Na poslednom zhromaždení sme mali duchovné spoločenstvo o desiatom bode zodpovedností vodcov a pracovníkov: „Správne opatrovať a rozumne prideľovať rôzne hmotné veci Božieho domu (knihy, rôzne vybavenie, obilie atď.), vykonávať pravidelné kontroly, údržbu a opravy, aby sa minimalizovalo poškodenie a plytvanie, a zároveň zabrániť, aby sa ich zmocnili zlí ľudia.“ Duchovné spoločenstvo o desiatom bode sa týkalo práce, ktorú by mali vodcovia a pracovníci vykonávať, a zodpovedností, ktoré by mali plniť vo vzťahu k rôznym hmotným veciam Božieho domu, a zároveň porovnávaním odhalilo rôzne prejavy falošných vodcov. Ak vodcovia a pracovníci plnia zodpovednosti, ktoré by mali a môžu plniť v každej položke práce Božieho domu, potom sú ako vodcovia a pracovníci na požadovanej úrovni; ak si neplnia svoje zodpovednosti a nevykonávajú žiadnu skutočnú prácu, potom je úplne jasné, že sú to falošní vodcovia. Pokiaľ ide o desiaty bod, falošní vodcovia, samozrejme, nevykonávajú skvelú prácu pri ochrane a rozumnom prideľovaní rôznych hmotných vecí Božieho domu – tieto veci nie sú dobre ochraňované, alebo dokonca nemusia byť ochraňované vôbec, a falošní vodcovia vytvárajú pri ich prideľovaní chaos. Túto prácu dokonca nemusia brať vôbec vážne. Hoci sa táto práca týka všeobecných záležitostí, stále je to zodpovednosť, ktorú by mali vodcovia a pracovníci plniť, a práca, ktorú by mali vykonávať. Bez ohľadu na to, či prácu vykonávajú sami, alebo či jej vykonávaním poveria vhodných ľudí, a zároveň vykonávajú dohľad, kontroly, sledovanie a tak ďalej, túto prácu v žiadnom prípade nemožno oddeliť od zodpovedností vodcov a pracovníkov – sú priamo prepojené. Preto, pokiaľ ide o túto prácu, ak vodcovia a pracovníci správne neochraňujú a rozumne neprideľujú rôzne hmotné veci Božieho domu, neplnia si svoje zodpovednosti a nevykonávajú svoju prácu dobre. Toto je jeden z prejavov falošných vodcov. Na našom poslednom zhromaždení sme jednoducho odhalili a rozobrali prejavy falošných vodcov pri vykonávaní tejto položky práce v rámci všeobecných záležitostí, a uviedli sme niekoľko príkladov. Ak je niekto falošným vodcom, potom v tejto práci absolútne neplní svoje zodpovednosti a práca, ktorú vykonáva, nie je na požadovanej úrovni. Je to preto, lebo falošní vodcovia nikdy nevynakladajú úsilie na skutočnú prácu – keď je raz zadaná, považujú ju za skončenú a nikdy ju nesledujú ani sa na nej nepodieľajú. Ďalším hlavným dôvodom je, že falošní vodcovia nerozumejú princípom žiadnej práce, ktorú vykonávajú. Aj keď pri svojej práci nezaháľajú, to, čo robia, je v rozpore s princípmi a predpismi, ktoré vyžaduje Boží dom, alebo dokonca vôbec nie je v súlade s princípmi. Čo znamená byť v rozpore s princípmi? Znamená to, že konajú nedbanlivo a bezhlavo na základe svojich domnienok, vôle, pocitov a tak ďalej. Bez ohľadu na čokoľvek teda existujú dva hlavné prejavy falošných vodcov, pokiaľ ide o tento bod zodpovedností vodcov a pracovníkov: prvým je nevykonávanie skutočnej práce a druhým neschopnosť pochopiť princípy, takže nemôžu vykonávať skutočnú prácu. Toto sú základné prejavy. Na našom poslednom zhromaždení sme mali duchovné spoločenstvo a odhalili sme, ako sa prejavuje ľudská prirodzenosť falošných vodcov pri realizácii tohto druhu práce v rámci všeobecných záležitostí. Dokonca ani pri tejto jednoduchej, jedinej práci si falošní vodcovia nedokážu plniť svoje zodpovednosti. Majú schopnosť túto prácu vykonávať, ale nerobia ju. Súvisí to s charakterom a ľudskou prirodzenosťou ľudí tohto druhu. Aký je problém s ich ľudskou prirodzenosťou? Nemajú srdcia na správnom mieste a ich charakter je nízky. V podstate sme ukončili naše duchovné spoločenstvo o zodpovednostiach vodcov a pracovníkov, všeobecných princípoch a rôznych prejavoch falošných vodcov v rámci desiateho bodu. Dnes budeme pokračovať v duchovnom spoločenstve o jedenástom bode zodpovedností vodcov a pracovníkov.

Jedenásty bod: Vyberať spoľahlivých ľudí, ktorých ľudská prirodzenosť je na požadovanej úrovni, najmä na úlohu systematického registrovania, sčítavania a opatrovania obiet; pravidelne preskúmavať a kontrolovať príjmy a výdavky, aby sa mohli pohotovo identifikovať prípady mrhania alebo plytvania, ako aj neprimerané výdavky, zastaviť takéto veci a požadovať primeranú náhradu; okrem toho za každú cenu zabrániť, aby sa obety dostali do rúk zlých ľudí a aby sa ich zmocnili

Čo sú obety

Obsah jedenásteho bodu zodpovedností vodcov a pracovníkov je: „Vyberať spoľahlivých ľudí, ktorých charakter je na požadovanej úrovni, najmä na úlohu systematického registrovania, sčítavania a opatrovania obiet; pravidelne preskúmavať a kontrolovať príjmy a výdavky, aby sa mohli pohotovo identifikovať prípady mrhania alebo plytvania, ako aj neprimerané výdavky, zastaviť takéto veci a požadovať primeranú náhradu; okrem toho za každú cenu zabrániť, aby sa obety dostali do rúk zlých ľudí a aby sa ich zmocnili.“ Aké sú zodpovednosti vodcov a pracovníkov v tejto práci? Aká je hlavná práca, ktorú majú vykonávať? (Správne opatrovať obety.) Desiaty bod bol o opatrovaní a rozumnom prideľovaní rôznych hmotných vecí Božieho domu; tento je o správnom opatrovaní obiet. Rôzne hmotné veci Božieho domu a jeho obety sú si trochu podobné – ale sú rovnaké? (Nie.) Aký je rozdiel? (Obety, to sú hlavne peniaze.) Peniaze sú jedným aspektom. Ako sa rôzne hmotné veci Božieho domu a obety líšia svojou povahou? Sú knihy Božích slov obetami? Sú rôzne stroje používané na prácu obetami? Sú rôzne veci dennej potreby, ktoré Boží dom kupuje, obetami? (Nie.) Čo to teda je? V Božom dome všetky knihy Božích slov a všetky rôzne druhy zariadení potrebných pre jeho prácu, ktoré kupuje za peniaze obetované Božím vyvoleným národom, vrátane rôznych predmetov, ako sú fotoaparáty, diktafóny, počítače a mobilné telefóny – to všetko sú hmotné veci Božieho domu. Okrem toho sú stoly, stoličky, lavice, jedlo a iné podobné veci dennej potreby tiež hmotnými vecami Božieho domu. Niektoré z týchto predmetov kupujú bratia a sestry a iné kupuje Boží dom z obiet; všetky sú klasifikované ako hmotné veci Božieho domu. O tejto téme sme sa rozprávali v duchovnom spoločenstve na našom poslednom zhromaždení. Teraz budeme pokračovať a pozrieme sa na dôležitú vec, o ktorej budeme mať duchovné spoločenstvo v rámci jedenásteho bodu: obety. Čo presne sú obety? Ako je vymedzený ich rozsah? Predtým, ako budeme mať duchovné spoločenstvo o zodpovednostiach vodcov a pracovníkov, je potrebné si ujasniť, čo sú obety. Hoci väčšina ľudí v minulosti verila v Ježiša a prijala túto etapu diela už pred niekoľkými rokmi, ich predstava o obetách zostáva nejasná. Nie je im jasné, čo obety skutočne sú. Niektorí povedia, že obety sú peniaze a hmotné veci, ktoré sa obetujú Bohu, zatiaľ čo iní povedia, že obety sa vzťahujú hlavne na peniaze. Ktoré z týchto tvrdení je presné? (Pokiaľ je niečo obetované Bohu, bez ohľadu na to, či sú to peniaze alebo akýkoľvek predmet, veľký či malý, je to obeta.) To je relatívne presné zhrnutie. Teraz, keď sú rozsah a hranice obiet jasné, presne definujme, čo presne obety sú, aby mal každý v tomto pojme jasno.

V Biblii je o obetách zaznamenané, že Boh pôvodne žiadal od človeka, aby Mu obetoval desiatok – to je obeta. Bez ohľadu na to, či bola obetovaná suma veľká alebo malá, a bez ohľadu na to, čo bolo obetované – či už peniaze, alebo hmotné veci – pokiaľ to bola desatina z príjmu človeka, ktorá sa mala odovzdať, išlo jednoznačne o obetu. To Boh žiadal od človeka, to mali veriaci v Boha obetovať Bohu. Tento desiatok je jedným z aspektov obiet. Niektorí ľudia sa pýtajú: „Vzťahuje sa tá desatina len na peniaze?“ Nie nevyhnutne. Napríklad, ak človek zožne obilie z desiatich akrov, potom bez ohľadu na to, koľko obilia je, obilie z jedného akra by sa malo nakoniec obetovať Bohu – táto desatina je to, čo by ľudia mali odovzdať. Pojem „desatina“ sa teda nevzťahuje len na peniaze – neznamená to len, že keď človek zarobí tisíc jüanov, musí Bohu obetovať sto – ale vzťahuje sa na všetko, čo ľudia získajú, čo zahŕňa oveľa viac, vrátane hmotných vecí a peňazí. O tom hovorí Biblia. Samozrejme, v dnešnej dobe sa Boží dom neriadi Bibliou tak, že by prísne vyžadoval, aby ľudia odovzdávali desatinu zo všetkého, čo získajú. Tu len v duchovnom spoločenstve hovorím o pojme a definícii „desatiny“ a šírim ich, aby ľudia vedeli, že desiatok je jedným z aspektov obiet. Nevyzývam ľudí, aby obetovali desatinu; koľko ľudia obetujú, závisí od ich osobného pochopenia a ochoty a Boží dom nemá v tejto záležitosti žiadne ďalšie požiadavky.

Ďalším aspektom obiet sú veci, ktoré ľudia obetujú Bohu. V širšom zmysle to, samozrejme, zahŕňa aj desiatok; konkrétne povedané, okrem desiatku všetko, čo ľudia obetujú Bohu, spadá do kategórie obiet. Veci, ktoré sa obetujú Bohu, zahŕňajú široký rozsah, napríklad jedlo, spotrebiče, veci dennej potreby, výživové doplnky, ako aj kravy, ovce a tak ďalej, ktoré sa obetovali na oltári v dobách Starého zákona. Toto všetko sú obety. To, či je niečo obetou, závisí od úmyslu darcu; ak darca povie, že táto vec je obetovaná Bohu, potom bez ohľadu na to, či je daná priamo Bohu, alebo umiestnená v Božom dome na ochranu, spadá do kategórie obiet a ľudia sa jej nemôžu svojvoľne dotýkať. Napríklad: Keď niekto kúpi špičkový počítač a obetuje ho Bohu, tento počítač sa stáva obetou; keď niekto kúpi Bohu auto, toto auto sa stáva obetou; keď niekto kúpi dve fľaštičky výživových doplnkov a obetuje ich Bohu, tieto fľaštičky sa potom stávajú obetami. Neexistuje žiadna špecifická, presná definícia toho, čo sú hmotné veci obetované Bohu. V súhrne je to veľmi široký rozsah – sú to veci, ktoré Bohu obetujú tí, ktorí Ho nasledujú. Niektorí môžu povedať: „Boh je teraz vtelený na zemi a veci, ktoré sa Mu obetujú, patria Jemu – ale čo ak by na zemi nebol? Keď je Boh v nebi, potom veci, ktoré sa Mu vtedy obetujú, nie sú obetami?“ Je to správne? (Nie.) Nezáleží na tom, či je Boh v období vtelenia. V každom prípade, pokiaľ je niečo obetované Bohu, je to obeta. Iní môžu povedať: „Je toľko vecí, ktoré sa obetujú Bohu. Dokáže ich využiť? Dokáže ich všetky použiť?“ (To s človekom nemá nič spoločné.) To je správny a výstižný spôsob, ako to povedať. Tieto veci obetujú Bohu ľudia; ako ich používa a či ich dokáže všetky použiť, a ako ich prideľuje a zaobchádza s nimi, nemá s človekom nič spoločné. Netreba sa tým trápiť ani si robiť starosti. Stručne povedané, len čo niekto niečo obetuje Bohu, tá vec spadá do rozsahu obiet. Je Božia a nemá nič spoločné so žiadnym človekom. Niektorí môžu povedať: „Hovoríš to tak, akoby si Boh násilne nárokoval vlastníctvo tej veci.“ Deje sa to tak? (Nie.) Tá vec je Božia, preto sa nazýva obetou. Ľudia sa jej nemôžu dotýkať ani ju prideľovať podľa vlastnej vôle. Niektorí sa môžu opýtať: „Nie je to plytvanie?“ Aj keby bolo, to nie je tvoja vec. Iní môžu povedať: „Keď je Boh v nebi a nie je vtelený, nemôže si užívať ani využívať veci, ktoré Mu ľudia obetujú. Čo sa s tým má teda urobiť?“ To sa dá ľahko vyriešiť: Boží dom a cirkev sú tu na to, aby s týmito vecami zaobchádzali podľa princípov; nemusíš sa tým trápiť ani si s tým robiť starosti. V súhrne, bez ohľadu na to, ako sa s vecou zaobchádza, len čo spadá do kategórie obiet, len čo je klasifikovaná ako obeta, nemá s človekom nič spoločné. A pretože tá vec patrí Bohu, ľudia si s ňou nemôžu robiť, čo chcú – má to následky. Vo veku Starého zákona, v čase jesennej žatvy, ľudia na oltáre obetovali všelijaké veci. Niektorí obetovali obilie, ovocie a rôzne iné plodiny, zatiaľ čo iní obetovali kravy a ovce. Užíval si ich Boh? Konzumuje tie veci? (Nie.) Ako vieš, že nie? Videl si to? To je tvoja predstava. Hovoríš, že Boh ich neje – no keby si odhryzol, ako by si sa cítil? Bolo by to v rozpore s tvojimi predstavami a domnienkami? Nemyslia si niektorí ľudia, že keďže Boh tieto veci neje ani si ich neužíva, netreba ich obetovať? Ako si môžete byť takí istí? Hovoríte „Boh ich neje“, pretože si myslíte, že je duchovné telo a nemôže jesť, alebo pretože si myslíte, že Boh má Svoju identitu ako Boh, nie je telesný a smrteľný a nemal by si tieto veci užívať? Je pre Boha hanebné užívať si obety, ktoré Mu ľudia prinášajú? (Nie.) Je to teda v rozpore s predstavami ľudí, alebo je to v rozpore s Božou identitou? Čo presne to je? (Ľudia by o tom nemali diskutovať.) Správne – nie je to niečo, čím by sa ľudia mali zaoberať. Nemusíš určovať, že Boh si ich musí užívať, ani že by si ich nemal užívať. Rob, čo by si mal, plň si svoju povinnosť, svoju zodpovednosť a svoje záväzky – to postačí. Potom si splnil svoju úlohu. Čo sa týka toho, ako Boh s tými vecami naloží, to je Jeho vec. Či sa Boh o ne podelí s ľuďmi, alebo ich nechá pokaziť sa, či si z nich trochu užije, alebo sa na ne pozrie, to všetko je nespochybniteľné a oprávnené. Boh má Svoju slobodu v tom, ako s týmito záležitosťami zaobchádza. Nie je to niečo, čím by sa ľudia mali zaoberať, ani niečo, o čom by mali vynášať súdy. Ľudia by si o týchto veciach nemali svojvoľne vytvárať predstavy, a už vôbec nie ich svojvoľne posudzovať alebo nad nimi vynášať súdy alebo verdikty. Už rozumiete? Ako by mal Boh zaobchádzať s obetami, ktoré Mu ľudia prinášajú? (Naloží s nimi, ako bude chcieť.) Správne. Ľudia, ktorí to takto chápu, majú normálny rozum. Boh s týmito vecami naloží, ako bude chcieť. Môže sa na ne pozrieť, alebo sa na ne jednoducho vôbec nepozrieť a nevšímať si ich. Staraj sa len o to, aby si prinášal obety, keď na to príde čas, a prinášal obety, keď si to želáš, podľa Božích požiadaviek a aby si si plnil zodpovednosť človeka. Nestaraj sa o to, ako Boh s takýmito záležitosťami zaobchádza a ako k nim pristupuje. Stručne povedané, stačí, ak to, čo robíš, je v rámci Božích požiadaviek, v súlade s normou svedomia a v súlade s povinnosťou, záväzkom a zodpovednosťou ľudstva. Čo sa týka toho, ako Boh s týmito predmetmi zaobchádza a ako k nim pristupuje, to je Jeho vlastná záležitosť a ľudia o tom vôbec nesmú vynášať súdy ani verdikty. V priebehu niekoľkých sekúnd ste urobili veľkú chybu. Opýtal som sa vás, či si Boh tieto veci užíva alebo ich je, a vy ste povedali, že ich neje ani si ich neužíva. V čom bola vaša chyba? (V posudzovaní Boha.) Bolo to unáhlené vymedzovanie a vynášanie unáhlených súdov, čo dokazuje, že ľudia v sebe stále majú požiadavky voči Bohu. Pre nich je nesprávne, aby si Boh tieto veci užíval, a je nesprávne, aby si ich neužíval. Ak si ich užíva, povedia: „Si duchovné telo, nie telesné a smrteľné. Prečo by si si užíval tieto veci? Je to také nepredstaviteľné!“ A ak si Boh tieto veci nevšíma, ľudia potom povedia: „My sme úporne pracovali, aby sme Ti obetovali svoje srdcia, len aby si sa ani len nepozrel na veci, ktoré sme Ti obetovali. Berieš na nás vôbec nejaký ohľad?“ Aj tu majú ľudia čo povedať. To je nedostatok rozumu. Aby sme to zhrnuli, s akým postojom by ľudia mali k tejto záležitosti pristupovať? (Ľudia majú obetovať Bohu to, čo by mali, a čo sa týka toho, ako Boh s týmito vecami naloží, ľudia by o tom nemali mať žiadne predstavy ani domnienky, ani by to nemali posudzovať.) Áno – to je rozum, ktorý by ľudia mali mať. Týka sa to predmetov, ktoré sa obetujú Bohu, čo je tiež jeden z aspektov obiet. Hmotné veci obetované Bohu zahŕňajú širokú škálu vecí. Je to preto, lebo ľudia žijú v hmotnom svete a okrem peňazí, zlata, striebra a šperkov existuje mnoho ďalších vecí, ktoré považujú za celkom dobré a cenné, a keď niektorí ľudia myslia na Boha alebo na Božiu lásku, sú ochotní obetovať Bohu to, čo považujú za vzácne a cenné. Keď sa tieto veci obetujú Bohu, spadajú do rozsahu obiet; stávajú sa obetami. A zároveň, ako sa stávajú obetami, je na Bohu, aby s nimi zaobchádzal – ľudia sa ich potom nemôžu dotýkať, nie sú pod ich kontrolou a nepatria im. Keď si niečo obetoval Bohu, patrí to Bohu, nie je na tebe, aby si s tým zaobchádzal, a už nemôžeš do tejto záležitosti zasahovať. Bez ohľadu na to, ako Boh s tou vecou zaobchádza alebo ako k nej pristupuje, nemá to s človekom nič spoločné. Hmotné veci, ktoré sa obetujú Bohu, sú tiež aspektom obiet. Niektorí ľudia sa pýtajú: „Môžu byť obetami len peniaze a drahé zlato, striebro a šperky? Povedzme, že by niekto obetoval Bohu pár topánok, pár ponožiek alebo pár vložiek do topánok – počítajú sa ako obety?“ Ak sa riadime definíciou obiet, bez ohľadu na to, aká veľká alebo malá, alebo aká drahá alebo lacná je nejaká vec – aj keby to bolo pero alebo kus papiera – pokiaľ bola obetovaná Bohu, je to obeta.

