Stvoriteľovo dielo stvorenia všetkého nepozorovane prebiehalo päť dní a hneď po nich Stvoriteľ privítal šiesty deň svojho stvorenia všetkých vecí. Tento deň bol ďalším novým začiatkom a ďalším výnimočným dňom. Aký bol teda Stvoriteľov plán v predvečer nového dňa? Aké nové stvorenia stvoril, vytvoril? Počúvajte, to je hlas Stvoriteľa…

„A Boh riekol: ‚Nech zem vydá živú bytosť podľa jej druhu, dobytok, plazy a zver zeme podľa jej druhu.‘ A stalo sa tak. A Boh stvoril zver zeme podľa jej druhu a dobytok podľa jeho druhu a všetko, čo sa plazí po zemi podľa jeho druhu. A Boh videl, že je to dobré.“ (Gn 1, 24-25) Ktoré živé bytosti sem patria? Písmo hovorí: dobytok, plazy a zver zeme podľa jej druhu. Čo znamená, že v tento deň boli na zemi nielen všetky druhy živých tvorov, ale všetky boli roztriedené podľa druhu, a podobne „Boh videl, že je to dobré“.

Tak ako počas predchádzajúcich piatich dní, Stvoriteľ hovoril rovnakým tónom a nariadil, aby sa zrodili živé bytosti, ktoré si želal, a aby sa objavili na zemi, každá podľa svojho druhu. Keď Stvoriteľ uplatňuje svoju autoritu, žiadne z Jeho slov nie je vyslovené nadarmo, a tak sa šiesteho dňa každá živá bytosť, ktorú chcel stvoriť, objavila v stanovenom čase. Keď Stvoriteľ povedal: „Nech zem vydá živú bytosť podľa jej druhu,“ zem sa hneď naplnila životom, a na zemi sa zrazu objavil dych všetkých druhov živých bytostí… V trávnato zelenej pustatine sa jedna za druhou objavili statné kravy, ktoré švihali chvostom sem a tam, bečiace ovce sa zhromaždili do stád a erdžiace kone začali cválať… V jedinom okamihu sa rozľahlé priestranstvá tichých pasienkov naplnili životom… Príchod týchto rôznych hospodárskych zvierat priniesol krásny pohľad na pokojné pasienky a bezhraničnú vitalitu… Boli priateľmi a pánmi pasienkov a jeden od druhého vzájomne záviseli. Tak sa aj oni stali strážcami a ochrancami týchto zemí, ktoré sa stali ich trvalým príbytkom a poskytovali im všetko, čo potrebovali, zdroj večnej obživy pre ich existenciu…

V ten istý deň, keď vďaka slovu Stvoriteľa vznikli tieto rôzne druhy hospodárskych zvierat, objavilo sa aj množstvo hmyzu, jeden po druhom. Aj keď bol spomedzi všetkých živých tvorov hmyz tým najmenším, jeho životná sila bola stále zázračným výtvorom Stvoriteľa a neprišiel príliš neskoro… Niektoré druhy trepotali svojimi malými krídlami, iné sa pomaly plazili. Niektoré poskakovali a odrážali sa, iné sa potácali. Jedny vyrazili vpred, zatiaľ čo iné sa rýchlo stiahli; ďalšie sa pohybovali do strán, iné poskakovali hore a dolu… Všetky boli zaneprázdnené snahou nájsť si svoj domov: niektoré sa pchali do trávy, iné sa pustili do vyhrabávania dier v zemi, ďalšie vyleteli na stromy, aby sa ukryli v lesoch… Hoci boli malé, neboli ochotné znášať muky prázdneho žalúdka. Po tom, čo našli svoje domovy, ponáhľali sa hľadať potravu, aby sa nasýtili. Niektoré vyliezli na trávu, aby si pochutnali na jej jemných steblách, iné si nabrali do úst hlinu a prehĺtali ju dolu do žalúdka, pričom jedli s veľkou chuťou a potešením (pre nich je aj hlina chutná pochúťka). Niektoré sa ukryli v lesoch, ale nezastavili sa, aby si oddýchli, pretože šťava v lesklých tmavozelených listoch im poskytovala výdatné jedlo… Keď sa hmyz nasýtil, ani vtedy neprestával vo svojej činnosti. Hoci bol malého vzrastu, oplýval obrovskou energiou a bezhraničnou činorodosťou, a tak je zo všetkých tvorov najaktívnejší a najpracovitejší. Nikdy nelenil a nedoprial si odpočinok. Keď si naplnil brucho, naďalej sa lopotil s prácou v záujme svojej budúcnosti, zaneprázdňoval sa a náhlil pre svoje zajtrajšky a prežitie… Ticho si pritom nôtil balady rôznych melódií a rytmov, aby sa povzbudzoval a poháňal dopredu. Zároveň dodával radosť tráve, stromom a každému centimetru pôdy, čím robil každý deň a rok jedinečným… Svojím vlastným jazykom a vlastnými spôsobmi odovzdával informácie všetkým živým tvorom na zemi. Svojou osobitnou životnou dráhou poznačil všetko, na čom zanechal stopy… Bol v dôvernom vzťahu s pôdou, trávou a lesmi a prinášal im vitalitu a životnú silu. Prinášal povzbudenie a pozdravy Stvoriteľa všetkým živým stvoreniam…

