Na poslednom zhromaždení sme mali duchovné spoločenstvo o deviatom bode zodpovedností vodcov a pracovníkov: „Presne oznamovať, vydávať a vykonávať rôzne pracovné opatrenia Božieho domu v súlade s jeho požiadavkami, poskytovať vedenie, dohľad a naliehanie a kontrolovať a sledovať stav ich vykonávania“ Mali sme duchovné spoločenstvo o zodpovednostiach, ktoré musia vodcovia a pracovníci plniť, a o práci, ktorú musia vykonávať, a tiež sme rozobrali niekoľko príkladov správania falošných vodcov. Hoci sme nepreberali podrobnosti toho, ako majú vodcovia a pracovníci uskutočňovať jednotlivé pracovné usporiadania, mali sme duchovné spoločenstvo o konkrétnych princípoch ich uskutočňovania, ako aj o tom, čo musia vodcovia a pracovníci robiť. Získali ste prostredníctvom nášho duchovného spoločenstva o deviatom bode konkrétnejšiu a presnejšiu definíciu práce, ktorú majú vodcovia a pracovníci vykonávať? Je vám teraz jasné, akú prácu musia vodcovia a pracovníci vykonávať? Ich hlavnou úlohou je uskutočňovať prácu podľa Božích požiadaviek a pracovných usporiadaní Jeho domu. V podstate je to všetko. Teraz v tom máme všetci jasno. O tom, akú prácu musí vodca alebo pracovník v Božom dome vykonávať a aké sú jeho zodpovednosti, by sa malo v deviatom bode hovoriť celkom konkrétne. Je to v podstate komplexné. Rozsah ich zodpovedností je vymedzený a jasne je uvedená aj práca, ktorú by mali vykonávať, ako aj to, ako by ju mali vykonávať. Ak niekto stále nevie, ako vykonávať konkrétnu prácu, keď to už bolo jasne povedané, je to problém jeho slabej kvality. Je to ten typ falošného vodcu, ktorý nedokáže vykonávať prácu. Existuje ďalší typ falošného vodcu, ktorý zariaďuje prácu len podľa svojich vlastných predstáv a domnienok a používa ľudí svojvoľne, čo vedie k tomu, že veľa kuchárov presolí polievku. Práca nielenže nie je dobre vykonaná – urobia v nej úplný neporiadok a zanechajú ju v slepej uličke. Falošní vodcovia nikdy nebudú uskutočňovať pracovné usporiadania, nieto ešte vykonávať skutočnú prácu. Robia len prácu, ktorá sa im páči, zameriavajú sa len na prácu vo všeobecných záležitostiach; keď pracujú, vedia len vydávať príkazy a vykrikovať prázdne heslá a učenia. Nikdy nekontrolujú priebeh práce ani sa nestarajú o to, či je efektívna. Toto je jeden typ falošného vodcu. Stručne povedané, či už niekto ako vodca nedokáže vykonávať skutočnú prácu alebo ju nevykonáva – bez ohľadu na okolnosti –, ak nedokáže plniť zodpovednosti vodcov a pracovníkov alebo vykonávať prácu z Božieho poverenia a ak nedokáže uskutočniť rôzne práce, ktoré stanovil Boží dom, potom je falošným vodcom.

Teraz, prostredníctvom nášho duchovného spoločenstva o deviatich zodpovednostiach vodcov a pracovníkov a nášho odhalenia rôznych spôsobov, akými sa prejavujú falošní vodcovia, získali ste nejaké základné poznanie a porozumenie o tom, ako plniť zodpovednosti vodcov a pracovníkov? (Áno.) Považujete teda prácu Božieho domu za ľahkú? Sú požiadavky na človeka vysoké? Sú prehnané? (Nie sú vysoké; všetko sú to požiadavky, ktoré dokážeme splniť.) Sú nejakí vodcovia a pracovníci, ktorí hovoria: „Je príliš veľa bodov a typov práce, ktoré od nás Boží dom vyžaduje vykonávať. Čím vyššie postavený vodca, tým väčší je rozsah jeho práce a za tým viac pracovných bodov je zodpovedný. Robiť tú prácu dobre a dohliadať na jej uskutočnenie podľa požiadaviek Zhora – veď by sme zomreli od vyčerpania, nie?“ Zosypal sa niekto od vyčerpania, pretože dobre vykonal všetku konkrétnu prácu a uskutočnil každú pracovný bod tak, ako mal? (Nie.) Ochorel niekto od vyčerpania? Je niekto tak zaneprázdnený, že nemá čas jesť ani spať? (Nie.) Niektorí môžu povedať: „Ako to, že nie? Niektorí ľudia sa pri vykonávaní cirkevnej práce naozaj vyčerpajú, pretože dlho nemôžu pravidelne jesť alebo mať pravidelný režim práce a prestávok s rovnováhou medzi prácou a odpočinkom. Nakoniec ochorejú z vyčerpania.“ Počuli ste o takejto situácii? (Nie.) Stalo sa, že by sa niekto po vypočutí deviateho bodu a po tom, čo videl konkrétny obsah rôznych pracovných bodov v Božom dome, ako aj jeho požadované štandardy pre vodcov a pracovníkov pri vykonávaní tejto konkrétnej práce, zľakol a dostal strach? Cítia: „Nie je ľahké byť vodcom alebo pracovníkom. Kto by mohol dobre vykonávať túto prácu bez zdravého tela, dobrej kvality, veľkorysého srdca a nadľudskej energie a sily?“ Mal niekto takúto myšlienku? Je opodstatnená? (Nie.) Prečo je neopodstatnená? Po prvé, pri vykonávaní práce Božieho domu, bez ohľadu na ich hodnosť a na to, či je ich zodpovednosť komplexná alebo pokrýva len jeden pracovný bod, musia vodcovia a pracovníci prinajmenšom dobre vykonávať svoju hlavnú prácu a popritom nanajvýš jeden alebo dva ďalšie pracovné body. Aj keď sú poverení komplexnou prácou, neznamená to, že majú poskytovať komplexnú kontrolu plnenia alebo sledovanie pokroku. Musia sa zamerať na prevzatie zodpovednosti za najdôležitejšiu prácu alebo sa súčasne venovať slabým miestam v určitých pracovných bodoch. Niektorí ľudia môžu byť plní energie, mať silný zmysel pre zodpovednosť a dobrú kvalitu a sú schopní vykonávať širokú škálu mnohostrannej práce, ale ich hlavná práca pozostáva predovšetkým len z jedného alebo dvoch bodov. Na ostatnú prácu sa musia len pýtať, zisťovať o nej informácie a snažiť sa jej porozumieť a riešiť len tie problémy, ktoré objavia. To je jedna stránka veci. Ďalšou stránkou je, že aj keď súbežne riešia niekoľko pracovných položiek, stačí sa spoliehať na hlavných nadriadených, že budú vykonávať tieto pracovné položky. Ich úlohou je len dohliadať na rôzne pracovné body, kontrolovať ich a usmerňovať; hlavná práca, ktorú majú vykonávať oni sami, je stále len jeden pracovný bod. A vyčerpal by sa človek pri vykonávaní jedného pracovného bodu? (Nie.) Ak je kvalita človeka dostatočná a jeho myseľ flexibilná, rozumne si usporiada prácu, pokiaľ ide o rozdelenie času a efektívnosť. Nebude v tom mať chaos a neskončí v slepej uličke. Nebude vyzerať tak zaneprázdnený – bude robiť prácu podľa stanoveného postupu –, ale práca nebude neefektívna a prinesie dobré výsledky. To je niekto s kvalitou, kto vie, ako rozumne prideliť ľudí a čas. Ľudia bez kvality alebo so slabou kvalitou narobia neporiadok v akejkoľvek práci, ktorú vykonávajú. Každý deň sú dosť zaneprázdnení, ale sami nedokážu s istotou povedať, prečosú zaneprázdnení. Nemajú žiadny harmonogram, žiadny pojem o čase; vstávajú dosť skoro a chodia spať dosť neskoro; nemôžu jesť v pravidelnom čase – ale pokiaľ ide o efektivitu práce, neodvádzajú vôbec žiadnu skutočnú prácu. Nie je to prípad príliš nízkej kvality? (Je.) Zdá sa, že tento typ človeka každý deň bez odpočinku pobehuje hore-dole, ale nedokáže sa dostať k podstate práce ani nedokáže rozlíšiť, čo je naliehavé a čo môže počkať, a je neefektívny pri riešení problémov. To spomaľuje prácu. Títo ľudia sú vnútorne takí úzkostliví, až sa im tvoria afty v ústach. Ani v týchto prípadoch sa však nezosypú od vyčerpania. Ľudia so slabou kvalitou možno pracujú viac ako osem hodín denne, no efektivita ich práce je oveľa nižšia ako u ľudí s dobrou kvalitou. Takže musia byť zaneprázdnení, však? Mali by byť – nedokážu dosahovať výsledky, ani keď sú zaneprázdnení; ak by neboli zaneprázdnení, práca by bola paralyzovaná. To je niekto s takou slabou kvalitou, že nie je spôsobilý tú prácu zvládnuť ani ju prevziať. Okrem toho, v práci Božieho domu je veľa bodov a požiadavky na ľudí a čas sú trochu prísne. U väčšiny ľudí, keď sú trochu zaneprázdnenejší, je to preto, aby sa usilovali o dokonalosť a dosiahli dobré výsledky, pretože práca Božieho domu je iná ako práca podnikov a tovární neveriaceho sveta: tie vyžadujú ekonomické výhody, zatiaľ čo my kladieme dôraz na výsledky práce. No keďže väčšina ľudí má slabú kvalitu, pri práci sú bez princípov a mimoriadne neefektívni, trvá im dlhšie, kým dosiahnu výsledky. Je teraz väčšina z vás bez negatívnych myšlienok o zodpovednostiach vodcov a pracovníkov? Jedna vec je istá: vodcovia a pracovníci sa nezosypú od vyčerpania, ak budú pracovať podľa požiadaviek Božieho domu. Okrem týchto vonkajších, objektívnych faktorov je tu ešte niečo, čím si môžete byť istí: ak má človek bremeno a určitú kvalitu – a neprehliadnite skutočnosť, že existuje dielo Ducha Svätého –, potom pri niektorých problémoch, ktoré si nedokáže predstaviť alebo predvídať, a pri niektorých záležitostiach, ktorými predtým neprešiel a nemá s nimi skúsenosti, Duch Svätý mu bude neustále dávať pripomienky, bude ho osvecovať a kedykoľvek mu pomáhať. Práca cirkvi sa pri svojom vykonávaní nespolieha úplne na ľudskú silu, energiu a bremená – časť z nej sa musí spoliehať na dielo a vedenie Ducha Svätého, ako to väčšina ľudí zažila. Takže nech sa na to človek pozerá akokoľvek, plnenie si zodpovedností je niečo, čo by mal vodca alebo pracovník dosiahnuť. Nie je to nič navyše, čo by sa od nich vyžadovalo. Keď neverci pracujú vo svete, konajú na základe svojej osobnej kvality. Vykonávanie povinnosti v Božom dome je iné: človek ju nevykonáva len na základe svojej kvality – musí sa spoliehať aj na svoje chápanie pravdy-princípov, ak má dosiahnuť výsledky. Niekedy si ľudia musia tiež navzájom pomáhať a harmonicky spolupracovať, ak majú dobre konať svoju povinnosť. Niektorí sa môžu pýtať: „Vyžaduje si práca v Božom dome, aby sme sa oddali svojej úlohe a snažili sa robiť všetko, čo je v našich silách, až do smrti? ‚Priadky morušové na jar pradú, až kým nezomrú‘ – musíme dosiahnuť toto? Bude s nami Boží dom hotový, až keď budeme umierať od vyčerpania?“ Vyžaduje Boh od človeka práve toto? (Nie.) Naše duchovné spoločenstvo o požiadavkách na zodpovednosti vodcov a pracovníkov má len za cieľ dať ľuďom jasnú predstavu a porozumenie o tom, ako spolupracovať s Božím dielom podľa pravdy-princípov a pracovných metód, ktoré On vyžaduje, aby Jeho dielo mohlo napredovať usporiadaným a efektívnym spôsobom a aby Jeho slová a dielo mohli dosiahnuť lepšie výsledky v Jeho vyvolenom národe. Jedným aspektom je rozvíjanie a šírenie diela; druhým je dosiahnutie toho, aby Božie slová a dielo mali na tých, ktorí Ho nasledujú, taký účinok, aký majú mať. Toto sú zodpovednosti vodcov a pracovníkov a to, čo majú vo svojej práci dosiahnuť.

Desiaty bod: Správne opatrovať a rozumne prideľovať rôzne hmotné veci Božieho domu (knihy, rôzne vybavenie, obilie atď.), vykonávať pravidelné kontroly, údržbu a opravy, aby sa minimalizovalo poškodenie a plytvanie, a zároveň zabrániť, aby sa ich zmocnili zlí ľudia

Dnes budeme pokračovať v duchovnom spoločenstve o desiatom bode zodpovedností vodcov a pracovníkov: „Správne chrániť a rozumne prideľovať rôzne hmotné veci Božieho domu (knihy, rôzne vybavenie, obilie atď.), a vykonávať pravidelné kontroly, údržbu a opravy, aby sa minimalizovalo poškodenie a plytvanie, a zároveň zabrániť, aby sa ich zmocnili zlí ľudia.“ Deviaty bod je pomerne komplexná požiadavka na vodcov a pracovníkov. Desiaty bod je ďalšia veľká časť práce, ktorá predstavuje ďalšiu konkrétnu požiadavku na zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Táto časť práce zahŕňa veci, ktoré patria Božiemu domu, z ktorých niektoré sú zakúpené na uspokojenie životných potrieb ľudí, ktorí konajú svoje povinnosti na plný úväzok, a iné sú vybavenie, materiály a tak ďalej, ktoré sa kupujú pre prácu na šírení evanjelia. Sú tu aj niektoré knihy Božích slov a podobné veci, ktoré sa týkajú vstupu bratov a sestier do života a ktoré by mal Boží dom uchovávať. Sú to veci, ktoré sa týkajú viery ľudí v Boha. Celkovo tri kategórie: veci potrebné pre život, veci potrebné pre prácu a veci potrebné pre vieru v Boha. Či už tieto veci kúpi Boží dom, alebo ich ponúknu bratia a sestry, len čo sa dostanú do vlastníctva Božieho domu, začnú súvisieť s otázkou riadenia a prideľovania hmotných vecí vodcami a pracovníkmi. Hoci sa táto práca zvonku nezdá byť v porovnaní so životom cirkvi, s administratívnou prácou alebo odbornou prácou taká dôležitá a nemusí byť práve na programe dňa, stále je to dôležitá práca, ktorú musia vodcovia a pracovníci vykonávať. Rôzne veci Božieho domu sa týkajú práce, života, štúdia a všetkých podobných záležitostí celého personálu konajúceho povinnosti, takže ich ochrana a rozumné prideľovanie sú veľmi dôležité a nesmú sa prehliadať.