Existuje ďalší aspekt obiet: hmotné veci, ktoré sa obetujú Božiemu domu a cirkvi. Tieto veci tiež spadajú do kategórie obiet. Čo takéto hmotné veci zahŕňajú? Povedzme napríklad, že niekto si kúpil auto a po chvíli jazdenia mal pocit, že je trochu staré, a tak si kúpil nové a to staré obetoval Božiemu domu, aby ho Boží dom mohol používať vo svojej práci. Toto auto potom patrí Božiemu domu. Veci, ktoré patria Božiemu domu, by sa mali klasifikovať ako obety – to je správne. Samozrejme, zariadenia a vybavenie nie sú jediné veci, ktoré sa obetujú cirkvi a Božiemu domu, sú tu aj nejaké iné veci; tento rozsah je dosť veľký. Niektorí ľudia hovoria: „Desatina, ktorú ľudia obetujú zo všetkého, čo získajú, je obeta, rovnako ako peniaze a hmotné veci obetované Bohu; nemáme námietky proti tomu, aby boli klasifikované ako obety, nie je na tom nič sporné. Ale prečo aj hmotné veci obetované cirkvi a Božiemu domu spadajú do kategórie obiet? To nedáva veľmi zmysel.“ Povedzte Mi, dáva zmysel, aby boli klasifikované ako obety? (Áno.) A prečo to hovoríte? (Cirkev existuje len preto, lebo existuje Boh, a tak všetko, čo sa obetuje cirkvi, je tiež obetou.) Dobre povedané. Cirkev a Boží dom patria Bohu a existujú len preto, lebo existuje Boh; len preto, lebo existuje cirkev, majú bratia a sestry miesto na zhromažďovanie a život, a len preto, lebo existuje Boží dom, sa môžu vyriešiť všetky problémy bratov a sestier a bratia a sestry majú skutočný domov. Všetko toto existuje len na základe existencie Boha. Ľudia neobetujú veci cirkvi a Božiemu domu preto, lebo ľudia v cirkvi veria v Boha a sú členmi Božieho domu – to nie je správny dôvod. Je to kvôli Bohu, že ľudia obetujú veci cirkvi a Božiemu domu. Čo z toho vyplýva? Kto by ľahko obetoval veci cirkvi, ak by to nebolo kvôli Bohu? Bez Boha by cirkev neexistovala. Keď majú ľudia veci, ktoré nepotrebujú alebo ktoré sú nadbytočné, mohli by ich vyhodiť alebo nechať nepoužité; niektoré veci by sa dali aj predať. S týmito vecami by sa dalo naložiť pomocou všetkých týchto metód, všakže? Prečo s nimi teda ľudia týmito spôsobmi nenakladajú – prečo ich namiesto toho obetujú cirkvi? Nie je to kvôli Bohu? (Áno.) Ľudia obetujú veci cirkvi presne preto, lebo existuje Boh. Preto by všetko, čo sa obetuje cirkvi alebo Božiemu domu, malo byť klasifikované ako obeta. Niektorí ľudia hovoria: „Túto svoju vec obetujem cirkvi.“ Obetovať tú vec cirkvi je to isté, ako ju obetovať Bohu, a cirkev a Boží dom majú plnú autoritu nad zaobchádzaním s takýmito vecami. Keď niečo obetuješ cirkvi, stráca to akékoľvek spojenie s tebou. Boží dom a cirkev tieto hmotné veci rozumne pridelia, použijú ich a naložia s nimi podľa princípov stanovených Božím domom. Takže odkiaľ pochádzajú tieto princípy? Od Boha. Princíp použitia týchto vecí spočíva v podstate v tom, že by sa mali používať pre Boží plán riadenia a pre prácu na šírení Božieho evanjelia. Nie sú na výhradné použitie zo strany žiadneho jednotlivca a už vôbec nie žiadnej skupiny ľudí, ale majú sa používať na prácu na šírení evanjelia a na rôzne práce Božieho domu. Preto nikto nemá privilégium používať tieto veci; jediný princíp a základ pre ich použitie a prideľovanie je riadiť sa princípmi, ktoré vyžaduje Boží dom. Je to rozumné a správne.

Toto sú tri časti definície obiet, pričom každá z nich je definíciou jedného aspektu obiet a jedného aspektu ich rozsahu. Teraz vám je všetkým jasné, čo sú obety, však? (Áno.) Predtým niektorí hovorili: „Táto vec nie sú peniaze a osoba, ktorá ju obetovala, nepovedala, že je pre Boha. Povedala len, že ju obetuje. Takže nemôže byť na použitie Božím domom a už vôbec nemôže byť poskytnutá Bohu.“ A tak o tom neviedli žiadny záznam a tú vec tajne používali, ako sa im zachcelo. Je to rozumné? (Nie.) To, čo povedali, je samo o sebe nerozumné. Hovorili tiež: „Obety cirkvi a Božiemu domu sú spoločným majetkom – môže ich používať ktokoľvek,“ čo je zjavne nerozumné. Je to presne preto, lebo väčšina ľudí má hmlistú a nejasnú predstavu o definícii a pojme obiet, že niektorí podlí zlosynovia a niektorí ľudia s lakomými srdcami a nevhodnými túžbami využívajú situáciu a premýšľajú o tom, ako sa tých vecí zmocniť. Teraz, keď máte jasno v presnej definícii a pojme obiet, budete vedieť rozlišovať, keď sa v budúcnosti stretnete s takýmito udalosťami a ľuďmi.

Zodpovednosti vodcov a pracovníkov vo vzťahu k opatrovaniu obiet

I. Správne opatrovanie obiet

Ďalej sa pozrieme na to, aké konkrétne zodpovednosti by mali vodcovia a pracovníci plniť, pokiaľ ide o ochranu obiet. Čo sa týka obiet, vodcovia a pracovníci musia najprv pochopiť, čo sú obety. Keď ľudia obetujú desatinu z toho, čo prijmú, je to obeta; keď jasne vyhlásia, že obetujú peniaze alebo predmety Bohu, sú to obety; keď jasne povedia, že obetujú nejaký predmet cirkvi a Božiemu domu, je to obeta. Keď vodcovia a pracovníci pochopia definíciu a koncept obiet, musia mať jasný prehľad o obetách, ktoré ľudia prinášajú, a spravovať ich a v tomto ohľade vykonávať náležité preverovanie. Najprv majú nájsť spoľahlivých ľudí, ktorých ľudská prirodzenosť je na požadovanej úrovni, aby ako správcovia systematicky viedli záznamy o obetách a ochraňovali ich. Toto je prvá úloha v práci, ktorú musia vodcovia a pracovníci vykonať. Títo správcovia obiet môžu mať priemernú kvalitu a nemusia byť schopní stať sa vodcami alebo pracovníkmi, ale budú spoľahliví a nič nespreneveria; kým budú obety v ich rukách, nestratia sa ani sa nepomiešajú a budú náležite ochraňované. Na to existujú ustanovenia v pracovných opatreniach. Musí to byť spoľahlivý človek, ktorého ľudská prirodzenosť je na požadovanej úrovni. Keď ľudia so zlou ľudskou prirodzenosťou vidia niečo pekné, zatúžia po tom a vždy hľadajú príležitosť, aby si to privlastnili. Bez ohľadu na to, čo sa stane, vždy sa snažia získať nejakú výhodu. Takýchto ľudí nemožno použiť. Človek, ktorého ľudská prirodzenosť je na požadovanej úrovni, musí byť prinajmenšom čestný človek, niekto, komu ľudia dôverujú. Ak sú poverení ochranou obiet alebo správou cirkevného majetku, budú to robiť dobre, svedomito a s veľkou starostlivosťou. Majú bohabojné srdce a nebudú tieto veci spreneverovať, požičiavať ich a tak ďalej. Skrátka, keď im zveríš obety do rúk, môžeš byť bez obáv, že nebude chýbať ani cent a nestratí sa ani jediný predmet. Treba nájsť takého človeka. Okrem toho má Boží dom ustanovenie, že sa nemá nájsť len jeden taký človek; najlepšie je, keď sú dvaja alebo traja – pričom niektorí vedú záznamy a iní ochraňujú obety. Keď sa títo ľudia nájdu, obety treba roztriediť podľa kategórií a systematicky zaznamenať, kto ochraňuje akú kategóriu vecí a koľko ich ochraňuje. Keď sa nájdu vhodní ľudia a veci sú chránené a zaregistrované v kategóriách, je týmto všetko hotové? (Nie.) Čo by sa teda malo robiť ďalej? Účty príjmov a výdavkov sa musia kontrolovať každé tri až päť mesiacov, aby sa zistilo, či sú správne – to znamená, či účtovník viedol záznamy presne, či sa pri registrácii niečo nevynechalo, či celková suma súhlasí s účtami príjmov a výdavkov a tak ďalej. Takáto účtovnícka práca sa musí vykonávať dôkladne. Vodcovia a pracovníci, ktorí sa v takejto práci veľmi nevyznajú, by mali poveriť jej vykonaním niekoho, kto je v nej pomerne zbehlý, a potom vykonávať pravidelné kontroly a počúvať jeho hlásenia. Skrátka, bez ohľadu na to, či sami rozumejú práci v účtovníctve a celkovom plánovaní, nemôžu nechať prácu týkajúcu sa ochrany obiet bez dozoru, ani ju nemôžu ignorovať a jednoducho sa na ňu nepýtať. Namiesto toho musia vykonávať pravidelné kontroly, pýtať sa, aké sú skontrolované účty a či sa zhodujú, a potom náhodne skontrolovať niektoré záznamy o výdavkoch, aby zistili, aká bola nedávna situácia s výdavkami, či nedošlo k nejakému plytvaniu, v akom stave je vedenie účtovníctva a či sa príjmy zhodujú s výdavkami. Vodcovia a pracovníci by mali mať o všetkých týchto okolnostiach podrobný prehľad. Toto je jedna z úloh, ktoré sú súčasťou ochrany obiet. Povedali by ste, že táto úloha je ľahká? Je to náročné? Niektorí vodcovia a pracovníci hovoria: „Nemám rád čísla; keď ich vidím, bolí ma hlava.“ Nuž, nájdi si teda vhodného človeka, ktorý ti pomôže s kontrolami a dohľadom; nech ti pomôže tieto veci preveriť. Možno sa ti táto práca nepáči alebo v nej nie si dobrý, ale ak vieš, ako využiť ľudí a robíš to správne, aj tak budeš schopný túto prácu robiť dobre. Použi na to vhodných ľudí a ty si môžeš len vypočuť ich hlásenia. Aj to je možné. Drž sa tohto princípu: Pravidelne kontroluj a sčítavaj všetok ochraňovaný majetok s osobou zodpovednou za túto prácu a potom polož niekoľko otázok o dôležitých výdavkoch – dokážeš to dosiahnuť? (Áno.) Prečo musia vodcovia a pracovníci robiť túto prácu? Pretože ide o ochranu obiet – je to tvoja zodpovednosť.

