187. Prvé vtelenie malo za cieľ vykúpiť človeka z hriechu, vykúpiť ho prostredníctvom hmotného tela Ježiša, čo znamená, že On zachránil človeka z kríža, no skazená satanská povaha v ňom naďalej zostala. Druhé vtelenie už nemá slúžiť ako obeta za hriech, ale má úplne spasiť tých, ktorí boli vykúpení z hriechu. Deje sa to tak, aby tí, ktorým bolo odpustené, mohli byť oslobodení od svojich hriechov a úplne očistení, a po zmene povahy sa oslobodili od satanovho vplyvu temnoty a vrátili sa pred Boží trón. Iba tak môže byť človek úplne posvätený. Po ukončení Veku zákona a zahájení Veku milosti začal Boh konať dielo spásy, ktoré pokračuje až do posledných dní, kedy ľudstvo úplne očistí pri súde a napomínaní ľudského pokolenia za jeho vzdorovitosť. Až potom Boh ukončí svoje dielo spásy a vstúpi do odpočinku. Preto sa Boh stal telom len dvakrát v troch etapách diela, aby sám vykonal svoje dielo medzi ľuďmi. Je to preto, že iba jedna z troch etáp diela má ukázať ľuďom, ako viesť svoje životy, zatiaľ čo ostatné dve pozostávajú z diela spásy. Jedine ak sa Boh stane telom, môže žiť po boku človeka, prežívať utrpenie sveta a žiť v normálnom hmotnom tele. Len takto môže ľuďom poskytnúť skutočnú cestu, ktorú ako stvorené bytosti potrebujú. Človek prijíma plnú spásu od Boha skrze Jeho vtelenie, a nie priamo z neba ako odpoveď na svoje modlitby. Človek je z mäsa a kostí, nemá ako vidieť Božieho Ducha, tým menej sa k Jeho Duchu priblížiť, takže môže prísť do styku jedine s vteleným telom Boha. Iba prostredníctvom toho je človek schopný pochopiť všetky cesty a pravdy a tak získať úplnú spásu. Druhé vtelenie bude stačiť na zbavenie človeka od hriechov a na jeho úplné očistenie. Preto sa druhým vtelením ukončí celé Božie dielo v tele a význam Božieho vtelenia sa naplní. Od toho momentu sa Božie dielo v tele nadobro skončí. Po druhom vtelení sa už kvôli svojmu dielu tretíkrát telom nestane. Celé Jeho riadenie sa týmto ukončí. Vtelením posledných dní si úplne získa svoj vyvolený ľud a ľudstvo v posledných dňoch bude roztriedené podľa druhu. On nebude viac konať dielo spásy ani sa nevráti do tela, aby vykonal nejaké skutky.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (4)

188. Po diele Jahveho sa Ježiš stal telom, aby konal svoje dielo medzi ľuďmi. Toto dielo nekonal v izolácii – nadväzovalo na dielo Jahveho. Bolo to dielo pre nový vek, ktoré Boh vykonal, keď ukončil Vek zákona. Po skončení diela Ježiša Boh podobným spôsobom pokračoval vo svojom diele pre nový vek, pretože celé Božie riadenie vždy napreduje. Keď sa skončí starý vek, bude nahradený novým a keď bude dokončené staré dielo, príde nové, aby Božie riadenie pokračovalo. Toto vtelenie je druhým Božím vtelením, ktoré nadväzuje na dielo Ježiša. Samozrejme, k tomuto vteleniu nedochádza samostatne. Je to tretia etapa diela po Veku zákona a Veku milosti. Vždy keď Boh začína novú etapu diela, musí nastať nový začiatok a vždy to musí priniesť nový vek. Takto tiež dochádza k zodpovedajúcim zmenám v Božej povahe, v spôsobe a mieste Jeho konania diela a Jeho mene. Potom niet divu, že pre človeka je ťažké prijať Božie dielo v novom veku. No bez ohľadu na to, ako Mu človek vzdoruje, Boh vždy koná svoje dielo a vždy vedie celé ľudstvo vpred. Keď Ježiš prišiel do sveta človeka, ohlásil Vek milosti a ukončil Vek zákona. Počas posledných dní sa Boh opäť stal telom a týmto vtelením ukončil Vek milosti a ohlásil Vek kráľovstva. Všetci tí, ktorí dokážu prijať druhé vtelenie Boha, budú privedení do Veku kráľovstva a navyše budú schopní osobne prijať Božie usmernenie. Hoci Ježiš vykonal medzi ľuďmi veľa diela, len dokončil vykúpenie celého ľudstva a stal sa obetou za hriech človeka. Nezbavil človeka celej jeho skazenej povahy. Na to, aby človeka úplne zachránil pred vplyvom satana, nestačilo, aby sa stal obetou za hriech a znášal hriechy človeka. Boh okrem toho musel vykonať väčšie dielo, aby človeka úplne zbavil jeho satansky skazenej povahy. A tak teraz, keď boli človeku odpustené všetky jeho hriechy, sa Boh opäť stal telom, aby človeka priviedol do nového veku a začal dielo napomínania a súdu. Toto dielo priviedlo človeka do vyššej sféry. Všetci, ktorí sa podrobia Jeho nadvláde, si budú užívať vyššiu pravdu a dostanú väčšie požehnanie. Budú skutočne žiť vo svetle a získajú pravdu, cestu a život.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Predslov

189. „Vtelenie“ je zjavenie Boha v tele. Boh pôsobí medzi stvoreným ľudstvom v obraze tela. Keďže je teda Boh vtelený, v prvom rade musí byť telom, telom s normálnou ľudskou prirodzenosťou. To je najzákladnejší predpoklad. V skutočnosti z Božieho vtelenia vyplýva, že Boh žije a pôsobí v tele, že Boh sa vo svojej samotnej podstate stáva telom, stáva sa človekom.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Podstata tela obývaného Bohom

190. Vtelenie znamená, že Boží Duch sa stáva telom, teda že Boh sa stáva telom. Dielo, ktoré telo koná, je dielom Ducha, ktoré sa uskutočňuje v tele, a je vyjadrené telom. Nikto okrem Božieho tela nemôže vykonávať službu vteleného Boha. Teda iba Božie vtelené telo, táto normálna ľudská prirodzenosť, a nikto iný, nemôže vyjadriť božské dielo. Keby Boh pri svojom prvom príchode pred dvadsiatym deviatym rokom nemal normálnu ľudskú prirodzenosť, keby hneď po narodení mohol robiť zázraky, keby hneď, ako by sa naučil hovoriť, vedel hovoriť nebeským jazykom, keby vo chvíli, keď prvýkrát stúpil na zem, vedel pochopiť všetky svetské záležitosti, rozlíšiť myšlienky a zámery každého človeka – taký človek by sa nemohol nazývať normálnym človekom a také telo by sa nedalo nazvať ľudským telom. Ak by to bolo tak v prípade Krista, potom by sa stratil zmysel a podstata Božieho vtelenia. To, že má normálnu ľudskú prirodzenosť, dokazuje, že je Bohom vteleným v tele. Skutočnosť, že prechádza normálnym ľudským procesom rastu ďalej dokazuje, že je normálnym telom. Jeho dielo je navyše dostatočným dôkazom, že je Božím Slovom, Božím Duchom, ktorý sa stal telom.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Podstata tela obývaného Bohom

191. Vtelený Boh sa volá Kristus a Kristus je telo, ktoré si obliekol Boží Duch. Toto telo sa nepodobá na žiadneho človeka, ktorý je z tela. Táto odlišnosť spočíva v tom, že Kristus nie je z tela a krvi. Je vtelením Ducha. Má normálnu ľudskú prirodzenosť a úplnú božskú prirodzenosť. Žiadny človek nemá Jeho ľudskú prirodzenosť. Jeho normálna ľudská prirodzenosť udržiava všetky Jeho normálne činnosti v tele, pričom Jeho božská prirodzenosť vykonáva dielo samotného Boha. Či už ide o Jeho ľudskú alebo božskú prirodzenosť, obe sa podriaďujú vôli nebeského Otca. Kristovou podstatou je Duch, čiže božská prirodzenosť. Jeho podstata je teda podstata samotného Boha. Táto podstata nenaruší Jeho vlastné dielo. Nemohol by urobiť nič, čo zničí Jeho vlastné dielo, ani by nikdy nevyslovil slová, ktoré by boli proti Jeho vlastnej vôli. Vtelený Boh by teda absolútne nikdy nevykonal dielo, ktoré by narušilo Jeho vlastné riadenie. Toto by mali pochopiť všetci ľudia. Podstatou diela Ducha Svätého je spasiť človeka, a to je pre Božie vlastné riadenie. Podobne aj Kristovo dielo má spasiť človeka, a to je pre Božiu vôľu. Vzhľadom na to, že Boh sa stáva telom, realizuje svoju podstatu vo svojom tele tak, že Jeho telo stačí na vykonanie Jeho diela. Preto sa celé dielo Božieho Ducha počas vtelenia nahradí Kristovým dielom počas vtelenia a jadrom celého diela počas obdobia vtelenia je Kristovo dielo. Nemôže sa miešať s dielom z inej doby. A keďže Boh sa stáva telom, pôsobí v identite svojho tela; keďže prichádza v tele, v tele potom dokončuje dielo, ktoré mal vykonať. Či už je to Duch Boží alebo Kristus, obaja sú samotným Bohom. Koná dielo, ktoré má vykonať, a plní službu, ktorú má plniť.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Kristovou podstatou je podriadenosť vôli nebeského Otca

192. Ten, kto je vtelený Boh, bude mať Božiu podstatu a ten, kto je vtelený Boh, bude mať Boží výraz. Keďže sa Boh stane telom, prinesie dielo, ktoré chce vykonať, a keďže sa Boh stane telom, vyjadrí to, čím je, a bude môcť človeku priniesť pravdu, darovať mu život a ukázať mu cestu. Telo, ktoré nemá Božiu podstatu, rozhodne nie je vtelený Boh; o tom niet pochýb. Ak chce človek skúmať, či ide o vtelené Božie telo, musí to potvrdiť na základe povahy, ktorú Boh vyjadruje, a slov, ktoré hovorí. To znamená, že aby si potvrdil, či ide o vtelené Božie telo a o pravú cestu, musíš to rozlíšiť na základe Jeho podstaty. Pri určovaní, či ide o vtelené Božie telo, je preto kľúčová Jeho podstata (Jeho dielo, Jeho výroky, Jeho povaha a mnoho ďalších stránok), a nie vonkajší zjav. Ak človek skúma len Jeho vonkajší zjav a v dôsledku toho prehliadne Jeho podstatu, svedčí to o tom, že je nevedomý a neznalý.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Predslov

193. Z Božieho vtelenia vyplýva, že Boh žije a pôsobí v tele, že Boh sa vo svojej samotnej podstate stáva telom, stáva sa človekom. Jeho vtelený život a dielo možno rozdeliť do dvoch etáp. Prvou je život, ktorý žije pred vykonávaním svojej služby. Žije v obyčajnej ľudskej rodine, v úplne normálnej ľudskej prirodzenosti, riadi sa bežnými zásadami morálky a zákonmi ľudského života, s normálnymi ľudskými potrebami (jedlo, oblečenie, spánok, prístrešie), normálnymi ľudskými slabosťami a normálnymi ľudskými emóciami. Inými slovami, počas tohto prvého štádia žije v nebožskej, úplne normálnej ľudskej prirodzenosti a zapája sa do všetkých normálnych ľudských činností. Druhou etapou je život, ktorý žije potom, čo začal vykonávať svoju službu. Stále prebýva v bežnej ľudskej prirodzenosti s normálnou ľudskou schránkou, ktorá nevykazuje žiadne vonkajšie znaky nadprirodzena. Žije však čisto pre svoju službu a v tomto čase Jeho normálna ľudská prirodzenosť existuje čisto preto, aby umožnila riadne dielo Jeho božskej prirodzenosti, pretože Jeho normálna ľudská prirodzenosť dozrievala do momentu, keď bola schopná vykonávať Jeho službu. Takže druhá etapa Jeho života predstavuje vykonávanie Jeho služby v Jeho normálnej ľudskej prirodzenosti, teda počas života normálnej ľudskej prirodzenosti a zároveň úplnej božskej prirodzenosti. Dôvod, prečo v prvej etape svojho života žije v úplne obyčajnej ľudskej prirodzenosti, je ten, že jeho ľudská podstata ešte nie je schopná zvládať celé božské dielo, ešte nie je zrelá. Až potom, čo Jeho ľudská prirodzenosť dospeje, stane sa schopnou prevziať svoju službu a môže začať vykonávať službu, ktorú vykonávať má. Keďže ako telo potrebuje rásť a dozrievať, prvá etapa Jeho života je životom v normálnej ľudskej prirodzenosti, zatiaľ čo v druhej etape, keďže Jeho ľudská prirodzenosť je schopná vykonávať Jeho dielo a službu, je život, ktorý vtelený Boh žije počas vykonávania svojej služby, životom v ľudskej aj v úplne božskej prirodzenosti. Ak by vtelený Boh začal svoju službu s plnou vážnosťou už od svojho narodenia, robil by nadprirodzené znamenia a zázraky, potom by nevykazoval žiadnu telesnú podstatu. Jeho ľudská prirodzenosť existuje kvôli Jeho telesnej podstate. Telo nemôže existovať bez ľudskej prirodzenosti a človek bez ľudskej prirodzenosti nie je ľudskou bytosťou. Týmto spôsobom je ľudská prirodzenosť Božieho tela prirodzenou vlastnosťou vteleného Božieho tela. Tvrdenie, že „keď sa Boh stane telom, je úplne božský a nemá ľudskú prirodzenosť“, je rúhanie, pretože takéto výroky jednoducho neexistujú a porušujú princíp vtelenia. Dokonca aj keď začne vykonávať svoju službu, stále žije vo svojej božskej prirodzenosti s ľudskou vonkajšou schránkou, keď koná svoje dielo. Ide len o to, že v tom čase Jeho ľudská prirodzenosť slúži jedinému účelu, a to umožniť Jeho božskej prirodzenosti vykonávať dielo v normálnom tele. Čiže činiteľom diela je božská prirodzenosť obývajúca Jeho ľudskú prirodzenosť. Jeho božská prirodzenosť, nie Jeho ľudská prirodzenosť, pôsobí, no táto božská prirodzenosť je skrytá v Jeho ľudskej prirodzenosti. Jeho dielo v podstate vykonáva Jeho úplná božská prirodzenosť, nie Jeho ľudská prirodzenosť. Vykonávateľom diela je však Jeho telo. Dalo by sa povedať, že je človekom a je aj Bohom, lebo Boh sa stáva Bohom žijúcim v tele, s ľudskou schránkou a ľudskou podstatou, ale aj podstatou Boha. Pretože je človekom s Božou podstatou, je nad všetkými stvorenými ľuďmi, nad všetkými ľuďmi, ktorí môžu vykonávať Božie dielo. A tak medzi všetkými, ktorí majú ľudskú schránku, ako je tá Jeho, medzi všetkými, ktorí majú ľudskú prirodzenosť, je iba On samotným vteleným Bohom – všetci ostatní sú stvorení ľudia. Hoci všetci majú ľudskú prirodzenosť, stvorení ľudia nemajú nič iné, zatiaľ čo vtelený Boh je iný: vo svojom tele má nielen ľudskú prirodzenosť, ale čo je dôležitejšie, má božskú prirodzenosť. Jeho ľudskú prirodzenosť možno vidieť na vonkajšom vzhľade Jeho tela a v Jeho každodennom živote, ale Jeho božskú prirodzenosť je ťažké vnímať. Vzhľadom na to, že Jeho božská prirodzenosť sa vyjadrí iba vtedy, keď má ľudskú prirodzenosť, a nie je taká nadprirodzená, ako si ju ľudia predstavujú, je pre nich mimoriadne ťažké ju vnímať. Ešte aj dnes majú ľudia veľké problémy pochopiť pravú podstatu vteleného Boha. Aj keď som o tom už veľakrát hovoril, predpokladám, že je to pre väčšinu z vás stále záhadou. V skutočnosti je tento problém veľmi jednoduchý: keďže sa Boh stáva telom, Jeho podstata je kombináciou ľudskej a božskej prirodzenosti. Táto kombinácia sa nazýva samotný Boh, samotný Boh na zemi.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Podstata tela obývaného Bohom

194. Ľudská prirodzenosť vteleného Boha existuje preto, aby umožnila normálne božské dielo v tele. Jeho normálne ľudské myslenie podporuje Jeho normálnu ľudskú prirodzenosť a všetky Jeho normálne telesné aktivity. Dalo by sa povedať, že Jeho normálne ľudské myslenie existuje kvôli tomu, aby udržalo všetko Božie dielo v tele. Ak by toto telo nemalo normálnu ľudskú myseľ, potom by Boh nemohol pôsobiť v tele a to, čo potrebuje vykonať v tele, by sa nikdy nemohlo uskutočniť. Hoci vtelený Boh má normálnu ľudskú myseľ, Jeho dielo nie je znečistené ľudským myslením. Vykonáva svoju prácu v ľudskej prirodzenosti s normálnou mysľou za predpokladu, že disponuje ľudskou prirodzenosťou s mysľou, a nie vykonávaním normálneho ľudského myslenia. Bez ohľadu na to, aké vznešené sú myšlienky Jeho tela, Jeho dielo nie je znehodnotené logikou a myslením. Inými slovami, Jeho dielo nie je koncipované mysľou Jeho tela, ale je priamym vyjadrením božského diela v Jeho ľudskej prirodzenosti. Celé Jeho dielo je služba, ktorú musí plniť, a nič z toho nevymyslel Jeho mozog. Napríklad uzdravovanie chorých, vyháňanie démonov a ukrižovanie neboli výplody Jeho ľudskej mysle a nemohol ich dosiahnuť žiadny človek s ľudskou mysľou. Podobne aj dnešné dielo podmanenia je službou, ktorú musí vykonávať vtelený Boh, ale nie je to dielo ľudskej vôle. Je to dielo, ktoré by mala robiť Jeho božská prirodzenosť, dielo, ktorého nie je schopný žiadny človek z mäsa a kostí. Vtelený Boh teda musí mať normálnu ľudskú myseľ a normálnu ľudskú prirodzenosť, pretože musí vykonávať svoje dielo v ľudskej prirodzenosti s normálnou mysľou. To je podstata diela vteleného Boha, samotná podstata vteleného Boha.

Predtým, ako Ježiš vykonával dielo, žil iba vo svojej normálnej ľudskej prirodzenosti. Nikto nerozoznal, že je Bohom, nikto nezistil, že je vteleným Bohom. Ľudia Ho poznali ako úplne obyčajného človeka. Jeho úplne obyčajná, normálna ľudská prirodzenosť bola dôkazom, že Boh bol vtelený v tele a že Vek milosti bol vekom diela vteleného Boha, nie vekom pôsobenia Ducha. Bol to dôkaz, že Duch Boží sa úplne realizoval v tele a že vo veku Božieho vtelenia bude Jeho telo vykonávať celé dielo Ducha. Kristus s normálnou ľudskou prirodzenosťou je telom, v ktorom sa realizuje Duch, a vyznačuje sa normálnou ľudskou prirodzenosťou, normálnym zmyslom a ľudským myslením. „Realizovať sa“ znamená, že sa Boh stáva človekom, Duch sa stáva telom. Zjednodušene je to to, keď samotný Boh obýva telo s normálnou ľudskou prirodzenosťou a prostredníctvom neho vyjadruje svoje božské dielo – to je význam pojmu realizovať sa alebo vteliť sa.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Podstata tela obývaného Bohom

195. Kristova božská prirodzenosť riadi Jeho ľudskú. Hoci je v tele, Jeho ľudská prirodzenosť nie je úplne podobná ľudskej prirodzenosti človeka z tela. Má svoj jedinečný charakter a aj ten riadi Jeho božská prirodzenosť. Jeho božská prirodzenosť nemá žiadnu slabosť. Kristova slabosť sa vzťahuje na slabosť Jeho ľudskej prirodzenosti. Táto slabosť do istej miery obmedzuje Jeho božskú prirodzenosť, ale tieto obmedzenia sú v určitom rozsahu a čase a nie sú bezhraničné. Keď príde čas vykonať dielo Jeho božskej prirodzenosti, vykoná ho bez ohľadu na svoju ľudskú prirodzenosť. Kristovu ľudskú prirodzenosť úplne riadi Jeho božská prirodzenosť. Okrem bežného života Jeho ľudskej prirodzenosti všetky ostatné činnosti Jeho ľudskej prirodzenosti ovplyvňuje a riadi Jeho božská prirodzenosť. Hoci má Kristus ľudskú prirodzenosť, nevyrušuje to činnosť Jeho božskej prirodzenosti práve preto, lebo Kristovu ľudskú prirodzenosť riadi Jeho božská prirodzenosť. Hoci Kristova ľudská prirodzenosť nie je zrelá v tom, ako sa správa k iným, neovplyvňuje to normálne pôsobenie Jeho božskej prirodzenosti. Keď hovorím, že Jeho ľudská prirodzenosť nebola skazená, myslím tým, že Kristovu ľudskú prirodzenosť môže priamo riadiť Jeho božská prirodzenosť. Vlastní ho vyšší zmysel než zmysel obyčajného človeka. Jeho ľudská prirodzenosť je najvhodnejšia na to, aby ju v Jeho diele riadila Jeho božská prirodzenosť. Jeho ľudská prirodzenosť najlepšie dokáže vyjadriť dielo božskej prirodzenosti a najlepšie sa podriadiť tomuto dielu. Keď Boh pôsobí v tele, nikdy nestráca zo zreteľa povinnosť, ktorú by mal človek v tele vykonávať. Dokáže uctievať Boha v nebi s pravým srdcom. Má podstatu Boha a Jeho identita je identita samotného Boha. Nielenže prišiel na zem a stal sa stvorenou bytosťou, s vonkajšou schránkou stvorenej bytosti a teraz má ľudskú prirodzenosť, ktorú predtým nemal. Dokáže uctievať Boha v nebi. Toto je bytie samotného Boha a je pre človeka nenapodobiteľné. Jeho identita je sám Boh. Práve z pohľadu tela uctieva Boha, a preto slová „Kristus uctieva Boha v nebi“ nie sú nesprávne. To, čo žiada od človeka, je práve Jeho vlastné bytie. Dosiahol všetko, čo žiada od človeka ešte predtým, než ho požiadal. Nikdy by nekládol požiadavky na iných, kým sám žiadne nemá, lebo to všetko tvorí Jeho bytie. Bez ohľadu na to, ako vykonáva svoje dielo, nekonal by spôsobom, ktorý vzdoruje Bohu. Bez ohľadu na to, čo žiada od človeka, žiadna požiadavka neprevyšuje to, čo je pre človeka dosiahnuteľné. Všetko, čo koná, je to, čo nasleduje Božiu vôľu a je to v záujme Jeho riadenia. Kristova božská prirodzenosť je nad všetkými ľuďmi, preto je najvyššou autoritou všetkých stvorených bytostí. Táto autorita je Jeho božská prirodzenosť, teda povaha a bytie samotného Boha, ktoré určuje Jeho identitu. Preto bez ohľadu na to, aká normálna je Jeho ľudská prirodzenosť, je nepopierateľné, že má identitu samotného Boha. Bez ohľadu na to, z akého stanoviska hovorí a ako sa podriaďuje Božej vôli, nemožno povedať, že by to nebol samotný Boh.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Kristovou podstatou je podriadenosť vôli nebeského Otca

196. Vtelený Syn človeka vyjadroval božskú prirodzenosť Boha svojou ľudskou prirodzenosťou a ľudstvu oznamoval Božie úmysly. A svojím vyjadrením Božích úmyslov a povahy ľuďom zároveň zjavil Boha žijúceho v duchovnej oblasti, ktorého nevidia a nemôžu sa Ho dotknúť. Čo ľudia videli, bol samotný Boh v hmatateľnej podobe, z tela a krvi. Vtelený Syn človeka teda skonkretizoval a poľudštil veci ako identitu samotného Boha, postavenie Boha, Jeho obraz, povaha a to, čo má a čím je. Hoci vonkajší vzhľad Syna človeka mal určité obmedzenia, pokiaľ ide o obraz Boha, Jeho podstata a to, čo má a čím je, dokázali plne vyjadriť identitu a postavenie samotného Boha – až na určité rozdiely v spôsobe výrazu. Nemôžeme poprieť, že Syn človeka reprezentoval identitu a postavenie samotného Boha, a to tak vo forme Jeho ľudskej prirodzenosti, ako aj v Jeho božskej prirodzenosti. V tomto čase však Boh pracoval prostredníctvom tela, hovoril z pohľadu tela a pred ľudstvom stál s identitou a postavením Syna človeka. Toto ľuďom umožňovalo stretnúť sa s praktickými slovami a dielom Boha medzi ľuďmi a zažiť ich. Ľuďom to zároveň dovolilo vnímať Jeho božskú prirodzenosť a veľkosť v pokore, a tiež predbežne porozumieť pravosti a praktickosti Boha a poznať jej definíciu. Aj keď sa dielo, ktoré vykonal Pán Ježiš, Jeho spôsoby práce a perspektíva, z ktorej hovoril, líšili od skutočnej osoby Boha v duchovnej oblasti, všetko, čo s Ním súviselo, skutočne vyjadrovalo samotného Boha, ktorého ľudstvo nikdy predtým nevidelo – toto nemožno poprieť! To znamená, že je jedno v akej podobe sa Boh zjaví, z akej perspektívy hovorí alebo aký je Jeho výzor pred ľudstvom, nezastupuje nič iné, len samého seba. Nemôže reprezentovať žiadneho človeka ani skazené ľudstvo. Boh je samotný Boh a toto nemožno poprieť.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh III

197. Sám praktický Boh, o ktorom dnes hovoríme, koná v ľudskej aj v božskej prirodzenosti. Skrze zjavenie praktického Boha dochádza k Jeho normálnemu ľudskému pôsobeniu i životu a zároveň k Jeho absolútne božskému pôsobeniu. Jeho ľudská a božská prirodzenosť sa spájajú v jedno a dielo oboch sa uskutočňuje prostredníctvom slov. Či už v ľudskej alebo v božskej prirodzenosti, je to práve On, kto vypovedá slová. Keď Boh pôsobí v ľudskej prirodzenosti, hovorí jazykom človeka, aby sa ľudia mohli zapojiť a porozumieť Mu. Svoje slová vyslovuje jasne a je im ľahko rozumieť, takže ich môže poskytnúť všetkým ľuďom. Nehľadiac na to, či majú vedomosti alebo sú nevzdelaní, všetci môžu prijímať Božie slová. Božie dielo v božskej prirodzenosti sa tiež uskutočňuje slovom, ale je plné obživy, plné života. Nie je poznačené ľudskými predstavami, nezahŕňa ľudské priania a nemá ľudské hranice. Vymyká sa akejkoľvek bežnej ľudskej prirodzenosti. Vykonáva sa v tele, ale je priamym vyjadrením Ducha. Ak ľudia prijmú iba Božie dielo v ľudskej prirodzenosti, potom sa obmedzia na určitý rozsah, a preto budú potrebovať večné orezávanie a disciplinovanie, aby sa v nich udiala hoci len malá zmena. Bez diela alebo prítomnosti Ducha Svätého sa však vždy budú uchyľovať k svojim starým zvykom. Len pôsobením božskej prirodzenosti možno tieto neduhy a nedostatky napraviť a len tak sa ľudia môžu stať celistvými. Preto je namiesto sústavného orezávania potrebné pozitívne zabezpečenie a používanie slov na odstránenie všetkých nedostatkov, odhalenie všetkých ľudských stavov, ako aj usmernenie ľudských životov, vyjadrení a činov i na obnaženie ich úmyslov a pohnútok. To je praktické dielo praktického Boha. Preto by ste sa vo svojom postoji k praktickému Bohu mali ihneď podriadiť pred Jeho ľudskou prirodzenosťou, spoznať a uznať Ju. Okrem toho by ste mali prijať Jeho božské dielo a slová a podriadiť sa im. Božie zjavenie v tele znamená, že celé dielo a slová Božieho Ducha sa uskutočňujú skrze Jeho normálnu ľudskú prirodzenosť a skrze Jeho vtelené telo. Inými slovami, Boží Duch riadi svoje ľudské dielo a zároveň v ňom vykonáva božské dielo, takže vo vtelenom Bohu možno vidieť Božie dielo v ľudskej prirodzenosti aj Jeho dokonalé dielo v božskej prirodzenosti. Taký je skutočný význam zjavenia sa praktického Boha v tele. Ak to dokážeš pochopiť, budeš schopný dať si do súvislosti všetky jednotlivé časti Boha. Prestaneš pripisovať neprimeraný význam Jeho dielu v božskej prirodzenosti a na Jeho dielo v tej luďskej prestaneš hľadieť s nepatričným odporom, nebudeš zachádzať do extrémov ani sa uberať okľukami. Keď sa to vezme z celkového hľadiska, zmysel praktického Boha spočíva v tom, že dielo Jeho v ľudskej a božskej prirodzenosti, ako ho riadi Duch, sa vyjadruje skrze Jeho telo, takže ľudia môžu vidieť, že je živý a reálny, skutočný a pravdivý.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Mal by si vedieť, že praktický Boh je samotným Bohom

198. Boží Duch je autoritou nad celým tvorstvom. Telo s Božou podstatou tiež vlastní autorita, ale Boh v tele môže vykonať celé dielo, ktoré sa podriadi vôli nebeského Otca. To nemôže dosiahnuť ani pochopiť žiaden človek. Samotný Boh je autoritou, ale Jeho telo sa môže podriadiť Jeho autorite. Práve to sa naznačuje, keď sa hovorí, že „Kristus sa podriaďuje vôli Boha Otca“. Boh je Duch a môže konať dielo spásy, rovnako ako sa Boh môže stať človekom. V každom prípade samotný Boh koná svoje vlastné dielo. Nenarušuje ho, ani ho neho nevyrušuje, a už vôbec nevykonáva dielo, ktoré by si odporovalo, pretože podstata diela, ktoré koná Duch a telo, je rovnaká. Či už je to Duch alebo telo, oboje sa podieľajú na plnení jednej vôle a riadia to isté dielo. Hoci Duch a telo majú dve odlišné kvality, ich podstata je rovnaká. Oboje majú podstatu samotného Boha a identitu samotného Boha. Samotný Boh nevlastní prvky vzdorovitosti. Jeho podstata je dobrá. Je výrazom všetkej krásy a dobra, ako aj všetkej lásky. Boh ani v tele nerobí nič, čím by vzdoroval Bohu Otcovi. Dokonca aj za cenu obetovania svojho života by to bol z celého srdca ochotný urobiť a nerozhodol by sa inak. Boh nemá žiadne prvky samospravodlivosti a domýšľavosti alebo prvky namyslenosti a arogancie. Nemá žiadne prvky nečestnosti. Všetko, čo vzdoruje Bohu, pochádza od satana. Satan je zdrojom všetkej škaredosti a zloby. Dôvod, prečo má človek vlastnosti podobné tým satanovým, je ten, že satan skazil a ovládal človeka. Satan Krista neskazil, keďže Kristus má len Božie vlastnosti a žiadne satanove vlastnosti. Nech je dielo akokoľvek namáhavé alebo telo akokoľvek slabé, kým Boh žije v tele, nikdy neurobí nič, čo by narušilo dielo samého Boha, a už vôbec nie niečo, čo by opustilo vôľu Boha Otca pre vzdorovitosť. Radšej bude trpieť bolesťami tela, než by mal ísť proti vôli Boha Otca. Je to presne tak, ako povedal Ježiš v modlitbe: „Otče, ak je možné, nech ma tento kalich minie, nie však tak, ako si želám Ja, ale ako si želáš Ty.“ Ľudia sa rozhodujú sami, ale Kristus nie. Hoci má identitu samotného Boha, stále hľadá vôľu Boha Otca a plní to, čo mu zveril Boh Otec z pohľadu tela. To je niečo, čo človek nemôže dosiahnuť. To, čo pochádza od satana, nemôže mať Božiu podstatu. Môže mať len takú, ktorá vzdoruje Bohu a odolá Mu. Nemôže sa plne podriadiť Bohu, a už vôbec sa ochotne nepodriadi Božej vôli. Všetci ľudia okrem Krista môžu robiť to, čo vzdoruje Bohu. Ani jeden človek sa nemôže priamo podujať na dielo, ktoré mu zveril Boh. Ani jeden nedokáže považovať Božie riadenie za svoju vlastnú povinnosť, ktorú má vykonať. Kristovou podstatou je podriadiť sa vôli Boha Otca. Vzdorovitosť voči Bohu je charakteristická pre satana. Tieto dve vlastnosti sú nezlučiteľné a toho, kto má vlastnosti satana, nemožno volať Kristom. Dôvod, prečo človek nemôže konať Božie dielo namiesto Neho, je ten, že človek nemá nič z Božej podstaty. Človek koná pre Boha z osobných záujmov a pre budúce vyhliadky, ale Kristus koná, aby nasledoval vôľu Boha Otca.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Kristovou podstatou je podriadenosť vôli nebeského Otca

