Výňatok 79

Nad čím by ste mali v srdci premýšľať po vypočutí piesne Ten, ktorý zvrchovane vládne všetkému? Keby ľudstvo vedelo, prečo žije a prečo zomiera, kto je v skutočnosti Zvrchovaným tohto sveta a všetkých vecí a Ten, ktorý vládne nad všetkým, kde presne je a čo od človeka požaduje – keby ľudstvo dokázalo pochopiť tieto veci, vedelo by, ako sa správať k Stvoriteľovi a ako Ho uctievať a podriaďovať sa Mu, získalo by v srdci oporu, bolo by v pokoji a šťastné a už by nežilo v takých mukách a bolesti. V konečnom dôsledku musia ľudia pochopiť pravdu. Cesta, ktorú si pre svoj život zvolia, je kľúčová a dôležité je aj to, ako žijú. To, ako niekto žije, a cesta, po ktorej kráča, rozhodujú o tom, či je jeho život radostný alebo smutný. To je niečo, čo by ľudia mali pochopiť. … Bez ohľadu na to, ako horlivo ľudia v tomto svete pobehujú, akí sú profesionálne úspešní, aké šťastné sú ich rodiny, aká veľká je ich rodina a aké prestížne je ich postavenie – sú schopní vydať sa na správnu cestu ľudského života? Sú v honbe za slávou a ziskom, za svetom, alebo v úsilí o kariéru schopní vidieť skutočnosť, že Boh stvoril všetky veci a má zvrchovanosť nad osudom ľudstva? Nie je to možné. Ak ľudia neuznávajú skutočnosť, že Boh má zvrchovanosť nad osudom ľudstva, potom je cesta, po ktorej kráčajú, nesprávna, bez ohľadu na ich konkrétne úsilie alebo cestu. Nie je to správna cesta, ale krivá cesta, cesta zla. Nezáleží na tom, či ste zo svojej duchovnej podpory vyťažili uspokojenie alebo nie, a nezáleží na tom, kde túto podporu nájdete: nie je to ozajstná viera a nie je to správna cesta pre ľudský život. Čo to znamená mať ozajstnú vieru? Je to prijatie Božieho zjavenia a diela a prijatie celej pravdy, ktorú Boh vyjadril. Táto pravda je tou správnou cestou pre ľudský život a pravdou a životom, o ktoré by sa ľudia mali usilovať. Kráčať po správnej ceste v živote znamená nasledovať Boha a byť schopný pod vedením Jeho slov pochopiť pravdu, rozlíšiť dobro od zla, vedieť, čo je pozitívne a čo negatívne, a pochopiť Jeho zvrchovanosť a všemohúcnosť. Keď ľudia skutočne v srdci pochopia, že Boh nielenže stvoril nebo a zem a všetky veci, ale je aj Zvrchovaným nad vesmírom a všetkým, môžu sa podriadiť všetkým Jeho ovládaniam a opatreniam, žiť podľa Jeho slov, báť sa Boha a vyhýbať sa zlu. Práve to je kráčanie správnou cestou pre ľudský život. Keď sa ľudia v živote vydajú správnou cestou, môžu pochopiť, prečo ľudia žijú a ako by mali žiť, aby žili vo svetle a dostalo sa im Božieho požehnania a schválenia.

Výňatok 80

Po čítaní Božích slov a rokoch zažívania ich súdu a napomínania ste postupne pochopili cieľ Božieho riadenia ľudstva a tajomstvo Jeho riadenia a spásy ľudstva. Pochopili ste Božie úmysly a spoznali ste Jeho zvrchovanosť. Vo svojom srdci ste ochotní podriadiť sa Bohu a ste schopní sa Mu podriadiť. Žitie je bezpečné a naplňujúce. Boh ti dovoľuje žiť, môžeš žiť pre Boha a môžeš žiť, aby si konal svoju povinnosť ako stvorená bytosť. Toto je zmysluplný spôsob života. Ak ľudia žijú bez toho, aby prijímali alebo chápali pravdu, a žijú len pre telo, nemá to vôbec žiadnu hodnotu. Teraz sa všetci usilujete o pravdu, žijete s čoraz väčším svedomím a rozumom a s čoraz väčšou ľudskou podobou. Čoraz viac rozumiete pravde, čoraz viac viete, ako sa podriadiť Bohu, a tiež dokážete konať svoju povinnosť ako stvorené bytosti a svedčiť o Bohu. Takýto život naplní vaše srdcia pokojom a radosťou a toto je ten najzmysluplnejší život, aký existuje. Spomedzi celého ľudstva ste len vy získali tento druh požehnania. V tomto obrovskom svete a v celom ľudstve si Boh vyvolil len vás a nechal vás narodiť sa do tohto posledného veku a do krajiny veľkého červeného draka, aby ste mohli prijať Jeho poverenie, konať svoju povinnosť a vydať sa pre Neho. Vy ste tí, na ktorých Boh hľadí s priazňou, a tí, ktorých si vyvolil. Nie je to tá najpožehnanejšia vec? (Je.) Je to taká požehnaná vec. Sú ľudia, ktorí veria v Boha, ale nedokážu všetko zanechať, aby konali svoju povinnosť, a to je poľutovaniahodné. Sú ľudia, ktorí nerozumejú pravde, a aj keď konajú svoju povinnosť, dá sa povedať len to, že pracujú pre Boha. Ponúkajú silu, ktorú majú, zatiaľ čo vo svojich srdciach uzatvárajú s Bohom dohody a dúfajú, že získajú požehnania. Keď jedného dňa pochopia pravdu, budú sa môcť utíšiť a ochotne plniť svoju povinnosť. Teraz ste schopní žiť svoj život a každý svoj deň tak, aby ste svedčili o Bohu a hlásali evanjelium o Božom kráľovstve – takýto spôsob života Boh schvaľuje. Povedané na rovinu, Boh vám dovoľuje takto žiť a je to Boh, kto vám dal túto príležitosť. Boh ti dal príležitosť žiť, ako aj konať svoju povinnosť a vydať sa pre Neho, čo je tá najzmysluplnejšia vec. Mali by ste si vážiť túto príležitosť; mali by ste sa cítiť hrdí a poctení. Ste takí mladí a to, že konáte svoju povinnosť, nasledujete Boha a svedčíte o Ňom uprostred pohromy a v takom nepriateľskom prostredí a podmienkach – aká je to vzácna šanca! To, že sa Boh v posledných dňoch stal telom a vyjadril toľko pravdy, aby úplne spasil ľudstvo, aby ľudstvo mohlo získať pravdu a byť očistené, je tá najvzácnejšia príležitosť. Nie je veľa času a ten ubehne mihnutím oka. Mali by ste sa chopiť tejto príležitosti a získať všetku pravdu, ktorú by ste mali. Toto je najväčšie požehnanie a je väčšie ako požehnanie všetkých svätých minulých vekov.

Výňatok 82

Musíte pochopiť, že bez ohľadu na to, v akom čase alebo v akej etape Boh koná svoje dielo, vždy potrebuje časť ľudí, ktorí s Ním budú pracovať. To, že títo ľudia spolupracujú s Božím dielom alebo pri šírení evanjelia, predurčil On.

Kto z vás práve teraz vykonáva svoju povinnosť v Božom dome náhodne? Bez ohľadu na to, z akého prostredia ste prišli, aby ste vykonávali svoju povinnosť, nič z toho nebolo náhodné. Túto povinnosť nemožno vykonávať len náhodným nájdením niekoľkých veriacich; je to niečo, čo Boh predurčil pred vekmi. Čo znamená, že niečo je predurčené? Čo konkrétne? Znamená to, že Boh v celom svojom pláne riadenia už dávno naplánoval, koľkokrát budeš na zemi, do akej rodovej línie a do ktorej rodiny sa narodíš v posledných dňoch, aké budú okolnosti tejto rodiny, či budeš muž, alebo žena, aké budú tvoje silné stránky, akú úroveň vzdelania dosiahneš, aký budeš výrečný, aká bude tvoja kvalita a ako budeš vyzerať. Naplánoval vek, v ktorom prídeš do Božieho domu a začneš vykonávať svoju povinnosť, a akú povinnosť budeš vykonávať v akom čase. Boh ti predurčil každý krok už na začiatku. Keď si ešte nebol narodený a keď si prišiel na zem vo svojich posledných niekoľkých životoch, Boh už pre teba pripravil, akú povinnosť budeš vykonávať v tejto poslednej etape diela. To rozhodne nie je vtip! Skutočnosť, že si tu môžeš vypočuť kázeň, bola predurčená Bohom. To sa nesmie brať na ľahkú váhu!

