Výňatok 19

Poznať Božie dielo nie je ľahké; najprv treba vedieť, že sa celé riadi istým plánom a všetko sa deje v Božom načasovaní. Človek nikdy nedokáže pochopiť, čo a kedy Boh koná; koná určitú prácu v určitom čase a nemešká; nikto nemôže zničiť Jeho dielo. Princíp, podľa ktorého koná svoje dielo, je, že ho koná podľa svojho plánu a svojich úmyslov, a žiadny človek to nemôže zmeniť. Mal by si v tom vidieť Božiu povahu.

Akí sú to ľudia, ktorí sa narodili v posledných dňoch? Sú to tí, ktorí prešli tisíckami rokov skazenosti satanom, ktorí boli tak hlboko skazení, že už nemajú ľudskú podobu. Po tom, čo sú podmanení súdom, napomínaním a odhalením Božích slov, získavajú z Božích slov pravdu, spoznávajú Božiu povahu a to, čo On má a čím je, a sú Bohom úplne presvedčení; dokážu sa absolútne podriadiť Bohu a uspokojiť Jeho úmysly. Nakoniec sa prostredníctvom Božieho plánu riadenia získa práve takáto skupina ľudí. Povedzte Mi, uspokoja Božie úmysly tí, ktorí neboli skazení satanom, alebo to budú tí, ktorí napriek tomu, že boli skazení, nakoniec dosiahnu spásu? Tí, ktorí budú získaní prostredníctvom celého Božieho plánu riadenia, sú skupinou, ktorá dokáže porozumieť Božím úmyslom, ktorá získava od Boha pravdu a má ľudský život a ľudskú podobu, ktoré Boh požaduje. Ľudia, ktorých Boh stvoril na začiatku, mali len ľudskú podobu a ľudský život. Nemali však pravdu, ktorú Boh od človeka požaduje, a nedokázali žiť tú podobu, ktorú Boh dúfa, že človek bude mať. Skupinu, ktorá bude nakoniec získaná, tvoria tí, ktorí majú pravdu ako svoj život a zostanú – inak povedané, sú to tí, ktorých Boh získava, v ktorých má zaľúbenie a ktorí Ho dokážu uspokojiť.

Výňatok 20

Všetky skazené ľudské bytosti majú satanskú prirodzenosť a aj satanské povahy a kedykoľvek a kdekoľvek môžu zradiť Boha. Niektorí ľudia sa pýtajú: „Boh stvoril ľudí a tí sú v Jeho rukách. Prečo Boh nechráni ľudí a namiesto toho im dovolí, aby Ho zradili? Nie je Boh všemohúci?“ To je naozaj otázka. Aký problém v tom vidíš? Boh má všemohúcu aj praktickú stránku. Ľudia by mohli zradiť Boha aj bez toho, aby ich skazil satan. Skazení ľudia nemajú vlastnú subjektívnu vôľu a nedokážu sa správne rozhodnúť, pokiaľ ide o to, ako by mali uctievať Boha, ako by mali odmietnuť satana a nespolčovať sa s ním, ako by sa mali podriadiť Bohu, ako aj o to, že Boh má pravdu, život a cestu a že Boh je neuraziteľný... Ľudia tieto veci v sebe nemajú, nedokážu prekuknúť veci v satanovej prirodzenosti a nerozumejú žiadnej pravde, takže môžu kedykoľvek a kdekoľvek zradiť Boha. Navyše, keď sú ľudia skazení satanom, majú v sebe satanove veci a je pravdepodobnejšie, že zradia Boha. To je problém. Ak vidíš iba praktickú stránku Boha, a nie Jeho všemohúcu stránku, bude pravdepodobné, že zradíš Boha, budeš v Kristovi vidieť obyčajného človeka a nebudeš vedieť, ako dokáže vyjadriť toľko právd, aby spasil ľudstvo. Ak vidíš len všemohúcu stránku Boha a praktickú nie, bude tiež pravdepodobné, že budeš Bohu odolávať. Ak nevidíš ani jednu z týchto dvoch stránok, bude ešte pravdepodobnejšie, že budeš Bohu odolávať. Nie je preto poznanie Boha tou najťažšou vecou na svete? Čím viac ľudia poznajú Boha, tým viac rozumejú Božím úmyslom a chápu, že všetko, čo Boh robí, je zmysluplné. Ak majú ľudia pravé poznanie Boha, môžu také výsledky dosiahnuť. Hoci Boh má praktickú stránku, ľudia Ho nikdy nemôžu úplne poznať. Boh je príliš veľký, On je úžasný a nepochopiteľný, zatiaľ čo ľudské myslenie je príliš obmedzené. Prečo sa hovorí, že človek je pred Bohom navždy dieťaťom? Presne pre toto.

