Ježiš počas Veku milosti vyslovil niekoľko slov a vykonal jednu etapu diela. Všetky mali určité pozadie a boli primerané stavom vtedajších ľudí; Ježiš hovoril a konal podľa toho, ako to v danom čase zodpovedalo okolnostiam. Vyriekol tiež niekoľko proroctiev. Predpovedal, že v posledných dňoch príde Duch pravdy a vykoná jednu etapu diela. To znamená, že okrem diela, ktoré mal On sám v danom veku vykonať, nevedel o ničom inom; inými slovami, dielo, ktoré priniesol vtelený Boh, má svoje medze. Preto vykonáva len dielo veku, v ktorom sám pôsobí, a nijaké ďalšie dielo, ktoré s Ním nesúvisí. Ježiš v tom čase nekonal podľa pocitov alebo vízií, ale podľa toho, ako to zapadalo do daného času a kontextu. Nikto Ho neviedol ani neusmerňoval. Celé Jeho dielo bolo Jeho vlastným bytím – dielo, ktoré mal vykonať vtelený Duch Boží, a teda celé dielo, ktoré sa započalo vtelením. Ježiš konal len na základe toho, čo sám videl alebo počul. Inak povedané, Duch konal priamo; nebolo potrebné, aby sa Mu zjavili poslovia a privodili Mu sny ani to, aby Ho osvietilo veľké svetlo, ktoré by Mu umožnilo vidieť. Vďaka tomu, že Jeho dielo sa nezakladalo na pocitoch, konal slobodne a bez zábran. Pri konaní diela teda netápal ani nehádal, ale veci uskutočňoval s ľahkosťou, konal a hovoril podľa svojich vlastných myšlienok a toho, čo videl na vlastné oči, čím poskytol okamžitú obživu každému učeníkovi, ktorý Ho nasledoval. V tomto sa líši dielo Boha od diela ľudí: ľudia pri konaní diela hľadajú a tápajú, stále len napodobňujú a uvažujú podľa základu, ktorý im položili iní, aby dosiahli hlbší vstup. Boh svojím dielom poskytuje to, čím sám je, a koná dielo, ktoré by mal sám vykonávať. Neposkytuje cirkvi obživu skrze poznanie pochádzajúce z diela nejakého človeka. Namiesto toho súčasné dielo vykonáva na základe stavov ľudí. Vykonávanie diela takýmto spôsobom je teda, v porovnaní s ľuďmi, tisíckrát slobodnejšie. Ľuďom sa môže dokonca zdať, že Boh sa nedrží svojej povinnosti, ale koná, ako sa Mu zachce – no celé dielo, ktoré vykonáva, je nové. Ty by si však mal vedieť, že dielo vteleného Boha sa nikdy nezakladá na pocitoch. Keď učeníci, ktorí Ježiša nasledovali, dosiahli v čase, ktorý nastal po tom, ako Ježiš dokončil svoje dielo ukrižovania, vo svojom prežívaní istý bod, cítili, že deň Boží prichádza a čoskoro sa stretnú s Pánom. Mali taký pocit a ten bol pre nich maximálne dôležitý. No v skutočnosti sa na ľudské pocity nedá spoľahnúť. Možno cítili, že sa onedlho ocitnú na konci cesty alebo že všetko, čo vykonali a čo si vytrpeli, nariadil Boh. Pavol tiež povedal, že prišiel na koniec svojej cesty, svoj boj dobojoval a už má pripravený veniec spravodlivosti. Takéto boli jeho pocity, ktoré spísal do apoštolských listov a rozoslal ich cirkvám. Jeho konanie pramenilo z bremena, ktoré pre cirkvi niesol, a Duch Svätý tomu teda nevenoval pozornosť. Keď Pavol vyriekol tieto slová, nepociťoval žiaden nepokoj ani výčitky, a tak veril, že také veci boli nanajvýš normálne a celkom správne, a že pochádzali z Ducha Svätého. Keď sa však na to pozrieme dnes, vidíme, že vôbec nepochádzali z Ducha Svätého. Neboli ničím iným, než klamnými predstavami jedného človeka. Ľudia majú mnoho klamných predstáv a Boh im nevenuje pozornosť ani na ne nevyjadruje žiadne názory, keď sa objavia. Väčšina diela Ducha Svätého sa nevykonáva prostredníctvom ľudských pocitov – Duch Svätý nepôsobí v pocitoch ľudí, teda okrem ťažkých temných časov pred Božím vtelením alebo v období, keď ešte neexistovali apoštoli ani pracovníci. Počas tejto etapy dávalo dielo Ducha Svätého ľuďom určité zvláštne pocity. Napríklad: keď ľudí nevedú Božie slová, pri modlitbe zažívajú neopísateľný pocit šťastia; v srdci cítia radosť, pokoj a ľahkosť. Keď sa im dostane vedenia slov, cítia, ako sa ich duch rozjasní, vo svojich činoch idú cestou praktizovania a zažívajú, samozrejme, pocity pokoja a ľahkosti. Keď ľudia narazia na nebezpečenstvo alebo im Boh zabráni v nejakom konaní, vo svojom srdci cítia nepokoj a nepríjemné pocity. Tieto pocity dáva človeku výhradne Duch Svätý. Ak však nepriateľské prostredie vyvoláva atmosféru strachu, ktorá spôsobuje, že ľudia sú mimoriadne úzkostliví a bojazliví, ide o normálny výraz ľudskej prirodzenosti a nemá to nič spoločné s dielom Ducha Svätého.

Ľudia odjakživa žijú vo svojich vlastných pocitoch a robia tak už mnoho rokov. Keď sú vo svojom srdci pokojní, konajú (veria, že ich ochota je pocitom pokoja), a keď naopak v srdci pociťujú nepokoj, tak nekonajú (veria, že ich neochota alebo odpor je pocitom nepokoja). Ak veci idú hladko, myslia si, že je to Božia vôľa. (V skutočnosti ide o niečo, čo by malo ísť veľmi ľahko, keďže ide o prirodzený zákon vecí.) Keď veci nejdú hladko, domnievajú sa, že to nie je Božia vôľa. Keď narazia na niečo, čo nejde hladko, prestanú. Tieto pocity nie sú presné a konanie na základe nich spôsobí mnohé zdržania. Určite dôjde, napríklad, k ťažkostiam pri uvádzaní pravdy do praxe a najmä pri konaní Božej vôle. Mnohé pozitívne veci bude ťažké uskutočniť. Ako sa zvykne hovoriť: „Cesta k uskutočneniu dobrých vecí je zvyčajne tŕnistá.“ Ľudia majú v skutočnom živote príliš veľa pocitov, takže sa ustavične cítia bezradní a v mnohých veciach neistí. Ak nedokážu porozumieť pravde, nič im nie je jasné. Avšak vo všeobecnosti, keď konajú alebo hovoria na základe svojich pocitov, Duch Svätý na to nebude vôbec reagovať, pokiaľ nejde o niečo, čo by porušovalo hlavné princípy. Je to rovnaké, ako Pavlov pocit „venca spravodlivosti“: po mnohé roky nikto neveril, že boli jeho pocity nesprávne, ani sám Pavol nikdy nemal pocit, že boli jeho pocity mylné. Odkiaľ pramenia ľudské pocity? Sú to reakcie, ktoré pochádzajú z ľudského mozgu – to je samozrejmé. Na základe rozličných prostredí a rôznych situácií vznikajú aj rôzne pocity. Ľudia väčšinou vyvodzujú závery prostredníctvom ľudskej logiky, pomocou ktorej získavajú akýsi súbor vzorcov, čo nakoniec vedie k vzniku mnohých ľudských pocitov. Bez toho, aby si to uvedomovali, vstupujú do vlastných logických záverov, čím sa tieto pocity stávajú niečím, na čo sa ľudia v živote spoliehajú; stáva sa z nich akási citová barlička pre ich život, presne ako Pavlov „veniec spravodlivosti“ alebo „stretnutie s Pánom vo vzduchu“ od kazateľa Witnessa Leeho. Boh nemá takmer žiadnu možnosť do týchto ľudských pocitov zasiahnuť, a musí ich nechať, aby sa vyvíjali tak, ako chcú. Dnes som k tebe priamo prehováral o rôznych aspektoch pravdy. Ak sa budeš naďalej riadiť svojimi pocitmi, neznamená to, že stále žiješ v nejasnosti? Neprijímaš slová, ktoré boli jasne zamýšľané pre teba a stále sa spoliehaš na svoje osobné pocity. Nie si azda preto ako slepec, ktorý sa snaží nahmatať slona? A čo nakoniec získaš?

Celé dielo, ktoré dnes vtelený Boh vykonal, je skutočné. Nie je to niečo, čo môžeš cítiť alebo niečo, čo si dokážeš predstaviť, a už vôbec to nie je niečo, o čom môžeš vyvodzovať závery – je to len čosi, čo pochopíš až vo chvíli, keď sa dozvieš fakty. Niekedy, keď sa tak aj stane, stále nebudeš jasne vidieť a ľudia to nepochopia dovtedy, kým Boh osobne nezasiahne a do značnej miery neobjasní skutočné fakty o tom, čo sa deje. Medzi učeníkmi bolo v čase, keď nasledovali Ježiša, mnoho klamných predstáv. Verili, že sa blíži deň Boží a oni čoskoro zomrú pre Pána a budú sa môcť stretnúť s Pánom Ježišom. Pre tento pocit čakal Peter celých sedem rokov – avšak tento deň stále nenadišiel. Cítili, že ich životy dozreli; pocity v ich vnútri sa znásobovali, až sa stali ešte naliehavejšie, ale zažili mnohé zlyhania a nedokázali uspieť. Sami nevedeli, čo sa deje. Mohlo sa niečo, čo skutočne pochádza z Ducha Svätého, nenaplniť? Ľudské pocity nie sú spoľahlivé. Keďže ľudia majú svoje vlastné spôsoby myslenia a predstavy, vytvárajú si množstvo asociácií na základe momentálneho kontextu a stavov. Najmä keď sa prihodí niečo ľuďom, ktorých spôsoby myslenia sú zdravé, príliš sa rozvášnia, nemôžu si pomôcť, a tak si vytvárajú množstvo asociácií. Týka sa to najmä takzvaných „odborníkov“ so vznešenými vedomosťami a teóriami, ktorých asociácie sú po mnohých rokoch zaoberania sa svetom ešte početnejšie; bez toho, aby si to uvedomovali, im tieto asociácie ovládnu srdce a stanú sa z nich mimoriadne silné pocity a oni sú s nimi spokojní. V situáciách, keď chcú ľudia niečo vykonať, sa v nich objavia pocity a predstavy a oni si myslia, že sú správne. Neskôr, keď vidia, že sa nenaplnili, nedokážu prísť na to, čo sa pokazilo. Možno veria, že Boh svoj plán zmenil.

Je nevyhnutné, aby mali všetci ľudia pocity. Vo Veku zákona mali tiež mnohí ľudia určité pocity, no bolo v nich menej omylov ako u ľudí v súčasnosti. Dôvodom bolo to, že vtedy mohli ľudia uzrieť Jahveho zjavenie; mohli vidieť poslov a mali sny. Dnešní ľudia nemôžu mať vízie ani vidieť poslov, a tak sa počet omylov v ich pocitoch znásobil. Keď majú dnešní ľudia pocit, že niečo je obzvlášť správne a idú to uviesť do praxe, Duch Svätý im nič nevytýka a vo vnútri sú veľmi pokojní. Až keď to urobia, tak si prostredníctvom spoločenstva a čítania Božích slov uvedomia, že sa mýlili. Jedným z aspektov tejto skutočnosti je to, že sa ľuďom nezjavujú žiadni poslovia, sny sú len veľmi zriedkavé a ľudia na oblohe nevidia žiadne vízie. Ďalším aspektom je, že Duch Svätý v ľuďoch nezvyšuje mieru svojich výčitiek ani disciplinovania; nemajú v sebe takmer žiadne dielo Ducha Svätého. A preto, ak ľudia nejedia a nepijú Božie slová, nehľadajú pravdu praktickým spôsobom a nechápu cestu praktizovania, nebudú nič žať. Princípy diela Ducha Svätého sú nasledovné: nevenuje svoju pozornosť ničomu, čo sa netýka Jeho diela; ak niečo nie je v rozsahu Jeho právomocí, nikdy nezasahuje ani sa neprihovára, čím umožňuje ľuďom, aby robili problémy, aké sa im len zachce. Môžeš robiť, čo chceš, ale nadíde deň, keď sa pristihneš pri tom, že ťa zasiahla panika a bezradnosť. Boh pracuje sústredene vo svojom vlastnom tele a nikdy nezasahuje do diela človeka. Svetu ľudí sa skôr zďaleka vyhýba a koná dielo, ktoré by mal konať. Nebude sa ti vyčítať, ak dnes urobíš niečo zlé, ani nebudeš odmenený, ak zajtra vykonáš niečo dobré. Sú to ľudské záležitosti a nemajú najmenší súvis s dielom Ducha Svätého – to nie je vôbec v rozsahu Môjho diela.

Peter v čase, keď konal dielo, vyriekol mnoho slov a vykonal veľa práce. Je možné, že nič z toho nepramenilo z ľudských myšlienok? Je nemožné, aby to všetko pochádzalo výhradne z Ducha Svätého. Peter bol len Božím stvorením, nasledovníkom, bol Petrom a nie Ježišom a ich podstaty neboli rovnaké. Aj keď Petra vyslal Duch Svätý, nie všetko, čo vykonal, pochádzalo z Ducha Svätého, keďže bol koniec-koncov stále človekom. Aj Pavol vyriekol mnoho slov a cirkvám napísal nemalé množstvo apoštolských listov, pričom niektoré z nich sú zozbierané v Biblii. Duch Svätý nevyjadril žiadne názory, pretože v tom čase Pavla používal. Nadobudol nejaké skúsenosti a poznanie, zapísal si ich a posunul ich ďalej svojim bratom a sestrám v Pánovi. Ježiš na to nijako nezareagoval. Prečo ho vtedy Duch Svätý nezastavil? Nezastavil ho preto, lebo existujú isté nečisté veci, ktoré pramenia z normálneho spôsobu myslenia ľudí; tomu sa nedá vyhnúť. Navyše jeho činy sa nedostali až do bodu, že by niečo narušovali alebo vyrušovali. Keď existuje takýto druh diela ľudskej prirodzenosti, ľudia to ľahšie prijímajú. Za predpokladu, že nečisté veci z normálneho spôsobu myslenia človeka nič nenarúšajú, pokladajú sa za normálne. Inými slovami sú všetci ľudia s normálnym spôsobom myslenia schopní takto myslieť. Keď ľudia žijú v tele, majú svoje vlastné spôsoby myslenia, no neexistuje spôsob, ako ich vyplieť. Avšak po tom, ako na chvíľu zažijú Božie dielo a pochopia niekoľko právd, bude týchto spôsobov myslenia menej. Keď zažijú viac vecí, budú schopní vidieť jasne, a teda budú veci menej narúšať. Inak povedané, keď sa ľudské predstavy a logické závery vyvrátia, zmiernia sa aj ich abnormálne pocity. Všetci tí, ktorí žijú v tele, majú svoj vlastný spôsob myslenia, ale nakoniec ich Boh spracuje do takej miery, že ich spôsob myslenia už nebude môcť rušiť, viac sa na pocity vo svojom živote nebudú spoliehať, ich skutočné duchovné postavenie bude rásť a oni budú schopní žiť v realite podľa Božích slov a už viac nebudú robiť veci, ktoré sú nejasné či prázdne, a následne ani veci, ktoré spôsobujú narušenia. Takýmto spôsobom už nebudú mať klamné predstavy a od tejto chvíle budú ich činy zároveň ich skutočným duchovným postavením.