Štrnásty bod: Pohotovo rozlíšiť a potom vyčistiť alebo vypudiť všetky druhy zlých ľudí a antikristov (štvrtá časť)

Štandardy a základy na rozlišovanie rôznych druhov zlých ľudí

Dnes pokračujeme v duchovnom spoločenstve o štrnástej zodpovednosti vodcov a pracovníkov: „Pohotovo rozlíšiť a potom vyčistiť alebo vypudiť všetky druhy zlých ľudí a antikristov.“ Počas niekoľkých predchádzajúcich stretnutí sme hovorili v duchovnom spoločenstve o niekoľkých aspektoch, ktoré by mali vodcovia a pracovníci rozlíšiť, ako aj o hlavných pravdách, ktorým by mali porozumieť pri konaní tejto práce; teda hovorili sme v duchovnom spoločenstve o tom, ako rozlíšiť všetky druhy zlých ľudí. Ako sú definované všetky druhy zlých ľudí? Sú to tí, ktorí sa pod zámienkou viery v Boha infiltrujú do Božieho domu, no neprijímajú pravdu a zároveň vyrušujú prácu cirkvi; všetci takíto ľudia patria do kategórie zlých ľudí. Sú to tí, ktorých by cirkev mala vyčistiť alebo vypudiť; teda tí, ktorým nie je dovolené existovať v cirkvi. Všetky druhy zlých ľudí rozlišujeme a rozoberáme prostredníctvom troch hlavných kritérií. Aké sú tieto tri kritériá? Prvým je účel viery v Boha. Druhým je ľudská prirodzenosť – rozbor ľudskej prirodzenosti človeka s cieľom rozlíšiť a jasne vidieť, či patrí medzi tých, ktorých by cirkev mala vyčistiť. Aké je tretie kritérium? (Postoj k svojim povinnostiam.) Postoj k svojim povinnostiam je tretie kritérium. O prvom kritériu sa hovorilo v duchovnom spoločenstve už predtým. Pokiaľ ide o druhé kritérium – ľudská prirodzenosť – v duchovnom spoločenstve sa hovorilo o dvoch bodoch. Aký bol prvý bod? (Mať záľubu v prekrúcaní faktov a šírení nepravdivých informácií.) A druhý? (Mať záľubu vo využívaní druhých.) Z obsahu týchto dvoch bodov sa môže zdať, že to nestačí na to, aby sme ich považovali za prejavy zlých ľudí, ale na základe podrobných prejavov, o ktorých som predtým hovoril v duchovnom spoločenstve, tieto dva typy ľudí veria v Boha už roky bez skutočného pokánia; ich rôzne prejavy už spôsobili vyrušenia a zničenie cirkevného života, vstupu Božieho vyvoleného národa do života a vzťahov medzi Božím vyvoleným národom. Podľa ich prejavov a na základe ich prirodzenosti-podstaty by tieto dva typy ľudí mali patriť do kategórie zlých ľudí. Cirkevní vodcovia a Boží vyvolený národ by ich mali rozlíšiť, charakterizovať a včas vyčistiť. Je to vhodné? (Áno.) Je to úplne vhodné. Správanie týchto dvoch typov ľudí v cirkvi má veľmi negatívny vplyv; nemajú absolútne žiadny záujem o pravdu, ani sa vôbec nepodriaďujú Božiemu dielu. Medzi bratmi a sestrami sa zdá, že to, čo žijú, sa nelíši od nevercov; často klamú a podvádzajú ostatných, svoje povinnosti konajú povrchne a bez najmenšieho zmyslu pre zodpovednosť a napriek opakovaným napomenutiam sa nemenia. Nielenže ovplyvňujú cirkevný život, ale aj vážne vyrušujú prácu cirkvi. Nepochybne patria medzi tých, ktorých by cirkev mala vyčistiť alebo vypudiť, a je úplne vhodné charakterizovať ich ako zlých ľudí a zaradiť ich medzi nich – nie je to vôbec prehnané. Pokiaľ ide o prvý typ, tých, ktorí majú záľubu v prekrúcaní faktov a šírení nepravdivých informácií, ich problém nie je taký jednoduchý, ako že hovoria veci, ktoré nie sú veľmi vhodné, alebo že majú bariéry v komunikácii s ostatnými atď, ale skôr ide o problém s ich povahou. Na hlbšej úrovni je problém ich povahy problémom ich prirodzenosti-podstaty. Na plytšej úrovni je to problém s ich ľudskou prirodzenosťou; to znamená, že ich ľudská prirodzenosť je mimoriadne odporná a opovrhnutiahodná, čo im znemožňuje normálne komunikovať s ostatnými. Nielenže im chýbajú pozitívne prejavy, ako je zaopatrovanie, pomoc alebo láska k druhým, ale ich činy a správanie slúžia len na vyrušovanie, ničenie a búranie. Ak sa niektorí ľudia zvyčajne zapájajú do prekrúcania faktov a šírenia nepravdivých informácií a robia to vždy, či už otvorene alebo tajne, a spôsobujú tak vážne negatívne vplyvy na prácu cirkvi a na bratov a sestry, potom patria medzi tých, ktorých by cirkev mala vyčistiť. Druhým typom sú tí, ktorí majú záľubu vo využívaní druhých. Bez ohľadu na situáciu sa vždy snažia získať výhodu a ich oči sú vždy upreté na vlastné záujmy. Nezameriavajú sa na vstupovanie do pravdy-reality, ani na dobré konanie svojich povinností či plnenie si vlastných zodpovedností. Ešte menej sa zameriavajú na normálnu komunikáciu s bratmi a sestrami, na čerpanie zo silných stránok druhých, aby nahradili svoje vlastné nedostatky a budovali normálne vzťahy alebo aby viedli normálny cirkevný život. Na nič z toho sa nezameriavajú – prichádzajú do cirkvi a medzi bratov a sestry len preto, aby využívali. Pokiaľ sú prítomní v cirkvi a pokiaľ sú s nimi bratia a sestry v kontakte, bratia a sestry sa budú vnútorne cítiť nepohodlne. Bratia a sestry nielenže cítia odpor voči ich činom a správaniu, ale predovšetkým sa často cítia vo svojich srdciach vo veľkej miere vyrušovaní a obmedzovaní. Čo znamená „vo veľkej miere“? Znamená to, že v reálnych životných situáciách, keď čelia obťažovaniu zo strany pochybovačov alebo zlých ľudí, sú niektorí jednotlivci obmedzovaní svojimi pocitmi a neschopní sa oslobodiť, zatiaľ čo iní, hoci sa im to nepáči, sa neodvážia ozvať, ale vnútorne sa vždy cítia obmedzovaní a nemajú pokoj. Nie je to pre bratov a sestry vážne vyrušenie? (Áno.) Preto by mal Boží vyvolený národ rozlíšiť tieto dva typy jednotlivcov; všetci, ktorí sú zaradení medzi zlých ľudí, patria medzi tých, ktorých by cirkev mala vyčistiť. O konkrétnych princípoch zaobchádzania s takýmito jednotlivcami sa už hovorilo v duchovnom spoločenstve na poslednom zhromaždení, takže sa o nich teraz nebude opäť podrobne hovoriť. Stručne povedané, dva typy ľudí, o ktorých sa hovorilo v duchovnom spoločenstve vyššie, spôsobili vyrušenia nielen v cirkevnom živote bratov a sestier, ale aj v riadnom vykonávaní ich povinností; správanie niektorých z nich dokonca môže priviesť k potknutiu niektorých nových veriacich, ktorým chýba základ. Preto na základe spôsobov a prostriedkov, ktorými konajú, ako aj na základe rôznych prejavov ich ľudskej prirodzenosti a nepriaznivých dôsledkov, ktoré tieto prejavy spôsobujú, patria tieto dva typy ľudí medzi tých, ktorých treba vyčistiť, a ich zaradenie medzi zlých ľudí nie je vôbec prehnané. Hoci sa správanie tých, ktorí majú záľubu v prekrúcaní faktov a šírení nepravdivých informácií, a tých, ktorí majú záľubu vo využívaní druhých, nemusí zdať také nerozumne hrubé alebo surové ako správanie zlých ľudí definovaných v ľudských predstavách – hoci im chýbajú takéto zjavné prejavy – nepriaznivé dôsledky ich správania a ich ľudskej prirodzenosti si vyžadujú, aby boli z cirkvi vyčistení. Toto boli prejavy dvoch typov ľudí a princípy zaobchádzania s nimi, o ktorých sa hovorilo v duchovnom spoločenstve naposledy.

II. Na základe ľudskej prirodzenosti

C. Byť zhýralý a nespútaný

Dnes pokračujeme v duchovnom spoločenstve o prejavoch niekoľkých ďalších typov ľudí, pokiaľ ide o ich ľudskú prirodzenosť, a začneme tretím typom. Aká je hlavná črta ľudskej prirodzenosti týchto ľudí? Je to zhýralosť a nespútanosť. Porozumieť zhýralosti a nespútanosti z doslovného hľadiska je celkom ľahké; znamená to, že správanie, vystupovanie a reč týchto jedincov sa javia ako nevhodné – nie sú to dôstojní a slušní jedinci. Toto je základné porozumenie prejavom ľudí tohto typu. V cirkvi je nevyhnutné, že názory niektorých ľudí na vieru v Boha a spôsoby, akými sa usilujú, budú obsahovať odchýlky alebo chyby. Ich reči a vystupovaniu chýba akákoľvek zbožnosť, ich prejavy v živote a kvalita ich ľudskej prirodzenosti vôbec nespĺňajú to, čo sa patrí na svätých, a úplne im chýba bohabojné srdce. Celkovo sa ich reč, správanie a vystupovanie dajú opísať len ako zhýralé a nespútané. Samozrejme, konkrétnych prejavov je mnoho, sú viditeľné pre každého a ľahko sa dajú rozlíšiť. Títo jedinci sú podobní pochybovačom a nevercom; konkrétne prejavujú mimoriadne zhýralé správanie. Pokiaľ ide o zhromaždenia, ich odev a úprava sú veľmi ležérne. Niektorí sa pred odchodom z domu neobťažujú upraviť, prichádzajú na zhromaždenia v neupravenom stave, s neučesanými vlasmi a neumytými tvárami. Niektorí sú oblečení nedbalo, nosia na zhromaždenia ošúchané papuče alebo dokonca pyžamá. Iní žijú nedbalo, nedbajú na osobnú hygienu a nevadí im nosiť na zhromaždenia špinavé oblečenie. Títo všetci ľudia pristupujú k zhromaždeniam s extrémnou ležérnosťou, akoby si len odskočili k susedovi, neberú to vážne. Počas zhromaždení sú ich reč a vystupovanie tiež nespútané, hovoria nahlas bez akýchkoľvek zábran, dokonca sa vzrušujú a divoko gestikulujú, keď sú šťastní, a prejavujú extrémnu neviazanosť. Bez ohľadu na to, koľko ľudí je prítomných, smejú sa, vtipkujú a robia dramatické gestá, sedia s prekríženými nohami a správajú sa, akoby boli nad všetkými ostatnými; sú mimoriadne okázalí a dokonca povýšeneckí, keď s niekým hovoria, nikdy sa mu nepozerajú priamo do očí, ich pohľad namiesto toho blúdi hore-dole. Nie je to zhýralé? (Áno.) Je to mimoriadne neviazané a bez štipky zdržanlivosti. Samozrejme, neverci by mohli pripísať reč a vystupovanie takýchto jedincov nedostatku dobrej výchovy, ale my tomu rozumieme inak; nie je to len otázka nedostatku dobrej výchovy. Ako dospelí by sme mali jasne poznať správne a vhodné spôsoby, ako hovoriť, správať sa a komunikovať s ostatnými – najmä by sme mali vedieť, ako to robiť spôsobom, akým sa patrí na svätých, ktorý povznáša bratov a sestry a ktorý predstavuje normálnu ľudskú prirodzenosť – bez toho, aby nám to niekto musel hovoriť. Človek musí byť zdržanlivý najmä počas života v cirkvi, v prítomnosti bratov a sestier, hoci nie je potrebné sa pretvarovať. Aká je teda miera a požadovaný štandard tejto zdržanlivosti? Je to prispôsobiť sa tomu, čo sa patrí na svätých. Oblečenie a odev by mali byť dôstojné a slušné, treba sa vyhýbať bizarnému oblečeniu. V prítomnosti Boha musí byť človek zbožný a nerobiť dramatické gestá; samozrejme, aj pred ostatnými ľuďmi by si mal zachovať zbožnosť a ľudskú podobu, aby sa prezentoval spôsobom, ktorý je vhodný, prospešný a povznášajúci pre ostatných. Toto Boha uspokojuje. Tí, ktorí sú zhýralí a nespútaní, vôbec nedbajú na prežívanie najzákladnejších aspektov ľudskej prirodzenosti a jedným zaručeným dôvodom ich ľahostajnosti je ich úplná nevedomosť o tom, ako byť zbožným človekom alebo človekom s integritou a dôstojnosťou, ktorý si zasluhuje úctu; jednoducho týmto veciam nerozumejú. Preto napriek opakovaným predpisom a požiadavkám cirkvi na úhľadný, dôstojný a slušný odev na zhromaždeniach, bez nosenia bizarného oblečenia, naďalej tieto pravidlá neberú vážne a často prichádzajú v papučiach, neupravení alebo dokonca v pyžame. Toto je jeden z prejavov tých, ktorí sú zhýralí a nespútaní.

Tí, ktorí sú zhýralí a nespútaní, prejavujú aj ďalšie správanie, a to, že sa na zhromaždenia obliekajú módne a nanášajú si hrubý, zvodný mejkap. Dva dni pred každým zhromaždením sa začnú strojiť a parádiť, uvažujú, aký mejkap si dajú, aké šperky si vezmú, aký účes si zvolia, aké oblečenie si oblečú, akú kabelku si vezmú a aké topánky si obujú. Niektoré ženy si dokonca nanášajú zvodný rúž, očné tiene a kontúrujú si nos, a v extrémnejších prípadoch sa niektoré obliekajú a stroja príliš zvodným spôsobom, odhaľujú si plecia a chrbát, nosia bizarné oblečenie. Na zhromaždeniach nepočúvajú pozorne duchovné spoločenstvo bratov a sestier, ani sa nemodlia; a už vôbec sa nezúčastňujú na duchovnom spoločenstve ani nezdieľajú svoje osobné porozumenie a skúsenostné svedectvá. Namiesto toho sa porovnávajú s každým iným, zaoberajú sa tým, kto je lepšie alebo horšie oblečený ako ony, kto má na sebe obzvlášť módne značkové oblečenie, kto má na sebe lacné oblečenie z trhu, koľko stojí niečí náramok a podobne; zameriavajú sa len na tieto záležitosti, dokonca často otvorene robia takéto poznámky. Z odevu, ako aj z reči, správania a vystupovania týchto jedincov je zrejmé, že ich účasť na cirkevnom živote a ich interakcia s bratmi a sestrami nie sú zamerané na porozumenie pravde, a už vôbec nie na usilovanie sa o vstup do života s cieľom dosiahnuť zmenu v povahe; namiesto toho využívajú čas počas zhromaždení na to, aby predvádzali, ako si užívajú peniaze a materiálny život. Niektorí ľudia prichádzajú na miesta zhromaždení oblečení v značkovom oblečení, aby sa predvádzali, naplno sa oddávajú svojim túžbam po móde a spoločenských trendoch medzi bratmi a sestrami, lákajú ostatných, aby sa usilovali o tieto trendy, a nútia ostatných, aby im závideli a vzhliadali k nim. Napriek tomu, že si všímajú pohľady a postoje znechutenia niektorých bratov a sestier voči nim, zostávajú ľahostajní, pokračujú po svojom, nosia vysoké podpätky a značkové kabelky. Niektorí sa dokonca snažia tváriť ako zámožní, bohatí jedinci, nosia na zhromaždenia nekvalitný parfum, takže po vstupe do miestnosti sa zmiešané vône parfumu, lícenky a oleja na vlasy zmenia na prenikavý a nepríjemný zápach. Mnohí ďalší účastníci zhromaždenia sú rozhorčení, no neodvážia sa ozvať, cítia znechutenie pri pohľade na týchto ľudí, a tí, ktorí úprimne veria v Boha, si od nich držia odstup. Či už sú ich odev a úprava pomerne luxusné alebo pomerne ležérne, charakteristickým znakom takýchto jedincov je ich mimoriadne slobodná a nedisciplinovaná reč, správanie, vystupovanie a životný štýl, a to nielen počas zhromaždení, ale aj v ich každodenných interakciách s bratmi a sestrami alebo v ich každodennom živote. Presnejšie povedané, sú mimoriadne neviazaní, neriadia sa ani najmenšími obmedzeniami. Ich každodenný život nemá pravidelný režim; hovoria, čo chcú, konajú nerozvážne a svojvoľne, nikdy nehovoria o osobných skúsenostiach, zriedka zdieľajú svoje porozumenie Božím slovám a takmer nikdy nehovoria o ťažkostiach, s ktorými sa stretávajú pri konaní svojich povinností. O akých témach jedine hovoria? O spoločenských trendoch, móde, gurmánskom jedle, súkromnom živote slávnych osobností v spoločnosti a dokonca hviezd, a o nezvyčajných príbehoch a anekdotách zo spoločnosti. Z týchto ich prirodzených odhalení nie je ťažké vidieť, že viera takýchto ľudí v Boha je len spôsob, ako sa pretĺkať životom. Ich životy sú zamerané výlučne na jedenie, pitie a zábavu, a nie na záležitosti, ako je život v cirkvi, konanie povinnosti alebo usilovanie sa o pravdu. To, čo sa myslí pod pojmom „zhýralí a nespútaní“, je, že životný štýl týchto jedincov, to, čo žijú v ľudskej prirodzenosti, a tiež ich spôsoby riešenia vecí, zaobchádzania s druhými a interakcie s ostatnými je všetko zhýralé a nespútané. Často napodobňujú populárne výrazy v spoločnosti; bez ohľadu na to, či ich bratia a sestry radi počúvajú alebo či im rozumejú, títo jedinci jednoducho stále hovoria. Dokonca často napodobňujú výroky niektorých slávnych osobností v spoločnosti a hudobných a filmových hviezd. Pokiaľ ide o pozitívnu slovnú zásobu často používanú v Božom dome a medzi bratmi a sestrami, nikdy neprejavujú žiadny záujem; vo svojom každodennom živote nikdy nehovoria v duchovnom spoločenstve o pravde. Ich idolmi sú svetské trendy; cieľom ich zbožňovania a napodobňovania sú rôzne slávne osobnosti a hviezdy. Napríklad si rýchlo osvoja populárne pojmy a frázy na internete a používajú ich vo svojom živote a v rozhovoroch s bratmi a sestrami. Samozrejme, tieto termíny určite nie sú ničím pozitívnym alebo povznášajúcim; sú to všetko negatívne veci, ktoré nemajú žiadnu hodnotu a už vôbec nemajú žiadny význam pre tých, ktorí veria v Boha. Sú to populárne výrazy vytvorené skazeným a zlým ľudstvom, ktoré úplne reprezentujú myšlienky a názory zlých síl. Takéto slová si často všímajú, prijímajú a používajú tí pochybovači v cirkvi, ktorí majú radi zlé trendy. Sú úplne uzavretí voči duchovnej terminológii a slovnej zásobe Božieho domu, nepočúvajú ich ani sa o nich vážne neučia. Naopak, rýchlo sa učia a používajú negatívne veci neveriaceho sveta a veci, ktorým venujú pozornosť darebáci. Títo jedinci teda, či už súdení podľa ich vonkajšieho odevu, reči a vystupovania, alebo podľa rôznych myšlienok, názorov a postojov k veciam, ktoré odhaľujú, vyčnievajú medzi bratmi a sestrami ako mimoriadne odlišní. Čo znamená byť odlišný? Znamená to, že ich reč, správanie a vystupovanie sú ako u nevercov, nevykazujú absolútne žiadnu zmenu; jednoducho sú to pochybovači. Niektorí ľudia napríklad zaspievajú dva chválospevy na pódiu Božieho domu a získajú si uznanie všetkých, takže si začnú o sebe myslieť, že sú hviezdy alebo veľké mená, vždy vyžadujú silný mejkap na vystúpenia, trvajú na účese určitej celebrity a farbia si ho do zvláštnych farieb. Keď ostatní povedia: „Veriaci by sa mali obliekať dôstojne a slušne; tvoj štýl nespĺňa požiadavky Božieho domu“, sťažujú sa a hovoria: „Pravidlá Božieho domu sú príliš prísne; je to naozaj otravné! Prečo je také ťažké byť hviezdou?“ Po zaspievaní len dvoch chválospevov si namýšľajú, že sú hviezdy a myslia si, že sú úžasní, a kedykoľvek nemajú čo robiť, neustále uvažujú: „Koľkými prstami držia hviezdy neveriaceho sveta mikrofón? Koľko krokov urobia, kým sa dostanú na pódium? Prečo nedostávam kvety, keď spievam tak dobre? Hviezdy vo svete majú agentov a asistentov; nemusia sa zaoberať väčšinou záležitostí samy, všetko za nich robia ich asistenti. Ale ako spevák v božom dome sa musím sám starať o všedné úlohy, ako je zaobstaranie si jedla, obliekanie a nakupovanie. Boží dom je príliš konzervatívny!“ Vo svojich srdciach sa počas života v Božom dome vždy cítia nešťastní; cítia sa obzvlášť ukrivdení, vždy nespokojní a plní sťažností. Dokáže takýto človek milovať pravdu? Bude praktizovať pravdu? Prečo nad sebou neuvažuje? Jeho pohľady na veci sú tak skreslené, podobné ako u nevercov; akože si to nedokáže uvedomiť? Boží dom mu nebráni stať sa hviezdou, ale sú tieto ich názory a prístupy – ktoré sú názormi a prístupmi pochybovačov – v Božom dome uskutočniteľné? Sú v zásade neudržateľné. Ich bežná reč a vystupovanie sú pre väčšinu ľudí opovrhnutiahodné. Pre ich „otvorenú myseľ“ a extrémnu neviazanosť je všetko, čo takíto ľudia povedia alebo urobia, zhýralé a nespútané a neodhaľuje nič iné ako povahu satana.

Boží dom opakovane zdôrazňuje, že bratia a sestry by mali udržiavať hranice medzi mužmi a ženami a nezaplietať sa s opačným pohlavím. Niektorí ľudia sú však zhýralí a nespútaní, vôbec nedbajú na túto radu a dokonca sa pokúšajú tajne zvádzať alebo chodiť s inými, čím vyrušujú cirkevný život. Radi sa kontaktujú s opačným pohlavím, dokonca si hľadajú dôvody a výhovorky, aby sa s nimi skontaktovali a hravo sa s nimi bavili. Keď vidia niekoho opačného pohlavia, kto je atraktívny alebo s kým si rozumejú, začnú ich ťahať a strkať, flirtovať a žartovať, špiniť im oblečenie a strapatiť vlasy, a dokonca im v zime hádžu snehové gule do oblečenia; hrajú sa spolu ako zvieratá, bez hraníc alebo zmyslu pre česť, necítia žiadnu hanbu. Niektorí ľudia hovoria: „Ako by sa to mohlo považovať za hranie? Prejavujú si náklonnosť; to sa volá byť zamilovaný, byť romantický.“ Ak hľadáš romantiku, vybral si si zlé miesto. Cirkev je miesto, kde bratia a sestry konajú svoje povinnosti; je to miesto na uctievanie Boha, nie na flirtovanie. Verejné prejavy takéhoto správania pred všetkými spôsobujú, že väčšina ľudí cíti znechutenie a odpor. Kľúčovým problémom je, že to nepovznáša ostatných a ty tiež strácaš svoju integritu a dôstojnosť. Koľko máš rokov? Nevieš rozoznať pravú ruku od ľavej? Nerozumieš rozdielu medzi mužmi a ženami? A napriek tomu sa zapájaš do flirtovania! Je normálne, že sa sedem – alebo osemročné deti hrajú; takéto správanie a záujmy sú pre ich vek typické. Ak však dospelí prejavujú takéto správanie, nie je to detinské? Jednoducho povedané, presne tak to je. Čo je to z hľadiska podstaty? (Neviazanosť, zhýralosť.) Je to príliš zhýralé! Keď veríš v Boha, musíš vedieť, že máš mať zmysel pre česť. Dokonca aj medzi nevercami sa málokto správa tak zhýralo. Akí ľahkomyseľní a opovrhnutiahodní sú takíto zhýralí jedinci! Hádzať snehové gule do oblečenia príslušníka opačného pohlavia pre vzrušenie, nielen ich hravo naháňať, ale dokonca ich kopať do zadku – keď niekto odhalí skutočnosť, že takéto správanie je príliš zhýralé a stiera hranice medzi mužmi a ženami, odvetia: „Takto sa hráme len preto, že sme si takí blízki; ľudia by tomu mali rozumieť.“ Oddávajú sa tomu do takej miery, že nielenže si dovoľujú oddávať sa tomu, ale aj lákajú ostatných, aby sa pripojili k ich neviazanosti. Čo je to za úbožiaka? Povedzte Mi, mali by takíto ľudia zostať v cirkvi? (Nie.) Byť v blízkosti tohto typu človeka je vždy nepríjemné a trápne. Keď niekoho vidia, nepozdravia ho normálne; namiesto toho mu len dajú päsťou a povedia: „Kde si, do pekla, bol všetky tie roky? Myslel som si, že si sa vyparil z povrchu zemského! Ako sa máš?“ Dokonca aj ich spôsob pozdravu je taký barbarský a povýšenecký; nielenže hovoria barbarsky, ale dokonca sa s ostatnými aj fyzicky kontaktujú. Nepripomína to správanie chuligánov a banditov? Máte radi takýchto ľudí? (Nie.) Je pocit, že sa vám niekto vysmieva a zahráva sa s vami, príjemný? (Nie.) Je to nepríjemné a nemôžete to ani vyjadriť; musíte to len znášať a nabudúce, keď ich uvidíte, zďaleka sa im vyhnete. Stručne povedané, čo to hovorí o kvalite ľudskej prirodzenosti takýchto ľudí? (Je slabá.) Bez ohľadu na uhol, z ktorého sa na nich pozeráme – či už je to ich reč a vystupovanie, ich osobné správanie, spôsob, akým zaobchádzajú so svetom, a ich interakcie s ostatnými, ich pohľad na trendy neveriaceho sveta, alebo ich spôsob viery v Boha a ich postoj k Bohu a Jeho slovám – nie je ťažké vidieť, že týmto jedincom chýba akákoľvek zbožnosť alebo bohabojné srdce. Nemožno v nich ani vidieť žiadnu úprimnosť v hľadaní alebo prijímaní pravdy. To, čo je pozorované, je ich zhýralosť a nedostatok zdržanlivosti, ich neustále napodobňovanie hviezd a idolov a ich nedostatok akéhokoľvek úmyslu zmeniť kurz bez ohľadu na to, ako sa o pravde hovorí v duchovnom spoločenstve. Ako sa dajú zhrnúť charakteristiky ich ľudskej prirodzenosti? Zhýralosť a nedostatok zdržanlivosti. Preto sa dá s istotou povedať, že sú to neverci, ktorí sa infiltrovali do Božieho domu; sú to pochybovači.

Zhýralí a nespútaní ľudia používajú rovnaký výber slov ako banditi a chuligáni neveriaceho sveta; obzvlášť radi napodobňujú reč a štýl hviezd a negatívnych postáv zo spoločnosti, pričom väčšina ich jazyka má gaunerský tón, ktorý pôsobí, akoby to hovoril chuligán alebo darebák. Napríklad, keď príde neverec a po zaklopaní na dvere povie niekoľko zvláštnych fráz, bratia a sestry si povedia: „Niečo tu nesedí; prečo ten človek vyzerá ako vyzvedač alebo špión?“ Hoci si v tej chvíli nemôžu byť istí, väčšina ľudí sa cíti nesvoja. No človek, ktorý je zhýralý a nespútaný, hovorí pôsobivo, dokonca s istou dôležitosťou, a vraví: „Vyzvedač? Toho sa nebojím! Prečo sa ich báť? Ak sa bojíte, nemusíte vychádzať von. Ja pôjdem zistiť, o čo im ide.“ Pozrite sa, akí sú odvážni a smelí. Hovorili by ste takto? (Nie, takto normálni ľudia nehovoria; je to ako niečo, čo by povedal bandita.) Banditi hovoria inak ako normálni ľudia; sú obzvlášť panovační. Ľudia sa učia jazyk svojho druhu; ľudia z ulice si osvojujú najmä ľudový žargón spoločnosti, banditi a chuligáni radi používajú svoj argot a pochybovači sú rovnakí ako neverci a hovoria všetko, čo hovoria neverci. Dobrí, dôstojní a slušní ľudia cítia odpor a hnus, keď počujú reč nevercov; nikto z nich sa nepokúša napodobňovať takúto reč. Niektorí pochybovači aj po desiatich alebo dvadsiatich rokoch viery stále používajú jazyk nevercov, zámerne si vyberajú takúto reč a pri rozprávaní dokonca napodobňujú správanie, výrazy a gestá nevercov, ako aj pohľady, ktoré vrhajú očami. Môžu byť takíto jednotlivci príjemní v očiach bratov a sestier v cirkvi? (Nie.) Väčšine bratov a sestier sú nepríjemní a necítia sa dobre, keď sa na nich pozerajú. Čo myslíte, čo k nim cíti Boh? (Odpor.) Odpoveď je jasná: odpor. Z toho, čo žijú, z ich úsilia a z ľudí, udalostí a vecí, ktoré vo svojom srdci uctievajú, je zrejmé, že ich ľudská prirodzenosť nezahŕňa dôstojnosť ani slušnosť a ani zďaleka nedosahuje zbožnosť a súlad s dekórom svätých. Zriedkavo z ich úst počuť slová, ktoré by mali hovoriť veriaci alebo svätí, a slová, ktoré povznášajú druhých a vyjadrujú integritu a dôstojnosť; pravdepodobne ich nepovedia. To, čo vo svojom srdci uctievajú, po čom túžia a o čo sa usilujú, je zásadne nezlučiteľné s tým, o čo by sa mali usilovať a po čom by mali túžiť svätí, takže je ťažké, aby to, čo navonok žijú, ich reč a správanie boli zdržanlivé. Žiadať od nich, aby boli zdržanliví, nie zhýralí alebo pôžitkárski, a aby si zachovali dôstojnosť a slušnosť, je náročná úloha. Nehovoriac o tom, aby žili ako niekto s ľudskou prirodzenosťou a rozumom, kto rozumie pravde a vstupuje do pravdy-reality, nedokážu ani dosiahnuť to, aby boli normálnym človekom s integritou a dôstojnosťou, ktorý vyhovuje dekóru svätých, dodržiava pravidlá a navonok pôsobí racionálne. Kedysi išiel jeden človek na vidiek kázať evanjelium a videl, že niektorí bratia a sestry majú chudobné rodiny a žijú v schátraných domoch. Sarkasticky a posmešne povedal: „Tento dom je taký schátraný, že nie je vhodný pre ľudí; ledva sa hodí pre ošípané. Mali by ste sa rýchlo vysťahovať!“ Bratia a sestry odpovedali: „Vysťahovať sa je dosť ľahké, ale kto nám poskytne iný dom na bývanie?“ Hovoril bezohľadne a svojvoľne, hovoril, čo mu prišlo na um, bez toho, aby zvážil, aký vplyv to môže mať na ostatných. To je gaunerská prirodzenosť. Bratia a sestry sa pýtali: „Ak sa vysťahujeme, kto nám dá dom na bývanie? Máš dom?“ Nemal odpoveď. Keď videl, že ľudia čelia ťažkostiam, mal byť schopný vyriešiť ich ťažkosti, kým začal hovoriť. Aké boli dôsledky toho, že hovoril bezohľadne bez toho, aby bol schopný vyriešiť ich ťažkosti? Bol to problém prílišnej úprimnosti a otvorenosti? Rozhodne nie. Problém bol v tom, že jeho gaunerstvo bolo príliš vážne; bol zhýralý a nespútaný. Takýmto ľuďom úplne chýba akákoľvek predstava o integrite, dôstojnosti, ohľaduplnosti, tolerancii, starostlivosti, úcte, porozumení, súcite, spolucítení, pozornosti, pomoci a tak ďalej. Tieto vlastnosti nevyhnutné pre normálnu ľudskú prirodzenosť sú tým, čo by ľudia mali mať. Nielenže im tieto vlastnosti chýbajú, ale keď pri kontakte s inými vidia, že niekto čelí ťažkostiam, dokážu sa mu dokonca vysmievať, zosmiešňovať ho, urážať ho a posmievať sa mu; nielenže nie sú schopní pochopiť ho alebo mu pomôcť, ale prinášajú mu aj smútok, bezmocnosť, bolesť a dokonca problémy. Čo sa týka ľudí s takým vážnym gaunerstvom, väčšina ľudí ich vidí jasne a opakovane ich znáša. Myslíte si, že takíto ľudia môžu mať skutočné pokánie? Nemyslím si, že je to pravdepodobné. Vzhľadom na ich prirodzenosť-podstatu nie sú milovníkmi pravdy, tak ako by mohli prijať orezávanie a disciplinovanie? Neverci majú pri opisovaní takýchto ľudí výrazy ako „stáť si za svojím“ alebo „kráčať vlastnou cestou bez ohľadu na to, čo hovoria iní“ – čo je to za smiešnu logiku? Tieto takzvané slávne výroky a ustálené slovné spojenia sú v tejto spoločnosti často vnímané ako pozitívne veci, čo prekrúca fakty a zamieňa správne a nesprávne. Pokiaľ ide o prejavy ľudskej prirodzenosti tých, ktorí sú zhýralí a nespútaní, toto to v podstate pokrýva.

Bez ohľadu na to, či zhýralí a nespútaní jednotlivci ovplyvňujú cirkevný život, normálne vzťahy medzi bratmi a sestrami alebo normálne vykonávanie povinnosti Božieho vyvoleného národa, pokiaľ prejavy a odhalenia ich ľudskej prirodzenosti spôsobujú nepriaznivé vplyvy a následky a vyrušujú bratov a sestry, tieto problémy by sa mali riešiť a voči takýmto jednotlivcom by sa malo príslušne zakročiť, namiesto toho, aby sme im len dovolili konať bez obmedzení. V miernych prípadoch možno ponúknuť pomoc a podporu alebo môžu byť orezaní a varovaní. V závažných prípadoch, keď je ich správanie a vystupovanie obzvlášť zhýralé, ako u nevercov alebo pochybovačov, a chýba im čo i len štipka dekóra svätých, by cirkevní vodcovia a pracovníci mali prísť s vhodnými riešeniami, ako s týmito jednotlivcami zaobchádzať. Ak väčšina bratov a sestier súhlasí a podmienky to dovoľujú, títo jednotlivci by mali byť vyčistení; prinajmenšom by im nemalo byť dovolené konať svoje povinnosti v cirkvi, kde sa slúži na plný úväzok. Čo znamená „v miernych prípadoch“? Znamená to, že niektorí ľudia sú noví veriaci, pôvodne neverci, ktorí nikdy neverili v kresťanstvo a nerozumejú, čo viera v Boha znamená. Ich reč a vystupovanie odhaľujú zvyky nevercov. Avšak čítaním Božieho slova, hovorením o pravde v duchovnom spoločenstve a žitím cirkevného života sa postupne obracajú a menia, stávajú sa podobnými veriacim a prejavujú určitú ľudskú podobu. Títo jednotlivci by nemali byť zaraďovaní medzi zlých ľudí, ale ako tí, ktorým možno pomôcť. Ďalšou kategóriou sú mladí ľudia okolo dvadsať rokov, ktorí napriek tomu, že veria v Boha tri až päť rokov, sa stále oddávajú hravosti, nie sú celkom usadení, prejavujú istú detinskosť vo svojej vonkajšej reči a vystupovaní – hovoria, správajú sa a konajú ako deti – a tak podobne, a to z dôvodu svojho mladého veku. Týmto ľuďom by sa mala s láskou ponúknuť pomoc a podpora; mali by dostať dostatok času na postupnú zmenu bez toho, aby sa na nich kládli príliš prísne požiadavky. Samozrejme, u dospelých, ktorí veria v Boha mnoho rokov, ale stále prejavujú zhýralú a nespútanú reč, vystupovanie, správanie a konanie ako neverci a odmietajú sa zmeniť napriek opakovaným napomenutiam, je potrebný iný prístup; malo by sa s nimi zaobchádzať podľa predpisov Božieho domu. Ak reč, vystupovanie a odhalenia ľudskej prirodzenosti takýchto jednotlivcov vyrušujú väčšinu a vytvárajú v cirkvi nepriaznivý vplyv, takže mnohí pri pohľade na nich cítia odpor, nechcú ich počúvať, nechcú vidieť ich výrazy, keď hovoria, ani sa nechcú pozerať na ich oblečenie, a väčšina je šťastnejšia a v lepšom stave, keď sa takíto jednotlivci nezúčastňujú na zhromaždeniach – cítia sa nesvoji a znechutení už len účasťou týchto ľudí na cirkevnom živote a ich samotnou prítomnosťou medzi bratmi a sestrami, akoby tam bola ploštica, ktorá spôsobuje vyrušovanie – potom sú takíto jednotlivci nepochybne zlí ľudia. To znamená, že kedykoľvek žijú cirkevný život a konajú svoju povinnosť s bratmi a sestrami, väčšina ľudí sa cíti vyrušená a obzvlášť znechutená. V takýchto prípadoch by sa s týmito jednotlivcami malo zaobchádzať čo najskôr, nemali by sa nechať tak, aby si robili, čo chcú, ani by sa nemali ďalej pozorovať. Prinajmenšom by mali byť odstránení z cirkvi, kde sa slúži na plný úväzok, a poslaní do bežnej cirkvi, aby činili pokánie. Prečo takto postupovať? (Väčšine ľudí spôsobili vyrušenia a nepriaznivé následky, čím vyrušili cirkevný život.) Pretože následky a vplyvy ich prejavov sú tak odporné! Podľa tohto by vodcovia a pracovníci, ako aj Boží vyvolený národ, nemali nad nimi prižmurovať oči a slepo tolerovať ich správanie. Je nevhodné, aby vodcovia a pracovníci nič nerobili, aj keď takíto jednotlivci spôsobujú vyrušenia väčšine; takíto jednotlivci by mali byť odstránení z cirkvi podľa predpisov Božieho domu – to je najmúdrejšia voľba.

Riešila už cirkev ľudí, ktorí sú zhýralí a nespútaní? (Áno.) Keď sa takíto ľudia riešili, niektorí plakali a hovorili: „Nebolo to naschvál. Je to len moje občasné správanie; ja nie som taký človek. Prosím, dajte mi ešte jednu šancu! Ak nebudem mať dovolené konať svoju povinnosť, nebudem schopný veriť v boha, keď sa vrátim domov, kde sú všetci neverci.“ Hovoria tak pôsobivo a zdajú sa byť skutočne zúfalí, vyjadrujú neochotu opustiť Boha a prosia Boží dom o ďalšiu príležitosť na pokánie. Dať im ďalšiu šancu je možné, ale kľúčové je, či sa dokážu zmeniť alebo nie. Ak sa jasne ukáže, že tomuto človeku chýba čo i len štipka ľudskej prirodzenosti, nemá svedomie ani rozum a v podstate je to bytosť bez srdca a bez ducha, potom by nemal dostať ďalšiu šancu; bolo by to zbytočné. Ak je však jadro človeka dobré a jeho ľudská prirodzenosť je len nezrelá kvôli mladému veku a je isté, že sa o niekoľko rokov zmení, potom musí dostať príležitosť na pokánie. Rozhodne by nemal byť vyčistený z cirkvi; žiadny dobrý človek nesmie byť nikdy zničený. Niektorí ľudia sú vrodení pochybovači; sú to od prírody zhýralé, nevedomé a hlúpe stvorenia a v ich ľudskej prirodzenosti im prirodzeneé chýba predstava o cti a nevedia, čo je to pocit hanby. Väčšina ľudí by po neslušnom správaní na verejnosti cítila ľútosť a hanbila by sa stretnúť s ostatnými. Navyše, keď chcú urobiť niečo také, dokážu brať ohľad na pocity a názory bratov a sestier a dbať na vlastnú integritu a dôstojnosť, a nebudú sa tak správať; nanajvýš možno urobia scénu doma so svojimi deťmi alebo súrodencami. Keď sú vonku a stretávajú sa s cudzími ľuďmi, mali by rozumieť, čo znamená zmysel pre česť, slušnosť, pravidlá a dôstojnosť. Môže sa niekto, komu chýba porozumenie týchto pojmov, zmeniť hoci aj s tvojou pomocou? Aj keď sú teraz zdržanliví, ako dlho to vydržia? Nepotrvá dlho a vrátia sa k svojim starým zvykom. Pretože takýmto ľuďom v ich ľudskej prirodzenosti chýba dôstojnosť a zmysel pre hanbu, nevedia, čo znamenajú pravidlá, slušnosť alebo dekórum svätých, a ich ľudská prirodzenosť nemá tieto vlastnosti vrodené, nedokážeš im pomôcť. Ľudia, ktorým sa nedá pomôcť, sú ľudia, ktorí sa nedokážu zmeniť, ľudia, ktorých nemožno poučiť ani ovplyvniť. Takíto jednotlivci musia byť odstránení čo najrýchlejšie a čo najskôr, aby nespôsobovali vyrušenia medzi bratmi a sestrami a aby sem neprinášali hanbu. Boží dom nepotrebuje nikoho len do počtu. Ak Boh niekoho nespasí, potom mu žiadne dopĺňanie počtov nepomôže. Tí, ktorých Boh neuznáva, by mali byť vyčistení – odstráňte tých, ktorí by nemali zostať v Božom dome, aby prítomnosť tohto jedného človeka nepriaznivo neovplyvnila mnohých ďalších, čo je nespravodlivé voči väčšine. Ak vidíte do podstaty tých, ktorí sú zhýralí a nespútaní, mali by ste ich čo najskôr riešiť a vyčistiť, a nie ich donekonečna tolerovať. Niektorí hovoria: „Pri konaní svojej povinnosti občas dosahujú nejaké výsledky. Stále ich potrebujeme pre tento aspekt práce. Majú tiež dosť milujúce srdce a dokážu zaplatiť určitú cenu.“ Ale kto z tých, ktorí zostali v Božom dome, nedokáže zaplatiť určitú cenu? Kto nedokáže dosiahnuť nejaké výsledky pri konaní svojej povinnosti? Ak všetci dokážu dosiahnuť nejaké výsledky, prečo si na konanie povinností nevybrať dobrých ľudí, ktorí sú dôstojní a slušní? Prečo trvať na tom, aby v cirkvi, kde sa slúži na plný úväzok, zostávali gauneri, darebáci a hlupáci a spôsobovali vyrušenia? Prečo trvať na tom, aby pochybovači, ktorí žijú ako neverci, pracovali v Božom dome? Boží dom nemá nedostatok robotníkov; Boží dom chce len čestných ľudí, ktorí milujú pravdu, poctivých ľudí a tých, ktorí sa dokážu usilovať o pravdu, aby sa vydali Bohu.

Väčšina z tých, ktorí v súčasnosti konajú povinnosti, sú ľudia, ktorí veria v Boha viac ako päť alebo šesť rokov, a v procese konania svojich povinností sa naplno odhalili všetky druhy ľudí – odhalili sa tí, ktorí sú pochybovači, popletení ľudia, falošní vodcovia, zlí ľudia a antikristi. Mnohí z Božieho vyvoleného národa jasne videli, že väčšina týchto ľudí sa odmieta zmeniť napriek opakovaným napomenutiam a už spôsobili vážne vyrušenia a narušenia diela Božieho domu. Nastal čas, keď títo pochybovači, zlí ľudia a antikristi musia byť odstránení. Ich neodstránenie ovplyvní fungovanie práce cirkvi a šírenie evanjelia o Božom kráľovstve. Ich neodstránenie ovplyvní vstup Božieho vyvoleného národa do života; cirkevný život bude naďalej vyrušovaný a nikdy nenájde pokoj. Preto by cirkevní vodcovia a pracovníci na všetkých úrovniach mali začať s očistou cirkvi podľa Božích úmyslov a na základe Božích slov. Vidím, že dosť veľkému počtu ľudí chýba ľudská prirodzenosť. Počas zhromaždení niektorí prejavujú všelijaké neslušné správanie a nemajú správne držanie tela, či už sedia, alebo stoja, a vedľa seba majú pripravený čaj, mobilné telefóny, krém na tvár a parfum. Niektorí, ktorí sa radi páčia, si neustále kontrolujú vzhľad v zrkadle a upravujú si mejkap, a iní neustále pijú vodu, prechádzajú si telefón, aby čítali správy alebo pozerali videá z neveriaceho sveta, hovoria a rozprávajú sa s prekríženými nohami, majú dvakrát ohnuté telo a pripomínajú tvar hada, bez toho, aby si vôbec udržali riadny postoj. Tiež som počul, že niektorí ľudia sa v noci vrátia do svojej spálne a ľahnú si na posteľ bez toho, aby si vyzuli topánky, a spia až do svitania. Ráno otvoria oči nie preto, aby sa modlili alebo venovali duchovným pobožnostiam, ale aby si najprv skontrolovali správy na mobilnom telefóne. Keď počas jedla vidia chutné jedlo alebo keď vidia mäso, hltavo sa doň pustia – nestarajú sa o to, či sa ostatným ujde, pokiaľ sú oni sýti – a potom sa rovno vrátia spať. Chýba im ľudská podoba vo všetkom, čo robia, správajú sa zhýralo a nespútane ako neverci, nedodržiavajú vôbec žiadne pravidlá, bez štipky poslušnosti alebo podriadenosti, presne ako zvieratá. Povedzte Mi, môže byť typ ľudí, ktorí majú takú vážnu gaunerskú prirodzenosť, spasený? (Nie.) Má teda nejaký zmysel, aby verili v Boha? Dokážu s kvalitou príliš slabou na to, aby vôbec dosiahla pravdu, rozumieť Božím slovám, keď ich čítajú? Môže byť ich práca bez akýchkoľvek pravidiel, pokiaľ ide o správanie sa, na požadovanej úrovni? Dokážu bez svedomia alebo rozumu prijať, keď počúvajú kázne a rozhovory o pravde v duchovnom spoločenstve? (Nie.) Tí, ktorí prejavujú takéto správanie, v podstate nemajú žiadnu ľudskú prirodzenosť, tak ako by mohli získať pravdu? Tí bez ľudskej prirodzenosti sú zvieratá, diabli, mŕtvi ľudia bez ducha, ktorí nedokážu porozumieť pravde, keď ju počujú, a nezaslúžia si ju počuť. Nechať ich porozumieť pravde a získať ju je ako nútiť ryby žiť na súši alebo nútiť ošípané lietať – nemožné! Predtým, keď sa hovorilo o tom, aké typy ľudí sú zvieratá, slovo „zvieratá“ sa často uvádzalo so slovom „pes“, takže sa nazývali „psie zvieratá“. Avšak po tom, čo som choval psov a bol s nimi v úzkom kontakte, som zistil, že psy majú tie najlepšie veci, ktoré ľuďom chýbajú: Správajú sa podľa pravidiel, sú poslušné a majú zmysel pre sebaúctu. Vymedzíš im hranicu na pohyb a budú sa pohybovať len v nej a bez výnimky vôbec nepôjdu na miesta, kam im zakážeš ísť. Ak náhodou prekročia hranicu, rýchlo sa stiahnu, nepretržite vrtia chvostom, prosia o odpustenie a priznávajú si chybu. Dokážu to ľudia? (Nie.) Ľudia zaostávajú. Hoci psy možno nerozumejú toľko ako ľudia, chápu jednu vec: „Toto je územie majiteľa, domov majiteľa. Idem tam, kam mi majiteľ dovolí, a vyhýbam sa miestam, kam mám zakázané chodiť.“ Aj bez toho, aby boli bité, sa zdržia toho, aby tam išli; majú zmysel pre sebaúctu. Dokonca aj psy vedia, čo je hanba, tak prečo nie ľudia? Je prehnané klasifikovať tých, ktorí nepoznajú hanbu, ako zvieratá? (Nie.) Vôbec to nie je prehnané; väčšina ľudí nemá ani len cnosti psa. V budúcnosti, keď povieme, že niektorí ľudia sú zvieratá, už ich nemôžeme nazývať „psie zvieratá“; to by bola urážka psov, pretože títo ľudia, tieto zvieratá, sú ešte horší ako psy. Preto, len čo takíto ľudia spôsobia vyrušovanie v cirkevnom živote alebo pri vykonávaní povinností bratov a sestier, musia byť okamžite vyčistení – je to len rozumné, opodstatnené a vôbec nie prehnané. To nie je nedostatok lásky; to je konanie na základe princípu. Aj keď tí, ktorí sú zhýralí a nespútaní, vykazujú nejaké výsledky vo svojich povinnostiach, môžu byť spasení? Sú to ľudia, ktorí prijímajú pravdu? Nedokážu ani obmedziť svoje vlastné konanie, tak ako by mohli prijať pravdu? Nedokážu si udržať vlastnú integritu a dôstojnosť, tak ako by mohli vstúpiť do pravdy-reality? To je nemožné. Preto zaobchádzať s týmito jednotlivcami takýmto spôsobom nie je vôbec prehnané; je to úplne založené na princípe a úplne s cieľom ochrániť Boží vyvolený národ pred satanovými vyrušeniami. Stručne povedané, po odhalení takýchto jednotlivcov by sa s nimi malo zaobchádzať podľa niekoľkých princípov, ktoré som práve spomenul. Je prehnané kategorizovať ľudí, ktorí sú skutočne zhýralí a nespútaní a ktorí sa skutočne oddávajú telu bez akéhokoľvek dekóra svätých, ako nevercov a pochybovačov? (Nie.) Keďže sú kategorizovaní ako neverci a pochybovači, zahrnúť ich medzi rôzne typy zlých ľudí, ktorých by mala cirkev vyčistiť, nie je prehnané. Ľudia, ktorí nedokážu obmedziť ani svoje vlastné správanie a vystupovanie, určite nedokážu prijať pravdu. Nie sú tí, ktorí nedokážu prijať pravdu, nepriateľmi pravdy? (Áno, sú.) Je prehnané charakterizovať tých, ktorí sú nepriateľmi pravdy, ako zlých ľudí? (Nie.) Vôbec to nie je prehnané. Preto sú princípy zaobchádzania s nimi úplne primerané.

D. Mať sklon k pomste

Naše duchovné spoločenstvo o prejavoch tretieho typu ľudí – tých, ktorí sú zhýralí a nespútaní – sa skončilo. Okrem ľudí tohto typu existuje mnoho ďalších, ktorí patria do kategórie zlých ľudí, a cirkev by mala rozlíšiť a vyčistiť všetky tieto typy zlých ľudí. Ďalej budeme hovoriť o štvrtom type. Z rôznych zlých ľudí, ktorých by cirkev mala rozlíšiť a vyčistiť, predstavuje štvrtý typ značnú výzvu a problém. Kto by to mohol byť? Sú to tí, ktorí majú sklon k pomste. Z výrazu „majú sklon k pomste“ je zrejmé, že títo ľudia nie sú ničím dobrým; hovorovo povedané, sú to čierne ovce. Súdiac podľa dôsledných prejavov a odhalení ich ľudskej prirodzenosti, ako aj podľa ich princípov konania, ich srdcia nie sú láskavé. Ako sa hovorí, sú to riadne potvory. Hovoríme, že nie sú dobrotivého druhu; konkrétnejšie, títo jedinci nie sú dobrosrdeční, ale nesú v sebe zlomyseľnosť, zlobu a krutosť. Len čo niekto povie alebo urobí niečo, čo sa dotkne záujmov, tváre alebo postavenia týchto jedincov, alebo čo ich urazí, po prvé, prechovávajú vo svojich srdciach nepriateľstvo. Po druhé, na základe tohto nepriateľstva konajú; konajú s cieľom a smerovaním vyventilovať si nenávisť a uľaviť si od hnevu, čo je správanie známe ako hľadanie pomsty. Medzi ľuďmi je vždy časť takýchto jedincov. Či už ide o to, čo ľudia opisujú ako malichernosť, panovačnosť alebo precitlivenosť, bez ohľadu na pojmy použité na opis alebo zhrnutie ich ľudskej prirodzenosti je bežným prejavom ich interakcií s ostatnými, že každý, kto ich náhodne alebo úmyselne zraní alebo urazí, musí trpieť a čeliť zodpovedajúcim následkom. Je to ako niektorí ľudia hovoria: „Uraz ich a nedáš si to za klobúk. Ak ich podráždiš alebo zraníš, nemysli si, že ľahko unikneš.“ Existujú takíto jedinci medzi ľuďmi? (Áno.) Určite áno. Bez ohľadu na to, čo sa stane, či už to stojí za hnev alebo malichernosť, tí, ktorí majú sklon k pomste, si to zapíšu do svojho denného programu a považujú to za záležitosť najvyššej dôležitosti. Ktokoľvek ich urazí, je to neprijateľné a požadujú, aby za to zaplatil zodpovedajúcu cenu, čo je ich princíp zaobchádzania s ľuďmi, s kýmkoľvek, koho považujú za nepriateľa. Napríklad v cirkevnom živote niektorí ľudia hovoria v duchovnom spoločenstve o svojom stave alebo normálne hovoria v duchovnom spoločenstve a zdieľajú svoje skúsenosti, diskutujú o svojich stavoch a skazenosti. Pritom neúmyselne zasiahnu do stavov a skazenosti iných. Hovoriaci to nemusí myslieť zle, ale poslucháč si to vezme osobne. Po vypočutí to tento jedinec nedokáže správne pochopiť alebo k tomu pristúpiť a je náchylný k rozvoju pomstychtivej mentality. Ak túto záležitosť nenechá tak a trvá na útoku a hľadaní pomsty, spôsobí to problémy pre prácu cirkvi, takže táto záležitosť sa musí riešiť pohotovo. Pokiaľ sú v cirkvi zlí ľudia, nevyhnutne vzniknú vyrušenia, takže incidenty, keď zlí ľudia vyrušujú cirkev, sa nesmú brať na ľahkú váhu. Či už úmyselne alebo nie, pokiaľ ich podráždiš alebo zraníš, nenechajú to len tak. Myslia si: „Hovoríš o svojej vlastnej skazenosti, prečo spomínaš mňa? Hovoríš o svojom sebapoznaní, prečo odhaľuješ mňa? Odhaľovanie mojej skazenosti ma pripravuje o tvár a dôstojnosť, stavia ma do nepríjemnej situácie pred bratmi a sestrami, spôsobuje, že strácam prestíž a poškodzuje moju povesť. Nuž teda, pomstím sa ti; to si za klobúk nedáš! Nemysli si, že som ľahká korisť, nemysli si, že ma môžeš šikanovať len preto, že moje rodinné pomery sú zlé a moje spoločenské postavenie nie je vysoké. Nepovažuj ma za nejakého slabocha; nie som niekto, s kým by si sa mal zahrávať!“ Bez ohľadu na to, ako vykonávajú svoju pomstu; zvážme len týchto ľudí samotných: Keď sa stretnú s týmito drobnými záležitosťami – záležitosťami, ktoré sú v cirkevnom živote bežné – nielenže ich nedokážu správne riešiť alebo chápať, ale tiež rozvíjajú nenávisť a čakajú na príležitosti na pomstu, dokonca sa uchyľujú k nevyberaným prostriedkom na vykonanie svojej pomsty. Čo to hovorí o ich ľudskej prirodzenosti? (Je zlomyseľná.) Sú to láskaví ľudia? (Nie.) Najlepším typom ľudí sú tí, ktorí dokážu prijať pravdu. Keď počujú iných hovoriť v duchovnom spoločenstve a zdieľať svoje skúsenosti, uvažujú: „Aj ja mám túto skazenosť. To, čo opisujú, sa zdá byť môj stav. Či už ma úmyselne odhaľujú, alebo neúmyselne hovoria o niečom, čo sa náhodou podobá môjmu stavu, správne to pochopím – vypočujem si, ako to zažili, ako hľadajú pravdu na vyriešenie tohto stavu a ako praktizujú a vstupujú.“ To je niekto, kto skutočne prijíma pravdu. O niečo slabší človek by si po vypočutí mohol pomyslieť: „Ako to, že skazená povaha, ktorú rozpoznávajú, je presne ako môj stav? Hovoria o mne? Nuž, nech si hovoria. Koniec koncov, neutrpel som žiadnu stratu a väčšina ľudí to pravdepodobne aj tak nevie. Možno hovoria len o sebe a náhodou sa to zhoduje s mojím stavom; všetci máme rovnaký stav.“ Neberú to vážne, neprechovávajú v srdci nenávisť a nerozvíjajú pomstychtivú mentalitu. Pre nedobrotivých, zlých ľudí je to však iné. Ostatní by tú istú záležitosť vnímali ako bežnú a podľa toho by ju riešili a zaobchádzali s ňou. Samozrejme, dobrí ľudia, ktorí prijímajú pravdu, by ju riešili aktívne a pozitívne. Obyčajní ľudia, hoci by ju neriešili pozitívne, neprechovávajú nenávisť a už vôbec nehľadajú pomstu. Ale týmto ľuďom, ktorí nie sú dobrotivého druhu, môže taká bežná a úplne obyčajná záležitosť spôsobiť vnútorný nepokoj a nebudú sa schopní upokojiť. To, čo z nich vychádza, nie je pozitívne ani bežné, ale zlomyseľné a podlé; hľadajú pomstu. Aký je dôvod ich pomsty? Veria, že ich ľudia úmyselne ohovárajú zlomyseľnými poznámkami, odhaľujú ich skutočnú situáciu, ako aj ich škaredú stránku a ich skazenosť. To, čo ľudia hovoria, považujú za úmyselné, a preto ich považujú za svojich nepriateľov. Potom sa cítia oprávnení použiť pomstu na urovnanie záležitosti a používajú rôzne prostriedky na dosiahnutie svojich pomstychtivých cieľov. Nie je to zlomyseľná povaha? (Áno.) V cirkevnom živote, keď bratia a sestry hovoria o svojich stavoch, väčšina poslucháčov sa s tým dokáže stotožniť a prijať to od Boha. Iba u tých, ktorí majú odpor k pravde a podlú povahu, to po vypočutí vyvolá nepriateľstvo a dokonca pomstychtivosť, čo dôkladne odhalí ich prirodzenosť-podstatu. Len čo sa vytvorí pomstychtivá mentalita, nasleduje séria pomstychtivých správaní a činov. Akými sa stanú vzťahy medzi ľuďmi, keď sa začnú odvíjať činy hľadania pomsty? Už nie sú správne. A kto je v tomto prípade skutočnou obeťou? (Osoba, na ktorej sa chcú pomstiť.) Správne. Skutočnými obeťami sú tí, ktorí hovoria v duchovnom spoločenstve o svojom skúsenostnom svedectve. Tí, ktorí majú sklon k pomste, budú potom súdiť, útočiť a dokonca falošne obviňovať alebo ohovárať tých, o ktorých si myslia, že ich odhaľujú alebo voči nim prechovávajú nepriateľstvo, a to slovami alebo činmi v rôznych situáciách. Tí, ktorí majú sklon k pomste, neprechovávajú nenávisť vo svojich srdciach len dočasne; hľadajú a dokonca vytvárajú všemožné príležitosti na pomstu voči tým, ktorí sú cieľom ich pomsty, voči ktorým sú nepriateľskí a ktorých vnímajú ako pre nich nepriaznivých. Napríklad ak počas voľby vodcov osoba, voči ktorej sú nepriateľskí, spĺňa princípy pre používanie ľudí v Božom dome a je spôsobilá byť zvolená za vodcu, ich nepriateľstvo ich prinúti túto osobu súdiť, odsudzovať a útočiť na ňu. Môžu sa dokonca zapojiť do zákulisných akcií alebo robiť veci na škodu tejto osoby, aby sa pomstili. Stručne povedané, ich prostriedky na vykonanie pomsty sú rôzne. Napríklad môžu nájsť niečo, čo by mohli použiť ako páku proti niekomu a ohovárať ho, vymýšľať si o tejto osobe klebety prostredníctvom zveličovania a nepodložených fám alebo šíriť nezhody medzi touto osobou a ostatnými. Môžu dokonca falošne obviniť túto osobu pred vodcami a tvrdiť, že táto osoba je neverná a pri vykonávaní svojich povinností odoláva prostredníctvom negativity. To všetko sú v skutočnosti úmyselné výmysly, vytváranie niečoho z ničoho. Pozrite sa, ako z ich podozrení a nedorozumení voči tejto osobe vzniká toľko neopodstatneného správania a činov; všetky tieto prístupy pramenia z ich pomstychtivej prirodzenosti. V skutočnosti, keď táto osoba zdieľala svoje skúsenostné svedectvá, nebolo to vôbec namierené proti nim; nebola v tom voči nim žiadna zlomyseľnosť. Je to len preto, že majú odpor k pravde a majú zlomyseľnú povahu so sklonom k pomste, že nedovolia iným, aby ich odhaľovali, ani nedovolia diskusie o poznaní seba samého, o skazených povahách alebo o svojej satanskej prirodzenosti. Keď sa o takýchto témach diskutuje, rozzúria sa a predpokladajú, že sú terčom a sú odhaľovaní, a preto si vytvárajú a formujú pomstychtivú mentalitu. Prejavy tohto typu človeka, ktorý vykonáva svoju pomstu, sa vôbec neobmedzujú len na jednu okolnosť. Prečo to hovorím? Je to preto, že takíto jedinci majú zlomyseľnú prirodzenosť; nikto ich nesmie podráždiť ani provokovať. Majú vrodenú agresivitu voči komukoľvek a čomukoľvek, podobne ako škorpión alebo stonožka. Preto, či už ich niekto podráždi alebo zraní úmyselným alebo neúmyselným rozprávaním, pokiaľ majú pocit, že utrpela ich hrdosť alebo prestíž, budú vymýšľať spôsoby, ako si svoju hrdosť a prestíž zachrániť, čo vedie k sérii pomstychtivých činov.

Ďalej budem v duchovnom spoločenstve hovoriť o ďalších prejavoch tých, ktorí majú sklon k pomste. Niektorí sú orezaní vodcami, pretože si povrchne konali svoje povinnosti, čo v nich vyvoláva nespokojnosť. Povedzte Mi, je ich orezávanie oprávnené? (Áno.) Je to úplne oprávnené a normálne. Ak si konáš svoju povinnosť povrchne, čím poškodzuješ prácu cirkvi, a nekonáš v súlade s princípmi a niekto sa postaví, aby ťa odhalil a orezal, je to oprávnené a mal by si to prijať. Avšak tí, ktorí majú sklon k pomste, to nielenže odmietajú prijať, ale prechovávajú aj nespokojnosť. Len čo vodcovia odídu, začnú nadávať: „Načo sa predvádzaš? Nie je to len preto, že máš nejakú funkciu? Keby som mal takú funkciu ja, robil by som to lepšie ako ty! Orezávaš ma, kto si myslíš, že si? Nenávidím ťa za to, že ma orezávaš. Preklínam ťa, aby ťa zrazilo auto, aby si sa zadusil pri pití, aby si sa zadusil pri jedle. Preklínam ťa, aby si zomrel mizernou smrťou! Ty sa ma opovažuješ orezať? Na svete neexistuje nikto, kto by sa ma opovážil orezať!“ Keď sú títo vodcovia orezaní vyššie postavenými vodcami kvôli nejakým záležitostiam, tešia sa z ich nešťastia a sú nesmierne šťastní, pospevujú si nejakú melódiu a myslia si: „Tak čo? Predvádzal si sa a teraz dostávaš odplatu! Ktokoľvek ma oreže, tomu znepríjemním život!“ Čo si myslíte o takýchto ľuďoch? (Sú zlomyseľní.) Bez ohľadu na to, aké oprávnené je ich orezávanie, nedokážu ho prijať. Vytrvalo sa hádajú a obhajujú a potom naďalej konajú svoje povinnosti povrchne a zostávajú nenapraviteľní napriek opakovaným napomenutiam. Ak vždy konáš povrchne, v Božom dome budeš len orezaný; ak si v práci vo svetskom svete a konáš povrchne, môžeš skončiť tak, že ťa vyhodia a stratíš živobytie. Väčšinu času v Božom dome je princípom hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde a s láskou podporovať, čo väčšine ľudí umožňuje normálne sa usilovať o pravdu a konať svoje povinnosti. V skutočnosti môže medzi vodcami a pracovníkmi len menšina čeliť tvrdému orezávaniu. Väčšina ľudí koná na základe viery, uvedomenia, svedomia a rozumu, prijíma Božie podrobné skúmanie a nerobí vážne chyby, takže nečelia tvrdému orezávaniu. Avšak byť orezaný je dobrá vec; koľko ľudí má možnosť čeliť orezávaniu, najmä Zhora? Predstavuje to skvelú príležitosť na sebapoznanie a rast v živote. Veriaci musia prinajmenšom porozumieť významu orezávania a uznávať ho ako niečo dobré. Aj keď orezávanie od niektorých jednotlivcov nie je úplne v súlade s princípmi, je zmiešané s osobnými sklonmi a horkokrvnosťou, mal by si sa stále skúmať, aby si videl, ktoré aspekty tvojich činov nie sú v súlade s princípmi, a pozitívne to prijať; pomôže ti to. Ale títo zlí ľudia nedokážu prijať ani oprávnené orezávanie. Aj keď nepodniknú žiadne kroky na pomstu, ich srdcia sú plné nesmiernej nespokojnosti a preklínajú a nadávajú. Keď tí, ktorí ich orezali, čelia vlastnému orezávaniu alebo narazia na nepriazeň, sú šťastnejší ako dieťa na Vianoce. Toto je prejav zlých ľudí. Sú aj ľudia, ktorí sú pri konaní svojej povinnosti súťaživí; často nedodržiavajú princípy a konajú povrchne, čo vedie k neplodnému vykonávaniu ich povinností. Keď vodcovia hovoria v duchovnom spoločenstve o ich problémoch a orezávajú ich, tí, ktorí majú sklon k pomste, nedokážu túto záležitosť správne riešiť. Aj keď vnútorne priznávajú svoju povrchnosť a nedostatok princípov pri konaní svojich povinností, stále si v reakcii na orezávanie vytvárajú myšlienky a činy pomsty. Následne píšu listy, v ktorých falošne obviňujú vodcov, chytajú sa niektorých ich praktík a odhalení skazenosti, aby to zveličili a nahlásili vyššie postaveným v snahe dosiahnuť, aby týchto vodcov odvolali. Ak sa ich cieľ nedosiahne, za chrbtom podkopávajú a spôsobujú vyrušenia a tvrdohlavo odolávajú opatreniam vodcov. Neberú do úvahy prácu cirkvi, princípy vyžadované Božím domom ani efektivitu konania svojej povinnosti; zaujíma ich len ventilovanie si hnevu. Odmietajú počúvať kohokoľvek, dokonca odmietajú napomenutia vodcov a pracovníkov. Hoci im neodvrávajú ani neodolávajú do tváre, za chrbtom môžu ventilovať negativitu, na protest zanechať svoju prácu a chytiť sa akejkoľvek zámienky, ktorú by mohli použiť proti pracovným opatreniam Božieho domu alebo proti vodcom a pracovníkom. Dokonca šíria predstavy; sami sú negatívni a neochotní konať svoju povinnosť, ale snažia sa tiež strhnúť viac ľudí, aby boli negatívni, poľavili a zanedbávali svoje povinnosti. Aký je ich princíp? „Nebojím sa zomrieť; musím nájsť niekoho, koho stiahnem so sebou. Vodcovia ma orezávajú a hovoria, že moje vykonávanie povinnosti nie je na požadovanej úrovni – tak ja sa postarám, aby si nikto dobre nekonal svoju povinnosť. Ak sa mne nedarí, nebude sa dariť nikomu z vás! Vodcovia ma orezávajú a vy všetci sa mi smejete; ja vám všetkým znepríjemním život!“ Keď si konajú svoju povinnosť povrchne alebo v rozpore s princípmi a niekto to nahlási vodcom, vyšetrujú túto záležitosť: „Kto ma nahlásil? Kto na mňa žaloval vodcom? Kto je v úzkom kontakte s vodcami? Ak zistím, kto ma nahlásil vyššie postaveným vodcom, s tou osobou si to poriadne vybavím! Nikdy to nenechám tak!“ Sú schopní nielen drsných vyhlásení, ale, samozrejme, dokážu takéto hrozby aj uskutočniť. Títo jedinci majú mnoho zlomyseľných a nevyberaných taktík na pomstu, nielenže sa chytajú niečoho, aby mohli iných súdiť a odsudzovať; niektorí úmyselne ukradnú nabíjačku na notebook osobe, ktorej sa chcú pomstiť, takže si nemôže nabiť notebook, čo jej bráni vo vykonávaní povinnosti. Iní úmyselne pridajú niekomu do jedla veľa soli, aby bolo nejedlé. Tieto primitívne spôsoby pomsty, bežné medzi nevercami, používajú aj zlí ľudia v cirkvi. Ich metódy pomsty siahajú ďaleko za tieto metódy, vrátane niektorých bezohľadných taktík, ktoré sme nikdy predtým nevideli; uvádzame len niekoľko jednoduchých príkladov. Sú medzi nimi jedinci, ktorí úmyselne vytvárajú problémy, prekážky a ťažkosti pre ostatných; to je bežný jav. V každej skupine, za rôznych okolností a v rôznych prostrediach, je zlomyseľná povaha tých, ktorí majú sklon k pomste, neustále odhaľovaná. Pomstychtivé prejavy zlých ľudí a antikristov sú ešte zjavnejšie. Pokiaľ sú v cirkvi zlí ľudia a antikristi, Boží vyvolený národ, ktorý v Neho úprimne verí a usiluje sa o pravdu, bude vyrušovaný. Každý deň, keď sú prítomní zlí ľudia a antikristi, je dňom, keď cirkev nepozná pokoj – dobrí ľudia budú napádaní a vylučovaní; najmä tí, ktorí sa usilujú o pravdu, budú čeliť nepriateľstvu a pomste zlých ľudí a antikristov. Ako zlí ľudia a antikristi trápia a vykonávajú svoju pomstu voči ostatným? Po prvé, zameriavajú sa na tých, ktorí sa usilujú o pravdu a dodržiavajú princípy. Títo zlí jedinci jasne vnímajú, že len tí, ktorí sa usilujú o pravdu, sú pre nich najškodlivejší. V prvom rade, ľudia, ktorí rozumejú pravde, ich dokážu rozlíšiť; len čo urobia niečo zlé, tí, ktorí rozumejú pravde, ich prekuknú. Po druhé, za prítomnosti ľudí, ktorí rozumejú pravde, budú ich zlé skutky do istej miery obmedzené, čo im sťaží dosiahnutie ich cieľov. Z tohto pohľadu sú len tí, ktorí sa usilujú o pravdu, ochrancami práce cirkvi. Za prítomnosti tých, ktorí sa usilujú o pravdu, sa antikristi a zlí ľudia neodvážia konať tyransky a musia sa trochu krotiť. Preto sú tí, ktorí sa usilujú o pravdu, tŕňom v oku antikristov a zlých ľudí a sú im na príťaž, a preto vymýšľajú spôsoby, ako sa pomstiť.

Keď sa zlí ľudia mstia, prejavujú zlomyseľnú povahu, sú nerozumní a chýba im racionalita. Tí, ktorí s nimi strávili nejaký čas a rozumejú im, sa ich do istej miery boja. Rozhovor s nimi si vyžaduje maximálnu opatrnosť a zdvorilosť a treba im prejavovať prehnanú úctu. Neustále im musia ustupovať a vychádzať v ústrety a na žiadne ich problémy či chyby sa nedá poukázať priamo. Namiesto toho sa o týchto problémoch musí hovoriť okľukami, láskavým, prehovárajúcim tónom, a po rozhovore ich ešte musia pochváliť slovami: „Hoci máš túto chybu alebo nedostatok, učíš sa zručnosti rýchlejšie ako my, tvoje profesionálne schopnosti sú lepšie ako u ostatných a tvoja pracovná efektivita je vyššia ako naša. Tvoje chyby vnímam ako silné stránky.“ Dokonca im musia lichotiť. Prečo to robia? Je to zo strachu z ich pomsty. Takto sa títo zlí jedinci potešia a v srdci sa cítia uchlácholení. Väčšina ľudí, aby sa vyhla ich pomste, sa bojí vytknúť im nejaké problémy priamo do očí, ani sa neodváži tieto problémy nahlásiť. Aj keď je jasné, že poškodzujú záujmy Božieho domu a že práca cirkvi sa oneskoruje pre ich tvrdohlavosť a bezohľadnú svojvôľu, alebo aj keď si niekto všimne nejaké skreslenia v ich smerovaní a princípoch, nikto sa neodváži namietať alebo ich nahlásiť vyššie postaveným. Pre ich zlomyseľnú povahu a ľudskú prirodzenosť so sklonom k pomste sa ich ostatní do istej miery boja, sú nahnevaní, ale boja sa ozvať. Rozhovory s nimi musia byť mimoriadne zdvorilé a taktné, s výnimočne láskavým, jemným a kultivovaným postojom. Keď s nimi ľudia hovoria s úctou a zdvorilosťou a ustupujú im, cítia sa vnútorne dobre. Ak je však niekto priamy, odhaľuje ich problémy a ponúka návrhy, pociťujú odpor, vnímajú to ako neúctu, ako keby ostatní mali voči nim námietky alebo nepriateľstvo. To ich podnecuje k pomste voči danej osobe a k jej trýzneniu; musia ju zničiť a pošpiniť jej meno. Ak táto osoba padne do ich rúk, neskončí dobre. Naháňajú takíto ľudia hrôzu? (Áno.) Ak im nerozumieš a naozaj ich urazíš, budú voči tebe prechovávať zášť a premýšľať o pomste voči tebe aj pri jedle a spánku. Len čo si ťa vezmú na mušku, problémom sa nedá vyhnúť, pretože sú odhodlaní pomstiť sa. Hoci sa s tebou navonok môžu rozprávať ako predtým, v momente, keď začnú premýšľať o pomste, všetko, čo si predtým urobil alebo im povedal, sa pre nich stane muníciou. Budú s tebou zaobchádzať ako s nepriateľom a mstiť sa ti kúsok po kúsku, kým nebudú mať pocit, že sa dostatočne pomstili a nebudú úplne spokojní. Toto je dôsledok styku so zlými ľuďmi.

Ľudia so sklonom k pomste na základe svojho rôzneho správania a na základe princípov a metód, podľa ktorých konajú a počínajú si, predstavujú hrozbu takmer pre každého, s výnimkou tých, ktorí sú ku všetkým dobrosrdeční a láskaví a ktorí pri zaobchádzaní s kýmkoľvek nemajú žiadne princípy – takíto jedinci sú v blízkosti surových ľudí v bezpečí. Avšak tí, ktorí majú čo i len trochu zmyslu pre svedomie alebo spravodlivosť, sa v prítomnosti ľudí so sklonom k pomste budú v rôznej miere, či už väčšej alebo menšej, cítiť ohrození. V závažných prípadoch môžu čeliť fyzickej ujme alebo dokonca ohrozeniu života, zatiaľ čo v miernejších prípadoch môžu byť vystavení slovným útokom, ohováraniu alebo krivým obvineniam. Toto patrí medzi celkové odhalenia a prejavy surovej povahy ľudí so sklonom k pomste. Takíto ľudia na základe svojich celkových prejavov spôsobujú vyrušenia aj medzi bratmi a sestrami a v cirkvi. Takmer každý, kto s týmito pomstychtivými ľuďmi prichádza do styku, sa stáva terčom ich pomsty a takmer bez výnimky aj obeťou. Tí, ktorí majú sklon k pomste, majú surovú povahu, sú to tikajúce časované bomby, ktoré môžu kedykoľvek vybuchnúť. Hoci dokážu nasledovať dav, konať svoje povinnosti a viesť normálny cirkevný život, súdiac podľa ich ľudskej prirodzenosti by mohli kedykoľvek hľadať pomstu, predstavovať hrozbu pre ostatných a vzbudzovať v ľuďoch strach a ostražitosť. Nepredstavuje už toto pre väčšinu vyrušenia? (Áno.) Aby sa ľudia vyhli ich urážke, aby sa im zapáčili a aby sa vyhli ich zášti a pomste, musia si vždy všímať ich výrazy a počúvať skryté významy ich reči v snahe odhadnúť pri ich rozprávaní ich úmysly, ciele a smerovanie. Nie je z tohto pohľadu väčšina ľudí nimi nielen vyrušovaná, ale aj ovládaná? (Áno.) Súdiac teda z prirodzenosti tejto záležitosti, nie sú takíto pomstychtiví jedinci zlými ľuďmi? (Áno.) Je úplne jasné, že by mali byť označení za zlých ľudí. Ak sa niekto pokúsi porozumieť situácii takýchto jedincov, väčšina sa bojí povedať o nich pravdu a na každú otázku o nich odpovie vyhýbavo, napríklad „Je to v poriadku“, pričom sa neodváži ani nahlásiť ich problémy, ani o nich hovoriť či ich hodnotiť. Nie je to problematická situácia? Niektorí hovoria: „Takíto zlí ľudia môžu kedykoľvek a kdekoľvek hľadať pomstu; kto by sa ich odvážil provokovať? Navyše vždy tvrdia, že majú známosti v podsvetí aj v legitímnych kruhoch, a vyhrážajú sa, že ak ich niekto urazí, nedopadne to s ním dobre, dajú mu príučku a postarajú sa, aby jeho rodina zomrela hroznou smrťou. Preto sa ich nikto neodváži provokovať. Nechajme ich tak a dúfajme v to najlepšie pre seba.“ Vidíš, v cirkvi vzniká takáto situácia, čo v podstate znamená, že týchto ľudí už ovládli. Keďže ľudia vidia ich surovú povahu pri hľadaní pomsty, neodvážia sa ich obviniť ani orezať, ani sa neodvážia povedať o nich svoje skutočné hodnotenia. Rozhovory s nimi musia viesť opatrne zo strachu, že ich urazia, a dokonca aj hovoriť konkrétne o ich skutočných prejavoch za ich chrbtom je desivo odstrašujúce. Čoho sa ľudia boja? Boja sa, že sa ich slová dostanú do uší pomstychtivého človeka, ktorý sa im za to pomstí. Keď dohovoria, plesnú sa po čele a povedia: „Ach nie, dnes som povedal, čo som nemal. Len počkaj, teraz si to odtrpím. Prečo len neviem držať jazyk za zubami?“ Odvtedy žijú v neustálom strachu a úzkosti, chodia po špičkách, v prítomnosti toho človeka ho neustále pozorujú a premýšľajú: „Vie, čo som povedal? Dostalo sa mu to do uší? Je jeho postoj ku mne rovnaký ako predtým?“ Čím viac o tom premýšľajú, tým sú nepokojnejší, a čím dlhšie to trvá, tým väčší je ich strach, a tak sa rozhodnú, že je lepšie sa mu úplne vyhnúť, a myslia si: „Nemôžem riskovať, že ho vyprovokujem, ale môžem sa mu aspoň vyhnúť. Či už vie, čo som povedal, alebo nie, jednoducho sa mu vyhnem.“ Tento strach sa stáva takým zdrvujúcim, že sa neodvážia ani zúčastňovať na zhromaždeniach, vyhýbajú sa akémukoľvek miestu, kde by tento surový človek mohol byť, aj keď je to miesto, kde musia konať svoju povinnosť, a sú na smrť vydesení.

Ako by sa malo zaobchádzať s tými zlými ľuďmi, ktorí majú sklon k pomste? (Vyčistiť ich.) Je to celkom jednoduché: stačí ich vyčistiť a je to hotové. Ak sú vyčistení a väčšina oslavuje s pocitom hlbokého zadosťučinenia, potom to bolo správne rozhodnutie ich vyčistiť. Predtým počas zhromaždení prítomnosť zlých ľudí znamenala, že väčšina ľudí bola pri duchovnom spoločenstve obmedzovaná; báli sa, že nejaké nesprávne slovo by mohlo uraziť zlých, preto si pri rozprávaní dávali pozor a vyhýbali sa im. Počas zhromaždení sa vytvorilo nepísané pravidlo: ak niekto dal znamenie očami, téma sa rýchlo zmenila. Až do takéhoto stavu to dospelo. Keď boli tí, ktorí majú sklon k pomste, vyčistení, v cirkvi zavládol pokoj, cirkevný život sa stal normálnym a vzťahy medzi ľuďmi sa tiež vrátili do normálnosti. Bratia a sestry mohli teraz slobodne zdieľať a čítať a modliť sa Božie slová a slobodne zdieľať svoje skúsenostné svedectvá bez toho, aby ich niekto ovládal, nikoho sa nebáli a nemuseli si všímať výrazy nikoho tváre. Bolo na základe tohto výsledku správne vyčistiť takýchto zlých ľudí? (Áno.) Jednoznačne. Mali by byť vyčistení. Bez ich vyčistenia by sa život pre všetkých stal neznesiteľným a mnohí by sa báli chodiť na zhromaždenia. Niektorí bojazliví jedinci by mohli mať dokonca nočné mory a stále by sa im snívalo o tom, ako ich škrtia zlí démoni. Počas zhromaždení by boli vždy príliš opatrní, nikdy by sa neodvážili prehovoriť a nedokázali by sa cítiť oslobodení a slobodní. Odkedy boli zlí ľudia vyčistení, úplne sa zmenili: teraz sa odvážia hovoriť počas zhromaždení, stali sa aktívnejšími počas duchovného spoločenstva a cítia sa oslobodení a slobodní. Nie je to dobrá vec? (Áno.) Takýchto pomstychtivých jedincov s surovou povahou je ľahké rozlíšiť. Vo všeobecnosti, po viac ako šiestich mesiacoch interakcie s niekým by mal každý byť schopný vycítiť a jasne vidieť, či je to takýto typ jedinca; po nejakom čase strávenom s ním sa to stane zrejmým. Vodcovia a pracovníci v cirkvi by nemali byť pasívni pri zaobchádzaní s takýmito zlými ľuďmi. Čo znamená nebyť pasívny? Znamená to nečakať, kým pobúria všetkých tým, že zavedú niektorých ľudí a spáchajú zlé skutky, a až potom s nimi zaobchádzať – to by bolo príliš pasívne. Kedy je teda najlepší čas zaobchádzať so zlými ľuďmi? Je to vtedy, keď už bol malý počet ľudí poškodený a cíti voči nim silný odpor a ostražitosť a keď už boli dôkladne charakterizovaní ako zlí ľudia. V tomto bode by sa s nimi malo okamžite zaobchádzať a mali by byť vyčistení, aby sa zabránilo poškodeniu ďalších ľudí a aby sa bojazliví nevydesili na smrť alebo nepotkli. Čo je tu najdôležitejšie? Ak sa zlým ľuďom dovolí príliš dlho spôsobovať vyrušenia v cirkvi, konečným výsledkom bude, že ovládnu cirkev a Boží vyvolený národ. Ak to dosiahne tento rozsah, trpia všetci. Aby sa predišlo ujme všetkých, keď je časť ľudí poškodená alebo keď si niektorí vytvorili silný odpor voči takýmto jedincom, prezreli ich a identifikovali ich ako zlých so sklonom k pomste, cirkevní vodcovia by ich mali okamžite vyčistiť. Nesmú čakať, kým zlí ľudia spáchajú veľa zla a vyvolajú verejné pobúrenie, a až potom sa rozhodnú konať – to by bolo príliš pasívne; a neboli by takíto cirkevní vodcovia naničhodníci? (Áno.) Pri vykonávaní takejto práce by mali byť cirkevní vodcovia obzvlášť citliví na stavy, prejavy a odhalenia takýchto jedincov, rýchlo prezrieť ich povahy a potom určiť, že sú to zlí ľudia, ktorí by mali byť vyčistení, a zaobchádzať s nimi čo najskôr. Ak to nie je možné určiť na začiatku, potom je potrebné zamerať sa na pozorovanie, venovať veľkú pozornosť ich reči, správaniu a vystupovaniu, porozumieť ich myšlienkam a tendenciám ich konania. Len čo sa zistí, že majú v úmysle vykonať svoju pomstu, mali by sa prijať okamžité opatrenia na ich vyčistenie, aby sa zabránilo tomu, že viac ľudí bude poškodených a bude trpieť ich pomstou.

Niektorí cirkevní vodcovia hovoria: „Nebojíme sa zlých ľudí; okrem toho, že sa bojíme Boha, sa nebojíme nikoho. Čo sú pre nás zlí ľudia? Nebojíme sa ani satana, ani zatknutia a prenasledovania veľkým červeným drakom, tak prečo by sme sa mali báť zlých ľudí? Zlý človek je len malý démon, prečo sa ho báť? Proste ho necháme v cirkvi a dovolíme, aby väčšina bratov a sestier utrpela škodu. Keď utrpia škodu, rozvinú si schopnosť rozlišovať a s touto schopnosťou už nebudú viazaní a obmedzovaní takýmito zlými ľuďmi. To by bolo skvelé!“ Dokáže väčšina dosiahnuť toto duchovné postavenie? (Nie.) Nedokáže. Ich viera je príliš slabá, právd, ktorým rozumejú, je príliš málo a ich duchovné postavenie je príliš malé. Zlým ľuďom sa vyhýbajú, kedykoľvek ich vidia, a neodvážia sa ich uraziť. Okrem toho, že sa boja smrti a cenia si vlastný život, väčšina ľudí si chráni aj svoje rôzne telesné záujmy; nedokážu získať schopnosť rozlišovať ani sa poučiť z rôznych vecí, ktoré robia zlí ľudia. Preto je táto myšlienka v zásade nepraktická a nemôže priniesť žiadne výsledky. Ak sa v cirkvi objaví zlý človek a väčšina ho už spoznala a usúdila, že je zlý, koľko ľudí má zmysel pre spravodlivosť, aby sa postavili, rozišli sa so zlým človekom, bojovali proti nemu a chránili záujmy Božieho domu? Aké je to percento? Je to 10 %? Ak nie 10 %, tak je to 5 %? (Približne toľko.) To znamená, že v skupine dvadsiatich sa možno nájde jeden človek, ktorý sa postaví do boja proti zlému človeku, odhalí ho a vyzve ho Božími slovami, pustí sa do debaty a vyčistí ho z cirkvi. Takíto jedinci sú hrdinami v Božom vyvolenom národe, zaslúžilými osobnosťami cirkvi. Niektorí vodcovia a pracovníci sa boja zaobchádzať so zlými ľuďmi. Sú takíto ľudia vhodní pre svoje úlohy? Sú spôsobilí svedčiť o Bohu? Keď počujú o zlom človeku, ktorého treba z cirkvi vyčistiť, povedia: „Je trochu problematické ho vyčistiť. Kedysi som sa s ním celkom dobre poznal. Vie, kde bývam a kto z mojej rodiny verí v Boha. Ak ho vypudím, určite sa mi pomstí.“ Čo si myslíte, zaslúžia si takíto ľudia byť vodcami a pracovníkmi? (Nie.) Keď objavia zlého človeka, ktorého treba vyčistiť, ich prvá myšlienka patrí vlastným záujmom, boja sa pomsty zlého človeka. Neuvažujú o tom, či by zlý človek, ktorý pozná niektoré miesta zhromaždení a kontaktné informácie bratov a sestier, mohol po vyčistení zapredať cirkev alebo bratov a sestry, a ako by sa tomu malo zabrániť. Ich prvoradým záujmom nie sú záujmy Božieho domu, ale strach, že zlý človek, ktorý pozná ich rodinnú situáciu, by ich mohol zapredať a negatívne ovplyvniť ich rodinu. Svedčia takíto vodcovia a pracovníci? (Nie.) Niektorí vodcovia a pracovníci vidia, žš zlí ľudia sa správajú tyransky a snažia sa ovládnuť cirkev, no neodvážia sa prehovoriť. Namiesto toho robia kompromisy a vyhýbajú sa, neodvážia sa zaoberať sa zlými ľuďmi. Keď vidia zlých ľudí, cítia sa takí vydesení, akoby videli zlého démona s tromi hlavami a šiestimi rukami, a nedokážu chrániť záujmy Božieho domu. Niektorí obyčajní bratia a sestry majú medzitým určitý zmysel pre spravodlivosť, majú odvahu a vieru postaviť sa a odhaliť zlých ľudí, keď ich nájdu, a neboja sa, že sa im zlí pomstia. Takýchto jedincov je však v cirkvi príliš málo. Tých 5 %, ktoré ste všetci už skôr spomenuli, je možno prehnaných, v skutočnosti je to možno ešte menej. Aký je z tohto pohľadu postoj väčšiny k jedincom so surovou povahou, ktorí majú sklon k pomste? (Väčšina ľudí sa snaží chrániť samých seba.) Ich prvá myšlienka je chrániť samých seba, neuvažujú o tom, ako sa postaviť a bojovať proti zlým, aby ochránili záujmy Božieho domu a bratov a sestier, zameriavajú sa len na sebaochranu. Na aký problém poukazuje táto sebaochrana? (Takíto ľudia sú veľmi sebeckí.) Na jednej strane to odráža hlboko sebeckú ľudskú prirodzenosť a na druhej strane to ukazuje, že viera väčšiny ľudí v Boha je príliš slabá. Slovne tvrdia: „Boh má zvrchovanosť nad všetkým; Boh je naša opora,“ ale keď čelia realite, cítia, že sa nemôžu spoliehať na Boha a musia sa spoliehať na seba, pričom uprednostňujú vlastnú sebaochranu, čo považujú za najvyššiu múdrosť. V podstate si myslia: „Nikto ma nemôže ochrániť, ani Boh nie je spoľahlivý. Kde je Boh? Nevidíme Ho! Navyše neviem, či ma Boh ochráni alebo nie. Čo ak ma neochráni?“ Viera ľudí je taká úbohá. Neustále vyhlasujú: „Boh má zvrchovanosť nad všetkým; Boh je naša opora,“ ale keď nastanú situácie, hľadajú len sebaochranu, nedokážu sa postaviť do boja proti satanovi a pevne si stáť za svojím svedectvom, chýba im aj táto trocha viery. Viera ľudí je taká úbohá; v tejto záležitosti sa takisto úplne odhaľuje. Ich duchovné postavenie je proste také malé. Čo sa týka tých zlých ľudí so sklonom k pomste, ak existuje niekoľko jedincov, ktorí ich chcú odhaliť, ale cítia sa izolovaní, bezmocní a boja sa, že ich zlí potlačia, mali by sa spojiť s niekoľkými vodcami a pracovníkmi alebo bratmi a sestrami so schopnosťou rozlišovať. Keď spoja sily, budú mať absolútnu istotu víťazstva. Potom môžu odhaliť a rozobrať činy a správanie takýchto zlých ľudí, čo umožní väčšine ľudí rozlíšiť a jasne vidieť pravé tváre zlých ľudí, aby sa všetci boli schopní zjednotiť v srdci i v mysli a spoločne zlých ľudí vyčistiť. Predtým ste spomenuli, že keď sa objavia zlí jedinci, asi jeden z dvadsiatich v Božom vyvolenom národe môže mať zmysel pre spravodlivosť, aby hovoril spravodlivo a odvážil sa postaviť a vyčistiť takýchto zlých ľudí. Jeden z dvadsiatich je trochu málo; ak cirkev pozostáva len z desiatich ľudí, ako by vyčistili zlých jedincov? Nedokázali by to; tých desať ľudí by bolo pod kontrolou zlých a znášali by od nich zlé zaobchádzanie, čo je neprijateľné. Bolo by skvelé usilovať sa o to, aby jeden z desiatich alebo dokonca jeden z piatich ľudí mal odvahu postaviť sa a bojovať proti zlým ľuďom! Neustále sa snažiť chrániť samého seba vedie nielen k strate svedectva pred satanom, ale, čo je ešte horšie, k strate príležitosti dosiahnuť pravdu pred Bohom. V cirkvi s jedným zlým jedincom bude poškodených najmenej niekoľko ľudí; ak sú tam dvaja zlí jedinci, bude poškodená väčšina; a ak má moc antikrist s niekoľkými spolupáchateľmi a prisluhovačmi pod sebou, potom bude poškodený celý Boží vyvolený národ v cirkvi. Je to tak? (Áno.) Jeden človek, ktorý sa postaví proti zlým, predstavuje jednu jednotku sily, zatiaľ čo desať ľudí, ktorí sa postavia proti zlým, predstavuje desať jednotiek sily. Čo si teda myslíte, boja sa zlí ľudia viac jedného človeka alebo desiatich ľudí? (Desiatich ľudí.) A ak sa dvadsať, tridsať alebo päťdesiat ľudí postaví proti zlým, kto nakoniec zvíťazí? (Bratia a sestry.) Nakoniec zvíťazia bratia a sestry. Nečiní to vyčistenie zlých ľudí oveľa jednoduchším? V jednote je sila – tento jednoduchý princíp by vám všetkým mal byť jasný. Preto rozlišovanie a vyčistenie zlých ľudí nie je výlučne zodpovednosťou určitého vodcu alebo pracovníka, ale kolektívnou zodpovednosťou celého Božieho vyvoleného národa v cirkvi. S úsilím vodcov a pracovníkov a so spoluprácou Božieho vyvoleného národa pri vyčistení zlých ľudí môžu všetci zažiť dobré dni. Ak zlí ľudia nie sú vyčistení a sú ponechaní v cirkvi v nádeji na ich pokánie, ale po šiestich mesiacoch alebo roku sa neukáže žiadne zlepšenie a naďalej spôsobujú Božiemu vyvolenému národu neznesiteľné vyrušenie, je to výsledok preukazovania milosrdenstva zlým. Dovoľovať zlým ľuďom, aby sa správali tyransky a ovládali cirkev, je to isté, ako odovzdať seba samého do rúk zlých a tiež odovzdať bratov a sestry do ich rúk a dovoliť im slobodne ovládať a vážne poškodzovať Boží vyvolený národ. Je ľahké porozumieť pravde a dosiahnuť ju v prostredí, v ktorom majú moc zlí ľudia a antikristi? (Nie.) Čas je vzácny. Tým, že čo najskôr vyčistíš zlých ľudí, môžeš čo najskôr obnoviť pokoj, tešiť sa z riadneho cirkevného života a viac porozumieť pravde. Ak nevyčistíš zlých ľudí, budú medzi ľuďmi spôsobovať vyrušenie a ničenie ako besné psy a budú hovoriť a robiť, čo sa im zachce. To ťa oberá o čas na dosiahnutie pravdy, čo znamená, že tvoj čas a vykonávanie tvojej povinnosti ovládajú zlí ľudia. Je to dobrá alebo zlá vec? (Zlá vec.) Teoreticky každý vie, že je to zlá vec, ale keď čelia zlým ľuďom, ktorí vyrušujú cirkev, už takto neuvažujú a zameriavajú sa len na to, aby sa nestali obeťou intríg alebo vážnej ujmy zo strany zlých. Ak sa všetci v Božom vyvolenom národe v cirkvi takto boja zlých ľudí, cirkev ľahko padne pod kontrolu zlých ľudí a antikristov a Boží vyvolený národ bude tiež nimi ovládaný. Môžu byť potom spasení Bohom? To je ťažké povedať. Ak cirkev nemá dvoch alebo troch ľudí, ktorí rozumejú pravde a sú jedného srdca a jednej mysle pri svedčení o Bohu a službe Bohu, je to beznádejná cirkev a to je tragická situácia.

Sklon k pomste je prejavom zlého počínania a je to jedno zo správaní a prejavov, ktoré vychádzajú zo surovej povahy. Keď takíto jedinci prejavujú toto špecifické správanie, mali by byť označení za zlých ľudí. Samozrejme, niektorí ľudia, pretože boli malicherní, nemali nadhľad alebo boli noví veriaci, ktorí nerozumeli pravde, sa vždy s ostatnými hádali o maličkosti, prechovávali nenávisť voči tým, ktorí im neboli naklonení alebo im ublížili, alebo kedysi použili nejaké prostriedky na pomstu voči určitým jedincom – ale keď počuli, že tí, čo majú sklon k pomste, sú zlí ľudia a majú byť z cirkvi vyčistení, menia svoje zmýšľanie, vnútorne sa v tichosti obracajú a vo svojom správaní prejavujú určitú umiernenosť a zdržanlivosť. Povedzte Mi, sú takíto ľudia považovaní za zlých? (Nie.) Čo to naznačuje? (Ich schopnosť obrátiť sa.) Čo preukazuje ich schopnosť obrátiť sa? Preukazuje, že dokážu prijať pravdu; je to dobrý jav. Prečo hovoríme, že dokážu prijať pravdu? Pretože keď počuli pravdu v tejto veci a uvedomili si, že pomsta je prejavom zlých ľudí, uvažujú o svojom vlastnom skazenom stave, priznávajú svoju skazenú podstatu a potom činia pokánie pred Bohom, konajú podľa Božích slov a obmedzujú svoje správanie. Toto je prejav prijatia pravdy. Zlí ľudia, o ktorých tu hovoríme, neprijímajú pravdu. Bez ohľadu na to, ako jasne im hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde, neprijímajú ju; zostávajú tvrdohlaví a odmietajú kohokoľvek počúvať. Aj keď ich varuješ: „Tvoje konanie povedie k tomu, že budeš vyčistený,“ je im to jedno a pokračujú vo svojich cestách, nikto ich nezmení. Keď ich odhalíš, nepriznajú svoje chyby. Keď im povieš, že sú niekým, kto má sklon k pomste, že sú zlí a mali by byť vyčistení, stále nezanechajú svoje zlé konanie a určite sa neobrátia. Akí sú to ľudia? Sú to tí, ktorí majú odpor k pravde. Vôbec neprijímajú pravdu – bez ohľadu na to, ako je charakterizovaná ich povaha-podstata, ako sú odhalené ich zlé skutky alebo ako sa s nimi zaobchádza, zostávajú nepohnutí, absolútne nesklonia hlavu a nepriznajú svoje chyby a určite sa nevzdajú. Toto je neschopnosť obrátiť sa. Čo je podstatou neobrátenia sa? Je to odmietnutie prijať pravdu. Ak by dokázali prijať čo i len jedno správne tvrdenie alebo jeden aspekt pravdy, nepokračovali by po zlej ceste bez toho, aby sa obrátili. Zmenili by kurz, priznali by svoje chyby a do určitej miery by sa vzdali toho, na čom predtým trvali. Pretože sú to zlí ľudia, pretože sú to zlí jedinci so surovou povahou, po tom ako z takejto povahy vzíde ich pomstychtivé správanie, nielenže odmietajú prijať to, čo odhaľujú Božie slová, orezávanie alebo tento druh charakterizácie, ale naopak, trvajú na svojich cestách až do konca. Neplánujú prijať, že sú takto charakterizovaní alebo odhalení, ani nemajú v úmysle priznať svoju skazenosť. Samozrejme, bez priznania svojej skazenosti tiež neplánujú zanechať svoje správanie a činy pomsty, ani svoje princípy vlastného počínania. Sú úplne a skrz-naskrz zlí. Nie sú takíto zlí ľudia diabli? (Áno.) Sú to diabli, ktorí majú úplne podstatu satana. Nedokážeš ich zmeniť. Prečo ich nemožno zmeniť? Hlavnou príčinou je ich absolútne odmietnutie prijať pravdu. Odmietajú aj tú najmenšiu pravdu, akékoľvek správne tvrdenie, pozitívne slovo alebo pozitívnu vec. Aj keď slovne uznávajú Božie slová ako pravdu a pozitívne veci, ich srdcia vôbec neprijímajú pravdu, ani neplánujú praktizovať a zažívať Božie slová, aby zmenili svoje spôsoby počínania a konania. Niekedy môžu slovne priznať, že ich konanie je úplne založené na satanovej filozofii, ale stále absolútne neprijmú pravdu. Každý, kto s nimi hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, sa stretne s ich extrémnym odporom a dokonca s ich nenávisťou a súdom a každý, kto ich odhalí a rozlíši, sa stane terčom ich nenávisti a pomsty, bez ohľadu na to, kto to je – ušetrení nie sú ani ich vlastní rodičia. Nie sú nenapraviteľní? (Áno.) Sú nenapraviteľní. Je škoda ich vyčistiť? (Nie.) Takíto jedinci musia byť vyčistení alebo vypudení. Toto sú v podstate všetky prejavy tých, ktorí majú sklon k pomste; toto sú ich charakteristiky, ich povahy, ich spôsoby a metódy konania a ich myšlienkové procesy, ako aj ich postoj k pravde – v podstate je to tak. Vplyv, ktorý majú na cirkev a na bratov a sestry, už bol prediskutovaný, takže nie je potrebné o tom znova hovoriť v duchovnom spoločenstve. Týmto sa končí duchovné spoločenstvo o prejavoch štvrtého typu ľudí – tých, ktorí majú sklon k pomste.

E. Byť neschopný udržať jazyk za zubami

Ďalej si v duchovnom spoločenstve povieme o piatom type ľudí: o tých, ktorí nedokážu udržať jazyk za zubami. Je to vážny problém? Z doslovného hľadiska sa nezdá, že by neschopnosť udržať jazyk za zubami bola závažným problémom. Niektorí môžu mať určité výhrady voči označeniu týchto jedincov za zlých ľudí: „Ľudia majú ústa na to, aby kedykoľvek a kdekoľvek hovorili; môžu kedykoľvek a kdekoľvek diskutovať o záležitostiach. Nie je trochu prehnané zaraďovať tých, ktorí nedokážu udržať jazyk za zubami, medzi zlých, ktorých treba vyčistiť?“ Čo si o tom myslíte? (Ak spôsobujú vyrušenia a narušenia cirkevného života alebo práce cirkvi, čo vedie k nepriaznivým dôsledkom, treba ich tiež vyčistiť.) Problém takýchto ľudí nie je v tom, že neudržia jazyk za zubami; je to problém s ich ľudskou prirodzenosťou. Ak vyrušujú bratov a sestry, cirkevný život a prácu cirkvi alebo sa ich slová rovnajú zrade a zapredaniu cirkvi a dokonca prinášajú hanbu Božiemu domu a Božiemu menu, potom sa to s takýmito jedincami musí riešiť. Najprv si pohovorme o prejavoch tých, ktorí nedokážu udržať jazyk za zubami, a potom o tom, ako s nimi zaobchádzať. Možno ľudí, ktorí nedokážu udržať jazyk za zubami, nazvať „tárajmi“? (Áno.) Je to tak? Je to charakteristika takýchto ľudí? Znamená byť tárajom byť hlúpy a neuvedomovať si, čo by sa malo alebo nemalo hovoriť, a hovoriť, čo človeku napadne, bez ohľadu na následky? Znamená toto nedokázať udržať jazyk za zubami? (Nie.) Niektorí ľudia sú dobrí v rozprávaní a komunikácii; sú priamočiari a pomerne jednoduchí a čestní. Často sa s ostatnými delia o svoje vnútorné myšlienky a nápady, o svoje vlastné odhalenia skazenosti, o to, čo zažili, a dokonca aj o svoje chyby. Títo jedinci však nie sú nevyhnutne hlúpi alebo neschopní udržať jazyk za zubami. Zdá sa, že hovoria o všetkom a sú dosť jednoduchí a čestní; ale pokiaľ ide o kritické záležitosti, záležitosti, ktoré by mohli priniesť hanbu Bohu alebo Božiemu domu, alebo záležitosti, ktoré by mohli zahŕňať zradu bratov a sestier alebo cirkvi, čím by sa z nich stali judáši, nepovedia ani slovo. Tomu sa hovorí udržať jazyk zubami. Preto to neznamená, že priamočiari ľudia, táraji alebo tí, ktorí sú dobrí v rozprávaní, nedokážu udržať jazyk za zubami. Čo tu znamená nedokázať udržať jazyk za zubami? Nedokázať udržať jazyk za zubami znamená hovoriť bez princípov a bezohľadne tárať bez ohľadu na poslucháčov, príležitosť alebo kontext. Okrem toho to zahŕňa úplnú nevedomosť o tom, ako chrániť prácu cirkvi a záujmy Božieho domu, alebo úplnú ľahostajnosť voči tomu, či je to prospešné pre bratov a sestry alebo pre cirkevný život, a jednoducho hovoriť čokoľvek. Aký je dôsledok „jednoduchého hovorenia čohokoľvek“? Je to nezámerná zrada záujmov Božieho domu a záujmov bratov a sestier. Neúmyselne, v dôsledku svojej bezohľadnej reči a neschopnosti udržať jazyk za zubami, dávajú nevercom páku proti Božiemu domu, umožňujú nevercom vysmievať sa z niektorých bratov a sestier a dovoľujú nevercom a ľuďom, ktorí neveria v Boha, dozvedieť sa mnoho vecí, ktoré by sa nemali dozvedieť. V dôsledku toho títo ľudia voľne komentujú záležitosti Božieho domu a vnútorné záležitosti cirkvi a majú o nich neúctivé poznámky a hovoria veci, ktoré očierňujú Boha a rúhajú sa Mu. Môžu si dokonca vymýšľať fámy o bratoch a sestrách, o cirkvi a o práci Božieho domu, čo prináša nepriaznivé následky. To predstavuje vyrušovanie práce Božieho domu a rovná sa to páchaniu zla. Niektorí jedinci venujú osobitnú pozornosť zisťovaniu a vyšetrovaniu toho, kto sú vodcovia a pracovníci v cirkvi, aké sú ich domáce adresy, aké sú osobné údaje bratov a sestier, finančná a účtovná práca cirkvi, účtovníci a zoznamy ľudí, ktorí boli z cirkvi vyčistení alebo vypudení. Zameriavajú sa tiež najmä na zisťovanie pracovných opatrení cirkvi. Takéto správanie je veľmi podozrivé a mohlo by naznačovať, že sú krtkami alebo špiónmi veľkého červeného draka. Ak by sa tieto podrobnosti prezradili diablom z radov nevercov, čo by umožnilo veľkému červenému drakovi, aby sa o nich dozvedel, následky by boli nepredstaviteľné. Niektorí z hlúposti a nevedomosti môžu tieto informácie alebo ich časť prezradiť svojim neveriacim rodinným príslušníkom, ktorí ich potom šíria ďalej alebo poskytnú agentom veľkého červeného draka. To by mohlo predstavovať potenciálne riziká a priniesť práci cirkvi mnoho ťažkostí s nepredstaviteľnými následkami. Tieto vnútorné záležitosti cirkvi niektorí ľudia často nechtiac prezradia neveriacim rodinným príslušníkom, pričom všetko prezradia bez akýchkoľvek výhrad. A dokonca sa o ne delia so svojimi neveriacimi príbuznými a priateľmi. To vedie k neustálemu úniku vnútorných záležitostí cirkvi prostredníctvom ich slov do vonkajšieho sveta. Aké sú dôsledky týchto únikov? Mnohí z ich neveriacich rodinných príslušníkov, príbuzných a priateľov sa dozvedia o mnohých vnútorných záležitostiach cirkvi, o ktorých možno nevedia ani bratia a sestry, alebo o domácich adresách bratov a sestier, ich skutočných menách a súkromných manželských záležitostiach. Ako unikajú tieto cirkevné záležitosti? Ako sa o nich dozvedia neverci? V cirkvi sú „dopisovatelia“! Ako sa takíto ľudia nazývajú? (Tí, ktorí nedokážu udržať jazyk za zubami.) Presne tak. Všetko, čo sa deje v každodennom živote cirkvi alebo čo sa týka bratov a sestier, prezradia svojim neveriacim rodinným príslušníkom, napríklad že sa istá sestra rozviedla, manžel inej sestry prišiel o peniaze v podnikaní alebo má neposlušného syna, alebo že si istý brat či sestra kúpili dom a podobne. Hovoria aj o bratoch a sestrách, ktorých zatkol veľký červený drak a stali sa judášmi, alebo o tých, ktorí si pevne stáli za svojím svedectvom, a dokonca spomenú, že ich cirkevní vodcovia orezali. Ich rozhovory doma sa točia výlučne okolo týchto tém. Ich rodinní príslušníci im dokonca ponúkajú rady a stratégie, aby im pomohli konať proti vodcom, bratom a sestrám alebo komukoľvek v cirkvi, kto s nimi nevychádza, je im na prekážku alebo ich odhalil. Na zhromaždeniach medzi bratmi a sestrami sa takíto jedinci javia ako mimoriadne poslušní a dobre vychovaní, málo hovoria, nie sú veľmi zhovorčiví, nikdy nehovoria o svojich vlastných skazených povahách, nikdy nehovoria v duchovnom spoločenstve o svojom skúsenostnom porozumení a dokonca sa zriedka modlia. K bratom a sestrám pristupujú s pocitom ostražitosti, zatiaľ čo so svojimi neveriacimi rodinnými príslušníkmi zaobchádzajú, akoby boli členmi Božieho domu. Všetky podrobnosti o cirkvi bez vynechania odrecitujú svojim rodinným príslušníkom, delia sa s nimi o všetko, vrátane tlačenia kníh Božieho slova v cirkvi, kto má v cirkvi aké talenty a ďalšie – o tom všetkom diskutujú so svojimi rodinnými príslušníkmi a ľuďmi, ktorí neveria v Boha. Bez ohľadu na účel tohto ich konania je konečným dôsledkom to, že zradia prácu cirkvi a bratov a sestry. Majú prehľad o situácii každého kľúčového člena v cirkvi. Samozrejme, títo ľudia sú aj predmetom ich diskusií a súdov za chrbtom a môžu sa dokonca stať tými, ktorých tajne zradia. Ak má s nimi niekto dobrý vzťah, neustále ho pred svojou rodinou chvália. Naopak, ak má s nimi niekto zlý vzťah, neustále na neho pred svojou rodinou nadávajú, dokonca spôsobia, že sa k slovným útokom pridá aj ich rodina, nazývajú bratov a sestry idiotmi alebo hovoria, že za nič nestoja. Títo jedinci urážajú bratov a sestry akýmikoľvek urážlivými slovami, ktoré používajú neverci. Sú ako neverci; sú to rýdzi pochybovači; za nič nestoja a takýchto jedincov treba okamžite vyčistiť.

V krajine veľkého červeného draka by sa informácie o každom, kto verí v Boha, mali držať v tajnosti, a aj keď sa Boží vyvolený národ presťahuje do zahraničia, jeho informácie musia zostať v súkromí. Je to preto, lebo špióni veľkého červeného draka sú rozšírení po každej krajine na svete a všade sa infiltrujú s konkrétnym cieľom zbierať informácie o tých, ktorí veria v Boha. V pevninskej Číne je situácia pre bratov a sestry, ktorí nasledujú Boha, veľmi ťažká a nebezpečná. Aj keď odídu do zahraničia, existuje určitá miera nebezpečenstva. Ak špióni veľkého červeného draka zozbierajú ich informácie, na jednej strane hrozí riziko vydania a na druhej strane by prinajmenšom do toho mohli byť zatiahnutí ich rodinní príslušníci a príbuzní v pevninskej Číne. Z bezpečnostných dôvodov a z úcty k jednotlivcom by mal každý držať osobné informácie bratov a sestier v tajnosti a nemal by sa o ne deliť s tými, ktorí neveria v Boha. Ani medzi tými, ktorí veria v Boha, by sa osobné informácie nemali len tak prezrádzať ostatným bez súhlasu danej osoby. Je absolútne neprípustné zaobchádzať s akýmikoľvek informáciami o bratoch a sestrách, práci cirkvi, povinnostiach, ktoré človek vykonáva, skúsenostiach zdieľaných v duchovnom spoločenstve alebo s inými podobnými podrobnosťami ako s témami na rozhovor s nevercami vo voľnom čase. Aké sú dôsledky diskutovania s nimi o týchto záležitostiach? Existuje nejaký pozitívny výsledok? (Nie.) Dôsledkom takýchto diskusií je, že títo neveriaci diabli získajú páku, vysmievajú sa a súdia, a dokonca preklínajú a hanobia. Je to dobré? (Nie.) Mali by ste preskúmať, či sú v cirkvi jedinci s postrannými motívmi, ktorí bez akýchkoľvek výhrad diskutujú s nevercami a neveriacimi rodinnými príslušníkmi o takých podrobnostiach, ako sú skutočné situácie v práci cirkvi a v cirkevnom živote – ako aj o tom, kto skutočne verí v Boha, kto sa usiluje o pravdu, kto koná svoje povinnosti, kto nekoná svoje povinnosti, kto je často negatívny, kto má zmätenú vieru, a dokonca aj o osobných informáciách a situáciách bratov a sestier. Hľadajte takýchto jedincov. Sú záležitosti, o ktorých nemusia vedieť ani ľudia v cirkvi, no neveriaci rodinní príslušníci takýchto jedincov vedia o týchto veciach viac ako tí v cirkvi – a vedia o nich aj jasnejšie. Ako sa to deje? To je „príspevok“ vnútorného krtka. Tento krtko zaobchádza so svojimi rodinnými príslušníkmi, akoby boli cirkevnými vodcami, a o všetkom, čo vidí v cirkvi, podáva doma správu svojim „vodcom“ v snahe získať si priazeň a prehĺbiť svoje citové puto s rodinou. Je zrejmé, že všetky tieto záležitosti cirkvi zradili tí krtkovia, ktorí nedokážu udržať jazyk za zubami. Nerešpektujú bratov a sestry, ani nechránia prácu a záujmy Božieho domu. Zaobchádzajú s Božím domom a cirkvou ako so spoločnosťou alebo verejným miestom, bezstarostne komentujú a súdia bratov a sestry, akoby boli neverci, dokonca sa spájajú s pochybovačmi a nevercami a voľne vynášajú súdy nad bratmi a sestrami. Okrem toho niektorí jedinci po tom, čo ich vodcovia orezali, alebo po konfliktoch, sporoch a nezhodách s bratmi a sestrami, idú domov a urobia scénu, aby sa uistili, že ich rodina o všetkom vie. Dôsledkom je, že ich rodina sa chce pomstiť vodcom alebo bratom a sestrám s cieľom zapredať a zničiť cirkev. Je to dobrý jav? (Nie.) Deliť sa s rodinnými príslušníkmi, príbuznými a priateľmi bez výhrad o vnútorné záležitosti cirkvi a o veci ako to, koľko bratov a sestier žije cirkevným životom a aké povinnosti každý koná – čo sú to za úbožiaci? Sú to praví veriaci? (Nie.) Sú členmi Božieho domu? Možno ich nazvať bratmi alebo sestrami? (Nie.) Ponechanie takýchto krtkov a skrytých zradcov v cirkvi, či už v minulosti, prítomnosti alebo budúcnosti, prinesie Božiemu domu a bratom a sestrám značné ťažkosti. Aj keď sa nezdá, že by v cirkevnom živote páchali veľa zlých skutkov, dôsledky a vplyv ich tajného odovzdávania rôznych podrobností o Božom dome nevercom, satanom a diablom sú mimoriadne škodlivé! Malo by sa takejto spodine dovoliť zostať v cirkvi? (Nie.) Zaslúžia si, aby sa nazývali členmi Božieho domu? Sú hodní toho, aby sa s nimi zaobchádzalo ako s bratmi a sestrami? (Nie.) Ako by sa malo s takýmito ľuďmi naložiť? (Mali by byť čo najskôr vyčistení.) Musia byť čo najskôr vyčistení! Vyhoďte ich! Toto je dôvod na ich vyčistenie: „Ty nedokážeš udržať jazyk za zubami, nevieš, čo je pre teba dobré, a hryzieš ruku, ktorá ťa kŕmi. Veríš v Boha a tešíš sa z Jeho milosti, ako aj z pomoci, lásky, trpezlivosti a starostlivosti od bratov a sestier, a predsa takto zapredávaš bratov a sestry a cirkev. Za nič nestojíš; vypadni!“ Záležitosti bratov a sestier, záležitosti cirkvi a akákoľvek práca Božieho domu by sa nemali prezrádzať nevercom, ani by ich nemali používať ako témy na plané reči. Nezaslúžia si to! Ktokoľvek šíri takéto informácie, stáva sa prekliatou osobou, niekým, koho musí cirkev vyčistiť, a bratia a sestry by ho mali odmietnuť. Jednoducho na základe ich konania, ktorým zapredávajú bratov a sestry a cirkev a zdieľajú vnútorné cirkevné záležitosti s nevercami na nezáväzné rozhovory, sú to nepochybne zradcovia, krtkovia a zlí ľudia, ktorých treba z cirkvi vyčistiť. Bratia a sestry môžu slobodne hovoriť v duchovnom spoločenstve a diskutovať podľa potreby o akejkoľvek práci, ktorá sa v cirkvi koná – napríklad o tom, koho treba vyčistiť, alebo o výskyte určitých udalostí – ale nesmie sa to zdieľať s nevercami a nemožno o tom hovoriť s neveriacimi rodinnými príslušníkmi. Cudzím ľuďom sa nesmú prezrádzať najmä osobné a rodinné situácie nových bratov a sestier s malým duchovným postavením. Ak to v sebe nedokážeš udržať, mal by si sa modliť k Bohu a spoliehať sa na Neho, aby si sa naučil sebaovládaniu, a venovať sa nejakým zmysluplným činnostiam. Ak sa naozaj nedokážeš ovládať, mal by si to najprv nahlásiť cirkvi a hľadať riešenie, aby sa predišlo nepriaznivým následkom, pretože šírenie takýchto informácií je najnáchylnejšie na spôsobovanie problémov. Napríklad osobné telefónne čísla, domáce adresy, koľko rokov niekto verí v Boha, osobný rodinný a manželský stav a podobne, sú citlivé témy. Nemajú nič spoločné s pravdou ani so vstupom do života; týkajú sa osobného súkromia. Iba agenti a krtkovia špecificky vyšetrujú tieto záležitosti. Ak sa rád dozvedáš a šíriš takéto záležitosti, akú povahu to naznačuje? Je to trochu odporné! Neusilovať sa o pravdu, ale zameriavať sa na klebety, konať ako krtko alebo špión a slúžiť veľkému červenému drakovi – nie je to odporné a hanebné? Každý, kto sa špecificky pýta, vyšetruje a bezohľadne šíri citlivé témy a súkromné záležitosti iných, má postranné úmysly a je pochybovač. Boží vyvolený národ sa musí mať pred takýmito jedincami obzvlášť na pozore. Ak takíto ľudia nečinia pokánie, ich cirkevný život by sa mal prerušiť, pretože zapredanie bratov a sestier je najnemorálnejší, najopovrhnutiahodnejší a najnehanebnejší čin. Boží vyvolený národ by sa mal od týchto jedincov držať ďalej. V cirkevnom živote by sa malo ľuďom obmedziť pýtanie sa na tieto záležitosti a diskutovanie o nich, pretože nemajú nič spoločné s duchovným spoločenstvom o pravde a rozprávanie o nich neprináša ostatným vôbec žiadny úžitok.

Boží dom má rôzne správne ustanovenia, ktoré musí Boží vyvolený národ dodržiavať. Záležitosti ako vnútorné veci cirkvi, personálne zmeny vodcov a pracovníkov, práca na vyčisťovaní cirkvi a opatrenia Zhora a podobne sa nesmú v cirkvi len tak šíriť, aby sa zabránilo ich prezradeniu satanovi pochybovačmi a zlými ľuďmi. Dôvodom je to, že Boží dom je iný ako spoločnosť; Boh vyžaduje, aby sa ľudia usilovali o pravdu, viac čítali Božie slovo, viac premýšľali a hovorili v duchovnom spoločenstve. Iba šírenie Božích slov a svedčenie o Bohu môžu vytvoriť správnu atmosféru; iba zdieľanie viacerých skúsenostných svedectiev môže vytvoriť takú atmosféru. Okrem toho je v Božom dome veľa nových veriacich, ktorí veria v Boha len krátko. Je nevyhnutné, že niektorí pochybovači ešte neboli odhalení. Najmä prvých päť alebo desať rokov viery je časom, keď ľudia odhaľujú svoje pravé ja; počas tohto obdobia je neisté, kto dokáže stáť pevne a kto nie, ani koľko zlých ľudí schopných vyrušovať cirkev ešte existuje. Neustále bezohľadné šírenie osobných informácií a takýchto vonkajších záležitostí, ako aj záležitostí nesúvisiacich s duchovným spoločenstvom o pravde, môže viesť k mnohým nepriaznivým následkom. Niekto sa napríklad môže opýtať: „Odkiaľ je istý vodca? Kde býva?“ Tieto citlivé informácie nie sú to, čo Boží vyvolený národ potrebuje vedieť. Niekto iný sa môže opýtať: „Koľko stojí Boží dom vytlačiť jednu knihu Božích slov?“ Je užitočné to vedieť? (Nie.) Čo ťa je do nákladov na tlač? Účtovali ti za to niečo? Zdá sa, že sa ťa to netýka, však? Niektorí sa môžu opýtať: „Kto sú teraz vyššie postavení vodcovia v Božom dome?“ Ak ťa priamo nevedú, ovplyvní ťa, ak to nevieš? (Nie.) V pevninskej Číne by mohol byť problém vedieť tieto veci. Ak ťa chytí veľký červený drak a podrobí ťa krutému mučeniu, ak tieto veci nevieš, bez ohľadu na to, ako ťa bijú, nemôžeš nič prezradiť, a tak sa nestaneš judášom. Ale ak to vieš a nevydržíš kruté bitie, ktoré ti uštedria, môžeš nakoniec prehovoriť a stať sa judášom. V tej chvíli by si si mohol pomyslieť: „Prečo som vtedy bezohľadne kládol tie otázky? Bolo by oveľa lepšie nevedieť. Aj keby ma ubili na smrť, stále by som o tých veciach nevedel; aj keby som si chcel vymyslieť odpovede, nedokázal by som si žiadne vymyslieť. V takom prípade by som sa nestal judášom. Teraz som sa poučil; je najlepšie nevedieť príliš veľa o týchto záležitostiach nesúvisiacich s pravdou. Pýtať sa na takéto veci neprináša žiadny úžitok; nevedieť je lepšie.“ A sú aj ďalší, ktorí sa môžu opýtať: „Koľko tímov v Božom dome vykonáva špecializovanú prácu?“ Čo ťa je do toho? Konaj len prácu, ktorá je pridelená tvojmu tímu. To, že to nevieš, neovplyvňuje tvoju schopnosť normálne konať svoju povinnosť, usilovať sa o pravdu vo svojej viere alebo žiť cirkevným životom; neovplyvňuje to nič. To, že to nevieš, ti nebráni v tom, aby si sa ako veriaci usiloval o pravdu alebo dosiahol spásu, tak prečo sa na to pýtať? „Je väčšina bratov a sestier z mestských alebo vidieckych oblastí? Sú vzdelaní alebo nevzdelaní?“ Je užitočné to vedieť? (Nie.) A čo ak sú všetci z vidieckych oblastí? A čo ak sú všetci z miest? Nemá to nič spoločné s pravdou. Niektorí sa môžu opýtať: „Ako sa teraz šíri práca na evanjeliu?“ Trochu sa na to pýtať je v poriadku, ale niektorí ľudia sa zo zvedavosti podrobne pýtajú, do koľkých presne krajín sa práca na evanjeliu rozšírila, čo je zbytočné. Aj keby to vedeli, aký vplyv by to na nich malo? Aký úžitok by im prinieslo poznanie takýchto podrobností? Ak nemáš pravdu-realitu, nebudeš ju mať, ani keby si to vedel; táto vedomosť ti vôbec nepomôže dobre konať tvoje povinnosti ani nijako nepodporí tvoj vstup do života. Je v poriadku nepýtať sa na niektoré všeobecné záležitosti; v skutočnosti je lepšie nevedieť. Vedieť príliš veľa je bremeno. Keď taká informácia unikne, stane sa problémom a priestupkom. Vedieť tieto veci nie je dobré: čím viac vieš, tým viac problémov to môže spôsobiť. Tí, ktorí rozumejú pravde, vedia, čo sa má a čo sa nemá hovoriť. Tí popletení, ktorým chýba duchovné porozumenie, pri rozprávaní nerozlišujú medzi svojimi a cudzími a hovoria len nezmysly. Preto by sa tieto záležitosti nemali oznamovať tým v cirkvi, ktorí nerozumejú pravde. Vedieť tieto veci neprináša žiadny úžitok. Po prvé, títo ľudia nedokážu pomôcť riešiť problémy. Po druhé, nedokážu chrániť prácu cirkvi. A po tretie, nie je potrebné, aby hovorili dobre o Božom dome. Všetky Božie slová sú pravda a všetky Božie skutky sú spravodlivé – sú potrebné lichôtky a podlizovanie tých pochybovačov a nevercov, ktorým chýba duchovné porozumenie? Nie sú. Aj keby ani jedno stvorenie na celom svete nenasledovalo Boha alebo Ho neuctievalo, Božie postavenie a podstata by zostali nezmenené. Boh je Boh, naveky nemeniteľný, nezmenený žiadnymi zmenami okolností. Božia identita a postavenie sú večne nemenné. Toto sú pravdy, ktorým by mali porozumieť tí, ktorí veria v Boha. Tí pochybovači a neverci hovoria a konajú bez toho, aby rozlišovali medzi svojimi a cudzími – je pre prácu Božieho domu prospešné, aby vedeli príliš veľa? Je potrebné, aby vedeli o práci Božieho domu? Nie sú hodní tejto vedomosti! Niektorí sa môžu opýtať: „Sú všetky tieto záležitosti tajomstvá, a preto sa o nich nemôže vedieť?“ Veríte v Boha až do tohto bodu, myslíte si, že tieto záležitosti obsahujú tajomstvá? (Nie.) Ale Boží vyvolený národ má integritu a dôstojnosť; nesmie byť predmetom diskusie alebo výsmechu nevercov. Boží dom, cirkev a bratia a sestry, či už ako skupina alebo jednotlivci, majú všetci dôstojnosť; všetci sú pozitívni a nikto by sa nemal pokúšať ich poškvrniť. Ktokoľvek, kto koná spôsobom, ktorý umožňuje satanom a diablom bezohľadne poškvrňovať a len tak hanobiť alebo poškodzovať povesť Božieho domu alebo povesť bratov a sestier, je prekliaty! Preto cirkev absolútne nedovoľuje existenciu tých, ktorí nedokážu udržať jazyk za zubami. Keď sú identifikovaní, musia byť vyčistení! Je tento prístup v súlade s princípmi? (Áno.)

Niektorí ľudia sú pri rozhovoroch, komunikácii, interakcii a stretávaní s bratmi a sestrami obzvlášť opatrní a obozretní. Keď sa však vrátia domov, majú plné ústa rečí a všetko vyzradia, dokonca aj osobné informácie bratov a sestier. Ich rodinní príslušníci, neverci bez viery aj tí, ktorí veria len podľa mena, sa tak dozvedia veľa o záležitostiach cirkvi. Takýto človek je špeh, zradca – Judáš – a presne ten typ jednotlivca, ktorého by mala cirkev vyčistiť. Čím dlhšie zostane v cirkvi, tým viac informácií bude vedieť o bratoch a sestrách, tým viac sa bude dopúšťať zrady a tým viacerých záležitostí sa môžu chytiť neverci, aby ich použili ako páku a na ohováranie. Ak sa nebojíš, že prezradia informácie nevercom, tak si ich nechaj. Ak nechceš, aby tvoje osobné informácie a vnútorné záležitosti cirkvi šírili ďalej, mal by si týchto špehov čo najskôr vyčistiť. Je to vhodné? (Áno.) Voči takýmto jednotlivcom by sa nemala prejavovať žiadna zhovievavosť. Nemajú žiadne dobré úmysly a nie je na nich nič dobré. Akí sú takíto ľudia v porovnaní s dvoma typmi ľudí, ktorí sa spomínali predtým, ľuďmi so sklonom k pomste a tými, ktorí sú zhýralí a nespútaní? Sú lepší alebo horší? (Horší.) Aj títo jednotlivci môžu konať svoje povinnosti, vynaložiť určité úsilie a zniesť isté útrapy. Môžu urobiť čokoľvek, o čo ich Boží dom požiada a neodmietnu to, ale je tu jeden problém: všetko o Božom dome prezradia nevercom. Každý deň hrajú úlohu zradcu, špeha. Už len z tohto dôvodu ich cirkev nemôže tolerovať a musí ich vyčistiť. Rozumieš? (Áno.) Bez ohľadu na to, či sú v cirkvi šťastní alebo nešťastní, kto ich provokuje, kto s nimi vychádza, či sú zvolení za cirkevných vodcov alebo prepustení – bez ohľadu na to, čo sa stane, vždy sa musia o každý detail podeliť so svojimi neveriacimi rodinnými príslušníkmi. Urobia všetko pre to, aby ich neveriaci rodinní príslušníci a neverci boli okamžite informovaní a pohotovo pochopili vnútornú situáciu cirkvi. Voči takýmto jednotlivcom nesmiete prejaviť absolútne žiadnu zhovievavosť ani milosrdenstvo; keď takého objavíte, vyčistite ho. Aký je tento prístup? (Vhodný.) Je takýto postup bezcitný? (Nie.) Nejde o bezcitnosť. Považujete ich za bratov a sestry, ale oni vôbec nechránia záujmy Božieho domu ani záujmy bratov a sestier. Namiesto toho na každom kroku zapredávajú záujmy Božieho domu, aj bratov a sestier. Považuješ ich za rodinu, ale považujú za rodinu oni teba? (Nie.) Potom im neprejavuj zhovievavosť; ak je potrebné ich vyčistiť, tak ich vyčisti. Stretli ste sa doteraz s takýmito jednotlivcami? (Áno. Všetko o bratoch a sestrách hovorili svojim rodinným príslušníkom a niekedy ich pri prvej príležitosti informovali aj o určitých záležitostiach a konkrétnych opatreniach v cirkvi. Ich rodinní príslušníci tak získali materiál na ohováranie cirkvi za jej chrbtom.) Boli títo jednotlivci vyčistení? (Áno.) Sťažovali sa po vyčistení? Môžu mať pocit, že je to nespravodlivé, a myslieť si: „Nič som neurobil. Týmto predsa neporušujem správne ustanovenia, ani som nenarúšal a nevyrušoval, tak prečo ma vyčistili?“ Myslíte si, že prirodzenosť ich konania je závažnejšia ako narúšanie a vyrušovanie? (Áno.) Dajú sa takíto ľudia vykúpiť? Je pre nich ľahké zmeniť sa? (Nie.) Prečo hovoríte, že to nebude ľahké? Ktorý aspekt ukazuje, že je pre nich ťažké zmeniť sa? (Nie sú súčasťou Božieho domu, nie sú to bratia ani sestry; majú podstatu pochybovačov a nevercov.) Taká je ich podstata. Podľa čoho môžete vedieť, že sú to neverci a pochybovači? (Akékoľvek emócie, ktoré majú v cirkvi, si ventilujú vo svojej rodine. To naznačuje, že nech sa stane čokoľvek, neprijímajú to od Boha, a už vôbec sa z toho nepoučia. Takíto ľudia nezažívajú Božie dielo a neprijímajú pravdu, takže majú podstatu pochybovačov.) Ich podstata je jasná. Svoje emócie si ventilujú v rodine a ku všetkému pristupujú na základe svojich emócií. Podľa čoho môžete vedieť, že nie sú súčasťou Božieho domu, ale ide o nevercov, ktorí prenikli do Božieho domu? (Pretože dokážu zapredať záujmy Božieho domu, konať ako zradcovia a špehovia, a pretože v zásade nechránia dielo a záujmy Božieho domu. Títo jednotlivci nie sú jedného srdca s Božím domom.) Toto vysvetlenie netrafilo podstatu. Vysvetlím vám to. Hoci sa títo jednotlivci zúčastňujú na cirkevnom živote a konajú svoje povinnosti, považovali niekedy bratov a sestry za svoju rodinu? Ľudovo povedané, považovali bratov a sestry za svojich? (Nie.) Za čo teda považujú bratov a sestry? (Za cudzích ľudí.) Správne, za cudzích ľudí, za protivníkov. Za čo potom považujú Boží dom a cirkev? Nie je pre nich len pracoviskom? (Áno.) Boží dom a cirkev považujú za firmy alebo organizácie neveriaceho sveta, bratov a sestry vnímajú ako cudzích ľudí, pred ktorými sa treba mať na pozore, ako protivníkov. Preto môžu ľahko prezradiť rôzne druhy informácií a rôzne skutočnosti o bratoch a sestrách tým, ktorí v Boha v podstate neveria. Sú si vedomí, že neveriaci ľudia nepovedia nič dobré a mohli by dokonca bratov a sestry ohovárať a Boží dom hanobiť – to všetko vedia, a napriek tomu bezohľadne a bez akýchkoľvek zábran prezrádzajú nevercom situáciu bratov a sestier, ako aj cirkvi. Je zrejmé, že bratov a sestry vnímajú ako cudzích ľudí, ako protivníkov. Vždy, keď dôjde k nejakej nepríjemnosti, okamžite sa spoja s nevercami, aby sa za chrbtom posmievali bratom a sestrám, ohovárali ich a konali proti nim. Tak uspokoja svoje vlastné túžby. Cítia, že súdiť ktoréhokoľvek brata alebo sestru by v cirkvi nebolo možné. Ak by totiž diskutovali o záležitostiach cirkvi alebo o bratoch a sestrách pred samotnými bratmi a sestrami, cítia, že by museli niesť následky, ktoré by pre nich neboli priaznivé. Lenže diskusia o týchto záležitostiach s rodinou úplne uspokojí ich osobnú impulzívnosť, túžby a emócie bez toho, aby museli niesť akékoľvek následky. Rodina je predsa rodina a tá by ich nezradila. S bratmi a sestrami to však nie je rovnaké; tí by ich mohli kedykoľvek a kdekoľvek nahlásiť, odhaliť a orezať. Dokonca by kvôli tomu mohli prísť o svoje povinnosti a postavenie. Takže vôbec nie je nepravdivé tvrdiť, že bratov a sestry vnímajú ako svojich protivníkov. Protivník je niekto, pred kým by sa mal človek mať na pozore. Preto sa s bratmi a sestrami nerozprávajú, nie sú s nimi v duchovnom spoločenstve, ani im nič neodhaľujú. Namiesto toho doma so svojimi neveriacimi rodinnými príslušníkmi „žijú cirkevný život“, kde sa o všetko delia a vylievajú si srdce. Bez akýchkoľvek zábran a škrupúľ vyjadrujú svoje myšlienky, názory, frustrácie, nespokojnosť a všetky svoje skreslené názory. Nachádzajú v tom uvoľnenie a potešenie. Ich rodinní príslušníci nimi nepohŕdajú, ale namiesto toho im pomáhajú a spolupracujú s nimi. Keby takto hovorili v cirkvi, ich pravá prirodzenosť pochybovačov by bola úplne odhalená a cirkev by ich musela vyčistiť. Preto nevnímajú bratov a sestry ako rodinu, ale ako protivníkov. To je jeden aspekt. Druhým aspektom je, že sa nikdy nepovažujú za súčasť cirkvi, takže čokoľvek sa cirkvi prihodí, či už je to ohováranie a rúhanie z náboženského sveta, nepodložené fámy a výsmech od nevercov, alebo krivé obvinenia a prenasledovanie zo strany vlády štátu, je pre nich osobne nepodstatné a bezvýznamné. Predpokladajme, že by sa skutočne cítili takto: „Ak je poškodený obraz cirkvi a zneuctené Božie meno, je vážne ohrozená naša dôstojnosť ako veriacich. Preto by som nikdy nediskutoval o cirkevných záležitostiach alebo o záležitostiach Božieho domu s nevercami a nenechal by som ich o tom klebetiť a smiať sa na tom. Ani na ochranu seba samého by som sa o záležitostiach Božieho domu len tak nerozprával so svojimi neveriacimi rodinnými príslušníkmi“. Keby mali takéto povedomie, nedokázali by udržať jazyk za zubami? Prečo to teda nedokážu? Je zrejmé, že sa v podstate nepovažujú za súčasť Božieho domu, ani sa nepovažujú za veriacich. Niektorí ľudia hovoria: „Tvoje slová nie sú správne. Ak sa nepovažujú za súčasť Božieho domu, prečo stále chodia na zhromaždenia?“ Medzi tými, ktorí veria v Boha, sa nájdu všelijakí ľudia. Nehovorili sme už o tom v duchovnom spoločenstve? Je mnoho typov ľudí, ktorí prichádzajú veriť v Boha s rôznymi nesprávnymi pohnútkami a cieľmi, a toto je jeden z nich. Viera v Boha pre zábavu, na zahnanie nudy alebo na získanie duchovnej opory – nie sú takíto pochybovači bežní? Neexistujú takíto ľudia v hojnom počte? (Áno.) Oni sa ani nehlásia k viere v Boha. Samozrejme, netýka sa ich žiadna práca cirkvi a fakt, že Boží vyvolený národ koná svoje povinnosti. Nevenujú tomu pozornosť. Preto môžu s nevercami ležérne a ľahkovážne diskutovať o pracovnej situácii cirkvi, o vnútorných záležitostiach cirkvi a dokonca o akýchkoľvek problémoch, ktoré sa vyskytnú medzi bratmi a sestrami. Keď dohovoria, neverci začnú klebetiť, ohovárať a zosmiešňovať, ale ich to ani v najmenšom netrápi. Môžu sa dokonca pridať k nevercom a nadávať bratom a sestrám, súdiť Boží dom a komentovať prácu a pracovné usporiadanie Božieho domu. Sú to veriaci v Boha? (Nie.) Pravý veriaci by sa nikdy takto nesprával. Aj keby to bolo v záujme ochrany vlastnej dôstojnosti a záujmov, nikdy by nehrýzol ruku, ktorá ho kŕmi, a nepridal sa na stranu tých, čo sú mimo cirkvi. Nie je to tak? (Áno.) Preto sú takíto jednotlivci zlí ľudia a pochybovači, ktorých treba vyčistiť. Čím skôr sa vyčistia, tým skôr bude v cirkvi pokoj.