Keď Boh niečo povie alebo urobí, ľudia to vždy zle pochopia: „Ako to môže Boh urobiť? Veď Boh je všemohúci!“ Ľudia majú vždy svoje vlastné predstavy. Pokiaľ ide o to, že Boh zakúsil svetské utrpenie, niektorí ľudia si myslia: „Nie je Boh všemohúci? Potrebuje okúsiť svetské utrpenie? Nevie Boh, aké je svetské utrpenie?“ V tomto je obsiahnutá praktická stránka Božieho diela. Vo Veku milosti bol Ježiš ukrižovaný, aby vykúpil ľudstvo, ale človek nepozná Boha a vždy prechováva určité predstavy o Bohu, pričom hovorí: „Aby Boh vykúpil celé ľudstvo, stačilo satanovi povedať: ‚Som všemohúci. Ty sa opovažuješ nevydať Mi ľudstvo? Ty Mi ho musíš dať.‘ Týmito niekoľkými slovami sa mohlo všetko vyriešiť. Nemal Boh autoritu? Úplne stačilo, aby povedal, že ľudstvo je vykúpené a že hriechy človeka sú odpustené, potom by bol človek bez hriechu. Nemôžu byť tieto veci rozhodnuté jediným Božím slovom? Boh povedal slovo a vzniklo nebo a zem a všetky veci, tak akože nemohol vyriešiť tento problém? Prečo sa Boh dal osobne ukrižovať?“ V tomto je obsiahnutá všemohúca stránka Boha aj Jeho praktická stránka. Praktickou stránkou je to, že Boh sa stal telom, žil tridsaťtri a pol roka na zemi, veľa si vytrpel a nakoniec bol ukrižovaný, pričom znášal najťažšie utrpenie. Následne vstal z mŕtvych a Jeho zmŕtvychvstanie bolo Jeho všemohúcou stránkou. Boh nedal žiadne znamenie, neprelial zopár kvapiek krvi, ani neprivolal kúsok dažďa a nepovedal, že to bola obeta za hriech. Nič také neurobil, ale namiesto toho sa osobne stal telom, aby vykúpil ľudstvo, a bol pribitý na kríž, čím si ľudstvo túto skutočnosť uvedomilo. Vďaka tejto skutočnosti ľudstvo spoznalo, že Boh skutočne vykúpil človeka, a to bol dôkaz. Vždy, keď sa Boh stane telom, aby vykonal dielo, alebo keď Duch priamo koná dielo, je toto všetko nevyhnutné. To znamená, že konanie týmto spôsobom je najcennejšie a najvýznamnejšie, a len konanie týmto spôsobom môže byť pre ľudstvo prospešné. Je to preto, lebo celé ľudstvo je predmetom Božieho riadenia. Predtým bolo povedané, že cieľom toho bolo viesť so satanom vojnu a ponížiť ho. Ale nie je to vlastne v konečnom dôsledku pre dobro človeka? Pre človeka je to pamätná udalosť a je to tá najcennejšia a najvýznamnejšia vec. Boh si želá vytvoriť skupinu ľudí, ktorí sa vymanili zo súženia, poznajú Boha, boli Bohom zdokonalení a prešli satanovou skazenosťou, a preto je nevyhnutné, aby sa toto dielo vykonávalo týmto spôsobom. Boh si vyberá, ktorú pracovnú metódu použije v každej etape svojho diela na základe potrieb ľudstva; vôbec neplatí, že dobrá je akákoľvek metóda. Ľudia však majú možnosť si vybrať a majú svoje vlastné predstavy. Ľudia si podobne ako v prípade Ježišovho ukrižovania myslia: „Čo má ukrižovanie Boha spoločné s nami?“ Myslia si, že to s nimi nemá žiadnu súvislosť, ale že Boh musel byť ukrižovaný, aby spasil ľudstvo. Ukrižovanie bolo najťažším utrpením vtedajšej doby. Mohol byť Duch ukrižovaný? Duch nemohol byť ukrižovaný a nemohol byť predobrazom Boha, nieto ešte preliať krv a byť obetovaný. Ukrižovaný mohol byť len vtelený Boh, a to bol dôkaz obety za hriech. Jeho telo na seba vzalo podobu hriešneho tela a znášalo utrpenie pre ľudstvo, zatiaľ čo Duch nemohol trpieť za ľudstvo a nemohol ani odčiniť hriechy ľudí. Ježiš bol ukrižovaný kvôli ľudstvu. Toto je praktická stránka Boha. Boh to mohol urobiť a milovať ľudí týmto spôsobom, zatiaľ čo ľudia nie. Toto je všemohúca stránka Boha.

