Naše posledné duchovné spoločenstvo bolo o jedenástej zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zaoberali sme sa zodpovednosťou, ktorú by mali vodcovia a pracovníci plniť, a prácou, ktorú by mali vykonávať pri opatrovaní obiet. Akú prácu by mali vodcovia a pracovníci vykonávať pri opatrovaní obiet? (Prvou úlohou je opatrovať ich. Druhou je kontrolovať účty. Treťou je sledovať, zisťovať a kontrolovať, či sú rôzne výdavky v súlade s princípmi. Musí sa vykonávať prísne preverovanie a nerozumné výdavky musia byť prísne obmedzené. Najlepšie je zabrániť plytvaniu a mrhaniu skôr, ako k tomu dôjde. Ak už k tomu došlo, zodpovední sa musia zodpovedať. Nielenže by sa mali udeľovať varovania, ale musí sa požadovať aj náhrada.) V podstate ide o toto. Hlavnou vecou je opatrovať obety, potom kontrolovať účty a následne sledovať a kontrolovať výdavky a správne ich používať a míňať. Po ukončení nášho duchovného spoločenstva o jedenástej zodpovednosti majú teraz ľudia presné chápanie a poznanie obiet a tiež vedia, akú prácu musia vodcovia a pracovníci vykonávať pri opatrovaní obiet, ako aj to, ako túto prácu vykonávajú falošní vodcovia a aké je pri tom ich konkrétne správanie. Či už je naše duchovné spoločenstvo o zodpovednostiach vodcov a pracovníkov, alebo o rôznych spôsoboch správania falošných vodcov, a či už je to duchovné spoločenstvo o pozitívach, alebo odhalení negatív, jeho hlavným účelom je, aby ľudia pochopili, ako správne vykonávať prácu opatrovania obiet a ako odstrániť nerozumné praktiky pri opatrovaní, vynakladaní a rozdeľovaní obiet. Všetci Boží vyvolení – či už sú to vodcovia a pracovníci, alebo nie – by si mali plniť svoju zodpovednosť pri opatrovaní obiet. Aká je to teda zodpovednosť? Je to dohliadať a pohotovo hlásiť akékoľvek zistené problémy – teda plniť funkcie dohľadu a hlásenia. Nemyslite si, že „opatrovanie obiet je zodpovednosťou vodcov a pracovníkov a nemá nič spoločné s nami, obyčajnými veriacimi“. Tento názor je nesprávny. Keďže ľudia pochopili tieto pravdy, mali by si plniť svoju zodpovednosť. V prípade problémov, ktoré vodcovia a pracovníci nedokážu identifikovať, alebo v prípade slepých miest, ktoré nie je ľahké odhaliť, ak niekto zistí akékoľvek nerozumné problémy alebo problémy porušujúce princípy pri opatrovaní, rozdeľovaní a používaní obiet, mal by ich pohotovo nahlásiť vodcom a pracovníkom, aby sa zabezpečilo rozumné opatrovanie, používanie a rozdeľovanie obiet. To je zodpovednosť každého z Božieho vyvoleného národa.

Dvanásty bod: Pohotovo a presne identifikovať rôzne osoby, udalosti a veci, ktoré narúšajú a vyrušujú Božie dielo a normálny poriadok cirkvi; zastaviť ich, obmedziť a zvrátiť situáciu; okrem toho hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby si Boží vyvolený národ prostredníctvom takýchto vecí rozvinul schopnosť rozlišovať a poučil sa z nich (prvá časť)

Keďže sme teraz ukončili duchovné spoločenstvo o jedenástej zodpovednosti, prejdeme k dvanástej zodpovednosti vodcov a pracovníkov: „Pohotovo a presne identifikovať rôzne osoby, udalosti a veci, ktoré narúšajú a vyrušujú Božie dielo a normálny poriadok cirkvi; zastaviť ich, obmedziť a zvrátiť situáciu; okrem toho hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby si Boží vyvolení prostredníctvom takýchto vecí rozvinuli schopnosť rozlišovať a poučili sa z nich.“ Čo je hlavným obsahom tejto zodpovednosti? Ide v nej predovšetkým o požiadavku, aby vodcovia a pracovníci riešili rôzne osoby, udalosti a veci v cirkvi – ako aj rôzne problémy –, ktoré narúšajú, vyrušujú a poškodzujú normálny poriadok cirkvi. Čo musia vodcovia a pracovníci najprv pochopiť, aby účinne podchytili a riešili tieto problémy, plnili si svoje zodpovednosti a dobre vykonávali túto prácu? Táto zodpovednosť predstavuje„ pohotovo a presne identifikovať rôzne osoby, udalosti a veci, ktoré narúšajú a vyrušujú Božie dielo a normálny poriadok cirkvi“; toto je rozsah tejto práce. Na základe cieľa a rozsahu je jasné, ktoré problémy treba vyriešiť a akú prácu a zodpovednosti majú vodcovia a pracovníci prevziať. Čo je v rámci dvanástej zodpovednosti hlavnou požiadavkou na vodcov a pracovníkov? Je to zastaviť a obmedziť rôzne osoby, udalosti a veci, ktoré spôsobujú narušenia a vyrušenia, a zvrátiť situáciu, pričom zároveň treba hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby si Boží vyvolení prostredníctvom takýchto vecí rozvinuli schopnosť rozlišovať a poučili sa z nich. Aké predpoklady musia byť splnené, aby sa to dalo urobiť? Ak vidíš rôzne osoby, udalosti a veci, ktoré narúšajú, vyrušujú a poškodzujú normálny poriadok cirkvi, no myslíš si, že to nie sú problémy, potom to nie je v poriadku. To naznačuje, že nevieš pochopiť podstatu problému, teda nerozumieš škode, ktorú môže narúšanie a vyrušovanie cirkevného života priniesť práci cirkvi, a aké dôsledky a vplyvy to môže mať na vstup Božieho vyvoleného národa do života. Môžu takíto vodcovia a pracovníci ešte dobre vykonávať cirkevnú prácu? Dokážu riešiť problémy a zvrátiť situáciu? (Nie.) Čo je teda kľúčovým bodom, o ktorom sa tu bude hovoriť v duchovnom spoločenstve? Je to tak, že len ak vodcovia a pracovníci najprv pochopia pravdu-princípy, môžu vidieť podstatu rôznych problémov a účinne riešiť rôzne skutočné problémy. Aby vodcovia a pracovníci dobre vykonávali cirkevnú prácu, musia najprv vedieť, aké problémy sa v cirkevnej práci bežne vyskytujú. Potom musia presne pochopiť, rozlíšiť a posúdiť povahu vzniknutých problémov, či ovplyvňujú cirkevnú prácu a normálny poriadok cirkevného života a či majú povahu narúšania a vyrušovania cirkevnej práce. Toto je veľmi dôležitá záležitosť, ktorú by mali vodcovia a pracovníci najprv pochopiť. Až po jej pochopení je možné tieto problémy účinne riešiť a byť schopný „zastaviť ich, obmedziť a zvrátiť situáciu“, ako sa uvádza v dvanástej zodpovednosti. Stručne povedané, pred riešením problému musíš najprv pochopiť, v čom problém spočíva, aké sú s ním spojené stavy a situácie, aká je povaha problému, aký je závažný, ako ho rozobrať a rozlíšiť a ako presne praktizovať. Toto je to, čo musia vodcovia a pracovníci najprv pochopiť. Keďže vodcovia a pracovníci potrebujú týmto veciam porozumieť, poďme o nich hovoriť v duchovnom spoločenstve konkrétne z niekoľkých hľadísk, aby vodcovia, pracovníci aj Boží vyvolený národ pochopili, ako čeliť týmto problémom, keď sa objavia, ako ich dať do súvislosti s Božími slovami a ako použiť pravdu-princípy na ich riešenie. Týmto spôsobom, keď sa vodcovia a pracovníci stretnú s ťažkosťami, ktoré nedokážu vyriešiť, celý Boží vyvolený národ im môže čeliť spoločne a hľadať pravdu na ich riešenie, a keď sa stretnú s problémami narušenia a vyrušenia v cirkevnej práci, každý sa môže postaviť, aby ich zastavil a obmedzil. Zároveň môžu v prípade negatívnych osôb a záležitostí vykonať verejný rozbor, rozlišovanie a charakterizáciu, čím sa umožní, aby sa tieto problémy zastavili, obmedzili a odstránili pri koreni. Poďme sa teda v duchovnom spoločenstve zaoberať tými najkonkrétnejšími problémami.

Rôzne osoby, udalosti a veci, ktoré narúšajú a vyrušujú cirkevný život

Kde by mali vodcovia a pracovníci začať, aby odhalili problémy, ktoré narúšajú a vyrušujú Božie dielo a normálny poriadok cirkvi? Mali by začať nahliadnutím do skúmaním cirkevného života, aby tieto problémy odhalili. Máte všetci aspoň nejakú predstavu o tom, ktoré problémy, čo sa bežne vyskytujú v cirkevnom živote, majú povahu narušenia a vyrušenia? Nech je v cirkvi akýkoľvek počet ľudí, určite sa nájde viac než len zopár takých, ktorí by narúšali a vyrušovali cirkevnú prácu. O akých skutkoch narušenia a vyrušenia ste sa dozvedeli? (Neustále odbočovanie od témy pri duchovnom spoločenstve o pravde na zhromaždeniach, bez zamerania sa na kľúčové otázky.) (A tiež neustále hovorenie slov a učení.) Odbočovanie od témy pri duchovnom spoločenstve o pravde. Napríklad, keď sa ostatní rozprávajú o tom, ako verne konať svoju povinnosť, oni hovoria o tom, ako sa dobre starať o manžela (alebo manželku) a deti. Keď ostatní rozoberajú, že verné konanie povinnosti má uspokojiť Boha a podriadiť sa Mu, oni hovoria o tom, že verné konanie povinnosti má priniesť požehnanie pre rodinu a blízkych. Nie je to odbočovanie od témy? (Áno.) Ak ich neprerušíte, budú hovoriť donekonečna. Ak ich obmedzíte, nahnevajú sa a z hanby sa rozzúria, čím svoje zlé správanie ešte vystupňujú. Tento problém potom svojou povahou predstavuje narušenie a vyrušenie, čo je veľmi vážne. Hoci odbočovanie od témy pri duchovnom spoločenstve o pravde je bežný problém, objektívne povedané, môže narušiť a vyrušiť život cirkvi. Toto je prvý problém. Čo sa týka druhého bodu, „hovorenia slov a učení“, či sa to kvalifikuje ako narušenie a vyrušenie, závisí od závažnosti prípadu. Niektorí ľudia hovoria slová a učenia, pretože im chýba pravda-realita; len čo otvoria ústa, sú to samé slová a učenia, len prázdne teórie. Ich úmyslom však nie je zavádzať ostatných a získať si ich úctu. S obmedzeniami a odhováraním získajú sebauvedomenie a potom budú hovoriť menej slov a učení a už nebudú brániť bratom a sestrám vo vstupe do života. To sa nepovažuje za narušenie a vyrušenie. Avšak tí, ktorí úmyselne hovoria slová a učenia s úmyslom zavádzať ostatných, robia tak aj vtedy, keď veľmi dobre vedia, že to, čo hovoria, sú slová a učenia. Ich cieľom je získať si úctu ostatných; chcú ľudí pritiahnuť na svoju stranu, zaviesť ich a zmocniť sa postavenia. Toto je svojou povahou dosť vážne. Svojou povahou sa to líši od toho, keď niekto dokáže hovoriť len slová a učenia, pretože nerozumie pravde. Takéto správanie predstavuje narušenie a vyrušenie. Rôzne osoby, udalosti a veci, ktoré spôsobujú narušenia a vyrušenia v cirkevnom živote, sú všadeprítomné. Nie sú to len problémy ako hovorenie slov a učení alebo odbočovanie od témy. Aké sú ďalšie? (Vytváranie klik, rozsievanie nezhôd a tlmenie pozitivity ostatných.) (Je tu tiež ventilovanie negativity a vytváranie problémov a neustále obťažovanie ľudí.) (Keď majú niektorí ľudia predstavy o pracovných opatreniach Božieho domu, šíria tieto predstavy a ventilujú svoju negativitu, čím spôsobujú, že aj v ostatných vznikajú predstavy o pracovných opatreniach.) Tieto veci sa už kvalifikujú ako narušenia a vyrušenia. Vytváranie klik je jedna vec, rozsievanie nezhôd druhá, spolu s trýznením a napádaním ľudí, šírením predstáv, ventilovaním negativity, šírením nepodložených fám a bojom o postavenie – to všetko sú narušenia a vyrušenia. Tieto problémy sú svojou povahou oveľa vážnejšie ako odbočovanie od témy pri duchovnom spoločenstve o pravde. Je tu tiež záležitosť týkajúca sa volieb. Aký typ problémov, ktoré vznikajú počas volieb, súvisí s narušením a vyrušením? Napríklad manipulácia s hlasmi – sľubovanie výhod s cieľom zabezpečiť si hlasy Toto je jeden zo spôsobov, ako podkopať voľby. A tajné operácie – ovplyvňovanie myslenia ľudí v zákulisí s cieľom získať ich na svoju stranu, zaviesť ich a prinútiť ich, aby za vás hlasovali. Toto všetko sú problémy, ktoré vznikajú počas volieb. Predstavujú narušenia a vyrušenia? (Áno.) Tieto problémy sa súhrnne označujú ako porušovanie volebných princípov. Ďalšou záležitosťou je táranie o domácich veciach, budovanie osobných vzťahov a vybavovanie osobných záležitostí. Niekto môže na zhromaždenia chodiť kvôli tomuto – nie aby pochopil pravdu alebo v duchovnom spoločenstve hovoril o Božích slovách, ale aby si vybavoval osobné záležitosti. Je takýto problém vážneho druhu? (Áno.) Tiež to predstavuje narušenie a vyrušenie.

