Štrnásty bod: Pohotovo rozlíšiť a potom vyčistiť alebo vypudiť všetky druhy zlých ľudí a antikristov (siedma časť)

Štrnásta zodpovednosť vodcov a pracovníkov je „pohotovo rozlíšiť a potom vyčistiť alebo vypudiť všetky druhy zlých ľudí a antikristov“. Minule sme v duchovnom spoločenstve hovorili o druhom kritériu na rozlíšenie rôznych druhov zlých ľudí, ktoré je založené na ich ľudskej prirodzenosti, a prebrali sme tri prejavy. Prečítajte tieto tri prejavy. (Po ôsme, byť schopný kedykoľvek zradiť; po deviate, byť schopný kedykoľvek odísť; po desiate, kolísanie.) O týchto troch prejavoch sme hovorili v duchovnom spoločenstve, rozumiete im teda? (Áno.) Väčšina ľudí, ktorí majú tieto problémy, vo všeobecnosti nemá schopnosť chápať pravdu; nerozumejú, čo je pravda, ani čo znamená veriť v Boha. Okrem toho niektorí z nich nedokážu pochopiť, o čo pri viere v Boha v skutočnosti ide. Myslia si, že viera v Boha je len náboženská viera a že stačí iba dodržiavať náboženské rituály. Nerozumejú významu viery v Boha ani významu konania povinnosti; dokonca ani vo svojich srdciach nemajú jasno v tom, či Boh existuje, a nie sú si istí, či je cesta nasledovania Boha správna. Bez ohľadu na to, koľko rokov veria alebo koľko kázní počuli, nikdy nie sú schopní vybudovať si základ na pravej ceste. V dôsledku toho kolíšu a ak sa stane niečo, čo sa im nepáči, sú schopní kedykoľvek opustiť cirkev alebo ju zradiť. Boží dom má špecifické princípy pre zaobchádzanie s týmito niekoľkými druhmi ľudí. V závislosti od ich rôznych situácií existujú konkrétne plány na ich zvládnutie a vyriešenie; koho treba vyčistiť, toho vyčistia, a koho treba vypudiť, toho vypudia. Aj keď niektorí z týchto ľudí nie sú zlí ľudia, a už vôbec nie antikristi, na základe povahy týchto ich prejavov a postojov k viere v Boha nepatria k ľudu Božieho domu ani nie sú skutočnými bratmi a sestrami. Aj keď zostanú v cirkvi, bude pre nich veľmi ťažké pochopiť pravdu. Aké sú dôsledky toho, že je pre nich ťažké pochopiť pravdu? Znamená to, že keďže nikdy nedokážu pochopiť Božie slová ani pravdu, nakoniec nedosiahnu spásu a Boh ich nezíska. To znamená, že nakoniec sa nemôžu stať ľudom Božieho domu, nemôžu sa stať skutočnými stvorenými bytosťami a nemôžu si plniť povinnosť stvorených bytostí a vrátiť sa pred Boha. Okrem toho často zohrávajú v cirkvi negatívnu úlohu. Nielenže nemajú pozitívny vplyv, ale z času na čas spôsobujú aj vyrušovanie a rozvrat, čím ovplyvňujú stavy niektorých ľudí a vyrušujú niektorých, ktorí konajú svoju povinnosť. Preto by cirkev mala prijať zodpovedajúce opatrenia na zaobchádzanie s nimi, či už ich prehovorí k odchodu, alebo ich vyčistí či vypudí. V každom prípade sa im nesmie dovoliť, aby v cirkvi spôsobovali narušenia a vyrušenia.

Štandardy a základy na rozlišovanie rôznych druhov zlých ľudí

II. Na základe ľudskej prirodzenosti

J. Kolísanie

Ľudia, ktorí kolíšu, si nikdy nedokážu potvrdiť, či Boh skutočne existuje, a už vôbec si nedokážu potvrdiť, či je Boh, v ktorého veria, pravým Bohom. Dnes chcú hľadať tu a zajtra sa chcú ísť poobzerať inam, nevedia, ktorá cesta je tá pravá, a vždy zaujímajú vyčkávací postoj. Takýchto ľudí rýchlo presvedčte, aby odišli, a povedzte im: „Nikdy si nedokážeš potvrdiť, že Božie dielo je pravá cesta, a nehľadáš pravdu, aby si vyriešil svoje ťažkosti. Aký výsledok môže mať to, že budeš takto veriť aj naďalej? Keďže nemiluješ pravdu a nepáči sa ti život v cirkvi, mal by si ísť na miesto, ktoré ťa zaujíma, na základe svojich vlastných rozhodnutí. Nechceš sa vari usilovať o to, aby si vynikol nad ostatnými a dosiahol veľký úspech? Potom by si mal vykročiť do sveta a usilovať sa o to. Možno zbohatneš alebo sa staneš funkcionárom a vo svete si splníš svoje sny. Už by si sa nemal zdržiavať v Božom dome.“ Takýchto ľudí by si nemal v žiadnom prípade nútiť ani na nich naliehať, aby zostali. Ak chcú opustiť cirkev, nechaj ich ísť. Neustále nabádanie týchto pochybovačov a naliehanie, aby zostali, nie je v súlade s Božími úmyslami. Božie dielo nikdy ľudí nenúti, a keď stále ťaháš a tlačíš tých, ktorí sú nerozhodní, je v tom prvok nátlaku. Títo ľudia chcú ísť pracovať, zarábať peniaze a žiť dobrý život alebo sa usilovať o veci, ktoré sa im osobne páčia. Vždy mali tieto úmysly a vždy mali svoje vlastné ašpirácie a plány. Hoci to nik nevie, ich správanie to už odhalilo. Napríklad pri konaní svojej povinnosti sú často polovičatí alebo často zabúdajú, sú povrchní a konajú len mechanicky. Často prejavujú mimoriadnu neochotu pri konaní svojej povinnosti, stále majú pocit, že o niečo prichádzajú, a myslia si, že konanie povinnosti im bráni v zarábaní peňazí. Takýchto ľudí treba presvedčiť, aby odišli, a povedať im: „Pri konaní svojej povinnosti si vždy polovičatý a povrchný a nakoniec nezískaš pravdu a Boh ťa neschváli – to bude veľká strata! Keďže ťa nezaujíma pravda, nedokážeš si potvrdiť existenciu Boha ani Jeho zvrchovanosť a myslíš si, že svet je fantastický, a veríš, že ak sa budeš oň usilovať, môžeš dosiahnuť veľký úspech a vyniknúť nad ostatnými, potom by bolo pre teba lepšie vrátiť sa do sveta a usilovať sa tam. Aký zmysel má znášať tu toto utrpenie?“ Obzvlášť títo ľudia majú často pocit, že sú v určitej oblasti zdatní, že majú nejaké zručnosti a schopnosti, a veria, že ak by sa vydali do spoločnosti alebo do sveta, mohli by získať slávu aj bohatstvo a tešiť sa z vysokého postavenia a odmeny. Avšak po tom, čo uverili v Boha a niekoľko rokov sa len tak poflakovali, nedostali žiadne povýšenie ani neboli vybraní na žiadnu dôležitú pozíciu. Neschopní vyniknúť nad ostatnými, cítia vo svojom srdci veľkú krivdu a veľkú neochotu. Nechcú kráčať cestou viery v Boha a nieto ešte konať svoju povinnosť. Neustále majú nepokojné srdce a blúdiacu myseľ a sú nestáli a neistí. Z času na čas premýšľajú o tom, ako ich spolužiaci a priatelia získali také dobré zamestnanie, dosiahli také vysoké pozície a žijú život, ktorý je lepší ako život ostatných, čo v nich obzvlášť vyvoláva pocit, že si vierou v Boha veľmi škodia, a myslia si, že sú naničhodní, neschopní a že zlyhali, pretože veria v Boha, a priveľmi sa hanbia pozrieť do očí svojim rodičom a predkom. To spôsobuje, že sú ešte viac rozrušení a neochotní a trpko ľutujú, že sa na začiatku vôbec rozhodli veriť v Boha! Ich myseľ potom ešte viac kolíše. Za celé tie roky viery v Boha a konania svojej povinnosti sa ich viera nielenže neposilnila, ale stratili aj počiatočné nadšenie, ktoré kedysi mali. Ako by sa podľa vás malo s takýmito ľuďmi zaobchádzať? (Treba ich presvedčiť, aby odišli.) Ak ich presvedčíte, aby odišli, môžu povedať: „Verím v Boha už toľko rokov, vzdal som sa vzdelania, manželstva aj vyhliadok. Teraz mi hovoríš, aby som odišiel z cirkvi – neznamená to, že všetko utrpenie, ktoré som za tie roky znášal, bolo zbytočné? Nebudem mať azda žiaden konečný osud? To by znamenalo stratu na oboch stranách. To je akoby si mi vzal život, nie?“ Je príliš bezcitné presviedčať ich, aby odišli? Je vhodné to urobiť? (Takíto ľudia v prvom rade nikdy nechceli veriť v Boha. Do cirkvi sa dostali len podvodom, aby získali požehnania. Keď vidia, že cirkev sa stále zameriava na jedenie a pitie Božích slov a duchovné spoločenstvo o pravde, cítia k týmto veciam odpor a chcú odísť. Takýchto ľudí je potrebné presvedčiť, aby odišli. Hoci ich môžete udržať, nemôžete udržať ich srdcia.) Ak konajú svoju povinnosť s určitou úprimnosťou, ale jednoducho im chýba jasnosť v pravde, alebo sa dočasne stanú trochu negatívnymi a slabými, pretože čelia neúspechom a zlyhaniam alebo zažili orezávanie, v týchto prípadoch môžete hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby ste im pomohli a podporili ich. Ak však uvážime, že ich slabosť nie je len dočasná, ale skôr sú pri konaní svojej povinnosti jednostaj povrchní a robia ju len mechanicky a polovičato a sú spokojní len s tým, že ich nepošlú preč; a za predpokladu, že konajú svoju povinnosť bez úprimnosti alebo snahy, alebo presnejšie povedané, nemajú žiadne ciele, o ktoré by sa usilovali, a len prežívajú zo dňa na deň – ak sa ukáže, že sú takýmto typom človeka, potom ich možno presvedčiť, aby odišli.

Niektorí ľudia sú pochybovači. Ak jasne vidíš, že sú to v podstate ľudia, ktorí nemilujú pravdu a nie sú ochotní ani len pracovať, potom ich treba presvedčiť, aby odišli. Ich hlavné prejavy sú, že nikdy nečítajú Božie slová, nikdy sa neučia chválospevy, nikdy nepočúvajú kázne a nikdy nehovoria v duchovnom spoločenstve o pravde ani nehovoria o poznaní samých seba. Tiež neradi počúvajú skúsenostné svedectvá bratov a sestier. Nikdy nepozerajú filmy, videá s chválospevmi ani videá so skúsenostnými svedectvami, ktoré vytvoril Boží dom, a aj keď ich pozerajú, je to len pre zábavu alebo zo zvedavosti, v takom prípade si len neochotne pozrú kúsok; a vôbec to nie je z pocitu bremena za svoj vlastný vstup do života, ale len pre zábavu a vzrušenie. Čo robia väčšinu času? Rozprávajú sa, klebetia alebo si na internete pozerajú veci, ktoré sa im páčia. Niektorí z nich majú napríklad radi trh s akciami a neustále sledujú online trendy na burze; niektorí majú radi autá alebo elektroniku a neustále na internete sledujú, ktoré značky vydali nové modely alebo vyvinuli nejakú novú technológiu; iní radi sledujú online spravodajstvo produkované nezávislými médiami; a niektorí sa zaujímajú o krásu, líčenie alebo starostlivosť o zdravie a často chodia na internet čítať si o týchto veciach alebo o spôsoboch, ako si udržať dobré zdravie a dosiahnuť dlhovekosť. Títo ľudia nemajú absolútne žiadny záujem o rôzne pravdy, do ktorých musia veriaci vstúpiť, aby boli spasení, ani o skúsenostné svedectvá bratov a sestier. Okrem toho, že neochotne konajú trochu povinnosti, sú okrem iného vždy zameraní na meniacu sa situáciu v neveriacom svete a na to, aké nové trendy a dôležité správy sú vo svete, a na vývoj vo svojej vlastnej krajine. Pozerajú len na tento druh informácií. Vzhľadom na to, že sa na tieto veci neustále pozerajú, ich srdcia sú naplnené len takýmito záležitosťami a úplne ignorujú pravdy, ktoré by mali ako veriaci v Boha chápať. Bez ohľadu na to, kto s nimi hovorí v duchovnom spoločenstve, neprijímajú to. Nezaujímajú sa ani sa nestarajú o záležitosti súvisiace so vstupom do života, ako napríklad o to, aké princípy by mali dodržiavať pri konaní svojej povinnosti, aké skazené povahy odhaľujú a aké problémy existujú pri konaní ich povinnosti a ktoré z rôznych Božích požiadaviek na ľudí splnili a ktoré nie. Hoci konajú svoju povinnosť, len ju mechanicky odbavia a ani v najmenšom nehľadajú pravdu-princípy. Hoci takíto ľudia tvrdia, že veria v Boha, to, čo sa im v duchu páči a na čo sa zameriavajú, sú peniaze, postavenie a trendy neveriaceho sveta, a radi sa stýkajú s tými, ktorí tieto trendy neveriaceho sveta nasledujú. Keď hovoria o záležitostiach neveriaceho sveta, robia to s veľkým nadšením a neúnavným entuziazmom, hovoria výrečne a bez konca, ale keď sa stretnú s tými, ktorí radi hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde, nemajú čo povedať. Keď brat alebo sestra povie: „Je tu jeden chválospev, ktorý je taký krásny, že som sa naučil celý text naspamäť,“ povrchne odvetia: „Naučil si sa ho naspamäť. To je pekné.“ Keď brat alebo sestra povie: „Skúsenostné svedectvo sestry tej a tej je naozaj dobré!“ povedia: „Teraz je toľko videí so skúsenostnými svedectvami, ktoré nie je dobré? Všetky sú celkom dobré.“ Odpovedajú len takto povrchne; v skutočnosti nemajú záujem o pravdu a nemajú spoločnú reč s bratmi a sestrami. Keď sa ich niekto opýta: „Modlíš sa, keď čelíš situáciám?“ odpovedia: „Ako sa modliť? Za čo sa modliť?“ Nemodlia sa ani nemajú Bohu čo povedať. Títo ľudia nemajú záujem o nič, čo súvisí s vierou v Boha, a ich srdcia sú naplnené všelijakými vecami z neveriaceho sveta. Čo si myslíte – majú takíto ľudia problém? (Áno.) Ak vidíte, že pri konaní svojej povinnosti sú vždy polovičatí, a keď im je pridelená akákoľvek úloha, stávajú sa veľmi netrpezlivými, sťažujú sa, len čo trochu trpia, a po niekoľkých rokoch viery v Boha často odhaľujú myšlienky ako: „Vierou v boha som utrpel stratu. Keby som neveril v boha, môj plat by sa už zvýšil na takú a takú sumu a mohol by som si užívať také a také postavenie a taký a taký luxusný životný štýl,“ ako by sa s takýmito ľuďmi malo zaobchádzať? (Treba ich presvedčiť, aby odišli.) Takýchto ľudí len presvedčte, aby odišli, a už im nedávajte žiadnu povinnosť, pretože nie sú ochotní ani len pracovať. Za únosné považujú len zúčastňovanie sa na zhromaždeniach, ale konanie povinnosti a nasledovanie Boha im prekáža v ich veľkých počinoch. Cítia, že konanie povinnosti a nasledovanie Boha je hlavnou prekážkou v ich úsilí o šťastie. Veria, že keby nekonali svoju povinnosť, už by dávno vynikli nad ostatnými, stali by sa vysokopostavenými úradníkmi a zarobili by vo svete veľa peňazí. Prečo by sme ich teda mali brzdiť? Takže presvedčiť ich, aby odišli, je dobré pre všetkých. Nútiť ich alebo naliehať na nich, aby zostali, by bola obrovská chyba. Takýchto ľudí by ste mali presvedčiť takto: „Prečo si sa rozhodol veriť v Boha? Môžeš niekedy získať pravdu, ak ťa pravda nezaujíma a vždy si plný pochybností o Bohu? Si človek s nápadmi, diplomami a talentom – keby si sa usilovne snažil vo svete, mohol by si sa stať prezidentom alebo generálnym riaditeľom nejakej spoločnosti, alebo milionárom či miliardárom. Tým, že sa len takto poflakuješ v Božom dome, po prvé, nemôžeš vyniknúť nad ostatnými; po druhé, nemôžeš dosiahnuť veľký úspech; a nakoniec, nemôžeš priniesť slávu svojim predkom. Navyše si pri konaní svojej povinnosti stále povrchný, čo vedie k tomu, že si orezávaný a neustále na dne. Prečo znášať toto utrpenie? Mal by si vykročiť do sveta, buď do politiky, alebo do podnikania, a iste dosiahneš určitú úroveň úspechu. Si iný ako my: máš diplomy aj talent a si vznešený jednotlivec – nie je vari pod tvoju úroveň veriť v Boha spolu s nami, obyčajnými ľuďmi? Ako zvyknú hovorievať neverci: ‚Svet ti leží pri nohách‘ – mal by si využiť skutočnosť, že vo svete je ešte čas, aby si sa usiloval o nejakú slávu, zisk a postavenie, kým máš ešte príležitosť. Neškoď si tým, že tu zostaneš.“ Je to vhodný spôsob, ako ich presvedčiť? Tie slová sú dosť taktné, však? (Áno.) Neublížia im a zároveň hovoria to, čo chcú počuť. Myslím si, že tento prístup je vhodný, uľahčuje im prijatie tejto rady a oni tak môžu odvážne odísť bez akýchkoľvek starostí. Ak ste si pri zaobchádzaní s ľuďmi tohto druhu istí, že sú to pochybovači, a vidíte, že nemajú absolútne žiadne nadšenie pre vieru v Boha, že pri konaní svojej povinnosti nie sú nikdy úprimní a že nikdy nezískali žiadny vstup do života – a z dlhodobého hľadiska sa to pravdepodobne ani nezmení, potom je potrebné ich presvedčiť, aby odišli. Ak ich nepresvedčíte k odchodu, pri konaní svojej povinnosti budú mať vždy povrchný a vlažný postoj a môže nastať čas, keď spôsobia veľkú pohromu.