Všetko, čo Boh robí, zahŕňa Jeho všemohúcu aj praktickú stránku. Božia všemohúcnosť je Jeho podstatou a Jeho praktickosť je tiež Jeho podstatou; tieto dve stránky sú neoddeliteľné. To, že Boh robí veci praktickým spôsobom, je Jeho praktická stránka, a to, že môže takto konať, ukazuje aj Jeho všemohúcu stránku. Nemôžeš povedať: „Boh koná praktickým spôsobom, a preto je praktický; toto je Jeho praktická stránka a nie je v nej žiadna všemohúcnosť“; ak toto povieš, stane sa to akýmsi predpisom. Toto je praktická stránka a zároveň je to všemohúca stránka. Všetko, čo Boh robí, obsahuje obe tieto stránky – Jeho všemohúcnosť aj Jeho praktickosť – a všetko konanie vychádza z Jeho podstaty; je to výraz Jeho povahy, ako aj zjavenie Jeho podstaty a toho, čím Boh je. Ľudia si myslia, že vo Veku milosti bol Boh milosrdný a milujúci, ale On mal aj stránku hnevu a stránku súdu. Božie prekliatie farizejov a celého židovského národa – vari to neboli Jeho hnev a spravodlivosť? Nemôžeš povedať, že Boh bol počas Veku milosti iba milosrdný a milujúci, že vôbec neprejavil hnev, nevyniesol súd alebo prekliatie – takéto tvrdenie svedčí o tom, že ľudia nerozumejú Božiemu dielu. Celé Božie dielo vo Veku milosti bolo výrazom Jeho povahy. Všetko, čo Boh vykonal a čo človek mohol vidieť, bolo dôkazom, že On sám je Boh a že je všemohúci, a dokazovalo to, že On samotný má podstatu Boha. V tejto etape Boh koná dielo súdu a napomínania – mohlo by to znamenať, že nemá milosrdenstvo alebo lásku? Nie, On má aj milosrdenstvo aj lásku. Ak podstatu Boha zhrnieš len do jednej vety alebo jedného výroku, si príliš arogantný a samospravodlivý, hlúpy a nevedomý, a svedčí to o tom, že Boha nepoznáš. Niektorí ľudia vravia: „Hovor s nami v duchovnom spoločenstve o pravde o poznaní Boha, jasne to vysvetli.“ Čo odvetí človek, ktorý pozná Boha? Povie: „Záležitosť poznania Boha je taká hlboká, že ju nedokážem jasne vysvetliť v zopár vetách. Nedokážem ju urobiť zrozumiteľnou, nech ju podám akokoľvek. Postačí, keď človek pochopí aspoň jej podstatu. Človek nikdy nemôže dokonale poznať Boha.“Arogantný človek, ktorý nepozná Boha, povie: „Ja viem, aký Boh je, poznám Ho až príliš dobre.“ Nie je to vystatovanie? Každý, kto tak hovorí, je vrcholne arogantný! Sú veci, ktoré ľudia – ak ich sami nezažijú a neuvidia niektoré skutočnosti – nie sú schopní skutočne poznať ani zažiť, takže potom majú pocit, že poznanie Boha je dosť abstraktné. Pre tých, ktorí tomu nerozumejú, je to len akési konštatovanie; chápu to ako učenie, ale nemajú skutočné poznanie. To, že ty tomu nerozumieš, ešte neznamená, že to nie je pravda. Poznanie Boha je abstraktné pre tých, ktorí nemajú skúsenosť, ale v skutočnosti to abstraktné nie je. Ak má človek naozaj skúsenosť, dokáže si Božie slová spojiť s vhodnými súvislosťami, aplikovať ich a uviesť do praxe – to svedčí o tom, že rozumie pravde. Môžeš pochopiť pravdu, ak počúvaš len doslovný význam Božích slov, ale nemáš vôbec žiadne praktické poznanie? Musíš ich uviesť do praxe a zažiť ich. Nie je ľahké pochopiť pravdu.