Teraz si zhrňme rôzne problémy narušenia a vyrušenia, ktoré sa vyskytujú v cirkevnom živote: Po prvé, časté odbočovanie od témy pri duchovnom spoločenstve o pravde; po druhé, hovorenie slov a učení s cieľom zavádzať ľudí a získať si ich úctu; po tretie, táranie o domácich veciach, budovanie osobných vzťahov a vybavovanie osobných záležitostí; po štvrté, vytváranie klik; po piate, boj o postavenie; po šieste, rozsievanie nezhôd; po siedme, napádanie a trýznenie ľudí; po ôsme, šírenie predstáv; po deviate, ventilovanie negativity; po desiate, šírenie nepodložených fám; a po jedenáste, porušovanie volebných princípov. Celkovo jedenásť. Týchto jedenásť prejavov predstavuje problémy narušenia a vyrušenia, ktoré sa často vyskytujú v cirkevnom živote. Ak sa počas cirkevného života vyskytnú tieto problémy, je potrebné, aby sa vodcovia a pracovníci postavili, zastavili ich, obmedzili ich a nedovolili im nekontrolovane sa rozvíjať. Ak ich vodcovia a pracovníci nedokážu obmedziť, potom by sa mali spojiť všetci bratia a sestry, aby ich obmedzili. Ak dotyčná osoba nemá zlú ľudskú prirodzenosť a narušenia a vyrušenia nespôsobuje úmyselne, len jej jednoducho chýba pochopenie pravdy, dá sa jej pomôcť a podporiť ju prostredníctvom duchovného spoločenstva o pravde. Ak je človek, ktorý spôsobuje narušenia a vyrušenia zlý a prípad je menej závažný, potom by sa jeho narušenia a vyrušenia mali zastaviť a obmedziť prostredníctvom duchovného spoločenstva a odhalenia. Ak je ochotný činiť pokánie a už viac nehovorí ani nekoná spôsobmi, ktoré spôsobujú narušenia a vyrušenia, je ochotný byť najmenej významným členom v cirkvi, dokáže svedomito počúvať a poslúchať a robí čokoľvek, čo cirkev zariadi, pričom prijíma obmedzenia stanovené bratmi a sestrami, potom môže dočasne zostať v cirkvi. Ale ak to neprijme a namiesto toho sa stavia proti väčšine a je voči nej nepriateľský, potom by sa mal urobiť druhý krok – jeho vyčistenie. Je tento prístup vhodný? (Áno.)

I. Časté odbočovanie od témy pri duchovnom spoločenstve o pravde

Teraz sa v duchovnom spoločenstve porozprávame o rôznych osobách, udalostiach a veciach, ktoré sa objavujú v živote cirkvi a ktoré svojou povahou predstavujú narušenia a vyrušenia. Prvou z nich je časté odbočovanie od témy pri duchovnom spoločenstve o pravde. Ako sa má určiť, kedy ide o odbočovanie od témy pri duchovnom spoločenstve o pravde? Ako môžeme jasne rozpoznať slová duchovného spoločenstva, ktoré odbočili od témy? Odbočujete často od témy pri svojom duchovnom spoločenstve o pravde? (Áno.) Do akej miery musí tento problém zájsť, aby sa jeho povaha považovala za narušenie a vyrušenie? Ak by sa každý prípad odbočenia od témy pri duchovnom spoločenstve o pravde charakterizoval ako narušenie a vyrušenie, nebáli by sa ľudia v budúcnosti v živote cirkvi hovoriť alebo byť v duchovnom spoločenstve? A ak sa ľudia boja byť v duchovnom spoločenstve, neznamená to, že tento problém jasne nepochopili? (Áno.) Takže keď sa presne určí, aký druh odbočovania od témy pri duchovnom spoločenstve o pravde predstavuje narušenie a vyrušenie, väčšina ľudí sa oslobodí od svojich obmedzení. Keďže odbočujete od témy aj pri bežnom rozhovore, pri duchovnom spoločenstve o pravde je to o to bežnejšie. Preto je nevyhnutné hovoriť o tom v duchovnom spoločenstve s veľkou jasnosťou, aby ste vyhli obmedzeniam. Nedovoľte, aby vás strach z odbočenia od témy a z toho, že by ste spôsobili narušenie a vyrušenie, odradil od rozprávania a aby ste sa neodvážili byť v duchovnom spoločenstve, aj keď máte poznanie, alebo – keď už chcete byť v duchovnom spoločenstve – aby vás nenútil najprv zvažovať: „Súvisí to, čo chcem povedať, s témou? Nie je to odbočenie od témy? Pred prejavom by som si mal svoje myšlienky spísať a načrtnúť a potom sa držať osnovy, aby som za žiadnych okolností neodbočil od témy. Ak odbočím od témy, nikomu to neprospeje a premrhám drahocenný čas zhromaždenia, čo ovplyvní pochopenie pravdy u bratov a sestier. A ak to bude vážne, mohlo by to dokonca narušiť a vyrušiť život cirkvi.“ Ako by sme sa teda mali pozerať na záležitosť odbočovania od témy? Po prvé, musíme zvážiť, či je odbočenie od témy prospešné pre bratov a sestry, a potom musíme jasne vidieť, aké dôsledky má odbočenie od témy na život cirkvi. Takto môžeme jasne vidieť, že odbočenie od témy nie je malý problém; vo vážnych prípadoch môže dokonca predstavovať narušenie a vyrušenie života a práce cirkvi. Povedzme, že k nejakej téme si vyhľadáte úryvok Božích slov, aby ste sa v duchovnom spoločenstve podelili o svoje poznanie a pochopenie; alebo predpokladajme, že k nejakej téme hovoríte v duchovnom spoločenstve o poznaní, ktoré ste získali, o pravdách, ktoré ste pochopili, a o Božích úmysloch, ktoré ste pochopili z niečoho, čo ste zažili; alebo povedzme, že vaše duchovné spoločenstvo o určitej téme je trochu zdĺhavé a nevyjadrujete sa o nejtak jasne, pričom sa niekoľkokrát opakujete – odbočujete v týchto situáciách od témy? Nič z toho sa nepovažuje za odbočenie od témy. Čo je teda odbočenie od témy? O odbočenie od témy ide vtedy, keď to, čo hovoríte, má malý alebo žiadny vzťah k téme duchovného spoločenstva, keď je to len táranie o vonkajších záležitostiach a pre ľudí to nie je vôbec poučné. To je úplné odbočenie od témy.Teraz si povieme, čo je to spôsobovať narušenie a vyrušenie. Pokiaľ ide o odbočovanie od témy pri duchovnom spoločenstve o pravde, aké slová a správanie predstavujú narušenie a vyrušenie? V čom je tu podstata problému? Ako odbočenie od témy svojou povahou predstavuje narušenie a vyrušenie? Nestojí za to sa o tom porozprávať v duchovnom spoločenstve? Keď sa o tom porozprávame, pochopíte, čo znamená odbočiť od témy? (Áno.) Tak potom na túto otázku odpovedzte. (Keď niekto v duchovnom spoločenstve hovorí o témach, ktoré nesúvisia s pravdou – napríklad prázdne reči a rozprávanie o domácich záležitostiach, a diskusia o veciach týkajúcich sa spoločenských trendov, ktoré vyrušujú srdcia ľudí a bránia im stíšiť sa pred Bohom a rozjímať o Jeho slovách – také duchovné spoločenstvo odbočilo od témy.) Koľkých hlavných bodov sa to týka? (Jedným je, že témy nesúvisia s pravdou.) To je veľmi dôležitý bod: nesúvis s pravdou. Iným bodom sú prázdne reči a táranie o domácich záležitostiach. Ďalším je hovorenie o tradičnej kultúre, o ľudskom morálnom myslení a o veciach, ktoré ľudia považujú za vznešené, akoby boli pravdou. Toto je problém skresleného chápania; všetky tieto veci nesúvisia s pravdou. Napríklad Božie slová hovoria: „Mladí ľudia by nemali byť bez ideálov.“ Niekto v duchovnom spoločenstve povie: „Od dávnych čias sa hrdinovia objavovali už v mladom veku,“ alebo: „Ambície nie sú obmedzené vekom.“ Alebo keď hovoríš o tom, ako sa báť Boha, oni v duchovnom spoločenstve povedia: „Boh je ti priamo nad hlavou“; „Keď človek koná, Nebo sa díva“; „Ak máš čisté svedomie, nemusíš sa báť, že ti na dvere zaklopú duchovia“; alebo „Srdce človeka sa musí prikláňať k dobru.“ Nie je to odbočenie od témy? Nesúvisia tieto slová s pravdou? Čo sú to za slová? (Satanské filozofie.) Sú to satanské filozofie a sú tiež tradičnou kultúrou určitého etnika. Prvým prejavom odbočenia od témy je, keď hovorená téma nesúvisí s pravdou; je to vtedy, keď niekto hovorí o filozofiách a teóriách, ktoré neverci považujú za správne a vznešené, a násilne ich spája s pravdou. To je odbočenie od témy. Téma nesúvisí s pravdou – tento prejav by mal byť ľahko pochopiteľný. Druhým prejavom je, keď diskutované témy vyrušujú myseľ ľudí. Keď sa na zhromaždení nehovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, ale o poznaní, učenosti, filozofii a práve, alebo o spoločenských javoch a rôznych zložitých medziľudských vzťahoch, potom to vyrušuje myseľ ľudí. Je to vtedy, keď niekto rozoberá otázky, ktoré sa v podstate netýkajú pravdy a nemajú s ňou vôbec nič spoločné, akoby tie veci boli pravdou. To spôsobuje zmätok v mysliach ostatných a ako počúvajú, ich myslenie prechádza od duchovného spoločenstva o pravde k vonkajším záležitostiam. Ako sa títo ľudia potom správajú? Začnú sa zameriavať na poznanie a učenosť. Vyrušovanie mysle ľudí je vo svojej podstate vážna vec. Tretím prejavom je, keď diskutované témy spôsobujú, že ľudia nesprávne chápu Boha, čo vedie k nejasnosti vo víziách. Niektorí ľudia sami nemajú v pravde jasno, no chcú sa tváriť, že majú jasno a rozumejú. Takže keď hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde, pridávajú do svojich slov nejaké hlboké učenia, miešajú dokopy náboženské učenia, ktoré počuli a pochopili, a hovoria nepodložene a prehnane. Keď si ich ľudia vypočujú, strácajú jasnosť vo víziách; nevedia, o akej pravde presne chcel daný človek hovoriť. Čím viac počúvajú, tým sú zmätenejší a tým menšia je ich viera v Boha, a môžu si dokonca vytvoriť nesprávne predstavy o Bohu. Ľudia z tohto rozhovoru nielenže neodchádzajú s pochopením pravdy – ich myseľ sa stáva zmätenou. Má to negatívny účinok. Toto je dôsledok odbočenia od témy.

