Ak chce človek podať svedectvo o Bohu a zhanobiť veľkého červeného draka, musí byť zásadový a musí splniť jednu podmienku: musí milovať Boha vo svojom srdci a vstúpiť do Jeho slov. Ak nevstúpiš do Božích slov, nebudeš mať ako zhanobiť satana. Skrze rastu budeš počas svojho života vzdorovať veľkému červenému drakovi a privedieš ho k úplnému poníženiu. Len tak naozaj zhanobíš veľkého červeného draka. Čím viac si ochotný osvojiť si Božie slová, tým väčší bude dôkaz tvojej lásky k Bohu a tvojho odporu k veľkému červenému drakovi. Čím viac sa podriadiš slovám Božím, tým väčší bude dôkaz tvojej túžby po pravde. Ľudia, ktorí netúžia po Božích slovách, sú ľudia bez života. Takíto ľudia sú ľuďmi mimo Božích slov, ktorí patria k náboženstvu. Ľudia, ktorí skutočne veria v Boha, majú hlbšie poznanie o Božích slovách prostredníctvom jedenia a pitia Jeho slov. Ak netúžiš po Božích slovách, potom nemôžeš skutočne Jeho slová jesť a piť a ak nepoznáš slová Božie, potom nemáš možnosť svedčiť o Bohu či uspokojovať Ho.

Ako by mal človek v rámci viery v Boha spoznať Boha? Človek by mal spoznať Boha na základe Božích slov a diela dneška, bez okolkov a úskokov, a predovšetkým by mal poznať Božie dielo. Toto je základ poznania Boha. Všetky tie rôzne bludy, ktorým chýba čisté pochopenie slov Božích, sú náboženské predstavy, sú to skreslené chápania. Najväčšou danosťou náboženských osobností je schopnosť brať Božie slová tak, ako boli chápané v minulosti a konfrontovať ich s Božími slovami dneška. Ak sa pri službe dnešnému Bohu pridŕžaš vecí zjavených osvietením Ducha Svätého v minulosti, potom tvoja služba spôsobí narušenie a tvoje praktizovanie viery bude zastarané, nebude ničím iným ako náboženským obradom. Ak veríš, že tí, ktorí slúžia Bohu, musia byť navonok okrem iného pokorní a trpezliví a ak dnes tento druh vedomostí uvádzaš do praxe, potom je takéto poznanie náboženskou predstavou. Takéto praktizovanie viery sa stalo pokryteckým divadlom. Slovné spojenie „náboženské predstavy“ sa vzťahuje na veci, ktoré sú prežité a zastarané (vrátane chápania slov predtým vyslovených Bohom a svetla priamo zjaveného Duchom Svätým), a ak sa dnes uvádzajú do praxe, potom narúšajú Božie dielo a neprinášajú pre človeka žiadny úžitok. Ak ľudia nie sú schopní zbaviť sa tých vecí, ktoré patria k náboženským predstavám, potom sa tieto veci stanú veľkou prekážkou pri ich službe Bohu. Ľudia s náboženskými predstavami nemajú ako držať krok s dielom Ducha Svätého, zaostávajú o krok pozadu, neskôr o dva. Je to preto, že tieto náboženské predstavy spôsobujú, že človek sa stáva mimoriadne samospravodlivým a arogantným. Boh nepociťuje nostalgiu za tým, čo povedal a urobil v minulosti. Ak je niečo zastarané, On sa toho zbaví. Naozaj sa nedokážeš vzdať svojich predstáv? Ak sa držíš slov, ktoré Boh povedal v minulosti, vari to dokazuje, že poznáš Božie dielo? Ak dnes nedokážeš prijať svetlo Ducha Svätého a namiesto toho sa držíš svetla minulosti, vari to svedčí o tom, že kráčaš v Božích šľapajach? Stále sa nedokážeš vzdať náboženských predstáv? Ak je to tak, potom sa stávaš niekým, kto Bohu odporuje.

Ak sa ľudia chcú zbaviť náboženských predstáv, nebudú filozofovať o Božích slovách a Božom diele dneška, ale priamo sa podriadia. Aj keď sa dnešné Božie dielo zjavne nepodobá tomu minulému, aj tak môžeš zanechať názory minulosti a priamo sa podriadiť Božiemu dielu dneška. Ak si schopný pochopiť, že dnes musíš dať Božiemu dielu čestné miesto, bez ohľadu na to, ako Boh konal v minulosti, potom si sa dokázal vzdať svojich predstáv, podriaďuješ sa Bohu a si schopný podriadiť sa dielu a slovám Božím a kráčať v Jeho šľapajach. V tomto budeš niekým, kto sa skutočne podriaďuje Bohu. Neanalyzuješ ani neriadiš Božie dielo. Je to akoby Boh zabudol na svoje predchádzajúce dielo a aj ty si naň zabudol. Prítomnosť je prítomnosť a minulosť je minulosť a keďže dnes Boh odložil to, čo urobil v minulosti, nemal by si sa tým zaoberať. Iba taký človek sa skutočne podriaďuje Bohu a úplne sa vzdáva svojich náboženských predstáv.

