Štrnásty bod: Pohotovo rozlíšiť a potom vyčistiť alebo vypudiť všetky druhy zlých ľudí a antikristov (druhá časť)

Na poslednom zhromaždení sme mali duchovné spoločenstvo o štrnástej zodpovednosti vodcov a pracovníkov: „Pohotovo rozlíšiť a potom vyčistiť alebo vypudiť všetky druhy zlých ľudí a antikristov.“ Duchovné spoločenstvo sa zaoberalo jedným jej aspektom: čo je cirkev. Je vám po duchovnom spoločenstve o definícii cirkvi jasný vzťah medzi týmto a štrnástou zodpovednosťou vodcov a pracovníkov? (Keď mal Boh duchovné spoločenstvo o definícii cirkvi, pochopili sme, prečo cirkvi existujú, akú úlohu zohráva cirkev a akú prácu koná. Na základe toho dokážeme rozlíšiť, ktorí ľudia v cirkvi spôsobujú narušenia a vyrušenia a nezohrávajú pozitívnu úlohu, a potom týchto ľudí vyčistiť alebo vypudiť.) Po pochopení toho, čo je cirkev, by vodcovia a pracovníci mali vedieť, prečo Boh zakladá cirkvi, aký účinok má formovanie cirkví na ľudí, akú prácu by mali cirkvi konať, aké typy ľudí tvoria cirkev a ktorí ľudia sú praví bratia a sestry. Po pochopení a spoznaní týchto vecí máte základný pojem a definíciu, ako aj základ princípov pre prácu načrtnutú v štrnástej zodpovednosti: „Pohotovo rozlíšiť a potom vyčistiť alebo vypudiť všetky druhy zlých ľudí a antikristov.“ V tomto by ste mali mať jasno a mali by ste tomu rozumieť, pokiaľ ide o teóriu a víziu. Keď to vodcovia a pracovníci pochopia, prvá práca, ktorú by mali vykonať, je rozlíšiť všetky druhy zlých ľudí. Aké sú na to štandardy a princípy? Rozlišovanie všetkých druhov zlých ľudí by sa malo zakladať na definícii cirkvi, význame a hodnote existencie cirkvi a práci, na ktorú Boh zakladá cirkvi. Minule boli štandardy a základy na rozlišovanie rôznych druhov zlých ľudí rozdelené do troch hlavných kategórií. Aké sú to tri kategórie? (Účel viery človeka v Boha, ľudská prirodzenosť človeka a jeho postoj k povinnosti.) Sú tieto tri hlavné kategórie dostatočne konkrétne a komplexné? Niektorí ľudia hovoria: „Prečo sa rozlišovanie všetkých druhov ľudí nezakladá na miere, do akej milujú pravdu, a miere, do akej sa podriaďujú Bohu a boja sa Ho, ale na ich účele viery v Boha, ich ľudskej prirodzenosti a ich postoji k povinnosti? Nie sú tieto štandardy príliš nízke? Inými slovami, súdiac podľa konkrétneho obsahu týchto troch kategórií, prečo sa hlbšie nehovorí o postoji ľudí k Bohu a k pravde? Prečo sa nespomína, či sú ľudia ochotní prijať orezávanie, súd a napomínanie, či majú srdce, ktoré sa podriaďuje Bohu a bojí sa Ho, a ďalší hlbší obsah súvisiaci s pravdou?“ Zamysleli ste sa niekedy nad touto otázkou? Zatiaľ sa touto otázkou nezaoberajme. Pozrime sa najprv na tieto tri kritériá: účel viery ľudí v Boha, ich ľudská prirodzenosť a ich postoj k povinnosti. Súdiac podľa ich názvov, sú tieto tri kritériá povrchné alebo nie? Ak človek nespĺňa ani tieto tri najzákladnejšie kritériá, možno ho nazvať bratom alebo sestrou? (Nie.) Možno ho považovať za člena cirkvi? Môže ho Boh uznať za súčasť cirkvi? (Nie.) Nič z toho nie je možné. Takže, ak je človek neprimeraný alebo nespĺňa štandard vo všetkých týchto troch kritériách, potom by takíto jednotlivci mali byť rozlíšení; patria medzi rôzne druhy zlých ľudí a mali by byť vyčistení alebo vypudení. To, či je človek bratom alebo sestrou, či ho Boh uznáva alebo či je členom, ktorého by cirkev mala prijať, závisí prinajmenšom od toho, či je na požadovanej úrovni a vyhovuje v týchto troch kritériách. Ak ľudia nespĺňajú ani tieto tri kritériá, potom určite nie sú bratom alebo sestrou. Prirodzene, Boh ich neuznáva a ani cirkev by ich nemala prijať. Ako by sa teda k nim mala cirkev správať a ako by s nimi mala zaobchádzať? (Mali by byť vyčistení alebo vypudení.) Len čo sú rozlíšení, mali by byť vyčistení alebo vypudení. Presne tak to je.

Štandardy a základy na rozlíšenie rôznych druhov zlých ľudí

I. Na základe toho, aký účel má pre človeka viera v Boha

D. Zapájať sa do oportunizmu

Na poslednom zhromaždení sme mali duchovné spoločenstvo a vymenovali sme tri účely viery v Boha. Ak ich uvedieme ako nadpisy, prvým je uspokojiť túžbu byť funkcionárom, druhou je vyhľadávať opačné pohlavie a treťou je vyhnúť sa pohromám. O týchto troch účeloch sme už hovorili v duchovnom spoločenstve. Ďalej budeme mať duchovné spoločenstvo o štvrtom účele: niektorí ľudia veria v Boha čisto z oportunistických dôvodov, takže nadpisom tohto účelu je „oportunizmus“. Niektorí ľudia vidia, že všetky náboženstvá a denominácie v náboženskom svete sú pusté a nemajú dielo Ducha Svätého – že viera a láska ľudí ochladli, že ľudia samotní sa stali čoraz zvrátenejšími a nevidia nádej na spásu a že po mnohých rokoch viery v Pána nič nezískali. Keď vidia, že náboženský svet sa úplne zmenil na pustatinu, hľadajú si cestu vpred. Uvažujú: „Ktorá cirkev má teraz viac ľudí, prosperuje a má vyhliadky na rozvoj?“ Zistia, že Cirkev Všemohúceho Boha, ktorej náboženský svet odoláva a odsudzuje ju, prosperuje, že má dielo Ducha Svätého a dobre sa rozvíja doma aj v zahraničí. Myslia si: „Počul som, že počet členov tejto cirkvi rastie, že sa dobre rozvíja, má hojné ľudské, materiálne a finančné zdroje a má vyhliadky na rozvoj. Ak využijem túto dobrú príležitosť a pripojím sa k ich cirkvi, nezískam nejaké výhody? Nezabezpečím si dobré vyhliadky?“ S takýmto úmyslom a cieľom a s trochou zvedavosti sa infiltrujú do cirkvi. Keď sa títo ľudia infiltrujú do cirkvi, nezaujíma ich pravda, viera v Boha ani premena ich života-povahy. Ich cieľom pri vstupe do cirkvi je len nájsť si podporovateľa alebo miesto na pobyt a získať vyhliadky, po ktorých túžia. V skutočnosti ich v srdci nezaujíma viera v Boha, pravdy, ktoré Boh vyjadruje, ani dielo spásy, ktoré Boh koná, a nechcú o týchto veciach počuť ani ich hľadať. Najmä ich vôbec nezaujíma Božie dielo a dielo Ducha Svätého. Títo ľudia sú ako oportunisti v spoločnosti, ktorí bez ohľadu na to, do ktorého odvetvia vstúpia, robia to len preto, aby našli príležitosti na získanie slávy, zisku a postavenia a len investujú a platia cenu za svoje vlastné vyhliadky a osud. Len čo zistia, že v oblasti alebo odvetví, na ktoré sa vrhli, momentálne nie sú žiadne zjavné vyhliadky alebo že im toto odvetvie neumožňuje prejaviť svoje silné stránky a presadiť sa vo svete, často v mysli kalkulujú, či zmeniť prácu alebo odvetvie. Nech robia čokoľvek, takíto ľudia vždy čakajú na príležitosť konať; majú úmysel a cieľ, prečo vstupujú do cirkvi. Keď cirkev prosperuje, keď dokáže pevne stáť a má vyhliadky na rozvoj v spoločnosti alebo v akejkoľvek krajine, aktívne a nadšene sa vrhajú do jej práce. Ale len čo je cirkev utláčaná a obmedzovaná alebo nedokáže uspokojiť ich osobné túžby a požiadavky, uvažujú, či ju opustiť a nájsť si inú cestu vpred. Je zrejmé, že skutočným účelom vstupu týchto ľudí do cirkvi nie je záujem o pravdu; nevstúpili do cirkvi na základe uznania existencie Boha a Jeho nového diela spásy ľudí. Dokonca aj keď si vyberajú cirkev, volia si známu, rozsiahlu cirkev s mnohými členmi, najmä takú, ktorá má určitú povesť doma aj v zahraničí. Pre nich len takáto cirkev spĺňa ich štandardy a úplne sa zhoduje s cieľmi, na ktoré ašpirujú alebo o ktoré sa usilujú. Ale bez ohľadu na to, nikdy skutočne neverili v pravdu, ani skutočne neuznali existenciu Boha alebo Božie dielo. Aj keď sa zdá, že niekedy niečo pre cirkev urobia alebo sa zapoja do nejakej časti cirkevnej práce, v hĺbke ich srdca zostáva ich postoj k pravde a k Bohu nezmenený. Aký je ich postoj? Ich stálym postojom je zatiaľ len tak nasledovať, aby videli, čo presne môžu z tejto cirkvi získať, aby videli, koľko z Božích vyslovených slov sa môže naplniť a do akej miery, a aby videli, kedy možno získať požehnania, ktoré Boh sľúbil človeku, a či tieto požehnania možno vidieť a naplniť v krátkom čase. Ich postoj je vždy takýto. Prichádzajú do Božieho domu so zvedavosťou a túžbou vyskúšať si to a s postojom, že ak sa Božie slová naplnia a uskutočnia, dostanú požehnania a neprerobia. Takíto ľudia prichádzajú do Božieho domu a aj keď sa zdajú byť priateľskí k ostatným, zdanlivo dodržiavajú pravidlá, nespôsobujú narušenia ani vyrušenia a nerobia žiadne zlomyseľnosti, na základe ich postoja k Bohu a k pravde ich možno identifikovať ako zjavných pochybovačov.

Ako teda môžeme rozlíšiť taký typ pochybovačov, ktorí veria v Boha len preto, aby oportunisticky získali požehnania, a netúžia získať pravdu? Bez ohľadu na to, koľko kázní počujú, bez ohľadu na to, ako sa s nimi hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, ich myšlienky a názory na ľudí a veci, ich pohľad na život a hodnoty sa nikdy nemenia. Prečo je to tak? Pretože nikdy vážne nepremýšľajú o Božích slovách a vôbec neprijímajú pravdy vyjadrené Bohom ani to, čo Boh hovorí o rôznych otázkach. Len sa držia svojich vlastných názorov a satanových filozofií. Vo svojich srdciach stále veria, že satanove filozofie a logika sú správne a korektné. Napríklad: „Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert,“ „Úradníci nerobia peklo zo života tým, ktorí im nosia dary,“ alebo „Dobrý človek má pokojný život.“ Sú dokonca aj takí, ktorí hovoria: „Keď ľudia veria v boha, musia byť dobrí, a to znamená nikdy nevziať život; vziať život je hriech a boh to neodpúšťa!“ Aký je to názor? Je to budhistický názor. Hoci budhistický názor môže zodpovedať predstavám a domnienkam ľudí, je bez akejkoľvek pravdy. Viera v Boha sa musí zakladať na Božích slovách; len slová Boha sú pravdou. Niektorí ľudia vo svojej viere v Boha dokonca prijímajú absurdné názory nevercov a mylné teórie náboženského sveta ako pravdu, vážia si ich a držia sa ich. Sú to ľudia, ktorí prijímajú pravdu? Nedokážu rozlíšiť medzi slovami človeka a slovami Boha, ani medzi diablami a satanom a jediným pravým Bohom, Stvoriteľom. Nemodlia sa k Bohu, nehľadajú pravdu, ani neprijímajú žiadne z právd vyjadrených Bohom. Ich myšlienky a názory na ľudí, vonkajší svet a všetky ostatné záležitosti sa nikdy nemenia. Držia sa len názorov, ktoré vždy mali a ktoré pochádzajú z tradičnej kultúry. Je jedno, aké sú tieto názory smiešne, nedokážu to vnímať a stále sa týchto mylných názorov držia a nevzdávajú sa ich. Toto je jeden prejav pochybovača. Aký je ďalší? Je to to, že ich horlivosť, nálady a viera sa menia s rastom cirkvi a s neustálym rastom jej postavenia v spoločnosti. Napríklad, keď sa práca cirkvi rozšírila do zahraničia a zväčšila svoj rozsah, keď sa práca na evanjeliu plne rozšírila, videli to a okamžite sa cítili povzbudení. Cítili, že cirkev sa stáva čoraz vplyvnejšou a už nebude trpieť útlakom a prenasledovaním zo strany vlády, verili, že pre ich vieru v Boha existuje nádej, že môžu držať hlavu vysoko; a tak cítili, že vierou v Boha stavili na správnu kartu, že ich hazard sa konečne vyplatí. Cítili, že ich nádeje na získanie požehnaní sú čoraz väčšie a konečne sa začali tešiť. V predchádzajúcich rokoch sa cítili utláčaní, zarmútení a úzkostliví, pretože často videli, ako veľký červený drak zatýka a potláča kresťanov. Prečo cítili úzkosť? Pretože cirkev bola vo veľmi ťažkých podmienkach a oni sa obávali, či urobili správnu voľbu, keď uverili v Boha, a navyše ich trápilo a znepokojovalo, či majú zostať alebo z cirkvi odísť. V tých rokoch, bez ohľadu na to, akým nepriaznivým okolnostiam cirkev čelila, malo to vplyv na ich emócie; akúkoľvek prácu cirkev konala a akokoľvek kolísala jej povesť a postavenie v spoločnosti, ovplyvňovalo to ich emócie a náladu. V mysli im neustále vírila otázka, či zostať alebo odísť. Takíto ľudia sú pochybovači, však? Keď je cirkev odsudzovaná a potláčaná vládou štátu alebo keď sú veriaci zatýkaní alebo súdení, odsudzovaní, ohováraní a odmietaní náboženským svetom, cítia sa hlboko zahanbení a dokonca pociťujú veľké zneváženie a poníženie za to, že vstúpili do cirkvi; ich srdcia váhajú a ľutujú, že uverili v Boha a vstúpili do cirkvi. Nikdy nemajú v úmysle zdieľať s cirkvou radosti aj útrapy alebo trpieť spolu s Kristom. Namiesto toho, keď cirkev prekvitá, zdajú sa byť plní viery, ale keď je cirkev prenasledovaná, odmietaná, potláčaná a odsudzovaná, chcú utiecť, odísť. Keď nevidia žiadnu nádej na prijatie požehnaní ani žiadnu nádej na šírenie evanjelia o kráľovstve, chcú odísť ešte viac. Keď nevidia naplnenie Božích slov a nevedia, kedy zostúpia veľké kataklizmy a kedy sa skončia, alebo kedy sa uskutoční kráľovstvo Krista, neisto váhajú a nedokážu konať svoju povinnosť s pokojom v duši. Vždy, keď sa to stane, chcú opustiť Boha, opustiť cirkev a nájsť si cestu von. Takíto ľudia sú pochybovači, však? Každý ich krok je pre ich vlastné telesné záujmy. Ich myšlienky a názory sa nikdy postupne nezmenia prostredníctvom zažívania Božieho diela alebo čítania Jeho slov, duchovným spoločenstvom o pravde a tým, že žijú cirkevným životom. Keď sa im niečo stane, nikdy nehľadajú pravdu ani neskúmajú, čo o tom hovoria Božie slová, aké sú Božie úmysly, ako Boh vedie ľudí alebo čo od nich žiada. Ich jediným cieľom pri vstupe do cirkvi je čakať na deň, keď cirkev bude môcť „držať hlavu vysoko“, aby si mohli uchmatnúť výhody, po ktorých vždy túžili. Samozrejme, do cirkvi vstúpili aj preto, lebo videli, že Božie slová sú pravdou – pravdu však vôbec neprijímajú a neveria, že všetky slová Boha sa naplnia. Tak čo poviete, sú takíto ľudia pochybovači? (Áno.) Bez ohľadu na to, čo sa deje v cirkvi alebo vo vonkajšom svete, posudzujú, ako veľmi budú ovplyvnené ich záujmy a aký veľký vplyv to bude mať na ciele, ktoré sledujú. Pri najmenšom náznaku problémov okamžite s veľkou citlivosťou pomyslia na svoje vlastné vyhliadky, záujmy a na to, či by mali v cirkvi zostať alebo z nej odísť. Sú dokonca ľudia, ktorí sa neustále pýtajú: „Minulý rok sa hovorilo, že božie dielo sa skončí – tak prečo stále pokračuje? V ktorom roku sa presne skončí božie dielo? Nemám právo to vedieť? Vydržal som už dosť dlho, môj čas je drahocenný, moja mladosť je drahocenná – predsa ma nemôžete nechať takto sa ďalej trápiť, však?“ Sú obzvlášť citliví na to, či sa Božie slová naplnili, na situáciu cirkvi a na jej postavenie a povesť. Nezaujíma ich, či sú schopní získať pravdu alebo či môžu byť spasení, ale sú veľmi citliví na to, či budú schopní prežiť a či môžu získať výhody a požehnania tým, že zostanú v Božom dome. Takíto ľudia sú oportunisti vo svojej túžbe byť požehnaní. Aj keď veria až do samého konca, stále nepochopia pravdu a nebudú mať žiadne skúsenostné svedectvo, o ktorom by mohli hovoriť. Stretli ste sa s takýmito ľuďmi? V skutočnosti takíto ľudia existujú v každej cirkvi. Musíte si dávať pozor, aby ste ich rozlíšili. Takíto jednotlivci sú všetci pochybovači, sú pohromou v dome Božom, prinesú cirkvi veľkú škodu a žiadny úžitok a musia z nej byť vyčistení.