Odbočovanie od témy pri duchovnom spoločenstve o pravde sa prejavuje niekoľkými spôsobmi a každý z nich svojou povahou predstavuje vyrušenie vstupu ľudí do života. Keď si ľudia vypočujú takéto duchovné spoločenstvo, nechýba im len jasné pochopenie pravdy a cesta praktizovania. Namiesto toho je ich myseľ zmätená, pravda sa im čoraz viac zahmlieva a osvoja si aj nesprávne výklady a mylné chápania. To je vplyv a nepriaznivý dôsledok, ktorý má na ľudí odbočovanie od témy pri duchovnom spoločenstve o pravde. Každý z týchto troch prejavov je vo svojej podstate dosť vážny. Napríklad prvý je, že „hovorená téma nesúvisí s pravdou“. Hovorenie vecí, ktoré sa zdajú byť správne, ale nie sú, a prinášanie satanských vecí, ako je ľudské poznanie, filozofia, teórie, tradičná kultúra a slávne výroky známych osobností do cirkvi, aby ich kázali a analyzovali, využívanie príležitosti hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby zavádzali ľudí – to pre nich predstavuje vyrušenie. To je vo svojej podstate veľmi vážne. Ak by také duchovné spoločenstvo počúval človek so schopnosťou rozlišovať, povedal by: „To, čo hovoríš, nie je správne; nie je to pravda. To, o čom hovoríš, je morálne správanie a výroky, ktoré si neverci myslia, že sú dobré. Sú to zásady nevercov, ako sa správať a zaobchádzať so svetom, ktoré v podstate nesúvisia s pravdou.“ Niektorí ľudia však nemajú schopnosť rozlišovať, a keď si vypočujú tieto mylné názory, dokonca s nimi súhlasia a dodržiavajú ich ako pravdu. Ak to vodcovia a pracovníci v takýchto chvíľach nezastavia a neobmedzia, ak o tom nehovoria v duchovnom spoločenstve a nerozoberajú to, aby ľudia získali schopnosť rozlišovať, potom by niektorí z Božích vyvolených mohli byť zavedení. Aké sú dôsledky toho, že je niekto zavedený? Uveria, že veci, ktoré hlásajú slávni ľudia z neveriaceho sveta a ktoré ľudia považujú za správne, dobré a hlboké, ako sú ľudové príslovia a maximy a teórie slávnych ľudí o správaní sa, sú všetky správne a že sú pravdou, rovnako ako Božie slová. Neboli zavedení? Navonok sa zdá, že sú v duchovnom spoločenstve o pravde, ale v skutočnosti je to zmiešané s niektorými ľudskými myšlienkami a niektorými satanovými zavádzajúcimi filozofiami, a to pre ľudí očividne predstavuje vyrušenie. Ak niekto zavádza ľudí tým, že vydáva satanovu filozofiu a ľudské poznanie za pravdu, potom by vodcovia a pracovníci mali túto záležitosť odhaliť a rozobrať, aby bratia a sestry rástli v schopnosti rozlišovať a pochopili, čo je skutočná pravda. Toto je práca, ktorú by mali robiť vodcovia a pracovníci. Druhým prejavom je „vyrušovanie mysle ľudí“. Niektorí ľudia sa vždy chopia príležitostí na duchovné spoločenstvo o pravde, aby hovorili o veciach, ktoré sa zdajú byť správne, ale nie sú, a vyzdvihujú ľudské poznanie, učenosť, dary a talenty. Hovoria tiež o morálnych normách, tradičnej kultúre a podobne. Tieto veci, ktoré pochádzajú od satana, vydávajú za pozitívne veci, za pravdu, čo vedie ľudí k mylnej domnienke, že tieto veci treba obhajovať, šíriť a velebiť v cirkvi a že by sa ich mal každý držať; v mysliach ľudí to spôsobuje to nárast mylných názorov a bludov, ktoré sa zdajú byť správne, ale nie sú; a mätie to myseľ ľudí a spôsobuje, že sa cítia stratení, nevedia, čo je skutočná pravda, ani ako správne praktizovať, keď čelia problémom, ani ktorá cesta je správna. To uvrhne ich srdcia do temnoty. To je dôsledok šírenia bludova mylných názorov na zavádzanie ľudí. O treťom prejave už nebudeme v duchovnom spoločenstve hovoriť podrobnejšie. Stručne povedané, niektoré diskusie mimo témy sa týkajú poznania, niektoré ľudských predstáv, niektoré morálne dobrého správania a podobne. Ale žiadna z týchto vecí nesúvisí s pravdou – všetky sú s ňou v rozpore. Preto keď sa tieto problémy objavia, vodcovia a pracovníci by ich mali zastaviť a obmedziť. Ak si ľudia niekoho vypočujú v duchovnom spoločenstve a potom nielenže nemajú v pravde jasno, ale sú aj vyrušení a ich kedysi jasná myseľ je zmätená, a nevedia, ako správne praktizovať, potom treba duchovné spoločenstvo takejto osoby zastaviť a obmedziť. Napríklad keď v duchovnom spoločenstve hovoria o pravdách normálnej ľudskej prirodzenosti, niektorí ľudia povedia: „To, čo sa Bohu najviac páči na normálnej ľudskej prirodzenosti, je schopnosť znášať útrapy, netúžiť po telesnom pôžitku alebo pohodlí, vzdať sa chutného jedla, neužívať si to, čo by si človek mal užívať, alebo čo Boh pripravil, byť schopný vzdorovať týmto telesným túžbam, obmedziť všetky túžby tela, podrobiť si svoje telo a nedovoliť, aby sa telo presadilo. Takže keď chceš v noci spať, musíš vzdorovať telu. Ak to nedokážeš, musíš nájsť spôsoby, ako ho obmedziť. Čím väčšie je tvoje odhodlanie vzdorovať telu a čím viac vzdoruješ telu, tým viac prejavov praktizovania pravdy a tým viac vernosti Bohu preukazuješ. Myslím si, že najvýraznejším prejavom normálnej ľudskej prirodzenosti – a tým, ktorý by sa mal najviac obhajovať – je podrobenie si svojho tela, vzdorovanie túžbam tela, netúženie po telesnom pohodlí a skromnosť v materiálnom pôžitku. Čím si skromnejší, tým väčšie požehnania si nazhromaždíš v nebeskom kráľovstve.“ Neznie to celkom pozitívne? Je v tom nejaká chyba? Podľa ľudskej logiky, zásad a predstáv by tieto slová prešli v akejkoľvek náboženskej alebo spoločenskej skupine. Každý by im dal palec hore, aby vyjadril svoj súhlas, a povedal by, že to, čo hovoria, je správne, že ich viera je dobrá a čistá. Nie sú v cirkvi aj takí ľudia, ktorí by tomu verili? Merané ľudskými predstavami sú všetky tieto slová správne – v čom sú správne? Niekto môže povedať: „Boh má takýchto ľudí rád. Aj On žije takým skromným spôsobom.“ Nie je to ľudská predstava? Ľudia prechovávajú tento druh predstavy, takže ak by niekto skutočne mal takéto duchovné spoločenstvo, neprispôsobilo by sa to predstavám väčšiny? (Áno.) Keď ľudia prijmú tento druh predstavy, nesúhlasia s názorom tej osoby? Keď si súhlasil s názorom tej osoby a prijal ho, nesúhlasíš potom aj s jej konaním? Nebudeš sa ju potom snažiť napodobňovať? A keď sa ti to podarí, nebude potom tvoja cesta, ktorú nasleduješ a praktizuješ, pevne daná? Čo znamená byť pevne daný? Znamená to, že si odhodlaný konať a praktizovať takýmto spôsobom. Keďže vo svojom srdci veríš, že Boh miluje takýchto ľudí a páči sa mu, keď takto konáš, a že len tak môžeš byť niekým, koho Boh prijíma, niekým, kto môže vstúpiť do nebeského kráľovstva a byť požehnaný v nebi, kto má dobrý konečný osud, potom sa rozhodneš takto konať. Keď sa takto rozhodneš, nebola už tvoja myseľ vyrušená a zavedená týmto druhom myšlienky a názoru? To je fakt; to je dôsledok. Tvoja myseľ je vyrušená a ty si to ani neuvedomuješ. Je tu aj ďalší problém: keď je tvoja myseľ paralyzovaná a vyrušená takýmito myšlienkami a názormi, nestrácaš potom jasnosť o Božích úmysloch a požiadavkách? Nevytváraš si potom nesprávne predstavy o Bohu a nevzďaľuješ sa od Neho? Nenasvedčuje to tomu, že nemáš jasno vo víziách? Dôkladne o tom popremýšľaj: keď si zavedený nejakou myšlienkou alebo názorom, ktorý ľudia považujú za správny, ale je mylný, nie je potom tvoja myseľ vyrušená? Môžu byť vízie v tvojom srdci ešte stále jasné? (Nie.) Takže je tvoje poznanie Boha presné alebo je to nesprávna predstava? Je to zjavne nesprávna predstava. Takže to, čo chápeš a čo považuješ za správne, je skutočne pravdou? Nie, nie je – je to v rozpore s Božími slovami, s pravdou, ide to proti nim. Preto tento druh odbočenia od témy pri duchovnom spoločenstve o pravde skutočne predstavuje vyrušenie mysle ľudí. Vzhľadom na to, že toto odbočenie od témy predstavuje také veľké vyrušenie mysle ľudí, dá sa povedať, že to predstavuje narušenie Božieho diela? Vedie ľudí do predstáv a do satanovej filozofie a logiky, neodťahuje to teda ľudí od Božej prítomnosti? Keď ľudia nesprávne chápu Boha, nerozumejú Jeho úmyslom a nemôžu praktizovať podľa Jeho úmyslov a požiadaviek, ale namiesto toho praktizujú podľa satanovej logiky a ľudských predstáv, sú potom bližšie k Bohu alebo ďalej od Neho? (Sú od Neho ďalej.) Sú ďalej od Neho. Takže nemalo by sa duchovné spoločenstvo o tomto druhu témy počas zhromaždení obmedziť? (Áno.) Povaha tohto druhu odbočenia od témy je povahou vyrušenia pre ľudí, takže sa musí skutočne obmedziť. Ak sa to nezastaví a neobmedzí, nájde sa množstvo popletených ľudí, ktorí sú slabej kvality a otupení. Najmä tí bez duchovného porozumenia budú napodobňovať a nasledovať osobu, ktorá odbočuje od témy. Vtedy by mali vodcovia a pracovníci pohotovo vstať a zastaviť to. Nesmú dovoliť, aby tá osoba pokračovala v odbočovaní od témy; nesmú dovoliť, aby téma jej duchovného spoločenstva zaviedla viac ľudí a vyrušila myseľ viacerých ľudí. Toto je zodpovednosť, ktorú by mali vodcovia a pracovníci plniť a a funkcia, ktorej by mali slúžiť.

To je asi všetko k téme odbočovania pri duchovnom spoločenstve o pravde. Teraz si zhrnieme, kedy odbočenie od témy pri duchovnom spoločenstve o pravde dosiahne takú úroveň, že sa to už považuje za narušenie a vyrušenie. Niektoré druhy odbočovania od témy sú zjavné: keď je niekto úplne mimo témy, keď sa začne venovať prázdnym rečiam alebo diskutovať o domácich záležitostiach, to sa dá ľahko rozpoznať. Napríklad, keď sa všetci v duchovnom spoločenstve rozprávajú o tom, ako si plniť svoju povinnosť, niekto môže hovoriť o svojej „slávnej“ minulosti, o dobrých skutkoch, ktoré vykonal, alebo o tom, ako pomohol bratom a sestrám, a podobne. Nikto to nechce počúvať, a čím viac to počúvajú, tým väčší odpor k tomu majú, až kým tú osobu neignorujú. Potom jej to bude trápne. Pokiaľ väčšina dokáže túto osobu rozpoznať, nebude môcť pokračovať. Na rozpoznanie tohto druhu odbočenia od témy nie je potrebné veľké pochopenie pravdy. Prázdne reči, táranie o domácich záležitostiach, vyvyšovanie sa, predvádzanie sa a využívanie témy duchovného spoločenstva na rozprávanie o vlastnej „slávnej“ minulosti – tento druh odbočenia od témy sa dá ľahko rozpoznať. V podstate to nepredstavuje veľké vyrušenie, pretože väčšina ľudí má k takýmto veciam odpor a nechce ich počúvať, a vedia, že sa predvádzajú a nie sú v duchovnom spoločenstve o pravde, že odbočili od témy. Skupina sa možno snaží ich neuviesť do rozpakov hneď, ako začnú hovoriť, ale ako hovoria dlhšie, ľudia začnú mať odpor a nechcú ďalej počúvať, a cítia, že by bolo lepšie si namiesto toho čítať Božie slová sami. Ak by tá osoba pokračovala, postavili by sa a odišli. Keď osoba vidí, že sa veci zvrtli a že sa strápňuje, nebude ďalej hovoriť. Aký druh odbočenia od témy už mal na ľudí nepriaznivý vplyv, ale ľudia to stále nedokážu prekuknúť ako niečo negatívne, a namiesto toho berú obsah mimo témy ako pravdu a pozorne ho počúvajú? Tento druh odbočenia od témy môže pre ľudí predstavovať vyrušenie a človek by mal byť v takýchto prípadoch schopný rozlišovať. Uveďte príklad tohto druhu odbočenia od témy. (Keď sa niekto po orezaní nezamyslí nad sebou, ale zameriava svoju reč len na správnosť a nesprávnosť problému, mätie to myseľ všetkých. Nielenže to ľuďom neumožňuje rozvinúť schopnosť rozlišovať; namiesto toho ľudia cítia, že to, čo táto osoba hovorí, je v súlade s pravdou a že má pravdu. To vedie k tomu, že sa všetci postavia na jej stranu.) Pod zámienkou duchovného spoločenstva o tom, ako prijať orezanie, sa obhajujú a ospravedlňujú, čím v ľuďoch vyvolávajú dojem, že boli neprávom orezaní, získavajú si ich na svoju stranu, aby s nimi súcitili, a navyše ich vedú k tomu, aby obdivovali ich schopnosť podriadiť sa a prijať orezanie za takýchto okolností. To ľudí zavádza; je to úmyselný, zámerný prípad odbočenia od témy, ktorý nielenže znemožňuje poslucháčom podriadiť sa, keď čelia orezaniu, a znemožňuje im prijať orezanie a zamyslieť sa nad sebou a spoznať sa, ale namiesto toho ich zanecháva v ostražitosti a odolávaniu voči orezaniu. Takéto duchovné spoločenstvo nepomáha ľuďom pochopiť význam orezania, ako by mali ľudia zaujať správny postoj, keď čelia orezaniu, ako ho prijať a ako praktizovať. Namiesto toho vedie ľudí k tomu, aby si zvolili iný spôsob, ako sa vysporiadať s orezaním, spôsob, ktorý nie je praktizovaním pravdy a nie je konaním v súlade s pravdou-princípmi, ale spôsob, ktorý robí ľudí prefíkanejšími. Takéto duchovné spoločenstvo slúži na zavádzanie ľudí. Odbočovanie od témy pri duchovnom spoločenstve o pravde je jedným z typov problémov, ktoré sa vyskytujú v živote cirkvi. Ak tento typ problému dosiahne úroveň narušenia a vyrušenia, vodcovia a pracovníci by mali zasiahnuť, aby ho zastavili a obmedzili, hovorili o ňom v duchovnom spoločenstve a rozoberali ho, aby väčšina rástla v schopnosti rozlišovať, učila sa zo skúseností a zobrala si ponaučenie.