Správne opatrovanie

Pre vodcov a pracovníkov, okrem toho, že majú dobre konať administratívnu prácu cirkvi a starať sa o dobrý život cirkvi, je ešte dôležitejšie, aby dobre konali prácu na šírení evanjelia, ako aj s ňou spojené rôzne práce. Okrem toho by sa mali primerane spravovať aj rôzne hmotné veci Božieho domu. Tieto veci treba dobre chrániť; nedopustite, aby splesniveli alebo ich napadli škodce, a nedopustite, aby si ich ľudia privlastnili ako svoj súkromný majetok. Boží dom má tiež konkrétne požiadavky a kroky, ako majú vodcovia a pracovníci túto prácu dobre konať. Najprv by mali skontrolovať, či je personál, ktorý spravuje tieto veci, vhodný, či sú to zodpovední ľudia, či vedia, ako ich spravovať a či dokážu usilovne plniť svoju zodpovednosť – či budú tieto veci v ich rukách v bezpečí. Napríklad pri uskladňovaní obilia, je miesto, kde sa uchováva počas obdobia dažďov – keď je vlhké počasie a veľa prší – vlhké? Kontrolujú to ľudia, ktorí to spravujú, včas? Ak obilie navlhne, vynesú ho von, aby sa vysušilo? Spravujú tieto veci tak svedomito, akoby boli ich vlastné? Majú takú ľudskú prirodzenosť? Majú takú vernosť? Najprv majú vykonať audit ľudí, ktorí tieto veci spravujú, aby zistili, aká je ich ľudská prirodzenosť a či majú svedomie a sú cnostní. Ak sa zdá, že človek má dobrú ľudskú prirodzenosť a je dobrosrdečný, a väčšina ostatných o ňom hovorí v dobrom, ale ty nevieš, či je vhodný na spravovanie vecí Božieho domu, čo vtedy treba urobiť? Musíš veci sledovať, kontrolovať a dohliadať na ne. Po nejakom čase sa musíš na veci opýtať, aby si zistil, či si správca plní svoju zodpovednosť. Napríklad pri obilí je najväčším problémom vlhkosť. Správca by mal kontrolovať, či je sýpka vlhká a či sa v obilí pravdepodobne nevyskytnú škodce, a mal by nájsť niekoho, kto sa v týchto veciach vyzná, aby sa s ním poradil a porozumel postupom, ktoré môžu zaručiť, že obilie nenavlhne a nesplesnivie a že ho nenapadnú škodce. Po uskladnení obilia by mal často kontrolovať sýpku alebo otvárať okná, aby sa vetralo. To by bolo skutočné plnenie si svojej zodpovednosti. Ak správca robí tieto veci z vlastnej iniciatívy bez toho, aby ho bolo treba nabádať alebo mu to pripomínať, potom je spoľahlivý, čo je upokojujúce. A čo ľudia, ktorí chránia rôzne druhy vybavenia – sú na túto prácu vhodní? Ešte neviete; musíte ich tiež skontrolovať. Ako sa chráni väčšina vybavenia – elektronika, nábytok, zariadenia a tak ďalej –, ak sa bežne nepoužíva? Stará sa o oň správca a udržiava ho? Vykonáva pravidelné kontroly elektroniky, zapína ju a spúšťa? Pýtaním sa môžete dozvedieť, že správca týchto vecí to robí pravidelne. Tie veci tam možno len tak nečinne ležia, ale nie je na nich prach, čo znamená, že sa o ne niekto často chodí starať – uvidíte, že ich správca je v poriadku, že si plní svoju zodpovednosť. Potom si môžete byť istí. Sú tu aj knihy Božích slov. Každá z nich sa ťažko zháňa a okrem toho sú knihy Božích slov pre každého veriaceho v Boha dôležitejšie ako čokoľvek iné – dôležitejšie ako obilie, elektronika alebo akákoľvek iná podobná vec. Preto by ste pri týchto veciach mali o to viac nájsť správnu osobu, ktorá ich bude spravovať, a správne miesto na ich uskladnenie. Potrebné je aj správne vetranie, dohľad a kontrola – nemôžno dovoliť, aby knihy navlhli alebo zmokli, alebo aby ich ohlodali myši. Na všetky tieto veci treba dohliadať. Sú teda ľudia, ktorí spravujú takéto veci, vhodní na túto prácu? Aj toto musíte často kontrolovať. Ak sú správcovia leniví, nedbalí a neopatrní, niektoré veci sa poškodia, ak nie vlhkosťou a plesňou, tak škodcami. To všetko sú straty spôsobené nedostatočným monitorovaním a kontrolou zo strany vodcov a pracovníkov. Ak sa správcovia o tieto veci riadne starajú, táto zodpovednosť vodcov a pracovníkov je splnená. Či už sú tieto veci veľké alebo malé a či sa často používajú alebo nie, pokiaľ patria do kategórie vecí, ktoré patria Božiemu domu, malo by sa zariadiť, aby ich niekto spravoval. Vec by mala byť v bezpečí, bez ohľadu na jej druh a miesto uskladnenia, a malo by sa zabezpečiť, aby sa s ňou nič nestalo. To znamená byť verný a zodpovedný. Ak sa zistí, že osoba, ktorá veci spravuje, je nevhodná, čo treba urobiť? Jej pridelenie povinnosti sa musí okamžite upraviť a musí sa nájsť niekto, kto ju nahradí. Niektorí ľudia sú napríklad leniví povaľači, radi jedia, ale neradi pracujú a nepreberajú žiadnu zodpovednosť. K veciam cirkvi sa správajú nedbalo, akoby boli verejným majetkom, a myslia si, že je to v poriadku, pokiaľ sa nestratia. Či sú tie veci plesnivé alebo napadnuté škodcami, alebo či sa niektoré poškodili, to ich nezaujíma a nepýtajú sa na to. Kedykoľvek sa ich opýtaš, povedia, že to boli skontrolovať a všetko je v poriadku. V skutočnosti to už dlho neboli skontrolovať. Potom príde deň, keď niekto zrazu zistí, že obilie splesnivelo a káble v niektorých zariadeniach ohlodali myši, a dokonca aj knihy Božích slov tak navlhli, že písmo v nich je rozmazané a nečitateľné. Zistiť tieto veci až vtedy – nie je to príliš neskoro? (Áno, škoda už vznikla.) To je výsledok nesprávneho riadenia. Nie je teda osoba, ktorá to spravuje, nevhodná? Nemá zlú ľudskú prirodzenosť a nie je nemorálna? (Je.) Neverci by takého človeka nazvali nemorálnym; čo povieme my? Že ľudská prirodzenosť tohto človeka je zlá, že nie je verný. Nedokáže si splniť ani tú trochu zodpovednosti; nedokáže urobiť ani to, čo by mohol urobiť niekto, kto si dá len trochu námahy, kto má len trochu svedomia a ľudskej prirodzenosti. Je to ešte veriaci v Boha? Dokonca aj neverci zastávajú názor: „Snaž sa verne zaobchádzať so všetkým, čo ti zverili iní ľudia“ –tento človek nespĺňa ani minimálny morálny štandard nevercov, takže je zjavne nevhodný na to, aby slúžil ako člen personálu pre správu vecí. S nevhodnými ľuďmi sa treba okamžite vysporiadať a musí sa nájsť vhodná náhrada. Ak nedôveruješ svojmu personálu pre správu vecí a nemáš čas sám veci kontrolovať alebo ich v dôsledku okolností nemôžeš sledovať a preverovať, čo robiť v takom prípade? Môžete nechať osobu, ktorá veci spravuje, napísať záruky, v ktorých sa uvádza, že ak dôjde k poškodeniu vecí, ktoré spravuje, zaplatí za to, alebo že bude ochotná prijať akýkoľvek trest od Božieho domu. Musí sa to riešiť podľa administratívneho systému. Ak vodca alebo pracovník dokáže konať svoju prácu na tejto úrovni, bude si plniť svoju zodpovednosť.

Akákoľvek hmotná vec Božieho domu, či už je veľká alebo malá, drahá alebo lacná, či je ti na úžitok alebo nie, ak ju máš spravovať, potom je to tvoja zodpovednosť. Táto práca spadá do rozsahu zodpovednosti vodcov a pracovníkov, takže by si mal nájsť správnu osobu a správne miesto, aby bola primerane chránená. Nedovoľ, aby sa veci Božieho domu poškodili. Napríklad pri ochrane kníh Božích slov, keď pre ne vodca alebo pracovník zariadi vhodný personál, mal by sa na to z času na čas stále pýtať: „V poslednom čase sa vydalo veľa kníh, ale nebuď neopatrný, aj keď ich zostalo menej. Pri uchovávaní kníh je hlavné nedovoliť, aby navlhli, aby ich poškodilo slnko alebo aby sa poškodili tlakom a zdeformovali.“Musí sa na to z času na čas pýtať a informovať sa o tom. Ak prišli nové knihy, musí sa opýtať, ako dobre sú chránené; či sa všetky zmestia na pôvodné miesto, a ak nie, či sa pre ne našlo iné miesto a aké to miesto je, či je bezpečné a suché; či sú knihy dobre uskladnené; a ak existujú obavy z myší, či nie je potrebné chovať mačku. Všetky takéto veci musia robiť vodcovia a pracovníci a je ich zodpovednosťou ich plniť. Táto práca sa môže zdať trochu bezvýznamná, ale aj to je jedna z úloh, ktoré by mali vodcovia a pracovníci pravidelne vykonávať. Nepodceňujte ju – treba ju brať vážne. Tie veci môžu byť verejným majetkom a nepatria žiadnemu jednotlivcovi, ale musia byť dobre chránené; bez ohľadu na to, či ti budú v budúcnosti na úžitok, a bez ohľadu na to, či ich máš používať ty, ich dobrá ochrana je tvoja zodpovednosť, je to tvoja úloha a nemal by si hľadať žiadny dôvod ani výhovorku, aby si sa jej zbavil a nevšímal si ju. Pokiaľ je niečo tvojou zodpovednosťou, je to niečo, čo by si mal spravovať, práca, ktorú by si mal konať. Pri všetkom by si sa mal pýtať a snažiť sa veciam porozumieť alebo sa na tom osobne podieľať. Ak máte čas ísť sa na miesto pozrieť osobne, bolo by to, samozrejme, lepšie. Ale ak to okolnosti a podmienky nedovoľujú, alebo ak ste príliš zaneprázdnení prácou, mali by ste sa na to aj tak včas pýtať, aby ste zabránili akémukoľvek poškodeniu alebo plytvaniu vecami Božieho domu. Ak to urobíte, znamená to, že ste si splnili zodpovednosť vodcov a pracovníkov.

Rozumné prideľovanie

Pri hmotných veciach Božieho domu existuje okrem ich opatrovania ďalšia dôležitá práca: ich rozumné prideľovanie. Všetky tieto veci sú určené na to, aby ich ľudia používali – všetko sú to užitočné veci –, takže hlavným cieľom ich opatrovania je, aby sa mohli rozumne používať. Predtým, ako sa tieto veci začnú rozumne používať, je úlohou vodcov a pracovníkov, aby ich rozumne pridelili. Čo je rozumné prideľovanie? Pokiaľ ide o to, komu by sa tieto veci mali dať na používanie, Boží dom má princípy a predpisy. Hlavným účelom týchto vecí, či už ich ponúkli bratia a sestry, alebo ich kúpil Boží dom, nie je ich hromadenie na pomoc alebo ako almužna na charitatívnu prácu; namiesto toho sú určené na použitie pre všetkých bratov a sestry, ktorí konajú svoje povinnosti na plný úväzok. Takže to, ako sa majú prideľovať – aké sú princípy ich prideľovania –, je ďalšou zodpovednosťou, ktorú by mali vodcovia a pracovníci plniť pri spravovaní rôznych hmotných vecí Božieho domu. Spomenuli sme tu rozumné prideľovanie; v tomto prípade je „rozumné“ princípom, ktorý vyžaduje Boží dom.

I. Rozumné prideľovanie kníh Božích slov

Začneme s knihami Božích slov. Vždy keď sa vydávajú nové knihy, má Boží dom požiadavky a pravidlá, pokiaľ ide o princípy, komu by sa tieto knihy mali vydať. V cirkvi sú ľudia, ktorí čítajú Božie slová, a ľudia, ktorí ich nečítajú, sú tam ľudia, ktorí milujú pravdu, a ľudia, ktorí ju nemilujú, a sú tam ľudia, ktorí si konajú povinnosti, a ľudia, ktorí si ich nekonajú – medzi týmito typmi ľudí by sa malo rozlišovať. Existujú aj niektoré špeciálne knihy z kategórie učebníc – gramatiky, slovníky a iné podobné pomocné knihy. Všetky tieto knihy by sa mali rozdávať v prísnom súlade s princípmi. Musia sa dať tým, ktorí ich potrebujú, a nie tým, ktorí ich nepotrebujú. A potom sú tu niektoré pomocné knihy vytlačené v relatívne malom množstve – ak sa tieto vydajú jednotlivcovi, čo sa od neho vyžaduje? Môžeš ich čítať, ale nepoškodzuj ich; nenechávaj ich len tak pohodené ani z nich bez rozmyslu nevytrhávaj strany. A keď ich dočítaš, mali by sa vrátiť na pôvodné miesto. Pokiaľ ide o knihy o viere v Boha, vodcovia a pracovníci by ich mali rozdávať v prísnom súlade s pracovnými opatreniami Božieho domu a mali by tiež viesť Boží vyvolený národ k tomu, aby pochopil princípy a konal podľa nich.

II. Rozumné prideľovanie rôznych druhov vybavenia

Nasleduje vysvetlenie, ako prideľovať rôzne druhy vybavenia. Ide o pomerne dôležitú úlohu. Prideľovanie rôznych druhov vybavenia je o niečo prísnejšie. Toto vybavenie zahŕňa elektroniku, ako aj nástroje potrebné pre rôzne profesie. Keď ich vodcovia a pracovníci rozdávajú, mali by na to tiež existovať princípy. Tí, ktorým sa vydávajú, musia byť ľudia schopní zručne obsluhovať toto vybavenie a správne a rozumne ho používať. Ak je niekto začiatočník alebo jednoducho nevie, ako danú vec používať, nesmie sa mu vydať. To platí najmä pre kvalitnú, špičkovú elektroniku, ako sú profesionálne fotoaparáty a drahšie počítače, ako aj nahrávacie zariadenia, fotografické prístroje alebo vybavenie potrebné na postprodukciu videa – tým skôr sa tieto zariadenia nesmú prideľovať takémuto človeku, aby sa predišlo poškodeniu. Vodcovia a pracovníci majú zabezpečiť, aby tí, ktorí toto vybavenie používajú, boli po prvé schopní vážiť si tieto prístroje a po druhé, aby ich vedeli správne používať a udržiavať. Napríklad niektoré stroje musia podľa predpisov po dvoch hodinách používania odpočívať desať minút, aby sa ochladili. Ak sa neochladia, poškodia sa a ich živnosť sa skráti. Ľudia, ktorí si takýto prístroj vážia, ho budú používať v prísnom súlade s pokynmi na jeho údržbu; budú ich dodržiavať sami od seba, bez toho, aby si im to hovoril, a ak ich na to upozorníš, budú ešte prísnejší a presnejší. Takíto ľudia sú vhodní na používanie strojov; hodia sa na používanie špičkových vecí, pretože si vedia vážiť prístroje a berú vážne pokyny na ich údržbu a opravu. Takíto ľudia, ktorí si dokážu vážiť prístroje a normálne ich používať, sú najvhodnejší na prideľovanie a rozdávanie vysokokvalitných prístrojov. Vodcovia a pracovníci by v tomto ohľade mali vykonať riadne preverenie. Ak je k dispozícii špičkový počítač a vydá sa na používanie každému, kto oň požiada s odôvodnením, že ho potrebuje, je tento princíp správny? (Nie.) Čo na ňom nie je správne? Vodcovia a pracovníci by pri rozdávaní a prideľovaní týchto vecí mali vychádzať jednak z odbornej spôsobilosti osoby poverenej prácou; a jednak pritom musia vychádzať z toho, do akej miery si daná osoba váži prístroje, či má ľudskú prirodzenosť a či si prístroje pri používaní cení. Ak sa daná osoba nevie o prístroje starať, neovláda zručnosti danej profesie a chce sa s prístrojom len hrať zo zvedavosti, potom by sa jej malo používanie obmedziť a zakázať. Nie je vhodná na používanie a starostlivosť o vysokokvalitné prístroje. Tým, ktorí si plnia bežné povinnosti, stačí dať bežné prístroje. Tí, ktorí sa vyznajú v profesii, majú dobrú ľudskú prirodzenosť a vedia používať, udržiavať a vážiť si prístroje, môžu používať kvalitnejšie veci, pretože sú zbehlí v profesii a dokážu využiť vysokokvalitné prístroje. Ak dáš popletenému alebo hrubému človeku na používanie niečo vysokokvalitné, za pár dní stroj zničí. Ostatní ho nebudú schopní používať a nebude ľahké ho opraviť. To nielenže brzdí prácu cirkvi, ale aj mrhá hmotnými vecami Božieho domu. Čo z toho vyplýva? Že takíto ľudia nie sú hodní používať kvalitné prístroje. Kvalitné prístroje sa musia dať na používanie ľuďom s ľudskou prirodzenosťou, ktorí sa vyznajú vo svojej profesii. Tým, ktorí nie sú odborníkmi v profesii a ktorých ľudská prirodzenosť je slabá, stačí, ak používajú bežné veci. Je takéto prideľovanie vecí rozumné? (Je.)

S rôznymi hmotnými vecami zaobchádzajú rôzni ľudia rôznym spôsobom. Niektorí ľudia si kúpia špičkový počítač a ten vyzerá po dvoch rokoch používania stále ako nový; na obrazovke nikdy nevidno odtlačky prstov a klávesnica je vždy celkom čistá, bez jedinej smietky. Pracovná plocha je tiež pekná a uprataná a všetko, čo je v počítači uložené, je celkom usporiadané a prehľadné. Ak im niekto povie, že pre obrazovku je zlé, ak sa dlho používa, hneď sa opýtajú, ako ju najlepšie chrániť – a urobia to tak, ako je to najlepšie. Ak im niekto povie, že počítač potrebuje po dlhom používaní odpočívať, a že ak sa príliš zohreje, bude fungovať horšie a ovplyvní to životnosť stroja, tak keď si uvedomia, že počítač používajú viac ako dve hodiny, hneď prestanú, aby ho nechali vychladnúť. Ak sa ochladzuje pomaly, pretože je príliš horúce počasie, nastavia naň ventilátor, aby naň fúkal. So strojom zaobchádzajú s takou mimoriadnou starostlivosťou, akoby to bolo ich dieťa. Sú obzvlášť pozorní a opatrní, keď ho vkladajú do tašky, a keď ho kladú na stôl, musia jeho povrch vyčistiť a prístroj správne umiestniť. Nie je to ich silná stránka? (Áno.) Takíto ľudia si nielenže sami vážia prístroje – keď vidia, ako ich iní ničia a poškodzujú, ťažko to znášajú. Takíto ľudia sú vhodní na používanie kvalitných prístrojov. Niektorí ľudia s peniazmi si tiež kúpia špičkové počítače, no keď si ich prinesú domov, vôbec si ich nevážia. Nečistia ich bez ohľadu na to, aké sú zaprášené, a poriadne ich zašpinia. Iní používajú prístroj dva roky, no ten stále vyzerá ako nový; títo ľudia ho používajú dva mesiace a vyzerá, akoby sa používal desať rokov. Povedzte im, že prístroje potrebujú údržbu, a oni odvetia: „Aký zmysel má starať sa o tú vec? Stroje sú predsa na to, aby slúžili ľuďom. Ak sa pokazí, kúpte si nový!“ Výsledkom je, že prístroj sa pokazí za menej ako šesť mesiacov v dôsledku nesprávneho používania. Čo si myslíte o takýchto ľuďoch? Sú vhodní na používanie vysokokvalitných prístrojov? (Nie.) Bez ohľadu na to, aké pekné počítače si kúpia, ani im nenapadne vážiť si ich, ale pohadzujú ich a položia ich hocikde. Niektoré ich počítače sú poškriabané; niektoré sú poškodené vodou; niektoré spadnú na zem a rozbijú sa. Používajú ich dosť hrubo. V ľudskej prirodzenosti takýchto ľudí niečo chýba. Ste ochotní prideliť kvalitné prístroje na používanie takýmto ľuďom? (Nie.) Niektorí ľudia nosia okuliare a majú ich vždy čisto vyleštené, zatiaľ čo okuliare iných ľudí sú na povrchu zašpinené, pokryté odtlačkami prstov a podobne. Ako ich vôbec môžu takto používať? Tí, ktorí sa o svoje okuliare starajú, si dávajú obzvlášť záležať, keď ich odkladajú; rozhodne nedovolia, aby sa sklá okuliarov dotkli stola alebo akéhokoľvek predmetu, aby sa poškriabali alebo aby na nich vznikli nejaké odreniny. Okuliare sú zvlášť dôležité pre krátkozrakých ľudí – ako ich budeš používať, ak si poškriabeš sklá? Niektorí ľudia zaobchádzajú so svojimi okuliarmi hrubo a ich sklá sú po krátkom nosení ušpinené. Keď ich majú nasadené, nevidia nič jasne – lepšie by im bolo bez nich. Napriek tomu si myslia, že je v poriadku nosiť ich tak, ako sú, akoby na tom nezáležalo. Som z toho zmätený: nenosia okuliare preto, aby videli jasnejšie? Čo môžu vidieť jasne, keď majú sklá celé poškriabané? Nie sú to hrubí ľudia? Veru, hrubí! V ľudskej prirodzeností príliš hrubých ľudí niečo chýba – nevedia sa starať o veci, a už vôbec si ich nevedia vážiť.

Pokiaľ ide o dôležité vybavenie a nástroje Božieho domu, aká je zodpovednosť vodcov a pracovníkov? Pri prideľovaní tohto vybavenia ho treba dať vhodným ľuďom. Tí, ktorí používajú takéto dôležité, vysokokvalitné vybavenie, musia byť bezpodmienečne ľudia, ktorí si vedia vážiť veci. Budú si vybavenie vážiť, starať sa oň a udržiavať ho; keď ho budú mať, môžeš si byť istý, že ho nikdy úmyselne ani vlastným zavinením nezničia ani nepoškodia, pokiaľ to nebude chvíľkovou nepozornosťou alebo nedostatkom nejakých základných znalostí. Takíto ľudia môžu tieto veci používať; môže sa im prideliť vysokokvalitné, dobré vybavenie. Ľuďom, ktorí sú pri používaní vecí od prírody hrubí, stačí dať na používanie bežné veci. Opatrovníci vybavenia a nástrojov sú tiež zodpovední za vedenie záznamov o ich používaní: kto si čo vzal a ako dlho to používal alebo ktorá vec je určená na výhradné použitie pre niekoho, kto by mal v prípade poškodenia zaplatiť náhradu podľa jej hodnoty. Obe strany musia tieto opatrenia podpísať, aby boli pre všetkých spravodlivé a rozumné. O prístroje a vybavenie sa treba dobre starať, či už sa používajú krátkodobo alebo dlhodobo; používateľ sa ich musí naučiť správne používať, a ak sa pokazia, mali by sa okamžite opraviť. Čím dôkladnejšie sa táto práca vykoná, tým lepšie. Ak nastane situácia, že satanský režim zatýka ľudí, najhlavnejšou zodpovednosťou vodcov a pracovníkov je potom prideliť dôležité vybavenie a nástroje spoľahlivým, dôveryhodným ľuďom. Keď im ho odovzdajú, mali by danej osobe poradiť a povedať jej: „Toto sú veci z Božieho domu, aby si ich používal pri konaní svojej povinnosti. Nie sú na hranie. Mal by si ich rozumne používať a dobre sa o ne starať. Nepoškodzuj ich. Toto vybavenie a nástroje sú potrebné na vykonávanie povinnosti, takže ak sa poškodia, mala by sa zaplatiť náhrada podľa ich hodnoty. Ak sa práca oneskorí pre poškodené vybavenie, je to záležitosť vážnejšej povahy, čo znamená, že to vyrušuje a ničí prácu. Preto musíš vedieť, ako správne používať najrôznejšie druhy vybavenia a nástrojov pri konaní povinností – v žiadnom prípade nesmieš poškodzovať majetok Božieho domu. Zapamätaj si tieto princípy: rozumné používanie a pravidelná kontrola, oprava a údržba – ak sa niečo pokazí, okamžite to nahlás a požiadaj o opravu.“ Aby vodcovia a pracovníci dobre vykonávali túto prácu, musia jednak poznať princípy prideľovania a používania; a jednak by mali dať používateľom vedieť, ako vykonávať údržbu a starostlivosť, a ak by sa vyskytla porucha, ako vykonať opravy a podobne. Sú to základné vedomosti, ktoré by ľudia mali chápať a mať, pokiaľ ide o starostlivosť o najrôznejšie vybavenie a nástroje a ich používanie.

Vodcovia a pracovníci majú rozumne prideľovať rôzne vybavenie Božieho domu. Ak napríklad pracovník potrebuje počítač s relatívne komplexnými funkciami, mali by ste mu jeden prideliť. Ak povie, že jeden nestačí, musíš sa ho opýtať prečo a klásť otázky, aby si zistil, či hovorí pravdu. Neriaď sa len jeho žiadosťou a nedávaj mu toľko počítačov, koľko si pýta – ak povie, že jeden nestačí, dáš mu dva, a ak povie, že dva nestačia, dáš mu tri. Nerozdával by si potom počítače, akoby to boli hračky? Nebolo by to bezohľadné? Mal by si najprv prešetriť situáciu a rozhodnúť sa na základe princípov Božieho domu. V žiadnom prípade nesmieš svojvoľne schvaľovať všetky možné žiadosti, pre prípad, že by niektorí ľudia len bez rozmyslu podávali žiadosti pod zámienkou konania povinnosti. Okrem toho, niektorí ľudia, ktorí vykonávajú dôležitú prácu, môžu potrebovať kvalitnejšie počítače, no ich osobné počítače majú slabšiu konfiguráciu. Vodcovia a pracovníci to musia tiež okamžite preveriť a rozumne prideliť vybavenie. O poskytnutí počítačov by sa malo rozhodnúť na základe povahy práce danej osoby a požiadaviek na úroveň počítača. Ak je niekto len bežný vodca alebo pracovník, nevenuje sa počítačovej technike ani videotvorbe, počítače používa len na také veci, ako je pripojenie na internet, vyhľadávanie zdrojov a uskutočňovanie hovorov, a nemá vysoké nároky na parametre počítača, potom mu stačí používať bežný. Niektorí starší ľudia vedia robiť len jednoduché operácie, ako je písanie, prehliadanie internetu a uskutočňovanie hovorov, no keď sa stanú vodcom alebo pracovníkom, dostanú špičkové počítače. Je to rozumné? Nehľadajú špeciálne privilégiá? Neužívajú si výhody postavenia? (Áno.) Na čo sa má používať takéto špičkové, vysokokvalitné vybavenie? Má sa dať na používanie príslušným pracovníkom a odborníkom. Nemusí zodpovedať postaveniu danej osoby. Niektorí vodcovia a pracovníci sa mylne domnievajú, že by mali mať prednostné právo na používanie rôznych vecí Božieho domu. Existuje také pravidlo v Božom dome? Nie. Keď sa niektorí ľudia stanú vodcami a pracovníkmi, rýchlo dostanú vysokokvalitné počítače, mobilné telefóny a slúchadlá a sú vybavení všakovakým vysokokvalitným vybavením. Aký to má dôsledok? Robí sa to naozaj pre dosiahnutie dobrých výsledkov v práci? Netúžia títo ľudia po telesnom pôžitku? Na čo vlastne používaš špičkové počítače? Robíš niečo viac ako len organizovanie online zhromaždení a kázanie slov a učení? Vieš nahrávať videá alebo si schopný ich produkovať? Vieš udržiavať bezpečnosť siete alebo dokážeš vytvárať webové stránky? Vyznáš sa v týchto profesiách? Ak nie, na čo ti je špičkový počítač? Nie je to odporné konanie? (Je.) Ak máš vlastné peniaze, nikoho nezaujíma, koľko počítačov si za ne kúpiš, a nikto sa do toho nebude miešať, bez ohľadu na to, aké sú kvalitné. Teraz hovoríme o tom, ako treba rozumne prideľovať hmotné veci Božieho domu. Čo znamená „rozumne“? Keď vodcovia a pracovníci používajú toto špičkové vybavenie Božieho domu, počíta sa to ako „rozumné“ používanie? (Nie.) Nevyznajú sa v profesii ani nevedia nič robiť. Robí ich špičkový počítač špičkovými? Načo sa predvádzajú? Boží dom nemá žiadne pravidlo, ktoré by dávalo vodcom a pracovníkom prednostné právo na používanie a prideľovanie jeho hmotných vecí; nemajú toto osobitné privilégium a toto nie je rozumný princíp prideľovania vecí v Božom dome – nie je to vôbec rozumné. Niekto si tieto veci môže kúpiť sám, ak na to má prostriedky; ak ich nemá a potrebuje, aby mu ich pridelil Boží dom, potom mu stačí používať bežné. To je spravodlivé a rozumné. Tí, ktorí skutočne vedia používať toto špičkové vybavenie, sú odborní pracovníci zapojení do tejto práce, takže Boží dom by im mal toto vybavenie prideliť. Toto sú niektoré princípy, ktorým by mali vodcovia a pracovníci rozumieť a ktoré by mali chápať, pokiaľ ide o prideľovanie hmotných vecí Božieho domu. Znovu skontrolujte na základe týchto princípov, či tieto veci neboli niekde nerozumne pridelené. Ak áno, rýchlo to napravte. Keď sa niektorí ľudia stanú vodcami alebo pracovníkmi, vidia, že sa im v Božom dome nikto nepodlizuje, že im nikto nevydáva vysokokvalitné veci, že stále nosia svoje vlastné, staré oblečenie, že stále používajú svoj vlastný, celkom obyčajný malý počítač a že im Boží dom neposkytol lepší. Vyberú sa teda za finančným tímom a požiadajú o kúpu počítača. Je to rozumné? (Nie.) Povedia: „Ak mi ho nedáte, nebudem si konať povinnosť – nájdem si príležitosť, aby mi Boží dom kúpil kvalitnejší, novší a rýchlejší model!“ Sú veľmi drzí – trúfnu si na všetko. Keď sa títo ľudia stanú vodcami, správajú sa k Božiemu domu ako k vlastnému a myslia si: „Peniaze Božieho domu sú aj moje – miniem ich, ako sa mi zachce!“ To je niečo, čoho sú schopní antikristi.

III. Rozumné prideľovanie rôznych denných potrieb a potravín

Už sme hovorili o rozumnom prideľovaní rôznych hmotných vecí a vybavenia. Teraz budeme hovoriť o veciach pre každodenný život, ako sú napríklad obilie, zelenina a sušené potraviny, ako aj potrebné prísady na varenie, rôzne doplnkové potraviny a tak ďalej. Tieto veci sa majú nielen rozumne opatrovať, ale aj rozumne prideľovať. Ako sa teda tieto rôzne veci majú rozumne prideľovať? Boží dom má štandardy pre svoje jedlo a tí, ktorí tieto veci spravujú, by ich mali prideľovať rozumne a v prísnom súlade s týmito štandardmi. Nemajú dávať viac dobrého jedla tým, s ktorými majú blízky vzťah. Napríklad ak sa kúpi nejaká chutná, kvalitná ryža, alebo ak sa len občas kúpi nejaké ovocie alebo mäso a ty z toho vydáš viac tomu, s kým máš dobré vzťahy, alebo mu vydáš všetko kvalitné a ostatným pošleš to zlé, považuje sa to za rozumné prideľovanie? (Nie.) Ako sa tu má teda merať „rozumnosť“? Aký spôsob prideľovania možno považovať za rozumný? Rozumné je vyvážené prideľovanie podľa princípov a požadovaných štandardov, ktoré Boží dom stanovil pre potraviny, pričom sa vydá toľko, koľko sa má vydať. Ak máš pocit, že ste si s niekým blízki, môžeš mu dať svoju vlastnú porciu. Nebuď štedrý s vecami iných ľudí a nepoužívaj hmotné veci Božieho domu na prejavovanie štedrosti voči iným ľuďom; ak chceš byť štedrý, buď štedrý so svojimi vlastnými vecami. Štedrosť nie je v Božom dome princípom – princípom Božieho domu je rozumné prideľovanie. Rozdávanie potrieb denného života a rôznych potravín by sa malo diať v súlade s normami stanovenými Božím domom, nie bez rozmyslu. Prirodzene, vodcovia a pracovníci môžu dohliadať a sledovať, či ľudia zodpovední za distribúciu týchto vecí majú srdce na správnom mieste, či je ich distribúcia rozumná, či sa distribúcia deje v súlade s princípmi Božieho domu, ako to vníma väčšina ľudí, či majú nejaké sťažnosti a či bolo postarané o všetkých. Čo robiť, ak je niekedy vecí málo? Je v poriadku, aby si ich vodcovia a pracovníci nechali a zjedli ich sami? Niektorí môžu povedať: „Vodcovia a pracovníci majú najvyššie postavenie a prestíž a zvyčajne sú to oni, ktorí s nami najviac hovoria, z čoho im vysychá v ústach. Ak je k dispozícii nejaké dobré jedlo, nechajme ho im.“ Je v poriadku prideľovať veci takto? (Nie; veci by sa mali nechať tým, ktorí ich skutočne potrebujú.) Ak sú niektoré relatívne drahé zdravotné produkty nedostatkové, ako by sa mali prideľovať? Mali by sa prideliť tým, ktorí sa mnoho rokov vydávali Bohu a prispeli. Títo ľudia majú slabé zdravie pre svoj vek, no stále svedomito konajú svoje povinnosti a pre bratov a sestry boli veľkým prínosom. Títo ľudia si potrebujú trochu udržiavať a starať sa o svoje telo a je len správne, aby im bolo dovolené konzumovať a používať tieto zdravotné produkty. Nikto by sa nemal hádať o nedostatkové zásoby. Takto musia vodcovia a pracovníci prideľovať tieto veci. Je to rozumné? (Áno.) Mala by potom väčšina ľudí námietky voči takémuto prideľovaniu? Nájde sa niekto, kto povie: „Možno nie som až taký starý, ale mám veľa práce – pracujem viac ako osem hodín denne. Moja práca možno nie je taká efektívna a možno ju nerobím toľko rokov, ale ani moje zdravie nie je niekedy najlepšie. Prečo sa o mňa nikto nestará? Keď sú k dispozícii dobré veci, nikdy na mňa nepríde rad, ale keď treba pracovať, vždy si na mňa spomenú?“ Má sa takémuto človeku dať nejaká časť? Keďže mal tú drzosť o to požiadať, nechajte mu niečo – je to rozumné? Súhlasili by ste s tým? (Nie.) Keby som to bol Ja, súhlasil by som. Prečo sa tak trápiť pre také veci? Ľudia nežijú svoj život pre pôžitok; nežijú, aby jedli, pili a veselili sa. Prečo sa hádať o také veci? Ak sa o ne niekto naozaj chce hádať a jeho okolnosti sú do istej miery primerané, potom ho nechajte si tie veci trochu užiť. Dostane sa mu určitej osobitnej priazne, ale ty tým nič nestratíš; netreba sa tým tak znepokojovať. Predpokladajme teda, že by niekto povedal: „Prečo mi niečo nedáte? Ani moje zdravie nie je najlepšie; keby som naozaj zjedol niečo dobré, s lepším zdravím by som bol schopný urobiť viac práce a viac sa namáhať pre Boží dom a moja práca by bola efektívnejšia.“ Keďže túto žiadosť predniesol, nestrápňujte ho tým, že ju odmietnete, a prideľte mu niečo. Ostatní by sa tým nemali toľko znepokojovať – buďte trochu veľkorysejší. Nepokračoval by tvoj život aj bez týchto vecí tak ako doteraz? Toho, čo Boh dáva ľuďom, nie je málo; je toho hojnosť a dostatok – netreba sa o veci hádať. Ak je nejaká špeciálna vec a nikto nemá pocit, že ju potrebuje alebo že si ju potrebuje užiť, potom by sa mala dať zjesť takému človeku, o ktorom sa väčšina nakoniec zhodne, že je najvhodnejší. Zdôrazňujeme ľudskú prirodzenosť a rozumné prideľovanie vecí. Tí, ktorí tieto veci dostanú, by ich mali prijať od Boha a ďakovať Mu za Jeho milosť. Ostatní sa o ne nemajú hádať. Ak tak preds urobíš, si nerozumný, úmyselne spôsobuješ problémy a prekračuješ hranice. Takéto mimoriadne okolnosti treba riešiť týmto spôsobom. Existujú princípy pre mimoriadne aj bežné okolnosti; nemožno ich riešiť bez rozdielu, a už vôbec nie na základe požiadaviek ľudských vzťahov. Keď sa tieto veci prideľujú rozumne, vodcovia a pracovníci si splnili svoju zodpovednosť.

Pri prideľovaní denných potrieb a jedla by mali vodcovia a pracovníci postupovať aj na základe skutočnej situácie, skutočného počtu osôb a skutočne potrebného množstva, aby ich prideľovali naozaj rozumne, s cieľom zabrániť plytvaniu a stratám. To je zodpovednosť, ktorú by mali vodcovia a pracovníci plniť. Niekedy, keď nepoznajú konkrétne okolnosti, môžu prideliť niektoré veci podľa základného princípu a neskôr na základe spätnej väzby od všetkých a následného sledovania zistia, že prideľovanie nebolo rozumné, že bolo trochu zviazané predpismi. V takom prípade to musia nabudúce zlepšiť, aby sa predišlo opakovaniu tohto problému a znížilo sa plytvanie a straty. To je plnenie si zodpovednosti. Samozrejme, aby sa predišlo poškodeniu a plytvaniu, je potrebné, aby pri prideľovaní vecí jednak viac konzultovali a jednak sa striktne držali princípov. Je to nevyhnutné. Nerozdávajte veci bez rozmyslu tak, že by ste ich nedali tým, ktorí ich skutočne potrebujú, ani tým, ktorí si úprimne konajú povinnosť a majú pravdu-realitu, ale dávali by ste ich špeciálne pätolízačom, ktorí nemajú duchovné porozumenie. Je takéto konanie v súlade s princípmi? (Nie.) Nie je to svojvoľná ľahkomyseľnosť? Nekonať podľa princípov znamená neplniť si svoje povinnosti. Na čo sa vzťahuje plnenie si povinností? Nie je to robenie vecí len naoko a dodržiavanie predpisov a neplní sa tým, že sa urobí séria stanovených krokov – je to skôr konanie v skutočne prísnom súlade s princípmi, ktoré vyžaduje Boží dom, a zároveň zabezpečenie toho, aby pri ničom z Božieho domu nedochádzalo k plytvaniu alebo poškodeniu. To je skutočné plnenie si zodpovednosti. Napríklad pri rozdávaní vajec piatim ľuďom by ste mali dať každému jedno na deň a rozdávať ich každých desať dní, takže by ste vydali presne päťdesiat. Mali by ste ich takto rozdávať jednak preto, lebo je to malé množstvo a ľahko sa ustráži; okrem toho je to presne to správne množstvo, ktoré môžu zjesť. Takéto praktizovanie podľa noriem a špecifikácií, ktoré vyžaduje Boží dom, je úplne správne – je to konanie podľa princípov. Ak by vodca alebo pracovník zo strachu pred problémami vydal naraz zásobu vajec na sto dní – päťsto vajec –, bolo by to vhodné? Povedzte mi, je ľahšie prepravovať a starať sa o päťdesiat vajec, alebo o päťsto? (O päťdesiat.) Menšie množstvo sa ľahšie prepravuje a ustráži. Niektorí ľudia posielajú zásoby na sto dní a v dôsledku toho sa niektoré rozbijú po ceste a niektoré sa rozdrvia pri prenášaní na mieste určenia. S jedným malým rozbitím za druhým sa časť poškodí. K tomu pridajte, že keď ľudia vidia, že sa vydáva veľa vajec, budú nimi bezstarostne plytvať, a tak nebudú mať čo jesť pred dňom ďalšej zásielky. Takže keď sa tieto vajcia rozbijú a poškodia, nie je to spôsobené zanedbaním povinnosti zo strany vodcov a pracovníkov? (Je.) Ak požiadajú o viac, môžete im ich dať? Podľa princípov im pred stanoveným termínom nemôžete dať viac, ale keď nemajú čo jesť, cítia sa ukrivdení. Čo treba robiť? (Mali by sa im dávať včas a v správnom množstve.) Dávať ich včas a v správnom množstve je konanie podľa princípov – to je rozumné prideľovanie. Pri prideľovaní týchto vecí musia vodcovia a pracovníci bezpodmienečne dodržiavať princíp rozumného prideľovania a normu, ktorú vyžaduje Boží dom, a vydávať ich včas a pravidelne. Okrem toho musia včas zistiť, či nedochádza k plytvaniu, či sa opätovne žiadalo o veci, ktorých je nedostatok z dôvodu plytvania, a či nedochádzalo k plytvaniu s vecami, ktoré boli vydané a ľuďom sa nepáčili. Vydáva sa napríklad mäso aj zelenina, no väčšina ľudí uprednostňuje mäso, takže ho môžu skonzumovať za tri alebo päť dní a zelenina zostane. Zelenina dlho nevydrží; niektorá sa po chvíli pokazí a zhnije, a tak sa minie skôr, ako sa vydá ďalšia dávka. Niekto potom môže opätovne požiadať o viac. Má sa v takomto prípade dať viac? Je rozumné dať im viac? (Nie.) Iní ľudia potajomky zjedia mäso a vajcia i všetku zeleninu, ktorú majú radi, pričom uvádzajú najrôznejšie dôvody a výhovorky, prečo nemôžu jesť tú, ktorú nemajú radi. Keď zelenina zožltne a zhnije, povedia, že je nejedlá, a nakoniec ju dajú prasatám a sliepkam alebo ju jednoducho vyhodia a potom požiadajú o ďalšiu. Keď sa vodcovia a pracovníci stretnú s takýmto prípadom, ako ho majú riešiť? Ak povedia: „Keďže vám nestačí, nabudúce vám dám viac – poskytnem vám viac, keďže veľa jete“, je to vhodný spôsob, ako to riešiť? Nie je to zaslepenosť? (Je.) Ako to, že sú slepí? (Nerozumejú, čo sa v skutočnosti deje: hlavným dôvodom, prečo jedlo, ktoré vydali, nestačilo, je to, že sa ním plytvalo.) Robia unáhlené závery bez toho, aby pochopili, čo sa v skutočnosti deje. Na väčšine miest je dostatok jedla, ktoré sa vydáva podľa špecifikácií Božieho domu. Prečo to nikdy nestačí len pre to jedno miesto? Nevyžaduje si to konkrétne vyšetrovanie? Musia ísť na miesto a starostlivo a podrobne sa pýtať na situáciu, aby zistili, čo sa deje. Nakoniec prostredníctvom vyšetrovania a pochopenia zistia, že kuchár na tom mieste je zlý a nemorálny človek, ktorý kŕmil sliepky jedlom pre ľudí a úmyselne plytval jedlom Božieho domu. Je dosť vyberavý v tom, čo je, a rád je len chutné jedlo. Neje zeleninu, keď nie je mäso, a keď je, neje ani tofu. Keď dostane vajcia, je ich pri každom jedle. Vyberá si výlučne chutné jedlo a neje žiadnu obyčajnú zeleninu, ani sa nestará, či sa pokazí. Pochopenie ukázalo, že kuchár je zlý človek – mal by mu byť potom pri ďalšom prideľovaní zvýšený príspevok? (Nie.) Je to všetko, čo treba urobiť – nedať im viac? Ako sa má tento problém riešiť, keď sa raz zistí? Okamžite ho vymeňte; vymeňte ho za niekoho s trochou ľudskej prirodzenosti, aby sa ujal tejto povinnosti. Problém pohotovo odhaľte a vyriešte a vyraďte takýchto zlých ľudí, takýchto darebákov. Niektorí sa môžu opýtať: „Keď už nevaria, bolo by v poriadku nechať ich kŕmiť sliepky?“ (Nie.) Ak budú kŕmiť sliepky, nebudú znášať vajcia; ak budú kŕmiť prasatá, schudnú. Nehodia sa na to, aby kŕmili čokoľvek. Takíto ľudia musia byť poslaní preč – sú nespôsobilí konať povinnosť v Božom dome. Ak sa pri prideľovaní hmotných vecí Božieho domu zistia akékoľvek iné problémy, mali by sa tiež pohotovo vyriešiť. Aký je cieľ riešenia týchto problémov? Znížiť plytvanie a kazenie hmotných vecí Božieho domu. Niektorí sa môžu opýtať: „Na vyriešenie týchto problémov treba ísť vyšetrovať do kuchyne. Nepovedali ste, že vodcovia a pracovníci nesmú ísť do kuchyne? Prečo teraz smú?“ Sú to dve odlišné záležitosti. Nepovedal som, že nesmú ísť – bol to rozbor vodcov a pracovníkov, ktorí nevedia, ako pracovať, len sa nečinne poflakujú a prechádzajú, užívajú si výhody postavenia a stále chodia do kuchyne hľadať si niečo dobré na jedenie. V tomto prípade idú do kuchyne riešiť problémy, nie hľadať si niečo dobré na jedenie. Choďte, keď máte, a nechoďte, keď nemáte. Vodcovia a pracovníci majú veľa práce a toto je jedna z ich úloh, ktorej konkrétne problémy sa dajú spoznať len tak, že sa pôjde do hĺbky kuchyne a pochopia sa detaily. Ak sa zistí, že kuchár je nevhodný, treba ho okamžite prepustiť a nahradiť niekým vhodným. Tým sa zabezpečí, že veci vydané Božím domom nebudú vystavené plytvaniu a kazeniu. Nech to poviem akokoľvek, požiadavkou na vodcov a pracovníkov je, aby si plnili svoje zodpovednosti – ak je to tvoja starosť a práca, potom sa o to bezpodmienečne musíš postarať a musíč to urobiť. Musíš pozorovať očami a ušami pozorne počúvať, čo hovorí každý druh človeka – a samozrejme, musíš sa v srdci tiež učiť mať názory, myšlienky a rozlišovaciu schopnosť o všetkých druhoch vecí; ďalšou dôležitou časťou skladačky je vziať si k srdcu princípy, ktorých dodržiavanie vyžaduje Boží dom, a nikdy sa od nich neodchýliť. Nech robíš akúkoľvek prácu, najprv musíš pochopiť, aké sú princípy a pravidlá, ktoré vyžaduje Boží dom; predtým, ako sa pustíš do práce, musíš si niekoľkokrát položiť otázky ako: Mám jasno v princípoch, ktoré vyžaduje Boží dom? Ako by sa to malo robiť, aby to bolo v súlade s princípmi Božieho domu? Ako by sa to malo robiť podľa princípov v osobitných okolnostiach? Ako sa to má riešiť v bežných okolnostiach? Bezpodmienečne si musíte pred začatím práce položiť viac týchto a podobných otázok a viac sa modliť pred Bohom. Jedna časť je sebaskúmanie a druhá časť je prijatie Božieho podrobného skúmania. Takýto postup pomáha vodcom a pracovníkom robiť menej chýb a menej sa odchyľovať vo svojej práci, znižovať plytvanie hmotnými vecami Božieho domu a znižovať straty, ktoré vznikajú Jeho domu. Dôležitejšie je, že sa tým dodržiavajú a plnia zodpovednosti vodcov a pracovníkov. To je to, čo by mali vodcovia a pracovníci skutočne robiť. To je požiadavka na vodcov a pracovníkov. Ochraňovanie a prideľovanie rôznych hmotných vecí Božieho domu nie je zložitá úloha. Čiastočne ide o to, aby vodcovia a pracovníci sami poznali princípy; druhá časť spočíva v tom, že vodcovia a pracovníci musia o týchto princípoch viac hovoriť v duchovnom spoločenstve s ľuďmi, ktorí sú zodpovední za správu rôznych hmotných vecí, viac sledovať veci, snažiť sa im viac porozumieť a viac vyšetrovať stav správy, a zároveň viac hovoriť v duchovnom spoločenstve s nadriadenými, ktorí dohliadajú na prideľovanie rôznych hmotných vecí Božieho domu, aby im umožnili dôkladnejšie pochopiť tieto princípy. Samozrejme, vodcovia a pracovníci sa musia tiež neustále pýtať a zisťovať, ako títo ľudia prideľujú a vydávajú veci a či existujú nejaké osobitné okolnosti – napríklad či nadriadení prideľujú veci podľa princípov, ktoré vyžaduje Boží dom v rôznych ročných obdobiach, v rôznych časoch a v prípadoch, keď majú rôzne druhy ľudí rôzne požiadavky. Cieľom tohto konania je umožniť, aby rôzne veci Božieho domu účinne plnili svoje funkcie, aby sa v čo najväčšej miere rozumne využívali a aby boli čo najlepšie chránené, ošetrované a udržiavané. To je zodpovednosť vodcov a pracovníkov.