K. Byť zbabelý a podozrievavý

Práve sme dohovorili v duchovnom spoločenstve o desiatom prejave – kolísaní. Teraz sa ďalej pozrime na jedenásty prejav – byť zbabelý a podozrievavý. Aké sú prejavy zbabelých ľudí? (Zbabelí ľudia sa boja, keď čelia zatknutiu a prenasledovaniu. Chcú konať svoju povinnosť, ale neodvážia sa.) To je len jeden malý aspekt. Hlavným problémom je, že majú na vieru v Boha určitý názor: vždy majú pocit, že veriaci v Boha do tohto sveta akoby nepatrili; cítia, že ich viera v Boha je zahanbujúca. Najmä v niektorých autoritárskych krajinách alebo krajinách bez náboženskej slobody, kde veriaci v Boha nielenže nie sú chránení zákonom, ale sú aj prenasledovaní, sa niektorí ľudia neodvážia priznať, že veria v Boha, a boja sa, že sa to ostatní dozvedia. Cítia, že viera v Boha nie je niečo čestné a úctyhodné. Hoci vedia, že veria v pravého Boha, necítia v tom žiadnu česť ani nemajú sebavedomie. Keď sa objaví akýkoľvek náznak problémov alebo keď vidia, že vláda zatýka, prenasleduje, utláča a vylučuje veriacich, začnú sa obzvlášť obávať, že by sa to mohlo týkať aj ich. V takýchto situáciách sa niektorí ľudia rýchlo dištancujú od cirkvi, dokonca sa ponáhľajú vrátiť knihy do Božieho domu. Iní sa zo strachu pred zatknutím už neodvážia zúčastňovať na zhromaždeniach a neodvážia sa pozdraviť bratov a sestry, keď ich stretnú. Najmä s tými, ktorí sú relatívne známi svojou vierou alebo boli predtým zatknutí, sa títo ľudia ešte viac boja komunikovať – sú až takí zbabelí. Ešte horšie je, že keď počujú, že vláda začala veľkú vlnu zatýkania, ponáhľajú sa na úrady, aby proaktívne priznali, že predtým verili v Boha a vedia, ktorí ľudia veria, iniciatívne ich zapredajú a odovzdajú knihy Božích slov a ďalšie materiály súvisiace s vierou v Boha výmenou za zhovievavosť, s jediným cieľom zachrániť samých seba. Povedzte Mi, nie sú to vari prejavy zbabelosti? (Áno.) Najmä niektorí ľudia sa po tom, čo uverili v Boha, stále boja, že sa ostatní dozvedia o ich viere, a ešte väčšmi sa boja, že ak niekoho zatknú, tak ich zapredá. Len čo sa niekto dozvie, že veria v Boha, ponáhľajú sa mu vysvetliť, že už neveria, dokonca sa náhlia robiť veci, aby ich neverci prestali upodozrievať, že sú veriaci. Napríklad si budujú vzťahy s nevercami, jedia s nimi, zabávajú sa, hrajú hazardné hry, pijú alkohol a podobne. Pri najmenšom náznaku problémov sa neodvážia zúčastňovať na zhromaždeniach a už nekonajú svoju povinnosť, pričom ignorujú každého, kto sa ich snaží kontaktovať. Keď je všetko pokojné, myslia na to, ako viera v Boha prináša požehnania, umožňuje človeku vyhnúť sa smrti a dostať sa do neba a mať dobrý konečný osud – vtedy sú plní energie pre vieru v Boha. Ale len čo čelia trochu nebezpečnému prostrediu, zmiznú bez stopy. Potom, keď situácia pominie a veci sa opäť upokoja, vrátia sa. Tento druh človeka často zmizne bez stopy. Bez ohľadu na to, akú dôležitú povinnosť má pridelenú, len čo sa objaví trochu nebezpečenstva, dokáže okamžite zanechať svoju prácu bez toho, aby zabezpečil jej pokračovanie, a nikto sa s ním potom nedokáže spojiť. Keď iní ľudia podobne čelia nebezpečnému prostrediu, dokážu vymyslieť všelijaké spôsoby, ako správne zvládnuť následky. Ak je prostredie v danom čase príliš nepriateľské a riziko zatknutia je vysoké, počkajú, kým nebezpečenstvo pominie, a až potom pokračujú v práci. Alebo, ak sú príliš známi ako veriaci a mohli by ich ľahko zatknúť, keby sa ukázali pri práci, zariadia, aby ju urobil niekto iný. Keď však títo zbabelí ľudia zacítia čo i len najmenší problém, ponáhľajú sa skryť a zachrániť si vlastnú kožu, úplne ignorujúc a zanedbávajúc prácu a majetok cirkvi, a nevynakladajú žiadne úsilie na ochranu práce cirkvi ani na ochranu bratov a sestier. Čoho sa pri svojej viere v Boha najviac boja? Po prvé, boja sa, že sa vláda dozvie o ich viere. Po druhé, boja sa, že sa to dozvedia ich susedia. Po tretie, najviac sa boja toho, že budú zatknutí a uväznení alebo ubití na smrť. Takže vždy, keď sa niečo stane, prvé, čo im zíde na um, je, či by ich mohli zatknúť alebo zabiť. Ak existuje čo i len 1-percentná šanca, že sa niečo z toho stane, vymyslia spôsob, ako uniknúť. Počas zhromaždenia môže napríklad nejaký brat alebo sestra povedať: „Cestou sem som v blízkosti zazrel niekoho, kto mi pripadal neznámy. Mohol by to byť neverec, ktorý nás špehuje?“ Len po vypočutí tejto jednej poznámky sa zbabelí ľudia na ďalšie zhromaždenie nedostavia a prerušia kontakt so všetkými. Nazval by si to opatrnosťou? (To nie je normálna opatrnosť, je to zbabelosť – v ich srdciach niet miesta pre Boha.) Je to opatrnosť dovedená do extrému. V krajinách alebo regiónoch, kde je prostredie obzvlášť nepriateľské, je pravdou, že veriaci by mali byť opatrní, ale to neznamená, že by mali prestať konať svoju povinnosť alebo sa zúčastňovať na zhromaždeniach zo strachu pred zatknutím, a byť takí opatrní, že v ich srdciach nebude miesta pre Boha. Aký je princíp opatrnosti zbabelých ľudí? Bez ohľadu na to, čo sa stane – veľká či malá vec – vôbec neveria, že všetko je v Božích rukách. Myslia si, že nikto nie je spoľahlivý, a pri svojej ochrane sa spoliehajú sami na seba. To je ich princíp. Neveria, že všetko je v Božích rukách, že všetko ovláda a usporiadava Boh, že ak sa niečo skutočne stane, potom to Boh dovolil, a že ak to Boh nedovolí, nikto nebude zatknutý. V tomto ohľade nemajú absolútne žiadnu vieru. Namiesto toho sú ich srdcia naplnené len zbabelosťou. Okrem toho je v ich zbabelosti jedna fatálna slabina, a zároveň je to na nich aj tá najodpornejšia vec: aby sa ochránili a zvládli akékoľvek prostredie, ktoré v nich vyvoláva strach, riadia sa tým, čo považujú za svoju „najvyššiu múdrosť“, a to, že bez ohľadu na to, čo sa stane – či už sú sledovaní alebo zatknutí a uväznení – len čo sa niečo pokazí a ich bezpečnosť je ohrozená, po prvé, poprú, že veria v Boha, a po druhé, vyzradia všetko, čo vedia, bez toho, aby čokoľvek zatajili. Prečo to robia? Jednoducho preto, aby sa ochránili pred fyzickým utrpením; preto prezradia všetko, čo vedia. Najprv zapredajú cirkevných vodcov a tiež vyzradia, kto sú okresní a regionálni vodcovia a kde bývajú, prezradia všetko, čo vedia. Všetko zradia, ešte predtým, ako ich začnú mučiť. Okrem toho, ak ich požiadajú, aby podpísali „Tri vyhlásenia“, okamžite ich podpíšu bez toho, aby o tom museli premýšľať – na to boli pripravení už dávno. Robia to preto, aby sa vyhli uväzneniu, mučeniu a akémukoľvek nebezpečenstvu smrti. Sú takí zbabelí. Neveria v Božiu zvrchovanosť ani nedokážu riskovať svoje životy. Namiesto toho vymýšľajú všetky možné spôsoby, ako sa ochrániť. Pre nich je najlepšou metódou zapredať ostatných a cirkev – to je najúčinnejší spôsob. Zradu ostatných používajú ako cenu za zabezpečenie vlastnej bezpečnosti a vyhnutie sa akémukoľvek utrpeniu. To je niečo, čo plánovali už dávno dopredu – je to ich „najvyššia múdrosť“. Povedzte Mi, je zbabelosť tohto druhu človeka normálnou zbabelosťou? (Nie.) Tak v čom je tu problém? (Sú takí zbabelí, že sa stávajú judášmi, pripravení kedykoľvek a kdekoľvek zapredať bratov a sestry a cirkev. Takíto ľudia nie sú skutoční veriaci.) Nechajme teraz bokom, či sú to skutoční alebo falošní veriaci. Len sa pozrite na ich ľudskú prirodzenosť – myslia si, že viera v Boha je niečo, čo sa robí potajomky a za čo sa treba hanbiť, a nie niečo čestné a úctyhodné, a záležitosť viery v Boha – niečo tak čestné, úctyhodné a pozitívne – považujú za niečo negatívne – aký druh ľudí to podľa teba je? (Zmätení ľudia, ktorí sú pomerne podlí.) Ich pohľad na veci a spôsob, akým ich chápu, sa líšia od normálnych ľudí. Niekedy dokážu dokonca nazývať biele čiernym, neschopní rozlíšiť správne od nesprávneho. Ako je možné, že by veriaci v Boha boli úmyselne úskoční? Je to preto, že tento svet je príliš zlý – zákon nechráni náboženskú slobodu a satanský režim ešte viac nenávidí Boha a nepriateľsky sa stavia k Božiemu dielu. Nedovoľuje existenciu pozitívnych vecí a vynakladá veľké úsilie na prenasledovanie tých, ktorí veria v Boha. Takže za takýchto spoločenských okolností nemajú veriaci inú možnosť, ako konať opatrne pri zhromažďovaní a konaní svojej povinnosti; neodvážia sa to robiť otvorene. Navonok to môže vyzerať, akoby konali potmehúdsky ako zlodeji, ale v skutočnosti je to úplne spôsobené kontextom prenasledovania, však? (Áno.) Ako teda veľký červený drak opisuje skutky viery v Boha a konania povinnosti? Ako „podozrivé správanie“. Je to podozrivé správanie? (Nie.) Nie je to podozrivé správanie – je to niečo, čo ľudia robia, pretože nemajú inú možnosť. Urobili títo ľudia niečo nezákonné? (Nie.) Neurobili nič nezákonné ani nič proti vláde, a už vôbec neporušili zákon ani nenarušili verejný poriadok. Čo títo ľudia robili? Jednoducho konali povinnosť stvorených bytostí. Toto dielo je najcennejšie, najzmysluplnejšie a najspravodlivejšie dielo na svete. Ale pretože tento svet je zlý a temný a vyhlasuje biele za čierne, nazýva najspravodlivejšie, najcennejšie a najzmysluplnejšie dielo „podozrivým“. To je satanov výklad. Je satanov výklad pravdou? Je pozitívny? (Nie.) Určite nie je. Keď však zbabelí ľudia počujú tento výklad, nielenže s ním vo svojich srdciach plne súhlasia, ale aj prijímajú tento výklad od satana. V dôsledku toho si aj oni myslia, že tajná viera v Boha a tajné konanie povinnosti sú nesprávne a musia byť zlé. Vždy sa boja, že jedného dňa budú aj oni trýznení spoločnosťou a vládou, bez možnosti obhajoby a bez toho, aby im niekto pomohol alebo ich zachránil. Preto sa obzvlášť boja, že sa ľudia dozvedia o ich viere v Boha. Vo svojich srdciach neuznávajú, že slová, ktoré Boh vyjadril, sú pravdou, ani že cesta, ktorou Boh vedie ľudí, je správna, no napriek tomu chcú od Boha prijímať požehnania. Nie je to rozporuplné? Nakoniec sa cítia neuveriteľne ukrivdení za to, že veria v Boha a trpia tieto útrapy v takomto prostredí. Prečo sa cítia ukrivdení? Pretože sa veľmi boja zlého režimu v tomto svete a zlých síl diablov a satanov a stále sa obávajú, že ich diabli a satani budú trýzniť a vezmú im život. Keďže nemajú žiadnu skutočnú vieru v Boha, správajú sa obzvlášť zbabelo, až do tej miery, že vôbec nekonajú svoju povinnosť. Ak nehrozí absolútne žiadne nebezpečenstvo, zúčastnia sa na zhromaždeniach alebo sa stretnú s bratmi a sestrami, alebo urobia niečo pre cirkev, ale jednoducho sa neodvážia priznať, že veria v Boha, že sú súčasťou cirkvi, alebo sa postaviť a svedčiť o Bohu či konať svoju povinnosť – cítia hlboký strach. Nemajú skutočnú vieru v Boha, no napriek tomu chcú od Boha prijímať požehnania a dobrý konečný osud. Povedali by ste, že je to rozporuplné? (Áno.) Nezaslepila im ich zameranosť na osobné záujmy myseľ? (Áno.) Títo ľudia sú pohltení chamtivosťou po osobnom zisku. Neveria, že Boh je zvrchovaný nad všetkým, no napriek tomu chcú od Neho prijímať požehnania. Neveria, že práca cirkvi a povinnosť, ktorú konajú bratia a sestry, sú spravodlivé, cenné a zmysluplné. Obzvlášť sa boja konať dôležité povinnosti alebo toho, že ich vodcovia a pracovníci budú často žiadať chodiť von a vybavovať záležitosti, zo strachu, že ak sa niečo pokazí, budú do toho zapletení. Keď sa títo zbabelí ľudia ocitnú tvárou v tvár nebezpečenstvu, môžu sa stať judášmi a zapredať cirkev – aj toto je typ nebezpečného jednotlivca.

Aké ďalšie prejavy majú zbabelí ľudia? Títo ľudia sa môžu kedykoľvek zriecť Božieho mena a zaprieť ho, kedykoľvek zradiť Boha a kedykoľvek sa stať Judášmi. Zbabelí ľudia nie sú hodní vstúpiť do nebeského kráľovstva – nie je to tak? (Áno.) Aká je osudová slabosť zbabelých ľudí? (Boja sa smrti a dokážu zradiť.) Títo ľudia vedú potupný život, túžia po živote a boja sa smrti. Strach zo smrti je ich osudovou slabosťou. Pokiaľ ich nenechajú zomrieť, sú ochotní urobiť čokoľvek – či už sa stať Judášom, synom záhuby, alebo byť prekliati – sú ochotní urobiť čokoľvek, len aby mohli žiť. Život je ich najvyšší cieľ. Nezáleží na tom, ako hovoríte v duchovnom spoločenstve o tom, že život a smrť ľudí sú v Božích rukách, že Boh má zvrchovanosť nad osudom ľudí, riadi ho a ovláda, a že ľudia by sa mali podriadiť Božiemu ovládaniu a opatreniam – týmto slovám neveria ani ich neprijímajú. Myslia si len, že je vzácna príležitosť znova sa narodiť ako človek, takže rozhodne nemôžu zomrieť; myslia si tiež, že keď raz zomrú a ich telo zanikne, ich duša sa buď znovuzrodí ako zviera, alebo sa stane blúdiacim duchom a už nikdy nebude mať príležitosť narodiť sa znovu ako človek. Preto sa obzvlášť boja smrti. Pre nich je smrť katastrofickou pohromou, nie dobrou príležitosťou na ďalšiu reinkarnáciu ani novým začiatkom pre ďalšie znovuzrodenie. Preto sa za každú cenu snažia zachovať si život. Aj keby to znamenalo zapredať ostatných alebo spôsobiť akúkoľvek škodu práci cirkvi, nebudú váhať; a aj keby to znamenalo zanechať Božie meno, nezáleží im na následkoch – záleží im len na tom, aby žili v bezpečí. Čo sú to za ľudia? (Ľudia, ktorí vedú potupný život.) Sú to naničhodníci, ktorí vedú potupný život! Žijú bez dôstojnosti či integrity, ochotní urobiť čokoľvek, len aby zostali nažive, a znížia sa k akejkoľvek podlosti. Niektorí ľudia si už v srdci spočítali, čo urobia, skôr než sa ocitnú v nebezpečnom prostredí: „Ak ma zatknú, jednoducho prehovorím. Keď vás veľký červený drak mučí, vyhráža sa vám a zastrašuje vás a núti vás zapredať cirkev, vy všetci odmietate povedať jediné slovo. Nuž, ja nie som taký hlúpy ako vy, ktorí radšej znesiete fyzickú bolesť, než by ste prehovorili. Ja by som prehovoril ešte predtým, ako by ma zbili alebo zastrašovali – pozrite, aký som múdry! Ako sa hovorí: ‚Múdry človek sa prispôsobí okolnostiam.‘ Čo je také zlé na tom, že zapredám bratov a sestry z cirkvi? Každý musí byť sebecký, no nie? Nie je vari hlúpe nemyslieť na seba?“ Ešte predtým, ako sa niečo stane, si už premysleli spôsob, ako sa ochránia. Už dávno to majú všetko premyslené. Aké je ich krédo, podľa ktorého si počínajú? „Prečo by si mal človek sťažovať život? Prečo byť taký tvrdohlavý? Tento život nebude prežitý nadarmo len vtedy, ak budeš k sebe dobrý!“ To je ich krédo, podľa ktorého si počínajú. Nemajú žiadne morálne hranice. Čo si myslíte, že by sa malo robiť s takýmito ľuďmi? (Ak sa takíto ľudia objavia, treba ich s múdrosťou vyčistiť – sú to časované bomby.) Presne tak, sú to časované bomby. Sú skrz-naskrz zbabelí, a keď sa objaví nebezpečenstvo, zapredajú cirkev. Ak má niekto normálnu ľudskú prirodzenosť, v reakcii na nebezpečné prostredie použije múdre metódy a bude mať skutočnú vieru v Boha. Nedopustí, aby mu bolo bránené v účasti na zhromaždeniach alebo v konaní jeho povinnosti, a vynasnaží sa vydať sa Bohu podľa svojho duchovného postavenia a okolností. Toto je zjavenie normálnej ľudskej prirodzenosti. Zbabelí ľudia si však obzvlášť cenia svoj život – túžia po živote a boja sa smrti, pričom si svoj život cenia nadovšetko. Nemajú skutočnú vieru v Boha a nevidia, že Boh má zvrchovanosť nad všetkým. Takže keď čelia prenasledovaniu, prirodzene sú zjavení ako zbabelí ľudia. Zbabelí ľudia sa v záujme vlastnej ochrany môžu stať Judášmi. Takíto ľudia sú nebezpečné živly, sú to desiví jedinci. Cirkev im absolútne nemôže prideliť žiadnu prácu ani im dovoliť konať akúkoľvek povinnosť. V opačnom prípade, ak by sa dopustili zrady, škoda na práci cirkvi by bola príliš veľká; narobilo by to viac škody ako úžitku.