II. Hovorenie slov a učení s cieľom zavádzať ľudí a získať si ich úctu

Druhým prejavom osôb, udalostí a vecí, ktoré spôsobujú narušenia a vyrušenia v cirkevnom živote je, keď ľudia hovoria slová a učenia, aby zavádzali ľudí a získali si ich úctu. Zvyčajne väčšina ľudí hovorí nejaké slová a učenia. Väčšina ľudí to už robila. Typický výskyt toho, keď niekto hovorí slová a učenia, by sme mali považovať za dôsledok jeho malého duchovného postavenia a nepochopenia pravdy. Pokiaľ nezaberá príliš veľa času, nerobí to úmyselne, pustí k slovu aj iných, nežiada od všetkých zhovievavosť, aby mohol hovoriť, ako sa mu zachce, nevyžaduje, aby ho všetci počúvali, a nezavádza ostatných a nesnaží sa získať si ich úctu, potom to nepredstavuje narušenie ani vyrušenie. Keďže väčšina ľudí nemá pravdu-realitu, hovorenie slov a učení je častým javom. Ak to niekto povie trochu nevhodne, je to ospravedlniteľné; dá sa to odpustiť a netreba to brať príliš vážne. Existuje však jedna výnimka, a to, keď človek, ktorý hovorí slová a učenia, koná úmyselne. Čo robí úmyselne? Nie je to úmyselné hovorenie slov a učení, pretože on nemá ani pravdu-realitu. Jeho konanie, ako je hovorenie slov a učení, vykrikovanie hesiel a rozprávanie o teóriách, je rovnaké ako u všetkých ostatných. Je tu však jeden rozdiel: keď hovorí slová a učenia, vždy chce, aby si ho ostatní vážili a aby sa porovnával s vodcami a pracovníkmi a s tými, ktorí sa usilujú o pravdu. Ešte nerozumnejšie je, že bez ohľadu na to, čo a ako hovorí, jeho cieľom je pritiahnuť si ľudí na svoju stranu, zavádzať ich srdcia, a to všetko v záujme toho, aby si ho vážili. Aký je účel hľadania úcty? Túži mať v srdciach ľudí postavenie a prestíž, stať sa výnimočným jednotlivcom alebo vodcom v dave, stať sa niekým mimoriadnym alebo neobyčajným, stať sa osobitnou postavou, niekým, koho slová majú autoritu. Táto situácia sa líši od bežných prípadov, keď ľudia hovoria slová a učenia, a predstavuje narušenie a vyrušenie. Čím sa títo ľudia líšia od tých, ktorí hovoria slová a učenia bežnejším spôsobom? Je to ich neustála túžba hovoriť; pri akejkoľvek príležitosti budú hovoriť. Pokiaľ sa zhromaždia ľudia alebo skupina ľudí – pokiaľ majú publikum –, budú hovoriť, pretože majú mimoriadne silnú túžbu to robiť. Ich cieľom pri hovorení nie je podeliť sa s bratmi a sestrami o svoje vnútorné myšlienky, svoje prínosy, skúsenosti, poznania alebo postrehy, aby podporili pochopenie pravdy alebo cestu k jej praktizovaniu. Namiesto toho je ich cieľom využiť príležitosť hovoriť o učeniach, aby sa predviedli, aby ostatní vedeli, akí sú sčítaní, aby ukázali, že majú rozum, vedomosti a vzdelanie a stoja nad priemerným človekom. Chcú byť známi ako schopní jednotlivci, nielen ako obyčajní ľudia. Chcú, aby sa v akejkoľvek záležitosti všetci obracali na nich a radili sa s nimi. Pri akomkoľvek probléme v cirkvi alebo akejkoľvek ťažkosti, ktorej čelia bratia a sestry, chcú byť prvou osobou, na ktorú si ostatní spomenú; chcú, aby bez nich ostatní nemohli nič urobiť, aby sa bez nich neodvážili riešiť žiadnu záležitosť a aby všetci čakali na ich príkaz. To je účinok, po ktorom túžia. Ich cieľom pri hovorení slov a učení je dostať ľudí do osídel a ovládať ich. Hovorenie slov a učení je pre nich len metódou, prístupom; nie je to preto, lebo nerozumejú pravde, že hovoria slová a učenia, ale skôr sa týmto spôsobom snažia dosiahnuť, aby ich ľudia zo srdca obdivovali, vzhliadali k nim a dokonca sa ich báli, a tak boli nimi obmedzovaní a ovládaní. Tento typ hovorenia slov a učení teda predstavuje narušenie a vyrušenie. V cirkevnom živote by takíto jednotlivci mali byť obmedzení a toto správanie, teda hovorenie slov a učení, by sa malo tiež zastaviť a nemalo by sa imdovoliť nekontrolovane pokračovať. Niekto by mohol povedať: „Takíto ľudia by mali byť obmedzení; mali by teda naďalej dostávať príležitosť hovoriť?“ Pokiaľ ide o spravodlivosť, môžu dostať príležitosť hovoriť, ale len čo sa vrátia k svojim starým spôsobom predvádzania sa a ich ambícia bude opäť na pokraji výbuchu, mali by byť okamžite prerušení, aby sa spamätali a upokojili. Čo robiť, ak sa často takto predvádzajú, ich ambícia sa stále často prejavuje a ich túžby je ťažké obmedziť? Mali by byť úplne obmedzení a nemalo by sa im dovoliť hovoriť. Ak ich nikto nechce počúvať, keď hovoria, a ich tón a správanie, pohľad v očiach a gestá sú pre všetkých odpudzujúce na počúvanie aj na pohľad, potom je to vážny problém. Dostáva sa to do bodu, keď k nim majú všetci odpor. Nemali by takíto ľudia, ktorí v cirkvi zohrávajú úlohu protipólu, potom odísť zo scény? Je čas, aby ich úloha skončila. Neznamená to, že skončili s poskytovaním svojej služby? Čo treba urobiť, keď poskytli poslednú zo svojich služieb? Mali by byť odstránení. Len čo začnú hovoriť, je to stále tá istá stará pesnička, ktorú nedokáže zastaviť ani obmedzenie. Všetci sú už z toho unavení. Ich ohavná tvár, tá tvár satana, zlého diabla, sa stáva zjavnou. Akí sú to ľudia? Sú to antikristi. Ak sú vyčistení príliš skoro, väčšina ľudí bude mať predstavy a v srdci nebudú presvedčení a povedia: „Božiemu domu chýba láska, odstraňuje niekoho bez toho, aby ho vôbec podrobil obdobiu pozorovania, a nenecháva mu žiadnu šancu na pokánie. Povedali len pár slov ako ľudia zvonka, prejavili trochu skazenej povahy a boli trochu arogantní, ale ich úmysly neboli zlé. Je nespravodlivé takto s nimi zaobchádzať.“ Avšak, keď väčšina dokáže rozlíšiť a vidieť podstatu zlých ľudí, je potom vhodné dovoliť takýmto zlým ľuďom pokračovať v ich bezohľadnom zlom konaní, narušeniach a vyrušeniach v cirkvi? (Nie.) Je to nespravodlivé voči všetkým bratom a sestrám. V takýchto prípadoch ich odstránenie problém vyrieši. Keď poskytnú poslednú zo svojich služieb a väčšina ich dokáže rozlíšiť, väčšina ľudí nebude mať námietky, keď ich potom vyčistíš – nebudú sa sťažovať ani zle chápať Boha. Ak sa ešte nájdu ľudia, ktorí ich obhajujú, môžeš povedať: „Ten človek spáchal v cirkvi mnoho zla. Bol charakterizovaný ako antikrist a vyčistený. A ty s ním stále tak veľmi súcitíš; stále myslíš na láskavosť, ktorú ti preukázal, a obhajuješ ho. Si príliš sentimentálny a úplne ti chýbajú princípy. Aké to má dôsledky? Trochu ti pomohol a ty na to nedokážeš zabudnúť; čokoľvek povie, ty ho úprimne poslúchaš a vždy sa mu chceš odvďačiť. Teraz bol odstránený. Chceš ho sprevádzať? Ak si želáš byť tiež vyčistený, tak nech sa tak stane.“ Je to vhodný spôsob, ako situáciu riešiť? V tomto bode áno. Ak takíto ľudia neustále hovoria slová a učenia, aby zavádzali ostatných, a vyrušujú ľudí tak neznesiteľne, že už viac nechcú chodiť na zhromaždenia, nie je to preto, lebo vodcovia a pracovníci sú otupení a nechápaví, chýba im schopnosť rozlišovať a nedokážu s týmito ľuďmi včas zaobchádzať? Je to neschopnosť vykonávať svoju prácu, zlyhanie pri plnení si svojich zodpovedností.

Dnes už má väčšina ľudí určitú schopnosť rozlíšiť tých antikristov, ktorí hovoria slová a učenia. Pokiaľ sa držia v úzadí, je to jedna vec, ale len čo sa prejavia, ich konanie je v rôznych ohľadoch dostatočne konkrétne a ich rôzne prejavy stačia na to, aby ich ľudia identifikovali ako antikristov, potom by sa už nemalo ďalej otáľať ani váhať. Mali by byť pohotovo obmedzení a izolovaní. Ak ich služba už nemá žiadnu hodnotu, potom by mali byť okamžite vyčistení. Je ľahké rozlíšiť takýchto pokryteckých antikristov, ktorí hovoria slová a učenia, pretože takíto ľudia sú zjavne antikristi. Ide len o to, že tento typ antikrista chce vždy využiť príležitosť hovoriť slová a učenia, aby zavádzal ľudí a dosiahol svoj cieľ ujať sa moci. Je to jeden zo spôsobov, akým sa antikristi prejavujú, a je ľahké ho rozlíšiť. O tejto téme sa už predtým hovorilo dosť, takže ju nebudeme rozvádzať. Stručne povedané, vodcovia a pracovníci by mali takýmto ľuďom venovať veľkú pozornosť, pohotovo a presne chápať a mať prehľad o ich pohyboch, myšlienkach a názoroch, ako aj o ich plánoch a činoch a o mylných výrokoch, ktoré šíria, a pohotovo sa s nimi primerane zaoberať. To je zodpovednosť vodcov a pracovníkov. Takže vodcovia a pracovníci by pri tejto úlohe mali mať prinajmenšom bystrého ducha a precíznu myseľ a nemali by byť otupení a nechápaví. Ak antikrist počas zhromaždení zavádza mnoho ľudí hovorením slov a učení a cirkevní vodcovia ho stále nerozpoznajú ako antikrista a nedokážu ho odhaliť a pohotovo sa ním zaoberať, je to zlyhanie pri plnení si svojich zodpovedností. Ak už bolo antikristami zavedených mnoho ľudí a tí považujú zhromaždenia za nezmyselné, keď tam nepočujú antikristov hovoriť slová a učenia, a preto nie sú ochotní zúčastňovať sa na zhromaždeniach, alebo dokonca nie sú ochotní jesť a piť Božie slová a počúvať kázne, a radšej počúvajú kázať antikristov – ak si cirkevní vodcovia uvedomia vážnosť situácie a začnú konať a zvrátia situáciu až vtedy, keď sú ľudia zavedení a ovládaní antikristami do takejto miery – to by spôsobilo značné zdržania! Vstup do života mnohých z Božieho vyvoleného národa by utrpel v dôsledku otupenosti a tuposti takýchto falošných vodcov. Keď sú antikristi rozobratí, rozlíšení a vyčistení, niektorí ľudia môžu byť zavedení a nasledovať ich. Niektorí môžu dokonca povedať: „Ak ich vyčistíš, už nebudeme veriť v Boha. Ak ich prinútiš odísť, všetci odídeme!“ V tomto bode sa stáva úplne zjavným, že cirkevní vodcovia nevykonávajú absolútne žiadnu praktickú prácu, čo je závažné zlyhanie pri plnení si svojich zodpovedností.