Obety, ktoré ľudia prinášajú Bohu, sú pre Boha, aby si ich užil, ale používa ich? Má Boh využitie pre tieto peniaze a predmety? Nie sú tieto obety Bohu určené na šírenie práce na evanjeliu? Nie sú určené na všetky výdavky počas práce Božieho domu? Keďže sa týkajú práce Božieho domu, správa aj výdavky obiet zahŕňajú zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Nezáleží na tom, kto tieto peniaze obetuje alebo odkiaľ tieto predmety pochádzajú, pokiaľ patria Božiemu domu, mal by si ich dobre spravovať a mal by si túto prácu sledovať, kontrolovať a starať sa o ňu. Ak sa obety prinesené Bohu nemôžu riadne minúť na šírenie práce na Božom evanjeliu, ale sa nimi namiesto toho bezohľadne mrhá a plytvá, alebo sa ich dokonca zmocnia alebo si ich privlastnia zlí ľudia, je to vhodné? Nie je to zanedbanie zodpovednosti zo strany vodcov a pracovníkov? (Je.) Je to zanedbanie zodpovednosti z ich strany. Vodcovia a pracovníci teda musia robiť túto prácu. Je to ich záväzná povinnosť. Dobré spravovanie obiet, ktoré umožní ich správne použitie na šírenie práce na evanjeliu a na akúkoľvek prácu súvisiacu s Božím riadením, je zodpovednosťou vodcov a pracovníkov a nemalo by sa prehliadať. Bratia a sestry si s námahou ušetria trochu peňazí, aby ich obetovali Bohu. Predpokladajme, že kvôli nedbanlivosti a zanedbaniu povinností zo strany vodcov a pracovníkov sa tieto peniaze dostanú do rúk zlých ľudí – zlí ľudia ich bezohľadne premrhajú a minú, alebo sa ich dokonca zmocnia. V dôsledku toho vodcovia a pracovníci nemajú dosť peňazí na cestovné ani na živobytie a nie je dosť peňazí ani vtedy, keď treba tlačiť knihy Božích slov alebo kupovať potrebné zariadenia a nástroje. Nezdržiava to prácu? Keď si peniaze, ktoré obetovali bratia a sestry, privlastnia zlí ľudia namiesto toho, aby sa riadne použili, a peniaze treba minúť na prácu Božieho domu, ale nie je ich dosť, nedochádza potom k mareniu práce? Nezlyhali vodcovia a pracovníci pri plnení svojej zodpovednosti? (Áno.) Keďže vodcovia a pracovníci si nesplnili svoju zodpovednosť a nespravovali dobre obety, neboli dobrými správcami ani nevložili svoje srdce do plnenia svojej zodpovednosti v súvislosti s touto prácou, vznikli straty na obetách a niektorá cirkevná práca sa na čas dostala do stavu paralýzy alebo sa zastavila. Nenesú za to vodcovia a pracovníci veľkú zodpovednosť? Toto je neprávosť. Možno si si tieto obety neprivlastnil, nepremárnil ich ani neminul a možno si si ich nedal do vlastného vrecka, ale táto situácia nastala pre tvoju nedbanlivosť a zanedbanie zodpovednosti. Nemal by si za to niesť zodpovednosť? (Áno.) Je to nesmierne veľká zodpovednosť!

II. Kontrola účtov

Vodcovia a pracovníci majú vo svojej práci okrem správneho vykonávania rôznych pracovných opatrení a schopnosti hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde na riešenie problémov aj dobre ochraňovať obety. Podľa požiadaviek Božieho domu majú nájsť vhodných ľudí na systematickú správu obiet a z času na čas majú kontrolovať účty. Niektorí sa pýtajú: „Ako ich môžem kontrolovať, keď to okolnosti nedovoľujú?“ „Okolnosti to nedovoľujú“ – je to dôvod, aby sa účty nekontrolovali? Dajú sa kontrolovať, aj keď to okolnosti nedovoľujú; ak nemôžeš ísť sám, musíš poslať spoľahlivého, vhodného človeka, aby vykonal dohľad a zistil, či správca ochraňuje obety vhodným spôsobom, či sú v účtoch nejaké nezrovnalosti, či je správca spoľahlivý, aké bolo jeho rozpoloženie v poslednom čase a či nebol negatívny, či sa bál, keď čelil určitým situáciám, a či je možná zrada. Predpokladajme, že sa dopočuješ, že jeho rodina na tom bola finančne zle – je možné, že by mohla spreneveriť obety? Prostredníctvom duchovného spoločenstva a prešetrenia situácie môžeš zistiť, že správca je celkom spoľahlivý, že vie, že obiet sa nesmie dotknúť, a že bez ohľadu na to, aké ťažké to jeho rodina s peniazmi mala, na obety nesiahol, a dlhodobým pozorovaním sa môže dokázať, že správca je úplne spoľahlivý. Okrem toho sa musí skontrolovať, či je okolité prostredie domu, kde sa obety uchovávajú, nebezpečné, či tam veľký červený drak nezatkol nejakých bratov a sestry, či správca obiet nečelil nejakému nebezpečenstvu, či sú obety uložené na vhodnom mieste a či by sa mali alebo nemali premiestniť. Prostredie a okolnosti domovov správcov sa musia často kontrolovať, aby sa kedykoľvek mohli prijať vhodné opatrenia a plány. Pritom sa máš z času na čas pýtať, ktoré tímy si v poslednom čase zaobstarali nové zariadenia a ako tieto zariadenia získali. Ak boli kúpené, musíš sa opýtať, či niekto pred ich zakúpením preskúmal žiadosti a podpísal ich, či boli kúpené za vysokú cenu alebo za rozumnú trhovú cenu, či sa peniaze neminuli zbytočne a tak ďalej. Povedzme, že pri kontrole a revízii účtov sa nenájdu žiadne problémy s účtovnými knihami, ale zistí sa, že niektorí nákupcovia často márnotratne plytvali obetami. Bez ohľadu na to, aké drahé niečo je, kúpia to; navyše, keď veľmi dobre vedia, že výrobok bude v akcii, že jeho cena klesne, nečakajú a namiesto toho ho kúpia okamžite, a kúpia kvalitné a luxusné veci a najnovšie modely. Títo nákupcovia míňajú peniaze bez princípov a márnotratne a míňajú obety na nákup vecí pre Boží dom, akoby robili veci pre svojho nepriateľa. Nikdy nekupujú praktické veci v súlade s princípmi, len proste nájdu hocijaký obchod a kúpia veci bez ohľadu na ich cenu a kvalitu. Keď sú veci prinesené späť, za niekoľko dní používania sa pokazia a títo nákupcovia ich nedajú opraviť, ale kúpia nové. Ako sa má postupovať v prípade, že sa pri kontrole účtov a revízii finančných výdavkov zistí, že niektorí ľudia vážne mrhali a plytvali obetami? Mali by títo ľudia dostať disciplinárne pokarhanie, alebo by mali byť prinútení zaplatiť náhradu? Oboje je, samozrejme, nevyhnutné. Ak sa zistí, že ich srdcia nie sú na správnom mieste, že sú to jednoducho neverci, pochybovači, že sú to diabli, potom sa problém nedá vyriešiť len tým, že sa im dá disciplinárne pokarhanie alebo podstúpia orezávanie. Je jedno, ako budú orezávaní, nebudú to brať vážne. Ak sa od nich bude žiadať, aby zaplatili náhradu, urobia to, ale v budúcnosti budú konať rovnako a nezmenia sa. Určite nebudú konať v súlade s požiadavkami Božieho domu; namiesto toho budú konať svojvoľne, bezohľadne a bez zásad. Ako sa má s takýmto človekom zaobchádzať? Môže sa používať aj naďalej? Nemal by sa; ak sa tak stane, potom sú vodcovia a pracovníci totálni hlupáci – sú jednoducho príliš hlúpi! Keď sa takíto pochybovači odhalia, mali by byť okamžite prepustení, vyradení a vyčistení z cirkvi. Nie sú spôsobilí ani na to, aby slúžili – nehodia sa na to!

Keď vodcovia a pracovníci kontrolujú účty a výdavky, môžu nielen nájsť prípady mrhania a plytvania alebo nejaké neprimerané výdavky – môžu tiež zistiť, že niektorí ľudia, ktorí konajú túto prácu, majú zlý charakter, že sú podlí a sebeckí a že spôsobili straty na cirkevnej práci. Ak zistíte takúto situáciu, ako ju treba riešiť? Dá sa to ľahko vyriešiť: Musíte sa tomu venovať a vyriešiť to na mieste – prepustite tých ľudí a potom vyberte vhodných ľudí na túto prácu. Vhodní ľudia sú tí, ktorí majú dobrú ľudskú prirodzenosť, svedomie a rozum a sú schopní konať podľa princípov Božieho domu. Keď nakupujú pre Boží dom, kúpia cenovo výhodné veci, ktoré sú tiež relatívne praktické a trvácne, veci, ktoré je nevyhnutné kúpiť. Nemusia sa nevyhnutne zameriavať na nákup lacných vecí, ale necítia ani potrebu kupovať tie najdrahšie; v skupine podobných výrobkov si vyberú tie s pomerne dobrými recenziami a povesťou, ako aj s vhodnou cenou, a samozrejme, ak je ich záruka dlhšia, je to ešte lepšie. Takéhoto človeka musíte nájsť, aby nakupoval pre Boží dom. Musí mať správne srdce, musí pri svojom konaní brať ohľad na Boží dom a dôkladne premýšľať; musí tiež zaobchádzať s vecami podľa požiadaviek Božieho domu, konať a správať sa slušne, jednoznačne a jasne. Keď takého človeka nájdete, nechajte ho vybaviť niekoľko vecí pre Boží dom a pozorujte ho. Ak sa zdá byť relatívne vhodný, môže byť použitý. Po pridelení úlohy sa to však nekončí – ďalej sa s týmito ľuďmi musíte stretávať, mať s nimi duchovné spoločenstvo a kontrolovať ich prácu. Niektorí sa pýtajú: „Je to preto, že sa im nedá dôverovať?“ Nie je to úplne pre nedostatok dôvery – niekedy sa kontroly musia vykonávať, aj keď sa im dá dôverovať. A čo sa má kontrolovať? Zistite, či sa v ich praktizovaní nevyskytli odchýlky v situáciách, keď nerozumeli princípom, alebo či nemali skreslené chápanie. Je potrebné im pomôcť vykonaním preverovania. Predpokladajme napríklad, že povedia, že na trhu je veľmi populárny tovar, ale nevedia, či ho Boží dom využije, a obávajú sa, že ak ho nekúpia teraz, v budúcnosti sa už možno nebude predávať. Pýtajú sa ťa, ako to riešiť. Ak nevieš, mal by si im povedať, aby sa opýtali niekoho, kto sa tou odbornou prácou zaoberá. Ten odborník potom povie, že tovar je len novinka, ktorá sa väčšinou nevyužije, a že nie je potrebné naň míňať peniaze. S prihliadnutím na názor odborníka sa rozhodne, že tovar nie je potrebné kupovať, že kúpiť ho by bolo plytvaním a nekúpiť ho teraz nie je žiadnou stratou. Vodcovia a pracovníci musia svoju prácu vykonávať v takomto rozsahu. Bez ohľadu na to, aká dôležitá alebo triviálna je nejaká vec, ak ju dokážu vidieť, myslieť na ňu alebo sa o nej niečo dozvedieť, musia vo vzťahu k nej ďalej konať a kontrolovať ju a musia to robiť to predpísaným spôsobom podľa požiadaviek Božieho domu. To znamená plniť si svoju zodpovednosť.

Niektorí ľudia často žiadajú o nákup nejakých vecí a chcú, aby ich Boží dom kúpil, a po dôkladnom preskúmaní a kontrole sa zvyčajne zistí, že z piatich požadovaných vecí je potrebné kúpiť len jednu a ostatné štyri nie je potrebné kupovať. Čo robiť v takýchto prípadoch? Položky, o ktoré žiadajú, sa musia prísne preskúmať a zvážiť, nesmú sa kupovať narýchlo. Nesmú sa kupovať len preto, že tí ľudia hovoria, že si to vyžaduje práca – nesmie sa im dovoliť, aby pod zámienkou práce svojvoľne požadovali veci. Bez ohľadu na to, akú zámienku títo ľudia použijú a bez ohľadu na to, ako je to naliehavé, vodcovia a pracovníci alebo ľudia zodpovední za správu obiet musia mať úplne vyrovnané srdce. Musia tieto veci svedomito kontrolovať a preverovať; nesmie dôjsť k najmenšej chybe. Veci, ktoré sa bezpodmienečne musia kúpiť, musia byť preskúmané a schválené vodcami, a ak je ich kúpa voliteľná, treba ju zamietnuť, nie schváliť. Ak vodcovia a pracovníci vykonávajú túto prácu dôkladne, konkrétne a do hĺbky, zníži sa počet prípadov mrhania a plytvania obetami a, samozrejme, ešte viac sa znížia neprimerané výdavky. Vykonávanie tejto práce nie je len o dôkladnom sledovaní zaznamenaných príjmov a výdavkov v účtovných knihách a o číslach. To je druhoradé. Najdôležitejšie je, aby ste mali srdce na správnom mieste a ku každému výdavku a každému záznamu pristupovali, akoby to bol záznam na vašom vlastnom bankovom účte. Potom sa na ne pozrieš podrobne a budeš schopný si ich zapamätať a rozumieť im – a ak dôjde k nejakému pochybeniu alebo problému, budeš to vedieť rozoznať. Ak sa na ne pozeráš ako na účty niekoho iného alebo verejné účty, určite budeš slepý a nič si nevšimneš, nebudeš schopný odhaliť žiadne problémy. Niektorí ľudia si ušetria trochu peňazí v banke a každý mesiac si preštudujú výpis a pozrú sa na úroky, potom skontrolujú účty – skontrolujú, koľko každý mesiac minú, koľko výberov urobia a koľko vložia. Každý si zapamätajú, každé číslo poznajú tak dobre ako vlastnú adresu a majú v nich úplne jasno. Ak sa niekde vyskytne problém, zistia ho na prvý pohľad a neprehliadnu ani najmenšiu chybu. Ľudia dokážu byť veľmi opatrní so svojimi vlastnými peniazmi, ale prejavujú rovnakú starostlivosť o Božie obety? Podľa môjho názoru 99,9 % ľudí nie, takže keď sa Božie obety odovzdajú ľuďom na opatrovanie, často dochádza k prípadom mrhania a plytvania a rôznym druhom neprimeraných výdavkov, a napriek tomu nikto nemá pocit, že je to problém, a ľudia zodpovední za túto prácu tiež nikdy necítia v srdci žiadne výčitky svedomia. Nehovoriac o strate sto jüanov – aj keď stratia tisíc, desaťtisíc, necítia v srdci žiadne výčitky, dlh ani obvinenie. Prečo sú ľudia v tejto veci takí popletení? Nenaznačuje to, že väčšina ľudí nemá srdce na správnom mieste? Ako je možné, že tak presne vieš, koľko peňazí máš ušetrených v banke? Keď sú peniaze Božieho domu dočasne uložené na tvojom účte, aby si ich opatroval, neberieš to vážne ani sa o ne nestaráš. Aký je to spôsob myslenia? Nie si verný ani pri opatrovaní Božích obiet, si teda ešte stále veriacim v Boha? Postoj ľudí k obetám je dôkazom ich postoja k Bohu – ich postoj k obetám má veľkú výpovednú hodnotu. Ľudia sú k obetám ľahostajní a nestarajú sa o ne. Nesmútia, ak sa obety stratia; nepreberajú zodpovednosť a je im to jedno. Nemajú teda rovnaký postoj aj k Bohu? (Áno.) Hovorí niekto: „Božie obety sú Jeho. Pokiaľ po nich netúžim a nezmocním sa ich, všetko je v poriadku. Kto sa ich zmocní, bude potrestaný – je to jeho vec a zaslúži si to. So mnou to nemá nič spoločné. Nemám povinnosť sa o to starať?“ Je toto tvrdenie správne? Zjavne nie. V čom je teda chyba? (Ich srdce nie je správne; nebránia dielo Božieho domu a nechránia obety.) Aká je ľudská prirodzenosť takéhoto človeka? (Je sebecká a podlá. Veľmi sa stará o svoje vlastné veci a veľmi dobre ich chráni, ale o Božie obety sa nestará ani sa na ne nepýta. Ľudská prirodzenosť takýchto ľudí má veľmi nízku kvalitu.) V prvom rade je to sebecké a podlé. Nie sú ľudia tohto druhu chladnokrvní? Sú sebeckí a podlí, chladnokrvní a chýba im ľudský cit. Dokážu takíto ľudia milovať Boha? Dokážu sa Mu podriadiť? Dokážu mať bohabojné srdce? (Nie.) Prečo teda takíto ľudia nasledujú Boha? (Aby získali požehnania.) Nie je to drzé? To, ako človek zaobchádza s Božími obetami, najlepšie zjavuje, aká je jeho prirodzenosť. Ľudia v skutočnosti nie sú schopní urobiť pre Boha nič. Aj keď sú schopní konať nejakú povinnosť, je to veľmi obmedzené. Ak nedokážeš správne zaobchádzať ani s obetami, ktoré patria Bohu, alebo ich dobre opatrovať, ak máš takýto názor a postoj, nie si potom človekom, ktorému najviac chýba ľudská prirodzenosť? Nie je falošné, keď hovoríš, že miluješ Boha? Nie je to klamlivé? Je to veľmi klamlivé! V takomto človeku nie je vôbec žiadna ľudská prirodzenosť – spasil by Boh takúto spodinu?