Boh vykúpil celé ľudstvo vo Veku milosti; to je Božia všemohúca stránka. Táto všemohúcnosť zahŕňa Boha, ktorý koná svoje dielo praktickým spôsobom – podmaňuje si ľudí tým, že koná svoje dielo, pričom všetci ľudia padajú pred Bohom tvárou k zemi a sú schopní Ho prijať. Ak sa o Božej všemohúcnosti a Božej praktickosti hovorí len ako o dvoch oddelených stránkach, ľudia ich nebudú schopní dôkladne pochopiť. Ľudia musia spoznať obe stránky súčasne a len tak môžu dosiahnuť výsledky. Boh koná prakticky, vyjadruje pravdu, aby očistil a vyriešil skazenosť človeka, a priamo vedie ľudí – to je praktická stránka Boha. Boh vyjadruje svoju vlastnú povahu a to, čím je, a môže konať dielo, ktoré ľudia konať nedokážu – v tom je Božia všemohúca stránka. Boh je nositeľom autority: čo On povie, to sa stane, čo prikáže, to platí, a to, čo povie, sa uskutoční. Kým Boh hovorí, zjavuje sa Jeho všemohúcnosť. Boh má zvrchovanosť nad všetkými vecami, manévruje satanom, aby mu ten slúžil, zariaďuje prostredia, aby skúšal a zušľachťoval ľudí, očisťoval a premieňal ich povahy – to všetko sú prejavy Jeho všemohúcej stránky. Podstata Boha je všemohúca aj praktická a tieto dve stránky sa navzájom dopĺňajú. Všetko, čo Boh robí, je prejavom Jeho vlastnej povahy a zjavením toho, čím je. To, čím je, zahŕňa Jeho všemohúcnosť, Jeho spravodlivosť a Jeho majestát. Boh pri konaní diela vždy zjavuje vlastnú podstatu a vyjadruje to, čím je. Jeho podstata má dve stránky: jedna je Jeho všemohúca stránka, druhá zas praktická. Bez ohľadu na to, na ktorú etapu Božieho diela sa pozriete, môžete vidieť tieto dve stránky; vo všetkom, čo Boh robí, sú tieto dve stránky prítomné. Toto je jedna z ciest k poznaniu Boha.