Ako sa prejavuje samotná podozrievavosť ľudí, ktorí sú zbabelí a podozrievaví? Niektorí ľudia nikdy nedokážu jasne vidieť rôzne aspekty práce Božieho domu. Nevedia, aké dielo Boh presne koná, ani či sú slová, ktoré hovorí, pravdou. Nemajú správne pochopenie ani pohľad na tieto záležitosti, takže nedokážu potvrdiť, čo presne sa v diele Božieho domu vykonáva, aké výsledky chce toto dielo dosiahnuť, ani či sa koná za účelom spásy ľudí. Nič z toho nedokážu jasne vidieť. Nie je im jasné ani to, čo je cirkev. Bez ohľadu na to, koľko kázní si vypočujú, nerozumejú ani troške pravdy. Vždy majú pochybnosti o bratoch a sestrách, ktorí konajú svoje povinnosti, a v duchu si myslia: „Títo ľudia sú neustále zaneprázdnení, každý deň prichádzajú a odchádzajú – čo presne robia?“ Najmä v kontexte viery v Boha a konania povinností v krajine veľkého červeného draka majú vodcovia a pracovníci duchovné spoločenstvo a diskutujú o určitých bodoch cirkevnej práce – ako je administratívna práca, personálna práca, práca na všeobecných záležitostiach a najmä niektoré práce, ktoré zahŕňajú riziko – bez toho, aby o tom dali vedieť bežným bratom a sestrám. To ich chráni, neubližuje im to. Niektorí ľudia to však nechápu a stále sa chcú na tieto veci pýtať. Napríklad sa pýtajú, kde sa tlačia knihy alebo kde sú ubytovaní určití vodcovia a pracovníci. Prospelo by ti vedieť tieto veci? (Nie.) Stratíš niečo tým, že tieto veci nevieš? (Nie.) To, že tieto veci nevieš, nemá vplyv na tvoje jedenie a pitie Božích slov, neovplyvňuje to tvoje dosiahnutie pravdy a určite to nebráni tvojmu vstupu do života ani premene tvojej povahy. Nie je teda zbytočné, aby si sa na tieto záležitosti pýtal a zisťoval ich? Niektorí ľudia, ktorí vykonávajú hostiteľskú povinnosť, sú vždy podozrievaví. Keď ich vodcovia a pracovníci neoboznámia so svojím duchovným spoločenstvom a diskusiami o cirkevnej práci, myslia si: „Prečo sa vodcovia a pracovníci stále stretávajú a majú duchovné spoločenstvo za mojím chrbtom? Aké aktivity chystajú?“ Nie sú oboznámení s osobnými informáciami niektorých vodcov a pracovníkov a začínajú sa čudovať: „Prečo ma s tým neoboznámia? Nepoznám ich mená, miesto, kde bývajú, ani aká je ich skutočná situácia. Mohli by ma títo ľudia oklamať alebo mi ublížiť, kým ma vedú vo viere v boha?“ Existuje aj niekoľko citlivých druhov práce, ako je práca týkajúca sa obiet alebo nejaká nebezpečná práca – to sú veci, na ktoré by sa v prvom rade nemalo pýtať, no títo ľudia sa na ne chcú pýtať vždy. Keď im ostatní nedajú odpovede, stávajú sa ešte podozrievavejšími. Obzvlášť existujú ľudia, ktorí od začiatku nemali veľkú vieru v Boha – po tom, ako v Boha uveria, vidia, že ich rodinnému podniku sa darí lepšie a ich rodinní príslušníci sú zdraví, a myslia si, že je to Božia milosť a požehnanie. Z tejto chvíľkovej radosti obetujú trochu peňazí, ale potom začnú premýšľať: „Kde sa minuli peniaze, ktoré som obetoval? Použili sa na prácu cirkvi? Investovali sa do podnikania alebo sa použili na nelegálne aktivity?“ Vždy sa chcú na tieto veci pýtať a zisťovať ich a zakaždým sa chcú dostať veci na koreň. Pochybnosti niektorých ľudí sú ešte silnejšie. Napríklad, keď cirkev pre potreby práce kúpi nejaké vybavenie alebo prístroje, alebo keď poskytne určitú starostlivosť a pomoc pre každodenný život tých, ktorí konajú svoju povinnosť, tento typ podozrievavého človeka vždy podozrieva: „Peniaze sa míňajú v toľkých rôznych oblastiach – odkiaľ pochádzajú? Robí cirkev tiež nejaký druh podnikania? Má v zákulisí nejakého bohatého sponzora alebo mocného podporovateľa? Podporuje cirkev nejaká skupina?“ Najmä keď sa dostanú k nejakým nepodloženým fámam a diabolským slovám od úradov, ktoré očierňujú cirkev – tvrdenia ako ten a ten z cirkvi spáchal vraždu a porušil zákon, ten a ten je celoštátne hľadaný zločinec, ten a ten utiekol do zahraničia s obrovskou sumou peňazí a tak ďalej – ich pochybnosti o cirkvi a o Božom diele sa ešte zosilňujú. Majú takíto ľudia normálne myslenie? Dokážu jasne vidieť princípy, ktoré by veriaci mali nasledovať? Väčšina ľudí, keď si je istá, že je to Božie dielo, už nemá pochybnosti o Bohu. Bez ohľadu na to, aké problémy alebo aké druhy ľudí sa v cirkvi objavujú, dokážu k nim pristupovať podľa Božích slov. Aj keď zlí ľudia alebo antikristi spôsobujú vyrušenia, dokážu to správne pochopiť. Nikdy nemajú podozrenia voči Bohu alebo Božiemu dielu, ani voči cirkvi či Božiemu domu. Prinajhoršom môžu mať názory na určitých jednotlivcov alebo nejaké predstavy o Božom diele, ale tie môžu postupne vyriešiť životom v cirkvi. Podozrievaví ľudia sú však iní. Od samého začiatku svojej viery v Boha majú podozrenia a všelijaké predstavy. Nie sú si istí, či sú Božie slová pravdou, nie sú si istí, či vyjadrovanie týchto slov Bohom je Božie dielo, a ešte menej sú si istí, či je zhromažďovanie bratov a sestier Božou cirkvou. Neustále prechovávajú podozrenia a vždy hľadajú vecné dôkazy, aby dokázali, že sú ich podozrenia správne. Aký je to postoj? Myslíš si, že ľudia s takýmto postojom dokážu vo svojej viere v Boha pochopiť pravdu? (Nie.) Nikdy nebudú schopní pochopiť pravdu. Na čo sa vo svojich srdciach najviac zameriavajú? Stále uvažujú: „Kto sú títo ľudia? Je to nejaká spoločenská organizácia? Hoci boží dom zabezpečuje životné náklady týchto ľudí, kým ich hostím, stále tým riskujem. Bude si teda boh pamätať moje dobré skutky? Ak si ich boh nebude pamätať, nebolo moje hostenie zbytočné?“ V srdci majú neustále takéto pochybnosti. Myslíš si, že hostia bratov a sestry ochotne? (Nie.) Robia to výhradne z túžby získať požehnania, pričom sú plní pochybností. Najmä keď počujú nejaké veci, ktoré nedokážu jasne pochopiť a podľa svojich predstáv ich považujú za negatívne, pochybnosti v ich srdciach sa zväčšujú. Počas zhromaždení môže napríklad niekto spomenúť témy, ktoré sa týkajú činov režimu veľkého červeného draka a škaredých tvárí kráľov diablov, alebo sa niekedy duchovné spoločenstvo o pravde dotkne útlaku a zatýkania zo strany veľkého červeného draka a prirodzenosti-podstaty veľkého červeného draka a tak ďalej. Tieto témy sa v skutočnosti netýkajú politiky – len pomáhajú ľuďom naučiť sa rozlišovať veľkého červeného draka a jasne vidieť jeho tvár, aby ho mohli začať nenávidieť a zavrhnúť a už nebyť obmedzovaní a zväzovaní vplyvom satana. Keď však podozrievaví ľudia počujú takéto témy, sú zbabelí a vystrašení: „Títo ľudia dokonca diskutujú o politike! Nie sú to politickí zločinci? Nie sú to kontrarevolucionári? Tieto témy sú príliš citlivé! Rýchlo, zatvorte okná, zamknite bránu, odpojte internet a telefónne linky! Ak to vláda odpočúva, môžeme mať veľké problémy! Určite by sme dostali doživotie!“ Nechcú počúvať takéto témy a budú sa snažiť všetkými prostriedkami prerušiť duchovné spoločenstvo, aby sa o nich nediskutovalo. V duchu si myslia: „Akú prácu títo ľudia vlastne robia? Hovorí sa, že boh sa nezapája do ľudskej politiky, tak prečo títo ľudia hovoria o politike? Nemali by veriaci hovoriť len o záležitostiach viery v boha? Prečo diskutujú o týchto veciach? Neprivolávame si tým len problémy? Ak chcú o týchto veciach hovoriť, môžu to robiť kdekoľvek chcú, ale nesmú to robiť v mojom dome. Ja sa v tom nechcem zviezť!“ Nič nedokážu jasne vidieť. Keď počujú nejaké fámy vymyslené vládou, nielenže ich nedokážu rozlíšiť, ale ich pochybnosti sa ešte zosilnia. Ak by boli často podozrievaví a skeptickí voči skupine zlých démonov pri moci alebo voči silám antikrista a sektám zlých duchov v náboženstve, v skutočnosti by im to pomohlo ochrániť sa. Boh však v cirkvi, kde koná dielo, vyjadril už toľko pravdy a oni ju stále nevedia pochopiť a nedokážu určiť, že je to pravá cesta. Po takom dlhom počúvaní kázní a po tom, čo videli Boha toľko hovoriť, zostáva ich podozrievavosť nevyriešená a ich predstavy a domnienky stále nie sú vykorenené. Je jasné, že ich kvalita je príliš slabá, že nemajú vôbec žiadnu schopnosť chápania a že nie sú ľuďmi, ktorí sa usilujú o pravdu. Od začiatku svojej viery v Boha nikdy neverili, že Boh má zvrchovanosť nad všetkým ani že všetky Božie slová sú pravdou; ešte menej verili, že prácu Božieho domu plne vedie Duch Svätý. V dôsledku toho o všetkom pochybujú. Keď sa napríklad počas zhromaždení v duchovnom spoločenstve rozprávame o rozlišovaní rôznych druhov ľudí, môžeme hovoriť o tom, ako antikristi ľudí zavádzajú alebo ako niektorí ľudia nekonajú žiadnu skutočnú prácu, hoci všetko, čo spotrebúvajú a užívajú, pochádza z Božích obiet, v dôsledku čoho žijú z cirkvi; alebo ako niektorí ľudia kradnú či mrhajú obetami, alebo ako sa niektorí jednotlivci v cirkvi zapájajú do nemravných aktivít, alebo ako niektorí ľudia robia pri kázaní evanjelia veci, ktoré hanobia Boha. Diskutujeme o týchto záležitostiach, aby sa ľudia naučili, ako rozlišovať ostatných a aby sa na ľudí a záležitosti pozerali podľa Božích slov a pravdy-princípov, aby si z týchto vecí vzali ponaučenie a poučili sa z nich a aby sa vyhli tomu, že ich budú ostatní zavádzať alebo obmedzovať. Keď však podozrievaví ľudia počujú tieto veci, hovoria: „Ach nie! Toto je Boží dom, miesto, kde sa koná Božie dielo – ako sa tu mohli stať takéto veci? Zdá sa, že som mal predtým pravdu, keď som bol podozrievavý. Odteraz musím byť ešte opatrnejší. Ľudia sú príliš nespoľahliví a ani Boží dom nie je spoľahlivý. Je teda Boh spoľahlivý? Kto vie – možno ani Boh nie je spoľahlivý.“ Vidíte, nerozumejú pravde ani ju nedokážu pochopiť. Bez ohľadu na to, o akom aspekte pravdy sa v Božom dome hovorí v duchovnom spoločenstve, k akému záveru nakoniec vždy dospejú? Že mali pravdu, keď boli celé tie roky podozrievaví, a že to nebolo zbytočné. Ak tí, ktorí sa usilujú o pravdu a majú myslenie normálnej ľudskej prirodzenosti, počujú tieto veci, dokážu k nim správne pristupovať. Na jednej strane sa im rozšíria obzory a získajú z týchto vecí schopnosť rozlišovať. Na druhej strane si z týchto vecí môžu vziať ponaučenie a poučiť sa z nich a pochopiť, že ľudia nemôžu nasledovať iných ľudí, že potrebujú rozlišovať ostatných a viac rozumieť pravde a že človek môže byť kedykoľvek a kdekoľvek zavádzaný, ak nerozumie pravde, a že len čo pravdu pochopí a bude mať duchovné postavenie, už nebude obmedzovaný, zavádzaný ani ovládaný inými. Podozrievaví ľudia však nikdy nebudú takto premýšľať. Čím viac sa v Božom dome hovorí v duchovnom spoločenstve o rozlišovaní rôznych druhov ľudí a záležitostí, tým majú silnejší pocit, že ich podozrenia sú správne a potvrdené: „Vidíte, ja som ten múdry! Dobre, že som zostal ostražitý. Ľudia často hovoria, že som podozrievavý a nedôverčivý, ale fakty dokazujú, že som mal pravdu, keď som bol podozrievavý. Pozrite sa, akí ste všetci hlúpi – vo svojej viere v boha viete len konať svoje povinnosti a hovoriť o svojom skúsenostnom poznaní. Na čo je to dobré? Môže ťa to ochrániť? Nie! Bez ohľadu na to, s akými situáciami sa stretneš, môžeš sa ochrániť len vtedy, ak budeš ostražitejší a budeš veci viac spochybňovať. Musíš sa mať pred každým na pozore. Nemôžeš sa na nikoho spoľahnúť tak ako na seba, ani na vlastných rodičov!“ Povedzte mi, čo sú to za ľudia? Sú to veriaci v Boha? (Nie.) Bez ohľadu na to, o akej práci sa v Božom dome hovorí v duchovnom spoločenstve alebo aké typy ľudí rozlišuje, a bez ohľadu na to, aké prostredia Boh ľuďom pripravuje, účelom je, aby sa Boží vyvolený národ z týchto vecí poučil, aby získal praktickejší výcvik v kráľovstve a aby – prostredníctvom týchto praktických lekcií – pochopil pravdu a získal schopnosť rozlišovať ľudí, jasne videl ľudí a rôzne záležitosti, a tak lepšie pochopil, na ktoré skutočné osoby, udalosti a veci sa vzťahujú slová a pravdy, ktoré Boh vyjadruje. Podozrievaví ľudia sa však nielenže nedokážu z týchto vecí poučiť, ale namiesto toho sa stávajú ešte podozrievavejšími a prefíkanejšími.

