Pokoj a radosť, o ktorých dnes hovorím, nie sú rovnaké, ako tie, v ktoré veríš a ktorým rozumieš. Kedysi si sa domnieval, že znamenali to, že si po celý deň šťastný, že tvoju rodinu netrápi žiadna choroba ani nešťastie, že v srdci cítiš radosť bez najmenšieho náznaku smútku a máš neopísateľný pocit šťastia, bez ohľadu na to, do akej miery sa rozvinul tvoj život. Okrem toho ti zvýšili plat a tvojho syna práve prijali na vysokú školu. S pomyslením na tieto veci si sa modlil k Bohu, a keď si uvidel, že Božia milosť je taká veľká, začal si byť celý rozradostený, uškŕňal si sa od ucha k uchu a nedokázal si Mu prestať ďakovať. Takýto pokoj a radosť nie sú tým pravým pokojom a radosťou, ktoré sa objavia s prítomnosťou Ducha Svätého, pretože pramenia skôr z uspokojenia tela. Mal by si pochopiť, aký je dnes vek; nie je to Vek milosti a už ani čas, kedy sa snažíš nasýtiť sa chlebom. Možno prekypuješ radosťou, lebo tvojej rodine sa vo všetkom darí, no tvoj život je na konci s dychom – Duch Svätý teda nie je s tebou, bez ohľadu na to, aká veľká je tvoja radosť. Získať prítomnosť Ducha Svätého je jednoduché: rob poriadne to, čo máš, dôkladne si plň svoju povinnosť a úlohu ľudskej bytosti a vyzbroj sa vecami, ktoré potrebuješ, aby si vynahradil svoje nedostatky. Ak máš vo svojom živote neustále nejaké bremeno a si šťastný, pretože si si uvedomil pravdu alebo porozumel súčasnému Božiemu dielu, znamená to, že skutočne máš prítomnosť Ducha Svätého. Ak sa ťa prípadne z času na čas zmocní úzkosť, pretože narazíš na problém a nevieš ako ho prekonať, alebo preto, že nerozumieš pravde, o ktorej sa hovorí v duchovnom spoločenstve, dokazuje to, že Duch Svätý je s tebou. To sú bežné stavy životnej skúsenosti. Musíš pochopiť rozdiel medzi tým, keď niekto má prítomnosť Ducha Svätého, a keď mu naopak chýba, a tvoj pohľad na túto vec nesmie byť príliš zjednodušený.

Už prv sa spomínalo, že to, keď má niekto prítomnosť Ducha Svätého a keď na niekoho pôsobí, sú dve rozdielne veci. Normálny stav prítomnosti Ducha Svätého sa u človeka prejavuje tým, že má normálne myšlienky, zdravý rozum a normálnu ľudskú prirodzenosť. Povaha človeka zostane taká, aká bývala, no v jeho vnútri zavládne pokoj a navonok bude mať spôsoby svätca. Taký je človek, keď je s ním Duch Svätý. Keď má niekto prítomnosť Ducha Svätého, jeho uvažovanie je normálne. Keď je hladný, chce sa najesť, keď pociťuje smäd, chce ho uhasiť vodou. … Takéto prejavy normálnej ľudskej prirodzenosti nie sú osvietením Ducha Svätého; ide o bežné ľudské uvažovanie a normálny stav toho, keď má niekto v sebe Jeho prítomnosť. Niektorí ľudia sa mylne domnievajú, že tí, čo majú prítomnosť Ducha Svätého, nepoznajú hlad, necítia únavu a akoby vôbec nemysleli na rodinu, keďže sa takmer úplne odlúčili od tela. V skutočnosti je to tak, že čím viac je Duch Svätý s ľuďmi, tým sú normálnejší. Vedia trpieť a vzdať sa vecí pre Boha, vydať sa Mu a byť Mu oddaní; naviac však zvažujú aj jedlo a oblečenie. Inak povedané, nestratili nič zo svojej normálnej ľudskej prirodzenosti, ktorú by ľudia mali mať, a najmä sú obdarení rozumom. Niekedy čítajú Božie slová a premýšľajú o Božom diele; v srdciach majú vieru a sú