III. Sledovanie, preverovanie a kontrola všetkých druhov výdavkov, vykonávanie prísneho preverovania

Aby vodcovia a pracovníci boli dobrými správcami Božieho domu, prvou prácou, ktorú majú dobre vykonať, je správne spravovať obety. Okrem náležitého stráženia obiet by mali prísne kontrolovať aj výdavky na ne. Čo znamená vykonávať prísnu kontrolu? V prvom rade to znamená úplne zabrániť neprimeraným výdavkom a usilovať sa o to, aby každý výdavok z obiet bol primeraný a účinný, a aby sa obetami nemrhalo a neplytvalo. Ak sa zistia prípady plytvania alebo mrhania, vodcovia a pracovníci ich majú nielen okamžite zastaviť, ale aj za ne vyvodiť zodpovednosť a nájsť na túto prácu vhodných ľudí. Vodcovia a pracovníci by mali presne vedieť, kam smeruje každý výdavok a na čo je určený v rámci ich rozsahu riadenia – tieto veci by mali prísne preverovať. Napríklad, ak v miestnosti chýba ventilátor, mali by stanoviť parametre týkajúce sa toho, kto ho má kúpiť, koľko sa naň má minúť a aké funkcie by mal mať, aby bol čo najvhodnejší. Niektorí vodcovia a pracovníci hovoria: „Sme zaneprázdnení; nemôžeme si nájsť čas, aby sme ho išli kúpiť.“ Nežiada sa od teba, aby si ho išiel kúpiť osobne. Mal by si touto úlohou poveriť dobrého človeka s dobrou kvalitou. Nedajte ho kúpiť nejakému hlupákovi alebo zlému človeku so srdcom na nesprávnom mieste. Ľudia s normálnou ľudskou prirodzenosťou vedia, že musia kupovať veci s primeranými funkciami a za primeranú cenu – nadbytočné funkcie sú zbytočné a stoja podstatne viac. Naopak, pôžitkári, ktorí nemajú srdce na správnom mieste, kupujú nepraktické veci s množstvom chaotických funkcií, čo stojí viac peňazí. Kupujúci musia mať rozum; musia chápať princípy. Kúpené veci musia byť praktické bez toho, aby stáli veľa, a všetci ich musia považovať za vhodné. Ak dáš túto kúpu na starosť nezodpovednému človeku, ktorý rád bezhlavo míňa a plytvá peniazmi, zaplatí za špičkovú klimatizáciu, desaťkrát vyššiu cenu, ako by stálo kúpiť ventilátor. Verí, že hoci to stojí o niečo viac peňazí, ľudia musia byť našou prioritou – tá klimatizácia nielen filtruje vzduch, ale dokáže aj upravovať vlhkosť a teplotu a má rôzne časovače a nastavenia. Nie je to plytvanie? Je to plytvanie a mrhanie. Ten človek si chce užívať a míňa peniaze pre zábavu, aby sa predviedol, nie aby kúpil praktické veci. Takíto ľudia majú srdcia na nesprávnom mieste. Ak nakupujú pre seba, hľadajú spôsoby, ako ušetriť, hľadajú zľavnené veci a snažia sa zjednávať. Šetria peniaze, ak môžu – čím lacnejšie, tým lepšie. Keď však nakupujú pre Boží dom, je im jedno, koľko peňazí minú. Ani sa neobťažujú pozerať na lacné veci; chcú kupovať len drahé, luxusné a najmodernejšie veci. To znamená, že nemajú srdcia na správnom mieste. Môžu sa používať ľudia, ktorí nemajú srdcia na správnom mieste? (Nie.) Pri vybavovaní úloh pre Boží dom robia ľudia s takýmto srdcom len absurdné a bezcenné veci. Nemíňajú peniaze na správne veci; len plytvajú a mrhajú obetami a každý ich výdavok je neprimeraný.

Niektorí ďalší ľudia majú nastavenie mysle chudobných ľudí a veria, že keď nakupujú pre Boží dom, musia kupovať tie najlacnejšie veci – čím lacnejšie, tým lepšie. Myslia si, že tak šetria peniaze Božiemu domu, a tak kupujú výlučne zastarané, zlacnené veci. Výsledkom je, že nakúpia najlacnejšie nekvalitné stroje, ktoré sa pokazia hneď, ako sa použijú, a nedajú sa opraviť ani používať. Potom je potrebné kúpiť iné, ktoré majú primeranú kvalitu a dajú sa normálne používať, a tak sa minie ďalšia suma. Nie je to hlúpe? Takýchto ľudí nazývame lakomcami a majú nastavenie mysle chudobných ľudí. Vždy chcú šetriť peniaze Božiemu domu, a čo vzíde z celého ich šetrenia a uskromňovania sa? Zmení sa to na plytvanie, na mrhanie peniazmi. Dokonca sa ešte vyhovárajú: „Neurobil som to naschvál. Mal som dobré úmysly – len som sa snažil ušetriť peniaze Božiemu domu – nechcel som bezhlavo míňať peniaze.“ Pomôže to nejako, že to nechceli urobiť? V skutočnosti bezhlavo míňajú peniaze a spôsobujú plytvanie, čím spotrebúvajú peniaze aj pracovnú silu. Takíto ľudia sa tiež nemôžu používať – sú to hlupáci, nie sú dosť bystrí. Stručne povedané, ľudia so srdcami na nesprávnom mieste sa nemajú používať na nakupovanie pre Boží dom, a ani hlupáci. Používať by sa mali bystrí ľudia, ktorí majú určité skúsenosti s nakupovaním a určitú kvalitu a na všetko pozerajú neskresleným spôsobom. Čokoľvek sa kupuje, musí to byť praktické, cena musí byť primeraná, a aj keď sa to pokazí, musí sa to dať ľahko opraviť a musia sa dať ľahko kúpiť náhradné diely. To je rozumné. Niektorí ľudia po kúpe vidia, že majú mesačnú lehotu na vrátenie, a ponáhľajú sa to vyskúšať, aby do mesiaca zistili výsledky. Ak je to trochu chybné a nefunguje to dobre, hneď to vrátia a vyberú si niečo iné, čím zmiernia straty. Títo ľudia majú relatívne dobrú ľudskú prirodzenosť. Ľudia bez ľudskej prirodzenosti niečo kúpia a potom to odsunú nabok. Nevyskúšajú to, aby zistili, či s tým nie je niečo v neporiadku alebo či je to trvácne, ani sa nepozrú, aká dlhá je záruka alebo dokedy to môžu vrátiť – o nič z toho sa nestarajú. Keď jedného dňa o tú vec náhle prejavia záujem, vezmú ju a vyskúšajú, a až vtedy zistia, že je pokazená. Skontrolujú účtenku a zistia, že lehota na vrátenie uplynula a vec sa už nedá vrátiť. Potom povedia: „Tak kúpme inú.“ Nie je to plytvanie? „Kúpme inú“ – pri tejto vete musí Boží dom vydať ďalšiu sumu peňazí. Žiadosť o kúpu ďalšej veci sa na povrchu javí ako v záujme cirkevnej práce a ako primeraný výdavok, zatiaľ čo v skutočnosti je to vlastne spôsobené tým, že zanedbali svoje povinnosti a po kúpe vec okamžite neskontrolovali. Jedna suma z obiet sa premrhá a ďalšia sa zaplatí a stále nie je nikto dobrý, kto by túto novú vec strážil, takže aj tá sa používa len krátko, kým sa nepokazí. Je prekvapujúce, že na tieto veci nikto nedohliada, nikto nerieši vzniknuté problémy – čo robia vodcovia a pracovníci? V súvislosti s touto prácou úplne zanedbali svoje povinnosti – neplnili si svoju funkciu dohľadu, kontroly a preverovania, a tak sa obetami takto mrhá a plytvá. Ak sú kupujúci zodpovední ľudia, okamžite vrátia vec, ktorú kúpili, keď zistia, že nie je praktická. Tým sa zmierňuje strata a plytvanie. Ak sú to nezodpovední ľudia so srdcami na nesprávnom mieste, kúpia nekvalitné veci, a tak premrhajú obety. Komu presne by sa teda mala táto strata peňazí pripísať? Nenesú za to zodpovednosť kupujúci aj vodcovia a pracovníci? Keby vodcovia a pracovníci riešili túto záležitosť svedomito, konkrétne a dôkladne, vari by tieto problémy neboli odhalené? Neboli by tieto nedostatky napravené? (Boli by.) Ak vodcovia a pracovníci často chodia do cirkví na rôznych miestach kontrolovať stav výdavkov z obiet, budú schopní nájsť problémy a odstrániť tento druh mrhania a plytvania. Ak sú vodcovia a pracovníci leniví a nezodpovední, tieto prípady neprimeraných výdavkov a mrhania a plytvania sa budú opakovať – budú sa naďalej množiť. Čo spôsobuje toto množenie? Nesúvisí to s tým, že vodcovia a pracovníci nekonajú skutočnú prácu, ale namiesto toho sa stavajú nad ostatných a správajú sa ako neschopní úradníci? (Áno.) Takíto vodcovia a pracovníci nemajú svedomie ani rozum a nemajú žiadnu ľudskú prirodzenosť. Pretože všetky peniaze, ktoré cirkev míňa, patria Božiemu domu a sú to všetko Božie obety a oni si myslia, že to s nimi nemá nič spoločné, tak sa o to nestarajú ani sa na to nepýtajú a ignorujú to. Väčšina ľudí si myslí, že peniaze Božieho domu by sa mali míňať, že je v poriadku míňať ich akýmkoľvek spôsobom, že pokiaľ si ich nedajú do vrecka alebo ich nespreneveria, nezáleží na tom, či sa premrhajú, a že tak ľudia len získavajú skúsenosti a rozširujú si obzory. Vodcovia a pracovníci nad tým len privierajú oči: „Každý môže tie peniaze míňať, ako chce, a kupovať si, čo chce. Nezáleží na tom, koľko sa premrhá – kto peniaze premrhá, je za to zodpovedný a v budúcnosti bude čeliť odplate a trestu – so mnou to nemá nič spoločné. Koniec koncov, nie som to ja, kto ich míňa, a nemíňajú sa moje peniaze.“ Nie je to rovnaký názor a postoj, aký majú neverci k míňaniu verejných prostriedkov? Je to, akoby míňali peniaze svojich nepriateľov. Keď neverci pracujú v továrni a vedenie je laxné, spoločné veci sa vždy kradnú a odnášajú domov alebo sa len tak ničia, a ak sa nejaká vec pokazí, požiadajú továreň, aby kúpila novú. Keď nakupujú pre továreň, kupujú výlučne dobré, drahé veci. V každom prípade sa peniaze minú ľubovoľne a bez akéhokoľvek horného limitu. Ak majú veriaci v Boha takýto postoj k obetám, môžu byť spasení? Bude Boh pôsobiť na takúto skupinu ľudí? (Nie.) Ak majú ľudia takýto postoj k Božím obetám, potom by si mal vedieť bez toho, aby som ti to povedal, aký postoj má Boh k takým ľuďom.

Postoj človeka k Bohu sa najpriamejšie prejavuje v jeho postoji k obetám. Aký je tvoj postoj k obetám, taký je aj tvoj postoj k Bohu. Ak sa k obetám správaš ako k záznamom na svojom vlastnom bankovom účte – dôkladne, opatrne, obozretne, prísne, zodpovedne a pozorne – potom je tvoj postoj k Bohu viac-menej rovnaký. Ak je tvoj postoj k obetám ako k verejnému majetku, ako k zelenine na trhu: nedbanlivo si kúpiš zopár vecí, ktoré potrebuješ, a na zeleninu, ktorú nemáš rád, sa ani nepozrieš, ignoruješ ju bez ohľadu na to, kde je naukladaná, je ti jedno, či si ju niekto vezme a použije, a tváriš sa, že nevidíš, keď spadne na zem a niekto na ňu stúpi, lebo veríš, že to všetko s tebou nemá nič spoločné – potom to pre teba znamená problém. Ak máš takýto postoj k obetám, si zodpovedný človek? Dokáže človek ako ty dobre konať svoju povinnosť? Je zrejmé, akú máš ľudskú prirodzenosť. Stručne povedané, pri práci na spravovaní obiet je hlavnou zodpovednosťou vodcov a pracovníkov, okrem toho, že ich dobre strážia, aj to, že musia sledovať následnú prácu – najdôležitejšie je, aby pravidelne kontrolovali účty, ako aj sledovali, preverovali a kontrolovali všetky druhy výdavkov a vykonávali prísnu kontrolu. Neprimerané výdavky musia úplne odstrániť skôr, ako povedú k mrhaniu a plytvaniu; a ak k tomu už viedli, musia zodpovedných brať na zodpovednosť, upozorniť ich a nechať ich zaplatiť náhradu. Ak nedokážeš ani túto prácu robiť dobre, rýchlo odstúp – nezaberaj pozíciu vodcu alebo pracovníka, pretože túto prácu robiť nedokážeš. Ak nedokážeš prevziať zodpovednosť ani za túto prácu a nedokážeš ju robiť dobre, akú prácu dokážeš robiť? Povedz Mi systematicky: Koľko úloh celkovo musia vodcovia a pracovníci vykonať v súvislosti s obetami? (Prvou je ich stráženie. Druhou je kontrola účtov. Treťou je sledovanie, preverovanie a kontrola všetkých druhov výdavkov a vykonávanie prísnej kontroly; neprimerané výdavky sa musia odstrániť a bez ohľadu na to, kto spôsobí plytvanie alebo mrhanie, musí byť vzatý na zodpovednosť a prinútený zaplatiť náhradu.) Je ľahké pracovať podľa týchto krokov? (Áno.) Je to jasne vymedzený spôsob práce. Ak nedokážeš urobiť ani takú jednoduchú prácu, čo potom dokážeš ako vodca alebo pracovník – ako správca Božieho domu? Prípady mrhania a plytvania obetami sa vyskytujú na každom kroku, a ak si toho ako vodca alebo pracovník vôbec nie si vedomý a vôbec ti to neprekáža, je potom Boh vôbec v tvojom srdci – je tam pre Neho vôbec miesto? To je otázne. Hovoríš, že tvoje srdce milujúce Boha je veľké a že máš naozaj bohabojné srdce, no keď sa s Jeho obetami takto mrhá a plytvá, ty si toho akosi vôbec nie si vedomý a vôbec ti to neprekáža – nespochybňuje to tvoju lásku a bázeň pred Bohom? (Spochybňuje.) Dokonca aj tvoja viera je pochybná, nehovoriac o tvojej láske a bázni pred Bohom. Tvoja láska a bázeň pred Bohom jednoducho neobstoja! Dobré zabezpečenie obiet je povinnosť, ktorú by mali vodcovia a pracovníci plniť, a je to aj ich zodpovednosť, ktorú nemožno zmenšiť. Ak obety nie sú dobre zabezpečené, je to zanedbanie zodpovednosti z ich strany – dá sa povedať, že všetci, ktorí zle zabezpečujú obety, sú falošnými vodcami a falošnými pracovníkmi.

