky? Ak však nič nepoviem, ovplyvní to prácu. Nezbieham znova do starých koľají?“ Modlila som sa k Bohu, aby mi dal silu praktizovať pravdu. Potom som našla úryvok z Božích slov, ktorý presne zodpovedal môjmu stavu: „Ak máš úmysel a perspektívu pritakávača, potom nebudeš v žiadnych záležitostiach praktizovať pravdu ani dodržiavať princípy, a tak vždy zlyháš a padneš. Ak sa nezobudíš a nikdy nebudeš hľadať pravdu, potom si pochybovač, ktorý nikdy nezíska pravdu a život. Čo by si mal teda robiť? Keď čelíš záležitostiam, ktoré sa týkajú záujmov Božieho domu, musíš sa modliť k Bohu, volať k Nemu, žiadať Ho, aby ti dal vieru a silu, aby si dokázal dodržiavať princípy, robiť to, čo by si mal robiť, riešiť veci v súlade s princípmi, držať sa pevne postoja, ktorého sa máš držať, chrániť záujmy Božieho domu a zabrániť tomu, aby dielo Božieho domu utrpelo akékoľvek straty. Ak si schopný vzdorovať svojim vlastným záujmom, svojej pýche a svojmu hľadisku pritakávača a ak robíš to, čo by si mal robiť, úprimne a z celého srdca, potom porazíš satana a získaš tento aspekt pravdy.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Božie slová rozjasnili moje srdce. Porozumela som, že ak sa chcem zbaviť mentality pochlebovača, musím klásť záujmy cirkvi na prvé miesto. Bez ohľadu na to, čo si iní pomyslia alebo či sa ich dotknem, musím plniť to, za čo nesiem zodpovednosť, a nedovoliť negatívny vplyv na prácu cirkvi. V cirkvi mi pridelili pozíciu nadriadenej, pretože dúfali, že prevezmem zodpovednosť za svojich bratov a sestry a budem chrániť záujmy cirkvi. Ak by som naďalej chcela byť pochlebovač a nepoukázala na Emiline problémy, škodila by som jej aj práci cirkvi. Následne som vo svetle Božích slov rozobrala prirodzenosť a následky jej konania. Rozobrala som aj to, akú škodu spôsobila v minulosti moja arogantná povaha práci cirkvi, ako aj môjmu vlastnému vstupu do života. Čo som nečakala, bolo, že Emily si po vypočutí mojich slov nielenže voči mne nevytvorila predsudky, ale porozumela svojim problémom vo svetle Božích slov a bola ochotná ich zmeniť. Ani sa odo mňa v dôsledku toho neodtiahla. Otvorene so mnou v duchovnom spoločenstve hovorila o skazenosti, ktorú v sebe odhalila pri konaní povinnosti, alebo o ťažkostiach, na ktoré narazila. Pri tejto skúsenosti som okúsila sladkosť praktizovania pravdy a v mojom srdci zavládol nevídaný pokoj.