Výňatok 83

Ľudia, ktorí žijú v tele, si užívajú rôzne telesné vzťahy a rodinné putá. Veria, že ľudia nemôžu žiť bez svojich milovaných. Čím to je, že sa nezamýšľaš nad tým, ako si prišiel do sveta ľudí? Prišiel si sám, pôvodne bez vzťahov s inými ľuďmi. Boh sem privádza ľudí jedného po druhom; keď si prišiel ty, bol si v skutočnosti sám.

Boh ľudí neopúšťa; je niekým, na koho sa môžu spoľahnúť a u koho môžu kedykoľvek nájsť útočisko, a je ich jediným dôverníkom. Takže nezáleží na tom, aké ťažkosti a utrpenie ťa postihnú, či na tom, s akými krivdami alebo záležitosťami negativity a slabosti sa stretneš. Ak hneď prídeš pred Boha a budeš sa modliť, Jeho slová ti poskytnú útechu a vyriešia tvoje ťažkosti a všetky tvoje rôzne problémy.

Výňatok 86

V záležitostiach týkajúcich sa slávy, zisku alebo tváre trvajú na tom, aby sa objasnilo, kto má pravdu a kto nie, kto je nadradený a kto podradený, a musia argumentovať, aby dokázali svoju pravdu. Ostatní to nechcú počuť. Ľudia vravia: „Môžeš to povedať jednoduchšie? Môžeš byť priamy? Prečo musíš byť taký triviálny?“ Ich myšlienky sú veľmi komplikované a spletité a žijú veľmi vyčerpávajúci život bez toho, aby si uvedomovali základné problémy. Prečo nemôžu hľadať pravdu a byť úprimní? Pretože majú odpor k pravde a nechcú byť úprimní. Na čo sa teda v živote spoliehajú? (Na filozofie pre svetské záležitosti a ľudské metódy.) Závislosť na ľudských metódach pri konaní má zvyčajne za následok, že človek sa buď stane terčom posmechu, alebo zjaví svoju škaredú stránku. A tak sa pri podrobnejšom skúmaní všetky ich činy a veci, ktorými sa celý deň zaoberajú, týkajú ich vlastnej tváre, slávy, zisku a márnivosti. Akoby žili v sieti, všetko si musia racionalizovať alebo ospravedlňovať a vždy hovoria pre vlastný prospech. Ich myslenie je komplikované, hovoria plno nezmyslov a ich slová sú veľmi popletené. Stále sa hádajú o tom, čo je správne a čo nesprávne, nemá to konca kraja. Ak sa nesnažia získať tvár, tak súťažia o povesť a postavenie a nikdy neprestanú žiť pre tieto veci. A aký je konečný dôsledok? Možno získali tvár, ale všetci ich majú plné zuby. Ľudia ich prekukli a uvedomili si, že sú bez pravdy-reality a že nejde o niekoho, kto úprimne verí v Boha. Keď vodcovia a pracovníci alebo iní bratia a sestry použijú niekoľko slov na ich orezanie, tvrdohlavo to odmietajú prijať, nástojčivo sa pokúšajú racionalizovať alebo ospravedlňovať a snažia sa hodiť vinu na druhých. Počas zhromaždení sa bránia, vyvolávajú hádky a spôsobujú problémy medzi Božími vyvolenými. V srdci si myslia: „Naozaj nemám kde obhájiť svoj názor?“ Čo je to za človeka? Je to niekto, kto miluje pravdu? Je to niekto, kto verí v Boha? Keď počujú niekoho povedať niečo, čo nie je v súlade s ich úmyslami, vždy sa chcú hádať a požadujú vysvetlenie; zamotávajú sa do toho, kto má pravdu a kto nie, nehľadajú pravdu a nezaobchádzajú s ňou podľa pravdy-princípov. Nech je vec akokoľvek jednoduchá, musia ju veľmi komplikovať – iba si koledujú o problémy a zaslúžia si byť takí vyčerpaní!

Výňatok 87

Vzájomné kontakty bratov a sestier sa musia zakladať na určitých princípoch. Nezameriavajte sa vždy na chyby iných – namiesto toho musíte často skúmať samých seba a potom sa iným ľuďom aktívne priznať, ak ste urobili veci, ktoré ich zasiahli alebo im uškodili. Musíte sa naučiť hovoriť o veciach otvorene a zdieľať ich v duchovnom spoločenstve. Takto môžete dosiahnuť vzájomné porozumenie. Navyše, bez ohľadu na to, čo vás postihne, by ste sa mali pozerať na veci na základe Božích slov. Ak ľudia dokážu pochopiť pravdy-princípy a nájsť cestu praktizovania, budú jedného srdca a mysle a vzťahy medzi bratmi a sestrami budú normálne, nebudú takí ľahostajní, chladní a krutí ako neverci a zbavia sa mentality vzájomného podozrievania a ostražitosti. Bratia a sestry budú mať k sebe bližšie, budú sa vedieť navzájom podporovať a milovať; v ich srdciach sa rozhostí dobrá vôľa, budú schopní vzájomnej tolerancie a súcitu a budú sa navzájom podporovať a pomáhať si, namiesto toho, aby sa navzájom odcudzovali, závideli si, porovnávali sa, tajne súperili a odporovali si. Ako si môžu ľudia dobre plniť povinnosti, ak sú ako neveriaci? Nielenže to bude mať dosah na ich vstup do života, ale poškodí a ovplyvní to aj iných. … Keď ľudia žijú podľa svojich skazených pováh, je pre nich veľmi ťažké byť v pokoji pred Bohom, a je pre nich veľmi zložité praktizovať pravdu a žiť podľa Božích slov. Aby ste mohli žiť pred Bohom, musíte sa najprv naučiť rozjímať nad sebou, spoznávať samých seba a skutočne sa modliť k Bohu a potom sa musíte naučiť, ako vychádzať s bratmi a sestrami. Musíte byť voči sebe navzájom tolerantní a zhovievaví a vedieť si všímať silné stránky a zásluhy iných ľudí – musíte sa naučiť prijímať názory iných a veci, ktoré sú správne. Nerozmaznávajte sa, nemajte ambície a túžby a nemyslite si vždy, že ste lepší ako iní ľudia a že vy ste akési dôležité osoby, ktoré nútia ostatných, aby robili, čo poviete, aby vás poslúchali, vzhliadali k vám a vyvyšovali vás – to je zvrátené. … Ako teda Boh zaobchádza s ľuďmi? Boha nezaujíma, ako ľudia vyzerajú ani či sú vysokí, alebo nízki. Namiesto toho hľadí na to, či je ich srdce láskavé, či milujú pravdu a či Ho milujú a poslúchajú. Na tom Boh zakladá svoje správanie voči ľuďom. Ak to dokážu robiť aj ľudia, budú sa môcť k ostatným správať spravodlivo a v súlade s pravdou-princípmi. V prvom rade musíme pochopiť Božiu vôľu a zistiť, ako sa Boh správa k ľuďom, a potom aj my objavíme princíp a cestu, ako sa správať k ľuďom.

Výňatok 88

Ak si verný Bohu a úprimne si plníš svoje povinnosti, mohol by si byť aj tak negatívny a slabý, keď podstupuješ orezávanie? Čo teda treba urobiť, ak si skutočne negatívny a slabý? (Mali by sme sa modliť k Bohu a spoliehať sa na Neho, pokúsiť sa premýšľať o tom, čo Boh žiada, zamyslieť sa nad tým, čo nám chýba a akých chýb sme sa dopustili; v oblastiach, v ktorých sme upadli, by sme sa mali opäť vyšplhať nahor). Tak je to. Negatívnosť a slabosť nie sú veľké problémy. Boh ich neodsudzuje. Pokiaľ sa niekto dokáže vyšplhať späť tam, odkiaľ spadol, poučiť sa z toho a normálne si plniť svoju povinnosť, to je všetko, čo treba urobiť. Nikto ti to nebude mať za zlé, takže nebuď ustavične negatívny. Ak sa svojej povinnosti zbavíš a utečieš od nej, úplne sa zničíš. Každý je občas negatívny a slabý – stačí hľadať pravdu a negatívnosť i slabosť sa poľahky vytratia. Stav niektorých ľudí sa úplne zmení už len tým, že si prečítajú kapitolu Božích slov alebo zaspievajú niekoľko chválospevov; v modlitbe k Bohu môžu otvoriť srdce a môžu Ho chváliť. Nevyrieši sa potom ich problém? Podstupovať orezávanie je v skutočnosti rozhodne dobrá vec. Aj keď sú slová, ktoré ťa orezávajú, trochu ostré, trochu uštipačné, je to preto, lebo si konal celkom nerozumne a porušil si princípy bez toho, aby si si to uvedomil – ako by si sa za takýchto okolností mohol vyhnúť orezávaniu? Takéto orezávanie ti má vlastne pomôcť, je to láska k tebe. Mal by si to pochopiť a nesťažovať sa. Ak teda orezávanie vyvoláva negatívnosť a sťažnosti, ide o hlúposť a nevedomosť, takto sa správa nerozumný človek.