199. Hoci navonok vyzerá vtelený Boh úplne rovnako ako človek, hoci si osvojuje poznatky človeka a hovorí jeho jazykom a niekedy dokonca vyjadruje svoje myšlienky prostredníctvom metód ľudstva alebo pomocou jeho spôsobu reči, Jeho spôsob vnímania ľudí a podstaty vecí vôbec nie je rovnaký ako spôsob, akým vnímajú ľudstvo a podstatu vecí skazení ľudia. Jeho pohľad a vznešenosť, ktorú má, je niečo, čo skazený človek nemôže dosiahnuť. Je to preto, lebo Boh je pravda, lebo telo, ktoré nosí, má aj podstatu Boha, a Jeho myšlienky a to, čo vyjadruje Jeho ľudská prirodzenosť, sú tiež pravda. Pre skazených ľudí je to, čo vyjadruje v tele, zabezpečením pravdy a života, a to nielen pre jednu osobu, ale pre celé ľudstvo. V srdci ktoréhokoľvek skazeného človeka je len tých pár ľudí, s ktorými má vzťah. Stará a zaujíma sa len o túto hŕstku ľudí. Keď je na obzore nejaké nešťastie, najprv myslí na svoje deti, manžela alebo manželku či rodičov. Súcitný človek by prinajlepšom pomyslel na nejakého príbuzného alebo dobrého priateľa, no siahajú myšlienky takéhoto súcitného človeka ďalej? Nie, nikdy! Ľudia sú napokon ľudia a na všetko sa dokážu dívať len z výšky a perspektívy ľudskej bytosti. Vtelený Boh je však úplne iný ako skazený človek. Nezáleží na tom, aký je vtelený Boh obyčajný, normálny a skromný a dokonca ani na tom, s akou neúctou sa na Neho ľudia zvysoka pozerajú, Jeho myšlienky a postoj voči ľudstvu sú veci, ktoré by žiadny človek nemohol mať ani ich napodobniť. Ľudstvo bude vždy pozorovať z pohľadu božskosti, zo vznešenosti svojej pozície Stvoriteľa. Vždy ho bude vidieť prostredníctvom podstaty a postoja Boha. V žiadnom prípade ho nemôže vidieť z postavenia priemerného človeka alebo z pohľadu skazeného človeka. Ľudia sa pozerajú na ľudstvo očami človeka a ako meradlo používajú ľudské poznatky, pravidlá a teórie. Je to v medziach toho, čo ľudia vidia svojimi očami, a je to rozsah, ktorý sú schopní dosiahnuť skazení ľudia. Keď sa na ľudstvo pozerá Boh, díva sa božskými očami a ako meradlo používa svoju podstatu a to, čo má a čím je. Do týchto medzí patria veci, ktoré ľudia nevidia, a práve v tomto sú vtelený Boh a skazení ľudia úplne rozdielni. Tento rozdiel je daný odlišnou podstatou ľudí a Boha – práve tieto odlišné podstaty určujú ich identitu a postavenie, ako aj perspektívu a výšku, z ktorej vidia veci.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh III

200. To, či máš skúsenosti so spoločnosťou, ako naozaj žiješ vo svojej rodine a čo v nej prežívaš, možno vidieť v tom, ako sa prejavuješ, zatiaľ čo na diele vteleného Boha nemožno vidieť, či má sociálne skúsenosti. On dobre pozná jadro človeka a môže odhaliť všetky druhy praktizovania vzťahujúce sa na všetky druhy ľudí. Ešte lepšie dokáže odhaliť skazené povahy a vzdorovité správanie ľudí. Nežije medzi svetskými ľuďmi, ale pozná prirodzenosť smrteľníkov a všetku skazenosť svetských ľudí. Také je Jeho bytie. Aj keď sa svetom nezapodieva, vie, ako s ním zaobchádzať, pretože plne rozumie ľudskej prirodzenosti. Vie o pôsobení Ducha, ktoré ľudské oči nevidia a uši nepočujú, a to tak dnes, ako aj v minulosti. Súčasťou toho je múdrosť, ktorá nie je filozofiou pre svetské záležitosti, a zázraky, ktoré ľudia len ťažko chápu. Je to Jeho bytie, otvorené a zároveň pred ľuďmi skryté. To, čo vyjadruje, nie je bytie nejakej neobyčajnej osoby, ale vrodené vlastnosti a bytie Ducha. Boh necestuje po svete, ale vie o ňom všetko. Stýka sa s „antropoidmi“, ktorí nemajú nijaké poznanie ani rozhľad, ale vyjadruje slová, ktoré sú vyššie ako poznanie a prevyšujú veľkých ľudí. Žije v skupine nechápavých a otupených ľudí, ktorí nemajú ľudskú prirodzenosť a nechápu konvencie a život ľudstva, ale môže od ľudstva požadovať, aby žilo normálnou ľudskou prirodzenosťou, a zároveň odhaľuje prízemnú a nízku ľudskú prirodzenosť človeka. To všetko je Jeho bytie, ktoré je vyššie ako bytie akéhokoľvek človeka z mäsa a kostí. Boh nemusí prežiť komplikovaný, ťažkopádny a nečistý spoločenský život, aby mohol konať dielo, ktoré musí, a aby úplne odhalil jadro skazeného ľudstva. Špinavý spoločenský život neformuje Jeho telo. Jeho dielo a slová len odhaľujú vzdorovitosť človeka a neposkytujú mu skúsenosti a poučenia, ako zaobchádzať so svetom. Boh nemusí skúmať spoločnosť alebo rodinu človeka, keď mu dáva život. Odhalenie a súdenie človeka nie je vyjadrením skúseností Jeho tela. Zjavuje tým ľudskú nespravodlivosť po tom, čo už dlho pozná vzdorovitosť človeka a opovrhuje skazenosťou ľudstva. Celé dielo, ktoré koná, má zjaviť. Jeho postoj k človeku a vyjadriť Jeho bytie. Toto dielo môže vykonávať iba On a nie je to niečo, čo by mohol dosiahnuť človek z mäsa a kostí.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a ľudské dielo

201. Kristovo dielo a Jeho vyjadrenie určujú Jeho podstatu. Dokáže pravým srdcom dokončiť to, čo mu bolo zverené. Dokáže uctievať Boha v nebi pravým srdcom a pravým srdcom hľadať vôľu Boha Otca. Toto všetko určuje Jeho podstata. A tak aj Jeho prirodzené zjavenie určuje Jeho podstata. Dôvod, prečo to nazývam Jeho „prirodzeným zjavením“, je ten, že Jeho vyjadrenie nie je napodobenina, ani výsledok výchovy človeka, ani výsledok dlhoročnej kultivácie človeka. On sa to nenaučil, ani sa tým neskrášlil. Má to skôr vrodené. Človek môže popierať Jeho dielo, Jeho vyjadrenie, Jeho ľudskú prirodzenosť a celý život Jeho normálnej ľudskej prirodzenosti, ale nik nemôže poprieť, že Kristus uctieva Boha v nebi pravým srdcom. Nik nemôže poprieť, že prišiel splniť vôľu nebeského Otca. Nik nemôže poprieť úprimnosť, s akou hľadá Boha Otca. Hoci Jeho obraz nie je príjemný zmyslom, Jeho reč nemá mimoriadnu atmosféru a Jeho dielo tak neotrasie zemou alebo nebom, ako si to človek predstavuje, je to skutočne Kristus, ktorý plní vôľu nebeského Otca s pravým srdcom, úplne sa podriaďuje nebeskému Otcovi a je podriadený až do smrti. A to preto, lebo Jeho podstata je Kristova podstata. Tejto pravde človek ťažko uverí, ale je to fakt. Keď sa Kristova služba úplne naplní, človek dokáže z Jeho diela vidieť, že Jeho povaha a Jeho bytie predstavujú povahu a bytie Boha v nebi. Vtedy súhrn celého Jeho diela môže potvrdiť, že On je skutočne telom, ktoré sa stáva Slovom, a nemá telo, aké má človek z mäsa a kostí.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Kristovou podstatou je podriadenosť vôli nebeského Otca

202. Boh, ktorý sa stal telom, sa volá Kristus, preto sa Kristus, ktorý dokáže dať ľuďom pravdu, volá Boh. Nie je to nič prehnané, pretože vlastní Božiu podstatu, Božiu povahu a múdrosť v Božom diele, ktoré človek nemôže dosiahnuť. Ten, kto si hovorí Kristus, no nedokáže konať Božie dielo, je podvodník. Kristus nie je len prejavom Boha na zemi, ale aj konkrétnym telom, ktoré Boh prijal, keď vykonáva a završuje svoje dielo medzi ľuďmi. Toto telo nemôže nahradiť len tak hocijaký človek, ale je to telo, ktoré dokáže byť primeraným nositeľom Božieho diela na zemi a vyjadrovať Božiu povahu, dobre Boha zastupovať a dávať človeku život. Všetci, ktorí napodobňujú Krista, skôr či neskôr padnú, pretože hoci tvrdia, že sú Kristus, nemajú nič z Jeho podstaty. A preto hovorím, že hodnovernosť Krista nemôže určiť človek, ale odpovedá na ňu a rozhoduje o nej len samotný Boh.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len Kristus posledných dní môže dať človeku cestu večného života

203. Telo, ktoré používa Duch Boží, je vlastným telom Boha. Zvrchovaný Boží Duch je všemohúci, svätý a spravodlivý. A rovnako zvrchované, všemohúce, sväté a spravodlivé je aj Jeho telo. Takéto telo môže konať len to, čo je spravodlivé a prospešné pre ľudstvo, čo je sväté, vznešené a mocné. Nedokáže robiť nič, čo by sa priečilo pravde, čo by narušovalo morálku alebo spravodlivosť, a už vonkoncom nie je schopné ničoho, čo by zrádzalo Božieho Ducha. Duch Boží je svätý, a preto Jeho telo satan ničím neskazil. Jeho telo má inú podstatu ako ľudské. Satan totiž skazil človeka, nie Boha. Satan by predsa nemohol skaziť Božie telo. A tak napriek tomu, že človek a Kristus prebývajú v tom istom priestore, je to len človek, koho satan ovláda, využíva a zotročuje. Kristus je voči jeho skaze naopak navždy odolný, pretože satan nikdy nedokáže vystúpiť na najvyššie miesto ani sa nikdy nepriblíži k Bohu. Dnes by ste mali všetci pochopiť, že satan skazil ľudstvo, ktoré Ma zrádza. Zrada sa ani v najmenšom netýka Krista.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Veľmi závažný problém: Zrada (2)

204. Boh sa stal telom, pretože predmetom Jeho diela nie je duch satana ani žiadna nehmotná vec, ale človek, ktorý je z tela a satan ho skazil. Boh si za predmet svojho diela zvolil telesného človeka práve preto, lebo telo človeka bolo skazené. Navyše, keďže človek je predmetom skazenosti, Boh z neho spravil jediný predmet svojho diela počas všetkých etáp svojho diela spásy. Človek je smrteľná bytosť z tela a krvi a Boh je Jediný, kto dokáže človeka zachrániť. Aby Boh mohol konať svoje dielo, musí sa stať telom, ktoré má rovnaké vlastnosti ako človek, aby Jeho dielo mohlo dosiahnuť lepšie účinky. Boh sa musí stať telom, aby vykonal svoje dielo práve preto, že človek má telo a nedokáže premôcť hriech ani sa tela zbaviť. Hoci sa podstata a totožnosť vteleného Boha výrazne líšia od podstaty a totožnosti človeka, Jeho vzhľad je totožný so vzhľadom človeka. Vyzerá ako normálny človek a vedie život normálneho človeka a tí, čo Ho vidia, nedokážu postrehnúť žiadny rozdiel v porovnaní s normálnym človekom. Tento normálny vzhľad a normálna ľudská prirodzenosť Mu postačujú na to, aby konal svoje božské dielo v normálnej ľudskej prirodzenosti. Jeho telo Mu umožňuje konať Jeho dielo v normálnej ľudskej prirodzenosti a pomáha Mu konať Jeho dielo medzi ľuďmi. Jeho normálna ľudská prirodzenosť Mu navyše pomáha vykonávať dielo spásy medzi ľuďmi. Hoci Jeho normálna ľudská prirodzenosť spôsobila medzi ľuďmi veľa rozruchu, tento rozruch neovplyvnil normálne účinky Jeho diela. Stručne povedané, dielo Jeho normálneho tela je pre človeka tým najväčším osohom. Hoci väčšina ľudí Jeho normálnu ľudskú prirodzenosť neakceptuje, Jeho dielo môže stále dosahovať výsledky. Tieto výsledky sa dosiahnu vďaka Jeho normálnej ľudskej prirodzenosti. O tom niet pochýb. Z Jeho diela v tele získava človek desaťnásobne alebo mnohonásobne viac vecí než z predstáv o Jeho normálnej ľudskej prirodzenosti, ktoré medzi ľuďmi existujú, a Jeho dielo v konečnom dôsledku všetky takéto predstavy pohltí. A účinok, ktorý dosiahlo Jeho dielo, teda poznatky, ktoré o Ňom má človek, výrazne prevyšujú predstavy človeka o Ňom. Dielo, ktoré koná v tele, sa nedá predstaviť alebo odmerať, pretože Jeho telo sa líši od ktorejkoľvek telesnej ľudskej bytosti. Vonkajšia schránka je síce totožná, podstata však nie je rovnaká. Jeho telo v človeku vyvoláva veľa predstáv o Bohu, no človeku tiež môže umožniť získať množstvo poznatkov a dokonca si môže podmaniť akéhokoľvek človeka, ktorý má podobnú vonkajšiu schránku. On totiž nie je len človekom, ale Bohom s vonkajšou schránkou človeka a nikto Ho nemôže úplne pochopiť alebo Mu porozumieť.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skazené ľudstvo potrebuje viac spásu vteleného Boha

205. Človeka skazil satan a je najväčším zo všetkých stvorení Boha. Preto človek potrebuje Božiu spásu. Predmetom Božej spásy je človek, nie satan, a zachránené bude telo a duša človeka, nie diabli. Satan je predmetom Božieho zničenia, človek je predmetom Božej spásy a telo človeka skazil satan, preto je najskôr potrebné zachrániť telo človeka. Telo človeka bolo hlboko skazené a stalo sa niečím, čo odporuje Bohu, a to tak veľmi, že dokonca otvorene odporuje existencii Boha a popiera ju. Toto skazené telo je jednoducho príliš nepoddajné a nič nie je ťažšie orezávať alebo zmeniť, než skazenú povahu tela. Satan vchádza do tela človeka, aby vzbudil nepokoj a ľudské telo používa na to, aby narušil dielo Boha a poškodil Boží plán, a tak sa človek stal satanom a nepriateľom Boha. Človek musí byť najprv podmanený, aby bol zachránený. Práve preto Boh čelí výzve a vchádza do tela, aby vykonal zamýšľané dielo a bojoval so satanom. Jeho cieľom je spása človeka, ktorý bol skazený, a porážka a zničenie satana, ktorý Mu vzdoruje. Satana porazí svojím dielom podmanenia človeka, pričom zároveň zachráni skazené ľudstvo. Je to teda dielo, ktorým dosiahne dva ciele naraz. Koná v tele, hovorí v tele a vykonáva v tele celé dielo, aby bol s človekom v lepšom kontakte a lepšie ho podmanil. Keď sa Boh stane telom naposledy, Jeho dielo posledných dní bude dokonané v tele. Všetkých ľudí zatriedi podľa druhu, dokončí celé svoje riadenie a aj celé svoje dielo v tele. Keď sa Jeho dielo na zemi skončí, bude úplným víťazom. Konaním v tele si Boh ľudstvo úplne podmaní a plne ho získa. Neznamená to, že celé Jeho riadenie sa skončí? Keď Boh dokončí svoje dielo v tele, keďže úplne porazil satana a zvíťazil, satan už nebude mať možnosť ďalšej skazy človeka. Dielom prvého vtelenia Boha bolo vykúpenie a odpustenie ľudských hriechov. Teraz je to dielo podmanenia a úplného získania ľudstva, takže satan už viac nebude mať ako konať svoje dielo. Úplne prehrá a Boh sa stane absolútnym víťazom. Toto je dielo tela a je to dielo, ktoré koná samotný Boh.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skazené ľudstvo potrebuje viac spásu vteleného Boha

206. Telo človeka skazil satan a bolo hlboko zaslepené a úplne poškodené. Úplne základný dôvod, prečo Boh koná osobne v tele je skutočnosť, že predmetom Jeho spásy je človek, ktorý je z tela, ako aj to, že satan tiež používa telo človeka, aby narušil dielo Boha. Boj so satanom je v skutočnosti dielo podmanenia človeka a človek je zároveň aj predmetom Božej spásy. Týmto spôsobom je dielo vteleného Boha podstatné. Satan skazil telo človeka a človek sa stal zhmotnením satana a predmetom Božej porážky. Takto sa dielo boja so satanom a záchrany ľudstva uskutočňuje na zemi a Boh sa musí stať človekom, aby bojoval so satanom. Toto dielo je nanajvýš praktické. Keď Boh koná dielo v tele, v skutočnosti bojuje so satanom v tele. Keď koná dielo v tele, koná svoje dielo v duchovnej oblasti a celé svoje dielo v duchovnej oblasti uskutočňuje na zemi. Podmaneným je človek – človek, ktorý Mu vzdoruje, a porazeným je zhmotnenie satana (to je, samozrejme, tiež človek), ktorý je Jeho nepriateľom. A tým, kto je v konečnom dôsledku zachránený, je tiež človek. Takto je ešte potrebnejšie, aby sa Boh stal človekom, ktorý má vonkajšiu schránku stvorenej bytosti, aby mohol skutočne bojovať so satanom, podmaniť si človeka, ktorý Mu vzdoruje a má rovnakú vonkajšiu schránku ako On, a zachrániť človeka, ktorý má rovnakú vonkajšiu schránku ako On a ktorému satan ublížil. Jeho nepriateľom je človek, predmetom Jeho podmanenia je človek a predmetom Jeho spásy je človek, ktorého stvoril. Preto sa musí stať človekom a takto sa Jeho dielo stane oveľa ľahším. Dokáže poraziť satana a podmaniť si ľudstvo a navyše dokáže ľudstvo zachrániť.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skazené ľudstvo potrebuje viac spásu vteleného Boha

207. Božia záchrana človeka sa neuskutočňuje priamo metódou Ducha a identitou Ducha, pretože človek sa nemôže Jeho Ducha ani dotknúť, ani Ho vidieť, ani sa k Nemu priblížiť. Ak by sa pokúsil zachrániť človeka priamo pomocou metódy Ducha, človek by nedokázal prijať Jeho spásu. Ak by si Boh na seba nevzal vonkajšiu podobu stvoreného človeka, človek by spásu nezískal žiadnym spôsobom. Človek sa k Nemu nemá ako priblížiť, tak ako sa nikto nemohol priblížiť k Jahveho oblaku. Iba ak sa stane stvorenou ľudskou bytosťou, to znamená, že svoje slovo vloží do hmotného tela, ktorým sa stane, môže osobne pôsobiť slovom na všetkých, ktorí Ho nasledujú. Iba vtedy môže človek osobne vidieť a počuť Jeho slovo, ba navyše sa zmocniť Jeho slova a týmto spôsobom dosiahnuť úplnú spásu. Keby sa Boh nestal telom, nikto z mäsa a krvi by nezískal takú veľkú spásu, ani jediný človek by nebol zachránený. Ak by Boží Duch pôsobil priamo uprostred ľudstva, celé ľudstvo by bolo zničené, alebo by sa bez akejkoľvek možnosti nadviazať kontakt s Bohom dostalo do úplného zajatia satana.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (4)

208. Jediný dôvod, prečo vtelený Boh prišiel do tela, sú potreby skazeného človeka. Je to kvôli potrebám človeka, nie Boha, a všetky Jeho obete a utrpenie sú kvôli ľudstvu, a nie v prospech samotného Boha. Pre Boha neexistujú klady a zápory alebo odmeny. Nebude žať nejakú budúcu úrodu, ale tú, ktorá Mu pôvodne patrila. Všetko, čo robí a obetuje pre ľudstvo, nie je preto, aby získal nejaké veľké odmeny – robí to výlučne pre ľudstvo. Hoci sa Božie dielo v tele spája s mnohými nepredstaviteľnými ťažkosťami, účinky, ktoré v konečnom dôsledku dosiahne, vysoko prevyšujú účinky diela, ktoré koná priamo Duch. Dielo tela zahŕňa mnoho útrap a telo nemôže mať rovnako veľkú totožnosť ako Duch, nemôže vykonávať rovnaké nadprirodzené skutky ako Duch a už vôbec nemôže mať rovnakú autoritu ako Duch. Napriek tomu je podstata diela, ktoré koná toto obyčajné telo, oveľa vyššia než podstata diela, ktoré koná priamo Duch, a samotné toto telo je odpoveďou na potreby celého ľudstva. Pre tých, ktorí majú byť zachránení, je úžitková hodnota Ducha oveľa nižšia než úžitková hodnota tela – dielo Ducha dokáže obsiahnuť celý vesmír, všetky pohoria, rieky, jazerá a oceány, no dielo tela sa účinnejšie dotýka každého človeka, s ktorým príde do kontaktu. A čo viac, človek dokáže lepšie pochopiť hmotné telo Boha a viac Mu dôveruje. Môže si ďalej prehĺbiť svoje poznatky o Bohu a môže to v ňom zanechať hlbší dojem zo praktických skutkov Boha. Dielo Ducha je zahalené tajomstvom. Pre smrteľnú bytosť je ťažšie ho predpovedať a ešte ťažšie uvidieť, preto sa môže spoliehať len na bezvýznamné predstavy. Dielo tela je však normálne a opiera sa o praktickosť. Je v ňom bohatá múdrosť a je to fakt, ktorý človek vidí na vlastné oči. Človek môže mať osobnú skúsenosť s múdrosťou diela Boha a nemusí zapájať svoju bujnú predstavivosť. Toto je presnosť a praktická hodnota diela Boha v tele. Duch môže robiť len veci, ktoré sú pre človeka neviditeľné a ťažko predstaviteľné, napríklad osvietenie Ducha, pohyby Ducha a usmerňovanie Ducha, no pre človeka, ktorý má svoju myseľ, to nemá jasný zmysel. Je to len pohyb alebo širší význam, bez možnosti poskytnúť slovné pokyny. Dielo Boha v tele je však úplne iné – zahŕňa presné usmerňovanie slovami a má jasné úmysly a jasné požadované ciele. Človek tak nemusí tápať alebo zapájať svoju predstavivosť a už vôbec nie hádať. Toto je jasnosť diela v tele a jeho veľká odlišnosť od diela Ducha. Dielo Ducha je vhodné len pre obmedzený rozsah a nemôže nahradiť dielo tela. Dielo tela poskytuje človeku oveľa presnejšie a potrebné ciele a oveľa praktickejšie, cennejšie poznatky než dielo Ducha. Pre skazeného človeka má najväčšiu hodnotu dielo, ktoré ponúka presné slová a jasné ciele na dosiahnutie, ktoré sú viditeľné a hmatateľné. Vkusu človeka vyhovuje len realistické dielo a včasné usmerňovanie a len praktické dielo môže človeka zachrániť pred jeho skazenou a zvrátenou povahou. Toto môže dosiahnuť len vtelený Boh. Len vtelený Boh môže zachrániť človeka pred jeho kedysi skazenou a zvrátenou povahou. Hoci Duch je vrodenou podstatou Boha, takéto dielo môže vykonať len Jeho telo. Keby Duch konal sám, Jeho dielo by nemohlo byť účinné – toto je čistá pravda. Hoci sa z väčšiny ľudí kvôli tomuto telu stali nepriatelia Boha, keď svoje dielo dokončí, tí, čo sú proti Nemu, nielen prestanú byť Jeho nepriateľmi, ale stanú sa Jeho svedkami. Stanú sa svedkami, ktorých podmanil, svedkami, ktorí sú s Ním zlúčení a nemožno ich od Neho oddeliť. Postará sa, aby človek poznal dôležitosť Jeho diela v tele pre človeka a človek bude poznať dôležitosť tohto tela pre zmysel ľudskej existencie a Jeho praktickú hodnotu, ktorá sa týka rastu ľudského života. Bude tiež vedieť, že toto telo sa stane živou fontánou života, od ktorej sa človek nemôže odlúčiť.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skazené ľudstvo potrebuje viac spásu vteleného Boha

209. Hoci vtelené Božie telo ani zďaleka nedosahuje totožnosť a postavenie Boha a človeku sa zdá, že nie je v súlade s Jeho skutočným postavením, toto telo, ktoré nevlastní pravý obraz alebo pravú totožnosť Boha, dokáže vykonať dielo, ktoré Boží Duch nie je schopný vykonať priamo. Taký je pravý význam a hodnota vtelenia Boha a človek tento význam a túto hodnotu nedokáže oceniť a uznať. Hoci celé ľudstvo vzhliada k Božiemu Duchu a na Božie telo hľadí zvrchu, bez ohľadu na spôsob svojho vnímania alebo myslenia, praktický význam a hodnota tela vysoko prevyšujú význam a hodnotu Ducha. Samozrejme, toto sa týka len skazeného ľudstva. Každému, kto hľadá pravdu a túži po zjavení Boha, môže dielo Ducha poskytnúť len pohyb alebo inšpiráciu a pocit obdivuhodnosti v tom zmysle, že toto dielo je nevysvetliteľné a nepredstaviteľné, ako aj pocit, že je veľké, nadprirodzené a obdivuhodné, no zároveň nedosiahnuteľné a neprístupné každému. Človek a Duch Boží k sebe môžu vzhliadať len z diaľky, ako keby medzi nimi bola veľká vzdialenosť. Nikdy nemôžu byť rovnakí, ako keby boli človek a Boh oddelení neviditeľnou hranicou. V skutočnosti je to ilúzia, ktorú človeku poskytuje Duch. Je to preto, lebo Duch a človek nie sú rovnakého druhu a nikdy nebudú spolu existovať v rovnakom svete, a tiež preto, lebo Duch nevlastní nič z človeka. Človek teda Ducha nepotrebuje, pretože Duch nemôže priamo konať dielo, ktoré človek najviac potrebuje. Dielo tela ponúka človeku praktické ciele, o ktoré sa má usilovať, jasné slová a zmysel, že On je praktický a normálny, že je pokorný a obyčajný. Hoci sa Ho človek môže obávať, väčšina ľudí si k nemu ľahko vytvorí vzťah – človek môže vidieť Jeho tvár a počuť Jeho hlas a nemusí sa na Neho pozerať z diaľky. Toto telo sa cíti blízko k človeku, nie je vzdialené alebo nepochopiteľné, ale viditeľné a hmatateľné, pretože toto telo je s človekom v tom istom svete.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skazené ľudstvo potrebuje viac spásu vteleného Boha

210. Teraz človek vidí, že dielo vteleného Boha je vskutku neobyčajné a obsahuje veľa vecí, ktoré človek nemôže dosiahnuť a ktoré sú tajomstvami a zázrakmi. Mnohí sa preto podriadili. Niektorí sa od svojho narodenia nikdy nikomu nepodriadili, no keď dnes vidia Božie slová, úplne sa podriadia bez toho, aby si všimli, že tak urobili, a neodvažujú sa skúmať ani hovoriť nič iné. Ľudstvo podľahlo slovu a klania sa pred súdom slova. Ak by Duch Boží hovoril priamo k človeku, všetci ľudia by sa podriadili hlasu, padli by bez slov zjavenia, podobne ako Pavol padol na zem vo svetle na ceste do Damasku. Ak by Boh pokračoval týmto spôsobom, človek by nikdy nebol schopný spoznať svoju vlastnú skazenosť skrze súd slova, a tým dosiahnuť spásu. Len keď sa Boh stane telom, môže osobne preniesť svoje slová do uší každej ľudskej bytosti, aby všetci tí, ktorí majú uši, mohli počuť Jeho slová a prijať Jeho dielo súdu slovom. Tento výsledok je možné dosiahnuť iba Jeho slovom a nie Duchom, ktorý sa prejavuje za účelom zastrašenia človeka k podriadenosti. Iba prostredníctvom tohto praktického a zároveň mimoriadneho diela sa môže úplne odhaliť stará ľudská povaha, ukrytá hlboko vo vnútri po mnoho rokov, aby ju človek mohol rozpoznať a zmeniť. Tieto veci sú skutočným dielom vteleného Boha, v ktorom hovorí a vykonáva súd praktickým spôsobom a dosahuje výsledky súdu nad človekom skrze slovo. Toto je autorita vteleného Boha a význam Božieho vtelenia. Deje sa to preto, aby sa prejavila autorita vteleného Boha, aby sa prejavili výsledky dosiahnuté pôsobením slova a aby sa prejavila skutočnosť, že Duch prišiel v tele a preukazuje svoju autoritu tým, že súdi človeka slovom. Hoci Jeho telo má vonkajšiu podobu bežnej a normálnej ľudskej prirodzenosti, Jeho slová dosahujú výsledky, aby ukázali človeku, že má plnú autoritu, že On sám je Boh a že Jeho slová sú vyjadrením samotného Boha. Týmto spôsobom celé ľudstvo uvidí, že On je samotný Boh, že je Bohom, ktorý sa stal telom, nikto Ho nemôže uraziť, nikto nemôže prekonať Jeho súd slova a žiadna sila temnoty nemôže zvíťaziť nad Jeho autoritou. Človek sa Mu úplne podriaďuje, pretože On je Slovo, ktoré sa stalo telom, pre Jeho autoritu a Jeho súd slovom. Dielo, ktoré prináša Jeho vtelené telo, je autoritou, ktorú vlastní. Stal sa telom, pretože aj telo môže mať autoritu a dokáže praktickým spôsobom vykonávať medzi ľuďmi skutky, ktoré budú pre človeka viditeľné a hmatateľné. Toto dielo je oveľa praktickejšie ako dielo, ktoré koná priamo Boží Duch, ktorý má všetku autoritu a jeho výsledky sú tiež zjavné. Je to preto, že vtelené Božie telo môže hovoriť a konať praktickým spôsobom. Vonkajšia podoba Jeho tela síce nemá žiadnu autoritu, ale človek sa k nej môže priblížiť, zatiaľ čo Jeho podstata autoritu má, avšak Jeho autorita nie je pre nikoho viditeľná. Keď hovorí a koná, človek nedokáže odhaliť existenciu Jeho autority. To Mu uľahčuje vykonávať dielo praktickým spôsobom. Celé toto praktické dielo prináša výsledky. Aj keď si nikto neuvedomuje, že Boh má autoritu, nevidí, že sa nesmie uraziť, ani nevidí Jeho hnev, Boh dosahuje zamýšľané výsledky svojich slov skrze svoju zahalenú autoritu, svoj skrytý hnev a slová, ktoré otvorene hovorí. Inými slovami, človek je úplne presvedčený skrze Jeho tón hlasu, prísnosť Jeho reči a všetku múdrosť Jeho slov. Týmto spôsobom sa človek podriaďuje slovu vteleného Boha, ktoré zdanlivo nemá žiadnu autoritu, čím sa napĺňa Boží cieľ spásy človeka. Toto je ďalší aspekt významu Jeho vtelenia: hovoriť praktickejším spôsobom a dovoliť, aby realita Jeho slov pôsobila na človeka a ten tak mohol byť svedkom moci Božieho slova. Ak by toto dielo nebolo vykonané prostredníctvom vtelenia, nedosiahlo by ani tie najmenšie výsledky a nebolo by schopné úplne zachrániť hriešnych ľudí. Keby sa Boh nestal telom, zostal by pre človeka neviditeľným a nehmotným Duchom. Človek, stvorenie tela, on a Boh patria do dvoch rôznych svetov a majú rôzne prirodzenosti. Boží Duch je nezlučiteľný s človekom, ktorý je z tela, a jednoducho neexistuje spôsob, ako medzi nimi vytvoriť vzťah, nehovoriac o tom, že človek nie je schopný premeniť sa na ducha. Preto sa Boží Duch musí stať stvorenou bytosťou, aby mohol konať svoje pôvodné dielo. Boh môže vystúpiť na najvyššie miesto a pokoriť sa, aby sa stal ľudským stvorením, konať medzi ľuďmi skutky a žiť medzi nimi, ale človek nemôže vystúpiť na najvyššie miesto a stať sa duchom, a už vôbec nedokáže zostúpiť na najnižšie miesto. Preto sa Boh musí stať telom, aby vykonal svoje dielo. Z rovnakého dôvodu aj počas prvého vtelenia mohlo človeka vykúpiť iba telo vteleného Boha skrze Jeho ukrižovanie, zatiaľ čo by nebolo možné, aby bol ako obeta za hriech človeka ukrižovaný Duch Boží. Boh sa mohol priamo stať telom, aby slúžil ako obeta za hriech človeka, ale človek nemohol priamo vystúpiť do neba, aby prijal obetu za hriech, ktorú mu Boh pripravil. Keďže je to tak, jediné, čo by bolo možné, by bolo požiadať Boha, aby niekoľkokrát prebehol medzi nebom a zemou, nie aby človek vystúpil do neba a prijal túto spásu, pretože človek padol a jednoducho nemohol vystúpiť do neba, nieto ešte získať obetu za hriech. Preto bolo nevyhnutné, aby Ježiš prišiel medzi ľudí a osobne vykonal dielo, ktoré jednoducho nemohol vykonať človek. Zakaždým, keď sa Boh stane telom, je to z absolútnej nevyhnutnosti. Keby mohol Duch Boží priamo vykonať ktorúkoľvek z etáp, nepodriadil by sa potupe vtelenia.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (4)

