Najprv si zopakujme hlavný obsah nášho duchovného spoločenstva z posledného stretnutia. (Minule si vymenoval pätnásť zodpovedností vodcov a pracovníkov a hovoril si v duchovnom spoločenstve hlavne o prvých dvoch – prvý bod: viesť ľudí, aby jedli a pili Božie slová, rozumeli im a vstupovali do reality Božích slov; druhý bod: poznať stavy rôznych typov ľudí a riešiť rôzne ťažkosti týkajúce sa vstupu do života, s ktorými sa stretávajú vo svojom reálnom živote. Na základe týchto dvoch bodov si rozobral príslušné prejavy falošných vodcov.) Uvažovali ste niekedy nad tým, ktorú z týchto dvoch zodpovedností by ste dokázali vykonávať, keby ste boli vodcom? Mnohí ľudia majú stále pocit, že majú určitú kvalitu, inteligenciu a zmysel pre bremeno, a preto chcú neustále súperiť, aby sa stali vodcami a nechcú byť obyčajnými nasledovníkmi. Tak sa najprv pozri, či dokážeš plniť tieto dve zodpovednosti a ktorú z nich si schopnejší vykonávať a dokážeš ju na seba vziať. Zatiaľ nehovorme o tom, či máš kvalitu na to, aby si sa stal vodcom, alebo či máš túto pracovnú schopnosť alebo zmysel pre bremeno, a najprv sa pozrime, či dokážeš tieto dve zodpovednosti dobre vykonávať. Uvažovali ste niekedy nad touto otázkou? Niektorí môžu povedať: „Neplánujem byť vodcom, tak prečo by som mal nad tým uvažovať? Stačí, ak budem dobre robiť svoju prácu – táto otázka sa ma netýka. V tomto živote nikdy nechcem byť vodcom a nikdy nechcem na seba vziať povinnosti vodcu alebo pracovníka, takže nad takýmito otázkami nemusím nikdy uvažovať.“ Je toto tvrdenie správne? (Nie.) Aj keď nechceš byť vodcom, nepotrebuješ vari vedieť, ako dobre človek, ktorý ťa vedie, vykonáva tieto dve zodpovednosti, či ich splnil, či má požadovanú kvalitu, schopnosti a zmysel pre bremeno a či spĺňa tieto dve požiadavky? Ak týmto veciam nerozumieš alebo ich nedokážeš prekuknúť a takýto človek ťa zavedie do jamy, budeš si toho vedomý? Ak ho len zmätene nasleduješ a si len hlupák, ak nevieš, že je falošným vodcom, alebo že ťa zvádza z cesty, alebo kam ťa vedie, potom budeš v nebezpečenstve. Keďže nerozumieš rozsahu zodpovedností vodcov a pracovníkov a chýba ti schopnosť rozlišovať falošných vodcov, budeš ich zmätene nasledovať a urobíš všetko, o čo ťa požiadajú, bez toho, aby si vedel, či to, o čom s tebou hovoria v duchovnom spoločenstve, je v súlade s pravdou v Božích slovách, alebo či je to realita. Budeš si myslieť, že keďže sú nadšení, od svitu do mrku sa náhlia a tvrdo pracujú a sú schopní zaplatiť cenu, a keď sa niekto ocitne v ťažkostiach, podajú mu pomocnú ruku, aby mu pomohli, a neignorujú ho, sú ako vodcovia na požadovanej úrovni. Nevieš, že falošní vodcovia nemajú schopnosť chápať Božie slová, že bez ohľadu na to, ako dlho pracujú, nepochopia Božie úmysly ani nebudú vedieť, aké sú Božie požiadavky, nebudú dokonca schopní rozlíšiť, čo sú učenia a čo sú pravda-reality, nebudú vedieť, ako čisto chápať Božie slová a pravdu, ani nebudú vedieť, ako jesť a piť Božie slová – z toho je zrejmé, že sú to falošní vodcovia. Falošní vodcovia nedosahujú pri práci, ktorú robia, žiadne výsledky. Budú s tebou viesť duchovné spoločenstvo a konať len naoko, ale nebudú mať jasno v tom, v akom si stave, akým ťažkostiam čelíš a či sa skutočne vyriešili, a ani ty sám nebudeš tieto veci vedieť. Navonok ti prečítajú Božie slová a budú s tebou hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, ale ty budeš stále žiť v chybnom stave bez akejkoľvek nápravy. Bez ohľadu na to, s akými ťažkosťami sa stretneš, budú sa zdať, že si plnia svoje povinnosti, ale žiadna z tvojich ťažkostí sa nevyrieši prostredníctvom ich duchovného spoločenstva alebo pomoci a problémy budú pretrvávať. Je takýto vodca na požadovanej úrovni? (Nie.) Aké pravdy teda potrebuješ pochopiť, aby si tieto záležitosti rozlíšil? Potrebuješ pochopiť, či vodcovia a pracovníci vykonávajú každú úlohu a riešia každý problém v súlade s požiadavkami Božích slov, či každé slovo, ktoré povedia, je praktické a zodpovedá pravde v Božích slovách. Okrem toho potrebuješ pochopiť, či ťa ich prístup k riešeniu problémov pri rôznych ťažkostiach, ktorým čelíš, vedie k pochopeniu Božích slov a získaniu cesty pre praktizovanie, alebo či len hovoria nejaké slová a učenia, kričia heslá alebo ťa napomínajú. Niektorí vodcovia a pracovníci radi pomáhajú ľuďom prostredníctvom nabádania, niektorí prostredníctvom motivácie a iní prostredníctvom odhaľovania, obviňovania a orezávania. Bez ohľadu na metódu, ktorú používajú, ak ťa dokáže skutočne priviesť k vstupu do pravdy-reality, vyriešiť tvoje skutočné ťažkosti, a tak ti umožniť pochopiť, aké sú Božie úmysly, a tým aj spoznať samého seba a nájsť cestu pre praktizovanie, potom keď budeš v budúcnosti čeliť podobným situáciám, budeš mať cestu, ktorou sa môžeš vydať. Preto najzákladnejším štandardom na posúdenie, či je vodca alebo pracovník na požadovanej úrovni, je to, či dokáže použiť pravdu na riešenie problémov a ťažkostí ľudí, a tak im umožniť pochopiť pravdu a získať cestu pre praktizovanie.

Minule sme v duchovnom spoločenstve viac-menej hovorili o prvej a druhej zodpovednosti vodcov a pracovníkov a v súvislosti s nimi sme rozobrali niektoré prejavy falošných vodcov. Ich hlavnými prejavmi sú plytké a povrchné chápanie Božích slov a neschopnosť pochopiť pravdu. Je zrejmé, že následne nedokážu viesť ostatných k pochopeniu Božích slov a Jeho úmyslov. Keď ľudia čelia ťažkostiam, falošní vodcovia nedokážu čerpať z vlastného skúsenostného poznania, aby viedli týchto ľudí k pochopeniu pravdy a vstupu do reality, aby mali cestu, ktorou sa môžu vydať, ani ich nedokážu priviesť k tomu, aby nad sebou uprostred rôznych ťažkostí uvažovali, spoznali samých seba a zároveň tieto ťažkosti vyriešili. Takže dnes sa najprv v duchovnom spoločenstve pozrime na to, čo sú ťažkosti vstupu do života a aké sú rôzne bežné ťažkosti súvisiace so vstupom do života, s ktorými sa ľudia často stretávajú vo svojom každodennom živote. Urobme si o tom konkrétne zhrnutie. Treba o tom hovoriť v duchovnom spoločenstve? (Áno.) Teraz vás už trochu zaujímajú tieto témy súvisiace so vstupom do života, však? Keď som sa s vami prvýkrát stretol a rozprával, bez ohľadu na to, čo sa povedalo, boli ste otupení, mdlí, malátni a s pomalými reakciami. Zdalo sa, že ničomu nerozumiete a nemáte žiadne duchovné postavenie, nieto ešte vstup do života. Teraz, keď hovoríme o záležitostiach týkajúcich sa zmeny život-povahy, väčšinu z vás táto téma celkom zaujíma a máte na ňu nejaké reakcie. Toto je pozitívny jav. Keby ste nevykonávali svoje povinnosti, mohli by ste tieto veci dosiahnuť? (Nie, nemohli.) Toto je Božia milosť; všetko je to vďaka Jeho priazni.

Druhý bod: Poznať stavy rôznych typov ľudí a riešiť rôzne ťažkosti týkajúce sa vstupu do života, s ktorými sa stretávajú vo svojom skutočnom živote (druhá časť)

Osem typov ťažkostí pri vstupe do života

I. Ťažkosti súvisiace s konaním svojej povinnosti

Pokiaľ ide o ťažkosti pri vstupe do života, pozrime sa najprv v širšom zmysle na ťažkosti súvisiace s vykonávaním povinností. Keď pri vykonávaní svojich povinností čelíš problémom, ktoré zahŕňajú praktizovanie pravdy, a nedokážeš konať podľa princípov, nie je to ťažkosť pri vstupe do života? (Áno, je.) Jednoducho povedané, sú to rôzne stavy, nápady, názory a určité nesprávne spôsoby myslenia, ktoré vznikajú pri vykonávaní povinností. Aké konkrétne ťažkosti v tomto smere teda existujú? Napríklad neustála snaha robiť veci povrchne, vyhýbavo a lajdácky – nie je to vari stav, ktorý sa bežne prejavuje a odhaľuje pri vykonávaní povinností? Alebo nevenovanie sa svojej riadnej práci a neustále porovnávanie sa s ostatnými pri výkone svojej povinnosti, považovanie miesta, kde človek vykonáva svoju povinnosť, za ihrisko alebo bojisko a pri každom vykonávaní svojej povinnosti premýšľanie o nájdení si akéhosi „súpera na porovnanie“ a reči v duchu typu: „Uvidím, kto je lepší ako ja a kto dokáže podnietiť môjho bojovného ducha, potom s ním budem súťažiť, súperiť a porovnávať sa, aby som videl, kto dosiahne lepšie výsledky a vyššiu efektivitu pri vykonávaní povinnosti a kto si lepšie získa srdcia ľudí.“ Potom je tu pochopenie princípov pre vykonávanie povinnosti, ale neochota dodržiavať ich alebo konať v súlade s pravdou v Božích slovách alebo požiadavkami Božieho domu a vždy uprednostňovať primiešavanie osobných preferencií do vykonávania svojej povinnosti a hovoriť: „Rád to robím takto, rád to robím onak; som ochotný to robiť takto, chcem to robiť onak.“ Toto je svojvôľa, vždy chcieť nasledovať vlastnú vôľu a konať, ako sa komu zachce podľa vlastných preferencií, byť hluchý voči všetkým požiadavkám Božieho domu a uprednostňovať odbočenie zo správnej cesty. Nie sú to skutočné prejavy, ktoré väčšina ľudí ukazuje pri vykonávaní svojich povinností? Je zrejmé, že všetky tieto problémy zahŕňajú ťažkosti pri výkone povinnosti. Prosím, doplňte k nim ďalšie. (Neschopnosť harmonicky spolupracovať s ostatnými pri vykonávaní povinnosti a vždy sa riadiť len vlastnými zákonmi.) Aj to sa počíta ako ťažkosť. Neschopnosť harmonicky spolupracovať s ostatnými pri vykonávaní povinnosti a vždy sa riadiť len vlastnými zákonmi a mať posledné slovo; chcieť sa pokoriť, požiadať o radu a vypočuť si názory ostatných, keď človek čelí problémom, ale nedokázať to praktizovať a cítiť sa nepohodlne, keď sa o to pokúša – to je problém. (Vždy si pri vykonávaní povinnosti chrániť vlastné záujmy, byť sebecký a odporný a v skutočnosti síce vedieť, ako problém vyriešiť, keď sa objaví, no cítiť, že sa ho to netýka, báť sa prevziať zodpovednosť, ak by sa to pokazilo, a následne sa neodvážiť zakročiť.) Neriešiť problém, keď ho človek vidí, považovať ho za niečo, čo sa ho netýka, a ignorovať ho – to sa tiež počíta ako vykonávanie povinnosti bez oddanosti. Bez ohľadu na to, či si za úlohu zodpovedný alebo nie, ak dokážeš problém rozpoznať a vyriešiť, mal by si túto zodpovednosť vykonávať. Je to tvoja povinnosť a práca, ktorá ti patrí. Ak to dokáže vyriešiť nadriadený, môžeš to nechať tak, ale ak to nedokáže, mal by si zasiahnuť a vyriešiť to. Nerozdeľuj problémy podľa toho, do koho rozsahu zodpovednosti spadajú – to je nevernosť voči Bohu. Ešte niečo? (Spoliehať sa pri vykonávaní povinnosti na svoju inteligenciu a dary a nehľadať pravdu.) Takýchto ľudí je veľa. Vždy si myslia, že majú inteligenciu a kvalitu, a sú ľahostajní voči všetkému, čo ich postretne; vôbec nehľadajú pravdu a konajú výlučne podľa vlastnej vôle, a v dôsledku toho nedokážu riadne vykonávať žiadnu povinnosť. Toto všetko sú ťažkosti, ktorým ľudia čelia pri vykonávaní svojich povinností.

II. Problémy súvisiace s tým, ako človek zaobchádza so svojimi vyhliadkami a osudom

To, ako človek zaobchádza so svojimi vyhliadkami a osudom, je tiež závažná záležitosť súvisiaca so vstupom do života. Niektorí ľudia sú ochotní zaplatiť cenu, ak veria, že majú nádej na spásu, a stávajú sa negatívnymi, ak si myslia, že nádeje niet. Ak ich Boží dom nepovýši a nerozvíja, nie sú ochotní zaplatiť cenu a svoje povinnosti konajú len povrchne, bez toho, aby prevzali zodpovednosť. Bez ohľadu na to, čo robia, vždy zvažujú svoje vyhliadky a osud a pýtajú sa sami seba: „Budem mať naozaj dobrý konečný osud? Spomínajú Božie zasľúbenia, aké budú vyhliadky a konečný osud niekoho ako som ja?“ Ak nenájdu presnú odpoveď, chýba im nadšenie pre čokoľvek. Ak ich Boží dom povýši a rozvíja, sú plní energie a vo všetkom, čo robia, sú mimoriadne proaktívni. Ak však nedokážu dobre konať svoju povinnosť a sú prepustení, okamžite sa stávajú negatívnymi, vzdávajú sa svojej povinnosti a strácajú všetku nádej. Keď čelia orezávaniu, myslia si: „Azda ma už Boh nemá rád? Ak áno, mal to povedať skôr, a nie mi brániť v mojom úsilí o svet!“ Ak sú prepustení, myslia si: „Nepozerajú sa na mňa zvrchu? Kto ma nahlásil? Som vyradený? Ak je to tak, mali to povedať skôr!“ Navyše, ich srdcia sú plné obchodov, požiadaviek a nerozumných žiadostí voči Bohu. Bez ohľadu na to, akú úlohu im cirkev zverí, podmieňujú jej prijatie tým, že im musí prinášať dobré vyhliadky a dobrý osud, ako aj Božie požehnania. Prinajmenšom sú ochotní ju prijať a podriadiť sa len vtedy, ak sa k nim bude pristupovať s prívetivým výrazom a postojom, a ak získajú schválenie. Nie sú to vari prejavy toho, ako zaobchádzajú so svojimi vyhliadkami a osudom? Doplňte k nim ďalšie. (Ak sa pri konaní povinností vyskytnú odchýlky alebo problémy a sú orezávaní, sťažujú sa na Boha a majú sa pred Ním na pozore; boja sa, že budú odhalení a vyradení, a vždy si nechávajú únikovú cestu.) Báť sa odhalenia a vyradenia a vždy si nechávať únikovú cestu – to sú tiež prejavy toho, ako zaobchádzajú so svojimi vyhliadkami a osudom. (Keď človek vidí, že Božie slová odhalenia a charakterizácie sa na neho vzťahujú, alebo keď čelí orezávaniu a cíti sa zahanbený, usúdi, že je popletený, diabol a satan, a že nie je schopný prijať pravdu. Usúdi, že nemá nádej na spásu a stáva sa negatívnym.) Pokiaľ ide o ich vyhliadky a osud, ľudia sa nedokážu úplne vzdať svojich vlastných úmyslov a túžob. Ustavične ich považujú za najdôležitejšie veci a podľa toho sa o ne usilujú, pokladajú ich za hnaciu silu a podmienku pre všetko, o čo sa usilujú. Keď čelia súdu, napomínaniu, skúškam, zušľachťovaniu alebo odhaleniu, alebo keď sa stretnú s nebezpečnými okolnosťami, okamžite si pomyslia: „Azda ma už Boh nechce? Zavrhuje ma? Tón, ktorým ku mne prehovára, je taký prísny; nechce ma spasiť? Chce ma vyradiť? Ak ma chce vyradiť, mal by to povedať čo najskôr, kým som ešte mladý, aby mi nebránil v mojom úsilí o svet.“ To v nich vyvoláva negativitu, odolávanie, vzdor a lajdáckosť. Toto sú niektoré stavy a prejavy týkajúce sa toho, ako ľudia zaobchádzajú so svojimi vyhliadkami a osudom. Je to závažná ťažkosť, ktorá súvisí so vstupom do života.