V cirkevnom živote musia vodcovia a pracovníci ako prvé pochopiť stav rôznych jednotlivcov. Prostredníctvom vzájomného kontaktu musia pozorne sledovať a chápať, akou cestou sa vydal každý člen cirkvi a aká je jeho povaha-podstata, a pohotovo a presne objaviť a identifikovať, kto kráča cestou antikrista a kto má podstatu antikrista. Potom by sa mali zamerať na týchto jednotlivcov, venovať im veľkú pozornosť a pohotovo pochopiť a mať prehľad o názoroch a tvrdeniach, ktoré šíria, a o tom, aké kroky sa práve chystajú podniknúť. Keď chcú zavádzať ľudí, dostať ich do osídel a ovládať ich, vodcovia a pracovníci by sa mali rýchlo postaviť a zastaviť ich, a nie pasívne čakať. Ak budete čakať, kým ich Boh odhalí, alebo kým budú bratia a sestry zavedení, alebo kým im bratia a sestry porozumejú a budú ich vedieť rozlíšiť, a až potom odhalíte antikristov, to už bude znamenať zdržanie. Preto by pri ochrane pred antikristami mali vodcovia a pracovníci prevziať iniciatívu udrieť ako prví a vopred sa pripraviť. Prvým krokom je podporovať a rozvíjať tých, ktorí sú pomerne čestní a dokážu sa usilovať o pravdu; to znamená správne polievať a zaopatrovať tých, ktorí zohrávajú vedúcu úlohu v rôznych pracovných činnostiach, a rozvíjať ich, aby sa stali piliermi v cirkvi. Len tak môžu rôzne položky cirkevnej práce prebiehať hladko a bez prekážok a práca na evanjeliu sa môže ďalej šíriť. Bez ohľadu na to, o čo ide, ak akejkoľvek práci chýba dobrý vodca, potom je veľmi ťažké ju vykonať. Hlavným prejavom vzdoru antikristov voči Bohu je zavádzanie Božieho vyvoleného národa, aby ich nasledoval, s cieľom narušiť a vyrušiť každú položku práce v Božom dome. V cirkvi sa antikristi najprv snažia ublížiť tým, ktorí majú zmysel pre spravodlivosť, a tým, ktorí zohrávajú vedúcu úlohu v rôznych pracovných činnostiach. Tých, ktorých dokážu zaviesť a ovládať, si pritiahnu na svoju stranu, a tých, ktorých nedokážu zaviesť ani ovládať, falošne obvinia, chytia do pasce a zvrhnú a nakoniec vyčistia. To dláždi cestu antikristom k ovládnutiu cirkvi. Najprv zvrhnú niekoľko kľúčových jednotlivcov, ktorí sa dokážu usilovať o pravdu; väčšina ostatných sú tí, ktorí idú tam, kam vietor fúka. Potom je pre nich oveľa ľahšie zaoberať sa konkrétne vodcami a pracovníkmi. Bez spolupráce a pomoci tých, ktorí sa usilujú o pravdu, vodcovia a pracovníci v podstate bojujú sami bez pomoci. Ty si na svetle, zatiaľ čo antikristi číhajú v tme, kedykoľvek pripravení na zákerné útoky, nastražiť ti pascu, falošne ťa obviniť a ohovárať, a zraziť ťa na zem, aby si nemohol vstať. Potom antikristi nájdu ľudí, aby do teba kopali, kýmsi na dne, a zanechajú ťa úplne skľúčeného a zúfalého. Preto je veľmi ťažké dôkladne vyriešiť problém antikristov, ak tí, ktorí sa usilujú o pravdu, nespoja proti nim sily. V cirkevnom živote je prvá vec, ktorú musia vodcovia a pracovníci urobiť, udržiavať normálny poriadok v cirkvi. Za prítomnosti týchto zlých ľudí, ktorí kráčajú cestou antikristov, neprinesie cirkevný život žiadne dobré výsledky, nedostane sa ľahko na správnu cestu a väčšina ľudí bude často vyrušovaná a ovplyvňovaná. Preto je objavovanie, chápanie, uchopenie a presné určenie zlých ľudí, antikristov a tých, ktorí kráčajú cestou antikristov, prvou a najdôležitejšou úlohou, ktorú musia vodcovia a pracovníci v cirkevnom živote vykonať. Len obmedzením alebo vyčistením týchto ľudí sa dá udržať normálny poriadok v cirkevnom živote. Ak nebudú obmedzení a bude im dovolené konať s úmyselnou bezohľadnosťou a spôsobovať vyrušenia, rôzne cirkevné práce sa zastavia. Keďže väčšina ľudí voči nim nemá schopnosť rozlišovať a nedokáže vidieť ich podstatu, a dokonca sú vyrušovaní a zavádzaní ich rôznymi mylnými myšlienkami a názormi, pre Boží vyvolený národ je ťažké dostať sa v cirkevnom živote na správnu cestu a vstúpiť do pravdy-reality. Ak je počas tohto obdobia cirkevný život úplne normálny, Boží vyvolený národ dosahuje prínosy a pokrok v jedení a pití Božích slov a v duchovnom spoločenstve o pravde a konečne má nejaký vstup do života a trochu pravdy-reality, ale potom sú zavedení a vyrušení antikristami, ktorí hovoria slová a učenia, potom nielenže stratia to málo čistého pochopenia a skutočného poznania, ktoré práve získali, ale prijmú aj mnoho zdanlivo pravdivých bludova omylov – rýchlo sa opäť popletú, ako veslári, ktorých prúd ťahá späť v momente, keď prestanú veslovať, čo je veľmi nepríjemné. Pre ľudí nie je ľahké dosiahnuť rast v živote; môže trvať roky, kým uvidia malý pokrok, ktorý je mimoriadne pomalý. Pre ľudí je ťažké získať to málo duchovného postavenia, ktoré majú – nezískava sa ľahko. Prostredníctvom zavádzania a vyrušovania antikristov sa stráca aj to málo čistého pochopenia, ktoré ľudia majú. Ešte vážnejšie je, že po vyrušení satanom a antikristami sú ľudia naplnení množstvom satanovej filozofie, satanových intríg a úskokov a jedu, ktorý do nich satan zasial. Tieto veci nielenže neumožňujú ľuďom poznať Boha a podriadiť sa Mu, ale naopak, spôsobujú, že si ľudia vytvárajú predstavy a nedorozumenia o Bohu a vzďaľujú sa od Neho, čo robí skazenú povahu ľudí ešte závažnejšou a ďalej im umožňuje zradiť Boha. Dôsledky toho sú veľmi vážne. Povedzte Mi, je vzhľadom na takéto vážne dôsledky potrebné zastaviť a obmedziť tých, ktorí zavádzajú ľudí slovami a učeniami? Nie je to dôležitá úloha, ktorú by mali vykonávať cirkevní vodcovia? (Áno.) Preto je obmedzovanie zlých ľudí a pochybovačov dôležitou úlohou pre cirkev. Niektorí ľudia hovoria: „Nemám schopnosť rozlišovať. Neviem, ako to urobiť.“ V skutočnosti, pokiaľ máš vôľu, pozorne sleduješa vždy skúmaš úmysly a pohnútky ľudí, postupne si rozvinieš schopnosť rozlišovať. Len čo sa títo pochybovači a zlí ľudia prejavia, majú svoje vlastné úmysly a pohnútky, všetky zamerané na to, aby ich ľudia obdivovali a zbožňovali a aby počúvali, čo hovoria. Ak dokážeš vnímať ich úmysly a pohnútky, to už znamená, že máš určitú schopnosť rozlišovať. Ak si nie si istý, môžeš o tejto záležitosti hovoriť v duchovnom spoločenstve s určitými ľuďmi, ktorí relatívne rozumejú pravde. Počas duchovného spoločenstva môžeš na jednej strane urobiť rozhodnutie prostredníctvom pravdy, ktorej všetci rozumejú, a rôznych faktických dôkazov, ktoré máš k dispozícii. Na druhej strane môžeš – prostredníctvom Božieho osvietenia a vedenia a svetla, ktoré Boh dáva počas duchovného spoločenstva – získať potvrdenie o tejto záležitosti, potvrdenie, či dotyčná osoba je skutočne antikrist a či je skutočne niekto, kto by mal byť obmedzený. Ak prostredníctvom duchovného spoločenstva všetci získajú potvrdenie a jednomyseľne sa zhodnú, že táto osoba je skutočne antikrist, ktorý by mal byť obmedzený – po dosiahnutí vzájomnej zhody s bratmi a sestrami a po tom, čo všetci dospejú k spoločnému názoru –, ďalším krokom pre vodcov a pracovníkov je rýchlo sa s touto osobou zaoberať a vyčistiť ju podľa pravdy-princípov. To je princíp. Keď ľudia pochopia tento princíp, mali by vykonávať skutočnú prácu, čo znamená plniť si svoju zodpovednosť a byť verní. Pochopenie princípov nie je na to, aby si o nich kázal alebo si nimi plnil hlavu, ale aby si ich uplatňoval v skutočnej práci svojej povinnosti. V skutočnej práci ti pochopenie princípov umožňuje lepšie a dôkladnejšie plniť si svoje zodpovednosti a záväzky. Preto je to tiež súčasťou práce vodcov a pracovníkov. Aby sa udržal normálny poriadok v cirkevnom živote a aby bratia a sestry mohli normálne žiť cirkevný život a vstupovať do všetkých právd, ktoré Boh vyžaduje, keď sa objavia antikristi, ktorí hovoria slová a učenia, vodcovia a pracovníci by mali byť prví, ktorí sa postavia, aby ich zastavili a obmedzili. Pokiaľ ide o tých antikristov, ktorí hovoria slová a učenia, nejde o to, aby boli obmedzení len preto, že povedali pár nesprávnych vecí. Ak dlhodobé pozorovanie alebo spätná väzba väčšiny a ich konkrétne prejavy stačia na to, aby sa určilo, že sú skutočne typom antikrista, potom by mali vodcovia a pracovníci vystúpiť, aby ich zastavili a obmedzili, a nemali by im dovoliť pokračovať bez kontroly. Byť k nim zhovievavý sa rovná tomu, že sa v cirkvi nechajú vyčíňať diabli, satani, nečistí démoni a zlí duchovia, čo znamená, že takíto vodcovia a pracovníci zanedbávajú svoje zodpovednosti a v podstate pracujú pre satana. Duchovné spoločenstvo o druhom type problému týkajúceho sa narušení a vyrušení v cirkevnom živote je teraz ukončené.

III. Táranie o domácich záležitostiach, budovanie osobných vzťahov a vybavovanie osobných záležitostí

Ďalej si v duchovnom spoločenstve pohovorme o treťom bode: táranie o domácich záležitostiach, budovanie osobných vzťahov a vybavovanie osobných záležitostí. Tieto problémy, ktoré zahŕňa tretí bod a ktorým sa budeme venovať v našom duchovnom spoločenstve, by sa v cirkevnom živote očividne nemali vyskytovať. Keď ľudia žijú cirkevným životom, prichádzajú, aby jedli a pili Božie slová, zdieľali ich, hovorili v duchovnom spoločenstve o pravde a o svojich osobných skúsenostných svedectvách a zároveň hľadali Božie úmysly a snažili sa pochopiť pravdu. Mali by sa teda problémy ako táranie o domácich záležitostiach, budovanie osobných vzťahov a vybavovanie osobných záležitostí v cirkevnom živote zastaviť a obmedziť? (Áno.) Niektorí ľudia hovoria: „Nie je v poriadku ani to, keď sa navzájom pozdravíme? Ak majú dvaja ľudia k sebe pomerne blízko, už sa poznajú a stretnú sa počas cirkevného života a chvíľu sa porozprávajú, je aj to táranie o domácich záležitostiach? Malo by sa aj toto obmedziť?“ Týka sa tretí bod týchto problémov? (Nie.) Samozrejme, že nie. Ak by sa mali obmedziť čo i len jednoduché, zdvorilé pozdravy, potom by sa ľudia v budúcnosti pri stretnutí báli prehovoriť. Tretí bod – táranie o domácich záležitostiach, budovanie osobných vzťahov a vybavovanie osobných záležitostí – pozostáva síce len z týchto troch výrazov, ale problémy, ktoré tieto výrazy označujú, nie sú jednoduché, zdvorilé pozdravy či rozhovory. Sú to zlé činnostu, ktoré môžu narušiť, vyrušiť a poškodiť cirkevný život. Keďže predstavujú narušenia a vyrušenia, stojí za to o nich hovoriť v duchovnom spoločenstve. O čom by sa malo hovoriť v duchovnom spoločenstve? Presne o tom, ktoré problémy, ktoré slová ľudia hovoria, ktoré veci robia a ktoré prejavy, správanie a vystupovanie ľudí môžu dosiahnuť úroveň narušenia a vyrušenia práce cirkvi. Preberme si niekoľko konkrétnych príkladov, aby sme videli, či sú tieto problémy vážne, či predstavujú narušenia a vyrušenia a či by sa mali zastaviť a obmedziť.

V cirkevnom živote niektorí ľudia často hovoria o malicherných rodinných záležitostiach a svojich vlastných predstavách a nápadoch, akoby to boli hlavné témy na diskusiu. Hovorí: „Spoločnosť je teraz taká temná; je tak únavné stýkať sa s nevercamia žiť medzi nimi. Neverci sú schopní všetkého; je to naozaj neznesiteľné!“ Potom niektorí bratia a sestry hovoria: „Veríme v Boha; bez ohľadu na to, akým situáciám čelíme, musíme byť schopní rozlišovať, hľadať pravdu a spôsoby, ako ju uplatniť v praxi. Ak takto žiješ, nebudeš sa cítiť vyčerpaná.“ Ona však hovorí: „Božie slovo je pravda, ale nie je to všeliek. Obávala som sa, že môj manžel má pomer, a ukázalo sa, že je to pravda – našiel si niekoho mladšieho a krajšieho ako ja. Ako mám teraz žiť?“ Ako takto tára, začne smutne plakať. Tým, ako hovorí, vzbudzuje smútok u niektorých ostatných. Niektorí, ktorí sú v podobne ťažkej situácii, si s ňou okamžite porozumejú a hneď sa tam pustia do debaty. Počas dvojhodinového zhromaždenia podrobne rozoberá, ako sa s manželom hádali po jeho nevere ako sa snažila vymyslieť spôsoby, ako previesť ich spoločný majetok, ako sa radila s právnikom, aby po rozvode neutrpela straty, a tak ďalej a tak ďalej. Je toto téma, o ktorej by sa malo diskutovať v cirkevnom živote? (Nie.) Ak tvoje rodinné záležitosti nie sú vyriešené a na zhromaždeniach sa nedokážeš sústrediť, je lepšie, aby si nechodila. Miesto cirkevného zhromaždenia nie je miestom, kde si môžeš ventilovať svoje osobné krivdy, ani miestom na táranie o domácich záležitostiach. Ak čelíš ťažkostiam doma a nechceš byť týmito problémami zapletená, zväzovaná alebo obmedzená, a chceš hľadať pravdu, aby si pochopila Boží úmysel, a chceš sa toho všetkého zbaviť, potom môžeš počas zhromaždenia stručne hovoriť v duchovnom spoločenstve o svojich problémoch, aby sa s tebou bratia a sestry mohli podeliť o pravdu a tak ti pomôcť. To ti môže pomôcť pochopiť Boží úmysel a stať sa silnou, nebyť obmedzená týmito problémami, vystúpiť z negativity a slabosti a zvoliť si cestu, ktorá je pre teba správna a najvhodnejšia. O tomto by si mala hovoriť v duchovnom spoločenstve. Ak však prinášaš tieto otravné banality z domu do cirkevného života, aby si ich zo seba dostala von a kázala o nich, a väčšina ľudí ťa z rozpakov nezastaví ani nepreruší, ale len pozbiera trpezlivosť a prinúti sa počúvať, ako hovoríš o týchto otravných banalitách, je to vhodné? Je to prejav lásky? Je to prejav tolerancie a trpezlivosti? Toto tvoje správanie už spôsobilo vyrušenia v cirkevnom živote. Kto tým trpí? Boží vyvolený národ. Najmä v prostredí pevninskej Číny, kde zhromažďovanie nie je ľahké a veriaci sa musia všade skrývať, dokonca si musia veci vopred dohodnúť – ak niekto na mieste zhromaždenia vybalí všetky tieto otravné rodinné záležitosti, aby si ich všetci vypočuli a vyjadrili sa k nim, je to vhodné? Väčšina ľudí prichádza na zhromaždenia, aby pochopili pravdu a Božie úmysly, nie aby počúvali tieto otravné banality, nie aby počúvali, ako táraš o domácich záležitostiach. Niektorí ľudia hovoria: „Nemám nikoho iného blízkeho, tak čo je zlé na tom, keď sa o tom porozprávam s bratmi a sestrami?“ Môžeš o nich hovoriť, ale dôležité je načasovanie. Mimo času zhromaždení, pokiaľ je druhá strana ochotná počúvať, môžeš o nich hovoriť; to je tvoja sloboda a Boží dom ťa nebude obmedzovať. Avšak miesto a čas, ktoré si teraz vyberáš na rozhovor o takýchto záležitostiach, nie sú správne. Toto je v cirkevnom živote, počas zhromaždenia, a tvoje nekonečné táranie o rodinných záležitostiach neustále vyrušuje bratov a sestry a malo by byť obmedzené. Nie je to pravidlo? Je to naozaj pravidlo. Nepochopenie pravidiel je neprijateľné, pretože môže viesť k nerozumnému konaniu a k vyrušovaniu ostatných. Správanie, reč a vystupovanie, ktoré spôsobujú vyrušenia, by mali byť obmedzené; je to zodpovednosť vodcov a pracovníkov, ako aj zodpovednosť všetkých bratov a sestier. Niektorí ľudia majú na zhromaždeniach zvyčajne málo čo povedať v duchovnom spoločenstve, ale kedykoľvek sa v ich rodinnom živote objavia problémy, vyložia tieto otravné banality na ostatných, aby ich počúvali. Sú ostatní povinní počúvať? Sú povinní za teba posudzovať, čo je správne a čo nesprávne? Nemajú také povinnosti. Sú to tvoje osobné záležitosti a mala by si si ich vybaviť sama; nemala by si hovoriť o svojich osobných záležitostiach počas zhromaždenia. Je to proti pravidlám a nerozumné a takéto správanie by sa malo obmedziť.