ochotní hľadať pravdu. Pôsobenie Ducha Svätého je, samozrejme, založené na tomto základe. Ak ľuďom chýba normálne uvažovanie, tak nemajú rozum – tento stav nie je normálny. Ak ľudia majú normálne uvažovanie a je s nimi Duch Svätý, potom majú určite rozum normálneho človeka, a teda aj normálny stav. Pri prežívaní Božieho diela dochádza k tomu, že človek zažíva pôsobenie Ducha Svätého len občas, zatiaľ čo, keď hovoríme o prítomnosti Ducha Svätého, tá je takmer nepretržitá. Pokým sú rozum a uvažovanie ľudí normálne, a zároveň je normálny aj ich stav, Duch Svätý je nepochybne s nimi. Keď však ľudský rozum a uvažovanie normálne nie sú, potom nie je normálna ani ich ľudská prirodzenosť. Ak máš v sebe v tejto chvíli pôsobenie Ducha Svätého, potom s tebou aj nepochybne bude. Neznamená to však, že keď je s tebou, tak v tebe rozhodne aj pôsobí, pretože Duch Svätý svoje dielo vykonáva v konkrétnych časoch. Jeho prítomnosť môže iba udržiavať normálnu ľudskú existenciu, avšak k Jeho pôsobeniu dochádza len v určitých časoch. Duch Svätý v tebe pôsobí napríklad vtedy, keď ako duchovný vodca alebo zamestnanec farnosti poskytuješ polievanie a obživu ľuďom v cirkvi. V tej chvíli ťa Duch Svätý osvieti, aby si našiel také slová, ktoré budú pre ostatných poučné, a aby si dokázal vyriešiť praktické problémy svojich bratov a sestier. Niekedy ťa Duch Svätý osvieti pri jedení a pití Božích slov istými slovami, ktoré sú obzvlášť relevantné pre tvoje vlastné skúsenosti, čím ti umožní lepšie spoznať vlastné stavy; aj takto vyzerá pôsobenie Ducha Svätého. Niekedy, keď k vám prehováram, počúvate Ma a svoje vlastné stavy dokážete ohodnotiť na základe Mojich slov a niekedy vás tieto slová dojmú alebo inšpirujú; to všetko je pôsobením Ducha Svätého. Niektorí ľudia zvyknú tvrdiť, že v nich Duch Svätý pôsobí neustále. To je nemožné. Ak by povedali, že Duch Svätý je stále s nimi, to by bolo reálne. Ak by tvrdili, že ich uvažovanie a rozum sú vždy normálne, aj to by bolo reálne a svedčilo by to o tom, že je s nimi Duch Svätý. Ak však tvrdia, že v nich pôsobí neustále, že sa im v každej chvíli dostáva Božieho osvietenia a dotyku Ducha Svätého a že neustále nadobúdajú nové poznanie, to v žiadnom prípade nie je normálne! Je to niečo celkom nadprirodzené! Bez najmenších pochýb sú títo ľudia zlými duchmi! Dokonca aj vtedy, keď Boží Duch vstúpi do tela, sú chvíle, keď sa musí najesť a odpočinúť si – o ľuďoch nehovoriac. Zdá sa, že ľudia, ktorých posadli zlí duchovia, nepociťujú telesnú slabosť. Sú schopní všetko opustiť a všetkého sa vzdať, sú oslobodení od pocitov, dokážu zniesť muky bez toho, aby pociťovali čo i len náznak únavy, akoby prekročili hranice tela. Azda to nie je vrcholne nadprirodzené? Pôsobenie zlých duchov je nadprirodzené – žiaden človek by také čosi nedokázal! Ľudia, ktorým chýba schopnosť rozlišovať, sú závistliví, keď takéto osoby vidia: hovoria, že ich viera v Boha je veľká, že z nej priam srší nasadenie a nikdy na nich nebadať ani najmenší náznak slabosti! V skutočnosti sú to všetko prejavy pôsobenia zlého ducha. Normálni ľudia totiž musia mať ľudské slabosti; je to normálny stav tých, ktorí majú v sebe prítomnosť Ducha Svätého.