Poďme si zhrnúť charakteristiky oportunistov. Ich prvou charakteristikou je, že otázku, či Boh existuje, neberú veľmi vážne. Ak sa ich opýtaš, či Boh existuje, povedia: „Asi áno. Ale nevadí, ak neexistuje. Som tu len preto, aby som videl, či sa proroctvá, ktoré boh vyslovil, naplnia alebo nie, a či prídu veľké kataklizmy alebo nie.“ V ich myšlienkach a názoroch je ich postoj taký, že nezáleží na tom, či Boh existuje alebo nie. Nie je potom vtip, že veria v Boha a vstupujú do cirkvi? (Áno.) Ich viera v Boha je jednoduchá viera, je to ako hra a nesúvisí s pravdou ani s ich životnou cestou. V skutočnosti im je jedno, či Boh existuje alebo nie; je v poriadku, ak existuje, a je v poriadku, ak neexistuje. Niektorí ľudia im oponujú a hovoria, že Boh neexistuje, a oni sa nerozčuľujú ani takých ľudí nenenávidia. Ak ľudia hovoria, že Boh existuje, povedia: „Ak existuje, tak existuje. Každopádne, ak veríš, tak existuje; ak neveríš, tak neexistuje.“ Toto je ich názor. Sú takíto ľudia praví veriaci? Sú to pochybovači, však? (Áno.) Či Boh existuje alebo nie, je pre nich bezvýznamné, takže je v ich viere v Boha úprimnosť? Je nemožné, aby boli úprimní. Aká je prvá charakteristika oportunistických ľudí? (Otázku, či Boh existuje, neberú veľmi vážne.) Toto je prvá charakteristika.

Aká je druhá charakteristika oportunistických ľudí? Je to to, že neberú veľmi vážne rozlišovanie medzi pozitívnymi a negatívnymi vecami. Nerozlišujú, ktoré výroky, ľudia, udalosti a veci sú pozitívne a ktoré negatívne, a neberú to vážne. Pre nich sa dobré veci môžu stať zlými a zlé veci sa môžu stať dobrými, presne ako hovorí výrok nevercov: „Lož vyslovená tisíckrát sa stáva pravdou“; tento výrok je pre nich platný. Ak sa ich opýtaš, čo je pravda, určite nepovedia, že Božie slová sú pravdou, pretože to neuznávajú. Čo povedia? Ich skutočný názor je, že lož vyslovená tisíc alebo desaťtisíckrát sa stane pravdou, čo znamená, že ak niečo hovorí veľa ľudí, uveria, že je to pravda. Je to ako keď neverci hovoria: „Pôvodne na svete neexistovala žiadna cesta, ale keď po nej kráčalo viac ľudí, vytvorila sa.“ Nezaujíma ich, čo je správne alebo nesprávne, spravodlivé alebo podlé; veria, že kto má veľké schopnosti, má pravdu, a kto je nanič a neschopný, je negatívny. Vôbec neuznajú, že všetko, čo Boh hovorí a robí, sú pozitívne veci, ani neuznajú, že to, čo Boh vyžaduje od ľudí, aby žili, sú reality pozitívnych vecí. Títo ľudia dokonca vyslovia také omyly ako: „Hovoríš, že boh je pravda a božie slová sú realitou všetkých pozitívnych vecí. Znamená to, že na svete nie sú žiadne pozitívne veci? Nie sú na svete aj pozitívne veci a pravdy?“ Nie je to nezmysel? Nie je to omyl? (Áno.) Títo ľudia neberú Božie slová ako kritérium pre svoje slová alebo činy. Napríklad, keď vyslovia omyl a ty im oponuješ, povedia: „Ty si myslíš, že máš pravdu, a ja si myslím, že mám pravdu, tak sa navzájom nepresviedčajme. Čo si kto myslí, že je dobré, to je správne.“ Aký je to názor? Nie je to len snaha veci uhladiť? (Áno.) Je to hlúpy a zmätený názor; títo ľudia neberú vážne rozlišovanie medzi pozitívnymi a negatívnymi vecami. Čo to znamená nebrať to vážne? Znamená to, že nedokážu zo srdca uznať, že všetky pozitívne veci, o ktorých Boh hovorí, súvisia s pravdou, sú v súlade s pravdou a pochádzajú od Boha, a že negatívne veci, o ktorých Boh hovorí, sú v rozpore s pravdou a pochádzajú od satana. Neprijímajú túto skutočnosť a vždy chcú pojmy zahmlievať. Aby sa vyhli tomu, že ich ostatní rozlíšia a odsúdia, nikdy neberú vážne rozlišovanie medzi pozitívnymi a negatívnymi vecami, nikdy neodhaľujú svoje pravé názory a vždy hovoria dvojzmyselne, nikdy ľuďom nepovedia, čo si naozaj myslia. Hovoria rôzne veci podľa toho, s kým sa rozprávajú, a prispôsobujú sa situácii, ako vietor fúka. Títo ľudia sa v žiadnom ohľade nezaujímajú o pravdu ani o existenciu Boha. Toto je druhý prejav oportunistických ľudí: neberú veľmi vážne rozlišovanie medzi pozitívnymi a negatívnymi vecami.

Aké ďalšie charakteristiky majú títo oportunistickí ľudia? Títo ľudia si vždy vyberajú, či zostanú alebo odídu, podľa toho, ako sa veci vyvíjajú, a sú obzvlášť zdatní v prispôsobovaní sa okolnostiam. Keď sa pridajú k cirkvi, už majú dôkladne pripravenú únikovú stratégiu a svoju budúcnosť a naplánovaný každý krok. V duchu kalkulujú a plánujú, čo urobia, ak sa Božie slová naplnia, a čo urobia, ak sa po určitom počte rokov nenaplnia. Tento typ človeka sa po vstupe do cirkvi nikdy naplno nevenuje cirkevnej práci. Namiesto toho neustále pozoruje vývoj cirkvi, jej postoj voči nemu a spôsob, akým s ním zaobchádza, a ďalšie faktory, aby sa rozhodol o svojich ďalších krokoch. Nie sú myšlienky týchto ľudí dosť zložité? (Áno.) Hoci sa pridali k cirkvi, vždy si zachovávajú dočasný postoj, ako zmluvný pracovník, a navždy zostávajú v stave „telom tu, ale duchom inde“, pričom v mysli majú svoje intrigy a plány. Ich rozhodnutie veriť v Boha a pridať sa k cirkvi je len neochotným kompromisom, nie duchovnou potrebou ani túžbou nasledovať Boha a kráčať správnou cestou ľudského života na základe uznania existencie Boha. Na to im chýba viera. Títo ľudia veria v Boha s vyčkávacím postojom, pričom v srdci kalkulujú: „Ak mi viera v Boha prinesie stonásobok v tomto živote, večný život vo svete, ktorý príde, a šancu byť spasený a vstúpiť do nebeského kráľovstva, potom budem nasledovať a veriť. Ak toto nemôžem dostať, kedykoľvek a za akejkoľvek situácie cirkev opustím a prestanem veriť.“ Veriť v Boha začnú výlučne preto, lebo oportunisticky dúfajú, že získajú požehnania. Ak nemôžu získať požehnania, môžu kedykoľvek a za akejkoľvek situácie zanechať svoje povinnosti a naplánovať si pre seba inú cestu, pretože ich srdcia nikdy neboli zakorenené v cirkvi, ani si skutočne nevybrali cestu viery v Boha a nasledovania Boha.

