Z ľudského hľadiska nemožno urobiť potomkov Moába úplnými a ani na to nie sú oprávnení. Na druhej strane, deti Dávida určite majú nádej a naozaj ich možno urobiť úplnými. Ak je niekto potomkom Moába, nemožno ho urobiť úplným. Dokonca ani teraz ešte nepoznáte význam diela, ktoré je medzi vami vykonávané. V tejto fáze stále nosíte vo svojich srdciach vyhliadky do budúcnosti a nechcete sa ich vzdať. Nikto sa nestará, prečo si Boh v súčasnosti vybral, že bude konať dielo na takej nehodnej skupine ľudí, ako ste vy. Mohlo sa stať, že vo svojom diele spravil chybu? Že na okamih čosi prehliadol? Prečo Boh, ktorý vždy vedel, že ste deťmi Moába, zostúpil, aby konal práve medzi vami? Nikdy vám to nenapadlo? Boh to pri konaní svojho diela nikdy nezvažuje? Správa sa nerozvážne? Či nevedel od začiatku, že ste potomkami Moába? Nedokážete uvažovať o týchto veciach? Kam zmizli vaše predstavy? Zmenilo sa vaše triezve uvažovanie k horšiemu? Kam sa podela vaša bystrosť a múdrosť? Ste takí veľkomyseľní, že nedbáte na také drobné záležitosti? Keď ide o veci ako vaše vyhliadky do budúcnosti a váš vlastný osud, vaše mysle sú veľmi citlivé, ale keď ide o niečo iné, sú otupené, hlúpe a úplne neznalé. V čo vlastne veríte? Vo svoje budúce vyhliadky? Alebo v Boha? Nie je všetko to, v čo veríš, tvojím krásnym konečným osudom? Nie sú to tvoje budúce vyhliadky? Koľko toho teraz chápeš, pokiaľ ide o spôsob života? Koľko si toho dosiahol? Myslíš si, že dielo, ktoré je v súčasnosti vykonávané na potomkoch Moába, má za cieľ vás ponížiť? Deje sa to úmyselne, aby sa odhalila vaša ohavnosť? Deje sa to zámerne, aby ste prijali napomínanie a následne boli uvrhnutí do ohnivého jazera? Nikdy som nepovedal, že nemáte žiadne vyhliadky do budúcnosti, a už vôbec nie, že musíte byť zničení alebo sa dostať do záhuby. Oznámil som niečo také verejne? Hovoríš, že nemáš nádej, no nie je to záver, ktorý si si vyvodil ty sám? Nie je to dôsledok tvojho vlastného myslenia? Záleží na tvojich záveroch? Ak poviem, že nie si požehnaný, určite dôjde k tvojmu zničeniu. A ak poviem, že si požehnaný, v žiadnom prípade zničený nebudeš. Hovorím len, že si potomok Moába. Nepovedal som, že budeš zničený. Ide jednoducho o to, že potomkovia Moába boli prekliati a tvoria jedno skazené ľudské plemeno. Hriech sme už spomínali. Nie ste všetci hriešni? Neskazil satan všetkých hriešnikov? Nevzdorujú všetci hriešnici Bohu a nebúria sa proti Nemu? Nemajú byť tí, ktorí vzdorujú Bohu, prekliati? Nemusia byť všetci hriešnici zničení? Koho možno v takom prípade spomedzi ľudí z mäsa a krvi zachrániť? Ako to, že ste prežili do dnešného dňa? Stali sa z vás negatívne bytosti, pretože ste potomkovia Moába. Nepatríte teda zároveň medzi hriešnych ľudí? Ako ste vytrvali do dnešného dňa? Keď sa spomína zdokonalenie, ste šťastní. Keď počujete, že musíte zažiť veľké utrpenie, máte pocit, že ste preto ešte viac požehnaní. Myslíte si, že môžete byť víťazi, ktorí prekonajú trest, a že je to navyše veľké Božie požehnanie a že Boh vás tým povýši. Pri zmienke o Moábovi nastane medzi vami nepokoj. Dospelí aj deti pociťujú nevýslovný smútok, v srdciach nemáte vôbec žiadnu radosť a ľutujete, že ste sa narodili. Nerozumiete významu tejto etapy diela vykonávaného na potomkoch Moába. Viete sa len uchádzať o vysoké postavenie, a keď zacítite beznádej, klesnete na duchu. Pri zmienke o zdokonalení a budúcom konečnom osude sa cítite šťastní. Vložili ste svoju vieru do Boha, aby ste získali požehnanie a dosiahli dobrý konečný osud. Niektorí ľudia teraz pre svoje postavenie pociťujú obavy. Keďže majú nízku hodnotu a nízke postavenie, nechcú sa uchádzať o zdokonalenie. Najskôr sa hovorilo o zdokonaľovaní a potom sa spomenuli potomkovia Moába, takže ľudia popreli skôr spomínanú cestu k zdokonaleniu. Je to tak preto, lebo od začiatku do konca ste nikdy nepoznali význam tohto diela a ani sa o jeho význam nestaráte. Máte príliš nízke duchovné postavenie a neznesiete ani najmenší nepokoj. Keď vidíte, že vaše postavenie je príliš nízke, zaujmete negatívny postoj, stratíte istotu a nechcete pokračovať v hľadaní. Ľudia považujú dosiahnutie milosti a radosť z pokoja len za symboly viery a hľadanie požehnania vnímajú ako základ svojej viery v Boha. Len veľmi málo ľudí sa snaží spoznať Boha či dosiahnuť zmenu svojej povahy. Vo svojej viere sa snažia o to, aby im Boh poskytol vhodný konečný osud a všetku milosť, ktorú potrebujú. Snažia sa spraviť z Neho svojho sluhu, aby mal s nimi pokojný a priateľský vzťah, aby medzi nimi nikdy, naozaj nikdy nebol žiadny konflikt. To znamená, že ich viera v Boha si vyžaduje, aby im Boh sľúbil, že splní všetky ich požiadavky a daruje im čokoľvek, za čo sa modlia – v súlade so slovami, ktoré si prečítali v Biblii: „Vypočujem všetky vaše modlitby.“ Od Boha očakávajú, že nebude nikoho súdiť, s nikým sa nebude zaoberať, pretože vždy to bol milosrdný Ježiš Spasiteľ, ktorý si s ľuďmi vždy a všade udržiava dobrý vzťah. Ľudia veria v Boha takto – nehanebne na Neho kladú požiadavky, veriac, že či už sú vzdorovití alebo poslušní, jednoducho im všetko slepo dá. Nepretržite od Neho „vymáhajú dlhy“ a myslia si, že im ich musí bez odporu „splatiť“, a to dokonca dvojnásobne. Domnievajú sa, že bez ohľadu na to, či od nich Boh niečo získal, alebo nie, môžu ním manipulovať a On ich nemôže svojvoľne ovládať, kedy sa Mu zachce a bez ich povolenia, a už vôbec nie odhaliť im svoju múdrosť a spravodlivú povahu, ktorá bola mnoho rokov skrytá. Jednoducho Mu priznajú svoje hriechy a veria, že Boh im len dá rozhrešenie a že sa Mu to nezunuje a bude v tom pokračovať naveky. Dávajú Bohu príkazy a veria, že ich bude poslúchať, pretože v Biblii je napísané, že Boh neprišiel preto, aby Mu ľudia slúžili, ale aby On slúžil im, a je tu, aby bol ich služobníkom. Neverili ste aj vy vždy, že je to tak? Vždy keď od Boha nemôžete nič získať, chcete utiecť. Keď niečomu nerozumiete, ste takí rozhorčení a dokonca zájdete až tak ďaleko, že Ho všemožne osočujete. Jednoducho nedovolíte, aby Boh samotný plne prejavil svoju múdrosť a zázrak. Namiesto toho si chcete len užívať prechodnú ľahkosť a pohodlie. Až doteraz váš postoj k viere v Boha tvorili len rovnaké staré názory. Keď vám Boh ukáže len kúsok majestátu, ste nešťastní. Vidíte teraz presne, aké veľké je vaše duchovné postavenie? Nepredpokladajte, že ste všetci voči Bohu lojálni, keď sa vaše staré názory v skutočnosti nezmenili. Keď ťa nič nepostihne, veríš, že všetko ide hladko a tvoja láska k Bohu dosiahne vysokú úroveň. Keď sa ti prihodí nejaká drobnosť, upadneš do podsvetia. Je to lojalita voči Bohu?

Keby sa záverečná etapa diela podmanenia začala v Izraeli, takéto dielo podmanenia by nemalo žiadny zmysel. Dielo má najväčší význam, keď je vykonávané v Číne a na vás, ľuďoch. Ste tí najnižší z ľudí, ľudia s najnižším postavením, na najnižšej úrovni tejto spoločnosti, a práve vy ste Boha spočiatku najmenej uznávali. Ste tí, ktorí sa od Boha zatúlali najďalej a ktorí utrpeli najväčšiu ujmu. Keďže táto etapa diela slúži len na účely podmanenia, nie je pre vás najvhodnejšie, aby ste boli vybratí na podávanie budúcich svedectiev? Ak by sa prvý krok diela podmanenia nevykonal na vás, bolo by ťažké ďalej postúpiť s konaním diela podmanenia, ktoré má prísť, pretože dielo dobytia, ktoré bude nasledovať, dosiahne výsledky na základe súčasného vykonávania tohto diela. Súčasné dielo podmanenia je len začiatkom celkového diela podmanenia. Vy ste prvá skupina, ktorá bude podmanená. Ste zástupcovia celého ľudstva, ktoré bude podmanené. Ľudia, ktorí skutočne disponujú vedomosťami, zistia, že celé dielo, ktoré Boh vykonáva dnes, je skvelé a že Boh nielen umožňuje ľuďom spoznať vlastný vzdor, ale zároveň odhaľuje ich postavenie. Účelom a zmyslom Jeho slov nie je ľudí skľučovať ani ich nechať padnúť. Majú prostredníctvom Jeho slov dosiahnuť osvietenie a spásu a Jeho slová majú prebudiť ich dušu. Človek od stvorenia sveta žil v moci satana a nevedel ani neveril, že existuje Boh. Skutočnosť, že na týchto ľudí sa môže vzťahovať ohromná Božia spása a že Boh ich dokáže natoľko pozdvihnúť, je ozajstným prejavom Božej lásky. Všetci tí, ktorí to skutočne chápu, tomu uveria. A čo tí, ktorí takéto vedomosti nemajú? Tí povedia: „Ach, Boh hovorí, že sme potomkovia Moába, sám to povedal. Môžeme aj tak dosiahnuť dobrý výsledok? Sme potomkovia Moába a v minulosti sme Mu vzdorovali. Boh nás prišiel odsúdiť, nevidíš, ako nás už od začiatku vždy súdil? Keďže sme Mu vzdorovali, toto by malo byť naše napomínanie.“ Sú tieto slová správne? Boh vás dnes súdi, napomína a odsudzuje, musíš však vedieť, že zmyslom tvojho odsúdenia je to, aby si sa spoznal. Odsudzuje, preklína, súdi a napomína, aby si sa mohol spoznať, aby sa mohla zmeniť tvoja povaha a tiež aby si mohol poznať svoju hodnotu a videl, že všetky Božie činy sú spravodlivé a v súlade s Jeho povahou a požiadavkami Jeho diela, ako aj to, že koná podľa svojho plánu spásy človeka a že je to spravodlivý Boh, ktorý človeka miluje, zachraňuje, súdi a napomína. Ak vieš len to, že máš nízke postavenie, si skazený a neposlušný, ale nevieš, že Boh chce prostredníctvom súdu a trestu, ktorý vo vzťahu k tebe dnes prijíma, jasne ukázať svoju spásu, potom nemáš ako získať skúsenosti a už vôbec nemôžeš napredovať. Boh neprišiel zabíjať ani ničiť, ale súdiť, preklínať, napomínať a zachraňovať. Skôr než sa Jeho šesťtisícročný plán riadenia skončí – kým odhalí výsledok každej kategórie človeka – Jeho dielo na zemi bude v prospech spásy. Jeho účelom je výlučne zdokonaliť tých, ktorí Ho milujú – a to dôkladne –, a dostať ich pod svoju vládu. Je jedno, ako Boh ľudí zachráni. Celé sa to deje tak, že ich zbaví ich starej satanistickej povahy. To znamená, že ich zachráni tým, že ich donúti hľadať život. Ak to neurobia, nebudú mať možnosť prijať Božiu spásu. Spása je dielo samotného Boha a hľadanie života je niečo, čo človek musí vykonať, aby spásu prijal. V očiach človeka je spása Božia láska a Božou láskou nemôže byť napomínanie, súd a kliatby. Spása musí zahŕňať lásku, súcit, ako aj slová útechy a nekonečné požehnania od Boha. Ľudia veria, že keď Boh človeka zachráni, urobí to tak, že ním pohne svojimi požehnaniami a milosťou, aby Mu mohol odovzdať svoje srdce. To znamená, že keď sa dotkne človeka, zachráni ho. Tento druh spásy sa vykonáva uzatvorením dohody. Len keď Boh dá človeku stonásobne viac, človek sa skloní pred Jeho menom a bude sa snažiť konať dobro pre Neho a priniesť Mu slávu. To nie je Boží plán pre ľudstvo. Boh prišiel konať dielo na zemi, aby zachránil skazené ľudstvo – nie je v tom žiadna faloš. Ak by bola, určite by neprišiel konať svoje dielo osobne. V minulosti patrilo medzi Jeho prostriedky spásy preukazovanie najväčšej lásky a súcitu, ako keď dal satanovi všetko výmenou za celé ľudstvo. Súčasnosť je však úplne iná ako minulosť – spása, ktorej sa vám dostáva dnes, sa uskutočňuje v čase posledných dní, počas delenia všetkých podľa druhu. Prostriedkami vašej spásy nie sú láska a súcit, ale napomínanie a súd, aby človek mohol byť zachránený dôslednejšie. Preto dostanete len napomínanie, súd a nemilosrdné údery. Vedzte však, že v týchto nemilosrdných úderoch nie je ani najmenší trest. Bez ohľadu na to, aké tvrdé sú Moje slová, je to len postih v podobe niekoľkých slov, ktoré sa vám môžu zdať veľmi nemilosrdné. Bez ohľadu na to, aký som nahnevaný, prichádzajú k vám slová učenia a nemám v úmysle vám ublížiť ani vám spôsobiť smrť. Nie je to všetko skutočnosť? Vedzte, že dnes sa všetko deje v záujme spásy, či už je to spravodlivý súd alebo nemilosrdné zušľachťovanie a napomínanie. Bez ohľadu na to, či je dnes každý zadelený podľa druhu alebo či sú kategórie človeka odhalené, účelom všetkých Božích slov a diela je zachrániť tých, ktorí Boha skutočne milujú. Cieľom spravodlivého súdu a nemilosrdného zušľachťovania je očistiť človeka. Zámerom tvrdých slov alebo napomínania je očistiť a spasiť. Súčasný spôsob spásy je teda iný ako v minulosti. Dnes spásu získate prostredníctvom spravodlivého súdu, čo je dobrý nástroj na to, aby ste boli všetci zadelení podľa druhu. Bezcitné napomínanie navyše slúži ako vaša najväčšia spása – a čo chcete voči takému napomínaniu a súdu povedať vy? Neužívali ste si vždy spásu – od začiatku až do konca? Videli ste vteleného Boha a uvedomili ste si Jeho všemohúcnosť a múdrosť, a navyše ste zažili opakované údery a disciplínu. Nedostali ste však aj najväčšiu milosť? Nie sú vaše požehnania väčšie než požehnania kohokoľvek iného? Vaša milosť je hojnejšia než sláva a bohatstvo, ktorým sa tešil Šalamún! Porozmýšľajte o tom – keby bolo zámerom Môjho príchodu vás potrestať, nie zachrániť, mohli by vaše dni trvať tak dlho? Mohli by ste vy, hriešne bytosti z mäsa a krvi, prežiť až dodnes? Keby bolo Mojím cieľom vás len potrestať, stal by som sa telom a pustil by som sa do niečoho takého veľkého? Nebolo by možné vás smrteľníkov jednoducho potrestať jedným slovom? Potreboval by som vás zničiť aj po tom, ako som vás úmyselne odsúdil? Stále neveríte týmto Mojim slovám? Mohol by som zachrániť človeka len prostredníctvom lásky a súcitu? Alebo by som mohol zachrániť človeka len pomocou ukrižovania? Nie je Moja spravodlivá povaha vhodnejšia na to, aby som dosiahol úplnú poslušnosť človeka? Nie je schopnejšia úplne človeka zachrániť?