Čo znamená „pevne si stáť za svojím svedectvom“? Niektorí ľudia hovoria, že nasledujú len podľa daného momentu a neznepokojujú sa tým, či sú schopní získať život; neusilujú sa oň a ani sa od neho neodťahujú. Len uznávajú, že túto etapu diela vykonáva Boh. Azda preto nezlyhávajú vo svojom svedectve? Takíto ľudia ani len nepodávajú svedectvo o svojom podmanení. Tí, čo boli podmanení, nasledujú bez ohľadu na všetko ostatné a vedia sa usilovať o život. Nielenže veria v praktického Boha, ale taktiež sa vedia podriadiť všetkými Božími opatreniami. Toto sú ľudia, ktorí podávajú svedectvo. Tí, ktorí ho nepodávajú, nikdy neusilovali o život a stále nasledujú len tak, že sa ním pretĺkajú. Môžeš síce nasledovať, neznamená to však, že si ťa Boh podmanil, keďže si vôbec nepochopil Jeho súčasné dielo. Na to, aby si ťa Boh podmanil, je potrebné splniť isté podmienky. Nie každý, kto nasleduje, bol podmanený, a keďže vo svojom srdci vôbec nerozumieš tomu, prečo musíš Boha dnešných dní nasledovať, nevieš ani to, ako si sa dopracoval tam, kde si dnes a kto ťa až do dnešného dňa podporoval. Praktizovanie viery v Boha je u niektorých ľudí stále popletené a plné zmätku; to, že nasleduješ teda automaticky neznamená, že podávaš svedectvo. Čo presne je pravé svedectvo? Svedectvo, ktoré sa tu spomína, má dve časti: prvá je svedectvom o tom, že človek bol podmanený a druhá je svedectvom o zdokonalení (kde pôjde prirodzene o svedectvo nasledujúce po veľkých skúškach a súženiach v budúcnosti). Inými slovami, ak dokážeš neochvejne stáť počas súžení a skúšok, podáš druhý krok svedectva. Pre súčasnosť je však rozhodujúci prvý krok svedectva: to, aby človek vedel pevne stáť počas každej zo skúšok napomínania a súdu. Toto je svedectvo o podmanení. Je to tak preto, lebo práve nadišiel čas podmanenia. (Mal by si vedieť, že teraz sa odohráva Božie dielo na zemi; ústredným dielom vteleného Boha na zemi je podmaniť si túto skupinu ľudí na zemi, ktorá Ho nasleduje skrze súd a napomínanie.) To, či si schopný podávať svedectvo o tom, ako si ťa Boh podmanil, alebo nie, nezávisí len od toho, či dokážeš nasledovať až do samého konca. Dôležitejšie je, že to závisí od toho, či vieš pri zažívaní každého kroku Božieho diela skutočne porozumieť Božiemu napomínaniu a súdu a či skutočne vnímaš celé toto dielo. Neprekĺzneš len vďaka tomu, že nasleduješ až do konca. Pri každom jednom napomínaní a súde musíš byť schopný dobrovoľne sa podvoliť, skutočne porozumieť každému kroku diela, ktoré zažívaš, a dôjsť k poznaniu Božej povahy a k tomu, aby si sa jej podriadil hlavné svedectvo o podmanení, ktoré máš podať. Svedectvo o podmanení sa v prvom rade týka tvojho poznania o vtelení Boha. Tento krok svedectva je zásadne o Jeho vtelení. Nezáleží na tom, čo robíš alebo hovoríš pred ľuďmi vo svete, alebo pred tými, čo disponujú mocou; najviac záleží na tom, či si schopný podriadiť sa všetkým slovám vychádzajúcim z Božích úst a celému Jeho dielu. Tento krok svedectva sa preto zameriava na satana a všetkých odporcov Boha – démonov a nepriateľov, ktorí neveria, že Boh sa po druhý raz stane telom a príde, aby vykonal ešte väčšie dielo a ktorí navyše neveria ani v návrat Boha do tela. Inak povedané, zameriava sa na všetkých antikristov – všetkých nepriateľov, ktorí neveria v Božie vtelenie.