Na ktorú najdôležitejšiu vec sa treba pri viere v Boha najviac sústrediť? Či má niekto vysokú alebo nízku kvalitu, či má duchovné porozumenie alebo akému druhu orezávania čelí – nič z toho nie je dôležité. Čo je v dnešnej dobe dôležité? To, ako vstúpite do pravdy-realít. Akú úplne základnú vec by mal človek mať, aby to mohol urobiť? Musí mať úprimné srdce. Čo to znamená byť úprimný? Znamená to nebyť úskočný, keď vás niečo postihne, nebrať ohľad na vlastné záujmy, nespriadať tajné plány, neintrigovať s ostatnými a nehrať s Bohom klamlivé hry. Ak dokážeš Boha podvádzať a nie si k Nemu úprimný, potom je to tvoj úplný koniec a Boh ťa nespasí, tak aký význam má pochopenie pravdy? Môžeš mať duchovné porozumenie, byť dobrej kvality, byť výrečný a schopný rýchlo chápať veci, vyvodzovať závery a chápať všetko, čo Boh hovorí, ale ak hráš s Bohom klamlivé hry, keď ťa niečo postihne, je to satanská povaha, ktorá je veľmi nebezpečná. Nech je tvoja kvalita akákoľvek dobrá, je nanič a Boh ťa nebude chcieť. Boh povie: „Hovoríš dobre, máš dobrú kvalitu, si bystrý a máš duchovné porozumenie, ale je tu len jeden problém – nemiluješ pravdu.“ Tí, ktorí nemilujú pravdu, robia problémy a Boh ich nechce. Človek bez dobrého srdca bude zlikvidovaný podobne, ako bude úplne zničené auto, ktoré navonok vyzerá dobre udržiavané, ale má zlý motor. Aj ľudia sú takí – je jedno, aká dobrá sa zdá byť tvoja kvalita, aký si šikovný, výrečný alebo schopný či ako dobre zvládaš problémy. To všetko je nanič a nie je to kľúčový bod. Čo je teda kľúčový bod? To, či srdce človeka miluje pravdu. Netreba počúvať, ako hovorí, ale pozerať sa na to, ako koná. Boh sa nepozerá na to, čo pred Ním hovoríš alebo sľubuješ. Pozerá sa na to, či má tvoje konanie pravdu-realitu. Boh sa nestará ani o to, aké vznešené, hlboké alebo silné sú tvoje činy, a aj keď urobíš nejakú drobnosť a Boh vidí v každom tvojom kroku úprimnosť, povie: „Tento človek vo Mňa úprimne verí. Nikdy sa nevychvaľoval. Správa sa podľa svojho postavenia. Aj keď možno nebol veľkým prínosom pre Boží dom a je slabej kvality, je vytrvalý a úprimný vo všetkom, čo robí.“ Čo zahŕňa táto „úprimnosť“? Zahŕňa strach a podriadenosť Bohu, ako aj pravú vieru a lásku. Zahŕňa všetko, čo chce Boh vidieť. Takíto ľudia sa ostatným môžu zdať nevýrazní. Pokojne to môže byť človek, ktorý pripravuje jedlo alebo upratuje, niekto, kto vykonáva bežnú povinnosť. Takíto ľudia sú pre ostatných nevýrazní, nedosiahli nič veľké a nie je na nich nič hodnotné, obdivuhodné ani závideniahodné – sú to len obyčajní ľudia. A predsa v nich je a žije všetko, čo Boh vyžaduje, a oni Mu to všetko dávajú. Povedzte Mi, čo viac chce Boh? Je s nimi spokojný.