Hlavné charakteristiky týchto oportunistických ľudí sú tieto tri: Neberú vážne, či Boh existuje, vážne nerozlišujú medzi pozitívnymi a negatívnymi vecami a môžu kedykoľvek a za akejkoľvek situácie opustiť cirkev. Bez ohľadu na to, ako dobre sa k nim bratia a sestry správajú, pokiaľ to nie je v súlade s ich záujmami alebo to nespĺňa ich súčasné potreby, dokážu cirkev opustiť. Ale keď nemajú kam ísť, rozhodnú sa vrátiť. Po návrate sa stále neusilujú o pravdu a môžu cirkev kedykoľvek znova opustiť. Čo sú to za úbožiaci? Ich príchod a odchod sa zdá taký nezáväzný; neveria v Boha úprimne. Toto sú charakteristiky oportunistických ľudí; čo sa týka ich podstaty, sú to pochybovači. Niektorí ľudia dokážu vytrvať vo viere tri až päť rokov, niektorí osem alebo desať rokov, ale ich cieľom je len oportunisticky hľadať požehnania. Takíto ľudia nie sú jednoduchí. Dokonca aj v drsnom, prenasledovanom prostredí pevninskej Číny vydržali až doteraz – nie je to tak trochu ako znášať veľké útrapy s vidinou budúcej odmeny? Niektorí ľudia po desiatich rokoch viery už nedokážu vytrvať, a tak sa sťažujú: „Je to už desať rokov. Svoju mladosť som premárnil v cirkvi. Keby som týchto desať rokov tvrdo pracoval vo svete, koľko peňazí by som mohol zarobiť? Možno by som sa stal manažérom a pravdepodobne by som mal veľa majetku.“ Potom sa stanú nepokojnými. Desať rokov verili v Boha len preto, aby uspokojili svoju mizivú zvedavosť a túžbu po požehnaniach, ale nikdy sa neusilovali o pravdu. V dôsledku toho nič nezískali. Ľutujú, že verili v Boha, a dokonca si nadávajú: „Ty blázon, ty idiot! Nevydal si sa širokou, ľahkou cestou, ale trval si na tom, že pôjdeš touto tŕnistou cestou. Nikto ťa nenútil; bola to tvoja vlastná voľba!“ Niektorí ľudia dokážu odísť aj po desiatich rokoch viery, odídu bez mihnutia oka. Keď sa potom dva alebo tri roky len tak pretĺkajú v spoločnosti, zistia, že spoločnosť nie je taká bezproblémová ani sa v nej nedá tak ľahko orientovať, ako si predstavovali, a neveriaci svet nie je taký pestrý a ideálny, ako sa zdalo; nikde vo svete sa im nedarí ľahko. Po zvážení zistia, že v cirkvi je to stále lepšie, a tak sa drzo vrátia. Keď sa vrátia, hovoria: „Viera v Boha je dobrá; neverci sú zlí, stále šikanujú ľudí. Vo svete je príliš veľa utrpenia. V tých rokoch bez čítania Božích slov, bez života v cirkvi, som upadol do temnoty, každý deň som plakal a škrípal zubami; zničilo ma to až do bodu, že sa už nepodobám na človeka. Je lepšie veriť v Boha!“ Ohlasujú, že je lepšie veriť v Boha, ale v skutočnosti je to preto, lebo počuli, že na tomto svete je príliš veľa pohrôm a ľudstvo má čoskoro zažiť veľkú kataklizmu. Mať peniaze, pôdu, autá a domy je zbytočné; len tí, čo majú vieru, môžu byť spasení. A tak sa znova vrátia k viere v Boha. Nie je to oportunistické? (Áno.) Oportunistickí ľudia môžu kedykoľvek opustiť cirkev. Ak vidia, že existuje nádej na získanie požehnaní návratom do cirkvi, môžu sa kedykoľvek aj vrátiť. Po návrate môžu povedať pár slov ľútosti a vyjadriť, že už nikdy neopustia Boha, ale keď uvidia, že vo svete je pokoj a mier a že si ešte môžu užiť pár dobrých dní, môžu cirkev kedykoľvek znova opustiť. Za čo považujú Boží dom a cirkev? Považujú ich za voľný trh, prichádzajú a odchádzajú, ako sa im zachce. Povedzte Mi, ak sú takíto ľudia vyčistení alebo odídu sami, mala by ich cirkev prijať späť, ak sa chcú vrátiť? (Nie.) Nemali by byť prijatí späť. Prijať ich späť je chyba a porušuje to princípy. Títo ľudia nespĺňajú štandardy pre členov cirkvi. Môžu kedykoľvek opustiť cirkev a aby získali požehnania, môžu sa do nej kedykoľvek votrieť späť, ale počas toho nikdy neprijímajú pravdu. To dokazuje, že nie sú pravými veriacimi. Takíto ľudia budú navždy cieľom vyčistenia a vypudenia. Cirkev by ich mala vyčistiť a povedať im: „Neľutuj. Keď raz odídeš, nemôžeš sa vrátiť. Cirkev ti druhýkrát dvere neotvorí. To je princíp.“ Niektorí ľudia hovoria: „Vtedy boli hlúpi, ale teraz sa správajú veľmi dobre. Sú poslušní ako jahniatko, žalostní ako tulák bez domova. Kedykoľvek vidia bratov a sestry, vyjadrujú svoju ľútosť a pocit viny, oči majú červené od plaču a kajania. Vyzerajú veľmi zúbožene a ich postoj k pokániu je veľmi dobrý. Nechajme ich vrátiť sa.“ Je tu nejaká veta, ktorá je v súlade s princípmi? (Nie.) Aj po troch alebo dokonca desiatich rokoch viery dokážu stále odhodlane a bez váhania opustiť cirkev. Čo sú to za úbožiaci? Sú to praví veriaci? (Nie.) Mali nejakú úprimnosť, keď si pôvodne vybrali nasledovať Boha? Nie. Ak by mali čo i len trochu úprimnosti, neboli by takí odhodlaní opustiť cirkev. Vo všeobecnosti môže mať človek nanajvýš takéto myšlienky, keď je slabý, skormútený alebo keď sa mu nedarí, ale nikdy by sa odhodlane nerozhodol opustiť cirkev a hľadať si inú cestu po troch, piatich alebo dokonca desiatich rokoch viery v Boha. Ak dokáže opustiť cirkev podľa svojej vôle, ukazuje to, že nebol úprimný, keď na začiatku prijal pravú cestu a pridal sa k cirkvi; mal postranné úmysly a ciele – inak sa to povedať nedá. Takýchto ľudí treba jasne rozlíšiť. Nie sú to praví veriaci. Ich viera v Boha a nasledovanie Boha sú len oportunistickou nádejou na získanie požehnaní. Takíto ľudia sú označení za oportunistov a keď sú raz rozpoznaní, mali by byť z cirkvi vyčistení. Ak neopustia cirkev a pokračujú v tom, že v cirkvi zneužívajú situáciu vo svoj prospech, je to preto, lebo nikto nedokáže rozlíšiť, čo sú zač. Avšak prostredníctvom dnešného duchovného spoločenstva o rôznych prejavoch týchto oportunistov by mali vodcovia a pracovníci a Boží vyvolený národ mať o takýchto ľuďoch jasné porozumenie a schopnosť ich rozlišovať. Len čo sa zistí, že nikdy nečítajú Božie slová ani sa nemodlia k Bohu, nezaujímajú sa o Božie dielo ani o pravdy, ktoré Boh vyjadruje, nezaujímajú sa o pozitívne veci a neberú ich vážne, potom by sme sa mali mať pred nimi na pozore. Je potrebné pozorovať ich pohnútky a účel viery v Boha a zistiť ich postoj k cirkvi, postoj k pravde a postoj k Bohu. Ak je zrejmé, že nemajú správny postoj, sú obzvlášť ľahostajní k usilovaniu sa o pravdu a konaniu povinnosti, neprejavujú absolútne žiadny záujem a k Božím slovám vždy zaujímajú skeptický postoj, potom sa dá potvrdiť, že títo ľudia sú oportunisti a pochybovači. V takom prípade by nemali byť považovaní za bratov alebo sestry; nie sú súčasťou cirkvi. Namiesto toho by mali byť z cirkvi vyčistení. Verili roky a stále neprijímajú pravdu; mohlo by byť užitočné pokračovať s nimi v duchovnom spoločenstve o pravde? Bolo by reálne ďalej čakať na ich pokánie? Na takýchto ľuďoch už nepracujte a nečakajte na ich pokánie. Ak nie sú ochotní konať svoju povinnosť a stále chcú zbytočne predlžovať svoj pobyt v cirkvi bez toho, aby odišli, potom by cirkevní vodcovia mali nájsť spôsob, ako ich múdro izolovať. Je to primerané? (Áno.) Len čo sú títo ľudia rozpoznaní ako oportunisti, sú už zaradení medzi rôznych zlých ľudí a pochybovačov. Keďže sú to zlí ľudia a pochybovači, spĺňajú princípy a podmienky na vyčistenie alebo vypudenie z cirkvi. Je určite lepšie ich vyčistiť skôr ako neskôr. Včasné vyčistenie predchádza mnohým problémom a oni sa už nemusia cítiť ukrivdení. Takýmto ľuďom by ste mali jasne povedať: „Nemusíš v srdci stále kalkulovať, kedy alebo ako odísť, a nemusíš stále kalkulovať, či zostaneš alebo odídeš. Boží dom a Boh ľudí nenútia; ak chceš odísť, cirkev ťa nebude prehovárať, aby si zostal. Ale jednu vec ti treba objasniť: Ak si si istý, že nie si človekom z Božieho domu a nie si ochotný byť členom cirkvi, potom odíď čo najskôr; neodkladaj to. Je to pre dobro všetkých. Ak veríš v existenciu Boha, dokážeš prijať Božie slová ako pravdu a si úprimne ochotný pridať sa k cirkvi, potom si oprávnene členom cirkvi. Ale teraz ním nie si. Prišiel si z oportunizmu a možno to sám nevieš, ale my sme na základe Božích slov, pravdy a princípov cirkvi pri zaobchádzaní so všetkými druhmi ľudí rozlíšili, že si oportunista. Stále kalkuluješ, kedy je ten správny čas na odchod z cirkvi; to je taká oštara. Nemusíš hľadať správny čas; môžeš odísť teraz. Ak si si stále neistý ohľadom zjavenia a diela Boha, potom ti teraz jasne hovorím: Nemusíš už nad tým premýšľať ani to skúmať, nemusíš si to už sťažovať – môžeš teraz opustiť cirkev, dvere Božieho domu sú otvorené a Boží dom si ťa neponechá, nenúti ľudí.“ Je primerané takto konať? (Áno.) Dajte im únikovú cestu; nenechajte ich tu každý deň trpieť muky a byť nepokojnýmí ako na ihlách, neustále trýznených svojimi pocitmi, svojím telom, svojimi vyhliadkami a otázkou, či zostať alebo odísť. Bez ohľadu na to, ako veľmi ich tieto veci trápia, nikdy to k ničomu nevedie. Stále v srdci premýšľajú, kedy odísť, ako odísť, či utrpia straty a nešťastie, ak odídu skôr, a či môžu získať požehnania, ak zostanú dlhšie. Čo ak odídu a potom sa Božie slová naplnia? Čo ak neodídu a Božie slová zostanú nenaplnené? Nie je potrebné, aby sa neustále trápili a znepokojovali týmito vecami. Keďže neveria v Boha s úprimnou ochotou, mali by odísť čo najskôr. Nemali by tu zostávať a snažiť sa zneužívať situáciu vo svoj prospech a tváriť sa, že sú niekým, kým nie sú. Povedzte Mi, je dobré im takto poradiť a takto to riešiť? (Áno.) Je prehnané zaradiť oportunistov medzi rôznych zlých ľudí, ktorí majú byť vyčistení alebo vypudení? (Nie.) Niektorí ľudia hovoria: „Ako môžu byť takíto ľudia považovaní za zlých?“ Koľko dobrých je medzi pochybovačmi? V Božích očiach je povaha-podstata tých, ktorí veria v Boha a uznávajú Jeho existenciu, považovaná za zlú, nieto ešte tých, ktorí v Boha vôbec neveria a neuznávajú Jeho existenciu. Je teda prehnané zaradiť ich medzi zlých ľudí? (Nie.) V každom prípade sú stále aspoň nazývaní ľuďmi – zlými ľuďmi. Už to, že nie sú zaradení medzi zlých démonov, je dobré. Zaradiť ich medzi zlých ľudí je úplne vhodné a primerané; nie je to vôbec prehnané. Takíto zlí ľudia sú tiež jedným z rôznych typov ľudí, ktorých má Boží dom vyčistiť alebo vypudiť. Toto je štvrtý typ pochybovača, ktorého účelom viery v Boha je oportunizmus.

Aké sú hlavné charakteristiky oportunistov? Aké hlavné charakteristiky ste zistili prostredníctvom svojich kontaktov s týmito ľuďmi a pozorovaním pováh, názorov, postojov alebo ľudskej prirodzenosti, ktoré zjavujú? Zhrňte ich. (Oportunisti na začiatku neprichádzajú veriť v Boha, aby sa usilovali o pravdu. Počujú, že Cirkev Všemohúceho Boha prekvitá, a tak prichádzajú veriť v Boha len s nádejou, že z Božieho domu získajú nejaké výhody a požehnania, hľadajúc zisk. A ak tieto veci po nejakom čase nedostanú, chcú odísť. Títo ľudia neveria v Boha úprimne a vôbec nemajú záujem veriť v Boha.) Aký je najväčší problém s oportunistami? Hlavným problémom je, že sa nezaujímajú o pravdu, ale najviac sa zaujímajú o získanie požehnaní, a preto je pre nich najťažšie prijať pravdu. Niektorí ľudia hovoria: „Nemôžeš ich predsa vyčistiť alebo vypudiť len preto, že sa nezaujímajú o pravdu, však?“ To, že sa títo ľudia nezaujímajú o pravdu, sa prejavuje hlavne tým, že nikdy nečítajú Božie slová ani nemajú duchovné spoločenstvo o pravde. Ak počujú niekoho hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde a o poznaní samého seba, alebo hľadať pravdu na riešenie problémov, cítia v srdci zvláštny odpor, sú úplne bez záujmu a začnú driemať. Majú voči týmto veciam extrémny odpor a dokonca používajú plané reči, rozprávajú o pohromách a diskutujú o tom, ako Boh ukazuje znamenia a zázraky, aby vyrušovali ostatných v duchovnom spoločenstve o pravde. V dôsledku toho sa niektorí, ktorí sa neusilujú o pravdu, nadchnú, keď počujú tieto témy, a zapoja sa do diskusie. Nie je to očividné vyrušovanie cirkevného života? Vo svojom každodennom živote len zriedka čítajú Božie slová, a keď to občas urobia, je to pravdepodobne preto, že ich niečo vnútri trápi. Nezaujímajú sa o zhromaždenia, o jedenie a pitie Božích slov, ani o duchovné spoločenstvo o Božích slovách. Zaujímajú sa len o to: „Kedy príde Boží deň? Kedy sa skončia veľké kataklizmy? Kedy si budeme môcť užívať požehnania nebeského kráľovstva?“ Stále premýšľajú o týchto veciach. Ak nikto nediskutuje o týchto témach, idú hľadať na internet, a po hľadaní začnú tieto veci šíriť počas zhromaždení. Ich srdcia sú zaplavené týmito vecami. Pokiaľ počujú ostatných hovoriť v duchovnom spoločenstve o témach, ktoré ich zaujímajú, môžu sa pridať a zapojiť do duchovného spoločenstva. Ale len čo započujú obsah súvisiaci s pravdou alebo Božími slovami, nechcú počúvať. Začnú driemať a niektorí dokonca odídu, zatiaľ čo iní sa začnú vrtieť – prejavujú všelijaké nepekné výrazy tváre. Ty povieš: „Hovorme v duchovnom spoločenstve o Božích slovách.“ Oni povedia: „Som smädný, musím sa napiť vody.“ Ty povieš: „Hovorme v duchovnom spoločenstve o poznaní samého seba,“ alebo „Hovorme v duchovnom spoločenstve o detailoch konania povinností; pozrime sa, čo o tom hovoria Božie slová a aké sú pravda-princípy.“ Oni povedia: „Mám niečo na práci. Už musím ísť. Dobre sa porozprávajte.“ Nachádzajú si všelijaké výhovorky, aby odmietli a odopreli duchovné spoločenstvo o Božích slovách a pravde. To jasne odhaľuje skutočnosť, že nielenže nemilujú pravdu, ale z hĺbky svojho srdca majú voči pravde aj odpor a odolávajú jej. Kedykoľvek sa spomenú Božie slová, pravda, otvorene sa nepostavia proti ani neargumentujú, ale nachádzajú si rôzne výhovorky, aby ich odmietli a vyhli sa im. Nemôžu tieto prejavy jasne ukázať, že sú to oportunisti? Neukazuje to jasne, že sú to pochybovači, ktorí veria v Boha s určitým účelom, z oportunizmu? (Áno.) Niektorí ľudia hovoria: „Ty hovoríš, že sú to pochybovači a nenasledujú Boha úprimne, tak prečo dokážu veriť až doteraz a stále sa namáhať a znášať útrapy pre prácu cirkvi?“ Nie sú formy správania, ktoré sme práve spomenuli, dostatočnou odpoveďou na túto otázku? Tieto formy správania stačia na to, aby dokázali, že sme ich presne rozlíšili a posúdili. Preto, aby ste posúdili, či je účel viery človeka v Boha oportunistický, mali by ste to posudzovať a rozlišovať na základe jeho postoja k Bohu, Božiemu dielu, pravde a k pozitívnym a negatívnym veciam. Toto je najpresnejšie. Nie je presné a objektívne posudzovať to podľa jeho vonkajšieho správania a konania. Len jeho pravé vnútorné myšlienky a jeho postoj k Bohu a pravde zjavujú problémy; len toto sú najpresnejšie kritériá na charakterizovanie toho, akým typom človeka je. Teraz už v zásade jasne chápete podstatu tých, ktorých účelom viery v Boha je oportunizmus? Stretli ste sa všetci s takýmito ľuďmi? (Áno.) Pre takýchto ľudí je lepšie odísť čo najskôr. Ak sú úprimne ochotní poskytovať službu, potom si ich možno s nevôľou ponechať. Ak však nekonajú svoje povinnosti a nedokážu poskytnúť žiadnu službu, ale spôsobujú vyrušenia a majú negatívny vplyv na prácu cirkvi a cirkevný život, potom by mali byť prinútení odísť čo najskôr. Toto je princíp pre vyčistenie pochybovačov. Boží dom potrebuje ľudí, ktorí úprimne veria v Boha a milujú pravdu; potrebuje verných vykonávateľov služby. Absolútne nepotrebuje pochybovačov alebo tých, ktorí váhavo pozorujú, aby len dopĺňali počty. Cirkev tiež nepotrebuje nikoho, kto by len dopĺňal počty. Týmto ukončíme naše duchovné spoločenstvo na túto tému.

E. Žiť z cirkvi

Ďalej budeme v duchovnom spoločenstve hovoriť o piatom cieli: veriť v Boha, aby sa žilo z cirkvi. Téma života z cirkvi vám je všetkým známa, však? (Áno.) Aké sú prejavy ľudí, ktorí žijú z cirkvi? Prostredníctvom akých prejavov môžeme určiť, že ich cieľ viery v Boha je nečistý, že nenasledujú Boha úprimne ani sa nesnažia dosiahnuť spásu a že sa neprišli usilovať o pravdu, prijať ju a praktizovať Božie slová na základe viery v Božiu existenciu a ochoty prijať Božiu spásu, aby tak dosiahli cieľ získania spásy, ale namiesto toho prišli žiť z cirkvi? Čo znamená žiť z cirkvi? Povrchný význam je veľmi jasný. Znamená to pripojiť sa k denominácii prostredníctvom náboženskej viery s cieľom vyriešiť problémy súvisiace s každodenným životom a problém zabezpečenia jedla. Toto je najstručnejšia a najvýstižnejšia definícia žitia z cirkvi a je to aj najjasnejšia definícia. Aké prejavy teda títo ľudia vykazujú, ktoré potvrdzujú, že nie sú pravými veriacimi, ale namiesto toho prišli žiť z cirkvi? Niektorí ľudia majú zručnosť v určitej oblasti a schopnosť pracovať ako normálny človek, ale vidia, že táto spoločnosť je nespravodlivá a že nie je ľahké uživiť sa v nej prácou. Zarábať si prácou na živobytie, aby človek uživil všetkých členov svojej rodiny, si vyžaduje vstávať skoro a zostávať hore do neskorej noci, znášať veľa útrap a strpieť veľa krivdy – človek musí byť aj taktný a flexibilný, ale aj dostatočne bezohľadný a zlý a musí mať stratégie a schopnosti – len vtedy si môže zabezpečiť stabilné živobytie a presadiť sa v spoločnosti. Keď sa pozrieme na tých, ktorí pracujú, bez ohľadu na odvetvie a bez ohľadu na to, či patria do vyššej, strednej alebo nižšej spoločenskej triedy, uživiť sa nie je ľahké. Títo úradníci si navonok zachovávajú zdanie ľudskej podoby, so svojím očarujúcim vzhľadom, vysokými titulmi, vysokým vzdelaním a skvelými platmi a výhodami, a všetci im závidia, ale každá prekážka, s ktorou sa na pracovisku stretnú, je utrpením. Pracovať v žiadnej oblasti nie je ľahké. Byť roľníkom a obrábať pôdu je ešte ťažšie. Roľníci sa veľmi namáhajú, a predsa získajú len toľko jedla, aby uživili svoje rodiny, nemajú peniaze na nákup oblečenia a iných potrieb ani na opravu svojich domov, a keď chcú minúť nejaké peniaze, musia sa spoliehať na predaj zeleniny alebo chov dobytka, aby to mohli urobiť – byť roľníkom je ešte mizernejšie! Ako hovoria neverci: „Peniaze sa ťažko zarábajú – narodiť sa je ľahké, ale žiť je ťažké“ – uživiť sa je veľmi ťažké. Niektorí ľudia si nemajú prostriedky, ako si zarobiť na živobytie, vidia, že neverci sú veľmi zlí, a myslia si, že tí s náboženskou vierou sú prostí a že uživiť sa v cirkvi by mohlo byť o niečo ľahšie, a tak využijú príležitosť, keď Boží dom káže evanjelium, aby sa infiltrovali do cirkvi. A keď počujú, že tým, ktorí konajú povinnosti, sa poskytuje jedlo, prídu konať povinnosť. Niektorí ľudia, ktorí chcú konať povinnosť, si myslia: „Som živiteľom rodiny. Pokiaľ sú doma ľudia, ktorí obrábajú pôdu, a životné náklady mojej rodiny sú zabezpečené, budem konať svoju povinnosť.“ Ich hlavným cieľom viery v Boha a konania povinnosti je získať dostatok jedla a teplého oblečenia na prežitie – mať tri jedlá denne a už sa viac nespoliehať na prácu a zarábanie peňazí, aby sa uživili; všetko je pre nich v poriadku, pokiaľ majú pomoc cirkvi a bratov a sestier. Aby dosiahli tento cieľ, robia všetko, čo im cirkev zariadi. Sú aj takí ľudia, ktorí sa po vstupe do cirkvi začnú učiť, ako byť vodcami a kázať. Veľa čítajú Božie slová, veľa si ich odpisujú a učia sa ich naspamäť a po naučení sa ich učia kázať iným a pomáhať ľuďom riešiť problémy. Všetkými možnými spôsobmi sa snažia pomôcť každému a dúfajú, že ľudia im po prijatí ich pomoci podajú pomocnú ruku a že po vypočutí ich kázní a Božích slov, ktoré kážu, budú voči nim cítiť vďačnosť a tak im poskytnú podporu a pomoc. Napríklad, ak nemajú peniaze na zaplatenie účtov za vodu a elektrinu doma, bratia a sestry im ich môžu pomôcť zaplatiť, a ak nemajú peniaze na zaplatenie školného pre svoje deti alebo na pokrytie liečebných nákladov pre svojich chorých rodičov, cirkev alebo bratia a sestry im môžu tieto prostriedky poskytnúť, pretože konajú povinnosť. Takto sa cítia pri viere v Boha v pohode a majú pocit, že ich viera v Boha stojí za to, že im nespôsobila žiadne straty a že dosiahli svoj cieľ. V srdci neustále ďakujú Bohu a hovoria: „Toto všetko je Božia milosť, Božia priazeň. Bohu vďaka!“ Aby „splatili“ Božiu lásku, urobia všetko, čo im cirkev zariadi, a pokiaľ im je poskytnuté jedlo a životné náklady, urobia akúkoľvek úlohu – ich cieľom je jednoducho zabezpečiť si za to stabilné živobytie. Keď cirkev prehliadne ich životné potreby a nevyrieši ich ťažkosti včas, stanú sa nešťastnými. Ich postoj k práci cirkvi a k povinnostiam, ktoré im pridelil Boží dom, sa okamžite zmení. Povedia: „Toto nepôjde, musím ísť von a zarobiť si peniaze. V minulosti som nemal príležitosť zarábať peniaze, pretože som konal prácu cirkvi. Dokonca som často riskoval zatknutie veľkým červeným drakom, pretože som tú prácu vykonával osobne, a všade ma poznajú. Teraz nie je pre mňa vhodné zarábať peniaze. Čo mám robiť?“ V takejto situácii aktívne predstavia svoje ťažkosti a požiadavky bratom a sestrám, dokonca sa obrátia na Boží dom a budú od neho žiadať. Niektorí ľudia nemajú peniaze na svoje životné náklady alebo na starobu, ale neriešia tieto problémy sami. Namiesto toho sa chcú spoliehať na to, že sa budú namáhať v Božom dome, aby si zarobili peniaze na svoje životné náklady. Niektorí ľudia to ešte stupňujú – nielenže žiadajú Boží dom, aby im zabezpečil životné náklady a náklady na výchovu detí a podporu rodičov, ale žiadajú aj peniaze na svoje liečebné náklady. Niektorí ľudia dokonca žiadajú od Božieho domu peniaze na splácanie svojich pôžičiek – ich požiadavky sa stávajú čoraz prehnanejšími a naozaj sa nehanbia o takéto veci žiadať. Keď niektorí ľudia uveria v Boha a pripoja sa k cirkvi, peniaze, ktoré im Boží dom vypláca na pokrytie nákladov, a ďalšie prostriedky, ktoré si aktívne žiadajú, prevyšujú peniaze, ktoré si zarobia prácou. Pokiaľ sú tieto podmienky splnené, navonok sa zdá, že prácu, ktorú im pridelil Boží dom, vykonávajú s oddanosťou a veľkou vernosťou. Len čo sa však tieto výhody znížia alebo zmiznú, ich postoj sa zmení. Ich postoj k práci, ktorú im pridelila cirkev, sa mení podľa postoja bratov a sestier k nim a podľa výšky finančnej pomoci, ktorú im poskytuje Boží dom. Len čo je milosť, ktorej sa tešia, odňatá alebo sa pominie, už ich pri konaní povinností viac nevidno. Títo ľudia od chvíle, keď začnú veriť v Boha, kalkulujú, ako si podvodom získať miesto v Božom dome a po tom, čo sa tu uchytia, sa „právom“ tešiť z podpory a pomoci bratov a sestier, ako aj z pomoci Božieho domu a jeho zaopatrenia pre ich každodenný život. Vôbec sa úprimne nevydávajú Bohu, vôbec neprichádzajú, aby sa bezpodmienečne vydali – namiesto toho sa pripájajú k cirkvi s jediným cieľom, a to žiť z nej a zabezpečiť si živobytie. Len čo sa tento cieľ nedá dosiahnuť tak, ako si to želajú, rýchlo sa stanú nepriateľskými a rýchlo zjavia svoju pravú tvár, tvár pochybovača. Od chvíle, keď začnú veriť v Boha, neprichádzajú s úprimnosťou; nenasledujú Boha úprimne, ani dobrovoľne nezanechávajú veci a nevydávajú sa Bohu bez toho, aby žiadali odmenu a bez toho, aby za to niečo požadovali. Namiesto toho prichádzajú veriť v Boha s vlastnými požiadavkami, úmyslami a cieľom – s cieľom odhodlane žiť z cirkvi a spoliehať sa na cirkev a bratov a sestry, aby sa uživili, keďže veria v Boha. Len čo sa tento cieľ nedá dosiahnuť alebo splniť tak, ako si želajú, nájdu si inú cestu vpred, buď pôjdu do práce, alebo budú podnikať. Nie sú aj takíto ľudia? (Áno.) V cirkvi je niekoľko ľudí tohto typu. Na začiatku, keď im Boží dom alebo bratia a sestry dajú nejaké veci ako pomoc, napríklad oblečenie, veci dennej potreby alebo peniaze, navonok sa zdajú byť v rozpakoch, ale v skutočnosti vnútri žiaria radosťou. Povedzme napríklad, že hostia jedného alebo dvoch bratov a sestry alebo konajú svoju povinnosť na plný úväzok, a tak Boží dom alebo bratia a sestry poskytnú ich rodinám nejakú podporu a finančnú pomoc. Cítia sa z toho celkom šťastní a spokojní, myslia si, že viera v Boha sa oplatí a je zisková a že nič nestratili. Postupom času sa ich srdcia stávajú čoraz chamtivejšími, ruky naťahujú stále viac a sú čoraz nehanebnejší – bez ohľadu na to, koľko dostanú, nikdy nie sú spokojní. Spočiatku sa hanbia veci prijímať, ale časom majú pocit, že je to trochu oprávnené, a potom sa začnú rozhorčovať, že to nestačí. Neskôr priamo požadujú, že im Boží dom musí dať určitú sumu; inak nebudú schopní prežiť, a tak nebudú môcť konať svoje povinnosti. Nie je ich chamtivosť čoraz väčšia? (Áno.) Napriek tomu, že sa tešia toľkej milosti, nielenže nerozmýšľajú o jej splatení, ale od Božieho domu žiadajú čoraz viac. Veria, že je to Boží dom, kto im dlhuje, že sú to bratia a sestry, kto im dlhuje, a že je len správne, aby dostávali podporu a finančnú pomoc. Ak dostanú menej alebo ak to dostanú neskôr, nie sú spokojní. Prijmú akúkoľvek sumu peňazí a akékoľvek veci, ktoré im dajú, s pocitom, že je to len správne. Keď pokračujú v konaní svojej povinnosti dlhší čas, ešte viac cítia, že na to majú nárok, a začnú požadovať, aby im Boží dom poskytol špičkové mobilné telefóny a počítače. Požadujú tiež, aby im Boží dom nainštaloval do domov klimatizáciu a poskytol spotrebiče ako mikrovlnky a umývačky riadu. Dokonca požadujú, aby im Boží dom kúpil dom a poskytol auto, a niektorí žiadajú slúžku. Ich požiadavky rastú, ich chamtivosť sa zvyšuje a nakoniec začnú mať komicky prehnané požiadavky a odvážia sa žiadať čokoľvek. Veria: „Vo svojej viere v Boha som sa vydal a namáhal pre Boží dom. Som súčasťou Božieho domu. Vy dávate Bohu toľko obiet – čo je na tom zlé, ak mi dáte podiel? Navyše, ak mi dáte podiel, nebude to zadarmo; aj ja sa v Božom dome namáham a riskujem, aj ja znášam útrapy a platím cenu. Nie je len správne, že sa môžem tešiť z týchto vecí? Preto musí Boží dom bezpodmienečne splniť moje požiadavky, mal by mi dať všetko, čo potrebujem, a nemal by byť skúpy.“ Povedzte mi, nie sú toto prejavy života z cirkvi? Nie sú takíto ľudia pochybovači? (Áno.) Presnou charakteristikou tohto správania je život z cirkvi. Čo znamená žiť z cirkvi? Znamená to vynucovať si od Božieho domu peniaze a majetok pod zámienkou viery v Boha a žiadať odmenu od Božieho domu pod zámienkou namáhania sa pre Boží dom a konania povinnosti. Toto znamená žiť z cirkvi. Môžu sa takíto ľudia usilovať o pravdu? (Nie.) Prečo zanechávajú veci, namáhajú sa a znášajú útrapy? Je to preto, aby konali povinnosť? Praktizujú pravdu? (Nie.) Namáhajú sa a znášajú útrapy vôbec nie s cieľom konať svoju povinnosť, ale výlučne preto, aby si zabezpečili živobytie, a vôbec nedovolia, aby ich niekto kritizoval – chcú len oprávnene žiť z cirkvi. Toto sú ľudia, ktorí žijú z cirkvi.

Tí, ktorí žijú z cirkvi, neveria v Boha z iného dôvodu, než aby si zabezpečili živobytie, aby si zaistili obživu. Sú okolo vás ľudia, ktorí žijú z cirkvi? Hovorte o ich prejavoch. (Stretol som sa s takým človekom. Spočiatku sa zdal trochu inteligentný a nadšený, tak ho cirkev poverila kázaním evanjelia. V tom čase sa jeho rodine žilo ťažko, tak mu cirkev poskytla nejakú pomoc. Neskôr sa však zistilo, že míňal peniaze bez princípov, míňal ich na veci, na ktoré nemal, a nešetril tam, kde mohol. Keď s ním bratia a sestry hovorili v duchovnom spoločenstve o pravde-princípoch, bol nešťastný a vnútorne veľmi odolával. Pretože zneužíval peniaze Božieho domu, cirkev urobila rozumné úpravy podľa usporiadania a ustanovení Božieho domu a znížila mu finančnú pomoc. V dôsledku toho stratil predchádzajúcu energiu, ktorú mal na konanie svojej povinnosti, a stával sa čoraz povrchnejším. Neskôr mu cirkev prestala pomáhať a do konania povinnosti už nevkladal svoje srdce. Celý čas premýšľal o tom, ako pracovať a zarábať peniaze. Dokonca si požičiaval peniaze od bratov a sestier s tvrdením, že si potrebuje kúpiť auto a investovať do založenia firmy, a hovoril, že tak bude kázanie evanjelia pohodlnejšie a získa viac ľudí. Svojimi slovami očividne ľudí klamal a zavádzal; používal zámienku kázania evanjelia na vylákanie peňazí od bratov a sestier.) Ako sa s touto osobou zaobchádzalo? (Bola priamo vypudená.) To bolo správne. Toto je život z cirkvi. Keď ľudia, ktorí žijú z cirkvi, prvýkrát uveria v Boha, zdajú sa byť trochu nadšení a trochu sa vydávajú a v tom čase nie sú ich požiadavky vysoké – stačí im, že dostanú jedlo. Postupom času však už nie sú spokojní s tým, čo dostávajú, a začnú mať stále vyššie a vyššie požiadavky, a ak sa ich požiadavky nesplnia, začnú sa správať vyhýbavo a prestanú byť ochotní poskytovať službu. Keď konajú kúsok svojej povinnosti, dokonca ich treba strážiť, inak to robia povrchne. Nakoniec, keď sa zistí, že služba, ktorú poskytujú, prináša viac škody ako úžitku, sú vyradení. Niektorí hovoria: „Prečo im Boží dom neprejavuje lásku?“ Aj prejavovanie lásky má svoje princípy. Títo ľudia sú pochybovači, nečítajú Božie slová ani neprijímajú pravdu, pri konaní svojich povinností sa neustále správajú vyhýbavo a povrchne a nepočúvajú, keď sa hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, ani neprijímajú žiadne orezávanie, a dá sa povedať, že sú nenapraviteľní. V dôsledku toho sa s nimi dá zaobchádzať len tak, že sa vyčistia a vyradia. Ak vodcovia a pracovníci objavia takúto osobu, mali by s ňou pohotovo zaobchádzať, a ak takúto osobu objavia bratia a sestry, mali by to pohotovo nahlásiť vodcom a pracovníkom. Toto je zodpovednosť každého z Božieho vyvoleného národa. Len čo sa potvrdí, že táto osoba žije z cirkvi, že si len hľadá živobytie a že je pochybovačom, a potvrdí sa, že odmieta pracovať, keď nedostane peniaze, stane sa neochotnou a nepriateľskou, keď má pocit, že nie je dostatočne zaplatená, a urobí trochu práce len vtedy, keď je dostatočne zaplatená, netreba jej prejavovať žiadnu zhovievavosť – musí byť vyčistená! Presne povedané, takíto ľudia nie sú ani vhodní poskytovať službu v Božom dome. Ak im nezaplatíš, nebudú ochotní poskytovať službu; ale pokiaľ im zaplatíš, aj keď sú si vedomí, že len poskytujú službu, stále budú ochotní to robiť. Ale akú službu môžu títo pochybovači poskytovať? Nedokážu ani dobre poskytovať službu a ich služba nie je na požadovanej úrovni, takže by mali byť vyradení. Preto prvá vec, ktorú treba urobiť, len čo sa zistí, že sú to ľudia, ktorí žijú z cirkvi, je zaobchádzať s nimi ako so zlými ľuďmi a vypudiť ich z cirkvi. Vôbec to nie je prehnané; plne to zodpovedá princípom Božieho domu pre vyčistenie a vypudenie ľudí. Treba takémuto človeku dať príležitosť na pokánie? Treba ho nechať na pozorovanie? (Nie.) Je schopný činiť pokánie? (Nie.) Presne taká je jeho prirodzenosť; nikdy nebude činiť pokánie. Je satanovho druhu. Medzi satanovou čeľaďou je jeden typ človeka s prirodzenosťou diabolského naničhodníka, ktorý sa chce všade, kde je, priživovať na ostatných a nikde, kam príde, sa nevenuje žiadnej poriadnej práci a snaží sa len podvádzať a klamať ľudí. Vidí, že veriaci v Boha majú ľudskú prirodzenosť a predpokladá, že týchto ľudí je ľahké oklamať, a tak prichádza do Božieho domu, aby žil z cirkvi. Netuší, že Boží dom ho už dávno rozpoznal, chráni sa pred ním a má princípy, ako s takýmito ľuďmi zaobchádzať. Keď jeho pokusy žiť z cirkvi zlyhajú, od hanby vybuchne hnevom a odhalí svoju pravú tvár. Vtedy budeš vedieť, prečo Boží dom nedáva takýmto ľuďom príležitosť na pokánie – je to preto, lebo nemajú žiadnu ľudskú prirodzenosť a nie sú schopní zmeny. Sú to tí diabolskí naničhodníci, o ktorých hovoria neverci. Preto Boží dom s takýmito ľuďmi zaobchádza tak, že ich priamo vyčistí alebo vypudí a nikdy ich neprijme späť do cirkvi. Je vhodné zaobchádzať s nimi ako so zlými ľuďmi? (Áno.) Týmto sa končí naše duchovné spoločenstvo na túto tému.

F. Hľadať útočisko

Ďalej budeme v duchovnom spoločenstve hovoriť o šiestom cieli, šiestom druhu pochybovača, ktorého treba z cirkvi vyčistiť alebo vypudiť: o tých, ktorých cieľom viery v Boha je hľadať útočisko. Niektorí ľudia hovoria: „Aké sú prejavy hľadania útočiska? Sú takí, ktorí veria v Boha, aby hľadali útočisko? Naozaj takí ľudia existujú?“ Počuli ste niekedy niekoho povedať: „Cirkev je útočisko; ľudia veria v Boha, aby mohli hľadať útočisko“? V náboženstve to hovorí veľa ľudí. Pokiaľ ide o podstatu tohto výroku, je rozdiel medzi týmto výrokom a cieľom, ktorý sa chystáme rozobrať – „veriť v Boha s cieľom hľadať útočisko“? (Áno.) V čom je rozdiel? Pred čím hľadajú útočisko? (Tí, ktorí úprimne veria v Boha, majú pri usilovaní sa o pravdu tiež nejaké nečistoty; tiež dúfajú, že sa vyhnú pohromám alebo ťažkostiam a získajú nejaký pokoj. Avšak typ človeka v šiestom cieli verí v Boha čisto preto, aby hľadal útočisko, a nie je v ňom ani najmenší kúsok úprimnej viery v Boha. V tom je rozdiel.) Rozdiel je tu medzi nečistotami v cieli viery v Boha a vierou s jediným cieľom hľadať útočisko. Okrem tohto rozdielu je tu aj rozdiel v tom, pred čím hľadajú útočisko. Niektorí ľudia majú vo svojom cieli viery v Boha primiešané nečistoty; veria v Boha, aby sa vyhli pohromám, unikli pohromám alebo aby ich Boh chránil a dohliadal na nich, a potom sa môžu objektívne vyhnúť niektorým nebezpečenstvám a pohromám. Práve týmto pohromám sa snažia vyhnúť. Typ človeka v tomto šiestom cieli, o ktorom hovoríme v duchovnom spoločenstve – ten, ktorého cieľom viery v Boha je hľadať útočisko – hľadá útočisko pred širšou škálou vecí. Pre neho to, čo je najreálnejšie, ďaleko presahuje vyhýbanie sa veľkým kataklizmám, ktoré ešte len majú nastať. Aké sú teda pre neho tie najreálnejšie problémy? Napríklad stretnutie s mocnými nepriateľmi v spoločnosti, riešenie súdnych sporov, urazenie vládnych úradníkov alebo vplyvných ľudí, porušenie zákona, vojna alebo rôzne pohromy v jeho krajine alebo stretnutie s niektorými ľuďmi alebo udalosťami, ktoré ohrozujú jeho život alebo bezpečnosť jeho rodiny, a tak ďalej. Po stretnutí s týmito situáciami si nájde cirkev, o ktorej verí, že je dôveryhodná a spoľahlivá, aby hľadali útočisko; toto je hľadanie útočiska, o ktorom sa hovorí v šiestom cieli. To znamená, že keď sa vo svojom každodennom živote stretne s nejakými ťažkosťami, ktoré ohrozujú jeho život, rodinu, prácu, kariéru a tak ďalej, prichádza do cirkvi hľadať útočisko a hľadá pomoc u veľkej skupiny ľudí. Toto je viera v Boha s cieľom hľadať útočisko, ako sa spomína v šiestom cieli. Nie je to odlišné od nečistôt pravých veriacich? (Áno.) Cieľom tohto typu človeka pri viere v Boha je hľadať útočisko, hľadať pomoc od cirkvi. To znamená, že dúfa, že mu cirkev podá pomocnú ruku, a okrem finančnej pomoci tiež požaduje, aby mu cirkev poskytla ochranu, podporu a pomoc. Niektorí takíto ľudia chcú tiež využiť vplyv, postavenie a povesť cirkvi v spoločnosti, aby bojovali proti podlým režimom alebo podlým silám, ktoré utláčajú tých, ktorí veria v Boha, a ubližujú im, aby tak boli chránené ich životy alebo živobytie. Toto je ich cieľ viery v Boha. Sú takíto ľudia? Veria, že cirkev je dobré útočisko, ktoré sa dá oddeliť od politiky a spoločnosti, a myslia si, že keď potrebujú pomoc, cirkev im môže úprimne a láskavo podať pomocnú ruku, aby im poskytla akúkoľvek finančnú pomoc, aby sa ich zastala, obhajovala ich, zastupovala ich v súdnych sporoch a bojovala za ich práva a záujmy. Toto je cieľ týchto ľudí pri viere v Boha. Sú dodnes v cirkvi takíto ľudia? Počuli ste o takýchto ľuďoch? V zahraničných cirkvách takíto ľudia určite sú. Títo ľudia veria v Boha a pripájajú sa k cirkvi len s cieľom hľadať útočisko. Nerozumejú, čo je viera, nieto ešte, aby sa zaujímali o pravdu. Keď sa však stretnú s ťažkosťami a v spoločnosti nenájdu žiadnu pomoc, spomenú si na cirkev a veria, že cirkev je miesto, kde môžu bezpečne nájsť útočisko, najlepšia úniková cesta a najbezpečnejšie miesto, a tak sa rozhodnú veriť v Boha a vstúpiť do cirkvi, aby sa tak vyhli pohromám.

Pohromy sú teraz čoraz väčšie a človek nemá ako žiť. Sú takí, ktorí sa rozhodli veriť v Boha len preto, aby sa vyhli pohromám. Veria, že Boh existuje, ale nemajú ani trochu lásky k pravde. Ak takíto ľudia uveria v Boha, mala by ich cirkev prijať? Mnoho ľudí nevidí tento problém jasne a myslia si, že cirkev by mala prijať každého, kto verí, že Boh existuje. To je strašný omyl. Rozhodnutie cirkvi prijať niekoho by malo byť založené na tom, či tento človek dokáže prijať pravdu a či je predmetom Božej spásy, a nie na tom, či je ochotný veriť v Boha. Je mnoho diablov, ktorí by chceli získať požehnania a nájsť cestu vpred prostredníctvom viery v Boha – mala by cirkev prijať aj takýchto ľudí? Nie je to ako kázanie evanjelia vo Veku milosti, keď bol prijatý každý, pokiaľ veril. Vo Veku kráľovstva má cirkev princípy a obmedzenia Božích správnych ustanovení, pokiaľ ide o to, koho prijíma. Nech je to ktokoľvek, ak nemiluje alebo neprijíma pravdu, nemôže byť prijatý. Prečo takíto ľudia nie sú prijatí? Takýchto ľudí nemožno prijať predovšetkým preto, lebo nemôžeme jasne vidieť ich pozadie alebo to, akí ľudia to v skutočnosti sú. Ak by cirkev prijala diabla, zlého človeka ohavnej podlosti, každý vie, aké neblahé dôsledky by to malo pre cirkev. Okrem toho, keď veríme v Boha, mali by sme chápať Jeho úmysly, koho spasí a koho vyraďuje. Z akých ľudí sa skladá cirkev? Tvoria ju tí ľudia, ktorí prijímajú Božiu spásu, tí, ktorí milujú pravdu, tí, ktorých Boh prijíma. Boh nespasí tých, ktorí v Neho úprimne neveria a neprijímajú pravdu, pretože neprijatie pravdy je problémom prirodzenosti človeka a takýto človek je od satana a nikdy sa nezmení. Preto takýmto ľuďom nikdy nesmie byť umožnený vstup do cirkvi. Ak by niekto pripustil vstup do cirkvi zlému človeku, diablovi, potom je tento človek sluhom satana. Prišiel zámerne, aby rozvrátil a zničil prácu cirkvi, a je nepriateľom Boha. Prijatie takého diabla, Božieho nepriateľa, do cirkvi znamená uraziť Božiu povahu a porušiť Jeho správne ustanovenia a Boží dom to absolútne nebude tolerovať. Zlým ľuďom, diablom, sa nesmie dovoliť vstup do cirkvi – to je jeden z jasných postojov a požiadaviek cirkvi k práci na kázaní evanjelia. Cirkev vôbec nemá zodpovednosť prijať tých, ktorí sa rozhodli veriť v Boha, aby unikli pohrome, a nikdy nesmie povoliť vstup tým, ktorí pravdu ani v najmenšom neprijímajú, pretože Boh takýchto ľudí nespasí. Kto neuznáva slová Všemohúceho Boha ako pravdu, kto pravde odoláva a má k nej odpor, je zlý človek a Boh ho nespasí. Čo sa týka tých, ktorí vo svojom srdci uznávajú Boha, ale nemilujú pravdu a sú zatriedení ako pochybovači, ktorí si plnia vrecká, cirkev nikdy nemá nikoho z nich prijať. Nehovoriac o tých bezohľadných ľuďoch zo spoločnosti, ktorí by v cirkvi chceli nájsť útočisko – tí by sa už vôbec nemali prijímať. Cirkev totiž nie je charitatívna organizácia, ale miesto, kde Boh koná dielo spásy človeka. Práca cirkvi nemá nič spoločné s vládou národa. Sociálne organizácie presviedčajú ľudí, aby robili dobré skutky a zložili zbrane – to je v prospech národa a s cirkvou to nemá vôbec nič spoločné. Ak by sa niekto odvážil vtiahnuť do cirkvi neveriaceho zlého človeka, diabla či pochybovača, taký človek by urazil Božiu povahu a porušil Jeho správne ustanovenia. Ktokoľvek pritiahne do cirkvi zlého človeka, diabla, ten musí byť Božím domom vyčistený alebo vypudený. To je jasný postoj cirkvi k práci na kázaní evanjelia. Keby títo zlí ľudia, diabli, chceli nájsť útočisko v Božom dome, treba im povedať, že prišli k nesprávnym dverám, že si vybrali nesprávne miesto. Cirkev ich určite neprijme. To je jasný postoj cirkvi k nevercom, ktorí by chceli nájsť útočisko. Bolo to povedané jasne? (Áno.) Ako by sme teda mali s takými ľuďmi zaobchádzať? Ako im to vhodne povedať? Povieš: „V každej krajine sú spoločnosti Červeného kríža, sociálne ústavy, útulky a budhistické chrámy, ako aj nejaké dobrovoľnícke skupiny v spoločnosti. Ak narazíš na ťažkosti a cítiš, že máš krivdy, ktoré treba riešiť, môžeš hľadať pomoc v týchto organizáciách. Okrem toho môžeš požiadať vládu o politický azyl alebo utečenecký azyl, a ak ti to finančné podmienky dovoľujú, môžeš si najať právnika, aby ti pomohol s tvojím prípadom. Ale toto je cirkev; je to miesto, kde Boh koná dielo, miesto, kde Boh prináša ľuďom spásu, nie miesto, kde by si mal hľadať útočisko. Preto je tvoj vstup do cirkvi nevhodný a tvoj pobyt tu je zbytočný. Boh takýchto ľudí neprijíma a cirkev ich tiež neprijíma. Nech majú neverci akékoľvek ťažkosti, mali by hľadať pomoc v charitatívnych organizáciách, humanitárnych organizáciách alebo sociálnych úradoch v spoločnosti – tieto organizácie sa zaoberajú službou ľuďom, poskytovaním charity a pomáhaním druhým. Akékoľvek máš sťažnosti alebo požiadavky, môžeš im ich povedať alebo sa obrátiť na vládu. To sú pre teba najvhodnejšie miesta.“ Cirkev neprijíma žiadnych pochybovačov a nevercov. Ak je niekto obzvlášť „milujúci“, nech takýchto ľudí prijme osobne a je to vybavené; môže takýchto ľudí pásť sám a Boží dom do toho nebude zasahovať. Niektorí ľudia sa môžu pýtať: „Prečo potom cirkev káže evanjelium? Aký je cieľ kázania evanjelia?“ Kázanie evanjelia je Božie poverenie. Potenciálni prijímatelia evanjelia sú tí, ktorí hľadajú Boha a hľadajú pravú cestu, ktorí túžia po Božom zjavení, ktorí milujú pravdu a dokážu ju prijať a ktorí úprimne veria v Boha – len týmto ľuďom sa môže kázať evanjelium. Pokiaľ ide o tých, ktorí nehľadajú Boha, ktorí neprichádzajú prijať pravdu, ale hľadať útočisko, evanjelium sa im nekáže. Niektorí popletení ľudia nedokážu túto záležitosť prezrieť a sú zmätení, keď sa im niečo stane – to sú tí popletení, ktorí nikdy nepochopia Božie úmysly.

G. Nájsť si podporovateľa

Siedmym účelom, pre ktorý ľudia veria v Boha, je nájsť si oporu. Videli ste už takých ľudí? Je to dosť špeciálna situácia; hoci ich nie je veľa, určite existujú. Je to preto, lebo Božie cirkvi sa neobjavili len v Číne, ale aj v Ázii, Európe, Severnej a Južnej Amerike a rôznych krajinách Afriky, a tak sa spolu s nimi objavia aj títo oportunisti a pochybovači. Bez ohľadu na to, aká je pravdepodobnosť, že sa títo ľudia objavia, v každom prípade, keď sa tak stane, musíte sa im postaviť, rozlíšiť ich a nedovoľte, aby títo pochybovači získali v cirkvi nejaké postavenie a spôsobovali vyrušenia. Ak si myslíte, že tieto problémy neexistujú, pretože sa neobjavili alebo ste sa s nimi nestretli, je to hlúpa myšlienka. Len čo tieto problémy nastanú, ak nemáš schopnosť rozlišovať a nevieš, ako ich vyriešiť, prinesú veľké skryté nebezpečenstvá pre cirkev, pre Boží dom, pre bratov a sestry a pre prácu cirkvi. Takže predtým, ako sa niečo stane, musíš vedieť, akým problémom treba čeliť a ako ich vyriešiť. Toto je najlepší spôsob; slúži ti to ako neviditeľná ochrana. Ľudí spomínaných v siedmom účele, ktorí veria v Boha, aby si našli oporu, nie je málo. Táto spoločnosť je všade plná nespravodlivosti, diskriminácie a útlaku. Ľudia žijúci na všetkých úrovniach spoločnosti sú plní hnusu a nenávisti voči rôznym nespravodlivostiam v spoločnosti a sú tiež plní hnevu. Nie je však ľahké uniknúť nespravodlivostiam ľudského sveta, pokiaľ z neho nezmizneš. Pokiaľ človek žije na tomto svete, pokiaľ žije medzi týmito ľuďmi, bude – viac či menej a vo väčšej či menšej miere – šikanovaný a ponižovaný a môže byť dokonca prenasledovaný a perzekvovaný nejakými mocnými silami. Tieto rôzne nespravodlivosti a nerovnosti spôsobili veľkú záťaž na psychiku ľudí, priniesli im značný psychický tlak a, samozrejme, aj mnohé nepríjemnosti do bežného života. V dôsledku toho si niektorí ľudia nemôžu pomôcť a vytvoria si určitú predstavu: „Aby sa človek presadil v spoločnosti, musí mať za sebou silu, o ktorú sa môže oprieť. Keď sa stretne s ťažkosťami a potrebuje pomoc alebo keď je sám a bezmocný, bude tu skupina ľudí, ktorá ho podporí a bude za neho rozhodovať, vyrieši problémy a ťažkosti, ktorým čelí, alebo zabezpečí živobytie.“ Preto sa usilujú o nájdenie takejto podpory. Samozrejme, niektorí z týchto ľudí nakoniec nájdu cirkev. Veria, že ľudia v cirkvi sú zjednotení v srdci a pracujú na dosiahnutí rovnakého cieľa, každý má vieru, má dobré úmysly a správa sa k ostatným láskavo, stráni sa spoločenských konfliktov a dištancuje sa od zlých trendov spoločnosti. Pre tých, ktorí veria v Boha, je cirkev v tejto spoločnosti a vo svete nepochybne symbolom veľkej spravodlivosti; ľudia v cirkvi majú navyše v mysliach ľudí pozitívny, dobrý a láskavý obraz. Niektorí sa rozhodnú veriť v Boha, pretože sú na dne spoločnosti, bez akejkoľvek moci v nej a dobrého rodinného zázemia. Stretávajú sa s rôznymi ťažkosťami pri získavaní vzdelania, nadväzovaní priateľstiev, hľadaní práce alebo pri rôznych činnostiach, a tak veria, že aby v tejto spoločnosti prežili a presadili sa, musia mať ľudí, ktorí im pomôžu. Ak sa napríklad pri hľadaní práce spoliehajú len na seba a bezcieľne prechádzajú jednu pracovnú príležitosť za druhou, môžu minúť takmer všetky svoje úspory a aj tak nemusia nájsť vhodnú prácu. Ak im však pri hľadaní pomôžu spoľahliví ľudia, ktorí im dokážu úprimne pomôcť, starostí je oveľa menej a čas strávený hľadaním práce sa výrazne skráti. Preto veria, že ak nájdu takúto oporu, budú mať pri všetkom, s čím sa v spoločnosti stretávajú – pri vzdelávaní, hľadaní práce, dokonca aj v každodennom živote a prežití – nejaké konexie a podporu, skupinu nadšených ľudí, ktorí im budú pomáhať v zákulisí. Keď teda nájdu cirkev, majú pocit, že našli správne miesto. Cirkev sa pre nich stáva veľmi dobrou voľbou, ako sa presadiť v spoločnosti a dosiahnuť pokojný život. Napríklad, či už ide o návštevu lekára, nakupovanie, kúpu poistenia, kúpu domu, pomoc deťom pri výbere školy alebo dokonca o vybavenie akejkoľvek záležitosti, v cirkvi vždy nájdu milujúcich ľudí, ktorí im podajú pomocnú ruku a pomôžu im tieto problémy vyriešiť. Týmto spôsobom sa ich život stáva oveľa pohodlnejším, v spoločnosti už nie sú takí osamelí a ťažkosti pri vybavovaní záležitostí sa výrazne zmenšujú. Pod do cirkvi a viera v Boha im preto skutočne prinášajú hmatateľné výhody. Aj keď idú k lekárovi, bratia a sestry im nájdu v nemocnici známych, ktorí im pomôžu; môžu ich využiť na získanie najlepších cien pri nákupoch a dokonca aj kúpiť dom za ceny po známosti. S pomocou bratov a sestier v cirkvi sa všetky tieto problémy vyriešia. Cítia: „Veriť v Boha je skvelé! Hľadanie práce, vybavovanie záležitostí a nakupovanie, to všetko je terazpohodlné! Kedykoľvek niečo potrebujem, stačí zavolať alebo poslať správu do skupiny a všetci spoja sily, aby podali pomocnú ruku. V cirkvi je toľko dobrých ľudí; vybavovanie záležitostí je také pohodlné! Nebolo ľahké nájsť si oporu, takže cirkev za žiadnu cenu neopustím. Ale na zhromaždeniach v Božom dome sa vždy čítajú Božie slová a hovorí sa v duchovnom spoločenstve o pravde, čo ma privádza do rozpakov a cítim sa rozpoltený. Nechcem jesť a piť Božie slová a cítim odpor vždy, keď počujem duchovné spoločenstvo o pravde. Ale ak nebudem počúvať, nepôjde to – nemôžem ich opustiť. Tak veľmi mi pomáhajú. Ak odmietnem počúvať, budem sa cítiť trápne a bolo by tiež čudné povedať, že už neverím, takže sa musím len prispôsobiť a hovoriť pekné veci.“ V srdci v skutočnosti nechcú veriť, ale tento pocit môžu len skrývať vo svojom vnútri. Niektorí ľudia hovoria: „Vidíš len to, že stále žiadajú bratov a sestry, aby im vybavili záležitosti, a že sú celkom šťastní, keď im bratia a sestry pomôžu – a len podľa toho dokážeš rozlíšiť, že ich účelom viery v Boha je nájsť si oporu?“ Okrem týchto prejavov sa pozri, či zvyčajne čítajú Božie slová a hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde, či si dokážu plniť svoju povinnosť a či majú nejaké skutočné zmeny; z toho zistíš, či úprimne veria v Boha. Tí, ktorí hľadajú oporu, veria v Boha len preto, aby využili cirkev a bratov a sestry na vybavovanie svojich záležitostí a riešenie ťažkostí vo svojom živote. Nikdy však nespomínajú konanie svojej povinnosti, ani nejedia a nepijú Božie slová, ani o nich nemajú duchovné spoločenstvo. Hneď ako počujú o nejakom šikovnom spôsobe, ako niečo vybaviť, ožijú; začnú bez prestania tárať a nedajú sa ani prerušiť. Ale keď príde na konanie povinnosti alebo na to, aby boli čestní a neklamali a nepodvádzali, onemejú. V srdci ich tieto veci nezaujímajú – bez ohľadu na to, s akým nadšením hovoríš, nereagujú a nezapájajú sa; dokonca sa ťa neustále snažia prerušiť a zmeniť tému na niečo, čo ich zaujíma. Vymýšľajú spôsoby, ako primäť bratov a sestry, aby pre nich niečo urobili a vynaložili úsilie, a nechcú im dať žiadnu príležitosť spomenúť konanie povinnosti alebo vydanie sa Bohu. Ak niekto navrhne, aby konali svoje povinnosti a vydali sa Bohu, rýchlo si nájdu nejakú svoju naliehavú záležitosť, ktorú ponúknu na výmenu; zatiaľ čo bratia a sestry pre nich vybavujú túto záležitosť, oni neochotne vynaložia nejaké úsilie pre Boží dom a požiadavku bratov a sestier splnia len s odretými ušami, a len čo sa ich osobná záležitosť vybaví, sú voči bratom a sestrám chladní. Aby si udržali kontakt s cirkvou, aby nestratili túto oporu, ktorou je cirkev, a týchto pomocníkov, ktorými sú bratia a sestry, udržiavajú úzky kontakt s každým, kto je pre nich užitočný, často sa ich starostlivo vypytujú na zdravie, hovoria ohľaduplné a neúprimné slová, aby si udržali vzťahy. Hovoria o tom, ako veľmi veria v existenciu Boha, ako veľmi ich Boh žehná, koľko milosti im Boh dáva a ako často ronia slzy, cítia sa Bohu zaviazaní a ochotní odplatiť Božiu lásku – to všetko preto, aby oklamali bratov a sestry a získali ich pomoc. Len čo pre nich niekto prestane byť užitočný, okamžite si zablokujú a vymažú jeho kontaktné údaje. Intenzívne sa líškajú, podlizujú sa a zbližujú sa s tými, ktorí sú pre nich najužitočnejší, s tými, ktorých sa najviac oplatí využiť. Čo sa týka tých, ktorých sa neoplatí využiť, tých, ktorí, podobne ako ich, nemajú v spoločnosti žiadny vplyv ani postavenie a sú tiež na najnižšom stupni spoločnosti bez nikoho, o koho by sa mohli oprieť, tým nevenujú ani pohľad. Stýkajú sa výlučne s tými, ktorých sa oplatí využiť a ktorí majú v spoločnosti konexie, s tými, ktorých považujú za schopných. Vynaložiť úsilie a znášať útrapy pre cirkev dokážu len vtedy, keď niečo potrebujú od cirkvi alebo od bratov a sestier. V skutočnosti sú prejavy takýchto pochybovačov veľmi zjavné. Doma nikdy nečítajú Božie slová, nikdy sa nemodlia k Bohu, keď nemajú ťažkosti, a na cirkevnom živote sa zúčastňujú s veľkou neochotou. Nežiadajú o konanie povinností a nepreberajú iniciatívu v cirkevnej práci; najmä sa nikdy aktívne nezúčastňujú na nebezpečnej práci. Aj keď súhlasia, že ju urobia, prejavujú veľkú netrpezlivosť a až keď ich niekto zavolá alebo vyzve, neochotne vynaložia trochu úsilia. Toto sú prejavy pochybovačov. Nečítajú Božie slová, nekonajú povinnosť – aj keď sa neochotne zúčastňujú na cirkevnom živote, je to preto, aby nestratili spoločenstvo bratov a sestier v cirkvi, ktoré je pre nich obrovskou oporou. Vzťahy s týmito ľuďmi udržiavajú len preto, aby si v budúcnosti uľahčili vybavovanie záležitostí. Len čo sa takíto ľudia uchytia v spoločnosti a nájdu si miesto, kde sa môžu usadiť a začať žiť, a len čo sa presadia vo svete a získajú vplyv a vyhliadky na oslnivú budúcnosť, rýchlo a bez váhania opustia cirkev, pretrhnú väzby s bratmi a sestrami a stratia kontakt. Ak existuje potenciálny prijímateľ evanjelia, s ktorým majú dobrý vzťah, a ty ich chceš kontaktovať, aby mu kázali evanjelium, nebudeš sa s nimi môcť spojiť. Nielenže pretrhnú väzby s cirkvou, ale ukončia aj priateľstvá s niektorými jednotlivcami. Neprezradili sa už ako pochybovači? (Áno.) Ako by teda mala cirkev s takýmito ľuďmi zaobchádzať? (Vyčistiť ich.) Mali by sme im dať šancu, prejaviť pochopenie pre ich slabosť a pre ťažkosti v ich živote a viac ich podporovať a pomáhať im, aby uverili, že Boh existuje, začali sa zaujímať o pravdu a úprimne sa vydali Bohu? Treba túto prácu vykonať? (Nie.) Prečo nie? (Pretože títo ľudia tu vôbec nie sú preto, aby verili v Boha.) Správne, neprišli veriť v Boha; ich cieľ je veľmi jasný – sú tu, aby si našli oporu. Môže teda duchovné spoločenstvo o pravde s takýmito ľuďmi dosiahnuť nejaké výsledky? (Nie.) Neprijmú to; nevážia si to, nepotrebujú to a nezaujíma ich to.

Ako by sme mali opísať tých, ktorí veria v Boha, len aby si našli oporu? Celkom priliehavo sa dajú opísať ako ľudia, ktorí kladú svoje vlastné záujmy pred všetko ostatné. Pokiaľ vidia, že je im niekto užitočný a prospešný, urobia všetko, o čo ich ten človek požiada; dokonca splnia každý jeden príkaz, ktorý im dá. Svoje vlastné záujmy kladú nad všetko ostatné; pokiaľ niečo slúži ich záujmom, je to v poriadku. Ak im povieš, že viera v Boha prinesie požehnania a výhody, určite v Neho uveria a urobia všetko, o čo ich požiadaš. Pokiaľ tvoja schopnosť vybavovať záležitosti v spoločnosti zodpovedá ich potrebám a umožňuje im profitovať, určite sa s tebou budú stýkať. Ich styk s tebou však neznamená, že dokážu skutočne veriť v Boha, ani to neznamená, že sa úprimne vydajú Bohu tak ako ty. Aj keď s tebou dobre vychádzajú a máte obzvlášť dobrý vzťah, nemusí to nevyhnutne znamenať, že hovoríte rovnakým jazykom, idete rovnakou cestou alebo máte rovnaké ciele. Preto sa nesmiete nechať takýmito ľuďmi zaviesť. Títo ľudia sú prefíkaní a majú svoje taktiky, ako komunikovať s ostatnými ľuďmi. Ich účelom viery v Boha je nájsť si oporu, nie usilovať sa o pravdu a dosiahnuť spásu. To ukazuje, aký nízky a temný je ich charakter! Prichádzajú do cirkvi, aby si našli ľudí, ktorých môžu využiť, a intrigujú, aby pre seba získali rôzne výhody. Neznamená to, že takíto ľudia sú schopní konať bez akýchkoľvek škrupúľ a robiť všelijaké nehanebné veci? (Áno.) Už len z toho, že ich účelom viery v Boha je nájsť si oporu a zabezpečiť si živobytie, je jasné, že títo ľudia nie sú nič dobré, majú nízky charakter, sú sebeckí, opovrhnutiahodní a špinaví a žijú vo veľkej temnote. Preto princípom cirkvi pri zaobchádzaní s nimi je takisto rozlíšiť ich a potom ich vyčistiť alebo vypudiť. Len čo rozlíšite, že nie sú pravými veriacimi, že prišli do cirkvi hľadať východisko a využívať, že chcú zneužiť bratov a sestry na vybavovanie svojich záležitostí a na to, aby im slúžili, potom by v takýchto prípadoch mali vodcovia a pracovníci a bratia a sestry situáciu pohotovo a presne vyriešiť. Bez ohrozenia bezpečnosti cirkvi alebo bratov a sestier ich čo najskôr vyčistite alebo vypuďte. Nemalo by sa im dovoliť, aby sa naďalej skrývali medzi bratmi a sestrami. Nie sú predmetom Božej spásy. Keď sa takíto ľudia skrývajú medzi vami, neustále všetkých sledujú chamtivým a ostražitým okom, aby zistili, koho sa oplatí využiť. Stále kalkulujú, či sú v cirkvi ľudia, ktorých môžu použiť – kto má príbuzných pracujúcich v nemocnici, kto vie liečiť choroby alebo má tajné lieky, kto môže získať veľkoobchodné ceny v obchodoch, rodina ktorého brata vlastní predajňu áut, kto môže získať domy za ceny po známosti – zisťujú konkrétne tieto záležitosti. Títo ľudia sú vo svojich kalkuláciách puntičkárski! Kalkulujú aj v malých veciach a chcú intrigovať aj proti bratom a sestrám a plánujú ich využiť. Skúmajú rodinné zázemie každého a každý je predmetom ich kalkulácií a sprisahaní. Môžu vaše srdcia cítiť pokoj pri styku s takýmito ľuďmi? (Nie.) Čo treba urobiť, ak niet pokoja? Mali by ste byť pred takýmito ľuďmi na pozore. Títo ľudia veria v Boha s postrannými úmyslami; nie sú tu, aby sa usilovali o pravdu alebo spásu, ale aby si pre seba našli oporu, živobytie a východisko. Takíto ľudia sú obzvlášť sebeckí, opovrhnutiahodní a zákerní. Nekonajú žiadnu povinnosť ani sa nevydávajú Bohu. Keď ich cirkev na niečo potrebuje, nikde ich niet, ale keď je po všetkom, znovu sa objavia. Títo ľudia vedia len využívať situáciu a nemá zmysel nechávať ich v cirkvi; treba použiť rôzne metódy, aby boli čo najskôr odstránení. Niektorí ľudia hovoria: „Naozaj si zaobchádzanie s jedným človekom vyžaduje rôzne metódy?“ V cirkvi sú všelijakí ľudia; mnohí z nich veria v Boha len preto, aby si našli oporu a východisko, aby získali požehnania alebo aby sa vyhli pohromám. Líši sa len závažnosť týchto motívov; niektorí ľudia prejavujú jeden druh správania, zatiaľ čo iní prejavujú iný. Preto sa s rôznymi ľuďmi musí zaobchádzať rôzne; len to je v súlade s princípmi. Čo sa týka týchto pochybovačov, ktorí hľadajú oporu, musia byť pohotovo odstránení. Nenechajte ich priživovať sa na cirkvi. Žiadajú bratov a sestry, aby im vybavovali záležitosti – keďže pomôcť im vybaviť záležitosti si v skutočnosti vyžaduje len trochu úsilia, prečo by sa im nemala poskytnúť ani táto malá pomoc? Po prvé, a to je kľúčové, títo ľudia nie sú pravými veriacimi; sú to skrz-naskrz pochybovači. Po druhé, títo ľudia sa nemôžu zmeniť z nevercov na pravých veriacich. Nie sú tými, ktorých Boh predurčil a vyvolil; nie sú predmetom Jeho spásy – skôr sú to zlosynovia, ktorí sa infiltrovali do cirkvi. Po tretie, títo ľudia behajú hore-dole po celej cirkvi, vždy hľadajú pomoc u bratov a sestier bez ohľadu na to, aký veľký problém majú, čo bez postrehnutia obťažuje bratov a sestry a zároveň v cirkvi vytvára výrazne negatívnu atmosféru, ktorá škodí všetkým. Preto je najlepšie čo najskôr vyčistiť týchto diablov, ktorí veria v Boha len preto, aby si našli oporu. Ak ste ich ešte neidentifikovali alebo neprekukli, že sú týmto typom ľudí, môžete si ich ponechať na pozorovanie. Len čo rozlíšite a prekuknete, že patria medzi rôznych zlých ľudí, ktorých Boží dom potrebuje vyčistiť, neváhajte a nebuďte k nim zhovievaví. Po diskusii so všetkými a dosiahnutí konsenzu ich môžete vyčistiť. Ak vodcovia a pracovníci v cirkvi túto záležitosť ignorujú, pokiaľ väčšina bratov a sestier potvrdí, že sú typom, ktorý verí v Boha len preto, aby si našiel oporu a východisko, máte právo ich priamo vyčistiť bez toho, aby ste išli cez falošných vodcov. Takéto konanie je správne a je plne v súlade s pravdou-princípmi. Je to vaše právo, vaša povinnosť, vaša zodpovednosť; je to pre vašu vlastnú ochranu. Samozrejme, keď sa bratia a sestry, ktorí sú pravými veriacimi, stretnú s ťažkosťami, máme zodpovednosť a povinnosť urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme im pomohli, či už láskyplnou pomocou a podporou, alebo materiálnou pomocou. Toto je láska medzi bratmi a sestrami, láska tých, ktorí veria v Boha. Nemáme však žiadnu zodpovednosť ani povinnosť pomáhať pochybovačom, pretože nie sú bratmi a sestrami a nezaslúžia si túto milosť ani takúto pomoc. Toto je zaobchádzanie s ľuďmi podľa princípov. Naše duchovné spoločenstvo o siedmom účele viery v Boha sa tu končí. Nie je potrebné uvádzať ďalšie konkrétne príklady o týchto ľuďoch. Stručne povedané, každý, koho účelom viery v Boha je nájsť si oporu, je niekým, kto by mal byť z cirkvi vyčistený alebo vypudený. Len čo vodcovia a pracovníci rozlíšia, že v cirkvi sú takíto ľudia, mali by ich pohotovo vyčistiť. Vyčistite každého jedného, ktorého nájdete, a nenechajte ani jedného. Ak je väčšina bratov a sestier už obťažovaná do tej miery, že sa cítia bezmocní a už to nedokážu zniesť, a vodcovia a pracovníci ich stále obhajujú slovami: „Majú ťažkosti; mali by sme im pomôcť,“ potom by sa takýmto vodcom malo povedať: „Vôbec nie sú pravými veriacimi v Boha. Ignorujú každého, kto s nimi hovorí v duchovnom spoločenstve o Božích slovách, a odmietajú konať svoju povinnosť, keď sa im to povie. Nikdy nemali v úmysle vydať sa Bohu a chcú len využiť bratov a sestry na vybavovanie svojich záležitostí. Nemáme žiadnu zodpovednosť ani povinnosť pomáhať takýmto pochybovačom!“ Aj keď to cirkevný vodca neschváli, máte právo spojiť sa s väčšinou a vyčistiť ich z cirkvi. Ak s tým cirkevný vodca stále nesúhlasí, potom záležitosť nahláste vyššie; izolujte vodcu a nechajte ho, aby nad sebou uvažoval. Jeho vedenie môžete prijať znova, keď bude súhlasiť. Ak bude naďalej nesúhlasiť, môžete ho odvolať a zvoliť nového vodcu. Toto je siedmy účel viery v Boha: nájsť si oporu.

H. Usilovať sa o politické ciele

Ďalej si v duchovnom spoločenstve povieme o ôsmom účele: o ľuďoch, ktorí veria v Boha s politickými zámermi a politickými cieľmi. Pravdepodobnosť, že sa takíto jedinci objavia, nie je veľmi vysoká, no bez ohľadu na to, aká je, pokiaľ existuje šanca, že sa títo ľudia objavia, mali by sme uviesť ich príklady, odhaliť ich, hovoriť o nich v duchovnom spoločenstve a charakterizovať ich. Musíme to urobiť, aby si voči nim všetci rozvinuli schopnosť rozlišovať a aby ich bolo možné čo najskôr vyčistiť, a tak zabrániť problémom a nebezpečenstvu, ktoré by priniesli cirkvi a bratom a sestrám. Robí sa to na ochranu cirkvi a bratov a sestier. Preto ľudia, ktorí veria v Boha s politickými cieľmi, sú ľudia, ktorých by sme mali rozlišovať a mať sa pred nimi na pozore, a sú to tiež zlí ľudia, ktorých by cirkev mala čo najskôr vyčistiť. Aké sú prejavy tých, ktorí majú politické ciele? Nepovedia ti svoje skutočné myšlienky. Nepovedia jasne: „Zaujíma ma len politika, rád sa do nej zapájam, takže v Boha verím s politickými cieľmi a politickými zámermi a nie z nejakého iného dôvodu. Môžete so mnou naložiť, ako uznáte za vhodné.“ Povedia to? (Nie.) Aké teda majú prejavy, ktoré ti umožnia rozlíšiť, že majú politické ciele? To znamená, aké slová hovoria, aké veci robia, aké výrazy tváre, pohľady a tóny reči ti stačia na to, aby si si potvrdil, že zámer ich viery v Boha nie je čistý? Bez ohľadu na to, čo hovoria alebo robia, skrývajú veci vo svojich srdciach a nikto ich nedokáže prekuknúť. Majú zvláštnu identitu a pozadie; z ich reči a správania je zrejmé, že majú úklady a intrigy a že ich spôsob reči a konania je strategický. Keď hovoria, priemerný človek nedokáže pochopiť ich skutočné pohnútky alebo myšlienky a nevie, prečo hovoria to, čo hovoria. Hoci navonok títo ľudia neprejavujú žiadne nepriateľstvo ani súd voči viere v Boha alebo duchovnému spoločenstvu o pravde a môžu dokonca prejavovať určitú náklonnosť k týmto veciam, jednoducho cítiš, že sú zvláštni – sú iní ako ostatní bratia a sestry a sú do istej miery nepochopiteľní. Čo zvyčajne robíš s ľuďmi, ktorí sú do istej miery nepochopiteľní? Dávaš si na nich len jednoducho pozor? Alebo prevezmeš iniciatívu, aby si ich preveril a zistil, o čo im v skutočnosti ide? (Mali by sme ich pozorovať.) Bez ohľadu na to, čo niekto robí, jeho cieľ a zámery sa vo všeobecnosti nedajú ľahko odhaliť v krátkom čase. No ako plynie čas – s výnimkou prípadu, keď nerobia vôbec nič –, keď začnú konať, určite sa prezradia. Pozoruj a hľadaj stopy v malých detailoch – nejaké informácie a stopy môžeš objaviť v ich reči a správaní, v zámere a smerovaní ich konania a v slovách a tóne, ktoré používajú pri rozprávaní. Schopnosť urobiť to závisí od toho, či si dôsledný a či máš určitú úroveň inteligencie a kvality. Niektorí hlupáci nedokážu rozpoznať nebezpečenstvo a zlomyseľnosť, ktoré existujú v ľudskej spoločnosti; bez ohľadu na to, s kým sa stretnú, vždy s nimi komunikujú rovnakým spôsobom. V dôsledku toho, keď sa stretnú s prefíkanými a ľstivými politikmi s politickými cieľmi, ľahko sa stanú Judášmi a nástrojmi na zapredanie cirkvi a nevedomky urobia hlúposti, ktoré dostanú cirkev do pasce.

Aké prejavy vlastne majú títo ľudia s politickými cieľmi? Títo ľudia majú určité spoločenské pozadie; sú to jedinci, ktorí sa pohybujú v politických kruhoch. Bez ohľadu na ich postavenie v politických kruhoch, či už sú to úradníci, vykonávajú rôzne pomocné práce, alebo sa pripravujú získať si v politických kruhoch pevné miesto, skrátka, títo ľudia majú v spoločnosti politické pozadie; je to zložitá a špeciálna situácia. Bez ohľadu na to, či títo ľudia veria v existenciu Boha, súdiac podľa toho, o čo sa usilujú, podľa ciest, ktorými idú, a ich prirodzenosti-podstaty, môžu sa títo ľudia stať ľuďmi, ktorí úprimne veria v Boha? Môžu sa zmeniť z pochybovačov, z politikov nadšených pre politiku, na ľudí, ktorí úprimne veria v Boha? (Nie.) Ste si istí? Alebo existuje nejaká možnosť? (Určite nie.) Je to rozhodne nemožné. Viera v Boha a politika sú dve odlišné cesty; tieto dve cesty sa vyvíjajú opačnými smermi, nemajú nič spoločné a absolútne sa nemôžu pretínať. Sú to úplne sa rozchádzajúce cesty. Preto tí, ktorí majú politické ciele alebo milujú politiku a sú pre ňu nadšení, aj keď veria v Boha bez akýchkoľvek výslovných politických zámerov, stále prechovávajú iné zámery; a je isté, že ich cieľom nie je získať pravdu ani byť spasení. Prinajmenšom sa dá určiť, že úprimne neveria v Boha. Uznávajú len legendu, že existuje Boh, ale neuznávajú existenciu Boha ani skutočnosť, že Boh je zvrchovaný nad všetkým. Preto sa títo ľudia nikdy nezmenia z pochybovačov nadšených pre politiku na pravých veriacich, ktorí veria v Božiu existenciu, dokážu prijať Božie dielo a prijať Boží súd a napomínanie.

Aké zámery vlastne majú títo pochybovači s politickými cieľmi, keď veria v Boha? Súvisí to s tým, o čo sa usilujú, a s povolaniami, ktorým sa venujú. Napríklad niektorí ľudia v politických kruhoch majú vždy nejaké osobné požiadavky, veľkolepé politické ciele, ašpirácie a podobne, ktoré, nech sú akékoľvek, súvisia s politikou. Čo sa myslí pod pojmom „politika“? Jednoducho povedané, súvisí to s režimami, mocou a vládnutím. Preto ich viera v Boha s politickými cieľmi, samozrejme, súvisí s tým, o čo sa politicky usilujú. Aké sú teda ich ciele? Prečo si vyhliadli ľudí v cirkvi? Chcú využiť cirkev ako inštitúciu, jej veľký počet členov a vplyv týchto ľudí z rôznych profesií a spoločenských vrstiev v cirkvi na dosiahnutie svojich cieľov. Keď sa dozvedia o učeniach cirkvi, fungovaní rôznych oblastí cirkevnej práce, spôsobe, akým Boží vyvolený národ žije cirkevný život, o praktizovaní povinnosti a podobne, pokúšajú sa do cirkvi začleniť. Pevne si zapamätajú duchovnú terminológiu a rôzne výrazy, ktoré Boží vyvolený národ často používa v duchovnom spoločenstve, v nádeji, že jedného dňa budú môcť tieto veci použiť na to, aby všetkých zmobilizovali, aby ich počúvali a aby ich mohli využiť, a tak dosiahli svoje politické ciele. Presne ako hovoria neverci: keď sa veci nejaký čas pripravujú, v momente, keď môžu zdvihnúť zástavu a podnietiť ľudí k vzbure, viac ľudí odpovie na ich výzvu a bude ich nasledovať. Takto môžu získať časť ľudí v cirkvi, ktorí sa stanú ich silou v zápase s ich rivalmi. Takéto veci sa v novodobej čínskej histórii stali niekoľkokrát. Napríklad Povstanie Bieleho lotosu a Povstanie Tchaj-pching počas dynastie Čching boli prípadmi, keď ľudia s politickými cieľmi využili náboženstvo na boj proti vláde. Učenia ich náboženstiev sa odchýlili od pravej cesty a mali mnoho absurdných a smiešnych aspektov, ktoré sa vôbec nezhodovali s pravdou. Tí s politickými cieľmi využili takéto učenia, aby zjednotili mysle ľudí, spútali ich mysle a aby ich ovplyvnili a indoktrinovali. Nakoniec týchto indoktrinovaných ľudí zneužili na dosiahnutie svojich politických cieľov. Títo ľudia s politickými cieľmi si od začiatku, keď prišli veriť v Boha, vyhliadli práve názov cirkvi. Pod hlavičkou inštitúcie, ktorou je cirkev, teda môžu skrývať svoju identitu a svoje ciele – to je jeden aspekt. Ďalším je, že si myslia, že pokiaľ budú šíriť svoje politické názory pod zástavou viery v Boha, bude veľmi ľahké indoktrinovať ľudí v cirkvi a že títo ľudia majú sklon zbožňovať a počúvať slávnych ľudí. V dôsledku toho majú títo jedinci s politickými cieľmi tendenciu považovať ľudí v cirkvi za objekty, ktoré možno využiť. Veria, že cirkev sa veľmi ľahko môže stať miestom, kde môžu skrývať svoju identitu, a že členovia cirkvi sú objekty, ktoré môžu ľahko využiť – jednoducho povedané, takto sa na veci pozerajú. Preto je ich zámerom pri vstupe do cirkvi nádej, že jedného dňa, keď budú na vzostupe, budú môcť súperiť so svojimi politickými rivalmi a získať moc – to je ich politický cieľ. Chcú pod zámienkou viery v Boha rozšíriť počet ľudí, ktorí ich zbožňujú a nasledujú, aby sa stali súčasťou ich politickej sféry vplyvu. Niektorí ľudia hovoria: „Môžu mať tento cieľ, ale ak neurobia žiadne kroky, nanajvýš môžeme vidieť, že sú to pochybovači alebo falošní veriaci. Ako môžeme vidieť, že majú jasné politické zámery?“ To nie je ťažké. Len ich trpezlivo pozorujte. Pokiaľ majú politické ciele, určite začnú konať. Ak nechcú konať, načo by sa infiltrovali do cirkvi? Ak ešte nekonali, je to preto, lebo nenašli príležitosť. Len čo budú mať príležitosť, začnú konať. Napríklad, ak vláda prijme nesprávnu politiku alebo potláča a zatýka Boží vyvolený národ, bratia a sestry by o tom nanajvýš diskutovali a rozlišovali, a tým by sa to skončilo. Nech sa deje čokoľvek, dôležité je veriť v Boha, konať svoje povinnosti a nasledovať Božiu vôľu. Nestratili by zo zreteľa celkový obraz pre malé záležitosti; naďalej by verili v Boha a konali svoje povinnosti tak, ako sa patrí, ako zvyčajne. Avšak ľudia s politickými cieľmi sú iní. Urobili by z toho veľkú vec, búrlivo by to odhaľovali a široko propagovali a zúfalo by si priali podnietiť všetkých, aby povstali proti vláde a slúžili ich vlastným politickým cieľom, a nezastavili by sa, kým by nedosiahli svoje ciele. Kvôli angažovaniu v politike úplne odložia bokom záležitosti viery v Boha a konanie svojich povinností a ignorujú Božie požiadavky na človeka a Božie úmysly. Sú takí šialení – to ich ľudia stále nedokážu rozlíšiť? Nasledujú takíto jedinci Boha alebo politiku? Niektorí ľudia, ktorým chýba schopnosť rozlišovať, sú ľahko zavedení. Títo ľudia, ktorí sa venujú politike, nevedia, čo je pravda, a už vôbec nerozumejú, že Božie dielo má za cieľ očistiť skazené povahy ľudí a spasiť ich z vplyvu satana. Myslia si, že venovať sa ľudským právam a politike znamená mať zmysel pre spravodlivosť a podriaďovať sa Bohu. Znamená venovanie sa politike a ľudským právam, že človek má pravdu-realitu? Znamená to, že sa človek podriaďuje Bohu? Bez ohľadu na to, ako dobre sa zaoberáš ľudskými právami a politikou, znamená to, že tvoja skazená povaha bola očistená? Znamená to, že tvoja ambícia a túžba po moci boli očistené? Mnohí ľudia nedokážu tieto problémy prekuknúť. Aj Sunjatsen bol zrejme kresťan. Keď bol v nebezpečenstve, modlil sa k Bohu, aby ho spasil. Celý život sa venoval revolúcii – získal Božie schválenie? Bol to niekto, kto praktizoval pravdu a podriaďoval sa Bohu? Mal skúsenostné svedectvo o praktizovaní Božích slov? Nič z toho nemal. Po tom, čo bol Pavol povolaný, neustále kázal evanjelium a pretrpel mnoho útrap, no pretože nečinil skutočné pokánie, nemal vstup do života, opakovane páchal tie isté staré hriechy a pri každej príležitosti sa vyvyšoval a svedčil o sebe, stal sa antikristom a bol potrestaný. Nech sa deje čokoľvek, veriť v Boha bez prijatia pravdy, neustále sa usilovať o slávu a postavenie a vždy chcieť byť supermanom alebo veľkým človekom je veľmi nebezpečné. Všetci tí, ktorí majú politické ciele, sú antikristi. Títo ľudia sa nevzdajú ľahko uskutočnenia svojich politických ašpirácií a vždy budú hľadať príležitosti na podnecovanie a získavanie veriacich ako svojej politickej sily. Ak jedného dňa uvidia, že veriaci sa nedajú ľahko zneužiť, že veriaci milujú pravdu a usilujú sa len o ňu a že nasledujú len Krista a nie ľudí, až vtedy sa týchto veriacich úplne vzdajú.

V hĺbke duše sú mysle ľudí s politickými cieľmi úplne pohltené myšlienkami súvisiacimi s politikou – s mocou a vplyvom, vládnutím, konšpiráciami, politickými prostriedkami a tak ďalej. Nerozumejú, čo znamená veriť v Boha, čo je viera, čo je pravda, a už vôbec nie, ako sa podriadiť Bohu. Taktiež nerozumejú, čo je Nebeská vôľa. Ich princípy prežitia sú „Človek zvíťazí nad prírodou“ a „Svoj osud máš vo vlastných rukách“. Preto je snaha zmeniť takýchto ľudí nemožná a je to hlúpa myšlienka. Títo ľudia často šíria politické názory medzi bratmi a sestrami v cirkvi, podnecujú ich k politickým aktivitám a k účasti na politike. Je úplne jasné, že ich zámer viery v Boha je motivovaný politickými cieľmi. Túto podstatu dokážu ostatní rýchlo a ľahko rozlíšiť. Títo ľudia sú úplne neznalí viery, kráčania po správnej ceste a podriadenia sa Nebeskej vôli – veria, že myšlienky a cesty každého človeka sa dajú zmeniť pomocou politickej taktiky, a najmä veria, že osud človeka sa dá zmeniť ľudskými prostriedkami a metódami. Preto sú úplne neznalí hlbokých, no zároveň zjavných záležitostí, ako sú zákony prírody stvorené Bohom a Božia zvrchovanosť nad osudom človeka; sú v týchto veciach laikmi a jednoducho to nedokážu pochopiť. Čo tým chcem povedať? Ak nájdeš niekoho, koho zámer viery v Boha je motivovaný politickými cieľmi, v žiadnom prípade sa ho nesnaž zmeniť ani presvedčiť a nie je potrebné s ním hovoriť v duchovnom spoločenstve o toľkých pravdách. Okrem toho, že sa pred ním budeš mať na pozore, mal by si o ňom čo najskôr informovať cirkevných vodcov na rôznych úrovniach alebo spoľahlivých bratov a sestry a potom nájsť spôsob, ako ho vypudiť z cirkvi. Nemal by si sa pred ním mať na pozore tajne a potichu a ostatných nechať v nevedomosti. Takže aký typ ľudí dokáže trochu rozlíšiť tých, ktorí radi hovoria o politike a majú politické ciele? Sú to starší alebo mladší ľudia? Sú to bratia alebo sestry? (Starší bratia.) Správne; starší bratia, teda tí, ktorí majú spoločenské skúsenosti, prišli do kontaktu s politikou alebo boli politicky prenasledovaní – ľudia, ktorí majú v týchto veciach prehľad, dokážu vnímať politické záležitosti pomerne jasne. Prirodzene, dokážu uplatniť určitú schopnosť rozlišovať voči tým, ktorí sa venujú politike, a najmä dokážu pomerne jasne vnímať ich ambície a túžby, ako aj ich myšlienky, názory, sny a ašpirácie. Preto dokážu týchto ľudí rozlíšiť relatívne rýchlejšie ako ostatní. Len čo niekto rozlíši, že títo ľudia majú politické ciele a sú pochybovači, mal by sa pred nimi mať na pozore a týchto pochybovačov odhaliť. Zároveň musí chrániť aj tých hlúpych a nevedomých, ktorí nerozumejú pravde, a zabrániť tomu, aby boli zavedení a zneužití a aby neúmyselne prezradili nejaké interné informácie cirkvi. Je potrebné čo najskôr informovať cirkevných vodcov, prediskutovať s nimi túto záležitosť a informovať viac starších ľudí alebo tých, ktorí rozumejú nejakej pravde a majú určité duchovné postavenie, aby sa mali pred týmito ľuďmi s politickými cieľmi na pozore. Je dôležité pomôcť ostatným jasne vidieť podstatu týchto ľudí ako pochybovačov, a tak ochrániť hlúpych a nevedomých bratov a sestry pred zneužitím. Ak nedokážeš tieto veci prekuknúť a nemáš žiadnu schopnosť rozlišovať, keď sa s tebou budú rozprávať nejakí zlovestní, ľstiví a prefíkaní ľudia, ochotne im vyzradíš podrobnosti o svojej skutočnej situácii a všetko, čo vieš, bez toho, aby sa ťa pýtali, a neúmyselne sa staneš Judášom. Existujú takí ľudia? (Áno.) Keď hovoríš, nevieš, aký zámer má druhá osoba, a považuješ ju za brata alebo sestru, a bez toho, aby si si to uvedomil, povieš jej všetko, čo máš na srdci – a keď to povieš, nevieš, aké následky to bude mať. Keď vidíš, že ostatní sa pred takýmito ľuďmi majú na pozore, povieš: „Si príliš opatrný. Čo by mali bratia a sestry pred sebou skrývať?“ Neuvedomuješ si, prečo sa ostatní neozvú – tomu sa hovorí byť hlupákom.

Ľudia s politickými cieľmi sú, samozrejme, tiež pochybovači, pretože nemilujú pravdu a neprijmú ju. Aj keď veria v Boha, úplne patria k tomu druhu zlých ľudí, ktorí sú antikristi. Mať sa na pozore pred takýmito ľuďmi je v skutočnosti najpasívnejší prístup. Aktívny prístup je včas ich objaviť a čo najrýchlejšie sa nimi zaoberať a vypudiť ich, aby sa predišlo akýmkoľvek problémom pre cirkev a pre bratov a sestry. Pretože títo ľudia môžu v cirkvi kedykoľvek a kdekoľvek ovplyvňovať ostatných a kedykoľvek a za akejkoľvek situácie môžu zničiť normálny poriadok cirkvi, ďalej takýchto pochybovačov netolerujte ani s nimi nemajte trpezlivosť. Nedávajte im ďalšiu šancu na pokánie; nebuďte hlúpi. Po objavení by mali byť čo najskôr vypudení, aby sa predišlo budúcemu nešťastiu. Účelom tohto je zabrániť tomu, aby boli tí, ktorí sa neusilujú o pravdu, zavedení a zneužití a stali sa bábkami satana a zlých démonov. Samozrejme, to, čo by ste mali teraz predovšetkým urobiť, je zabrániť tým s politickými cieľmi, aby sa dozvedeli akékoľvek dôležité informácie o cirkvi. Čím skôr ich rozlíšite a vypudíte, tým menej kontaktu s nimi budú mať bratia a sestry, a tým menej budú nimi zavedení a ovplyvnení. Preto, pokiaľ ide o načasovanie, je lepšie zaoberať sa takýmito ľuďmi a vypudiť ich skôr radšej ako neskôr – čím skôr, tým lepšie. Byť aktívny je lepšie ako byť pasívny. Ľudia s politickými cieľmi majú zlé úmysly; je nemožné, aby mali akúkoľvek úprimnosť a konali niečo pre cirkev a Boží dom. Ak nemôžu zaviesť alebo zneužiť bratov a sestry, budú úplne ponížení a dobrovoľne opustia cirkev, aj bez rozlúčky. Týmto sa končí naše duchovné spoločenstvo o ôsmom účele viery v Boha: mať politické ciele.

30. október 2021