211. Na dielo súdu skazenosti ľudského tela nie je vhodnejší a povolanejší nikto okrem Boha v tele. Ak by súd vykonával priamo Duch Boží, neobsiahlo by všetko. Navyše, človek by takéto dielo ťažko prijal, pretože Duch sa človeku nedokáže postaviť zoči-voči. Účinky by preto neboli okamžité a človek by už vôbec nebol schopný jasnejšie vidieť nedotknuteľnú povahu Boha. Satana je možné úplne poraziť, len ak Boh v tele odsúdi skazenosť ľudstva. Boh v tele, ktorý je rovnaký ako človek s normálnou ľudskou prirodzenosťou, môže priamo súdiť nespravodlivosť človeka. Je to znak Jeho prirodzenej svätosti a Jeho výnimočnosti. Len Boh je povolaný a oprávnený súdiť človeka, pretože Mu patrí pravda a spravodlivosť, a tak je schopný človeka súdiť. Tí, čo sú bez pravdy a spravodlivosti, nie sú vhodní na to, aby súdili iných. Keby toto dielo vykonával Duch Boží, neznamenalo by to víťazstvo nad satanom. Duch je prirodzene vznešenejší než smrteľné bytosti a Duch Boží je prirodzene svätý a triumfuje nad telom. Keby toto dielo konal priamo Duch, nedokázal by súdiť celú vzdorovitosť človeka a zjaviť celú jeho nespravodlivosť. Dielo súdu sa totiž vykonáva aj prostredníctvom ľudských predstáv o Bohu a človek nikdy nemal žiadne predstavy o Duchu. Duch preto nedokáže lepšie zjaviť nespravodlivosť človeka, a už vôbec nedokáže takúto nespravodlivosť úplne odkryť. Vtelený Boh je nepriateľom všetkých, ktorí Ho nepoznajú. Prostredníctvom súdenia ľudských predstáv a odporu voči Nemu odkrýva celú vzdorovitosť ľudstva. Účinky Jeho diela v tele sú očividnejšie než účinky diela Ducha. A tak súd celého ľudstva nevykonáva priamo Duch, ale je to dielo vteleného Boha. Boha v tele môže človek vidieť a môže sa Ho dotknúť a Boh v tele môže človeka úplne podmaniť. Človek vo svojom vzťahu s Bohom v tele prechádza od odporu k podradenosti, od prenasledovania k prijatiu, od predstáv k poznaniu a od odmietania k láske – toto sú účinky diela vteleného Boha. Človek sa zachráni len prostredníctvom prijatia Jeho súdu. Človek Ho len postupne spoznáva skrze slov z Jeho úst, človeka si podmaní počas jeho odporu voči Nemu a prijímania Jeho napomínania dostane zdroj života. Celé toto dielo je dielo Boha v tele, a nie dielo Boha v Jeho totožnosti Ducha.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skazené ľudstvo potrebuje viac spásu vteleného Boha

212. Skôr než sa Boh stal telom, ľudia väčšine z toho, čo povedal, nerozumeli, pretože Jeho slová vychádzali z čistej božskej prirodzenosti. Pre ľudstvo boli perspektíva a kontext toho, čo povedal, neviditeľné a nedosiahnuteľné. Bolo to vyjadrené z duchovnej oblasti, ktorú ľudia nevideli. Ľudia žijúci v tele totiž nemohli prejsť do duchovnej oblasti. Keď sa však Boh stal telom, hovoril k ľudstvu z perspektívy ľudskej prirodzenosti, vyšiel z rozsahu duchovnej oblasti a prekročil ho. Svoju božskú povahu, úmysly a postoj mohol vyjadriť prostredníctvom vecí, ktoré si ľudia vedeli predstaviť, vecí, ktoré vo svojich životoch videli a stretli, a pomocou metód, ktoré dokázali akceptovať, v jazyku, ktorému rozumeli a s poznaním, ktoré dokázali pochopiť. Cieľom bolo, aby ľudstvo mohlo porozumieť Bohu a poznať Ho, pochopiť Jeho túžby a normy, ktoré požadoval, v rámci svojich schopností a do takej miery, do akej bolo schopné. Toto bola metóda a princíp Božieho diela v ľudskej prirodzenosti. Hoci spôsoby a princípy pôsobenia Boha v tele sa väčšinou dosiahli prostredníctvom ľudskej prirodzenosti alebo cez ňu, skutočne dosiahli výsledky, ktoré nebolo možné dosiahnuť pôsobením priamo v božskej prirodzenosti. Božie dielo v ľudskej prirodzenosti bolo konkrétnejšie, autentickejšie a cielené, metódy boli oveľa flexibilnejšie a toto dielo malo formu, ktorá prevýšila dielo vykonané počas Veku zákona.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh III

213. Cieľom Božieho príchodu v tele je predovšetkým dať ľuďom možnosť vidieť praktické Božie skutky, dať beztvarému Duchu telesnú podobu a umožniť ľuďom, aby Ho videli a dotýkali sa Ho. Takto Ho budú tí, ktorí sa Ním nechajú úplne naplniť a získať, žiť a budú v zhode s Jeho úmyslami. Keby Boh hovoril len na nebesiach a v skutočnosti by nezostúpil na zem, potom by ľudia zatiaľ neboli schopní spoznať Ho. Božie skutky by mohli hlásať len pomocou prázdnej teórie a Božie slová by nepovažovali za realitu. Boh zostúpil na zem predovšetkým preto, aby bol vzorom a príkladom pre tých, ktorých si chce získať. Len tak môžu ľudia Boha skutočne spoznať, dotknúť sa Ho a vidieť Ho, a len tak si ich môže Boh skutočne získať.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Mal by si vedieť, že praktický Boh je samotným Bohom

214. Človek môže byť Jeho dôverným priateľom a dôverníkom len vtedy, keď sa Boh do určitej miery poníži, teda len keď sa stane telom. Boh pochádza z Ducha – ako môžu byť ľudia oprávnení byť dôvernými priateľmi tohto Ducha, ktorý je taký vznešený a nevyspytateľný? Ľudia môžu pochopiť Jeho úmysly a Boh si ich môže získať praktickým spôsobom, len keď Duch Boží zostúpi do tela a stane sa stvorenou bytosťou s rovnakým zovňajškom, ako má človek. Hovorí a pracuje v tele, zažíva radosti, smútok a utrpenie ľudstva, žije v rovnakom svete ako ľudstvo, chráni ho a vedie, a takto ľudí očisťuje a umožňuje im získať Jeho spásu a požehnanie. Ľudia môžu byť dôvernými priateľmi Boha, až keď získajú tieto veci a skutočne porozumejú Božím úmyslom. Len toto je praktické. Keby bol Boh pre ľudí neviditeľný a nehmotný, ako by mohli byť Jeho dôvernými priateľmi? Nie je to prázdne učenie?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len tí, ktorí poznajú Boha a Jeho dielo, môžu Boha uspokojiť

215. U všetkých, ktorí žijú v tele, si zmena povahy vyžaduje usilovať sa o ciele a poznanie Boha si vyžaduje svedectvo o praktických skutkoch a skutočnej tvári Boha. Oboje môže dosiahnuť len Božie vtelené telo a oboje môže uskutočniť len normálne a hmotné telo. Preto je vtelenie potrebné a potrebuje ho celé skazené ľudstvo. Keďže od ľudí sa požaduje, aby poznali Boha, obrazy hmlistých a nadprirodzených Bohov musia byť vykorenené z ich sŕdc, a keďže sa od nich požaduje, aby sa zbavili svojej skazenej povahy, najprv musia svoju skazenú povahu poznať. Ak dielo vykoreňovania obrazov hmlistých Bohov z ľudských sŕdc vykonáva len človek, nedosiahne správny účinok. Obrazy hmlistých Bohov v srdciach ľudí nemožno odhaliť, zbaviť sa ich alebo ich úplne vypudiť len slovami. Takto by v konečnom dôsledku stále nebolo možné z ľudí vykoreniť tieto hlboko zakorenené veci. Skutočný účinok možno dosiahnuť, len ak tieto hmlisté a nadprirodzené veci nahradíme praktickým Bohom a pravým obrazom Boha a dosiahneme, aby ich ľudia postupne spoznali. Človek si uvedomuje, že Boh, ktorého v minulosti hľadal, je hmlistý a nadprirodzený. Tento účinok nemožno dosiahnuť priamym vedením Ducha a už vôbec nie učením nejakého jednotlivca, ale vteleným Bohom. Keď vtelený Boh oficiálne koná svoje dielo, predstavy človeka sú obnažené, pretože normalita a praktickosť vteleného Boha je antitézou hmlistého a nadprirodzeného Boha v ľudskej predstavivosti. Pôvodné predstavy človeka možno zjaviť, len keď sa postavia do protikladu s vteleným Bohom. Bez prirovnania k vtelenému Bohu by predstavy človeka nemohli byť zjavené. Inak povedané, bez praktickosti ako protipólu by sa nemohli zjaviť hmlisté veci. Nikto nedokáže na vykonanie tohto diela použiť slová a nikto nedokáže toto dielo vyjadriť pomocou slov. Len samotný Boh dokáže vykonať Svoje vlastné dielo a nikto iný to nemôže urobiť za Neho. Je jedno, aký bohatý je jazyk človeka, nedokáže vyjadriť praktickosť a normalitu Boha. Človek môže poznať Boha praktickejšie a vidieť Ho jasnejšie, len ak Boh osobne vykonáva dielo medzi ľuďmi a úplne ukáže svoj obraz a svoje bytie. Tento účinok nemôže dosiahnuť žiadna telesná ľudská bytosť. Samozrejme, ani Boží Duch nedokáže dosiahnuť tento účinok. Boh môže zachrániť skazeného človeka pred vplyvom satana, ale toto dielo nemôže priamo dosiahnuť Duch Boží. Môže ho vykonať len telo, ktoré nosí Boží Duch, telo vteleného Boha. Toto telo je človekom a zároveň aj Bohom. Je to človek s normálnou ľudskou prirodzenosťou ako aj Boh s božskou prirodzenosťou Boha. A tak, hoci toto telo nie je Duch Boží a od Ducha sa výrazne líši, stále je to samotný vtelený Boh, ktorý je Duchom a zároveň telom a zachráni človeka. Nezáleží na tom, ako Ho nazveme, v konečnom dôsledku zachráni ľudstvo samotný Boh. Keďže Ducha Božieho nie je možné od tela oddeliť a dielo tela je zároveň dielom Ducha Božieho, toto dielo sa nevykonáva pomocou totožnosti Ducha, ale pomocou totožnosti tela. Dielo, ktoré musí vykonať priamo Duch, si nevyžaduje vtelenie, a dielo, ktoré má vykonať telo, nemôže vykonať priamo Duch, môže ho vykonať len vtelený Boh. Toto je potrebné pre toto dielo a toto potrebuje skazené ľudstvo. V troch etapách Božieho diela vykonal Duch priamo len jednu etapu. Zvyšné dve etapy vykonal vtelený Boh, nie priamo Duch. Dielo Veku zákona, ktoré vykonal Duch, nezahŕňalo zmenu skazenej ľudskej povahy a ani nemalo žiadny vzťah s ľudským poznaním Boha. Dielo Božieho tela vo Veku milosti a vo Veku kráľovstva však zahŕňa skazenú ľudskú povahu a poznanie Boha a je dôležitou a kľúčovou súčasťou diela spásy. Skazené ľudstvo preto potrebuje viac spásu vteleného Boha a priame dielo vteleného Boha. Ľudstvo potrebuje vteleného Boha, aby mu robil duchovného pastiera, podporoval ho, zalieval, kŕmil, súdil a napomínal. Potrebuje od vteleného Boha viac milosti a väčšie vykúpenie. Len Boh v tele môže byť dôverníkom a pastierom človeka a jeho výrazne prítomným pomocníkom. Všetko toto si vyžaduje vtelenie dnes, rovnako ako aj v minulých časoch.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skazené ľudstvo potrebuje viac spásu vteleného Boha

216. Boh prišiel na zem, aby vykonal svoje dielo medzi ľuďmi, aby sa osobne zjavil človeku a dovolil človeku Ho uvidieť. Je to maličkosť? Naozaj to nie je jednoduché! Nie je to tak, ako si človek predstavuje: že Boh prišiel, aby sa na Neho človek mohol pozerať, aby človek mohol pochopiť, že Boh je praktický, a nie hmlistý alebo prázdny a že Boh je vznešený a zároveň pokorný. Mohlo by to byť také jednoduché? Práve preto, lebo satan skazil ľudské telo a človek je ten, ktorého chce Boh spasiť, musí Boh prijať telo, aby bojoval so satanom a osobne človeka viedol. Len to je pre Jeho dielo prospešné. Dve vtelené Božie telá existovali preto, aby porazili satana, a tiež pre lepšiu záchranu človeka. Je to preto, lebo so satanom dokáže bojovať len Boh, či už je to Duch Boží, alebo vtelené telo Božie. Skrátka, so satanom nemôžu bojovať anjeli a už vôbec nie človek, ktorého satan skazil. Anjeli sú v tomto boji bezmocní a človek ešte nemohúcejší. Ak chce teda Boh pôsobiť na život človeka, ak chce osobne prísť na zem, aby ho spasil, potom sa musí osobne stať telom – to znamená, že musí osobne prijať telo a so svojou vnútornou identitou a dielom, ktoré musí vykonať, prísť medzi človeka a osobne ho spasiť. Ak by toto dielo vykonal Duch Boží alebo človek, potom by z tohto boja nikdy nič nevzišlo a nikdy by sa neskončil. Iba keď sa Boh stane telom, aby osobne išiel do vojny proti satanovi medzi ľuďmi, má človek šancu na spásu. Okrem toho, len potom bude satan zahanbený a nebude mať žiadne príležitosti na vykorisťovanie alebo vykonávanie svojich plánov. Dielo vteleného Boha je pre Božieho Ducha nedosiahnuteľné a bolo by ešte nemožnejšie, aby ho v mene Boha vykonal ktorýkoľvek telesný človek, pretože Boh koná svoje dielo kvôli životu človeka a tomu, aby zmenil jeho skazenú povahu. Ak by sa človek zúčastnil tejto bitky, len by utiekol v úbohom zmätku a jednoducho by nebol schopný zmeniť svoju skazenú povahu. Nedokázal by spasiť človeka z kríža ani si podmaniť celé vzdorovité ľudstvo, ale bol by schopný vykonať iba malé staré dielo, ktoré nepresahuje zásady, prípadne dielo, ktoré nesúvisí s porážkou satana. Tak prečo sa namáhať? Aký má význam dielo, ktoré nedokáže získať ľudstvo a už vôbec nie poraziť satana? A tak boj so satanom môže viesť len sám Boh a pre človeka by to bolo jednoducho nemožné. Povinnosťou človeka je podriadiť sa a nasledovať, pretože človek nie je schopný konať dielo podobné stvoreniu neba a zeme, a navyše nemôže vykonávať dielo boja proti satanovi. Človek môže iba uspokojiť Stvoriteľa pod vedením samotného Boha, skrze ktorého je satan porazený. Človek môže urobiť len túto jedinú vec. A tak zakaždým, keď sa začína nový boj, čiže keď sa začne dielo nového veku, toto dielo koná osobne sám Boh, čím celý vek vedie a otvára novú cestu celému ľudstvu. Úsvit každého nového veku je novým začiatkom v boji so satanom, cez ktorý človek vstupuje do novej, krajšej ríše a do nového veku, ktorý osobne vedie samotný Boh.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Obnoviť normálny život človeka a priviesť ho do nádherného konečného osudu

217. Prečo hovorím, že význam vtelenia nebol zavŕšený v Ježišovom diele? Pretože Slovo sa celkom nestalo telom. To, čo Ježiš vykonal, bola len jedna časť Božieho diela v tele. Dokonal len dielo vykúpenia a nevykonal dielo úplného získania človeka. Z tohto dôvodu sa Boh v posledných dňoch opäť stal telom. Táto fáza diela sa tiež vykonáva v obyčajnom tele. Vykonáva ho úplne normálna ľudská bytosť, ktorej ľudská prirodzenosť nie je ani trochu nadprirodzená. Inými slovami, Boh sa stal úplnou ľudskou bytosťou. Je to osoba, ktorej identitou je Boh, úplná ľudská bytosť, úplné telo, ktoré vykonáva dielo. Ľudské oči vidia telo z mäsa a kostí, ktoré vôbec nie je nadprirodzené, úplne obyčajného človeka, ktorý hovorí nebeským jazykom, nevykazuje žiadne zázračné znamenia, nekoná žiadne zázraky a tým menej odhaľuje vnútornú pravdu o náboženstve vo veľkých zhromaždeniach. Ľuďom sa dielo druhého vteleného tela javí úplne odlišné od toho prvého, až sa zdá, že tieto dve nemajú nič spoločné. Tentoraz nie je možné vidieť nič z prvého diela. Hoci dielo druhého vteleného tela je odlišné od prvého, to ešte nedokazuje, že Ich zdroj nie je jeden a ten istý. Či je Ich zdroj rovnaký, závisí od povahy diela, ktoré vykonávajú telá, a nie od Ich vonkajších schránok. Počas troch etáp svojho diela sa Boh stal telom dvakrát a v oboch prípadoch vtelené dielo Boha otvorilo nový vek, otvorilo nové dielo; vtelenia sa navzájom dopĺňajú. Ľudské oči nedokážu rozpoznať, že tieto dve telá skutočne pochádzajú z toho istého zdroja. Je samozrejmé, že to presahuje schopnosti ľudského oka alebo ľudskej mysle. Vo svojej podstate sú však rovnakí, pretože Ich dielo pochádza z toho istého Ducha. To, či tieto dve vtelené telá pochádzajú z toho istého zdroja, nemožno posudzovať podľa doby a miesta, v ktorých sa narodili, alebo iných podobných faktorov, ale podľa božského diela, ktoré vyjadrili. Druhé vtelené telo nevykonáva také dielo, aké vykonával Ježiš, pretože Božie dielo sa nedrží konvencií, ale zakaždým otvára novú cestu. Druhé vtelené telo nemá za cieľ prehĺbiť ani upevniť dojem z prvého tela v mysliach ľudí, ale ho doplniť a zdokonaliť, prehĺbiť poznanie človeka o Bohu, porušiť všetky pravidlá, ktoré existujú v srdciach ľudí, a vymazať mylné obrazy Boha v ich srdciach. Teda žiadna jednotlivá etapa Božieho diela nemôže dať človeku úplné poznanie Boha. Každá dáva len čiastočné poznanie, nie celkové. Hoci Boh vyjadril svoju podstatu úplne, z dôvodu obmedzenej schopnosti chápania zostáva poznanie Boha pre človeka stále neúplné. Ľudským jazykom nie je možné vyjadriť celú Božiu podstatu. Okrem toho, ako môže jediná etapa Jeho diela úplne vyjadriť Boha? Pôsobí v tele pod rúškom svojej normálnej ľudskej prirodzenosti a človek Ho môže poznať iba podľa vyjadrenia Jeho božskej prirodzenosti, nie podľa Jeho telesnej schránky. Boh sa stáva telom, aby umožnil človeku spoznať Ho prostredníctvom Jeho rozličných diel, a žiadne dve etapy Jeho diela nie sú rovnaké. Len tak môže mať človek úplné poznanie o Božom diele v tele, ktoré sa neobmedzuje len na jeden aspekt. Hoci je dielo dvoch vtelených tiel rozdielne, podstata tiel a zdroj Ich diel sú totožné. Ide len o to, že existujú, aby vykonávali dve rôzne etapy diela a vznikajú v dvoch rôznych epochách. Bez ohľadu na to majú Božie vtelené telá rovnakú podstatu a rovnaký pôvod – to je pravda, ktorú nikto nemôže poprieť.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Podstata tela obývaného Bohom

218. Boh vo svojom prvom vtelení nedokončil dielo vtelenia. Dokončil iba prvý krok diela, ktorý bolo potrebné vykonať v tele. Aby teda Boh dokončil dielo vtelenia, opäť sa vrátil do tela, žijúc všetku normálnosť a realitu tela, to znamená, že Božie Slovo sa zjavilo v úplne normálnom a praktickom tele, čím zavŕšil dielo, ktoré v telesnej podobe nechal nedokončené. V podstate je druhé vtelené telo ako prvé, ale je ešte praktickejšie a normálnejšie ako prvé. V dôsledku toho je utrpenie, ktoré znáša druhé vtelené telo, väčšie ako utrpenie prvého, ale toto utrpenie je výsledkom Jeho služby v tele, ktorá sa nepodobá utrpeniu skazeného človeka. Tiež to pramení z normálnosti a praktickosti Jeho tela. Pretože vykonáva svoju službu v úplne normálnom a praktickom tele, telo musí znášať množstvo ťažkostí. Čím normálnejšie a praktickejšie toto telo je, tým viac bude trpieť pri vykonávaní svojej služby. Božie dielo je vyjadrené vo veľmi obyčajnom tele, ktoré vôbec nie je nadprirodzené. Pretože Jeho telo je normálne a musí tiež znášať dielo spasenia človeka, trpí v ešte väčšej miere, než by trpelo nadprirodzené telo – a všetko toto utrpenie pramení z praktickosti a normálnosti Jeho tela. Z utrpenia, ktoré dve vtelené telá podstúpili pri vykonávaní svojich služieb, možno vidieť podstatu vteleného tela. Čím normálnejšie telo je, tým väčšie ťažkosti musí znášať, keď vykonáva dielo. Čím praktickejšie je telo, ktoré vykonáva dielo, tým horšie sú predstavy ľudí a tým viac úskaliam bude pravdepodobne musieť čeliť. Napriek tomu platí, že čím praktickejšie je telo a čím viac má potreby a úplné chápanie normálnej ľudskej bytosti, tým schopnejšie je prevziať Božie dielo v tele. Bolo to Ježišovo telo, ktoré bolo pribité na kríž, Jeho telo, ktorého sa vzdal a ktoré ponúkol ako obetu za hriech. Za pomoci tela s normálnou ľudskou prirodzenosťou porazil satana a úplne zachránil človeka pred krížom. A práve ako úplné telo Boh vo svojom druhom vtelení vykonáva dielo víťazstva a poráža Satana. Iba telo, ktoré je úplne normálne a praktické, môže vykonať dielo podmanenia vo svojej celistvosti a podať silné svedectvo. To znamená, že podmanenie človeka sa uskutočňuje prostredníctvom praktickosti a normálnosti Boha v tele, nie prostredníctvom nadprirodzených zázrakov a zjavení. Službou tohto vteleného Boha je hovoriť a tým podmaniť a zdokonaliť človeka. Inými slovami, dielom Ducha realizovaným v tele, povinnosťou tela, je hovoriť a tým úplne podmaniť, odhaliť, zdokonaliť a vyradiť človeka. A tak práve v diele podmanenia bude Božie dielo v tele dokonané v plnom rozsahu. Počiatočné dielo vykúpenia bolo len začiatkom diela vtelenia. Telo, ktoré vykonáva dielo podmanenia, dokončí celé dielo vtelenia. Z hľadiska pohlavia je jeden muž a druhý žena, čím sa dopĺňa význam Božieho vtelenia a rozptyľujú sa ľudské predstavy o Bohu: Boh sa môže stať mužom aj ženou, pričom vtelený Boh je v podstate bez pohlavia. Stvoril muža aj ženu a pre Neho neexistuje žiadne rozdelenie podľa pohlavia. V tomto štádiu diela Boh nekoná znamenia a zázraky, aby dielo dosiahlo svoje výsledky slovami. Dôvodom je, že dielom tohto vteleného Boha nie je uzdravovať chorých a vyháňať démonov, ale podmaniť si človeka rečou, čo znamená, že prirodzenou schopnosťou tohto vteleného Božieho tela je hovoriť slová a podmaniť si človeka, nie uzdravovať chorých a vyháňať démonov. Jeho dielom v normálnej ľudskej prirodzenosti nie je robiť zázraky, liečiť chorých a vyháňať démonov, ale hovoriť, a tak sa druhé vtelené telo zdá ľuďom oveľa normálnejšie ako to prvé. Ľudia vidia, že Božie vtelenie nie je klamstvo, ale tento vtelený Boh je odlišný od vteleného Ježiša. A hoci sú obaja vteleným Bohom, nie sú úplne rovnakí. Ježiš mal normálnu ľudskú prirodzenosť, obyčajnú ľudskú prirodzenosť, no sprevádzali Ho mnohé znamenia a zázraky. V tomto vtelenom Bohu ľudské oči neuvidia žiadne znamenia ani zázraky, ani uzdravenie chorých, ani vyháňanie démonov, ani chodenie po mori, ani štyridsaťdňový pôst… Nerobí to isté, čo Ježiš. Nie preto, že by sa Jeho telo v podstate líšilo od Ježišovho, ale preto, lebo Jeho úlohou nie je uzdravovať chorých a vyháňať démonov. Nebúra svoje vlastné dielo, nenarúša svoje vlastné dielo. Keďže si človeka podmaňuje svojimi praktickými slovami, netreba ho podmaňovať zázrakmi, a tak je táto etapa zavŕšením diela vtelenia.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Podstata tela obývaného Bohom

219. Každá etapa Božieho diela má svoj praktický význam. Keď vtedy dávno prišiel Ježiš, mal mužskú podobu, a keď Boh príde tentoraz, zoberie na seba podobu ženy. Z toho je zrejmé, že Božie stvorenie mužov a žien môže byť v Jeho diele užitočné a že s Ním nie je žiadny rozdiel medzi pohlaviami. Keď zostúpi Jeho Duch, môže na seba vziať akékoľvek telo, ktoré sa Mu zapáči. Toto telo Ho môže reprezentovať, či už je to muž alebo žena. Môže zastupovať Boha, pokiaľ je to Jeho vtelené telo. Keby sa Ježiš pri svojom príchode zjavil ako žena, inými slovami, keby sa z Ducha Svätého počalo dievčatko, a nie chlapec, táto etapa diela by sa dokončila tak či tak. Ak by to tak bolo, potom by súčasnú etapu diela dokončil muž, ale dielo by sa zavŕšilo rovnako. Dielo má svoj význam v každej etape, žiadna jeho etapa sa neopakuje a nie sú ani vo vzájomnom rozpore. Keď v tom čase Ježiš konal svoje dielo, nazývali ho jediným Synom, a slovo „Syn“ sa viaže na mužské pohlavie. Prečo sa v súčasnej etape nespomína jediný Syn? Pretože povaha diela si žiada iné pohlavie, ako mal Ježiš. Boh nerozlišuje medzi pohlaviami. Koná, ako chce a pri svojej práci sa neriadi žiadnymi obmedzeniami, je úplne slobodný. Každá etapa diela má však svoj vlastný praktický význam.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dve vtelenia zavŕšia význam vtelenia

220. Etapa diela, ktorú vykonal Ježiš, iba naplnila podstatu výroku „to Slovo bolo s Bohom“: Božia pravda bola s Bohom a Boží Duch bol s telom a bol s ním nerozlučne spätý. To znamená, že telo vteleného Boha bolo s Božím Duchom, čo ešte väčšmi dokazuje, že vtelený Ježiš bol prvým vtelením Boha. Táto etapa diela presne napĺňa význam obsiahnutý vo výroku „Slovo sa stáva telom“, prepožičiava hlbší význam výroku „to Slovo bolo s Bohom a to Slovo znelo Boh“, a umožňuje ti neochvejne veriť slovám „na začiatku bolo Slovo“. To znamená, že v čase stvorenia mal Boh slová, Jeho slová boli s Ním a boli s Ním nerozlučne späté a v poslednom veku dáva ešte jasnejšie najavo ich moc a autoritu, a umožňuje človeku vidieť všetky Jeho cesty – počuť všetky Jeho slová. Také je dielo posledného veku. Týmto veciam musíš dôkladne porozumieť. Nie je to otázka poznania tela, ale toho, ako ty chápeš telo a Slovo. Je to svedectvo, ktoré musíš podať, a ktoré musia všetci poznať. Keďže toto je dielo druhého vtelenia – a zároveň aj posledný raz, kedy sa Boh stáva telom –, úplne dopĺňa význam vtelenia, dôkladne vykonáva a vynára celé Božie dielo v tele na povrch a zakončuje éru Božieho bytia v tele.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Praktizovanie (4)

221. Boh prišiel na zem predovšetkým preto, aby naplnil skutočnosť „Slovo sa stalo telom“, čo znamená, že prišiel, aby Jeho slová vychádzali z tela (nie ako v dobe Mojžiša v Starom zákone, keď hlas prichádzal priamo z neba). Potom sa všetky Jeho slová naplnia vo veku tisícročného kráľovstva, stanú sa faktami viditeľnými pre ľudský zrak a ľudia ich uvidia na vlastné oči zreteľne a jasne. Toto je vrcholný význam Božieho vtelenia. To znamená, že dielo Ducha sa uskutočňuje skrze telo a skrze slová. Toto je pravý význam vyjadrení „Slovo sa stalo telom“ a „zjavenie Slova v tele“. Len Boh môže vysloviť úmysly Ducha a iba vtelený Boh môže hovoriť v mene Ducha; Božie Slová vyriekne vtelený Boh a všetci ostatní sa nimi budú riadiť. Nik nie je výnimkou, toto platí pre všetkých. Len vďaka týmto výrokom ľudia môžu precitnúť; tí, ktorí tento fakt neprijmú, klamú samých seba, ak si myslia, že môžu začuť výroky priamo z neba. Taká je autorita prejavená vo vtelenom Božom tele, ktorá spôsobí, že všetci tomu z hĺbky svojej duše uveria. Ani tí najctihodnejší odborníci a náboženskí pastori nedokážu tieto slová vysloviť. Všetci sa im musia poddať a nikto nebude môcť začať odznova. Boh použije slová na to, aby si podmanil vesmír. Neurobí tak prostredníctvom svojho vtelenia, ale skrz výroky vychádzajúce z Božích úst, ktoré sa stanú telom, aby si podmanil všetkých ľudí v celom vesmíre. Len toto je slovo, ktoré sa stane telom, a iba toto je zjavenie sa slova v tele. Možno sa ľuďom zdá, že Boh nevykonal veľa skutkov, no len čo zaznejú Božie slová, ľudí to úplne presvedčí a ostanú ohromení. Bez faktov ľudia kričia a zavýjajú; pri Božích slovách stíchnu. Boh túto skutočnosť určite naplní, lebo toto je Boží plán, ktorý je už dávno stanovený: uskutočniť príchod slova na zem.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tisícročné kráľovstvo je tu