Niektorí podozrievaví ľudia sú vždy, keď niečo v Božom dome povedia alebo urobia, mimoriadne opatrní a neustále sa obávajú, že ich bratia a sestry alebo vodcovia a pracovníci budú orezávať alebo dokonca trýzniť. Hovoria: „Ak prestanem veriť v Boha a opustím cirkev, bude sa mi cirkev mstiť?“ V tomto smere môžu byť pokojní. Ak pochybovač opustí cirkev, je to radostná udalosť pre všetky strany – je to prospešné pre všetkých. Ak chceš teda opustiť cirkev alebo sa vzdať svojej povinnosti a vrátiť sa domov žiť svoj život, mal by si to smelo a bez obáv navrhnúť. Mohol by si tiež napísať vyhlásenie: „Od toho a toho dátumu oficiálne opúšťam Cirkev Všemohúceho Boha a vystupujem z radov tých, ktorí konajú svoju povinnosť.“ Je to úplne povolené. Dvere Božieho domu sú otvorené a ty môžeš smelo odísť bez obáv, že sa ti niekto bude mstiť. Netreba sa báť ani byť podozrievavý. Vidíš medzi týmito ľuďmi v cirkvi nejakých zlých ľudí? Rozhodne nie. Aj keby tam boli zlí ľudia, musia byť odstránení. Väčšina ľudí je celkom slušná a rada kráča správnou cestou života. Pomsta alebo ubližovanie iným je porušením pravdy-princípov a oni by nikdy niečo také neurobili. Aký je podľa vás problém v tom, ako si počínajú podozrievaví ľudia? Majú len nedôverčivú myseľ, ale chýba im inteligencia. Pokiaľ ide o to, ako si počínajú, veria, že ich prefíkaná, nečestná a nedôverčivá myseľ je najvyššou formou múdrosti,. Nezaujímajú sa o pravdu-princípy ani o Božie dielo a slová – nerozumejú im ani ich nehľadajú. Namiesto toho žijú len podľa satanových filozofií a myslia si: „Bez ohľadu na to, čo ma postretne, mal by som veci viac spochybňovať. Okrem toho si myslím, že bez ohľadu na to, voči komu prechovávam podozrenie, je to z mojej strany rozumné, a bez ohľadu na to, či sa moje podozrenia zhodujú s faktami, je to oprávnené. Keď skrátka čelím situáciám, je pre mňa prospešné viac podozrievať.“ V dôsledku toho, bez ohľadu na to, koľko rokov veria v Boha, nikdy nehľadajú pravdu v Božích slovách ani v nich nehľadajú odpovede na vyriešenie rôznych problémov a pochybností, ktoré majú. Namiesto toho sa pri analyzovaní a riešení týchto záležitostí spoliehajú na vlastnú myseľ, nedôverčivú mentalitu, filozofie pre svetské záležitosti alebo na vlastné životné skúsenosti. Nakoniec, čím viac sa stretávajú s rôznymi situáciami a čím viac informácií rôzneho druhu počujú, nielenže ich podozrievavá prirodzenosť zostáva nezmenená, ale ich pochybnosti čoraz viac rastú. Keď napríklad tento druh podozrievavého človeka verí v Boha jeden alebo dva roky a začuje o incidente v Čao-jüane, ktorý si vymyslela ČKS, aby pošpinila Boží dom, myslí si: „Možno to urobil Boží dom. Aj keby to Boží dom nenariadil, museli to urobiť niektorí nižšie postavení bratia a sestry a vy to len odmietate priznať.“ Po troch až piatich rokoch viery v Boha stále veria verzii udalostí veľkého červeného draka. Ani po ôsmich až desiatich rokoch sa ich pochybnosti o Božom dome nevyriešili. Neveria, že to bol veľký červený drak, ktorý cirkev falošne obvinil a pošpinil; jednoducho predpokladajú, že to urobili ľudia z Božieho domu. Vidíš, keď sa pozerajú na nejakú záležitosť, nikdy to nerobia na základe Božích slov alebo pravdy-princípov – veria verzii veľkého červeného draka a pozerajú sa na záležitosť z pohľadu diablov a satana. Bez ohľadu na to, ako satan utláča a brutálne zaobchádza s Božím vyvoleným národom, majú pocit, že je to pochopiteľné, ale nikdy neveria, že Boží dom je nevinný alebo že bratia a sestry, ktorí trpia prenasledovaním za vieru v Boha, sú bez viny. Aj keď na vlastné oči vidia, že bratia a sestry v Božom dome sú všetci ľudia, ktorí sú slušní a držia sa svojho miesta, v srdci vždy bez akýchkoľvek pochybností veria veciam, ktoré veľký červený drak urobil, aby pošpinil cirkev. Hoci takíto ľudia pri viere v Boha dokážu znášať ťažkosti, zaplatiť cenu a dokonca prinášať obety, nakoniec sú stále pochybovačmi. V skutočnosti sú podozrievaví ľudia problematickejší ako tí, ktorí nemilujú alebo neprijímajú pravdu. V čom sú problematickejší? Tí, ktorí nemajú záujem o pravdu, sú úplne ľahostajní k práci cirkvi a vykonávaniu povinností a nezaujímajú sa o ne; nezáleží na tom, ako veriaci nasledujú Boha alebo konajú svoje povinnosti, pre nich je to vedľajšie. V dôsledku toho nemajú pochybnosti o záležitostiach viery v Boha alebo konania povinnosti a v podstate sa nikdy nepýtajú na záležitosti cirkvi. Podozrievaví ľudia sú však presným opakom – radi sa pýtajú na klebety. Prečo sa chcú na tieto veci pýtať? Jedným z ich cieľov je určite tento: „Ak sa budem viac pýtať a viac vedieť, pomôže mi to vopred si pripraviť záložný plán a kedykoľvek sa rozhodnúť, či ostať alebo odísť.“ Zameriavajú sa aj na zisťovanie určitých záležitostí, ako napríklad aké je skutočné meno konkrétneho vodcu alebo pracovníka, kde bývajú, aké povolanie majú vo svetskom svete alebo prečo opustili svoj domov, aby konali svoju povinnosť. Môžu sa tiež pýtať na ľudí, ktorí kážu evanjelium, napríklad komu kázali, ktorí z ich rodinných príslušníkov veria v Boha, koľko rokov kážu evanjelium, koľko ľudí získali a tak ďalej. Na všetky tieto veci sa pýtajú veľmi podrobne. Podozrievaví ľudia radi zbierajú tento druh informácií, a keď ich zozbierajú, cítia sa pokojne a myslia si, že je veľmi potrebné vedieť tieto veci a že tieto informácie môžu použiť v rozhodujúcich chvíľach. Podozrievaví ľudia vedia príliš veľa. Sú to „informačné databázy“ a vedia dokonca aj niektoré veci, ktoré nevedia ani vodcovia a pracovníci, ako napríklad kto odišiel do zahraničia konať svoju povinnosť a do ktorej krajiny šiel – vedia dokonca aj tieto veci o ľuďoch, ktorí idú do iných krajín. Ak sa ich však spýtaš, ktorá epizóda kázní bola vydaná naposledy, nebudú ti vedieť odpovedať. Nikdy nevenujú pozornosť záležitostiam vstupu do života, ale pokiaľ ide o osobné informácie bratov a sestier a niektoré okolnosti cirkvi, v tých majú veľmi jasno. Jedným z ich zámerov, prečo sa často pýtajú na veci, je vedieť viac o všetkých druhoch okolností, po čom si môžu kedykoľvek pripraviť únikovú cestu. Veria, že by bolo mimoriadne hlúpe nepremýšľať o svojej únikovej ceste – slovami neveriacich, „pomáhali by niekomu počítať peniaze potom, čo ich ten niekto zapredal“. V skutočnosti sú ako zhnité staré jedlo, nestoja ani za deravý groš, a predsa sa považujú za veľmi cenných. Čo si myslíte, sú títo ľudia podozrievaví? (Áno.) Toto sú skutočne podozrievaví ľudia. Podozrievaví ľudia majú obzvlášť prefíkanú a nečestnú ľudskú prirodzenosť. Niektorí ľudia považujú prefíkanosť a nečestnosť za znaky vysokej inteligencie, ale to je nesprávne. V skutočnosti sú títo prefíkaní a nečestní ľudia mimoriadne hlúpi a nemajú žiadnu kvalitu. Ich kvalita je veľmi slabá a to je už ťažké zmeniť; to, že sú aj prefíkaní, znamená, že je ešte ťažšie ich vyliečiť. Ak má niekto len slabú kvalitu, ale je pomerne čestný a nie prefíkaný a dokáže úprimne konať svoju povinnosť, možno má ešte záblesk nádeje na spásu. Ak má slabú kvalitu a je trochu nečestný, ale dokáže prijať pravdu a poznať sám seba, možno má záblesk nádeje, že odvrhne svoju nečestnú povahu. Ak dokáže chápať pravdu a postupne ju spoznávať a vstupovať do nej, jeho podozrievavosť by sa mohla kúsok po kúsku odstrániť. Títo ľudia však nanešťastie majú nielen slabú kvalitu, ale sú aj nečestní a prefíkaní a tiež do veľkej miery hlúpi. Takýto človek je ako slepec trpiaci očným problémom – lieku na to niet, všakže? (Áno.) Takíto ľudia sú nenapraviteľní. Keďže sú až nenapraviteľne podozrievaví, ako si myslíte, že by sa s nimi malo zaobchádzať? (Ak sa nájdu takíto ľudia, treba sa pred nimi mať na pozore. Sú schopní zapredať cirkev, aby sa ochránili; sú to nebezpeční jedinci. Môžeme hľadať príležitosti, ako ich odhaliť a vyčistiť, alebo ak takú príležitosť nenájdeme, môžeme ich múdro presvedčiť, aby odišli.) Keď ste si istí, že je niekto podozrievavý, neudržiavajte s ním žiadny kontakt. V opačnom prípade to prinesie len problémy. Ak sa s ním zapletieš, vždy sa bude snažiť prísť ti na koreň. Ak sa chystáš von, bude ťa pozorne sledovať a neustále sa pýtať: „Kam ideš? Na koľko dní odchádzaš? Čo ideš robiť?“ Keď sa vrátiš, bude sa pýtať: „S kým si sa stretol? Splnil si svoju úlohu? O čom ste sa všetci rozprávali?“ Ak mu neodpovieš, bude sa sťažovať: „Nič mi nedovolí vedieť. Neverí mi, však? Nezaobchádza so mnou ako s členom Božieho domu! Povedal, že ide robiť cirkevnú prácu, ale prečo to predo mnou tajil? Určite išiel von robiť niečo nelegálne.“ Vždy ťa bude za chrbtom špehovať. Takíto ľudia sú naozaj problematickí. Pýtajú sa na veľa vecí, chcú vedieť všetko. Ale keď tie veci vedia, nedokážu ich čisto pochopiť ani k nim správne pristupovať a tiež sa v nich snažia hľadať podozrivé časti, čo spôsobuje, že ich pochybnosti sú čoraz väčšie. Predpokladajme, že im poradíš a povieš: „Keďže máš také veľké pochybnosti o Bohu a neveríš, že Božie slová sú pravdy a dokážu očistiť a spasiť človeka, mal by si jednoducho prestať veriť v Boha!“ Nebude ochotný to urobiť – stále bude chcieť veriť a stále bude chcieť získať požehnania. Nie sú títo ľudia problematickí? (Áno.) S týmito ľuďmi sa dá ľahko zaobchádzať. Ak môžu cirkvi priniesť veľké problémy, rýchlo ich presvedčte, aby odišli. Títo ľudia nie sú dôveryhodní, nemajú schopnosť pochopiť pravdu, a aj keď dokážu konať trochu povinnosti, prinesú Božiemu domu veľké problémy – narobia viac škody ako úžitku. Preto je nevyhnutné ich presvedčiť, aby odišli.

Zbabelí ľudia sú problematickí a podozrievaví ľudia sú tiež problematickí. Ale ľudia, ktorí sú zároveň zbabelí aj podozrievaví, sú ešte problematickejší. Títo ľudia sú extrémne bojazliví a boja sa smrti a sú voči všetkému podozrievaví, neustále majú podozrenie, či by ich viera v Boha mohla viesť k tomu, že budú oklamaní. Boja sa, že by to mohlo prekaziť ich vyhliadky, a myslia si, že byť zatknutý a prenasledovaný, čo by viedlo k ich smrti, by sa sotva oplatilo. Ak sú podozrievaví do takejto miery, aký zmysel má pre nich viera v Boha? Vari si tým všetko len nesťažujú? Majú sa na pozore pred bratmi a sestrami a každým pracovným opatrením Božieho domu, akoby sa mali na pozore pred podvodníkmi, rovnako ako sa majú na pozore pred veľkým červeným drakom alebo diablami a satanmi. Niektorí ľudia sa im stále snažia radiť a hovoria: „Len sa uisti, že tvoja viera v Boha je svedomitá, že sa usiluješ o pravdu a konáš svoju povinnosť dobre, a Boh ťa schváli.“ Ale čo si myslia vnútri? „Chceš, aby som konal svoju povinnosť poriadne, ale keď sa stanem známym a veľký červený drak ma zatkne, nebude to vari môj koniec?“ Ak je toto naozaj ich zmýšľanie, potom nemá zmysel snažiť sa im radiť. Sú nesmierne bojazliví a stále sa desia smrti. Keď počujú, že nejakých veriacich v Boha zatkli, sú takí vystrašení, že sa od strachu pomočia. Ale pokiaľ ide o podvádzanie a klamanie ľudí v podnikaní, bez ohľadu na to, do akých problémov sa dostanú, vôbec sa neboja – v tomto ohľade sú dosť odvážni. Keď sa to však týka záležitostí viery v Boha, sú úplne bojazliví. Sú plní všelijakých pochybností o bratoch a sestrách, o Božom dome a najmä o Bohu, Božích slovách a diele a žiadne duchovné spoločenstvo tieto pochybnosti nedokáže vyriešiť. Bez ohľadu na to, koľko rokov veria, stále nevedia, čo znamená veriť v Boha alebo prečo sa potrebujú zhromažďovať a konať svoju povinnosť. Je zrejmé, že rozumová schopnosť týchto ľudí je narušená a že sú dosť prefíkaní a nečestní. Takýchto ľudí treba rýchlo presvedčiť, aby odišli. Ak prestanú chodiť na zhromaždenia a už nechcú konať svoju povinnosť, pretože sú zbabelí alebo z akéhokoľvek iného dôvodu, potom je to perfektné – ušetrí to problémy s ich vyčistením a predíde sa tak nepríjemnostiam. Ak sa jedného dňa opäť začnú zaujímať o vieru v Boha a budú sa k nej chcieť vrátiť, môžeš im povedať: „Ako veriaceho v Boha ťa môžu kedykoľvek zatknúť a uväzniť a dokonca ti hrozí riziko, že prídeš o život. Ale ak nebudeš veriť v Boha a namiesto toho budeš podnikať vo svete a zarábať veľa peňazí, možno si budeš môcť užiť niekoľko dní pohodlia.“ Po tomto sa ich srdcia celkom upokoja a už nebudú premýšľať o viere v Boha. Budú si myslieť: „Konečne sa skončili moje roky plné obáv a obrovského strachu. Už nemusím podozrievať cirkev, bratov a sestry ani Boží dom. Konečne som sa oslobodil.“ A práve takto sa týchto zbabelých a podozrievavých ľudí podarí presvedčiť, aby odišli. Tým sa vyrieši veľký problém, však? (Áno.) Toto je skvelý spôsob, ako vyriešiť túto záležitosť.

L. Mať sklon k vyhľadávaniu problémov

Pozrime sa na ďalší prejav: mať sklon k vyhľadávaniu problémov. Viete, aký typ ľudí má sklon k vyhľadávaniu problémov? Stretli ste sa v cirkvi s takýmto typom človeka, ktorý má sklon k vyhľadávaniu problémov? Bez ohľadu na vek takýchto ľudí, pohlavie alebo profesiu, ktorú vo svete zastávajú, ak majú neustále sklon k vyhľadávaniu problémov a robia veci, ktoré porušujú zákony a predpisy, pričom na cirkev negatívne vplývajú a vytvárajú obrovské prekážky pre prácu na evanjeliu, potom by ich cirkev mala pohotovo riešiť. Najprv ich upozornite, a ak je situácia príliš vážna, vypuďte ich alebo vyčistite. Nemožno im preukazovať žiadnu zdvorilosť. Aký druh ľudí má sklon k vyhľadávaniu problémov? Niektorí ľudia sa napríklad pri podnikaní alebo vedení tovární vo svete stýkajú s pochybnými jedincami a často robia veci, ktoré porušujú zákony a predpisy. Dnes sa vyhýbajú plateniu daní alebo odvádzajú menej, než by mali; zajtra sa už dopúšťajú podvodov a klamstiev alebo sa dokonca zapletú do súdnych sporov za usmrtenie. Pre tieto veci často dostávajú súdne predvolania, trávia dni na súdnych konaniach a neustále sú zapletení do sporov. Môžu takíto ľudia úprimne veriť v Boha? To je nemožné. Sú aj takí ľudia, ktorí tvrdia, že veria v Boha, ale správajú sa veľmi zvláštne a nenormálne. Dnes obťažujú opačné pohlavie, zajtra môžu niekoho sexuálne napadnúť a byť nahlásení. Povedal by si, že títo ľudia majú sklon k vyhľadávaniu problémov? (Áno.) Môžu teda takíto ľudia úprimne veriť v Boha? (Nie.) Títo ľudia, ktorí majú sklon k vyhľadávaniu problémov, sa aj po tom, čo uveria v Boha, stále stýkajú s pochybnými jedincami v spoločnosti a neustále vyvolávajú spory týkajúce sa citových záležitostí, financií, majetku alebo osobných záujmov. Prípadne pre nejaký incident, ktorý spôsobí napätie v jednom z ich vzťahov, či pre nerovnomerné rozdelenie nečestne nadobudnutého zisku, sa vždy nájdu ľudia, ktorí im chcú robiť problémy. Keď bratia a sestry občas navštívia ich domov, môžu sa s týmito pochybnými ľuďmi stretnúť. Dokonca aj keď sú na zhromaždeniach alebo si konajú svoju povinnosť, títo pochybní ľudia sa niekedy objavia pri dverách alebo posielajú obťažujúce správy, takže každý, kto je v spoločnosti týchto ľudí, ktorí majú sklon k vyhľadávaniu problémov, bude pravdepodobne zatiahnutý do ich problémov; obzvlášť práca a povesť cirkvi môžu byť týmito ľuďmi s ešte väčšou pravdepodobnosťou vtiahnuté do týchto záležitostí a poškodené. Povedzte Mi, je dobré, aby takíto ľudia zotrvali v cirkvi? (Nie.) Aj tento druh človeka treba vyčistiť a je potrebné sa s ním vysporiadať.