Výňatok 26

Na základe čoho ty ako stvorená bytosť kladieš Bohu požiadavky? Ľudia nie sú spôsobilí klásť Bohu požiadavky. Nie je nič nerozumnejšie, ako klásť Bohu požiadavky. Boh urobí to, čo by mal urobiť, a Jeho povaha je spravodlivá. Spravodlivosť nie je v žiadnom prípade férovosť ani rozumnosť; nie je to rovnostárstvo ani otázka toho, že ti bude pridelené to, čo si zaslúžiš, podľa toho, koľko práce si vykonal. Nie je to ani otázka toho, že dostaneš zaplatené za odvedenú prácu alebo že dostaneš, čo ti prináleží podľa vynaloženého úsilia. To nie je spravodlivosť, je to len férovosť a rozumnosť. Len veľmi málo ľudí dokáže spoznať Božiu spravodlivú povahu. Povedzme, že Boh by vyradil Jóba po tom, čo o Ňom Jób vydal svedectvo – bolo by to spravodlivé? V skutočnosti áno. Prečo sa to nazýva spravodlivosťou? Ako ľudia vnímajú spravodlivosť? Ak je niečo v súlade s ľudskými predstavami, potom sa im veľmi ľahko povie, že Boh je spravodlivý; ak sa im však niečo javí v rozpore s ich predstavami – ak je to niečo, čo nedokážu pochopiť –, potom im padne zaťažko povedať, že Boh je spravodlivý. Keby Boh vtedy zničil Jóba, ľudia by nepovedali, že je spravodlivý. No či už boli ľudia skazení, alebo nie, či už boli hlboko skazení, alebo nie, musí Boh v skutočnosti ospravedlňovať svoje konanie, keď ich ničí? Mal by ľuďom vysvetľovať, na základe čoho tak koná? Musí ľuďom oznámiť pravidlá, ktoré určil? Nie je to potrebné. V Božích očiach nemá človek, ktorý je skazený a má sklon odporovať Bohu, žiadnu cenu; akokoľvek s ním Boh naloží, bude to náležité, a všetko sú to Božie opatrenia. Ak by si sa znepáčil Bohu a ak by po tvojom svedectve povedal, že ťa nevie nijako použiť, a preto by ťa zničil, bola by aj toto Jeho spravodlivosť? Áno, bola. Možno to práve teraz nedokážeš rozpoznať z faktov, ale z hľadiska učenia to musíš pochopiť. Čo by ste povedali – ak Boh zničí satana, je to výraz Jeho spravodlivosti? (Áno.) Čo ak by umožnil satanovi zostať? Neodvážite sa súhlasiť, či áno? Božou podstatou je spravodlivosť. Aj keď nie je ľahké pochopiť, čo robí, všetko, čo robí, je spravodlivé; to len ľudia tomu nerozumejú. Ako zareagoval Peter, keď ho Boh vydal satanovi? „Ľudstvo nie je schopné pochopiť, čo robíš, ale vo všetkom, čo robíš, sú Tvoje dobré úmysly; vo všetkom je spravodlivosť. Ako by som nemohol vysloviť chválu za Tvoju múdrosť a skutky?“ Teraz by ste mali chápať, že Boh v čase Božej spásy človeka nezničí satana preto, aby ľudia jasne videli, ako a do akej miery ich satan skazil a ako ich Boh očisťuje a prináša im spásu. Keď ľudia napokon pochopia pravdu a jasne uvidia satanovu ohavnú tvár a uzrú obludný hriech satana, ktorý ich skazil, Boh zničí satana a ukáže im svoju spravodlivosť. Načasovanie okamihu, keď Boh zničí satana, je naplnené Božou povahou a múdrosťou. Všetko, čo Boh robí, je spravodlivé. Ľudia možno nedokážu vnímať Božiu spravodlivosť, no nemali by vynášať svojvoľné súdy. Ak sa ľuďom nejaké Božie konanie zdá byť nerozumné alebo ak o ňom majú nejaké predstavy, a preto tvrdia, že Boh nie je spravodlivý, potom sú nanajvýš nerozumní. Vidíš, že Petrovi sa niektoré veci zdali nepochopiteľné, ale bol si istý, že sú v nich prítomné Božia múdrosť a Jeho dobré úmysly. Ľudia nedokážu pochopiť všetko; je toľko vecí, ktoré nedokážu pochopiť. Poznať Božiu povahu teda nie je jednoduché.

Výňatok 27

Väčšina ľudí spáchala priestupok a určitým spôsobom sa pošpinila. Niektorí ľudia napríklad odolávali Bohu a hovorili rúhavé veci; niektorí ľudia odmietli Božie poverenie, nevykonávali svoju povinnosť a Boh ich zavrhol; niektorí ľudia zradili Boha, keď čelili pokušeniam; niektorí zradili Boha podpísaním „troch listov“, keď ich zatkli; niektorí kradli obety; niektorí premrhali obety; niektorí často narúšali cirkevný život a spôsobovali škodu Božiemu vyvolenému ľudu; niektorí vytvorili tlupy a hrubo zaobchádzali s ostatnými, čím narobili v cirkvi neporiadok; niektorí často šírili predstavy a smrť, čím škodili bratom a sestrám; a niektorí sa venovali smilstvu a promiskuite a mali hrozný vplyv. Postačí, keď povieme, že každý má svoje priestupky a škvrny. Niektorí ľudia sú však schopní prijať pravdu a činiť pokánie, kým iní nie a skôr zomrú, než by sa kajali. S ľuďmi by sa teda malo zaobchádzať podľa ich prirodzenosti-podstaty a ich sústavného správania. Tí, ktorí dokážu činiť pokánie, sú tí, ktorí skutočne veria v Boha; no čo sa týka tých, ktorí nečinia skutočné pokánie, tí, ktorí by mali byť vyčistení a vypudení, tí budú vyčistení a vypudení. Niektorí ľudia sú zlí, niektorí nevedomí, iní hlúpi a ďalší sú zvery. Každý je iný. Niektorí zlí ľudia sú posadnutí zlými duchmi, zatiaľ čo iní sú lokajmi satana a diablov. Niektorí sú od prírody obzvlášť zlovestní, zatiaľ čo iní sú mimoriadne nečestní, niektorí sú veľmi chamtiví, pokiaľ ide o peniaze, a ďalší majú radi sexuálnu promiskuitu. Správanie každého človeka je iné, takže všetkých ľudí je potrebné vnímať komplexne podľa ich prirodzeností a konzistentného správania. … Božie zaobchádzanie s každým človekom vychádza zo skutočnej situácie týkajúcej sa okolnosti a zázemia daného človeka v danom čase, ako aj z jeho činov a správania a jeho prirodzenosti-podstaty. Boh nikdy nikomu neukrivdí. To je jedna stránka Božej spravodlivosti. … Božie zaobchádzanie s človekom nie je také jednoduché, ako si ľudia predstavujú. Keď je Jeho postoj k nejakému človeku postojom zhnusenia alebo znechutenia, alebo keď ide o to, čo tento človek v danom kontexte hovorí, Boh dobre rozumie jeho stavom. Je to preto, lebo Boh podrobne skúma srdce a podstatu človeka. Ľudia si vždy myslia: „Boh má len svoju božskosť. Je spravodlivý a od človeka nestrpí žiadne urážky. Neberie do úvahy ľudské ťažkosti a nestavia sa do kože ľudí. Ak by niekto odolával Bohu, Boh ho potrestá.“ Takto sa veci vôbec nemajú. Ak niekto takto chápe Jeho spravodlivosť, Jeho dielo a Jeho zaobchádzanie s ľuďmi, veľmi sa mýli. Božie určenie výsledku každého človeka nie je založené na ľudských predstavách a fantázii, ale na Božej spravodlivej povahe. Boh každému odplatí podľa toho, čo urobil. Boh je spravodlivý a skôr či neskôr sa postará o to, aby boli všetci ľudia skrz-naskrz presvedčení.