V roku 2024 ma zvolili za vedúcu skupiny a zodpovedala som za skupinové zhromaždenia. Na zhromaždeniach som zistila, že sestra Alice sa v duchovnom spoločenstve často odkláňa od témy a že ho často využíva na súdenie druhých. Raz, po čítaní Božích slov, ich Alice nepoužila na to, aby porozumela sebe. Namiesto toho povedala, že Olivia má arogantnú povahu, že už jej v minulosti niekoľkokrát dávala návrhy, ale Olivia sa veľmi bránila a hovorila nevľúdne, čím ju obmedzovala a ubližovala jej. Potom hovorila, ako Olivii pomohla z lásky. Keď som to počula, pomyslela som si: „Nezhadzuje takto slovne iných, len aby sa nad nimi vyvyšovala? Ak Olivia skutočne má tieto problémy, môže ju vyhľadať osobne, poukázať na ne a hovoriť s ňou v duchovnom spoločenstve. Nemala by využívať zhromaždenie na ventilovanie si vlastnej nespokojnosti. Navyše sa v duchovnom spoločenstve odklonila od témy zhromaždenia. Musím ju rýchlo zastaviť.“ Potom som si však pomyslela: „Ak ju priamo preruším, nezahanbí ju to a nevyvolá to v nej voči mne predsudky? Nechám to tak. Počkám, kým sa neskončí zhromaždenie a porozprávam sa s ňou medzi štyrmi očami.“ Takže som ju nezastavila. Iba som stručne poznamenala: „Každý by mal myslieť na to, ako dlho v duchovnom spoločenstve hovorí, aby mali dosť času hovoriť aj ostatní.“ Chcela som sa s Alice porozprávať o jej probléme po skončení zhromaždenia, ale potom som sa od ostatných sestier dopočula, že Alice v minulosti často súdila ľudí poza ich chrbát. Jedna zo sestier Alice kedysi urazila, a tak Alice začala o tejto sestre za jej chrbtom hovoriť v zlom. Alice sa na ňu dokonca dívala chladne a stavala ju tým do nepríjemnej pozície. Stiahlo mi srdce a pomyslela som si: „Ak poukážem na jej problém a urazím ju, bude sa ku mne správať rovnako? Aké nepríjemné by to bolo, keby sme sa v budúcnosti museli často stretávať! Možno by som jej situáciu mala skrátka nahlásiť vodcom.“ Potom som si však pomyslela: „S Alice spolu vychádzame pomerne dobre. Taktiež sa o mňa dobre stará v mojom každodennom živote. Ak jej problémy nahlásim poza jej chrbát, bolo by to príliš zákerné. Nebolo by to rovnaké ako vraziť jej nôž do chrbta? Keby zistila, že to ja som nahlásila jej problémy, nezanevrela by na mňa a nesúdila by ma za mojím chrbtom? Nechám to tak, nech nezničím vzťah, ktorý s ňou teraz mám.“ S týmito myšlienkami som napokon upustila od toho, že by som Alice upozornila na jej problémy.

Onedlho mi dve sestry nahlásili Aliceinu situáciu. Jedna zo sestier povedala, že Alice pri hovorení o Božích slovách v duchovnom spoločenstve neustále odbieha od témy, čo na zhromaždeniach zaberá veľa času a nikomu to neprináša žiaden prínos ani poučenie. Druhá sestra povedala, že Alice vždy súdi druhých a hovorí na zhromaždeniach o ich problémoch. To ľudí zaťahovalo do malicherných sporov o tom, čo je správne a čo nesprávne, a do istej miery to vyrušovalo cirkevný život. Keď som od svojich sestier počula tieto slová, cítila som sa trochu previnilo. Veľmi dobre som vedela o Aliceiných problémoch, no nepoukázala som na ne ani som ich nenahlásila. Za to všetko mohla moja nezodpovednosť. Počas svojich duchovných pobožností som si pozrela video so skúsenostným svedectvom. Dva citáty z Božích slov, ktoré v ňom odzneli, sa dotkli