Dobrá správa hmotných vecí Božieho domu je zodpovednosťou celého Božieho vyvoleného národa

Keď ste pochopili zodpovednosti vodcov a pracovníkov, porozumeli ste aj princípom, ktoré by mal pochopiť každý brat a sestra pri zaobchádzaní s rôznymi hmotnými vecami Božieho domu? Možno nie ste vodcovia a pracovníci, ale aj tak by ste si mali plniť zodpovednosť dohľadu. To je právo Božieho vyvoleného národa. Taktiež, pokiaľ ide o rôzne hmotné veci Božieho domu – knihy a nástroje všetkých druhov; každodenné jedlo, pitie a veci a tak ďalej –, každý s nimi musí zaobchádzať s láskou a so starostlivosťou. Každý by mal tiež vykonávať pravidelné kontroly, opravy a údržbu rôznych vecí, ktoré používa, a mal by ich používať rozumne – nedovoľ, aby sa v tvojom vlastníctve poškodili a premrhali, ani ich bez rozmyslu nevyhadzuj. Niektorí hovoria: „Táto vec aj tak nie je moja. Nekúpil som ju za svoje peniaze. Vydal mi ju Boží dom – je to verejný majetok. Nemusím sa starať o to, kedy sa udržiava a opravuje, ani kde je uložená. Nemôžem ju nosiť so sebou, akoby som si ju privlastnil.“ Je to rozumná myšlienka? Nie je to dosť sebecké a bez ľudskej prirodzenosti? (Je.) Aké princípy by sa teda mali dodržiavať pri používaní hmotných vecí Božieho domu? Ak ti bolo niečo pridelené na používanie, potom je na tebe, aby si to počas používania opravoval a staral sa o to. Si plne zodpovedný; bez naliehania alebo dohľadu kohokoľvek iného by si mal s danou vecou zaobchádzať, vážiť si ju a chrániť ju, akoby bola tvojím osobným majetkom. Tomu sa hovorí mať ľudskú prirodzenosť. Bez ohľadu na to, v akom stave bola vec, keď ti bola vydaná, keď ju už nemáš dovolené používať alebo si s ňou skončil, mal by si ju úplne nepoškodenú a v pôvodnom stave vrátiť osobe, ktorá ju opatruje. Tomu sa hovorí mať rozum; je to niečo, čo by malo byť súčasťou ľudskej prirodzenosti. Hovoríš, že veríš v Boha, že máš svedomie a rozum, že miluješ pravdu, usiluješ sa o ňu a podriaďuješ sa jej, ale ak nemáš ani tú najmenšiu ľudskú prirodzenosť, ktorú by si mal mať pri zaobchádzaní s hmotnou vecou, ako môžeš vôbec hovoriť o láske k pravde alebo o jej praktizovaní? Nie je to trochu príliš prázdne? Ak nedokážeš splniť ani zodpovednosť, ktorú by si mal plniť pri zaobchádzaní s hmotnou vecou, znamená to, že tvoja ľudská prirodzenosť je nanič; bežne sa hovorí, že takémuto človeku „chýba ľudská prirodzenosť“. Okrem toho, bez ohľadu na to, ako používaš svoje vlastné veci, či už s nimi zaobchádzaš hrubo alebo starostlivo, je to tvoje právo. Nikto sa do toho nebude miešať. No Boží dom má princípy pre používanie svojich vecí. Všetky tieto princípy sú založené na svedomí a rozume, a hoci sa možno nedostanú na úroveň pravdy, prinajmenšom zodpovedajú štandardom ľudskej prirodzenosti. Ak nedokážeš splniť ani tento štandard ľudskej prirodzenosti, ak nedokážeš ani správne zaobchádzať s nástrojmi a zásobami, ktoré ti Boží dom vydáva, a správne ich používať, potom je otázne, či dokážeš pochopiť pravdu a vstúpiť do pravdy-reality – treba za tým dať otáznik. Takže pokiaľ ide o tvoje zaobchádzanie s týmito vecami, máš právo ich používať a, prirodzene, máš aj zodpovednosť ich opravovať, udržiavať a starať sa o ne. Musíš tieto veci brať vážne. Ak povieš, podobne ako neverci: „Aj tak to nie je moje. Nekúpil som to za svoje peniaze. Ak sa verejná vec pokazí, tak sa pokazí – stačí kúpiť novú alebo ju v najhoršom prípade opraviť. Ja aj tak nebudem škodovať.“ Ak zmýšľaš takto, je to problém – si v nebezpečenstve. Nemáš čestný charakter a nemáš srdce na správnom mieste. Šetrne používať vlastné veci, ale veci Božieho domu považovať za nedôležité, nestarať sa o ne a nevážiť si ich – nerobí to niekto, kto nemá srdce na správnom mieste? Má Boh rád ľudí, ktorých srdce nie je na správnom mieste? (Nie.) Povedz mi, skúma Boh podrobne ľudí, ktorých srdce nie je na správnom mieste? (Skúma.) Boh podrobne skúma rovnako tých, ktorí majú srdce na správnom mieste, aj tých, ktorí ho nemajú na správnom mieste. Keď prijmeš Božie podrobné skúmanie, čo máš robiť, ak zistíš, že takto zmýšľaš? Nevšímať si to? Ponechať to tak? Nestarať sa o to? „Čo si myslím, je moja vec. Kto si ty, aby si sa do toho miešal? Ak mi niečo dovolíš používať, potom mám právo to používať – a v každom prípade stačí, ak ten stroj nepokazím. Prečo kladieš tak veľa a takých vysokých požiadaviek?“ Je to dobrý spôsob zmýšľania? (Nie.) To je „nemať ľudskú prirodzenosť“. Ak máš takéto myšlienky, musíš prijať Božie podrobné skúmanie a povedať: „Bože, mám skazenú povahu a moja ľudská prirodzenosť je úbohá. Kedysi som si myslel, že som dosť vznešený a čestný, že mám dôstojnosť; nikdy by som si nepomyslel, že ma zjaví táto drobnosť: mám sebecké túžby; nemám srdce na správnom mieste; mám svoje vlastné malé ciele. Som ochotný prijať Tvoje podrobné skúmanie a Tvoje disciplinovanie a som ochotný sa obrátiť.“ Musíš sa modliť a kajať pred Bohom a nechať Ho, aby ťa podrobne skúmal. Keď si prijal Jeho podrobné skúmanie, ako by si sa mal obrátiť? Povieš: „Bolo nemorálne zmýšľať tak, ako som zmýšľal kedysi – to je zmýšľanie nevercov a pochybovačov. Ja už tak zmýšľať nemôžem. Nesmiem ísť tou cestou. Som veriaci v Boha; musím byť človekom s ľudskoou prirodzenosťou a dôstojnosťou, musím robiť veci, ktoré Boh miluje. V budúcnosti musím zmeniť spôsob používania nástrojov a strojov. Musím ich nechať odpočívať, keď treba, opravovať ich podľa potreby a udržiavať ich podľa potreby. Musím ich často čistiť a pravidelne kontrolovať ich rôzne súčasti, aby som zabezpečil ich normálne používanie. A hneď ako s nimi skončím, vyčistím ich a vrátim do úschovy, aby s nimi nemohli manipulovať nepovolané osoby.“ A potom, keď budeš v budúcnosti opäť používať stroje, budeš obzvlášť opatrný a pozorný. Tvoje názory sa budú neustále meniť a tvoje spôsoby sa zlepšia, premenia sa z tvojich predchádzajúcich sebeckých, opovrhnutiahodných myšlienok a činov na zmysel pre zodpovednosť, na ochotu starať sa o veci a preberať zodpovednosť. Zmena v tvojom zmýšľaní je začiatkom skutočného obrátenia sa. Keď svoje zmýšľanie a myšlienky uvedieš do praxe, prejaví sa to zmenou v tvojom konaní. Až keď to dosiahne túto úroveň, Boh uvidí, že sa skutočne obraciaš a kajáš; tieto zvraty a zmeny, ktoré urobíš, budú pre Boha skutočne prijateľné. To je praktizovanie pravdy. Čo je najzákladnejšia vec, ktorú musí človek mať pri praktizovaní pravdy? Svedomie a rozum, ktoré by ľudia mali mať. A má sebecký, opovrhnutiahodný človek svedomie a rozum? (Nie.) Z učenia možno vieš, že veci Božieho domu nemôžeš nechať len tak pohodené alebo ich poškodiť a premrhať, alebo byť voči nim nezodpovedný – ale aký je tvoj postoj v srdci a v myšlienkach? „Načo sa starať o tieto veci? Aj tak to nie je moje.“ Takéto zmýšľanie bude riadiť tvoje správanie a bude potom učenie, ktoré poznáš, nejako užitočné? Nie – bude to len učenie, ktoré bude úplne zbytočné. Až keď sa tvoje zmýšľanie a názory obrátia a ty sa skutočne obrátiš a budeš sa kajať pred Bohom, začne sa meniť tvoje správanie a tvoje praktické činy. Vtedy to, čo žiješ, začne mať ľudskú prirodzenosť; vtedy začneš vstupovať do pravdy-reality. Takáto malá záležitosť zjavuje ľudskú prirodzenosť človeka, ako aj to, či ten človek skutočne miluje pravdu.

Spravovanie rôznych hmotných vecí Božieho domu je zodpovednosťou, ktorú by mali plniť vodcovia a pracovníci, a každý z Božieho vyvoleného národa by mal spoločne poskytovať dohľad, pomoc a maximálnu spoluprácu. To je zodpovednosťou každého. Boží vyvolený národ by mal ísť príkladom. Mali by začať od seba – len keď sami odvádzajú dobrú prácu, sú spôsobilí dohliadať na ostatných a hodnotiť, či je to, čo robia ostatní, vhodné a v súlade s princípmi. Je to záležitosť, ktorá sa týka každého; táto malá záležitosť zjavuje ľudskú prirodzenosť človeka, ako aj jeho postoj k pravde. Vodcovia a pracovníci by mali túto prácu konať dobre a s maximálnym nasadením, podľa princípov Božieho domu, a každý obyčajný brat a sestra by mal k tejto záležitosti tiež pristupovať s prísnosťou a opatrnosťou. Musíte často uvažovať o sebe, o tom, či sú vo vašej ľudskej prirodzenosti a zmýšľaní problémy, a o tom, aký máte postoj. Keď zistíš, že s tvojím postojom a zmýšľaním je problém, mal by si sa pohotovo modliť a obrátiť sa – a pri spravovaní alebo používaní vecí Božieho domu by si sa mal usilovať jednak o to, aby si nemal výčitky svedomia ani neostal Bohu nič dlžný, a jednak o to, aby ťa ostatní obdivovali a schvaľovali to, čo robíš, a hovorili, že máš ľudskú prirodzenosť, čo je všetkým zrejmé. Hlavné je, aby sa ľudia pri tomto konaní držali princípov. Je to povinnosť, ktorú by si ľudia mali plniť, niečo, čo by mal dosiahnuť každý člen Božieho domu. Nie je to len zodpovednosť vodcov a pracovníkov.