Deti niektorých ľudí idú na univerzitu a oni si začnú robiť starosti o vyhliadky svojich detí, hľadajú pre ne známosti a neustále premýšľajú: „V našej rodine nie sú žiadni vládni úradníci; akú prácu si môj syn nájde po skončení univerzity? Aká bude jeho budúcnosť? Bude sa o mňa vedieť v starobe postarať? Musím nájsť spôsob, ako mu po skončení štúdia zabezpečiť dobrú prácu.“ Keď sa zúčastňujú na zhromaždeniach, hovoria: „Môj syn je veľmi poslušný. Nielenže podporuje moju vieru v Boha, ale po skončení univerzity chce aj on veriť. Avšak jedna vec je, že aj keď veríme v Boha, stále musíme z niečoho žiť, však? Neviem, akú prácu si bude môcť nájsť po skončení školy. Aké práce sú teraz dobre platené? Sestra tá a tá, počula som, že tvoj manžel je manažér. Nevedel by nejako pomôcť? Môj syn je vzdelaný, má rozhľad, má lepšiu kvalitu ako ja a vyzná sa v počítačoch; v budúcnosti môže konať povinnosti v Božom dome. Ale teraz treba najprv vyriešiť otázku získania práce; mal by to ťažké, ak by si prácu nenašiel.“ Vždy, keď prídu na zhromaždenie, nadnesú tieto záležitosti a reč nemá konca. Rozhliadnu sa, kto by s nimi mohol súcitiť, a potom sa s týmito ľuďmi snažia nadviazať osobné vzťahy. Počas zhromaždení sa k nim snažia priblížiť, snažia sa im zapáčiť a dokonca im dávajú darčeky, niekedy im prinesú chutné jedlo alebo im kúpia nejaké drobnosti. Nie je to budovanie osobných vzťahov a príprava pôdy? Aký je účel prípravy pôdy? Je to využívanie iných na vybavovanie si osobných záležitostí, na dosiahnutie vlastných cieľov. Počas zhromaždení nie sú ochotní počúvať, ako sa bratia a sestry delia o svoje skúsenostné svedectvá, ignorujú akúkoľvek prácu, ktorú im Boží dom zariaďuje, a nie sú ochotní počúvať bratov a sestry, ktorí sa im snažia pomôcť a poradiť im ohľadom ich stavu. Sú len mimoriadne nadšení z toho, že ich syn si hľadá prácu, a donekonečnao tom hovoria. Nielenže sa rozprávajú s každým, koho vidia, ale aj počas zhromaždení. Skrátka, tejto záležitosti venujú mimoriadnu pozornosť a vynakladajú na ňu veľa úsilia. Na každom zhromaždení musia bratom a sestrám uberať určitý čas, aby o tejto záležitosti hovorili. Dokonca aj keď hovoria v duchovnom spoločenstve o svojich vlastných skúsenostiach, nezabudnú to spomenúť, hovoria, až kým nie sú všetci netrpezliví a znechutení, pričom väčšina ľudí sa cíti príliš v rozpakoch, aby ich zastavila. V tomto bode by vodcovia a pracovníci mali splniť svoju zodpovednosť a obmedziť ich slovami: „Všetci si uvedomujú tvoju situáciu. Ak sú niektorí bratia a sestry ochotní pomôcť, je to váš osobný vzťah. Ak ostatní nie sú ochotní pomôcť, nemala by si ich nútiť. Pomáhať tvojmu synovi nájsť si prácu nie je povinnosťou ani zodpovednosťou bratov a sestier; je to tvoja osobná záležitosť a nemala by uberať bratom a sestrám drahocenný čas, ktorý je určený na jedenie a pitie Božích slov a na duchovné spoločenstvo o pravde. Nemiešaj sa ostatným do ich jedenia a pitia Božích slov tým, že hovoríš v duchovnom spoločenstve o svojich osobných záležitostiach. Po zhromaždení sa môžeš rozprávať s kýmkoľvek chceš, hľadať pomoc u kohokoľvek chceš, ale nevyužívaj na to čas zhromaždenia. Využívanie času zhromaždenia na vybavovanie osobných záležitostí je nerozumné a hanebné; je to prejav vyrušovania cirkevného života. Táto záležitosť by sa tu mala skončiť.“ Toto by mali robiť vodcovia a pracovníci.

Počas zhromaždení si niektoré staršie ženy všimnú, že mladé sestry v hostiteľských rodinách dobre vyzerajú, sú čestné a úprimne veria v Boha a usilujú sa o pravdu, tak sa im zapáčia a chcú, aby sa tieto mladé sestry stali ich nevestami. Nielenže to neustále spomínajú počas zhromaždení, ale zakaždým, keď prídu na zhromaždenie, robia mladým sestrám aj drobné láskavosti a venujú im mimoriadnu starostlivosť. Aj keď mladé sestry nesúhlasia, sú neodbytné a nenechajú ich na pokoji. Čo sú to za ľudia? Čo je to za nízky charakter? Keďže sú všetky sestry vo viere, väčšina môže na riešenie týchto problémov len hovoriť v duchovnom spoločenstve o Božích úmysloch a Jeho slovách. Avšak niektorým ľuďom chýba svedomie, rozum a sebauvedomenie, majú obrovské osobné túžby a bez akéhokoľvek pocitu hanby chcú uskutočniť akékoľvek svoje sebecké túžby. Tak sa niektorí ľudia stávajú obeťami a počas zhromaždení sa cítia nepríjemne. Nespôsobuje to ostatným vyrušenia? Čo by sa malo v takýchto situáciách robiť? Cirkevní vodcovia musia zakročiť, aby takéto záležitosti v cirkevnom živote a medzi bratmi a sestrami obmedzili a odstránili. Okrem toho niektorí ľudia prichádzajú na zhromaždenia so všelijakými náladami – ich syn si ich nectí, ich nevesta neustále nosí veci do domu svojich rodičov, konflikty medzi svokrou a nevestou... Na každom zhromaždení hovoria o týchto otravných banalitách a svoje sťažnosti začínajú slovami: „Všetko, čo Boh hovorí, je pravda; ľudstvo je teraz také skazené! Len sa pozrite na môjho syna a nevestu, chýba im svedomie, chýba im rozum – to je ten nedostatok ľudskej prirodzenosti, o ktorom hovorí Boh, sú ešte horší ako zvieratá. Aj jahňatá vedia pri cicaní kľačať, ale môj syn, len čo si našiel ženu, zabudol na matku!“ Takto sa sťažujú vždy, keď sa zúčastnia na zhromaždeniach. Sú aj ľudia, ktorí po príchode na zhromaždenia hovoria o záležitostiach vo svojich firmách – kto má v práci vysoký výkon a dostáva vyššie prémie; kto bude budúci mesiac povýšený, zatiaľ čo oni nemajú nádej; kto sa najlepšie oblieka a kupuje najviac značkového tovaru; kto sa vydal za bohatého manžela... Tí, ktorí veria v Boha dlhšie a majú nejaký základ, nechcú takéto reči počúvať a sú nimi znechutení. Avšak niektorí noví veriaci, ktorí si ešte nevybudovali základ alebo sa ešte nezaujímajú o Božie slová, považujú takéto témy za pútavé, a veria, že si našli miesto na rozhovor a budovanie osobných vzťahov. Počas zhromaždení sa medzi sebou rozprávajú a postupne si tí dvaja ľudia sadnú, nadviažu spojenie a vznikne tak medzi nimi súkromný vzťah. Miesto zhromaždenia sa stalo trhoviskom, miestom na táranie, budovanie osobných vzťahov, vybavovanie obchodov a podnikanie. Tieto problémy by mali vodcovia a pracovníci pohotovo identifikovať a zastaviť.

Niektorí ľudia sa zúčastňujú na zhromaždeniach s cieľom nájsť si dobrú prácu, niektorí, aby pomohli svojim manželom získať povýšenie, iní, aby našli dobrú prácu pre svoje deti, a ďalší, aby si kúpili zľavnený tovar. Iní prichádzajú, aby našli dobrého primára pre chorých v rodine bez toho, aby museli dávať toľko úplatkov. Skrátka, títo pochybovači, ktorí sa neusilujú o pravdu a majú postranné úmysly, považujú čas cirkevných zhromaždení za najlepší čas na budovanie osobných vzťahov a vybavovanie osobných záležitostí. Často pod zámienkou duchovného spoločenstva o Božích slovách alebo poznania tohto podlého sveta a podstaty tohto skazeného ľudstva nadnesú svoje vlastné ťažkosti a záležitosti, o ktorých chcú diskutovať, a nakoniec postupne odhalia svoje skryté sebecké pohnútky a osobné záležitosti, ktoré si chcú vybaviť. Odhalia svoje vlastné úmysly a prinútia ostatných, aby si mylne mysleli, že čelia ťažkostiam, a naznačujú, že by všetci mali prejaviť lásku a pomôcť im bezpodmienečne a bez toho, aby za to niečo očakávali. Vystupujú pod zástavou viery v Boha, aby využili rôzne medzery, a na miestach zhromaždení hľadajú priateľov, ktorých chcú získať, a tých, ktorí im vedia veci vybaviť. Niektorí, ktorí si chcú kúpiť auto za výhodnejšiu cenu, pátrajú medzi bratmi a sestrami po niekom, kto pracuje v predajni áut alebo má známosti s majiteľom predajne áut. Keď si určia svoj cieľ, pustia sa do toho, zblížia sa s nimi a budujú si vzťahy. Ak ten človek rád číta Božie slová, často navštevujú jeho dom, aby spolu čítali Božie slová, a na zhromaždeniach sedia vedľa neho a vymieňajú si kontaktné informácie. Potom začnú svoju ofenzívu, odhodlaní nevzdať sa, kým nedosiahnu svoj cieľ. Všetky tieto problémy sa v cirkvi a medzi ľuďmi vyskytujú často. Ak sa tieto problémy vyskytujú na miestach zhromaždení a počas zhromaždení, v podstate spôsobujú narušenia a vyrušenia cirkevného života a ovplyvňujú ho. Ak v cirkvi dlhodobo neexistuje cirkevný život, potom sa táto cirkev stáva spoločenskou skupinou, miestom na uskutočňovanie transakcií, miestom na budovanie osobných vzťahov, hľadanie láskavostí cez zadné dvierkaa vybavovanie osobných záležitostí. Povaha tohto miesta sa mení a aké sú dôsledky? Prinajmenšom to vedie k strate cirkevného života, čo znamená stratu drahocenného času stráveného čítaním a modlením sa Božích slov s bratmi a sestrami a chápaním pravdy. Okrem toho, a to je najdôležitejšie, vedie to k strate drahocennej príležitosti, aby Duch Svätý pôsobil a osvecoval ľudí, aby pochopili pravdu. To všetko poškodzuje vstup ľudí do života. Preto je v záujme a pre vstup Božieho vyvoleného národa do života a pre zodpovednosť za život každého človeka nevyhnutné takýchto jednotlivcov zastaviť a obmedziť; to je práca, ktorú by mali robiť vodcovia a pracovníci. Samozrejme, ak obyčajní bratia a sestry dokážu prekuknúť týchto ľudí a ich konanie, mali by sa tiež postaviť, odmietnuť ich a povedať im „nie“. Najmä počas prežívania cirkevného života, ktorý je pre ľudí najdôležitejším časom, ak niekto zaberá čas zhromaždení na rozprávanie a vybavovanie si týchto záležitostí, bratia a sestry majú právo ich ignorovať a ešte viac právo takéto veci zastaviť a odmietnuť. Je správne takto konať? (Áno.) Niektorí ľudia si myslia, že keď Boží dom takto koná, prejavuje nedostatok ľudského tepla. Je ľudské teplo normálnou ľudskou prirodzenosťou? Je ľudské teplo v súlade s pravdou? Ak prejavuješ ľudské teplo a zaberáš čas zhromaždenia na svoje osobné záležitosti, dokonca nútiš väčšinu ľudí, aby ťa sprevádzali a podporovali, dosahuješ svoj cieľ vybavovania si osobných záležitostí a narúšaš normálny poriadok Božieho vyvoleného národa pri čítaní Božích slov a duchovnom spoločenstve o pravde a spôsobuješ, že strácajú tento drahocenný čas, je to voči nim spravodlivé? Je to v súlade s prejavovaním ľudského tepla? Je to najneľudskejší a najnemorálnejší prístup a ľudia by sa mali postaviť a odsúdiť ho. Ak sú vodcovia a pracovníci neschopné padavky, sú zbytoční a nedokážu pohotovo zastaviť a obmedziť takéto správanie a nevykonávajú skutočnú prácu, potom by sa bratia a sestry so zmyslom pre spravodlivosť mali zjednotiť, aby zabránili šíreniu takého správania a tejto atmosféry v cirkvi. Ak nechceš stratiť drahocenný čas na čítanie Božích slov a duchovné spoločenstvo o pravde, nechceš, aby bol tvoj vstup do života vyrušovaný a aby si utrpel straty, a zničil si tak šancu na spásu, potom sa postav, odmietni, zastav a obmedz takéto konanie. Takéto konanie je vhodné a je v súlade s Božími úmyslami. Niektorí z vás sa hanbia takto konať; ty sa možno hanbíš, ale zlí ľudia nie. Majú tú drzosť zaberať tvoj drahocenný čas zhromaždenia: čas, kedy má pôsobiť Duch Svätý a kedy ťa má Boh osvecovať. Ak sa hanbíš ich odmietnuť, potom si stratu vo svojom živote zaslúžiš! Ak chceš prejavovať lásku satanom, diablom a pochybovačom, ponúkať im pomoc, obetovať sa pre druhých a ignorovať princípy, koho môžeš viniť za stratu vo svojom živote? Preto musia byť všetky prípady budovania osobných vzťahov a vybavovania osobných záležitostí z cirkevného života úplne odstránené. Ak niekto trvá na svojom a počas zhromaždení trvá na táraní o svojich domácich záležitostiach, zapájaní sa do planých rečí, vybavovaní osobných záležitostí alebo hľadaní práce a ľúbostných partnerov pre iných, a tak si nachádza rôzne výhovorky, ako stráviť tento čas, ako by sa s takým človekom malo zaobchádzať? Najprv by sa mal zastaviť; ak stále nepočúva, potom by sa mala uplatniť izolácia a obmedzenia. Ak naďalej spôsobuje vyrušenia v zákulisí, zbližuje sa s kýmkoľvek môže a všade obťažuje normálny život bratov a sestier, potom by mal byť vyčistený a nemal by byť považovaný za brata alebo sestru. Nie je spôsobilý žiť cirkevným životom a nie je hoden zúčastňovať sa na zhromaždeniach. Takíto ľudia by mali byť obmedzení a odmietnutí. Táto práca je, samozrejme, tiež dôležitou úlohou, ktorú by mali robiť vodcovia a pracovníci na všetkých úrovniach. Keď sa takéto záležitosti a situácie vyskytnú, vodcovia a pracovníci by mali byť prví, ktorí sa postavia a zastavia ich. Ako by ste ich mali zastaviť? Mali by ste im povedať: „Vieš, že toto tvoje správanie už spôsobilo narušenia a vyrušenia v cirkevnom živote? Je to niečo, čo všetci bratia a sestry považujú za nechutné a odporné a Boh to tiež odsudzuje. Prestaň s týmto správaním. Ak neposlúchneš presviedčanie a budeš trvať na svojom, potom sa tvoj cirkevný život zastaví, odoberú ti tvoje knihy Božích slov a cirkev ťa už viac neuzná!“ Samozrejme, sú niektorí ľudia, ktorí pre svoje malé duchovné postavenie a nedostatok porozumenia pravdy môžu občas tárať o domácich záležitostiach, nadviazať s niekým vzťah alebo vybaviť nejakú drobnú záležitosť a situácia nie je príliš vážna. Je to v poriadku? (Áno.) Za okolností, ktoré nespôsobujú nikomu žiadne vyrušenie, je prijateľné, aby si bratia a sestry navzájom pomáhali a prejavovali si trochu lásky. Ale o čom teraz v duchovnom spoločenstve hovoríme? Ide o také situácie, keď takéto správanie a konanie už spôsobilo narušenia a vyrušenia v normálnom cirkevnom živote; v takýchto prípadoch by sa mali dotknutí zastaviť a obmedziť. Nemali by sme im dovoliť, aby naďalej narúšali a vyrušovali cirkevný život. Ak takto zakročíme, je to prospešné pre vstup bratov a sestier do života. Niektorí ľudia prejavujú podobné správanie, ale situácia nie je vážna a nepredstavuje narušenia a vyrušenia; je to len normálna interakcia medzi bratmi a sestrami, ktorí si navzájom pomáhajú a normálne sa radia o informáciách alebo sa pýtajú na bežné veci, ktorým nerozumejú. Pokiaľ to nezaberá čas zhromaždení a pokiaľ obe strany súhlasia a sú ochotné bez toho, aby sa navzájom nútili, a je to interakcia, ktorá spadá do rámca normálnej ľudskej prirodzenosti, potom je to prípustné a cirkev to nebude obmedzovať. Je tu však jedna vec: ak niekoho nerozvážna reč a konanie v cirkevnom živote spôsobuje obťažovanie alebo vyrušovanie bratov a sestier a niektorí ľudia sa tým cítia znechutení a vyjadria svoje námietky, potom by mali vodcovia a pracovníci zakročiť, aby tento problém vyriešili. Alebo ak už iní niekoho nahlásili s tým, že táto osoba počas zhromaždení nehovorí v duchovnom spoločenstve o Božích slovách, ale namiesto toho tára o svojich domácich záležitostiach a buduje si osobné vzťahy, pričom miesto zhromaždenia považuje za miesto na budovanie osobných vzťahov a vybavovanie osobných záležitostí, žiada od ostatných láskavosti a využíva kohokoľvek môže; a s tým, že táto osoba má nízky charakter, je sebecká, opovrhnutiahodná a podlá a neusiluje sa o pravdu, ale všade hľadá výhody a vyhľadáva rôzne príležitosti pre svoj vlastný prospech, potom by takáto osoba mala byť izolovaná.