Sú aj takí ľudia, ktorí bez ohľadu na svoju profesiu v spoločnosti chcú vždy ísť proti vláde, proti vládnym úradníkom alebo proti určitým spoločenským skupinám a verejne známym osobnostiam. Dnes odhaľujú nespravodlivé konanie vlády, zajtra žalujú nejakú skupinu alebo organizáciu a žiadajú náhradu škody a pozajtra odhaľujú súkromný život verejne známej osobnosti, čím si zapríčinia, že ich ľudia začnú hľadať. Je to vyhľadávanie problémov? (Áno.) Aj po tom, čo uveria v Boha, sa stále chcú zapájať do spoločenských záležitostí. Keď vidia niečo, čo v nich vyvoláva nespokojnosť a rozhorčenie, vždy sa chcú postaviť za spravodlivosť, aby sa predvádzali, alebo napísať komentár či článok, aby vyniesli súd nad tým, čo je správne a čo nie. Ako to nakoniec dopadne? Nič nedosiahnu, len si spôsobia kopu problémov, zapletú sa do súdnych sporov a zničia si povesť. A vždy sa nájdu nejakí pochybní ľudia zo spoločnosti, ktorí ich hľadajú, lebo sa im chcú pomstiť alebo si to s nimi vybaviť, takže žijú vo veľkom strachu. Aby unikli takémuto životu a vyhli sa problémom, kúpia si niekoľko domov a vysvetľujú: „Ako sa hovorí: ‚Prešibaný zajac má tri nory.‘ Verejnosť vie len o jednom z mojich troch domov; o ostatných dvoch nevie nik. Nechávam ich pre cirkev, aby ich mohla využívať a aby v nich mohli bývať bratia a sestry.“ Myslíš si, že by tam bratia a sestry boli v bezpečí? (Nie, neboli.) Slová takýchto ľudí znejú veľmi pekne a ich úmysly sú dobré, no s ich charakterom a chybou, že majú sklon k vyhľadávaniu problémov, kto by sa už odvážil bývať v ich dome? Ak by si tam býval, ľudia by si mohli myslieť, že si súčasťou ich rodiny. Ak ich niekto bude hľadať, aby ich zbil, a nenájde ich, nezbil by namiesto toho teba? Niektorí ľudia majú sklon k vyhľadávaniu problémov. Keď bežne šoférujú a prechádzajú odľahlou oblasťou, môže sa stať, že ich niekto zastaví, vytiahne von z auta, surovo ich zbije a dá im varovanie. Vedia, že je to preto, lebo niekoho predtým urazili a privodili si problémy, a že ten, koho urazili, ich chcel trýzniť. Nezaslúžili si presne to? Tento typ človeka má sklon k vyhľadávaniu problémov. Keď začnú veriť v Boha, bez ohľadu na to, o akej záležitosti cirkev diskutuje, vždy sa do toho chcú miešať; chcú sa k veci vyjadriť a pripomienkovať ju a tiež sa snažia, aby ich ľudia počúvali. Ak cirkev neprijme ich návrhy, cítia sa úplne nespokojní a dotknutí a neuvedomujú si vlastné schopnosti. Bez ohľadu na to, koľko strát utrpia, nikdy si ich nepamätajú ani sa zo svojich zlyhaní nepoučia. Takíto ľudia sú predzvesťou problémov aj keď veria v Boha. Na jednej strane nerozumejú pravde, ale stále sa chcú zapájať do práce cirkvi a do všetkého sa miešať, výsledkom čoho je, že narúšajú a vyrušujú prácu cirkvi. Na druhej strane, kedykoľvek strávia veľa času s ktorýmkoľvek bratom alebo sestrou, spôsobia problémy aj im. Ľudia tohto typu, ktorí majú sklon k vyhľadávaniu problémov, sú obrovskou nepríjemnosťou. Myslíš si, že ľudia, ktorí vyhľadávajú problémy, sú ľudia držiaci sa v úzadí? Sú to ľudia, ktorí vedia, kde je ich miesto? (Nie.) Určite to nie sú ľudia, ktorí vedia, kde je ich miesto. Vo všeobecnosti ľudia, ktorí žijú slušným životom, majú tendenciu vedieť, kde je ich miesto. Pokiaľ spoločenské záležitosti nemajú nič spoločné s ich vierou v Boha, absolútne sa do nich nezapájajú ani sa na ne nepýtajú. Tomu sa hovorí byť rozumný, rozumieť dobe a chápať zmysel vecí. Táto spoločnosť a ľudstvo sú také podlé a zložité. Ako hovoria neverci: „V tejto chaotickej dobe a chaotickom svete sa ľudia musia naučiť chrániť.“ Navyše, ty neustále komentuješ spoločenské záležitosti a chceš sa do nich zapájať, ale to nie je cesta, ktorou by si mal v živote kráčať. Robiť tieto veci nemá žiadnu hodnotu a nie je to správna cesta v živote. Aj keby si dokázal hovoriť spravodlivo, stále sa to nepočíta za spravodlivú vec. Prečo nie? Pretože na tomto svete neexistuje spravodlivosť; zlé trendy to nedovoľujú. Ak dokážeš skutočne hovoriť spravodlivé a čestné slová v Božom dome, to má hodnotu a význam. Ale ak hovoríš spravodlivé a čestné slová v tomto zlom, skazenom a chaotickom svete ľudí, takéto slová ľahko privolávajú problémy a prinášajú nebezpečenstvo. Nebolo by teda veľmi hlúpe hovoriť takéto slová? Nielenže by ti to neumožnilo žiť hodnotným spôsobom, ale prinieslo by ti to aj nekonečné problémy. Múdri ľudia teda vidia, že tieto spoločenské záležitosti sú pohromou, a tak sa od nich dištancujú a vyhýbajú sa im, zatiaľ čo hlúpi ľudia idú priamo k nim a spôsobujú si tak množstvo problémov. Najmä niektorí ľudia, ktorí pár dní trénujú bojové umenia, sa naučia pár efektných techník a získajú trochu slávy, a potom chcú bojovať za spravodlivosť a okrádať bohatých, aby pomohli chudobným. Chcú sa zhostiť úlohy potulného rytiera alebo šermiara, chodiť a naprávať krivdy, a dokonca zakročia a pomôžu vždy, keď vidia nespravodlivosť. Výsledkom je, že to vedie k problémom – neuvedomujú si, aká zložitá je spoločnosť. Povedz Mi, keď zasiahneš a niekomu pomôžeš, neurazíš tým nakoniec nejakých ľudí? Neprekazíš starostlivé plány, ktoré si niektorí ľudia urobili? (Áno.) Keď prekazíš starostlivé plány týchto ľudí, nechajú to len tak? (Nie.) Možno povieš: „To, čo robím, je spravodlivá vec,“ ale ani keď je to spravodlivá vec, nepomôže to – tento svet ti nedovolí konať spravodlivé veci. Ak to urobíš, vyhľadávaš problémy. Hlupáci to nechápu, nevedia preniknúť do podstaty sveta. Vždy si myslia, že keďže sú potulní rytieri, mali by zasiahnuť a pomôcť ostatným. Ale nakoniec niekomu prekazia jeho starostlivé plány a ten človek sa im bude chcieť pomstiť a nenechá to len tak. Takto vyhľadávajú problémy. Ten druhý človek začne tajne zisťovať ich meno, bydlisko, rodinnú situáciu, kto sú členovia ich rodiny, či majú v tej oblasti nejaký vplyv a ako najlepšie proti nim zakročiť. Keď si o tom všetkom urobí jasný obraz, začne proti „potulnému rytierovi“ konať a jeho život bude od tej chvíle ťažký. Takýto typ ľudí často vyhľadáva problémy a bez ohľadu na to, aké veľké straty utrpia, nikdy sa nepoučia. Keď narazia na niečo, čo považujú za nespravodlivé, stále chcú bojovať za spravodlivosť, zakročiť a pomôcť. Nielenže si tým spôsobia problémy, ale ohrozia aj svoju rodinu a niekedy do toho zatiahnu aj priateľov či kolegov vo svojom okolí. Ak veria v Boha a vstúpia do cirkvi, mohli by ohroziť aj bratov a sestry. Ak sa napríklad dostanú do problémov v spoločnosti a niekto sa im chce pomstiť, a ten človek vie, že s nimi chodíš na zhromaždenia, môže prísť za tebou a pýtať sa na informácie o ich osobnej a rodinnej situácii. Takže, povieš to tomu človeku alebo nie? Ak áno, je to to isté ako ich zradiť a prinesie im to problémy. Ak nie, ten človek môže potrápiť teba. Na tomto svete je priveľa zlých ľudí a zlí ľudia sú všetci do jedného nerozumní. Ak ich niekto urazí, uchýlia sa k akýmkoľvek prostriedkom, aby sa pomstili. Nie je to tak? (Áno.) Bez ohľadu na to, do akých problémov sa dostanú ľudia, ktorí majú sklon k vyhľadávaniu problémov, vždy to spôsobí problémy a vyrušenie pri vykonávaní ich povinnosti a môže to tiež v rôznej miere ovplyvniť prácu cirkvi. Ak niekto neustále vyhľadáva problémy, myslíte si, že duchovné spoločenstvo o pravde s ním môže tento problém vyriešiť? (Nie.) Ľudia tohto typu často nemajú zdravý rozum. Aj keď sa dostanú do problémov, nepovažujú to za problém; môžu si dokonca myslieť, že majú zmysel pre spravodlivosť. V takýchto prípadoch je duchovné spoločenstvo o pravde s nimi zbytočné, pretože sú to ľudia so skresleným chápaním, sú to absurdní jedinci. Absurdní jedinci neprijímajú pravdu ľahko. Niektorí ľudia by mohli povedať: „Čelia ťažkostiam – ako by sme ich mohli ignorovať? Ako by sme im nemohli prejaviť trochu súcitu? Mali by sme k nim pristupovať s láskou.“ Pristupovať k nim s láskou je v poriadku, ale dokážu ju prijať? Ak vôbec neprijímajú pravdu a naďalej sa držia svojich vlastných názorov, je vhodné, aby si s nimi donekonečna hovoril v duchovnom spoločenstve o pravde? (Nie.) Prečo to nie je vhodné? (Ľudia tohto typu neveria v Boha úprimne. Majú podstatu pochybovačov. Aj keď s nimi budeme hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, problém to nevyrieši a stále môžu cirkvi priniesť veľa problémov.) Mali by sa teda ľudia tohto typu vyčistiť? (Áno, mali.)

Existuje ešte ďalší typ ľudí, ktorí majú sklon k vyhľadávaniu problémov. V cirkvi vždy podnecujú bratov a sestry k tomu, aby robili určité veci. Napríklad hovoria: „To opatrenie, ktoré vláda prijala, a smernica, ktorú sformulovali, sú nerozumné. Ako kresťania musíme praktizovať spravodlivosť, musíme sa ozvať a nemôžeme stiahnuť chvost ako zbabelci. Musíme pochodovať v uliciach s transparentmi a protestovať, bojovať za blaho bratov a sestier, našej cirkvi a celého ľudstva!“ A aký je výsledok? Ešte skôr, ako môžu pochodovať, sa to vláda dozvie a zo súdu im pošlú predvolanie. Povedzte Mi, je pre cirkev šťastím alebo nešťastím mať takýchto ľudí? (Nešťastím.) Niektorí ľudia hovoria: „Ukázalo sa, že naša cirkev má takého talentovaného človeka – táto osoba je vodcovský typ! Pozrite sa na ľudí v našej cirkvi – sú to všetko mierni a poslušní ľudia, bez vplyvu v spoločnosti. Sú bojazliví a neodvážia sa púšťať do žiadnych väčších vecí a veľmi sa boja vyhľadávania problémov. Táto osoba je iná – je odvážna, bystrá a rozhodná, má tiež vplyv v spoločnosti, je schopná, a keď vidí nespravodlivosť, odváži sa vystúpiť a zasiahnuť. Aj keď čelí súdnemu prípadu, nie je nervózna ani úzkostlivá. Svojím zmýšľaním je prirodzene predurčená byť úradníkom. Ak by sa táto osoba angažovala v politike, bola by buď poslancom, alebo prinajmenšom guvernérom provincie. My na to nemáme. Preto by si cirkev mala zvoliť za vodcu práve ju. Ak nás povedie, určite dosiahneme spásu!“ Niektorí hlúpi ľudia si tých, ktorí majú sklon k vyhľadávaniu problémov, obzvlášť vážia a robia z nich modlu, dokonca ich chcú zvoliť za cirkevných vodcov. Myslíte si, že je to vhodné? (Nie.) Prečo to nie je vhodné? Azda cirkev nepotrebuje takýchto „schopných ľudí“? (Cirkev takýchto ľudí nepotrebuje. Cirkevní vodcovia musia viesť Boží vyvolený národ, aby na zhromaždeniach spoločne jedli a pili Božie slová, usilovali sa o pravdu a konali svoju povinnosť šíriť evanjelium. Aj keď sa takíto ľudia navonok môžu javiť ako takpovediac odvážni, bystrí a rozhodní, nie sú schopní vykonávať tento druh práce a cirkvi prinesú nekonečné problémy. Preto sa nehodia za cirkevných vodcov.) Poviem ti, je chybou, aby takýto človek zostával v cirkvi, a ešte horšou pohromou by bolo zvoliť takýchto ľudí za vodcov. Kam by viedli cirkev? Zmenili by cirkev na náboženskú skupinu! Je to preto, lebo keď vidia nespravodlivosť v spoločnosti, podávajú žaloby; keď vidia zlých ľudí šikanovať chudobných, bojujú za nich; keď vidia skorumpovaných úradníkov kruto ubližovať ľuďom, chcú v mene nebies presadzovať spravodlivosť. V dôsledku toho by ste sa aj vy všetci postupne stali potulnými rytiermi bojujúcimi za spravodlivosť. Mohli by ste takto ešte dosiahnuť spásu? Navonok sa ľudia, ktorí majú sklon k vyhľadávaniu problémovy, môžu zdať celkom schopní, ale čo sa nakoniec stane? Všetci sú vyradení za narúšanie a vyrušovanie práce cirkvi, pretože cesta, ktorú nasledujú, nie je správnou cestou. Bez ohľadu na to, aké problémy vyhľadávajú, nekráčajú po správnej ceste ani nenasledujú Božiu vôľu. Nič z toho, čo robia, nemá nijaký súvis s cirkvou, s Božím dielom ani s Božími úmyslami – všetko, čo robia, je vzdialené od Božích úmyslov a odchyľuje sa od správnej cesty. Prirodzenosť ich vyhľadávania problémov je v tom, že majú dočinenia s diablami a sú s nimi zapletení – sú sužovaní diablami. Boží dom musí preto stanoviť jasnú hranicu medzi sebou a takýmito ľuďmi. Ak opakovane vyhľadávajú problémy, odmietajú počúvať bez ohľadu na to, kto sa im snaží poradiť, a vyhľadávajú problémy bez toho, aby sa poučili zo svojich chýb, dokonca páchajú nerozvážne zlé skutky, potom ich treba presvedčiť, aby odišli. Môžete povedať: „Pozri sa na všetky tie problémy, ktoré si vyhľadával, akou veľkou prekážkou len boli pre prácu cirkvi a koľkým ľuďom ovplyvnili vykonávanie ich povinnosti. Ako to, že si to neuvedomuješ? Tvoja myseľ je nesmierne široká – je dosť široká na to, aby obsiahla celý svet. Človek ako ty by sa mal vydať do sveta, mal by si sa rozvíjať a vládnuť národu, priniesť svetu mier. Si ako stvorený na styk s vysokopostavenými úradníkmi; len tak sa môžeš povzniesť nad všednosť, rozprestrieť svoje krídla a vyletieť. Zostávať celý deň s ľuďmi, ktorí veria v Boha – no nebrzdilo by to len tvoje veľké ambície a neobmedzovalo tvoju schopnosť rozprestrieť krídla a letieť? Pozri sa na nás – nikto z nás nemá veľkolepé ašpirácie. Sústredíme sa výlučne na vieru v Boha, na častejšie čítanie Božích slov, aby sme pochopili nejaké pravdy a páchali menej zla, a potom možno získame Božie schválenie – to je všetko. My všetci sme ľudia, ktorých svetskí ľudia ohovárajú a urážajú, svet nás odmieta, takže ty nie si stvorený na to, aby si sa stýkal s ľuďmi ako sme my. Bolo by pre teba lepšie, keby si sa vrátil do sveta a usiloval sa tam. Možno dosiahneš veľký úspech a naplníš svoje ambície.“ Je vhodné takto ich presviedčať, aby odišli? Je to dobrý spôsob, ako vyriešiť tento problém? (Áno.) Tak by mala cirkev zaobchádzať s takýmito pochybovačmi; vyriešenie záležitosti týmto spôsobom je celkom v zhode s pravda-princípmi.

