Koľko náboženských praktík dodržiavaš? Koľkokrát si sa vzbúril proti slovu Boha a išiel si svojou vlastnou cestou? Koľkokrát si vykonával Božie slovo, pretože si skutočne bral ohľad na to, čo mu leží na srdci, a snažil sa uspokojiť Jeho vôľu? Treba rozumieť slovu Boha a podľa toho ho vykonávať. Buď zásadový vo všetkých svojich činoch a skutkoch, ale to neznamená dodržiavať pravidlá alebo robiť niečo neochotne, len preto, aby to ostatní videli; práve naopak, znamená to uplatňovať pravdu a žiť podľa slova Boha. Jedine takéto praktizovanie uspokojí Boha. To, čo sa páči Bohu, nie je dodržiavanie pravidiel, ale praktizovanie pravdy. Niektorí ľudia majú záľubu v pútaní pozornosti. Pred svojimi bratmi a sestrami rozprávajú, ako sú Bohu zaviazaní, ale za ich chrbtom nepraktizujú pravdu a konajú úplne inak. Nie sú to potom náboženskí farizeji? Človek, ktorý skutočne miluje Boha a prechováva v sebe pravdu, je verný Bohu, ale nevystavuje sa ako taký navonok. Takýto človek je ochotný praktizovať pravdu, keď to vyžaduje situácia, a nehovorí ani nekoná spôsobom, ktorý by bol v rozpore s jeho svedomím. Takýto človek preukazuje múdrosť, keď je to potrebné, a je zásadový vo svojich skutkoch bez ohľadu na okolnosti. Takýto človek dokáže poskytnúť skutočnú službu. Niektorí majú často prázdne reči o tom, ako sú Bohu zaviazaní; trávia svoje dni v obavách, tvária sa neprirodzene a dávajú najavo, akí sú úbohí. Veď je to odporné! Ak by ste sa ich opýtali: „Môžeš mi povedať, čím si Bohu zaviazaný?“, onemeli by. Ak si verný Bohu, nehovor tom navonok, ale preukazuj svoju lásku k Bohu skutočným praktizovaním a modli sa k Nemu s úprimným srdcom. Tí, ktorí k Bohu pristupujú len slovami a povrchne, sú všetci pokrytci! Niektorí pri každej modlitbe hovoria o svojej zaviazanosti voči Bohu a zakaždým sa rozplačú aj bez toho, aby boli pohnutí Duchom Svätým. Takíto ľudia sú posadnutí náboženskými rituálmi a predstavami; žijú z týchto rituálov a predstáv, stále veria, že takéto konanie sa Bohu páči a že Jeho teší povrchná zbožnosť alebo žalostné slzy. Aké dobro môžu priniesť takíto ľudia? Veď je to smiešne! Niektorí predstierajú vľúdnosť, keď hovoria pred druhými, aby všetci videli, akí sú pokorní. Niektorí sú pred druhými úmyselne úslužní a správajú sa ako jahňatá bez toho, aby prejavili čo i len štipku sily. Je to spôsob hodný ľudí kráľovstva? Ľudia kráľovstva by mali byť živí a slobodní, nevinní a otvorení, čestní a milí a majú žiť v stave slobody. Mali by mať charakter a dôstojnosť a mali by byť schopní stáť si za svedectvom všade, kam idú; takíto ľudia sú milí Bohu aj ľuďom. Od nováčikov vo viere sa vyžaduje príliš veľa vonkajších praktík; najprv však musia prejsť obdobím, keď sa nimi zaoberajú, a musia prejsť bodom zlomu. Ľudia, ktorí majú vieru v Boha hlboko vnútri, nie sú zvonka odlíšiteľní od ostatných, ale ich činy a skutky sú chvályhodné. Iba takých možno považovať za ľudí žijúcich podľa Božieho slova. Ak každý deň kážeš ľuďom evanjelium a snažíš sa ich priviesť k spáse, ale v konečnom dôsledku stále žiješ podľa pravidiel a učenia, potom nemôžeš prinášať slávu Bohu. Takíto ľudia sú len náboženské figúry a zároveň pokrytci. Keď sa takíto nábožní ľudia zhromaždia, niekto sa opýta: „Sestra, ako sa máš v poslednom čase?