Niektorí jednotlivci využívajú niektorých bohatých a vplyvných bratov a sestry, aby im vybavili veci, a ak im nevyhovejú, často ich za chrbtom súdia a tvrdia, že títo ľudia nemajú lásku a nie sú praví veriaci, a dokonca ich chcú nahlásiť. Stretli ste sa s takými jednotlivcami? Nemali by sa takíto ľudia riešiť? Čo by sa malo robiť, keď čelíme takýmto situáciám? Vodcovia a pracovníci by mali zasiahnuť, aby problém vyriešili a konali podľa princípov, aby zabezpečili, že bratia a sestry nebudú vyrušovaní. Je nesprávne, ak im niekto odmietne niečo urobiť? Znamená odmietnutie pomoci, že nepraktizujú pravdu alebo nemajú lásku k Bohu? (Nie.) Či niekomu pomôcť, je ich vlastná sloboda; majú právo si vybrať. Boží dom nestanovuje, že bratia a sestry si musia navzájom pomáhať riešiť rodinné ťažkosti v rámci cirkevného života. Cirkevný život nie je miestom na riešenie rodinných problémov, ale miestom zhromaždenia na jedenie a pitie Božích slov a na rast v živote. Niektorí ľudia využívajú cirkevný život na riešenie svojich vlastných problémov – aké dôsledky to môže priniesť? Nemá to vplyv na to, ako Boží vyvolený národ je a pije Božie slová a vyzbrojuje sa pravdou? Osobné životné problémy sa dajú riešiť súkromne s bratmi a sestrami; nie je potrebné ich vnášať do cirkevného života. Každý by mal vedieť, aké dôsledky vznikajú, keď vybavovanie osobných záležitostí zasahuje do toho, ako Boží vyvolený národ žije cirkevným životom. Len čo vodcovia a pracovníci takéto záležitosti odhalia, mali by zasiahnuť a vyriešiť ich. Mali by chrániť tých v cirkvi, ktorí dokážu konať svoje povinnosti normálne, chrániť tých, ktorí sa skutočne usilujú o pravdu, obmedziť zlých ľudí a zabrániť im v dosiahnutí ich cieľov. To je zodpovednosť vodcov a pracovníkov. Mali by sa jasne rozlišovať, ako sa zaobchádza s bežnými prípadmi tretieho bodu, ktoré prejavy sú svojou povahou alebo okolnosťami vážne a ktoré typy a prejavy predstavujú narušenia a vyrušenia. Keď je závažnosť okolností jasne rozlíšená, malo by sa to riešiť podľa povahy daného prípadu. To je niečo, čo musia pochopiť vodcovia a pracovníci, a je to tiež niečo, čo by mal chápať každý.

IV. Vytváranie klík

Štvrtým prejavom narúšania a vyrušovania cirkevného života je vytváranie klík, čo je veľmi vážna záležitosť. Aké správanie predstavuje vytváranie klík? Ak dvaja ľudia, ktorí veria v Boha, sú veriaci podobne dlho, majú podobný vek, rodinnú situáciu, záujmy, osobnosť a tak ďalej a dobre si spolu rozumejú, často sedia spolu počas zhromaždení a sú si dôverne blízki, počíta sa to za vytváranie klík? (Nie.) Toto je bežný jav normálnych medziľudských vzťahov, ktorý pre ostatných nepredstavuje žiadne vyrušenie; preto sa to nepovažuje za vytváranie klík. Na čo sa teda vzťahuje tu spomínané vytváranie klík? Napríklad, z piatich bratov a sestier, ktorí sa spolu zhromažďujú, sú traja mestskí robotníci a dvaja sú vidiecki roľníci. Títo traja mestskí robotníci sa často držia spolu a hovoria o tom, ako je život v meste lepší a na vidieku horší, kde ľuďom chýba vzdelanie, široký rozhľad a dobré mravy. Na ľudí z vidieka sa pozerajú zhora, vždy s nimi hovoria povýšenecky, a títo dvaja vidiečania sa potom cítia ukrivdení a chcú sa im postaviť na odpor, hovoria, že ľudia z mesta sú malicherní a všetko prepočítavajú, zatiaľ čo vidiečania sú veľkorysí. Počas zhromaždení sa zdá, že sa nikdy nezhodnú, čo často vedie k zbytočným sporom a hádkam. Vychádzajú títo piati spolu harmonicky? Sú zjednotení v Božom slove? Sú vo vzájomnom súlade? (Nie.) Keď ľudia z mesta stále hovoria „my mešťania“ a ľudia z vidieka „my vidiečania“, čo tým vlastne robia? (Vytvárajú kliky.) Toto je štvrtá záležitosť, o ktorej budeme mať spoločenstvo: vytváranie klík. Toto klikárske správanie znamená vytváranie gangov a frakcií. Vytváranie rôznych gangov, frakcií a iných uzavretých skupín na základe regiónu, ekonomických podmienok a spoločenskej triedy, ako aj odlišných názorov, predstavuje vytváranie klík. Bez ohľadu na to, kto tieto kliky vedie, v rámci cirkvi je vytváranie rôznych gangov a frakcií a vytváranie nezlučiteľných gangov – to všetko sú javy vytvárania klík. Na niektorých miestach verí v Boha celá rozšírená rodina a na mieste zhromaždenia, okrem dvoch ľudí s inými priezviskami, patria ostatní do ich vlastnej rodiny. Táto rodina potom vytvorí frakciu alebo gang, čím sa tí dvaja ľudia s inými priezviskami stávajú outsidermi. Bez ohľadu na to, kto v tejto rodine čelí nejakému problému alebo je orezávaný, ak jedna osoba vyjadrí sťažnosť, ostatní sa pridajú a vyjadria rovnaké pocity. Ak niekto koná proti princípom, ostatní ho kryjú a zatajujú jeho činy, zakazujú, aby ich ktokoľvek odhalil; nepripúšťa sa ani najmenšia zmienka o tomto probléme, nieto ešte orezávanie. V čom je tu problém? Dokážete to rozlíšiť? Keď sa títo členovia rodiny zhromaždia, všetci ťahajú za jeden povraz, správajú sa podľa toho, odkiaľ vietor fúka, a prehovoria až na daný signál. Ak ich šéf zaujme určitý postoj, všetci ostatní ho nasledujú a ostatní sa neodvážia ich provokovať ani vznášať námietky. Nepredstavuje výskyt tohto javu v cirkevnom živote narušenie a vyrušenie normálneho poriadku cirkvi? Ľudia z tohto gangu diktujú, ktoré úryvky Božích slov sa majú počas zhromaždení jesť a piť, a všetci musia počúvať; dokonca aj cirkevní vodcovia im musia preukázať úctu a nemôžu namietať. Vyhlasujú, kto by mal byť zvolený za vodcov a pracovníkov, a cirkevní vodcovia musia ich názor považovať za najdôležitejší a nebrať ho na ľahkú váhu. Zároveň neustále verbujú „talenty“, priťahujú do svojej skupiny tých, ktorí ich budú počúvať, ktorým môžu dôverovať a ktorí sú pre nich užitoční, aby ich využili na ciele skupiny, a neustále rozširujú svoj vplyv. Táto klika sa snaží ovládať cirkevný život; ich šéf chce ovládať cirkev. Táto skupina má značnú moc; spolčujú sa, aby konali v rámci cirkvi. Čokoľvek sa v cirkvi stane, chcú sa na tom podieľať. Ostatní musia sledovať ich výrazy tváre, kým niečo povedia alebo spravia, a to až do tej miery, že obsah každého zhromaždenia na jedenie a pitie musí zodpovedať ich predstavám a želaniam. Dokonca aj keď chcú cirkevní vodcovia niečo urobiť, musia sa najprv poradiť s nimi a vypočuť si ich nápady. Väčšina bratov a sestier je nimi ovládaná a mnohé záležitosti cirkevnej práce sú tiež pod ich kontrolou. Títo ľudia, ktorí vytvárajú kliky, vážne narúšajú a vyrušujú cirkevný život a prácu cirkvi. Je tento problém vážny? Mali by sa tieto činy obmedziť? Malo by sa to riešiť? Šéfovia týchto klík by mali byť obmedzení a vyčistení alebo vypudení, zatiaľ čo tým popleteným jedincom, ktorí ich slepo nasledujú, by sa malo najprv poskytnúť duchovné spoločenstvo a pomoc. Ak nebudú činiť pokánie ani sa nenapravia, musia byť obmedzení. Nebuďte k nim vôbec zdvorilí!