222. Vtelený Boh sa v tomto období, keď osobne vykonáva svoje dielo, ukáže iba časti ľudí, ktorí Ho v tomto období nasledujú, a nie všetkým stvoreným bytostiam. Stal sa telom len preto, aby dokončil jednu etapu svojho diela, a nie preto, aby ukázal človeku svoj obraz. Svoje dielo však musí vykonávať sám, a preto ho musí vykonať v tele. Keď sa toto dielo uzavrie, odíde z ľudského sveta. Nemôže dlhodobo zotrvať medzi ľuďmi zo strachu, že bude stáť v ceste nastávajúcemu dielu. To, čo prejavuje zástupom, je iba Jeho spravodlivá povaha a všetky Jeho skutky, a nie obraz, kedy sa dvakrát stal telom, pretože Boží obraz sa môže ukázať jedine skrze Jeho povahu a nedá sa nahradiť obrazom Jeho vteleného tela. Obraz Jeho tela sa ukáže len obmedzenému počtu ľudí, iba tým, ktorí Ho nasledujú, keď pôsobí v tele. Preto sa súčasné dielo vykonáva v tajnosti. Podobne sa Ježiš zjavil Židom len vtedy, keď konal svoje dielo, a nikdy sa verejne neukázal žiadnemu inému národu. Preto po dokončení svojho diela rýchlo odišiel z ľudského sveta a nezotrval. Nakoniec to nebol On, tento obraz človeka, ktorý sa ukázal človeku, ale Duch Svätý, ktorý priamo vykonal dielo. Len čo sa úplne ukončí dielo vteleného Boha, odíde zo smrteľného sveta a už nikdy nevykoná žiadne dielo podobné tomu, čo vykonal, keď bol v tele. Potom už celé dielo vykoná priamo Duch Svätý. Počas tohto obdobia človek sotva uvidí obraz Jeho hmotného tela. Človeku sa vôbec neukáže, ale zostane navždy ukrytý. Čas na dielo vteleného Boha je obmedzený. Vykonáva sa v určitom veku, období, národe a medzi konkrétnymi ľuďmi. Toto dielo predstavuje iba dielo v období Božieho vtelenia. Predstavuje vek a dielo Božieho Ducha v jednom konkrétnom veku, a nie celé Jeho dielo. Preto sa obraz vteleného Boha neukáže všetkým národom. To, čo vidia zástupy, je Božia spravodlivosť a Jeho povaha v celej svojej celistvosti, a nie Jeho obraz, keď sa dvakrát stal telom. Človeku sa neukáže ani jediný obraz, a už vôbec nie dva obrazy dohromady. Preto je nutné, aby Božie vtelené telo opustilo zem po dokončení svojho nevyhnutného diela, lebo prichádza len preto, aby vykonal dielo, ktoré musí vykonať, a nie aby ľuďom ukazoval svoj obraz. Aj keď Boh naplnil význam vtelenia už dvakrát, keď sa stal telom, predsa sa otvorene nezjaví žiadnemu národu, ktorý Ho nikdy predtým nevidel. Ježiš sa už nikdy neukáže Židom ako Slnko spravodlivosti, ani sa nepostaví na Olivový vrch a nezjaví sa všetkým národom. Všetko, čo videli Židia, je Ježišov portrét počas Jeho pôsobenia v Judei. Je to preto, že dielo Ježiša v Jeho vtelení sa skončilo pred dvetisíc rokmi. Nevráti sa do Judey v podobe Žida, a už vôbec sa neukáže v podobe Žida niektorému z pohanských národov, pretože obraz Ježiša, ktorý sa stal telom, je len obrazom Žida, a nie obrazom Syna človeka, ktorého videl Ján. Aj keď Ježiš svojim nasledovníkom sľúbil, že opäť príde, všetkým tým pohanským národom sa jednoducho nebude ukazovať v podobe Žida. Mali by ste vedieť, že dielom vteleného Boha je nastoliť vek. Toto dielo je obmedzené na niekoľko rokov a On nemôže dokončiť celé dielo Božieho Ducha, rovnako ako obraz Ježiša ako Žida mohol predstavovať iba Boží obraz, keď pôsobil v Judei, a mohol vykonať iba dielo ukrižovania. V čase, keď bol Ježiš v tele, nemohol vykonať dielo ukončenia veku a zničenia ľudstva. Preto, keď bol ukrižovaný a dokončil svoje dielo, vystúpil do najvyšších výšav a navždy sa pred človekom ukryl. Odvtedy títo verní veriaci z pohanských národov nevideli zjavenie Pána Ježiša, ale mohli sa pozerať iba na Jeho portrét zavesený na stene. Tento portrét však nakreslil človek, nie je obrazom Boha, ako sa zjavuje človeku. Boh sa otvorene neukáže zástupom na obraz toho, keď sa dvakrát stal telom. Dielo, ktoré vykonáva medzi ľuďmi, im má umožniť, aby pochopili Jeho povahu. Toto všetko človek vidí cez dielo rozličných vekov. Deje sa to skôr skrze povahu, ktorú dal najavo, a diela, ktoré vykonal, než cez zjavenie Ježiša. To znamená, že Boží obraz človek nespozná prostredníctvom vteleného obrazu, ale skôr skrze dielo vteleného Boha, ktorý má obraz aj tvar; a prostredníctvom Jeho diela sa ukáže Jeho obraz a prejaví Jeho povaha. To je význam diela, ktoré chce vykonať v tele.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (2)

223. Vari by sa Boh, ktorý je najväčší v celom vesmíre i vo svete nad ním, dal úplne vysvetliť pomocou obrazu tela? Boh sa zaodieva do tohto tela, aby mohol vykonať jednu fázu svojho diela. Tento obraz tela nemá žiadny osobitný význam. Nesúvisí s plynutím vekov a nemá nič spoločné s Božou povahou. Prečo Ježiš nedovolil, aby Jeho obraz pretrval? Prečo nedovolil, aby človek namaľoval Jeho obraz, aby ho mohol odovzdať ďalším generáciám? Prečo nedovolil, aby ľudia uznali, že Jeho obraz je obrazom Božím? Hoci bol obraz človeka stvorený na Boží obraz, bolo by možné, aby podoba človeka predstavovala vznešený Boží obraz? Keď sa Boh stáva telom, len zostupuje z neba do konkrétneho tela. Je to Jeho Duch, ktorý zostupuje do tela, skrze ktoré koná dielo Ducha. Je to Duch, ktorý sa prejavuje v tele, a je to Duch, ktorý v tele koná svoje dielo. Dielo vykonané v tele plne reprezentuje Ducha a telo slúži pre dielo, ale to neznamená, že obraz tela je náhradou za skutočný obraz samého Boha. Toto nie je cieľom ani významom Boha, ktorý sa stal telom. On sa stáva telom len preto, aby si Duch našiel miesto na prebývanie, ktoré by vyhovovalo Jeho pôsobeniu, aby mohol lepšie uskutočniť svoje dielo v tele, aby ľudia mohli vidieť Jeho skutky, pochopiť Jeho povahu, počuť Jeho slová a spoznať zázrak Jeho diela. Jeho meno predstavuje Jeho povahu. Jeho dielo predstavuje Jeho identitu, ale nikdy nepovedal, že Jeho zjavenie v tele predstavuje Jeho podobu. To je len ľudská predstava. A tak rozhodujúcimi stránkami Božieho vtelenia sú Jeho meno, Jeho dielo, Jeho povaha a Jeho pohlavie. Tie sa používajú na predstavenie Jeho riadenia v tomto veku. Jeho zjavenie v tele nemá nijaký vzťah k Jeho riadeniu, je len pre Jeho vtedajšie dielo. Napriek tomu nie je možné, aby vtelený Boh nemal žiadnu konkrétnu podobu, a tak si vyberá vhodné pohlavie, ktoré určuje Jeho podobu. Keby Božia podoba mala mať reprezentatívny význam, potom by Boha predstavovali aj všetci, ktorí majú črty tváre podobné Jemu. Nebola by to hrubá chyba? Ježišov portrét namaľoval človek, aby Ho mohol uctievať. Duch Svätý mu vtedy nedal žiadne osobitné pokyny, a tak človek odovzdával tento pomyselný portrét ďalej až do dnešných čias. V skutočnosti to človek podľa pôvodného Božieho úmyslu nemal urobiť. Len ľudská horlivosť spôsobila, že Ježišov portrét sa zachoval až dodnes. Boh je Duch a človek nikdy nedokáže obsiahnuť to, čo je v konečnom dôsledku Jeho obraz. Ten môže predstavovať len Jeho povaha.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vízia Božieho diela (3)

224. Boh sa nestáva telom s úmyslom umožniť človeku spoznať Jeho telo alebo umožniť mu rozlíšiť rozdiely medzi telom vteleného Boha a telom človeka; Boh sa nestáva telom, aby vycvičil ľudské rozlišovacie schopnosti, a už vôbec nie s úmyslom umožniť človeku uctievať vtelené telo Boha, a tak si získať veľkú slávu. Nič z toho nie je úmyslom Boha, ktorý sa stal telom. Boh sa nestáva telom ani preto, aby odsúdil človeka, ani preto, aby ho úmyselne odhalil, či komplikoval mu život. Nič z toho nie je Božím úmyslom. Zakaždým, keď sa Boh stane telom, je to určitá forma diela, ktorá je nevyhnutná. Pre svoje väčšie dielo a väčšie riadenie koná tak, ako koná, a nie z dôvodov, ktoré si predstavuje človek. Boh prichádza na zem len tak, ako si to vyžaduje Jeho dielo, a len podľa potreby. Neprichádza na zem s úmyslom len sa tak porozhliadnuť, prichádza, aby vykonal dielo, ktoré má vykonať. Prečo by inak na seba zobral také ťažké bremeno a podstúpil také veľké riziko, aby toto dielo vykonal? Boh sa stáva telom len vtedy, keď musí, a vždy s jedinečným významom. Ak by to bolo len kvôli tomu, aby sa ľudia na Neho mohli pozrieť a rozšíriť si obzory, potom by s absolútnou istotou nikdy neprišiel medzi ľudí tak ľahko. Prichádza na zem kvôli svojmu riadeniu a väčšiemu dielu, aby získal väčšiu časť ľudstva. Prichádza, aby zastupoval vek a porazil satana, a odieva sa do tela, aby ho porazil. Navyše prichádza preto, aby viedol celé ľudské pokolenie v jeho živote. To všetko sa týka Jeho riadenia a diela celého vesmíru. Ak by sa Boh stal telom len preto, aby umožnil človeku spoznať Jeho telo a otvoril ľuďom oči, prečo by potom necestoval ku každému národu? Nebola by to mimoriadne jednoduchá záležitosť? Ale On to neurobil, namiesto toho si vybral vhodné miesto, kde sa usadil a začal dielo, ktoré mal vykonať. Už len toto samotné telo má zásadný význam. Predstavuje celý vek a tiež vykonáva dielo celého veku. Predchádzajúci vek privedie do konca a zároveň nastolí nový. Toto všetko je dôležitá záležitosť, ktorá sa týka Božieho riadenia, a to všetko je významom jednej etapy diela, ktorú Boh prichádza vykonať na zem.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (3)

225. Hoci Kristus na zemi dokáže pôsobiť v mene samotného Boha, neprichádza s úmyslom ukázať všetkým ľuďom svoj obraz v tele. Neprichádza preto, aby Ho všetci ľudia videli. Prichádza preto, aby dovolil človeku nechať sa viesť Jeho rukou, a tým vstúpil do novej doby. Úlohou Kristovho tela je slúžiť pre dielo samého Boha, teda pre dielo Boha v tele, a nie na to, aby človek mohol plne pochopiť podstatu Jeho tela. Bez ohľadu na to, ako pôsobí, nič z toho, čo koná, nejde nad rámec toho, čo môže dosiahnuť telo. Bez ohľadu na to, ako koná, koná to v tele s normálnou ľudskou prirodzenosťou. Nezjavuje človeku v plnej miere pravú tvár Boha. Okrem toho Jeho dielo v tele nikdy nie je také nadprirodzené a nedoceniteľné, ako si človek myslí. Hoci Kristus v tele predstavuje samého Boha a osobne koná dielo, ktoré by mal konať sám Boh, nepopiera existenciu Boha v nebi, ani horúčkovito neohlasuje svoje vlastné skutky. Skôr zostáva pokorne skrytý vo svojom tele. Okrem Krista tí, ktorí sa falošne vydávajú za Krista, nemajú Jeho vlastnosti. Keď ich porovnáme s arogantnou a sebavyvyšujúcou sa povahou týchto falošných kristov, bude zjavné, akým telom skutočne Kristus je. Čím sú falošnejší, tým viac sa takíto falošní kristovia vystatujú a tým viac dokážu robiť znamenia a zázraky, aby zavádzali človeka. Falošní kristovia nemajú Božie vlastnosti. Kristus nepoškvrňuje žiadny prvok, ktorý patrí falošným kristom. Boh sa stáva telom len preto, aby dokončil dielo tela, a nie preto, aby umožnil ľuďom, aby Ho videli. Skôr necháva, aby Jeho dielo potvrdilo Jeho identitu. Necháva, aby to, čo zjavuje, svedčilo o Jeho podstate. Jeho podstata nie je bezdôvodná. Svoju identitu neuchopil svojou rukou. Určuje ju Jeho dielo a Jeho podstata.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Kristovou podstatou je podriadenosť vôli nebeského Otca

226. Najlepšia vec na tomto Jeho diele v tele spočíva v tom, že tým, čo Ho nasledujú, môže zanechať správne slová a napomenutia a svoje konkrétne úmysly pre ľudstvo, takže Jeho nasledovníci potom môžu presnejšie a konkrétnejšie ďalej odovzdávať celé Jeho dielo v tele a Jeho úmysly pre celé ľudstvo tým, ktorí túto cestu prijímajú. Len dielom Boha v tele medzi ľuďmi sa skutočne dosiahne to, že Boh je a žije spolu s človekom. Len toto dielo uspokojí ľudskú túžbu zočiť tvár Boha, byť svedkom Božieho diela a počuť osobné slovo Boha. Vtelený Boh ukončí vek, keď sa ľudstvu zjavil len chrbát Jahveho a zároveň uzavrie vek viery ľudstva v hmlistého Boha. Dielo posledného vteleného Boha v prvom rade privedie celé ľudstvo do veku, ktorý je realistickejší, praktickejší a krajší. Ukončí vek zákona a pravidiel, ale čo je dôležitejšie, ľudstvu zjaví Boha, ktorý je praktický a normálny, spravodlivý a svätý, ktorý odomyká dielo plánu riadenia a ukazuje záhady a konečný osud ľudstva, ktorý stvoril ľudstvo a ukončí dielo riadenia, a ktorý zostal ukrytý tisíce rokov. Úplne uzavrie vek nejasnosti, uzavrie vek, v ktorom chcelo celé ľudstvo hľadať tvár Boha, no nedokázalo to. Ukončí vek, v ktorom celé ľudstvo slúžilo satanovi a povedie ho na ceste do úplne novej éry. Toto všetko je výsledok Božieho diela v tele namiesto Božieho Ducha. Keď Boh koná vo svojom tele, tí, čo Ho nasledujú, už viac nehľadajú a nesiahajú po veciach, ktoré zdanlivo existujú a zároveň neexistujú, a prestanú si domýšľať úmysly hmlistého Boha. Keď Boh šíri svoje dielo v tele, tí, čo Ho nasledujú, budú odovzdávať dielo, ktoré vykonal v tele, všetkým náboženstvám a vyznaniam a oznámia všetky Jeho slová celému ľudstvu. Tí, čo prijmú Jeho evanjelium, si vypočujú fakty o Jeho diele. Budú to veci, ktoré človek osobne videl a počul, a budú to fakty, nie chýry. Tieto fakty sú dôkazmi, pomocou ktorých šíri dielo, a sú to aj nástroje, ktoré pri šírení diela používa. Bez existencie faktov by sa Jeho evanjelium nešírilo do všetkých krajín a na všetky miesta. Bez faktov, len s predstavami človeka, by nikdy nebol schopný vykonať dielo podmanenia celého vesmíru. Duch je pre človeka nehmatateľný a neviditeľný a dielo Ducha nedokáže zanechať ďalšie dôkazy alebo fakty o Božom diele pre človeka. Človek nikdy nezočí skutočnú tvár Boha, vždy bude veriť v hmlistého Boha, ktorý neexistuje. Človek nikdy nezočí tvár Boha ani nebude počuť slová, ktoré Boh osobne vysloví. Veď nakoniec, predstavy človeka sú prázdne a nemôžu nahradiť skutočnú tvár Boha. Človek si nemôže zosobniť vrodenú Božiu povahu a dielo samotného Boha. Neviditeľného Boha na nebesiach a Jeho dielo môže na zem priniesť len vtelený Boh, ktorý osobne koná svoje dielo medzi ľuďmi. Toto je najideálnejší spôsob zjavenia Boha človeku, pri ktorom človek vidí Boha a spoznáva Jeho skutočnú tvár, a toto nevtelený Boh nemôže dosiahnuť. Dielo, ktoré Boh do tejto etapy vykonal, už dosiahlo optimálny účinok a bolo veľmi úspešné. Osobné dielo Boha v tele už dokončilo deväťdesiat percent diela Jeho celého riadenia. Toto telo zabezpečilo lepší začiatok a súhrn pre celé Jeho dielo, oznámilo celé Jeho dielo a vykonalo posledné dôkladné doplnenie celého diela. Odteraz už nebude ďalší vtelený Boh, ktorý by vykonal štvrtú etapu Božieho diela, a nikdy sa neuskutoční úžasné dielo tretieho vtelenia Boha.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skazené ľudstvo potrebuje viac spásu vteleného Boha