môjho srdca a priniesli mi isté sebapoznanie. Všemohúci Boh hovorí: „Všetci hovoríte, že ste ohľaduplní k Božiemu bremenu a budete zastávať svedectvo cirkvi, kto z vás však Božie bremeno skutočne zohľadnil? Položte si otázku: si niekým, kto berie ohľad na Božie bremeno? Dokážeš pre Boha praktizovať spravodlivosť? Dokážeš sa postaviť a prehovoriť v Môj prospech? Dokážeš nezlomne uvádzať pravdu do praxe? Si dostatočne odvážny, aby si bojoval proti všetkým satanovým skutkom? Dokázal by si dať bokom svoje pocity a odhaliť satana pre Moju pravdu? Dokážeš pripustiť, aby sa v tebe uspokojili Moje úmysly? Obetoval si v kritických chvíľach svoje srdce? Si niekto, kto nasleduje Moju vôľu? Často si klaď tieto otázky a často o nich rozmýšľaj.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 13. kapitola) „Keď sa pravda stane tvojím životom, ak uvidíš niekoho, kto sa rúha Bohu, nebojí sa Boha, je povrchný pri konaní svojej povinnosti alebo narúša a vyrušuje prácu cirkvi, budeš schopný s ním zaobchádzať podľa právd-princípov, rozlišovať toho, koho treba rozlišovať, a odhaľovať toho, koho treba odhaliť. Ak sa pravda nestala tvojím životom a ty stále žiješ vo svojich satanských povahách, potom keď uvidíš zlých ľudí a diablov, ako spôsobujú narušenia a vyrušenia v práci cirkvi, zatvoríš pred tým oči a uši a budeš to ignorovať bez toho, aby si cítil akékoľvek výčitky svedomia. Dokonca si budeš myslieť, že bez ohľadu na to, kto spôsobuje vyrušenia v práci cirkvi, s tebou to nemá nič spoločné. Bez ohľadu na to, ako veľmi sú poškodené práca cirkvi a záujmy Božieho domu, nebudeš sa o to starať ani sa na to pýtať, ani nebudeš cítiť žiadne výčitky svedomia. V tom prípade si človek, ktorý nemá svedomie ani rozum, pochybovač, robotník. Ješ to, čo je Božie, piješ to, čo je Božie, a užívaš si všetko, čo pochádza od Boha, no napriek tomu máš pocit, že akákoľvek škoda na záujmoch Božieho domu nemá s tebou nič spoločné – to z teba robí zradcu, ktorý sa stavia na stranu cudzích na úkor vlastných, typ tvora, ktorý hryzie ruku, čo ho kŕmi. Ak nechrániš záujmy Božieho domu, si vôbec človek? Si démon, ktorý prenikol do cirkvi. Predstieraš vieru v Boha, vydávaš sa za jedného z Božieho vyvoleného ľudu a chceš sa v Božom dome priživovať – nepodobáš sa na ľudskú bytosť a si očividne pochybovač. Tí, ktorí skutočne veria v Boha, aj keď ešte musia získať pravdu a život, sa prinajmenšom vo svojich slovách a činoch postavia na Božiu stranu; prinajmenšom sa nebudú nečinne prizerať, keď uvidia, že sú poškodzované záujmy Božieho domu. Ak sa to pokúsia ignorovať, ich svedomie bude pociťovať výčitky a nepokoj a povedia si: ‚Nemôžem len tak sedieť a nič nerobiť. Musím sa postaviť a niečo povedať, musím si splniť svoju zodpovednosť. Musím vystúpiť, aby som tento zlý skutok odhalil a zastavil, aby som ochránil záujmy Božieho domu pred ujmou a zabezpečil, že život cirkvi nebude vyrušovaný.