IV. Pohotové zisťovanie, kde sa nachádzajú obety, ako aj rôznych okolností ich opatrovníkov

Okrem kontroly stavu výdavkov z obiet a riešenia neprimeraných výdavkov majú vodcovia a pracovníci ďalšiu, najdôležitejšiu úlohu: musia sa pohotovo informovať o tom, kde sa obety nachádzajú, ako aj o rôznych okolnostiach ich správcov. Cieľom toho je zabrániť zlým ľuďom, ľuďom, ktorí majú postranné úmysly, a ľuďom s chamtivými srdcami, aby využili nepozornosť a zmocnili sa obiet. Niektorí ľudia vidia, že Boží dom má veľa vecí a že na niektoré nikto nedohliada ani o nich nevedie záznamy, a tak neustále premýšľajú, kedy si z týchto vecí urobia svoj súkromný majetok a budú ich mať pre vlastnú potrebu. Takíto ľudia sú všade. Niektorí ľudia navonok nevyzerajú, že by zneužívali iných a mali veľkú túžbu po materiálnych veciach alebo peniazoch, ale je to preto, lebo situácia a podmienky nie sú vhodné – ak by sa im obety naozaj dostali do rúk a mali ich strážiť, mohli by sa ich zmocniť. Niektorí sa pýtajú: „Ale predtým to bol taký dobrý človek: nebol chamtivý a mal slušný charakter – tak prečo ho zjavilo len to, že sa mu do rúk dostalo zopár obiet?“ Je to preto, že si s týmito ľuďmi nestrávil veľa času, dôkladne si ich nepochopil a neprezrel si ich prirodzenosť-podstatu. Keby si si včas uvedomil, aký je to človek, obety by boli ušetrené nešťastia, že by sa dostali do vlastníctva zlých ľudí. Takže, aby obety nepadli do rúk zlých ľudí, majú vodcovia a pracovníci ďalšiu, dôležitejšiu úlohu: pohotovo sa informovať a mať prehľad o tom, kde sa obety nachádzajú, a o rôznych okolnostiach ich správcov. Povedzme, že niekto má na starosti niekoľko sto alebo niekoľko tisíc jüanov; ak má trochu svedomia, nespreneverí ich – ale ak by to boli desiatky alebo státisíce, väčšine ľudí by sa nedalo dôverovať, bolo by to nebezpečné a ich srdcia by sa potom mohli zmeniť. Ako by sa mohli ich srdcia zmeniť? Niekoľko sto alebo tisíc pravdepodobne neovplyvní srdce človeka, ale pri desiatkach alebo státisícoch jeho srdce môže ľahko poskočiť. „Toľko by som nezarobil ani za niekoľko životov a teraz to mám v rukách – o koľko lepšie by mi bolo, keby to bolo moje!“ Premýšľa o tom: „Necítim sa za tieto myšlienky vinný – tak existuje vôbec nejaký boh alebo nie? Kde je boh? Nie je to tak, že nikto nevie, že mám tieto myšlienky? Nikto to nevie a ja sa necítim vinný ani zle – znamená to, že niet žiadneho boha? Potom ak si tieto peniaze vezmem pre seba, nebudem čeliť žiadnemu trestu ani odplate? Nebudú žiadne následky?“ Nie je srdce tohto človeka v procese zmeny? Nie sú obety v jeho rukách v nebezpečenstve? (Sú.) Okrem toho, niektorí ľudia, ktorí spravujú obety, sú celkom dobrí, ich viera v Boha má základ a vo svojich činoch sú verní, a aj keď im dáte na starosť niekoľko desiatok alebo stoviek tisícov jüanov, dokážu to urobiť dobre a je zaručené, že ich nespreneveria. V ich rodinách je však niekoľko nevercov a keď títo ľudia vidia peniaze, zalesknú sa im oči, ako keď vlk zbadá svoju korisť. Zabudnite na desiatky alebo státisíce – strčili by si do vreciek tisíc jüanov, keby ich videli. Je im jedno, čie sú; veria, že patria tomu, komu sa podarí strčiť si ich do vrecka, tomu, kto ich uchmatne prvý. Ak sú okolo človeka, ktorý stráži obety, takíto zlí vlci, nie sú potom obety v nebezpečenstve, že sa ich kdekoľvek a kedykoľvek niekto zmocní? Mohla by nastať takáto situácia? (Mohla.) Nie je nebezpečné, ak sú vodcovia a pracovníci nedbalí a bez zmyslu pre zodpovednosť a ani si nevšimnú, ani sa o to nezaujímajú a nepreveria to, keď sú obety v takej nebezpečnej situácii? Kdekoľvek a kedykoľvek sa môže niečo pokaziť. Existuje aj iná situácia: Niektorí správcovia strážia peniaze aj rôzne veci doma a zároveň tam hostia bratov a sestry a vodcov a pracovníkov. Dočasne to môže byť relatívne bezpečné, ale je vhodné tam obety uchovávať dlhodobo? (Nie.) Aj keď je osoba, ktorá ich stráži, vhodná, prostredie a podmienky také vôbec nie sú. Buď musia ich hostia odísť, alebo sa obety musia odniesť. Ak vodcovia a pracovníci túto prácu nepreveria ani si v súvislosti s ňou neplnia svoju zodpovednosť, môže sa kedykoľvek a kdekoľvek niečo pokaziť; obety môžu kedykoľvek a kdekoľvek utrpieť straty a padnúť do rúk zlých démonov. Existuje aj iná situácia: Niektoré cirkvi sa nachádzajú v nepriateľskom prostredí, v ktorom sú ľudia často zatýkaní, a preto je veľký predpoklad, že dôjde k prezradeniu polohy domov, kde sa obety uchovávajú, a že ich prepadne a prehľadá veľký červený drak – obety môžu kedykoľvek ulúpiť zlí démoni. Sú takéto miesta vhodné na uchovávanie obiet? (Nie.) Čo teba treba urobiť, ak už tam boli uložené? Okamžite ich presunúť. Niektorí vodcovia a pracovníci si neplnia svoju zodpovednosť a nekonajú skutočnú prácu. Nedokážu tieto veci predvídať ani na ne myslieť, neuvedomujú si ich a až keď sa niečo pokazí a obety uchmatnú zlí démoni, pomyslia si: „Mali sme ich vtedy presunúť“ a pocítia len takúto trošku ľútosti. Ale ak sa nestane nič, môže prejsť ďalších desať rokov a oni obety stále nepresunú. Nedokážu vidieť, aké vážne následky môže tento problém spôsobiť, a nedokážu si stanoviť priority podľa dôležitosti a naliehavosti. Keď sa vodcovia a pracovníci s takouto situáciou stretnú, mali by ju jasne chápať: „Jedno z miest, kde sa uchovávajú obety, nie je vhodné. Prostredie je príliš nebezpečné a v okolí už bolo zatknutých, sledovaných alebo monitorovaných niekoľko bratov a sestier. Musíme vymyslieť spôsob, ako odtiaľ obety dostať. Presunúť ich na relatívne bezpečné miesto by bolo lepšie, ako ich nechať tam, kde sú, a čakať, kým ich niekto uchmatne.“ Keď situácia práve nastala a predvídajú, že obety sú v nebezpečenstve, mali by ich okamžite presunúť, aby sa zabránilo tomu, že sa ich zmocní a pohltí veľký červený drak, zlý diabol. Je to jediný spôsob, ako zaistiť bezpečnosť obiet a vyhnúť sa akýmkoľvek nástrahám alebo pochybeniam. Toto je práca, ktorú by mali konať vodcovia a pracovníci. Hneď ako sa objaví najmenší náznak nebezpečenstva, hneď ako je niekto zatknutý, hneď ako nastane nejaká situácia, prvou myšlienkou vodcov a pracovníkov by malo byť, či sú obety v bezpečí, či by mohli padnúť do rúk zlých ľudí, alebo či by sa ich mohli zmocniť, alebo ich uchmatnúť zlí démoni, a či obety neutrpeli nejaké straty. Mali by okamžite prijať opatrenia na ich ochranu. To je zodpovednosť vodcov a pracovníkov. Niektorí vodcovia a pracovníci môžu povedať: „Robiť tieto veci si vyžaduje, aby sme riskovali. Naozaj ich musíme robiť? Nie je to tak, že našou prioritou sú ľudia, čo znamená, že nie je potrebné dávať obety na prvé miesto a na prvom mieste by mali byť ľudia?“ Čo si myslíte o ich otázke? Majú títo ľudia ľudskú prirodzenosť? (Nie.) Dobre strážiť obety, dobre ich spravovať a dobre na ne dohliadať – to sú povinnosti, ktoré by mal plniť dobrý správca. Povedané vážnejšie, aj keby si mal obetovať svoj život, stojí to za to a je to to, čo by si mal urobiť. Je to tvoja zodpovednosť. Ľudia stále kričia: „Zomrieť pre Boha je cnostná smrť.“ Sú ľudia naozaj ochotní zomrieť pre Boha? Teraz sa od teba nežiada, aby si zomrel pre Boha; žiada sa od teba len, aby si podstúpil malé riziko, aby si bezpečne strážil obety. Si ochotný to urobiť? Mal by si s radosťou povedať: „Som!“ Prečo? Pretože toto je Božie poverenie a požiadavka na človeka, je to tvoja zodpovednosť, ktorá sa nedá zmenšiť, a nemal by si sa jej snažiť vyhnúť. Keďže tvrdíš, že by si pre Boha zomrel, prečo potom nemôžeš zaplatiť malú cenu a podstúpiť malé riziko, aby si strážil obety? Nie je to to, čo by si mal urobiť? Ak nerobíš nič skutočné, ale stále kričíš o umieraní pre Boha, vari to nie sú prázdne slová? Vodcovia a pracovníci by mali jasne chápať prácu na strážení obiet a mali by niesť túto zodpovednosť. Nemali by sa jej vyhýbať ani sa jej strániť a nemali by unikať svojej zodpovednosti. Keďže si vodca alebo pracovník, táto práca je tvoja povinnosť. Je to dôležitá práca – si ochotný ju robiť, aj keď podstupuješ nejaké riziko, aj keď je tvoj život v ohrození? Mal by si ju robiť? (Áno.) Mal by si byť ochotný ju robiť; nesmieš sa tejto zodpovednosti zriecť. Toto je Božia požiadavka na človeka a poverenie, ktoré mu dáva. Boh ti povedal svoju minimálnu požiadavku a poverenie – ak nie si ochotný vykonať ani to, čoho si potom schopný?

Vodcovia a pracovníci by mali prácu na strážení a míňaní obiet robiť čo najdôkladnejšie a najkonkrétnejšie. Nemali by v nej byť nedbalí a už vôbec by sa k nej nemali správať ako k starosti niekoho iného a zriekať sa zodpovednosti. Vodcovia a pracovníci by mali osobne vykonávať kontrolu, zapájať sa a informovať sa o týchto veciach, a dokonca ich osobne riešiť, aby zabránili zlým ľuďom a ľuďom so zlou ľudskou prirodzenosťou využiť nepozornosť a spôsobiť skazu. Čím dôkladnejšie túto prácu konáš, tým menej príležitostí budú mať zlí ľudia na využitie nepozornosti; čím podrobnejšie bude tvoje zisťovanie a čím prísnejšie bude tvoje riadenie, tým menej bude prípadov neprimeraných výdavkov, mrhania a plytvania. Niektorí hovoria: „Je to preto, aby sme ušetrili peniaze Božiemu domu? Chýbajú Božiemu domu financie? Ak áno, obetujem ešte viac.“ Je to tak? (Nie.) Toto je zodpovednosť vodcov a pracovníkov, je to Božia požiadavka na človeka a je to princíp, ktorého sa majú vodcovia a pracovníci pri tejto práci držať. Ako veriaci v Boha, ako niekto, kto prijal úlohu správcu v Božom dome, by si mal mať k obetám zodpovedný postoj, ktorého súčasťou by malo byť vykonávanie prísnej kontroly; inak nie si spôsobilý na túto prácu. Keby si bol obyčajný veriaci, ktorému chýba zmysel pre zodpovednosť a neusiluje sa o pravdu, nežiadalo by sa od teba, aby si robil tieto veci. Ty si vodca alebo pracovník; ak nemáš tento zmysel pre zodpovednosť, nie si spôsobilý ním byť, a aj keď slúžiš ako jeden z nich, si nezodpovedný falošný vodca alebo falošný pracovník a skôr či neskôr budeš vyradený. Všetci tí, ktorým úplne chýba zmysel pre zodpovednosť, sú ľudia, ktorí vôbec nebránia prácu Božieho domu – ani jeden nemá ani štipku svedomia a rozumu. Ako by takíto ľudia mohli vôbec konať povinnosti? Sú to všetko naničhodníci! Mali by okamžite opustiť Boží dom a vrátiť sa do sveta, kam patria!

Keby sme takto nehovorili v duchovnom spoločenstve o základných poznatkoch o obetách, ako aj o pravdách týkajúcich sa ich stráženia a o princípoch, ktoré by ľudia mali praktizovať, nemali by ste v týchto veciach chaos? (Mali by sme.) Keď ľudia nemajú jasno v presných princípoch, môžu si plniť časť svojej zodpovednosti? Plnia si svoju zodpovednosť? Neriadi sa väčšina ľudí tou najplytšou teóriou a princípom: „V každom prípade netúžim po Božích obetách, nespreneverujem ich ani nezneužívam, dobre na ne dohliadam a nedovolím ľuďom, aby ich ľubovoľne míňali – to stačí?“ Je to praktizovanie pravdy? Je toto plnenie si zodpovednosti? (Nie.) Ak poznanie väčšiny ľudí nepresahuje túto úroveň, potom si táto téma naozaj zaslúži duchovné spoločenstvo. Pochopili ste a porozumeli ste prostredníctvom tohto duchovného spoločenstva trochu viac o tom, ako strážiť obety a aký postoj a poznanie by ste mali mať pri ich strážení? (Áno.) Týmto ukončíme naše duchovné spoločenstvo o pravdách, ktoré sa dotýkajú obiet, a o princípoch, ktoré sa týkajú toho, ako s obetami zaobchádzať a ako ich spravovať.