227. Hoci je toto telo normálne a praktické, nie je to bežné telo – nie je telom, ktoré je len ľudské, ale telom, ktoré je ľudské aj božské. To je rozdiel medzi Ním a človekom a je to znak totožnosti Boha. Len takéto telo môže vykonať dielo, ktoré Boh plánuje vykonať, splniť Božiu službu v tele a úplne vykonať svoje dielo medzi ľuďmi. Keby to takto nebolo, Jeho dielo medzi ľuďmi by bolo vždy prázdne a nesprávne. Hoci Boh dokáže bojovať s duchom satana a vyjsť z tohto boja víťazne, stará prirodzenosť skazeného človeka nemôže byť nikdy odstránená a tí, čo vzdorujú Bohu a odporujú Mu, sa nemôžu nikdy skutočne podriadiť Jeho nadvláde, čo znamená, že si nikdy nemôže podmaniť ľudstvo a nikdy nemôže získať celé ľudstvo. Ak Jeho dielo na zemi nemožno ukončiť, Jeho riadenie sa nikdy neskončí a celé ľudstvo nebude môcť vstúpiť do odpočinku. Ak Boh nemôže vstúpiť do odpočinku so všetkými svojimi stvorenými bytosťami, takéto dielo riadenia nebude mať nikdy výsledok a sláva Boha následne zmizne. Hoci Jeho telo nemá žiadnu autoritu, dielo, ktoré vykonáva, dosiahne svoj účinok. Toto je nevyhnutné smerovanie Jeho diela. Je jedno, či má Jeho telo autoritu, ak dokáže vykonávať Božie dielo sám, potom je to sám Boh. Je jedno, aké normálne a obyčajné toto telo je, dokáže vykonať dielo, ktoré by malo, pretože toto telo je Bohom, a nie len človekom. Dôvod, prečo toto telo môže vykonávať dielo, ktoré človek nedokáže vykonať, je ten, že Jeho vnútorná podstata nie je ako vnútorná podstata človeka a dôvod, prečo dokáže človeka zachrániť, spočíva v tom, že Jeho totožnosť sa líši od totožnosti človeka. Toto telo je pre ľudstvo také dôležité, pretože je človekom a navyše je Bohom, lebo dokáže vykonať dielo, ktoré žiadny obyčajný človek z mäsa a kostí nedokáže vykonať, a preto, lebo dokáže zachrániť skazeného človeka, ktorý žije spolu s Ním na zemi. Hoci je vtelený Boh rovnaký ako človek, je pre ľudstvo dôležitejší než akýkoľvek hodnotný človek, pretože dokáže vykonať dielo, ktoré nedokáže vykonať Duch Boží, dokáže lepšie ako Duch Boží podať svedectvo o samotnom Bohu a tiež si dokáže lepšie ako Duch Boží úplne získať ľudstvo. Preto, hoci je toto telo normálne a obyčajné, kvôli svojmu prínosu pre ľudstvo a svojmu významu pre jeho existenciu je veľmi cenné a žiadny človek nemôže určiť Jeho praktickú hodnotu a význam. Hoci toto telo nedokáže priamo zničiť satana, môže použiť svoje dielo na podmanenie ľudstva a porážku satana a dosiahnuť, aby sa satan úplne podrobil Jeho nadvláde. Boh dokáže satana poraziť a zachrániť ľudstvo, pretože je vtelený. Satana nezničí priamo, ale stane sa telom, aby vykonal dielo podmanenia ľudstva, ktoré satan skazil. Takto o sebe dokáže podať svedectvo medzi svojimi stvorenými bytosťami a dokáže lepšie zachrániť skazeného človeka. Keď vtelený Boh porazí satana, podáva tým väčšie svedectvo a je to presvedčivejšie, ako keby satana priamo zničil Duch Boží. Boh v tele dokáže lepšie pomôcť človeku poznať Stvoriteľa a podať o sebe svedectvo medzi svojimi stvorenými bytosťami.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skazené ľudstvo potrebuje viac spásu vteleného Boha

228. Tentoraz Boh neprichádza vykonať dielo v duchovnom tele, ale v úplne obyčajnom. Okrem toho to nie je iba telo druhého Božieho vtelenia, je to tiež telo, cez ktoré sa Boh vracia k telesnosti. Je to veľmi obyčajné telo. Neuvidíš nič, čo by Ho odlišovalo od ostatných, no môžeš od Neho získať neslýchané pravdy. Toto bezvýznamné telo stelesňuje všetky Božie slová pravdy, vykonáva Božie dielo posledných dní a vyjadruje celú Božiu povahu, aby ju človek pochopil. Či netúžiš uvidieť Boha v nebi? Či netúžiš poznať Boha na nebesiach? Či netúžiš spoznať konečný osud ľudstva? Prezradí ti všetky tieto tajomstvá – tajomstvá, ktoré ti nikto nedokázal povedať, a rozpovie ti všetky pravdy, ktorým nerozumieš. Je tvojou bránou do kráľovstva a tvojím sprievodcom do nového veku. Takéto obyčajné telo skrýva mnoho nevyspytateľných tajomstiev. Jeho skutky sa ti môžu zdať nepochopiteľné, ale celý zámer Jeho diela stačí na to, aby si uvidel, že nie je obyčajným telom, ako sa ľudia domnievajú. Predstavuje Božie úmysly a opateru, ktorú Boh poskytuje ľuďom v posledných dňoch. Aj keď nepočuješ Jeho slová, ktoré akoby otriasali nebom a zemou, aj keď neuvidíš Jeho oči ako blčiaci plameň, a aj keď nemôžeš prijať disciplínu Jeho železnej palice, môžeš z Jeho slov počuť, že Boh je nahnevaný, a poznať, že prejavuje ľudstvu súcit. Uvidíš spravodlivú povahu Boha a Jeho múdrosť a navyše si uvedomíš Božiu starosť o celé ľudstvo. V posledných dňoch má Božie dielo umožniť človeku uvidieť Boha na nebesiach žijúceho medzi ľuďmi na zemi a umožniť mu poznať Boha, podriadiť sa Mu, báť sa a milovať Ho. Pre toto sa druhýkrát vrátil do tela. Aj keď človek dnes vidí Boha rovnakého ako je on sám, Boha s nosom a dvoma očami, všedného Boha, nakoniec vám Boh ukáže, že ak by tento človek neexistoval, nebo a zem by prešli hroznou zmenou. Ak by tento človek nejestvoval, nebesia by potemneli, zem by sa ponorila do chaosu a celé ľudstvo by zasiahli hlad a epidémie. Ukáže vám, že ak by vás v posledných dňoch vtelený Boh nespasil, už dávno by zničil celé ľudstvo v pekle. Ak by toto telo neexistovalo, potom by ste boli naveky arcihriešnikmi a večnými mŕtvolami. Mali by ste vedieť, že ak by toto telo neexistovalo, celé ľudstvo by čelilo neodvratnej katastrofe a nedokázalo by uniknúť ešte prísnejšiemu trestu, ktorý Boh uvalil na ľudstvo v posledných dňoch. Keby sa toto obyčajné telo nenarodilo, všetci by ste prosili o život, ale nemohli by ste ho žiť a modlili by ste sa za smrť, no nemohli by ste zomrieť. Keby toto telo neexistovalo, nezískali by ste pravdu a neprišli by ste dnes pred Boží trón, no Boh by vás za vaše ťažké hriechy potrestal. Vedeli ste, že ak by sa Boh nenavrátil do tela, nikto by nemal šancu na spásu, a keby do tohto tela neprišiel, Boh by už dávno ukončil starý vek? Ak je to tak, naďalej odmietate druhé Božie vtelenie? Keďže môžete z tohto obyčajného človeka získať toľko dobrodení, prečo Ho s radosťou neprijmete?

Dielo Božie je niečo, čo nedokážeš pochopiť. Ak nedokážeš naplno chápať, či si sa rozhodol správne, ani nemôžeš vedieť, či môže Božie dielo uspieť, prečo neskúsiš šťastie a nezistíš, či ti tento obyčajný človek dokáže pomôcť a či Boh naozaj vykonal veľkolepé dielo? Musím ti však povedať, že za čias Noema ľudia jedli a pili, sobášili sa a oddávali sa manželstvu do takej miery, že sa Boh nezniesol na to dívať, a tak zoslal veľkú potopu, aby zničil ľudstvo. Ušetril len osem členov Noemovej rodiny a všetky druhy vtákov a zvierat. Boh však v posledných dňoch ušetrí len tých, ktorí Mu budú verní až do konca. Hoci oba veky boli obdobím veľkej skazenosti, na ktoré sa Boh nezniesol dívať, a ľudstvo v oboch vekoch sa stalo takým skazeným a popieralo, že Boh je jeho Pánom, Boh zničil iba ľud za čias Noema. Ľudstvo v obidvoch vekoch spôsobilo Bohu veľký zármutok, ale Boh bol s ľuďmi posledných dní až doteraz trpezlivý. Prečo je to tak? Nikdy ste nad tým nerozmýšľali? Ak naozaj neviete, poviem vám to. Boh je schopný udeliť milosť ľuďom v posledných dňoch nie preto, že by boli menej skazení ako ľudia v dobe Noema, alebo že by sa pred Ním kajali, a už vôbec nie preto, že technológia v posledných dňoch je taká vyspelá, že by ich Boh ani nechcel zničiť. Je to preto, že Boh musí v posledných dňoch pôsobiť na skupinu ľudí a vykoná toto dielo sám vo svojom vtelení. Potom si Boh vyberie časť tejto skupiny a títo ľudia sa stanú predmetom Jeho spásy, plodom Jeho plánu riadenia a privedie ich do ďalšieho veku. Nech sa deje čokoľvek, Boh zaplatil túto cenu za prípravu na dielo, ktoré Jeho vtelené telo vykoná v posledných dňoch. Len vďaka tomuto telu ste sa dožili dnešného dňa. Boh žije v tele, a preto máte šancu prežiť. Vďaka tomuto obyčajnému človeku ste dosiahli všetko toto šťastie. A to nie je všetko – tohto obyčajného človeka bude nakoniec každý národ uctievať, tomuto bezvýznamnému človeku bude vzdávať vďaku a bude sa Mu podriaďovať, pretože toto sú pravda, život a cesta, ktoré On priniesol a ktoré zachránili celé ľudstvo, zmiernili konflikt medzi človekom a Bohom, zblížili ich a sprístupnili spojenie medzi myšlienkami Boha a človeka. On je ten, kto získal pre Boha ešte väčšiu slávu. Nie je taký obyčajný človek hoden tvojej dôvery a obdivu? Je nevhodné nazývať také obyčajné telo Kristom? Nemôže sa takýto obyčajný človek stať prejavom Boha medzi ľuďmi? Nezaslúži si taký človek, ktorý ušetril ľudí od pohromy, vašu lásku a túžbu držať sa Ho? Ak odmietate pravdy vyslovené z Jeho úst a nenávidíte Jeho existenciu medzi vami, čo z vás napokon bude?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vedel si o tom? Boh vykonal medzi ľuďmi niečo veľké

229. Na tomto obyčajnom človeku stojí celé Božie dielo v posledných dňoch. Obdaruje ťa všetkým, a navyše za teba o všetkom rozhodne. Ako môžete takého človeka považovať za takého jednoduchého, že si nezaslúži ani zmienku? Nepresvedčila vás úplne Jeho pravda? Nepresvedčilo vás svedectvo o Jeho skutkoch? Nie je cesta, ktorú prináša, hodna toho, aby ste po nej kráčali? Prečo Ho v konečnom dôsledku nenávidíte, zavrhujete a vyhýbate sa Mu? Tento človek vyjadruje pravdu, tento človek poskytuje pravdu a práve tento človek vám prináša cestu, aby ste po nej kráčali. Stále nedokážete v týchto pravdách nájsť stopy Božieho diela? Bez Ježišovho diela by ľudstvo nemohlo zostúpiť z kríža, ale bez dnešného vtelenia by tí, ktorí zostúpili z kríža, nemohli nikdy získať Boží súhlas alebo vstúpiť do nového veku. Bez príchodu tohto obyčajného človeka by ste nikdy nemali príležitosť ani oprávnenie uvidieť pravú tvár Boha, pretože vy všetci by ste už boli dávno zničení. Boh vám odpustil a prejavil milosrdenstvo pre príchod druhého vtelenia Boha. I tak sa s vami nakoniec musím rozlúčiť týmito slovami: tento obyčajný človek, ktorý je vteleným Bohom, je pre vás životne dôležitý. Toto je tá veľká vec, ktorú Boh medzi ľuďmi vykonal.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vedel si o tom? Boh vykonal medzi ľuďmi niečo veľké

230. Tí, ktorí si želajú získať život bez toho, aby sa opierali o pravdu, ktorú hovorí Kristus, sú tí najsmiešnejší ľudia na zemi a tí, ktorí neprijímajú cestu života, ktorú priniesol Kristus, sú stratení vo svete fantázie. A preto hovorím, že tých, ktorí neprijímajú Krista posledných dní, bude Boh navždy nenávidieť. Kristus je bránou človeka do kráľovstva počas posledných dní a nikto Ho nemôže obísť. Nikto nemôže byť zdokonalený Bohom, iba ak skrze Krista. Veríš v Boha, preto musíš prijať Jeho slová a podriadiť sa Jeho ceste. Nemôžeš myslieť len na získanie požehnaní, a predsa nedokázať prijať pravdu a zaopatrenie života. Kristus prichádza počas posledných dní, aby všetci, ktorí v Neho skutočne veria, mohli dostať život. Jeho dielo smeruje k uzavretiu starého veku a otvoreniu nového a je to cesta, na ktorú sa musia vydať všetci, ktorí vstúpia do nového veku. Ak Ho nedokážeš uznávať a namiesto toho Ho odsudzuješ, rúhaš sa alebo Ho dokonca prenasleduješ, potom budeš naveky horieť a nikdy nevstúpiš do kráľovstva Božieho. Tento Kristus je totiž vyjadrením Ducha Svätého, vyjadrením Boha. Je to Ten, koho Boh poveril svojím dielom na zemi. A preto hovorím, že ak nedokážeš prijať všetko, čo robí Kristus posledných dní, rúhaš sa Duchu Svätému. Zaslúžený trest pre tých, ktorí sa rúhajú Duchu Svätému, poznajú všetci. Zároveň ti vravím, že ak odporuješ Kristovi posledných dní, ak si Ho zavrhol, nikto za teba nebude niesť dôsledky. Od tohto dňa navyše nebudeš mať ďalšiu šancu získať Boží súhlas. Aj keď sa budeš snažiť svoju chybu odčiniť, už nikdy neuvidíš Božiu tvár. Neodporuješ totiž človeku a nezavrhuješ len nejakú bezvýznamnú bytosť, ale Krista. Vieš, aké to bude mať dôsledky? Neurobíš malú chybu, ale dopustíš sa ťažkého zločinu. Preto radím každému, aby pred pravdou neceril tesáky a ľahkomyseľne nekritizoval, pretože len pravda ti môže dať život a nič len pravda ti umožní znovu sa narodiť a opäť zočiť tvár Boha.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len Kristus posledných dní môže dať človeku cestu večného života