Aké ďalšie typy ľudí majú sklon k vyhľadávaniu problémov? Je tu jeden typ človeka, ktorý je obzvlášť obľúbený u opačného pohlavia a vždy flirtuje s pochybnými jedincami. Neusiluje sa o riadny romantický vzťah ale namiesto toho udržiava veľmi blízke a nevhodné vzťahy s viacerými osobami opačného pohlavia. Keďže nedokáže tieto vzťahy správne zvládať, je možné, že ľudia, s ktorými flirtuje, začnú žiarliť alebo sa dokonca budú chcieť navzájom jeden druhému pomstiť. Predstavuje to pre neho problém? (Áno.) Aj toto je veľký problém. Niektorí ľudia sa o tieto záležitosti možno nestarajú, ale takéto veci často vnášajú problémy do ich osobného života a viery a môžu dokonca ovplyvniť ich osobnú bezpečnosť. Tieto problémy ich neustále prenasledujú a tí, ktorí s nimi často prichádzajú do styku, sa im tiež nedokážu vyhnúť. To, či už sú s týmito osobami opačného pohlavia v skutočnom romantickom vzťahu, alebo spolu len flirtujú a navzájom sa využívajú, nás nezaujíma. Čo nás zaujíma? Zaujíma nás, či problémy, ktoré zapríčiňujú, budú mať nejaký škodlivý vplyv na bratov a sestry alebo na cirkev. Ak taký vplyv existuje, cirkev by mala zasiahnuť, aby sa o túto záležitosť postarala a vyriešila ju, a tiež by ich mala vyzvať, aby si tieto problémy dali do poriadku. Do toho, ako danú vec vyriešia, nebudeme zasahovať. Ak napriek všetkým radám stále odmietajú počúvať a o tieto problémy sa nepostarajú a nevyriešia ich, mali by byť izolovaní a dostať varovanie: „Najprv si musíš vyriešiť svoje osobné problémy. Keď budú vyriešené, môžeš si opäť konať svoju povinnosť. Ak si ich nevyriešiš poriadne, zostaneš v izolácii.“ Hoci sú to veriaci a možno si konajú aj svoju povinnosť – možno aj dôležitú povinnosť –, pre vážne problémy v ich osobnom živote a preto, že problémy, ktoré vyhľadávajú, by mohli ovplyvniť prácu cirkvi, to cirkevní vodcovia nemôžu ignorovať, keďže tieto problémy predstavujú potenciálne riziká. Napríklad ľudia, s ktorými nadväzujú vzťahy, by sa od nich mohli dozvedieť o niektorých okolnostiach v cirkvi alebo osobné informácie o bratoch a sestrách. Ak by tieto informácie prezradili ľuďom so zlými úmyslami alebo veľkému červenému drakovi, uškodilo by to cirkvi aj bratom a sestrám. Preto z pohľadu cirkvi všetky tieto problémy alebo potenciálne riziká prinášajú oni, a tak by si ich mali najprv vyriešiť. Ak tieto problémy úplne odstránia, Boží dom môže podľa ich okolností rozhodnúť o ich opätovnom prijatí. Ale čo ak si problémy stále neriešia a naďalej chcú konať svoju povinnosť? (Nemalo by sa im dovoliť konať svoju povinnosť.) V takom prípade ich treba presvedčiť, aby odišli, alebo ich treba vyčistiť. Či už skrátka ide o cirkevných vodcov alebo bratov a sestry, akonáhle v cirkvi objavia ľudí, ktorí majú sklon k vyhľadávaniu problémov, mali by danú záležitosť neodkladne riešiť v súlade s princípmi. Nemali by čakať, kým títo jedinci prinesú nebezpečenstvo bratom a sestrám alebo spôsobia problémy práci cirkvi – musia to riešiť a vyriešiť skôr než k tomu dôjde.

Niektorí ľudia majú sklon rýchlo vyvolávať problémy a púšťať sa do hádok a potýčok. Stále si myslia, že majú tvrdú päsť, vždy chcú všetkých vo svete poraziť, alebo ak poznajú pár efektných bojových techník, zakaždým chcú proti ostatným použiť násilie a silu. Nemá aj tento typ človeka sklon k vyhľadávaniu problémov? (Áno.) Sú aj takí, ktorí nikde nevedia, kde je ich miesto. Nedodržiavajú pravidlá ani verejný poriadok a vždy chcú byť nekonvenční. Pri šoférovaní trvajú na prejazde na červenú alebo na odbočení vľavo tam, kde je to zakázané, a keď ich polícia zastaví a udelí im pokutu, odmietajú ju prijať a chcú sa na daného strážnika sťažovať. Vidíš, odvážia sa sťažovať na kohokoľvek. Aj keď polícia koná podľa zákona, stále sa chcú sťažovať – pohŕdajú zákonom. Nemajú aj títo idioti sklon k vyhľadávaniu problémov? (Áno.) Tento druh človeka, ktorý má sklon k vyhľadávaniu problémov, si myslí, že keďže verí v Boha, môže sa na Neho spoľahnúť, a že cirkev má veľa ľudí a veľký vplyv, a tak sa ničoho nebojí. Všade pácha bezohľadné činy, aby sa predviedol, aký je schopný a mocný. Nedokáže zmeniť svoj smer ani vtedy, keď sa dostane do problémov so zákonom. A čo nakoniec povie? „Tento svet je naozaj zlý. Zatvorili ma len preto, že som sa postavil za to, čo je spravodlivé. Tento svet je naozaj nespravodlivý!“ Stále si odmieta priznať svoje chyby. Vyvoláva problémy a priťahuje ich k sebe, a pritom sa sťažuje, že je to voči nemu nespravodlivé. Nie je to úplne absurdné? (Áno.) Bez ohľadu na to, aký zlý a temný je svet, je od nich nerozumné vyvolávať problémy. Boh nikdy nikoho nežiadal, aby vyvolával problémy, ani nikoho nežiadal, aby pod zástavou viery v Boha bojoval za spravodlivosť a vynucoval si ju v mene nebies. Niektorí ľudia hovoria: „Zákony tohto sveta nie sú pravda, takže ich netreba dodržiavať.“ Aj keď zákon nie je pravda, Boh ti nikdy nepovedal, že môžeš svojvoľne porušovať zákon, ani ti nepovedal, že môžeš zabíjať alebo páchať podpaľačstvo. Boh od teba žiada, aby si poslúchal zákon a dodržiaval verejný poriadok v spoločnosti, aby si vedel dodržiavať morálne normy a pravidlá, kamkoľvek ideš, aby si nebol provokatívny a nevyhľadával si problémy. Ak porušíš zákon, následky ponesieš sám – nečakaj, že za teba prevezme zodpovednosť Boží dom, pretože tu ide o osobné správanie a to reprezentuje len teba ako jednotlivca. Boží dom ti nikdy nenariadil robiť niečo nezákonné. Bez ohľadu na to, v ktorej krajine riešiš záležitosti, Boží dom od teba žiada, aby si si overil zákony a poradil sa s právnikom. Mal by si konať tak, ako právnik považuje za vhodné. Ak ti právnik neodporučil konať určitým spôsobom a ty konáš naslepo, určité veci zbabreš a porušíš zákon, potom následky ponesieš ty sám – neprinášaj problémy do Božiemu domu. Aj keď prístup, ktorý právnik navrhuje, nie je najlepšou možnosťou, stále musíš postupovať podľa jeho rady. Pokiaľ je to legálne a nespôsobí to Božiemu domu veľkú škodu, môže sa to urobiť. Boží dom vždy hovoril ľuďom, aby sa radili s právnikmi a riešili záležitosti v súlade so zákonom. Niektorí ľudia si však myslia: „Boží dom nepatrí svetu, takže by sme nemali nasledovať trendy vo svete! Zákon nepredstavuje pravdu – len Boh je pravda a Boh je najvyšší. My sa podriaďujeme len pravde a Bohu!“ Hoci je toto tvrdenie správne, stále žiješ v tomto svete a musíš sa zaoberať mnohými reálnymi problémami. Preto nemôžeš porušovať zákon a nemôžeš ani porušovať pravdu-princípy. Božia nadvláda sa vzťahuje na Božiu identitu a postavenie; nie je to dôvod na to, aby si sa zapájal do nezákonných aktivít alebo sa v spoločnosti správal despoticky, robil si, čo chceš, a všade vyhľadával problémy. Boh nikdy nikoho nepovzbudzoval ani nežiadal, aby pri konaní čohokoľvek porušoval zákon, ale skôr ti hovorí, aby si zákon a spoločenské pravidlá dodržiaval, že ak porušíš zákon a dostaneš trest, musíš ho prijať, a že by si nemal spôsobovať problémy ani ich vyhľadávať. Ak si neustále koleduješ o problémy a myslíš si, že keďže veríš v Boha, Boh stojí za tebou, a tak sa ničoho nebojíš, hovorím ti, že sa mýliš! Boh nestojí za tvojou nebojácnosťou tvárou v tvár všetkému a Boží dom nebude platiť za tvoje darebácke zmýšľanie. Nikdy si nemysli, že len preto, že v Božom dome je veľa ľudí a má veľký vplyv, môžeš si robiť, čo chceš. Ak si to myslíš, mýliš sa. To je satanova logika. Boží dom nikdy nič také nepovedal a ani Boh. Boží dom nikoho nepovzbudzuje, aby takto konal. Je pravda, že Boží dom má veľa ľudí, ale počet ľudí – či už je ich veľa alebo zopár – nie je na to, aby za niekým stál, dodával mu odvahu alebo ho chránil pred problémami a urovnával ich. Boh si vyberá ľudí, aby Ho mohli nasledovať a aby nasledovali Jeho vôľu, aby boli ako stvorené bytosti na požadovanej úrovni a plnili si povinnosť stvorených bytostí. Nie je to preto, aby si sa postavil proti svetu, ani preto, aby si vo svete hlásal veľkolepé myšlienky, a už vôbec nie preto, aby si dal svetu príučku. Viera v Boha neznamená ísť proti prúdu; nemá to nič spoločné s plávaním proti prúdu ani s pohŕdaním svetom. Takže Božie úmysly s ľuďmi necháp nesprávne a nevykladaj si nesprávne význam viery v Boha ani ho mylne necháp. Na aký účel si Boh vyberá ľudí? (Je to preto, aby ľudia Boha nasledovali, nasledovali Jeho vôľu a konali povinnosť stvorených bytostí.) Boh si vyberá ľudí, aby ich získal, aby získal pravé stvorené bytosti, aby získal ľudí, ktorí skutočne vyznávajú Boha – je to preto, aby vzniklo nové ľudstvo, také, ktoré bude schopné vyznávať Boha. Účelom toho, že si Boh vyberá ľudí, nie je, aby išli proti tomuto svetu alebo ľudstvu. Preto by sa tí, ktorí majú sklon k vyhľadávaniu problémov, mali držať čo najďalej od cirkvi a od miest, kde ľudia konajú svoju povinnosť, aby sa u ostatných predišlo ovplyvňovaniu konania ich povinnosti.

Pokiaľ ide o tých, ktorí majú sklon k vyhľadávaniu problémov, bez ohľadu na to, aké problémy vyhľadávajú, pokiaľ to prináša cirkvi problémy a ovplyvňuje konanie povinnosti u bratov a sestier, vodcovia a pracovníci by mali zasiahnuť a záležitosť vyriešiť. V žiadnom prípade to nemožno nechať bez kontroly. Mali by situácii pohotovo porozumieť a pochopiť ju, objasniť koreň problému a potom prísť s rozumným riešením a o danú záležitosť sa postarať. Prečo by sa o to mali postarať? Na jednej strane tieto problémy môžu ovplyvniť prácu cirkvi, život v cirkvi alebo konanie povinnosti u bratov a sestier. Na druhej strane, či už sú títo jedinci, ktorí majú sklon k vyhľadávaniu problémov, v očiach ostatných vnímaní ako talentovaní, alebo ako povaľači a darebáci, pokiaľ spôsobujú problémy, treba sa nimi bezodkladne zaoberať. Ako sa teda treba nimi zaoberať? Nejde o riešenie problému, ale o vysporiadanie sa s ľuďmi, ktorí ho spôsobujú. Tým, že ich vyčistíme z cirkvi, sa vyrieši koreň problému a s ním aj táto záležitosť. Nikdy nesmieš byť zhovievavý len preto, že niektorí ľudia, ktorí majú sklon k vyhľadávaniu problémov, sa v tvojich očiach javia ako schopní alebo nadaní. Ak k nim dokážeš byť zhovievavý, potom si naozaj veľmi popletený človek a nehodíš sa za cirkevného vodcu a bratia a sestry by ťa mali z tvojej pozície odvolať. Ak nechrániš záujmy Božieho domu a neochraňuješ bratov a sestry, ale namiesto toho chrániš zlých ľudí a pôvodcov problémov, dokonca si z nich až nadmieru robíš modly, zaobchádzaš s nimi ako s čestnými hosťami a nadanými jedincami, myslíš si, že sú to talentovaní ľudia, akých je v cirkvi ťažké nájsť, poveruješ ich dôležitými úlohami a dokonca za nich urovnávaš ich problémy – potom sa na úlohu cirkevného vodcu vôbec nehodíš. Si popletený človek a falošný vodca a mal by si byť prepustený a vyradený. Ak cirkevný vodca odmieta počúvať rady a trvá na ochrane nejakej zlej osoby, ktorá má sklon k vyhľadávaniu problémov, alebo ju poveruje dôležitými úlohami, bratia a sestry by mali takéhoto vodcu nielenže odvolať, ale hodiť ho tiež do jedného vreca s touto osobou, ktorá vyhľadáva problémy, a oboch ich vyčistiť. Nerobíš si modlu z osoby, ktorá vyhľadáva problémy? Ona tiež cíti, že ju chrániš a tak dobre si rozumiete – nuž potom mi je to ľúto, ale musíte ísť obaja. Boží dom nepotrebuje ani jedného z vás! Ak sú v cirkvi ľudia, ktorí majú sklon k vyhľadávaniu problémov, a vyšší vodcovia o tom nevedia, zatiaľ čo cirkevný vodca je popletený a chýba mu schopnosť rozlišovať, potom musia zakročiť bratia a sestry, ktorí rozumejú pravde, aby tento problém vyriešili. Na jednej strane by mali záležitosť pohotovo nahlásiť vyšším vodcom. Okrem toho sa musia spojiť s ostatnými bratmi a sestrami, aby spolu hovorili v duchovnom spoločenstve a falošného vodcu rozlíšili. Akonáhle sa potvrdí, že je to falošný vodca, musí byť prepustený alebo odvolaný a mal by sa zvoliť nový vodca – niekto, kto dokáže chrániť záujmy Božieho domu, prácu cirkvi a život cirkvi. Je takéto praktizovanie vhodné? (Áno.) Vyčistite tohto cirkevného vodcu a osobu, ktorá má sklon k vyhľadávaniu problémov, spoločne. Nie sú to vari dvaja ľudia, ktorí si vďaka svojim spoločným odporným vlastnostiam dobre rozumejú, pričom si navzájom závidia a obdivujú sa? Potom splňte ich želanie a nechajte ich spoločne sa vrátiť do sveta – Boží dom takýchto ľudí, ako sú oni, nechce. Ak zostanú v cirkvi, budú len vyhľadávať a vytvárať problémy, čím spôsobia veľkú škodu práci cirkvi. Mali by byť vyčistení. To, kam chcú ísť a aké veľké problémy chcú vyhľadávať, je len ich vec. V každom prípade to nemá nič spoločné s cirkvou a cirkev do toho nebude nijako zapletená. Nevyrieši sa tým vari tento problém? (Vyrieši.) Toto riešenie je celkom dobré. Tým sa končí naše duchovné spoločenstvo o dvanástom prejave týkajúcom sa ľudí, ktorí majú sklon k vyhľadávaniu problémov.

