Ako dlho už hovoríme v duchovnom spoločenstve o zodpovednostiach vodcov a pracovníkov? (Štyri a pol mesiaca.) Po takom dlhom duchovnom spoločenstve na túto tému, máte teraz o niečo jasnejšiu predstavu o konkrétnej práci, ktorú by mali vodcovia a pracovníci vykonávať? (Áno, je to o niečo jasnejšie.) Malo by to byť jasnejšie ako predtým. Moje duchovné spoločenstvo je také konkrétne a jasné, že ak by to niekto stále nechápal, znamenalo by to, že je mentálne zaostalý, však? (Áno.) Keď sa na to teraz pozriete, myslíte si, že je ľahké byť dobrým vodcom alebo pracovníkom? (Nie je to ľahké.) Aké vlastnosti sú potrebné? (Človek musí mať kvalitu a ľudskú prirodzenosť potrebnú pre vodcov a pracovníkov, ako aj pravdu-realitu a zmysel pre zodpovednosť.) Prinajmenšom treba mať svedomie, rozum a vernosť a následne na to kvalitu a pracovnú schopnosť. Keď má človek všetky tieto vlastnosti, môže byť dobrým vodcom alebo pracovníkom a plniť si svoje zodpovednosti.

Dvanásty bod: Pohotovo a presne identifikovať rôzne osoby, udalosti a veci, ktoré narušujú a vyrušujú Božie dielo a normálny poriadok cirkvi; zastaviť ich, obmedziť a zvrátiť situáciu; okrem toho hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby si Boží vyvolený národ prostredníctvom takýchto vecí rozvinuli schopnosť rozlišovať a poučil sa z nich (druhá časť)

Na poslednom stretnutí sme hovorili v duchovnom spoločenstve o dvanástom bode zodpovedností vodcov a pracovníkov: „Pohotovo a presne identifikovať rôzne osoby, udalosti a veci, ktoré narušujú a vyrušujú Božie dielo a normálny poriadok cirkvi; zastaviť ich, obmedziť a zvrátiť situáciu; okrem toho hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby si Boží vyvolený národ prostredníctvom takýchto vecí rozvinul schopnosť rozlišovať a poučil sa z nich.“ V rámci tohto bodu sme v duchovnom spoločenstve predovšetkým hovorili najskôr o tom, aké osoby, udalosti a veci narušujú a vyrušujú dielo Boha a normálny poriadok cirkvi. Ak chcú vodcovia a pracovníci zastaviť a obmedziť rôzne osoby, udalosti a veci, ktoré spôsobujú narušenia a vyrušenia v cirkvi, a chcú túto prácu vykonávať dobre, musia najprv poznať a zistiť, ktoré osoby, udalosti a veci narušujú a vyrušujú dielo Boha a normálny poriadok cirkvi. Potom ich musia priradiť k osobám, udalostiam a veciam v skutočnej cirkevnej práci a cirkevnom živote a následne vykonávať rôzne úlohy, ako je ich zastavenie a obmedzenie. Toto je požiadavka na vodcov a pracovníkov. Na našom poslednom stretnutí sme hovorili v duchovnom spoločenstve o niektorých rôznych osobách, udalostiach a veciach, ktoré narušujú a vyrušujú prácu cirkvi a cirkevný život, pričom sme začali tými, ktoré sa týkajú života cirkvi. Tiež sme kategorizovali osoby, udalosti a veci v cirkevnom živote, ktoré majú povahu spôsobovať narušenia a vyrušenia. Koľko bodov tam bolo celkovo? (Jedenásť. Po prvé, časté odbočovanie od témy pri duchovnom spoločenstve o pravde; po druhé, hovorenie slov a učení s cieľom zavádzať ľudí a získať si ich úctu; po tretie, táranie o domácich záležitostiach, budovanie osobných vzťahov a vybavovanie osobných záležitostí; po štvrté, vytváranie klík; po piate, súperenie o postavenie; po šieste, rozsievanie nezhôd; po siedme, útočenie na ľudí a ich trýznenie; po ôsme, šírenie predstáv; po deviate, ventilovanie negativity; po desiate, šírenie nepodložených fám; a po jedenáste, porušovanie volebných princípov.) Šiesty bod je rozsievanie nezhôd, ktoré svojou povahou spôsobuje narušenia a vyrušenia, ale v porovnaní s ostatnými zlými skutkami je to menej závažný problém. Keď sa to zmení na „zapájanie sa do nevhodných vzťahov“, bude to vážnejšie ako povaha rozsievania nezhôd. Siedmy bod je útočenie na ľudí a ich trýznenie. Ak sa to zmení „vzájomné útoky a slovné potýčky“ – nie je to svojou povahou vážnejšie a konkrétnejšie a vhodnejšie? (Áno.) Vzájomné útoky a slovné potýčky sú bežne sa vyskytujúcim druhom problému v cirkevnom živote, ktorý súvisí s narušeniami a vyrušeniami. Takáto úprava týchto dvoch bodov ich robí vhodnejšími a bližšími k problémom, ktoré vznikajú v cirkevnom živote. Jedenásty bod je porušovanie volebných princípov. Zmeňte to na „manipulovanie a narušovanie volieb“. Pôjde len o zmenu v znení; povaha zostáva rovnaká, len stupeň je zintenzívnený – viac sa to teraz týka povahy spôsobovania narušení a vyrušení.

Rôzne osoby, udalosti a veci, ktoré narušujú a vyrušujú cirkevný život

V. Súperenie o postavenie

Naposledy sme sa v duchovnom spoločenstve dostali po štvrtý bod – vytváranie klík. Tentoraz prejdeme k duchovnému spoločenstvu o piatom bode – súperení o postavenie. Súperenie o postavenie je problém, ktorý sa v cirkevnom živote často vyskytuje, a je to bežný jav. Aké stavy, správanie a prejavy patria k súpereniu o postavenie? Ktoré prejavy súperenia o postavenie patria k problému narušenia a vyrušenia Božieho diela a normálneho poriadku cirkvi? Nech už v duchovnom spoločenstve hovoríme o ktoromkoľvek bode alebo kategórii, musí sa to týkať toho, o čom sa hovorí v dvanástom bode, o „rôznych osobách, udalostiach a veciach, ktoré narušujú a vyrušujú Božie dielo a normálny poriadok cirkvi“. Musí to dosiahnuť úroveň narušenia a vyrušenia a musí sa to týkať tejto prirodzenosti – len vtedy to stojí za duchovné spoločenstvo a dôkladný rozbor. Aké prejavy súperenia o postavenie sú spojené s touto prirodzenosťou narúšania a vyrušovania diela Božieho domu? Najbežnejším prejavom je, že ľudia súperia s vodcami cirkvi o postavenie, čo sa vyznačuje najmä tým, že sa chytajú určitých vecí, ktoré sa týkajú vodcov a ich chýb, aby ich znevažovali a odsudzovali, a zámerne odhaľujú ich zjavenia skazenosti a nedostatky a slabiny v ich ľudskej prirodzenosti a kvalite, najmä pokiaľ ide o odchýlky a chyby, ktoré urobili vo svojej práci alebo pri zaobchádzaní s ľuďmi. To je najčastejšie pozorovaný a najzjavnejší prejav súperenia s vodcami cirkvi o postavenie. Navyše, týmto ľuďom nezáleží na tom, ako dobre vodcovia cirkvi robia svoju prácu, či konajú podľa princípov alebo či majú problémy so svojou ľudskou prirodzenosťou, a sú voči týmto vodcom jednoducho vzdorovití. Prečo sú vzdorovití? Pretože aj oni chcú byť vodcami cirkvi – to je ich ambícia a túžba, a tak sú vzdorovití. Bez ohľadu na to, ako vodcovia cirkvi pracujú alebo riešia problémy, títo ľudia sa vždy chytajú vecí, ktoré sa ich týkajú, súdia a odsudzujú ich, a dokonca zachádzajú tak ďaleko, že robia z komára somára, prekrúcajú fakty a preháňajú veci do najväčšej možnej miery. Nepoužívajú normy, ktoré Boží dom vyžaduje od vodcov a pracovníkov na meranie, či títo vodcovia konajú podľa princípov, či sú správni ľudia, či sú to ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu, a či majú svedomie a rozum. Nehodnotia vodcov podľa týchto princípov. Namiesto toho na základe svojich vlastných úmyslov a cieľov neustále hľadajú chyby a vymýšľajú sťažnosti, nachádzajú veci, ktoré môžu vodcom alebo pracovníkom vyčítať, za ich chrbtom o nich šíria klebety o tom, že robia veci, ktoré nie sú v zhode s pravdou, alebo odhaľujú ich nedostatky. Môžu napríklad povedať: „Ten a ten vodca raz urobil chybu a bol orezaný Zhora a nikto z vás o tom nevedel. Pozrite sa, ako dobre sa vie pretvarovať!“ Neberú do úvahy a nestarajú sa o to, či je tento vodca alebo pracovník cieľom rozvíjania v Božom dome, alebo či je ako vodca alebo pracovník na požadovanej úrovni, len ho neustále posudzujú, prekrúcajú fakty a za jeho chrbtom robia proti nemu drobné intrigy. A za akým účelom to robia? Je to preto, aby súperili o postavenie, však? Všetko, čo hovoria a robia, má svoj cieľ. Neberú ohľad na prácu cirkvi a ich hodnotenie vodcov a pracovníkov nie je založené na Božích slovách alebo pravde, a už vôbec nie na pracovných opatreniach Božieho domu alebo princípoch, ktoré Boh od človeka vyžaduje, ale na ich vlastných úmysloch a cieľoch. Protirečia všetkému, čo vodcovia alebo pracovníci povedia, a potom ponúkajú svoje vlastné „postrehy“. Bez ohľadu na to, do akej miery sú vyjadrenia vodcov a pracovníkov v súlade s pravdou, ani v najmenšom to neprijímajú. Odmietajú všetko, čo vodcovia a pracovníci povedia, a predkladajú svoje vlastné odlišné názory. Najmä keď sa vodca alebo pracovník otvorí a odhalí a hovorí o svojom sebapoznaní, cítia sa ešte spokojnejší a myslia si, že našli svoju príležitosť. Akú príležitosť? Príležitosť očierniť tohto vodcu alebo pracovníka, dať všetkým vedieť, že tento vodca alebo pracovník má slabú kvalitu, že môže byť slabý, že je tiež skazený človek, pri svojej práci tiež často robí chyby a že nie je o nič lepší než ktokoľvek iný. Toto je ich šanca nájsť niečo, čo by mohli použiť proti tomuto vodcovi alebo pracovníkovi, ich príležitosť podnietiť všetkých, aby tohto vodcu alebo pracovníka odsúdili, zvrhli a zosadili. A motiváciou pre všetko toto správanie a konanie nie je nič iné ako súperenie o postavenie. Ak sa dodržiavajú princípy volieb a princípy rozvíjania a využívania ľudí v Božom dome, za normálnych okolností takíto jednotlivci nikdy nebudú zvolení za vodcov alebo pracovníkov. Toto je niečo, čo prezreli a jasne pochopili, a tak sa uchyľujú k akýmkoľvek prostriedkom, aby útočili na vodcov a pracovníkov a odsudzovali ich. Bez ohľadu na to, kto sa stane vodcom alebo pracovníkom, sú voči nim jednoducho vzdorovití a vždy do nich vŕtajú a vznášajú voči nim nezodpovedné, kritické pripomienky. Aj keď na konaní alebo slovách týchto vodcov a pracovníkov nie je nič zlé, vždy sa im podarí nájsť nejakú chybu – v skutočnosti problémy, ktoré si vyberajú, nie sú otázkou princípu, ale sú to čisto triviálne záležitosti. Prečo sa teda zaoberajú týmito triviálnymi záležitosťami? Prečo sú schopní tak otvorene súdiť a odsudzovať vodcov a pracovníkov za takéto veci? Majú len jeden cieľ, a to súperiť o moc a postavenie. Bez ohľadu na to, ako Boží dom hovorí v duchovnom spoločenstve o rôznych prejavoch falošných vodcov a antikristov, nikdy tieto prejavy nespájajú so sebou, ale výlučne ich spájajú s vodcami a pracovníkmi na všetkých úrovniach. Keď nájdu zhodu, myslia si: „Teraz mám dôkaz; konečne som našiel niečo, čo môžem použiť ako páku proti nim, a dostal som dobrú príležitosť.“ Potom sa stávajú ešte neviazanejšími v odhaľovaní, posudzovaní, kritickom hodnotení a odsudzovaní všetkého, čo títo vodcovia a pracovníci robia. Niektoré z otázok, ktoré vznášajú, sa na povrchu môžu zdať trochu problematické, ale keď sa merajú podľa princípov, nie sú významné. Prečo ich teda vyťahujú? Nie je to zo žiadneho iného dôvodu, než aby odhalili vodcov a pracovníkov s cieľom odsúdiť ich a poraziť. Ak sú vodcovia a pracovníci zrazení do negativity, prosia o milosť a sklonia sa pred nimi, ak bratia a sestry vidia, že títo vodcovia sú vždy negatívni a slabí a že pri svojom konaní často robia chyby, a už ich nevolia za vodcov, ak bratia a sestry už nepočúvajú tak pozorne, keď títo vodcovia hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde, a ak ľudia už nespolupracujú tak aktívne a svedomito, keď títo vodcovia vykonávajú prácu, potom tí, ktorí súperia o postavenie, budú spokojní a budú mať príležitosť, ktorú môžu zneužiť. Toto je scenár, ktorý si najviac želajú vidieť, a to, v čo najviac dúfajú, že sa stane. Aký majú pri tom všetkom cieľ? Nejde im o to, aby pomohli ľuďom pochopiť pravdu a rozlíšiť falošných vodcov a antikristov ani aby priviedli ľudí pred Boha. Namiesto toho je ich cieľom poraziť a zvrhnúť vodcov a pracovníkov, aby všetci videli ako najvhodnejšieho kandidáta na službu vodcu práve ich. V tomto bode bude dosiahnutý ich cieľ a budú musieť len čakať, kým ich bratia a sestry nominujú za vodcu. Sú v cirkvi takíto ľudia? Aké majú povahy? Títo jednotlivci majú zlomyseľnú povahu, vôbec nemilujú pravdu ani ju nepraktizujú; túžia len po moci. A čo tí, ktorí chápu nejakú pravdu a majú určitú schopnosť rozlišovať – boli by ochotní nechať takýchto ľudí pri moci? Boli by ochotní podriadiť sa ich moci? (Nie.) Prečo nie? Ak by väčšina ľudí jasne videla prirodzenosť-podstatu takýchto jednotlivcov, naďalej by ich zvolili za vodcov? (Nie.) Nezvolili by ich, pokiaľ sa všetci práve nestretli a veľmi sa nepoznajú. Ale hneď ako sa spoznajú a jasne uvidia, ktorí jednotlivci majú slabú kvalitu a sú popletení, ktorí sú zlí ľudia so surovými a nečestnými povahami, ktorí dychtia po súperení o postavenie a kráčajú cestou antikristov, ktorí sa dokážu usilovať o pravdu a verne si konať svoje povinnosti, a tak ďalej, len čo pochopia prirodzenosť-podstatu a kategórie rôznych ľudí, potom budú voľby vodcov relatívne presné a v súlade s princípmi.