To, že na Boha myslíš a túžiš po Ňom, ešte nedokazuje, že si ťa podmanil; závisí to od toho, či veríš, že On je Slovo, ktoré sa stáva telom, či veríš, že Slovo sa stalo telom a či veríš, že Duch sa stal Slovom a Slovo sa zjavilo v tele. Toto je kľúčové svedectvo. Nezáleží na tom, ako nasleduješ ani na tom, ako sa vydávaš; rozhodujúce je, či z tejto normálnej ľudskej prirodzenosti dokážeš odhaliť, že Slovo sa stalo telom a Duch pravdy sa uskutočnil v tele – že celá pravda, cesta a život prišli v tele, že Boží Duch skutočne zostúpil na zem a Duch prišiel v tele. Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že sa to líši od počatia z Ducha Svätého, v tomto diele môžeš jasnejšie vidieť, že Duch sa už uskutočnil v tele, a navyše, že Slovo sa stalo telom a Slovo sa zjavilo v tele. Dokážeš pochopiť pravý význam týchto slov: „Na začiatku bolo Slovo a to Slovo bolo s Bohom a to Slovo znelo Boh.“ Navyše musíš pochopiť, že Slovom dnešných dní je Boh a vidieť, že Slovo sa stáva telom. To je najlepšie svedectvo, aké môžeš podať. Dokazuje to, že máš pravé poznanie o tom, ako sa Boh stáva telom – nielenže Ho dokážeš poznať, ale taktiež si si vedomý toho, že cesta, po ktorej dnes kráčaš, je cestou života a cestou pravdy. Etapa diela, ktorú vykonal Ježiš, iba naplnila podstatu výroku „to Slovo bolo s Bohom“: Božia pravda bola s Bohom a Boží Duch bol s telom a bol s ním nerozlučne spätý. To znamená, že telo vteleného Boha bolo s Božím Duchom, čo ešte väčšmi dokazuje, že vtelený Ježiš bol prvým vtelením Boha. Táto etapa diela presne napĺňa význam obsiahnutý vo výroku „Slovo sa stáva telom“, prepožičiava hlbší význam výroku „to Slovo bolo s Bohom a to Slovo znelo Boh“, a umožňuje ti neochvejne veriť slovám „na začiatku bolo Slovo“. To znamená, že v čase stvorenia mal Boh slová, Jeho slová boli s Ním a boli s Ním nerozlučne späté a v poslednom veku dáva ešte jasnejšie najavo ich moc a autoritu, a umožňuje človeku vidieť všetky Jeho cesty – počuť všetky Jeho slová. Také je dielo posledného veku. Týmto veciam musíš dôkladne porozumieť. Nie je to otázka poznania tela, ale toho, ako ty chápeš telo a Slovo. Je to svedectvo, ktoré musíš podať, a ktoré musia všetci poznať. Keďže toto je dielo druhého vtelenia – a zároveň aj posledný raz, kedy sa Boh stáva telom –, úplne dopĺňa význam vtelenia, dôkladne vykonáva a vynára celé Božie dielo v tele na povrch a zakončuje éru Božieho bytia v tele. Preto musíš poznať význam vtelenia. Nezáleží na tom, ako veľmi ťa zamestnávajú rôzne veci ani ako dobre vykonávaš ďalšie okolité záležitosti; záleží na tom, či sa vtelenému Bohu dokážeš naplno podvoliť a zasvätiť Mu celé svoje bytie a podriadiť sa každému jednu slovu vychádzajúcemu z Jeho úst. To by si mal robiť a toto by si mal dodržiavať.

Posledným krokom svedectva je svedectvo o tom, či dokážeš byť zdokonalený – to znamená, že tým, že si pochopil všetky slová vychádzajúce z úst vteleného Boha, nadobudneš poznanie o Bohu a si si Ním istý, žiješ všetky slová vychádzajúce z Božích úst a spĺňaš podmienky, ktoré od teba žiada (spôsobom, aký mal Peter, a vierou, akú mal Jób), až do takej miery, že sa vieš podriadiť až na smrť, úplne sa Mu vydáš a nakoniec dosiahneš obraz človeka, ktorý spĺňa štandard – inými slovami, obraz niekoho, kto bol po skúsenosti Božieho súdu a napomínania podmanený a zdokonalený. To je konečné svedectvo – svedectvo, ktoré by mal podať ten, kto je nakoniec zdokonalený. To sú dva kroky svedectva, ktoré by si mal podať a ktoré spolu vzájomne súvisia, pričom každý z nich je nevyhnutný. Je tu však jedna vec, ktorú musíš vedieť: svedectvo, ktoré dnes od teba požadujem sa nezameriava na ľudí vo svete ani na žiadneho jednotlivca, ale na to, čo požadujem od teba. Meradlom je to, či Ma dokážeš uspokojiť a či vieš celkom splniť štandardy Mojich požiadaviek, ktoré kladiem na každého z vás. Toto by ste mali pochopiť.