Minule sme hovorili v duchovnom spoločenstve o trinástej zodpovednosti vodcov a pracovníkov: „Chrániť Boží vyvolený národ pred tým, aby bol vyrušovaný, zavádzaný, ovládaný a vážne poškodzovaný antikristami, a umožniť im rozlíšiť antikristov a zo srdca ich zavrhnúť.“ Zopakujme si teraz: O ktorých konkrétnych bodoch týkajúcich sa konkrétneho obsahu trinástej zodpovednosti vodcov a pracovníkov sme hovorili v duchovnom spoločenstve? (Hovorili sme o piatich bodoch: odhaľovanie, orezávanie, rozoberanie, obmedzovanie a dohliadanie.) Týchto päť bodov predstavuje konkrétne úlohy, ktoré táto zodpovednosť vodcov a pracovníkov zahŕňa; sú to úlohy, ktoré musia vodcovia a pracovníci vykonávať voči antikristom. Aké prejavy teda majú falošní vodcovia v súvislosti s týmito úlohami? Hovorili sme minule aj o nejakých detailoch? (Áno.) Prejavy falošných vodcov sú nasledovné: Po prvé, boja sa uraziť ľudí a neodvážia sa vyčistiť alebo vypudiť antikristov. Po druhé, nedokážu rozlíšiť antikristov. Po tretie, slúžia ako ochranný dáždnik pre antikristov. Po štvrté, sú nezodpovední voči Božiemu vyvolenému národu. Ako vyzerá nezodpovednosť? Keď čelia vyrušovaniu a zavádzaniu od antikristov, falošní vodcovia nedokážu chrániť bratov a sestry, nedokážu odhaliť zlé skutky antikristov, nedokážu odhaliť satanove úklady a nedokážu mať duchovné spoločenstvo o pravde, aby pomohli bratom a sestrám rozlíšiť antikristov – takúto prácu nevykonávajú. Okrem toho, pre tých, ktorí sú malého duchovného postavenia a chýba im rozlišovanie, ktorí sú zavádzaní antikristami, nielenže neurobia žiadnu nápravnú prácu, ale povedia aj neľudské veci ako „Zaslúžili si to“. Toto je konkrétny prejav nezodpovednosti, ktorý naznačuje, že falošní vodcovia necítia bremeno za prácu cirkvi. Tieto prejavy sú konkrétne činy a prístupy falošných vodcov, keď antikristi zavádzajú a vyrušujú Boží vyvolený národ. Ich konkrétny postoj k tejto práci je nezodpovednosť a nelojálnosť. Vymýšľajú si rôzne výhovorky a používajú rôzne metódy, aby dali antikristom zelenú, slúžia ako ochranný dáždnik pre antikristov, zatiaľ čo nedokážu chrániť prácu cirkvi a práva a záujmy Božieho vyvoleného národa. Ak by falošní vodcovia dokázali pohotovo riešiť také problémy, ako je vyrušovanie, zavádzanie, ovládanie a vážne poškodzovanie Božieho vyvoleného národa antikristami, a potom obmedziť, izolovať a odstrániť alebo vypudiť antikristov, potom by Boží vyvolený národ dostal najväčšiu ochranu. Avšak ako vodcovia sú na túto prácu nespôsobilí. Z určitého uhla pohľadu sa dá povedať, že skryto chránia antikristov a dláždia im cestu, čím im umožňujú naďalej zavádzať, ovládať a vážne poškodzovať Boží vyvolený národ a vyrušovať normálny cirkevný život a konanie povinností Božieho vyvoleného národa. Toto sú rôzne prejavy falošných vodcov.

Štrnásty bod: Pohotovo rozlíšiť a potom vyčistiť alebo vypudiť všetky druhy zlých ľudí a antikristov (prvá časť)

Keďže sme skončili s duchovným spoločenstvom o trinástej zodpovednosti vodcov a pracovníkov, dnes budeme hovoriť o štrnástej. Obsah štrnástej zodpovednosti je v niektorých ohľadoch podobný trinástej. Konkrétna práca, ktorú musia vodcovia a pracovníci konať v rámci štrnástej zodpovednosti, sa netýka len antikristov, ale zahŕňa aj rôznych zlých ľudí, čím je jej rozsah širší ako pri trinástej zodpovednosti. Predtým, ako budeme hovoriť v duchovnom spoločenstve o štrnástej zodpovednosti, prečítajme si najprv jej obsah. (Štrnásta zodpovednosť vodcov a pracovníkov: „Pohotovo rozlíšiť a potom vyčistiť alebo vypudiť všetky druhy zlých ľudí a antikristov.“) Táto veta nie je dlhá, ale pokiaľ ide o konkrétnu prácu, ktorú musia vodcovia a pracovníci konať, nie je to také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Aké presne sú zodpovednosti vodcov a pracovníkov spomenuté v tejto vete? Na koho sa zameriava práca, ktorú majú vodcovia a pracovníci vykonávať? (Na rôznych zlých ľudí a antikristov.) Aká je konkrétna práca, ktorú treba urobiť? (Pohotovo ich rozlíšiť. Keď sú rozlíšení, vyčistiť alebo vypudiť ich.) Pohotové rozlíšenie, bez otáľania; len čo sa zistia príznaky, mali by sa urobiť presné úsudky a charakterizácie a následne vyčistiť dotyčné osoby. V skutočnosti, konkrétna práca, ktorú musia vodcovia a pracovníci konať, pozostáva z dvoch úloh: rozlišovanie ľudí a riešenie problémov. Na prvý pohľad sa to zdá jednoduché: Najprv rozlíšiť, potom pohotovo vypracovať riešenia a opatrenia, zamerané na rôznych zlých ľudí a antikristov, ktorých Boží dom vyžaduje vyčistiť alebo vypudiť. Z tohto pohľadu sa zdá, že je pre vodcov a pracovníkov ľahké dobre vykonávať túto prácu a plniť si túto zodpovednosť, bez väčších ťažkostí, pretože v Božom dome sa už predtým v duchovnom spoločenstve rozsiahle hovorilo o detailoch rozlišovania a vyčistenia rôznych ľudí a veľa sa o tom povedalo. Na prvý pohľad sa zdá, že práca zahrnutá v štrnástej zodpovednosti je v niektorých ohľadoch podobná konkrétnemu obsahu dvanástej a trinástej zodpovednosti, o ktorých sme hovorili predtým, ale v štrnástej zodpovednosti sa práca vodcov a pracovníkov nezameriava len na antikristov, ale aj na rôznych zlých ľudí. To rozširuje rozsah tak, že zahŕňa rôzne typy zlých ľudí, čo si vyžaduje systematické a konkrétne duchovné spoločenstvo. Pretože nejde o prejavy jedného typu zlého človeka, ale o rôzne typy, pri duchovnom spoločenstve o štrnástej zodpovednosti vodcov a pracovníkov sa zameriame na špecifikovanie cieľov tejto práce. To je jeden aspekt. Okrem toho, presne to, ako s týmito ľuďmi zaobchádzať – či ich obmedziť, izolovať, vyčistiť alebo vypudiť – je to, o čom budeme ďalej podrobne hovoriť v duchovnom spoločenstve.

Čo je cirkev

Predtým, ako sa budeme podrobne venovať tejto práci v duchovnom spoločenstve, pohovorme si najprv o jednej vedľajšej téme. Táto vedľajšia téma môže byť dobre známa, alebo to môže byť téma, o ktorej nemáte konkrétnu predstavu. Aká je to téma? Je ňou: „Čo je cirkev?“ Čo poviete na túto tému? Niektorí si možno povedia: „Hovoríš v duchovnom spoločenstve o zodpovednostiach vodcov a pracovníkov, tak sa venuj konkrétne tomu. Prečo sa baviť o tom, čo je cirkev? Súvisí to s touto témou?“ Na prvý pohľad sa to môže zdať nesúvisiace a niektorí by dokonca mohli povedať: „Toto je úplne nesúvisiaca téma. Prečo túto tému vôbec načínať?“ Bez ohľadu na to, čo si myslíte, odložte tieto myšlienky bokom a najprv sa zamyslite nad tým, čo je cirkev. Len čo si v duchovnom spoločenstve jasne objasníme definíciu tohto slova, označenia „cirkev“, pochopíte, prečo sa tejto téme venujeme.

I. Niekoľko chápaní cirkvi

Hovoriť v duchovnom spoločenstve o tom, čo je cirkev, znamená poskytnúť jasné a presné vysvetlenie označenia „cirkev“; znamená to sprostredkovať špecifickú a presnú definíciu pojmu „cirkev“. Najprv si môžete pohovoriť o tom, ako chápete a rozumiete pojmu „cirkev“. Čo je cirkev? Začnime teoretickým vysvetlením a potom prejdime k špecifickejšej a relatívne praktickejšej definícii. (Chápem to tak, že miesto, kde sa bratia a sestry, ktorí úprimne veria v Boha a usilujú sa o pravdu, zhromažďujú, aby uctievali Boha, sa nazýva cirkev.) Táto definícia sa týka toho, akým miestom je cirkev; v podstate je to hmotná, fyzická vec. Toto je teoretická definícia. Je táto definícia presná? Sú v nej nejaké nepresnosti? Z teoretického hľadiska je táto definícia prijateľná. Chce niekto niečo doplniť? (Doplním trochu. Vďaka Božiemu zjaveniu a dielu a Jeho vyjadreniu pravdy existuje skupina ľudí, ktorí nasledujú Boha; kolektív, ktorý tvoria, sa nazýva cirkev.) Táto definícia opisuje, akým kolektívom je cirkev. Toto je tiež formálna, teoretická definícia. (Doplním, že táto skupina ľudí má dielo Ducha Svätého, a keď sa zhromaždia, aby čítali Božie slová, je tam osvietenie Ducha Svätého a sú schopní praktizovať pravdu a rásť v živote. Cirkev je zhromaždenie takýchto ľudí.) Tento dodatok k definícii cirkvi opisuje, o aké zhromaždenie ide – charakteristikou tohto zhromaždenia je jedenie a pitie Božích slov, dielo Ducha Svätého a rast v živote. Toto je tiež v podstate formálna, teoretická definícia cirkvi. Ešte nejaké doplnenia? (Je to skupina ľudí, ktorá berie Božie slová ako princíp praktizovania a ktorú riadi pravda a Kristus. Táto skupina môže zažívať Božie dielo, prijímať pravdu, rásť v živote a byť spasená. Takáto skupina sa nazýva cirkev.) Táto „skupina“ je totožná s „kolektívom“, ktorý bol práve spomenutý. Ešte nejaké doplnenia? Ak nemáte ďalšie doplnenia, môžete zopakovať štyri vyššie uvedené chápania; konkrétne, čo presne ste od začiatku tvojej viery v Boha až doteraz považovali za definíciu cirkvi. Definovať ju teoreticky by malo byť ľahké, však? Napríklad, kolektív ľudí, ktorí úprimne nasledujú a uctievajú Boha, sa môže nazývať cirkvou; alebo skupina, ktorá nasleduje Božiu vôľu, usiluje sa o podriadenosť Bohu a uctieva Boha, sa môže nazývať cirkvou; alebo skupina, ktorá má dielo Ducha Svätého, vedenie Ducha Svätého a Božiu prítomnosť a je schopná uctievať Boha, sa môže nazývať cirkvou. Nie sú to teoretické definície cirkvi? (Áno.) Všetci chápete a poznáte obsah týchto prívlastkov v definícii cirkvi, však? (Áno.) Tak to zopakujte. (Cirkev sa vzťahuje na kolektív ľudí, ktorí úprimne veria v Boha a nasledujú Krista. Pravá cirkev má dielo Ducha Svätého a Božie vedenie; riadi ju Kristus a pravda, je to miesto, kde nasledovníci Boha jedia a pijú Božie slová, zažívajú Božie dielo a majú vstup do života. Toto je pravá cirkev. Cirkev sa líši od náboženských spoločenstiev. Cirkev sa nezaoberá náboženskými rituálmi ani vonkajšími formami uctievania Boha.) Toto je v podstate teoretická definícia cirkvi. Napríklad, definovanie cirkvi ako miesta, kde sa zhromažďujú ľudia povolaní Bohom, alebo definovanie cirkvi ako kolektívu ľudí, ktorí úprimne veria v Boha, nasledujú Ho, podriaďujú sa Mu a uctievajú Ho, alebo definovanie cirkvi ako zhromaždenia ľudí povolaných Bohom a tak ďalej – tieto označenia odrážajú niektoré základné chápania alebo definície cirkvi rôznymi skupinami veriacich. Nehovorme teraz o tom, ako presne rôzne náboženstvá a denominácie definujú cirkev – pre nás, ktorí nasledujeme Boha, aká je definícia cirkvi? Nie je to nič viac ako skupina ľudí, ktorí úprimne veria v Boha, majú dielo Ducha Svätého, majú Božie vedenie a môžu jesť a piť Božie slová, usilovať sa o pravdu, usilovať sa o podriadenosť Bohu a uctievať Boha. Či už je definovaná ako miesto, kolektív, zhromaždenie, skupina, spoločenstvo alebo čokoľvek iné – bez ohľadu na použitý pojem – prívlastky pre definíciu sú v podstate tieto. Súdiac podľa základného chápania cirkvi ľuďmi, podľa prívlastkov, ktoré používate na definovanie označenia „cirkev“, je zrejmé, že len čo ľudia nasledujú Boha a pochopia niektoré pravdy, ich chápanie cirkvi už nie je chápaním bežného spoločenstva alebo skupiny. Namiesto toho súvisí s úprimnou vierou v Boha, čítaním Božích slov, dielom Ducha Svätého a schopnosťou podriadiť sa Bohu a uctievať Ho, alebo s aspektmi zahŕňajúcimi vstup do života, zmenu povahy, vydávanie svedectva o Bohu a iné. Z tohto pohľadu, po tom, čo Boh začal konať Svoje dielo, označenie „cirkev“ v srdciach väčšiny ľudí nadobudlo hlbšie, špecifickejšie chápanie a porozumenie, ktoré je v užšom súlade s Božou predstavou o cirkvi. Už to nie je niečo také jednoduché ako budova, spoločenstvo, oddelenie, inštitúcia alebo čokoľvek iné; skôr to súvisí s vecami ako viera v Boha, Božie slová, pravda a uctievanie Boha.