Uprednostnila by väčšina ľudí zvoliť za vodcu niekoho, kto neustále súperí o postavenie, alebo by si vybrali niekoho, koho kvalita a pracovná schopnosť sú relatívne priemerné, ale kto je usilovný a spoľahlivý? Keď nie je jasné, aký je charakter týchto dvoch jednotlivcov, aká je ich prirodzenosť-podstata alebo na akej ceste sú, koho by si väčšina ľudí radšej zvolila za vodcu? (Toho druhého, toho, kto je spoľahlivý.) Väčšina ľudí by si vybrala toho druhého. Prejavy tých, ktorí neustále súperia o postavenie, sú dôkazom ich ľudskej prirodzenosti a podstaty. Nedokáže väčšina ľudí prezrieť a rozlíšiť ich prejavy? Ľudia povedia: „Tento človek dáva neustále cirkevnej vodkyni zabrať; jeho ambície sú zamerané na dosiahnutie postavenia cirkevného vodcu, chce ju nahradiť ako vodca. Odkedy bola tá osoba zvolená za cirkevného vodcu, neustále na ňu útočí a je mu proti srsti. Vždy jej odvráva a na všetkom, čo robí, hľadá chyby, chytá sa všetkého, čoho môže, a tiež ju za jej chrbtom posudzuje a odhaľuje jej nedostatky. Najmä počas zhromaždení alebo pri duchovnom spoločenstve o práci, ak sa na chvíľu nevyjadrí jasne, preruší ju a dá najavo veľkú netrpezlivosť. Dokonca ňou pohŕda, posmieva sa jej, vysmieva a smeje sa jej; na každom kroku jej robí problémy a dostáva ju do trápnych situácií.“ Keď je toto správanie odhalené pred všetkými, nebude väčšina ľudí schopná tohto jednotlivca rozlíšiť? (Áno.) Nahráva to teda jeho uchopeniu pozície vodcu? Určite nie. Sú títo ľudia, ktorí súperia o postavenie, múdri alebo hlúpi? Je zrejmé, že sú to idioti, hlupáci. Je tu ďalší vážny problém: Títo jednotlivci sú diabli a ich prirodzenosť je nezmeniteľná! Ich túžba po moci a postavení je nekontrolovateľná, dokonca až do tej miery, že strácajú rozum, čo nie je niečo, čo má normálna ľudská prirodzenosť. Táto túžba presahuje hranice rozumnosti a svedomia normálnej ľudskej prirodzenosti a dosahuje úroveň bezohľadnosti. Títo ľudia sa takto budú správať bez ohľadu na čas, miesto alebo kontext, bez toho, aby zvažovali dôsledky, nehovoriac o vplyve svojho konania. Toto sú najtypickejšie prejavy a prístupy tých, ktorí súperia o postavenie. Pri každom zhromaždení alebo duchovnom spoločenstve o práci, len čo sa všetci zídu, títo jednotlivci spôsobujú vyrušenia ako otravné muchy, kazia cirkevný život a normálny poriadok duchovného spoločenstva o pravde. Takéto správanie a prístupy majú povahu spôsobovať narušenia a vyrušenia. Nemali by byť takíto jednotlivci obmedzení? V závažných prípadoch by nemali byť vyčistení alebo vypudení? (Áno.) Niekedy môže byť spoliehanie sa výlučne na silu cirkevných vodcov pri obmedzovaní zlých ľudí trochu slabým, osamoteným úsilím – ak sa bratia a sestry po jasnom uzretí závažnosti narušení a vyrušení spôsobených zlými ľuďmi a dôkladnom rozlíšení ich podstaty dokážu zjednotiť s cirkevnými vodcami a spolu zastaviť a obmedziť takýchto zlých jednotlivcov, nebude to účinnejšie? (Áno.) Ak niekto povie: „Obmedzovanie zlých ľudí je zodpoveďnosťou vodcov a pracovníkov, s nami, obyčajnými veriacimi, to nemá nič spoločné. Nebudeme sa tým zaoberať! Zlí ľudia súperia o postavenie s cirkevnými vodcami; súperia o postavenie s tými, ktorí ho majú. My postavenie nemáme; nesnažia sa nám nič vziať. V každom prípade nás to neovplyvňuje. Nech si súperia, ako chcú. Ak majú cirkevní vodcovia takú schopnosť, mali by ich obmedziť; ak nie, mali by ich nechať tak. Čo to má spoločné s nami?“ Je tento názor dobrý? (Nie.) Prečo nie je dobrý? (Nedodržiavajú normálny poriadok cirkvi.) Presnejšie povedané, na čo sa vzťahuje normálny poriadok cirkvi? Nevzťahuje sa na normálny cirkevný život? (Áno.) Týka sa to normálneho a usporiadaného cirkevného života – týka sa to usporiadaného jedenia a pitia Božích slov, čo znamená, že ľudia môžu v cirkevnom živote, kde pracuje Duch Svätý, je prítomný Boh a Boh vedie, čítať a modliť sa Božie slovo, hovoriť o ňom v duchovnom spoločenstve a zdieľať osobné skúsenosti, a zároveň prijímať osvietenie a vedenie od Ducha Svätého a získavať svetlo. Toto je to, čo by si mal Boží vyvolený národ v cirkevnom živote užívať. Ak niektorí ľudia ničia tento normálny poriadok, potom by mali byť zastavení a obmedzení podľa princípov a nemali by byť tolerovaní. To nie je len zodpovednosť a povinnosť vodcov a pracovníkov, ale aj zodpovednosť a povinnosť všetkých, ktorí chápu pravdu a majú schopnosť rozlišovať. Samozrejme, najlepšie by bolo, keby vodcovia cirkvi mohli viesť túto prácu, hovoriť v duchovnom spoločenstve s bratmi a sestrami o prirodzenosti konania týchto jednotlivcov, o tom, akým typom ľudí sú na základe svojich prejavov a ako by bratia a sestry mali takýchto jednotlivcov rozlíšiť a prezrieť. Ak títo zlí ľudia nie sú obmedzení a vyrušujú, zavádzajú a klamú všetkých bratov a sestry, a namiesto týchto zlých ľudí sa do izolácie dostanú vodcovia cirkvi, potom bude táto cirkev paralyzovaná a nevyhnutne upadne do chaosu. Môže za takýchto okolností pokračovať normálny cirkevný život? Ak nemôže pokračovať, budú zhromaždenia cirkvi stále plodné? Získa Boží vyvolený národ z takýchto zhromaždení ešte niečo? Ak z nich Boží vyvolený národ nič nezíska, sú potom takéto zhromaždenia Bohom požehnané alebo ich Boh nenávidí? Samozrejme, že ich Boh nenávidí. Zhromaždenia bez práce Ducha Svätého a bez Božieho požehnania sa už nemôžu považovať za cirkevný život, ale stávajú sa skôr stretnutiami spoločenskej skupiny. Má niekto rád neusporiadaný cirkevný život? Je to pre niekoho poučné alebo prospešné? (Nie.) Ak si počas tohto obdobia na žiadnom zhromaždení nič nezískal, pokiaľ ide o tvoj vstup do života, potom tento čas pre teba nemal žiadnu hodnotu ani význam; premárnil si tento čas. Neznamená to, že tvoj vstup do života utrpel stratu? (Áno.) Ak počas zhromaždenia súperia zlí ľudia o postavenie a hádajú sa a dohadujú s cirkevným vodcom a ľudia sa následne cítia úzkostlivo, celé zhromaždenie je presiaknuté odpornou atmosférou a naplnené satanskou podlou energiou, a ak okrem debát o témach, ako kto má pravdu a kto sa mýli, nikto neprichádza pred Boha, aby sa modlil a hľadal pravdu, a nikto nekoná podľa princípov, potom sa po takomto zhromaždení tvoja viera v Boha zväčšila alebo zmenšila? Pochopil si a získal viac, pokiaľ ide o pravdu, alebo bola tvoja myseľ rozrušená spormi bez toho, aby si vôbec niečo získal? Niekedy si môžeš myslieť: „Nechápem, prečo ľudia veria v Boha. Aký je zmysel viery v Boha? Ako sa títo ľudia môžu takto správať? Sú to ešte veriaci v Boha?“ Pre jediné vyrušenie satanmi, zlými diablami, sa srdcia ľudí rozrušia a zatemnia; cítia, že viera v Boha je zbytočná, a nepoznajú hodnotu viery v Boha a ich mysle sa rozptýlia. Ak môžu byť všetci ostražití a obzvlášť citliví a bystrí, pokiaľ ide o takéto záležitosti, namiesto toho, aby boli otupení a pomalí, potom keď zlí ľudia v cirkevnom živote často hovoria alebo robia veci v záujme súperenia o postavenie, väčšina ľudí si rýchlo uvedomí, že je tu problém, ktorý treba vyriešiť. Budú schopní rýchlo rozlíšiť, kto manipuluje tieto situácie a aká je ich povaha-podstata, rýchlo si uvedomia vážnosť problému a budú schopní v krátkom čase zastaviť a obmedziť zlých, odstrániť ich z cirkvi a zabrániť im, aby naďalej vyrušovali a obmedzovali ľudí v cirkvi. Nebolo by to pre väčšinu ľudí prospešné a poučné? (Áno.)

Ak sa stretnete so situáciami, kde zlí ľudia súperia o postavenie, ako ich budete riešiť? Aký je názor väčšiny? (Zastavíme toto správanie.) Stačí ho len zastaviť? Ako ho zastavíte? Zakážete im hovoriť, alebo poviete: „Nepáči sa nám, čo hovoríš, tak na budúcich zhromaždeniach hovor menej!“ Bude to fungovať? Budú ťa počúvať? (Nie.) Čo by si teda mal robiť? Musíš dôkladne odhaliť a rozobrať ich úmysly, motivácie a prirodzenosť-podstatu podľa Božieho slova, aby bratia a sestry mohli takýchto ľudí rozlíšiť a byť voči nim ostražití, ako aj voči povahe ich konania, namiesto toho, aby si bol pochlebovačom a len čakal, kým vodcovia a pracovníci cirkvi odhalia zlých ľudí, skôr než zaujmeš postoj a povieš: „Už by nemali mať povolený vstup na zhromaždenia.“ Je dobré byť pochlebovačom? (Nie, nie je.) Neuprednostňuje väčšina ľudí vyhnúť v takýchto situáciách držať sa bokom od týchto záležitostí, namiesto toho, aby sa dostali do konfliktu s tými zlými ľuďmi, aby ich neurazili a aby neskoršie stretnutia s nimi neboli trápne? Nedrží sa väčšina ľudí princípu pre svetské záležitosti, ktorým je byť pochlebovačom? (Áno.) Potom je to problém. Predpokladajme, že osemdesiat percent ľudí v cirkvi sú pochlebovači, a keď vidia takýchto zlých jednotlivcov v cirkevnom živote súperiť o postavenie, nadradenosť a pozície vodcov, nikto sa nepostaví, aby ich zastavil alebo obmedzil, a väčšina zastáva nasledujúci názor: „Čím menej problémov, tým lepšie. Nemôžem si dovoliť ich provokovať, nemôžem sa im teda jednoducho vyhnúť? Budem sa im len vyhýbať a tým sa to skončí. Nech si súperia; keď príde čas, Boh ich potrestá. Čo to má spoločné so mnou!“ Môže byť za týchto okolností cirkevný život stále plodný? Väčšina ľudí je lenivá a závislá; len čo sú zvolení vodcovia cirkvi, považujú svoju prácu za skončenú a len čakajú, kým vodcovia cirkvi urobia všetko. Ak sa ich opýtaš, či boli v ich cirkvi distribuované knihy Božích slov, či došlo k nejakým narušeniam alebo vyrušeniam v cirkevnom živote, alebo či niekto neustále hlása slová a učenia alebo súperí s vodcami o postavenie, povedia: „Vodcovia cirkvi o všetkých týchto veciach vedia. Ja o nich neviem a nemusím sa nimi zaoberať. Vodcovia sa o ne postarajú, keď príde čas.“ Nezaujímajú sa o nič ani sa na nič nepýtajú, o ničom nie sú informovaní a nevedia ani sa nestarajú o žiadne osoby, udalosti alebo veci, ktoré sú súčasťou života cirkvi a o ktorých by mali vedieť. Pokiaľ ide o to, čo títo zlí ľudia, ktorí sa objavujú v cirkvi, hovoria a robia, keď súperia o postavenie, ako aj o narušenia a vplyvy, ktoré spôsobujú v cirkevnom živote, sú voči tomu úplne ľahostajní a nepýtajú sa na tieto veci ani ich neskúmajú. Keď je po všetkom, ak sa ich opýtaš, či získali nejakú schopnosť rozlišovať, či dokážu rozlíšiť zlých ľudí a aké sú prejavy zlých ľudí, nedokážu povedať nič iné, len: „Opýtajte sa vodcov cirkvi; oni vedia všetko.“ Nie je taký človek otrokom? Je to otrok, je zbabelý a naničhodný a žije odporným životom. Situácie, v ktorých zlí ľudia súperia o postavenie, si vyžadujú rozlíšenie, riešenie a vyriešenie. Toto nie je výlučne zodpovednosťou cirkevných vodcov; Boží vyvolený národ má túto zodpovednosť spoločne. Väčšina vodcov chápe o niečo viac právd ako priemerný človek, je ostražitá voči týmto problémom a dokáže vidieť ciele a podstatu konania týchto ľudí. Zároveň by sa väčšina ľudí mala tiež prakticky poučiť a rásť v schopnosti rozlišovať a zjednotiť sa v zhode s tými v cirkvi, ktorí majú zmysel pre spravodlivosť a chápu a usilujú sa o pravdu, aby prijali primerané opatrenia proti týmto zlým jednotlivcom, ktorí vyrušujú a narúšajú cirkevný život. Mali by ich izolovať alebo vyčistiť, a nie nečinne stáť bokom a len si vypočuť trochu duchovného spoločenstva, trochu si rozšíriť obzory a vnútorne si tú vec uvedomovať, a potom považovať svoju prácu za skončenú. Je to preto, lebo cirkevný život nie je niečo, čo sa týka len cirkevných vodcov, a žiť dobrý cirkevný život a udržiavať normálny poriadok života cirkvi nie je len zodpovednosťou cirkevných vodcov – vyžaduje si to spoločné úsilie všetkých, ktorí sa postavia na jeho udržanie.

Ľudia, ktorí súperia o postavenie – typ spomínaný v piatom bode – sa často objavujú v cirkevnom živote. Ich najzjavnejším prejavom je súperenie o postavenie s cirkevnými vodcami a potom súperenie o postavenie s tými bratmi a sestrami, ktorí majú dobrú kvalitu a chápu pravdu s relatívnou čistotou, s tými, ktorí majú duchovné porozumenie, a s tými, ktorí chápu pravdu-princípy; často týmto jednotlivcom oponujú. Títo ľudia často hovoria v duchovnom spoločenstve o určitom čistom chápaní a svetle v cirkevnom živote, zdieľajú určité cenné osobné skúsenosti, ktoré prinášajú praktické poznanie; to bratom a sestrám veľmi pomáha a vzdeláva ich to. Po vypočutí ich duchovného spoločenstva majú bratia a sestry cestu, vedia, ako praktizovať a zažívať Božie slovo a ako riešiť svoje vlastné problémy. Cítia veľkú vďačnosť za Božie vedenie a zároveň obdivujú a vážia si tých, ktorí majú čisté chápanie pravdy a praktické skúsenosti. Preto majú tendenciu si týchto jednotlivcov vysoko vážiť a približovať sa k nim. Vznik týchto pozitívnych vecí v cirkevnom živote, ktoré tešia Boha, je to, čo tí, ktorí súperia o postavenie, chcú vidieť najmenej. Kedykoľvek vidia niekoho hovoriť v duchovnom spoločenstve o praktických skúsenostiach, cítia sa nepokojne a žiarlia a sú obzvlášť rozpačito. Vo svojej rozpačitosti prejavujú postoj vzdoru, pohŕdania a nespokojnosti a v srdci často kalkulujú, ako by mohli zosmiešniť tých, ktorí majú praktické skúsenosti a chápu pravdu, a ako by mohli dosiahnuť, aby bratia a sestry videli ich chyby a nedostatky, a tak si ich prestali vysoko vážiť a približovať sa k nim. Preto tí, ktorí súperia o postavenie, nevyhnutne povedia nejaké veci a vykonajú nejaké činy. Útočia a vylučujú tých, ktorí zdieľajú skúsenostné svedectvá, a tých, ktorých časté duchovné spoločenstvo o pravde zaopatruje a pomáha pri vstupe bratov a sestier do života. Často hľadajú páky na pozitívnych jednotlivcov a odhaľujú ich nedostatky s cieľom vzdialiť Boží vyvolený národ od všetkých, ktorí často hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde a zdieľajú skúsenostné svedectvá. Stručne povedané, tí, ktorí súperia o postavenie, sú negatívni jednotlivci, ktorí sa infiltrujú do cirkvi a hrajú úlohu služobníkov satana.

Jedna sestra, ktorá skôr než uverila v Boha urobila chyby v intímnych vzťahoch, po tom, čo sa stala veriacou, činila pokánie a už nikdy sa takých chýb nedopustila. Cítila mimoriadnu ľútosť nad svojimi minulými priestupkami, a tak sa otvorila a hovorila o tom v duchovnom spoločenstve s bratmi a sestrami. Aký je účel a princíp otvorenia sa a duchovného spoločenstva? Je to na podporu vzájomného porozumenia a odstránenie vnútorných bariér medzi bratmi a sestrami. Väčšina bratov a sestier sa po pochopení pravdy dokáže otvoriť a hovoriť v duchovnom spoločenstve o svojich vlastných odhaleniach skazenosti a minulých priestupkoch, a zároveň vyjadriť vďačnosť a chválu za Božiu spásu. Je takéto otvorenie sa a duchovné spoločenstvo vhodné? (Áno.) Po pochopení pravdy je väčšina bratov a sestier schopná sa takto otvoriť a hovoriť v duchovnom spoločenstve; predstavuje to problém? (Nie.) Je veľmi normálne, že sa ľudia pred vierou v Boha dopustili nejakých chýb v intímnych vzťahoch alebo v iných ohľadoch. Niektorí ľudia o týchto chybách dokážu hovoriť, zatiaľ čo iní sa skrývajú a pretvarujú, a bez ohľadu na to, ako sa ostatní otvárajú a odhaľujú, sami nepovedia nič. Veria, že tieto chyby sú ich temným tajomstvom, o ktorom nemôžu nikomu povedať, aby nestratili svoju povesť, tvár a postavenie. Avšak, niektorí ľudia chápu veci inak; veria, že keďže uverili v Boha a prijali Božiu spásu, mali by sa teraz otvoriť a hovoriť v duchovnom spoločenstve o svojich minulých zlých skutkoch a chybných cestách, ktorými kráčali, a vyniesť ich na svetlo na rozbor, a že sú to len veci, ktorými prešli ako satanom skazení ľudia. Teraz sú schopní sa otvoriť, obnažiť a hovoriť v duchovnom spoločenstve. Či už ide o zhrnutie alebo skoncovanie s minulosťou, skutočnosť, že títo ľudia to dokážu, dokazuje, aký je ich postoj k praktizovaniu pravdy: sú ochotní praktizovať pravdu a majú na to odhodlanie. Ako presne človek praktizuje, závisí od jeho chápania a odhodlania. Avšak, otvorenie sa a obnaženie určite nie je chybou, a už vôbec nie hriechom. Nemalo by sa to používať ako páka proti niekomu, a už vôbec by sa to nemalo stať dôkazom, ktorý iná osoba použije na útok proti nemu. Väčšina ľudí dokáže túto záležitosť správne posúdiť, to znamená, že ich chápanie je čisté a v súlade s pravdou-princípmi. Zlí jednotlivci majú však zlé úmysly; trvajú na tom, aby sa chytali vecí o ľuďoch, aby sa im vysmievali, zahrávali sa s nimi a súdili ich. Takéto zlé skutky sú celkom zjavné. Tí, ktorí sú schopní sa obnažiť, otvoriť a hovoriť v duchovnom spoločenstve o svojej skazenosti a zlých cestách, ktorými kráčali, majú srdcia, ktoré hladujú a bažia po spravodlivosti vo svojom prístupe k pravde a k Božím slovám. V dôsledku toho, keď čítajú Božie slová, nevedomky získavajú určité praktické chápanie a postrehy. Tieto praktické chápania a postrehy im pomáhajú nájsť cestu k praktizovaniu tvárou v tvár ťažkostiam a nespočetným situáciám, ktoré sa vyskytujú v ich životoch, čo vedie k určitému skutočnému skúsenostnému poznaniu pravdy. Hovorenie v duchovnom spoločenstve o týchto skutočných skúsenostných poznaniach je pre ostatných poučné a nápomocné; bratia a sestry budú na týchto jednotlivcov pozerať s obdivom a úctou a povedia: „Tvoje praktické skúsenosti sú skutočne úžasné. Po tom, čo som o nich počul, dokážem sa do nich hlboko vcítiť. Vidím, že tvoj spôsob praktizovania je správny a Bohom požehnaný. Aj ja som ochotný vzdať sa svojich vlastných predstáv a predsudkov a zhodiť svoje ťažoby; chcem praktizovať pravdu jednoduchým spôsobom a prijímať Božie osvietenie a vedenie ako ty. Táto cesta je správna.“ Nie sú tieto prejavy celkom normálne? Nie je veľmi správne, aby takýto vzťah vznikol medzi bratmi a sestrami? Je to typ medziľudského vzťahu, ktorý sa líši od typu, ktorý sa nachádza medzi tými, ktorí neveria v Boha; je to vzťah, ktorý Boh schvaľuje a ktorý si želá vidieť. Len keď takýto normálny vzťah existuje medzi bratmi a sestrami, môže byť cirkevný život normálny. Vždy sa však nájdu nejakí zlí ľudia alebo ľudia so zlými úmyslami, ktorí sa postavia, aby útočili, očierňovali a vylučovali tých s praktickými skúsenosťami, tých, ktorí bažia a hladujú po pravde, a tých, ktorí obdivujú a vážia si ľudí so skúsenosťami. Prečo útočia na týchto jednotlivcov? Ich účelom nie je nič iné, ako súperiť o určité postavenie v cirkvi. Keďže nemilujú pravdu ani sa o ňu neusilujú, predstierajú, že sú tí, ktorí sa usilujú o pravdu tým, že si vymýšľajú falošné skúsenosti, aby zavádzali všetkých a získali si ich vysokú mienku. Toto je používanie satanských metód zavádzania a ovládania ľudí na dosiahnutie želaného postavenia a moci. Takéto incidenty sa často vyskytujú všade v cirkvách a všetci ich vidia. Ak zistíte, že niektorí bratia a sestry majú nejakú pravdu-realitu, dokážu na zhromaždeniach hovoriť v duchovnom spoločenstve o skutočnom skúsenostnom poznaní Božích slov a od mnohých si získali chválu, no z nejakého dôvodu ich iní napádajú, odplácajú sa im a vrhajú ich do utrpenia, potom by ste mali byť ostražití a rozlíšiť, akí ľudia sa takto správajú. Prečo sú tí, ktorí sa usilujú o pravdu, často napádaní a vylučovaní? Čo sa tu vlastne deje? Toto určite naznačuje problém.

V cirkevnom živote by sa mala venovať veľká pozornosť tým, ktorí často hľadajú chyby na vodcoch a procovníkoch. Okrem toho sa niektorí ľudia často vysmievajú, zosmiešňujú alebo útočia na tých, ktorí sa pomerne dosť usilujú o pravdu a túžia po Božích slovách. Títo negatívni jedinci by sa tiež mali pozorne sledovať, aby sa zistilo, aké budú ich ďalšie kroky. Ak niekto v cirkevnom živote dokáže bez akejkoľvek oprávnenej príčiny odhaľovať nedostatky cirkevných vodcov alebo útočiť na jednotlivcov, ktorí majú pravdu-realitu, určite je za tým nejaký problém a dôvod; rozhodne to nie je bez príčiny. Bratia a sestry by mali takýmto jednotlivcom venovať vážnu pozornosť, pretože to nie je žiadna maličkosť. Niekedy može byť človek hneď po vypočutí svedectva o praktickej skúsenosti a zacítení plného potešenia v srdci alebo získaní trochy svetla a porozumenia napriek tomu uvrhnutý do zmätku niekoľkými zavádzajúcimi slovami, ktoré vyslovia zlí ľudia, a tak stratí všetko, čo práve získal. Len čo si človek začne budovať trochu viery, vyrušia ho zlí ľudia a vráti sa do pôvodného stavu; len čo začne pociťovať trochu smädu po pravde a Božom slove, spolu s trochou odhodlania praktizovať pravdu, je vyrušený zlými ľuďmi, stratí srdce a motiváciu a potom chce rýchlo opustiť toto miesto konfliktu. Sú tieto následky vážne? Sú veľmi vážne. Preto ak v cirkvi existuje niekto, kto vždy vyvoláva spory o niečo, čo nie je v súlade s jeho želaniami, háda sa o to, kto má pravdu, diskutuje o tom, čo je správne a čo nesprávne, a dokonca súperí o to, kto je nadradený alebo podradený, potom by takíto jednotlivci mali byť varovným signálom. Sledujte, akú úlohu hrajú v cirkvi, aké následky prinášajú, a prostredníctvom toho môžete prekuknúť, aká je ich prirodzenosť-podstata.

V cirkevnom živote existuje aj ďalší prejav súperenia o postavenie, ktorý spočíva v narúšaní a vyrušovaní cirkevného života a práce cirkvi. Napríklad niekedy, keď bratia a sestry spoločne hovoria v duchovnom spoločenstve o nejakom probléme, v spoločenstve každého je nejaké svetlo; čím viac v duchovnom spoločenstve hovoria, tým jasnejšie a zreteľnejšie sa stávajú pravda-princípy a rýchlo pochopia aj cestu k praktizovaniu. Avšak niekto môže zrazu prísť s „brilantným nápadom“, svojím návrhom, čím naruší priebeh duchovného spoločenstva a presunie tému inam, takže duchovné spoločenstvo o hlavnej téme zostane nedokončené. Navonok sa nezdá, že by spôsoboval vyrušenie, a už vôbec nie, že by obmedzoval ostatných v duchovnom spoločenstve o pravde, ale na predstavenie tejto témy si nevybral vhodný čas. Vložením novej témy do duchovného spoločenstva a diskusie v kritickom momente, keď sa v duchovnom spoločenstve hovorí o pravde s cieľom vyriešiť problém, sa predchádzajúca téma preruší skôr, ako sa úplne vyrieši. Nie je to opustenie problému na polceste? Neodďaľuje to riešenie problému? Nielenže sa problém nevyriešil, ale oddialilo sa aj pochopenie pravdy u ľudí. Urobil by človek s rozumom niečo také? Je prehnané povedať, že takéto veci narúšajú a vyrušujú cirkevný život? Myslím si, že vôbec nie. Takto vyrušovať zhromaždenie, keď sa v ňom hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde s cieľom vyriešiť problém – nie je to úmyselné narúšanie a vyrušovanie cirkevného života? Ak sa niekto vždy vmieša v kritických momentoch, keď sa v duchovnom spoločenstve hovorí o pravde s cieľom vyriešiť problém, ak sa vždy snaží veci prerušiť, potom to nie je problém nedostatku rozumu; je to úmyselné vyrušovanie zhromaždenia pri riešení problému v duchovnom spoločenstve o pravde, je to čisto a skrátka zlý skutok narúšania a vyrušovania cirkevného života – robia to len antikristi a zlí ľudia, robia to len tí, ktorí nenávidia pravdu. Bez ohľadu na kontext alebo okolnosti, ľudia ako títo musia vždy prísť so svojimi „brilantnými nápadmi“, vždy chcú, aby sa na nich pozeralo, aby boli stredobodom pozornosti. Bez ohľadu na to, o akej kľúčovej a dôležitej téme ľudia hovoria v duchovnom spoločenstve, vždy sa musia vmiešať, aby odvrátili pozornosť ľudí a hlásali vznešené myšlienky, lebo chcú vyzerať jedinečne. Čo sa týmto kúskom snažia dosiahnuť? Nesúperia o postavenie? Chcú ovládať situáciu. Nechcú, aby ľudia lepšie a jasnejšie chápali pravdu; najviac im záleží na tom, aby im všetci venovali pozornosť, počúvali ich, poslúchali ich a robili všetko tak, ako povedia. Toto je jasné súperenie o postavenie. Keď niektorých ľudí požiadaš, aby hovorili v duchovnom spoločenstve o konkrétnych nápadoch a plánoch na realizáciu niečoho a o podrobných krokoch na ich vykonanie, nedokážu nič vymyslieť, bez ohľadu na to, akú prácu robia. Napriek tomu radi hlásajú vznešené myšlienky, pôsobia nekonvenčne a robia niečo nové a oslnivé. Bez ohľadu na danú situáciu, len čo im napadne nejaký nový nápad, prezentujú ho, akoby boli inšpirovaní, a bez uváženia ho unáhlene navrhujú, aby ho ostatní prijali a súhlasili s ním. Keď ich však nakoniec požiadajú, aby prediskutovali konkrétne cesty k praktizovaniu, onemejú. Chýba im spôsobilosť, ale napriek tomu sa chcú predvádzať, vždy sa snažia byť na očiach. Nechcú hrať druhé husle; nechcú byť len obyčajným nasledovníkom. Vždy sa boja, že sa na nich ostatní budú pozerať zvrchu, a vždy chcú presadiť svoju prítomnosť. Preto vždy hlásajú vznešené myšlienky, aby boli na očiach. O čo ide, že to stále robia? Keď im napadne nejaký nápad, tak ho slepo považujú za dobrý a hodný praktizovania bez toho, aby o ňom pouvažovali alebo ho nechali dozrieť. Keď tento nápad unáhlene predstavia, ostatní ľudia mu nerozumejú a prirodzene vznesú nejaké otázky. Hoci nedokážu odpovedať, stále trvajú na tom, že ich názor je správny a že by ho mal každý prijať. Aká je to povaha? Aké následky prinesie ich bezdôvodné trvanie na vlastných názoroch? Je to pre prácu cirkvi prospešné alebo ju to vyrušuje? Je to pre Boží vyvolený národ prospešné alebo škodlivé? Sú schopní povedať to bez akéhokoľvek zmyslu pre zodpovednosť – aký je ich cieľ? Je to len presadenie svojej prítomnosti. Boja sa, že ostatní nebudú vedieť, že majú také „brilantné nápady“, nebudú vedieť, že majú kvalitu, inteligenciu a schopnosti; usilujú sa o toto uznanie, aby ich väčšina ľudí mala vo veľkej úcte. Čo sa stane nakoniec? Unáhlene dávajú návrhy a ostatní si spočiatku myslia, že majú naozaj nejaké schopnosti, niečo skutočné. Ale časom sa ukáže, že sú to len hlupáci, ktorým chýbajú skutočné vedomosti alebo zručnosti, no napriek tomu chcú mať vždy posledné slovo. Toto je súperenie o postavenie. Bez skutočných schopností chcú stále rozhodovať; vždy hlásajú vznešené myšlienky bez toho, aby predložili akékoľvek konkrétne plány, chýba im konkrétna cesta k praktizovaniu. Aké dôsledky by nastali, keby boli takýmto ľuďom naozaj zverené úlohy? Určite by to viedlo k zdržaniam. Prečo sa vždy snažia súperiť o postavenie, držať moc, keď nedokážu nič dosiahnuť? Sú to len hlupáci, ktorí nemajú všetkých päť pohromade; vznešenejšie povedané, úplne im chýba rozum. Medzi nevercami je príliš veľa takýchto ľudí, ktorí len rozprávajú a nič nerobia. Väčšina ľudí dokáže takýto typ človeka trochu rozlíšiť. Ak niekto neustále hlása vznešené myšlienky a chce pôsobiť inovatívne, treba byť opatrný, aby sa ním človek nenechal oklamať. Ak sa naozaj nájde niekto s bystrými nápadmi, kto dokáže predložiť aj konkrétny plán, je to prijateľné len vtedy, ak je to uskutočniteľné; ak len hlása vznešené myšlienky bez predloženia konkrétnych plánov, potom by sa k nemu malo pristupovať s opatrnosťou. Malo by sa uskutočniť duchovné spoločenstvo, aby sa zistilo, či pre jeho nápady existuje životaschopná cesta alebo nie. Ak väčšina cíti, že jeho nápad je uskutočniteľný a má cestu k praktizovaniu, potom by sa ten nápad mal pred prijatím rozhodnutia na istý čas vyskúšať, aby sa videlo, aké prinesie výsledky.

Bez ohľadu na to, o akom aspekte pravdy cirkev hovorí v duchovnom spoločenstve alebo aký problém rieši, objavia sa rôzne typy ľudí. Po dlhšom vzájomnom rozhovore človek zistí, kto skutočne miluje pravdu a dokáže ju prijať a kto sú tí, ktorí narúšajú, vyrušujú a nevenujú sa poriadnej práci. Myslíte si, že tí, ktorí radi hlásajú vznešené myšlienky a predkladajú nové nápady, dokážu prijať pravdu a vydať sa na správnu cestu viery v Boha? Myslím si, že to pre nich nie je ľahké. Akú úlohu hrajú títo ľudia v cirkevnom živote? Aké sú dôsledky toho, že často hlásajú vznešené myšlienky a nevenujú sa poriadnej práci? Narúša a vyrušuje to cirkevný život, ako vidí väčšina ľudí, a ak to bude pokračovať, oddiali to úsilie Božieho vyvoleného národa o pravdu a vstup do reality. Hoci tí, ktorí radi hlásajú vznešené myšlienky, nie sú nevyhnutne zlí ľudia, dôsledky ich konania sú veľmi škodlivé pre vstup Božieho vyvoleného národa do života a zároveň ich konanie odďaľuje a ovplyvňuje prácu cirkvi. Ako by sa teda mal tento problém vyriešiť? Ako by sa malo primerane zaobchádzať s ľuďmi, ktorí radi hlásajú vznešené myšlienky a predkladajú nové nápady? Prvá metóda je táto: ak radi hlásajú vznešené myšlienky a vždy majú názory, nechajte ich najprv hovoriť a potom rozlišujte. Bez ohľadu na to o koho ide, každý môže slobodne hovoriť a vyjadrovať názory; nikto by to nemal obmedzovať. Každý, kto má skutočne nápady a múdre postrehy, by mal dostať možnosť prehovoriť a objasniť ich, aby ich všetci videli, a potom by sa malo v duchovnom spoločenstve diskutovať, či je to správne, či je to v súlade s pravdou-princípmi a či je tam nejaká časť, ktorú možno prijať. Ak sa z toho oplatí poučiť a dá sa z toho získať nejaký úžitok, je to dobré; ak sa po duchovnom spoločenstve a diskusii zistí, že to, čo hovoria, nemá žiadnu hodnotu a nie je to vhodné, potom by sa to malo opustiť. Takýmto praktizovaním si každý zlepší schopnosť rozlišovať; vždy, keď sa niečo vyskytne, budú všetci vedieť, ako o tejto záležitosti uvažovať, a lepšie porozumejú rôznym ľuďom. Takéto praktizovanie je pre Boží vyvolený národ prospešné a neprinesie vyrušenie práce cirkvi; tento spôsob praktizovania je správny. Druhá metóda je táto: keď to, čo sa povie, nemá žiadnu hodnotu a neprinesie to žiadny úžitok, aj keby sa o tom hovorilo v duchovnom spoločenstve a diskutovalo, takéto návrhy by sa mali priamo odmietnuť a nie je potrebné žiadne duchovné spoločenstvo ani diskusia. Ak nejaká osoba neustále predkladá takéto bezcenné témy a „brilantné nápady“, čím spôsobuje, že Boží vyvolený národ je znechutený a nechce ju počúvať, nemala by sa takáto osoba obmedziť? Najlepšie by bolo poradiť jej, aby prejavila viac rozumu a zdržala sa slov, ktoré sa nemajú hovoriť, aby neovplyvňovala ostatných. Ak tejto osobe chýba rozum a trvá na tom, že bude takto pokračovať, čím spôsobuje vyrušenie v cirkevnom živote a všetkých obzvlášť obťažuje, až do bodu hnevu, potom je to zlý človek, ktorý vyrušuje cirkevný život. Musí sa s ním zaobchádzať podľa princípov Božieho domu na odstránenie z cirkvi – vyčistiť ho z cirkvi; to je primerané. Povedzte Mi, akí ľudia sú väčšinou tí, ktorí radi hlásajú vznešené myšlienky? Sú to tí, ktorí sa usilujú o pravdu? Vydávajú sa úprimne pre Boha? Určite nie. Aký je teda ich cieľ a úmysel, keď spôsobujú takéto vyrušenia v cirkevnom živote? To si vyžaduje rozlišovanie. Ak už každý má o takýchto ľuďoch dostatočné poznanie a vie, že im chýba intelekt, kvalita a rozum – že sú to jednoducho hlupáci – najvhodnejší spôsob, ako s nimi zaobchádzať, keď vyjadrujú svoje „brilantné nápady“, je zastaviť ich a obmedziť, prinútiť ich mlčať. Ak trvajú na tom, že budú hovoriť a vyrušovať cirkevný život, mali by byť z cirkvi vyčistení, aby sa predišlo ďalším problémom. Niekto povie: „Nezničí to ich príležitosť na spásu?“ Takto hovoriť je nesprávne. Mohol by Boh spasiť takých ľudí? Dokážu ľudia s takou povahou prijať pravdu? Môžu dosiahnuť spásu bez toho, aby vôbec prijali pravdu? Nie je mimoriadne hlúpe a nevedomé nerozoznať ani takéto záležitosti? V každom prípade sú tí, ktorí často spôsobujú vyrušenia v cirkevnom živote, zlí ľudia a Boh ich nespasí. Ak nechajú v cirkvi niekoho, koho Boh nespasí, nejde o úmyselné ubližovanie Božiemu vyvolenému národu? Môže niekto, kto ľutuje takýchto zlých ľudí, skutočne milovať? Myslím si, že nie; je to falošná láska. V skutočnosti majú v úmysle ublížiť Božiemu vyvolenému národu. Preto sa Boží vyvolení musia mať na pozore pred každým, kto obhajuje zlých ľudí, aby sa nenechali oklamať ich diabolskými rečami. Niektorí, ktorí radi hlásajú vznešené myšlienky, hoci nevyzerajú ako zlí ľudia a zjavne nepáchajú zlé skutky, môžu spôsobovať vyrušenia v cirkevnom živote tým, že neustále hlásajú svoje vznešené myšlienky; prinajmenšom sú títo ľudia popletení. Čo si myslíte, môžu byť popletení ľudia spasení? Určite nie. Ak popletení ľudia neustále vyrušujú cirkevný život, mali by byť tiež z cirkvi vyčistení. Popletení ľudia neprijímajú pravdu, sú nenapraviteľne nekajúcni a skončia rovnako ako zlí ľudia. Či už sú zlí alebo popletení, ak často narúšajú a vyrušujú cirkevný život, nedbajú na rady a hovoria nekontrolovateľne ako auto s pokazenými brzdami, nie je to znak nenormálneho rozumu? Aké by boli následky, keby takíto popletení ľudia dlhodobo takto vyrušovali cirkev? Okrem toho, môžu sa skutočne kajať? Spasí Boh takýchto popletených ľudí s nenormálnym rozumom? Keď sa tieto otázky dôkladne pochopia, bude jasné, ako s takýmito jednotlivcami správne zaobchádzať. Popletení ľudia určite nemilujú pravdu a pravda je mimo ich dosahu. Popletení ľudia nerozumejú ľudskej reči; dá sa povedať, že popleteným ľuďom chýba normálna ľudská prirodzenosť a sú napoly šialení – v skutočnosti sú jednoducho bezcenní. Môžu popletení ľudia dobre vykonávať službu? Dá sa s istotou povedať, že nie sú schopní ani len vykonávať službu na požadovanej úrovni, pretože ich rozum nie je zdravý; sú to ľudia, ktorí ničomu nerozumejú. Ak chce niekto preukázať lásku popleteným ľuďom, nech ich podporuje. Postoj Božieho domu k popleteným ľuďom je taký, že musia byť vyčistení. Každý, kto vôbec neprijíma pravdu, každý, kto nekoná svoju povinnosť úprimne a vždy ju koná povrchne, by mal byť obmedzený, ak často spôsobuje vyrušenia v cirkevnom živote. Ak niektorí z nich cítia výčitky svedomia a sú ochotní činiť pokánie, mali by dostať príležitosť. Tí, ktorých podstatu nemožno prezrieť, by mali byť dočasne ponechaní v cirkvi, aby na nich mohol Boží vyvolený národ dohliadať, pozorovať ich a rásť v rozlišovaní. Ak sú takí, ktorí neustále narúšajú a vyrušujú a napriek orezaniu zostávajú nenapraviteľne nekajúcni, naďalej súperia o slávu a zisk, útočia a vylučujú pozitívnych jedincov – najmä útočia na tých, ktorí sa usilujú o pravdu a dokážu sa podeliť o skúsenostné svedectvá, a na tých, ktorí sa úprimne vydávajú Bohu a konajú svoje povinnosti – potom sú títo jednotlivci zlí ľudia a antikristi, sú to pochybovači. Pre takýchto ľudí to nie je len o ich zastavení a obmedzení; mali by byť okamžite vyčistení z cirkvi, aby sa predišlo budúcim problémom. Tento spôsob praktizovania je úplne v súlade s Božími úmyslami.

Toto sú viac-menej rôzne prejavy súperenia o postavenie, od menších až po vážne. Menšie prejavy sa týkajú hlavne zosmiešňovania vodcov a pracovníkov uštipačnými slovami, malichernosti a útočenia na iniciatívu vodcov a pracovníkov s cieľom zničiť ich a zdiskreditovať. Najvážnejšie prejavy sú priame a otvorené vystupovanie proti vodcom a pracovníkom, hľadanie niečoho, čo by sa dalo proti nim použiť, súdenie, odsudzovanie, napádanie a vylučovanie a následná izolácia a nútenie, aby priznali chybu a odstúpili, aby sa oni zmocnili ich postavenia. Toto sú najvážnejšie problémy narúšania a vyrušovania, ktoré sa vyskytujú v cirkevnom živote. Tí, ktorí otvorene kričia proti vodcom alebo pracovníkom a súperia s nimi o postavenie, sú tí, ktorí vyrušujú prácu cirkvi a odolávajú Bohu, sú to zlí ľudia a antikristi a musia byť nielen zastavení a obmedzení – ak je situácia vážna a je potrebné ich vyčistiť alebo vypudiť, potom by sa s nimi malo zaobchádzať podľa princípov. Existuje aj ďalší prejav súperenia o postavenie: vylučovanie a napádanie ľudí, ktorí sa v cirkvi viac usilujú o pravdu. Keďže ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu, majú čisté chápanie, majú skúsenosti a pravé poznanie Božích slov a často hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde, aby riešili problémy medzi bratmi a sestrami, a tak budujú Boží vyvolený národ a postupne získavajú v cirkvi prestíž, títo zlí ľudia a antikristi sú voči nim závistliví a vzdorovití a vylučujú ich a napádajú. Akékoľvek správanie, ktoré spočíva v napádaní alebo vylučovaní ľudí, ktorí sa usilujú o pravdu, priamo predstavuje narušenie a vyrušenie cirkevného života. Niektorí ľudia sa možno nezameriavajú priamo na cirkevných vodcov, ale majú osobitnú antipatiu a pohŕdanie voči ľuďom v cirkvi, ktorí rozumejú pravde a majú praktické skúsenosti. Takýchto ľudí tiež vylučujú a utláčajú, často ich zosmiešňujú a vysmievajú sa im, dokonca im kladú pasce a intrigujú proti nim a podobne. Hoci sú problémy ako tieto menej vážne ako súperenie s cirkevnými vodcami o postavenie, pokiaľ ide o ich povahu a okolnosti, tiež predstavujú narušenia a vyrušenia cirkevného života a mali by byť zastavené a obmedzené. Ak je postihnutá väčšina bratov a sestier v cirkvi a často upadajú do negativity a slabosti – ak problémy vedú k takýmto následkom, potom ide o narušenia a vyrušenia. Taký zlý človek, ktorý vytvára narušenia a vyrušenia, by nemal byť len obmedzený, mal by byť poslaný do skupiny B na izoláciu a uvažovanie, alebo inak vyčistený. Tí, ktorí sa dopúšťajú činov, ktoré majú povahu spôsobovať narušenia a vyrušenia, sú ľudia, ktorí páchajú zlo zo zvyku. Mal by sa robiť rozdiel medzi zlými ľuďmi, ktorí často páchajú zlo, a tými, ktorí páchajú zlo občas, pokiaľ ide o to, ako sa s nimi zaobchádza. Tí, ktorí páchajú rozmanité zlo, sú antikristi; tí, ktorí páchajú zlo občas, majú slabú ľudskú prirodzenosť. Ak sa dvaja ľudia občas hádajú alebo sa dostávajú do sporov kvôli svojim nekompatibilným povahám, alebo preto, lebo majú odlišné názory pri robení vecí, alebo preto, lebo majú odlišné spôsoby reči, ale cirkevný život nie je ovplyvnený, potom to nemá povahu spôsobovania narušení a vyrušení; je to odlišné od zlých ľudí, ktorí narúšajú a vyrušujú cirkevný život. Všetky veci, ktoré majú povahu spôsobovať narušenia a vyrušenia cirkevného života, o ktorých sme hovorili, sú prejavmi páchania zla zlými ľuďmi. Keď zlí ľudia páchajú zlo, je to pre nich zvyčajné. To, čo zlí ľudia najviac nenávidia, sú ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu. Keď vidia, že niekto, kto sa usiluje o pravdu, je schopný podeliť sa o svoje vlastné skúsenostné svedectvo, a tak si získa osobitný obdiv ostatných, stávajú sa závistlivými, nenávistnými a ich oči horia hnevom. Ktokoľvek uvažuje o sebe a pozná sa, ktokoľvek sa delí o svoje praktické skúsenosti a ktokoľvek svedčí o Bohu, stretáva sa so zosmiešňovaním, očierňovaním, utláčaním, vylučovaním, súdením a dokonca prenasledovaním zo strany týchto zlých ľudí. Zvyčajne konajú týmto spôsobom. Nedovolia nikomu, aby bol lepší ako oni, neznesú pohľad na ľudí, ktorí sú lepší ako oni. Keď vidia niekto, kto je lepší než oni, žiarlia, hnevajú sa, zúria a premýšľajú o tom, ako im ublížiť a trýzniť ich. Takíto ľudia už spôsobili vážne narušenie a vyrušenie cirkevného života a poriadku cirkvi a vodcovia a pracovníci by sa mali spojiť s bratmi a sestrami pri odhaľovaní, zastavovaní a obmedzovaní takýchto jednotlivcov. Ak ich nie je možné obmedziť a nečinia pokánie ani sa nenapravia po tom, čo sa im v duchovnom spoločenstve hovorilo o pravde, potom sú to zlí ľudia a zlých ľudí treba posudzovať a zaobchádzať s nimi podľa princípov Božieho domu na odstránenie z cirkvi. Ak prostredníctvom duchovného spoločenstva dosiahnu vodcovia a pracovníci konsenzus a zistia, že ide o zlého človeka, ktorý vyrušuje cirkev, potom by sa mala záležitosť riešiť podľa pravdy-princípov: osoba by mala byť z cirkvi vyčistená. Nemala by existovať žiadna ďalšia tolerancia voči takýmto zlým ľuďom, ktorí vyrušujú cirkevný život. Ak je vodcom a pracovníkom jasné, že ide o zlého človeka, ktorý spôsobuje vyrušenie, a napriek tomu sa stále tvária, že o ničom nevedia, a tolerujú, že zlý človek pácha zlo a spôsobuje vyrušenie, potom si neplnia svoje zodpovednosti voči bratom a sestrám a sú neverní Bohu a Božiemu povereniu.

Niektorí ľudia môžu na pohľad vyzerať dobre, ale v skutočnosti majú IQ hlupáka. Hovoria a konajú bez toho, aby chápali, čo je správne, chýba im rozumnosť normálnej ľudskej prirodzenosti. Takíto ľudia tiež radi súperia o postavenie a povesť, bojujú o to, aby mali posledné slovo, a súťažia o vysokú mienku ostatných. V cirkevnom živote často predkladajú zdanlivo platné, ale v skutočnosti mylné názory a argumenty, aby si získali pozornosť a vysokú mienku väčšiny ostatných ľudí, vyrušujú myšlienky ľudí, vyrušujú ich správne chápanie a poznanie Božích slov a vyrušujú ich pozitívne chápanie všetkého. Keď ostatní hovoria v duchovnom spoločenstve o Božích slovách a o svojich čistých poznatkoch, títo ľudia často vyskočia ako šašovia, aby presadili svoju vlastnú prítomnosť a upútali pozornosť všetkých, vždy chcú ukázať bratom a sestrám, že nie sú len tak hocikto, že sú sčítaní a majú veľké vedomosti a vzdelanie a podobne. Hoci ešte nemajú jasné ciele, pokiaľ ide o to, na ktorého vodcu sa zamerať alebo o pozíciu ktorého vodcu súperiť, ich túžby a ambície sú také veľké, že ich slová a činy spôsobujú vyrušenia v cirkevnom živote, takže by mali byť tiež obmedzení podľa závažnosti situácie a jej povahy. Najlepšie by bolo najprv s nimi hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby sa správne naviedli a ukázať im smerovenie, ako sa správať, čo im umožní zmeniť sa a pochopiť, ako normálne žiť cirkevný život, ako sa správať k ostatným, ako zostať na svojom mieste a ako byť rozumný. Ak je to kvôli ich mladému veku, nedostatku rozhľadu a mladíckej pýche a ak sa po opakovanom duchovnom spoločenstve kajali, uvedomili si, že ich predchádzajúce konanie bolo nesprávne, hanebné, všetkých znechutilo a všetkým spôsobilo problémy, a vyjadrili za to svoje ospravedlnenie a ľútosť, potom nie je potrebné im to vyčítať – stačí im pomôcť s láskou. Avšak ak ich nesprávne konanie, ktoré všetkých vyrušilo, nebolo spôsobené mladíckou pýchou alebo nedostatkom porozumenia pravde, ale skôr bolo motivované postrannými úmyslami a pokračujú vo svojom správaní napriek opakovanému odrádzaniu; a ak navyše boli orezaní a bratia a sestry s nimi hovorili v duchovnom spoločenstve o závažnosti tohto problému – bolo im ponúknuté duchovné spoločenstvo a pomoc z negatívnych aj pozitívnych aspektov – napriek tomu stále nedokážu rozpoznať svoju vlastnú prirodzenosť-podstatu, nedokážu vidieť vyrušenie, ktoré tieto činy spôsobujú ostatným, a ich vážne následky a naďalej vytvárajú vyrušenia a narušenia tým, že vykonávajú tie isté činy, kedykoľvek dostanú príležitosť, potom sú v tomto prípade opodstatnené prísnejšie opatrenia. Ak napriek dostatočným príležitostiam na pokánie vôbec neuvažujú o sebe ani sa nesnažia spoznať samých seba a bez ohľadu na to, ako sa s nimi hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, nerozumejú, ani nevedia, ako konať rozumne a v súlade s princípmi, ale namiesto toho sa tvrdohlavo držia svojho vlastného spôsobu konania, potom je s týmito ľuďmi problém. Prinajmenšom im z racionálneho hľadiska chýba rozum normálneho človeka. To je pohľad zvonku. Ak sa na to pozrieme z hľadiska podstaty, bez ohľadu na to, ako sa s nimi hovorí v duchovnom spoločenstve, nedokážu rozpoznať závažnosť problému, ani si nedokážu nájsť svoje správne miesto, ani nedokážu prijať duchovné spoločenstvo a pomoc, ani sa nesnažia praktizovať podľa cesty, o ktorej hovorili v duchovnom spoločenstve bratia a sestry – ak nedokážu dosiahnuť ani tieto veci, potom ich problém nespočíva len v nedostatku rozumu, ale majú problém s ľudskou prirodzenosťou. Hoci sa zdá, že spôsobujú narušenia a vyrušenia neúmyselne, tieto skutky rozhodne nie sú bez úmyslu, ale skôr sú vykonávané s cieľom a motívmi. Odhliadnuc od toho, aké sú motívy alebo cieľ týchto jednotlivcov, ak to, čo hovoria a robia, vážne narúša a vyrušuje vstup bratov a sestier do života a cirkevný život, čo vedie k tomu, že mnohí ľudia nič nezískavajú zo života v cirkvi, až do bodu, keď ostatní nie sú ochotní zhromažďovať sa len preto, lebo sú tam prítomní oni, alebo kedykoľvek hovoria, ľudia sú znechutení a chcú odísť, potom sa povaha tohto problému stáva vážnou. Ako by sa malo s takýmito ľuďmi zaobchádzať? Ak stále trvajú na tom, že budú robiť tieto veci napriek tomu, že im bolo pri mnohých príležitostiach ponúknuté duchovné spoločenstvo a pomoc a boli im dané príležitosti na pokánie, potom je problémom ich prirodzenosť-podstata. Nie sú to ľudia, ktorí úprimne veria v Boha a dokážu prijať pravdu, ale namiesto toho majú nejaký iný zámer. Pri pohľade na ich prirodzenosť-podstatu, narušenia a vyrušenia, ktoré spôsobujú v cirkevnom živote, rozhodne nie sú neúmyselné, ale títo ľudia majú cieľ a motívy. Ak takíto ľudia dostanú ďalšie príležitosti, je to spravodlivé voči Božiemu vyvolenému národu, ktorý normálne žije cirkevný život? (Nie.) Problém s takýmito jednotlivcami sa už v takejto miere prejavil; ak sa im stále dávajú šance v očakávaní ich pokánia s výsledkom, že nakoniec spáchajú ešte viac zla, čo vedie k tomu, že viac ľudí upadne do negativity, slabosti a nenájde východisko, kto potom nahradí túto stratu? Preto ak týmto jednotlivcom bolo ponúknuté duchovné spoločenstvo a láskavá pomoc, alebo sa podnikli kroky na ich zastavenie a obmedzenie, no napriek tomu stále nemenia svoje staré zvyky a zotrvávajú vo svojom pôvodnom správaní, potom by sa s nimi malo zaobchádzať podľa princípov: v miernych prípadoch by mali byť izolovaní; v závažných prípadoch by mali byť z cirkvi vyčistení. Ako znie tento princíp? Ide o nemilosrdné zničenie niekoho bez toho, aby mu bola daná šanca na pokánie? Alebo o svojvoľné rozhodnutie bez akéhokoľvek rozlišovania a bez jasného pochopenia, aká je v skutočnosti ich prirodzenosť-podstata? (Nie.) Ak sa spôsoby a povaha týchto ľudí vôbec nezmenili napriek tomu, že im bolo ponúknuté duchovné spoločenstvo a pomoc a dostali príležitosti na pokánie, a ani sa nekajú, zostávajúc takí, akí boli predtým – s jediným rozdielom, že to, čo predtým robili otvorene a viditeľne, teraz robia tajne a skryto, ale vyrušenie a narušenie zostávajú rovnaké – potom ich cirkev už nemôže ďalej držať. Takíto ľudia nie sú členmi Božieho domu; nie sú Božími ovcami. Ich prítomnosť v Božom dome spôsobuje jedine vyrušenia a narušenia a sú to satanovi služobníci, nie bratia a sestry. Ak ich stále považuješ za bratov a sestry, neustále ich podporuješ a pomáhaš im a hovoríš s nimi v duchovnom spoločenstve o pravde a nakoniec to vedie k premárneniu veľkého úsilia bez akéhokoľvek prínosu, nie je to hlúpe? Je to viac ako hlúpe; je to sprosté, úplne sprosté!

Ak sa pozrieme na povahu problémov, rôzne prejavy a typy ľudí, udalostí a vecí, ktoré súvisia so súperením o postavenie, možno v podstate zaradiť do týchto troch typov. Súperenie o postavenie je bežný problém v cirkevnom živote, ktorý sa objavuje v rôznych skupinách ľudí a v rôznych aspektoch cirkevného života. Čo sa týka tých, ktorí súperia o postavenie, v miernych prípadoch by sa im malo poskytnúť hojné duchovné spoločenstvo o pravde na podporu a pomoc, aby mohli pochopiť pravdu a dostali príležitosť na pokánie. Ak je prípad vážny, mali by byť pozorne sledovaní, a len čo sa zistí, že hovoria alebo konajú s cieľom dosiahnuť určitý úmysel alebo cieľ, mali by byť okamžite zastavení a obmedzení. Ak je prípad ešte vážnejší, malo by sa s nimi zaobchádzať podľa cirkevných princípov na vyčistenie a vypudenie ľudí. Toto je zodpovednosť, ktorú by mali vodcovia a pracovníci plniť, keď sa títo ľudia, udalosti a veci súvisiace so súperením o postavenie objavia v cirkevnom živote. Samozrejme si to tiež vyžaduje, aby sa všetci bratia a sestry zapojili a spolupracovali s vodcami a pracovníkmi na tejto práci, spoločne obmedzovali rôzne správanie a konanie zlých ľudí, ktoré spôsobuje narušenie a vyrušenie, a zabezpečili, aby v cirkevnom živote už nedochádzalo k narúšaniu alebo vyrušovaniu zo strany zlých ľudí, a usilovali sa zabezpečiť, aby bol cirkevný život pri každej príležitosti osvietený Duchom Svätým, naplnený pokojom, radosťou a Božou prítomnosťou a mal Božie požehnanie a vedenie, a aby každé zhromaždenie bolo časom potešenia a obohatenia. Toto je najlepší druh cirkevného života, a taký si Boh praje vidieť. Vykonávanie tejto práce je pre vodcov a pracovníkov pomerne zložité, pretože zahŕňa medziľudské vzťahy, dôstojnosť a záujmy ľudí a zahŕňa aj úroveň chápania pravdy u ľudí, čo ju robí o niečo náročnejšou. Avšak, keď sa objavia problémy, nevyhýbajte sa im a nezľahčujte vážne problémy, aby nakoniec nezostali nevyriešené; ani by sa s nimi nemalo zaobchádzať podľa filozofií pre svetské záležitosti tak, že sa nad nimi prižmúri oko. A už vôbec nebuďte pochlebovačmi, ale radšej zaobchádzajte s rôznymi typmi ľudí, ktorí súperia o postavenie, podľa pravdy-princípov. Je toto duchovné spoločenstvo jasné? (Áno.) Týmto sa končí naše duchovné spoločenstvo o piatom bode.

VI. Zapájanie sa do nevhodných vzťahov

Šiesty problém, ktorý narúša a vyrušuje Božie dielo a normálny poriadok cirkvi, je zapájanie sa do nevhodných vzťahov. Pokiaľ ľudia prichádzajú do kontaktu a môžu sa zhromažďovať, bude existovať komunitný život a z toho vyplynú rôzne vzťahy. Ktoré z týchto vzťahov sú teda vhodné a ktoré nevhodné? Najprv si povedzme, čo sú to vhodné vzťahy, a potom si o tých nevhodných pohovoríme v duchovnom spoločenstve. Keď sa bratia a sestry stretnú a pozdravia, môžu povedať napríklad: „Ako sa máš? Si zdravý? Nastupuje tvoje dieťa na budúci rok na strednú školu? Ako sa darí tvojej polovičke v podnikaní?“ Ráta sa takýto vzájomný pozdrav ako vhodný vzťah? (Áno.) Prečo to hovoríte? Pretože keď sa dvaja ľudia, ktorí sa dlho nevideli, náhodou stretnú, povedať pár slov na pozdrav je najzákladnejšia etiketa, ako aj najzákladnejší prejav záujmu a pozdravu. Všetko sú to slová, činy a relevantné témy, ktoré ľudia otvárajú v medziach normálnej ľudskej prirodzenosti. Súdiac podľa ich doterajšej konverzácie je zrejmé, že majú celkom korektný vzťah. Ich dialóg je založený na etikete aj na normálnej ľudskej prirodzenosti a z týchto dvoch bodov možno určiť, že vzťah medzi dvoma konverzujúcimi osobami je vhodný a predstavuje normálny medziľudský vzťah. Ak sa dvaja ľudia veľmi dobre poznajú, no keď sa stretnú, obaja sa mračia a nehovoria spolu, a keď sa na seba pozrú, ich oči horia nepriateľstvom, je tento vzťah normálny? (Nie, nie je.) Prečo nie je normálny? Ako presne by sa mal definovať? Keď sa dvaja ľudia stretnú, ale ani jeden nepozdraví toho druhého, ani nepovie „ahoj“, a už vôbec sa nezapojí do normálnej konverzácie a dialógu, je zrejmé, že ich prejavy neodzrkadľujú to, čo sa od normálnej ľudskej prirodzenosti očakáva. Ich vzťah nie je normálny medziľudský vzťah; je trochu pokrivený, no stále nepredstavuje nevhodný vzťah, od toho má ešte ďaleko. Ak je vo všeobecnosti vzťah medzi ľuďmi založený na normálnej ľudskej prirodzenosti, kde jednotlivci môžu normálne a podľa princípov komunikovať a stýkať sa a navzájom si pomáhať, podporovať sa a starať sa o toho druhého, to všetko naznačuje vhodné vzťahy medzi ľuďmi. Znamená to riešiť záležitosti profesionálne, nezapájať sa do transakcií, byť bez spletitých záujmov a ešte viac bez nenávisti a nezakladať činy na telesných túžbach. Všetko toto spadá do rozsahu vhodných vzťahov. Nie je tento rozsah dosť široký? Normálne medziľudské vzťahy zahŕňajú dialóg a komunikáciu v rámci normálnej ľudskej prirodzenosti, interakciu a styk s ostatnými a spoluprácu na základe svedomia a rozumu normálnej ľudskej prirodzenosti. Na vyššej úrovni to zahŕňa interakciu a styk podľa pravdy-princípov. Toto je všeobecná definícia vhodných medziľudských vzťahov. Vzájomný pozdrav pri stretnutí je najnormálnejšou formou interakcie. Byť schopný normálne sa pozdraviť a rozprávať bez afektovanosti, nepredstierať náklonnosť, ktorá neexistuje, nevystupovať nadradene, hovoriť bez utláčania druhých alebo vyvyšovania seba samého, rozprávať a komunikovať normálne – takto by mali hovoriť a komunikovať tí, ktorí majú normálnu ľudskú prirodzenosť, a je to základný spôsob interakcie v rámci normálnych medziľudských vzťahov. Boží vyvolený národ by mal mať prinajmenšom svedomie a rozum a mal by komunikovať, združovať sa a spolupracovať s ostatnými podľa princípov a noriem, ktoré Boh od ľudí vyžaduje. To je najlepší prístup. To dokáže uspokojiť Boha. Aké sú teda pravdy-princípy, ktoré požaduje Boh? Aby mali ľudia pochopenie pre iných ľudí, keď sú slabí a negatívni, aby boli ohľaduplní k ich bolesti a ťažkostiam a potom sa o tieto veci zaujímali, ponúkali ľuďom pomoc a podporu a čítali im Božie slová, ktoré im pomôžu vyriešiť ich problémy, čím im umožnia, aby pochopili Božie úmysly a už viac neboli slabí, a privedú ich pred Boha. Nie je tento spôsob praktizovania v súlade s princípmi? Praktizovanie týmto spôsobom je v súlade s pravdou-princípmi. Prirodzene, vzťahy tohto druhu sú ešte viac v súlade s pravdou-princípmi. Keď ľudia úmyselne spôsobujú vyrušenia a narušenia, alebo sú pri vykonávaní svojej povinnosti úmyselne povrchní, ak to vidíš a dokážeš ich na tieto veci upozorniť, pokarhať ich a pomôcť im v súlade s princípmi, potom je to v súlade s pravdou-princípmi. Ak zatváraš oči alebo schvaľuješ ich správanie a kryješ ich, a dokonca zachádzaš tak ďaleko, že hovoríš pekné veci, aby si ich pochválil a zatlieskal im, takéto spôsoby kontaktu s ľuďmi, zaoberania sa záležitosťami a riešenia problémov jednoznačne v rozpore s pravdou-princípmi a nemá žiaden základ v Božích slovách. Takéto spôsoby kontaktu s ľuďmi a zaoberania sa záležitosťami sú teda jednoznačne nevhodné a skutočne sa ťažko odhaľujú, ak sa nerozoberú a nerozlíšia podľa Božích slov. Ľudia, ktorí nerozumejú pravde, nerozpoznajú tieto problémy ľahko a aj keď uznajú, že sú to problémy, nie je pre nich ľahké ich vyriešiť. Často sme hovorili, že celé skazené ľudstvo žije podľa satanovej povahy, a tieto prejavy sú toho dôkazom. Teraz to vidíte jasne?

Dnes sa v našom duchovnom spoločenstve zameriame hlavne na odhalenie prejavov štyroch typov nevhodných vzťahov, ktoré spôsobujú narušenia a vyrušenia v cirkevnom živote. Kto sú tí, ktorí sa v cirkvi zapájajú do nevhodných vzťahov? Čo presne predstavuje nevhodný vzťah? Ktoré problémy sú spojené so zapájaním sa do nevhodných vzťahov? Keďže hlavná téma nášho duchovného spoločenstva zahŕňa rôzne osoby, udalosti a veci, ktoré narúšajú a vyrušujú Božie dielo a normálny poriadok cirkvi, táto diskusia o nevhodných vzťahoch je obmedzená na tie, ktoré spôsobujú narušenia a vyrušenia v cirkevnom živote. Nehádžeme všetky typy nevhodných vzťahov do jedného vreca a záležitosti mimo cirkevného života sa nás netýkajú. Túto záležitosť musíte pochopiť čisto, bez odchýlok. Pokiaľ teda ide o zapájanie sa do nevhodných vzťahov, ktoré problémy a ktoré vzťahy medzi ľuďmi sú nevhodné? Ktoré nevhodné vzťahy spôsobujú narušenia a vyrušenia v cirkevnom živote a pre väčšinu ľudí? Oplatí sa o týchto problémoch hovoriť v duchovnom spoločenstve? (Áno.) Sú to záležitosti, ktoré musíme v našom duchovnom spoločenstve jasne prebrať.

A. Nevhodné vzťahy medzi pohlaviami

Aký je najbežnejší, najľahšie pochopiteľný a najľahšie charakterizovateľný typ nevhodného vzťahu v cirkevnom živote? (Vzťahy medzi pohlaviami.) Toto je prvý aspekt, ktorý ľuďom napadne, keď myslia na nevhodné vzťahy. Keď sú niektorí ľudia v skupine, neustále flirtujú s opačným pohlavím; robia sugestívne gestá a výrazy, hovoria obzvlášť expresívne a radi sa predvádzajú. Ak použijeme nevhodný výraz, je to predvádzanie svojej sexuality. Radi sa pred opačným pohlavím javia okrem iného ako vtipní, humorní, romantickí, galantní, hrdinskí, charizmatickí a vzdelaní; obzvlášť radi sa predvádzajú. Prečo sa predvádzajú? Nie je to kvôli súpereniu o postavenie, ale aby prilákali opačné pohlavie. Čím viac príslušníkov opačného pohlavia im venuje pozornosť a hádže po nich obdivné, úctivé a zbožňujúce pohľady, tým sú vzrušenejší a nabití energiou. Keďže trávia viac času účasťou na cirkevnom živote a prichádzajú do kontaktu s viacerými ľuďmi, zamerajú sa na niekoľko jednotlivcov, flirtujú a vymieňajú si pohľady s niektorými osobami opačného pohlavia, často hovoria provokatívnym spôsobom, dokonca s nádychom sexuálneho obťažovania. Je takýto vzťah medzi ľuďmi vhodný? (Nie.) Toto predstavuje zapájanie sa do nevhodných vzťahov. Takíto jednotlivci využívajú na predvádzanie sa dokonca aj čas zhromaždení, hovoria tak, aby sa pred osobou, ktorá sa im páči alebo o ktorú majú záujem, javili ako obzvlášť vtipní a očarujúci, robia sugestívne gestá a hádžu pohľady, tvária sa víťazoslávne a vzrušene, dokonca poskakujú, a to všetko s akým cieľom? Je to preto, aby zviedli opačné pohlavie do nevhodného vzťahu. Napriek znechuteniu, ktoré voči tomu pociťujú mnohí bratia a sestry, a napriek početným varovaniam od ľudí okolo nich, stále neprestávajú a vytrvalo pokračujú vo svojom bezohľadnom zvádzaní. Ak takéto nevhodné vzťahy zahŕňajú len dvoch ľudí, ktorí spolu flirtujú mimo cirkevného života a neovplyvňujú cirkevný život ani prácu cirkvi, potom sa táto záležitosť môže nateraz odložiť. Ak sa však tí, ktorí sa zapájajú do nevhodných vzťahov, zvyčajne správajú takto v rámci cirkevného života a spôsobujú vyrušenia ostatným, mali by byť varovaní a obmedzení. Ak sa ani po opakovaných napomenutiach nepolepšia a už vážne vyrušili cirkevný život, mali by byť z cirkvi vyčistení hlasovaním Božieho vyvoleného národa. Je tento prístup primeraný? (Áno.) Ak ide len o mladých ľudí, ktorí spolu normálne chodia, mali by byť počas zhromaždení tiež diskrétni, aby neovplyvňovali ostatných. Cirkev je miestom na uctievanie Boha, na čítanie a modlenie sa Božích slov a na prežívanie cirkevného života; osobné city by sa nemali vnášať do cirkevného života, aby nevyrušovali ostatných. Ak to spôsobuje vyrušenia ostatným, ovplyvňuje náladu ostatných počas zhromaždení, vplýva na čítanie Božích slov ostatnými a na ich porozumenie a poznanie Božích slov, čím sa viac ľudí rozptyľuje a je vyrušovaných, potom sa takýto vzťah charakterizuje ako nevhodný vzťah. Dokonca aj legitímne randenie, ak spôsobuje vyrušenie ostatným, bude charakterizované ako nevhodný vzťah, nehovoriac o zvádzaní opačného pohlavia mimo randenia. Ak sa preto niekto v cirkevnom živote zapája do nevhodných vzťahov, nemalo by sa mu to ticho dovoľovať ani tolerovať, ale mal by sa stretnúť s varovaniami, obmedzeniami a dokonca s vyčistením podľa princípov. Toto je práca, ktorú by mali vykonávať vodcovia a pracovníci. Ak sa zistí, že sa niekto zapája do nevhodných vzťahov a spôsobil vyrušeniaväčšine ľudí v cirkvi, pričom jeho prítomnosť vedie k tomu, že ostatní sú rozptýlení a spútaní žiadostivými myšlienkami, dokonca to vedie k rozpadu rodín a spôsobuje, že niektorí noví veriaci strácajú záujem o zhromaždenia, čítanie Božích slov alebo dokonca o samotnú vieru, a namiesto toho sa viac zamilujú do osoby, ktorú zbožňujú, chcú s ňou utiecť a prežiť svoje dni a zanechať svoju vieru – ak sa vážnosť situácie vystupňovala do takej miery, no vodcovia a pracovníci to neberú vážne, myslia si, že je to len ľudská žiadostivosť, že to nie je nič vážne a je to niečo, čo robia všetci bežní ľudia, neuvedomujú si vážnosť problému a už vôbec nie, ako ďaleko môže problém zájsť, ale namiesto toho to ignorujú, sú obzvlášť otupení a pomalí vo svojej reakcii na takéto záležitosti, čo nakoniec spôsobí nepriaznivé účinky väčšine v cirkvi – potom povaha týchto incidentov predstavuje vážne narušenia a vyrušenia. Prečo hovorím, že to predstavuje vážne narušenia a vyrušenia? Pretože tieto incidenty narúšajú a poškodzujú normálny poriadok cirkevného života. Preto, len čo sa v cirkvi objavia takíto jednotlivci, mali by byť obmedzení, bez ohľadu na to, či ich je málo alebo veľa, pričom treba zabezpečiť, aby sa riešil každý prípad, a ak je situácia vážna, musia byť izolovaní. Ak izolácia neprinesie výsledky a oni naďalej zvádzajú opačné pohlavie, vyrušujú cirkevný život a poškodzujú normálny poriadok cirkvi, potom by mali byť z cirkvi vyčistení podľa princípov. Je tento prístup primeraný? (Áno.) Vplyv takýchto záležitostí na cirkevný život a na prácu cirkvi je mimoriadne škodlivý; sú ako mor a musia byť vykorenené.

Každý so sklonom zvádzať opačné pohlavie to robí všade, kamkoľvek ide, a neúnavne sa oddáva takému správaniu. Terčmi ich zvádzania a obťažovania sú často mladí a atraktívni jednotlivci, ale niekedy sa to týka aj ľudí v strednom veku – aktívne vyhľadávajú situácie, aby zviedli každého, kto sa im páči. Ak majú v úmysle zvádzať ostatných, niektorí ľudia nedokážu odolať lákaniu a nechajú sa oklamať, čo ľahko vedie k nevhodným vzťahom. Keďže duchovné postavenie ľudí je príliš malé a chýba im skutočná viera v Boha, ako aj porozumenie pravde, ako by mohli prekonať tieto pokušenia a odolať takýmto lákadlám? Duchovné postavenie ľudí je príliš malé; sú obzvlášť slabí a bezmocní, keď čelia týmto pokušeniam a lákadlám. Je pre nich ťažké zostať neovplyvnení. Bol jeden vodca, muž, ktorý sa pokúšal zviesť každú krásnu ženu, ktorú videl; niekedy mu nestačilo zviesť len jednu – dokázal zviesť tri alebo štyri ženy a všetky ich tak pobláznil, že stratili chuť do jedla, nemohli spať a dokonca stratili túžbu konať svoje povinnosti. Taký bol „pôvab“ tohto muža. Ak by sa s ľuďmi stýkal normálne, bez toho, aby sa ich úmyselne snažil zviesť, jeho vplyv by nebol taký rozsiahly. Iba vtedy, keď sa úmyselne predvádzal a zvádzal ostatných, mu podľahlo čoraz viac ľudí, čím sa zvyšoval počet tých, ktorí boli zvedení, aby s ním mali nevhodné vzťahy. Ľudia nedokázali odolať a upadli do týchto pokušení. To bol „pôvab“ žiadostivosti; to, čo robil, vytváralo pokušenia, lákadlá a vyrušenia pre obe strany. Jeden muž zvádzal niekoľko žien naraz – vari ho to netrápilo? Ktorej žene sa venovať ako prvej, ktorú uspokojiť ako prvú – nebol z toho duševne vyčerpaný? (Áno.) Ak to bolo také vyčerpávajúce, prečo sa takto správal aj naďalej? Toto je podlosť; taká bytosť to bola, taká bola jeho prirodzenosť. Keď sú obete zvedené a upadnú do pokušenia, je pre ne ľahké uniknúť z pokušenia? Keď sa raz ocitnú v pokušení, bude ťažké uniknúť. Jedenie, spanie, chôdza, konanie povinností – bez ohľadu na to, čo robia, ich myseľ je plná myšlienok na túto osobu, ich srdce je pohltené touto osobou. Takéto vyrušenia sú mimoriadne vážne! Nasleduje neustále premýšľanie o tom, ako túto osobu potešiť, ako sa jej vrhnúť do náručia, ako si ju získať, ako si ju zmonopolizovať, ako súťažiť a bojovať s ostatnými súpermi. Nie sú to dôsledky vyrušenia? Je ľahké uniknúť z takého stavu? (Nie je to ľahké.) Dôsledky sa stávajú vážnymi. Môže byť v tomto momente srdce človeka naďalej pokojné pred Bohom? Keď čítajú Božie slová, môžu ich ešte vstrebať? Môžu mať ešte svetlo? Budú mať ešte počas zhromaždení náladu uvažovať o Božích slovách, hovoriť o nich v duchovnom spoločenstve a počúvať ostatných, ako sa delia o Božie slová? Nebudú; ich srdcia budú naplnené žiadostivosťou, predmetom ich zbožňovania, bez akýchkoľvek vážnych záležitostí – dokonca aj Boh zmizne z ich sŕdc. Nasleduje uvažovanie o tom, ako prežívať lásku, ako byť romantický a tak ďalej, a túžba veriť v Boha sa úplne stratí. Sú tieto dôsledky dobré? Je to to, čo si ľudia želajú vidieť? (Nie.) Sú dôsledky zvedenia a upadnutia do pokušenia niečím, čomu môžu ľudia zabrániť? Môžu ľudia ovládať tieto dôsledky? Môže byť na nich, aby sa rozhodli? Môžu dosiahnuť úroveň, že budú schopní prestať, keď si to vo svojom srdci zaželajú? Nikto to nedokáže dosiahnuť. Toto je dôsledok vyrušení spôsobených takýmito nevhodnými vzťahmi na ľudí. Keď Boh chýba v srdci človeka a človek si už neželá čítať Božie slová, aké sú dôsledky? Existuje ešte nádej na spásu? Nádej na spásu sa rovná nule. Všetko je stratené; tie chabé učenia, ktorým predtým porozumeli, odhodlanie a rozhodnutie vydať sa pre Boha a túžba získať Božiu spásu sú zavrhnuté – to sú dôsledky. Ľudia sa vo svojich srdciach vzďaľujú od Boha a odmietajú Ho a sú tiež odmietnutí Bohom. Tento dôsledok nie je niečo, čo si želá vidieť ktokoľvek, kto verí v Boha a nasleduje Ho, ani to nie je skutočnosť, ktorú môže prijať ktorýkoľvek nasledovník Boha. Len čo však ľudia upadnú do takýchto pokušení a ocitnú sa vo víre nevhodných vzťahov, je pre nich ťažké vymaniť sa a o to viac sa nedokážu ovládať. Preto by takéto nevhodné vzťahy mali byť obmedzené. V závažných prípadoch by mali byť tí, ktorí neustále vyrušujú a obťažujú opačné pohlavie, pohotovo a rýchlo odstránení z cirkvi, aby nevyrušovali cirkevný život a, o to viac, aby sa zabránilo tomu, že do pasce pokušenia sa chytí viac ľudí. Je tento prístup rozumný? (Áno.)

V dvanástom bode zodpovedností vodcov a pracovníkov musia vodcovia a pracovníci pri každej úlohe vynaložiť maximálne úsilie, aby zabezpečili, že Boží vyvolený národ môže viesť normálny cirkevný život, a tak ochránili bratov a sestry pred akýmikoľvek narušeniami či vyrušeniami v cirkevnom živote. To znamená chrániť všetkých bratov a sestry, ktorí môžu viesť normálny cirkevný život. Čo presne by sa malo chrániť? Bratia a sestry by mali byť chránení, aby mohli počas zhromaždení v tichosti prichádzať pred Boha a pokojne čítať, modliť sa a zdieľať Božie slová; zároveň by bratia a sestry mali byť schopní modliť sa k Bohu v jednote srdca a mysle, hľadať Božie úmysly, hľadať u Boha osvietenie a osvetlenie, získať Božiu prítomnosť a prijať Božie požehnania a vedenie. Toto je najväčší a najdôležitejší záujem všetkých bratov a sestier a je to pre každého zásadné; týka sa to toho, či môžu byť spasení a či môžu mať dobrý konečný osud. Preto je nevyhnutné prísne obmedziť, izolovať alebo vyčistiť tých, ktorí sa v cirkvi zapájajú do nevhodných vzťahov; najmä na tých, ktorí sa zapájajú do vzťahov medzi pohlaviami, sa musí prísne dohliadať. Čo znamená dohľad? Ak ide len o menší prípad, mali by byť odhalení a orezaní, a treba ich pohotovo zastaviť a obmedziť, aby neovplyvňovali ostatných. Ak ide o vážny prípad, je nevyhnutné konať rozhodne a bez váhania; mali by byť z cirkvi čo najskôr vyčistení, aby sa zabránilo tomu, že budú vyrušovať viac ľudí. Ak chcú spôsobovať vyrušenia, nech to robia vonku vo svete a vyrušujú, koho chcú; stačí povedať, že žiadni bratia a sestry v cirkevnom živote, ktorí sa usilujú o pravdu, by nimi nemali byť vyrušovaní. Toto je hlavný princíp a cieľ pre prácu vodcov a pracovníkov v súvislosti s touto dvanástou zodpovednosťou.

B. Homosexuálne vzťahy

Pokiaľ ide o problém nevhodných vzťahov, práve sme mali duchovné spoločenstvo hlavne o nevhodných vzťahoch medzi pohlaviami. Tento problém sa stáva vážny, ak to zahŕňa zvádzanie, lákanie, predvádzanie sa a dráždenie opačného pohlavia; aktívne približovanie sa a snahu zblížiť sa s nimi; a časté úmyselné či neúmyselné vyhľadávanie sedenia v ich blízkosti na zhromaždeniach; a navyše, nielen zvádzanie jednej osoby, ale prechod k ďalšej, ak prvý pokus zlyhá, takže mnohí členovia opačného pohlavia v cirkvi sú obťažovaní. Toto sa týka nevhodných vzťahov medzi pohlaviami. Okrem vzťahov s opačným pohlavím existujú aj niektoré nevhodné vzťahy medzi osobami rovnakého pohlavia. Ak je medzi dvomi ľuďmi rovnakého pohlavia obzvlášť priateľský vzťah, dlho sa poznajú a sú si dosť blízki, je správne, že sa často stretávajú. Len čo sa to však vystupňuje do zapájania sa do žiadostivých telesných vzťahov, takéto vzťahy by sa tiež mali zaradiť medzi nevhodné. Ak je medzi dvoma osobami rovnakého pohlavia častý telesný kontakt, dokonca až do tej miery, že bežne používajú jazyk provokatívnej povahy, a často ich možno vidieť v objatí alebo s prejavmi ešte zjavnejšieho správania, potom si to časom každý všimne: „Nie je to tak, že si títo dvaja pomáhajú alebo sa k sebe hodia povahovo; ich správanie nie je v medziach normálnej ľudskej prirodzenosti. Toto je homosexualita!“ V súčasnosti väčšina ľudí chápe, že homosexualita je nevhodný vzťah, ktorý je svojou povahou ešte vážnejší a nevhodnejší ako vzťah medzi opačnými pohlaviami. Ak takéto vzťahy existujú v cirkvi, mohli by sa šíriť ako mor a zvádzať niektorých do tohto druhu pokušenia a lákania. Niektorí ľudia hovoria, že sa v minulosti zaplietli do homosexuality, ale nerobili to dobrovoľne. Ak odhliadneme od toho, či sú skutočne homosexuáli alebo aká je ich sexuálna orientácia, ak môžu podľahnúť takémuto pokušeniu pod vplyvom zvádzania – a zatiaľ nechajme bokom, či to urobili dobrovoľne alebo pasívne –, potom tým boli v prvom rade vyrušení. Súdiac podľa ich tvrdenia, že to neurobili dobrovoľne, boli obeťami. Ak teda homosexuáli zvádzajú a lákajú iných ľudí rovnakého pohlavia, môžu sa tí zvedení, hoci sami nemusia byť homosexuálmi, stať homosexuálmi. Nie je to nebezpečná situácia? Prečo tvrdiť, že takíto ľudia sú homosexuáli? Keď heterosexuálni jedinci zvádzajú mnoho ľudí, spadá to do kategórie promiskuity, čo predstavuje nevhodný vzťah. Takže keď sa dvaja ľudia rovnakého pohlavia, ktorí majú blízky vzťah a dobre si rozumejú, držia za ruky a objímajú sa, čo je všetko normálne, ako sa to môže vystupňovať do bodu, že sú definovaní ako homosexuáli? Ide o sexuálny vzťah medzi nimi – len čo sa tento vzťah dostane na túto úroveň, ide o homosexualitu. Keď sa navzájom objímajú okolo ramien, privinú sa k šiji alebo sa držia za pás, nie je to normálny telesný kontakt medzi jedincami rovnakého pohlavia; je to skôr telesný kontakt poháňaný žiadostivosťou, ktorý sa líši svojou povahou, a preto spadá do kategórie nevhodných vzťahov. Je pre väčšinu ľudí v cirkvi pohľad na takýchto homosexuálov povznášajúci alebo nie? (Nie, nie je to povznášajúce.) Cíti sa väčšina ľudí po tom, čo to vidí, vyrušená? Ak by si nebol informovaný o situácii a oni by ti položili ruku okolo krku alebo pása, alebo ťa dokonca pobozkali na tvár, cítil by si sa vyrušený? (Áno.) Cítil by si sa po tomto vyrušení dobre, alebo by ti to bolo nepríjemné? (Cítil by som sa znechutene.) A mal by si potom pocit, že si zhrešil? Ak presne nerozumieš, čo je podstatou tohto typu problému, a len sa ťa niekto rovnakého pohlavia dotkne alebo s tebou nadviaže fyzický kontakt bez toho, aby si o tom neskôr príliš premýšľal, potom to nie je veľký problém. Avšak, ak o tom premýšľaš, a stále premýšľaš, a potom sa nemôžeš od tejto osoby odpútať, podobne ako by niekto mohol túžiť po opačnom pohlaví, bez ohľadu na to, či tomu vo svojom vnútri odolávaš alebo nie, potom vznik takýchto myšlienok v tebe naznačuje, že si už bol vyrušený, však? Preto je povaha homosexuálnych vzťahov, tohto typu nevhodných vzťahov, oveľa vážnejšia. Niektorí ľudia nevidia rozdiel medzi promiskuitou medzi heterosexuálmi a homosexualitou a zaobchádzajú s týmito dvoma problémami ako s rovnocennými. V skutočnosti je problém homosexuality oveľa vážnejší ako problém promiskuity medzi heterosexuálmi.

Ak sa v cirkvi objavia ľudia, ktorí sa zapájajú do homosexuálnych vzťahov, a nebudú obmedzení, predstavujú pre všetkých hrozbu a spôsobujú vyrušenia. Aké vyrušenia? Navonok väčšina ľudí nedokáže pri kontakte s nimi odhaliť žiadne problémy s ich ľudskou prirodzenosťou, ale dlhodobý kontakt im zakalí myšlienky a zatemní srdcia. Stratia nadšenie pre vieru v Boha a bez toho, aby narazili na nejaké konkrétne problémy, prestanú byť ochotní veriť v Boha, stratia záujem o čítanie Božích slov, v srdci sa budú cítiť čoraz vzdialenejší od Boha a budú v sebe živiť zlé myšlienky o tom, že sa vzdajú viery. Preto by sa takéto nevhodné homosexuálne vzťahy v cirkvi nemali len zastavovať a obmedzovať; tí, ktorí sa do nich zapájajú, by mali byť z cirkvi aj pohotovo odstránení. Toto platí bez výnimky. Hneď po odhalení takýchto jedincov, bez ohľadu na povinnosti, ktoré konajú, alebo na ich postavenie, musia byť z cirkvi pohotovo odstránení, bez akejkoľvek tolerancie! Toto je cirkevný predpis. Prečo tento predpis existuje? Je založený na pevných základoch. Boh stvoril ľudí ako muža a ženu; po stvorení Adama bola jeho partnerkou Eva, nie ďalší Adam. Takýto postup voči tým, ktorí sa zapájajú do homosexuálnych vzťahov, je založený na Božích slovách a je absolútne presný. Niekto by mohol povedať: „Prečo nedať týmto ľuďom šancu činiť pokánie? Sú mladí; nemalo by im byť dovolené dopustiť sa nejakých nerozumných činov?“ Nie! S inými nerozumnými činmi sa dá zaobchádzať rôzne v závislosti od okolností a povahy, ale tento konkrétny nerozumný čin rozhodne nie je len tak hocijaký nerozumný čin; absolútne sa nedá tolerovať a každý, kto sa takéhoto činu v cirkvi dopustí, musí byť okamžite odstránený! Ak by celá cirkev pozostávala z homosexuálov, potom by boli všetci odstránení. Takú cirkev nechceme, ani jedinú! Toto je princíp. Niektorí hovoria: „Niektorí ľudia sú v homosexuálnom vzťahu len s jednou osobou, ale nezviedli iných ani nezačali vyrušovať nikoho iného. Mali by byť takíto jedinci riešení a vyčistení?“ Ak sú skutočne homosexuáli, nechať ich v cirkvi je ako umiestniť tikajúcu časovanú bombu medzi Boží vyvolený národ – skôr či neskôr určite vybuchne. Aj keď doteraz nikoho rovnakého pohlavia nevyrušovali, nezvádzali ani neobťažovali, neznamená to, že to neurobia v budúcnosti. Možno ešte nenašli nikoho, kto by sa im páčil, koho by mali radi, alebo načasovanie nie je správne a všetci sa ešte navzájom nepoznajú a nerozumejú si. Len čo však nastane správny a vhodný čas, títo ľudia urobia svoj krok. Preto sa takíto jedinci nesmú absolútne nikdy tolerovať ani im nesmie byť dovolené zostať v cirkvi, pretože sú neprirodzení a neľudskí. Cirkev takýchto ľudí nechce. Zaobchádzať s tými, ktorí sa zapájajú do takýchto nevhodných vzťahov, týmto spôsobom nie je nesprávne ani prehnané. Avšak niektorí hovoria: „Niektorí homosexuáli vyzerajú byť celkom dobrí; neurobili nič zlé, dodržiavajú zákony a predpisy, prejavujú úctu starším a lásku mladým, vždy konajú dobré skutky, niektorí majú dokonca dary a schopnosti a niektorí sú v cirkvi obzvlášť dobročinní a nápomocní. Mali by sme ich nechať v cirkvi.“ Je táto myšlienka správna? (Nie.) Bez ohľadu na to, či sú tvoje myšlienky správne alebo nesprávne, musíš byť schopný prekuknúť podstatu homosexuálov. Cirkevný princíp praktizovania pre jedincov zapojených do homosexuálnych vzťahov je ich vyčistenie. Toto je správne ustanovenie, ktoré nikto nesmie porušiť; každý musí praktizovať podľa tohto princípu.

Ľudia najľahšie rozlíšia, prekuknú a charakterizujú prejavy týchto dvoch typov nevhodných vzťahov, o ktorých sme práve mali duchovné spoločenstvo. Pokiaľ ide o tých, ktorí sa zapájajú do takýchto nevhodných vzťahov, na jednej strane si vodcovia a pracovníci musia plniť svoje zodpovednosti tak, že ich zastavia, obmedzia, izolujú a vyčistia. Na druhej strane by aj bratia a sestry mali takýchto ľudí rozlišovať a vyhýbať sa im, aby sa vyhli zlákaniu a pádu do pokušenia, čo by mohlo ovplyvniť ich vieru v Boha a ich úsilie o pravdu a o dosiahnutie spásy. Len čo človek upadne do pokušenia, je ťažké sa z neho vymaniť. Väčšina ľudí by mala byť schopná rozlíšiť tieto dva typy ľudí. Nesprávajte sa ako ľudia v spoločnosti, ktorí sa tvária, že nevidia, kto s kým flirtuje, a nemajú správny názor či postoj k tým, ktorí žijú promiskuitne; sú schopní s takými jedincami normálne komunikovať, pokiaľ sa to netýka ich vlastných záujmov, rozprávajú sa s nimi ako zvyčajne, akoby sa nič nedialo. Majú takíto ľudia princípy v tom, ako zaobchádzajú s ostatnými? Vôbec žiadne. Všetci neveriaci žijú podľa filozofií pre svetské záležitosti, snažia sa nikoho neuraziť, aby sa ochránili, ale Boží dom je absolútne odlišný od neveriacej spoločnosti. V Božom dome vládne pravda. Boh vyžaduje, aby ľudia zaobchádzali s ostatnými na základe pravdy-princípov. Boží vyvolený národ prijíma pravdu, vybavuje sa ňou a používa ju na rozlišovanie a zaobchádzanie s ostatnými, nielen na udržanie cirkevného života a ochranu bratov a sestier, ale, čo je dôležitejšie, na ochranu seba samých pred utrpením, ktoré prináša pokušenie, a na to, aby sa vyhli zlákaniu do pokušenia. Čím skôr dokážeš rozlíšiť takýchto jedincov a dištancovať sa od nich, tým viac sa budeš môcť dištancovať od pokušenia a budeš chránený. Takto by si mal zaobchádzať s jedincami, ktorí sa zapájajú do nevhodných vzťahov; je to v súlade s pravdou-princípmi a v súlade s Božími úmyslami.

C. Nevhodné vzťahy založené na osobných záujmoch

Ďalším typom nevhodného vzťahu sú vzťahy založené na osobných záujmoch. Ľudia si navzájom lichotia, vyvyšujú sa, chvália sa a podlizujú sa v záujme vlastného prospechu. Vnášanie takéhoto nečestného správania a podlej atmosféry do cirkevného života vážne ovplyvňuje ostatných, ktorí v tichosti čítajú Božie slová alebo počúvajú zdieľané skúsenosti. Keď sa medzi ľuďmi vytvorí vzťah založený na osobných záujmoch, často hovoria alebo robia veci, ktoré sú v rozpore s ich presvedčením, len pre vlastný prospech. Napríklad ak niekto vidí, že iná osoba by mohla byť prospešná pre jeho podnikanie alebo záujmy v nejakej oblasti, môže túto osobu zvoliť za vodcu, navrhnúť ju na konkrétnu povinnosť alebo súhlasiť so všetkým, čo táto osoba povie, a tvrdiť, že je to správne bez ohľadu na to, či je to v súlade s pravdou, len aby si ju naklonil. Aby si ju naklonil, robí mnoho vecí, ktoré nie sú v súlade s princípmi a sú proti pravde, čo vyrušuje Boží vyvolený národ pri rozlišovaní ľudí, udalostí a vecí a pri vstupe do pravdy. Opisuje to, čo je nesprávne a skreslené, ako správne, opisuje ľudské predstavy a domnienky ako niečo, čo je v súlade s Božími úmyslami, a tak ďalej, čím vyrušuje myšlienky ľudí a správny smer a cieľ ich úsilia. Všetky tieto správania pramenia z udržiavania vzťahu založeného na osobných záujmoch. Na ochranu a udržanie vlastných záujmov dokážu hovoriť proti svojmu svedomiu a konať proti princípom. To, čo hovoria a robia, spôsobuje v cirkevnom živote vyrušenia a ničenie, čo nakoniec vedie k tomu, že viac ľudí nedokáže normálnym a usporiadaným spôsobom hovoriť v duchovnom spoločenstve o Božích slovách, modliť sa a čítať Božie slová alebo zdieľať osobné skúsenosti, čo vedie k stratám pri vstupe ľudí do života. Keď ľudia v duchovnom spoločenstve hovoria o svojich skúsenostných porozumeniach, často sa stretávajú so zasahovaním zo strany vzťahov založených na osobných záujmoch; niektoré sú slovné, niektoré sa týkajú správania a iné cieľov a smerovania. Ľudia sú často prerušovaní pri duchovnom spoločenstve o pravde a pri čítaní a modlení sa Božích slov, často sú odvedení od témy a často sú v rôznej miere ovplyvnení. Preto by mali byť obmedzení tí, ktorí sa zapájajú do nevhodných vzťahov založených na osobných záujmoch a súvisiaceho správania. Cirkevní vodcovia, ktorí čelia týmto problémom, by nemali zatvárať oči a už vôbec by nemali tolerovať takéto zlo a prehliadať výskyt takýchto záležitostí v cirkevnom živote. Namiesto toho by mali byť ostražití a vnímaví a pohotovo ich zastaviť a obmedziť.

Zapájanie sa do nevhodných vzťahov založených na osobných záujmoch je v cirkvi bežným javom. Ak napríklad niekto plánuje kandidovať vo voľbách za ďalšieho cirkevného vodcu, môže osloviť skupinu ľudí a prezradiť im svoje nápady. Títo ľudia nie sú hlúpi; naznačia mu: „Ak ťa zvolíme, aké výhody nám poskytneš?“ Takto sa medzi nimi vytvorí vzťah založený na osobných záujmoch. Aby si udržali svoje osobné záujmy, často na zhromaždeniach zastávajú rovnaký postoj. Bez toho, aby ostatní vedeli o pozadí, neustále hovoria o tom, aký je ten jeden človek dobrý, ako to, čo robí iný, je Bohom dovolené a požehnané, kto a koľko obetoval a kto akým spôsobom prispel Božiemu domu, často si navzájom spievajú chvály a navzájom sa odporúčajú. V cirkevnom živote často šíria tieto reči, aby poslúžili konsenzu, ktorý dosiahli vopred, a na udržanie svojich vzájomných záujmov. Niekto môže napríklad povedať: „Ak ma zvolíš za vodcu, keď sa ujmem svojej pozície, urobím z teba vedúceho skupiny.“ Neusilujú sa všetci o osobný zisk? Aby si uvedomili svoje záujmy, nemusia hovoriť určité veci alebo robiť určité kroky? Preto počas zhromaždení prejavujú rôzne prejavy, všetky zamerané na udržanie konsenzu, ktorý dosiahli už skôr, a príslušných záujmov. Pred dosiahnutím svojho cieľa väčšinu ich činností poháňajú záujmy. Takže, nie sú úmysly a ciele za tým, čo hovoria a robia, dosť nevhodné? Nie je vzťah, ktorý sa medzi nimi vytvoril, nevhodný? Nemali by byť takéto nevhodné vzťahy v cirkvi obmedzené? Niektorí hovoria: „Ako to môžeme obmedziť, ak sa to neodhalí?“ Takéto záležitosti, pokiaľ sa vôbec neurobia, sa po ich uskutočnení môžu odhaliť a budú zverejnené. Ak ľudia správne hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde a o svojich osobných poznaniach a skúsenostiach, bez toho, aby do toho miešali čokoľvek, čo nesúvisí s pravdou, každý to dokáže vnímať. Ak sú tam falšovania, ľudia to tiež dokážu rozlíšiť. Preto by v cirkvi mali byť obmedzené aj rôzne transakčné vzťahy, ktoré vznikajú na udržanie vzájomných záujmov; prinajmenšom by mali byť zúčastnení varovaní a malo by sa s nimi viesť duchovné spoločenstvo, aby si uvedomili svoje vlastné problémy a pochopili vážne dôsledky zapájania sa do takýchto aktivít, a zároveň aby bratia a sestry mohli rozlíšiť povahu týchto záležitostí. Aký vplyv má tento druh činnosti na väčšinu ľudí? Vedie to ľudí k tomu, aby si mysleli, že medzi cirkvou a spoločnosťou nie je veľký rozdiel, že obe sú miesta, kde sa všetci navzájom využívajú a ľudia sa zapájajú do transakcií pre vlastný prospech. Toto správanie nie je mierne vyrušenie, ale predstavuje vážne vyrušenie cirkevného života. Povedzte Mi, je niekto, kto neustále láka ľudí, aby získal ich hlasy vo voľbách, a používa nezvyčajné prostriedky na manipuláciu volieb a získanie pozície vodcu, dobrý človek? Je zrejmé, že takto zvolení vodcovia nie sú dobrými ľuďmi. Môžu bratia a sestry, ktorí padli do ich rúk, očakávať niečo dobré? Ak sa niekto stane vodcom nezvyčajnými prostriedkami, a nie je zvolený na základe princípov, takýto vodca rozhodne nie je dobrý človek. Ak mu dovolíme viesť, je to rovnaké ako keby sme otvorene odovzadli bratov a sestry zlému človeku, antikristovi, pričom väčšina ľudí je v podstate odovzdaná do rúk satana; v takomto scenári bude ovocie ich cirkevného života samozrejme zjavné. Toto je typ nevhodného vzťahu spojeného so záujmami. Či už medzi skupinami alebo jednotlivcami, keď vzťahy medzi ľuďmi zahŕňajú záujmy, budú sa vo svojich činoch viac prikláňať k osobným výhodám, než aby konali podľa princípov na ochranu záujmov Božieho domu. Takéto vzťahy nie sú založené na svedomí a rozume normálnej ľudskej prirodzenosti, ale sú v rozpore so svedomím aj rozumom, a ešte viac s pravdou-princípmi. To, čo hovoria, robia a prejavujú, spolu s ich úmyslami, cieľmi, motiváciami, pôvodom a tak ďalej, je všetko motivované záujmami; preto môžu byť tieto vzťahy definované ako nevhodné. Keďže vznik takýchto vzťahov narušuje Boží vyvolený národ pri prežívaní cirkevného života, čo sťažuje väčšine ľudí čítať Božie slová a hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde v tichosti pred Bohom, takéto nevhodné vzťahy by mali byť v cirkvi obmedzené. V prípadoch, ktoré sú vážne a predstavujú správanie zlých ľudí, by mali byť vydané varovania, a ak sa zúčastnení za žiadnych okolností nebudú kajať, mali by byť z cirkvi vyčistení.

D. Nenávisť medzi jednotlivcami

Nevhodné medziľudské vzťahy majú rôzne prejavy. Ďalším z nich je osobná nenávisť. Napríklad môžu v rodinách vznikať trenice alebo spory medzi svokrami a nevestami, medzi švagrinami alebo medzi bratmi, alebo aj medzi susedmi. Niekedy sa to dokonca rozvinie do nenávisti a títo ľudia potom, ako protivníci, nedokážu spolupracovať ani pracovať spoločne, až do takej miery, že sa nedokážu ani pozrieť jeden na druhého a pri každej príležitosti sa hádajú a bojujú. Keď sa vidia na zhromaždeniach, ich srdcia sú tiež naplnené nenávisťou a nedokážu sa utíšiť pred Bohom, aby si vychutnali Božie slovo a uvažovali o sebe a spoznali samých seba, a určite sa nedokážu zbaviť svojich predsudkov a nenávisti, aby mali normálne zhromaždenie. Namiesto toho sa pri každom stratenutí púšťajú sa do hádok a potýčok, odhaľujú si navzájom nedostatky a útočia na seba, a dokonca si nadávajú, čo má na Boží vyvolený národ hlboko negatívny dopad. Takíto ľudia sú pochybovači, sú to neverci. Tí, ktorí úprimne veria v Boha a milujú pravdu, bez ohľadu na to, čo sa stane, alebo s kým majú spory, alebo voči komu prechovávajú predsudky, dokážu hľadať pravdu, uvažovať o sebe a spoznať samých seba a riešiť problémy podľa pravdy-princípov. Ak urobili niečo zlé alebo niekomu ublížili, dokážu sa sami od seba ospravedlniť a priznať si chyby; rozhodne sa neuchýlia k vyvolávaniu hádok alebo problémov na zhromaždeniach. Zapájať sa do sporov a vyvolávať v cirkvi rozruch je úplne pod úroveň svätých; takéto správanie vážne znevažuje Boha. Ľuďom, ktorí sa takto správajú, do veľkej miery chýba ludská prirodzenosť, svedomie a rozum; rozhodne to nie sú praví veriaci v Boha. Tento problém je relatívne častejší medzi novými veriacimi. Keďže noví veriaci nerozumejú pravde a ich skazené povahy neboli očistené, ľahko sa zapájajú do sporov o mnohých veciach a dokonca nechávajú prepuknúť svoju horkokrvnosť a dostávajú sa do hádok. Ak sa tieto skazené povahy nevyriešia, ľudia budú v srdciach prechovávať nenávisť, a aj keď žijú životom cirkvi, budú sa kvôli tejto horkokrvnosti a nenávisti stále zapájať do nekonečných sporov. To ovplyvňuje cirkevný život, čo má vplyv na to, ako Boží vyvolení jedia a pijú Božie slovo, chvália Boha a delia sa o svoje skúsenostné porozumenie Božích slov. Priamo to ovplyvňuje aj vstup do života Božieho vyvoleného národa. Niektorí noví veriaci sa ľahko dostanú do sporov pre nezhody v drobných záležitostiach. Napríklad pred začiatkom zhromaždenia chcú niektorí spievať jeden chválospev, zatiaľ čo iní uprednostňujú iný – aj takáto triviálna záležitosť môže ľahko viesť k sporom. Podobne sa odlišné názory na nejakú vec môžu niekedy rýchlo zmeniť na debaty a hádky môže vyvolať dokonca aj to, že niekto niekoho urazí, lebo nehovorí ohľaduplne. Takéto incidenty sú medzi novými veriacimi bežné. Keď počas zhromaždení vzniknú spory, prirodzene vyrušujú cirkevný život. Nevyrušuje to aj Boží vyvolený národ? Tí, ktorí sú náchylní na hádky a debaty o tom, čo je správne a čo nie, sú tí, ktorí najľahšie vyrušujú život cirkvi. Záleží im len na uspokojení vlastnej márnosti a povesti bez ohľadu na záujmy Božieho vyvoleného národa. Nespôsobujú takýmto konaním vyrušenia v cirkevnom živote? (Áno.) Cirkev je miesto, kde sa bratia a sestry zhromažďujú, aby jedli, pili a tešili sa z Božích slov; je to miesto na podriadenie sa Bohu a uctievanie Boha. Rozhodne to nie je miesto na ventilovanie osobných krívd a už vôbec nie na hádky alebo spory o tom, čo je správne a čo nie. Keď takíto ľudia takto spôsobujú vyrušenia, aké to má dôsledky? Priamo to vedie k nedostatku radosti počas zhromaždení; vedie to k tomu, že Boží vyvolení nedokážu získať povzbudenie do života, a dokonca väčšina ľudí nedokáže nájsť pokoj a nevýslovne trpí. Postupom času sa niektorí stávajú negatívnymi a slabými, dokonca sa zdráhajú zúčastňovať sa na zhromaždeniach. Táto situácia je bežná vo väčšine cirkví a je to niečo, čo zažili všetci z Božieho vyvoleného národa. Ako by sa teda mal riešiť problém častých sporov a hádok na zhromaždeniach? Malo by sa vybrať niekoľko úryvkov Božích slov, ktoré sú relevantné pre daný problém, a počas zhromaždení by sa mali spoločne viackrát prečítať; potom by mal každý hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde a podeliť sa o svoje porozumenie. Tento prístup môže priniesť nejaké výsledky. Nielen tí, ktorí sú náchylní na hádky, môžu spoznať svoje priestupky a pocítiť výčitky svedomia, ale aj okolostojaci môžu uvažovať o tom, či v podobných situáciách odhalili svoje skazené povahy a či sú schopní hádať sa s ostatnými – takto môžu aj okolostojaci spoznať samých seba. Bez ohľadu na to, či sa niekto zapája do sporov alebo nie, po niekoľkonásobnom prečítaní niekoľkých úryvkov Božích slov dokáže spoznať svoje vlastné skazené povahy a vidieť, že žiť podľa skazených pováh skutočne znamená nemať svedomie a rozum a nemať ani trochu ľudkskej prirozdenosti. Účinky takto prežívaného cirkevného života nie sú zlé, však? Hoci na začiatku zhromaždenia môže dochádzať k sporom, ale ak si potom každý dokáže prečítať Božie slová, utíšiť sa pred Bohom, aby o sebe uvažoval, riešiť problémy s pravdou a skutočne činiť pokánie – ak sa dajú dosiahnuť tieto výsledky – potom ide o normálny život cirkvi. Keď sa teda čokoľvek stane počas zhromaždení, nie je to nevyhnutne zlé; pokiaľ sa všetci spoja v srdci a mysli, aby hľadali pravdu, a niekoľkokrát si spolu prečítajú niekoľko relevantných úryvkov Božích slov, aj keď sa problémy nedajú úplne vyriešiť, ľudia ich budú môcť do istej miery prekuknúť a mať nejakú schopnosť rozlišovať – všetci z toho budú mať úžitok. Povedali by ste, že je ťažké dosiahnuť takýto cirkevný život? Je to premena zlej veci na dobrú, je to tak trochu šťastie v nešťastí. To by však nemalo viesť ľudí k presadzovaniu myšlienky, že spory a debaty sú v živote cirkvi žiaduce; toto sa absolútne nesmie presadzovať. Spory a debaty môžu ľahko viesť k výbuchom horkokrvnosti a konfliktom, čo je zlé pre všetkých a účastníkom to spôsobuje osobnú nepohodu. Preto je najlepším prístupom hľadanie pravdy na riešenie problémov a porozumenie pravde môže účinne zabrániť podobným incidentom v budúcnosti. Múdri jednotlivci by mali zaujať trpezlivý a tolerantný postoj, keď vzniknú trenice a strety. Keďže aj oni majú skazené povahy a môžu ľahko ublížiť druhým, keď odhalia svoje skazené povahy, mali by sa pohotovo modliť k Bohu a hľadať pravdu na vyriešenie problémov. Takto sa do času zhromaždenia všetka osobná zášť a nenávisť rozplynú, v ich srdciach zavládne pocit oslobodenia, a tak sa bude ľahšie vychádzať s bratmi a sestrami a vznikne harmonická spolupráca. Kedykoľvek niekto vidí, ako brat alebo sestra odhaľuje svoju skazenú povahu, mal by mu s láskou pomôcť, nie ho súdiť, odsudzovať alebo zavrhovať. Môže sa stať, že problémy sa nevyriešia po jednom alebo dvoch pokusoch o pomoc, ale stále sa vyžaduje trpezlivosť a tolerancia. Pokiaľ nevyrušujú život cirkvi alebo úmyselne nepáchajú zlo, malo by sa s nimi až do konca zaobchádzať s trpezlivosťou a toleranciou – nadíde deň, keď prídu k rozumu. Ak má niekto zlú ľudskú pridordzenosť a odmieta akúkoľvek pomoc, neprijíma pravdu bez ohľadu na to, ako sa s ním o nej hovorí v duchovnom spoločenstve, potom neverí v Boha úprimne a je potrebné si od takýchto jednotlivcov držať odstup. Ak opakovane vyrušujú život cirkvi, malo by sa s nimi zaobchádzať a nakladať podľa princípov. Ak to nie sú zlí ľudia, ale len často odhaľujú svoju skazenú povahu, nenávidia sa, ale v danej chvíli sú bezmocní a nedokážu konať inak, potom by sa takýmto jednotlivcom malo pomáhať s láskou; pomôcť im porozumieť pravde a rozlíšiť a spoznať svoje odhalenia skazenosti – takto sa ich odhalenia skazenosti budú postupne zmenšovať. Ak títo ľudia ovplyvňujú bratov a sestry len občas, dá sa im to odpustiť; pokiaľ nie sú s ich ľudskou prirodzenosťou žiadne väčšie problémy a nie sú to nečestní alebo zlí ľudia, potom by sa im malo pomáhať a mali by dostať podporu v duchovnom spoločenstve o pravde. Ak dokážu prijať pravdu, malo by sa s nimi zaobchádzať s láskou. Ak však odmietajú činiť pokánie a dlhodobo negatívne ovplyvňujú cirkevný život, cirkevní vodcovia by mali vydať varovania a zaviesť obmedzenia. Ak vytrvalo odmietajú prijať pravdu, takíto jednotlivci sú zlí ľudia. Zlí ľudia s nikým nevychádzajú, sú to hnilé jablká a démoni. Ponechať ich v cirkvi spôsobí len narušenia a vyrušenia. Preto by sa s tými, ktorí sa odmietajú zmeniť napriek opakovaným napomenutiam, malo zaobchádzať ako so zlými ľuďmi a mali by byť z cirkvi vyčistení. Každý, kto často vyrušuje cirkevný život a vstup do života Božieho vyvoleného národa, je pochybovač a zlý človek a musí byť z cirkvi vyčistený. Bez ohľadu na to, o koho ide alebo ako sa v minulosti správal, ak často narúša prácu cirkvi a cirkevný život, odmieta orezávanie a vždy sa bráni pomýleným zdôvodňovaním, musí byť z cirkvi vyčistený. Tento prístup je výlučne v záujme zachovania normálneho napredovania práce cirkvi a ochrany záujmov Božieho vyvoleného národa, plne v súlade s pravdou-princípmi a Božími úmyslami. Vstup do života Božieho vyvoleného národa a práca cirkvi by nemali byť ovplyvnené spormi a nerozumným vyvolávaním problémov niekoľkých zlých jednotlivcov – nevyplatí sa to a je to aj nespravodlivé voči Božiemu vyvolenému národu.