Moje slová síce môžu byť prísne, no všetky som ich vyslovil v záujme spásy človeka, a navyše len rozprávam, netrestám telo človeka. Vďaka týmto slovám môže človek žiť v svetle, môže vedieť, že svetlo existuje a že je drahocenné. Ba čo viac, môže vedieť, aké sú tieto slová pre neho prospešné a že Boh je spása. Hoci som vyslovil mnoho slov, ktoré vyjadrovali napomínanie a súdy, ich význam v skutočnosti nebol daný vám. Prišiel som konať svoje dielo a vyslovovať svoje slová a hoci môžu byť Moje slová prísne, vyslovujem ich súdiac vašu skazenosť a vzdor. Účelom Môjho konania zostáva záchrana človeka z moci satana. Na záchranu človeka používam svoje slová. Nemám v úmysle mu svojimi slovami ublížiť. Moje slová sú prísne, aby Moje dielo malo výsledky. Len pomocou takéhoto diela sa človek môže spoznať a zbaviť sa svojej vzdorovitej povahy. Najväčší význam diela slov spočíva v tom, že keď ich ľudia pochopia, môžu preniesť pravdu do praxe, dosiahnuť zmenu svojej povahy a získať poznatky o sebe a o Božom diele. Komunikácia medzi Bohom a človekom je možná, len keď dielo spočíva v slovách a len slová môžu vysvetliť pravdu. Takéto konanie diela je najlepším spôsobom podmanenia človeka. Okrem slov nie je žiadna iná metóda schopná zaistiť, aby ľudia jasne spoznali pravdu a Božie dielo. Vo svojej poslednej etape konania Božieho diela Boh preto hovorí k človeku, aby mu sprístupnil všetky pravdy a záhady, ktorým človek ešte nerozumie, aby mohol od Boha získať pravú cestu a život, a tak naplniť Jeho vôľu. Cieľom Božieho diela na človeku je umožniť mu splniť Božiu vôľu, pričom ide o to, aby bol človek spasený. Preto Boh človeka počas spásy netrestá. Keď človeku prináša spásu, netrestá zlo a neodmeňuje dobro, ani neodhaľuje konečné osudy rôznych druhov ľudí. Trestať zlo a odmeňovať dobro bude až po dokončení záverečnej fázy svojho diela a len potom odhalí konce rôznych druhov ľudí. Potrestaní budú tí, ktorých nemožno zachrániť, a zachránení budú tí, ktorí získali Božiu spásu v čase Jeho spásy človeka. Počas vykonávania diela Božej spásy bude, pokiaľ to bude možné, zachránený každý, koho možno zachrániť. Nikto nebude odhodený, pretože účelom Božieho diela je zachrániť človeka. Všetci tí, ktorí počas Božej spásy človeka nie sú schopní zmeny svojej povahy, ako aj všetci tí, ktorí sa Bohu nedokážu úplne podriadiť, sa stanú objektmi trestu. Táto fáza diela – dielo slov – odhalí ľuďom všetky cesty a záhady, ktorým nerozumejú, aby mohli pochopiť Božiu vôľu a Jeho požiadavky na nich a aby mali predpoklady na zavedenie Božích slov do praxe a zmenu svojej povahy. Boh používa na konanie svojho diela len slová a netrestá ľudí za to, že sú trochu vzdorovití. Je to preto, lebo teraz je čas na konanie diela spásy. Ak by bol potrestaný každý, kto sa správa vzdorovito, nikto by nemal možnosť byť spasený. Každý by bol potrestaný a spadol by do podsvetia. Účelom slov, ktoré súdia človeka, je umožniť mu, aby spoznal sám seba a podriadil sa Bohu, nie potrestať ho takýmto súdom. Počas vykonávania diela slov preukážu mnohí ľudia svoju vzdorovitosť a odpor, ako aj svoju neposlušnosť voči vtelenému Bohu. Boh v dôsledku toho nepotrestá všetkých ľudí, ale odvrhne len tých, ktorí sú skazení až na kosť a nemôžu byť zachránení. Ich telá dá satanovi a v niekoľkých prípadoch spôsobí ich koniec. Tí, ktorí zostanú, budú ďalej nasledovať a Boh sa s nimi bude zaoberať a orezávať ich. Ak počas nasledovania stále nebudú schopní prijať, že Boh sa s nimi zaoberá a orezáva ich, a budú čoraz viac upadať, stratia príležitosť na spásu. Každý človek, ktorý prijal dobytie Božími slovami, bude mať veľkú príležitosť na spásu. Božia spása každého z týchto ľudí bude dôkazom o Jeho veľmi veľkej zhovievavosti. Inak povedané, stretnú sa s maximálnou toleranciou. Ak sa ľudia vrátia z nesprávnej cesty a dokážu sa kajať, Boh im dá príležitosti na to, aby získali Jeho spásu. Keď ľudia prvýkrát vzdorujú Bohu, Boh ich netúži usmrtiť. Naopak, robí všetko pre to, aby ich zachránil. Ak niekto skutočne nemá priestor na spásu, Boh ho odvrhne. Boh sa nehrnie do trestania určitých ľudí, pretože chce zachrániť každého, koho možno zachrániť. Ľudí súdi, osvecuje a usmerňuje len slovami a nepoužíva palicu, aby ich usmrtil. Používanie slov v záujme spásy ľudí je účelom a zmyslom poslednej etapy konania diela.