II. Hodnota existencie cirkvi a práca, ktorú koná

Pokiaľ ide o konkrétny koncept a definíciu cirkvi, nebudeme sa teraz ponáhľať k záverom. Keď už máte základnú predstavu o označení „cirkev“ alebo o jej definícii, je vám jasné, akú hodnotu má existencia cirkvi, akú prácu cirkev vytvára a akú úlohu zohráva medzi ľuďmi? Súvisí obsah týchto aspektov aj s definíciou cirkvi? Jednoducho povedané, hodnota existencie cirkvi spočíva v tom, čo robí. Vezmime si napríklad dom – aký je účel tohto domu? Aká je jeho hodnota a význam pre ľudí, ktorí v ňom žijú a používajú ho? Prinajmenšom poskytuje úkryt pred vetrom a dažďom, čo je jedna z jeho hodnôt; ďalšou hodnotou je, že keď si vyčerpaný a unavený a nemáš kam ísť, domov je miesto, kde si môžeš oddýchnuť a nájsť pokoj a spokojnosť. Tento dom sa nazýva domovom, ale akú má pre teba funkciu? Poskytuje ti úkryt pred vetrom a dažďom, môžeš si v ňom oddýchnuť, uvoľniť sa a užívať si slobodu a tak ďalej; tieto funkcie sú hodnotou tohto domu pre teba. A teraz znova, aká je úloha cirkvi? Aká je hodnota a význam jej vzniku a existencie? Jednoducho povedané, čo robí cirkev, akú úlohu zohráva? Je vám to jasné? Akú konkrétnu prácu alebo typ práce by mala cirkev robiť a čo musí zahŕňať rozsah jej práce, aby sa mohla nazývať cirkvou, aby táto práca bola tým, čo by pravá cirkev mala robiť? Toto je časť konkrétneho obsahu, o ktorom by sme mali hovoriť v duchovnom spoločenstve v súvislosti s definíciou cirkvi. Najprv, akú prácu vlastne cirkev robí? (Hlavne hlása Božie slová, svedčí o Božom diele a šíri evanjelium, čím umožňuje viacerým ľuďom prísť pred Boha a prijať Jeho spásu.) Je to konkrétna úloha? (Áno.) Toto je význam existencie cirkvi a jedna z konkrétnych úloh, ktoré musí robiť, ale nie je to všetko. Hlásať Božie slová a svedčiť o Božom diele je konkrétna úloha. Kto je zodpovedný za túto úlohu? Je to súčasný tím pre evanjelium. Akú ďalšiu prácu cirkev robí? (Organizuje bratov a sestry, aby sa zhromažďovali, jedli a pili Božie slová a mali o nich duchovné spoločenstvo, čo im umožňuje neustále chápať pravdu a normálne konať svoje povinnosti.) Touto konkrétnou úlohou je viesť ľudí, aby jedli a pili Božie slová, chápali pravdu a normálne konali svoje povinnosti. Hlásať Božie slová je hlavnou a dôležitou úlohou cirkvi. Viesť ľudí, aby jedli a pili Božie slová, chápali pravdu a normálne konali svoje povinnosti, je podstatná práca cirkvi; je zameraná dovnútra. Tieto dve úlohy, jedna vonkajšia a jedna vnútorná, sú prácou, ktorá vyplýva z existencie cirkvi. Možno ich tiež označiť za dve dôležité úlohy, ktoré by cirkev mala vykonávať. Sú ešte nejaké ďalšie? (Ďalšou úlohou je viesť ľudí, aby zažívali Boží súd, aby boli očistení a dosiahli zmenu povahy.) Toto je konkrétna vnútorná úloha cirkvi. Všetky úlohy, ktoré ste spomenuli, sú v podstate reprezentatívne. Zažívať Božie dielo, napríklad zažívať rôzne prostredia, zažívať súd, napomínanie, orezávanie a tak ďalej, a nakoniec dosiahnuť zmenu povahy a spásu, je konkrétna úloha. Toto je účinok a vplyv, ktorý má formovanie a existencia cirkvi na ľudí. Prácu hlásania Božích slov a svedectva o Bohu nevykonáva len tím pre evanjelium; uskutočňuje sa aj prostredníctvom rôznych článkov so skúsenostnými svedectvami, chválospevov, rôznych videí a filmov a tak ďalej, čo sú tiež konkrétne obsahy a projekty zahrnuté v práci hlásania Božích slov. Okrem toho sú tu úlohy súvisiace s cirkevným životom: jedenie a pitie Božích slov na pochopenie pravdy, schopnosť podriadiť sa Bohu a poznať Boha a zažívanie Božieho diela a rôznych prostredí, ktoré Boh pripravil, počas konania povinností, aby sa dosiahla zmena povahy a spása. Toto je niekoľko úloh, ktoré vznikli na základe existencie cirkvi po jej sformovaní. Existujú okrem týchto hlavných úloh aj nejaké okrajové úlohy? Čo sú okrajové úlohy? Vzťahujú sa na nedôležitú prácu alebo prácu týkajúcu sa všeobecných záležitostí, ktorá však má tiež nejaké výhody pre Boží vyvolený národ pri usilovaní sa o pravdu a konaní svojich povinností; táto práca môže pozitívne ovplyvniť životný rast ľudí a zmenu ich názorov na veci. Počíta sa za mimoriadnych okolností práca týkajúca sa všeobecných záležitostí, ktorá vyplýva z cirkevnej práce a súvisí s fyzickým prežitím ľudí, za nevyhnutnú prácu cirkvi? Napríklad poľnohospodárstvo, chov dobytka a iné činnosti, ktoré poskytujú nevyhnutné jedlo pre tých, ktorí konajú svoje povinnosti – počítajú sa tieto činnosti ako podstatná práca cirkvi? (Nie.) A čo poskytovanie počítačov, vybavenia a iných vecí pre tých, ktorí konajú svoje povinnosti – počítajú sa tieto činnosti za podstatnú prácu cirkvi? (Nie.) Čo teda označujeme ako podstatnú prácu cirkvi? Súvisí to s definíciou cirkvi. Vaše predchádzajúce definície cirkvi boli dobré; bol som s nimi celkom spokojný, pretože prívlastky vo vašich definíciách súvisia s takými vyššími pravdami, ako sú vstup ľudí do života, ich pravá viera v Boha a nasledovanie Boha, poznanie Boha a dokonca zmena povahy, podriadenosť Bohu a uctievanie Boha. Vzhľadom na tento bod cirkev vôbec neexistuje pre veci súvisiace s telesným životom a záujmami ľudí, ako sú udržiavanie ich v teple a sýtosti, udržiavanie ich zdravia alebo staranie sa o ich vyhliadky. Cirkev neexistuje na podporu fyzického prežitia ľudí alebo na to, aby im umožnila lepšie si užívať život tela. Niektorí ľudia hovoria: „To nie je správne. Náš fyzický život a prežitie sú spomenuté v Božích slovách, ktoré nám hovoria, aby sme sa naučili nejaké moderné umenie a znalosti o udržiavaní zdravia. Nesúvisia tieto veci s naším prežitím?“ Považujú sa tieto činnosti za podstatnú prácu cirkvi? (Nie.) Keďže cirkev je zložená z veriacich v Boha a životy ľudí prirodzene zahŕňajú jedlo, oblečenie, bývanie, dopravu a každodenné potreby, cirkev popri tom pomáha ľuďom riešiť tieto problémy. Keď sú vyriešené, ľudia si myslia: „Cirkev je tiež zodpovedná za naše každodenné potreby. Toto je bežná práca cirkvi a jej podstatná práca.“ Nie je to nedorozumenie? (Áno.) Čo spôsobuje toto nedorozumenie? (Nie je im jasné, čo je podstatná práca cirkvi.) Prečo im to ani teraz stále nie je jasné? Nemajú problém s chápaním? (Áno.) Prečo majú problém s chápaním? Je to otázka kvality. V konečnom dôsledku ide o slabú kvalitu.

Pokiaľ ide o podstatnú prácu cirkvi, práve boli spomenuté tri body: Jedným je vydávanie svedectva o Božích slovách a ich hlásanie. Ďalším je viesť ľudí, aby jedli a pili Božie slová a vstúpili do reality Božích slov, a pomáhať im chápať pravdu, praktizovať Božie slová a lepšie konať svoje povinnosti. A ďalším je viesť ľudí, aby zažívali Božie dielo, zažívali Božiu zvrchovanosť a odvrhli svoju skazenú povahu, aby dosiahli zmenu povahy na základe chápania Božích slov. Cieľom všetkých týchto vecí je, aby ľudia dosiahli spásu. Tieto tri body sú dobre zhrnuté; sú to práca, ktorú musí cirkev konať, a hodnota a význam existencie cirkvi pre ľudstvo, pre členov cirkvi a pre Boží vyvolený národ. To však nie je dostatočne úplné. Znova sa zamyslite, aké ďalšie podstatné výhody okrem týchto podstatných úloh ľudia získavajú okrem zažívania tejto práce, ktorú cirkvi vykonávajú. (Ľudia sa učia rozlišovať rôznych ľudí, udalosti a veci.) Rozlišovanie rôznych ľudí, udalostí a vecí je celkom blízko; súvisí to s podstatnou prácou cirkvi. Keď hovoríme o podstatnej práci, hovoríme o reprezentatívnych úlohách. To, o čom sme práve hovorili v duchovnom spoločenstve, sú pozitívne prínosy, ktoré ľudia dosahujú, alebo časť práce vykonávanej cirkvami, do ktorej sa ľudia zapájajú alebo ju zažívajú. Okrem týchto podstatných úloh je ďalšou hodnotou existencie cirkvi pomáhať ľuďom chápať ľudstvo, svet a vplyv temnoty. Je toto podstatná úloha cirkvi nad rámec troch úloh, o ktorých ste hovorili v duchovnom spoločenstve? Je to konkrétna úloha? (Áno.) V porovnaní s prvými tromi úlohami sa táto považuje za okrajovú. Prečo sa považuje za okrajovú? Pretože je to výsledok, ktorý ľudia dosiahnu tým, že zažívajú prvé tri úlohy – dosiahne sa tým, že človek zažíva Božie dielo, je a pije Božie slová, chápe pravdu, spoznáva svoju vlastnú skazenú povahu a poznáva Boha. Výsledkom je, že ľudia spoznajú toto podlé ľudstvo, tento temný svet a vplyv temnoty. Bol tento výsledok teraz čiastočne dosiahnutý? (Áno.) Nie je toto hodnota existencie cirkvi? Nie je to funkcia a účinok, ktorý by existencia cirkvi mala mať pre tých, ktorí nasledujú Boha? (Áno.) Na jednej strane má tento objektívny účinok a cirkvi okrem toho tiež pozitívne a aktívne vykonávajú túto prácu. Aké konkrétne projekty sú zahrnuté v tejto práci? Napríklad filmy o tom, ako Boží vyvolený národ zažíva zatýkanie a mučenie – na jednej strane sú to svedectvá, ktoré vydávajú tí, ktorí nasledujú Boha, keď trpia brutálnym prenasledovaním satana; na druhej strane odhaľujú, ako toto podlé ľudstvo, tento temný svet a temné vplyvy odolávajú Bohu a pravde a odsudzujú ich, ako aj rôzne spôsoby, ktorými brutálne prenasledujú tých, ktorí nasledujú Boha. Počas toho, ako filmy tieto veci odhaľujú, filmy pomáhajú ľuďom chápať ľudstvo, svet a vplyv temnoty z tejto perspektívy. Niektorí ľudia hovoria: „Čo myslíte pod ‚chápaním ľudstva a sveta‘?“ Čo si myslíte, že to znamená? (Chápanie temnoty a podlosti ľudstva a sveta, ako aj chápanie podstaty celého ľudstva ako nepriateľov Boha.) Správne. Znamená to chápanie podlosti a temnoty ľudstva, chápanie škaredých tvárí a pravej tváre celého ľudstva ako nepriateľov Boha. Videá o mučení alebo osobné skúsenostné svedectvá sú konkrétnymi príkladmi tejto práce, ktorú cirkvi robia. Okrem toho, odhaľujú tradičnú kultúru, ľudské morálne názory, myšlienky určitých etnických skupín alebo rás, ako aj tradičné doktríny taoizmu a konfucianizmu v Číne, niektoré pseudopravdy a rodinné pravidlá a výchovu, ktoré zväzujú ľudí a obmedzujú ich myšlienky – aký je účel odhaľovania týchto vecí? Do ktorej kategórie práce to patrí? Nie je obsah, ktorý som predtým rozobral v príbehu „Spať na raždí a lízať žlč“, súčasťou chápania sveta, ľudstva a vplyvu temnoty? (Áno.) Toto je príklad konkrétneho obsahu tejto práce. Takže táto práca je tiež konkrétnou úlohou, ktorú by cirkev mala vykonávať. Stručne povedané, práca cirkvi je v jednom ohľade pozitívne viesť ľudí do pravdy-reality prostredníctvom pravdy, čo ich vedie k dosiahnutiu podriadenosti Bohu. V inom ohľade je to odhaľovanie satanského, temného sveta, odhaľovanie rôznych satanských skutkov nepriateľstva voči pravde a Bohu a odhaľovanie zlých trendov v ľudskej spoločnosti, rôznych myšlienok a predstáv skazeného ľudstva, ako aj ich heréz, mylných názorov a tak ďalej, aby ľudia mohli pochopiť pravú prirodzenosť a podstatu tohto podlého veku. Nie je toto podstatná práca cirkvi? (Áno.) V skutočnosti ste už z práce cirkvi veľa získali a získali ste z nej podstatné výhody. Pokiaľ ide o ľudí v cirkvi, či už sú to tí, ktorí sa zaujímajú o pravdu, alebo tí, ktorí sa o pravdu nezaujímajú, po troch až piatich rokoch nasledovania Boha, prostredníctvom zhromaždení, kde sa hovorí o pravde, modlitebného čítania Božích slov a zažívania prenasledovania a ohovárania zo strany nevercov, vyrušovania od zlých ľudí a antikristov a všelijakých iných ľudí, udalostí a vecí, nevedomky dospejú k rozlíšeniu a pochopeniu tohto temného sveta, podlého ľudstva, vládnucich autorít a temného vplyvu celého sveta. Toto sú prínosy, ktoré dosahujú. A ako tieto prínosy vznikajú? Sú spôsobené existenciou cirkví? Sú spôsobené prácou, ktorú cirkvi robia? (Áno.) Na jednej strane ľudia do istej miery pochopili Božie slová, dielo a povahu; na druhej strane získali aj nejaké zodpovedajúce povedomie a schopnosť rozlišovať, pokiaľ ide o svet, ľudstvo a vplyv temnoty. Výsledky a pozitívne účinky týchto dvoch prínosov pre ľudí sú to, čo by mali dosiahnuť, aby dospeli ku spáse.