Keďže v Božom diele stále dochádza k vývoju k novému, je tu dielo, ktoré sa stáva prežitým a starým popri tom, ako vzniká nové dielo. Tieto rozličné druhy diela – staré a nové – nie sú protichodné, ony sa vzájomne dopĺňajú, každý krok vyplýva z predošlého. Keďže vzniká nové dielo, starých vecí sa treba, samozrejme, zbaviť. Napríklad niektoré z dlhoročných zvyklostí a zaužívaných ľudských prísloví, spolu s mnohoročnými skúsenosťami a učením človeka, vytvorili v mysli človeka najrôznejšie formy predstáv. To, že Boh ešte úplne neodhalil svoju pravú tvár a vrodenú povahu človeku, spolu s rozšírením tradičných teórií z dávnych čias počas mnohých rokov tvorí ešte priaznivejšie okolnosti na to, aby si človek vytvoril takéto predstavy. Dá sa povedať, že v priebehu ľudskej viery v Boha viedol vplyv rôznych predstáv v ľuďoch k neustálemu formovaniu a vývoju všemožných chápaní predstáv o Bohu, čo spôsobilo, že mnohí nábožní ľudia slúžiaci Bohu sa stali Jeho nepriateľmi. Takže čím silnejšie sú náboženské predstavy ľudí, tým viac odporujú Bohu a tým viac sú Božími nepriateľmi. Božie dielo je vždy nové, nikdy nie staré. Nikdy nevytvára učenie. Naopak, neustále sa mení a vo väčšej či menšej miere sa obnovuje. Takéto pôsobenie je vyjadrením vrodenej povahy samotného Boha. Je to tiež prirodzená zásada Božieho diela a jeden z prostriedkov, ktorými Boh uskutočňuje svoje riadenie. Ak by Boh nekonal týmto spôsobom, človek by sa nezmenil, ani by nemohol poznať Boha a satan by nebol porazený. V Jeho diele sa teda neustále vyskytujú zmeny, ktoré sa zdajú nevyspytateľné, ale v skutočnosti sú pravidelné. Spôsob, akým človek verí v Boha, je však celkom odlišný. Drží sa starých známych učení a systémov a čím sú staršie, tým sú preňho lepšie. Ako by aj mohla hlúpa ľudská myseľ, myseľ neoblomná ani kameň, prijať toľko nepochopiteľných nových Božích diel a slov? Človek má odpor k takému Bohu, ktorý sa vždy mení a nikdy neostáva pri starom. Jemu sa páči len ten starý Boh, ten starec s bielymi vlasmi vrastený na mieste. Boh a človek teda vidia každý svoje, a tak sa človek stal Božím nepriateľom. Mnohé z týchto rozporov existujú aj dnes, v čase, keď Boh už takmer šesťtisíc rokov koná nové dielo. Nedajú sa teda napraviť. Azda je to kvôli tvrdohlavosti človeka alebo neporušiteľnosti Božích správnych ustanovení človekom. No títo duchovní, muži aj ženy, stále lipnú na starých plesnivých knihách a spisoch, zatiaľ čo Boh pokračuje vo svojom nedokončenom riadení, ako keby nikto nebol po Jeho boku. Hoci tieto rozpory znepriateľujú Boha a človeka a sú dokonca neriešiteľné, Boh im nevenuje žiadnu pozornosť, akoby tu ani neboli. Človek sa však stále drží svojich presvedčení a predstáv a nikdy ich neopúšťa. Jedna vec je však zrejmá: aj keď sa človek neodchýli od svojho postoja, Božie nohy stále kráčajú a On vždy mení svoj postoj podľa prostredia. Nakoniec je to človek, ktorý bude porazený bez boja. Boh je medzitým najväčším nepriateľom všetkých svojich porazených protivníkov a je tiež víťazom ľudstva, porazeného aj neporazeného. Kto môže súťažiť s Bohom a zvíťaziť? Zdá sa, že ľudské predstavy pochádzajú od Boha, pretože mnohé z nich sa zrodili v dôsledku pôsobenia Boha. Boh však kvôli tomu neodpúšťa človeku a navyše nechrlí chválu na človeka za to, že v nadväznosti na Jeho dielo vyrába „pre Boha“ hromadu vecí, ktoré s Jeho dielom nemajú nič spoločné. Je však nesmierne znechutený ľudskými predstavami a starými zbožnými presvedčeniami a ani sa nehlási k dátumu, kedy sa tieto predstavy prvýkrát objavili. Vôbec neakceptuje, že tieto predstavy sú výsledkom Jeho diela, lebo predstavy o človeku šíri človek. Ich zdrojom sú myšlienky a myseľ človeka – nie Boha, ale satana. Božím úmyslom vždy bolo, aby Jeho dielo bolo nové a živé, nie staré a mŕtve, a to, čo má človek dodržiavať, sa mení s vekom a obdobím a nie je večné a nemenné. Je to preto, že On je Boh, ktorý dosiahol to, že človek žije a je nový, a nie diabol, ktorý spôsobuje, že človek zomiera a starne. Stále tomu nerozumieš? Máš predstavy o Bohu a nedokážeš sa ich zbaviť, pretože si úzkoprsý. Nie je to preto, že by bolo v Božom diele príliš málo zmyslu, ani preto, že by Jeho dielo nebralo ohľad na ľudské pocity, ani to nie je preto, že by Boh vždy nedbal na svoje povinnosti. Nevieš sa vzdať svojich predstáv, pretože ti príliš chýba podriadenosť a pretože sa ani v najmenšom nepodobáš na stvorenú bytosť. Nie je to preto, že by ti Boh veci sťažoval. Toto všetko si spôsobil ty a vôbec to s Bohom nesúvisí. Všetko utrpenie a nešťastie vytvára človek. Božie myšlienky sú vždy dobré: nechce v tebe vytvárať predstavy, ale želá si, aby si sa v priebehu vekov menil a obnovoval. Napriek tomu nevieš, čo je pre teba dobré, a vždy to buď skúmaš, alebo analyzuješ. Nie je to tak, že by ti Boh sťažoval veci, ale že nemáš bohabojné srdce a si príliš vzdorovitý. Drobné stvoreniatko, ktoré sa opovažuje vziať nejakú bezvýznamnú časť toho, čo predtým Boh dal, potom sa otočí a použije ju na útok proti Bohu – nie je to vzdorovitosť človeka? Dá sa povedať, že ľudia sú úplne nespôsobilí k tomu, aby vyjadrili svoje názory pred Bohom. Tým menej sú spôsobilí k tomu, aby sa vyjadrovali v tom svojom bezcennom, smradľavom, zhnitom a kvetnatom jazyku, ako sa im len zachce, o tých odporných zatuchnutých predstavách ani nehovoriac. Či nie sú ešte bezcennejšie?

Ten, kto skutočne slúži Bohu, je človek, ktorý sa prispôsobuje Božej vôli, je vhodný na to, aby ho Boh použil, a dokáže sa vzdať náboženských predstáv. Ak si želáte, aby jedenie a pitie Božích slov bolo účinné, potom sa musíte vzdať svojich náboženských predstáv. Ak chcete slúžiť Bohu, potom je ešte potrebnejšie najprv zanechať náboženské predstavy a vo všetkom sa podriadiť slovám Božím. Tým by sa mal vyznačovať ten, kto slúži Bohu. Ak ti chýba toto poznanie, potom akonáhle budeš slúžiť, spôsobíš narušenie a nepokoj. A ak sa budeš držať svojich predstáv, potom ťa Boh bezpochyby zrazí k zemi tak, že už nikdy nevstaneš. Vezmime si napríklad súčasnosť: mnohé z výrokov a diela dneška nie sú v súlade s Bibliou a s dielom, ktoré Boh vykonal predtým. A ak nemáš túžbu podriadiť sa, potom môžeš kedykoľvek padnúť. Ak chceš slúžiť v súlade s Božou vôľou, najprv sa musíš zbaviť náboženských predstáv a poopraviť si svoje vlastné názory. Veľa z toho, čo bude povedané, nebude v súlade s tým, čo bolo povedané v minulosti, a ak ti teraz chýba vôľa podriadiť sa, nebudeš schopný kráčať po ceste, ktorá je pred tebou. Ak sa v tebe zakorenila jedna z Božích metód práce a ty ju nikdy neopustíš, potom sa táto metóda stane tvojou náboženskou predstavou. Ak sa v tebe zakorenilo to, čím Boh je, potom si dospel k pravde a ak sa slová a pravda Boha môžu stať tvojím životom, nebudeš už mať o Bohu žiadne predstavy. Tí, ktorí dospeli k pravému poznaniu Boha, nebudú mať žiadne predstavy a nebudú sa riadiť učením.

Polož si tieto otázky a buď ostražitý:

1. Vyrušuje tvoje vnútorné poznanie službu Bohu?

2. Koľko náboženských zvyklostí pestuješ vo svojom každodennom živote? Ak zbožnosť iba predstieraš, znamená to, že tvoj život dospel a dozrel?

3. Keď ješ a piješ slová Božie, dokážeš sa vzdať svojich náboženských predstáv?

4. Keď sa modlíš, dokážeš sa odosobniť od náboženských ceremónií?

5. Si tým, o koho sa Boh môže oprieť?

6. Koľko z tvojich vedomostí o Bohu obsahuje náboženské predstavy?