Ak zlí ľudia často spôsobujú v cirkvi vyrušenia, čo vedie k tomu, že život cirkvi neprináša ovocie, najlepším riešením je roztriediť ľudí a rozdeliť zhromaždenia do rôznych skupín: tí, ktorí milujú pravdu a úprimne konajú svoje povinnosti, sa zhromažďujú spolu; tí, ktorí sa chcú usilovať o pravdu, ale nekonajú svoje povinnosti, sa zhromažďujú spolu; a tí, ktorí radi spôsobujú narušenia a vyrušenia, ohovárajú, súdia a odsudzujú ostatných, sa zhromažďujú spolu. Takto je možné cirkev rozdeliť primárne do troch skupín – dalo by sa povedať, že sa každý roztriedi podľa svojho druhu – a tak sa zabezpečí, že sa tieto skupiny počas zhromaždení nebudú navzájom rušiť. Ľudia so zlou ľudskou prirodzenosťou, bez ohľadu na to, ako bezohľadne páchajú zlé skutky, neovplyvnia ostatných, ale ublížia len sami sebe. Niektorí ľudia majú surovú povahu. Ak niekto povie niečo, čo ich zraní alebo urazí, budú toho človeka nenávidieť a budú hľadať spôsoby, ako na neho zaútočiť a pomstiť sa mu. Neprijímajú to bez ohľadu na to, ako sa s nimi hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde alebo ako sú orezávaní. Radšej zomrú, ako by činili pokánie, a naďalej vyrušujú život cirkvi. To dokazuje, že sú to zlí ľudia. Takýchto zlých ľudí už nemôžeme ďalej tolerovať. Mali by byť podľa pravdy-princípov vyčistení z cirkvi. Toto je jediný spôsob, ako tento problém dôkladne vyriešiť. Bez ohľadu na to, aké chyby alebo zlé veci títo ľudia s krutými povahami urobili, nedovolia, aby ich niekto odhalil alebo ich orezával. Ak ich niekto odhalí a urazí, rozzúria sa, pomstia a takú záležitosť nikdy nenechajú len tak. Nemajú trpezlivosť ani toleranciu voči iným ľuďom a nie sú voči nim zhovievaví. Na akom princípe je založené ich správanie? „Radšej zradím, než by som mal byť zradený.“ Inými slovami, nestrpia, keď ich niekto uráža. Nie je to vari logika zlých ľudí? Logika zlých ľudí je presne taká. Nikto ich nesmie uraziť. Je pre nich neprijateľné, aby ich niekto čo i len v najmenšej miere provokoval, a nenávidia každého, kto to robí. Zamerajú sa na takého človeka a nikdy to nenechajú len tak – takí sú zlí ľudia. Zlých ľudí by ste mali izolovať alebo vyčistiť hneď, ako zistíte, že majú podstatu zlých ľudí, skôr než stihnú spáchať nejaké veľké zlo. Tým sa škody znížia na minimum; je to múdre rozhodnutie. Ak vodcovia a pracovníci čakajú, kým zlý človek spôsobí nejakú pohromu, aby sa s ním vysporiadali, konajú pasívne. To by dokazovalo, že vodcovia a pracovníci sú veľmi hlúpi a pri svojom konaní nemajú žiadne princípy. Niektorí vodcovia a pracovníci sú presne takíto hlúpi a nevedomí. Trvajú na tom, že počkajú, kým budú mať jednoznačný dôkaz, a až potom budú sa budú zaoberať zlými ľuďmi, pretože si myslia, že len tak budú mať čisté svedomie. V skutočnosti však nepotrebujete jednoznačný dôkaz na to, aby ste si boli istí, že je niekto zlý. Dá sa to poznať z jeho každodenných slov a skutkov. Keď ste si istí, že sú zlí, môžete začať tým, že ich obmedzíte alebo izolujete. Tým sa zabezpečí, že nebude poškodená ani práca cirkvi, ani vstup do života Božieho vyvoleného národa. Niektorí vodcovia a pracovníci nedokážu rozlíšiť, kto je zlý, ani nedokážu včas zaobchádzať so zlými ľuďmi. V dôsledku toho je ovplyvnená práca cirkvi a cirkevný život a bráni sa vstupu do života Božieho vyvoleného národa. Je to veľmi hlúpe. Takto vykonávajú prácu falošní vodcovia. Na jednej strane im chýba schopnosť rozlišovať a na druhej strane sú to ľudia, ktorí sa chcú každému zapáčiť a boja sa uraziť ostatných. Keď takíto ľudia slúžia ako vodcovia, po prvé, nedokážu konať skutočnú prácu; a po druhé, škodia Božiemu vyvolenému národu. Nedokážu ani pohotovo vyriešiť problém vyrušení spôsobených zlými ľuďmi, ani nedokážu ochrániť bratov a sestry; takíto ľudia nie sú spôsobilí byť vodcami a pracovníkmi. Povedzte Mi, ak je niekto označený ako zlý človek, je ešte potrebné hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby sa mu pomohlo? (Nie.) Nie je potrebné dávať mu šancu. Niektorí ľudia majú príliš veľa „lásky“, vždy dávajú zlým šancu činiť pokánie, ale môže to dosiahnuť nejaký účinok? Je to v súlade s princípmi Božích slov? Videl si nejakého zlého človeka, ktorý by dokázal skutočne činiť pokánie? Nikto to nikdy nevidel. Dúfať, že zlí ľudia budú činiť pokánie, je ako ľutovať jedovaté hady; je to ako ľutovať divé šelmy. Je to preto, lebo na základe podstaty zlých ľudí sa dá určiť, že zlí ľudia nikdy nebudú milovať pozitívne veci, nikdy neprijmú pravdu a nikdy nebudú činiť pokánie. V ich slovníku nenájdeš slovo „pokánie“. Bez ohľadu na to, ako s nimi hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde, nevzdajú sa svojich vlastných pohnútok a záujmov a nájdu si rôzne dôvody a výhovorky, aby sa ospravedlnili, a nikto ich nedokáže presvedčiť. Ak utrpia stratu, je to pre nich neznesiteľné a budú s tým ostatných donekonečna otravovať. Ako môžu takíto ľudia, ktorí nie sú ochotní utrpieť žiadnu stratu, skutočne činiť pokánie? Extrémne sebeckí ľudia sú tí, ktorí uprednostňujú svoje vlastné záujmy nad všetkým ostatným; sú to zlí ľudia a nikdy nebudú činiť pokánie. Ak si už dôkladne pochopil, že takýto človek je zlý, a stále mu dávaš šancu na pokánie, nie je to hlúpe? Je to to isté, ako hriať si na prsiach zamrznutého hada, len aby ťa potom uhryzol. Len blázon by urobil takú hlúposť. V cirkvi je normálnym javom, že Boží vyvolení nenávidia zlých ľudí, pretože zlí ľudia nemajú ľudskú prirodzenosť a vždy robia nemorálne veci. Nenávidieť zlých ľudí je správny postoj. Je to súčasť toho, čo by ľudia mali mať v rámci svojej normálnej ľudskej prirodzenosti.

Povedzte Mi, čo je to za človeka, ktorý nemá vôbec žiadnu lásku k bratom a sestrám? Prečo nemá s bratmi a sestrami ani kúsok normálneho medziľudského vzťahu? Tento druh človeka, bez ohľadu na to, s kým komunikuje, spája tieto interakcie len so záujmami a transakciami; ak v tom nie sú žiadne záujmy alebo transakcie, nebude sa s ľuďmi obťažovať. Nie je takýto človek zlý? Niektorí ľudia sa neusilujú o pravdu a žijú len na základe pocitov; kto sa k nim správa dobre, s tým za zblížia, a kto im pomôže, toho považujú za dobrého. Takíto ľudia tiež nemajú normálne medziľudské vzťahy. Žijú výlučne na základe pocitov, môžu sa teda k bratom a sestrám správať férovo a spravodlivo? To je absolútne nedosiahnuteľné. Preto každý, kto nemá normálny medziľudský vzťah s bratmi a sestrami alebo s tými, ktorí úprimne veria v Boha, je človek bez svedomia a rozumu, bez normálnej ľudskej prirodzenosti a rozhodne to nie je niekto, kto miluje pravdu. Títo jednotlivci sa nelíšia od bezvýznamných darebákov medzi neveriacimi; komunikujú s každým, kto je pre nich prospešný, a z koho nič nemajú, toho ignorujú. Okrem toho, keď vidia niekoho, kto sa usiluje o pravdu, alebo niekoho, kto sa môže podeliť o skúsenostné svedectvá – niekoho, koho všetci obdivujú a majú radi – začnú byť žiarliví a nenávistní a snažia sa všetkými prostriedkami zbierať materiál, aby mohli súdiť a odsudzovať týchto ľudí, ktorí sa usilujú o pravdu. Nerobia toto zlí ľudia? Takíto ľudia nemajú svedomie a rozum – sú horší ako zvieratá. Nedokážu sa k ľuďom správať správne, nedokážu s ostatnými normálne vychádzať, nedokážu si vybudovať normálne medziľudské vzťahy s Božím vyvoleným národom a dokonca dokážu nenávidieť tých, ktorí sa usilujú o pravdu. Takíto ľudia sa musia vo svojich srdciach cítiť veľmi osamelí, vždy sa sťažujú na nebesá a iných ľudí. Akú radosť alebo zmysel majú v živote? Títo ľudia majú surovú povahu a bez ohľadu na to, s kým komunikujú, dokážu si vypestovať nenávisť pre triviálne záležitosti, odsudzovať a mstiť sa im, a tak im prinášať pohromy. Takíto zlí jednotlivci sú skutoční diabli, ktorí prinášajú cirkvi pohromu každým dňom, čo v nej strávia. Ak zostanú dlho, pohromy budú nekonečné. Len ak ich z cirkvi vyčistia, je možné pohromám predísť. Okrem toho sú tu tí, ktorí navonok vyzerajú civilizovane, ale majú mimoriadnu záľubu vo výhodách. Preto je ich viera v Boha tiež len prostriedkom na dosiahnutie výhod. Ak už nejaký čas nezískali nejakú neoprávnenú výhodu, ich tváre sa zamračia, akoby im niekto dlhoval veľa peňazí. Každého, kto vidí ich nevraživé a skľúčené tváre, to okamžite emocionálne ovplyvní. Aký účinok by podľa vás priniesla takáto tvár, keby sa objavila v cirkevnom živote? Väčšina Božieho vyvoleného národa by sa pri pohľade na ňu určite cítila nepríjemne a ich čítanie Božích slov a duchovné spoločenstvo o pravde by boli v rôznej miere vyrušené a ovplyvnené. Najmä pre tých, ktorí sa nezakorenili v pravej ceste, by bolo príliš ľahké nechať sa ovplyvniť častým videním tejto večne zamračenej tváre v živote cirkvi! Cirkev by mala mať viac ľudí s veselou povahou, ktorí hovoria jednoducho a otvorene, a viac ľudí so srdcom plným pokoja a radosti, so slobodným a oslobodeným duchom. Cirkevný život by sa tak stal radostným. Tí mrzúti, ktorí sú večne zamračení, by sa mali doma modliť k Bohu a zmeniť svoj postoj skôr, než prídu na zhromaždenia. Takto budú mať dobrú náladu a zo zhromaždenia si niečo odnesú. Okrem toho to prospeje aj ostatným; prinajmenšom nebudú vyrušovaní. Aby sa zabezpečilo, že Boží vyvolený národ môže žiť normálny cirkevný život, vodcovia a pracovníci by sa mali naučiť hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby riešili problémy. Ak niekto príde na zhromaždenie so zamračenou tvárou, vodcovia a pracovníci by mali pristúpiť a opýtať sa: „Potrebuješ pomoc?“ Tomu sa hovorí proaktívne pomáhať druhým z lásky. Ak vodcovia a pracovníci vidia niekoho s problémom a ignorujú ho, vyhýbajú sa tým „mrzútom“ a obchádzajú ich bez toho, aby s nimi hovorili v duchovnom spoločenstve o pravde, aby im zlepšili náladu, potom nevykonávajú skutočnú prácu. Aby vodcovia a pracovníci mohli efektívne vykonávať cirkevnú prácu, musia sa predovšetkým naučiť byť dôverníkmi Božieho vyvoleného národa, podobne ako to, čo neverci nazývajú starostlivým vládnym úradníkom. Niektorí ľudia nie sú ochotní hrať takúto úlohu, vždy uprednostňujú byť pozorovateľom – ako môžu takto viesť Boží vyvolený národ k dobrému cierkevnému životu? V skutočnosti sa dá do istej miery vidieť z výrazu tváre, či má niekto problémy v srdci. Ak má niekto vždy zamračenú tvár, určite to znamená, že jeho srdce je tmavé bez štipky svetla. Ak sú celý deň ponorení do sporov o tom, čo je správne a čo nie, mohol by sa na ich tvári ešte objaviť úsmev? Tváre týchto ľudí sú vždy zahalené tmavými mrakmi, bez chvíle slnečného svitu, a to ovplyvňuje aj ich vykonávanie povinnosti. Ak vodcovia a pracovníci tento problém dlho neriešia, čo spôsobuje, že bratia a sestry trpia neustálym vyrušovaním a nevýslovným trápením, dokazuje to, že vodcovia a pracovníci sú neschopní vykonávať skutočnú prácu, nedokážu riešiť problémy s pravdou a sú úplne bezcenní. Ak vodcovia a pracovníci rozumejú pravde a dokážu identifikovať problémy bratov a sestier a dokážu poskytnúť včasnú podporu a pomoc, nielenže dokážu pomôcť riešiť problémy ľudí, ale dokážu tiež pomôcť ľuďom porozumieť pravde-princípom a plniť si svoje povinnosti, potom bude ich vykonávanie povinnosti a riešenie záležitostí efektívne a neovplyvní to cirekvnú prácu. Ak vodcovia a pracovníci nedokážu pohotovo identifikovať a riešiť problémy, to prácu cirkvi ovplyvní. Ak vodcovia a pracovníci nedokážu identifikovať a riešiť problémy, čo spôsobí poškodenie práce cirkvi a zbrzdí vstup do života Božieho vyvoleného národa, nesklamali Boha a Jeho vyvolený národ? Nemajú pri riešení záležitostí žiadne princípy? Riešiť problémy pohotovo a bez váhania po tom, čo človek prekukol ich podstatu – tomu sa hovorí plnenie si zodpovednosti a vernosť, a to znamená konať si svoju povinnosť na požadovanej úrovni.

Témou dnešného duchovného spoločenstva je šiesty problém – zapájanie sa do nevhodných vzťahov. Problémy tohto typu, ktoré sa objavujú v cirkevnom živote, sú v podstate tieto: nevhodné vzťahy medzi pohlaviami, vzťahy osôb rovnakého pohlavia, vzťahy založené na osobných záujmoch a nenávisť medzi jednotlivcami. Či už sú to vzťahy založené na telesnej žiadostivosti, telesných záujmoch alebo citových zapleteniach tela, všetky patria do kategórie nevhodných vzťahov, pretože prekračujú rámec svedomia a rozumu normálnej ľudskej prirodzenosti. Existencia týchto nevhodných vzťahov môže ľudí do istej miery znepokojovať. Vážnejšie je, že môžu vyrušiť vstup ľudí do života, ich úsilie o pravdu a ich úsilie o poznanie Boha. Tieto rôzne druhy nevhodných vzťahov nepochádzajú zo svedomia ani rozumu a sú v rozpore s normálnou ľudskou prirodzenosťou. Pre ľudí je ťažké prijať a praktizovať pravdu, keď žijú v týchto nenormálnych vzťahoch, a tiež to vyrušuje ich prežívanie cirkevného života, ich úsilie o rast v živote, ako aj poriadok cirkevného života. To je na škodu vstupu do života Božieho vyvoleného národa a môže to tiež poškodiť prácu cirkvi. Preto je nevyhnutné, aby vodcovia a pracovníci pohotovo identifikovali a riešili tieto problémy.

Pokiaľ ide o nevhodné vzťahy, už sme vymenovali rôzne situácie a roztriedili ich. Môžete uviesť nejaké príklady, aby sme si precvičili rozlišovanie? Aký je účel toho, aby ste sa naučili rozlišovať? Je to preto, aby ste dokázali rozlíšiť a definovať podstatu osôb, udalostí a vecí, a tak mohli robiť presné úsudky a potom s nimi zaobchádzali podľa princípov. Toto je konečný výsledok. Povedal niekto: „Hovoríš celý deň o týchto sporoch, o týchto každodenných záležitostiach – už to viac nechceme počúvať; už ani na zhromaždenia nechceme chodiť. Nemal by si hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde? Prečo stále hovoríš o týchto situáciách?“ Všimli ste si takýchto ľudí? Akí sú to ľudia? (Ľudia, ktorí nemajú duchovné porozumenie.) Takto hovoríme v duchovnom spoločenstve, a oni stále nedokážu pochopiť pravdu – nedosahujú inteligenciu normálneho človeka; takíto ľudia sú úplne zbytoční. Mal by niekto s inteligenciou pod úrovňou normálneho človeka ešte vôbec počúvať kázne? Možno by navrhli: „Zhromaždenia sú vždy o duchovnom spoločenstve o pravde, vždy sa hovorí o veciach ako praktizovanie pravdy – už ma to unavuje počúvať. Už nechcem chodiť na zhromaždenia.“ Ak skutočne zastávajú takýto názor, potom patria medzi ľudí s odporom k pravde. Pri takýchto ľuďoch Boží dom netrvá na ich účasti; rýchlo ich pošlite preč. Ak oni sami nechcú chodiť na zhromaždenia a nie sú prístupní tomu, o čom sa na nich diskutuje, netrváme na tom – nechceme im robiť problémy. Aj keby takíto ľudia verili v Boha celý život, nepochopia pravdu a nevstúpia do reality; je to zbytočná námaha. Ak radi počúvajú teologické náuky, nech idú študovať teológiu; jedného dňa, keď nezískajú pravdu ako život, budú toho ľutovať.

29. mája 2021