Výňatok 90

Prečo Boh vyžaduje, aby Ho ľudia poznali? Prečo vyžaduje, aby ľudia poznali sami seba? Aký je účel poznania samého seba? Aký je želaný výsledok? A čo je účelom poznania Boha? Premýšľali ste už nad týmito otázkami? Boh používa rôzne spôsoby, aby priviedol ľudí k poznaniu samých seba. Pripravil najrôznejšie prostredia, aby ľudia odha svoju skazenosť a aby ich priviedol k postupnému spoznávaniu samých seba prostredníctvom skúseností. Či už je to odhalenie Božích slov alebo Jeho súd a napomínanie – rozumiete, aký je konečný účel toho, že Boh koná toto dielo? Božím konečným účelom v Jeho diele je, aby každý človek, ktorý zakúša Jeho dielo, vedel, čo je človek. A čo znamená toto „poznanie, čo je človek“? Znamená to nechať človeka poznať svoju identitu a svoje postavenie, svoju povinnosť a svoju zodpovednosť. Znamená to dať ti vedieť, čo znamená byť človekom, nechať ťa pochopiť, kto si. To je Boží konečný cieľ v tom, že privádza ľudí k poznaniu seba samých. Tak prečo Boh chce, aby ho ľudia poznali? Je to osobitná milosť, ktorú udeľuje ľudstvu, pretože skrze poznanie Boha môže človek porozumieť mnohým pravdám a preniknúť do mnohých tajomstiev. Ľudia získajú nesmierne veľa tým, že poznajú Boha. Keď ľudia poznajú Boha, učia sa, ako žiť najzmysluplnejším spôsobom, a tak viesť ľudí k usilovaniu sa o poznanie Boha je najväčšia Božia láska, Jeho najväčšie požehnanie. A Boh využíva mnohé spôsoby, aby ho ľudia poznali, z ktorých najdôležitejším je súd a napomínanie, vedenie a zaopatrenie Jeho slov. Samozrejme, tiež privádza ľudí k poznaniu svojej povahy prostredníctvom súdu a napomínania – to je skratka k poznaniu Boha. Aký je konečný výsledok dosiahnutý tým, že ľudia uvidia a poznajú Božiu povahu? Je to, že ľudia spoznajú, kto je Boh, aká je Jeho podstata, aká je Jeho identita a postavenie, čo vlastní a čím je a aká je Jeho povaha. Je to, že každý človek jasne uvidí, že je stvorenou bytosťou, že iba Boh je Stvoriteľom a ako by sa mali stvorené bytosti podriaďovať Stvoriteľovi. Poznaním toho všetkého sa človeku jeho životná cesta úplne vyjasní. Keď ľudia skutočne poznajú samých seba, nemôžu potom postupne opúšťať svoje prehnané túžby a rôzne nespravodlivé úmysly? (Áno.) Môžu teda dosiahnuť bod, keď ich úplne opustia? To závisí od jednotlivca. Človek sa môže skutočne vzdať svojich prehnaných túžob a rôznych požiadaviek voči Bohu len vtedy, keď skrze Jeho dielo nadobudne poznanie Boha a získa presné poznanie a definíciu Jeho podstaty, identity a postavenia. Len takýto človek môže, ako Peter, vyjadriť svoje úprimné želanie a túžbu milovať Boha z hĺbky svojho srdca a uskutočňovať lásku k Bohu v praxi. Zaobísť sa teda nemožno ani bez jedného – bez poznania Boha ani bez poznania samého seba. Hovoríš, že chceš milovať Boha, ale vieš, ako Ho máš milovať, ak Mu nerozumieš? Ktoré Jeho časti sú hodné lásky? Aké sú Jeho najmilšie stránky? Ak toto nevieš, nemôžeš Ho milovať. Nebudeš Ho schopný milovať ani keby si chcel, a možno sa v tebe dokonca nevedome objavia predstavy o Ňom a vzdorovitosť, čo povedie k negativite. Získa takýto človek Božie schválenie? Nezíska. Keď niekto nepozná Boha, a predsa tvrdí, že Ho miluje, táto takzvaná „láska“ je len prázdna teória vyvolaná ľudskou logikou a uvažovaním. Nevychádza z poznania Boha a pred Bohom vôbec neobstojí. Vidíte teraz, čo hovorím o týchto dvoch veciach? (Áno.) Prečo ste to teda práve teraz nedokázali povedať? To dokazuje, že vaše poznanie seba samých je v praktickej skúsenosti zmätené a že nemáte skutočné poznanie Boha. Viete, v čom je problém? (Nenašli sme správnu cestu praktizovania. Nevieme vstúpiť súčasne z oboch strán – poznania Boha a poznania seba. Zameriavame sa len na jednu, čím obmedzujeme rast nášho života.) Keďže toto je stav, v ktorom sa teraz nachádzate, aké je vaše duchovné postavenie? Nie je nezrelé? Pokiaľ ide o sebapoznanie, nie ste veľmi ďaleko od štandardu požadovaného Bohom? Prinajmenšom sa stále nedokážete vzdať svojich vlastných túžob a úmyslov. Môže byť vaša podriadenosť Bohu v súlade s pravdou? Dokážeš zistiť, či má Boh v tvojom srdci nejaké postavenie? Je mnoho ľudí, ktorí aj teraz ešte spochybňujú, či je Božie vtelenie naozaj človek alebo sám Boh; lavírujú medzi dvoma tábormi – raz veria Bohu na zemi, inokedy zas hmlistému Bohu hore na nebi. A sú aj takí, ktorí dokonca spochybňujú Božiu podstatu a hovoria: „Ako môže byť vtelený Boh a Boh na nebi tým istým Bohom? Ak je skutočne Bohom, prečo neukazuje zázraky a znamenia?“ To ukazuje, že máte vážny nedostatok duchovného porozumenia. Také je vaše duchovné postavenie, že napriek tomu, že Boh toho toľko povedal, stále tomu nerozumiete. Teraz uznávate iba to, že Boh sa stal telom, uznávate len pravdu vyjadrenú vteleným Bohom; ale pokiaľ ide o Božiu podstatu, Jeho identitu a postavenie, nemáte takmer nijaké poznanie. Dalo by sa povedať, že vo vašich srdciach je toto poznanie nulové, nie je to tak? (Áno.) A toto možno v skutočnosti dokázať: Skôr než som mal duchovné spoločenstvo o takých aspektoch pravdy, akými sú Božia podstata alebo Božie úmysly, myslel si si, že tvoje poznanie Boha je hlboké a že tvoja viera v Boha je pevná a neochvejná. Ale keď som vám v duchovnom spoločenstve rozprával o takých pravdách, ako je samotný Boh, Božia povaha a Božia podstata, tieto slová a obsah vyvolali vo vašich srdciach silnú reakciu. Táto reakcia bola intenzívna a spôsobila vám ťažkosti s prijatím, čím vytvorila veľký rozpor s bohmi, ktorých ste si vo svojich srdciach predstavovali. Nie je to fakt? (Je.) Ak teda poviem niektoré veci, ktoré ste predtým nepočuli, zdajú sa vám spočiatku neprijateľné, akoby ste nedokázali porozumieť tomu, čo hovorím. To dokazuje, že vaše duchovné postavenie je prinízke, a to natoľko, že Božím slovám nedokážete porozumieť ani sa im vyrovnať. Budete potrebovať ešte roky skúseností, kým ich dokážete pochopiť.

Výňatok 92

Môžeš vidieť, že medzi nevercami je veľa spevákov a filmových hviezd, ktorí predtým, ako sa stali slávnymi, boli celkom ochotní znášať útrapy a venovali sa svojej práci. Len čo však získajú slávu a začnú zarábať veľké peniaze, nekráčajú správnou cestou. Niektorí z nich berú drogy, niektorí spáchajú samovraždu a ich život sa skráti. Čo to spôsobuje? Ich hmotné pôžitky sú príliš prehnané, sú príliš pohodlní a nevedia, ako získať väčší pôžitok alebo väčšie vzrušenie. Niektorí z nich pri hľadaní vyššieho vzrušenia a potešenia siahnu po drogách a postupom času sa ich nedokážu vzdať. Niektorí zomrú na nadmerné užívanie drog a iní, nevediac, ako sa od toho oslobodiť, nakoniec jednoducho spáchajú samovraždu. Takýchto príkladov je veľmi veľa. Bez ohľadu na to, ako dobre sa stravuješ, ako dobre sa obliekaš, ako dobre žiješ, ako veľmi si užívaš alebo aký pohodlný je tvoj život, a bez ohľadu na to, ako naplno sú uspokojené tvoje túžby, nakoniec je to len samá prázdnota a výsledkom je zničenie. Je toto šťastie, ktoré hľadajú neverci, skutočným šťastím? V skutočnosti to nie je šťastie. Je to ľudská predstava, je to forma nemravnosti, je to cesta, ktorou sa ľudia stávajú nemravnými. Takzvané šťastie, o ktoré sa ľudia usilujú, je falošné. V skutočnosti je to utrpenie. Nie je to cieľ, o ktorý by sa ľudia mali usilovať, a nespočíva v tom ani hodnota života. Niektoré spôsoby a metódy, ktorými satan kazí ľudí, ich nútia ako cieľ hľadať uspokojenie tela a oddávať sa žiadostivosti. Týmto spôsobom satan ľudí otupuje, láka a kazí, dáva im pocit, akoby to bolo šťastie, a vedie ich k tomu, aby sa hnali za týmto cieľom. Ľudia veria, že získanie týchto vecí znamená získať šťastie, takže robia všetko, čo je v ich silách, aby sa usilovali o tento cieľ. Potom, keď ho získajú, však necítia šťastie, ale skôr prázdnotu a bolesť. To dokazuje, že to nie je správna cesta; je to cesta k smrti.