III. Ťažkosti súvisiace s medziľudskými vzťahmi

Pozrime sa na ďalší aspekt – medziľudské vzťahy. To je tiež významná ťažkosť súvisiaca so vstupom do života. Ako zaobchádzaš s ľuďmi, ktorých nemáš rád, s ľuďmi, ktorých názory sa líšia od tvojich, s ľuďmi, ktorí sú ti známi, s ľuďmi, s ktorými máš rodinný vzťah alebo ktorí ti pomohli, a s ľuďmi, ktorí ťa vždy včas varujú, hovoria ti pravdivé slová a pomáhajú ti; či dokážeš s každým zaobchádzať spravodlivo; ako praktizuješ, keď vzniknú spory s inými ľuďmi; ako aj žiarlivosť a konflikty, ktoré medzi vami vznikajú, a tvoja neschopnosť harmonicky vychádzať alebo dokonca harmonicky spolupracovať pri vykonávaní svojich povinností – toto sú niektoré stavy a prejavy súvisiace s medziľudskými vzťahmi. Ešte niečo? (Byť pochlebovačom a neodvážiť sa ozvať, keď človek objaví problémy inej osoby, zo strachu, že ju urazí.) To je stav, ktorý vzniká, keď sa človek bojí, že urazí ostatných. (Tiež ako človek zaobchádza s vodcami a pracovníkmi a s tými, ktorí majú moc a postavenie.) Ako zaobchádzaš s vodcami a pracovníkmi, alebo s ľuďmi s mocou a postavením – či s lichôtkami a podlizovaním, alebo tým, že s nimi zaobchádzaš správne – to je špecifický prejav toho, ako sa správaš k tým, ktorí majú moc a vplyv. Toto sú viac-menej ťažkosti medziľudských vzťahov.

IV. Problémy súvisiace s ľudskými pocitmi

Pohovorme si trochu o ľudských pocitoch. Aké otázky súvisia s pocitmi? Prvou je, ako hodnotíte svojich vlastných rodinných príslušníkov a ako pristupujete k veciam, ktoré robia. Medzi „veci, ktoré robia“ tu prirodzene patrí, keď narúšajú a vyrušujú prácu cirkvi, keď vynášajú súdy nad ľuďmi za ich chrbtom, keď sa zapájajú do niektorých praktík pochybovačov a tak ďalej. Dokážete k týmto veciam pristupovať nestranne? Keď je potrebné, aby ste napísali hodnotenie na svojich rodinných príslušníkov, dokážete to urobiť objektívne a nestranne a odložiť svoje vlastné pocity bokom? Súvisí to s tým, ako pristupujete k členom svojej rodiny. Okrem toho, prechovávate city k tým, s ktorými vychádzate alebo ktorí vám predtým pomohli? Dokážete vidieť ich konanie a počínanie objektívnym, nestranným a presným spôsobom? Ak narúšajú a vyrušujú prácu cirkvi, dokážete ich hneď nahlásiť alebo odhaliť, keď sa o tom dozviete? Prechovávate tiež city k tým, ktorí sú vám relatívne blízki alebo s ktorými máte podobné záujmy? Sú vaše hodnotenie, definícia a prístup k ich konaniu a správaniu nestranné a objektívne? Predpokladajme, že cirkev sa s týmito ľuďmi, s ktorými máte citovú väzbu, vysporiada podľa princípov a výsledok nie je v súlade s vašimi vlastnými predstavami – ako by ste k tomu pristupovali? Dokázali by ste poslúchnuť? Naďalej by si sa s nimi tajne zaplietal, nechal by si sa nimi zavádzať a dokonca podnecovať, aby si sa za nich vyhováral, ospravedlňoval ich a obhajoval? Prišiel by si na pomoc tým, ktorí ti pomohli, a strčil by si za nich ruku do ohňa, pričom by si nedbal na pravdu-princípy a ignoroval záujmy Božieho domu? Nie sú toto všetko rôzne problémy súvisiace s pocitmi? Niektorí ľudia hovoria: „Netýkajú sa pocity len príbuzných a členov rodiny? Nie je rozsah pocitov obmedzený len na tvojich rodičov, bratov a sestry a ostatných členov rodiny?“ Nie, pocity zahŕňajú široký okruh ľudí. Zabudni na nestranné hodnotenie vlastných rodinných príslušníkov – niektorí ľudia nedokážu nestranne hodnotiť ani svojich dobrých priateľov a kamarátov a prekrúcajú fakty, keď o nich hovoria. Napríklad ak sa ich kamarát nevenuje svojej riadnej práci a pri plnení svojej povinnosti sa vždy uchyľuje k nepoctivým a podlým praktikám, opíšu ho ako dosť hravého a povedia, že jeho ľudská prirodzenosť je nezrelá a ešte nestabilná. Nie sú v týchto slovách pocity? Toto sú slová presýtené pocitmi. Ak sa niekto, kto s nimi nemá žiadne spojenie, nevenuje svojej riadnej práci a uchyľuje sa k nepoctivým a podlým praktikám, budú o ňom hovoriť tvrdšie a môžu ho dokonca odsúdiť. Nie je to vari prejav hovorenia a konania na základe pocitov? Sú ľudia, ktorí žijú podľa svojich pocitov, nestranní? Sú čestní? (Nie.) Čo je zlé na ľuďoch, ktorí hovoria podľa svojich pocitov? Prečo nedokážu zaobchádzať s ostatnými spravodlivo? Prečo nedokážu hovoriť na základe pravda-princípov? Ľudia, ktorí hovoria dvojako a nikdy nezakladajú svoje slová na faktoch, sú podlí. Zaujato sa vyjadrovať, vždy hovoriť podľa svojich pocitov a vo svoj vlastný prospech, a nie podľa pravda-princípov, nemyslieť na dielo Božieho domu a len si chrániť svoje osobné city, slávu, zisk a postavenie – to je charakter antikristov. Tak hovoria antikristi; všetko, čo povedia, je podlé, vyrušujúce a narušujúce. Ľudia, ktorí žijú v uprednostňovaní a záujmoch tela, žijú vo svojich pocitoch. Ľudia, ktorí žijú podľa svojich pocitov, sú tí, ktorí vôbec neprijímajú ani nepraktizujú pravdu. Tí, ktorí hovoria a konajú na základe svojich pocitov, nemajú vôbec žiadnu pravda-realitu. Ak sa takíto ľudia stanú vodcami, nepochybne z nich budú falošní vodcovia alebo antikristi. Nielenže nie sú schopní konať skutočnú prácu, ale môžu sa dopúšťať aj rôznych zlých skutkov. Určite budú vyradení a potrestaní.

V. Problémy súvisiace s túžbou po telesnom pohodlí

Baženie po telesnom pohodlí je tiež vážny problém. Povedzte, aké sú podľa vás prejavy baženia po telesnom pohodlí? Aké príklady môžete uviesť z toho, čo ste videli vo svojich vlastných skúsenostiach? Počíta sa k tomu aj užívanie si výhod postavenia? (Áno.) Ešte niečo? (Uprednostňovanie ľahkých úloh pred ťažkými pri konaní povinností a neustála snaha vyberať si ľahkú prácu.) Keď ľudia konajú povinnosť, vždy si vyberajú ľahkú prácu, takú, ktorá nie je namáhavá a ktorá si nevyžaduje čeliť vonkajším živlom. Je to vyberanie si ľahkých prác a vyhýbanie sa tým ťažkým a je to prejav baženia po telesnom pohodlí. Čo ešte? (Sústavné sťažovanie, keď je ich povinnosť trochu ťažká, trochu únavná, keď za to treba zaplatiť.) (Zaoberanie sa jedlom, oblečením a telesnými pôžitkami.) To všetko sú prejavy baženia po telesnom pohodlí. Keď takí ľudia vidia, že úloha je príliš namáhavá alebo riskantná, podstrčia ju niekomu inému; oni sami robia len nenáročnú prácu a vyhovárajú sa, že sú slabej kvality, že im chýba pracovná spôsobilosť a nemôžu túto úlohu na seba vziať – hoci v skutočnosti je to preto, lebo túžia po telesnom pohodlí. Nechcú trpieť bez ohľadu na to, akú prácu robia alebo akú povinnosť vykonávajú. Ak im niekto povie, že keď dokončia prácu, bude sa podávať dusené bravčové mäso, urobia to veľmi rýchlo a efektívne a nemusíte ich naháňať, tlačiť ani na nich dozerať; ale ak nemajú vidinu takejto hostiny a svoju povinnosť musia konať nadčas, otáľajú a hľadajú všemožné dôvody a výhovorky, ako to odložiť, a po chvíli práce povedia: „Krúti sa mi hlava, stŕpla mi noha, som vyčerpaný! Všetko ma bolí, môžem si na chvíľu oddýchnuť?“ Čo je tu za problém? Bažia po telesnom pohodlí. Patrí k nim aj to, keď sa ľudia stále sťažujú na ťažkosti pri konaní svojej povinnosti, keď sa im nechce vynakladať žiadne úsilie a len čo majú chvíľu voľna, hneď odpočívajú, tárajú o nedôležitých veciach alebo sa venujú oddychu a zábave. A keď objem práce narastie a naruší im rytmus a stereotyp ich života, sú s touto povinnosťou nespokojní a nešťastní. Šomrú a sťažujú sa a stávajú sa vo svojej povinnosti povrchnými. Je to túžba po telesnom pohodlí, však? Napríklad niektoré ženy každý deň v stanovenom čase cvičia, aby si udržali postavu a doprajú si spánok pre krásu. Akonáhle však začne byť ich práca náročná a tieto rutiny sa narušia, začnú byť nespokojné a hovoria: „Toto nie je dobré; robenie tejto práce príliš zdržiava. Nemôžem dovoliť, aby to ovplyvnilo moje osobné záležitosti. Nebudem venovať pozornosť nikomu, kto sa ma snaží naháňať; budem sa držať svojho vlastného tempa. Keď je čas na jogu, budem cvičiť jogu. Keď je čas na môj spánok pre krásu, doprajem si ho. Budem tieto veci robiť tak, ako predtým. Nie som taká hlúpa a pracovitá ako vy všetci. O pár rokov sa z vás všetkých stanú staré, obyčajne vyzerajúce ženy, vaše telá schátrajú a už nebudete štíhle. Nikto sa na vás nebude chcieť pozerať a nebudete mať v živote žiadne sebavedomie.“ V záujme uspokojenia svojho telesného pôžitku, v záujme krásy, toho, aby sa páčili ostatným, a aby žili s väčším sebavedomím, sa odmietajú vzdať pôžitkov a preferencií svojho tela, bez ohľadu na to, ako sú zaneprázdnené vykonávaním povinností. Toto je oddávanie sa telesnému pohodliu. Niektorí hovoria: „Boh je znepokojený a mali by sme brať ohľad na Jeho úmysly.“ Ale tieto ženy hovoria: „Nevidela som, že by bol Boh znepokojený; mne je dobre, pokiaľ nie som znepokojená ja sama. Ak ja prejavím ohľaduplnosť voči Božím úmyslom, kto prejaví ohľaduplnosť voči tým mojim?“ Majú takéto ženy nejakú ľudskú prirodzenosť? Nie sú to diabli? Sú aj takí ľudia, ktorí bez ohľadu na to, aká časovo náročná a naliehavá je ich práca, nedovolia, aby to ovplyvnilo ich obliekanie a výzor. Trávia hodiny denne líčením a pamätajú si úplne presne a do detailov, aké oblečenie si každý deň obliecť k určitým topánkam a kedy si robiť kozmetické ošetrenia a masáže, bez toho, aby sa v týchto veciach vôbec pomýlili. Avšak, pokiaľ ide o to, koľko pravdy chápu, aké pravdy ešte nechápu alebo do nich nevstúpili, aké veci stále riešia povrchne a bez oddanosti, aké skazené povahy odhalili a ďalšie podobné problémy súvisiace s pravdou, ktoré zahŕňajú vstup do života, o týchto veciach nevedia vôbec nič. Keď sa ich na ne niekto opýta, sú úplne neznalí. Pokiaľ však ide o témy súvisiace s pôžitkami tela – jedlom, pitím a zábavou – dokážu tárať bez prestania, je nemožné ich zastaviť. Nezávisle od toho, koľko je v cirkvi práce alebo ako sú zaneprázdnení svojimi povinnosťami, rutina a normálna situácia ich života nie sú nikdy narušené. Nikdy nie sú ľahkovážni, pokiaľ ide o akékoľvek drobné detaily telesného života a dokonale ich ovládajú, pričom to berú veľmi prísne a vážne. Keď sa však zaoberajú prácou Božieho domu, bez ohľadu na to, o akú veľkú záležitosť ide, a dokonca aj vtedy, keď sa to môže týkať bezpečnosti bratov a sestier, zaoberajú sa ňou ľahkomyseľne. Nezaujímajú sa dokonca ani o veci, ktoré sa týkajú Božieho poverenia alebo povinnosti, ktorú by mali konať. Nepreberajú na seba žiadnu zodpovednosť. Je to oddávanie sa telesnému pohodliu, však? Sú ľudia, ktorí si užívajú telesné pohodlie, vhodní na konanie povinnosti? Len čo niekto nadhodí tému konania povinnosti alebo hovorí o platení ceny a znášaní utrpenia, stále krútia hlavou. Majú príliš veľa problémov, sú plní sťažností a sú naplnení negativitou. Takíto ľudia sú zbytoční, nemajú kvalifikáciu na konanie svojej povinnosti a mali by byť vyradení. Pokiaľ ide o túžbu po telesnom pohodlí, týmto to uzavrieme.

VI. Ťažkosti súvisiace s poznaním samého seba

Poznanie samého seba je najdôležitejším aspektom vstupu do života. Keďže však väčšina ľudí nemiluje pravdu ani sa o ňu neusiluje, poznanie samých seba sa pre nich stáva najväčšou ťažkosťou. Preto je isté, že tí, ktorí nemilujú pravdu, nemôžu skutočne poznať samých seba. Aké aspekty zahŕňa sebapoznanie? Prvým je poznanie, aké skazené povahy sa odhaľujú v reči a konaní človeka. Niekedy je to arogancia, inokedy nečestnosť, alebo možno podlosť, neoblomnosť alebo zrada a tak ďalej. Okrem toho, keď človeka niečo postretne, mal by sa preskúmať, aby zistil, či má nejaké úmysly alebo pohnútky, ktoré nie sú v súlade s pravdou. Mal by tiež preskúmať, či je v jeho reči alebo konaní niečo, čo Bohu odporuje alebo vzdoruje. Najmä by mal preskúmať, či cíti bremeno svojej povinnosti a či je v nej verný, či sa úprimne vydáva Bohu a či je vypočítavý alebo povrchný. Sebapoznanie tiež znamená vedieť, či má človek predstavy a domnienky, prehnané požiadavky alebo mylné chápanie a sťažnosti voči Bohu a či je ochotný sa podriadiť. Znamená to vedieť, či človek dokáže hľadať pravdu, prijímať od Boha a mať srdce podriadené Bohu, keď pristupuje k situáciám, ľuďom, udalostiam a veciam, ktoré On ovláda. Znamená to vedieť, či má človek svedomie a rozum a či je milovníkom pravdy. Znamená to vedieť, či sa človek podriaďuje alebo sa snaží dohadovať, keď ho niečo postretne, a či sa pri svojom prístupe k týmto záležitostiam spolieha na predstavy a domnienky alebo na hľadanie pravdy. To všetko je rozsah sebapoznania. Človek by mal uvažovať nad tým, či miluje pravdu a má pravú vieru v Boha vo svetle svojho postoja k rôznym situáciám a ľuďom, udalostiam a veciam. Ak dokáže spoznať svoju skazenú povahu a vidieť, aká veľká je jeho vzbura proti Bohu, potom duchovne porastie. Okrem toho, pokiaľ ide o záležitosti, ktoré sa týkajú jeho zaobchádzania s Bohom, človek by mal uvažovať o tom, či má predstavy, bázeň alebo podriadenosť vo svojom zaobchádzaní s Božím menom a vtelením, a najmä aký je jeho postoj vo vzťahu k pravde. Človek by mal tiež poznať svoje nedostatky, svoje duchovné postavenie a či má pravda-realitu, ako aj to, či sú jeho úsilie a cesta, ktorou kráča, správne a v súlade s Božími úmyslami. To všetko sú veci, ktoré by ľudia mali poznať. Stručne povedané, rôzne aspekty sebapoznania v podstate pozostávajú z nasledujúceho: poznanie, či je kvalita človeka vysoká alebo nízka, poznanie jeho charakteru, poznanie úmyslov a pohnútok, ktoré má vo svojom konaní, poznanie skazenej povahy a prirodzenosti-podstaty, ktorú človek odhaľuje, poznanie svojich preferencií a úsilia, poznanie cesty, ktorou kráča, poznanie svojich názorov na veci, poznanie svojho pohľadu na život a hodnoty a poznanie svojho postoja k Bohu a pravde. Sebapoznanie sa skladá hlavne z týchto aspektov.

VII. Rôzne prejavy ľudí v ich zaobchádzaní s Bohom

Ďalší obsah týkajúci sa vstupu do života sa zaoberá rôznymi prejavmi ľudí v ich zaobchádzaní s Bohom. Napríklad mať predstavy o Bohu, prehlbovať nedorozumenia o Ňom a mať sa pred Ním na pozore, klásť Mu nerozumné požiadavky, vždy sa Mu chcieť vyhýbať, nemať rád Jeho slová a neustále sa snažiť Ho podrobne skúmať. Patrí sem aj neschopnosť prekuknúť alebo rozpoznať Božiu všemohúcnosť, ako aj neustále prechovávanie pochybností voči Božej zvrchovanosti, opatreniam a autorite a úplný nedostatok poznania týchto vecí. Okrem toho, nejde len o to, že sa človek nevyhýba ohováraniu a rúhaniu, ktoré voči Bohu vznášajú neverci a svet, alebo, že ich nepopiera, ale naopak, chce sa pýtať, či je to pravda alebo skutočnosť. Nie je to vari pochybovanie o Bohu? Aké ďalšie prejavy okrem týchto existujú? (Byť podozrievavý voči Bohu a skúšať Ho.) (Snažiť sa Bohu zalíškať.) (Nechcieť prijať Božie podrobné skúmanie.) Patrí sem nechcieť prijať Božie podrobné skúmanie a zároveň pochybovať o tom, že Boh dokáže podrobne skúmať najvnútornejšie zákutia ľudských sŕdc. (Je tu aj odpor voči Bohu.) Aj to je prejav – odporovať Bohu a kričať proti Nemu. Patrí sem používanie pohŕdavého a opovržlivého postoja pri zaobchádzaní s Bohom, pri rozhovore s Ním a vo vzťahu s Ním. Ešte niečo? (Byť povrchný voči Bohu a klamať Ho.) (Sťažovať sa na Boha.) Patrí sem nikdy sa nepodriadiť alebo nehľadať pravdu, keď čelíme záležitostiam, a vždy argumentovať vo svoj prospech a sťažovať sa. (Je tu aj vynášanie súdu nad Bohom a rúhanie sa Mu.) (Súperiť s Bohom o postavenie.) (Vyjednávať s Bohom a zneužívať Ho.) (Popierať Boha, odmietať Boha a zrádzať Boha.) Toto všetko sú podstatné problémy; sú to rôzne stavy a skazené povahy, ktoré vznikajú pri zaobchádzaní ľudí s Bohom. Sú to v podstate rôzne prejavy zaobchádzania ľudí s Bohom.

VIII. Postoje a rôzne prejavy ľudí v ich zaobchádzaní s pravdou

Ďalším aspektom obsahu o vstupe do života je, ako ľudia zaobchádzajú s pravdou. Aké prejavy sa v tomto aspekte vyskytujú? Je to zaobchádzanie s pravdou ako s teóriou alebo heslom, ako s predpisom alebo ako s kapitálom na žitie z cirkvi a užívanie si výhod postavenia. Prosím, doplňte k tomu ďalšie. (Zaobchádzanie s pravdou ako s duchovnou potravou.) Máme tu zaobchádzanie s pravdou ako s duchovnou potravou na uspokojenie vlastných duchovných potrieb. (Neprijímanie pravdy a odpor k nej.) Toto je postoj k pravde. (Myslieť si, že Božie slová majú odhaľovať druhých, že sa netýkajú nás samých, a považovať sa za pána pravdy.) Tento prejav ste opísali veľmi výstižne. Ľudia s týmto prejavom veria, že rozumejú všetkým pravdám, ktoré Boh vyslovil, a že skazené povahy a podstaty človeka, ktoré Boh odhaľuje, sa týkajú druhých, a nie ich. Považujú sa za pánov pravdy, často používajú Božie slová na poučovanie druhých, akoby im samým chýbali skazené povahy, akoby už boli stelesnením pravdy a hovorcami pravdy. Čo sú to za odpad? Chcú byť stelesnením pravdy – nie sú presne ako Pavol? Pavol popieral, že Pán Ježiš bol Kristus a Boh; on sám chcel byť Kristom a Božím Synom. Títo ľudia sú ako Pavol, sú rovnakého druhu ako on, sú to antikristi. Ešte niečo? (Zaobchádzanie s Božími slovami ako so slovami obyčajného človeka, nie ako s pravdou, ktorú treba praktizovať, a mať k Božím slovám odmietavý a povrchný postoj.) Nezaobchádzať s Božími slovami ako s pravdou, ktorú treba prijať a praktizovať, ale zaobchádzať s nimi ako s ľudskými slovami – to je jeden prejav. (Spájanie Božích slov s filozofiami a teóriami nevercov.) Máme tu spájanie Božích slov s filozofiami, zaobchádzanie ľudí s Božími slovami ako s ozdobami alebo prázdnymi slovami, zatiaľ čo známe výroky slávnych a veľkých ľudí považujú za pravdu a zaobchádzajú s poznaním, tradičnou kultúrou a zvykmi ako s pravdou a nahrádzajú nimi Božie slová. Ľudia, ktorí sa takto prejavujú, neustále hovoria o tom, že chcú praktizovať pravdu a svedčiť o Božích slovách a hlásať ich, keď čelia situáciám, ale vo svojich srdciach obdivujú slávnych a veľkých ľudí zo svetského sveta a dokonca sa klaňajú Bao Gongovi zo starovekej dynastie Song, hovoriac: „Bol to naozaj prísny a nestranný sudca. Nikdy nevyniesol nespravodlivý rozsudok, z jeho rúk nikdy nevzišiel justičný omyl a jeho katova sekera nikdy neukrivdila žiadnej duši!“ Nie je to klaňanie sa a obdivovanie slávnej osobnosti a mudrca? Snaha vydávať slová a skutky slávnych ľudí za pravdu je ohováraním a rúhaním sa pravde! V cirkvi takíto ľudia veľa hovoria o tom, že chcú praktizovať pravdu a hlásať Božie slová, ale to, čo si myslia vo svojej mysli a zvyčajne hovoria, sú len ľudové porekadlá a príslovia, ktoré vyjadrujú veľmi nacvičeným a plynulým spôsobom. Tieto veci majú stále na perách a ľahko im idú z úst. Nikdy nepovedali ani slovo o svojom skúsenostnom porozumení Božích slov a ešte menej povedali, ktoré z Božích slov sú kritériom alebo základom pre ich konanie a správanie. Všetko, čo vyslovia, sú omyly, ako napríklad: „Človek zanecháva svoje meno všade, kde sa zdržiava, tak ako vták zanecháva svoje volanie všade, kde lieta,“ „Poprava neprináša nič iné, len padanie hláv; buď zhovievavý všade, kde je to možné,“ „Na úbohých ľuďoch je vždy niečo opovrhnutiahodné,“ „Vždy si nechaj otvorené zadné dvierka,“ „Aj keď som nič nedosiahol, znášal som útrapy; ak nie útrapy, tak únavu,“ „Nepáľ most, keď si prešiel cez rieku; nezabíjaj osla, keď si zložil mlynský kameň,“ „Potrestaj jedného prísne, aby si dal príklad ostatným, urob z neho varovanie pre ostatných,“ a „Noví úradníci sa túžia predviesť,“ okrem iného – nič z toho, čo hovoria, nie je pravda. Niektorí ľudia sa naučia naspamäť slová súčasných básnikov a dokonca ich uverejnia v sekcii komentárov k videám Božieho domu. Nie je to vari prejav nedostatku duchovného porozumenia? Sú tieto slová pravdou? Súvisia s pravdou? Niektorí ľudia často hovoria veci ako „Božie oko všetko vidí“, a „Dobro a zlo budú nakoniec odplatené; je to len otázka času“. Sú tieto výroky pravdou? (Nie.) Odkiaľ pochádzajú? Nachádzajú sa v Božích slovách? Pochádzajú z budhistickej kultúry a nemajú nič spoločné s vierou v Boha. Napriek tomu sa ich ľudia často snažia povýšiť na úroveň pravdy; to je prejav nedostatku duchovného porozumenia. Niektorí ľudia majú trochu odhodlania vydať sa Bohu a hovoria: „Boží dom ma povýšil, Boh ma pozdvihol, takže musím naplniť príslovie: ‚Ušľachtilý muž obetuje svoj život za tých, ktorí mu rozumejú.‘“ Ty nie si ušľachtilý muž a Boh od teba nežiadal, aby si obetoval svoj život. Je potrebné mať taký vysoký zmysel pre chrabrosť pri konaní povinností? Svoje povinnosti si nedokážeš plniť ani teraz, keď si nažive, je nejaká nádej, že to dokážeš po smrti? Ako budeš potom konať svoje povinnosti? Iní hovoria: „Som prirodzene verný, som statočný a vášnivý človek. Pre svojich priateľov všetko rád zariskujem. To isté platí aj pre Boha: Keďže si ma Boh vyvolil, povýšil a pozdvihol, musím splatiť Božiu milosť. Rozhodne pre Boha všetko zariskujem, aj vlastný život!“ Je to pravda? (Nie.) Boh povedal toľko slov, tak prečo si nezapamätali ani jedno z nich? Vždy, keď sú v duchovnom spoločenstve, hovoria len: „Netreba hovoriť nič iné. Ušľachtilý muž obetuje svoj život za tých, ktorí mu rozumejú, a človek musí zariskovať všetko pre svojich priateľov a byť verný.“ Nedokážu ani vysloviť frázu „splatiť Božiu lásku“. Po toľkých rokoch počúvania kázní a čítania Božích slov nepoznajú ani jedinú pravdu a nedokážu povedať ani pár duchovných termínov – to je ich vnútorné chápanie a definícia pravdy. Povedzte mi, nie je to úbohé? Nie je to smiešne? Nie je to prejav nedostatku duchovného porozumenia? Po vypočutí toľkých kázní nerozumejú pravde a nevedia, čo je pravda, no drzo používajú tie diabolské, komické, absurdné a nanajvýš smiešne slová na nahradenie pravdy. Nielenže je ich vnútorné myslenie a chápanie takéto, ale neustále to šíria ďalej a učia druhých, aby mali rovnaké chápanie ako oni. Nemá to tak trochu povahu narušenia a vyrušenia? Zdá sa, že títo ľudia, ktorí nerozumejú pravde a nemajú duchovné porozumenie, sú nebezpeční; sú schopní kedykoľvek a kdekoľvek spôsobiť narušenia a vyrušenia a robiť smiešne a absurdné veci. Aké sú ďalšie prejavy toho, ako ľudia zaobchádzajú s pravdou? (Pohŕdanie pravdou, prijímanie len toho, čo je v súlade s vlastnými predstavami, a zavrhovanie a odmietanie praktizovať to, čo nie je.) Prijímanie a praktizovanie len toho, čo je v súlade s vlastnými predstavami, a jednotné odolávanie a odsudzovanie toho, čo nie je – to je postoj. (Neveriť, že pravda môže vyriešiť vlastné skazené povahy človeka alebo ho zmeniť.) Neuznávanie alebo neverenie v pravdu je tiež postoj. Ďalším prejavom je, že postoj a názor človeka na pravdu sa mení podľa jeho nálady, prostredia a emócií. Keď sa títo ľudia jedného dňa cítia dobre a majú dobrú náladu, myslia si: „Pravda je vynikajúca! Pravda je realitou všetkých pozitívnych vecí, najhodnotnejšou vecou, ktorú by ľudia mali praktizovať a hlásať.“ Keď majú zlú náladu, myslia si: „Čo je pravda? Aké sú výhody praktizovania pravdy? Môže vám zarobiť peniaze? Čo môže pravda zmeniť? Čo sa môže stať, ak budete praktizovať pravdu? Ja ju praktizovať nebudem – čo to zmení?“ Prejaví sa ich démonická prirodzenosť. Tieto prejavy sú povahy a rôzne stavy, ktoré ľudia odhaľujú v tom, ako zaobchádzajú s pravdou. Aké sú ďalšie konkrétne prejavy? (Nezaobchádzať s Božími slovami ako s pravdou alebo životom, ale analyzovať a podrobne ich skúmať.) Máme tu pristupovanie k Božím slovám s akademickým postojom, neustále analyzovanie a podrobné skúmanie pravdy na základe vlastného poznania, bez akéhokoľvek postoja prijatia a podriadenosti. To sú viac-menej ťažkosti v zaobchádzaní ľudí s pravdou, ktoré možno definovať a zhrnúť pod niekoľko bodov.

Obsah o ťažkostiach vstupu do života má celkovo osem aspektov a sú to hlavné ťažkosti spojené so vstupom do života a dosiahnutím spásy. Stavy a povahy, ktoré ľudia v rámci týchto ôsmich aspektov odhaľujú, sú všetky odhalené v Božích slovách; Boh stanovil ľuďom požiadavky a ukázal im cestu praktizovania. Ak sa ľudia dokážu venovať Božím slovám, zaujmú vážny postoj, postoj túžby, a ponesú bremeno za svoj vlastný vstup do života, potom v Božích slovách dokážu nájsť príslušné pravdy na vyriešenie týchto ôsmich druhov problémov a pre každý z nich existujú cesty praktizovania. Nič z toho nie sú neriešiteľné výzvy ani žiadna záhada. Ak však za svoj vlastný vstup do života nenesiete vôbec žiadne bremeno a ani trochu sa nezaujímate o pravdu či o zmenu svojej povahy, potom bez ohľadu na to, aké jasné a presné sú Božie slová, zostanú pre teba len textami a učeniami. Ak sa neusiluješ o pravdu alebo ju nepraktizuješ, potom bez ohľadu na to, aké problémy máš, nedokážeš nájsť riešenie a bude pre teba veľmi ťažké dosiahnuť spásu. Možno navždy zostaneš v štádiu robotníka; možno navždy zostaneš v štádiu, že nebudeš môcť dosiahnuť spásu a Boh ťa zavrhne a vyradí.

Nepriaznivé účinky a dôsledky práce falošných vodcov

Pokiaľ ide o všetky ťažkosti, s ktorými sa ľudia stretávajú pri vstupe do života, čo robia falošní vodcovia? Keď ľudia čelia akémukoľvek stavu, ktorý spadá do jedného z týchto ôsmich druhov ťažkostí, dokážu to falošní vodcovia rozpoznať a použiť Božie slová a svoje vlastné skúsenostné poznanie na vyriešenie problémov týchto ľudí? Nanešťastie, keď ľudia narazia na ťažkosti, títo falošní vodcovia sa venujú len povrchným snahám a na riešenie ich problémov ponúkajú len plytké, irelevantné a nepodstatné poznámky, ktoré nemajú nič spoločné s ich povahou a skutočnými ťažkosťami. Falošní vodcovia napríklad často hovoria: „Ty jednoducho nemiluješ pravdu!“ Takto sa pokúšajú vyriešiť skutočné ťažkosti ľudí a charakterizovať ich podstaty. Nedokážu ľuďom pomôcť nájsť odpovede v Božích slovách ani pri najmenšom probléme či stave, ani ho nedokážu vyriešiť tým, že by o pravde hovorili v duchovnom spoločenstve. Namiesto toho hovoria nejaké doktrinálne a nesúvisiace poznámky, alebo sa chytia problému a urobia z komára somára, aby ľudí úplne odpísali bez toho, aby im dali príležitosť na pokánie. V skutočnosti, ak má niekto schopnosť chápať Božie slová a má duchovné porozumenie, dokáže v Božích slovách nájsť Božie odhalenie týchto ôsmich aspektov stavov, nie je to ťažké. Avšak, pretože falošní vodcovia nemajú duchovné porozumenie, majú slabú kvalitu a chýba im schopnosť chápania, a navyše niektorí z nich sú jednoducho nadšení, dychtiví konať, pokryteckí a predstierajú, že sú duchovní ľudia, nedokážu vôbec vyriešiť problémy iných ľudí. Pokiaľ ide o rôzne problémy, s ktorými sa ľudia stretávajú, falošní vodcovia im poradia slovami: „Božie dielo pokročilo tak ďaleko; prečo ešte stále žiarliš a hádaš sa s ostatnými? Máš na to čas? Aký zmysel má o to bojovať? Nemôžeš sa zaobísť bez toho, aby si o to bojoval?“ „Božie dielo zašlo tak ďaleko, ale ty si stále taký sentimentálny a nedokážeš sa toho vzdať. Skôr či neskôr ťa tieto pocity zabijú!“ „Božie dielo zašlo tak ďaleko, tak prečo sa ešte stále tak staráš o jedlo a oblečenie? Nemôžeš sa zaobísť bez jedných šiat? Nemôžeš sa zaobísť bez kúpy jedného páru kožených topánok? Mal by si viac premýšľať o Božích slovách a svojej povinnosti!“ „Keď ťa niečo postihne, viac sa modli k Bohu. Bez ohľadu na to, čo ťa postihne, je tu jedna lekcia: naučiť sa podriadiť Bohu a pochopiť Jeho zvrchovanosť a opatrenie.“ Môže táto rada vyriešiť skutočné problémy? Vôbec nie. Inak hovoria: „Ľudia boli hlboko skazení satanom. Nevzdoruješ vari tým, že si sentimentálny, Bohu? Tým, že nepoznáš sám seba, nevzdoruješ Bohu?“ Bez ohľadu na daný problém falošní vodcovia nevedia, ako hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby rozobrali podstatu alebo stav človeka, nedokážu preniknúť do podstaty toho, ako vznikajú stavy ľudí, a potom na základe ich stavov hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby vyriešili ich problémy, a ponúknuť primeranú pomoc a zaopatrenie. Namiesto toho vždy hovoria to isté: „Miluj Boha! Tvrdo pracuj, aby si konal svoje povinnosti, musíš byť verný Bohu a viac sa modli, keď narazíš na problémy!“ „Všetko je v Božej zvrchovanosti a usporiadaní. Všetko je v Božích rukách!“ „Ak nehľadáš pravdu, nepôjde to. Musíš viac čítať Božie slová. Božie slová všetko objasňujú, ale ľudia jednoducho nemilujú pravdu!“ „Kataklizmy sú na spadnutie, výsledok všetkých vecí je blízko a Božie dielo sa chýli ku koncu, ale ty nie si znepokojený. Koľko dní človeku ešte zostáva? Božie kráľovstvo prišlo!“ Falošní vodcovia len vyslovujú tieto irelevantné výroky, nikdy konkrétne neanalyzujú a nerozoberajú rôzne problémy, ani neponúkajú ľuďom skutočné zaopatrenie či pomoc. Buď ľuďom nájdu pár úryvkov z Božích slov na prečítanie, alebo im ponúknu nepodstatné rady, aby sa s nimi vysporiadali. Čo sa stane nakoniec? Pod škodlivým vplyvom falošných vodcov ľudia nielenže nepoznajú svoje vlastné skazené povahy, ale nevedia ani, aký je ich vlastný charakter, akým sú druhom človeka a akú prirodzenosť-podstatu majú; nie je im jasné, aká je ich vlastná kvalita, či majú alebo nemajú schopnosť chápania, alebo akou cestou idú. Stále sa držia svetských a módnych vecí, ktoré milujú a cenia si vo svojich srdciach, a nikto im nepomáha tieto veci pochopiť, rozobrať a analyzovať. Také sú dôsledky práce falošných vodcov. Keď sa objavia problémy, buď sa do ľudí pustia, svojvoľne ich odsudzujú a krivo obviňujú, alebo im dávajú irelevantné rady a lekcie, alebo používajú Božie slová na to, aby robili silené a nepresné prirovnania. Tí, ktorí ich počúvajú, si myslia: „Mám pocit, že rozumiem, ale zároveň aj že nerozumiem – je to, akoby som možno pochopil, čo povedali, ale možno aj nie. Prečo je to tak? Všetko, čo vodca hovorí, je správne, ale prečo sa nemôžem zbaviť tohto problému vo svojom srdci? Prečo nemôžem nájsť riešenie tejto ťažkosti? Prečo stále takto premýšľam a chcem robiť tieto veci? Prečo nedokážem pochopiť, kde leží podstata a koreň problému? Vodca hovorí, že nemilujem pravdu, a ja pripúšťam, že ju nemilujem, ale prečo sa nemôžem dostať z tohto stavu?“ Dosiahli títo vodcovia nejaký výsledok? Hoci hovorili a pracovali, všetko je to jeden veľký chaos a nemalo to účinok, aký to malo mať. Neumožnili ľuďom pochopiť Božie úmysly, porovnať sa s Božími slovami, presne pochopiť svoje stavy alebo vyriešiť svoje vlastné ťažkosti. Pokiaľ ide o tých nenapraviteľných, nehanebných ľudí, ktorí vôbec neprijímajú pravdu, keď počujú, ako ich títo vodcovia úprimne a trpezlivo napomínajú, sú z toho mimoriadne znechutení. Zároveň papagájujú slová, ktoré títo vodcovia hovoria – keď vodcovia povedia prvú časť, títo ľudia už vedia, čo bude nasledovať, a rýchlo strácajú trpezlivosť, hovoriac: „Nepokračuj. Už som pochopil všetko, čo hovoríš. Ak budeš pokračovať, bude mi zle a budem chcieť vracať!“ Vodcovia pokračujú v reči: „Ty jednoducho nemiluješ pravdu. Keby si miloval pravdu, rozumel by si všetkému, čo hovorím.“ Oni odseknú: „Bez ohľadu na to, či milujem pravdu alebo nie, tieto slová si zopakoval už toľkokrát; nie je v nich nič nové a už ma unavuje ich počúvať!“ Falošní vodcovia pracujú týmto spôsobom, strnulo sa držia predpisov a fixujú sa na určité frázy, pričom úplne zlyhávajú pri riešení skutočných ťažkostí ľudí. Ak má niekto predstavy o Bohu, falošní vodcovia hovoria, že ten človek nepozná sám seba. Ak má niekto chabú ľudskú prirodzenosť, nedokáže vychádzať s ľuďmi a chýbajú mu normálne medziľudské vzťahy, falošní vodcovia hovoria, že na vine sú on aj druhá zúčastnená osoba, oboch poučia a zvalia vinu na oboch, hovoriac: „Dobre, teraz ste si kvit. Musíme byť vo svojich činoch spravodliví a rozumní, zaobchádzať so všetkými rovnako bez akýchkoľvek predsudkov. Kto hovorí s rozumom, miluje pravdu, zatiaľ čo tí, ktorí hovoria bez neho, by mali zavrieť ústa, v budúcnosti menej hovoriť a viac robiť. Kto povie niečo správne, toho by sa malo viac počúvať.“ Rieši to problém? Je to vykonávanie práce? Nie je to len ako keď utišujete deti a balamutíte ľudí? Falošní vodcovia môžu vyzerať, že sú zaneprázdnení, ale nedokážu vyriešiť problémy nikoho. Aká účinná je ich práca? Je bezcenná a absurdná! Takto konajú neverci.

Ľudia sa počas svojich skúseností s vierou v Boha často stretávajú s ťažkosťami a falošní vodcovia nedokážu vyriešiť žiadnu z nich. Falošní vodcovia nedokážu vyriešiť ani určité zjavné ťažkosti, ktoré by sa dali napraviť len pár slovami, a navyše z nich robia veľkú vedu a z komára somára. Niektorí ľudia nie sú zlí, ide len o to, že pokiaľ ide o ich ľudskú prirodzenosť, trochu im chýbajú spôsoby, nerozumejú základnej etikete a sú trochu grobianski. Falošní vodcovia sa chytajú týchto drobných problémov a robia z nich veľkú vedu, nútia bratov a sestry, aby o nich diskutovali, kritizovali ich a odsudzovali, a to všetko s cieľom zanechať v týchto ľuďoch trvalý dojem, aby sa už neodvážili takto konať. Je to potrebné? Je to spôsob, ako vyriešiť problémy? Je to riešenie problémov pomocou pravdy? (Nie.) Pokiaľ v ľudskej prirodzenosti niekoho nie sú žiadne veľké problémy a ten človek nie je zlý a dokáže sa úprimne vydávať, potom za okolností, keď je prístupný, stačí na ňom ďalej pracovať, ponúkať mu pripomienky, pomoc, duchovné spoločenstvo a podporu. Ak sa ľudia správajú týmto spôsobom dôsledne, potom majú problém so svojím charakterom alebo majú surovú povahu a vtedy je potrebné ich prísne orezať a disciplinovať. Ak to odmietnu prijať, buď by sa im mala pozastaviť ich povinnosť, alebo by mali byť vyčistení. Falošní vodcovia to nedokážu prezrieť, ani takto nebudú konať; keď sa stretnú s takýmito zlými ľuďmi, zaobchádzajú s nimi ako s bratmi a sestrami a ponúkajú im pomoc a podporu. Tomuto sa hovorí práca? Takto sa riešia problémy pomocou pravdy? (Nie.) Práca falošných vodcov je absurdná, detinská a smiešna a nič z nej nie je v súlade s Božími úmyslami. Vo všetkom, čo robia, je vidieť, že sú laici, chýba im duchovné porozumenie a konajú ľahkovážne bez princípov. Podobne nedokážu prezrieť ani presne pochopiť rôzne ťažkosti, s ktorými sa ľudia stretávajú pri vstupe do života. V dôsledku toho ich pokusy o vyriešenie pôsobia neuveriteľne neobratne, hlúpo a ako od laika. Tí, ktorí prijímajú ich pomoc, sa tiež cítia trápne a utláčane. Časom niektorí dokonca stratia vieru a hovoria: „Vodca bol so mnou toľkokrát v duchovnom spoločenstve, tak prečo som sa nezmenil? Prečo sa stále vraciam k svojim starým návykom? Je to preto, že moja ľudská prirodzenosť je obzvlášť chabá a nie som schopný byť spasený?“ Niektorí dokonca prechovávajú pochybnosti a hovoria: „Je niečo v neporiadku s mojím duchom? Pôsobia vo mne zlí duchovia? Azda ma Boh nespasí? Neznamená to, že nemám žiadnu nádej?“ To sú dôsledky práce falošných vodcov. Vo svojej práci zamieňajú jednu vec za druhú a konajú smiešne, absurdne, hlúpo a neobratne, čo nakoniec vedie k tomu, že rôzne ťažkosti, ktorým čelia niektorí ľudia, ktorí sa úprimne usilujú o pravdu, nie sú vyriešené včas. To následne spôsobuje, že v týchto ľuďoch sa prebúdza negativita a slabosť, ako aj niektoré predstavy a mylné chápania o Bohu a Jeho diele. Hovoria: „Prečítal som toľko Božích slov, tak prečo sa môj problém nedá vyriešiť? Dokážu Božie slová skutočne spasiť a premeniť ľudí?“ V ich srdciach vzniká pochybnosť a uviaznu v zmätku. Preto, keď falošní vodcovia pracujú, neprinášajú veľa pozitívnych výsledkov, ale spôsobujú dosť veľa negatívnych vecí. Ich práca nielenže nedokáže rozptýliť predstavy, pochybnosti a súdy ľudí o Bohu, naopak, zvyšuje mieru ich mylného chápania a ostražitosti voči Bohu. Aj po mnohých rokoch viery zostávajú problémy týchto ľudí nevyriešené. Zatiaľ čo sú zavádzaní a mylne vedení falošnými vodcami, ich mylné chápanie a ostražitosť voči Bohu sa prehlbujú. Môžu za takýchto okolností dosiahnuť vstup do života?

Chápanie pozitívnych vecí, ako je pravda a zmena povahy človeka, zo strany falošných vodcov môže ovplyvniť názory a postoje mnohých ľudí k pozitívnym veciam. Jedna vec je, keď falošní vodcovia nevykonávajú žiadnu prácu – len čo začnú pracovať, objavia sa odchýlky a nastanú nepriaznivé dôsledky. V týchto cirkvách vzniká nevhodná atmosféra, to znamená, že často vznikajú nejaké chybné a absurdné výroky a ľudia tam nerozumejú duchovným termínom, ktoré sa často spomínajú v Božích slovách, ani nevedia, ako ich používať, zatiaľ čo takzvané duchovné termíny a výroky, ktoré často hovoria títo falošní vodcovia, sa v týchto cirkvách hojne šíria. Vplyv, ktorý majú tieto veci na ľudí, nie je malý: nielenže nedokážu ľuďom pomôcť získať praktickejšie a presnejšie poznanie Božích slov a pravdy, ani im neumožňujú nájsť presnú cestu praktizovania v Jeho slovách, naopak, v skutočnosti spôsobujú, že ľudia majú o pravde skreslenejšie, teoretickejšie a doktrinálnejšie poznanie a zároveň sú ľudia zmätenejší, pokiaľ ide o cestu praktizovania. Týmto spôsobom falošní vodcovia skresľujú ľuďom pohľad na pravdu a ovplyvňujú ich čisté chápanie pravdy. Aký účinok majú falošní vodcovia pri konaní týchto vecí? Akú úlohu zohrávajú? Hoci by bolo trochu prehnané, keby sme ich charakterizovali ako vyrušujúcich a narúšajúcich, nazvať ich šaškami, ktorí sa všade ponáhľajú, nie je vôbec prehnané. Keď som práve začínal túto etapu diela, stretol som sa s niekoľkými jednotlivcami a keď som ich počúval, ako sa rozprávajú, jeden z nich sa spýtal na situáciu istej osoby a niekto zrazu vyhŕkol slová: „Zhoreli na popol.“ Keď som sa spýtal: „Zhoreli na popol? Čo to znamená?“ odpovedali: „Byť spálený na popol znamená, že niekto bol prepustený a možno prestal veriť.“ Povedal som: „Je to dosť krutý termín – nedáva človeku žiadny priestor. Povedal som niekedy niečo také? Ako to, že som o tomto termíne nevedel? Nikdy som nikoho takto necharakterizoval, ani som neuviedol, že ak niekto prestane konať svoju povinnosť alebo opustí Boha, je ‚spálený na popol‘. Ako vznikol tento termín?“ Neskôr som zistil, že táto fráza pochádza od staršieho veriaceho, starého pedanta. Bol veľmi vzdelaný, dlho veril v Boha a v cirkvi bol veteránom. Keď vyslovil túto frázu, tá skupina zmätených ľudí nerozlišovala a naučila sa ju od neho, a tak sa táto fráza stala populárnou. Myslíte si, že táto fráza je správna? Má nejaký základ? Je presná? (Nie, nie je presná.) Ako by sme sa k nej mali postaviť? Malo by sa jej dovoliť pretrvávať v cirkvi? (Nie, nemalo.) Mala by byť odhalená a kritizovaná a vyriešená od koreňa. Neskôr, prostredníctvom kritiky a rozboru, sa títo zmätení ľudia neodvážili ju ďalej hovoriť, ale niekoľko neinformovaných jednotlivcov ju možno stále tajne používa v súkromí. Títo ľudia si možno myslia, že je to veľmi duchovná fráza pochádzajúca od „známej osobnosti“ a veria, že by sa mala naďalej používať. Zapájali sa vaši vodcovia do podobných praktík? Ovplyvnili negatívne váš vstup do života, zmenu povahy alebo cestu, ktorou kráčate? (V minulosti, pri kázaní evanjelia, jeden falošný vodca raz povedal: „Boh si nás podmaňuje prostredníctvom súdu a napomínania, takže keď kážeme evanjelium nábožným ľuďom, musíme s nimi hovoriť drsným tónom a poučovať ich; len tak si ich možno podmaniť.“) Toto tvrdenie môže znieť rozumne, ale je v súlade s pravdou-princípmi? Nariadil Boh ľuďom, aby to robili? Hovorí Božie slovo: „Keď budeš hojne kázať evanjelium, musíš povstať a vládnuť ľuďom železnou berlou, používajúc súd a napomínanie, aby si evanjelium kázal široko-ďalekoa“? (Nie.) Odkiaľ teda pochádza toto tvrdenie? Je to zjavne teória, ktorú si vymyslel falošný vodca, ktorému chýba duchovné porozumenie. Na povrchu sa toto tvrdenie môže zdať bezproblémové: „Celé ľudstvo musí podstúpiť Boží súd a napomínanie. Ak ho nemôžu prijať priamo z Božích slov, nemôžu ho prijať nepriamo? V každom prípade je to účinok, ktorý majú Božie slová dosiahnuť – podmanenie celého ľudstva. Nebolo by pre nich lepšie prijať to skôr ako neskôr? Predtým, ako Boh začne konať, urobíme toto preventívne opatrenie, aby si ľudia mohli vyvinúť istú imunitu. Potom, keď ich Boh skutočne bude súdiť a napomínať, títo ľudia nebudú vzdorovať, oponovať ani zrádzať Boha. Tým sa zabráni zraneniu Božích citov. Nie je to dobrá vec?“ Na povrchu sa každá veta zdá byť správna a z doktrinálneho hľadiska sa zdá byť logická. Je to však pravda-princíp? Aké ustanovenia má Boží dom pre kázanie evanjelia? Vyžaduje od ľudí, aby to robili? (Nie.) Preto táto teória nie je platná a osoba, ktorá ju navrhla, je falošný vodca.

Falošní vodcovia často predstierajú svoju duchovnosť a vyslovujú zdanlivo pravdivé omyly, aby zavádzali a mýlili ľudí. Hoci na povrchu môžu tieto omyly znieť bezproblémovo, majú škodlivý vplyv na vstup ľudí do života, vyrušujú, zavádzajú a bránia ľuďom kráčať po ceste usilovania sa o pravdu. Pre tieto falošne duchovné slová si niektorí ľudia vytvárajú pochybnosti a odpor voči Božím slovám, vytvárajú si predstavy a dokonca mylné chápanie o Bohu a začínajú byť voči Nemu ostražití, a napokon sa od Neho vzďaľujú. Takýto vplyv majú na ľudí falošne duchovné výroky falošných vodcov. Kým sú členovia cirkvi zavádzaní a ovplyvňovaní falošným vodcom, táto cirkev sa stáva náboženstvom, rovnako ako kresťanstvo alebo katolicizmus, v ktorom ľudia iba dodržiavajú výroky a učenia človeka. Všetci uctievajú učenie Pavla a zachádzajú až tak ďaleko, že jeho slová používajú namiesto slov Pána Ježiša, namiesto toho, aby nasledovali Božiu cestu. V dôsledku toho sa všetci stávajú pokryteckými farizejmi a antikristami. Preto sú Bohom prekliati a odsúdení. Rovnako ako Pavol, aj falošní vodcovia vyvyšujú samých seba a svedčia o sebe, zavádzajú a vyrušujú ľudí. Zvádzajú ich na scestie a do náboženských rituálov a spôsob, akým títo ľudia veria v Boha, sa stáva rovnakým ako u nábožných ľudí, čo odďaľuje ich vstup na správnu cestu viery v Boha. Falošní vodcovia neustále ľudí zavádzajú a vyrušujú a títo ľudia si potom vytvárajú množstvo falošne duchovných teórií a výrokov. Tieto teórie, výroky a praktiky sú v priamom rozpore s pravdou a nemajú s ňou vôbec nič spoločné. Kým však falošní vodcovia zavádzajú a mýlia ľudí, oni tieto veci považujú za pozitívne, považujú ich za pravdu. Mylne sa domnievajú, že tieto veci sú pravdou, a myslia si, že pokiaľ v ne veria vo svojich srdciach a dokážu ich výrečne vysloviť a pokiaľ ich všetci schvaľujú, potom získali pravdu. Zmýlení týmito myšlienkami a názormi ľudia nielenže nedokážu pochopiť pravdu, ale nedokážu ani praktizovať či zažívať Božie slová, nieto ešte vstúpiť do pravdy-reality. Naopak, čoraz viac sa vzďaľujú od Božích slov a ešte viac od vstupu do pravdy-reality. Na papieri nie je nič zlé na slovách, ktoré falošní vodcovia hovoria, ani na heslách, ktoré kričia – všetky sú správne. Prečo teda nič nedosiahnu? Je to preto, lebo to, čo falošní vodcovia chápu, je jednoducho príliš plytké. Je to všetko len učenie, ktoré nesúvisí s pravdou-realitou v Božích slovách, s Božími požiadavkami ani s Jeho úmyslami. Faktom je, že všetky učenia, ktoré falošní vodcovia kážu, ani zďaleka nedosahujú pravdu-realitu – presnejšie povedané, nemajú nič spoločné s pravdou ani s Božími slovami. Keď teda falošní vodcovia často chrlia tieto slová a učenia, s čím to súvisí? Prečo nikdy nedokážu vstúpiť do pravdy-reality? To priamo súvisí s kvalitou falošných vodcov. Je celkom isté, že falošní vodcovia sú nízkej kvality a chýba im schopnosť chápať pravdu. Bez ohľadu na to, koľko rokov veria v Boha, nepochopia pravdu ani nebudú mať vstup do života, a dá sa tiež povedať, že bez ohľadu na to, koľko rokov veria v Boha, nebude pre nich ľahké vstúpiť do pravdy-reality. Ak falošného vodcu neprepustia a dovolia mu zostať na jeho pozícii, aké následky to prinesie? Jeho vodcovstvo pritiahne ešte viac ľudí do náboženských rituálov a predpisov, do slov a učení a do hmlistých predstáv a domnienok. Na rozdiel od antikristov, falošní vodcovia nevedú ľudí k tomu, aby prichádzali pred nich alebo pred satana. Ak však nedokážu priviesť Boží vyvolený národ do pravdy-reality Jeho slov, bude môcť dosiahnuť Božiu spásu? Bude môcť byť zdokonalený Bohom? Rozhodne nie. Ak Boží vyvolený národ nemôže vstúpiť do pravdy-reality, nežije potom stále v satanovej moci? Nie je stále ľudskou spodinou, ktorú satan drží vo svojej moci? Neznamená to, že v rukách falošných vodcov tento Boží vyvolený národ zahynie? Preto sú následky práce falošných vodcov a antikristov v podstate rovnaké. Ani jedni nedokážu priviesť Boží vyvolený národ k tomu, aby pochopil pravdu, vstúpil do reality a dosiahol spásu. Obaja mu škodia a privádzajú ho do záhuby. Následky sú úplne rovnaké.

Aké sú niektoré kacírstva a omyly falošných vodcov? Zhrňte si ich neskôr sami. Túto úlohu vám nechávam, aby som videl, či ich dokážete rozlíšiť. Povedali niekedy vodcovia vo vašom okolí nejaké slová, ktoré sú duchovné alebo ktoré apelujú na ľudské city a na povrchu sa zdajú byť správne a v súlade s pravdou, ale nedokážu ti poskytnúť vstup do života ani vyriešiť tvoje skutočné problémy? Ak nedokážeš tieto slová rozlíšiť a dokonca si ich ceníš a berieš si ich k srdcu, dovoľuješ im, aby ťa neustále ovládali a viedli a aby neustále ovplyvňovali tvoje myšlienky a správanie, nie sú následky toho dosť vážne? (Áno.) Potom je nevyhnutné, aby ste sa ponorili do koreňa týchto problémov a zistili, ktoré veci sú kacírstva a omyly, ktoré môžu spôsobiť, že ľudia upadnú až do bodu, keď sa ich viera v Boha zmení na náboženskú vieru, v dôsledku čoho potom Bohu vzdorujú a Ten ich zavrhne. Povedzme napríklad, že niekto povie: „Neusiluj sa stať vodcom. Ak ťa po tom, čo sa staneš vodcom, prepustia alebo vyradia, nebudeš mať ani šancu byť obyčajným veriacim.“ Je takáto reč kacírstvom a omylom falošných vodcov? (Áno.) Naozaj? Kacírstva a omyly falošných vodcov treba odlišovať od kacírstiev a omylov antikristov; nemiešajte ich dohromady. Čo ten človek myslí tým, že hovorí také veci? Aké pohnútky sa skrývajú v týchto slovách? Je v nich niečo nekalé? Je zrejmé, že obsahujú lesť určenú na zavádzanie ľudí, znamenajú, že ostatní by sa nemali usilovať byť vodcami, že to neskončí dobre. Jeho cieľom pri vyslovení týchto slov je prinútiť ľudí, aby zanechali myšlienku stať sa vodcom, aby s ním nikto nesúperil o povesť a postavenie, čo mu umožní cítiť sa bezpečne a byť vodcom navždy. Zároveň ľuďom hovorí: „Takto Boží dom zaobchádza s vodcami a pracovníkmi: keď ťa potrebuje, povýši ťa, a keď nie, tak ťa odkopne na samotné dno a nenechá ti ani šancu byť obyčajným veriacim.“ Aká je povaha týchto slov? (Rúhanie sa Bohu.) Aký druh človeka hovorí rúhavé slová proti Bohu? (Antikrist.) V týchto slovách sú dva zlé úmysly, ktoré môžu viesť k dvom následkom: Jedným je povedať ostatným, aby absolútne nesúperili o postavenie, čo mu zaistí, že jeho vlastné postavenie zostane v bezpečí; druhým je prinútiť ťa, aby si Boha mylne chápal, prestal v Boha veriť a namiesto toho začal veriť v neho. To je ten najzjavnejší druh antikrista. Zdá sa, že vám chýba schopnosť chápania; o týchto príkladoch som hovoril už predtým. Nielenže ste nedbalí a máte slabú pamäť, ale aj vaša schopnosť chápania je nedostatočná. Nedokážete rozlíšiť ani takého zjavného antikrista. Povedali by falošní vodcovia také veci? Zavádzali by vedome a otvorene ľudí a vzdorovali by Bohu? (Nie.) Hoci veci, ktoré falošní vodcovia hovoria a robia, sa môžu na povrchu zdať bezproblémové, ich práci chýbajú princípy a nemôže dosiahnuť výsledky. Falošní vodcovia nedokážu vyriešiť žiadne problémy ľudí, priviesť ich na správnu cestu viery v Boha ani ich priviesť pred Boha. Všetko, čo hovoria, je správne, vôbec svoju prácu nezanedbávali, majú zápal a vášeň a navonok sa zdá, že majú vieru, že majú odhodlanie a sú ochotní znášať útrapy a platiť cenu. Navyše sa zdá, že majú neuveriteľnú vytrvalosť a dokážu vytrvať v akejkoľvek únave a ťažkostiach. Ide len o to, že ich kvalita a schopnosť chápania sú slabé a chýba im presné chápanie pravdy. Čo robia s touto nedostatočnou schopnosťou chápania? Na riešenie tohto problému používajú predpisy a učenia, ako aj duchovné teórie, o ktorých často hovoria. Po niekoľkých rokoch pod ich vedením vznikajú medzi ľuďmi všelijaké učenia, predpisy a vonkajšie praktiky. Ľudia sa držia týchto učení, predpisov a praktík a veria, že praktizujú pravdu a vstupujú do pravdy-reality, ale v skutočnosti sú od pravdy-reality ešte veľmi ďaleko! Keď sú srdcia ľudí naplnené, ovládané a vedené týmito vecami, náprava sa stáva problematickou. Každú z nich treba rozobrať a analyzovať jednotlivo, aby im ľudia porozumeli. Potom treba ľuďom povedať, čo je pravda, čo sú učenia, heslá a predpisy a čo je správne chápanie pravdy, presné výroky a pravda-princípy. Všetky tieto veci treba vyriešiť jednotlivo; inak tí, ktorí sú pomerne poslušní, držia sa pravidiel a usilujú sa o duchovnosť, budú falošnými vodcami zavádzaní a zničení. Títo ľudia sa môžu zdať zbožní, schopní znášať útrapy a platiť cenu a schopní modliť sa, keď sa im niečo prihodí. Avšak, rovnako ako u nábožných ľudí, keď sa Boh vráti, nikto z nich Ho nespozná, nikto z nich neuzná, že Boh opäť koná nové dielo, a všetci Mu vzdorujú. Prečo je to tak? Je to preto, lebo ich falošní vodcovia a antikristi zaviedli – ublížili mnohým úprimným veriacim v Boha a priviedli ich do záhuby.

Falošní vodcovia hovoria len slová a učenia – to, k čomu vedú ľudí, aby pochopili, je len učenie a nie pravda, a to, čo im ukazujú, je len falošná duchovnosť. Aké sú následky hovorenia slov a učení? Falošná duchovnosť, falošné chápanie, falošné poznanie, falošné praktizovanie a falošná poslušnosť – všetko je falošné. Ako táto „falošnosť“ vzniká? Je spôsobená tým, že falošní vodcovia majú skreslené, jednostranné a povrchné chápanie pravdy a vôbec nedokážu pochopiť podstatu pravdy. Falošní vodcovia prinášajú ľuďom množstvo pravidiel, slov a učení, spolu s nejakými heslami a teóriami. Títo ľudia vôbec nerozumejú pravým Božím úmyslom a keď sa stretnú s rôznymi zložitými situáciami, nevedia, ako ich zvládnuť a ako k nim pristupovať ani ako pochopiť Božie úmysly. Môžu takíto jednotlivci prísť pred Boha? Môžu prijať Boha a prestať Mu odolávať? Nie, nemôžu. Preto je kľúčové a nevyhnutné, aby ste zhrnuli kacírstva a omyly falošných vodcov a naučili sa ich rozlišovať. Pri tomto zhrnutí je nevyhnutné odlíšiť ich od omylov, ktoré používajú antikristi na zavádzanie ľudí. Pokiaľ ide o druhú zodpovednosť vodcov a pracovníkov – poznať stavy rôznych typov ľudí a riešiť rôzne ťažkosti týkajúce sa vstupu do života, s ktorými sa stretávajú vo svojom skutočnom živote – naše duchovné spoločenstvo ukončíme tým, že rozoberieme rôzne praktiky falošných vodcov a podstatu problémov s nimi.

Tretia položka: Hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde-princípoch, ktoré treba pochopiť, aby sa každá povinnosť konala náležite (prvá časť)

Falošní vodcovia dokážu hovoriť len slová a učenia, aby nabádali ľudí

Ďalej budeme hovoriť v duchovnom spoločenstve o tretej zodpovednosti vodcov a pracovníkov – hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde-princípoch, ktoré treba pochopiť, aby sa každá povinnosť konala náležite. To je dôležitá a základná práca vodcov a pracovníkov a na základe tejto zodpovednosti budeme v duchovnom spoločenstve rozoberať prejavy falošných vodcov. Schopnosť vodcu alebo pracovníka jasne hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde-princípoch, ktoré by ľudia mali pochopiť, aby dobre konali svoje povinnosti, je najlepším ukazovateľom, či vlastnia pravdu-realitu, a je to kľúč k určeniu toho, či dokážu dobre konať skutočnú prácu. Teraz sa pozrime, ako falošní vodcovia zvládajú túto prácu. Jednou z charakteristických čŕt falošných vodcov je ich neschopnosť dôkladne vysvetliť alebo objasniť akékoľvek otázky zahŕňajúce pravdu-princípy. Ak u nich niekto hľadá, dokážu mu povedať len nejaké prázdne slová a učenia. Keď čelia problémom, ktoré treba vyriešiť, často reagujú vyhlásením typu: „Všetci ste odborníci na konanie tejto povinnosti. Ak máte problémy, mali by ste ich vyriešiť sami. Mňa sa nepýtajte; nie som odborník a nerozumiem tomu. Riešte to na vlastnú päsť.“ Niektorí ľudia by mohli namietať: „Pýtame sa ťa, pretože ten problém nedokážeme vyriešiť; nepýtali by sme sa, keby sme to vedeli. Tomuto problému, ktorý zahŕňa pravdu-princípy, nerozumieme.“ Falošní vodcovia odpovedajú: „Vari som ti tie princípy už nepovedal? Konaj dobre svoje vlastné povinnosti a nespôsobuj vyrušenia ani narušenia. Čo sa ešte pýtaš? Vyriešte to, ako uznáte za vhodné! Božie slová už boli povedané: Uprednostňujte záujmy Božieho domu.“ Tí ľudia zostanú úplne zmätení a myslia si: „Toto nie je riešenie problému!“ Takto falošní vodcovia pristupujú k práci; iba ju kontrolujú, robia to len povrchne a nikdy neriešia problémy. Bez ohľadu na to, aké problémy ľudia nastolia, falošní vodcovia im hovoria, aby hľadali pravdu sami. Často sa ľudí pýtajú: „Máte nejaké problémy? Aký je váš vstup do života? Konáte svoje povinnosti povrchne?“ Tí ľudia odpovedajú: „Občas sa prichytím v povrchnom stave a modlitbou to vyriešim a napravím sa, ale stále nerozumiem pravde-princípom konania svojej povinnosti.“ Falošní vodcovia odvetia: „Či som s tebou nehovoril v duchovnom spoločenstve o konkrétnych princípoch na poslednom zhromaždení? Dokonca som ti poskytol niekoľko úryvkov Božích slov. Nemal by si to už chápať?“ V skutočnosti rozumejú celému učeniu, ale stále nedokážu vyriešiť svoje problémy. Falošní vodcovia dokonca chrlia zvučné slová: „Prečo to nedokážeš vyriešiť? Len si si dôkladne neprečítal Božie slová. Ak sa budeš viac modliť a viac čítať Božie slová, potom sa všetky tvoje problémy vyriešia. Musíte sa naučiť diskutovať a spoločne hľadať spôsob, potom sa vaše problémy nakoniec vyriešia. Pokiaľ ide o odborné záležitosti, nepýtajte sa ma; mojou zodpovednosťou je kontrolovať prácu. Svoju úlohu som splnil a zvyšok zahŕňa odborné záležitosti, ktorým nerozumiem.“ Falošní vodcovia často používajú zdôvodnenia a výhovorky ako „nerozumiem tomu, nikdy som sa to neučil, nie som odborník“, aby ľudí odradili a vyhli sa otázkam. Môžu vyzerať celkom skromne; to však odhaľuje vážny problém falošných vodcov – vôbec nechápu problémy zahŕňajúce odborné znalosti v určitých úlohách, cítia sa bezmocní a pôsobia nesmierne bezradne a rozpačito. Čo potom robia? Dokážu iba zozbierať niekoľko úryvkov Božích slov, aby sa počas zhromaždení mohli so všetkými zhovárať v duchovnom spoločenstve a hovoriť o niektorých učeniach s cieľom povzbudiť ľudí. Vodcovia, ktorí sú trochu láskaví, môžu prejavovať záujem o ľudí a z času na čas sa ich opýtať: „Stretli ste sa v poslednom čase s nejakými ťažkosťami vo svojom živote? Máte na seba dostatok oblečenia? Je medzi vami niekto, kto sa správa zle?“ Ak každý povie, že tieto problémy nemá, odpovedia: „Potom nie je žiadny problém. Pokračujte vo svojej práci; ja sa musím starať o iné záležitosti“, a náhlivo odídu, v strachu, že by niekto mohol klásť otázky a žiadať ich, aby sa k nim vyjadrili, čím by sa dostali do nepríjemnej situácie. Takto fungujú falošní vodcovia – nedokážu vyriešiť žiadne skutočné problémy. Ako môžu efektívne vykonávať cirkevnú prácu? Výsledkom je, že hromadenie nevyriešených problémov nakoniec brzdí prácu cirkvi. To je výrazná charakteristika a prejav toho, ako pracujú falošní vodcovia.

Falošní vodcovia sa vo svojej práci s nadšením venujú len kázaniu a najradšej hovoria slová a učenia a slovne ľudí nabádajú a utešujú, pričom si myslia, že pokiaľ dosiahnu, aby ľudia boli pri konaní svojich povinností plní energie a zaneprázdnení, znamená to, že urobili dobrú prácu. Okrem toho sa falošní vodcovia vášnivo starajú o stav každodenného života každého človeka. Často sa ľudí pýtajú, či v tomto ohľade narážajú na nejaké ťažkosti, a ak niekto naozaj nejaké má, sú ochotní pomôcť mu ich vyriešiť. Skutočne sa týmito všeobecnými záležitosťami zamestnávajú, niekedy si dokonca odsúvajú jedlo na neskôr, často ponocujú a zavčasu vstávajú. Keď uvážime ich zaneprázdnenosť a tvrdú prácu, prečo potom zostávajú problémy v práci cirkvi a ťažkosti, ktorým čelí Boží vyvolený národ pri konaní svojich povinností, nevyriešené? Je to preto, lebo falošní vodcovia nikdy nedokážu jasne vysvetliť pravdu-princípy súvisiace s konaním povinností. Slová a učenia a nabádania, ktoré hovoria, sú úplne neúčinné a vôbec nedokážu vyriešiť skutočné problémy. Bez ohľadu na to, koľko toho povedia alebo akí sú zaneprázdnení či vyčerpaní, práca cirkvi nikdy nenapreduje. Hoci sa navonok zdá, že všetci konajú svoje povinnosti, nedosahujú veľa skutočných výsledkov, pretože falošní vodcovia nedokážu hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde-princípoch spojených s konaním povinností, ani použiť pravdu na rozriešenie skutočných problémov – preto nedokážu vyriešiť mnohé problémy, ktoré existujú pri konaní povinností. Napríklad Boží dom raz potreboval vytlačiť knihy Božích slov a vodca musel vybrať dvoch jednotlivcov, ktorí by boli za túto úlohu zodpovední. Aké sú štandardy pre výber ľudí? Ich ľudská prirodzenosť by mala byť relatívne dobrá, mali by byť spoľahliví a schopní podstúpiť riziko. Po výbere jednotlivcov im tento vodca povedal: „Dnes som vás dvoch zavolal, aby som vám zveril jednu záležitosť: Boží dom má knihu, ktorú treba vytlačiť, a ja potrebujem, aby ste našli tlačiarenskú firmu a po vytlačení všetkých výtlačkov ich bezodkladne doručili do rúk Božieho vyvoleného národa, aby mohli bez meškania jesť a piť Božie slová. Ste odhodlaní vykonať túto úlohu? Ste ochotní vziať na seba toto bremeno a riziko?“ Tí dvaja jednotlivci verili, že ich Boh týmto pozdvihuje, a tak súhlasili. Vodca sa ich potom opýtal: „Máte odhodlanie splniť Božie poverenie? Ste ochotní zložiť prísahu?“ Tí dvaja jednotlivci potom zložili prísahu a povedali: „Ak nedokážeme splniť Božie poverenie a pokazíme túto úlohu, čím spôsobíme straty práci Božieho domu, nech nás zasiahne blesk a hrom z neba. Amen!“ Vodca povedal: „Tiež musíme hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde. Keď teraz konáte túto prácu, obchodujete? Žiada sa od vás, aby ste pracovali ako zamestnanci?“ Tí dvaja jednotlivci odpovedali: „Nie, toto je naša povinnosť.“ Vodca povedal: „Keďže je to vaša povinnosť, musíte odplatiť Božiu lásku. Nemôžete Boha rozrušiť ani Mu robiť starosti. Byť ochotný podstúpiť riziko nestačí; musíte konať svoju povinnosť s vernosťou. Keď narazíte na problémy, mali by ste sa viac modliť a navzájom sa radiť. Nebuďte svojvoľní ani nekonajte sami od seba. Prečo som vás dvoch nechal spolupracovať? Je to preto, aby ste mohli diskutovať o veciach, keď sa vyskytnú, čo vám uľahčí konanie. Ak sa nedokážete dohodnúť, potom sa modlite. Každý by sa mal vzdať svojich vlastných názorov a konať až vtedy, keď dosiahnete zhodu. Dúfam, že vy dvaja dokážete túto prácu úspešne dokončiť!“ Nakoniec tento vodca našiel úryvok Božích slov o tom, ako dobre konať svoju povinnosť, a všetci traja si ho niekoľkokrát modlitebne prečítali. Tým sa záležitosť považovala za zverenú a zodpovednosť vodcu za splnenú. Ako si vodca počínal pri tejto práci? Vodca sa cítil celkom spokojný, rovnako ako tí dvaja jednotlivci. Okolostojaci poznamenali: „Tento vodca sa naozaj vyzná v organizovaní práce; jeho reč je dobre usporiadaná a podložená a robí veci krok za krokom. Najprv pridelil úlohu tým dvom, potom vyriešil ich problémy týkajúce sa myšlienok a názorov a nakoniec povedal niekoľko prísnych slov a prinútil ich zložiť prísahu a sľub. Túto prácu naozaj vykonal metodicky a naozaj si zaslúži titul vodcu – je skúsený a nesie bremeno.“ Nakoniec im vodca povedal: „Pamätajte si toto: Tlačenie kníh nie je ľahká úloha, nie je to niečo, čoho by sa mohol zhostiť obyčajný človek. Túto prácu som vám nezveril ja ani Boží dom; je to poverenie od Boha. Nesmiete Ho sklamať. Pokiaľ túto prácu dobre dokončíte, váš život pokročí a získate realitu.“ Teoreticky v týchto slovách neboli žiadne problémy s princípmi; viac-menej by sa dali považovať za správne. Takže, rozanalyzujme túto záležitosť a pozrime sa, kde sa prejavilo to „falošné“ v tomto falošnom vodcovi. Poskytol vodca nejaké pokyny k rôznym podrobným otázkam, ako sú odborné a technické aspekty súvisiace s touto úlohou? Hovoril v duchovnom spoločenstve o nejakých konkrétnych pravde-princípoch alebo požadovaných štandardoch? (Nie.) Povedal len akési prázdne a bezvýznamné slová – slová, ktoré väčšina ľudí hovorí často, slová, ktoré nemajú žiadnu váhu. Keďže vodca hovoril a dával pokyny osobne, ľudia vnímali tieto slová ako slová s väčšou váhou než zvyčajne, ale v skutočnosti to boli nejaké nepodstatné reči a vôbec nemali žiadny vplyv na vyriešenie akýchkoľvek skutočných problémov súvisiacich s tlačou kníh. Aké sú teda niektoré konkrétne problémy spojené s tlačou kníh? Mali by sme o nich diskutovať a zistiť, či práca, ktorú tento vodca vykonal, bola prácou falošného vodcu.

Tlač kníh najprv zahŕňa sadzbu, potom korektúru textu, formátovanie obsahu a hlavného textu, ako aj gramáž, farbu a kvalitu papiera. Je tu tiež materiál na obálku, či má byť mäkká alebo tvrdá, a dizajn, farba, vzor a písmo na obálke. Nakoniec tu patrí aj väzba – či použiť lepidlo alebo šitie. To všetko sú problémy, ktoré spadajú do rozsahu tlače kníh. Hovoril o niečom z toho ten vodca? (Nie.) Ďalšou otázkou je hľadanie tlačiarenskej firmy: či sú tlačiarenské a viazacie stroje moderné, aká je kvalita tlače a väzby a aká je cena – nemal by dať pokyny ku všetkým týmto veciam, ako aj stanoviť princípy a rámce? Ak by vodca povedal: „Týmto veciam nerozumiem; len si niečo nájdite,“ bol by to užitočný vodca? Môžu tie nepodstatné slová, ktoré povedal, nahradiť riešenie rôznych podrobných problémov spojených s tlačou kníh? (Nie.) A predsa tento falošný vodca veril, že môžu. Myslel si: „Už som hovoril v duchovnom spoločenstve o toľkých pravdách a povedal som im všetky princípy. Mali by tieto veci chápať!“ Toto „mali by“ je logika a metóda riešenia problémov tohto falošného vodcu. Nakoniec, keď boli knihy vytlačené, papier bol tak nekvalitný a príliš tenký, že text presvital z jednej strany na druhú, čo starším jednotlivcom a tým so slabým zrakom veľmi sťažovalo a namáhalo čítanie kníh. Bol tu tiež problém s posledným krokom, procesom väzby – to, či je väzba na požadovanej úrovni alebo nie, ovplyvňuje celkovú kvalitu a životnosť knihy. Keďže vodca neposkytol pokyny a tí, ktorí túto prácu vykonávali, nemali princípy ani skúsenosti a nezodpovedne zjednávali cenu, tlačiarenská firma urobila nekvalitnú prácu a použila podradné materiály, aby nebola v strate, a nakoniec, keď boli knihy doručené bratom a sestrám, začali sa do dvoch mesiacov rozpadať. Obálky a strany vypadli a celá tlač bola márna. Koho to bola zodpovednosť? Ak by mal byť niekto braný na zodpovednosť, priama zodpovednosť by ležala na dvoch jednotlivcoch zodpovedných za tlač kníh a nepriama zodpovednosť by pripadla falošnému vodcovi. Falošný vodca mal dokonca výhovorku a povedal: „Nemôžete ma obviňovať za to, že táto práca dopadla zle; ani ja tomu nerozumiem! Nikdy som netlačil knihy a nevlastním tlačiarenskú firmu. Ako mám o týchto veciach vedieť?“ Obstojí táto výhovorka? Keďže si vodca, táto práca spadá do rozsahu tvojich zodpovedností. Bez ohľadu na to, či ide o prácu, ktorá sa týka profesie, zručnosti, druhu vedomostí alebo pravdy, nemusíš rozumieť každej jej časti, ale snažil si sa naučiť o tom, čo nevieš? Splnil si svoje zodpovednosti vážne a svedomito? Niektorí ľudia by mohli povedať: „Chcem si splniť svoje zodpovednosti, ale ani ja tomu nerozumiem. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažím učiť, jednoducho to nedokážem pochopiť!“ To znamená, že ako vodca nie si na požadovanej úrovni; si falošný vodca skrz-naskrz. Bratia a sestry boli rozhorčení pre zlú kvalitu kníh a hovorili: „Hoci nás tieto knihy nestoja peniaze, kvalita je príliš zlá! Ako tento vodca konal svoju úlohu? Ako vykonal túto prácu?“ Keď to vodca počul, odpovedal: „Môžete ma za to obviňovať? Nevlastním tlačiareň a nemám posledné slovo. Navyše, nie je to šetrenie peňazí pre Boží dom? Je zlé šetriť peniaze pre Boží dom?“ Slová vodcu boli správne, nemýlil sa; vodca nemusel niesť právnu zodpovednosť. Bol tu však jeden problém, a to, že peniaze vynaložené na tlač kníh vyšli nazmar. Knihy doručené bratom a sestrám sa začali do dvoch mesiacov rozpadať a strácať strany. Kto by mal niesť následky? Nebola to zodpovednosť vodcu? Stalo sa to v rámci tvojej práce, počas obdobia, keď si slúžil ako vodca – nemal by si preto niesť zodpovednosť? Musíš niesť vinu; nemôžeš poprieť svoju zodpovednosť! Niektorí ľudia by mohli dokonca hovoriť nerozumne a povedať: „Túto prácu som nikdy predtým nerobil. Nemám právo robiť chyby v práci, ktorú som nikdy nerobil?“ Len na základe tohto vyhlásenia si nespôsobilý pre svoju prácu a mal by si byť prepustený. Nemáš na to, aby si bol vodcom; si pravý falošný vodca. Hovoriť množstvo príjemne znejúcich slov, ale nekonať žiadnu skutočnú prácu – to je najzjavnejší prejav falošného vodcu.

Niektorí falošní vodcovia nedokážu ani každý bod skutočnej práce vykonať náležite a konkrétne, s nohami pevne na zemi. Dokážu zvládať len nejaké všeobecné záležitosti a potom si myslia, že sú ako vodcovia na požadovanej úrovni, že sú úžasní, a často sa takto vystatujú: „Musím sa starať o všetko v cirkvi a musím riešiť každý problém. Zaobíde sa cirkev bezo mňa? Keby som pre vás neusporadúval zhromaždenia, neboli by ste ako hromada sypkého piesku? Keby som nedohliadal na filmovú produkciu a nepomáhal ju udržiavať, neboli by tam neustále ľudia, ktorí by ju vyrušovali? Mohla by azda filmová produkcia prebiehať hladko? Hoci som v práci na chválospevoch laik, keby som často nechodil kontrolovať vašu prácu, nepodporoval vás a neorganizoval pre vás zhromaždenia, dokázali by ste tie chválospevy vytvoriť? Ako dlho by vám trvalo, kým by ste na to prišli?“ Tieto vyhlásenia sa môžu zdať rozumné a správne, ale ak sa prizrieš zblízka, ako napredujú rôzne časti odbornej práce, na ktoré títo falošní vodcovia dohliadajú? Dokážu jasne hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde-princípoch? (Nie.) Raz jeden tím pre filmovú produkciu hľadal radu v otázke farieb kostýmov. Urobili niekoľko fotografií z natáčania a pozadia a ľudia na záberoch boli rôzni, ale farby kostýmov boli v podstate v jednej farebnej schéme – všetky boli zemitej sivej a žltej. Spýtal som sa: „Čo sa deje? Prečo majú na sebe tieto farby?“ Povedali, že tieto farby boli vybrané zámerne, že ich s veľkou námahou a úsilím vyhrabali na trhu. Povedal som: „Prečo ste si vybrali tieto farby? Dali vám k tomu pokyny Zhora? Nenariadili vám Zhora, aby ste použili rôzne farby a aby boli dôstojné a slušné? Ako došlo k tomuto výsledku?“ Nakoniec, po zisťovaní, niektorí ľudia povedali: „Iné farby nevyzerajú dostatočne dôstojne a slušne, ani ako tie, ktoré nosia veriaci v Boha alebo svätí. Len táto farebná schéma vyzerá viac ako to, čo by mali nosiť veriaci. Takže všetci zdieľali názor, že nosenie oblečenia v týchto farbách najviac oslavuje Boha a najlepšie reprezentuje obraz Božieho domu.“ Povedal som: „Nikdy som nikomu z vás nepovedal, aby ste nosili oblečenie v týchto farbách. Existuje množstvo dôstojných a slušných farieb. Pomyslite na to, aká krásna je dúha, ktorú Boh ustanovil ako znamenie svojej zmluvy s ľudstvom. Je tam červená, oranžová, žltá, zelená, modrá, indigová, fialová – každá farba je zastúpená, okrem tých, ktoré máte na sebe. Prečo ste si vybrali práve tie farby?“ Vykonal ich vodca konkrétnu prácu a preveril tieto záležitosti? Trúfam si povedať, že absolútne nie. Ak by mal vodca čisté chápanie a skutočne by rozumel pravde a Božím požiadavkám, členovia tímu pre filmovú produkciu by si nevybrali také kostýmy a nekonzultovali by ich s Predstavenými. Problém s kostýmami sa mohol vyriešiť na nižšej úrovni, ale falošný vodca ho nebol schopný riešiť. Namiesto toho sa bez hanby dopytoval odpovede Zhora. Nemal by byť takýto človek orezaný? Tento falošný vodca nedokázal vyriešiť ani tento najjednoduchší problém – na čo je vlastne dobrý? Si jednoducho kus odpadu! Mal si oslavovať Boha a svedčiť o Ňom, ale nakoniec si Boha zhanobil. Nechápeš toho už celkom dosť? Nedokážeš vyjadriť bohatstvo poznania a učení? Prečo teda všetky tie učenia a všetko to poznanie v tejto situácii neboli účinné? Ako si mohol zlyhať dokonca aj pri vyriešení a preverovaní problému s kostýmami? Mal si taký účinok, aký by mal vodca mať? Splnil si zodpovednosti, ktoré si má vodca plniť? Toto je prejav falošného vodcu. Falošní vodcovia nerozumejú princípom ani pri jednej konkrétnej úlohe. Nedokážu poskytnúť včasnú nápravu ani vyriešiť akékoľvek problémy skresleného chápania pravdy a umožniť ľuďom, aby v tom našli smer a cestu. Falošní vodcovia len hovoria slová a učenia a kričia heslá; nedokážu konať žiadnu konkrétnu prácu.

Falošní vodcovia nevykonávajú reálnu prácu ani sa nevenujú svojej riadnej práci

Niektorí falošní vodcovia nie sú schopní vykonávať žiadnu skutočnú prácu, ale venujú sa niektorým nedôležitým všeobecným záležitostiam a myslia si, že toto je vykonávanie skutočnej práce, že to spadá do rozsahu ich zodpovednosti. Navyše sa týmto záležitostiam venujú veľmi vážne, vynakladajú na ne naozaj veľa úsilia a vykonávajú ich veľmi obstojne. Napríklad v cirkvi bol jeden človek, ktorý predtým pracoval ako cukrár. Jedného dňa sa vo svojej srdečnosti rozhodol, že Mi jednoducho musí napiecť koláče, a pripravil sa na to bez toho, aby Ma o tom informoval. Opýtal sa svojich vodcov, či to smie urobiť, a oni povedali: „Len do toho. Ak budú chutiť dobre, ponúkneme ich Bohu. Ak nie, zjeme ich všetci.“ Dostal povolenie od vodcov, čím sa táto práca stala legitímnou a správnou, takže rýchlo zadovážil suroviny a upiekol jednu dávku so slovami: „Neviem, či budú chutiť dobre, či dokážu uspokojiť Boha alebo či Mu sadnú na chuť.“ Vodcovia odpovedali: „To je v poriadku. Obetujeme trochu svojho času a zdravia a podstúpime pre Boha malé riziko. Najprv ich ochutnáme a skontrolujeme ich pre Boha. Ak naozaj nebudú chutiť dobre a požiadame Boha, aby ich zjedol, bude sa cítiť znechutený a bude z nás veľmi sklamaný. Preto ako vodcovia máme zodpovednosť a povinnosť vykonať v tejto veci kontrolu. To je vykonávanie skutočnej práce.“ Následne každý vedúci skupiny, ktorý mal trochu „zmyslu pre zodpovednosť“, koláče ochutnal. Po ochutnaní ich zhodnotili slovami: „Rúra bola príliš horúca, táto dávka koláčov sa piekla pri privysokej teplote a pravdepodobne spôsobujú vnútornú horúčosť – a sú aj trochu horké. To nie je dobré! Musíme sa k tomu postaviť zodpovedne, upiecť ďalšiu dávku a znova ju ochutnať!“ Po ochutnaní ďalšej dávky povedali: „Táto je tak akurát. Má maslovú príchuť, cítiť v nej vajcia a aj sezam. Je to naozaj hodné cukrára! Keďže ich je tak veľa a Boh ich všetky sám nezje, dajme 10 alebo 20 do malého pohára a ponúknime Mu ich na ochutnanie ako vzorku. Ak Bohu zachutia, môžeme ich ďalej piecť vo väčších dávkach.“ Podali Mi pohár a ja som ochutnal dva z nich. Pomyslel som si, že ako novinka sú prijateľné, ale ako hlavné jedlo sa nehodia, tak som ich prestal jesť. Niektorí ľudia si dokonca mysleli, že sú domáce, vyrobené členom Božieho domu, že sú plné lásky, vernosti a bázne a majú veľký význam, hoci chutili len priemerne. Neskôr som im pohár s koláčmi vrátil. Nemám o také veci záujem a nemám na ne chuť. Okrem toho, ak mám chuť na koláče, môžem si na trhu kúpiť rôzne príchute z rôznych krajín bez toho, aby som minul veľa peňazí. Potom som im povedal: „Vážim si vaše gesto, ale prosím, už Mi žiadne nerobte. Nebudem ich jesť, a ak budem nejaké chcieť, kúpim si ich sám. Ak to bude potrebné, urobte ich, keď vás o to požiadam; ak vám nepoviem, aby ste ich spravili, potom ich už nemusíte piecť.“ Nebolo to dosť ľahké na pochopenie? Keby boli slušní a poslušní, zapamätali by si Moje slová a zdržali by sa ich ďalšieho robenia. Keď Boh hovorí, áno znamená áno, nie znamená nie a „nerobte žiadne“ znamená „nerobte žiadne“. Po nejakom čase Mi však poslali ďalšie dva poháre koláčov. Povedal som im: „Nepovedal som vám, aby ste ich už nerobili?“ Odpovedali: „Tieto sú iné ako minule.“ Odvetil som: „Aj keď sú iné, stále sú to koláče. Nie je vôbec potrebné robiť nejaké koláče. Nehovorím to zo zdvorilosti – ak budem nejaké chcieť, dám vám vedieť. Vari nerozumieš ľudskej reči? Už ich nerob.“ Sú tieto slová zrozumiteľné? (Áno.) Prečo sa však zdalo, že človek, ktorý ich robil, vždy zabudol? Keby na neho jeho vodcovia dohliadali, aktívne s ním nespolupracovali alebo ho nepovzbudzovali, aby to robil, a dokázali ho včas obmedziť, odvážil by sa mi robiť ešte nejaké koláče? Prinajmenšom by to nerobil tak drzo a bezohľadne. Aký účinok teda mali títo vodcovia v tejto situácii? Riešili každý detail, strkali nos do všetkého a prevzali zodpovednosť za kontrolu v Mojom mene. Boli takí „láskaví“, že sa to nedá opísať slovami. Je toto práca, ktorú mali robiť? V princípoch práce Božieho domu neboli žiadne pokyny na to, aby to robili, a ja som ich touto úlohou nepoveril; iniciovali to ľudia, ja som to nežiadal. Prečo teda títo vodcovia vykonávali túto úlohu tak aktívne? To je prejav falošných vodcov: že sa nevenujú svojej riadnej práci. V cirkvi bolo toľko úloh, ktoré bolo treba sledovať, kontrolovať a naliehať na ne, a toľko skutočných problémov, ktoré bolo treba vyriešiť tým, že budú hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, ale oni z toho neurobili nič. Namiesto toho mali toľko voľného času, že Mi v kuchyni ochutnávali koláče. V tejto veci boli dosť vážni a vynaložili veľa úsilia. Nerobia to takto falošní vodcovia? Nie je to už veľmi nechutné? Nikdy by som nečakal, že po nejakom čase sa táto záležitosť znova objaví. Ten človek, ktorý robil koláče, ich chcel pre Mňa začať robiť znova. Špeciálne som povedal jednému vodcovi: „Choď a vyrieš to. Musíš mu to jasne vysvetliť. Ak to urobí znova, budem ťa brať na zodpovednosť!“ V cirkvi je toľko práce, že každá úloha by ich na chvíľu zamestnala. Prečo mali toľko voľného času? Prišli sa sem vykrmovať alebo viesť plané reči? Toto nie je miesto na také veci. Potom už o tejto záležitosti nebolo žiadnych ďalších správ. Keď som dal ten pokyn, vodca nepodal žiadne hlásenie. V každom prípade Mi už nikto neposlal tie malé koláče, čo bola celkom úľava. Súdiac podľa tohto incidentu, môžeme povedať, že títo vodcovia sa nevenovali svojej riadnej práci? (Áno.) Táto záležitosť nie je ani taká vážna; sú aj vážnejšie.

Často navštevujem niektoré cirkvi, aby som sa tam poobzeral, stretol s vodcami, dal pokyny na nejakú prácu a vyriešil niektoré problémy. Niekedy sa musím v týchto cirkvách naobedovať, čo vyvoláva otázku, kto pripraví jedlo. Vodcovia boli takí zodpovední, že vybrali niekoho, kto o sebe tvrdil, že je kuchár. Povedal som: „Či je kuchár, nie je dôležité; dôležité je, že uprednostňujem jednoduché jedlo. Rád ochutnávam pôvodnú chuť surovín. Jedlo by nemalo byť príliš slané, mastné ani dráždivé. V zime musím jesť niečo teplé. Tiež musí byť jedlo dôkladne uvarené, nie nedovarené, a ľahko stráviteľné.“ Nehovoril som o týchto princípoch jasne? Boli ľahko dosiahnuteľné? Boli ľahko zapamätateľné aj ľahko uskutočniteľné. Žena v domácnosti, ktorá varila tri až päť rokov, by tieto princípy pochopila a dokázala ich dodržať. Takže nebolo potrebné trvať na tom, aby Mi jedlo pripravoval kuchár; stačil by niekto, kto vie variť domáce jedlá. Títo vodcovia však boli takí „láskaví“, že keď ma hostili, trvali na tom, že nájdu kuchára, ktorý Mi jedlo pripraví. Predtým, ako Mi kuchár oficiálne navaril, vodcovia museli vykonať kontrolu. Ako to urobili? Nechali kuchára urobiť dávku plnených taštičiek a rezance s omáčkou a pripraviť niekoľko restovaných jedál. Všetci vodcovia a vedúci rôznych skupín ich ochutnali a zistili, že všetky jedlá sú celkom dobré. Nakoniec požiadali kuchára, aby sa ujal práce a varil pre Mňa. Nechajme bokom výsledky ochutnávky vodcov a povahu problémov, ktoré s tým súvisia, a najprv sa pozrime na jedlo pripravené týmto kuchárom. Keď som prišiel prvýkrát, kuchár pripravil niekoľko restovaných jedál a všetci boli celkom spokojní. Druhýkrát kuchár urobil dávku plnených taštičiek. Po zjedení prvej taštičky som ucítil, že niečo nie je v poriadku – bola trochu pikantná. Aj ostatní okolo Mňa povedali, že taštičky sú trochu pikantné, a cítili, že im začínajú opúchať jazyky. Keďže však taštičky boli jediným hlavným chodom, musel som ich dojesť, aj keď boli pikantné. V plnke nebolo vidieť žiadne čili, tak som jednoducho ignoroval, čo spôsobilo tú pikantnosť, a dojedol som ich. Výsledkom bolo, že večer začalo mať Moje telo alergickú reakciu. Mnoho miest na celom tele Ma začalo neprestajne svrbieť a musel som sa stále škrabať; škrabal som sa až do krvi, kým sa Mi uľavilo. Svrbelo Ma to tri dni, kým pocit postupne neustúpil. Po tejto alergickej reakcii som si uvedomil, že do taštičiek bolo určite pridané čili; inak by neboli také pikantné. Informoval som ich, aby nepridávali pikantné prísady ako čili, pretože ich neznášam. Oni ho však pridali v značnom množstve, ktoré presahovalo normálnu mieru, aby ulahodili svojim chutiam. Pri jedení týchto taštičiek tak bolo cítiť pálivú chuť. Kuchár nedokázal pri varení ani len správne odhadnúť pomer, pridal toľko čili, že to dokázalo spôsobiť až alergickú reakciu. Neskôr som mu povedal: „Už nikdy nepridávaj tie pikantné prísady. Neznášam ich. Ak máš naozaj nejakú ľudskosť, už to viac nerob. Ak varíš pre seba, nebudem zasahovať do toho, čo ješ. Ak však varíš pre Mňa, potom ich nepridávaj. Dodržiavaj Moje požadované štandardy.“ Dokázal by to urobiť? Nemali sa o túto prácu postarať vodcovia? Žiaľ, nikto si to nevšímal a neurobili nič z práce, ktorú mali urobiť. Pri jednej príležitosti, keď mal kuchár znova variť, vzal čili, aby ho pridal do jedla, a niekto v blízkosti to videl a zastavil ho. Pod ich prísnym dohľadom nedostal príležitosť ho pridať. Vodcovia nedokázali vyriešiť ani takýto malý problém – čo by potom dokázali? Keď kuchár varil, boli dosť aktívni pri ochutnávaní. Niekoľko ľudí išlo ochutnať. Bolo to len bežné domáce jedlo; čo na ňom bolo hodné ochutnávania? Vari ste všetci kulinárski experti? Zrazu všetkému rozumiete, keď ste sa stali vodcami? Rozumiete princípom zdravia? Zariadil Boží dom, aby ste to robili? Kedy som vám zveril ochutnávanie jedla v Mojom mene alebo vás tým poveril? Ste príliš nerozumní, nemáte vôbec žiadnu hanbu! Ktokoľvek s trochou hanby by neurobil niečo tak očividné, tak nechutné, tak bez rozumu. Ukazuje to, že títo jednotlivci nemajú vôbec žiadnu hanbu – ochutnávali jedlo pre Mňa! Nedodržiavate ani neplníte žiadne z princípov, ktoré som vám povedal. Čokoľvek vám chutí a vyhovuje vašim chutiam, požiadate kuchára, aby to uvaril. Je to varenie pre Mňa? Nie je to varenie pre vás samých? Takto sa správate ako vodcovia? Využívate každú príležitosť, aby ste z nej ťažili, zneužili medzery a snažili sa Mi zapáčiť – ak sa Mi chcete zapáčiť, neškoďte Mi! Nie je to bezcharakterné? Nie je to prechovávanie nesprávnych úmyslov? Sú nehanební a prechovávajú nesprávne úmysly, a napriek tomu si mysleli, že sú veľmi verní! Bolo niečo z toho, čo urobili, tým, čo majú vodcovia skutočne robiť? (Nie.) Nič z toho, čo robili, nemalo požadovanú úroveň. Ani nevedeli, aké jedlo je zdravé alebo nezdravé, a napriek tomu si mysleli, že sem môžu prísť a hrať pre Mňa úlohu odborníkov na zdravie a stravu! Kto rozhodol, že pokiaľ sa varí pre Mňa, musíte všetko kontrolovať? Má Boží dom toto ustanovenie? Urobil Boží dom toto opatrenie? V rôznych oblastiach cirkevnej práce sa objavilo toľko medzier, toľko ľudí Boha mylne chápalo a vôbec nerozumelo pravde, a napriek tomu ste sa tými vecami nezaoberali. Namiesto toho vynakladáte svoje úsilie na takú malú oblasť ako je kuchyňa, a tým si plníte svoju „zodpovednosť“. Ste skrz-naskrz falošní vodcovia, ste pokrytci! Boli ste priamo predo Mnou a kontrolovali ste veci – čomu ste rozumeli? Poradili ste sa so Mnou? Hovorili ste svoj vlastný názor alebo Môj? Ak by ste hovorili Môj názor a ja by som vás požiadal, aby ste ho tlmočili, potom by to, čo ste robili, bolo správne. Bola by to vaša zodpovednosť. Ak ste hovorili svoj vlastný názor a nie Môj a trvali ste na tom, aby ste nútili ostatných počúvať a prijať ho, aká je povaha tohto konania? Povedzte Mi, nebol by som z toho znechutený? Bol som priamo tam a oni nevenovali ani jedno slovo tomu, aby sa Ma opýtali, čo jem alebo aké sú Moje požiadavky – len rozhodovali bez Môjho súhlasu a svojvoľne vydávali príkazy za Mojím chrbtom. Snažili sa Ma zastupovať? To sú falošní vodcovia, ktorí vyčíňajú a robia zlé veci, predstierajú, svoju duchovnosť, predstierajú, že berú ohľad na Božie bremeno, a predstierajú, že rozumejú pravde, a robia len pokrytecké veci. Nie je to už dosť prehnané? Nie je to už veľmi nechutné a odporné? (Áno.) Získali ste nejaký vhľad? Poučili ste sa z toho? Každá z týchto záležitostí je nechutnejšia ako tá predchádzajúca a je tu ešte jedna, ktorá je ešte nechutnejšia.

Túto zimu Mi jeden dobrosrdečný človek kúpil „krásny“ kabát z husieho peria. Jeho krása nespočívala vo farbe ani v štýle, ale vo vysokej cene a prvotriednej kvalite; bol to cenný kúsok. Medzi nevercami sa hovorí: „Husie pierko poslané z veľkej diaľky: dar možno nepatrný, no cit hlboký.“ Tento kabát v sebe nielenže skrýval cit, ale bol skutočne veľmi drahý. Predtým, ako som kabát uvidel, som už počul, že je pekný a červený, s pekným dizajnom a na dotyk pôsobí odolne. Keďže som o ňom počul, je isté, že niektorí ľudia ho už videli na vlastné oči – to znamená, že ho už videlo dosť veľa ľudí, zhruba si ho premerali a podrobne ho preskúmali so slovami ako: „Túto značku poznám,“ „Farba je pekná, je naozaj krásny!“ „Keď si ho doobzeráš, prines mi ho, aby som sa pozrel,“ a tak sa správa rozšírila. Neviem, ako dlho trvalo, kým sa táto správa dostala do Mojich uší a kým som sa o tom trochu dozvedel. Vidíte, v čom je tu problém? Bez toho, aby som kabát videl, ho už videlo, navzájom si ho podávalo a vystavovalo ho mnoho iných ľudí. Nie je to problém? Môžu si ľudia len tak pozerať Moje veci, dotýkať sa ich a vystavovať? (Nie.) Čie veci si môžu ľudia len tak prezerať a dotýkať sa ich? (Nikto by si to neželal a nikto by to nemal robiť.) Nemali by byť potom Moje veci ešte viac nedotknuteľné? Niektorí ľudia hovoria: „Prečo by mali byť nedotknuteľné? Si verejne známa osoba. Vari sa vždy neodhalia súkromné životy celebrít a hviezd? Kde športujú, kde chodia na kozmetiku, s kým sa stýkajú, aké značky nosia – neodhalia sa všetky tieto veci? Prečo by sa nemali odhaliť Tvoje?“ Som celebrita? Nie som celebrita a ty nie si Môj fanúšik. Kto si ty? Si obyčajná osoba stvorená bytosť a skazený človek. Kto som Ja? (Boh.) Nie som verejne známa osoba; nie som povinný ti všetko odhaľovať, o všetkom ti podávať správy alebo ťa o všetkom informovať. Tak prečo sa dotýkaš niečoho, čo patrí Mne? Nie je to nechutné? Poveril som ťa, aby si si pozrel a skontroloval túto Moju vec? Nie. A predsa sa niektorí ľudia odvážili vziať si ju a len tak si ju prezerať takýmto nehanebným spôsobom, a dokonca si ju podávať. Kto ti dal právo si ju medzi sebou podávať? Je to tvoja povinnosť? Ak neveríš v Boha, potom sme si navzájom cudzí. Pretože veríš v Boha, viem, kto si, ale neviem, aká je tvoja rodinná, každodenná alebo finančná situácia, a ani Ma to nezaujíma. Sme si blízki? Nie som tvoja najlepšia kamarátka, kamoš ani parťák. Nie sme si známi a nedospeli sme do bodu, kedy by si mal mať prístup ku všetkým Mojim veciam. Nechal by si Ma prezerať si všetky tvoje veci a vystavovať ich, aby si ich všetci mohli pozrieť a dotknúť sa ich? Aj keď si niečo prinesieš domov z trhu, musíš to niekoľkokrát umyť, aby sa to vydezinfikovalo! Nie sú veci, ktorých sa iní ľudia len tak dotkli, nechutné? Vari si sa nesprával, akoby si nebol cudzí? Kto ťa poveril kontrolovaním Môjho kabáta? Dôverujem ti? Umyl si si ruky predtým, ako si sa ľahkovážne dotkol Môjho kabáta? Nebudem z teba znechutený? Je ti to jasné? Prečo si taký nehanebný? Si taký bez rozumu! Veríš v Boha už niekoľko rokov a za ten čas si počul toľko kázní; ako to, že ti chýba čo i len kúsok rozumu? Len tak otvárať obety patriace Bohu, len tak sa dotýkať Jeho šiat, vecí, ktoré Mu patrili – aký je to problém? Keď vidím, že obaly týchto vecí boli otvorené a vyhodené, ako by som sa nemohol hnevať? Som znechutený z týchto vecí a nenávidím týchto ľudí. Už ich nechcem viac vidieť a určite sa nechcem stýkať s týmito ľuďmi, ktorí sú horší než prasce a psy! Pamätaj, každý človek má svoju dôstojnosť a Ja mám ešte väčšiu. Nezaoberaj sa vecami, ktoré patria Mne; inak ťa budem nenávidieť a budeš sa Mi hnusiť!

Falošní vodcovia nemusia navonok páchať veľké zlo ani byť vyslovene zradnými darebákmi. Najodpornejšie na nich však je, že vidia, že je potrebné vykonať skutočnú prácu, ale nerobia ju, dobre vedia, že nedokážu vyriešiť problémy, ale nehľadajú pravdu, vidia, ako zlí ľudia vyrušujú, ale nezaoberajú sa nimi, a namiesto toho sa starajú len o vonkajšie všeobecné záležitosti. Dôkladne sledujú a majú pevne pod kontrolou vedľajšie otázky a triviálne záležitosti, ale nevykonávajú žiadnu prácu súvisiacu so vstupom Božieho vyvoleného národa do života ani sa nestarajú o rôzne záležitosti, ktoré sú v rozpore s pravdou-princípmi. Namiesto toho robia len prácu, ktorá nesúvisí s pravdou. Toto sú skrz-naskrz falošní vodcovia. Falošní vodcovia sú úplne neznalí pravdy-princípov, ktoré sú súčasťou rôznych oblastí cirkevnej práce. Ak sa merajú podľa princípov a štandardov pre vodcov a pracovníkov, falošní vodcovia sú hlupáci a idioti. Bez ohľadu na to, aké vážne problémy sa v práci cirkvi vyskytnú, falošní vodcovia ich nevidia a nevyriešia, ani keď sa im dejú priamo pod nosom, a Zhora musí prísť a vyriešiť tie problémy osobne. Nie sú títo ľudia falošní vodcovia? (Áno.) Sú to skutočne falošní vodcovia. Napríklad taká práca s textom v cirkvi – ktoré knihy by sa tu mali redigovaťť a ktoré prekladať – to sú kľúčové úlohy pre cirkev. Existujú nejaké princípy, ako redigovať a prekladať knihy? Táto práca má rozhodne svoje princípy, je naozaj založená na princípoch a skutočne potrebuje špecifické duchovné spoločenstvo a vedenie; ale falošní vodcovia túto prácu nedokážu robiť. Keď vidia bratov a sestry zaneprázdnených svojimi povinnosťami, pokrytecky hovoria: „Práca s textom a prekladateľská práca sú obzvlášť dôležité. Mali by ste do tejto práce vložiť srdce, aby ste ju robili dobre, a ja vyriešim akékoľvek problémy, ktoré máte.“ Keď niekto skutočne nastolí problém, títo falošní vodcovia povedia: „Tejto záležitosti nerozumiem. V prekladaní cudzích jazykov som laik. Modli sa k Bohu a hľadaj u Neho.“ Keď niekto nastolí ďalší problém a opýta sa: „Nemôžeme nájsť vhodných ľudí na preklad určitých jazykov, čo s tým máme robiť?“, falošní vodcovia odvetia: „V tejto záležitosti som laik. Vyriešte si to sami.“ Dá sa takou odpoveďou problém vyriešiť? Nájdu si výhovorku a zakryjú skutočnosť, že nekonajú svoju prácu so slovami: „Som laik; nerozumiem tejto profesii,“ a tak sa vyhýbajú problému, ktorý majú riešiť. Takto pracujú falošní vodcovia. Keď niekto položí otázku, falošní vodcovia povedia: „Modlite sa k Bohu a hľadajte u Neho; ja tejto profesii nerozumiem, ale vy áno.“ Môže to pôsobiť pokorne, keďže priznávajú, že sú neschopní a danej profesii nerozumejú, ale v skutočnosti nedokážu vôbec vykonávať vodcovskú prácu. Samozrejme, byť vodcom nemusí nevyhnutne znamenať, že musí rozumieť každému druhu povolania, ale v duchovnom spoločenstve by mal jasne hovoriť o pravde-princípoch, ktoré sú potrebné na riešenie problémov, bez ohľadu na to, akého druhu povolania sa tieto problémy týkajú. Pokiaľ ľudia chápu pravdu-princípy, problémy sa dajú vyriešiť podľa nich. Falošní vodcovia používajú „som v tom laik; nerozumiem tejto profesii“ ako dôvod, aby sa vyhli duchovnému spoločenstvu o pravde-princípoch pri riešení problémov. To nie je odvádzanie skutočnej práce. Ak falošní vodcovia neustále používajú „som v tom laik; nerozumiem tejto profesii“ ako dôvod, aby sa vyhli riešeniu problémov, potom sa nehodia na prácu vo vedení. Najlepšia vec, ktorú by mali urobiť, je odstúpiť a pustiť na svoje miesto niekoho iného. Majú však falošní vodcovia takýto rozum? Dokážu odstúpiť? Nedokážu. Dokonca si myslia: „Prečo hovoria, že nerobím žiadnu prácu? Každý deň usporadúvam zhromaždenia a som tak zaneprázdnený, že sa ani nestíham včas najesť a menej spím. Kto hovorí, že sa problémy neriešia? Usporadúvam zhromaždenia, hovorím s nimi v duchovnom spoločenstve a nachádzam pre nich úryvky Božích slov.“ Predpokladajme, že sa ich opýtaš: „Niekto povedal, že nemôžu nájsť vhodných prekladateľov pre niektoré jazyky. Ako si vyriešil tento konkrétny problém?“ Oni odpovedia: „Povedal som im, že tej profesii nerozumiem, a nechal som ich, nech si to prediskutujú a vyriešia sami.“ Potom sa ich opýtaš: „Tento problém sa týka výdavkov z obiet a napredovania cirkevnej práce. Nemôžu sa rozhodovať sami, potrebujú, aby si rozhodol ty a našiel pravdu-princípy na jeho vyriešenie. Urobil si to?“ Odpovedia: „Akože nie? Nezdržal som žiadnu prácu. Ak niet nikoho na preklad toho jazyka, tak nech prekladajú iný jazyk!“ Vidíš, falošní vodcovia nedokážu robiť skutočnú prácu, no stále prichádzajú s kopou výhovoriek. Je to skutočne nehanebné a nechutné! Tvoja kvalita je veľmi slabá, nerozumieš žiadnej profesii a chýba ti pochopenie pravdy-princípov, ktoré sú súčasťou každej časti odbornej práce – aký má zmysel mať ťa za vodcu? Si jednoducho hlupák a ničomník! Keďže nedokážeš robiť žiadnu skutočnú prácu, prečo ešte stále slúžiš ako cirkevný vodca? Si jednoducho bez rozumu. Keďže ti chýba sebauvedomenie, mal by si počúvať spätnú väzbu od Božieho vyvoleného národa a posúdiť, či spĺňaš normy pre vodcu. Falošní vodcovia však nikdy neberú ohľad na tieto veci. Bez ohľadu na to, koľko cirkevnej práce sa oneskorilo a koľko strát vzniklo na vstupe do života Božieho vyvoleného národa počas ich dlhoročnej služby na pozícii vodcu, je im to jedno. To je škaredá tvár naskrze falošných vodcov.

Zamyslite sa nad tým, ako vodcovia a pracovníci vykonávajú svoju prácu – zhoduje sa to s tým, čo som vám práve povedal? Sú nejakí, ktorí nekonajú skutočnú prácu, a dokážeš ich rozlíšiť ako falošných vodcov? Ak ich rozlíšiš ako falošných vodcov, od dnešného dňa by si sa k nim už nemal správať ako k vodcom; mal by si sa k nim správať ako k hociktorému inému človeku. Toto je presný princíp, ako praktizovať. Niektorí by sa mohli čudovať: „Znamená to, že ich diskriminujeme, znevažujeme alebo vylučujeme, pretože sú falošní vodcovia?“ Nie, neznamená. Nedokážu robiť skutočnú prácu a vedia hovoriť len nejaké slová a učenia a nejaké prázdne slová, aby sa vykrúcali a odbili ťa. To ti hovorí jednu skutočnosť, a to, že nie sú tvojimi vodcami. Nemusíš ich žiadať o pokyny pre akýkoľvek problém alebo ťažkosť, s ktorými sa stretneš vo svojej práci. Ak je to potrebné, môžete ich preskočiť tým, že to nahlásite Predstaveným a poradíte sa s Predstavenými, ako sa k tomu postaviť a vyriešiť to. Naučil som vás cestu praktizovania, ale to, ako budete konať, je na vás. Nikdy som nepovedal, že všetci vodcovia sú predurčení Bohom, že ich musíš počúvať a poslúchať a že im musíš naslúchať, aj keď ich rozlíšiš ako falošných vodcov. To som ti nikdy nepovedal. To, o čom teraz hovorím v duchovnom spoločenstve, je, ako rozlíšiť falošných vodcov. Keď niekoho rozlíšiš ako falošného vodcu, môžeš to, čo hovorí, prijať a poslúchať vtedy, ak je to správne a v súlade s pravdou. Ak však nedokáže vyriešiť problém, vykrúca sa a odbije ťa, čo ovplyvňuje postup práce, potom nemusíš prijímať jeho vodcovstvo. Ak dokážete sami pochopiť princípy, potom by ste mali konať podľa nich. Ak ich nedokážete pochopiť, ste neistí alebo si nie ste istí princípmi, potom by ste mali hľadať pravdu a navzájom sa poradiť, ako problém riešiť. Ak sa ani po diskusii nedokážete rozhodnúť, nahláste problém Predstaveným a poraďte sa s nimi o ňom. To všetko sú dobré spôsoby riešenia problémov – neexistujú žiadne ťažkosti, ktoré by sa nedali vyriešiť.

Naše dnešné duchovné spoločenstvo tu zakončime. Dovidenia!

16. januára 2021