M. Mať komplikované pozadie

Pozrime sa na ďalší prejav: mať komplikované pozadie. Aké typy ľudí majú podľa vás komplikované pozadia? (Niektorí ľudia sú zapojení do kriminálneho podsvetia aj do legitímnych kruhov a ich sociálne pozadie je pomerne komplikované – patria do tejto kategórie?) Keď hovoríme o komplikovaných pozadiach, určite máme na mysli svetaznalých ľudí. Aké je typické správanie svetaznalých ľudí? Vyzerá tak, že si sadnú, prekrížia si nohy a začnú nepretržite rozprávať, tárajú o všetkom možnom a dokážu chvíľu rapotať o domácich aj medzinárodných záležitostiach, ale ani jedno slovo, ktoré povedia, nie je pravdivé – všetko sú to len prázdne reči, ktoré sú buď vymyslené, alebo len výplodom ich fantázie. Chvastúni nie sú nevyhnutne tí, ktorí majú komplikované sociálne pozadia. Chvastúni môžu byť jednoducho povaľači a obyčajní ľudia – kamkoľvek idú, majú veľké reči, hovoria o vznešených, nerealistických veciach, aby zavádzali ľudí a aby o nich ostatní mali vysokú mienku, a netrvá dlho, kým si zničia povesť. Aké druhy ľudí majú komplikované pozadia? Niektorí ľudia napríklad v spoločnosti vstúpia do politickej strany, ale ani po niekoľkých rokoch snahy nezískajú žiadne postavenie. Potom vstúpia do inej strany a nakoniec sa im podarí získať pozíciu nižšie postaveného vodcu alebo úradníka nižšej úrovne. Majú obzvlášť komplikované sociálne väzby. Nikto nedokáže s istotou povedať, či ľudia, s ktorými sa stýkajú, sú ich priatelia alebo nepriatelia – nevie to ani ich vlastná rodina, vedia to len oni sami. Nemajú takíto ľudia komplikované pozadia? (Áno.) Títo ľudia majú politicky komplikované pozadia. Dnes podporujú túto stranu, zajtra tamtú; dnes podporujú vo voľbách jedného človeka a zajtra zas niekoho iného. Skrátka, nikto nevie, čo si skutočne myslia. Obyčajným ľuďom nepovedia, koho presne podporujú alebo aký je presne ich politický postoj či aké majú politické ciele; v týchto veciach sú obzvlášť tajnostkárski a obyčajní ľudia – dokonca ani ich vlastné rodiny – tieto veci o nich nevedia. Sú však obzvlášť zapálení pre politiku a na politickej scéne majú niekoľko známych a poznajú nejakých ľudí; ide len o to, že zatiaľ nedosiahli svoje ambície. Keď takýto človek vstúpi do cirkvi, vidí, že bratia a sestry sú len obyčajní ľudia, ktorí nerozumejú politike ani sa do nej nezapájajú, a vo svojom srdci pohŕda tými, ktorí skutočne veria v Boha. Napriek tomu chce stále zneužívať povesť cirkvi v náboženskom svete a v spoločnosti alebo využiť jej vplyv na to, aby robil, čo sa mu zachce, aby uspokojil svoje prehnané túžby alebo naplno rozvinul svoje politické ambície – to znamená, že sa chce skryť v cirkvi a čakať na správnu príležitosť, aby mohol využiť cirkevné spoločenstvo alebo určitých ľudí, udalosti a veci v cirkvi na splnenie svojich politických cieľov. Dá sa takáto osoba považovať za človeka s komplikovaným pozadím? (Áno.) Myšlienky, princípy riešenia záležitostí, rôzne taktiky a stratégie a metódy rozprávania, ktoré používajú tí, ktorí sa zaoberajú politikou, sú veci, ktoré obyčajní ľudia nedokážu prezrieť. Najmä mladí ľudia alebo tí, ktorí nemajú spoločenské skúsenosti, vôbec nedokážu preniknúť do ich podstaty. Pre týchto ľudí s politicky komplikovanými pozadiami sú ľudia bez politického dôvtipu hračkami v ich rukách a takými ľuďmi absolútne pohŕdajú. Uvediem nepresný príklad: V ríši zvierat sú najprefíkanejšie tvory hady, líšky a tigre. Z ich pohľadu sú zvieratá ako ovce, zajace, jelene a psy hlúpe. Ľudia s politickým pozadím vnímajú väčšinu bratov a sestier rovnako, ako tieto prefíkané zvieratá, napríklad líšky a hady, vnímajú nevinné zvieratá, ako sú ovce, jelene a psy. Dokážu vidieť bratov a sestry jasne, ale bratia a sestry do ich podstaty nedokážu preniknúť. Ako teda môžeme rozlíšiť ľudí s politicky komplikovanými pozadiami? Tí, ktorí sa zaoberajú politikou, majú srdce upriamené na politiku a moc. Pokiaľ majú radi moc a angažovanie sa v politike, skôr či neskôr sa do politiky zapoja; nemôžu zostať navždy skrytí v cirkvi. Keď sa predsa len odhalia, pochopíš: „Aha, takže oni veria v Boha z politických dôvodov! Majú politické pozadie a neveria v Boha úprimne. Majú iný zámer, prečo veria v Boha!“ Keď títo ľudia prvýkrát vstúpia do cirkvi, obzvlášť dobre sa skrývajú, normálne sa zúčastňujú na zhromaždeniach a konajú svoju povinnosť. Ale keď nastane vhodná chvíľa, pokúsia sa využiť cirkev na presadzovanie vlastných zámerov, a ich prehnané túžby a pravá tvár sa prirodzene odhalia. Až vtedy budú môcť bratia a sestry vidieť, že sú to pochybovači. Keď sa odhalia, je veľmi ľahké ich rozlíšiť. Keď sa napríklad vlk prezlečie za ovcu a zamieša sa do stáda, možno nedokážeš rozlíšiť, či je to vlk alebo ovca, ale keď začne žrať ovce, rozlíšiš ho ako vlka. Ľudia zaoberajúci sa politikou sú všetci pochybovačmi, ktorí sa infiltrovali do cirkvi. Keď sa pokúsia zavádzať bratov a sestry a vtiahnuť ich do nejakej politickej strany a do účasti v politike spolu s nimi, uvidíš, že ich viera v Boha je falošná a že ich skutočným cieľom je angažovať sa v politike – bez ohľadu na to, aké komplikované ich pozadie je, vypláva na povrch a odhalí sa. V tomto bode ich ľudia budú schopní rozlíšiť. Toto je jeden typ človeka, ktorý má komplikované pozadie – ľudia s politicky komplikovanými pozadiami.

Existuje aj ďalší typ človeka, ktorý patrí do kategórie tých, ktorí majú komplikované pozadia. Niektorí ľudia v spoločnosti nevedia, kde je ich miesto, a nežijú slušným životom, ale namiesto toho sa radi stýkajú s pochybnými jedincami. Medzi takýchto jedincov patria napríklad tí, ktorí sa dopúšťajú falšovania a podvodov, alebo členovia kriminálneho podsvetia; tí, ktorí majú v spoločnosti postavenie, slávu a prestíž, ktorí sú navonok vládnymi úradníkmi alebo podnikateľmi, ale v zákulisí sa vždy zapájajú do nezákonných, kriminálnych aktivít, tajne sa spolčujú s určitými úradníkmi alebo členmi kriminálneho podsvetia, aby obchodovali so strelnými zbraňami, drogami alebo iným kontrabandom zakázaným štátom; ako aj tí, ktorí boli viackrát odsúdení a uväznení a ktorí spáchali nejaké zlé skutky, ako je vykrádanie hrobov, znásilnenie, sexuálne napadnutie, alebo sú dokonca obchodníkmi s ľuďmi či pašerákmi ľudí. Ľudia tohto druhu, ktorí majú komplikované pozadia, sa s takýmito jedincami stýkajú a navyše s nimi majú obzvlášť blízke vzťahy – navzájom sa bratríčkujú a využívajú a robia si vzájomne služby. Navonok títo ľudia nerobia žiadne zjavne zlé skutky a nedopúšťajú sa krádeží, lúpeží, vrážd ani podpaľačstva, ale skupiny, s ktorými sa stýkajú, a kruhy, v ktorých sa pohybujú, tvoria všetko títo neslušní jedinci. Nie je takýto druh človeka tiež dosť desivý? (Áno.) S týmito jedincami sa spolčujú, aby investovali do podnikania, a keď ich partner urobí niečo nezákonné a potrebuje ich pomoc, ponúknu mu ju. Hoci možno nie sú hlavnými páchateľmi, sú spolupáchateľmi. Dalo by sa povedať, že tento typ človeka sa často pohybuje na hrane zákona. Čo to znamená „pohybovať sa na hrane zákona“? (Znamená to, že sa často zapájajú do aktivít, ktoré by mohli porušovať zákon.) To je jeden aspekt. Okrem toho často využívajú medzery v zákone a veci, do ktorých sú zapojení, sú všetko závažné záležitosti. Ak ich niekedy chytia, aj ako spolupáchateľov, mohli by byť odsúdení na 10 či 20 rokov alebo čeliť obrovským pokutám. Nepovedal by si, že tento typ človeka je problémový? (Áno.) Nikdy si ho nevidel spáchať zjavný zlý skutok a nevidel si ho zabíjať ľudí, podpaľovať, podvádzať alebo niekoho falošne obviňovať, ale keď tí, ktorí si nezákonne plnia vrecká a porušujú zákon v kriminálnom podsvetí aj v legitímnych kruhoch, páchajú nezákonné činnosti, aby z nich vyťažili obrovské zisky, tento druh človeka si tiež berie podiel z koristi a dostáva svoj kus koláča. Povedali by ste, že takýto človek má komplikované pozadie? (Áno.) Bolo by dobré, aby takíto ľudia zostali v Božom dome? (Nie.) Stýkajú sa s kriminálnym podsvetím aj s legitímnymi kruhmi, a nielen to, zapájajú sa aj do nezákonných aktivít – to je komplikované pozadie. Ak sa stýkajú s niektorými vládnymi úradníkmi a stýkajú sa a komunikujú s nimi normálnym spôsobom, je to prijateľné. Avšak ak sú ľudia, s ktorými sa stýkajú, záporné postavy zapojené do rôznych nezákonných a kriminálnych aktivít, potom je to veľmi problematické a skôr či neskôr sa niečo pokazí. Tento druh človeka sa rád stýka s takými ľuďmi; tiež sa na nich priživuje a spolieha sa na ich vplyv, aby zarobil peniaze, zbohatol a žil dobrý život. Dá sa potom považovať za dobrého človeka? (Nie.) Ľudia často hovoria: „Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá“ – dokáže sa stýkať s členmi kriminálneho podsvetia aj legitímnych kruhov, myslíš si, že je to slušný človek, ktorý vie, kde je jeho miesto? (Nie.) Určite nie. S týmito jedincami sa stýka na jednej strane preto, lebo je pre nich možno užitočný – dokáže pre tých, s ktorými sa stýka, vybaviť určité úlohy. Na druhej strane je to preto, lebo má rád ľudí, s ktorými sa stýka, z kriminálneho podsvetia aj z legitímnych kruhov – ich zručnosti, schopnosti a vplyv a výhody, ktoré mu prinášajú, sú všetko veci, ktoré potrebuje a ktoré sa mu páčia. Takže, aký je to vlastne druh človeka? (Nie je to slušný človek.) Môžeme to povedať len takto: Je z rovnakého cesta ako tí, s ktorými sa stýka – všetci sa navzájom využívajú. Na tomto svete nie je veľa ľudí, ktorí by pre teba niečo urobili alebo sa ti úplne zdôverili a boli tvojimi priateľmi, ale existujú – nie je potrebné sa stýkať s takýmito ľuďmi. Tento druh človeka sa s nimi stýka na jednej strane preto, lebo spolu dobre vychádzajú vďaka spoločným podlým vlastnostiam a tomu, že patria do jednej krvnej skupiny. Na druhej strane je to preto, lebo tento človek urobí čokoľvek pre svoje vlastné záujmy a prežitie vo svetskom svete a nemá vôbec žiadne princípy, pokiaľ ide o stýkanie sa s ľuďmi, ani nemá žiadne princípy v ničom, čo robí. Dokonca aj neverci hovoria: „Šľachetný človek má síce rád bohatstvo, ale nadobúda ho čestným spôsobom,“ a považujú to za akýsi minimálny štandard. Bez ohľadu na to, či dokážu tento minimálny štandard naplniť alebo nie, v každom prípade sa to medzi ľudstvom počíta za relatívne vznešenú filozofiu prežitia. Avšak pokiaľ ide o stýkanie sa s ľuďmi, ľudia tohto druhu, ktorí majú komplikované pozadia, sú kvôli vlastným záujmom a získavaniu zisku bezohľadní a nevyberaví – budú sa stýkať s kýmkoľvek, pokiaľ z toho môžu získať výhody. A čo viac, sú veľmi hrdí na to, že sa s takými ľuďmi môžu stýkať, a myslia si, že metódy, ktoré sami používajú pri styku s ľuďmi, sú skvelé. Ako by sme sa teda mali na takého človeka pozerať? Je zapletený do kriminálneho podsvetia aj do legitímnych kruhov – to je komplikované pozadie. Takýto človek je veľmi desivý! Je tvár, ktorú ukazuje, skutočná? Nie, vždy nosí masku. Nikdy ho nedokážeš prezrieť ani nemôžeš vedieť, čo si vo vnútri myslí. Nosí masku, keď sa s tebou stýka, a dokonca sa skrýva medzi veriacimi v Boha. Je ako diabol, ktorý sa mieša do davu ľudí, alebo líška či vlk, ktorý sa vkráda do stáda oviec. Cítiš sa pri tom bezpečne? (Nie.) Prečo to hovoríš? Je to na základe jeho prefíkanej, surovej a podlej prirodzenosti; neustále proti tebe niečo kuje – je to, akoby si vždy za sebou mal pár úskočných, podlých očí, ktoré sledujú každý tvoj pohyb – a len vyčkávajú na príležitosť, aby ťa zničili a pohltili. Nie je to desivé? (Áno.) Pri takomto človeku sa nikdy necítiš bezpečne, pretože jeho prirodzenosť a pozadie ti vždy dávajú pocit, že je pre teba hrozbou. Akou hrozbou? Je to tak, že keď je nablízku, neustále cítiš, že by proti tebe mohol kedykoľvek a kdekoľvek niečo kuť, zahrávať sa s tebou a klásť ti pasce a že nikdy nevieš, kedy ťa môže využiť alebo ti ublížiť a ty nakoniec skončíš mŕtvy jeho rukou alebo ťa privedie do záhuby. Preto by sa takíto ľudia rozhodne nemali držať nablízku. Povedz Mi, nie je to tak? (Je.) Ak napríklad pustíme vlka medzi stádo oviec, ochráni to ovce alebo ich to privedie do záhuby? (Privedie ich to do záhuby.) Vlk na základe svojej prirodzenosti nikdy nebude stáť po boku oviec a chrániť ich bezpečnosť, pretože v jeho mysli sú ovce jeho potravou a zožerie ich vždy, keď pocíti hlad, nech už je kdekoľvek; nemá s ovcami zľutovanie a neušetrí ich. Vlk nemá schopnosti psa. Ak pes vyrastá s ovcami, považuje ich za niečo, čo treba chrániť, a keď vlk príde na ovce zaútočiť alebo ich zožrať, pes sa postaví do boja a prevezme zodpovednosť za ochranu oviec ako svoju záväznú povinnosť – psy jednoducho majú túto vrodenú vlastnosť. Vlci sú však iní: chcieť žrať ovce je ich vrodená vlastnosť. Keď sa takýto človek s komplikovaným pozadím infiltruje do cirkvi, je to to isté, ako keď sa vlk infiltruje do stáda oviec – keď vlk nie je hladný, nemusí pre ovce predstavovať nebezpečenstvo, ale keď vyhladne, ovce sa nevyhnutne stanú jeho potravou a nikto tento fakt nemôže zmeniť. Určuje to jeho prirodzenosť. Ak chcete vyriešiť problém s vlkom, ktorý žerie ovce, musíte ho rýchlo identifikovať. Keď identifikujete, kto je vlk v ovčom rúchu, musíte sa ho okamžite zbaviť – neváhajte a neprejavujte mu žiadnu milosť. S ľuďmi tohto druhu, ktorí majú komplikované pozadie, sa musí zaobchádzať opatrne. Ak zistíte, že páchajú zlo a vyrušujú cirkev, určite s nimi nesmiete zaobchádzať v rukavičkách. Musíte im povedať: „Si svetaznalý človek a na vieru v Boha sa nehodíš. Vybral si si zlé miesto, keď si prišiel do Božieho domu; toto miesto nie je pre teba vhodné. Mal by si sa usilovať o svoje vlastné vyhliadky v spoločnosti. Veriaci v Boha len čítajú Božie slová, hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde a konajú svoju povinnosť, aby uspokojili Boha; nezapájajú sa do intríg a machinácií ani sa neangažujú v politike. Tu nemôžeš urobiť kariéru ani zbohatnúť, ani žiť život, ktorý je nadradený ostatným. Nezáleží na tom, ako dlho sa tu budeš zdržiavať, bude to len stratený čas.“ Takto ich presvedčíte, aby odišli, však? (Áno.) Niektorí ľudia s komplikovanými sociálnymi väzbami nie sú nevyhnutne zlí ľudia, ani nespáchali veľké zlo, ale vôbec neprijímajú pravdu a skutočne patria do kategórie pochybovačov. Snažiť sa prinútiť takýchto ľudí, aby úprimne verili v Boha a usilovali sa o pravdu, je ako snažiť sa premeniť vlka na ovcu – je to nemožné. Nezáleží na tom, ako dlho vlk nosí ovčie rúcho, zostáva stále vlkom; nikdy sa nestane ovcou. Tak to jednoducho je. Takže to, že takíto ľudia veria v Boha, je jednoducho vtip; pokiaľ ide o ich vieru v Boha, sú na zlej adrese!