Postoje a prejavy falošných vodcov vo vzťahu k obetám

I. Zaobchádzanie s obetami ako so spoločným majetkom

Ďalej vykonáme jednoduché odhalenie a rozbor falošných vodcov v súvislosti s jedenástym bodom povinností vodcov a pracovníkov. Pozrieme sa na to, aké prejavy majú falošní vodcovia vo svojom postoji k obetám a pri ich strážení a správe. Prvým prejavom je, že falošní vodcovia nemajú presné poznatky o obetách. Veria, že „obety sú nominálne poskytované Bohu, ale v skutočnosti sú poskytované cirkvi. Nevieme, kde je Boh, a On aj tak nemôže použiť toľko vecí. Tieto obety sú Bohu poskytované len podľa mena; v skutočnosti sú poskytované cirkvi a Božiemu domu a nie sú výslovne obetované žiadnej konkrétnej osobe. Cirkev a Boží dom sú synonymom pre všetkých ich ľudí a z toho vyplýva, že obety patria všetkým a to, čo patrí všetkým, je spoločný majetok. Takže obety sú spoločným majetkom, ktorý patrí všetkým bratom a sestrám“. Je toto chápanie presné? Je úplne jasné, že nie je. Nemajú ľudia, ktorí to chápu takto, problém s ľudskou prirodzenosťou? Nie sú ľuďmi, ktorí bažia po obetách? Pokiaľ ide o obety, ľudia, ktorí majú chamtivé srdcia a túžbu zmocniť sa obiet, používajú túto metódu a tento názor. Je zrejmé, že si robia zálusk na obety a chceli by si ich privlastniť pre vlastné potešenie. Čo sú to za stvorenia? Nie sú z rovnakého cesta ako Judáš? Takže tento druh vodcu alebo pracovníka považuje Božie obety za spoločný majetok cirkvi. V srdci prechovávajú takýto postoj – nestrážia obety svedomito, ani ich nespravujú rozumne a zodpovedne. Namiesto toho ich používajú podľa vlastnej vôle, drzo a úplne nespútane, bez akýchkoľvek princípov. Dovoľujú ich používať komukoľvek a ten, koho „oficiálna funkcia“ je vyššia, koho postavenie je vyššie, kto má medzi bratmi a sestrami prestíž, má prednosť vo vlastníctve a používaní. Je to rovnaké ako vo firmách a továrňach v spoločnosti, kde firemné autá a dobré, luxusné veci používajú manažéri, riaditelia tovární a predsedovia. Veria, že takto by to malo byť aj s Božími obetami, že ktokoľvek je vodcom alebo pracovníkom, má prednosť v užívaní si luxusných vecí Božieho domu, v užívaní si obiet prinesených Bohu. Takže všetci tí, ktorí využívajú svoje postavenie vodcu a pracovníka ako zámienku na nákup špičkových počítačov a mobilných telefónov, ako aj všetci tí vodcovia a pracovníci, ktorí si berú obety pre seba, veria, že obety sú spoločným majetkom a že by sa mali používať a malo by sa nimi mrhať podľa ich ľubovôle. Keď niektorí bratia a sestry obetujú zlaté a strieborné šperky, kabelky, oblečenie a topánky, neuvádzajú, že ich obetujú Bohu, a tak si niektorí falošní vodcovia myslia: „Keďže neuviedli, že tieto veci sú obetované Bohu, mali by byť na použitie cirkvi. Čokoľvek je dané cirkvi, je spoločným majetkom, a vodcovia a pracovníci by mali mať v užívaní spoločného majetku prednosť.“ A tak si tieto veci berú pre seba ako samozrejmosť. Veci, ktoré zostanú po tom, čo si oni vyberú, môže použiť, kto chce, a vziať si, kto chce – všetci si ich rozdelia. Títo vodcovia a pracovníci to nazývajú zdieľaním bohatstva. Keď ich ľudia nasledujú, môžu dobre jesť a piť a naozaj si užívať. Všetci sú šťastní a hovoria: „Bohu vďaka – mohli by sme si užívať tieto veci, keby sme v Neho neverili? Toto sú obety a my nie sme hodní si ich užívať!“ Hovoria, že nie sú hodní, no tie veci držia u seba a nepustia ich. Takíto vodcovia a pracovníci si nielen privlastňujú obety, rozdeľujú si ich a osobne si ich užívajú bez toho, aby získali súhlas kohokoľvek – popri tom sa nikto z nich bez výnimky vôbec nestará o správu, výdavky a používanie obiet, ani nevyberá vhodných ľudí na správu a evidenciu obiet, a už vôbec nekontroluje účty ani prísne nepreveruje stav výdavkov. Ľahostajnosť falošných vodcov voči správe obiet vedie k chaosu a niektoré obety sa strácajú a premárňujú. V práci falošných vodcov najviac vyniká to, že každý koná podľa vlastnej vôle. Čo povie nadriadený ktoréhokoľvek tímu, to platí, a keď niektorý tím potrebuje niečo kúpiť, môže sa rozhodnúť sám, bez toho, aby musel žiadať o schválenie. Pokiaľ je niečo potrebné pre prácu, môžu to kúpiť bez ohľadu na to, koľko to stojí, či to môžu využiť alebo či je to nevyhnutné – v každom prípade míňajú obety, nie peniaze nejakej osoby. Falošní vodcovia na to nedohliadajú ani to nepreverujú, a už vôbec nehovoria v duchovnom spoločenstve o princípoch. Keď sa niečo kúpi, falošní vodcovia sa vôbec nestarajú o to, či to má kto strážiť, či sa s tým môže niečo stať alebo či to stojí za vynaložené peniaze. Prečo sa o tieto veci nestarajú? Pretože tie peniaze nie sú ich – myslia si, že ich môže minúť ktokoľvek, keďže tak či onak sa nemíňajú ich peniaze. V každom aspekte správy obiet panuje chaos. Aký chaotický je? Je to rovnaké ako vo veľkých štátnych továrňach socialistických krajín, kde každý dostane rovnaký podiel bez ohľadu na to, koľko práce odvedie. Každý si berie veci domov, konzumuje jedlo z továrne a zarába peniaze z továrne a spreneveruje veci z továrne. Je to úplný chaos. Falošní vodcovia pri nákupe zariadení ani vybavenia nestanovujú žiadne pravidlá pre výdavky. Boží dom stanovuje pravidlá, ale oni výdavky prísne neposudzujú, nekontrolujú, nesledujú ani nepreskúmavajú. Túto prácu vôbec nerobia. Práca falošných vodcov je úplne chaotická, nič nie je na poriadku a všade sú nedostatky. Zlí ľudia a tí, ktorých srdcia sú na nesprávnom mieste, môžu na každom kroku využívať nedostatky a zneužívať situáciu. Títo ľudia beztrestne márnia Božie obety a plytvajú nimi, a napriek tomu nie sú nijako potrestaní ani sankcionovaní – nedostanú ani len varovanie. Čo sú to za vodcovia a pracovníci? Nehryzú ruku, ktorá ich kŕmi? Sú to správcovia Božieho domu? Sú to zlodejskí zradcovia Božieho domu!

Ako sa teda pozerať na týchto vodcov a pracovníkov, ktorí sú nezodpovední pri strážení obiet? Nie sú to ľudia nízkeho charakteru, bez svedomia a rozumu? Títo falošní vodcovia považujú veci, ktoré bratia a sestry obetovali Bohu a cirkvi, za majetok Božieho domu a hovoria, že by ich mali spravovať bratia a sestry spoločne. A tak, keď sa problémy odhalia a Zhora berie ľudí na zodpovednosť, zo všetkých síl sa bránia a nepriznávajú, aké vážne je vo svojej podstate to, že kradli a privlastňovali si Božie obety po tom, čo sa stali vodcami a získali postavenie. Nie sú to ľudia nízkeho charakteru? Sú jednoducho nehanební! Nevedia, prečo bratia a sestry obetujú peniaze a veci, ani komu ich obetujú. Keby nebolo Boha, kto by len tak obetoval veci, ktoré má rád? Je to taká jednoduchá logika, a predsa ju títo takzvaní „vodcovia“ nepoznajú ani jej nerozumejú. Títo falošní vodcovia majú obľúbenú frázu: „obety Božieho domu.“ Netreba tento výraz opraviť? Aký by mal byť správny výraz? „Obety“ alebo „Božie obety“. Ak sa má pridať prívlastok, malo by to byť slovo „Boží“ – obety patria jedine Bohu. Ak nepridáte prívlastok, sú to jednoducho len „obety“ – ľudia by aj tak mali vedieť, že vlastníkom obiet je Stvoriteľ, Boh, a nie človek. Človek nie je hoden vlastniť obety a ani kňazi nemôžu povedať, že obety sú ich – môžu si ich užívať s Božím dovolením, ale nepatria im. Prívlastkom pre „obety“ nikdy nebude žiadna osoba – môže ním byť jedine Boh a nikto iný. Je teda úplne zrejmé, že výraz „obety Božieho domu“, ktorý často používajú falošní vodcovia, je mylný a mal by sa opraviť. Nemalo by existovať žiadne také spojenie ako „obety Božieho domu“ alebo „obety cirkvi“. Niektorí ľudia dokonca hovoria „naše obety“ a „obety nášho Božieho domu“. Všetky tieto výrazy sú nesprávne. Obety prináša Bohu stvorené ľudstvo, tí, ktorí nasledujú Boha. Jedine Boh má výhradné právo byť ich vlastníkom, používateľom a užívateľom. Obety nie sú spoločným majetkom; nepatria človeku, a už vôbec nie cirkvi a Božiemu domu, namiesto toho patria Bohu. Boh dovoľuje cirkvi a Božiemu domu, aby ich používali – to je Jeho poverenie. Preto sú všetky výrazy ako „obety Božieho domu“, „obety cirkvi“ a „naše obety“ nepresné, a navyše sú to výrazy ľudí s postrannými úmyslami, majú za cieľ zavádzať ľudí a otupiť ich, a ešte viac ich zviesť z cesty. Títo ľudia zaraďujú obety do spoločného majetku patriaceho cirkvi, alebo Božiemu domu, alebo všetkým bratom a sestrám. Všetko toto je problematické a mylné a malo by sa to opraviť. Toto je prejav jedného druhu falošného vodcu. Takíto ľudia považujú obety za spoločný majetok a používajú ich, ako sa im zachce; alebo veria, že ako vodcovia majú právo tieto veci prideľovať, a tak ich prideľujú ľuďom, ktorých majú radi, alebo všetkým rovnako. Akú situáciu sa snažia vytvoriť? Takú, kde sú si všetci rovní, kde si každý môže užívať Božiu milosť a kde sa všetci o všetko delia. Chceli by si kúpiť priazeň ľudí tým, že sú štedrí, pokiaľ ide o zdroje Božieho domu. Nie je to nechutné? Je to odporné, nehanebné správanie! Ako charakterizovať takýchto ľudí? Takíto falošní vodcovia bažia po obetách a aby zabránili ľuďom, aby na nich dohliadali, odhaľovali ich a rozlišovali, prideľujú zvyšné veci, ktoré nepoužívajú, bratom a sestrám, kupujú si ich priazeň a dosahujú situáciu, kde sú si všetci rovní, a umožňujú každému profitovať zo spojenia s nimi, aby ich nikto neodhalil. Ak by ste narazili na takýto druh vodcu, ktorý by vám umožnil získať nejaké výhody a s ktorým by ste si mohli užívať nejaký „spoločný majetok“ – ak by ste mali toto právo a využili takúto výhodu, boli by ste s tým spokojní? Dokázali by ste to odmietnuť? (Dokázali.) Ak ste chamtiví, nemáte bohabojné srdce a nebojíte sa Boha, nebudeš to schopný. Ktokoľvek s trochou integrity, rozumu a bohabojného srdca to odmietne a tiež sa postaví, aby toho vodcu pokarhal, orezal ho, zastavil a povedal: „Prvá vec, ktorú by si mal ako vodca robiť, je dobre spravovať obety, nie ich spreneverovať, a už vôbec nie bez oprávnenia rozhodovať o ich prideľovaní všetkým podľa vlastnej vôle. Na to nemáš právo; to nie je tvoje Božie poverenie. Obety sú na Božie použitie a cirkev ich používa podľa princípov – nikto v tom nemá posledné slovo. Možno si vodca, ale nemáš to privilégium. Boh ti ho neudelil. Nemáš právo používať Božie veci – Boh ťa touto prácou nepoveril. Takže si rýchlo zlož zlaté a strieborné šperky, ktoré bratia a sestry obetovali Bohu, a vyzleč si šaty, ktoré Mu obetovali. Rýchlo zaplať náhradu za veci, ktoré si zjedol a nemal si. Ak si ešte stále človek a máš trochhu hanby, urob to hneď. Okrem toho, bez ohľadu na to, komu si tieto obety poslal, aby si si získal jeho priazeň, alebo komu si dovolil, aby si ich privlastnil a užíval si ich, okamžite ich získaj späť. Ak to neurobíš, oznámime to všetkým bratom a sestrám a budeme s tebou zaobchádzať ako s Judášom!“ Trúfli by ste si to urobiť? (Áno.) Každý má túto zodpovednosť, pokiaľ ide o obety, a mal by k nim pristupovať s takýmto svedomím a postojom. Samozrejme, má aj povinnosť dohliadať na to, ako ostatní zaobchádzajú s obetami, či ich dobre strážia a či ich spravujú podľa princípov. Nemyslite si, že sa vás to netýka, a potom nezodpovedne nehovorte: „V každom prípade nie som vodca ani pracovník, toto nie je moja zodpovednosť. Aj keď na to prídem, nemusím sa tým zaoberať ani nič hovoriť – to je záležitosť vodcov a pracovníkov. Kto svojvoľne míňa peniaze a spreneveruje obety, ten je Judáš, a Boh ho potrestá, keď príde čas. Kto spôsobí nejaký následok, ten je zaň zodpovedný. Nemusím sa tým zaoberať. Načo by som sa do toho miešal?“ Čo si myslíte o takomto človeku? (Nemá svedomie.) Ak zistíš, že v niektorých oblastiach, ktoré vodcovia a pracovníci nekontrolujú, sú ľudia, ktorí mrhajú obetami a privlastňujú si ich, mal by si osobne varovať zúčastnených ľudí a tiež to okamžite nahlásiť vodcom a pracovníkom. Mal by si povedať: „Náš vedúci tímu a náš vodca si často berú obety pre seba. Tiež svojvoľne míňajú obety, nediskutujú s ostatnými a sami sa rozhodujú, že kúpia to a ono. Väčšina ich výdavkov nie je v zhode s princípmi. Môže to Boží dom riešiť?“ Je zodpovednosťou Božieho vyvoleného národa hlásiť problémy, ktoré zistí, a informovať o nich. Naše predchádzajúce duchovné spoločenstvo bolo o prejave jedného druhu falošného vodcu – jeho postoj k obetám je zaobchádzať s nimi ako so spoločným majetkom.

II. Nezaujímanie sa o výdavky z obiet ani pýtanie sa na ne

Ďalším prejavom falošných vodcov, pokiaľ ide o stráženie obiet, je, že nevedia, ako ich spravovať. Vedia len to, že obiet sa neslobodno dotýkať, že sa nemajú svojvoľne zneužívať ani spreneverovať, že sú posvätné, oddelené ako sväté, a že človek o nich nesmie mať nepatričné myšlienky. Ale pokiaľ ide o to, ako presne dobre spravovať obety, ako byť dobrým správcom pri ich strážení, nemajú žiadnu cestu, žiadne princípy, žiadne konkrétne plány ani kroky pre túto prácu. Takže v záležitostiach, ako je evidencia, sčítanie a stráženie obiet, ako aj kontrola účtov príjmov a výdavkov a kontrola výdavkov, sú títo falošní vodcovia dosť pasívni. Keď niekto predloží niečo na schválenie, podpíšu to. Keď niekto požiada o náhradu, dajú mu ju. Keď niekto požiada o peniaze na nejaký účel, vydajú mu ich. Nevedia, kde sú rôzne stroje a zariadenia uschované. Tiež nevedia, či je ich správca vhodný, ani ako to zistiť; nedokážu vidieť do sŕdc ľudí a nedokážu vidieť podstatu ľudí. Takže hoci existujú záznamy o všetkých odchádzajúcich obetách v rámci pôsobnosti týchto ľudí, pri pohľade na podrobnosti výdavkov v týchto účtoch sú mnohé výdavky nerozumné a zbytočné – mnohé z nich sú nadmerné a predstavujú plytvanie. Obety sa strácajú pod podpismi týchto vodcov a pracovníkov. Navonok sa zdá, že vykonávajú konkrétnu prácu, ale v skutočnosti v tom, čo robia, nie sú vôbec žiadne princípy. Nevykonávajú preverovanie – konajú neochotne, len dodržiavajú pravidlá a predpisy, nič viac. To vôbec nespĺňa štandardy pre správu obiet, a už vôbec nie jej princípy. Takže počas obdobia, keď sú falošní vodcovia v práci, je príliš veľa nerozumných výdavkov. Ak je tam niekto, kto na veci dohliada a spravuje ich, ako tieto nerozumné výdavky vznikajú? Je to preto, lebo títo vodcovia a pracovníci nepreberajú zodpovednosť za svoju prácu. Konajú neochotne, zaoberajú sa vecami povrchne a nekonajú podľa princípov. Nikoho neurazia, správajú sa ako pochlebovači, a nevykonávajú riadne preverovanie. Medzi tými, ktorí spravujú obety, dokonca nemusí byť ani jedna skutočne zodpovedná osoba, ani jedna, ktorá by dokázala skutočne vykonávať preverovanie. Falošní vodcovia nedbajú na to, či sú ľudia strážiaci obety vhodní, ani na to, či v cirkvách týchto ľudí existujú nejaké nebezpečné situácie. Pre nich platí, že pokiaľ sú oni sami v bezpečí, všetko je v poriadku. Keď nastane nebezpečenstvo, prvé, na čo myslia, je, kam môžu utiecť a či prepadnú ich vlastné peniaze, pričom sa nezaujímajú ani nepýtajú na to, kde sa nachádzajú obety alebo či sú v nebezpečenstve. Niekoľko mesiacov alebo dokonca pol roka po incidente sa na to možno zo svedomia opýtajú, a keď sa dozvedia, že niektoré obety sa dostali do vlastníctva veľkého červeného draka, že niektoré premárnili zlí ľudia a že o niektorých sa nevie, kde sú, na chvíľu sa budú cítiť zle – trochu sa pomodlia, priznajú si chybu, a tým sa to pre nich skončí. Čo sú to za stvorenia? Nie je problém, keď sa pracuje takýmto spôsobom? Ako Boh zaobchádza s niekým, kto má takýto postoj k obetám? Bude ho považovať za pravého veriaceho? (Nie.) Za koho ho teda bude považovať? (Za neverca.) Keď Boh niekoho považuje za neverca, cíti takýto človek niečo? V duchu otupie a ťažko chápe, a keď koná, nemá Božie osvietenie ani vedenie, ani žiadne svetlo. Nemá Božiu ochranu, keď sa mu niečo stane, a často je negatívny a slabý, žije v temnote. Hoci často počúva kázne a dokáže vo svojej práci trpieť a platiť cenu, jednoducho nerobí žiadne pokroky a pôsobí úboho. To sú jeho „výsledky“. Nie je to ešte ťažšie znášať ako trest? Povedzte Mi, ak je toto výsledok viery človeka v Boha, je to dôvod na radosť a oslavu, alebo na žiaľ a nárek? Podľa Môjho názoru to nie je dobré znamenie.