‘ Ak sa pravda stala tvojím životom v tvojom srdci, potom budeš mať nielen túto odvahu a odhodlanie, ale budeš tiež schopný túto záležitosť prekuknúť. Navyše budeš schopný splniť si svoj patričný diel zodpovednosti za Božie dielo a za záujmy Jeho domu, a tak bude tvoja povinnosť splnená. Ak dokážeš pristupovať k svojej povinnosti ako k svojej vlastnej zodpovednosti a záväzku a ako k Božiemu povereniu a cítiť, že len tak konáš v súlade s vlastným svedomím a nesklameš Boha, nebudeš potom žiť integritu a dôstojnosť normálnej ľudskej prirodzenosti? Tvoje skutky a správanie budú ‚bázňou pred Bohom a vyhýbaním sa zlu‘, o ktorých hovorí Boh. Budeš praktizovať podstatu týchto slov a žiť ich realitu. Keď sa pravda stane životom človeka, je potom schopný žiť tieto reality.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Božie slová vo mne po prečítaní vyvolali pocit viny a hlboký nepokoj. Keď ako veriaci v Boha vidíme ľudí narúšať a vyrušovať život cirkvi, mali by sme brať do úvahy Boží úmysel a zakročiť, aby sme to zastavili, aby naši bratia a sestry mohli jesť a piť Božie slová a hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde v príjemnej atmosfére. Uvažovala som o sebe. Veľmi dobre som si uvedomovala, že Alice na zhromaždeniach často odbočuje od témy a že ostatných za ich chrbtom neustále súdi a zhadzuje a že to narúša a vyrušuje život cirkvi. Avšak, aby som ju neurazila, stiahla som sa do svojej ulity, konala som nesmelo a neodvážila som sa zastaviť ju. Neodvážila som sa ani odhaliť alebo rozobrať prirodzenosť jej činov. Aký úbohý bol môj život! Bola som sebecká a opovrhnutiahodná, vedela som len, ako chrániť samu seba. Jedla a pila som Božie slová, ale nedokázala som ich uviesť do praxe. Nečinne som sa prizerala, ako Alice vyrušuje život cirkvi. V čom som vlastne bola veriacou v Boha? Hrýzla som do ruky, ktorá ma kŕmila. Nebola som hodná žiť v Božej prítomnosti! Cítila som sa nesmierne previnilo a nepríjemne a skrývala sa v kúpeľni, bijúc samu seba. Znova a znova som si kládla otázku: „Prečo je pre mňa také ťažké povedať čo i len jediné slovo pravdy? Prečo som taká sebecká?“ Po návrate do svojej izby som sa modlila k Bohu. „Drahý Bože, mýlila som sa. Nechcem viac takto žiť. Chcem praktizovať pravdu a byť osobou so zmyslom pre spravodlivosť. Veď ma, aby som získala skutočné porozumenie o sebe samej.“

Následne som si prečítala ďalší úryvok z Božích slov a porozumela som, prečo som sa neodvážila poukázať na chyby iných. Všemohúci Boh hovorí: „Vo filozofiách pre svetské záležitosti existuje jedna zásada, ktorá hovorí: ‚Mlčať o chybách dobrých priateľov je základom dlhého a dobrého priateľstva.‘ Znamená to, že na to, aby si človek udržal toto dobré priateľstvo, musí mlčať o problémoch svojich priateľov, aj keď ich jasne vidí. Riadia sa princípmi, podľa ktorých by druhým nemali uštedrovať údery do tváre ani upozorňovať na ich nedostatky. Jeden druhého klamú, skrývajú pred sebou veci a intrigujú proti sebe. Hoci mu je úplne jasné, aký je ten druhý človek, nepovie to na rovinu, ale používa rafinované metódy, aby si udržal ich vzťah. Prečo by niekto chcel udržiavať takýto vzťah? Je to o tom, že človek si v tejto spoločnosti, v svojej skupine, nechce narobiť nepriateľov, čo by neraz znamenalo vystaviť sa nebezpečným situáciám. S vedomím, že potom ako upozorníš na niekoho nedostatky alebo mu ublížiš, stane sa tvojím nepriateľom a uškodí ti a ty sa do takej situácie nechceš dostať, použiješ zásadu filozofií pre svetské záležitosti, ktorá hovorí: ‚Ak udieraš iných, neudieraj ich do tváre. Ak poukazuješ na iných, nepoukazuj na ich nedostatky.