Máte teraz viac-menej jasno v desiatom bode zodpovedností vodcov a pracovníkov? Keď pochopia princípy, ľudia by mali byť pri tejto práci pozornejší a dôkladnejší, mali by si s ňou dať viac námahy a nemali by byť leniví – potom budú v podstate schopní znížiť poškodenie a plytvanie hmotných vecí Božieho domu a zabrániť tomu, aby si ich privlastnili zlí ľudia. To by malo byť dosiahnuteľné. Prečo hovorím, že je to ľahko dosiahnuteľné? Sú to záležitosti, s ktorými sa môže stretnúť každý vo svojom každodennom živote doma. Je ľahké byť pozorný pri spravovaní vecí vo vlastnom dome, takže ak budeš ochraňovať veci Božieho domu, akoby boli tvoje vlastné, podľa požiadaviek Jeho domu, rozumne ich prideľovať, dosiahneš zníženie poškodenia a plytvania a nedovolíš zlým ľuďom, aby si ich privlastnili, potom budeš plniť zodpovednosť vodcov a pracovníkov. Zdá sa, že táto práca je svojou povahou úloha týkajúca sa všeobecných záležitostí. Prečo ju nazývame úlohou týkajúcou sa všeobecných záležitostí? Zahŕňa správu hmotných vecí. Spravujte ich a prideľujte ich dobre a budete si plniť svoju zodpovednosť. Taktiež, princíp tejto práce je celkom jednoduchý – zahŕňa len jediný princíp a nezahŕňa zložité pravdy. Pokiaľ má človek zmysel pre povinnosť a správne úmysly, môže túto prácu konať dobre bez toho, aby musel rozumieť príliš mnohým pravdám, a bez toho, aby potreboval veľa duchovného spoločenstva o pravde. Preto je táto práca jednoduchou úlohou a je to úloha týkajúca sa všeobecných záležitostí. Je to práca, ktorú vodcovia a pracovníci ľahko zvládnu. Pokiaľ budete trochu usilovnejší, budete sa viac pýtať, viac zisťovať, viac sa starať a budete mať správne úmysly, dokážete to. Vôbec to nie je zložité. Skončili sme naše duchovné spoločenstvo o desiatom bode zodpovedností vodcov a pracovníkov. Je to také jednoduché.

Postoj a prejavy falošných vodcov vo vzťahu k hmotným veciam Božieho domu

Keď ste už pochopili túto zodpovednosť vodcov a pracovníkov, pokiaľ ide o ňu, ďalej rozoberieme prejavy falošných vodcov pri vykonávaní tejto práce a to, na základe čoho môžu byť charakterizovaní ako falošní vodcovia. Po prvé, keď falošní vodcovia konajú túto prácu, nie sú schopní správne ochraňovať rôzne veci. Ochraňovanie je prvá dôležitá úloha, pokiaľ ide o všetky druhy hmotných vecí. Falošní vodcovia majú chaos vo všetkom, čo robia; okrem toho, že sú ponorení do zmätku, pokiaľ ide o pravdu a rôzne princípy, ktoré sa jej týkajú, majú podobne chaos aj v ochraňovaní rôznych hmotných vecí Božieho domu. Nevedia, akých ľudí hľadať, aby ich spravovali, ani spôsob, akým by sa mali ochraňovať. Nemajú žiadne presné ciele, žiadne konkrétne plány, a už vôbec nie podrobné kroky na vykonanie tejto práce. Ak je niekto ochotný dať si tú námahu, tieto veci môžu byť ochránené; ak nie je, falošný vodca nechá tieto veci len tak bokom. Nenájde vhodnú osobu, ktorá by ich ochraňovala, ani vhodné miesto na ich uskladnenie, a už vôbec nemá duchovné spoločenstvo o konkrétnych princípoch ich ochraňovania. Zároveň nerobí žiadne opatrenia pre budúce umiestnenie, opravu a údržbu týchto hmotných vecí. Niektorí falošní vodcovia dokonca vôbec nevedia, aké veci Boží dom má – nestarajú sa o to a nepýtajú sa na to. Povedzme napríklad, že Boží dom vytlačil nové knihy Božích slov. Koľko kníh zostalo po ich distribúcii, kto bol poverený ich uskladnením, ako sa uskladňujú a či sa uskladňujú na správnom mieste – falošný vodca nič z toho nevie ani sa na to nepýta a nezisťuje to. Prečo to nezisťuje? Myslí si, že ochraňovanie hmotných vecí Božieho domu je drobnosť, že on je vodcom, niekto, kto robí dôležité veci, kto výlučne káže. Týmto „drobnostiam“ vôbec nevenuje pozornosť, ale odovzdáva ich ľuďom, ktorí ničomu nerozumejú, a nestará sa, či sú urobené dobre alebo zle. Preto prácu ochraňovania hmotných vecí Božieho domu vôbec neberie vážne. To je jeden dôvod. Druhý je ten, že niektorí falošní vodcovia sú popletení – v ich mysli je úplný zmätok. Nemajú normálne myslenie ani povedomie o ochraňovaní vecí a nemajú žiadny postup ani cestu, ako ochraňovať veci Božieho domu. Takže nevedia, koľko z týchto vecí je poškodených, a nevedia ani to, či dochádza k prípadom plytvania. Keď si niektoré veci vezmú zlí ľudia, falošný vodca povie: „Nechajte ich tak – v každom prípade je všetko v Božích rukách.“ Niektoré dôležité veci používajú jednotlivci bez toho, aby to niekto odsúhlasil; títo ľudia si tieto veci vezmú a ostatní ich nemôžu používať pri svojej práci a nikto sa neodváži ich o ne požiadať. Falošný vodca povie: „Nič sa nedeje. Stačí kúpiť novú. Vzali si tú vec, tak nech ju najprv použijú. Je to len vec – je jedno, kto ju používa. Ak ju nepoužívajú rozumne, to je medzi nimi a Bohom. My sa do toho nemusíme miešať.“ Pozrite sa, ako kážu vznešené učenie, aby „vyriešili“ problém, pričom z veľkých problémov robia malé a z malých žiadne. Falošní vodcovia si neplnia žiadne zo svojich zodpovedností, pokiaľ ide o ochraňovanie rôznych vecí Božieho domu. Nestarajú sa o to, nepýtajú sa na to a neriešia ani nevybavujú žiadne problémy. Aj keď Zhora skúma ich prácu, hovoria len vyhýbavo, aby ich odbili, a tým sa to končí.

Niektorí bratia a sestry kupujú vybavenie, oblečenie a lieky pre Boží dom, a keď falošní vodcovia uvidia tieto veci, preberú ich a vezmú si dobré oblečenie, topánky a tašky pre seba, a ostatným dovolia vziať si len zvyšky, ktoré oni sami nepotrebujú. Keď to vidia hlupáci, ktorých vedú, povedia si: „Náš vodca si vybral, čo chcel – teraz sme na rade my. Keď skončíme, bezcenné veci, ktoré zostanú, hodíme bratom a sestrám pod nami.“ Do koho rúk sa tieto veci dostanú, tomu patria, a zvyšné veci, ktoré sa nikomu nepáčia, sa odhodia bokom a nikto ich neochraňuje. A tak rôzne hmotné veci Božieho domu majú formálne miesta na ochranu, ale v skutočnosti nie sú vôbec ochraňované – tie miesta sú skládky a nikto ich nespravuje. Len tak hádžu veci na nejaké miesto a nechávajú ich hromadiť sa. Sú tam odevy, topánky a ponožky, lieky a elektronika, ako aj denné potreby a kuchynský riad – je to chaos so všakovakým haraburdím, a dokonca sa tam mieša jedlo pre ľudí s jedlom pre psov. Ak sa opýtaš, kto tieto veci spravuje a či ich triedi; alebo či sú k týmto veciam pokyny a ako sa majú ochraňovať; alebo, ak tieto veci nie sú potrebné pre prácu Božieho domu, či ich potrebujú bratia a sestry – nikto nepozná odpovede. Je celkom normálne, že bratia a sestry to nevedia, ale ani vodcovia a pracovníci nepoznajú odpovede na žiadnu z týchto otázok – úplne sa vyhýbajú zodpovednosti za tieto veci, hovoria buď „neviem“, alebo „niekto sa o to stará“, čím ťa odbijú, a klamú Boží dom. To spôsobuje, že tieto problémy zostávajú nevyriešené. Pre vodcov a pracovníkov nie je ťažké nájsť vhodných ľudí na spravovanie rôznych hmotných vecí Božieho domu, však? Falošní vodcovia neurobia ani tú jednoduchú prácu, aby našli niekoho verného, kto by tieto veci správne ochraňoval, viedol dobré záznamy a dobre ich triedil. Čo teda robia? Keď bratia a sestry ponúknu oblečenie alebo denné potreby Božiemu domu a falošní vodcovia tieto veci uvidia, zhŕknu sa okolo nich ako svorka hladných vlkov, ktorá spolu požiera mäso. Skúšajú si, ktoré odevy im sedia, znova a znova, a donekonečna si vyberajú veci pre seba. Keď Boží dom nakúpi rôzne druhy dôležitých a drahých strojov a zariadení, ponáhľajú sa, aby si najprv vybrali tie dobré pre seba. Prečo si vyberajú tie dobré? Myslia si, že ako vodcovia alebo pracovníci majú prednostné právo na používanie vecí Božieho domu. Čokoľvek Boží dom vydá, vždy si najprv vyberú to najlepšie. Takto zaobchádzajú s vecami Božieho domu. Je toto konanie práce? Nie je to prejav falošných vodcov? Pokiaľ ide o veci, ktoré majú dátum spotreby – napríklad jedlo a lieky –, falošní vodcovia sa o ne jednoducho nestarajú. Nenájdu vhodný personál, ktorý by ich spravoval, ani týmto ľuďom nepovedia: „Niektoré z týchto vecí majú dátum spotreby, tak si o nich hneď urobte záznam. Ponáhľajte sa ich prideliť bratom a sestrám pred dátumom spotreby, aby sa rozumne využili – nečakajte, kým exspirujú; nenechajte ich vyjsť navnivoč.“ Falošní vodcovia tieto veci nikdy nerobia. Keď niečo exspiruje, jednoducho to vyhodia. Keď vodcovia a pracovníci vykonávajú prácu v Božom dome, prísne vzaté, mali by byť správcami Božieho domu. Prvá vec, ktorú by mali urobiť, je rozumne a dobre ochraňovať veci Božieho domu, pevne nad nimi bdieť a v tomto ohľade vykonávať riadnu kontrolu. Je to tiež základný bod práce Božieho domu, no falošní vodcovia nedokážu urobiť ani takúto základnú prácu. Sú popletení a tupí a majú slabú kvalitu – alebo žeby ich srdce nebolo na správnom mieste? Ak sú tupí a popletení, ako vedia, že si majú pre seba vybrať tie dobré veci? Prečo sa nevzdávajú svojich vlastných vecí alebo ich len tak nedávajú iným ľuďom? Prečo si neničia alebo nepoškodzujú vlastné veci? A prečo majú takýto postoj k veciam Božieho domu? Je zrejmé, že im chýba morálka a ich srdce nie je na správnom mieste. Keď raz vodcovia a pracovníci získajú postavenie a dostanú sa do kontaktu s väčším rozsahom práce Božieho domu, získajú prednostný prístup k rôznym hmotným veciam a verejnému majetku Božieho domu a sú o týchto veciach najlepšie informovaní. A predsa ich ignorujú, neochraňujú ich správne, nechajú kohokoľvek, aby ich bral a používal, kto je ochotný sa o ne starať, nech sa stará, a ak niekto nie je ochotný sa o ne starať a je nezodpovedný, im to nevadí, a aj keď zistia, že niekto má problém, neriešia ho. To sú falošní vodcovia. V tomto bode sme dospeli k záveru, že falošní vodcovia, okrem toho, že majú slabú kvalitu a nenesú bremeno, majú aj srdce na nesprávnom mieste a slabý charakter. Keďže títo vodcovia majú slabú kvalitu a chýba im schopnosť chápania, je pochopiteľné, že si zle počínajú v práci, ktorá zahŕňa pravdu a vstup do života. A keďže majú slabú kvalitu a nemajú pracovnú schopnosť, dá sa tolerovať aj to, že si zle počínajú v práci, ktorá zahŕňa administratívu. No to, že nedokážu vykonávať ani prácu, ktorá zahŕňa spravovanie rôznych vecí Božieho domu – čo je najminimálnejšia a najjednoduchšia práca –, ukazuje niečo ešte jasnejšie: problém niektorých falošných vodcov nie je taký jednoduchý, ako mať slabú kvalitu a neniesť bremeno – ešte viac platí, že majú obzvlášť nízky charakter a slabú ľudskú prirodzenosť. Prostredníctvom nášho duchovného spoločenstva o desiatej zodpovednosti vodcov a pracovníkov sa zjavil ďalší prejav falošných vodcov: nielenže sú slabej kvality, nenesú bremeno a oddávajú sa telesnému pohodliu – majú aj slabý charakter a ich srdce nie je na správnom mieste. Veci, ktoré nie sú ich, ich vôbec nezaujímajú – dokonca ich ani neochraňujú. Bol si ustanovený za správcu Božieho domu, a predsa sa za dobro odplácaš zlom a nechrániš záujmy Božieho domu, zatiaľ čo z neho žiješ; veci Božieho domu len tak odhadzuješ bokom, akoby patrili cudzím, neochraňuješ ich a myslíš si, že na nich nezáleží. To nie je zlyhanie pri plnení si zodpovedností – je to problém s tvojou ľudskou prirodzenosťou, je to veľký nedostatok morálky! To, že veci, ktoré majú chrániť, ochraňujú zle alebo vôbec, naznačuje, že falošní vodcovia nemajú ľudskú prirodzenosť a že ich srdce nie je na správnom mieste. Nedokážu ani dobre ochraňovať veci Božieho domu, takže keby ich mali prideľovať, dokázali by to robiť rozumne? Ešte viac zaostávajú v konaní podľa princípov. Vidia, ako sa veci Božieho domu nedbalo vyhadzujú a poškodzujú a ako sa nimi mrhá, bez toho, aby sa o ne staral niekto dobrý, a v srdci vedia až príliš dobre, že to nie je správne – no predsa to neriešia. Tomu sa hovorí mať srdce na nesprávnom mieste. Môže tá spodina so srdcom na nesprávnom mieste rozumne prideľovať rôzne hmotné veci Božieho domu? Toho sú ešte menej schopní – ak im dáte prideľovať tie veci, urobia ešte nemorálnejšie veci.

V jednej farmárskej cirkvi, kde chovajú psov, sa osoba zodpovedná za ich chov veľmi stará o novonarodené šteňatá. Bála sa, že šteňatá nedostanú potrebnú výživu, a tak požiadala o organické vajcia, ktoré by mohli žrať. Falošný vodca tam žiadosť okamžite schválil; nerozmýšľal o tom, aké vzácne sú organické vajcia. Nie je ich dosť ani pre ľudí, tak prečo by ich dávali psom? Nie je to absurdný spôsob, ako túto záležitosť riešiť? Aká je prirodzenosť tohto správania toho falošného vodcu? Ako ho charakterizovať? Nie je táto prax tohto falošného vodcu absurdná? To, čo falošný vodca neustále hovorí, kedykoľvek otvorí ústa, sú učenia, ktoré vyhovujú vkusu ľudí, ale v skutočnosti vôbec nerozumie pravde-princípom, takže keď sa niečo stane, pristupuje k tomu a rieši to podľa ľudských domnienok, preferencií a subjektívnych želaní – a nakoniec urobí takú nechutnú vec, ako je kŕmenie psov organickými vajcami. Dá sa takéto prideľovanie vecí Božieho domu falošným vodcom považovať za rozumné? (Nie.) Prečo nedokáže dosiahnuť rozumné prideľovanie? Navonok sa zdá, že falošný vodca zasahoval do tejto veľmi drobnej záležitosti, staral sa o ňu a sledoval ju a že mal dostatočný dôvod a opodstatnenie na schválenie tejto žiadosti – konal však v súlade s princípmi? Konal podľa princípov, ktoré vyžaduje Boží dom? Nie. Ak sa teda pozrieme na prirodzenosť jeho konania, je to dobrý alebo zlý skutok? Je to splnenie jeho zodpovednosti alebo jej zanedbanie? Je to zanedbanie povinnosti – je to konanie bez princípov, je to svojvoľné páchanie zla! Čo prostredníctvom tejto záležitosti vidíte ako podstatu ľudskej prirodzenosti tohto falošného vodcu? Nie je to skreslené chápanie a slepé uplatňovanie predpisov? To, čo hovorí pri každom nádychu, sú správne učenia a znie to, akoby v tom nebola ani jedna nesprávna veta, no v skutočnosti je to skreslené. Takíto ľudia sú falošne duchovní a majú skreslené chápanie – sú to naničhodníci, ktorým chýba duchovné porozumenie. Práve sme spomenuli, že ľudská prirodzenosť falošných vodcov sa vyznačuje nízkym charakterom a tým, že majú srdce na nesprávnom mieste. Chýbajú im princípy, keď príde čas na prideľovanie vecí Božieho domu, a prideľujú ich slepo, čo zjavuje, že falošní vodcovia majú skreslené chápanie a slepo uplatňujú predpisy a že pri svojom konaní sú bez princípov – konajú len slepo a náhodne. Falošní vodcovia sa navonok zdajú byť takí dobrotiví a láskaví, hoci v skutočnosti je to falošná dobrotivosť a falošná láskavosť. Napríklad keď suka vrhla šteňatá, chovateľ psov povedal, že by mali dať psom novú prikrývku určenú pre ľudí. Niekto potom povedal: „Bola by škoda dať novú prikrývku psom – bolo by lepšie dať ju bratom a sestrám a starú prikrývku, ktorú vymieňame, dať zvieratám.“ Čo si myslíte o tomto návrhu? Prideľovať nové veci ľuďom a staré veci zvieratám je celkom rozumné. To je princíp; to je rozumné prideľovanie. Ako falošní vodcovia riešia takéto veci, keď sa s nimi stretnú? Falošný vodca po vypočutí premýšľal: „Zvieratá nikdy nepoužívajú nové veci. Vždy používajú staré a špinavé. My ľudia vždy používame nové. Božie slová hovoria, že niekedy nie sme ani takí dobrí ako ošípané alebo psy. Takže sa so psami a ošípanými nehádajte o veci. To je nedostatok ľudskej prirodzenosti.“ A tak dal nakoniec novú prikrývku zvieratám. Ľudia tam možno neutrpeli stratu používaním starejú, ale spôsob, akým sa táto vec riešila, veľmi dobre ilustruje problém. Akú úlohu zohral v tejto záležitosti falošný vodca? Povedali by ste, že normálni ľudia by boli schopní urobiť niečo také? (Nie.) Akí ľudia by teda dovolili, aby sa veci pri riešení tejto záležitosti dostali až do tohto bodu? (Absurdné typy, ktorým chýba rozum alebo myslenie normálnych ľudí.) Všetky tieto odpovede sú správne – títo ľudia sú menej ako nič. Keď sa normálni ľudia stretnú s niečím takým, vedia, ako to rozumne riešiť, ale falošne duchovní falošní vodcovia so skresleným chápaním to nevedia. Zdá sa, že aj ich spôsob riešenia má nejaký základ, a zdá sa, že je v súlade s princípmi Božieho domu a podložený hojnými a rozumnými odôvodneniami, no ľudia po jeho vypočutí nevedia, či sa majú smiať alebo plakať – také je to absurdné. Ako je možné, že nedokážu pochopiť ani takú jednoduchú a zrejmú logiku? Ako to, že to riešia takým pokriveným spôsobom? Je to odporné. Ak ich poveríte správcovstvom, budú mať psov na chytanie myší, mačky na stráženie domu a ošípané v posteliach – všetko bude v neporiadku. Sú falošní vodcovia schopní rozumne prideľovať rôzne hmotné veci Božieho domu? (Nie.) Je to zvláštny druh, sú to popletení ľudia a absurdné typy. Okrem tých falošných vodcov s obzvlášť pokriveným chápaním a srdcom na nesprávnom mieste, aj väčšina falošných vodcov robí v tomto druhu práce neporiadok a chaos, hoci majú trochu kvality a ich chápanie nie je pokrivené. Nedokážu si splniť ani tie najmenšie povinnosti, ktoré by mali. Takže keď sa ich na túto prácu spýtate, ich odpoveď je vždy rovnaká: „Ten a ten na tom pracuje. Ten a ten to vie. Ak máš nejaké otázky, musím sa ísť spýtať toho a toho.“ A potom sa po nich zľahne zem. To je prejav, ktorý falošní vodcovia vykazujú pri vykonávaní tejto práce.

Pokiaľ ide o prácu prideľovania rôznych hmotných vecí Božieho domu, falošní vodcovia nielenže nedokážu konať podľa princípov, ktoré vyžaduje Boží dom, ale miešajú do toho aj mnoho svojich osobných pocitov, preferencií a túžob, ako aj svoje osobné chápanie. Z tejto práce robia chaos a neporiadok, bez akýchkoľvek princípov. Takže keď falošný vodca spravuje rôzne veci Božieho domu, často sa stáva, že za okolností, keď nikto nevie, čo sa deje, sa veci poškodia, bezdôvodne premrhajú alebo sa stratia a čísla nesedia. Iné veci si jednotlivci berú na osobné použitie bez toho, aby to zaregistrovali alebo nahlásili. Falošní vodcovia nedokážu dobre zvládnuť ani takúto jednoduchú prácu týkajúcu sa všeobecných záležitostí. Robia v tejto práci neporiadok, no napriek tomu sa cítia pokojne a myslia si, že urobili veľa práce. Falošní vodcovia nikdy nevykonávajú pravidelnú kontrolu, údržbu a opravu rôznych hmotných vecí Božieho domu; v srdci sa o tieto veci vôbec nestarajú. Predpokladajme, že sa ich opýtaš: „Stará sa niekto o údržbu a opravu týchto zariadení? Vyskytli sa pri obstarávaní náhradných dielov pri ich oprave nejaké prípady plytvania? Alebo prípady, že niekto minul priveľa peňazí alebo bol oklamaný? Bol niekto po týchto incidentoch braný na zodpovednosť? Bol niekto pokutovaný alebo dostal varovanie?“ Falošní vodcovia o ničom z toho nebudú vedieť ani sa o to nebudú starať. Či sa pri nákupe vecí pre Boží dom minuli peniaze neoprávnene, či bol niekto poverený správou týchto vecí po ich zakúpení, či sú zakúpené veci vhodné a či sa dajú efektívne používať, a ak nie, či boli v stanovenej lehote vrátené alebo vymenené – o ničom z toho nevedia. Sú to takí idioti – nevedia nič. Jediné, nad čím falošní vodcovia premýšľajú, je to, ako na zhromaždeniach kázať učenia, aby si ich ľudia vážili; nemajú žiadnu pracovnú schopnosť, pokiaľ ide o konkrétnu záležitosť správy vecí, ani k tejto záležitosti nemajú žiadny postoj. Nevedia, že je to práca, ktorú by mali robiť, ani nevedia, ako ju robiť. Názor falošných vodcov na veci Božieho domu je, že patria všetkým, takže ktokoľvek by chcel niečo použiť, môže tak urobiť, a ktokoľvek niečo potrebuje, môže si to vziať alebo o to požiadať vyššie postavených – že je to právo každého a že veci Božieho domu by nemali byť pod správou alebo kontrolou žiadneho jednotlivca. Takže ak niekto pokazí alebo stratí stroj, je im to jedno, a ak niekto požiada o kúpu niečoho, je im jedno, či je to drahé alebo lacné. V skutočnosti má Boží dom na tieto veci pravidlá. Pokiaľ si vodcovia a pracovníci plnia svoje povinnosti a vykonávajú riadne preverovanie podľa princípov Božieho domu, všetkým týmto stratám a plytvaniu sa dá vyhnúť. Falošní vodcovia však nerobia ani túto najjednoduchšiu prácu, ktorá môže zabrániť stratám. Nejedia vari jedlo Božieho domu zadarmo? Nepriživujú sa? Nie je to konkrétny prejav „falošnosti“ falošných vodcov? Ako by ste zaobchádzali s takýmto vodcom, ak by ste na neho narazili? (Tak, že by sme ho prepustili.) Len ho prepustiť a hotovo? Netreba ho trochu poučiť? „Ten stroj tam bol položený, navlhol a nikto ho celé dni neskontroloval. Nie je jasné, či ešte funguje elektrina alebo či myši neprehrýzli káble. Prečo sa o tieto veci nestaráš? Počítač, ktorý používam, je pokazený a treba ho opraviť. Ak sa neopraví, zdrží to prácu. Už som ťa o to toľkokrát žiadal – prečo si tomu nevenoval pozornosť? Čím sa celý deň slepo zaoberáš ako kura bez hlavy? Keď sa ľudia spoliehajú na vodcu, ako si ty, že urobí prácu, zdržíš všetku prácu a všetky stroje a hmotné veci sa v tvojich rukách zničia. Nestaráš sa o rôzne veci Božieho domu ani ich nespravuješ. Nie si hoden byť vodcom – rýchlo odstúp!“ Je v poriadku takto ho poučiť? (Áno.) Čo má človek, ktorý sa odváži poúčať vodcov a pracovníkov? V prvom rade musí byť odvážny a musí mať zmysel pre spravodlivosť. Niekto môže povedať: „Neodvážil by som sa poúčať vodcov a pracovníkov. Sú to dôstojníci a ja som len vojak, moja hodnosť je oveľa nižšia ako ich. Majú pravdu a vedia kázať. Ja nie som v ničom dobrý a nemám právo ich poučovať.“ Nie je to logika darebáka? (Je.) Tak ako by ste potom poučili tohto vodcu? „Ak dokážeš robiť túto prácu, tak sa snaž zo všetkých síl a rob ju v súlade s princípmi Božieho domu. Čokoľvek nám zariadiš, aby sme urobili, poslúchneme to. Ale ak sa nebudeš snažiť robiť túto prácu zo všetkých síl, ak ju nebudeš robiť podľa princípov Božieho domu, nikdy nedosiahneš, aby sme ťa počúvali! Okrem toho, ak nebudeš robiť žiadnu skutočnú prácu, máme právo ťa odvolať z tvojej funkcie a odstrániť ťa! Ak chceš niekomu ublížiť, ublíž sebe – nesmieš sa snažiť ublížiť nám všetkým.“ Odvážili by ste sa ho takto poúčať? (Áno.) To vravíte teraz, no urobili by ste to naozaj, keď príde čas? Vo všeobecnosti, pri veciach, ktoré sa dotýkajú pravdy-princípov a dôležitých záležitostí, sa neodvážite hovoriť od srdca zo strachu, že nedostatočný rozhľad a nezrozumiteľný prejav môže znamenať, že len vynášate súd nad vodcami a pracovníkmi a spôsobujete vyrušenie. Mali by ste však mať jasno v záležitostiach správy hmotných vecí; v tejto záležitosti by ste sa mali naučiť rozlišovať a pochopiť jej princípy.

V tíme pre filmovú produkciu bol muž, ktorý mal na starosti oblečenie. Bol vo svojom konaní nespratný a vždy potajomky odcudzoval veci Božieho domu. Keď odišiel z tímu pre filmovú produkciu, vzal si so sebou nejaké veci a neskoršia kontrola účtov ukázala, že veľa peňazí, ktoré dostal, nesedelo. Okrem toho, hoci nepracoval, mal peniaze a kúpil si aj veľa luxusných vecí. Veľa ľudí mu počas jeho pôsobenia v tíme pre filmovú produkciu lichotilo a všetci s ním chceli mať dobré vzťahy, aby od neho v prípade potreby jednoducho mohli dostať nejaké oblečenie. Ak s ním niekto nevychádzal dobre, nedal mu ani oblečenie, ktoré mal dostať. Aký je to problém? Je to problém s riadiacim personálom. Jednou stránkou bolo, že tieto veci sám odcudzoval; druhou stránkou bolo, že veci Božieho domu neprideľoval v súlade s princípmi, ale namiesto toho sa riadil svojimi pocitmi, vlastnou vôľou a vzťahmi. Podľa princípov mal byť tento človek odstránený. Bol to zrejmý problém. Falošný vodca to nielenže neurobil, ale považoval ho za dobrého človeka a zariadil, aby išiel konať svoju povinnosť na iné miesto. Neznásobilo to chybu? Čo si myslíte o tom, ako bola táto práca vykonaná? Bolo to v súlade s princípmi? Splnil si tento vodca zodpovednosť, ktorú by mali vodcovia a pracovníci plniť? (Nie.) Odhliadnuc na chvíľu od toho, aké výhody mohol vodca získať tým, že s tou osobou takto zaobchádzal – súdiac len na základe toho, ako túto záležitosť riešil, aká bola jej prirodzenosť? Bolo to chránenie zlého človeka na základe pocitov a jeho neriešenie podľa princípov Božieho domu. Ak to teda spojíme s desiatym bodom zodpovedností vodcov a pracovníkov, akú chybu robí takýto vodca a pracovník pri zaobchádzaní s rôznymi hmotnými vecami Božieho domu? Splnil si tento vodca svoju zodpovednosť? Bolo jeho riešenie tejto záležitosti založené na ochrane vecí Božieho domu? Určite nie. Nebral veci Božieho domu vážne, dokonca zatváral oči, keď dovolil, aby ich zlý človek podľa ľubovôle ničil alebo bral. Riešil by to takto, keby sa poškodili jeho vlastné veci alebo by sa dostali do vlastníctva iných ľudí? Nie – vtedy by premýšľal o pomste a odškodnení. Prečo teda neriešil veci Božieho domu týmto spôsobom? Dokonca povedal: „Môže si vziať zopár vecí, ak chce – neberie si toho až tak veľa. Môže si odcudziť pár vecí, ak chce – kto po tom aspoň trochu netúži? Čo na tom záleží, ak odcudzí také malé množstvo? Nie je to tak, že by ostatní dostávali menej.“ Aký je to postoj? Je to postoj, ktorý by mali mať vodcovia a pracovníci k veciam Božieho domu? (Nie.) Nehryzú ruku, ktorá ich kŕmi? A akú logiku nakoniec ponúkol? „Nech tie veci odcudzí – nemusíme si s ním tieto účty vyrovnávať. Čo znamenajú tie drobné prostriedky a veci? Antikristi odcudzia oveľa viac. Tp, že odcudzil tieto veci, je medzi ním a Bohom – je to jeho vec, ako sa bude zodpovedať pred Bohom, keď príde čas. S nami to nemá nič spoločné.“ Aké myšlienky a pocity zažívate, keď počujete vodcu hovoriť niečo také? Každý, kto má zmysel pre spravodlivosť a trochu svedomia, by pri počutí týchto slov vnútorne plakal a cítil by sa zdrvený a sklamaný, aj keby bol len obyčajným nasledovníkom, nieto ešte, keby bol vodcom alebo pracovníkom! Tento typ falošného vodcu sa teší toľkej Božej milosti a ochrane a toľkým Jeho pravdám, no napriek tomu má takýto chladnokrvný postoj k veciam Jeho domu. Má takýto človek ľudskú prirodzenosť? Je hoden byť vodcom alebo pracovníkom? (Nie.) Keď je takýto človek raz prepustený, je v budúcnosti spôsobilý byť vodcom alebo pracovníkom? (Nie – jeho ľudská prirodzenosť je slabá.) Ako sa prejavuje jeho slabá ľudská prirodzenosť? (Tým, že neobhajuje záujmy Božieho domu.) Akým konkrétnym konaním neobhajuje záujmy Božieho domu? Aká je podstata tohto konkrétneho prejavu? Ľudia ako tento nemajú srdce na správnom mieste a majú nízky charakter; hovoria celkom pekne, ale nerobia nič skutočné. Takíto ľudia v žiadnom prípade nesmú byť vodcami a pracovníkmi. Tí, ktorých srdcia nie sú na správnom mieste, nemilujú pravdu, ale idú si za vlastným ziskom; tí, ktorých srdcia nie sú na správnom mieste, vôbec nemyslia na Boží vyvolený národ a vôbec neobhajujú dielo cirkvi ani záujmy Božieho domu.

Prvá základná vec, ktorú musia vodcovia a pracovníci urobiť, je správne dohliadať na rôzne hmotné veci Božieho domu, riadne vykonávať preverovanie a strážiť Boží dom, nedovoliť, aby sa nejaké veci poškodili, premrhali alebo aby sa ich zmocnili zlí ľudia. To je to najmenej, čo by mali urobiť. Hneď ako ťa zvolia za vodcu alebo pracovníka, Boží dom ťa považuje za svojho správcu: si na riadiacej úrovni a úloha, ktorú nesieš na pleciach, je ťažšia ako úloha ostatných. Nesieš veľkú zodpovednosť. Preto každý tvoj postoj, každý tvoj čin, každý tvoj plán na riešenie záležitostí a každá tvoja metóda na riešenie problémov, to všetko sa týka záujmov Božieho domu. Ak ani neberieš do úvahy záujmy Božieho domu alebo si ich neberieš k srdcu, nie si hoden byť správcom Jeho domu. Čo je to za človeka? Prečo nie je hoden byť správcom Božieho domu? Medzi falošnými vodcami sú niektorí, ktorí nemajú len slabú kvalitu – ich kľúčovým problémom je, že nemajú zmysel pre zodpovednosť; nevedia, ako pracovať, ale nehľadajú pravdu a nedokážu si splniť ani minimálne povinnosti, ktoré by mal správca plniť. Nemajú svedomie ani rozum. Je to preto, lebo ich srdcia nie sú na správnom mieste, majú nízky charakter a sú sebeckí a podlí; vôbec neobhajujú prácu cirkvi, ale často poškodzujú a zapredávajú záujmy cirkvi, získavajú si priazeň ľudí a udržiavajú si vzťahy s inými ľuďmi na úkor poškodzovania záujmov cirkvi. Dovoľujú, aby sa hmotné veci Božieho domu poškodili, premrhali, stratili alebo aby sa ich dokonca zmocnili zlí ľudia, a vôbec sa o to nestarajú, ani necítia najmenší pocit dlhu alebo viny. Takže pokiaľ ide o výber vodcov a pracovníkov, ak sa na to pozrieme z pohľadu ľudskej prirodzenosti, čo je to najzákladnejšie, čo by mali mať? Musia mať svedomie a zmysel pre spravodlivosť a ich pohnútky by mali byť správne. Ich ľudská prirodzenosť musí najprv prejsť skúškou. Bez ohľadu na to, akú veľkú pracovnú schopnosť majú alebo akú majú úroveň kvality, takíto ľudia budú ako správcovia na požadovanej úrovni, ak budú slúžiť ako nadriadení. Prinajmenšom budú schopní obhajovať záujmy Božieho domu a spoločné záujmy bratov a sestier. V žiadnom prípade nezapredajú záujmy bratov a sestier ani záujmy Božieho domu. Keď hrozí, že záujmy Božieho domu a bratov a sestier utrpia škodu alebo ujmu, budú na to myslieť vopred a budú prví, ktorí vystúpia a ochránia ich, aj keď to ovplyvní ich vlastnú bezpečnosť alebo si to bude vyžadovať, aby zaplatili cenu alebo trpeli. To všetko sú veci, ktoré dokážu urobiť ľudia so svedomím a rozumom. Niektorí falošní vodcovia a pracovníci sa ponáhľajú nájsť si bezpečné miesto, kde by sa skryli, keď čelia nebezpečným okolnostiam, no o dôležité veci Božieho domu – knihy Božích slov, mobilné telefóny, počítače a tak ďalej – sa nestarajú ani sa na ne nepýtajú. Keby sa obávali, ako by ich zatknutie ovplyvnilo celkový obraz práce cirkvi, mohli by poslať iných, aby tieto veci vybavili – no títo falošní vodcovia sa skrývajú len pre svoj vlastný prospech. Sú na smrť vystrašení a aby si zaistili vlastnú bezpečnosť, nerobia to, čo môžu. Preto existuje mnoho prípadov, keď nedbanlivosť, nečinnosť a nezodpovednosť falošných vodcov spôsobí, že veľký červený drak vyplieni alebo odnesie rôzne veci Božieho domu a obety Bohu, keď nastanú nebezpečné situácie, čo vedie k vážnym stratám. Keď tieto situácie v cirkvi práve nastali, prvou myšlienkou vodcov a pracovníkov by malo byť umiestniť vybavenie a hmotné veci Božieho domu na vhodné miesta, odovzdať ich vhodným ľuďom na správu; veľkému červenému drakovi sa v žiadnom prípade nesmie dovoliť, aby si ich vzal. No falošní vodcovia nikdy nemyslia na takéto veci; nikdy nedávajú záujmy Božieho domu na prvé miesto, namiesto toho dávajú na prvé miesto vlastnú bezpečnosť. Keďže falošní vodcovia nekonajú skutočnú prácu, rôzne dôležité veci Božieho domu často utrpia straty alebo škody. Nie je to vážne zanedbanie zodpovednosti zo strany falošných vodcov? (Je.)

Pokiaľ ide o desiaty bod zodpovedností vodcov a pracovníkov, aký je hlavný prejav falošných vodcov, ktorý odhaľujeme? Postoj falošných vodcov k hmotným veciam Božieho domu je ľahostajnosť a nevšímavosť; neriadia sa princípmi, ale prideľujú tie veci svojvoľne, na základe svojich vlastných domnienok a preferencií. Kým ich spravujú oni, veci Božieho domu sú často vystavené väčšiemu či menšiemu poškodeniu a plytvaniu, čo spôsobuje straty v práci Božieho domu. To je hlavný prejav falošných vodcov. Falošní vodcovia nedokážu zvládnuť ani túto najjednoduchšiu, jedinú prácu týkajúcu sa všeobecných záležitostí; nedokážu ju urobiť ani ju urobiť dobre – čo potom dokážu? Takže keď vidíte takýchto ľudí konať ako vodcov, môžete kontrolovať a dohliadať na ich prácu. Ak robia neporiadok v tejto jedinej práci týkajúcej sa všeobecných záležitostí, nerobia ani to, čo môžu, a nenájdu iných vhodných ľudí, aby to urobili, keď nemajú čas, potom takíto vodcovia majú byť okamžite prepustení a odvolaní zo svojich funkcií. Boží dom ich nikdy nepoužije. Je to vhodné? (Je.) Prečo? Človek, ktorého srdce nie je na správnom mieste, ktorého chápanie je pokrivené a ktorý koná len podľa svojich pocitov a svojich sebeckých, podlých ambícií a túžob, nie je dôveryhodný. Akú prácu môže nedôveryhodný človek robiť dobre? Akú povinnosť si môže plniť dobre? Je schopný si verne plniť povinnosť? (Nie.)

Nevysvetlil som vám dnes prostredníctvom duchovného spoločenstva o desiatom bode zodpovedností vodcov a pracovníkov jasne ďalší z princípov a štandardov, ktoré sa od vodcov a pracovníkov vyžadujú? To, o čo tu ide, nie je otázka kvality ani pracovnej schopnosti, ale otázka ľudskej prirodzenosti. Všímajte si ľudí, ktorí slúžia ako vodcovia a pracovníci, alebo tých, ktorých cirkev rozvíja, a pozrite sa, či sú medzi nimi nejakí so slabou ľudskou prirodzenosťou a ktorých srdcia nie sú na správnom mieste, ktorých ľudská prirodzenosť je rovnaká ako u falošných vodcov rozobraných v desiatom bode. Ak naozaj nájdete takýchto vodcov a pracovníkov, mali by ste ich prepustiť a musíte si pamätať, že takýchto ľudí nikdy nesmiete voliť za vodcov a nikdy ich nesmiete rozvíjať, aby sa stali vodcami a pracovníkmi. Ak niektorí ľudia nerozumejú charakteru týchto ľudí a zvolia ich, okamžite ich nahláste. Nedajte im šancu byť vodcami a pracovníkmi. Títo ľudia sa nestávajú vodcami a pracovníkmi, aby konali skutočnú prácu, ale aby ničili prácu cirkvi. Ak sa stanú vodcami, rôzne hmotné veci Božieho domu budú v dôsledku toho len zničené. Ste ochotní vidieť takýto následok? (Nie.) Takže ako by ste potom mali zaobchádzať s takýmito ľuďmi? Ak v súčasnosti slúžia ako vodcovia, nahláste ich a odvolajte ich z funkcie. Ak nie sú, ak ešte neboli zvolení, potom povedzte všetkým: „Tento človek nie je dobrý. V žiadnom prípade ho nevoľte; bolo by to na škodu cirkvi.“ A ak boli ľudia oklamaní a zvedení, aby ich zvolili, musíš okamžite informovať všetkých: „Dnes sme urobili niečo nesprávne. Zvolili sme si za vodcu niekoho so slabou ľudskou prirodzenosťou, koho srdce nie je na správnom mieste. Teraz, keď sme to urobili, budú záujmy Božieho domu vystavené stratám a škodám. Musíme ho okamžite odvolať z funkcie, aby sme zabránili poškodeniu záujmov a rôznych vecí Božieho domu. Nesmieme mu dovoliť uspieť v ich úkladoch.“ Je vhodné takto konať? (Je.)

Tí, ktorí sú vybraní za vodcov a pracovníkov, musia mať kvalitu a pracovnú schopnosť; okrem toho sú tu aj požiadavky na ich charakter. Čo poviete, je to tak, že väčšina ľudí nespĺňa kritériá na to, aby boli vodcami a pracovníkmi? Ktorá z týchto troch vlastností je najdôležitejšia? (Ľudská prirodzenosť.) A druhá? (Pracovná schopnosť.) A potom? (Či majú alebo nemajú kvalitu.) Toto poradie je celkom presné. Keď budete v budúcnosti voliť vodcov, posudzujte ich podľa tohto poradia. Niektorí ľudia hovoria: „Toto poradie je problematické. Predpokladajme, že ľudská prirodzenosť je na prvom mieste a existujú niektorí ľudia, ktorí majú dobrú ľudskú prirodzenosť, ale dosť slabú kvalitu, a ak budú vybraní za vodcov, nebudú schopní robiť žiadnu skutočnú prácu – je potom stále v poriadku brať do úvahy len ľudskú prirodzenosť ľudí?“ Ľudská prirodzenosť je najdôležitejšia a je to prvá vec, na ktorú by ste sa mali pozrieť, ale nie je to jediná vec, ktorú treba brať do úvahy pri voľbe vodcov a pracovníkov. Ak je ľudská prirodzenosť človeka na požadovanej úrovni, potom sa pozrite na jeho pracovnú schopnosť. Ak mu chýba pracovná schopnosť a nedokáže robiť žiadnu skutočnú prácu, môžete ho požiadať, aby sa ujal práce, ktorá nie je príliš náročná na jeho schopnosti. Ak má dobrú ľudskú prirodzenosť, je schopný uniesť danú prácu, snaží sa ju robiť čo najlepšie, je to niekto dôveryhodný, Boží dom nemusí mať žiadne obavy z jeho použitia a pre väčšinu bratov a sestier je povzbudzujúci, nápomocný a prospešný, potom je na požadovanej úrovni. Ak je jeho kvalita slabá a chýba mu pracovná schopnosť, alebo ak je len priemerný, pokiaľ ide o jeho pracovnú schopnosť, dajte mu robiť nejakú jednoduchú prácu alebo jednu úlohu. Ak má dobrú kvalitu a silnú pracovnú schopnosť, môže vykonávať nejakú dôležitú prácu alebo niekoľko rôznych úloh. Nedokážete urobiť ani len takéto opatrenia? Ak má slabú ľudskú prirodzenosť a jeho srdce nie je na správnom mieste, potom bez ohľadu na to, aká veľká je jeho pracovná schopnosť, bude schopný robiť prácu dobre? (Nie.) Ak by riadil spoločnosť alebo niekoľko zamestnancov, možno by to nebol problém – ale aké problémy by nastali, keby bol požiadaný, aby spravoval rôzne hmotné veci Božieho domu? V prvom rade by tieto veci absolútne nespravoval ani by neriešil veci podľa princípov, ktoré vyžaduje Boží dom. Jeho srdce nie je na správnom mieste, nemiluje pravdu a v jeho srdci nie je nič iné ako intrigy, nič iné ako podlé nápady a myšlienky, takže kedykoľvek koná, robí tak podľa svojich vlastných preferencií a na základe svojich vlastných záujmov, nie na základe pravdy-princípov ani na základe spravodlivosti. Zvažuje len to, čo môže stratiť alebo získať, a vôbec nemyslí na princípy, ktoré vyžaduje Boží dom – a tak je predurčený na to, aby zlyhal v práci vodcov a pracovníkov. Čím je to určené? Jeho charakterom; nie je to určené jeho pracovnou schopnosťou. A tak, keď zvažujete, či je niekto vznešený alebo nízky a či spĺňa štandardy Božieho domu pre výber vodcov a pracovníkov, najprv sa pozrite na jeho ľudskú prirodzenosť: ak je jeho ľudská prirodzenosť spoľahlivá a na požadovanej úrovni, tak zvážte, či má pracovnú schopnosť a zmysel pre zodpovednosť; potom zvážte ostatné aspekty.

Toto je desiaty bod zodpovedností vodcov a pracovníkov. Ide viac-menej o to, čo je rozobrané v desiatom bode o rôznych prejavoch falošných vodcov. Z postoja a prejavov, s akými falošní vodcovia zaobchádzajú s hmotnými vecami Božieho domu, je zrejmé, že väčšine z nich chýba svedomie a rozum, že majú príliš slabú ľudskú prirodzenosť a nepreberajú žiadnu zodpovednosť – dalo by sa povedať, že ich srdce nie je na správnom mieste. Nemáme teraz o jeden dôkaz viac, ktorý sa dá použiť na určenie, že niekto je falošný vodca? Niektorí falošní vodcovia nedokážu robiť prácu, pretože ich kvalita je slabá a pretože sú slepí a nemajú o veciach prehľad. Niektorí nekonajú skutočnú prácu, pretože ich srdce nie je na správnom mieste a idú si výlučne za vlastným prospechom – neobhajujú záujmy Božieho domu a je im jedno, či Boží vyvolený národ žije alebo zomrie. Každý druh falošného vodcu musí byť čo najrýchlejšie prepustený a vyradený, aby sa predišlo zdržaniam v práci Božieho domu a poškodeniu Jeho vyvoleného národa.

1. mája 2021