Existuje aj ďalší typ človeka, ktorý má komplikované pozadie. Hoci verí v Boha, má blízke vzťahy s niektorými náboženskými vodcami, úradníkmi alebo ľuďmi s postavením z rôznych denominácií. Rád sa s týmito ľuďmi stýka a často sa zúčastňuje na náboženských aktivitách rôznych denominácií; buduje si s týmito ľuďmi vzťahy a priateľstvá a navzájom sa využívajú a robia si služby. Z času na čas, či už úmyselne alebo neúmyselne, dokonca týmto jednotlivcom prezradí určité všeobecné záležitosti alebo interné personálne veci cirkvi. Je to veľmi problematická záležitosť. Ak sa len stýkaš s ľuďmi v náboženstve alebo sa nedokážeš odpútať od týchto náboženských miest a tiež sa rád zúčastňuješ na rôznych náboženských sviatočných aktivitách a rôznych náboženských obradoch, je to prijateľné. Nemal by si však v týchto prostrediach prezrádzať informácie o práci cirkvi ani o bratoch a sestrách. Napríklad by si nemal prezrádzať záležitosti, ako je to, že určitá osoba prijala „Východný blesk“, akú povinnosť koná v Cirkvi Všemohúceho Boha, kde býva a s kým sa zvyčajne stýka – ak tieto veci prezradíš, ukazuje to, že si veľmi nemorálny. Ak niekto tieto informácie nahlási vláde, následky budú nepredstaviteľné. Ak si si s ľuďmi v náboženstve veľmi blízky alebo s nimi máš nejaké prepletené záujmy alebo ste si vzájomne vymenili nejakú službu, potom sa dá prinajlepšom povedať, že máš komplikované pozadie. Ak však tajne robíš nejaké iné veci, ako je prezrádzanie pracovných opatrení Božieho domu alebo prezrádzanie vnútorných záležitostí Božieho domu alebo osobných informácií bratov a sestier, potom sa prirodzenosť tohto konania stáva zradou a je odsúdená. Najmä niektorí bratia a sestry nechcú, aby ostatní poznali ich situáciu alebo aby bola prezradená, pretože už v minulosti boli zatknutí alebo sú v súčasnosti na zozname hľadaných osôb. Tento druh človeka s komplikovaným pozadím však považuje tieto informácie za niečo, čo sa dá vymeniť za určité výhody, alebo ich jednoducho pokladá za nedôležité a prezradí ich, čím spôsobí problémy týmto bratom a sestrám. Ak Boží dom takéto záležitosti odhalí, určite to tejto osobe neprejde bez následkov; takíto ľudia by mali byť okamžite odstránení. V spoločenskom kontexte, na miestach, kde sú ľudia prenasledovaní za vieru v Boha, je pre veriacich ťažké čo i len získať príležitosť konať nejakú povinnosť a každý človek si ju skutočne cení. Nikto nechce, aby jeho konanie povinnosti bolo ohrozené potenciálnymi rizikami či už pre iných alebo pre vlastnú hlúposť. Preto, ak niekto predstavuje potenciálne riziká pre konanie povinností bratov a sestier alebo ich osobnú bezpečnosť, alebo ak niekto kladie prekážky na cestu viery v Boha iným, Boží dom nedovolí, aby mu to len tak prešlo. Keď ich Boží dom odhalí, okamžite ich vyčistí alebo vypudí – absolútne sa nebude zdráhať! Ak sa bude tento človek brániť, ospravedlňovať svoje konanie a vyhovárať sa slovami: „Bolo to len chvíľkové prerieknutie, pretože som si nedával pozor,“ rozhodne tomu nesmieš uveriť – takéto výhovorky neobstoja. Prečo ľuďom nepovedal o záležitostiach svojej vlastnej rodiny? Prečo namiesto toho hovoril o záležitostiach bratov a sestier? Očividne má zlé úmysly. Prezradil prácu cirkvi a informácie o bratoch a sestrách; ak to spôsobí problémy bratom a sestrám, potom by mal byť prekliaty! Nemali by byť takíto ľudia prekliati? (Áno.) V priebehu šírenia práce na evanjeliu cirkvou je nevyhnutné, že sa k cirkvi pripoja aj takíto ľudia. Nemajú žiadne zábrany zapredať cirkev, zapredať bratov a sestry a dokonca ani zradiť záujmy Božieho domu. Súkromne sa stýkajú so všetkými druhmi ľudí a účel ich stýkania sa s nimi nie je čistý. Pri interakcii s týmito ľuďmi dokonca tárajú bez rozmyslu, hovoria im všetky interné cirkevné informácie, ktoré poznajú, nič nenechajú nevypovedané, a to nakoniec prináša problémy bratom a sestrám a cirkvi. Vina za to by mala padnúť na týchto ľudí, ktorí tárajú bez rozmyslu. Niektorí z nich by mohli povedať, že to neurobili úmyselne, ale aj keď to nebolo úmyselné, nie je to prijateľné. Ak to nebolo úmyselné, prečo si potom neuškodil sebe? Prečo si uškodil výlučne iným? Spôsobil si problémy cirkvi a bratom a sestrám, to je holý fakt. Preto by vina mala padnúť na teba. Keby si niekoho zabil a potom povedal: „Neurobil som to úmyselne; nikdy som ho nechcel zabiť – takú myšlienku som v mysli nemal,“ uznal by ťa zákon za nevinného na základe tohto vyhlásenia? (Nie.) Aj keby si hovoril pravdu, bolo by to zbytočné. Faktom je, že si niekoho zabil a právne na to existuje presvedčivý dôkaz, takže na základe faktov musíš byť vyhlásený za vinného. Spáchal si trestný čin vraždy, takže si vrah a žiadne sebaospravedlňovanie ti nepomôže. Niektorí ľudia svojimi činmi často prinášajú cirkvi problémy a niekedy sú tieto problémy zásadné, nielenže vedú k zatknutiu a uväzneniu bratov a sestier, ale majú tiež vážny vplyv na prácu cirkvi. Boží dom takýchto ľudí určite nenechá bez postihu; vypudí každého, koho chytí, a prekľaje ho – Boží dom sa vôbec nebude zdráhať! Ak by sa tieto veci stali vo Veku zákona, zlosynovia by boli vyvlečení von a na smrť ubití palicami alebo ukameňovaní; takto sa museli takéto prípady vtedy riešiť. Teraz, keďže to nie je súčasťou správnych ustanovení Božieho domu, budú vypudení a bratia a sestry ich spoločne prekľajú. Nemajú žiadnu šancu získať požehnania alebo spásu – musia byť poslaní do pekla a potrestaní！

Existuje aj ďalší typ človeka s komplikovaným pozadím; prichádza do cirkvi, aby splnil špeciálne misie. Niektorých jednotlivcov tohto druhu posielajú vlády, zatiaľ čo iným prideľujú misie určité náboženské alebo spoločenské skupiny. Tieto misie môžu zahŕňať napríklad monitorovanie bratov a sestier, monitorovanie cirkvi alebo vyzvedanie informácií o chode cirkvi a jej pracovných opatreniach z rôznych období. Bez ohľadu na to, aká je ich misia, z nášho pohľadu má tento druh človeka v každom prípade komplikované pozadie. Väčšina týchto ľudí s komplikovanými pozadiami sú pochybovači; sú to tí, ktorí vôbec neprijímajú pravdu. Líšia sa od tých, ktorí majú malú vieru, slabú kvalitu alebo veľa predstáv – títo ľudia úprimne veria, zatiaľ čo s ľuďmi, ktorí majú komplikované pozadia, je vážny problém. Najprv sa zamyslime: Aký druh ľudskej prirodzenosti majú takíto ľudia? (Majú zlú ľudskú prirodzenosť, sú podlí a sú členmi satanovej bandy.) Takže, akí sú to ľudia? (Sú to diabli.) Správne, trafili ste do čierneho – sú to diabli, ktorí sa infiltrujú do cirkvi. Sú to ľudia, ktorí sa infiltrujú do cirkvi a žijú v tieni, pričom majú rôzne plány a ciele. Takíto ľudia sú diabli. Od začiatku, keď títo ľudia vstúpia do cirkvi, nemajú dobré úmysly. Bez ohľadu na to, kto ich poveril – niektorí môžu byť poverení vládami alebo určitými skupinami, zatiaľ čo iní nemusia byť poverení vôbec nikým a jednoducho sa chcú do cirkvi infiltrovať sami – takíto ľudia sú čisto svetaznalí jednotlivci. Stýkajú sa so širokým okruhom ľudí a majú zložité medziľudské vzťahy a sociálne väzby – majú komplikované pozadia. „Komplikované pozadia“ znamená, že ich sociálne väzby, medziľudské vzťahy a životné prostredie sú obzvlášť nečisté a majú ďaleko od jednoduchosti; nie sú ako obyčajní ľudia, ktorí sa len snažia zarobiť peniaze a žiť dobrý život. Roly, ktoré títo ľudia zohrávajú v spoločnosti, sú roly ľudí, ktorí vynikajú, vodcov alebo pomerne výnimočných postáv v rôznych kruhoch a skupinách – sú to ľudia, ktorých neverci označujú za „schopných jednotlivcov“ alebo „guruov“. Kdekoľvek sú, nie sú to ľudia, ktorí vedia, kde je ich miesto, a nie sú to slušní ľudia. Či už hľadajú príležitosti na zaistenie osobného zisku, moci alebo kontroly nad ostatnými v rôznych skupinách a kruhoch, je to ich účel a cieľ ich existencie. Bez ohľadu na to, v akej cirkvi sú, ich zmýšľanie je rovnaké ako u diabla, ktorý sa nevie dočkať, kedy bude môcť niečo podniknúť, chce ovládať situácie, ovládať ľudí, ovládať peniaze, mať vplyv a moc. To sú prejavy tohto druhu človeka. Preto bez ohľadu na to, či takíto ľudia majú misiu, alebo či sú poverení vládou alebo akoukoľvek spoločenskou skupinou, po príchode do cirkvi nepoznajú svoje miesto. Aj keď nemajú žiadnu misiu a cirkev alebo bratia a sestry nie sú cieľom ich vykorisťovania, nie sú to ľudia, ktorí by úprimne chceli veriť v Boha, a určite to nie sú ľudia, ktorí veria v existenciu Boha. Ich zámer pre pripojenie sa k cirkvi nie je vôbec čistý – prinajmenšom jedna vec je pre nich veľmi realistická, a to priživovať sa na cirkvi a čakať na príležitosť uskutočniť svoje vlastné plány. Ak sa im nepodarí dosiahnuť svoje ciele a ich túžby sú zmarené, je pravdepodobné, že cirkev kedykoľvek opustia. Hľadajú príležitosti tak, že čakajú na vhodný okamih na úder – ak sa nájde niekto, koho môžu využiť, alebo sa im naskytne vhodný okamih, a to im umožní uskutočniť ich ciele, ambície alebo ašpirácie, rozhodne nedovolia, aby im táto osoba alebo okamih unikli. Ak sa im neustále nedarí nájsť príležitosť, začínajú byť znechutení a sklamaní a chcú opustiť cirkev. Preto je tento druh človeka tiež typom nebezpečného jednotlivca v cirkvi, a preto ho treba rozlíšiť a držať si od neho odstup. Ďalším dôležitejším princípom je, že ak si nie si istý, aké je pozadie nejakého človeka, alebo máš hmlistý pocit, že jeho pozadie je veľmi komplikované, potom by si ako vodca alebo pracovník mal aspoň vedieť, že tohto človeka nemožno poveriť dôležitou pozíciou, ani mu nemožno dovoliť mať postavenie alebo moc, ani vykonávať akúkoľvek dôležitú prácu v cirkvi. Ak nedokážeš preniknúť do podstaty tohto človeka, potom ho môžeš pozorovať, ale určite nesmieš konať unáhlene ani predčasne. Ak mu dáš postavenie alebo ho dokonca poveríš dôležitou prácou skôr, ako ho prezrieš, potom si nesmierne hlúpy! Čím menej ho dokážeš prezrieť, tým menej by si mu mal zveriť dôležitú prácu, tým opatrnejší by si mal byť a tým viac by si ho mal pozorne sledovať a starostlivo na neho dohliadať. V skutočnosti, bez ohľadu na to, či má alebo nemá nejakú misiu, ľudia tohto druhu, ktorí majú komplikované pozadia, nakoniec v cirkvi dlho nezostanú. Je to preto, lebo týchto pochybovačov odpudzujú záležitosti viery. Ateisti neveria, že Boh existuje, a nezaujíma ich nič, čo súvisí s Bohom, Božím dielom alebo Božím vyjadrením pravdy. Neustále skúmajú: „Dá sa z viery v Boha niečo získať? Môžem na tom zarobiť veľké peniaze a zbohatnúť? Môžem tu používať svoje intrigy a triky ako vo svete?“ Keď vidia, že Boží dom tieto veci nepodporuje, ale namiesto toho vždy hovorí o tom, ako byť čestným človekom, a že každý, kto je pri konaní svojej povinnosti povrchný alebo polovičatý, je často orezávaný, pociťujú odpor a v Božom dome sa cítia nešťastní a neslobodní a vždy chcú nájsť príležitosť na odchod. Ak je niekto skutočne jednou z Božích ovečiek, jedným z tých, ktorých si Boh vyvolil, potom sa neunaví počúvaním právd, o ktorých sa v priebehu viery v Boha často hovorí, aj keby sa o nich hovorilo 20 či 30 rokov; mohol by ich počúvať celý život a stále by ich považoval za svieže. Čím viac počúvajú, tým jasnejšie sa pre nich tieto pravdy stávajú; čím viac počúvajú, tým viac to vyživuje ich srdcia; čím viac počúvajú, tým viac túžia po pravde. Aj keby mali tieto slová počúvať každý deň, boli by ochotní to robiť. Najmä keď počujú skúsenostné svedectvá, ktoré sú pre nich užitočné, cítia sa tak blažene a naplnene, akoby si dopriali skvelú hostinu – šťastnejší, ako keby našli kúsok zlata. Pokiaľ ide o týchto pochybovačov, týchto diablov – najmä týchto ľudí s komplikovanými pozadiami – čím viac počujú duchovné spoločenstvo o pravde, tým viac sa cítia podráždení; čím viac počúvajú, tým väčšie znepokojenie a odpor vo vnútri pociťujú. Keď počujú tieto slová, považujú ich za nudné, fádne a únavné. Ak ich posadíš, aby počúvali kázne, cítia sa, akoby ich mučili. Hovoria: „Ako to, že vy všetci si tak užívate počúvanie týchto slov, akoby ste jedli skvelú hostinu? Prečo ja cítim taký odpor, keď ich počujem?“ Po dlhšom počúvaní nedokážu obsedieť. Ak nemôžu byť vodcami, nie sú ochotní konať svoju povinnosť ani znášať útrapy a časom to všetko považujú za zbytočné; začnú sa u nich objavovať myšlienky na zanechanie viery. Takto sa zjavujú pochybovači. Ak pri pozorovaní týchto ľudí s komplikovanými pozadiami zistíš, že majú pochybný pôvod a komplikované pozadia, potom sa pokús všetkými možnými prostriedkami nájsť príležitosť presvedčiť ich, aby odišli. Pre takýchto ľudí, ktorí vôbec neprijímajú pravdu, je potrebné použiť trochu múdrosti. Môžeš im povedať: „Chceš zbohatnúť a snívaš o tom, že sa staneš úradníkom – naozaj by si o veľa prišiel, keby si sa ním za celý život nestal! Mal by si sa ním stať, zbohatnúť a usilovať sa o svet – tam sú hmatateľné výhody. Máš obchodného ducha a si ako stvorený na to, aby si bol úradníkom – ak sa budeš usilovať o svet, určite zbohatneš a staneš sa ním.“ Keď to začujú, budú si myslieť, že našli spriaznenú dušu a povedia: „Máš úplnú pravdu! Práve som mal pocit, že viera v Boha nemá zmysel – to, čo si povedal, mi naozaj hovorí z duše. Viera má v skutočnosti len psychologický účinok; v skutočnosti nezáleží na tom, či ju máš alebo nie. Život je krátky – len pár desaťročí, ktoré ubehnú mihnutím oka. Neustále strácanie času na tomto mieste s ľuďmi, ktorí veria v Boha, mi nič neprinieslo a vždy sa cítim nespokojný. Vari týmto neškodím len sám sebe? Ísť von a zarobiť veľké peniaze je to, na čom naozaj záleží!“ Budú súhlasiť s tým, čo si povedal. Keď raz budú súhlasiť, možno jedného dňa jednoducho odídu sami, pretože budú mať pocit, že zostať v cirkvi je zbytočné, a navyše sa im niektoré veci nepodaria alebo zažijú nejaké zlyhania a neúspechy a nejaké orezávanie. Nie je to skvelé? (Áno. Toto je múdry prístup.) Je ľahké presvedčiť diablov, aby opustili cirkev: keď prídeš na to, aký je spôsob ich zmýšľania, potom ak existuje niečo, čo chcú, povzbuď ich, aby sa o to usilovali. Takto ich môžeš presvedčiť, aby odišli. Choď s prúdom, aby si ich naviedol k odchodu. To je spôsob, akým sa zaobchádza s týmto druhom pochybovača.

Ak sa v cirkvi nájdu takíto ľudia s komplikovanými pozadiami, treba ich presvedčiť, aby odišli, alebo ich pohotovo vyčistiť; nepokúšajte sa ich presviedčať, aby zostali. Prečo nie? Po prvé preto, že v cirkvi nezohrávajú žiadnu dobrú úlohu; po druhé, rozhodne nepatria medzi tých, ktorých si Boh vyvolil. Okrem toho, aj keby zostali v cirkvi, nakoniec by pre nich aj tak nebolo možné prijať Božie slová, Božie dielo alebo Božie napomínanie a súd, aby dosiahli spásu. Ak zostanú v cirkvi, bude to na škodu práci cirkvi a môžu zavádzať a ovplyvňovať niektorých bratov a sestry, ktorí majú malé duchovné postavenie. Ľudia v Božom dome ich považujú za nepríjemných a oni zasa s rovnakou nechuťou hľadia na bratov a sestry v Božom dome. V srdci vždy prechovávajú nepriateľstvo voči Božiemu domu, cirkvi a bratom a sestrám. Tak Mi povedzte, keby bol v cirkvi takýto nepriateľ, takýto protivník, cítili by ste sa vyrušení? (Áno.) Preto je najlepšie takýchto ľudí nepresviedčať, aby zostali. Keď sú odhalení, okamžite ich presvedčte, aby odišli, vyčistite ich alebo ich vypuďte. Ako treba zaobchádzať s takýmito ľuďmi, ak sa s nimi stretnete počas kázania evanjelia? (Jednoducho sa im treba vyhýbať a ignorovať ich.) Keď stretnete tento typ človeka, nemali by ste mu kázať evanjelium. Hovorí tak okázalo, nepodložene a je dosť zhovorčivý, ale v skutočnosti nemá vôbec žiadny talent. Boží dom nepotrebuje ľudí tohto druhu, ktorí majú komplikované pozadia; nepatria medzi tých, ktorých si Boh vyvolil. Aj keby boli teraz obrátení, skôr či neskôr budú musieť byť odstránení. Tí, ktorí kážu evanjelium by sa ich preto mali jednoducho vzdať, keď sa s nimi stretnú. Boží dom takýchto ľudí nechce ani nevíta. Toto je spôsob, ako zaobchádzať s ľuďmi, ktorí majú komplikované pozadia, a toto je ten princíp. Samozrejme, pri riešení tohto problému netreba veci zveličovať; musíte jasne pochopiť, či daná osoba patrí do kategórie ľudí s komplikovanými pozadiami. Ak sa jej prejavy zhodujú s prejavmi tohto typu človeka, potom by ste ju mali zaradiť do tejto skupiny. Ak sa však niekto len občas chváli alebo hovorí nezmysly a pre svoje prehnané chvastanie je mylne považovaný za človeka s komplikovaným pozadím, ale v skutočnosti je jeho viera v Boha úprimná a nepatrí do tejto kategórie, potom si táto situácia vyžaduje odlišné zaobchádzanie, aby sa predišlo nesprávnemu obvineniu dobrého človeka.

III. Na základe postoja, ktorý má človek pri vykonávaní svojej povinnosti

Viac-menej sme skončili duchovné spoločenstvo o kritériu rozlišovania ľudí na základe ich ľudskej prirodzenosti. Existuje ďalšie kritérium – rozlišovanie ľudí na základe postoja, ktorý majú pri vykonávaní svojich povinností. O tomto kritériu sme dosť veľa hovorili v predchádzajúcich kázňach, takže nie je potrebné o ňom hovoriť viac.

Dobre. Týmto zakončíme naše dnešné duchovné spoločenstvo. Dovidenia!

6. júla 2024