Falošní vodcovia nikdy neberú prácu spravovania obiet vážne. Hoci hovoria: „Ľudia sa nesmú dotýkať Božích obiet; obety by nikto nemal spreneverovať a nemali by sa dostať do rúk zlých ľudí,“ a tieto heslá kričia celkom dobre a ich slová znejú veľmi morálne a slušne, nesprávajú sa však ako ľudia. Hoci nespreneverujú obety a nemajú o nich nepatričné myšlienky ani úmysel si ich privlastniť, a niektorí z nich dokonca nikdy nepoužívajú peniaze Božieho domu ani sa nedotýkajú Božích obiet pri žiadnych výdavkoch, ktoré môžu mať, a namiesto toho míňajú vlastné peniaze, ako vodcovia a pracovníci nevykonávajú vôbec žiadnu skutočnú prácu, pokiaľ ide o správu obiet. Nerobia ani také jednoduché veci, ako je pýtať sa na stav výdavkov z obiet alebo ich preverovať. Toto sú zjavne falošní vodcovia. Ich postoj k obetám je takýto: „Ja ich nemíňam a nespreneverujem a tiež sa nestarám o to, ako ich míňajú iní alebo či ich iní spreneverujú.“ Hovorím týmto falošným vodcom, že tento tvoj vlažný postoj je veľmi problematický. Nemíňať obety a nespreneverovať ich je to, čo by ľudia mali robiť, ale ako vodca alebo pracovník by si sa mal ešte viac venovať dobrej správe obiet, a predsa si to neurobil. To sa nazýva zanedbanie zodpovednosti. Toto je prejav falošného vodcu. Možno si neminul ani cent alebo nespreneveril ani jednu obetu, ale pretože nevykonávaš skutočnú prácu ani konkrétnu správu týkajúcu sa obiet, si charakterizovaný ako falošný vodca a je to oprávnené a rozumné. Niektorí vodcovia si nikdy nevezmú ani nepoužijú žiadne obety – aj keď ich všetci ostatní vodcovia a pracovníci používajú, oni nie, a keď im Boží dom niečo dá, odmietnu to. Zdajú sa byť celkom čistí a bez chamtivosti, ale keď sú poverení spravovať obety, nevykonajú vôbec žiadnu konkrétnu prácu. Bez ohľadu na to, kto míňa obety, podpíšu to – dokonca sa ani na nič nepýtajú a nepovedia o tom ani slovo navyše. Hoci títo ľudia nespreneveria ani cent z obiet, v rámci ich správy si obety privlastnia zlí ľudia, a kvôli ich nezodpovednosti a zanedbaniu zodpovednosti môže obety ktokoľvek premárniť a plytvať nimi. Nesúvisí toto plytvanie a mrhanie s ich zlou správou? Nie je to spôsobené ich zanedbaním zodpovednosti? (Je.) Nemajú podiel na zlých skutkoch týchto ľudí? Nenesú za ne zodpovednosť? Je to veľká zodpovednosť, ktorú treba niesť, a nemôžu sa jej vyhnúť! Len sa držia svojho: „V každom prípade ja nespreneverujem Božie obety a nemám to v úmysle ani to neplánujem. Bez ohľadu na to, kto míňa Božie obety, ja ich nemíňam; bez ohľadu na to, kto si ich berie a používa, ja nie; bez ohľadu na to, kto si ich užíva, ja nie. Toto je môj postoj k obetám – môžete si robiť, čo chcete!“ Existujú takíto ľudia? (Áno.) Antikristi míňajú obety na luxusné oblečenie, luxusný tovar a dokonca aj autá. Povedzte Mi, dokáže tento druh falošného vodcu vnímať tento problém? Sami obety nespreneverujú, majú však tento postoj, takže neveria, že je zlé ich spreneverovať? (Veria.) Takže keď antikristi páchajú také veľké zlo, prečo to ignorujú a nezastavia? Prečo to neberú vážne? (Nechcú nikoho uraziť.) Nie je to zlý skutok? (Je.) Toto nie je plnenie zodpovednosti, ktorú by mal správca plniť. Ak si počas tvojej správy obety privlastnia zlí ľudia, ak sú premárnené, plytvá sa nimi a míňajú sa nerozumným spôsobom, ak takto unikajú, a ty aj tak nevykonáš žiadnu prácu a nepovieš ani slovo, nie je to zanedbanie zodpovednosti? Nie je to prejav falošného vodcu? Ak nepovieš, čo by si mal, nerobíš prácu, ktorú by si mal, neplníš zodpovednosť, ktorú by si mal, hoci rozumieš každému učeniu, len nevykonávaš skutočnú prácu, potom si určite falošný vodca. Myslíš si: „V každom prípade ja obety nespreneverujem; ak to robia iní, je to ich vec.“ Nie si potom falošný vodca? Nespreneverovať obety je tvoja osobná vec, ale strážil si ich dobre? Splnil si svoju zodpovednosť, pokiaľ ide o obety? Ak nie, si falošný vodca. Nehľadaj výhovorky a nehovor: „V každom prípade obety ja nespreneverujem, takže nie som falošný vodca!“ Nespreneverovanie obiet nie je kritériom toho, či je vodca alebo pracovník na požadovanej úrovni; skutočným kritériom toho, či je na požadovanej úrovni, je, či si plní svoju zodpovednosť, vykonáva to, čo by mal človek robiť, a plní povinnosť, ktorú by mal človek plniť, vo veciach, ktoré mu Boh zveril – to je to najdôležitejšie. Takže aká je tvoja povinnosť a zodpovednosť pri správe obiet? Vykonal si všetko? Je úplne jasné, že nie. Konáš neochotne; bojíš sa uraziť ľudí, ale nebojíš sa uraziť Boha. Zanedbávaš obety, pretože sa bojíš uraziť ľudí, poškodiť svoj dobrý obraz v ich očiach – ak máš tento prejav, si určite falošný vodca. Týmto ťa nenálepkujem. Fakty sú tu jasne dané: Nedokážeš si splniť ani svoju povinnosť a zodpovednosť – si taký sebecký! Svoje vlastné veci, svoj osobný majetok, spravuješ celkom dobre, svedomito a starostlivo. Nenecháš ich vystavené poveternostným vplyvom; nedovolíš, aby ich niekto odniesol, a nedovolíš, aby ťa niekto zneužil. Ale pri obetách nemáš vôbec žiadny zmysel pre zodpovednosť – nesplnil si ani desatinu zodpovednosti, ktorú máš pri správe svojich vlastných vecí. Ako môžeš byť považovaný za dobrého správcu? Ako môžeš byť považovaný za vodcu alebo pracovníka? Si zjavne falošný vodca. Toto je prejav jedného druhu falošného vodcu.

III. Obmedzovanie primeraných výdavkov

Existuje aj iný druh falošných vodcov a sú tiež dosť odporní. Keď sa takíto ľudia stanú vodcami, vidia, že osoba, ktorá strážila obety, míňala peniaze príliš márnotratne, tak ju prepustia. Potom chcú nájsť človeka, ktorý dokáže dôkladne plánovať a starostlivo hospodáriť, ktorý každý cent dvakrát obráti v ruke a vie, ako hospodárne viesť domácnosť. Myslia si, že takýto človek by bol dobrým správcom, no nakoniec zistia, že nikto nie je vhodný, a tak strážia obety sami. Keď bratia a sestry povedia, že na kázanie evanjelia treba vytlačiť nejaké knihy Božích slov, títo vodcovia to nedovolia, lebo si myslia, že tlačenie kníh stojí dosť veľa peňazí; nezaujíma ich, či je to pre prácu naliehavo potrebné – pre nich je dôležité len to, aby ušetrili peniaze. Jednoducho nevedia, kde by bolo použitie Božích obiet najviac v súlade s Jeho úmyslami; vedia len chrániť Božie obety a nedovoliť, aby sa ich niekto čo i len dotkol. Nemíňajú to, čo by sa malo minúť – svoje preverovanie vykonávajú naozaj „dobre“! Ako môže práca takto napredovať? Majú títo vodcovia pri svojom konaní nejaké princípy? (Nie.) Nedovolia, aby sa konala práca, ktorá sa má konať, nedovolia, aby sa tlačili knihy, ktoré sa majú tlačiť, a nedovolia, aby sa míňali peniaze, ktoré sa musia minúť – nepovolia žiadne rozumné výdavky. Je to riadenie? (Nie.) Čo to je? Je to nepochopenie princípov. Ľudia, ktorí nechápu princípy, nevedia, ako pri práci riadiť obety. Veria, že musia peniaze strážiť a nesmú dovoliť, aby poklesli čo i len o jediný cent, a že bez ohľadu na výdavky sa týchto peňazí nemožno dotknúť. Je to v zhode s Božími úmyslami? (Nie, nie je.) Regulovanie vecí a vykonávanie preverovania bez princípov nie je riadenie. Svojvoľné míňanie, plytvanie a rozhadzovanie nie je riadenie, ale to, keď sa kvôli preverovaniu neminie ani cent a obmedzujú sa rozumné výdavky, tiež nie je riadenie. Ani jedno nie je v zhode s princípmi. Pretože niektorí ľudia nerozumejú princípom používania, prideľovania a riadenia obiet, vznikajú najrôznejšie frašky a chaos. Navonok sa títo vodcovia zdajú byť celkom zodpovední a oddaní, ale akú prácu v skutočnosti konajú? (Je bez princípov.) A pretože je bez princípov, práca na evanjeliu v ich oblasti naráža na prekážky a obmedzenia a niektoré odborné práce sú tiež obmedzené, pretože títo vodcovia príliš prísne preverujú používanie obiet. Navonok sa pri strážení obiet javia ako veľmi svedomití a zodpovední. Keďže však nemajú duchovné porozumenie a konajú len na základe svojich predstáv a domnienok, a dokonca vykonávajú preverovanie pre Boží dom pod zámienkou šetrenia pre cirkev, v skutočnosti vážne ovplyvňujú pokrok rôznych položiek cirkevnej práce bez toho, aby si to vôbec uvedomovali. Môžu byť takíto ľudia charakterizovaní ako falošní vodcovia? (Áno.) Kvalifikuje ich to ako falošných vodcov. Do určitej miery už narušili a vyrušili prácu na evanjeliu a prácu cirkvi. Tieto narušenia a vyrušenia sú spôsobené ich nepochopením princípov, ako aj tým, že pracujú bezohľadne na základe svojich vlastných preferencií a predstáv, a nehľadajú pravdu-princípy, ani o veciach nediskutujú či nespolupracujú s ostatnými. Keď sú obety u nich, nebude sa nimi plytvať ani sa nebudú rozhadzovať, nevedia ich však rozumne používať podľa princípov a nedovolia ich použitie len v záujme ich ochrany. Následne sa oneskoruje práca na šírení evanjelia a je ovplyvnené normálne fungovanie práce Božieho domu. Takže na základe tohto prejavu vôbec nie je prehnané charakterizovať ich ako falošných vodcov. Prečo sú takíto ľudia tiež charakterizovaní ako falošní vodcovia? Nevedia, ako konať prácu, a ich chápanie toho, ako zaobchádzať s obetami, a spôsoby, akými to robia, sú veľmi skreslené, tak ako by mohli dobre vykonávať inú prácu? Určite nie. Nemajú títo ľudia problém s chápaním? (Majú.) Ich chápanie je skreslené, držia sa predpisov, pretvarujú sa a sú falošne duchovní. Neberú ohľad na prácu Božieho domu a nekonajú podľa princípov – nevedia nájsť princípy, podľa ktorých by mali konať, a riadia sa len svojou vlastnou malichernou chytrosťou a vlastnou vôľou a držia sa predpisov. Preto ich práca vyúsťuje do narušení a vyrušení. Ich spôsob práce je hlúpy a nemotorný – je to odporné. Takíto ľudia sú očividne falošní vodcovia. Nájde sa niekto, kto povie: „Tak dobre strážim obety, tak pozorne konám túto prácu, a aj tak ma charakterizujú ako falošného vodcu. Tak ich už nebudem riadiť! Nech si ich minie, kto chce; nech si ich použije, kto chce; nech si ich vezme, kto chce!“ Má niekto takúto myšlienku? Aký je teda náš účel, keď odhaľujeme rôzne stavy a prejavy rozličných druhov falošných vodcov? (Aby ľudia pochopili princípy a vyhli sa ceste falošných vodcov.) Správne. Účelom je, aby ľudia pochopili princípy, aby dokázali dobre konať svoju prácu a plniť si svoju zodpovednosť v súlade s princípmi, aby sa neriadili predstavami a domnienkami, aby v sebe neprechovávali ľudskú vôľu ani impulzívnosť, aby nedovolili, že teória, ktorú si vymysleli, nahradí pravdu-princípy, aby sa nepretvarovali, že sú duchovní, a nepoužívali to, čo považujú za duchovnosť, ako imitáciu princípov alebo náhradu za ne. Takíto ľudia sa medzi vodcami a pracovníkmi naozaj vyskytujú a stojí za to brať ich ako varovanie.

IV. Zmocnenie sa obiet a ich užívanie

Existuje aj iný druh falošných vodcov a práca, ktorú vykonávajú pri riadení obiet, je ešte v horšom stave. Veria, že ako vodcovia a pracovníci nemôžu mať oči neustále upreté na obety, ani sa im venovať s takou pozornosťou. Myslia si, že stačí dobre konať administratívnu prácu cirkvi, dobre vykonávať prácu cirkevného života a vstupu do života Božieho vyvoleného národa a okrem toho zabezpečiť, aby sa dobre vykonávali aj rôzne druhy odbornej práce. Veria, že obety sú peniaze a predmety, ktoré Boh poskytuje cirkvi, a že tieto peniaze a predmety sú určené na uspokojenie potrieb vodcov a pracovníkov v ich živote a práci. Z toho vyplýva, že obety sú pripravené pre vodcov a pracovníkov a keď je niekto zvolený za vodcu alebo pracovníka, Boh mu dovoľuje užívať si tieto obety a vodcovia a pracovníci majú prednosť pri ich prideľovaní, užívaní a míňaní – a tak, keď sa človek stane vodcom alebo pracovníkom, stáva sa pánom obiet, ich manažérom a vlastníkom. Keď sa takíto ľudia pri svojej práci dostanú do kontaktu s obetami, neregistrujú ich, neevidujú, ani ich nestrážia, nekontrolujú účty prichádzajúcich a odchádzajúcich obiet, a už vôbec nie stav ich výdavkov a prideľovania. Namiesto toho zisťujú a snažia sa získať prehľad o tom, aké obety existujú a či sú nejaké, ktoré si môžu užiť. Takýto postoj majú títo vodcovia a pracovníci k obetám. Podľa nich sa obety nemusia registrovať, evidovať ani strážiť a nemusí sa kontrolovať ich príjem, výdaj či stav ich míňania – takéto veci sa ich netýkajú – stačí, ak pridelia obety vodcom a pracovníkom a dajú im prednosť pri ich užívaní. Podľa nich je princípom to, čo povedia vodcovia a pracovníci – je na ich rozhodnutí, ako sa obety minú a pridelia. Veria, že byť zvolený za vodcu alebo pracovníka znamená, že človek už bol zdokonalený a že ako kňaz má privilégium užívať si obety, ako aj konečné slovo a právo na ich použitie a prideľovanie. V niektorých cirkvách si vodcovia a pracovníci veci, ktoré bratia a sestry obetujú, poprezerajú, roztriedia a prefiltrujú ešte predtým, ako ich príslušný personál môže zaregistrovať, zaevidovať a uskladniť, pričom si nechajú, čo môžu použiť, zjedia, čo môžu zjesť, oblečú, čo si môžu obliecť, a to, čo nepotrebujú, priamo pridelia tomu, kto to potrebuje, čím rozhodnú namiesto Boha. To je ich princíp. O čo tu ide? Naozaj si myslia, že sú kňazi? Nie je to mimoriadne nerozumné? (Je.) Sú aj iní vodcovia a pracovníci, ktorí vidia, že jednej rodine chýbajú dve stoličky, druhej chýba sporák a niekto je v zlom zdravotnom stave a potrebuje užívať výživové doplnky, a potom použijú peniaze Božieho domu na nákup všetkých týchto vecí. Prideľovanie, spotreba, výdavky a právo na použitie všetkých obiet patria týmto vodcom a pracovníkom – dáva to zmysel? Nie je tento prístup spôsobený tým, že niečo nie je v poriadku s ich poznaním? Na akom základe rozhodujú? Majú vodcovia a pracovníci právo mať pod kontrolou obety? (Nie.) Obety sú na to, aby ich riadili, nie na to, aby ich kontrolovali a používali. Nemajú privilégium si ich užívať. Rovnajú sa vodcovia a pracovníci kňazom? Ľuďom, ktorí boli zdokonalení? Sú vlastníkmi obiet? (Nie.) Prečo teda bez povolenia rozhodujú o ich použití na nákup vecí pre tú či onú rodinu – prečo majú také právo? Kto im dal také právo? Hovoria pracovné opatrenia, že „prvá vec, ktorú by vodcovia a pracovníci mali urobiť po nástupe do funkcie, je prevziať úplnú kontrolu nad financiami Božieho domu“? (Nie.) Prečo si to teda časť vodcov a pracovníkov myslí? V čom je problém? Keď nejaký brat alebo sestra obetuje drahý odev a na druhý deň ho má na sebe vodca alebo pracovník, o čo ide? Prečo sa obety, ktoré prinášajú bratia a sestry, dostávajú do rúk jednotlivca? A týmto „jednotlivcom“ nie je nikto iný ako vodca alebo pracovník. Nielenže nedokážu dobre riadiť obety – namiesto toho idú príkladom v zmocňovaní sa obiet a ich osobnom užívaní. O aký problém tu ide? Ak sa na tohto vodcu alebo pracovníka pozrieme z hľadiska toho, že pri riadení obiet nekoná skutočnú prácu, potom ho možno charakterizovať ako falošného vodcu – ale ak sa na neho pozrieme z hľadiska toho, že sa obiet zmocňuje a osobne si ich užíva, potom ho možno na sto percent charakterizovať ako antikrista. Ako je teda rozumné charakterizovať dotyčnú osobu? (Ako antikrista.) Je to falošný vodca a zároveň antikrist. Pri riadení obiet si falošní vodcovia prezrú všetky obety a poveria ľudí ich riadením. Ale predtým si časť z nich uchvátia pre seba a bez povolenia rozhodnú o pridelení ďalšej časti. Zvyšné veci, ktoré nechcú alebo neoceňujú, ale nechcú ich dať preč, zatiaľ odložia bokom. Pokiaľ ide o to, kde sa tieto obety nachádzajú, či existuje vhodná osoba, ktorá by ich strážila, či by sa mali pravidelne kontrolovať, či ich niekto kradne alebo si ich privlastňuje, o tieto veci sa falošní vodcovia vôbec nestarajú. Ich princíp je takýto: „Už som si zaobstaral veci, ktoré si mám užiť, a veci, ktoré potrebujem. Zvyšné veci, ktoré nepotrebujem, si môže vziať, kto chce; kto ich chce riadiť, nech ich riadi. Patria tomu, kto si ich uchmatne prvý – komu sa dostanú do rúk, ten si prilepší.“ Aký je to princíp a logika? Takíto ľudia sú jednoducho diabli a beštie!