Výňatok 94

Niektorí ľudia, ktorí práve uverili v Boha, sú často negatívni a slabí. Je to spôsobené tým, že nechápu pravdu, ich duchovné postavenie je príliš nízke a chýba im pochopenie rôznych právd týkajúcich sa viery v Boha. Preto si myslia, že majú slabú kvalitu, nedokážu držať krok a majú veľa ťažkostí – čo plodí negativizmus, a dokonca ich to núti hodiť flintu do žita: rozhodnú sa vzdať a prestanú sa usilovať o pravdu. Vyradia sami seba. Myslia si: „Boh ma tak či tak neschváli za moju vieru v Neho. Boh ma ani nemá rád. A ja nemám veľa času chodiť na stretnutia. Môj rodinný život je neľahký a potrebujem zarábať peniaze.“ A tak ďalej. Toto všetko sa stáva dôvodom, prečo nemôžu chodiť na stretnutia. Ak rýchlo nezistíš, čo sa deje, pravdepodobne si ich zaškatuľkuješ ako tých, ktorí nemilujú pravdu a skutočne neveria v Boha, alebo ich onálepkuješ ako ľudí, ktorí túžia po telesnom pohodlí, usilujú sa o svetské veci a nedokážu sa ich vzdať – a preto ich opustíš. Zodpovedá to pravde-princípom? Predstavujú tieto dôvody skutočne ich prirodzenosť-podstatu? V skutočnosti sa stávajú negatívnymi práve pre svoje ťažkosti a pletky; ak dokážeš tieto problémy vyriešiť, nebudú takí negatívni a budú môcť nasledovať Boha. Keď sú slabí a negatívni, potrebujú ľudskú podporu. Ak im pomôžeš, budú sa môcť opäť postaviť na nohy. Ak ich však budeš ignorovať, bude pre nich ľahké vzdať sa z dôvodu negatívnosti. To závisí od toho, či ľudia, ktorí vykonávajú prácu v cirkvi, majú lásku, ako aj od toho, či nesú toto bremeno. Keď niektorí ľudia neprichádzajú na stretnutia často, neznamená to, že skutočne neveria v Boha, nemajú radi pravdu, túžia po telesných pôžitkoch alebo nedokážu odsunúť bokom rodinu a prácu – a už vôbec by nemali byť hodnotení ako príliš emocionálni alebo očarení peniazmi. Lenže v týchto otázkach sa duchovné postavenie a ambície ľudí líšia. Niektorí ľudia milujú pravdu a sú schopní usilovať sa o ňu; sú ochotní trpieť, aby sa týchto vecí vzdali. Niektorí ľudia majú malú vieru, a keď čelia skutočným ťažkostiam, sú bezmocní a nedokážu ich prekonať. Ak im nikto nepomôže alebo ich nepodporí, hodia flintu do žita a vzdajú sa; v takých chvíľach potrebujú ľudskú podporu, starostlivosť a pomoc. To platí vtedy, ak nie sú pochybovači, nechýba im láska k pravde a nie sú to zlí ľudia – v takom prípade ich možno ignorovať. Ak sú to ľudia, ktorí skutočne veria v Boha a nechodia často na stretnutia, lebo majú skutočné ťažkosti, potom ich netreba opustiť, ale poskytnúť im láskyplnú pomoc a podporu. Ak sú to dobrí ľudia, majú schopnosť chápania a dobrú kvalitu, potom si pomoc a podporu zaslúžia ešte viac.