Povedzme si niečo o vás. Ak napríklad tvoji rodičia neveria v Boha alebo ak tvoji súrodenci či najlepší priatelia neveria v Boha, ale nebránia ti vo viere a v skutočnosti ťa v nej celkom podporujú, hovorila by si im o všetkom, čo sa deje v cirkvi? Predpokladajme, že sa jedna z tvojich priateliek opýta: „Sú vo vašej cirkvi nejakí muži, ktorí si hľadajú partnerku? Sú tam nejakí, ktorí sú obzvlášť nevinní a vysokí, bohatí a pekní?“ Niektorí slušní ľudia spomedzi nevercov si tiež želajú nájsť slušného partnera, s ktorým by trávili svoje dni. Tvoja priateľka si chce nájsť niekoho, kto verí v Boha, budeš jej teda ochotná o tom povedať? (Nie.) Mala by si jej povedať: „Tvoja náklonnosť k veriacim je zbytočná. Si neverec a v zásade nie si v súlade s veriacimi. Nemáte spoločný jazyk; kráčate po rôznych cestách! Pozri sa na seba, si oblečená tak okázalo – ktorému bratovi v našej cirkvi by si sa páčila?“ Nemáš o nej vysokú mienku, mohla by si sa s ňou teda rozprávať o cirkevných záležitostiach? (Nie.) Stačí pár slov a rozhovor by sa skončil s úplne odlišnými názormi. Aj keby mali niektorí neverci dobrý dojem z veriacich a aj keby s tebou udržiavali priateľstvo po tom, čo sa staneš veriacou, bola by si ochotná podeliť sa s nimi o vnútorné záležitosti cirkvi alebo o ťažkosti, s ktorými sa stretávaš pri konaní svojich povinností? (Nie.) Aj keby podporovali tvoju vieru v Boha, aký má zmysel diskutovať s nimi o cirkevných záležitostiach? Niektorí bratia a sestry napríklad znášali mučenie a vypočúvanie veľkého červeného draka bez toho, aby sa stali Judášmi. Toto je svedectvo, ktoré obdivujú aj neverci – bola by si ochotná sa o to s nimi podeliť? (Nie.) Prečo by si o tom nebola ochotná diskutovať? (Takéto záležitosti sa ich netýkajú a nedokázali by porozumieť týmto skúsenostným svedectvám.) Nedokázali by tomu porozumieť. Aké negatívne účinky by mohla mať diskusia o týchto záležitostiach? (Nakoniec by mohli súdiť cirkev.) Vyniesli by súd: „Prečo si toto robíte? Prečo idete proti vláde štátu?“ Vidíš, jediná poznámka môže odhaliť ich prirodzenosť. Ako sa to dá považovať za konanie proti vláde štátu? Je zrejmé, že diabolskí králi, ktorí vládnu v krajine, vážne ubližujú Božiemu vyvolenému národu a nedávajú mu možnosť žiť. Aj keď sú toho svedkami, tvária sa, že o tom nevedia. Je zrejmé, že hovoria spôsobom, ktorý mení pravdu a prekrúca fakty. O čom inom by si s nimi mohla diskutovať? Nemôžeš sa s nimi rozprávať o ničom, čo súvisí s vierou v Boha; nemôžeš im o tom nič prezradiť. Tí, ktorí nedokážu udržať jazyk za zubami, môžu nevercom povedať o cirkvi všetko. Sú to očividne pochybovači; sú to diabli, ktorí prichádzajú do Božieho domu, aby sa tu len tak flákali, zvieratá, ktoré hryzú do ruky, ktorá ich kŕmi, bez štipky svedomia alebo rozumu. Žiadna škoda na záujmoch alebo povesti Božieho domu alebo cirkvi ich vôbec neovplyvní, nedotýka sa žiadnych ich vlastných záujmov a nepociťujú ani najmenší smútok; preto môžu bezohľadne a bez akýchkoľvek škrupúľ hovoriť o vnútorných záležitostiach cirkvi nevercom a ľuďom, ktorí neveria v Boha. Sú takíto ľudia odporní? (Áno!) Môže pochybovač, ktorý nepovažuje bratov a sestry za rodinu, ale považuje za svoju rodinu nevercov, prijať pravdu? (Nie.) Môže uznať, že Boh je pravda? (Nie.) Môže človek, ktorý sa nepovažuje za člena cirkvi, keď počuje slová o Božej spáse človeka, dať bokom svoje vlastné záujmy, aby sa usiloval o pravdu a vstúpil do pravdy-reality? (Nie.) Ich každodenné činnosti pozostávajú len zo zapredávania záujmov cirkvi, spolčovania sa s cudzími a z toho, že slúžia ako špehovia, Judáši a zradcovia, akoby to bolo ich poslanie. Nekráčajú po správnej ceste, ale žijú, aby konali zlo; zaslúžia si zomrieť a byť prekliati! Títo Judáši, zradcovia a služobníci satana, ktorí hryzú do ruky, ktorá ich kŕmi, sú len úbohé, škodlivé stvorenia, sú škodliví pre ľudstvo a všetci nimi opovrhujú. Nie je teda absolútne správne, aby sa nimi cirkev zaoberala a vyčistila ich? (Áno.) Je to absolútne správne! Páčilo by sa vám, keby vás zapredali? Ak by bola zapredaná cirkev alebo Boží dom, väčšina by sa do toho možno hlboko nevcítila alebo by sa príliš netrápila; len by sa vo vnútri cítili trochu nepríjemne, pretože sú predsa len jej členmi. Ale čo keby ťa niekto v cirkvi zapredal nevercom a neverci by kvôli tomu prekrútili fakty, ohovárali ťa, vysmievali sa ti, súdili ťa a odsudzovali? Ako by si sa vtedy cítila? Nezažila by si potom poníženie a hanbu, ktorú utrpeli cirkev a Boží dom? (Áno.) Je z tohto hľadiska vhodné takýchto jednotlivcov vyčistiť? (Áno.) Mali by byť vyčistení; nie je im potrebné prejavovať zhovievavosť. Pokiaľ ide o tých, ktorí nedokážu udržať jazyk za zubami, na základe rôznych prejavov toho, ako si počínajú a čo žijú, sú to pochybovači v cirkvi, typ zlých ľudí, ktorých treba vyčistiť. Len čo sa zistí, že niekto nedokáže udržať jazyk za zubami a jeho ľudská prirodzenosť-podstata je skrz-naskrz pochybovačská, bez ohľadu na to, či koná v tajnosti alebo otvorene, okamžite ho nahláste vodcom a pracovníkom a informujte bratov a sestry. Takíto jedinci by mali byť včas a presne rozlíšení a potom čo najskôr vyčistení z cirkvi. Nedovoľte im, aby mali akékoľvek spojenie s cirkvou, jej prácou alebo s bratmi a sestrami; ich dôkladné vyčistenie je správny postup. Týmto sa končí duchovné spoločenstvo o tomto prejave ľudskej prirodzenosti – neschopnosti udržať jazyk za zubami.

Sú tieto tri typy ľudí, o ktorých sme dnes hovorili v duchovnom spoločenstve, vážnejšími prípadmi ako tie dva typy, o ktorých sme hovorili predtým? (Áno.) Ich okolnosti sú horšie, ich ľudská prirodzenosť je odpornejšia a opovrhnutiahodnejšia a škoda, ktorú spôsobujú záujmom cirkvi a všetkým bratom a sestrám, a vplyv na nich sú väčšie. Preto neberte tieto tri typy ľudí na ľahkú váhu; mali by sme sa pred nimi mať na pozore a nebyť k nim zhovievaví. Ak je niekto identifikovaný ako jeden z týchto troch typov, mal by byť okamžite odhalený a rozlíšený a potom by sa s ním malo čo najrýchlejšie naložiť. Ak koná dôležitú povinnosť, okamžite nájdite niekoho, kto prevezme jeho povinnosť, a potom ho z tejto povinnosti odvolajte a vyčistite. Rozumeli ste? (Rozumeli.) O rôznych stavoch bratov a sestier v cirkvi, o ich rôznych prejavoch v rôznych obdobiach, o práci cirkvi a dokonca o niektorých jej vnútorných záležitostiach sa smie diskutovať a hovoriť v duchovnom spoločenstve len medzi bratmi a sestrami. Božiemu vyvolenému národu to má umožniť jasnejšie porozumieť princípom, ktoré vyžaduje Boží dom, a nahliadnuť do nich, a tak dosiahnuť schopnosť konať podľa pravdy-princípov. Jeden princíp však musí byť jasný: Či už ide o pravdy alebo princípy týkajúce sa vstupu Božieho vyvoleného národa do života, alebo či ide o predpisy pre všeobecné záležitosti, vôbec sa o nich nesmie hovoriť nevercom, čo by viedlo k tomu, že by ich neverci komentovali a kritizovali. Toto je úplne zakázané. Niekto by mohol povedať: „Ak je to úplne zakázané, znamená to, že je to správne ustanovenie?“ Dá sa to takto povedať; ktokoľvek prezradí informácie, ponesie zodpovedajúce následky. Prečo bude musieť niesť následky? Pretože tí, ktorí prezrádzajú vnútorné záležitosti cirkvi, nechránia cirkev ani bratov a sestry a môžu cirkev a bratov a sestry ľahko zradiť. Keďže konajú ako zradcovia a Judáši, nemala by sa im už prejavovať zhovievavosť ani by nemali byť považovaní za bratov a sestry ani za rodinu. Malo by sa s nimi zaobchádzať ako so zradcami a Judášmi a mali by byť priamo vyčistení z cirkvi. Niektorí ľudia hovoria: „Kedysi som mal zlozvyk mať veľké ústa, mal som sklon hovoriť bezohľadne. Teraz, keď vidím následky takýchto činov, už sa neodvažujem hovoriť bezohľadne.“ Dobre. Keďže si to povedala, tvoje správanie sa bude pozorovať. Ak budeš skutočne činiť pokánie a obrátiš sa, už nebudeš bezohľadne šíriť informácie ani zrádzať záujmy bratov a sestier a dokážeš udržať jazyk za zubami, Boží dom ti dá jednu príležitosť. Ak sa znova zistí, že si to urobila, že si to bola ty, kto rozšíril nejaké informácie, nebude ti prejavená žiadna zhovievavosť – bratia a sestry v cirkvi sa spoja, aby ťa vyčistili. Keď sa to stane, neplač ani sa nesťažuj, že si nebola vopred varovaná. Teraz, keď ti to bolo jasne vysvetlené a stane sa to znova, Boží dom nebude vôbec zhovievavý. Porozumela si? (Porozumela.) Ak uvidíte niekoho, kto tomu neporozumel, vysvetlite mu to; dajte mu rady pomocou toho, o čom sme dnes hovorili v duchovnom spoločenstve. Ak si všimnete niekoho, kto prejavuje znaky tohto správania, alebo niekoho, kto sa takto správal predtým, komunikujte s ním, varujte ho a informujte ho o prirodzenosti a následkoch takýchto činov, ako aj o postoji Božieho domu k týmto záležitostiam a ľuďom. Keď veci objasníte, pozorujte ho, aby ste videli, či dokáže činiť pokánie a čo urobí v budúcnosti. Ak sa zmení a už sa takto nebude správať, môže byť prijatý späť a môže sa s ním zaobchádzať ako s bratmi a sestrami. Ale ak sa naďalej tvrdohlavo nebude kajať a bude ďalej tajne takto konať, vyčistite ho, kedykoľvek takú osobu nájdete. Ak nájdete dvojicu, vyčistite oboch; ak nájdete skupinu, vyčistite celú skupinu. Neprejavujte žiadnu zhovievavosť. Niektorí ľudia sa pýtajú: „Môžem sa rozprávať s tými v mojej rodine, ktorí kedysi verili, ale neskôr boli vyčistení?“ Zdá sa, že pre tých, ktorí radi vedú reči a klebetia, nie je ľahké sa ovládať a vždy sa tvrdohlavo pýtajú, či je to prípustné. Čo si myslíte, je to prípustné? (Nie.) Nie je prípustné hovoriť s nikým, pretože to ľahko vedie k následkom. S takýmito ľuďmi sa musí zaobchádzať ako s Judášmi. S tými, ktorí sú neverci, s tými, ktorí boli vyčistení, s tými, ktorí sú vám blízki, s tými, ktorí sú dôveryhodní, s tými, ktorí podporujú vašu vieru v Boha, s tými, ktorí majú pozitívny dojem z viery v Boha, a s tými, ktorí formálne veria v Boha, ktorí len žijú cirkevný život a trochu čítajú Božie slová, ale vôbec nekonajú svoju povinnosť, sa nesmie hovoriť – ak to niekto urobí, bude sa s ním zaobchádzať ako s Judášom. Rozumeli ste? (Rozumeli.) Kto ďalší je zahrnutý medzi tými, ktorí nekonajú svoje povinnosti? Sú zahrnutí aj bežní členovia cirkvi? (Áno.) Nezabudnite na túto záležitosť; nebuďte hlúpi. Musíte dobre pochopiť princípy. Nepokračujte vo viere tak, že nakoniec skončíte ako Judáš a zradíte Boží dom, zradíte bratov a sestry bez toho, aby ste si to uvedomili, a dokonca sa na to cítili hrdí. Neschopnosť udržať jazyk za zubami a dokonca zrada práce cirkvi a bratov a sestier je vážny priestupok. Boh vedie záznamy o každom, kto spácha takéto zlo. Ak to urobíš znova, keď ti to teraz bolo jasne vysvetlené a ty si tomu porozumela, už to nebude jednoduchý priestupok; bude to porušenie správneho ustanovenia, čo z teba urobí cieľ na vyčistenie a budeš zbavená práva na spásu. Porozumela si? (Porozumela.)

11. decembra 2021