Prácu cirkvi možno zhrnúť ako hlásanie a svedectvo o Božích slovách a diele a ako to, že vedie ľudí, aby jedli a pili Božie slová, aby mohli chápať pravdu, praktizovať Božie slová a lepšie konať svoje povinnosti. Okrem toho môžu na základe chápania pravdy zažívať Božie dielo, odvrhnúť svoje skazené povahy a dosiahnuť zmenu povahy. Okrem týchto troch aspektov zahŕňa aj pomáhanie ľuďom chápať podlé ľudstvo, temný svet a vplyv temnoty. Hoci projektov cirkevnej práce nie je veľa, konkrétny obsah je rozsiahly. Všetok obsah súvisí s Božími slovami, s pravdou, s odvrhovaním skazených pováh a s podriaďovaním sa Bohu; samozrejme, ešte viac súvisí so spásou. Toto je funkcia cirkvi a hodnota jej existencie. Každý aspekt práce cirkvi je úzko spojený so vstupom Božieho vyvoleného národa do života, pretože zahŕňa to, ako ľudia zaobchádzajú s Božími slovami, ich postoj k Bohu, ich spásu a ich názory a postoje voči svetu, ľudstvu a vplyvu temnoty. Skrátka, existencia cirkvi je úzko spojená s každým a práca, ktorú cirkev vykonáva, spolu s hodnotou a významom jej existencie, je neoddeliteľná od každého človeka, ktorý prijíma Božiu spásu.

Po tom, čo sme mali duchovné spoločenstvo o konkrétnej práci, ktorú má cirkev konať, povedzme si o nevhodných definíciách a názoroch, ktoré majú ľudia na označenie „cirkev“ a na význam existencie cirkvi. Ľudia si v prvom rade myslia, že cirkev je pomerne utešujúce miesto plné tepla a slnečného svitu, pomerne priateľské miesto bez konfliktov, vojen, zabíjania či krviprelievania – ideálne miesto naplnené šťastím, po ktorom túžia srdcia ľudí. Tu niet žiarlivosti ani svárov, žiadnych intríg, žiadnych zlých trendov ani iných javov, ktoré sa vyskytujú v neveriacom svete. Považuje sa za ideálny prístav, kde môžu ľudia zakotviť svoje srdcia. Bez ohľadu na to, aké krásne sú domnienky ľudí o pojme „cirkev“, celkovo v nej ľudia nachádzajú určitú duchovnú posilu. Táto duchovná posila má pre ľudí hmatateľnejšiu funkciu: keď sa stretnú s ťažkosťami, môžu prísť do cirkvi, aby vyjadrili svoje problémy, a cirkev im môže pomôcť zmierniť obavy a vyriešiť ťažkosti. Ak sa napríklad stretnú s ťažkosťami v práci alebo v živote, ak sú ich deti neposlušné, ak má ich manžel alebo manželka aféru, ak sú konflikty medzi svokrami a nevestami, ak sú spory s kolegami alebo susedmi, ak sú ich deti šikanované či ich pôdu zaberie nejaký miestny despota a tak ďalej – keď sa tieto veci stanú, ľudia dúfajú, že sa ich v cirkvi niekto zastane a pomôže im tieto problémy vyriešiť a urovnať. V mysliach ľudí je cirkev takýmto miestom. Cirkev je v ich mysliach bezpochyby útočiskom, ideálnym rajom, miestom na zmiernenie obáv a riešenie ťažkostí, na odstránenie násilia a na to, aby dobrí ľudia mohli žiť v mieri, a na presadzovanie spravodlivosti. Ak sa život stane ťažkým, cirkev by mala poskytnúť pomoc; ak nie je zelenina na jedenie a ryža na varenie, cirkev by ich mala rozdávať; ak nie je oblečenie, cirkev by ho mala kúpiť; ak niekto ochorie, cirkev by mala zaplatiť za liečbu. Keď sa niekto stretne s ťažkosťami v práci, bratia a sestry v cirkvi by mali podať pomocnú ruku, využiť známosti a kontakty alebo im ponúknuť vedenie. Keď niečie deti robia prijímacie skúšky na vysokú školu, obracia sa na cirkev, aby našiel viac ľudí, ktorí by sa za ne modlili, a snaží sa zabezpečiť, aby sa jeho deti úspešne dostali na vysokú školu. Je jedno, s akými ťažkosťami sa človek stretne, pokiaľ príde do cirkvi, všetky tieto ťažkosti sa dajú vyriešiť a urovnať. Aj keď človek trpí zlým zaobchádzaním zo strany zlých ľudí, cirkev so svojím množstvom ľudí a veľkým vplyvom dokáže veci urovnať. Človek, ktorého povzbudzuje a podporuje veľa ľudí, už nebude bojazlivý ani sa nebude báť, že ho budú šikanovať tyrani. Dokonca aj keď je človek v spoločnosti šikanovaný, ostrakizovaný a neustále v spoločnosti zápasí bez možnosti uživiť sa, môže v cirkvi hľadať pomoc a dobrú radu a nájsť si vhodnú prácu. Všetky tieto a ďalšie veci sú úlohou, ktorú by podľa ľudí mala cirkev zohrávať, a prácou, ktorú by mala vykonávať. Súdiac podľa myšlienok a predstáv ľudí alebo podľa toho, čo od cirkvi požadujú, je jasné, že cirkev bezpochyby považujú za sociálne zariadenie, charitatívnu organizáciu, zoznamovaciu či headhunterskú agentúru alebo spoločnosť Červeného kríža. Niektorí si dokonca myslia, že bez ohľadu na to, akí sú schopní alebo aké je ich postavenie v spoločnosti a medzi ľudstvom, vždy potrebujú silnú entitu, na ktorú by sa mohli spoľahnúť. Keď sa v spoločnosti stretnú s ťažkosťami alebo čelia mocným, potrebujú silnú moc, ktorá by ich podporila, hovorila za nich, rozhodovala za nich a bojovala za ich práva a záujmy. Podľa ich názoru dokáže cirkev takúto úlohu splniť a dosiahnuť ich vytúžený cieľ, takže cirkev sa stáva ich jedinou voľbou. Je zrejmé, že cirkev vnímajú ako spoločenský zväz alebo združenie, ako napríklad učiteľské odbory, dopravné odbory, združenie poľnohospodárov, združenie žien, združenie seniorov a tak ďalej – takéto typy spoločenských skupín a organizácií. Nezáleží na tom, ako v skutočnosti ľudia cirkev definujú súdiac podľa práce, ktorú koná, a podľa presnej definície cirkvi, je jasné, že postoje a požiadavky ľudí voči cirkvi sú nesprávne a neplatné a ľudia by ich nemali mať. Cirkev nie je miestom, kde sa „bohatým berie a chudobným dáva“, kde sa odstraňuje násilie a dobrí ľudia môžu žiť v mieri, ani miestom na presadzovanie spravodlivosti, a už vôbec nie miestom na pomoc svetu a záchranu ľudí alebo na zmiernenie ich starostí a riešenie ich ťažkostí. Cirkev nie je charitatívna organizácia, sociálne zariadenie ani sociálne spoločenstvo. Založenie a existencia cirkvi nemajú slúžiť ako spoločenská skupina alebo organizácia. Okrem niekoľkých základných úloh, ktoré by cirkev mala plniť, ako svedčiť o Božích slovách a hlásať ich a viesť ľudí k tomu, aby jedli a pili Božie slová, zažívali Božie dielo a odvrhli svoje skazené povahy s cieľom dosiahnuť spásu, nemá cirkev žiadne povinnosti poskytovať akékoľvek funkcie alebo pomoc spoločnosti alebo akejkoľvek etnickej skupine. Okrem toho cirkev nie je miestom, kde sa bojuje za práva a záujmy ľudí, a nemá povinnosť zabezpečovať telesný život ľudí, sociálne postavenie, pracovné zaradenie, platy, sociálne zabezpečenie a podobne. Ľudia si vo svojich predstavách myslia, že funkciou cirkvi je odstraňovať násilie a umožniť dobrým ľuďom žiť v mieri, presadzovať spravodlivosť, zmierňovať obavy ľudí a riešiť ich ťažkosti, pomáhať svetu a zachraňovať ľudí a bojovať za ich práva a záujmy – v podstate tieto funkcie. Preto veria, že cirkev je ich okamžitou pomocou a že dokáže vyriešiť a urovnať akékoľvek ťažkosti. Je zrejmé, že ľudia považujú cirkev za spoločenskú inštitúciu, organizáciu alebo skupinu. Je však cirkev takouto inštitúciou? (Nie je.) Ak funkcie a úlohy, pre ktoré podľa ľudí cirkev existuje, spočívajú v odstraňovaní násilia a umožnení dobrým ľuďom žiť v mieri, presadzovaní spravodlivosti, zmierňovaní obáv ľudí a riešení ich ťažkostí, pomoci svetu a záchrane ľudí, boji za práva a záujmy ľudí a podobne, potom sa táto cirkev nemôže nazývať cirkvou, pretože nemá žiadne spojenie s Božími slovami, dielom Ducha Svätého ani Božím dielom spásy ľudí. Takáto skupina alebo organizácia by sa mala jednoducho nazývať skupinou alebo organizáciou, ktorá nemá žiadny vzťah k cirkvi ani žiadne spojenie s prácou cirkvi. Ak sa organizácia pod záštitou viery v Boha zapája do aktivít, ako sú účasť na bohoslužbách, uctievanie Boha, čítanie Biblie, modlenie sa, spievanie chválospevov a chválenie Boha, alebo ak má dokonca formálne zhromaždenia a bohoslužby, ako aj takzvané stretnutia na štúdium Biblie, modlitebné stretnutia, stretnutia spolupracovníkov, výmenné stretnutia a podobne, bez ohľadu na typ členov a štruktúru, ktorú má, tieto činnosti nemajú žiadne spojenie so skutočnou cirkvou. Čo je teda presne skutočná cirkev? Ako vzniká? Skutočná cirkev sa formuje v dôsledku Božieho zjavenia, Jeho diela a Jeho vyjadrenia pravdy na spásu ľudstva. Vzniká, keď ľudia počujú Boží hlas, obracajú sa k Bohu a podriaďujú sa Božiemu dielu. To je pravá cirkev. Cirkev neorganizujú a nezakladajú ľudia, ale osobne ju ustanovuje Boh a Boh ju osobne vedie a pasie. Boh má preto pre svoje cirkvi poverenia. Poslaním cirkvi je hlásať Božie slová, svedčiť o Božom diele a pomáhať ľuďom počuť Boží hlas, vrátiť sa do Božej prítomnosti, prijať Božiu spásu, zažiť Božie dielo, aby získali Božiu spásu, a svedčiť Bohu – je to také jednoduché. Toto je hodnota a význam existencie cirkvi.

III. Definícia cirkvi

Po duchovnom spoločenstve na tému čo je cirkev, teraz do istej miery rozumiete jej vzniku, práci, ktorú koná, a výsledkom, ktoré dosahuje. Tiež dokážete pochopiť niečo z hodnoty a významu existencie cirkvi. Takže môžeme teraz stanoviť presnú definíciu toho, čo presne je cirkev? Cirkev v prvom rade nie je miestom, kde sa ľuďom poskytuje duševná útecha, ani miestom, ktoré by im zaistilo jedlo, odev či útočisko. Cirkev nie je miestom na zabezpečovanie telesných práv a záujmov ľudí ani na riešenie ich životných ťažkostí. Nie je to miesto na vypĺňanie duchovnej prázdnoty ľudí a poskytovanie duchovnej posily. Keďže cirkvi nie sú tým, čo si ľudia podľa svojich predstáv a domnienok myslia, aká je teda jej konkrétna definícia? Čo presne je cirkev? V Biblii Pán Ježiš podal základný opis pojmu cirkev. Ako to presne povedal? („Lebo tam, kde sa dvaja alebo traja schádzajú v Mojom mene, som Ja medzi nimi.“ (Mt 18, 20)) Tieto slová znamenajú, že bez ohľadu na to, koľko ľudí sa zhromaždí, pokiaľ majú dielo Ducha Svätého a cítia, že Boh je tam s nimi, to miesto je cirkvou – presne tak. V posledných dňoch sa Boh zjavil, aby konal dielo a vyjadril pravdu. Keď sa ľudia zhromaždia, aby jedli a pili, čítali a modlili sa a mali duchovné spoločenstvo o Božích slovách, Boh je tam prítomný a takisto aj osvietenie Ducha Svätého, čo znamená, že Boh to uznáva za cirkev. Ak sa ľudia zhromaždia, ale nejedia a nepijú Božie slová, ak len papagájujú prázdne duchovné učenia a nedokážu cítiť dielo Ducha Svätého, potom to nie je cirkev, lebo ju Boh neuznáva, a tak nemá dielo Ducha Svätého. Zhromaždenia, na ktorých je prítomný Boh, sú Ním požehnané a vedené, a keď sa ľudia na takýchto zhromaždeniach zídu, bez ohľadu na to, či jedia a pijú Božie slová, hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde alebo používajú pravdu na riešenie problémov, všetko to súvisí s Božími požiadavkami a vedením, a preto je to všetko Ním požehnané. Preto, pokiaľ má nejaké zhromaždenie Božie vedenie, vodcovstvo a prítomnosť, môže sa nazývať cirkvou. Toto je najjednoduchšia, najzákladnejšia definícia cirkvi a bola to definícia cirkvi počas Veku milosti. Vznikla v kontexte Božieho diela v tom čase, a preto je presná a platná. Ale keďže Boh počas tejto etapy diela súdu v posledných dňoch povedal viac slov a vykonal väčšie dielo, definícia cirkvi musí ísť hlbšie než základná definícia z Veku milosti. Božie dielo pokročilo ďalej. Cirkev už nie je len miestom s dielom Ducha Svätého a prítomnosťou Boha. Teraz Boh osobne koná vo svojich cirkvách, vedie ich a pasie; Boží vyvolený národ môže jesť a piť Jeho súčasné slová a nasledovať Krista a svedčiť o Ňom. Preto je definícia cirkvi v posledných dňoch pokročilejšia ako vo Veku milosti; je to hlbší, presnejší a konkrétnejší opis ako predtým a je, samozrejme, neoddeliteľný od pravdy a Božích slov. Aký je teda najpresnejší a najvhodnejší spôsob definovania cirkvi? Po prvé, základnou definíciou by mala byť skupina ľudí, ktorí úprimne nasledujú Boha. Konkrétnejšie, cirkev je skupina ľudí, ktorí úprimne nasledujú Boha, ktorým vládnu Jeho slová, usilujú sa o pravdu, praktizujú a zažívajú Jeho slová a dokážu sa podriadiť Bohu a uctievať Ho, nasledovať Jeho vôľu a dosiahnuť Jeho spásu. Kľúčovou časťou tejto definície je „skupina ľudí“. Cirkev nie je miesto, kolektív ani spoločenstvo, a už vôbec nie je len zhromaždením veriacich ľudí. „Skupinu“ môže tvoriť tucet ľudí, tridsať až päťdesiat ľudí alebo, samozrejme, aj väčší počet. Môžu sa zhromažďovať spolu alebo sa na zhromaždenia môžu rozdeliť do menších skupín; je to flexibilné a premenlivé. Stručne povedané, keď títo nasledovníci Boha vyvyšujú, svedčia o Ňom a uctievajú Ho a nasledujú Jeho vôľu, sú cirkvou. Bez ohľadu na to, koľko sa ich zhromaždí, stále sú cirkvou. Napríklad 50 ľudí sa nazýva malou cirkvou a 100 ľudí sa nazýva veľkou cirkvou – veľkosť cirkvi sa určuje podľa počtu členov. Existujú veľké, stredné a malé cirkvi, počet ľudí v cirkvi nie je pevne stanovený. Pozrime sa ešte raz na definíciu cirkvi: skupina ľudí, ktorí úprimne nasledujú Boha, riadia sa Jeho slovami, usilujú sa o pravdu, praktizujú a prežívajú Jeho slová a dokážu sa Bohu podriadiť a uctievať Ho, nasledujú Jeho vôľu a dosahujú Jeho spásu. Prečo je cirkev definovaná práve takto? Pretože Boh chce pôsobiť v cirkvách a Boh chce túto skupinu ľudí zachrániť. Iba takúto skupinu ľudí možno nazvať cirkvou. A len keď sa takáto skupina ľudí zíde, môže normálne jesť a piť Božie slová a praktizovať ich a sa skutočne modliť k Bohu, podriadiť sa Mu a uctievať Ho. Táto skupina ľudí sa riadi a vedie Božími slovami; prostredníctvom takejto skupiny ľudí vzniká definícia cirkvi. Keďže ľudia v náboženstvách neprijímajú pravdu a neprijímajú Božie dielo a Boh ich nespasí, nie sú cirkvou, patria k náboženskému spoločenstvu. Toto je najzjavnejší rozdiel medzi cirkvou a náboženstvom. Len v cirkvi vládnu Božie slová a len v cirkvi, ktorú osobne pasie Kristus, vládnu Božie slová. Čo to znamená, že vládnu Božie slová? Potrebujeme tu spomenúť dielo Ducha Svätého, alebo vedenie, osvietenie a osvetlenie Ducha Svätého? (Nie.) Povedzte Mi, čo je praktickejšie: keď vládnu Božie slová, alebo keď je prítomné dielo Ducha Svätého? (Keď vládnu Božie slová.) Keď vládnu Božie slová, je to praktickejšie a konkrétnejšie. Dielo Ducha Svätého ľuďom len poskytuje nejaké osvietenie a osvetlenie, aby im pomohlo pochopiť pravdu a viedlo ich k nájdeniu praktických princípov v Božích slovách. Výsledkom je, že im vládnu Božie slová. Keby Duch Svätý nekonal dielo, mohli by si ľudia stále plniť svoje povinnosti tým, že by chápali Božie slová a pochopili princípy? (Áno.) Boh už povedal toľko slov; ľudia často počúvajú kázne a dokážu Božím slovám porozumieť. Aj bez diela Ducha Svätého vedia, čo majú robiť. Tí, ktorí milujú pravdu, dokážu praktizovať Božie slová a podriadiť sa Božiemu dielu, pokiaľ rozumejú pravde. Tí, ktorí nemilujú pravdu, neporozumejú Božím slovám, aj keď ich počujú, a aj keď trochu rozumejú, nebudú ochotní praktizovať, a tak môžu byť len vyradení. V posledných dňoch Boh priamo vyjadruje pravdu, aby osobne viedol a pásol ľudí. Dielo Ducha Svätého je len pomocné. Je to ako keď sa dieťa ešte len učí chodiť; dospelý mu občas podá pomocnú ruku. Keď už dieťa dokáže chodiť stabilne a behať, nepotrebuje, aby ho niekto podopieral. Preto dielo Ducha Svätého nie je absolútne ani kľúčové. Keď ľuďom vládnu Božie slová, znamená to, že im rozumejú, rozumejú pravde a vedia, čo Božie slová znamenajú a aké sú princípy a normy, ktoré Boh od ľudí vyžaduje, a dokážu tieto princípy a normy chápať a uplatňovať. To znamená, že srdciam ľudí vládnu Božie slová. Boh už tieto veci vysvetlil dostatočne jasne a zrozumiteľne, takže tu nie je potrebné spomínať dielo Ducha Svätého. V posledných dňoch Boh vyjadril toľko právd a každú pravdu ľuďom objasnil a vysvetlil. Preto dielo Ducha Svätého nie je také dôležité a je len pomocné. Len vtedy, keď ľudia nerozumejú pravde alebo keď Boh nepovedal toľko slov s takou dôkladnosťou a jasnosťou, Duch Svätý koná nejakú pomocnú prácu, ktorá ľudí nabáda, poskytuje im nejaké jednoduché svetlo a slúži na to, aby na ľudí trochu naliehala, pomáha im robiť správne rozhodnutia a kráčať po správnej ceste v živote a rôznych prostrediach. Teraz je éra Božích slov, kde Boh osobne hovorí, aby viedol ľudstvo, a Božie slová dominujú všetkému. Dielo Ducha Svätého je len pomocné. Keď ľudia rozumejú pravde, dokážu praktizovať Božie slová a žiť podľa Božích slov, Božie úmysly sú uspokojené.

Poďme sa pozrieť na prvú vetu v základnej definícii cirkvi: „Úprimne nasledovať Boha.“ Toto „úprimne“ má špecifický význam. Nevzťahuje sa na tých, ktorí len tak prežívajú, sú tam len do počtu a len podľa mena, jedia svoju porciu chleba a spoliehajú na milosť, aby boli spasení, alebo na tých, ktorí majú nejaké postranné úmysly a ciele. Čo teda znamená „úprimne“? Najzákladnejšie a najjednoduchšie vysvetlenie je toto: Pokiaľ niekto počuje o Bohu, pravde alebo Stvoriteľovi, pocíti vo svojom srdci túžbu, je ochotný zanechať, odovzdať sa, znášať útrapy a prísť pred Boha, aby prijal Božie volanie a opustil všetko, aby nasledoval Boha. Pokiaľ majú úprimné srdce, to stačí. Niektorí ľudia hovoria: „Prečo nepovieš, že je to skupina ľudí plných viery, ktorí nasledujú Boha?“ Ľudia nedokážu dosiahnuť túto úroveň. Niektorí z tých, ktorí teraz konajú svoju povinnosť, veria asi desať rokov a niektorí dvadsať alebo tridsať rokov; mať túto úprimnosť v podstate stačí. Definovať to ako byť plný viery nie je presné. Naša definícia cirkvi je založená na základnej a špecifickej situácii, bez slovíčkarenia alebo príliš vysokého nastavenia definície a štandardu, keďže by to bolo nepraktické. Niektorí ľudia hovoria: „Povedať ‚úprimne‘ a ‚plný viery‘ nestačí. Mala by sa nazývať skupinou spravodlivých ľudí, ktorí sa boja Boha a vyhýbajú sa zlu – to by bolo skvelé!“ Ak by sme nastavili štandard takto vysoko, potom by nasledujúce pojmy „usilovať sa o pravdu, praktizovať a prežívať Jeho slová“, boli všetky zbytočné. Podstatné je, že všetci členovia cirkvi sú tí, ktorých Boh chce spasiť. Táto skupina ľudí je naplnená satanovými skazenými povahami a plná predstáv a domnienok o Bohu. Realistickejšie povedané, sú plní vzdorovitosti, chýba im podriadenosť, nerozumejú pravde a nemajú o Bohu vôbec žiadne poznanie – to je najreálnejšia situácia. Preto sú v Božích očiach členovia cirkvi v takejto reálnej situácii a skutočnom stave. Boží výber ľudí je založený na tejto základnej podmienke: či dokážu úprimne nasledovať Boha a skutočne sa vydať a zanechať. Niektorí ľudia hovoria: „Ak sú úprimní, prečo potom majú stále prehnané túžby? Ak sú úprimní, prečo stále chcú získať požehnania?“ Tieto veci sa budú postupne meniť, keď ľudia budú zažívať Božie dielo. Práve teraz definujeme základný koncept cirkvi. Tento základný koncept je minimálnou požiadavkou a najnižším štandardom pre Boží výber ľudí. Tieto štandardy nie sú vôbec prázdne ani prehnané; sú obzvlášť v zhode s vašou reálnou situáciou. Inými slovami, keď si vás Boh vyberá a rozhodne sa spasiť kohokoľvek z vás, toto sú kritériá, na ktoré sa Boh pozerá. Ak spĺňaš tieto požiadavky, Boh ťa privedie do Božieho domu a staneš sa členom cirkvi. Toto je skutočná situácia. Preto prvá veta v definícii cirkvi je „úprimne nasledovať Boha“; toto je pomerne presné. Táto skupina ľudí sa nebojí Boha a nevyhýba zlu, ani zďaleka nie je schopná vymaniť sa z temného vplyvu a ani zďaleka úplne nevzdoruje svetu a veľkému červenému drakovi. Nič z toho nedosahujú. Prečo? Pretože definícia ďalej spomína schopnosť usilovať sa o praktizovanie Božích slov. Keďže ľudia majú srdce, ktoré miluje pravdu a túži po nej, môžu v procese usilovania sa prežívať a praktizovať Božie slová a nakoniec môžu uctievať Boha. Uctievanie Boha zahŕňa podriadenie sa Bohu, počúvanie Božích slov, prijímanie Božieho ovládania a prijímanie Božej zvrchovanosti a opatrení. Nakoniec táto skupina ľudí môže dosiahnuť spásu. Toto je skutočný stav členov cirkvi v Božích očiach. Nie je to tá najzákladnejšia situácia? (Áno.) Niektorí ľudia hovoria: „Nespomenul si odvrhnutie satanových skazených pováh a dosiahnutie očistenia. Táto definícia cirkvi to nezahŕňa.“ Sú v tejto definícii zahrnuté? (Áno.) Ktorá časť ich zahŕňa? Usilovanie sa o praktizovanie Božích slov. Ak sa dokážeš usilovať o praktizovanie Božích slov, nie sú tvoje skazené povahy postupne vyriešené? Nie si schopný odvrhnúť satanove skazené povahy a dosiahnuť zmenu v povahe? (Áno.) Počas obdobia dosahovania zmeny v povahe postupne rozumieš Božím slovám a riešiš svoje vlastné skazené povahy. Keď vyriešiš časť svojich skazených pováh, nezväčšuje sa tvoja viera v Boha a podriadenosť Bohu? Je medzi tým spojenie? (Áno.) Čím viac uctievaš Boha, tým viac podriadenosti Bohu budeš mať. Keď sa tvoja podriadenosť Bohu zväčšuje, nepribližuješ sa k dosiahnutiu spásy? (Áno.) Akí ľudia teda tvoria túto skupinu? Sú to tí, ktorí môžu dosiahnuť spásu. Toto je skutočná situácia členov cirkvi. Niektorí hovoria: „Táto definícia cirkvi nespomína prácu, ktorú cirkev vykonáva.“ Je tu nejaká časť, ktorá súvisí s podstatnou prácou, ktorú cirkev vykonáva? (Usilovanie sa o dosiahnutie spásy.) Táto časť s tým úzko súvisí. Práca, ktorú cirkev koná, či už je to hlásanie Božích slov alebo vedenie ľudí k jedeniu a pitiu Božích slov, pomáhanie ľuďom, aby spoznali sami seba a odvrhli satanove skazené povahy, má v konečnom dôsledku za cieľ pomôcť ľuďom dosiahnuť spásu. Takže, môžete teraz prijať tento najzákladnejší a najjednoduchší koncept cirkvi? (Áno.) Táto definícia nie je prehnaná ani prázdna a nepoužíva vznešene znejúce pojmy a frázy, ale zahŕňa najzákladnejšie potreby pre formovanie alebo definíciu cirkvi.

Teraz, keď som vám vysvetlil pôvod definície konceptu cirkvi, rozumiete tomu? (Áno.) Keby som to takto nevysvetlil, mysleli by ste si, že podstatná práca cirkvi a definícia cirkvi sú veľmi hlboké. Teraz, keď rozumiete definícii cirkvi, cítite, že cirkev chápete veľmi povrchne. Definícia cirkvi je teraz jasná – je presne taká praktická. Čím sú veci praktickejšie, tým častejšie majú ľudia pocit, že sú povrchné. Ak sa na to pozrieš pozorne, v skutočnosti je každé slovo tejto definície spojené a úzko súvisí s praktickými a špecifickými situáciami a vôbec nie je povrchné. Prvá veta v definícii cirkvi je „úprimne nasledovať Boha“. Toto „úprimne“ je to, čo Boh chce. Koľko ľudí má takúto úprimnosť? Je pre ľudí ľahké mať túto úprimnosť? Nie je to ľahké. A čo sa týka „vlády Jeho slov“? Už si to dosiahol? Myslíš si, že táto veta je povrchná a ľahko dosiahnuteľná. Ak Boh povie: „Vstaň, nasleduj Ma a konaj svoju povinnosť,“ a ľudia poslúchnu, znamená to, že im vládnu Božie slová? To len znamená, že sú ochotní veriť v Boha a nasledovať Boha, ale nedostali sa do bodu, v ktorom by dosiahli vládu Jeho slov – od toho sú ešte ďaleko! Čo musíš mať, aby ti vládli Božie slová? Minimálnou požiadavkou je, že musíš rozumieť Božím slovám; musíš vedieť, na čo sa vzťahujú požiadavky v Božích slovách, aké princípy vyžadujú Božie slová, a keď čelíš rôznym osobám, udalostiam a veciam, ako uplatniť Božie slová a ako premeniť Božie slová na svoju prax, aby si uspokojil Boha. To nie je ľahké. Vyžaduje si to dlhé obdobie jedenia a pitia, čítania a modlenia sa, prežívania a chápania Božích slov a porozumenie Božím úmyslom a Božej povahe, aby si postupne dospel do stavu, kedy ti do istej miery vládnu Božie slová. Preto sa veta o „vláde Jeho slov“ zdá na povrchu jednoduchá, akoby väčšine ľudí vládli Božie slová, ale v skutočnosti to tak nie je. Súdiac podľa skutočnej situácie ľudí je jasné, že táto veta je len Božou požiadavkou na ľudí, ktorú ešte vôbec nedosiahli. Ďalšia veta, „usilovať sa o praktizovanie Jeho slov“, je Božia požiadavka na ľudí. Ešte si nedosiahol praktizovanie Božích slov; iba sa ich usiluješ praktizovať. Ako by si sa mal usilovať? Keď narazíš na nejakú situáciu, praktizuj podľa Božích požiadaviek. Neklam; buď čestným človekom. Dokážeš to? Nie je to ľahké. Keď si orezávaný, mal by si byť schopný podriadiť sa, uvažovať o sebe a spoznať sa a praktizovať podľa pravdy. Dokážeš to dosiahnuť? Ak sa ti to zdá namáhavé alebo ak je tvoja vlastná vôľa príliš silná a vždy chceš, aby sa prejavila tvoja horkokrvnosť, potom sa musíš usilovať o to, aby si riešil veci podľa princípov a neodhaľoval svoju horkokrvnosť ani nekonal svojvoľne a ľubovoľne; musíš konať tak, ako hovoria Božie slová, prijať orezávanie, spoznať svoje priestupky a pochopiť, v čom si pochybil. Tomu sa hovorí usilovať sa o praktizovanie Božích slov. Znamená to, že keď človek začne praktizovať Božie slová, zmenil sa? Nie je to také jednoduché. Ak si vybraný za vodcu alebo pracovníka, dokážeš sa zdržať svojvoľného a ľubovoľného konania? Nie je to ľahké; vyžaduje si to, aby si rozumel pravde, bol schopný praktizovať Božie slová a nejaký čas icz zažíval; len potom to môžeš dosiahnuť. Ak povieš, že chceš praktizovať Božie slová, ale máš len túto slovnú ochotu a v srdci žiadnu motiváciu, nepôjde to. Keď je tvoje srdce ochotné a naozaj chceš praktizovať pravdu, môžeš uviesť pravdu do praxe. Keď nie si vo svojom srdci ochotný praktizovať pravdu, nepomôže ti, ani keby si prisahal alebo ťa ostatní podporovali. Musíš mať odhodlanie, to znamená, musíš mať srdce s obrovskou túžbou po Bohu. Musíš vedieť, ako Boh definuje danú záležitosť a čo v nej vyžaduje, nájsť a zhromaždiť všetky Božie slová, ktoré sa týkajú tohto aspektu, a potom ich čítať a modliť sa a rozumieť im. Zapíš si ich do zošita alebo si ich umiestni tam, kde ich ľahko uvidíš. Počas prestávok v práci si ich pozri, prečítaj si ich a časom si tieto Božie slová zapamätáš a uchováš vo svojom srdci. Každý deň uvažuj o pravom význame Božích slov a premýšľaj, aký spôsob reči a konania sa považuje za praktizovanie Božích slov. Tomu sa hovorí usilovať sa o praktizovanie Božích slov. Je to ľahké dosiahnuť? Nie je to ľahké; nie je to niečo, čo sa dá dosiahnuť za noc alebo jedinou snahou. Niektorí ľudia hovoria: „prisahám na svoju krv,“ ale je to zbytočné. Povieš: „budem sa postiť a modliť bez jedla a pitia,“ ale je to zbytočné. Povieš: „budem bdieť celú noc a trpieť,“ ale aj to je zbytočné. Musíš sa usilovať o pravdu; musíš mať prejavy usilovania sa o pravdu a musíš mať cestu pre usilovanie sa o pravdu; musíš mať správne prostriedky a metódy. Bez ohľadu na to, aké prostriedky alebo metódy máš, nemôžeš sa odchýliť od Božích slov; musíš na ne vynaložiť úsilie, všetko s nimi porovnávať, používať Božie slová na riešenie problémov v každej situácii a klásť Božie slová na prvé miesto. Tomu sa hovorí usilovať sa o pravdu. Napríklad, pokiaľ ide o vzťahy s ostatnými, musíš sa pozrieť, čo o tom hovoria Božie slová, a nájsť Božie slová, ktoré sa týkajú vzťahov s ostatnými. Pre harmonickú spoluprácu tiež nájdi Božie slová týkajúce sa tohto aspektu. Pokiaľ ide o verné konanie povinnosti, nájdi Božie slová o tom, ako konať povinnosti tak, aby to bolo na požadovanej úrovni, a zapamätaj si kľúčové Božie slová a uchovaj si ich v srdci. Pokiaľ ide o to, čo je falošný vodca, aké prejavy majú falošní vodcovia, či majú svedomie a rozum a ako ich Boh charakterizuje, nájdi tieto kľúčové Božie slová, zapíš si ich do zošita, umiestni ich tam, kde ich ľahko uvidíš, a čítaj a modli sa ich, kedykoľvek budeš mať čas. Pri každej záležitosti, ktorá sa týka tvojho vstupu do života a zmeny povahy, praktizuj a vynakladaj úsilie týmto spôsobom. Tomu sa hovorí usilovať sa o pravdu. Ak tvoje úsilie nedosiahne túto úroveň, nenazýva sa to usilovaním sa o pravdu; hovorí sa tomu robiť niečo len naoko, kĺzať po povrchu a nejako sa pretĺkať dňami.

Poďme sa pozrieť na „uctievať Boha“. Uctievanie Boha zahŕňa skutočnú hrôzu, bázeň, úctu a úprimnosť, ako aj považovať Boha za Boha, mať miesto pre Boha vo svojom srdci, rozumne zaobchádzať s prostrediami, ktoré Boh pripravil, a s povereniami, ktoré dal, a vážne a zodpovedne zaobchádzať s každým slovom, ktoré Boh povedal, atď. Všetky tieto prejavy sa nazývajú uctievanie. Či už sú to slová, ktoré ti Boh povedal zoči-voči, alebo všetky slová, ktoré kedy vyjadril, pokiaľ ich poznáš a pamätáš si ich a pokiaľ im vo svojom srdci rozumieš a potvrdzuješ si ich, mal by si ich považovať za kritériá pre to, ako sa správaš, žiješ atď. – toto je prejav uctievania Boha. Keď čelíš nejakým záležitostiam, bez ohľadu na to, či zodpovedajú tvojmu vlastnému vkusu, túžbam alebo predstavám, mal by si byť schopný upokojiť svoje srdce a zvážiť: „Urobil to Boh? Pochádza to od Boha? Prečo to Boh urobil? Čo vo mne chce Boh zušľachtiť, čo vo mne chce premeniť? Aký je presne Boží úmysel? Ako by som sa mal podriadiť Božím usporiadaniam? Ako by som mal uspokojiť Boží úmysel? Ako by som si mal plniť svoju zodpovednosť ako ľudská bytosť?“ Všetky tieto prejavy, okrem iných podobných, sú prejavmi uctievania Boha. Aj keď nerozumieš viacerým pravdám, toto je postoj, ktorý by si mal prinajmenšom mať voči Bohu ako normálny človek, ako niekto, kto verí v existenciu Boha, ako niekto, kto úprimne nasleduje Boha. Všetko, čo sa týka Boha, všetko, čo sa týka Božích slov, všetko o Božom poverení pre teba, tvoju povinnosť a tvoju zodpovednosť, so všetkým tým by si mal zaobchádzať opatrne a obozretne, nie nedbalo, nie lajdácky, nie pohŕdavo – tomu sa hovorí uctievanie Boha. Zaoberať sa všetkým, čo súvisí s Bohom, s opatrným, obozretným, bohabojným srdcom a so srdcom plným posvätnej hrôzy – tomu sa hovorí uctievanie Boha. Je to ľahké dosiahnuť? Nie je to ľahké. Bez skutočnej skúsenosti je ťažké čo i len pochopiť dve slová „uctievať Boha“, nieto ešte praktizovať uctievanie Boha. Posledná veta definície cirkvi je „dosiahnuť Jeho spásu“. Ako by sa to malo chápať? Cesta k dosiahnutiu spásy je dlhá a tu sa vyžaduje ešte viac. Po prvé, cesta, po ktorej kráčaš, musí byť správna; musíš byť schopný prijať všetky pravdy v Božích slovách a byť niekým, kto sa usiluje praktizovať Božie slová a podriaďuje sa Bohu. Tvojmu životu musia vládnuť Božie slová. Musíš nielen uznávať existenciu Boha, ale aj milovať pravdu a konať podľa pravdy; musíš mať skutočnú bázeň pred Bohom a podriadenosť Bohu, často sa v srdci modliť k Bohu a postupne prejsť k uctievaniu Boha. Potom si niekto, kto miluje pravdu a podriaďuje sa Bohu; si presne ten typ človeka, ktorého chce Boh spasiť. Človek, ktorý úprimne verí v Boha, musí byť správnym človekom. Akú výhodu má byť správnym človekom? Výhodou je, že dosiahnutie spásy pre teba nebude príliš ťažké; budeš mať nádej, že ju dosiahneš. Toľko k nášmu duchovnému spoločenstvu o konkrétnych detailoch definície cirkvi.

IV. Predstavy a názory, ktoré ľudia prechovávajú voči cirkvi

Práve teraz sme hovorili v duchovnom spoločenstve o tom, čo je cirkev, o podstatnej práci, ktorú cirkev koná, a o tom, čo si ľudia vo svojich predstavách o cirkvi predstavujú a čo od nej vyžadujú. Nakoniec sme poskytli definíciu pojmu cirkev. Teraz, keď je to definované, by ste mali mať presné porozumenie označenia „cirkev“; mali by ste mať základné porozumenie o práci, ktorú by cirkev mala konať, o úlohe, ktorú cirkev zohráva pri pomoci ľuďom získať pravdu a dosiahnuť spásu, a o význame cirkvi pre každého, kto nasleduje Boha. Stručne sme tiež vykonali reprezentatívny rozbor a odhalenie toho, čo ľudia vo svojich predstavách považujú za hodnotu existencie cirkvi a za prácu, ktorú by cirkev mala konať. Je niečo, čo na tých porozumeniach a výkladoch, ktoré majú ľudia o cirkvách vo svojich predstavách, nedokážete prezrieť alebo pochopiť? Niektorí ľudia si myslia, že by sa cirkev mala zapájať do nejakej práce v spoločnosti alebo mať nejakú úlohu v spoločnosti, ako je napríklad presadzovanie spravodlivosti. Cirkev má v predstavách ľudí pozitívny obraz, tak prečo nemôže presadzovať spravodlivosť? Má presadzovanie spravodlivosti niečo spoločné s prácou cirkvi alebo s Božími požiadavkami? (Nie.) Na čo sa vzťahuje toto „presadzovanie spravodlivosti“, o ktorom ľudia hovoria? (To, čo ľudia nazývajú presadzovaním spravodlivosti, nie je pravá spravodlivosť. Je to len ochrana záujmov tela a nie je to v súlade s pravdou.) Má táto spravodlivosť niečo spoločné s pravdou? (Nie.) Toto je to, čo ľudstvo nazýva spravodlivosťou. Napríklad potlačenie niektorých zlých síl, náprava niektorých nespravodlivostí a prípadov, keď sa ľuďom krivdí a sú ponižovaní, alebo udelenie zaslúženého trestu zlým ľuďom a obnovenie a ochrana záujmov zraniteľných skupín a tak ďalej – to je to, čo ľudia nazývajú presadzovaním spravodlivosti. Aký je hlavný účel tohto presadzovania spravodlivosti? Má to niečo spoločné s tým, že sa ľudia usilujú o pravdu? Má to niečo spoločné s tým, že sú ľudia spasení? (Nie.) Je to len pojem, ktorý vzniká na základe morálnej spravodlivosti a etiky; s pravdou to nemá absolútne nič spoločné. Môžeme povedať, že to nedosahuje úroveň pravdy? (Áno.) Môžeme? (Nie; tieto dve veci spolu nesúvisia.) Správne, vôbec spolu nesúvisia; sú to dve odlišné veci. Aký druh spravodlivosti presadzuje ľudstvo? Je to ten druh, kde po tom, čo je obyčajný človek s o niečo nižším spoločenským postavením utláčaný alebo zbavený akýchkoľvek práv alebo záujmov zlými ľuďmi, sú zlí ľudia náležite potrestaní a obyčajný človek už viac netrpí zlým zaobchádzaním. Ide o obnovenie a zaručenie telesných záujmov ľudí, dosiahnutie relatívnej rovnosti medzi ľuďmi, odstránenie rozdielov medzi spoločenskými vrstvami a zabezpečenie toho, aby zlí ľudia neuspeli vo svojich zlých skutkoch a aby krivdy ukrivdených boli napravené. Toto je to, čo ľudstvo nazýva presadzovaním spravodlivosti, a s pravdou to nemá absolútne nič spoločné. Ako ešte môžete hovoriť, že to nedosahuje úroveň pravdy? Súvisí to s pravdou? Nie, nesúvisí. Povedzte Mi, sú tí obyčajní a bežní ľudia, ktorí utrpeli krivdy, nevyhnutne dobrí ľudia? (Nie nevyhnutne.) Zabrániť im v tom, aby trpeli krivdami – je to spravodlivosť? Je to v súlade s pravdou? Môžu byť potom títo ľudia spasení? Sú to zjavne dve odlišné záležitosti – ako sa môžu spájať? Tu nejde o to, že by to dosahovalo úroveň pravdy; jednoducho to nie je to isté ako pravda. Ak máte vo vzťahu k tejto otázke nejaké spory, potom možno väčšina z vás nedokáže prezrieť záležitosť presadzovania spravodlivosti, stále ste k nej trochu pripútaní a myslíte si: „Ako to môže byť nesprávne? Ako to nemôže byť práca, ktorú by mala cirkev konať?“ V skutočnosti to nemá nič spoločné s prácou cirkvi. Sú aj ľudia, ktorí si myslia, že cirkev by mala byť miestom, kde sa trestá zlo a podporuje dobro, že by mala slúžiť tejto funkcii, trestať zlé skutky a zlé, temné sily a zároveň podporovať dobré a cnostné veci. Je to tak? Môže trestanie zla a podpora dobra dosiahnuť úroveň pravdy? Pokiaľ ide o to, čo je zlé a čo dobré, ľudia nedokážu tieto veci jasne rozlíšiť. Čo ľudia myslia trestaním zla a podporou dobra? Súvisí to s trestaním zla, odmeňovaním dobra a triedením všetkých podľa svojho druhu, o ktorom hovorí Boh? (Nie.) Nesúvisí. Aká je norma ľudstva na definovanie zla a dobra? Čo je zlé a čo dobré podľa definície Číňanov? Aký je základ pre ich definíciu zla a dobra? Je to budhistická kultúra. Budhizmus hovorí o pojmoch ako pomáhať svetu a zachraňovať ľudí, zdržiavať sa zabíjania a tak ďalej – to sa považuje za dobré, zatiaľ čo jedenie kurčiat, rýb, hovädzieho alebo jahňacieho mäsa sa považuje za zlé a ľudia, ktorí to robia, by mali byť potrestaní. Nemalo by sa jesť žiadne mäso a nemali by sa zabíjať žiadne živé tvory. Zabíjanie sa považuje za zlé a tí, ktorí zabíjajú, by sa mali spovedať a prosiť o odpustenie pred Budhom. Toto je budhistická definícia zla; je rovnaká ako zlo, o ktorom hovorí Boh? (Nie.) Sú to dve odlišné veci, takže táto definícia zla nemá absolútne nič spoločné s pravdou a určite nemôže dosiahnuť úroveň pravdy. Čo teda budhizmus myslí pod pojmom dobro? Je to ešte absurdnejšie, povrchnejšie a pokryteckejšie. Budhisti veria, že nezabíjanie žiadnych živých tvorov je dobré a oslobodzovanie zajatých zvierat je dobré. Bez ohľadu na to, koľko ľudí zlý človek zabil alebo koľko hriechov spáchal, ak odloží mäsiarsky nôž, môže sa okamžite stať Budhom – to sa považuje za dobré. Existuje aj príslovie: „Záchrana jedného života je lepšia ako postavenie sedemposchodovej pagody,“ čo znamená, že slepé zachraňovanie ľudí bezpodmienečne a bez princípov – dokonca aj zachraňovanie diablov, zlých ľudí, zločincov, chuligánov a kohokoľvek iného – sa považuje za dobré. Aký druh dobra je toto? Takí ľudia sú hlupáci, bez akéhokoľvek rozlišovania, postoja alebo princípov. Zachraňovať kohokoľvek a odpúšťať komukoľvek – môže sa to považovať za dobré? Nie je to ani hodné toho slova; je to predstieranie satana a diablov. Nezabíjajú zvieratá, ale pohltili nespočetné duše. Toto je ich takzvané dobro, ktoré je v skutočnosti len predstieraním. Obstojí teda ľudská predstava, že by cirkev mala zohrávať úlohu trestania zla a podpory dobra? (Nie.) Bez ohľadu na kultúrne pozadie akejkoľvek rasy alebo náboženstva, trestanie zla a podpora dobra nemá nič spoločné s prácou cirkvi ani s jej svedectvom. Nemyslite si, že preto, že sa tieto pojmy zdajú spravodlivé a chvályhodné, mali by súvisieť s prácou cirkvi alebo že toto je úloha, ktorú by cirkev mala zohrávať v spoločnosti. Toto je ľudská predstava a predstavivosť. Okrem „presadzovania spravodlivosti“ a „trestania zla a podpory dobra“, nemajú ani ďalšie dobré pojmy podľa ľudských predstáv, ako „boj za práva a záujmy ľudí“ a „zmierňovanie obáv a riešenie ťažkostí“, žiadnu súvislosť s prácou cirkvi ani s jej svedectvom. Toto by ste všetci mali byť schopní pochopiť. Definícia cirkvi, práca, ktorú by cirkev mala konať, a hodnota a význam existencie cirkvi boli viac-menej jasne prediskutované v duchovnom spoločenstve.

Štandardy a základy na rozlíšenie rôznych druhov zlých ľudí

Vráťme sa k štrnástej zodpovednosti vodcov a pracovníkov: „Pohotovo rozlíšiť a potom vyčistiť alebo vypudiť všetky druhy zlých ľudí a antikristov.“ Pozrime sa, či táto práca, ktorú musia vodcovia a pracovníci konať, súvisí s každým detailom o cirkvách, o ktorom som práve hovoril v duchovnom spoločenstve. Prečo potrebujeme hovoriť v duchovnom spoločenstve o týchto konkrétnych detailoch? Aký je vzťah medzi týmito detailmi a touto prácou, ktorú musia vodcovia a pracovníci konať? (Títo zlí ľudia a antikristi nie sú členmi cirkvi a treba ich odstrániť. Okrem toho, ich existencia prekáža a vyrušuje prácu, ktorú cirkvi konajú.) Takže tu je spojenie; toto duchovné spoločenstvo nie je zbytočné. Po pochopení každého detailu o označení alebo definícii cirkvi preskúmajme, ako by mali vodcovia a pracovníci zaobchádzať s členmi cirkvi, ako by mali zaobchádzať s rôznymi ľuďmi, ktorých treba z cirkvi vyčistiť alebo vypudiť, ako môžu túto prácu dobre konať a ako by si mali plniť svoju zodpovednosť a udržiavať prácu cirkvi. Po prvé, vodcovia a pracovníci musia pochopiť, aká je definícia cirkvi, prečo cirkev musí existovať a akú prácu by mala cirkev konať. Po pochopení týchto vecí by sa potom mali pozrieť na to, ktorí súčasní členovia cirkvi nezohrávajú pozitívnu úlohu, pokiaľ ide o hodnotu existencie cirkvi alebo prácu, ktorú cirkev koná, alebo ktorí môžu spôsobovať narušenia, vyrušenia a negatívne vplyvy na podstatnú prácu cirkvi, alebo dokonca vážne ovplyvniť povesť cirkvi a zneuctiť Božie meno. Jasne rozlíšiť a pohotovo vyčistiť alebo vypudiť týchto ľudí – nie je to práca, ktorú by mali vodcovia a pracovníci konať? (Áno.) Čo teda zahŕňa dobré vykonávanie tejto práce? Aby sa vyčistili alebo vypudili všetky druhy zlých ľudí a očistila sa cirkev, aby sa prejavila hodnota existencie cirkvi a aby cirkev plnila úlohu, ktorú by mala, a zároveň aby práca cirkvi mohla hladko napredovať, musia vodcovia a pracovníci najprv rozlíšiť, presne ktorí ľudia v cirkvi sú zlí ľudia a antikristi. Toto sú informácie alebo skutočná situácia, ktoré musia vodcovia a pracovníci najprv pochopiť pri vykonávaní tejto práce. Prvá záležitosť, ktorej vodcovia a pracovníci v tejto práci čelia, je rozlišovanie rôznych druhov ľudí. Aký je účel rozlišovania rôznych druhov ľudí? Je ním roztriediť ich podľa ich vlastného druhu a chrániť tých, ktorí sú skutočnými členmi cirkvi. Avšak len ochrana týchto ľudí neznamená, že sa práca načrtnutá v štrnástej zodpovednosti úspešne vykonáva. Čo je teda najdôležitejším aspektom úspešného vykonávania tejto práce? Je to vyčistenie alebo vypudenie všetkých druhov pochybovačov a zlých ľudí, ktorí nepatria do cirkvi. Bez ohľadu na to, či sú títo ľudia charakterizovaní ako zlí ľudia alebo antikristi, ak spĺňajú podmienky na vyčistenie alebo vypudenie, potom vzniká potreba tejto práce a je čas, aby si vodcovia a pracovníci splnili svoju zodpovednosť. Najprv si pohovorme v duchovnom spoločenstve o tom, ako rozlišovať rôzne druhy ľudí.

I. Na základe toho, aký účel má pre človeka viera v Boha

Ako by sme mali rozlišovať rôzne druhy ľudí? Prvé kritérium je rozlíšiť ich podľa ich účelu viery v Boha. Druhé je podľa ich ľudskej prirodzenosti. A tretie je podľa ich postoja k svojej povinnosti. Ak by sme mali použiť nejaké jednoduché, krátke nadpisy, boli by to: po prvé, ich účel viery v Boha; po druhé, ich ľudská prirodzenosť; a po tretie, ich postoj k svojej povinnosti. Teraz, keď máme tieto tri nadpisy, ako chápete každý z nich? O účele, pre ktorý ľudia veria v Boha, sme predtým veľa nehovorili. Viac sme hovorili o ľudskej prirodzenosti ľudí a ich postoji k povinnosti, takže s týmito vecami ste viac oboznámení. Účel, pre ktorý ľudia veria v Boha, vám v skutočnosti tiež nie je úplne neznámy, pretože vy sami ste začali veriť v Boha s nejakým účelom. Niektorí ľudia veria v Boha, pretože nechcú ísť do pekla, niektorí, pretože chcú ísť do neba, niektorí, pretože nechcú zomrieť, niektorí, aby sa vyhli pohromám, niektorí len preto, že chcú byť dobrými ľuďmi, niektorí, pretože sa chcú vyhnúť zlému zaobchádzaniu, a tak ďalej. Táto téma by vám nemala byť neznáma; len detaily, o ktorých budem hovoriť, vám môžu byť trochu neznáme – môžete sa cítiť neisto, neviete, čo o nich poviem alebo kde začnem. Tak si o tom stručne pohovorme. Povedzte Mi, aké typy úmyslov a účelov vo viere v Boha prechovávajú ľudia, ktorých by bolo treba vyčistiť alebo vypudiť? (Tí, ktorí sa usilujú len o slávu a postavenie a chcú len moc a ktorí bezohľadne vyrušujú cirkev kvôli svojmu postaveniu.) Toto je jeden typ človeka. Sú aj ďalšie? (Pochybovači, ktorí sa usilujú len o požehnania a snažia sa nasýtiť chlebom.) Pochybovači, to je ďalší typ. Sú ešte nejakí? Možno myslíte na prejavy niektorých ľudí, ale nedokážete jasne rozlíšiť, či títo ľudia len zjavujú skazené povahy, alebo či sú to v skutočnosti ľudia s nečistými úmyslami vo viere v Boha, ktorých by bolo treba vyčistiť alebo vypudiť. Neviete na to prísť a zdá sa vám to trochu nejasné, takže to nedokážete vyjadriť. Téma účelu, pre ktorý ľudia veria v Boha, je dosť široká. Každý má vo viere v Boha nejaké úmysly a účely. Avšak typy ľudí s nečistými úmyslami vo viere v Boha, o ktorých tu hovoríme, nespĺňajú podmienky pre Božiu spásu. Nemôžu dosiahnuť spásu a nemôžu dosiahnuť ani minimálny štandard toho, aby boli robotníkmi. Bez ohľadu na to, aký účel majú títo ľudia vo viere v Boha, v každom prípade, keď dostanú príležitosť, títo ľudia, ktorí prichádzajú veriť v Boha s nejakým účelom, sa pokúsia dosiahnuť svoje ciele, a ak nemajú príležitosť, budú páchať zlo a spôsobovať vyrušenia. To prinesie nepredstaviteľné následky pre prácu cirkvi alebo pre vstup do života Božieho vyvoleného národa a títo ľudia by mali byť tí, ktorých treba vyčistiť alebo vypudiť. Nateraz odhliadneme od ľudskej prirodzenosti týchto ľudí alebo od toho, aké postoje prechovávajú k svojim povinnostiam, a hovoríme len z hľadiska účelu ich viery v Boha, ktorým absolútne nie je prijať pravdu a dosiahnuť spásu, a už vôbec nie podriadiť sa Bohu a uctievať Ho. Preto ich viera v Boha prirodzene nebude mať za následok spásu. Namiesto toho, aby sme týmto ľuďom dovolili zostať v cirkvi a neustále vyrušovať Boží vyvolený národ – skutočných bratov a sestry – je lepšie ich čo najskôr presne rozlíšiť a charakterizovať a potom ich pohotovo vyčistiť z cirkvi. Nemalo by sa s nimi zaobchádzať ako s členmi cirkvi alebo ako s bratmi a sestrami. Kto sú teda tieto typy ľudí? Práve ste hovorili všeobecne o niektorých pojmoch. Uvediem niekoľko konkrétnych príkladov a keď si ich vypočujete, pochopíte.

A. Uspokojiť túžbu byť funkcionárom

Najprv si pohovorme o prvom type človeka, ktorého treba z cirkvi vyčistiť alebo vypudiť. Niektorí ľudia sa v spoločnosti vždy chcú stať funkcionármi a priniesť slávu svojim predkom, ale ich kariérne cesty sú neúspešné. Ich túžba byť funkcionármi sa však vôbec nezmenšuje. Ale spoločenské postavenie ich rodiny nie je vysoké, takže cítia, že život je beznádejný a vidia svet ako príliš nespravravodlivý, keďže nedokážu dosiahnuť ani túto malú túžbu. Cítia, že majú nejaké vedomosti a schopnosti, ale nikto ich neoceňuje. Nemôžu si nájsť podporovateľa a vyhliadka stať sa funkcionárom sa im zdá veľmi vzdialená. V tejto zúfalej situácii našli cirkev. Cítia, že ak sa môžu stať vodcom v cirkvi, je to tiež ako byť funkcionárom a ich túžba môže byť uspokojená. Preto prichádzajú do Božieho domu s túžbou dokázať veľké veci. Myslia si, že ich kompetencie a schopnosti sú ako stvorené na to, aby boli využité v Božom dome, a ich nádej stať sa funkcionárom a váženou osobou sa môže naplniť, čím si splnia celoživotné prianie. Ich pohľad na vieru v Boha možno zhrnúť prísloviami ako „Jeden dobrý skutok si zaslúži druhý“, „Pravé zlato sa nakoniec zaleskne“ a „Múdry vták si múdro vyberá svoje bidlo“ – to je pozadie, z ktorého si zvolili kráčať cestou viery v Boha. Súdiac podľa podstaty tohto človeka je jasné, že neverí v existenciu pravdy vo svete a oveľa menej verí v existenciu Spasiteľa. Stručne povedané, neveria v jediného pravého Boha a ešte menej veria v existenciu Stvoriteľa. Či už je to to, čo je napísané v Biblii, alebo to, čo sa káže v náboženskom svete – že Boh stvoril svet a ľudstvo, že Boh je zvrchovaný nad ľudstvom a vedie ho – všetky tieto výroky sú pre nich len historickými záznamami. Nikto ich neskúma a nikto ich nemôže overiť; sú to len legendy a príbehy, druh náboženskej kultúry. Toto je ich najzákladnejšie chápanie viery. Prichádzajú veriť v Boha s týmto chápaním, mysliac si, že kráčajú správnou cestou, opúšťajú temnotu pre svetlo, že sú tým „múdrym vtákom“, ktorý si múdro vyberá svoje bidlo. Samozrejme, nevzdali sa svojho rozhodnutia a túžby stať sa funkcionárom a váženou osobou. Veria, že v tomto obrovskom svete s toľkými ľuďmi pre nich niet miesta a len Boží dom im môže priniesť nádej. Len život v cirkvi im môže dať šancu využiť svoje talenty a realizovať svoju túžbu stať sa váženou osobou. Je to preto, lebo podľa ich pohľadu na súčasnú situáciu sa vonkajší svet stáva čoraz podlejším a temnejším – len cirkev je v tomto svete čistou zemou; cirkev je jediným miestom na svete, ktoré môže ľuďom poskytnúť duchovnú potravu, a len cirkev stále viac a viac prekvitá. Prichádzajú veriť v Boha s takýmito želaniami a cieľmi. Po prijatí viery nerozumejú ničomu o viere v Boha, o úsilí o pravdu ani o záležitostiach týkajúcich sa pravdy, Božej povahy a Božieho diela. Neusilujú sa o tieto záležitosti ani im nevenujú pozornosť. Vo svojom srdci sa vôbec nevzdali túžby po postavení a úradníckej kariére; skôr sa naďalej držia týchto predstáv a názorov, zatiaľ čo sa potulujú v cirkvi. Cirkev vnímajú ako spoločenskú organizáciu, náboženskú komunitu a Božie dielo a Božie slová vidia ako ilúzie vytvorené veriacimi z dôvodu ich poverčivosti. Preto kedykoľvek ide o úsilie o pravdu, kedykoľvek ide o Božie slová a Božie dielo, cítia znechutenie a odolávanie. Ak niekto povie, že niečo je Božie konanie, Božia zvrchovanosť alebo Božie ovládanie, cítia znechutenie. Avšak bez ohľadu na to, aké znechutenie cítia, a bez ohľadu na to, či uznávajú alebo prijímajú pravdu, ich túžba získať v cirkvi postavenie, aby uspokojili svoju túžbu po autorite, sa nikdy nezmenšila ani sa jej nevzdali. Keďže majú takúto ambíciu a túžbu, prirodzene zjavujú rôzne prejavy. Napríklad podnecujú ľudí slovami ako: „Nezakladajte všetko na Božích slovách, ani to všetko nespájajte s Ním a Jeho slovami. V skutočnosti je mnoho ľudských myšlienok a výrokov správnych; ľudia by mali mať svoje vlastné názory a postoje.“ Šíria tieto vyhlásenia, aby zavádzali ľudí. Zároveň energicky predvádzajú svoje talenty, dary a rôzne taktiky a triky, ktoré vedia vo svete použiť, snažiac sa upútať ľudí a získať si ich pozornosť a vysokú mienku. Aký je účel ich energického predvádzania? Je to preto, aby si ich ľudia vysoko vážili a vzhliadali k nim; je to preto, aby mali medzi ľuďmi postavenie a tým uspokojili svoju túžbu usilovať sa o úradnícku kariéru a priniesť slávu svojim predkom. Sú spokojní, keď ich ľudia rešpektujú, chvália, nasledujú, podporujú, zbožňujú a obdivujú, a dokonca aj vtedy, keď im pochlebujú. Navyše sa o tieto veci neúnavne usilujú a užívajú si ich. Aj keď Boží dom neustále odhaľuje antikristov, zlých ľudí a rôzne skazené povahy ľudí, vo svojom srdci tým pohŕdajú a sú tým mimoriadne znechutení. Jednoznačne sa usilujú o postavenie a o to, aby ich ostatní obdivovali a vzhliadali k nim, aby si splnili priania, ktoré nemohli dosiahnuť vo svete a v spoločnosti. Aký je teda ich účel viery v Boha? Nie je to získať stonásobok v tomto živote a večný život vo svete, ktorý príde, a určite to nie je prijať pravdu a byť spasený. Ich účelom viery v Boha nie je konať ako stvorená bytosť, ale byť funkcionárom a pánom, užívať si výhody postavenia. V cirkvi sa určite nájdu takíto ľudia; sú to zlosynovia, ktorí sa infiltrujú do cirkvi. Cirkev vôbec nedovoľuje takýmto ľuďom miešať sa medzi Boží vyvolený národ, takže títo ľudia sú tí, ktorých treba vyčistiť. Je ľahké rozlíšiť ich účel viery v Boha? (Áno.) Aký druh ľudí je to vzhľadom na ich úmysly a ciele vo viere v Boha v spojení s ich rôznymi prejavmi v cirkvi? (Pochybovači.) Áno, sú to pochybovači. Okrem toho, že sú pochybovačmi, chcú sa v Božom dome usilovať aj o postavenie a vyhliadky, aby uspokojili svoju túžbu po autorite. Ich účelom viery v Boha je stať sa funkcionárom. Prečo by teda mali byť títo ľudia odstránení? Niekto by mohol povedať: „Ak pochybovači pracujú v Božom dome a ako priatelia cirkvi môžu trochu pomôcť, nie je v poriadku nechať si ich?“ Platí toto tvrdenie? (Nie.) Prečo neplatí? (Ich túžba stať sa funkcionármi určite povedie k tomu, že budú robiť veci, ktoré vyrušujú ostatných, neprinesú žiadny úžitok dielu Božieho domu a ovplyvnia úsilie bratov a sestier o pravdu.) Bez ohľadu na to, ako sa na to pozeráte, pochybovači odolávajú pravde a popierajú Boha, takže Boží dom si ich nemôže nechať. Nebudú hrať pozitívnu úlohu. Bez ohľadu na to, či sa usilujú stať sa funkcionármi, už len ich poznámky, prejavy a činy ako pochybovačov môžu spôsobiť vyrušenia a nebudú mať pozitívny účinok. Niektorí bratia a sestry, keď sa ocitnú v určitých situáciách, hovoria: „Toto je Božia zvrchovanosť a musíme sa podriadiť.“ Môžu sa pochybovači podriadiť? Dosť dobré je už to, ak sa nepostavia, aby vyrušovali a odporovali. Vo svojich srdciach si dokonca hovoria: „Nehovorte, že všetko je božia zvrchovanosť. Ľudia by mali mať nejaké vlastné názory a mať určitú nezávislosť; nepripisujte všetko božej zvrchovanosti!“ Nielenže ostatných brzdia, ale hovoria aj nejaké nejednoznačné, zdanlivo pravdivé, no v skutočnosti mylné tvrdenia, aby zavádzali ľudí. Nie je to nehanebné? Možno medzi nevercami dokážu použiť nejaké šikovné manévre a triky, ale Boží dom je nesprávne miesto na ich skúšanie týchto! Niektorí ľudia prevádzkujú kliniky, kam všetci radi chodia, pretože hovoria, že injekcie tam nebolia. Prečo injekcie nebolia? Hrot ihly je namočený v anestetiku, takže to určite nebolí. Je to múdry krok? (Nie, je to zhubný krok.) Napriek tomu to považujú za múdry krok a chvália sa tým, mysliac si, že to ukazuje ich schopnosti a zručnosti, a hovoria: „Vy len hovoríte o podriadení sa bohu, božom ovládaní a božej zvrchovanosti. Máte vy také schopnosti ako ja?“ Nie je to nehanebné? (Áno.) Dokonca sa takýmito zhubnými trikmi chvália! Ľudia, ktorí sa s motívmi pochybovačov infiltrujú do cirkvi, sú tí, ktorých treba z cirkvi vyčistiť. Prečo? Títo ľudia v srdci odolávajú pravde a majú k nej odpor. Bez ohľadu na ich účel viery v Boha, či už je to niečo, čo môžu otvorene priznať alebo nie, cirkev by ich mala na základe ich podstaty ako pochybovačov vyčistiť alebo vypudiť. Títo pochybovači sa infiltrujú do cirkvi s určitým cieľom, chcú v cirkvi predviesť svoje talenty, realizovať svoje ambície a uspokojiť svoje želania. Chcú použiť vzácne miesto, ktorým je cirkev, ako prostriedok na dosiahnutie svojho cieľa mať v rukách moc, predvádzať sa a zavádzať a ovládať ľudí. Vzhľadom na ich účel viery v Boha sú schopní vyrušovať a narúšať Boží vyvolený národ a prácu cirkvi. Preto musia byť títo ľudia z Božieho domu vyčistení alebo vypudení. Vodcovia a pracovníci musia prezrieť ich podstatu pochybovačov. Či už to založíš na ich prejavoch alebo na ich dôsledných vyhláseniach o viere v Boha, keď si už situáciu pochopil a jasne ste rozlíšil, že sú to pochybovači, mal by si ich rozhodne a bez váhania odmietnuť. Bez ohľadu na to, akú metódu alebo múdrosť použijete, nájdite akýkoľvek spôsob, ako ich odstrániť – toto je práca, ktorú by mali vodcovia a pracovníci robiť; je to práca, ktorú by mali vziať na svoje plecia. Toto je jeden typ človeka, ktorého treba vyčistiť alebo vypudiť.

B. Vyhľadávať opačné pohlavie

Aké sú teda prejavy druhého typu ľudí, ktorých treba vyčistiť alebo vypudiť? Niektorí ľudia sa nikdy nezapojili do viery v Boha; majú z nej len priaznivý dojem. Nezaujíma ich, o čo by sa mal človek usilovať alebo čo by mal získať vierou v Boha. Počuli, že ľudia, ktorí veria v Boha, sú celkom svedomití a nevinní, preto si chcú v cirkvi nájsť romantického partnera, potom uzavrieť manželstvo a žiť stabilný život. To je ich úmysel a cieľ, preto prichádzajú do cirkvi, aby si našli svojho ideálneho partnera. Títo pochybovači nemajú absolútne žiadny záujem o vieru v Boha; vôbec sa nestarajú o Stvoriteľa, pravdu, spásu, poznanie Boha, konanie povinnosti ani o žiadne takéto záležitosti. Aj keď po vypočutí Božích slov a kázní dokážu porozumieť, nechcú si to vziať k srdcu. Chcú si len nájsť ideálneho partnera a, samozrejme, dúfajú, že stretnú viac ľudí a rozšíria si sieť kontaktov. Prichádzajú veriť v Boha s cieľom nájsť si ideálneho partnera. Niektorí ľudia by mohli povedať: „Ako vieš, že majú tento cieľ? Nič nepovedali ani ti to nespomenuli!“ Prejavujú to svojím správaním. Pozrite sa, ako vždy vyhľadávajú opačné pohlavie, keď konajú svoje povinnosti alebo s niekým nadväzujú kontakt. Keď sa im niekto zapáči, neustále s tou osobou hovoria v duchovnom spoločenstve a približujú sa k nej, vždy sa pýtajú na informácie o nej a spoznávajú ju. Tieto nezvyčajné činy a prejavy by mali upútať dostatočnú pozornosť vodcov a pracovníkov, ktorí by mali pozorovať, aké sú ich úmysly a aký cieľ sa snažia dosiahnuť; mali by zistiť, kto im kázal evanjelium, prečo vyhľadávajú kontakt najmä s opačným pohlavím, prečo majú vždy čo povedať opačnému pohlaviu a prečo majú zvláštnu záľubu v opačnom pohlaví, najmä prejavujú zvláštnu zvedavosť a záujem o ľudí, ktorí sa im páčia. Takíto jedinci majú priaznivý dojem z tých, ktorí veria v Boha. Aj keď ich veľmi nezaujímajú zhromaždenia, počúvanie kázní, duchovné spoločenstvo o Božích slovách, spievanie chválospevov, duchovné spoločenstvo o osobných skúsenostiach a iné podobné záležitosti, vo všeobecnosti nehovoria nič, čo by spôsobovalo vyrušenia a narušenia. Sústreďujú sa výlučne na nájdenie romantického partnera, s ktorým by mohli žiť dobrý život. Ak si nájdu partnera, môžu ho nasledovať vo viere v Boha; aj keď sa sami neusilujú, môžu svojho partnera podporovať vo viere v Boha. Niektorí ľudia majú relatívne prijateľnú ľudskú prirodzenosť, sú nápomocní a snažia sa byť priateľskí a láskaví. Napríklad dokážu tolerovať ostatných, vymyslia všetko, čo môžu, aby pomohli tým, ktorí majú ťažkosti, vyriešiť ich, alebo poskytnú nejakú radu a podobne. Sú relatívne láskaví k ostatným a neprechovávajú žiadnu zlomyseľnosť, ale ich cieľ a zámer vo viere v Boha nie sú veľmi čestné. Neusilujú sa o pravdu a neprijímajú ju bez ohľadu na to, kto s nimi o nej hovorí v duchovnom spoločenstve. Po pol roku alebo jednom či dvoch rokoch nasledovania sa v nich nič nezmení. Hoci nehovoria nič o tom, že by neverili, a nespôsobujú žiadne vyrušenia ani narušenia, nevznikne v nich žiadny záujem o záležitosti viery v Boha. Je vhodné, aby takíto ľudia zostali v cirkvi? (Nie.) Mali by byť takíto ľudia odstránení? (Mali by byť tiež odstránení.) Aký je dôvod? (Pretože sa nezaujímajú o pravdu a nie sú cieľmi spásy. Ak zostanú v cirkvi a budú si stále hľadať partnera, bude to vyrušovať ostatných a privádzať ich do pokušenia; nebudú hrať pozitívnu úlohu.) Presne tak to je. Napríklad niektorí ľudia obzvlášť radi jedia mäso. Keď jedia mäso, zabúdajú na svoju prácu. Ak mäso nie je, stále sa dokážu venovať nejakým riadnym úlohám, ale keď je mäso k dispozícii, ich práca sa zdrží. Čím je pre nich mäso? (Pokušením.) Presne tak, je to pokušenie. Takže, dajú sa tí, ktorí si stále hľadajú partnera, nazvať zdrojom pokušenia? (Áno.) Sú skutočne zdrojom pokušenia. Takýmto ľuďom treba jasne povedať: „Nemáš úprimnosť vo viere v Boha ani v konaní svojej povinnosti. Nikdy si sa nedokázal začleniť do cirkvi a nikdy si nebol považovaný za pravého veriaceho. Počas týchto dvoch rokov kontaktu sme videli tvoj cieľ: Chceš si v cirkvi len nájsť partnera. Neškodí to dobrým ľuďom? Ľudia v cirkvi nie sú pre teba vhodní. Medzi nevercami je pre teba veľa vhodných. Choď a nájdi si niekoho medzi nevercami.“ Pointou je povedať im: „Prekukli sme ťa. Nie si z Božieho vyvoleného národa. Nie si človek z Božieho domu. Nemôžeš byť považovaný za nášho brata alebo sestru.“ Takíto ľudia by mali byť z cirkvi vyčistení podľa princípov Božieho domu. Týmto spôsobom budú títo ľudia, ktorí si bezohľadne hľadajú partnera a zvádzajú ostatných, odstránení. Nie je ľahké takýchto ľudí rozlíšiť? (Áno.) Títo ľudia sú tiež pochybovači. Majú slabú záľubu v cirkvi, v náboženskej viere a v tých, ktorí veria v Boha. Chcú len využiť príležitosť viery v Boha, aby si medzi veriacimi našli partnera, s ktorým by žili a ktorý by im oddane slúžil. Povedzte Mi, je niečo také možné? Mali by sme ich uspokojiť? Mala by cirkev zariaďovať takéto záležitosti? (Nie.) Cirkev nemá žiadnu povinnosť uspokojovať ich osobné preferencie. Bez ohľadu na to, ako veľmi si myslia, že veriaci sú dobrí ľudia, že by s týmito veriacimi mohli žiť svoj život správnym spôsobom alebo že veriaci môžu kráčať správnou cestou, je to zbytočné – na ich názore nezáleží. Takíto pochybovači sa nachádzajú aj vo väčšine cirkví. Spôsob, ako s týmito ľuďmi zaobchádzať, je použiť metódu, o ktorej sme práve hovorili v duchovnom spoločenstve, alebo môžete použiť lepšie metódy, ak nejaké máte, pokiaľ sa s týmito ľuďmi zaobchádza podľa princípov. Títo pochybovači sú zaradení medzi rôzne typy zlých ľudí – je to prehnané? (Nie.) Presne takto zaobchádzame s pochybovačmi.

C. Vyhnúť sa pohromám

Aké ďalšie typy ľudí by mali byť z cirkvi vyčistené alebo vypudené? (Ďalším typom sú tí, ktorí veria v Boha len preto, aby sa vyhli pohromám.) Viera v Boha len preto, aby sa človek vyhol pohromám, je tiež jedným z cieľov, ktoré ľudia majú pre svoju vieru. Nemá väčšina ľudí, ktorí veria v Boha, aj tento druh poškvrnenia? (Áno.) Ako teda rozlíšiť, ktorí ľudia by mali byť kvôli tomu vyčistení alebo vypudení a ktorí len prejavujú normálne zjavenie skazenosti a nemali by byť vyčistení alebo vypudení? Pre väčšinu ľudí je ich viera zmiešaná s motívom viery v Boha, aby sa vyhli pohromám – to je fakt. Medzi tými, ktorí veria v Boha, aby sa vyhli pohromám, musíte rozlíšiť pochybovačov, ktorí spĺňajú kritériá na vyčistenie alebo vypudenie. Keď napríklad takíto ľudia vidia, že pohromy sa začínajú zhoršovať, začnú častejšie navštevovať zhromaždenia a rýchlo si vezmú späť knihy Božích slov, ktoré predtým vrátili cirkvi, so slovami, že teraz chcú veriť v Boha vážne. Keď sa však pohromy pominú alebo ustúpia, vrátia sa k podnikaniu a zarábaniu peňazí, zablokujú všetky spôsoby kontaktu, takže ich bratia a sestry nemôžu nájsť ani zastihnúť na zhromaždenia. Keď udrú pohromy, aktívne vyhľadávajú bratov a sestry, ale keď pohromy skončia, je pre bratov a sestry veľmi ťažké ich nájsť a len veľmi zriedka sa s nimi niekto dokáže spojiť. Nie sú tieto prejavy celkom zrejmé? (Áno.) Keď niet pohromy, hovoria: „Ľudia potrebujú mať normálny život. Musíme žiť svoje dni. Musím každý deň doma variť a musím voziť deti do školy a zo školy, takže niekedy sa na zhromaždenia nedostanem. Okrem toho, život si vyžaduje peniaze; všetky životné náklady treba zaplatiť. Bez zarábania peňazí neprežijeme. V tomto svete sa nikto nezaobíde bez peňazí. Viera v boha musí byť praktická!“ Hovoria vierohodne a poskytujú dostatočné dôvody, sú úplne sústredení na zarábanie peňazí a žitie svojich dní, len občas sa zúčastnia zhromaždenia a zriedka čítajú Božie slová. Ich postoj k viere v Boha je vlažný, ani studený, ani horúci. Keď udrie pohroma, hovoria: „Och, nemôžem byť bez boha; potrebujem boha! Musím sa každý deň modliť k bohu a vzývať ho! Nesnažím sa vyhnúť pohromám; hlavné je, že nemôžem byť bez boha vo svojom srdci. Žiť dobrý život bez boha v srdci je stále prázdne!“ Nedokážu povedať jediné slovo, ktoré by preukazovalo akékoľvek poznanie Boha; všetko, čo hovoria, sú slová na ospravedlnenie svojich činov a správania. Nevedia, koľko kníh Boží dom každému rozdáva; nevedia, k akej téme sa dostali kázne; nevedia, o ktorých pravdách sa v súčasnosti hovorí v duchovnom spoločenstve v cirkevnom živote. Zúčastňujú sa zhromaždenia raz za šesť mesiacov alebo raz za rok. Keď sa zúčastnia, hovoria: „Neverci sú jednoducho hrozní. Spoločnosť je nespravodlivá. Tento svet je zlý. Snažiť sa zarobiť peniaze je také ťažké! Božie bremeno na ľuďoch je ľahké…“ Stále hovoria o týchto zbytočných veciach, ktoré nemajú nič spoločné s témami a obsahom duchovného spoločenstva na zhromaždení. Povedia pár prázdnych slov vo svojej modlitbe a pár povrchných slov o viere v Boha a potom sa považujú za veriacich, cítia sa v srdci pokojní a v mieri. Je toto viera v Boha? Akí úbožiaci sú takíto ľudia? Ak sa ich spýtate: „Prečo sa pravidelne nezúčastňuješ zhromaždení?“, povedia: „Moje podmienky mi to nedovoľujú. Toto je prostredie, ktoré mi boh pripravil, a musím sa podriadiť.“ Ako pekne tieto slová znejú! Hovoria tiež: „Pozrite, boh mi pripravil toto prostredie. Celá moja rodina závisí odo mňa, pokiaľ ide o jedlo, takže musím zarábať peniaze, aby som sa uživil! V súčasnosti je zarábanie peňazí úloha, ktorú mi dal boh.“ Úplne zabúdajú spomenúť konanie svojej povinnosti, ako aj svoje zodpovednosti a záväzky ako stvorenej bytosti, oveľa menej spomínajú, ako praktizovať Božie slová; len občas sa zúčastnia zhromaždenia a prinesú obetu niekoľkých jüanov, mysliac si, že prispeli do Božieho domu. Sú aj iní, ktorí sa modlia k Bohu, keď ich deti ochorejú, a o pár dní neskôr, keď sa ich deťom polepší, rýchlo do cirkvi prinesú obetu nejakých peňazí a potom znova zmiznú. Keď sa stretnú s bratmi a sestrami, nikdy nehovoria v duchovnom spoločenstve o pravde, ani nečítajú Božie slová. Keď niet pohrôm ani nešťastí, nikdy sa nemodlia k Bohu. Ich každodenné rozhovory sú vždy o triviálnych domácich záležitostiach, sporoch o správne a nesprávne, telesnom živote, rôznych spoločenských javoch a rôznych veciach, ktoré vidia a počujú; zriedka hovoria v duchovnom spoločenstve o Božích slovách a nikdy nevyslovia úprimné slovo súvisiace s vierou v Boha. Len si držia svoje miesto v cirkvi, aby hľadali Božiu starostlivosť a ochranu. Toto je proste ich spôsob viery v Boha; hľadajú len pokoj a požehnania bez toho, aby sa vôbec usilovali o pravdu. O pravdu nemajú absolútne žiadny záujem. Z viery v Boha chcú len získať výhody, milosť a požehnania. Nezaujíma ich budúci život, pretože ho nevidia a vôbec v neho neveria. Chcú si len užívať Božiu milosť v tomto živote a vyhnúť sa všetkým pohromám. Keďže Boh a cirkev sú ich útočiskom, zhromaždení sa zúčastnia vždy len vtedy, keď sa stretli s ťažkosťami alebo pohromami. Sú takíto ľudia úprimnými veriacimi v Boha? (Nie.) Akým druhom ľudí sú? (Oportunistami a pochybovačmi.) Sú to pochybovači, ktorí chcú využiť cirkev na to, aby sa vyhli pohromám. Mali by mať takíto ľudia povolené zostať v cirkvi? (Nie.) Keď prídu na zhromaždenia, vyrušujú ostatných a vnútorne ich znepokojujú. Väčšina ľudí je príliš slušná a hanbila by sa ich obmedziť, takže ich nechajú tárať a vyrušovať všetkých pri jedení a pití Božích slov. Čo by mali v tejto chvíli robiť vodcovia a pracovníci? Nemali by prevziať zodpovednosť za obmedzenie takýchto ľudí, ochranu záujmov väčšiny a udržiavanie normálneho cirkevného života? (Áno.) Môžeš si vziať späť ich knihy Božích slov a poradiť im, aby opustili cirkev. Existujú rôzne spôsoby, ako niekoho presvedčiť, aby opustil cirkev – môžete si vymyslieť vlastné. Len sa uistite, že sa už nemôžu spojiť s bratmi a sestrami. Predpokladajme, že niekto povie: „Tento človek je dobrý. V cirkvi len hovorí o nejakých triviálnych domácich záležitostiach, ale nevyrušuje prácu cirkvi ani neovplyvňuje naše vykonávanie povinnosti, takže by sme mali byť tolerantní! Nemali by sme vo viere v Boha tolerovať a znášať všetky druhy ľudí? Boh chce, aby bol každý človek spasený, a nechce, aby sa niekto dostal do záhuby!“ Potom musíš zvážiť, či sú cieľom spásy. Ak nie sú, nemali by sme ich rozlíšiť a vyčistiť? (Áno.) Niektorí ľudia hovoria: „Som príliš slušný; hanbil by som sa ich presviedčať, aby opustili cirkev.“ Tento problém sa dá ľahko vyriešiť. Ak sa s nimi jednoducho neskontaktuješ, nebudú ťa vyrušovať ani obmedzovať. Aj keď ich stretneš, nemusíš sa s nimi baviť. Nie je potrebné s nimi hovoriť o záležitostiach viery v Boha; jednoducho ich považuj za nevercov. Niektorí ľudia hovoria: „Nemôžeme im pomôcť s láskou a hovoriť s nimi v duchovnom spoločenstve o pravde, ktorej rozumieme?“ Ak máš naozaj lásku, môžeš to pri takýchto pochybovačoch skúsiť. Ak ich dokážeš skutočne zmeniť, potom ich netreba vyčistiť ani vypudiť. Niektorí ľudia hovoria: „Nebudem márniť svoje úsilie. Pomáhať im je zbytočné, ako kúpať prasa; bez ohľadu na to, ako čisto ho umyješ, stále sa pôjde váľať v blate. Presne taká je to bytosť; nezmení sa!“ Ak to dokážeš pochopiť, potom máš pravdu. Budeš s takýmito pochybovačmi ešte hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby si im pomohol? Budete ešte robiť túto zbytočnú prácu? (Nie.) V tomto bode si uvedomíte, že ste boli hlúpi a neprekukli ste ľudí. Pochybovači sa nemôžu zmeniť. Títo ľudia tiež vedia, že tí, ktorí veria v Boha, konajú dobré skutky a vyhýbajú sa zlým skutkom, že nešikanujú ostatných ani ich nepodvádzajú. Majú dobrý dojem z tých, ktorí veria v Boha, preto sa ukrývajú pod zástavou „veriť, že existuje Boh“ a „veriť v Boha je dobré“ a votrú sa do cirkvi, aby si ľudia o nich mysleli, že sú bratia alebo sestry. Niektorí ľudia sa tým naozaj nechajú oklamať, skutočne ich považujú za bratov alebo sestry, často ich navštevujú a pomáhajú im. Až po dlhom čase si uvedomia: „Tento človek prichádza do cirkvi len vtedy, keď čelí pohromám alebo ťažkostiam, a hovorí zbytočné, nezmyselné veci. Keď sa mu darí a všetko je v poriadku, keď je jeho život dobrý, všetkých ignoruje. Keby sme vedeli skôr, že je taký darebák, nepomohli by sme mu ani by sme nevynaložili toľko úsilia!“ Má teraz nejaký zmysel to ľutovať? Na ľútosť je už neskoro – už si toľko hovoril nadarmo! Stručne povedané, takýchto pochybovačov treba čo najskôr rozlíšiť, zaoberať sa nimi a vyčistiť ich z cirkvi. Nepovažujte ich za bratov a sestry; nie sú to bratia a sestry. Len ľudia, ktorých si Boh vyvolil, sú bratia a sestry; len tí, ktorí môžu byť spasení a ktorí sa usilujú uctievať Boha, sú bratia a sestry. Tí, ktorí sa zdržiavajú v Božom dome, aby sa vyhli pohromám a chamtivo si užívali Božiu milosť bez toho, aby prijali pravdu, sú pochybovači. Nie sú to bratia a sestry a určite nie sú Boží vyvolený národ. Rozumiete? S takýmito pochybovačmi sa musí zaobchádzať podľa princípov; mali by byť odstránení tak, ako sa patrí. Toto je zodpovednosť vodcov a pracovníkov a je to tiež princíp, ktorý by mal byť jasný každému z Božieho vyvoleného národa.

23. októbra 2021