Stvoriteľov pohľad prechádzal naprieč všetkým, čo stvoril, a v tej chvíli sa Jeho zrak zastavil na lesoch a vrchoch, na ktoré sa upriamila Jeho myseľ. Keď vyslovil svoje slová, v hustých lesoch a na vrchoch sa objavili tvory, ktoré sa nepodobali žiadnemu z tých, ktoré už existovali. Boli to divoké zvieratá, o ktorých hovorili Božie ústa. S veľkým oneskorením krútili hlavami a švihali chvostami, pričom každé z nich malo svoju jedinečnú tvár. Niektoré mali huňaté kožuchy, iné panciere, niektoré cerili zuby, iné sa uškŕňali, ďalšie mali dlhý krk, iné krátky chvost, niektoré divoké oči, iné plachý pohľad, niektoré sa skláňali, aby žrali trávu, a iným po ústach stekala krv. Niektoré poskakovali na dvoch nohách, iné sa pohybovali na štyroch kopytách, niektoré sa pozerali do diaľky z vrcholcov stromov, vyčkávali v lesoch, hľadali jaskyne na odpočinok, behali a skákali po pláňach, iné sa potulovali po lesoch… Niektoré revali, iné zavýjali, ďalšie štekali a vyli… Niektoré sa ozývali sopránom, iné barytónom, niektoré spievali na plné hrdlo, iné jasne a melodicky… Niektoré boli pochmúrne, iné pekné, ďalšie nechutné, niektoré rozkošné, iné desivé, ďalšie okúzľujúco naivné… Jedno po druhom vychádzali von. Pozrite, aké sú vznešené a mocné, nespútané, bez záujmu o druhých, pričom sa na seba navzájom neobťažujú pozrieť… Každému z nich Stvoriteľ daroval osobitný život, ich vlastnú divokosť a krutosť, a tak sa objavili v lesoch a v horách. Všetkým pohŕdali, boli tak úplne suverénni – napokon, boli skutočnými pánmi vrchov a lesov. Od okamihu, keď Stvoriteľ nariadil ich vznik, si „nárokovali“ na lesy a vrchy, pretože Stvoriteľ už predtým zapečatil ich hranice a určil rozsah ich existencie. Jedine oni boli skutočnými pánmi vrchov a lesov, a preto boli takí divokí a pohŕdaví. Nazývali ich „divokými zvieratami“ výlučne preto, že spomedzi všetkých to boli práve ony, ktoré boli skutočne divoké, surové a neskrotné. Nedali sa skrotiť, takže sa nedali chovať, nemohli žiť v harmónii s ľudstvom ani preň pracovať. Práve preto, že sa nedali chovať a nemohli pracovať pre ľudstvo, museli žiť v odstupe od ľudstva a človek sa k nim nemohol priblížiť. Na druhej strane si práve preto mohli plniť povinnosť, ktorú im zveril Stvoriteľ: strážiť hory a lesy. Ich divokosť chránila hory a strážila lesy a bola najlepšou ochranou a zárukou ich existencie a množenia. Ich divokosť zároveň udržiavala a zabezpečovala medzi všetkým rovnováhu. Ich príchod priniesol horám a lesom podporu a zakotvenie a do nehybných a prázdnych hôr a lesov vlial bezhraničnú energiu a vitalitu. Odteraz sa hory a lesy stali ich trvalým príbytkom a nikdy neprišli o svoj domov, pretože práve kvôli nim sa hory a lesy objavili a existovali. Divé zvieratá si plnili svoju povinnosť a robili všetko, čo mohli, aby ich chránili. Tak aj divé zvieratá prísne dodržiavali nabádanie Stvoriteľa, aby sa držali svojho územia, a naďalej používali svoju zvieraciu prirodzenosť na udržiavanie rovnováhy vo všetkom, čo Stvoriteľ ustanovil, a preukazovali autoritu a moc Stvoriteľa!

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný I