Sväté písmo hovorí: „A Boh riekol: ‚Nech vody hojne prinesú hýbajúce sa živé tvory a vtáctvo, ktoré môže lietať nad zemou na otvorenom nebi.‘ A Boh stvoril veľké veľryby a každé živé stvorenie, ktoré sa pohybuje a ktoré vody hojne prinášali, podľa ich druhu a všetko okrídlené vtáctvo podľa jeho druhu. A Boh videl, že je to dobré.“ (Gn 1, 20-21) Sväté písmo nám jasne hovorí, že v tento deň Boh stvoril tvory vo vodách a nebeské vtáky, čo znamená, že stvoril rôzne ryby a vtáky a roztriedil ich podľa druhu. Takto sa zem, obloha a vody obohatili o Božie stvorenstvo…

Keď zazneli Božie slová, uprostred slov Stvoriteľa okamžite vznikol nový život, každý v inej podobe. Objavili sa na svete, bojujúc o svoje miesto, skákali, šantili od radosti… Vo vode plávali ryby všetkých tvarov a veľkostí, z piesku sa vynárali mäkkýše všetkých druhov, tvory so šupinami, ulitami a bez chrbtice narýchlo pribúdali v rôznych podobách, či už veľké alebo malé, dlhé alebo krátke. Rovnako aj rôzne druhy morských rias začali svižne rásť. Pohojdávali sa podľa pohybu rôznych vodných živočíchov, vlnili sa a pobádali stojaté vody, akoby im chceli povedať: „Pohnite si! Priveďte svojich priateľov! Lebo už nikdy nebudete sami!“ Od chvíle, keď sa vo vode objavili rozmanité živé tvory, ktoré stvoril Boh, každý svieži nový život prinášal do vôd, ktoré boli tak dlho pokojné, vitalitu a ohlasoval nové obdobie… Od toho okamihu sa k sebe pritúlili, robili si navzájom spoločnosť a nedržali si od seba odstup. Voda existovala pre tvory v nej, živila každý život, ktorý bol v jej objatí, a každý život existoval vďaka vode, pretože ho živila. Každý z nich daroval život tomu druhému a zároveň rovnakým spôsobom svedčil o zázračnosti a veľkosti Stvoriteľovho stvorenia a neprekonateľnej moci Stvoriteľovej autority…

Keď more prestalo mlčať, aj obloha sa začala napĺňať životom. Jeden po druhom vylietali na oblohu zo zeme veľkí i malí vtáci. Na rozdiel od morských tvorov mali krídla a perie pokrývajúce ich štíhle a ladné postavy. Mávali krídlami, hrdo a pyšne ukazovali svoje nádherné perie ako aj jedinečné činnosti a zručnosti, ktoré im udelil Stvoriteľ. Voľne sa vznášali a obratne poletovali medzi nebom a zemou, cez pasienky a lesy… Boli miláčikmi vzduchu a celého sveta. Čoskoro sa stali spojivom medzi nebom a zemou a odovzdávali posolstvá všetkým stvoreniam… Spievali, radostne poletovali a do tohto kedysi prázdneho sveta priniesli veselosť, smiech a živosť… Svojím čistým, melodickým spevom a slovami vo svojich srdciach chválili Stvoriteľa za život, ktorý im daroval. Veselo tancovali, aby ukázali dokonalosť a zázračnosť Stvoriteľovho stvorenia, a celý svoj život zasvätili tomu, aby svedčili o autorite Stvoriteľa prostredníctvom výnimočného života, ktorý im daroval…

Bez ohľadu na to, či sa nachádzali vo vode alebo na oblohe, toto veľké množstvo živých tvorov v rôznych formách života existovalo z príkazu Stvoriteľa a zhromažďovali sa podľa príslušných druhov – a tento zákon, toto pravidlo, bolo pre všetky stvorenia nemenné. Nikdy sa neodvážili prekročiť hranice, ktoré im určil Stvoriteľ, a ani toho neboli schopné. Tak, ako im to určil Stvoriteľ, žili a rozmnožovali sa a prísne dodržiavali životný štýl a zákony, ktoré im určil. Vedome sa riadili Jeho nevyslovenými príkazmi, nebeskými nariadeniami a predpismi, ktoré im dal, a to až dodnes. Svojím osobitným spôsobom sa so Stvoriteľom rozprávali, naučili sa vážiť si Jeho význam a poslúchali Jeho príkazy. Nikto nikdy neprekročil autoritu Stvoriteľa a Jeho zvrchovanosť a príkazy nad nimi sa uskutočňovali v Jeho myšlienkach. Neodzneli žiadne slová, ale autorita, ktorá bola vlastná iba Stvoriteľovi, v tichosti ovládala všetko, čo nemalo schopnosť reči a líšilo sa od ľudstva. Uplatňovanie Jeho moci týmto osobitným spôsobom primälo človeka k tomu, aby nadobudol nové poznanie a vytvoril si nový obraz o jedinečnej moci Stvoriteľa. A práve na tomto mieste vám musím povedať, že v tento nový deň sa pri uplatňovaní Stvoriteľovej autority opäť raz preukázala Jeho jedinečnosť.

Poďme sa pozrieť na poslednú vetu tohto úryvku Písma: „Boh videl, že je to dobré.“ Čo to podľa vás znamená? V týchto slovách sú obsiahnuté Božie emócie. Boh sledoval, ako všetko, čo stvoril, vzniká a upevňuje sa vďaka Jeho slovám a postupne sa začína meniť. Bol v tej chvíli Boh spokojný s rozličnými vecami, ktoré stvoril svojimi slovami, a s rôznymi činmi, ktoré vykonal? Odpoveď znie: „Boh videl, že je to dobré.“ Ako tomu rozumiete? Čo znamená, že „Boh videl, že je to dobré“? Čo to symbolizuje? Znamená to, že Boh disponoval mocou a múdrosťou, aby uskutočnil to, čo naplánoval a ustanovil, a dosiahol ciele, ktoré si vytýčil. Keď Boh dokončil všetky úlohy, pociťoval ľútosť? Odpoveď zostáva rovnaká: „Boh videl, že je to dobré.“ Inými slovami, nielenže necítil žiadnu ľútosť, ale naopak, bol spokojný. Čo teda znamená, že nepociťoval žiadnu ľútosť? To, že Boží plán je dokonalý, Jeho moc a múdrosť sú dokonalé a že takáto dokonalosť sa dá dosiahnuť len vďaka Jeho autorite. Keď človek vykonáva nejakú úlohu, môže tak ako Boh vidieť, že je to dobré? Môže všetko, čo človek robí, dosiahnuť dokonalosť? Môže človek niečo dokončiť raz a navždy? Tak ako sa hovorí, že „nič nie je dokonalé, len lepšie“, nič z toho, čo človek urobí, nemôže dosiahnuť dokonalosť. Keď Boh videl, že všetko, čo urobil a dosiahol, je dobré, a všetko, čo stvoril, sa ustanovilo podľa Jeho slov, teda keď „Boh videl, že je to dobré“, všetko, čo stvoril, nadobudlo trvalú podobu, bolo roztriedené podľa druhu a dostalo pevné miesto, účel a úlohu, a to raz a navždy. Ich úlohu medzi všetkými vecami a cestu, ktorú musia podstúpiť počas Božieho riadenia všetkého, navyše Boh už vopred určil a boli nemenné. Bol to nebeský zákon, ktorý Stvoriteľ vytvoril pre všetko.

„Boh videl, že je to dobré.“ Tieto jednoduché, nedocenené slová, ktoré sa tak často ignorujú, sú slovami nebeského zákona a nebeského nariadenia, ktoré dal Boh všetkým stvoreniam. Sú ďalším stelesnením Stvoriteľovej autority, ktorá je praktickejšia a dôkladnejšia. Prostredníctvom svojich slov mohol Stvoriteľ nielen získať všetko, čo si predsavzal, a dosiahnuť, čo si zaumienil, ale aj kontrolovať svojimi rukami všetko, čo stvoril, a riadiť všetky veci, ktoré stvoril, a navyše všetko bolo systematické a pravidelné. Na základe Jeho slova sa všetky veci aj množili, existovali a zanikali, ba čo viac, na základe Jeho autority existovali uprostred zákona, ktorý ustanovil, a nikto z nich nebol oslobodený! Tento zákon začal platiť v okamihu, keď „Boh videl, že je to dobré“, a bude existovať, pretrvávať a fungovať v záujme Božieho plánu riadenia až do dňa, keď ho Stvoriteľ zruší! Jedinečná autorita Stvoriteľa sa prejavovala nielen v Jeho schopnosti stvoriť všetky veci a prikázať im, aby vznikli, ale aj v Jeho schopnosti vládnuť a mať nad všetkými vecami zvrchovanosť, obdarovať ich životom a vitalitou, a okrem toho spôsobiť, aby sa raz a navždy všetko, čo stvorí podľa svojho plánu, objavilo a existovalo vo svete, ktorý stvoril, v dokonalom tvare, dokonalej štruktúre a dokonalej úlohe. Tak sa to prejavilo aj v tom, že myšlienky Stvoriteľa nepodliehali žiadnym obmedzeniam, neboli obmedzené časom, priestorom ani zemepisom. Tak ako Jeho autorita, aj Jeho jedinečná totožnosť zostane nezmenená naveky vekov. Jeho autorita bude vždy zobrazením a symbolom Jeho jedinečnej totožnosti a Jeho autorita bude navždy existovať súčasne s Jeho totožnosťou!

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný I