Štrnásty bod: Pohotovo rozlíšiť a potom vyčistiť alebo vypudiť všetky druhy zlých ľudí a antikristov (tretia časť)

Štandardy a základy na rozlišovanie rôznych druhov zlých ľudí

I. Na základe účelu viery v Boha

Na poslednom stretnutí sme hovorili v duchovnom spoločenstve o štrnástej zodpovednosti vodcov a pracovníkov: „Pohotovo rozlíšiť a potom vyčistiť alebo vypudiť všetky druhy zlých ľudí a antikristov.“ Na základe obsahu tejto zodpovednosti sme zhrnuli rôzne prejavy rôznych typov ľudí za rôznych okolností a potom sme na základe ich prejavov tieto rôzne osoby rozlíšili. Prostredníctvom rozlišovania týchto osôb sme sa snažili jasne identifikovať tých, ktorí sú zlými ľuďmi, ktorých musí Boží dom rozlíšiť a vyčistiť – to znamená tých, ktorým nie je dovolené zostať v Božom dome a ktorých treba vyčistiť. Posledné dva razy sme hovorili v duchovnom spoločenstve o rozlišovaní a kategorizácii rôznych druhov zlých ľudí prostredníctvom troch aspektov. Dnes budeme pokračovať v duchovnom spoločenstve o rôznych detailoch týkajúcich sa kategorizácie rôznych druhov zlých ľudí prostredníctvom týchto troch aspektov. Najprv si prečítajte štrnástu zodpovednosť a tri konkrétne kategórie, ktoré sú v nej uvedené. (Štrnásta zodpovednosť vodcov a pracovníkov: „Pohotovo rozlíšiť a potom vyčistiť alebo vypudiť všetky druhy zlých ľudí a antikristov.“ Po prvé, účel viery v Boha; po druhé, charakter; po tretie, postoj k svojej povinnosti.) Spomínate si po prečítaní na nejaký základný obsah z predchádzajúcich dvoch duchovných spoločenstiev? (Áno.) Najprv si zopakujme obsah nášho posledného duchovného spoločenstva. (Minule Boh hovoril v duchovnom spoločenstve o účele viery v Boha, pričom sa venoval bodom štyri až osem tejto témy: po štvrté, zapájať sa do oportunizmu; po piate, žiť z cirkvi; po šieste, hľadať útočisko; po siedme, nájsť si podporovateľa; po ôsme, usilovať sa o politické ciele.) Týchto päť bodov sme preberali v poslednom duchovnom spoločenstve. Mali by byť títo ľudia podľa duchovného spoločenstva o základných prejavoch a zjavenej skazenej podstate týchto piatich typov ľudí a súdiac podľa ich správania, ich úmyslov a cieľov vo viere v Boha, ako aj ich neustálych požiadaviek voči Bohu, považovaní za bratov a sestry a zostať v cirkvi? (Nie, takíto ľudia by mali byť odstránení, pretože ich viera v Boha nie je zameraná na úsilie o pravdu alebo o spásu. Všetci majú osobné úmysly a plány a dúfajú, že v Božom dome získajú pre seba výhody a prospech. Nie sú to ľudia, ktorí skutočne veria v Boha; všetci sú to pochybovači.) Ak pochybovači nie sú z cirkvi vyčistení, akú škodu predstavujú pre prácu cirkvi a pre bratov a sestry? (Nejedia a nepijú Božie slovo ani nezažívajú Božie dielo; zostávajú v cirkvi bez toho, aby prijali pravdu. Okrem toho môžu šíriť negativitu a predstavy, čím spôsobujú narušenia a vyrušenia a zohrávajú negatívnu úlohu.) Tieto prejavy ľudia v podstate vidia.

Súdiac podľa prejavov piatich typov ľudí, o ktorých sme hovorili v poslednom duchovnom spoločenstve, majú títo ľudia spoločnú črtu? (Áno.) Aká je ich spoločná črta? (Títo ľudia sú všetci pochybovači.) (Neveria v existenciu Boha, neveria v pravdu a nezaujímajú sa o ňu.) Tým sa dotýkame ich podstaty. Keďže neveria v pravdu, nebudú ju ani prijímať. Podstatou tých, ktorí vôbec neprijímajú pravdu, je, že sú pochybovači. Aké sú charakteristické znaky pochybovačov? Veria v Boha, aby sa zapájali do oportunizmu, žili z cirkvi, vyhli sa pohromám, našli si podporu a istý zdroj obživy. Niektorí z nich majú dokonca politické ciele a chcú si prostredníctvom určitých záležitostí vytvoriť vzťahy s vládou, aby si získali priazeň a nejaký úradnícky post. Takíto ľudia sú všetci do jedného pochybovači. Vo svojej viere v Boha majú tieto motívy a úmysly a vo svojich srdciach neveria s úplnou istotou, že Boh existuje. Aj keď Ho uznávajú, robia tak pochybovačne, pretože názory, ktorých sa držia, sú ateistické. Veria len veciam, ktoré môžu vidieť v materiálnom svete. Prečo hovoríme, že neveria v existenciu Boha? Pretože jednotne neveria ani neuznávajú skutočnosti, že Boh stvoril nebo, zem a všetko a že po stvorení ľudstva ho vedie a má nad ním zvrchovanosť. Preto v žiadnom prípade nemôžu veriť v skutočnosť, že Boh sa môže stať telom. Ak neveria, že Boh sa môže stať telom, sú schopní veriť a uznať všetky pravdy, ktoré Boh vyjadril? (Nie sú.) Ak neveria pravdám, ktoré Boh vyjadril, veria potom, že Boh môže spasiť ľudstvo, a v Jeho plán riadenia na spásu ľudstva? (Neveria.) Ničomu z toho neveria. Kde je koreň ich neviery? V tom, že neveria v existenciu Boha. Sú to ateisti a materialisti. Veria, že skutočné sú len veci, ktoré môžu vidieť v materiálnom svete. Veria, že slávu, zisk a postavenie možno dosiahnuť len prostredníctvom intríg a nekalých prostriedkov. Veria, že jediný spôsob, ako prosperovať a žiť šťastný život, je žiť podľa satanských filozofií. Veria, že ich osud je len v ich vlastných rukách a že sa musia spoliehať sami na seba, aby si vytvorili a zabezpečili šťastný život. Neveria v Božiu zvrchovanosť ani v Jeho všemohúcnosť. Myslia si, že ak sa budú spoliehať na Boha, nebudú mať nič. V konečnom dôsledku neveria, že Božie slová môžu všetko uskutočniť, a neveria v Božiu všemohúcnosť. Preto v ich viere v Boha vznikajú úmysly a ciele, ako napríklad zapájať sa do oportunizmu, žiť z cirkvi, hľadať útočisko, nájsť si podporovateľa, nadväzovať priateľstvá s opačným pohlavím a usilovať sa o politické ciele – zabezpečiť si úradnícky post a istý zdroj obživy. Práve preto, že títo ľudia neveria, že Boh vládne zvrchovane nad všetkým, sú schopní drzo a bezohľadne sa so svojimi vlastnými úmyslami a cieľmi infiltrovať do cirkvi a túžia v nej uplatniť svoje talenty alebo uskutočniť svoje priania. To znamená, že sa infiltrujú do cirkvi, aby uspokojili svoj úmysel a túžbu získať požehnania; chcú v cirkvi získať slávu, zisk a postavenie, aby získali svoj istý zdroj obživy. Z ich správania, ako aj z ich prirodzenosti-podstaty je zrejmé, že ich ciele, motívy a úmysly pre vieru v Boha nie sú legitímne a že nikto z nich neprijíma pravdu ani úprimne neverí v Boha – aj keď sa infiltrujú do cirkvi, sú len do počtu a nezohrávajú vôbec žiadnu pozitívnu úlohu. Preto by cirkev nemala takýchto ľudí prijímať. Hoci sa títo ľudia infiltrovali do cirkvi, nie sú Božím vyvoleným národom, ale skôr ich priviedli iní z dobrých úmyslov. „Nie sú Božím vyvoleným národom“ – ako by sa to malo interpretovať? Znamená to, že Boh ich nepredurčil a nevyvolil; nepovažuje ich za predmety svojho diela; ani ich nepredurčil ako ľudské bytosti, ktoré spasí. Keď sa títo ľudia infiltrujú do cirkvi, prirodzene ich nemôžeme považovať za bratov a sestry, pretože nie sú tými, ktorí skutočne prijímajú pravdu alebo sa podriaďujú Božiemu dielu. Niektorí sa môžu pýtať: „Keďže to nie sú bratia a sestry, ktorí skutočne veria v Boha, prečo ich cirkev nevyčistí alebo nevypudí?“ Boží úmysel je, aby sa Jeho vyvolený národ od týchto ľudí naučil rozlišovať, a tak prezrel satanove úklady a odmietol satana. Keď Boží vyvolený národ získa schopnosť rozlišovať, títo pochybovači by mali byť odstránení. Cieľom rozlišovania je odhaliť týchto pochybovačov, ktorí sa s ambíciami a túžbami infiltrovali do Božieho domu, a vyčistiť ich z cirkvi, pretože títo ľudia nie sú skutoční veriaci v Boha, a už vôbec nie ľudia, ktorí prijímajú pravdu a usilujú sa o ňu. Z ich zotrvania v cirkvi nevznikne nič dobré – ale veľká škoda áno. V prvom rade, po infiltrácii do cirkvi títo pochybovači nikdy nejedia ani nepijú Božie slová a neprijímajú ani najmenšiu časť pravdy. Vždy diskutujú o iných veciach ako Božie slová a pravda, čím vyrušujú srdcia iných. Budú len narúšať a vyrušovať prácu cirkvi na úkor vstupu Božieho vyvoleného národa do života. Po druhé, ak zostanú v cirkvi, budú sa správať ako neverci a robiť zlé skutky, narúšať a vyrušovať prácu cirkvi a vystavovať cirkev mnohým skrytým nebezpečenstvám. Po tretie, aj keď zostanú v cirkvi, nebudú dobrovoľne konať ako vykonávatelia služieb a hoci môžu poskytnúť malú službu, bude to len s cieľom získať požehnania. Ak príde deň, keď zistia, že nemôžu získať požehnania, rozhorčia sa, narušia a poškodia prácu cirkvi. Namiesto toho, aby sme to tolerovali, je lepšie ich čo najskôr vyčistiť z cirkvi. Po štvrté, títo pochybovači sú náchylní vytvárať frakcie, podporovať a nasledovať antikristov, čím v cirkvi vytvárajú zlú silu, ktorá predstavuje veľkú hrozbu pre jej prácu. Vzhľadom na tieto štyri úvahy je týchto pochybovačov, ktorí sa infiltrujú do Božieho domu, nevyhnutné rozlíšiť a odhaliť a potom ich vyčistiť. Toto je jediný spôsob, ako udržať normálny pokrok v práci cirkvi a účinne zabezpečiť, aby Boží vyvolený národ mohol jesť a piť Božie slová a normálne žiť cirkevný život, a tým vstúpiť na správnu cestu viery v Boha. Je to preto, že infiltrácia týchto pochybovačov do cirkvi je veľkou prekážkou pre vstup Božieho vyvoleného národa do života. Mnohí ľudia ich nedokážu rozlíšiť, ale namiesto toho s nimi zaobchádzajú ako s bratmi a sestrami. Niektorí ľudia si ich vidiac, že majú niekoľko darov alebo silných stránok, vyberú za vodcov a pracovníkov. Takto v cirkvi vznikajú falošní vodcovia a antikristi. Pri pohľade na ich podstatu je zrejmé, že žiaden z nich neverí v existenciu Boha, ani v to, že Jeho slová sú pravda, ani v to, že On vládne zvrchovane nad všetkým. V očiach Boha sú to neverci. Nevšíma si ich a Duch Svätý na nich nebude pôsobiť. Preto na základe ich podstaty, nie sú predmetmi Božej spásy a určite nie sú Ním predurčení alebo vyvolení. Boh ich v žiadnom prípade nemôže spasiť. Bez ohľadu na to, ako sa na to pozrieme, žiadny z týchto pochybovačov nepatrí do Božieho vyvoleného národa. Mali by byť pohotovo a presne rozlíšení a potom odstránení. Nesmie sa im dovoliť, aby sa potulovali v cirkvi a vyrušovali ostatných. Títo pochybovači infiltrujú cirkev s rôznymi účelmi a motívmi a ty ich nemusíš byť schopný na začiatku prezrieť alebo rozlíšiť. Avšak s postupom času, ako s nimi budeš častejšie v kontakte a budeš s nimi viac rokovať, budeš im čoraz viac rozumieť a budeš čoraz jasnejšie vidieť rôzne prejavy, ktoré naznačujú, že sú pochybovači. Nie je ich potom ľahšie rozlíšiť na základe Božích slov? (Áno.) Ak celý Boží vyvolení národ dokáže rozlíšiť pochybovačov, potom je čas ich zjaviť a vyčistiť. Bez ohľadu na ich charakter, sociálne postavenie alebo služobný vek v cirkvi, ak po niekoľkých rokoch počúvania kázní stále nedokážu prijať pravdu a sú plní predstáv o Bohu, sú už zjavení ako pochybovači. Vzhľadom na ich účely a prejavy vo viere v Boha sú nepochybne tými, ktorí by mali byť odstránení alebo vypudení. Toto je dielo odstránenia, ktoré musí cirkev vykonávať v každom období.

V rámci témy o účele viery v Boha sme prebrali osem bodov, čo znamená, že existuje osem typov ľudí, ktorých prejavy nám stačia na to, aby sme rozlíšili rôzne druhy zlých ľudí, presne ich charakterizovali a podľa toho s nimi zaobchádzali. Stručne povedané, týchto osem typov ľudí nemôže zostať v cirkvi. Niektorí sa môžu pýtať: „Prejavuje sa každý z týchto ôsmich typov ľudí len jedným druhom správania?“ Nemusí to tak byť; účel viery v Boha u niektorých ľudí zahŕňa štyri alebo päť bodov – hľadajú útočisko, žijú z cirkvi, zapájajú sa do oportunizmu, usilujú sa o politické ciele a bezhlavo vyhľadávajú opačné pohlavie, infiltrujú sa do cirkvi, aby nerozvážne zvádzali iných. Účel viery v Boha u niektorých ľudí môže zahŕňať dva body – jedným je snaha stať sa v cirkvi funkcionárom a druhým je hľadanie požehnaní prostredníctvom oportunizmu, alebo niektorí môžu vyhľadávať opačné pohlavie a zároveň žiť z cirkvi. Je zrejmé, že títo ľudia prichádzajú do Božieho domu, aby ho využili, s úmyslom použiť Boží dom alebo bratov a sestry, aby im pomohli s ich záležitosťami a vynaložili pre nich úsilie; aby dosiahli svoje ciele a uspokojili svoje priania, používajú všetky možné prostriedky, aby im bratia a sestry slúžili. Stručne povedané, zjavným účelom týchto pochybovačov a oportunistov, ktorí sa infiltrovali do cirkvi a mali by byť vyčistení alebo vypudení, pri príchode do Božieho domu je priživovať sa a využiť situáciu vo svoj osobný prospech. Či už v reči alebo v skutkoch, ich účel sa dá vždy nejasne rozpoznať. Títo ľudia vôbec neprijímajú pravdu a nemajú o ňu záujem; niekedy dokonca prejavujú nálady a postoje znechutenia alebo odolávania. Bez ohľadu na to, akú povinnosť im cirkev určí, spolupracujú len neochotne, ak im to prináša prospech. Ak z toho nemajú žiadny prospech, vnútorne odolávajú a prejavujú negativitu a pasivitu, ba dokonca odpor alebo odmietnutie. Trochu práce urobia, len ak z toho majú prospech; bez neho sa jej buď vyhnú, alebo ju pasívne a povrchne odbijú. V kritických momentoch práce sa hrajú na schovávačku, zmiznú a zanedbávajú prácu cirkvi. Z týchto prejavov je zrejmé, že ich viera v Boha je len na to, aby sa priživovali; aj ich používanie na poskytovanie služby narobí viac škody ako úžitku.

I. Monitorovať cirkev

Dnes sa v duchovnom spoločenstve budeme venovať poslednému bodu na tému účelu viery v Boha. Okrem predtým spomenutých ôsmich bodov existuje ďalší typ človeka, ktorého účel a úmysel vo viere v Boha nie sú legitímne. Čo ho odlišuje od tých vyššie spomenutých, ktorí sú motivovaní výlučne výhodami a zo všetkých síl sa usilujú o slávu, zisk a postavenie? Tento typ človeka nevstupuje do cirkvi, aby sa stal funkcionárom, kvôli postaveniu alebo istému zdroju obživy, alebo aby si uľahčil život a tak ďalej; majú účel, ktorý je pre obyčajných ľudí ťažké odhaliť. Aký je to účel? Je to monitorovanie a ovládanie cirkvi. Monitorovanie cirkvi je deviaty bod v téme účelu viery v Boha. Títo ľudia vstupujú do cirkvi s úlohou monitorovať, ju s cieľom ovládať smerovanie vývoja cirkvi. Tí, ktorí ich vysielajú, ich nadriadení alebo šéfovia, môžu zastupovať vládu, určitú náboženskú skupinu alebo nejakú organizáciu v spoločnosti. Pretože nie sú oboznámení s cirkvou, sú plní zvedavosti a dokonca znepokojení vznikom, formovaním a existenciou cirkvi, majú v úmysle dôkladne porozumieť cirkvi, spoznať jej štruktúru, prácu a rôzne okolnosti. Preto sú niektorí ľudia vyslaní do cirkvi, aby vykonávali prácu monitorovania. Tí, ktorí sa ujmú práce monitorovania cirkvi, či už pochádzajú z vlády, náboženských skupín alebo akejkoľvek spoločenskej organizácie, majú vo viere v Boha účel, ktorý je úplne odlišný od účelu pravých bratov a sestier. Nie sú tu, aby prijali Božiu spásu; neprišli, aby prijali Božie slová, pravdu a Božiu spásu na základe viery v Boha a Jeho uznania. Ich viera v Boha je sprevádzaná politickými cieľmi alebo úlohou, ktorú im dala nejaká organizácia. Preto je monitorovanie cirkvi tak ich účelom infiltrácie do cirkvi a viery v Boha, ako aj úlohou zadanou ich nadriadenými; je to práca, ktorú robia, aby si zarobili na výplatu.

Čo monitorujú tí, ktorí sa infiltrujú do cirkvi, aby ju monitorovali? Monitorujú mnoho aspektov, ako sú učenia cirkvi, jej ciele, čo presadzuje, prácu, ktorú koná, a myšlienky a názory jej členov, pričom hodnotia, či predstavuje nejakú hrozbu pre vládu, náboženstvá alebo spoločnosť. Pokiaľ ide o reč, kontrolujú, či sa nevyskytujú nejaké protispoločenské, protivládne alebo protištátne výroky. Pokiaľ ide o učenia, monitorujú, aké presne sú myšlienky, ktoré cirkev presadzuje. Pre teba nemusí byť ľahké odhaliť týchto jednotlivcov, keď sa infiltrujú do cirkvi, pretože počas zhromaždení môžu pozorne počúvať a robiť si podrobné poznámky bez toho, aby driemali. Môžu dokonca svedomito zhrnúť prejavy rôznych jednotlivcov na každom zhromaždení, nakoniec zhrnúť a kategorizovať rôzne myšlienky a názory rôznych ľudí, aby zistili, ktoré sú v súlade so záujmami a požiadavkami národnej vlády a ktoré sú škodlivé pre správu štátu, sú v rozpore s vládou a tak ďalej. Môžu dôkladne zhrnúť a kategorizovať tieto hlboko zakorenené názory členov cirkvi a viesť si o tom záznamy. Prečo to robia? Pretože je to ich práca, ich úloha; musia podávať správy svojim nadriadeným. Toto je prvá časť ich práce: pochopiť učenia cirkvi a ideologické sklony všetkých jej členov. Hneď ako sa domnievajú, že tieto sklony obsahujú prvky, ktoré sú škodlivé pre spoločnosť alebo štát, alebo ak sa domnievajú, že sa objavujú nejaké radikálne myšlienky a názory, pohotovo to nahlásia a oznámia svojim nadriadeným, aby sa mohli prijať príslušné opatrenia. To, čo sa snažia najprv pochopiť, sú učenia cirkvi – to je jedna z ich hlavných úloh pri monitorovaní cirkvi – a potom nasledujú informácie o personáli cirkvi. Napríklad zhromažďujú informácie o tom, kto sú vyšší vodcovia cirkvi, vrátane ich adries bydliska, veku, vzhľadu, úrovne vzdelania, záujmov a koníčkov, zdravotného stavu, o čom hovoria v každodennom živote, kam chodia, akú prácu robia, ako aj ich denný pracovný čas a obsah práce. Sledujú, či títo vodcovia urobili nejaké vyhlásenia alebo podnikli nejaké kroky, ktoré sú proti vláde, proti náboženstvám alebo proti spoločenským trendom, okrem iného aj reakcie týchto vodcov na systém štátneho vládnutia a súčasný politický vývoj. Toto sú všetko aspekty, ktoré sa tí, ktorí monitorujú cirkev, snažia pochopiť. Okrem toho neustále venujú pozornosť štruktúre cirkvi a administratívnym štruktúram. Napríklad sledujú, kto sú vodcovia a pracovníci v cirkvi, vodcovia z ktorej úrovne boli prepustení, aké opatrenia boli pre nich prijaté po ich prepustení, ktorí vodcovia boli zatknutí a kto po nich prevzal prácu. Zhromažďujú informácie o veku nástupcu, pohlaví, o tom, koľko rokov verí v Boha, o jeho úrovni vzdelania a – ak sú to talentovaní absolventi univerzít – okrem iných konkrétnych informácií, či majú nejaký negatívny vplyv na krajinu alebo spoločnosť a či by ich bolo možné prijať na prácu vo vládnych úradoch. Dokonca chcú zistiť, ktorí konkrétni cirkevní vodcovia nastupujú do funkcie alebo sú z nej prepustení. To znamená, že stav personálu, konkrétna administratívna práca a štruktúra cirkvi sú všetko aspekty, s ktorými sa snažia oboznámiť. Okrem toho sa snažia úplne pochopiť okrem iného aj informácie o tom, koľko je v cirkvi pracovných úloh, koľko je skupín a podrobnosti o nadriadených každej skupiny. Pýtajú sa, pozorujú a učia sa, pričom svoju prácu vykonávajú veľmi podrobne. Práca, ktorú majú urobiť, a úloha, ktorú majú splniť ľudia tohto typu, ktorí sa infiltrujú do cirkvi, je pohotovo pochopiť všetky aspekty situácie cirkvi a jej rôzny vývoj, aby dosiahli účel monitorovania cirkvi. To zahŕňa napríklad aj to, ako sa cirkev rozvíja v zahraničí, do koľkých krajín sa evanjelium rozšírilo a v ktorých krajinách boli založené cirkvi – všetky tieto podrobnosti potrebujú pochopiť. Toto sú hlavné úlohy, ktoré vykonávajú pri monitorovaní cirkvi: Po prvé, pochopiť učenia cirkvi; po druhé, pochopiť situáciu personálu cirkvi; a po tretie, pochopiť stav práce cirkvi a jej nedávne kľúčové dianie. Konajú úplne ako spolupáchatelia a prisluhovači satana, veľkého červeného draka; sú to skutoční služobníci satana.

Ľudia tohto typu, ktorí monitorujú cirkev, sa do nej infiltrujú s cieľom získať informácie týkajúce sa učení cirkvi, personálu, smerovania práce, rozsahu cirkvi a ďalších aspektov. Snažia sa pochopiť každý z týchto aspektov a potom ich nahlásiť svojim nadriadeným, ktorí môžu kedykoľvek na základe situácie vypracovať zodpovedajúce politické plány alebo opatrenia zamerané na cirkev. Stručne povedané, ich účel pri monitorovaní cirkvi rozhodne nie je dobre mienený. Prečo by inak stále monitorovali cirkev, keď im to neprináša ani bohatstvo, ani prospech? Nie je to preto, že sú znepokojení existenciou cirkvi? Neveria, že cirkev, ktorú založil a vedie Boh, tvorí skupina ľudí, ktorí v Neho veria čisto a nemajú žiadne vzťahy so štátom, spoločnosťou alebo politickými skupinami a organizáciami. Ale bez ohľadu na to, ako cirkev skúmajú, zostávajú znepokojení. Prečo? Pretože sú ateisti, neuznávajú Boha a tiež nenávidia pravdu. Preto sú schopní páchať hlúpe a absurdné skutky, napríklad utláčať a zatýkať veriacich, ako aj monitorovať cirkev. Prečo prijímajú opatrenia na monitorovanie a odpor voči cirkvi? Pretože ich najväčšou obavou je, že prílišný rast cirkvi a priveľký počet jej členov bude mať významný vplyv na krajinu, vládu a spoločnosť, a dokonca ohrozí a ovplyvní tradičné kultúry a tradičné náboženské skupiny. Toto je skutočný dôvod ich monitorovania a odporu voči cirkvi. Preto považujú monitorovanie a odpor voči cirkvi za politickú úlohu, ktorú treba vykonať.

Ľudí tohto typu, ktorí monitorujú cirkev, možno nie je ľahké v cirkvi rozlíšiť, pretože majú postranné úmysly a hlboko sa skrývajú, aby ich ostatní nemohli odhaliť. Preto sa môžu v cirkvi držať väčšiny, nerobiť nič nezvyčajné, pôsobiť obzvlášť slušne a nikdy nevyjadrovať žiadne nesúhlasné názory na prácu cirkvi. Títo jednotlivci však majú jednu charakteristickú črtu: Sú vlažní voči viere v Boha, nie sú ani veľmi aktívni, ani veľmi pasívni. Dokážu urobiť niečo z povinností, ktoré im boli pridelené, ale nikdy nezjavujú podrobnosti o sebe, napríklad kde pracujú, aká je ich rodinná situácia alebo či už predtým verili v Boha. Ak niekto spomenie prácu vo vládnom úrade, sú veľmi vyhýbaví, vyhýbajú sa akýmkoľvek názorom na vládu, politiku, politiky alebo náboženstvo. Ich správanie sa vyznačuje tým, že sa vyhýbajú akýmkoľvek citlivým témam; nekritizujú ani nechvália vládu, ani nehovoria o jej politikách alebo systéme vládnutia. Keď niekto poukáže na to, že určitý jednotlivec je špión, očividne znervóznejú a môžu sa dokonca rýchlo postaviť na svoju obhajobu. Okrem toho, že sú nervózni, si v ich pohľade môžeš všimnúť aj tendenciu vyhýbať sa takýmto citlivým témam; vyhýbajú sa každému, kto ich dokáže prezrieť. Okrem toho často prijímajú hovory z neznámych zdrojov alebo ich kontaktujú a stretávajú sa s nimi záhadní jednotlivci, ktorí nie sú spojení s cirkvou, a hneď ako jeden z týchto hovorov zdvihnú, vzdialia sa od ostatných. Ak ich niekto v týchto chvíľach náhodou uvidí, viditeľne znervóznejú, začervenajú sa a pôsobia mimoriadne nesvoji v obave, že by mohla byť odhalená ich identita. Okrem tajného zhromažďovania informácií o cirkvi sa z času na čas tiež vypytujú na situáciu bratov a sestier a kladú otázky ako: „Koľko rokov už veríš v Boha? Veria tvoji rodičia? Sú tvoji rodinní príslušníci na pevnine? Ktorí z tvojich rodinných príslušníkov na pevnine veria v Boha a koľko rokov? Koľko majú rokov? Koľko ľudí je vo vašej miestnej cirkvi? Ako sa im teraz darí?“ Z času na čas sa snažia získať citlivé a súkromné informácie, ktoré ľudia nechcú zverejniť. Pri bežných interakciách medzi bratmi a sestrami sa nikto úmyselne ani aktívne nepýta na citlivé osobné informácie, ak sa o ne nechce podeliť. Tento jednotlivec však venuje takýmto záležitostiam osobitnú pozornosť, dokonca ide tak ďaleko, že sleduje pohyb niektorých vodcov a pracovníkov alebo ľudí zodpovedných za dôležitú prácu, snaží sa získať prístup k údajom na počítačoch a mobilných telefónoch týchto ľudí alebo k informáciám o ich adrese a trvá na dôkladnom zistení týchto podrobností. Ak si všimnú, že určitý vodca neprišiel na zhromaždenie, spýtajú sa: „Ten a ten dnes nie je na zhromaždení. Čo robí?“ Ak niekto spomenie, že je zaneprázdnený, budú sa ďalej pýtať: „Čím je zaneprázdnený? Zase polieva tých nových veriacich? Kto sú tí noví veriaci? Kedy začali veriť? Ako to, že o tom neviem?“ Vŕtajú stále hlbšie. Bratia a sestry hovoria: „Ak to nemáme vedieť, tak sa nepýtajme. Prečo sa stále pýtať? Toto sa netýka vstupu do života, nezahŕňa to pravdu; nie je potrebné to vedieť.“ Na čo infiltrátor odpovie: „Ale toto sú záležitosti Božieho domu, práca cirkvi; prečo by sme o tom nemohli vedieť? Všetci veríme v Boha, niečo vedieť nezaškodí. Ak to vy nechcete vedieť, znamená to, že sa nestaráte o prácu cirkvi ani o cirkevných vodcov. S kým presne sa ten vodca išiel stretnúť? Koľko je tam nových veriacich? Kde sú? Aj ja by som sa s nimi rád stretol.“ Stále sa pýtajú na tieto veci.

Existuje ešte jedna úloha, ktorej tí, čo monitorujú cirkev, venujú najväčšiu pozornosť, a to je mať prehľad o finančnej situácii cirkvi. Jedným aspektom je, že sa snažia pochopiť zdroje financií cirkvi. Chcú vedieť, či cirkev založila továrne alebo podniky, či vlastní vykorisťovateľské dielne, či zamestnáva na prácu deti a či rôzne pracovné činnosti cirkvi zahŕňajú ziskové podniky. Napríklad, či produkcia videí, filmov, chválospevov a tlač kníh Božích slov prinášajú zisk alebo vytvárajú nadmerný zisk; aké sú zdroje financií cirkvi; či existujú nejakí bohatí jednotlivci, ktorí poskytujú dary na podporu cirkvi; či sú medzi týmito jednotlivcami politické elity alebo multimilionári a miliardári – toto sú podrobnosti, o ktorých chcú mať prehľad. Okrem zisťovania administratívnych štruktúr a finančných zdrojov cirkvi sa snažia získať prehľad aj o správe cirkevných financií, pričom ich cieľom je sledovať smerovanie týchto prostriedkov. Ako cirkev míňa svoje peniaze, či sa zapája do nejakých nezákonných aktivít, či organizuje spoločenské elity alebo spolupracuje s rôznymi spoločenskými organizáciami a skupinami, aby sa spoločne postavili proti diktátorským vládam a bránili ľudské práva, a tak ďalej – aj toto sú niektoré z dôležitých situácií, o ktorých sa snažia získať prehľad. Niektorí ľudia sa pýtajú: „Vykonáva prácu monitorovania cirkvi len národ veľkého červeného draka?“ Je toto tvrdenie presné? V skutočnosti celý svet a celá ľudská spoločnosť odporujú Bohu. Bohu neodporujú len národy pod diktátorskou vládou; aj v takzvaných kresťanských krajinách je väčšina tých, ktorí sú pri moci, ateisti a neverci, a dokonca aj medzi tými, ktorí sú pri moci a majú vieru alebo sa hlásia ku kresťanstvu, sú tí, ktorí dokážu prijať pravdu, v menšine. Väčšina ľudí pravdu neuznáva, nieto ešte aby ju prijala. Nie sú teda títo ľudia, ktorí veria v Boha, zároveň tými, ktorí Mu odporujú? Tvoria napríklad v náboženstvách ako kresťanstvo, katolicizmus a judaizmus v Izraeli, vyššie vrstvy ľudia, ktorí prijímajú pravdu? Vôbec nie. Nikto z nich neprichádza skúmať Božie dielo; ani jeden nedokáže prijať pravdu. Presnejšie povedané, všetci sú to pochybovači; všetci odporujú Bohu a sú antikristami. Vyrušujú a sabotujú Božie dielo a brutálne potláčajú a prenasledujú tých, ktorí nasledujú Boha, čo dokazuje ich zaobchádzanie s Božím dielom v posledných dňoch. Ktorá denominácia dovoľuje svojim veriacim slobodne skúmať pravú cestu, počúvať kazateľov zvonku alebo prijímať cudzincov? Ani jedna to nedokáže. Ktorá rasa alebo národ je priateľský k cirkvi? (Ani jeden.) Chvályhodné je už to, ak ti poskytnú trochu náboženskej slobody a trochu voľnosti. Očakávaš snáď ešte, že ťa budú aj podporovať? Keď sa zjaví Božia cirkev alebo keď cirkev začne kázať evanjelium, títo ľudia, ktorí vôbec neveria v existenciu Boha a ktorí cítia osobitný odpor a nenávisť voči pravdám vyjadreným Bohom, sa potom ujmú špeciálnej úlohy, ktorou je poveriť jednotlivcov, aby dôkladne monitorovali cirkev. „Monitorovať“ tu znamená dozerať, mať prehľad a kontrolovať, čiže prísne dozerať, mať prehľad a kontrolovať všetky aspekty cirkvi v každom období. Niektorí ľudia hovoria: „Oni verejne neodsúdili Božie dielo ani sa proti nemu nepostavili ani sme v našom miestnom živote netrpeli prenasledovaním či obťažovaním. Cítime, že veriť v Boha, zhromažďovať sa, konať svoju povinnosť a šíriť evanjelium v zahraničí je oveľa lepšie a bezpečnejšie ako v národe veľkého červeného draka. Nezažili sme žiadne zasahovanie.“ Len preto, že nedošlo k žiadnemu zasahovaniu a bola ti poskytnutá určitá sloboda, nemal by si popierať ich prácu monitorovania cirkvi. Tá trocha náboženskej slobody, ktorá ti je daná, je základnou spoločenskou inštitúciou; to, čo si užívaš, sú len základné práva každého občana v krajine, v ktorej žiješ. Užívanie si týchto základných práv neznamená, že národná vláda, spoločenské skupiny alebo náboženský svet prijali a uznali Božie dielo a prácu cirkvi, že sa stali priateľskými, alebo že už neexistuje žiadne nepriateľstvo a monitorovanie. Nie je to tak? (Áno.) Táto záležitosť nie je abstraktná, však? (Nie, nie je.)

Aký by mal byť náš postoj k nepriateľstvu a monitorovaniu zo strany satanských režimov? Mali by sme ho odmietať a vyhýbať sa mu, alebo ho jednoducho ignorovať? Najprv sa zamyslite nad týmto: Bojí sa cirkev toho, že monitorujú akúkoľvek prácu, ktorú koná? (Nie.) Máme nejaké tajné aktivity? Robíme nejaké protištátne alebo protivládne politické vyhlásenia? (Nie.) To sa dá potvrdiť. Viera v Boha nikdy nezahŕňa účasť v politike. Väčšina z vás verí v Boha viac ako tri roky, niektorí dokonca dvadsať alebo tridsať rokov. Zistil niekto počas všetkých tých rokov počúvania kázní, že by cirkev robila protištátne alebo protispoločenské vyhlásenia? (Nie.) Ani v najmenšom; Boží dom nikdy nehovorí o politike. Okrem toho, Cirkev Všemohúceho Boha je založená Bohom, je to predchuť Božieho kráľovstva na zemi, nie organizácia vytvorená nejakým človekom, nie založená nejakým jednotlivcom. Akú prácu teda Boh ustanovil, aby cirkev konala? Nie je to zapájanie sa do protispoločenskej, protináboženskej alebo protipolitickej práce. Aká je teda práca cirkvi? Po prvé, jej hlavnou prácou je šíriť dobrú zvesť o tom, že Boh sa v posledných dňoch stal telom, aby spasil ľudstvo, a umožniť ľudstvu prijať všetky pravdy vyjadrené Bohom, aby sa mohlo obrátiť k Bohu a uctievať Ho. Po druhé, zahŕňa privádzanie tých, ktorí túžia po pravde, pred Boha, aby prijali súd a napomínanie Božích slov, boli očistení, a nakoniec dosiahli spásu. Toto je práca, ktorú koná cirkev, ako ju ustanovil Boh, a to je význam a hodnota jej existencie. Nesúvisí to a nie je to spojené s politikou, obchodom, priemyslom, technológiou ani žiadnym iným sektorom spoločnosti; s týmito vecami to nemá absolútne žiadny vzťah. Aká je teda podstata Božieho diela spásy v cirkvi? Povedané najjednoduchšie a najvýstižnejšie, je to riadenie ľudstva. Konkrétny obsah riadenia ľudstva zahŕňa priviesť ľudí pred Boha, do reality Božích slov, a umožniť im prijať Boží súd a napomínanie, aby boli očistení a dosiahli spásu. Toto je konkrétna práca riadenia ľudstva. Akákoľvek práca, do ktorej sa cirkev zapája, súvisí s Božím riadením, Božím plánom a, samozrejme, zahŕňa slová vyjadrené Bohom; nemá žiadny vzťah k rôznym prácam, ktoré vykonávajú svetskí ľudia. Preto akékoľvek informácie o cirkvi, či už sa týkajú jej učenia, personálu, administratívnych štruktúr, stavu jej práce, alebo dokonca finančnej situácie cirkvi, nemajú absolútne žiadny vzťah k žiadnej krajine, žiadnej spoločnosti, žiadnej rase, žiadnemu náboženstvu ani žiadnej ľudskej skupine – ani najmenšie spojenie. Preto, s ohľadom na tieto body, či už ide o vládnucu stranu, náboženské skupiny alebo spoločenské skupiny, ich čin vysielania ľudí na monitorovanie cirkvi sa rovná čisto čomu? (Zbytočnému činu.) „Zbytočný čin“ je formálny výraz. Ako sa bežne hovorí? Je to preto, že nemajú nič lepšie na práci, však? Podľa Môjho názoru je to presne tak; ich dni sú naplnené prílišným pohodlím a ľahkosťou, takže vysielajú týchto pár nečinných jednotlivcov, aby monitorovali cirkev, a dokonca to považujú za politickú úlohu, za vážnu prácu – je to úplne absurdné! S takým úsilím by bolo oveľa lepšie otvárať vzdelávacie alebo charitatívne inštitúcie. Ide len o prílišné telesné pohodlie, ktoré vedie k nečinnosti, k nesústredeniu sa na riadne úlohy! Ak by celá ľudská rasa bola ako Božia cirkev, s Bohom, ktorý osobne pasie a vedie, potom by si tento svet, toto ľudstvo ušetrilo mnoho zbytočných inštitúcií, výdavkov a problémov. Prinajmenšom, agentúry ako špionážne organizácie a polícia, tieto bezpečnostné zložky, by neslúžili žiadnemu účelu a museli by byť rozpustené a preradené na inú prácu.

Jednotlivci, ktorí majú za úlohu monitorovať cirkev, majú svoje poslanie. Ich hlavnou úlohou po preniknutí do cirkvi je týchto niekoľko aspektov, o ktorých sme hovorili v duchovnom spoločenstve; keď pochopia niekoľko základných a dôležitých situácií v cirkvi, hlásia to svojim nadriadeným. Bez ohľadu na ich myšlienky, názory alebo účel ich práce, prítomnosť týchto monitorov v cirkvi by mala podnietiť bratov a sestry, aby boli ostražití a zaobchádzali s nimi múdro. Je tento prístup správny? (Áno.) Je teda potrebný nejaký prehnaný poplach? (Nie.) Ako by sme mali pristupovať k výskytu takýchto jednotlivcov? Existujú dva princípy, je to veľmi jednoduché. Ak sa všade vypytujú a hľadajú informácie, jasne to značí, že sú to špióni alebo zvedovia. Takíto jednotlivci majú extrémne podlú a drzú ľudskú prirodzenosť; spôsobujú vážne vyrušovanie v cirkvi. Už len ich prítomnosť spôsobuje medzi ľuďmi nepokoj a bráni im prísť pred Boha. Zhromaždenia a konanie povinností sú tiež vyrušované a ovplyvnené a bezpečnosť je ohrozená. Ako by sa s takým človekom malo zaobchádzať? (Vyčistiť ho z cirkvi.) Správne; ak spôsobujú vyrušovanie v cirkevnom živote alebo v práci cirkvi, mali by byť priamo odstránení. Je teda potrebné sa pred nimi skrývať alebo sa ich báť? (Nie.) Niektorí ľudia, keď sa v zahraničí stretnú so špiónmi, spanikária a všade sa skrývajú, akoby videli políciu ako doma v Číne. Keď niektorí bratia a sestry idú vybavovať veci a stretnú špiónov, ktorí im kladú otázky, a počujú, aký zastrašujúci je tón vypočúvania, podobný policajnému výsluchu, tak sa zľaknú, že utečú bez toho, aby vôbec dokončili svoje záležitosti. Hovorím: „Ako môžeš byť taký zbabelec? Prečo utekáš? Čoho sa bojíš? V národe veľkého červeného draka bolo zajatých toľko bratov a sestier, ale nebáli sa; nestali sa z nich Judáši, stáli si pevne za svojím svedectvom. Prečo sa teda, keď si už prišiel do zahraničia, stále tak bojíš? Neporušil si žiadny zákon; čoho sa bojíš?“ Niektorí ľudia hovoria: „Vždy sa snažia dostať sa do mojej blízkosti a stále ma vypočúvajú.“ Nemôžeš im položiť protiotázku? Mohol by si povedať: „Aké právo máš vypočúvať ma? Poznám ťa? Si úradník veľkého červeného draka, ktorý kontroluje občianske preukazy? Koho zastupuješ? Pýtaj sa ma ďalej a zažalujem ťa!“ Je potrebné sa ich báť? (Nie.) Niektorí ľudia, keď sa stretnú s takýmito špiónmi, neodvážia sa prehovoriť a v strachu rýchlo utečú. Niektorí popletení ľudia vôbec nedokážu rozlišovať a dokonca sa pokúšajú týmto satanským špiónom a prisluhovačom kázať evanjelium. Po niekoľkých pokusoch si uvedomia: „Toto nie je niekto, kto verí, že Boh existuje. Prečo vyzerá ako úradník veľkého červeného draka?“ Cítia, že niečo nie je v poriadku, a vzdajú sa. Neskôr si to premyslia: „Boh ma chráni; našťastie som im neprezradil žiadne osobné informácie. Aký falošný poplach!“ Sú takí vystrašení, že sa už neodvážia náhodne kázať evanjelium komukoľvek, koho stretnú. V skutočnosti sa naozaj stali prípady, že do cirkvi boli privedení špióni prostredníctvom kázania. Sú to zvedovia nasadení do cirkvi veľkým červeným drakom, sú úmyselne umiestnení satanom. Sú ako vlci v ovčom rúchu, ktorí preniknú do cirkvi bez toho, aby jedli a pili Božie slová alebo hovorili v duchovnom spoločenstve o pravde, a vždy sliedia po informáciách o cirkvi a zisťujú osobné podrobnosti. Len čo sa zistí, že ich správanie je podozrivé alebo že už v cirkvi spôsobili vyrušenia, mali by byť okamžite odstránení – zvedovia veľkého červeného draka, služobníci satana, by vôbec nemali mať dovolené vyrušovať cirkev. Odstráňte každého jedného, ktorého nájdete; neprejavujte im žiadne milosrdenstvo! Ak sa niekto dobre znáša so špiónom, vždy ochotný zaobchádzať so špiónom láskavo z pocitu lásky, odpovedať na akékoľvek otázky, hrať úlohu špiónovho prisluhovača, takáto spodina musí byť priamo vypudená! Podozriví jednotlivci by mali byť pozorne sledovaní a pozorovaní; nemal by im byť prezradený ani jediný detail o cirkvi, najmä nie to, kto sú vodcovia a pracovníci. Ak sa špiónovi dovolí získať akékoľvek informácie, mohlo by to kedykoľvek predstavovať skrytú hrozbu alebo katastrofu pre cirkev a bratov a sestry. Preto, keď sa zistí, že je niekto podozrivý, pokiaľ nikdy neje a nepije Božie slová ani nehovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, je to určite pochybovač a je správne ho okamžite vyčistiť. Aj keď taký človek nie je špión, nie je to dobrý človek a jeho vyčistenie nie je v žiadnom prípade nespravodlivé. Ak sa zistí, že niekto je v úzkom spojení so špiónom a je schopný zapredať cirkev, mal by byť za akýchkoľvek okolností okamžite vyčistený. Takáto spodina a darebák môže cirkvi a bratom a sestrám priniesť len katastrofu. Sú ešte horší ako strážne psy; aj keď nepáchajú zlé skutky, musia byť vyčistení. Teraz je veľký červený drak na pokraji zrútenia, ale nie je ochotný prijať svoju porážku a zničenie. Pokračuje v zatýkaní a prenasledovaní Božieho vyvoleného národa a vykonáva špionážne operácie, aby prenikol do Božieho domu. Jeho vyrušovanie a sabotovanie práce cirkvi sa nikdy nezastavilo. Teraz boli odhalení niektorí zjavne podozriví jednotlivci. Ich pokusy získať informácie spôsobili rozruch, vďaka čomu ich ostatní ľahšie prekukli. Keď sa sami odhalili, cirkev ich vyčistila. Boli však odhalení všetci prefíkaní špióni? Ani náhodou. Je možné, že do cirkví všade preniknú agenti veľkého červeného draka. Niektorí jednotlivci, po tom, čo ich veľký červený drak zajme, sú satanom prostredníctvom hrozieb, pokušení a rôznych iných prostriedkov donútení, aby konali v jeho mene a potom preniknú do cirkvi. Toto sú skrytí špióni. Takíto zvedovia sú zradní a prefíkaní, majú určitú lišiackosť a intelekt. Slovami nevercov, majú určité schopnosti. Keď monitorujú cirkev, robia to nenápadne, konajú ticho a tajne, nikdy nezjavujú svoje skutočné úmysly vo svojich interakciách. Väčšina ľudí pri interakcii s nimi nič necíti; neuvedomujú si, že špión zbiera informácie, ani necítia jeho odpor voči viere v Boha. Špión už možno pochopil základnú situáciu cirkvi skôr, ako si väčšina ľudí vôbec uvedomí, že je tam na monitorovanie cirkvi. Navonok takíto jednotlivci nespôsobujú žiadne vyrušovanie v cirkvi ani väčšine ľudí, ako by sa s nimi teda malo zaobchádzať? Mali by sme prijať nejaké opatrenia, aby sme sa zaoberali ich monitorovaním cirkvi? Ako už bolo spomenuté, bojí sa cirkev ich monitorovania v nejakom aspekte? (Nie.) Existencia našej cirkvi a rôzne pracovné činnosti, do ktorých sa zapája, sú otvorené a čestné; tieto pracovné činnosti sú najspravodlivejším dielom medzi ľudstvom. Ak chce akákoľvek organizácia pochopiť akýkoľvek aspekt cirkvi, skúsenostné svedectvá cirkvi sú verejne vysielané online – každý si ich môže pozrieť, ako chce. Nie sú tu žiadne tajomstvá, žiadne nezákonné aktivity a určite žiadne narušenia spoločenského poriadku ani protichodné reči či činy. Ak teda tajne vyšetrujú a monitorujú situáciu cirkvi, nechajme ich tak. Prečo to hovorím? Títo jednotlivci pracujúci ako agenti majú určitý profesionálny štandard a bežní ľudia nedokážu zistiť, aké presne sú úlohy, ktoré vykonávajú v zákulisí. Takže, pokiaľ nespôsobujú vyrušenia, netreba sa nimi zaoberať; nechajte ich tak. Okrem toho, títo pochybovači, ateisti a politicky angažovaní jednotlivci nie sú zvyknutí na cirkevný život ani oň nemajú záujem. Akoby sa necítili ako na ihlách a neprežívali muky v cirkvi, kde ľudia každý deň čítajú Božie slová, prijímajú súd a napomínanie a hovoria o poznaní seba samého, poznaní Boha a premene povahy? Na každom zhromaždení sú nepokojní ako mravce na horúcej panvici; cítia neochotu nútiť sa zostať v cirkvi. V srdci chápu, že cirkev je len cirkev a absolútne nie politicky angažovaná organizácia. Monitorovaním a učením sa o cirkvi a uvedomovaním si, čo presne robí, sa vzdelávajú o skutočnosti, že Boh vládne zvrchovane nad všetkými vecami a nad osudom ľudstva, čo im rozširuje obzory, a tak už nežijú tak nevedome. Aj oni sú stvorené bytosti, a predsa ani nevedia, že človek je stvorený Bohom, čo ukazuje, akí sú hlúpi a bezvýznamní! Je nejaké riziko v tom, nechať ich zostať v cirkvi? Ak pre cirkev alebo pre bratov a sestry nepredstavujú žiadnu hrozbu ani vyrušovanie, nechajme ich tak. Len čo urobia niečo, čo spôsobí vyrušovanie, to je ich moment odhalenia a to je ten správny čas na to, aby sme sa nimi zaoberali. Na základe faktov a dôkazov ich pohotovo rozlíšime a charakterizujeme – ich poslanie sa skončí a cirkev ich prirodzene vypudí. Je tento prístup dobrý? (Áno.) Niektorí ľudia sa pýtajú: „Nie je práca cirkvi otvorená a čestná? Prečo obmedzovať monitorovanie ľudí?“ Toto je zamerané hlavne na režim veľkého červeného draka, satana. Účelom jeho monitorovania cirkvi je potláčanie, zatýkanie a ubližovanie Božiemu vyvolenému národu; preto Boží dom nedovoľuje jeho monitorovanie, aby zabránil Božiemu vyvolenému národu trpieť prenasledovaním a zabíjaním. Ak jednotlivci z demokratických krajín alebo náboženských skupín prichádzajú skúmať pravú cestu, môžu si to vyhľadať online alebo kontaktovať cirkev. Cirkev prijíma každého, kto úprimne hľadá pravdu. Ale ak má druhá strana zlé úmysly a snaží sa prekrúcať dobro a zlo a očierňovať cirkev, ako by im Boží dom mohol dovoliť monitorovanie? Nebolo by extrémne hlúpe dovoliť im monitorovanie? Nebolo by to hlúpe a nevedomé? (Áno.) Boží dom vždy vítal tých, ktorí hľadajú pravdu, a srdečne ich prijíma, čo je úplne v súlade s Božími úmyslami. Ak to ľudia nechápu, je to pre ich hlúposť a nevedomosť. Vonkajšia politika cirkvi je otvorená a čestná, plne v súlade s pravdou-princípmi a je v nej múdrosť a inteligencia. Ak niekto nedokáže pochopiť tieto pozitívne veci, potom je to pomýlený človek, popletený človek. Niektorí ľudia hovoria: „Ak prídu zvedovia alebo služobníci satana, aby sa dozvedeli o cirkvi, mali by sme byť čestnými ľuďmi a pravdivo odpovedať na ich otázky?“ Hovoriť pravdu diablom a satanom je hlúpe; to z človeka nerobí čestného človeka, ale mení ho na prisluhovača satana. Keď sa ľudia satanovho druhu chcú dozvedieť o situácii v cirkvi a pochopiť ju, Boží vyvolený národ nemá žiadnu povinnosť im to povedať. Nedokážu prijať pravdu a nemajú dobrú vôľu, takže im nemáme čo povedať! Toto konanie nie je impulzívne, ale múdre. Niektorí ľudia sa pýtajú: „Ak sa ma opýtajú: ‚Kto vedie vašu cirkev? Koľko rokov veria?‘, môžem im to povedať?“ Mal by si sa ich opýtať: „Aký je tvoj účel, že sa chceš dozvedieť o našom vodcovi? Najprv mi to povedz, ja si to premyslím a potom sa rozhodnem, či ti to poviem alebo nie.“ Je táto odpoveď múdra? (Áno.) Tomu sa hovorí konanie podľa princípov. Rozumiete? Ako sa práca na evanjeliu šíri a počet ľudí v cirkvi sa postupne zvyšuje, z času na čas sa v cirkvách v rôznych krajinách a regiónoch môžu objaviť zvedovia a agenti. V prípade takýchto jednotlivcov stačí jednoducho upovedomiť Boží vyvolený národ, aby s nimi zaobchádzal múdro. Ak sa zistí, že spôsobujú vyrušenia alebo narušenia, mali by byť potom okamžite vyčistení. Väčšina ľudí by mala mať určité pochopenie a rozlišovaciu schopnosť, pokiaľ ide o spôsob reči a konania týchto agentov alebo ich vystupovanie, a pri kontakte s nimi budú mať určite nejaké povedomie alebo vnímanie. Ak si len niekoľko bratov a sestier v cirkvi všimne takýchto jednotlivcov, ale nie sú si istí, či sú to špióni alebo zvedovia, mali by k nim pristupovať opatrne a múdro. Ak si to všimla väčšina ľudí, môžu sa navzájom informovať a prijať preventívne opatrenia. Ak podozriví špióni neprejavujú žiadnu priateľskosť voči cirkvi alebo bratom a sestrám, neustále sa snažia dostať bratov a sestry do pasce a vyrušovať cirkev a vždy hľadajú dôkazy, ktorými by cirkev očiernili, dokonca idú tak ďaleko, že fotografujú alebo nahrávajú bratov a sestry, alebo používajú lákanie a pokušenie, aby z nich vytiahli informácie, ktoré chcú vedieť, takýmto jednotlivcom sa po odhalení nemôže dovoliť, aby pokračovali – musia byť okamžite vyčistení z cirkvi. Možno ste sa s týmito situáciami predtým nestretli, takže vás vopred upozorňujem. Ide o rozšírenie vášho chápania, o poznanie ľudstva, spoločnosti, politiky a sveta – je proste taký temný a taký zlý.

Pokiaľ ide o deviaty účel viery v Boha – monitorovanie cirkvi – týmto sa končí duchovné spoločenstvo o základnom obsahu. Bolo všetko v duchovnom spoločenstve jasne vysvetlené? (Áno.) Aký je obsah, ktorý sa snažia monitorovať tí, čo monitorujú cirkev? (Učenie cirkvi, personálne situácie, pracovné podmienky a finančný stav.) V podstate sú to tieto štyri oblasti, ktoré ich najviac zaujímajú. Čoho sa tieto štyri aspekty týkajú? Týkajú sa toho, čoho sa najviac obávajú: vplyvu prítomnosti cirkvi na spoločnosť, národ a náboženský svet. Obávajú sa tiež, že cirkev by mohla použiť náboženstvo ako zámienku na zapojenie sa do politiky a zvrhnutie vlády, čo považujú za najväčšie skryté nebezpečenstvo. Preto cirkev potláčajú, prenasledujú a zakazujú a zatýkajú jej členov. Národ veľkého červeného draka zakazuje všetky náboženské viery, niektoré krajiny zakazujú určité viery a väčšina krajín sa bojí, že pravda bude mať moc, a bojí sa, že ľudia prijmú pravdu, čo ohrozuje ich vládu. Stručne povedané, čím viac má nejaké miesto Božie dielo a vyjadrovanie pravdy a čím viac má cirkev dielo Ducha Svätého, tým je pravdepodobnejšie, že budú rôznymi vládami monitorované a vnímané s nepriateľstvom. Preto vlády často posielajú agentov prezlečených za ľudí skúmajúcich pravú cestu, aby sa dozvedeli a pochopili situáciu cirkvi, s cieľom monitorovať všetko dianie v cirkvi. Okrem toho sa snažia pochopiť trendy cirkevnej práce, aby okrem iných záležitostí zistili, či je cirkev zapojená do politiky, či sa zúčastňuje na nejakých politických aktivitách pod zámienkou vykonávania cirkevnej práce, alebo či má nejaké spojenie so zahraničnými náboženskými silami. Toto si želajú pochopiť a obávajú sa toho. Ďalej chcú pochopiť aj finančnú situáciu cirkvi. Uvažujú: „Táto cirkev narástla v počte a rýchlo sa rozvinula – odkiaľ pochádzajú jej peniaze? Ktoré organizácie alebo bohatí jednotlivci ju obdarúvajú?“ Stručne povedané, neexistuje nič, čo by už nezvážili, hoci my sme na to nepomysleli. Prečo? Pretože sú zlí; sú to zlí ľudia. Ich pokusy pochopiť situáciu cirkvi pramenia z ich obrovských obáv z existencie cirkvi, obávajú sa, že cirkev by mohla ovplyvniť viac ľudí, čo by predstavovalo hrozbu pre ich vládu; presne toto ich v súvislosti s cirkvou znepokojuje. Bez ohľadu na to, aká spravodlivá alebo legitímna je práca, ktorú cirkev vykonáva, stále neveria. Prečo? Pretože sú to pochybovači, ateisti a materialisti – to, čo môžu materialisti urobiť, je len toto. Toto sú štyri situácie, ktorých sa obávajú. Práve sme mali duchovné spoločenstvo o dvoch princípoch týkajúcich sa vhodného spôsobu zaobchádzania s takýmito jednotlivcami po tom, čo sme pochopili dôvody a ciele za ich obavami z týchto štyroch situácií. Urobte jednoduché zhrnutie týchto princípov a hovorte o nich. (Ak v cirkvi spôsobujú vyrušenia, potom ich vyčistite; ak nespôsobujú vyrušenia, netreba sa nimi zaoberať.) Ak spôsobujú vyrušenia, všade sliedia a spôsobujú paniku, potom ich bez milosrdenstva vyčistite; ak nespôsobujú vyrušenia a väčšina ľudí si ich nevšimne alebo ich nedokáže rozlíšiť, potom ich ignorujte. Keď jasne uvidia, že je to skutočne cirkevná práca, všetko sú to náboženské aktivity a vôbec nejde o zapojenie do politiky, odídu sami. Toto je prístup, ktorý používajú demokratické krajiny na pochopenie náboženských situácií. Už bolo spomenuté, že ľudstvo je veľmi zložité. Aký je dôvod zložitosti ľudstva? Nepramení to zo zla ľudstva? (Áno.) Ako vzniklo zlo ľudstva? Prečo sa hovorí, že ľudstvo je zlé? Je to preto, že satan skazil ľudstvo príliš hlboko. Ako sa to hovorí jednoduchým jazykom? Je to tak, že satan premenil ľudí na démonov; celé ľudstvo je pod vládou diablov, s príliš mnohými veľkými a malými diablami, takže miesta, kde sa ľudia zhromažďujú, sa stali mestami démonov. Keď sa zhromaždí veľa démonov, stáva sa to zložitým; sú schopní páchať všetky druhy zlých skutkov a zapájať sa do všetkých druhov nekalých aktivít. Pretože všetci diabli sú zlí, vždy je medzi nimi spor a nikdy nemôžu byť navzájom kompatibilní, komplikuje to veci. Keď sa ľudia, ktorí úprimne veria v Boha, zídu, je to oveľa jednoduchšie; všetci sú ochotní čítať Božie slová a žiť cirkevný život a všetci radi konajú svoje povinnosti a zapájajú sa do riadnych úloh. Nezúčastňujú sa na nečestných a nekalých aktivitách – nanajvýš môžu zjaviť nejakú skazenosť. Len takíto ľudia môžu dosiahnuť spásu prostredníctvom viery v Boha. Diabli nikdy nemôžu byť spasení prostredníctvom viery v Boha, pretože leopard nedokáže zmeniť svoje škvrny. Aj keby diabli verili v Boha desaťročia alebo storočia, nezmenili by sa, čo je fakt, ktorý všetci vidia. Teraz mnohé cirkvi vyčistili tých, ktorí sú diablami, čo je dobrá vec a úplne v súlade s Božími úmyslami. V niektorých cirkvách je polovica ľudí diablami, zatiaľ čo v iných je diablom menšina. Je ľahké vykonávať prácu cirkvi v takýchto cirkvách? Určite nie. Ak sú diabli vyčistení a zostane len skazené ľudstvo, cirkevná práca sa stáva oveľa ľahšou. Najžalostnejšia situácia je, keď v niektorých cirkvách majú moc falošní vodcovia alebo antikristi a diabli preberajú vedúcu úlohu; potom je Boží vyvolený národ v týchto cirkvách skutočne postihnutý. Povedzte Mi, môžu falošní vodcovia alebo antikristi, ktorí majú moc, priniesť pokoj a radosť Božiemu vyvolenému národu? Myšlienky a nápady falošných vodcov a antikristov sú úplne zlé a v rozpore s pravdou. Ak ich podporuje desať alebo dvadsať živých démonov, život v takejto cirkvi je ako život na mieste, kde sa zhromažďujú démoni, v brlohu démonov ovládanom kráľom diablov; je to podobné životu v mlynčeku na mäso, ktorý spôsobuje nepokoj tvojej mysli a duchu. Tvoje myšlienky každý deň zamestnávajú veci ako s kým bojovať alebo zápasiť, s kým sa spriateliť a zblížiť, koho sa vyvarovať a pred kým sa mať na pozore, a tak ďalej; nemáš ani prostredie pokoja, žiješ v neustálom strachu a obavách, bez štipky pokoja. Nie je to ako byť v mlynčeku na mäso? (Áno.) Táto zlá spoločnosť, toto zlé ľudstvo, zaobchádza s každým a každou skupinou alebo organizáciou rovnakým spôsobom, uplatňujúc rovnaké názory a stanoviská na všetkých. Podobne sú úzkostliví aj vo vzťahu k cirkvi, inštitúcii, ktorá je relatívne pozitívna, a nešetria ju. Bez ohľadu na to, spôsob, akým s nimi zaobchádzame, je zásadový, však?

Deviaty účel viery v Boha – monitorovanie cirkvi – bol teraz v duchovnom spoločenstve plne prediskutovaný a v podstate sme prebrali aj všetok obsah prvej kategórie štrnástej zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zhrnutie účelov týchto pochybovačov a ateistov v ich viere v Boha v podstate zahŕňa tieto body. Posledný účel, o ktorom sa hovorilo v duchovnom spoločenstve, sa obsahovo mierne líši od predchádzajúcich. Keď tí, ktorí monitorujú cirkev, preniknú do cirkvi, nehľadajú živobytie, postavenie alebo pohodlie v živote a práci, ale prichádzajú s politickými cieľmi. Bez ohľadu na ich ciele, keď ich prekukneme a rozlíšime, mali by sme okamžite prijať vhodné opatrenia, vyčistiť alebo vypudiť týchto jednotlivcov a vôbec im nedovoliť, aby sa dlho skrývali v cirkvi. Toto je dôležitá úloha pre vodcov a pracovníkov. Na základe ich účelu viery v Boha rozlíšte a určte, kto sú praví bratia a sestry – Boží vyvolený národ – a kto sú rôzne druhy zlých ľudí, ktorých by cirkev mala vyčistiť alebo vypudiť; pohotovo identifikujte týchto zlých ľudí a potom pohotovo prijmite zodpovedajúci prístup na ich vyčistenie alebo vypudenie. Toto je prvá kategória rozlišovania a kategorizácie rôznych typov zlých ľudí: účel viery v Boha. Tým sme naše duchovné spoločenstvo o tom skončili.

II. Na základe ľudskej prirodzenosti

Teraz prejdime k druhej kategórii, ktorou je ľudská prirodzenosť. Prostredníctvom prejavov ľudskej prirodzenosti človeka rozlišujeme a určujeme, či tento jednotlivec skutočne verí v Boha a či je vhodný na to, aby zostal v cirkvi. Ak na základe prejavov a zjavení ich ľudskej prirodzenosti a podstaty ich ľudskej prirodzenosti nie sú pravými bratmi a sestrami, nie sú vhodní na pobyt v cirkvi, ich prítomnosť vyrušuje bratov a sestry a – podľa ich správania – patria k tým, ktorých treba z cirkvi vyčistiť alebo vypudiť, potom by cirkev mala rýchlo vypracovať zodpovedajúce plány na vyčistenie alebo vypudenie týchto jednotlivcov. Duchovné spoločenstvo o štrnástej zodpovednosti vodcov a pracovníkov sa zaoberá vyčistením alebo vypudením všetkých druhov zlých ľudí. Z pohľadu ľudskej prirodzenosti je ľudská prirodzenosť týchto jednotlivcov určite zlá a podlá; jednoducho povedané, nie sú dobrí. Na základe prejavov ich ľudskej prirodzenosti by mali byť z cirkvi vyčistení alebo vypudení, aby sa im zabránilo naďalej spôsobovať v cirkvi vyrušenia a ovplyvňovať normálny poriadok cirkevného života Božieho vyvoleného národa a plnenie ich povinnosti. Takže prostredníctvom ktorých prejavov posudzujeme ľudskú prirodzenosť človeka ako dobrú alebo zlú, a tým rozhodujeme, či by ho cirkev mala vyčistiť alebo vypudiť? Druhá kategória – ľudská prirodzenosť – po zhrnutí zahŕňa tiež mnoho bodov, ale najprv sa v duchovnom spoločenstve porozprávajme o prvom bode.

A. Mať záľubu v prekrúcaní faktov a šírení nepravdivých informácií

Prvý bod sa týka záľuby v prekrúcaní faktov a šírení klamstiev. S takýmto typom človeka ste sa už určite často stretli. Aký je hlavný prejav záľuby v prekrúcaní faktov a šírení klamstiev? Je to rozprávanie bez princípov, vždy s úmyslom a cieľom vyvolať spory, čo spôsobuje nepriaznivé účinky. Je zrejmé, že takíto ľudia majú vážne problémy s rečou, ktoré pramenia zo zlej povahy a nedostatku ľudskej prirodzenosti, čo ich vedie k tomu, že radi prekrúcajú fakty a šíria klamstvá. Z pohľadu tohto pojmu znamená „prekrúcanie faktov a šírenie klamstiev“ často tvrdiť, že to, čo je fakt, je lož, a naopak; ide o prevracanie čierneho na biele a dokonca o prikrášľovanie faktov nepravdivými detailmi, o nepodložené obvinenia, o bezdôvodné súdy a o rozprávanie podľa vlastnej vôle. Takíto ľudia nikdy nevidia veci v pozitívnom svetle; to, čo hovoria, ľudí nepovznáša a neprináša im žiadny úžitok ani pomoc. Pri kontakte, styku a komunikácii s nimi a pri počúvaní ich rečí sa srdcia ľudí často ponárajú do temnoty a kalnosti, dokonca strácajú vieru, takže nemajú chuť veriť v Boha a nedokážu upokojiť svoju myseľ počas duchovných pobožností a zhromaždení. Často sú nepokojní v mysli i na duchu kvôli tvrdeniam o tom, čo je správne a čo nesprávne, a klebetám, ktoré takíto jednotlivci šíria, a začnú sa na každého pozerať nepriaznivo a na ostatných vidia len chyby. Často sa stáva, že po vypočutí prekrútených faktov a klamstiev je normálne myslenie ľudí vyrušené a dokonca aj ich správne názory na veci sú vyarušené, čo im sťažuje rozlíšiť, čo je správne a čo nie. Tí, ktorým chýba schopnosť rozlišovať, sú často zlákaní a upadajú do pokušenia kvôli niektorým veciam, ktoré hovoria ľudia prekrúcajúci fakty a šíriaci klamstvá, a ani si to neuvedomia. Myslia si: „Tí ľudia nikomu neublížili, normálne sa zúčastňujú na zhromaždeniach, niekedy dokonca dávajú almužnu a pomáhajú ostatným a neurobili nič zlé.“ V dôsledku svojich interakcií s takýmito jednotlivcami sa však často zapletú do otázok správneho a nesprávneho, do pokušenia, emocionálnych pletiek medzi ľuďmi a do nevhodných medziľudských vzťahov. Títo ľudia, ktorí prekrúcajú fakty a šíria klamstvá, sa špecializujú na vyrušovanie primeraných vzťahov medzi ľuďmi a na sabotovanie niektorých čistých chápaní v mysliach ľudí. V ich očiach sa tí jednotlivci, ktorí majú dobrý vzťah a dokážu sa navzájom podporovať a pomáhať si, stávajú terčom ich tajných útokov a súdov. Podobne je terčom ich útokov aj každý, kto koná svoju povinnosť s určitou vernosťou a trochu sa vydáva. Bez ohľadu na to, aké dobré alebo pozitívne niečo je, nájdu spôsoby, ako to očierniť. Na všetko majú skryté narážky, každú záležitosť komentujú a na všetky otázky majú vlastné názory. Tieto názory vôbec nie sú skutočnými názormi; skôr hovoria nezmysly, zamieňajú pravdivé fakty s klamstvami a prevracajú čierne na biele; v záujme dosiahnutia cieľa, alebo zasievania nezhôd medzi ľuďmi, alebo ohovárania určitých jednotlivcov dokonca zachádzajú tak ďaleko, že úmyselne a bezohľadne vymýšľajú veci prikrášľovaním faktov nepravdivými detailmi a nepodloženými obvineniami, čím robia z komára somára. Tí, ktorí nepoznajú fakty, ich počúvajú a myslia si, že ich tvrdenia sa zdajú rozumné a nemôžu byť nepravdivé, a tak sú zavedení. Tento typ človeka, ktorý rád prekrúca fakty a šíri klamstvá, má na akúkoľvek pozitívnu záležitosť skryté narážky. Je to preto, že majú zmysel pre spravodlivosť? (Nie.) Sú vzdorovití a nevážia si tých, ktorí aktívne konajú svoju povinnosť, tých, ktorí sú verní, tých, ktorí sa s nadšením vydávajú, a tých, ktorí majú svedomie a rozum. Aký je teda dôvod pre bezohľadné reči týchto jednotlivcov? Kde je koreň? Prečo vždy radi prekrúcajú fakty a šíria klamstvá? (Pretože ich ľudská prirodzenosť je zlá.) Správne; je to kvôli zlej ľudskej prirodzenosti. Ak by ich ľudská prirodzenosť bola dobrá, neprekrúcali by fakty a nešírili by klamstvá. Rozprávanie by malo byť založené na svedomí a rozumnosti; človek nemôže na každom kroku chrliť prekrútené teórie a bludy. Koreňom prekrúcania faktov a šírenia klamstiev je zlá ľudská prirodzenosť. Čokoľvek takíto ľudia povedia, má to trpkú príchuť; mierne povedané, súdia ostatných, ale v skutočnosti ich slová nesú určité prvky zlomyseľného úmyslu odsúdiť a prekliať a náznaky podnecovania, žiarlivosti, vzdoru, nenávisti a dokonca aj kopancov do bezbranných ľudí. V súhrne, toto sú hlavné charakteristiky ich prekrúcania faktov a šírenia klamstiev. Okrem týchto charakteristík majú takíto jednotlivci spoločnú ešte jednu vlastnosť: pohoršujú sa nad ľuďmi, ktorí majú to, čo im chýba, a vysmievajú sa tým, ktorým chýba to, čo majú oni. Je ich ľudská prirodzenosť dobrá? (Nie.) Jednotlivci tohto typu, ktorí sa pohoršujú nad ľuďmi, ktorí majú to, čo im chýba, a vysmievajú sa tým, ktorým chýba to, čo majú oni, žiarlia na každého, kto je lepší ako oni, a za chrbtom o ňom hovoria zle, súdia ho a odsudzujú; zatiaľ čo ak je niekto horší ako oni, pohŕdavo sa mu smejú, pripravení ho zosmiešňovať, ironizovať a ponižovať. Nedokážu správne pochopiť žiadnu záležitosť ani k nej pristupovať na základe najzákladnejších ľudských morálnych zásad. Nemusia nikomu želať požehnania, ani mu priať dobro, ani aby sa mu všetko darilo, ako si želá, ani aby kráčal po správnej ceste; ale prinajmenšom by mali ostatných správne hodnotiť bez akýchkoľvek zlých úmyslov – zlyhávajú dokonca aj v tomto. Aký je skrytý dôvod ich prekrúcania faktov a šírenia klamstiev? Je zrejmé, že prostredníctvom ich reči, ich postoja k ostatným a toho, čo si myslia a ako sa v hĺbke srdca správajú k ostatným, je evidentné, že ľudská prirodzenosť ľudí tohto typu je zlomyseľná. Hoci ľudia tohto typu používajú len svoje ústa na prekrúcanie faktov a šírenie klamstiev, za týmito činmi sa skrývajú úspechy a ciele, ktoré si želajú dosiahnuť, ako aj ich skutočné názory a postoje k ľuďom a záležitostiam hlboko v ich srdciach. Ak nateraz necháme bokom, či tí, ktorí radi prekrúcajú fakty a šíria klamstvá, dobre chápu pravdu a či sú to ľudia, ktorí milujú pravdu, môžu mať na základe tejto črty ich ľudskej prirodzenosti – záľuby v prekrúcaní faktov a šírení klamstiev – nejaký dobrý alebo pozitívny vplyv na bratov a sestry v cirkvi? (Nie.) Absolútne nie!

Pozrime sa na niekoľko konkrétnych príkladov, aby sme videli, aké prejavy majú tí, ktorí prekrúcajú fakty a šíria klamstvá. Povedzme napríklad, že rodina nejakej sestry je veľmi bohatá, ale v záujme kázania evanjelia a svedectva o Bohu sa vzdala telesných pôžitkov a odišla z domu konať svoju povinnosť. Povedzte Mi, ako by sa na túto situáciu pozerali normálni ľudia? Neobdivovali by ju a nezávideli by jej? Prinajmenšom by si mysleli, že táto sestra je hodná pochvaly a nasledovania za to, že dokáže obetovať telesné pôžitky, aby konala svoju povinnosť. Ako ju však komentujú tí, ktorí radi prekrúcajú fakty a šíria klamstvá? Hovoria: „Vzdáva sa života boháčky, aby celý deň chodila kázať evanjelium; ak to takto pôjde ďalej, skôr či neskôr ju manžel vyhodí! Či viera v boha nie je len o prijímaní požehnaní a užívaní si? Pozrite sa na ňu, má požehnania, ale nevie, ako si ich užiť, zanechala rodinu a kariéru, aby sa z celého srdca venovala svojej povinnosti; nie je to hlúpe? Keby moja rodina bola taká bohatá, len by som si užíval doma.“ Povedzte Mi, je v tých slovách jediná veta, ktorá je v súlade s ľudskou prirodzenosťou, ktorá povznáša ostatných? (Nie.) Tí, ktorí majú určitú schopnosť rozlišovať, by si po vypočutí tohto pomysleli: „Nie je to prekrúcanie faktov? Je to v podstate pozitívna vec, keď veriaci zanechá všetko, aby sa vydal Bohu a neusiloval sa o materiálne pôžitky, ale oni to odsudzujú.“ Ak to počuje niekto bez schopnosti rozlišovať, bude zavedený a vyrušený; jeho horlivosť pre vieru v Boha a horlivosť zanechať veci a vydať sa, aby konal svoju povinnosť, by okamžite výrazne ochabla. Hoci slová tých, ktorí radi prekrúcajú fakty a šíria klamstvá, sú nemnohé, negatívny vplyv, ktorý majú na ostatných, je značný, stačí na to, aby sa niekto na chvíľu cítil negatívne a nedokázal sa z toho spamätať. Nie je to tak? (Áno.) Len niekoľko zdanlivo vierohodných slov môže niektorých ľudí po ich vypočutí otráviť. Čo to hovorí o ľudskej prirodzenosti tých, ktorí dokážu hovoriť také jedovaté slová? (Je zlá.) Je medzi ich slovami nejaká veta, ktorá by mohla po vypočutí zväčšiť niečiu vieru? (Nie.) Čo sú to za slová? Všeobecne povedané, sú to všetko slová pochybovačov; ani jedna veta by nemala byť povedaná tými, ktorí nasledujú Boha. Konkrétnejšie, ani jedna veta, ktorú títo ľudia povedali, neodráža žiadnu ľudskú prirodzenosť. Čo znamená nemať ľudskú prirodzenosť? Znamená to nemať ani morálku. Čo znamená nemať morálku? Sestra má dobré životné podmienky a majetnú rodinu, a aký je postoj týchto ľudí? Je to len závisť, po ktorej nasleduje prianie všetkého dobrého, a tým sa to končí? (Nie.) Aký je teda ich postoj? Žiarlivosť, rozhorčenie, nevôľa a prechovávanie sťažností v srdci: „Zaslúži si mať toľko peňazí? Prečo ja nemám toľko peňazí? Prečo boh žehná jej a nie mne?“ Sestra je bohatá a prosperuje, takže cítia žiarlivosť a nenávisť, bez jediného slova úprimného obdivu alebo želania všetkého dobrého. To svedčí o úplnej absencii aj tej najzákladnejšej morálky. Sestra je bohatá, takže prechovávajú nenávisť, takmer až do bodu, že by sa ju pokúsili okradnúť alebo podvodom pripraviť o majetok. Okrem toho, táto sestra žije v bohatej rodine, a predsa je schopná zanechať dobré životné podmienky a materiálne pohodlie, aby odišla konať svoju povinnosť; pre veriaceho v Boha je to dobrá vec, je to hodné obdivu a závisti. Ľudia by jej mali priať všetko dobré, snažiť sa k nej priblížiť a brať si z nej príklad. Povedia ale títo ľudia, ktorí radi prekrúcajú fakty a šíria klamstvá, niečo také? (Nie.) Ako rozprávajú? Každá veta sa vyznačuje drsnými slovami a nádychom nenávisti. Prečo dokážu takto hovoriť? Je to preto, lebo sú nespokojní so svojou vlastnou situáciou, prechovávajú zášť, a tak si vylievajú svoj hnev na tejto bohatej sestre. Ako veriaci v Boha by mal človek obzvlášť oceňovať, obdivovať, učiť sa a brať si príklad z tých, ktorí dokážu aktívne konať svoju povinnosť a usilovať sa o pravdu. Namiesto toho, aby sa učili zo silných stránok sestry a vyvážili tak svoje vlastné nedostatky, sa jej títo ľudia vysmievajú, že je hlúpa, a dokonca dúfajú, že sa s ňou jej manžel rozvedie; škodoradostne čakajú na jej pád. Keby sa s touto sestrou manžel naozaj rozviedol, nemali by potom radosť? Nesplnilo by sa im želanie? To odráža ich skutočné pocity a tiež ich úmysel a cieľ. Neprajú druhým dobre; keď vidia niekoho, komu sa darí alebo kto je lepší ako oni, napĺňa ich to žiarlivosťou a nevôľou. Bez ohľadu na to, aká silná je viera niekoho iného v Boha, ak je ten jednotlivec lepší ako oni, tak to jednoducho nestrpia. Úplne im chýba ľudská prirodzenosť a nie sú schopní vysloviť ani slovo požehnania alebo budovania. Prečo nedokážu vysloviť takéto slová? Pretože ich ľudská prirodzenosť je príliš zlá! Nie je to tak, že by nechceli hovoriť, alebo že by im chýbali správne slová; skôr je to tak, že ich srdcia sú plné žiarlivosti, nevôle a rozhorčenia, čo im znemožňuje vysloviť slová požehnania. Môže teda skutočnosť, že ich srdcia sú plné takýchto skazených vecí, naznačovať, že ich ľudská prirodzenosť je zlomyseľná? (Áno.) Môže. Pretože odhaľujú takéto skazené povahy, pre ostatných je ľahké ich rozlíšiť a môžu prezrieť ich skazenú podstatu.

Tu je ďalší príklad. Jedna sestra mala skôr než uverila v Boha vždy konflikty so ženou svojho švagra. Neskôr obe začali veriť v Boha a prostredníctvom jedenia a pitia Božích slov pochopili nejaké pravdy. Uvedomili si, ako sa má človek správať a vychádzať s ostatnými, a keď sa zjavila ich skazenosť, dokázali sa jedna druhej otvoriť a snažiť sa spoznať samy seba, vďaka čomu bol ich vzťah čoraz harmonickejší. Niektorí ľudia im závideli a povedali: „Pozrite sa na ne, celá rodina verí v Boha a švagriné sú ako skutočné sestry. Nie je to všetko vďaka ich viere v Boha? Rodiny nevercov spolu vôbec nedokážu vychádzať, stále sa hádajú a súperia medzi sebou, dokonca aj vlastní súrodenci. Veriaci sú oveľa lepší; aj keď švagriné nie sú skutočné sestry, pokiaľ veria v Boha, majú spoločné ciele, o ktoré sa usilujú, kráčajú po rovnakej ceste a majú spoločný jazyk, v duchu sú v súlade, čo je úžasné!“ To ukazuje, že tí, ktorí úprimne veria v Boha, sú iní ako neverci. Ľudia z rôznych rodín sa stretávajú so spoločnými cieľmi a úsilím, v Božom dome a pred Bohom sú v súlade. Účelom týchto slov je dať ľuďom vedieť, že toto je účinok Božích slov a diela, milosť daná ľuďom od Boha. Je to niečo, čo neverci nemajú a nemôžu si to užiť. Po vypočutí týchto slov by človek prinajmenšom cítil, že je dobré veriť v Boha a mal by z viery v Boha priaznivý dojem. Ale počúvajte, čo na to povie človek, ktorý rád prekrúca fakty a šíri klamstvá: „Hm! Možno vidíš, že tie švagriné navonok spolu vychádzajú, počas zhromaždení sú samá harmónia – ale nehašteria sa občas aj ony? Nevieš, ako strašne sa predtým hádali!“ Iní hovoria: „Ich minulé spory a hádky boli preto, lebo neverili v Boha a nerozumeli pravde. Teraz spolu vychádzajú úžasne! Je to preto, lebo teraz obe veria v Boha, rozumejú niektorým pravdám a dokážu sa jedna druhej otvoriť v duchovnom spoločenstve a spoznať svoje vlastné skazenosti a často spolu konajú svoje povinnosti. Hoci medzi nimi stále dochádza k nejakým treniciam, vo všeobecnosti si dokážu navzájom priznať svoje chyby a o všetkom, čo robia, sa radia. To je niečo, čo žiadny neverec nedokáže dosiahnuť, dokonca ani so svojimi pokrvnými príbuznými.“ Avšak človek, ktorý prekrúca fakty a šíri klamstvá, hovorí: „Ktorá rodina sa neháda? Nehovoriac o švagrinách, veď aj vlastné sestry sa hádajú, však? Harmónia, ktorú teraz navonok prejavujú, je len divadlo pre ostatných. Neverím, že keď im zomrie svokor, nebudú sa biť o dedičstvo! Či viera v Boha nie je len želaním, akousi duchovnou útechou? Dokázali by sa pre ňu naozaj vzdať toľkého bohatstva? Nemožné!“ Je v týchto slovách jediné tvrdenie, ktoré je v súlade s faktami? Je tam nejaké prianie dobra ľuďom, nejaké požehnanie? (Nie.) Je tam niečo, čo by vyjadrovalo osobný pocit, že viera v Boha je naozaj dobrá, keď takýto človek videl, ako si ostatní užívajú Božiu milosť rovnako ako on sám? (Nie.) V očiach tých, ktorí prekrúcajú fakty a šíria klamstvá, sú tieto osobné premeny, ktoré sa dejú medzi bratmi a sestrami, všetky podvodom; získanie pravdy a zmeny v povahe, ktoré pochádzajú z viery v Boha, sú všetky falošné; neveria, že Boh môže ľudí očistiť, že Boh môže ľudí zmeniť. Z ich slov možno vidieť nielen ich svojvoľný súd, nenávisť a preklínanie ľudí, ale aj ich nevieru a popieranie účinku, ktorý dosahujú Božie dielo a slová na ľuďoch. Švagriné majú vďaka svojej viere v Boha dobrý vzťah a prejavujú si navzájom toleranciu a trpezlivosť, keď sú spolu. Tento človek, ktorý rád prekrúca fakty a šíri klamstvá, sa vo svojom srdci cíti nepríjemne a nespokojne, a tak sa snaží všetkými možnými prostriedkami zasiať nezhody medzi sestrami a teší sa, ak dokáže zariadiť, aby sa švagriné pri stretnutí hádali a zvádili. Aké je to správanie? Aká je to mentalita? Súdiac podľa ich mentality, nie je to trochu zvrátené? (Áno.) Nie je to z hľadiska ich správania ohavné? (Áno.) A predsa sa ľudia tohto typu stále zúčastňujú na cirkevnom živote a medzi tými, ktorí konajú svoje povinnosti, nie je núdza o takýchto ľudí. Títo ľudia sú bežne označovaní ako tí, čo majú „jedovatý jazyk“. V skutočnosti to nie je len ich jazyk, čo je jedovaté; ich vnútorný svet je neuveriteľne temný a jedovatý! Bez ohľadu na to, o aké dobré skúsenostné svedectvá sa môžu bratia a sestry deliť, v ich očiach sú všetky umelé a vymyslené a nie je na nich nič zvláštne. Bez ohľadu na to, v kom Boh koná dielo súdu a napomínania, čo vedie k významným ziskom, takže takíto ľudia sú schopní vstať, podeliť sa o svoju skúsenosť a svedčiť o Bohu – títo jednotlivci tým hlboko vo vnútri pohŕdajú a myslia si: „Čo je na tom také úžasné? Nemal by vari po vypočutí toľkých kázní každý nejaké porozumenie? Proste napíšeš článok so skúsenostným svedectvom a si spokojný, považuješ sa za víťaza? Rád by som videl, či sa stále budeš sťažovať na Boha, keď sa ti v budúcnosti prestane dariť. Ak ti Boh vezme dieťa, rád by som videl, či budeš plakať a či potom ešte dokážeš veriť v Boha!“ Čo si myslíte, že napĺňa ich srdcia? Nie je to želanie, aby bol celý svet v chaose, strach z toho, že ľudia kráčajú po správnej ceste? V súhrne, bez ohľadu na to, čo sa v ktorejkoľvek rodine stane, musia k tomu mať nejaké poznámky, ale bez ohľadu na to, čo hovoria, všetci títo ľudia majú jednu charakteristiku, a to, že dúfajú, že sa nikomu nedarí dobre – o každom hovoria, akoby bol úplne bezcenný; teší ich, keď o ostatných hovoria ako o odpade, a vždy sa tešia z nešťastia druhých. Ak má niekto bohatú rodinu, stávajú sa žiarlivými, nahnevanými a nenávistnými, neustále sa v srdci sťažujú a želajú si, aby Boh tej osobe jej bohatstvo a milosť, ktorú si užíva, odňal a dal ich im. Sťažnosti, ktoré títo jednotlivci hovoria za chrbtom ľudí, sa nedajú počúvať. Podobajú sa v niečom na veriacich v Boha? Samozrejme, ľudia tohto typu sú tiež zruční v pretvárke. Bez ohľadu na to, aké zlomyseľné alebo temné sú ich srdcia, v prítomnosti bratov a sestier počas zhromaždení sa budú aj oni deliť o svoje porozumenie a postrehy, chrlia vznešené učenia, aby sa zamaskovali a vytvorili si o sebe „slávny“, dobrý obraz. V zákulisí však nehovoria ani nekonajú ako ľudia. Väčšina ľudí, ak s týmito jednotlivcami neprišla do styku a nepozná ich skutočné prejavy alebo to, čo sa skrýva v hĺbke ich sŕdc, a len ich počula správne hovoriť počas zhromaždení, nezistí, aká podlá alebo zlomyseľná je ich ľudská prirodzenosť, ani aký nízky je ich charakter, dokonca na nich bude mať dobrý názor. Až keď s nimi ľudia strávia dlhší čas a pochopia ich skutky a správanie v živote v zákulisí, postupne si vytvoria schopnosť rozlišovať a cítia znechutenie. Preto by sa rozlišovanie človeka nemalo zakladať len na príjemných slovách, ktoré hovorí počas zhromaždení. Človek musí pozorovať aj jeho skutky a slová v živote v zákulisí, aby prezrel jeho podstatu a pravú tvár.

Okrem toho, že nehovoria ako ľudia, má typ ľudí, ktorí radi prekrúcajú fakty a šíria klamstvá, ďalšiu charakteristiku: Chcú komentovať každého a všetko, dokonca aj tých, ktorých nepoznajú alebo s ktorými nikdy neboli v kontakte, a neušetria ani tie najmenšie záležitosti v životoch iných ľudí. Výsledkom ich komentovania je, že bez ohľadu na to, aká pozitívna je nejaká vec, oni ju rečou prekrútia na negatívnu; bez ohľadu na to, aká správna je nejaká vec, keď prejde ich odpornými perami, je prekrútená na niečo negatívne. To ich teší, umožňuje im to dobre jesť a pokojne spať. Povedzte Mi, čo je to za stvorenie? Napríklad, ak mali niektorí bratia a sestry tento rok dobrý príjem a sú na tom finančne lepšie – obetujú trochu viac, nad rámec desiatku – títo ľudia sa stanú žiarlivými a povedia: „Prečo tento rok obetuješ tak veľa? To, či Boh určí, či je človek dobrý alebo zlý, nezávisí od toho, koľko obetuješ. Aký zmysel má tvoja dychtivosť? Boží dom nemá núdzu o peniaze.“ Opäť sa objavujú nepríjemné slová, však? Bez ohľadu na to, kto urobí niečo správne alebo niečo, čo je v súlade s pravdou, považujú to za sporné a vo svojich srdciach pociťujú extrémny odpor. Snažia sa všetkými možnými prostriedkami nájsť na teba nejakú páku, hľadajú výhovorky, aby na teba zaútočili, obvinili ťa a odsúdili, až kým ťa nezlomia a nepripravia o všetku pozitivitu a nezanechajú ťa úplne zmäteného a neschopného rozlíšiť, čo je správne a čo nie. Potom sa dobre zasmejú, vo svojom vnútri sa ti vysmievajú a hovoria si: „Na viac nemáš a ešte hovoríš o skúsenostnom svedectve!“ To je diabol, ktorý ukazuje svoju pravú tvár, však? Nie sú to slová služobníka satana, antikrista? (Áno.) Čím viac hovorím o tomto type človeka, tým som nahnevanejší a znechutenejší. Stretli ste sa niekedy s takýmito jedincami? Bez ohľadu na ich vzhľad alebo črty tváre, kedykoľvek sa chystajú prekrútiť fakty a šíriť klamstvá, ich výrazy sa stávajú bizarnými: skrivia pery, prekrútia oči, už sa na ostatných nepozerajú priamo a niektorým ľuďom sa dokonca zdá, že sa im črty tváre posunuli z pôvodného miesta. To je signál, ktorý ti je vysielaný a ktorý ti hovorí, že sa chystajú hovoriť neľudsky. Čo potom urobíš? Prijmeš tento signál alebo ho zablokuješ? (Zablokujem.) Musíš sa dištancovať a povedať im: „Nehovor; nechcem to počuť. Príliš veľa klebetíš. Ak sa nechystáš hovoriť ako človek, tak sa odo mňa drž ďalej. Nechcem byť vystavený tvojmu vyrušovaniu; nechcem sa zapliesť do týchto nevhodných medziľudských vzťahov, nebudem venovať pozornosť niekomu ako ty.“ Pozorujte a všímajte si, kto medzi vami rád prekrúca fakty a šíri klamstvá, kto má takéto správanie, a potom sa od neho rýchlo dištancujte. Aká je charakteristika ľudskej prirodzenosti týchto jednotlivcov? Je to jedovatá reč, alebo ľudovo povedané, majú „jedovatý jazyk“. Odhalením ich jedovatých slov môžete vidieť rôzne vyhlásenia, ktoré vypúšťajú; prostredníctvom ich vyhlásení môžete vidieť ich vnútorný svet a presne určiť, aká je ich ľudská prirodzenosť-podstata a či sú to zlí ľudia. Ľudia tohto typu, ktorí radi prekrúcajú fakty a šíria klamstvá, prostredníctvom rôznych signálov a vyhlásení, ktoré vypúšťajú, umožňujú ostatným jasne ich označiť za zlých ľudí. Ľudia tohto typu plne spĺňajú štandard na to, aby boli vyčistení alebo vypudení; nemožno mať voči nim žiadne milosrdenstvo. Musia byť vyčistení a nesmie im byť dovolené spôsobovať v cirkvi vyrušenia.

Práve sme hovorili v duchovnom spoločenstve o charakteristikách typu ľudí, ktorí radi prekrúcajú fakty a šíria klamstvá, a z ich situácie vo viere v Boha a z prejavov ich ľudskej prirodzenosti by malo byť zrejmé, že sú typom ľudí, ktorí majú odpor k pravde a ktorí nemilujú pravdu. Ich ľudská prirodzenosť je slabá do takej miery, že sú neprístupní rozumu a nemajú ani najzákladnejšiu ľudskú morálku. Ide len o to, že v ich konkrétnom prípade je charakteristikou ich slabej ľudskej prirodzenosti to, že obzvlášť radi prekrúcajú fakty a šíria klamstvá. Zo slov, ktoré vyslovujú, možno pozorovať charakteristiku ich ľudskej prirodzenosti a ich ľudskú prirodzenosť-podstatu. Je zrejmé, že ľudia tohto typu sú jednotlivci so slabou ľudskou prirodzenosťou. Do akej miery je ich ľudská prirodzenosť slabá? Je slabá až do tej miery, že je zlá, čím sa zaraďujú do kategórie zlých ľudí. Je to preto, lebo keď títo ľudia zvyčajne hovoria, nejde len o to, že sa občas posťažujú, vyjadria trochu žiarlivosti alebo z času na čas ukážu kúsok ľudskej slabosti; ich prejavy nie sú prejavmi bežnej, obyčajnej skazenej povahy, ale stačia na to, aby dokázali, že ich možno zaradiť medzi zlých ľudí. Toto je prvý typ človeka: tí, ktorí radi prekrúcajú fakty a šíria klamstvá.

B. Mať záľubu vo využívaní druhých

Druhým typom ľudí sú tí, ktorí radi využívajú druhých. Niektorí ľudia majú určite svoje predstavy, keď sa v duchovnom spoločenstve hovorí o záľube vo využívaní druhých, a myslia si: „Ktorý skazený človek nemá záľubu vo využívaní druhých? Je to ľudská prirodzenosť; pokiaľ nepácha zlo, čo je na tom, ak trochu využije druhých?“ Záľuba vo využívaní druhých, o ktorej tu hovoríme v duchovnom spoločenstve, presahuje rámec toho, ako bežní ľudia radi využívajú druhých – dosahuje až mieru zla. V cirkvi by malo byť pomerne dosť ľudí tohto typu, alebo prinajmenšom určitá časť. Pod zámienkou, že „všetci sme bratia a sestry“, využívajú druhých všade, medzi bratmi a sestrami, v Božom dome a v cirkvi. Aké výhody využívajú? Napríklad, ak ich rodina potrebuje kúpiť dom, ale nemajú dosť peňazí, neobrátia sa na príbuzných alebo priateľov, aby si požičali, ani nejdú do banky po pôžičku; požičiavajú si od bratov a sestier bez toho, aby spomenuli úrok alebo kedy pôžičku vrátia – jednoducho si požičajú. Povedať, že si „požičiavajú“, je povedané len slušne; v skutočnosti si to len berú, pretože nikdy nemajú v úmysle peniaze vrátiť ani zaplatiť úrok. Prečo sa zameriavajú na bratov a sestry? Myslia si, že keďže sú všetci bratia a sestry, mali by si v ťažkostiach pomáhať, a ak niekto nepomôže, potom nie je brat alebo sestra. Preto idú za bratmi a sestrami, aby si požičali peniaze, a vymýšľajú si dôvody, aby bratia a sestry mali pocit, že je len správne a vhodné im peniaze požičať. Iní ľudia vidia, že rodina nejakého brata alebo sestry vlastní auto, a stále na to myslia a neustále si ho chodia každých pár dní požičiavať. Požičajú si ho, ale nevrátia ho, nedoplnia benzín a niekedy ho dokonca preliačia alebo nabúrajú. Túžia a intrigujú po akomkoľvek dobrom jedle, užitočných veciach alebo čomkoľvek cennom, čo vidia v domoch iných, a chamtivo si to chcú privlastniť. Do kohokoľvek domu idú, ich oči sa lesknú zlodejskou chamtivosťou, keď všade hľadajú a pátrajú, hľadajú akúkoľvek výhodu, ktorú by mohli získať, alebo akékoľvek veci, ktoré by si mohli vziať – ani malá rastlina v kvetináči neunikne ich pozornosti. Keď idú von alebo jedia s ostatnými, nikdy neponúknu, že zaplatia za dopravu alebo jedlo. Kedykoľvek vidia niečo pekné, chcú si to kúpiť, ale keď príde čas platiť, nechajú za seba zaplatiť iných a potom ani nespomenú, že by im peniaze vrátili; jednoducho chcú využívať druhých, aj keby mali získať len cent alebo päť centov. Ak chceš mať pekné veci, môžeš si za ne zaplatiť sám; ak nechceš platiť vlastnými peniazmi, potom sa nesnaž využívať ani druhých a nebuď taký chamtivý; mal by si mať nejakú integritu, aby si si získal rešpekt od ostatných ľudí. Ale tomuto typu jednotlivca chýba integrita, chce len využívať druhých a čím viac ich využíva, tým má väčšiu radosť. Je výskyt takýchto ľudí v cirkvi hanbou alebo slávou? (Hanbou.) Je to hanba. Povedali by ste, že je nevyhnutné, aby takto využívali druhých? Je to preto, že si nemôžu dovoliť jedlo alebo ho nemôžu dať na stôl svojej rodine? Vôbec nie. V skutočnosti majú dosť peňazí na míňanie a dosť jedla na jedenie; ide len o to, že ich chamtivosť je taká veľká, až ich oberá o integritu a až v ostatných vzbudzuje odpor a hnus. Je takýto človek dobrý? (Nie.) Niektorí ľudia sa pri konaní svojich povinností vždy snažia využívať druhých, cítia sa ukrivdení, ak čo i len trochu stratia, a cítia potrebu sa o tom vyjadriť. Keď dostanú nejakú úlohu, vždy nadnesú tému peňazí: „Cestovné náklady na jednu cestu budú také a také, ubytovanie bude stáť toľko a toľko, jedlo bude stáť toľko a toľko a tak ďalej.“ Povedia im: „Nerob si starosti s peniazmi, cirkev ich poskytne.“ Ale keď peniaze dostanú, premýšľajú o tom a hovoria: „To nestačí. Čo môžem vonku robiť len s 200 jüanmi? Hovorí sa: ‚Doma buď šetrný, ale na cesty si vezmi veľa peňazí.‘ Musím si vziať nejaké ďalšie záložné peniaze; ak ich všetky nepoužijem, zvyšok vrátim cirkvi.“ Keď sa vrátia, o žiadnych zvyšných peniazoch sa nezmienia ani nepredložia vyúčtovanie výdavkov. Odvážia sa využívať dokonca aj cirkev; odvážili by sa spreneveriť Božie obety? (Áno.) Čo sú to za stvorenia? Chýba im integrita, ako aj svedomie a rozum. Schválil by Boh takýchto ľudí? Niektorí ďalší dokonca chodia na miesta zhromaždení alebo do hostiteľských rodín, aby sa kúpali, umývali si vlasy a prali, pričom používajú práčku, ohrievač vody, šampón, prací prostriedok a tak ďalej, ktoré patria cirkvi; využívajú dokonca aj tieto vymoženosti, používajú veci cirkvi, aby ušetrili na svojich. Myslia si, že pretože veria v Boha, sú súčasťou Božieho domu, a teda akýkoľvek predmet patriaci Božiemu domu môžu slobodne používať, mysliac si, že by bola škoda to nevyužiť, nevziať si to alebo z toho nezískať nejakú výhodu; a aj keď to pokazia, nemajú v úmysle to nahradiť. Pokiaľ ide o ich vlastné veci, vedia, že ich majú používať šetrne a starostlivo sa o ne starať, ale vybavenie a predmety Božieho domu používajú, ako sa im zachce, bez náhrady, ak ich pokazia. Sú to dobrí ľudia? Určite nie sú ničím dobrým. Najmä v určitých prípadoch, keď cirkev potrebuje nakúpiť nejaké veci, sa aktívne hlásia ako dobrovoľníci a sú obzvlášť ochotní vybavovať takéto úlohy. Prečo sú takí horliví? Veria, že možno dosiahnuť zisk a využiť výhody; po nákupe vecí si zvyšné peniaze strčia do vlastného vrecka. Chcú využiť čokoľvek, čo sa dá, mysliac si, že by bola škoda to neurobiť; to je logika, ktorej sa držia. Ak nemôžu nič využiť, preklínajú bratov a sestry a preklínajú Boží dom – preklínajú všetkých; sú to jednoducho zlí démoni, smradľaví žobráci, členovia pouličnej žobráckej bandy, ktorí všade naťahujú misky, aby vymámili výhody a využili druhých. Ľudia hovoria: „Ty si stále niečo pýtaš; nie si len smradľavý žobrák?“ Odpovedajú: „To je v poriadku, volajte ma akokoľvek – lakomec, držgroš, smradľavý žobrák, pouličný žobrák, chudák – pokiaľ môžem získať výhodu, je to v poriadku.“ Majú ľudia tohto typu nejakú integritu? (Nie.) Nespôsobujú takíto ľudia určitú mieru vyrušenia bratom a sestrám? Nespôsobujú najmä tým rodinám, ktoré žijú v ťažkých podmienkach a majú málo financií, určitú mieru vyrušenia a škody? (Áno.) Mohli by negatívne ovplyvniť tých, ktorí sú mladí v duchovnom postavení a obzvlášť zraniteľní? (Áno.) Ľudia cítia odpor už len pri pohľade na nich; každý, kto ich vidí, je z nich otrávený, no všetkým je príliš trápne odmietnuť, a tak sa nimi nechávajú takto nehorázne vydierať. Každý vie, že majú zlú ľudskú prirodzenosť a nízky charakter, ale keďže sú všetci bratia a sestry a vidia, že niekedy dokážu konať nejaké povinnosti, majú štipku viery a občas sa trochu posnažia a sú ochotní hostiť vo svojich domovoch – pre tieto veci väčšina ľudí priviera oči nad ich správaním, keď všade využívajú druhých, a neberie to vážne. Avšak vyrušenia, ktoré v cirkvi spôsobujú, sú čoraz významnejšie, dostatočné na to, aby sa väčšina ľudí cítila nesvoja; nie je to problém? (Áno.) Títo jednotlivci, aj keď nie sú besnými psami, ktoré všade hryzú ľudí a môžu ich dohrýzť na smrť, sú ako odporné muchy, ktorých obťažovanie nedá ľuďom pokoj. Ak nebudú vyčistení, budú spôsobovať nekonečné vyrušovanie. Ich zotrvanie v cirkvi bude neustále viesť k pohrome a oberať ľudí o pokoj. Po vyrušení sa ľudia cítia dosť podráždení, často voči takýmto jednotlivcom prechovávajú odpor; no keďže nemajú riešenie, jednoducho to zas a znova znášajú. Čo sú to za jednotlivci? Medzi ľuďmi sú dokonca aj takíto opovrhnutiahodní darebáci; prečo takíto jednotlivci vôbec veria v Boha? Jednoducho si nezaslúžia žiť! Využívajú všetko, čo môžu – aká hanba! Uži si toľko hmotných vecí, koľko ti tvoje schopnosti dovoľujú; ak nemáš schopnosti, potom si neužívaj ani nespreneveruj to, čo patrí iným. Ak využiješ niečo malé a bezvýznamné, pretože ti to iní občas z dobročinnosti ponúknu zadarmo, alebo pretože sa ti niečo obzvlášť páči alebo si sa do niečoho zamiloval, to dokáže každý odpustiť. Ako sa hovorí: „Chudoba obmedzuje ambície“; nie je to veľký problém. Ale ak stále hľadáš takéto výhody, až sa staneš nehanebným a bezostyšným a v očiach všetkých sa zmeníš na smradľavého žobráka alebo na besného psa či muchu, potom by si mal byť okamžite vyčistený. S ľuďmi tohto typu sa treba porátať raz a navždy, aby sa skoncovalo so všetkými týmito problémami.

Do akej miery dokážete tolerovať ľudí, ktorí radi využívajú druhých? Ak ich naozaj nemôžete vystáť a po tom, čo vás využijú, sa cítite, akoby ste prehltli mŕtvu muchu – pričom väčšina z vás nedokáže ovládnuť hnev a keď ste spolu, neustále sa na nich sťažujete – nemali by byť v tomto bode už dávno vyčistení? (Áno.) Keď sa to stane neznesiteľným, keď to dosiahne hranicu, všetci by mali spojiť sily a vyčistiť ich. To je odstránenie pliagy z Božieho domu, je to vec, ktorá ľudí veľmi poteší. Takýto človek je len darebák, ktorý spôsobuje nepokoj medzi väčšinou ľudí. Je to zlomyseľný incident, ktorý vyrušuje a narúša cirkevný život a núti ľudí, aby sa stretávali, mali duchovné spoločenstvo a riešili problém týkajúci sa tejto osoby. Táto prax je oprávnená, pretože vyrušovanie spôsobené zlým človekom už niektorým ľuďom ublížilo. Aby sa zabránilo tomu, že zlý človek bude pokračovať v páchaní zla, aby sa udržal normálny poriadok cirkevného života a aby sa zabránilo ďalšiemu ubližovaniu Božiemu vyvolenému národu, treba sa so zlým človekom rýchlo porátať a odstrániť ho. Ak po vyčistení môžu cirkev udať, malo by sa im múdro oznámiť: „Nie si vyčistený ani vypudený. Choď domov do izolácie a uvažuj o sebe. Po poriadnej úvahe napíš list pokánia a potom ťa môžeme privítať späť v cirkvi. Zatiaľ by si sa mal snažiť zarobiť viac peňazí a užívať si život; okrem toho uvažuj o veci viery v Boha. Takto nezanedbáš ani jednu stránku.“ Ako to znie? (Dobre.) Nepovieme, že sú vyčistení alebo vypudení; ide len o to, že od dnešného dňa táto osoba už nebude v cirkvi. Čo to vyriešiť takto? (Je to dobré.) Je to skvelé! Nie sú potrebné žiadne hádky ani vyrovnávanie si účtov, len jednoduché a jasné riešenie, ktoré im umožní vrátiť sa do sveta, pracovať, zarábať peniaze a žiť si svoj vlastný život. Stručne povedané, ľudská prirodzenosť tých, ktorí radi využívajú druhých, nie je ktovieaká. Hoci sa nedá povedať, že je zlá, ich charakter, ktorý sa prejavuje v tom, že radi využívajú druhých, ich robí dosť nepríjemnými a odpornými. Využijú každú možnú príležitosť! Aj keď sa takíto ľudia nedopúšťajú nezákonných alebo trestných činov, dlhodobé narušenia a vyrušenia, ktoré ich konanie a správanie prináša do cirkevného života – tieto dôsledky – sú vážnejšie ako akýkoľvek zlý skutok; stačí to na to, aby boli označení za pochybovačov alebo zlých ľudí, ktorých treba z cirkvi vyčistiť. Týmto sa úplne zastaví vyrušovanie cirkvi a obťažovanie bratov a sestier zo strany pochybovačov.

Predtým sme v duchovnom spoločenstve hovorili o osobitnom spôsobe zaobchádzania s tými, ktorí radi využívajú druhých, o metóde, ktorá bola vyvinutá na základe osobitných okolností prenasledovania v pevninskej Číne. V zahraničných cirkvách je v poriadku ich priamo vyčistiť. Avšak bez ohľadu na to, na aký typ ľudí je metóda zaobchádzania zameraná, je nevyhnutné zabezpečiť, aby bola zásadová aj múdra. Cirkev má správne ustanovenia a pravidlá, všetky zamerané na ochranu normálneho cirkevného života pre bratov a sestry a normálneho poriadku konania povinností. Ak niekto vyrušuje cirkevný život bratov a sestier alebo ich vykonávanie povinnosti, nie je to dovolené; Boh takú osobu zavrhne. Určite nie je povolené žiadne obťažovanie alebo zasahovanie do každodenného života bratov a sestier. Je to problém, za ktorého vyriešenie by mali byť zodpovední vodcovia a pracovníci. Môžu existovať jednotlivci, ktorí sú príbuznými, priateľmi alebo známymi bratov a sestier, ktorí sa pod zámienkou „bratov a sestier“ snažia prilákať a zaviesť bratov a sestry a brániť im v konaní ich povinností. Vodcovia a pracovníci alebo bratia a sestry majú povinnosť a zodpovednosť zaoberať sa takýmito jednotlivcami. Ich správanie a konanie bráni ostatným v konaní ich povinností a nasledovaní Boha a tiež spôsobuje vyrušovanie v práci cirkvi, takže vodcovia a pracovníci by mali zakročiť, aby situáciu vyriešili a zaviedli obmedzenia. Určite máme vhodné metódy na zaobchádzanie s takýmito jednotlivcami a na to, ako sa s nimi porátať. Nie je potrebné sa uchyľovať k bitiu alebo nadávaniu; jednoducho im objasníme podstatu ich problému a obvinenia či výčitky väčšiny Božieho vyvoleného národa voči nim a nakoniec im povieme: „Tvoje vyčistenie je rozhodnutie, ktoré urobila a podpísala väčšina. Či už s tým súhlasíš alebo nie, cirkev má autoritu urobiť toto rozhodnutie a podľa toho s tebou zaobchádzať. Mal by si sa podriadiť.“ Tým je tento problém vyriešený a takéto zaobchádzanie je úplne zásadové. S tými, ktorí radi využívajú druhých, by sa malo zaobchádzať a malo by sa s nimi nakladať podľa princípov. Ak si od teba chcú niečo požičať, aby ťa využili, môžeš im to požičať, ak chceš, alebo odmietnuť, ak nechceš; rozhodnutie je na tebe. Požičať im je prejavom láskavosti; odmietnuť je tvoje právo. Ak povedia: „Nie sme všetci bratia a sestry? Aký lakomec, nechce ani len nič požičať!“ ty môžeš odpovedať: „Toto je môj majetok a mám právo ho nepožičať. Je to v súlade s princípmi. Netlač na mňa tým, že ‚sme všetci bratia a sestry‘; to, čo hovoríš, nie je pravda. Požičiam ti to, len ak Boh povie: ‚Ty mu to musíš požičať.‘“ Nikto nemá právo vydierať alebo si požičiavať osobný majetok pod rúškom cirkvi alebo myšlienky, že „všetci sme veriaci a všetci sme bratia a sestry“. Je to pravda? (Áno.) Je to pravda. Iba dodržiavaním tejto pravdy sa dá zabezpečiť spravodlivosť pre každého a každý môže požívať svoje skutočné práva. Ale ak niekto používa výhovorky ako „potreby práce Božieho domu“, „potreby práce cirkvi“ alebo „potreby bratov a sestier“ na vydieranie alebo požičiavanie si osobných vecí, je to v súlade s pravdou? (Nie je.) Máš právo odmietnuť požiadavky, ktoré nie sú v súlade s pravdou? (Áno.) A ak ťa niekto za odmietnutie označí za lakomca alebo držgroša, bál by si sa? (Nie.) Ak z toho niekto urobí veľkú vec, tvrdiac, že ty nepodporuješ prácu cirkvi alebo že nemáš lásku k bratom a sestrám a v dôsledku toho ťa bratia a sestry odmietnu a izolujú, bál by si sa? Ustúpil by si. V tej chvíli by si si pomyslel: „Čo je na požičaní auta? Je to v poriadku, či si ho požičia cirkev, Boží dom alebo bratia a sestry. Je lepšie neuraziť bratov a sestry. Uraziť jedného človeka nie je strašné, ale ak sa urazia všetci bratia a sestry a ich srdcia voči mne ochladnú a nechajú ma izolovaného, čo mám robiť?“ Keďže veríš v Boha, čoho sa máš báť? To, že ťa izolujú, neznamená, že majú pravdu alebo že ich konanie je v súlade s pravdou. Pravda je vždy pravda. Je to pravda bez ohľadu na to, či s ňou súhlasí menšina alebo väčšina ľudí. Bez pravdy, aj keď sa menšina podriadi väčšine, to nie je pravda. To je fakt, ktorý nikto nemôže poprieť. Či niekto má pravdu-realitu, nezávisí od toho, ako príjemne hovorí, ale od toho, či dokáže uviesť pravdu do praxe a konať podľa princípov. Napríklad si si kúpil nový počítač na účely konania svojej povinnosti a niekto si ho chce požičať, tvrdiac, že je to na prácu cirkvi. Ty mu ho odmietneš požičať a on povie: „Ty nemáš lásku, nemiluješ Boha, nie si sebaobetavý. Aj táto malá obeť je nad tvoje sily.“ Sú tieto slová správne? Sú v súlade s pravdou? (Nie.) Mal by si odpovedať: „Počítač je na konanie mojej povinnosti. Práve teraz konám svoju povinnosť, takže nemôžem byť bez počítača. Keby si si požičal môj počítač, neovplyvnilo by to moje vykonávanie povinnosti? Bolo by to v súlade s pravdou? Na čo presne potrebuješ počítač? Hovoríš, že je to na prácu cirkvi; ak je to tak, potom musíš nájsť niekoho, kto to dokáže. Navyše, aj keby to bolo na prácu cirkvi, nemal by si si ho požičiavať odo mňa. Čo mám používať na konanie svojej povinnosti, ak si vezmeš môj počítač? Je to od teba neuveriteľne sebecké! Nevyužívaj potreby práce cirkvi ako výhovorku na to, aby si ma využil, na to ti neskočím. Nemysli si, že som nejaký popletený človek, ktorému chýba schopnosť rozlišovať; snažíš sa ma využiť, ale to sa nestane!“ Je nevyhnutné hovoriť takto s takýmito ľuďmi, aby sme nepadli do satanovej pasce. Je tento problém ľahko riešiteľný? Keď porozumieš pravde a budeš konať podľa princípov, nebudeš sa musieť báť, čo kto povie. Nevšímaj si ich falošné nálepkovanie; tá trocha učenia, ktorú hlásajú, nikoho nepresvedčí. V duchovnom spoločenstve sme teda hovorili jednoducho o prejavoch ľudskej prirodzenosti tých, ktorí radi využívajú druhých, a o princípoch zaobchádzania s nimi.

Pokiaľ ide o tých v cirkvi, ktorí radi využívajú druhých, na jednej strane ich ľudia musia rozlišovať presnejšie a praktickejšie a na druhej strane musia rozumieť pravde; musia mať vo svojich srdciach jasno v tom, aký postoj by mali zaujať k viere v Boha, akú prácu by mali konať, akých princípov by sa mali držať a aký postoj by mali mať k ľuďom, udalostiam a veciam. Nechoď s davom, neboj sa uraziť ľudí a najmä sa nevzdávaj princípov a postoja, ktoré by si mal mať, aby si potešil určitých jednotlivcov, až nakoniec potešíš ľudí, ale zraníš Božie srdce, a Boh ťa za to zavrhne. Ak ide o čin, ktorý je v súlade s princípmi, potom aj keď jeho vykonanie uráža ľudí alebo spôsobuje, že ťa za tvojím chrbtom tvrdo kritizujú, nie je to príliš dôležité; ak však ide o čin, ktorý nie je v súlade s princípmi, potom aj keď si ním získaš schválenie a podporu všetkých a budeš s každým vychádzať, ale ide o to, že ho nedokážeš obhájiť pred Bohom – utrpel si stratu. Ak udržuješ vzťahy s väčšinou, robíš ich šťastnými a spokojnými a získavaš si ich chválu, ale urážaš Boha, Stvoriteľa, potom si najväčší hlupák. Preto bez ohľadu na to, čo robíš, musíš jasne pochopiť, či je to v súlade s princípmi, či sa to páči Bohu, aký má Boh k tomu postoj, aký postoj mali ľudia zaujať, aké princípy by mali dodržiavať, aké pokyny vydal Boh a ako by si to mal robiť – najprv by si v tom mal mať jasno. Sú tvoje vzťahy s ostatnými a tvoje materiálne záležitosti s nimi postavené na základe súladu s princípmi? Sú postavené na základe potešenia Boha? Ak nie, potom si Boh nebude pamätať nič z toho, čo robíš, bez ohľadu na to, ako dobre to udržiavaš, ako dokonale to robíš alebo koľko chvály od ostatných dostaneš. Princípy tvojich vzťahov a interakcií s kýmkoľvek by sa teda nemali týkať toho, či ťa využívajú alebo či ty využívaš ich – nemali by byť postavené na tomto základe. Tieto princípy by sa skôr mali týkať toho, či to, čo robíte, je v súlade s pravdou-princípmi. Iba vtedy sa to dá skutočne považovať za niečo, čo je „vo svetle našej viery v Boha“; iba vtedy môžete povedať: „Všetci sme veriaci, všetci sme bratia a sestry“; iba vtedy to môžete brať ako predpoklad. Okrem záležitostí týkajúcich sa vstupu do života, povinnosti a práce cirkvi by žiadne iné interakcie nemali byť založené na predpoklade „bratov a sestier“. Ak sa to netýka povinnosti, vstupu do života alebo normálnych interakcií medzi ľuďmi, ale niekto vždy používa zámienku „bratov a sestier“ ako výhovorku na dosiahnutie určitého cieľa, nepochybne sa snaží použiť takéto vyhlásenia, metódy a výhodné podmienky ako zámienku na využívanie a intrigovanie pre svoje osobné výhody. Boží vyvolený národ by mal byť v tomto ostražitý a riešiť takéto problémy s múdrosťou, aby sa nenechal oklamať. Je to preto, že väčšina ľudí v cirkvi nerozumie pravde a niektorí sú dokonca pochybovači, ktorí konajú bez princípov a páchajú bezohľadné zlomyseľnosti. To, že robia veci pod zámienkou „bratov a sestier“, najľahšie ovplyvňuje a vyrušuje prácu cirkvi. Aký je účel toho, že toto všetko dnes hovoríme? Je to preto, aby bolo jasné, že či už v komunikácii alebo v interakciách s ostatnými, základ by mal byť založený na pravde-princípoch. Tým sa predchádza nevhodným obchodom medzi ľuďmi; samozrejme, zabraňuje to aj tým, ktorí radi využívajú druhých, aby našli medzery, ktoré môžu zneužiť, a zároveň to zabraňuje tomu, aby tí, ktorí sa príliš starajú o svoju tvár alebo sú slabí v ľudskej prirodzenosti, boli vždy využívaní, vždy podvádzaní a vždy trpeli stratami. Niektorí ľudia – napriek zjavným ťažkostiam vo vlastnej rodine – sa nakoniec „tvária statočne“ na vlastné náklady a požičajú svoje ťažko zarobené peniaze, pretože niekto, kto rád využíva druhých, si od nich pýta pôžičku, tvrdiac, že si ich vybral, pretože má o nich vysokú mienku. Čo sa stane po požičaní peňazí? Ten, kto si požičal, zmizne. Potom sa ten, ktorý mu požičal, sťažuje Bohu, že ho neochránil. Znamená toto mať rozum? Myslel si si, že viera v Boha znamená, že nemusíš premýšľať, keď niečo robíš, že Boh sa o všetko postará? Nerobí to z teba zbytočného človeka? Boh vyžaduje, aby boli ľudia čestní, múdri a konali podľa pravdy-princípov. Nedokážeš tomu porozumieť? Ak nekonáš podľa tejto pravdy-princípov, potom si zaslúžiš, aby si vždy trpel stratami a bol oklamaný. Nakoniec, keď v tvojom živote niet východiska, koho môžeš viniť? Sám si si to spôsobil. Tvoje konanie nebolo z lásky; bolo hlúpe! Požičal si peniaze podvodníkovi, aby si ho potešil, ale keď ty potrebuješ peniaze, mohol by si si ich pýtať od Božieho domu? Mal by Boží dom niesť za teba túto zodpovednosť? Tým, že očakávaš, že Boží dom pokryje tento výdavok, nie si dlžníkom Boha? Ako môžeš bez východiska v živote konať svoju povinnosť? Ak sa modlíš k Bohu, Boh ti nemusí vyhovieť; bol by to prípad, keď žneš, čo si zasial, a zaslúžene. Kto ti povedal, aby si bol taký hlúpy? Povedal ti Boh, aby si tej osobe dôveroval? Povedal ti, aby si jej požičal peniaze? Nepovedal; bolo to tvoje osobné konanie, ktoré nezastupovalo Boží úmysel. Ak sú tvoje osobné činy chybné a vedú k nepriaznivým následkom, zodpovednosť môžeš niesť len ty sám. Prečo by si mal zodpovednosť za seba prenášať na Boží dom alebo Boha? Prečo sa sťažovať Bohu, že ťa neochránil? Si dospelý; prečo ti chýba úsudok, ktorý sa od dospelého očakáva? Ty by si požičal peniaze len tak hocikomu, kto si ich v spoločnosti vypýta? Musel by si si to premyslieť, však? Prečo by si požičal peniaze niekomu len preto, že do svojej žiadosti pridal zmienku o „bratoch a sestrách“? Neukazuje to, že si nerozumný? Ty nie si len nerozumný, si hlúpy; mimoriadne hlúpy! Myslíš si, že všetci bratia a sestry skutočne veria v Boha, že všetci rozumejú pravde? Aspoň tretina z nich nemiluje pravdu a sú pochybovačmi. Nedokážeš to rozlíšiť? Myslíš si, že všetci bratia a sestry sú predmetom Božej spásy, skutočne vyvolení Bohom? Nevieš, že „Veľa je povolaných, ale málo vyvolených“? Koho reprezentujú bratia a sestry? Reprezentujú skazené ľudstvo! Ak im dôveruješ, nie si hlúpy? Bez ohľadu na to, aké nepriaznivé následky vyplývajú z tvojich osobných činov, nehľadaj Boží dom ani bratov a sestry; nikto ťa nemôže kryť, ani nikto nemá povinnosť niesť za teba zodpovednosť. Čo si si navaril, to si aj zjedz; zodpovednosť je na tebe. Taktiež neprinášaj tieto záležitosti do cirkevného života na duchovné spoločenstvo a diskusiu; nikto to nechce počuť a ostatní nie sú povinní zaoberať sa tvojimi chaotickými záležitosťami. Ak ti niekto skutočne chce pomôcť, vy dvaja to môžete vyriešiť súkromne. Rozumieš?

Duchovné spoločenstvo o týchto záležitostiach slúži ako pripomienka pre ľudí, rozširuje ich poznanie a zvoní im na poplach, aby bolo jasné, že medzi tými, ktorí veria v Boha, sú všetky druhy ľudí. Je tu jeden dôležitý bod, ktorý si musíte pamätať a ktorý som už niekoľkokrát spomenul: Tí, ktorí veria v Boha, sú vyvolení zo skazeného ľudstva. Čo to znamená? Znamená to, že každý jednotlivec bol skazený satanom, každý má skazenú povahu a je schopný páchať zlo v rôznej miere a v správnom kontexte je schopný robiť veci, ktoré odolávajú Bohu. Prekrúcanie faktov, klamstvá a záľuba vo využívaní druhých, o ktorých sme práve hovorili v duchovnom spoločenstve, robia veriaci; neverci sa nás netýkajú, takže ich tu nebudeme spomínať. Tieto prejavy ľudskej prirodzenosti, o ktorých sme hovorili v duchovnom spoločenstve, sú presne prejavmi tých, ktorí veria v Boha. Takže nepovažuj označenie „bratia a sestry“ za niečo veľkolepé, vznešené alebo posvätné a neporušiteľné. Ak to robíš, je to z tvojej strany hlúposť. Boh nikdy nepovedal: „Bratia a sestry sú vzácni. Keď sa stanú bratmi a sestrami, sú posvätení, stávajú sa Božími dôverníkmi, úplne dôveryhodnými; môžeš im plne dôverovať a čokoľvek povedia alebo urobia, je pravda.“ To sa nikdy nestalo; sú to tvoje predstavy a domnienky. Ak doteraz stále nevidíš skutočný význam označenia „bratia a sestry“, potom si naozaj hlúpy; všetky tie roky si márne počúval kázne. Ani si len nezistil, aký si človek, a predsa tak dôveruješ ostatným, považuješ ich – bratov a sestry – za úplne blahoslavených a veľkolepých, a stále melieš o tom, že „bratom a sestrám sa to nepáči“, „bratia a sestry sú nahnevaní“, „bratia a sestry trpia“, „bratia a sestry to a tamto“, a hovoríš o bratoch a sestrách s takou náklonnosťou. Videl si niekde v Božích slovách, že bratia a sestry sú veľmi vznešení a blahoslavení, veľmi dôveryhodní? Ani jedinú vetu, však? Prečo by si ich tak vnímal? Robí to z teba úplného hlupáka. Preto bez ohľadu na to, koľko nevýhod alebo strát ti bratia a sestry spôsobia, je to čisto tvoja vlastná chyba. Straty a nevýhody, ktoré utrpíš, považuj v konečnom dôsledku za školné. Je to pre teba lekcia. Musíte si vždy pamätať: Bratia a sestry nereprezentujú pravdu a už vôbec nie Boha; nie sú rovnocenní s Božími dôverníkmi, Božími svedkami alebo Božími milovanými deťmi. Kto sú bratia a sestry? Sú to skazení ľudia, presne ako ty; majú predstavy o Bohu, nemilujú pravdu, majú odpor k pravde, majú arogantnú povahu, majú surové a podlé povahy, sú schopní postaviť sa ako nepriatelia Boha v každom ohľade, konať svoje povinnosti povrchne a dokonca využívať ostatných bratov a sestry pod zámienkou viery v Boha. Aký je účel toho, že sa to všetko hovorí? Nie je to na to, aby som zasieval nezhody medzi tebou a bratmi a sestrami, ale aby som ti pomohol jasne vidieť pravú tvár každého, správne zaobchádzať s označením „bratia a sestry“, správne zaobchádzať s ľuďmi okolo teba a nadviazať správne medziľudské vzťahy s každým. Nesnaž sa nadviazať alebo udržiavať dobré vzťahy s ostatnými prostredníctvom osobných láskavostí, materiálnych výmen, lichotenia, podlizovania, ústupkov alebo iných podobných prostriedkov s cieľom začleniť sa medzi bratov a sestry. Je to zbytočné a všetko, čo v tomto ohľade robíš, je pre Boha ohavné a odporné. Aký je teda najlepší spôsob života, najlepší postoj a princíp pre život medzi ľuďmi? Je to Božie slovo. Čo hovoria Božie slová? Hovoria, aby sme nadväzovali správne a normálne medziľudské vzťahy. Ako sa tieto vzťahy nadväzujú? Komunikuj, hovor a stýkaj sa s ostatnými na základe Božích slov. Napríklad, ak sa niekto sťahuje a pýta sa, či máš čas pomôcť, ak si ochotný, môžeš ísť; ak si neochotný, pretože sa bojíš, že by to mohlo ovplyvniť tvoju povinnosť, môžeš odmietnuť. Je to tvoje právo a, samozrejme, aj princíp, ktorým by si sa mal riadiť. Nemusíš robiť ústupky, neochotne a v rozpore so sebou súhlasiť zo strachu, že ho urazíš alebo narušíš harmóniu medzi bratmi a sestrami, a potom sa vo svojom srdci cítiť neochotne a v dôsledku toho zasahovať do vykonávania svojich povinností. Veľmi dobre vieš, že takéto konanie je v rozpore s princípmi, a predsa stále dovoľuješ ostatným, aby ťa vydierali a rozkazovali ti ako otrokovi v záujme ich uspokojenia a udržania dobrých vzťahov. Uspokojovať iných ľudí nie je dobrý skutok a Boh si ho nebude pamätať. To, čo robíš, je len na udržanie medziľudských vzťahov; nekonáš v záujme práce cirkvi alebo aby si konal svoju povinnosť, a už vôbec to nie je tvoja zodpovednosť alebo povinnosť. Boh si takéto činy nikdy nebude pamätať a aj keď ich robíš, robíš ich márne. Takže, keď sa stretneš s takýmito záležitosťami, nemal by si vážne a starostlivo zvážiť, ako si vybrať? Niektorých ľudí požiadajú o pomoc, ale ich povinnosti ich v skutočnosti veľmi zamestnávajú a práve sa im podarilo nájsť si čas na účasť na zhromaždení alebo na duchovné pobožnosti. Zjavne nechcú ísť a podľa princípov by ani nemali ísť. Ale pretože sa príliš starajú o svoju tvár, nedokážu povedať nie. Čo sa nakoniec stane? Dovoľujú týmto nízkym, po výhodách bažiacim jednotlivcom, aby ich využili a premrhali čas, ktorý mal byť venovaný ich vstupu do života. Nie je to strata? Je to zaslúžená strata! Utrpieť takúto stratu si vôbec nezaslúži súcit alebo ľútosť ostatných. Prečo hovorím, že je to zaslúžená strata? Kto ti kázal ignorovať Božie slová? Kto ti kázal báť sa uraziť ľudí? Ak radšej neurazíš ľudí, ako by si mal počúvať Božie slová, potom si túto stratu právom zaslúžiš! Niektorí hovoria: „Ľudia nežijú vo vákuu; musí medzi nimi dochádzať k interakciám.“ Záleží na tom, ako komunikuješ. Čo je viac v súlade s pravdou-princípmi, v súlade s Božími úmyslami a prospešnejšie pre tvoj vstup do života: interakcie založené na princípoch alebo interakcie bez princípov, byť pochlebovačom, ktorý sa snaží všetko uhladiť? Ty vieš, ktorú možnosť si vybrať, však? Ak vieš, ako si vybrať, a predsa stále uviazneš v bahne, konečný dôsledok si ponesieš len ty sám. Nie je to zrejmé? (Áno.)

Prejavov ľudskej prirodzenosti zlých ľudí je ešte viac, ale dnešné duchovné spoločenstvo bolo obmedzené a zameralo sa len na dve oblasti: záľubu v prekrúcaní faktov a šírení klamstiev a záľubu vo využívaní druhých. Až po vypočutí si o týchto dvoch aspektoch väčšina ľudí začína mať nejaký pocit a schopnosť rozlišovať a hovorí: „Takže takáto je zlá ľudská prirodzenosť!“ Ale takíto ľudia v cirkvi skutočne existujú, takže čo treba robiť? Ich prítomnosť nie je veľký problém, pretože cirkev má princípy a predpisy; môže prijať vhodné opatrenia, aby sa s takýmito jednotlivcami porátala. Účelom dnešného duchovného spoločenstva o týchto záležitostiach je, aby väčšina ľudí jasne pochopila a dokázala rozlíšiť tieto dva typy zlých ľudí a potom ich spoločnými silami vyčistila.

20. november 2021