“ Ona odpovie: „Cítim sa zaviazaná voči Bohu a nedokážem uspokojiť Jeho vôľu.“ Iný povie: „Aj ja sa cítim zaviazaný voči Bohu a nie som schopný Ho uspokojiť.“ Už z týchto pár viet a slov je jasné, že hlboko vo svojom vnútri majú všeličo nepekné; takéto slová sú úplne odporné a nechutné. Prirodzenosť týchto ľudí je v protiklade s Bohom. Tí, ktorí sa zameriavajú na realitu, komunikujú o všetkom, čo majú na mysli, a otvárajú svoje srdcia v duchovnom spoločenstve. Nezúčastňujú sa na falošných a prázdnych prejavoch zdvorilosti a úslužnosti. Sú vždy priamočiari a nedodržiavajú žiadne svetské pravidlá. Niektorí ľudia majú takú záľubu vo vonkajších skutkoch, že im úplne uniká ich zmysel. Keď niekto spieva, začne tancovať a ani si nevšimne, že mu prihára ryža v hrnci. Takíto ľudia nie sú zbožní ani počestní a sú príliš ľahkovážni. Všetky tieto veci sú prejavom toho, že sú odtrhnutí od reality. Keď niektorí ľudia vykonávajú duchovné spoločenstvo, možno nehovoria o tom, ako sa cítia Bohu zaviazaní, ale hlboko vnútri si zachovávajú pravú lásku k Nemu. To, že cítiš zaviazanosť voči Bohu, nemá nič spoločné s inými ľuďmi; si zaviazaný Bohu, nie ľudstvu. Aký má zmysel, aby si o tom neustále hovoril ostatným? Musíš klásť dôraz na vstup do reality, nie na vonkajšiu horlivosť alebo prejavy. Čoho prejavom sú povrchné dobré skutky ľudí? Sú vyjadrením tela a ani tie najlepšie vonkajšie praktiky nepredstavujú život; sú nanajvýš prejavom tvojej individuálnej povahy. Vonkajšie praktiky ľudstva nemôžu naplniť Božiu túžbu. Neustále hovoríte o svojej zaviazanosti voči Bohu, ale nie si schopný prinášať život iným ani povzbudiť ich srdcia milujúce Boha. Myslíš si, že takýmito skutkami uspokojíš Boha? Máš pocit, že tvoje činy sú v súlade s Božou vôľou a že sú z ducha, ale v skutočnosti sú úplne absurdné! Veríš, že to, čo sa páči tebe a čo si ochotný urobiť ty, je presne to, čo sa páči aj Bohu. Môžu veci, ktoré sa páčia tebe, odzrkadľovať Boha? Môže osobnosť človeka odzrkadľovať Boha? Práve to, čo sa tebe páči, sa Bohu hnusí, a tvoje zvyky nenávidí a odmieta ich. Ak sa cítiš zaviazaný, choď a modli sa pred Bohom; nie je potrebné o tom hovoriť iným. Ak sa nemodlíš pred Bohom a namiesto toho pred druhými neustále upriamuješ pozornosť na seba, môže to uspokojiť Božiu vôľu? Ak svoje skutky robíš vždy len navonok, potom to znamená, že si mimoriadne márniví. Čo sú to za ľudia, ktorí vykonávajú iba povrchné dobré skutky, a chýba im realita? Sú to len pokryteckí farizeji a náboženské figúry. Ak sa nezbavíte svojich vonkajších praktík a nezmeníte sa, potom pokrytectvo vo vás bude rásť ešte viac. Čím väčšie je vaše pokrytectvo, tým väčší odpor kladiete voči Bohu. Takýchto ľudí nakoniec od seba určite odvrhne.