‘ Vzhľadom na túto skutočnosť, sú dvaja ľudia skutočnými priateľmi, ak majú takýto vzťah? (Nie.) Nie sú skutočnými priateľmi a už vôbec nie dôverníkmi. O aký vzťah teda presne ide? Nie je to základný spoločenský vzťah? (Je.) Ľudia sa v takomto spoločenskom vzťahu nemôžu zapájať do diskusií od srdca k srdcu ani nadväzovať hlboké väzby či hovoriť o čomkoľvek, o čom chcú. Nemôžu nahlas povedať, čo majú na srdci, ani rozprávať o problémoch, ktoré vidia v druhých ľuďoch, či vysloviť niečo, čo by druhým ľuďom prospelo. Namiesto toho si vyberajú pekné slová, aby si získali priazeň ostatných. Neodvážia sa povedať pravdu ani sa držať princípov, čím zabraňujú tomu, aby si ostatní voči nim vypestovali nepriateľské myšlienky. Keď pre človeka nikto nepredstavuje hrozbu, nežije sa mu relatívne ľahko a pokojne? Nie je to cieľom ľudí, keď presadzujú príslovie ‚Ak udieraš iných, neudieraj ich do tváre. Ak poukazuješ na iných, nepoukazuj na ich nedostatky‘? (Je.) Jednoznačne ide o nepoctivý a klamlivý spôsob prežitia s prvkom ostražitosti, ktorého cieľom je sebazáchova. Ľudia žijúci týmto spôsobom nemajú žiadnych dôverníkov, blízkych priateľov, s ktorými môžu hovoriť o čomkoľvek. Medzi ľuďmi je len vzájomná ostražitosť, vzájomné využívanie a vzájomné intrigy, pričom každý si zo vzťahu berie to, čo potrebuje. Nie je to tak? Základným cieľom príslovia ‚Ak udieraš iných, neudieraj ich do tváre. Ak poukazuješ na iných, nepoukazuj na ich nedostatky‘ je neurážať druhých a nenarobiť si nepriateľov, chrániť samých seba tým, že nikomu neublížime. Je to taktika a metóda, ktorú si človek osvojí, aby mu nik neublížil. Je pri pohľade na týchto niekoľkých stránok jej podstaty požiadavka na ľudské morálne správanie ‚Ak udieraš iných, neudieraj ich do tváre. Ak poukazuješ na iných, nepoukazuj na ich nedostatky‘ vznešená? Je pozitívna? (Nie.) Čo teda ľudí učí? Že nesmieš nikoho uraziť ani mu ublížiť, inak v konečnom dôsledku utrpíš ublíženie ty; a tiež, že by si nemal nikomu dôverovať. Ak ublížiš ktorémukoľvek zo svojich dobrých priateľov, priateľstvo sa potichu začne meniť: z tvojho dobrého, blízkeho priateľa sa stane cudzí človek alebo nepriateľ. Aké problémy môže tento druh učenia skutočne vyriešiť? Hoci si takýmto konaním nevytvoríš nepriateľov a dokonca sa ich počet môže o niečo znížiť, začnú ťa kvôli tomu ľudia obdivovať a uznávať, a budú ťa navždy považovať za priateľa? Spĺňa to v plnej miere štandard morálneho počínania si? V tom najlepšom prípade to nie je nič viac ako len filozofia pre svetské záležitosti.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Čo znamená usilovať sa o pravdu (8)) Ako som tak premýšľala o Božích slovách, porozumela som, že nedokážem praktizovať pravdu a netrúfam si poukazovať na problémy druhých, pretože satanské filozofie a zákony sa v mojom srdci hlboko zakorenili. Rodičia ma od detstva učili, že: „Ak udieraš iných, neudieraj ich do tváre. Ak kritizuješ iných, nekritizuj ich za ich nedostatky,“ že „nevšímať si chyby dobrých priateľov je základom dlhého a dobrého priateľstva“ a „rozprávaj pekne a v súlade s pocitmi a myslením druhých, úprimnosť ostatných totiž rozčuľuje.“ Učili ma, aby som bola vo vzťahoch k druhým veľmi opatrná a obozretná a nikdy neodhaľovala problémy iných priamo im do tváre, aby som ich neurazila a nevystavila sa tak ich pomste či ublíženiu. Neustále som žila podľa týchto myšlienok a predstáv. Keď som bola v škole a videla som, že moja spolusediaca je panovačná a povýšenecká, nikdy som na jej chyby neupozornila, lebo som sa bála, že ju urazím. Dokonca som ju klamala a hovorila jej veci, ktoré boli v rozpore s tým, čo bolo v mojom srdci. Keď som potom začala veriť v Boha, s Chloe sme si konali svoje povinnosti spoločne. Dobre som vedela, že si svoju povinnosť koná len povrchne a šíri tiež negativitu, čím druhých vyrušuje pri vykonávaní ich povinnosti, ale aby som sa chránila, nikdy som nebola ochotná odhaliť alebo rozobrať jej problémy. Všimla som si, že Alice často odbáča od témy, keď na zhromaždeniach hovorí v duchovnom spoločenstve a že dokonca súdi druhých. Nikdy som však nebola ochotná rozoberať jej problémy, pretože som sa obávala, že sa mi bude mstiť a súdiť ma. Nečinne som sa teda prizerala, ako vyrušuje život cirkvi. Život podľa satanských filozofií a zákonov zo mňa urobil slizkého a nečestného človeka a v mojich interakciách s inými nebola ani štipka úprimnosti. Navonok som bola dobrým človekom a s Chloe aj Alice som vychádzala dobre. Keď som však videla ich problémy, neposkytla som im žiadnu pomoc a nepreukázala som im žiadnu skutočnú lásku. Moja láskavosť k nim bola len falošná a pokrytecká, zameraná na udržanie telesného vzťahu a na to, aby so mnou vychádzali v harmónii. Naozaj som bola načisto slizká a nečestná! Uvedomila som si, že život podľa satanských filozofií a zákonov ma už dávno pripravil o svedomie a rozum, stala som sa nesmierne sebeckou a zbabelou a stala som sa nevedomým spolupáchateľom a štítom satana! Ak by som takto pokračovala ďalej a veci nezvrátila, celkom určite by mnou Boh opovrhol a vyradil by ma!

Neskôr som čítala ďalšie Božie slová a vďaka nim som jasnejšie porozumela satanskému jedu: „Ak udieraš iných, neudieraj ich do tváre. Ak kritizuješ iných, nekritizuj ich za ich nedostatky.“ Všemohúci Boh hovorí: „Je slovo ‚kritizuješ‘ v prísloví ‚ak kritizuješ iných, nekritizuj ich za nedostatky‘ dobré alebo zlé? Nesie slovo ‚kritizovať‘ taký význam, že ľudia sú zjavení alebo odhalení, ako v rámci Božích slov? (Nie, nemá.) Podľa Môjho chápania slovo ‚kritizovať‘ tak, ako existuje v ľudskom jazyku, nemá takýto význam. Do istej miery to má charakter zlomyseľnej formy odhaľovania; znamená odhaľovať problémy a nedostatky ľudí, niektoré veci a správanie, ktoré sú ostatným neznáme, alebo nejaké intrigy, myšlienky či názory pôsobiace v pozadí. To je význam slova ‚kritizuješ‘ v prísloví ‚Ak kritizuješ iných, nekritizuj ich za nedostatky‘. Ak dvaja ľudia spolu dobre vychádzajú, sú dôverníkmi, nie sú medzi nimi žiadne prekážky a každý z nich dúfa, že bude tomu druhému prospešný a nápomocný, potom by bolo najlepšie, keby si spolu sadli a jasne sa porozprávali o aktuálnych problémoch otvorene a úprimne. Je to správne a nejde o kritizovanie nedostatkov iných. Ak objavíš problémy iného človeka, ale vidíš, že ešte nie je schopný prijať, keď na to poukazuješ, potom jednoducho nič nehovor, aby si sa vyhol hádke alebo konfliktu. Ak mu chceš pomôcť, môžeš zistiť jeho názor a najprv sa ho opýtať: ‚Vidím, že máš trochu problém, a chcem ti dať nejakú radu. Neviem, či to dokážeš prijať. Ak áno, poviem ti to. Ak nie, zatiaľ si to nechám pre seba a nepoviem nič.‘ Ak povie: ‚Dôverujem ti. Čokoľvek povieš, bude vhodné; dokážem to prijať,‘ to znamená, že si dostal povolenie, a potom s ním môžeš hovoriť v duchovnom spoločenstve o jeho problémoch, jeden po druhom. Nielenže úplne prijme to, čo hovoríš, ale bude z toho mať aj úžitok, a vy dvaja si stále budete môcť udržať normálny vzťah. Neznamená to vari, že k sebe pristupujete úprimne? (Znamená.) Toto je správny spôsob komunikácie s ostatnými; nie je to kritizovanie ich nedostatkov. Čo znamená ‚nepoukazovať na nedostatky iných‘, ako sa hovorí v spomínanom prísloví? Znamená to nehovoriť o nedostatkoch iných, nehovoriť o ich najviac tabuizovaných problémoch, neodhaľovať podstatu ich problémov a nebyť taký priamy pri poukazovaní na ne. Znamená to len utrúsiť nejaké povrchné poznámky, hovoriť veci, ktoré bežne hovoria všetci, hovoriť veci, ktoré si dotyčný dokáže sám uvedomiť, a neodhaľovať chyby, ktoré ten človek urobil predtým, ani citlivé záležitosti. V čom je to pre toho človeka prínosom, ak konáš takto? Možno si ho neurazil ani si si z neho neurobil nepriateľa, ale to, čo si urobil, mu nijako nepomáha ani neprospieva. Preto samotná fráza ‚nepoukazuj na nedostatky iných‘ je prefíkaná, je to forma intrigovania a nie je úprimná. Dalo by sa povedať, že konať takto znamená prechovávať zlé úmysly; nie je to správny spôsob kontaktu s ostatnými. Neverci dokonca vnímajú príslovie ‚ak poukazuješ na iných, nepoukazuj na ich nedostatky‘ ako niečo, čo by mal robiť človek s ušľachtilou morálkou. Je to jasne ľstivý spôsob kontaktu s ostatnými, ktorý si ľudia osvojujú, aby sa chránili; vôbec to nie je správny spôsob kontaktu. Samotné nepoukazovanie na nedostatky iných je neúprimné a pri poukazovaní na nedostatky iných môže ísť o postranný úmysel.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Čo znamená usilovať sa o pravdu (8)) „Boží vyvolený ľud by mal mať prinajmenšom svedomie a rozum a mal by komunikovať, združovať sa a spolupracovať s ostatnými podľa princípov a noriem, ktoré Boh od ľudí vyžaduje. To je najlepší prístup. To dokáže uspokojiť Boha. Aké sú teda pravdy-princípy, ktoré požaduje Boh? Aby mali ľudia pochopenie pre iných ľudí, keď sú slabí a negatívni, aby boli ohľaduplní k ich bolesti a ťažkostiam a potom sa o tieto veci zaujímali, ponúkali ľuďom pomoc a podporu a čítali im Božie slová, ktoré im pomôžu vyriešiť ich problémy, čím im umožnia, aby pochopili Božie úmysly a už viac neboli slabí, a privedú ich pred Boha. Nie je tento spôsob praktizovania v súlade s princípmi? Praktizovanie týmto spôsobom je v súlade s pravdami-princípmi. Prirodzene, vzťahy tohto druhu sú ešte viac v súlade s pravdami-princípmi. Keď ľudia úmyselne spôsobujú vyrušenia a narušenia, alebo sú pri vykonávaní svojej povinnosti úmyselne povrchní, ak to vidíš a dokážeš ich na tieto veci upozorniť, pokarhať ich a pomôcť im v súlade s princípmi, potom je to v súlade s pravdami-princípmi. Ak zatváraš oči alebo schvaľuješ ich správanie a kryješ ich, a dokonca zachádzaš tak ďaleko, že hovoríš pekné veci, aby si ich pochválil a zatlieskal im, takéto spôsoby kontaktu s ľuďmi, zaoberania sa záležitosťami a riešenia problémov sú jednoznačne v rozpore s pravdami-princípmi a nemajú žiaden základ v Božích slovách. Takéto spôsoby kontaktu s ľuďmi a zaoberania sa záležitosťami sú teda jednoznačne nevhodné a skutočne sa ťažko odhaľujú, ak sa nerozoberú a nerozlíšia podľa Božích slov.“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (14)) Božie slová rozviazali uzol v mojom srdci. Kedysi som si myslela, že poukazovať na problémy a nedostatky druhých znamená kritizovať ich a že by im to ublížilo. Teraz som porozumela, že ak zistíme, že si niekto koná svoju povinnosť povrchne alebo narúša a vyrušuje cirkevný život, mali by sme sa zachovať v súlade s princípmi a bezodkladne poukázať na jeho problémy a, v prípade potreby, ho orezať. Ak aj hovoríme drsne, kým je to, čo vravíme v súlade s faktmi, a naším úmyslom je človeku pomôcť a chrániť prácu cirkvi, je to celé pozitívne a ľudia, ktorí prijmú pravdu, s tým vedia naložiť správne. Ak to po orezaní neprijmú alebo nebudú činiť pokánie, môžeme ich tiež nahlásiť vyšším vodcom. Nejde o ich kritizovanie ani bodnutie do chrbta, je to chránenie práce cirkvi. Kritizovanie druhých sa deje s postranným úmyslom, s predsudkami a nepriateľstvom voči nim. Je to zameriavanie sa na ich drobné problémy a ich zveličovanie; je to zosmiešňovanie, zhadzovanie a vysmievanie sa im; je to úmyselné ubližovanie. Nemôže im to priniesť žiadne poučenie ani výhody, môže ich to len urobiť negatívnymi a nešťastnými. Toto znamená niekoho kritizovať. Mala som tiež pomýlený vnútorný pohľad, keď som verila, že nahlásenie problémov druhých vodcom je zlomyseľné obviňovanie alebo bodnutie do chrbta. V skutočnosti je promptné nahlásenie problémov po ich odhalení ochranou práce cirkvi. Je to zodpovednosť, ktorú by si ľudia mali plniť. Bodnutie do chrbta alebo zlomyseľné obviňovanie znamená skresľovať fakty a šíriť nepodložené klebety, aby sme danú osobu za jej chrbtom očiernili. Cieľom je trýzniť druhých, aby ste dosiahli svoje vlastné opovrhnutiahodné ciele. Tentoraz som si všimla, že Alice na zhromaždeniach pri hovorení v duchovnom spoločenstve odbočuje od témy a že často súdi druhých. Aj ďalšie sestry potvrdili, že Alice sa takto správa neustále a že hoci o tom už v duchovnom spoločenstve hovorili veľakrát, stále to nezmenila. Mala som poukázať na jej problémy a nahlásiť ich vodcom čo najskôr, aby mohli pohotovo porozumieť jej situácii a na základe jej správania urobiť vhodné opatrenia. Bol to jediný spôsob, ako zabezpečiť, aby cirkevný život nebol vyrušovaný.

Po zhromaždení som poukázala na Aliceine problémy vo svetle Božích slov a odhalila som, že jej súdenie druhých na zhromaždeniach vyrušuje život cirkvi. Alice to najprv neprijala, no s nevôľou to priznala, keď sa zapojili ďalšie sestry a v duchovnom spoločenstve hovorili o jej problémoch a rozoberali ich. Dokonca sa rozplakala a uznala, že toto je skutočne jej problém. Netrvalo dlho a dozvedela som sa, že opäť pred jednou zo svojich sestier súdila druhých, tak som jej situáciu nahlásila cirkevným vodcom. Vodcovia jej problémy odhalili a rozobrali a odvtedy som ju už nikdy nevidela správať sa odsudzujúco. Ďakujem Bohu, že ma viedol, aby som praktizovala pravdu. Cítim v srdci nesmiernu ľahkosť. To Božie slová ma priviedli k týmto zmenám.