Raz jeden falošný vodca povedal, že v sklade je dosť veľa vecí, a ja som sa ho opýtal, či ich zaregistroval. Povedal: „Ani neviem, čo niektoré z nich vecí sú, takže sa nedajú zaregistrovať.“ Povedal som: „To je nezmysel. Ako by si ich nemohol zaregistrovať? Mali by o nich existovať záznamy z doby, keď ich sem prvýkrát priniesli!“ „Bolo to už dosť dávno, nedá sa to zistiť.“ Čo sú to za reči? Preberá zodpovednosť? (Nie.) Povedal som: „Je tam nejaké oblečenie – pozri sa, ktorí bratia a sestry ho potrebujú, a rozdaj im ho.“ „Niektoré z nich sú už nemoderné. Nikto o ne nemá záujem.“ Povedal som: „Rozdaj to, čo bratia a sestry potrebujú, a s tým, čo nepotrebujú, nalož primerane.“ Neurobil to. Bol svedomitý a usilovný? Keď sa od neho žiada, aby vykonal nejakú prácu, stále sa sťažuje, hovorí negatívne veci a poukazuje na ťažkosti. To, čo nepovie, je, že s týmito vecami dobre naloží podľa princípov. Nemá vôbec žiadny úmysel sa podriadiť. Je jedno, akú požiadavku na neho niekto má, stále hovorí o ťažkostiach, akoby si myslel, že ak tú osobu takýmto spôsobom umlčí, vyhrá, získa prevahu a potom bude mať svoju prácu hotovú. Čo je to za stvorenie? Nestal si sa vodcom alebo pracovníkom preto, aby si spôsoboval problémy, alebo aby si poukazoval na ťažkosti a problémy – stal si sa ním preto, aby si riešil problémy a zvládal ťažkosti. Ak si vo svojej práci skutočne schopný, potom, ako poukážeš na problémy a ťažkosti, budeš pokračovať a povieš, ako ich zvládneš a vyriešiš podľa princípov. Falošní vodcovia vedia len kričať heslá, kázať učenie, robiť sa dôležitými, hovoriť o objektívnych odôvodneniach a vyhovárať sa – nemajú vôbec žiadnu skutočnú pracovnú schopnosť a pri riadení obiet takisto nedokážu konať podľa princípov ani si plniť svoju zodpovednosť. Takí sú slabomyseľní a neschopní, a napriek tomu majú pocit, že teraz, keď sú vodcami alebo pracovníkmi, majú privilégiá a postavenie, majú významnú identitu a sú vlastníkmi a užívateľmi obiet. Tento druh falošných vodcov vie len to, ako si užívať privilégium míňania obiet – nevidí ani neodhalí žiadne prípady nerozumného, bezhlavého míňania obiet, a aj keď ich vidí, neurobí nič, aby ich riešil. Prečo je to tak? Je to preto, lebo vedia len to, ako si užívať pocit nadradenosti, ktorý sa spája s tým, že sú vodcami alebo pracovníkmi – vôbec nerozumejú Božím požiadavkám na vodcov a pracovníkov ani princípom konania práce Božieho domu. Sú to len naničhodníci, odpad a sú len slabomyseľní. Nie je nechutné, že takíto popletení ľudia si ešte chcú užívať výhody postavenia? Čo ste pochopili z nášho odhalenia tohto druhu falošného vodcu? Hneď ako sa takýto človek stane vodcom alebo pracovníkom, chce spriadať plány ohľadom obiet a uprene sa na ne pozerá. Na prvý pohľad je vidieť, že už dlho túži po tom, aby mohol márnotratne míňať peniaze a rozhadzovať obety. Teraz má konečne príležitosť; môže takto svojvoľne míňať peniaze a používať Božie obety, ako sa mu zachce, a užívať si veci, pre ktoré nepracoval. Jeho chamtivá pravá tvár sa tak úplne odhalí. Vidíte takýchto ľudí medzi minulými a súčasnými vodcami a pracovníkmi? Vždy si nesprávne vysvetľujú zodpovednosti a definíciu vodcov a pracovníkov, a hneď ako sa stanú vodcami alebo pracovníkmi, považujú sa za pánov Božieho domu, zaraďujú sa medzi kňazov a myslia si, že sú významnými osobnosťami. Nie je to trochu slabomyseľné? Znamená to, že keď sa niekto stane vodcom alebo pracovníkom, už nie je skazeným človekom? Znamená to, že sa okamžite stane posvätenou osobou? Keď sa stane vodcom, už nevie, kým je, a myslí si, že by si mal užívať obety – nie sú takíto ľudia slabomyseľní? Takíto ľudia sú určite slabomyseľní, nemajú rozum normálnej ľudskej prirodzenosti. Dokonca ani po tom, ako sme o tom takto hovorili v duchovnom spoločenstve, stále nevedia, aké sú povinnosti a zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Takíto vodcovia a pracovníci určite existujú a prejavy takýchto ľudí sú dosť zjavné a výrazné.

Toto sú v podstate prejavy rôznych druhov falošných vodcov, pokiaľ ide o stráženie obiet. Tí s vážnejšími problémami nespadajú do kategórie falošných vodcov – sú to antikristi. Takže tento rozsah musíte dobre pochopiť. Ak je niekto falošný vodca, tak ním je – nemôže byť charakterizovaný ako antikrist. Antikristi sú oveľa podlejší ako falošní vodcovia, pokiaľ ide o ľudskú prirodzenosť, konanie, prejavy a podstatu. Väčšina falošných vodcov má slabú kvalitu, sú slabomyseľní, chýba im pracovná schopnosť, majú skreslené chápanie a nemajú duchovné porozumenie, ich charakter je nízky, sú sebeckí a odporní a ich srdcia nie sú na správnom mieste. To spôsobuje, že nedokážu konať a nekonajú skutočnú prácu, pokiaľ ide o stráženie obiet, a to ovplyvňuje rozumné riadenie a primerané stráženie obiet. Časť obiet sa dokonca dostane do rúk zlých ľudí, pretože falošní vodcovia zanedbávajú svoje povinnosti, nevykonávajú skutočnú prácu a nekonajú v súlade s princípmi a požiadavkami Božieho domu – aj tento druh problému sa vyskytuje pomerne často. Rôzne prejavy falošných vodcov pri strážení obiet sú v podstate odhalené takto: Ich charakter je nízky, sú sebeckí a odporní, ich chápanie je skreslené, chýba im pracovná schopnosť, ich kvalita je slabá, vôbec nehľadajú pravdu-princípy a sú ako hlúpi a slabomyseľní ľudia. Niekto môže povedať: „Uznávame všetky ostatné prejavy, ktoré si odhalil, ale ak sú hlúpi a slabomyseľní, ako sa mohli stať vodcami?“ Uznávate, že niektorí vodcovia a pracovníci sú hlúpi a slabomyseľní? Existujú takí ľudia? Niekto môže povedať: „Príliš nás podceňuješ. Všetci sme moderní ľudia, absolventi vysokých alebo stredných škôl – máme vynikajúcu schopnosť rozlišovať, pokiaľ ide o túto spoločnosť a ľudstvo. Ako by sme si mohli zvoliť za vodcu slabomyseľného človeka? To by sa nemohlo stať!“ Čo je na tom nemožné? Väčšina z vás je slabomyseľná a tiež nedostatočne inteligentná, takže je pre vás až príliš ľahké zvoliť si za vodcu slabomyseľného človeka. Prečo hovorím, že väčšina z vás je slabomyseľná? Pretože väčšina z vás, bez ohľadu na to, koľko ste toho zažili, nedokáže prekuknúť podstatu vecí a nedokáže pochopiť princípy. Dokážete celé roky len dodržiavať predpisy, opakovane používať rovnaký prístup bez zmeny a nedokážete pochopiť princípy bez ohľadu na to, ako sa vám o pravde hovorí v duchovnom spoločenstve. V čom je problém? Vaša kvalita je príliš slabá. Nedokážete prekuknúť podstatu alebo koreň problémov, nie ste schopní nájsť zákonitosti vývoja vecí a už vôbec nie dodržiavať princípy, ktoré by ste mali mať pri konaní vecí – tomu sa hovorí byť slabomyseľný. Ako dlho vám všetkým trvá, kým pochopíte princípy vecí, ktoré sa týkajú vašich povinností? Existujú ľudia, ktorí sa niekoľko rokov venujú práci s textom, ale aj teraz sú články a scenáre, ktoré píšu, stále len prázdnymi slovami, stále nedokážu pochopiť princípy a nevedia, čo je realita, ani ako povedať niečo skutočné. To znamená mať príliš slabú kvalitu a príliš nízku inteligenciu. Nebolo by s vašou inteligenciou až príliš ľahké zvoliť si za vodcu slabomyseľného človeka? A nielenže by ste si ho zvolili, ale aj by ste sa na neho upäli. Keď by mal byť prepustený, nechcel by si, aby sa to stalo. O dva roky neskôr, keď by si ho prekukol a pochopil, vtedy by si dokázal rozlíšiť, že je to falošný vodca. No vtedy, bez ohľadu na to, čo ti bolo povedané, by si nedovolil, aby bol prepustený. Nie si ešte slabomyseľnejší ako on? Prečo hovorím, že niektorí vodcovia a pracovníci majú nedostatočnú inteligenciu? Je to preto, lebo vedia vykonávať len tú najjednoduchšiu prácu. Pokiaľ ide o trochu zložitejšiu prácu, nevedia, ako ju vykonávať, keď narazia na malú ťažkosť, nevedia, ako ju zvládnuť, a keď dostanú ďalšiu prácu, nevedia, čo si s ňou počať. Nejde o problém s ich inteligenciou? Nevyberáte takých vodcov? A obdivne sa pred nimi klaniate: „Veria v Boha bez toho, aby si hľadali životného partnera, a Bohu sa vydávajú už viac ako dvadsať rokov. Majú odhodlanie trpieť a svoju prácu berú naozaj vážne.“ „Rozumejú však princípom vo svojej práci?“ „Ak nie oni, tak kto?“ A pri kontrole sa ukáže, že ich práca je totálny chaos – nie sú schopní konať vykonať žiadnu prácu. Povedia sa im princípy ich práce, ale nikdy nevedia, ako ju vykonávať. Stále sa len pýtajú a nevedia, čo robiť, pokiaľ sa im to nepovie priamo. Povedať im princípy je to isté, ako nepovedať nič; aj keď sú princípy vymenované jeden po druhom, stále nebudú vedieť, ako prácu vykonať. Existujú takíto vodcovia? Je jedno, ako sa im princípy povedia, nerozumejú im a nedokážu prácu vykonať. Hovorte s nimi v duchovnom spoločenstve alebo ich poučujte o tých istých slovách alebo veciach niekoľkokrát a aj tak nepochopia a problém zostane potom úplne nevyriešený – stále sa budú pýtať, čo robiť, a nebude dobré, ak sa vynechá jediná veta. Nie sú slabomyseľní? Nie sú títo slabomyseľní vodcovia zvolení vami? (Sú.) To nemôžete poprieť, však? Takíto vodcovia v každom prípade existujú.

Rôzne prejavy falošných vodcov, o ktorých sme dnes hovorili v duchovnom spoločenstve, sa týkajú hlavne práce na riadení obiet. Prostredníctvom nášho odhalenia rôznych prejavov falošných vodcov by ľudia mali vedieť, že riadenie obiet je dôležitá práca pre vodcov a pracovníkov a že by ju nemali prehliadať. Hoci sa táto práca so všeobecnými záležitosťami líši od inej práce, súvisí s normálnym fungovaním ostatnej práce Božieho domu. Takže riadenie obiet je veľmi dôležitá a kľúčová práca. V čom je dôležitá? Veci strážené pri práci na riadení obiet patria Bohu – aby som to povedal trochu nevhodne, tieto veci sú Boží osobný majetok, takže vodcovia a pracovníci by mali o to viac k tejto práci pristupovať z celého srdca, svedomite a usilovne. Ak sa na túto prácu pozrieme z hľadiska jej povahy, nemyslím si, že je prehnané zaradiť ju medzi administratívnu prácu. Dôvod, prečo ju zaraďujeme do kategórie administratívnej práce, je ten, že vykonávanie tejto práce súvisí s postojmi ľudí k Bohu a k Jeho majetku. Preto je potrebné, aby ľudia mali pri vykonávaní tejto práce správny postoj a pochopili správne princípy. Do kategórie administratívnej práce ju zaraďujeme preto, aby vodcovia a pracovníci pochopili, že je veľmi dôležité ju vykonávať a že je veľmi vážnou úlohou a veľmi ťažkým bremenom. Je to preto, aby pochopili, že by k nej nemali pristupovať ako k bežnej práci so všeobecnými záležitosťami – že musia presne a hlboko poznať jej dôležitosť a potom k nej pristupovať z celého srdca, svedomite a usilovne. Ľudia môžu byť voči iným ľuďom nepozorní – nie je veľkým problémom, ani keď sa vyskytnú chyby. Nalieham však na ľudí, aby neboli popletení, aby neboli povrchní a aby v tom, ako zaobchádzajú s Bohom, nezostali len pri slovách a nekonali. Dobre konať prácu na riadení obiet je pre vodcov a pracovníkov dôležitým poverením od Boha.

8. mája 2021