Čo predstavuje vytváranie klík, je to ľahké pochopiť? Ak jeden človek prednesie nejaký problém a niekoľkí ďalší sa pridajú k jeho názoru, počíta sa to za vytváranie klík? (Nie.) Ak niektorí bratia a sestry, ktorí majú pomerne väčšie bremeno a zmysel pre spravodlivosť, vyzývajú ostatných, aby sa k nim pridali pri dokončovaní dôležitej úlohy, alebo ak s cieľom dosiahnuť na zhromaždení výsledky a dokázať pochopiť pravdu a Božie úmysly v dôležitej téme vedú všetkých v duchovnom spoločenstve a všetci pri ňom nasledujú ich myšlienkový pochod a čítajú a modlia sa Božie slová, počíta sa to za vytváranie klík? (Nie.) Ktorí ľudia v cirkvi majú sklon k vytváraniu klík? Aké správanie predstavuje vytváranie klík? (Niekoľko ľudí, ktorí sa navzájom kryjú a jeden druhému sa oddávajú, alebo sa zapájajú do žiarlivosti a sporov, čo všetko narúša a vyrušuje prácu cirkvi – to je vytváranie klík.) To je jeden aspekt. Čo je tu kľúčové? Vzájomné krytie a oddávanie sa vedú k narušeniam a vyrušeniam; vedia, že robiť niečo je zlé a nie je to v súlade s pravdou-princípmi, a napriek tomu to úmyselne zatajujú, používajú rafinované argumenty a nehovoria pravdu, radšej poškodia prácu cirkvi a záujmy Božieho domu, len aby ochránili niečiu povesť a postavenie, a kryjú tých, ktorí páchajú zlo a spôsobujú narušenia a vyrušenia, za cenu zrady záujmov Božieho domu – to je vytváranie klík. Ďalším prípadom je podnecovanie a lákanie ľudí, aby sa spoločne postavili proti usporiadaniam Božieho domu. To jevážnej povahy, je to tiež forma narúšania a vyrušovania Božieho diela a normálneho poriadku cirkvi. Aký je hlavný účel vytvárania klík? Účelom je ovládať cirkev a Boží vyvolený národ.

Existuje aj druh vytvárania klík, ktorý zahŕňa lichotivé rozhovory s ľuďmi za účelom získania rôznych typov jednotlivcov. Na prvý pohľad sa zdá, že každý v takýchto gangoch môže slobodne hovoriť a vyjadrovať svoje vlastné názory. Avšak pri pohľade na konečné výsledky môžete vidieť, že v skutočnosti nasledujú smer, ktorý udáva jedna osoba – táto osoba je ich veternou ružicou. Ako si teda táto osoba priťahuje ostatných na svoju stranu? Vidia, koho môžu získať a koho je ľahké získať, a robia im malé láskavosti, ponúkajú im trochu láskyplnej pomoci. Potom o nich zisťujú informácie, zisťujú, čo majú radi, ako radi hovoria, aké sú ich osobnosti a záľuby. Zároveň s nimi často v rozhovore súhlasia, aby si získali ich srdcia, a nakoniec ich postupne, kúsok po kúsku, „spracujú“, čím ich nevedomky prinútia vstúpiť do ich kliky a pridať sa k ich radom. Všeobecne platí, že lichotivé reči na získanie ľudí sú veľmi jemnou metódou, plnou „ľudského tepla“ a je to veľmi účinne. Napríklad, ak niekto pravidelne prejavuje inej osobe lásku, súhlasí s ňou v rozhovore a prejavuje jej pochopenie a toleranciu, táto osoba si o ňom nevedomky vytvorí priaznivý dojem a priblíži sa k nemu, a potom bude začlenená do jeho skupiny. V akých situáciách sa takéto gangy a frakcie prejavujú? Hneď ako je jeden z ich skalných prívržencov odhalený, cíti sa ukrivdený alebo sú jeho záujmy, postavenie či povesť narušené alebo poškodené niečím alebo niekým mimo ich frakcie, tento typ človeka sa postaví, aby za nich hovoril a bojoval za ich záujmy a práva – potom ide o vytvorenie kliky. Dva zjavné druhy vytvárania klík sú vzájomné krytie a tolerovanie si chýb a spoločný odpor. Avšak vytváranie klík prostredníctvom lichotivých rečí sa nezdá byť také silné ako dva práve spomenuté druhy a členovia takýchto klík zvyčajne zostávajú v cirkvi nepovšimnutí. Ale keď príde čas, aby sa ľudia rozhodli a zaujali jasný postoj, takéto frakcie sa stanú zreteľne viditeľnými. Napríklad, ak šéf frakcie povie, že určitý cirkevný vodca má kvalitu, jeho nasledovníci okamžite uvedú množstvo príkladov, ako tento vodca prejavuje túto kvalitu. Ak šéffrakcie povie, že cirkevný vodca nemá pracovnú schopnosť, má slabú kvalitu a zlú ľudskú prirodzenosť, ostatní členovia ho budú nasledovať a hovoriť o tom, aký je tento cirkevný vodca neschopný, ako nedokáže hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, ako hovorí len slová a učenia, a povedia, že každý by si mal namiesto neho zvoliť správnu osobu. Toto je typ neviditeľnej kliky. Hoci sa v cirkvi verejne neprejavujú, aby sa zmocnili moci a ovládali ľudí, v takýchto frakciách a gangoch existuje neviditeľná sila, ktorá ovláda cirkevný život a poriadok cirkvi. Toto je desivejšia, skrytá forma vytvárania klík. Okrem dvoch ľahko rozpoznateľných situácií vytvárania klík, ktoré boli spomenuté predtým a ktoré sú problémami, ktoré by mali cirkevní vodcovia riešiť, je tento skrytý druh vytvárania klík problémom, ktorý by mali cirkevní vodcovia riešiť a postarať sa oň ešte viac. Ako by to mali urobiť? Musia sa priamo obrátiť na šéfa tohto druhu gangu prostredníctvom duchovného spoločenstva. Prečo sa najprv zamerať na duchovné spoločenstvo s týmto šéfom? Na prvý pohľad sa zdá, že členovia takejto kliky nie sú nikým ovládaní, ale v skutočnosti všetci v hĺbke duše vedia, koho poslúchajú a chcú túto osobu poslúchať. Preto by sa malo zaobchádzať s tým, koho zbožňujú a kto ich ovláda, a malo by sa s ním hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby pochopil prirodzenosť svojich činov. Hoci šéf možno otvorene nevystupuje proti Božiemu domu ani proti vodcom nekričí, ovláda právo týchto ľudí hovoriť, ich myšlienky, názory a cestu, ktorou sa uberajú. Je to skrytý antikrist. Takíto jednotlivci musia byť identifikovaní, potom rozlíšení a rozobratí. Ak nebudú činiť pokánie, mali by byť obmedzení a izolovaní. Potom by sa malo vykonať vyšetrovanie každého z ich členov, aby sa zistilo, kto z nich je rovnakého druhu. Najprv treba týchto jednotlivcov oddeliť a potom hovoriť v duchovnom spoločenstve s tými popletenými, ktorí sú bojazliví, zbabelí a boli zavádzaní. Ak dokážu činiť pokánie a prestať nasledovať antikrista, môžu zostať v cirkvi; ak nie, mali by byť izolovaní. Je to vhodný prístup? (Áno.) Existuje tento jav v cirkvi? Mal by sa tento druh problému riešiť? (Mal by sa riešiť.) Prečo by sa mal riešiť? Odkedy Boží dom začal šíriť evanjelium, sily antikristov sú v cirkevnom živote všadeprítomné a mnohí z Božieho vyvoleného národa boli týmito silami v rôznej miere ovplyvnení, obmedzení alebo ovládaní. Kedykoľvek títo ľudia hovoria alebo konajú, necítia sa slobodne a uvoľnene, ale sú ovplyvňovaní, ovládaní a väznení myšlienkami a názormi niektorých jednotlivcov. Títo ľudia sa cítia nútení hovoriť a konať určitým spôsobom; ak tak neurobia, majú obavy a boja sa niesť následky. Neovplyvnilo a nenarušilo to cirkevný život? Je to prejav normálneho cirkevného života? (Nie.) Tento druh cirkevného života nie je v normálnom poriadku, ale je ovládaný zlými ľuďmi. Pokiaľ v cirkvi vládnu zlí ľudia, nevládne tam Božie slovo ani pravda. Vodcovia, pracovníci a bratia a sestry, ktorí rozumejú pravde, budú utláčaní. Takáto cirkev je ovládaná silami antikristov. Toto je tiež problém a jav narúšania a vyrušovania Božieho diela a normálneho poriadku cirkvi, ktorý by mali vodcovia a pracovníci riešiť. Niektorí ľudia, ktorí sú v gangu antikrista, sa boja straty dôvery svojej skupiny, straty svojich podporovateľov, straty priateľov, že v čase núdze nebudú mať žiadnu podporu a tak ďalej. Preto sa zo všetkých síl snažia v gangu vytrvať. Nie je táto situácia vážna? Nemala by sa riešiť? (Áno.) Keď sa takáto situácia v cirkvi vyskytne, vníma to väčšina ľudí? Rozlíši to väčšina ľudí? Niektorí ľudia sú niekým ovládaní bez toho, aby si to uvedomovali, vždy musia nasledovať myšlienky a názory tejto osoby, jej vyhlásenia a činy, jej učenie a boja sa povedať „nie“, boja sa ísť proti tejto osobe a dokonca musia neúprimne prikyvovať a usmievať sa, keď táto osoba hovorí, zo strachu, aby ju neurazili. Existujú takéto situácie? Aký je problém, ktorý by sa tu mal riešiť? Cirkevní vodcovia by sa mali zaoberať a riešiť toho antikristovského šéfa, ktorý je schopný zavádzať a ovládať ostatných. Najprv by mali hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby umožnili väčšine ľudí tohto antikrista rozlíšiť, a potom samotného antikrista obmedziť. Ak antikrist nebude činiť pokánie, mal by byť okamžite vyčistený, aby sa mu zabránilo v ďalšom narúšaní normálneho poriadku cirkvi.

Stručne povedané, v normálnom cirkevnom živote by bratia a sestry mali byť schopní slobodne a bez obmedzení hovoriť v duchovnom spoločenstve o Božích slovách, ako aj o svojich osobných postrehoch, porozumeniach, skúsenostiach a ťažkostiach. Samozrejme, mali by mať tiež právo podávať návrhy, kritizovať a odhaľovať akékoľvek konanie vodcov a pracovníkov, ktoré porušuje princípy, a zároveň mať právo poskytovať pomoc a rady. Toto všetko by malo byť slobodné a všetky tieto aspekty by mali byť normálne; nemali by byť ovládané žiadnym jednotlivcom, čo by viedlo k obmedzovaniu Božieho vyvoleného národa – to by nebol normálny cirkevný život. Boží dom má požiadavky, pravidlá a princípy, ako by bratia a sestry mali v cirkevnom živote hovoriť, konať a správať sa a ako by mali nadväzovať normálne medziľudské vzťahy a podobne, a tieto veci neurčuje žiadny jednotlivec. Keď bratia a sestry niečo robia, nemusia sledovať výraz tváre žiadneho jednotlivca, nemusia sa riadiť príkazmi žiadneho jednotlivca ani byť nikým obmedzovaní. Nikto by nemal slúžiť ako veterná ružica alebo kormidelník; jediné, čo môže poskytnúť smer, je Božie slovo, pravda. Preto to, čoho sa musí Boží vyvolený národ držať, je Božie slovo, pravda a princípy, ako na zhromaždeniach hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde. Ak ťa neustále obmedzuje iná osoba, vždy sa riadiš jej pokynmi a už sa neodvážiš pokračovať v reči, keď vidíš jej nespokojný pohľad alebo zamračenú tvár, ak ťa táto osoba neustále obmedzuje, keď sa rozprávaš v duchovnom spoločenstve o Božích slovách a o svojom skúsenostnom porozumení, vždy sa cítiš obmedzovaný, neschopný konať podľa pravdy-princípov, a ak sa cítiš neustále zviazaný tým, čo tá osoba hovorí, ako sa tvári, aký má tón hlasu a skrytými hrozbami v jej reči, potom si ovládaný v klike, ktorú vedie. To je problematické; to nie je cirkevný život, ale život frakcie ovládanej antikristom. Pokiaľ ide o tento druh problému, vodcovia a pracovníci by mali zasiahnuť, aby ho vyriešili, a bratia a sestry majú tiež povinnosť a právo brániť normálny poriadok cirkvi. Tí, ktorí narúšajú a vyrušujú cirkevný život, najmä tí, ktorí vytvárajú kliky a chcú ovládať cirkev, by mali byť zastavení, odhalení a rozobratí, aby všetci získali schopnosť rozlišovať a videli podstatu problému, ktorou je snaha o vytvorenie nezávislého kráľovstva. Cirkev nepovoľuje vytváranie klík a rozdeľovanie cirkvi z akéhokoľvek dôvodu. Napríklad, rozdeľovanie do gangov na základe spoločenskej identity a postavenia, susedstva, regiónov alebo náboženskej denominácie, alebo rozdeľovanie do gangov na základe úrovne vzdelania, bohatstva, rasy a farby pleti a podobne – to všetko je v rozpore s pravdou-princípmi a nemalo by sa v cirkvi vyskytovať. Bez ohľadu na to, aká zámienka sa použije na rozdelenie ľudí do týchto hierarchií, hodností, frakcií a klík, naruší a vyruší to prácu cirkvi a normálny poriadok cirkevného života a je to problém, ktorý by mali vodcovia a pracovníci okamžite riešiť. Stručne povedané, bez ohľadu na dôvody, prečo sa ľudia delia do klík, frakcií alebo gangov, ak nahromadili určitú silu a predstavujú vyrušenie pre prácu cirkvi a poriadok cirkevného života, mali by byť zastavení a obmedzení. Ak sa členovia takýchto klík nedajú presvedčiť, títo zlosynovia môžu byť izolovaní a vyčistení. Riešenie týchto problémov je tiež súčasťou práce a zodpovednosti, ktorú by mali vodcovia a pracovníci vykonávať. Čo tu teda treba pochopiť? Ide o to, že ked niektorí ľudia v cirkvi vytvoria silné skupiny, ktoré dokážu bojovať a odporovať s cirkevným vodcom, cirkevnej práci a Božím slovám, a keď dokážu vyrušovať a poškodzovať normálny poriadok cirkevného života, takéto správanie, prejavy a situácie treba okamžite obmedziť a riešiť. Pri vytváraní klík sa nerozlišuje podľa počtu zúčastnených osôb. Ak si dvaja ľudia dobre rozumejú a nespôsobujú cirkvi žiadne vyrušenia, nie je potrebné zasahovať. Avšak, len čo začnú spôsobovať vyrušenia a vytvoria silu s cieľom ovládať cirkev, títo jednotlivci by mali byť zastavení a obmedzení. Ak nebudú činiť pokánie, mali by byť okamžite vyčistení alebo vypudení. Toto je princíp.

22. mája 2021