Piaty bod: Udržiavať si aktuálny prehľad a porozumenie o stave a pokroku každej pracovnej úlohy a vedieť pohotovo riešiť problémy, naprávať odchýlky a odstraňovať nedostatky v práci, aby práca hladko napredovala

Dnešné duchovné spoločenstvo je o piatej zodpovednosti vodcov a pracovníkov: „Udržiavať si aktuálny prehľad a porozumenie o stave a pokroku každej pracovnej úlohy a vedieť pohotovo riešiť problémy, naprávať odchýlky a odstraňovať nedostatky v práci, aby práca hladko napredovala.“ Zameriame sa na túto zodpovednosť, aby sme rozobrali rôzne prejavy falošných vodcov a zistili, či si v tejto práci plnia svoje záväzky, či sa pevne držia svojich povinností a či dobre vykonávajú prácu.

Falošní vodcovia sa oddávajú pohodliu a nejdú do hĺbky na základnej úrovni, aby pochopili prácu

Piata zodpovednosť vodcov a pracovníkov najprv spomína „udržiavať si aktuálny prehľad a porozumenie o stave a pokroku každej pracovnej úlohy“. Na čo sa vzťahuje „stav každej pracovnej úlohy“? Vzťahuje sa na to, aký je súčasný stav určitej pracovnej úlohy. Čo by tu mali vodcovia a pracovníci chápať? Napríklad aké konkrétne úlohy personál vykonáva, čím sa zaoberá, či sú tieto činnosti potrebné, či sú to kľúčové a dôležité úlohy, akí efektívni títo pracovníci sú, či práca napreduje hladko, či počet pracovníkov zodpovedá pracovnému zaťaženiu, či má každý dostatok úloh a či sa nevyskytujú prípady, keď na určitú úlohu pripadá nadbytok personálu, takže je priveľa ľudí na malé množstvo práce a väčšina z nich je nečinná, alebo keď je pracovné zaťaženie príliš veľké, ale personálu je príliš málo a nadriadený nedokáže efektívne riadiť, čo vedie k nízkej efektivite práce a pomalému pokroku. Toto všetko sú situácie, ktorým by mali vodcovia a pracovníci rozumieť. Veci, ktorým by mali rozumieť, navyše zahŕňajú aj to, či počas vykonávania každej pracovnej úlohy niekto nespôsobuje vyrušenia alebo sabotáž, či niekto nebrzdí alebo nepodkopáva pokrok a či nedochádza k nejakému druhu zasahovania alebo povrchnosti. Ako teda tieto problémy pochopia? Niektorí vodcovia môžu občas zatelefonovať a opýtať sa: „Ste teraz zaneprázdnení?“ a keď druhú stranu počujú povedať, že sú veľmi zaneprázdnení, môžu odpovedať: „Dobre, pokiaľ ste zaneprázdnení, uľavilo sa mi.“ Čo si myslíte o tomto spôsobe práce? Čo si myslíte o tejto otázke? Je to kľúčová, nevyhnutná otázka? Toto je charakteristické pre prácu falošných vodcov – robia to len formálne. Uspokoja sa s trochou povrchnej práce, aby si trochu upokojili svedomie, ale nesústredia sa na vykonávanie skutočnej práce, a už vôbec nechodia medzi ľudí do každého tímu, aby pochopili súčasný stav práce. Napríklad to, či sú personálne opatrenia vhodné, ako sa práca vykonáva a či sa vyskytli nejaké problémy – na tieto skutočné problémy sa falošní vodcovia nepýtajú a namiesto toho si nájdu nenápadné miesto, kde jedia, pijú a užívajú si bez toho, aby znášali drsnosť vetra či slnka. Len občas pošlú listy alebo niekoho poveria, aby sa v ich mene opýtal, a myslia si, že si tým plnia svoju prácu. Ba čo viac, bratia a sestry ich nemusia vidieť desať dní alebo pol mesiaca. Keď sa bratov a sestier opýtajú: „Čím sa zaoberá váš vodca? Vykonáva konkrétnu prácu? Poskytuje vám usmernenia a rieši problémy?“, odpovedia: „To ani nespomínajte, nášho vodcu sme nevideli už mesiac. Od posledného zhromaždenia, ktoré pre nás usporiadal, sa už nikdy neukázal a teraz máme veľa problémov a nikto nám ich nepomôže vyriešiť. Nedá sa nič robiť; nadriadený našej skupiny a naši bratia a sestry sa musia spoločne modliť a hľadať princípy, diskutovať a spolupracovať. Vodca tu nie je nápomocný; teraz sme bez vodcu.“ Ako dobre si tento vodca koná svoju prácu? Zhora sa tohto vodcu pýta: „Dostal si po dokončení posledného filmu nejaké nové scenáre? Čo teraz natáčaš? Ako napreduje práca?“ Vodca odpovedá: „Neviem. Po poslednom filme som s nimi mal jedno zhromaždenie, po ktorom boli všetci plní energie, neboli negatívni a nemali žiadne ťažkosti, a odvtedy sme sa nestretli. Ak chcete poznať ich súčasnú situáciu, môžem im zavolať a opýtať sa za vás.“ „Prečo si nezavolal skôr, aby si zistil situáciu?“ „Pretože som bol príliš zaneprázdnený, všade som chodil na zhromaždenia a ešte na nich neprišiel rad. Situáciu budem môcť zistiť, až keď sa s nimi stretnem nabudúce.“ Takýto je ich postoj k cirkevnej práci. Zhora potom hovorí: „Nepoznáš súčasnú situáciu ani problémy vo filmovej produkcii, tak ako je to s pokrokom v práci na evanjeliu? V ktorej krajine sa práca na evanjeliu rozšírila najlepšie, najideálnejšie? V ktorej krajine majú ľudia relatívne dobrú kvalitu a rýchlo chápu? Ktorá krajina má lepší cirkevný život?“ „Ach, sústredil som sa len na zhromaždenia a zabudol som sa na tieto veci opýtať.“ „Koľko ľudí v tíme pre evanjelium je teda schopných svedčiť? Koľko ľudí je vychovávaných, aby svedčili? Kto je zodpovedný za cirkevnú prácu a cirkevný život v tej a tej krajine a kto na to dohliada? Kto polieva a pasie? Začali noví členovia cirkvi z rôznych krajín žiť cirkevný život? Boli ich predstavy a výmysly úplne vyriešené? Koľko ľudí sa zakorenilo na pravej ceste, kde už ich nezavádzajú náboženskí ľudia? Koľkí si po roku alebo dvoch viery v Boha dokážu plniť svoje povinnosti? Rozumieš týmto záležitostiam a máš v nich prehľad? Keď sa v práci vyskytnú problémy, kto ich dokáže vyriešiť? Ktorá skupina alebo ktorí jednotlivci v tíme pre evanjelium sú zodpovední za svoju prácu a majú skutočné výsledky, vieš to?“ „Neviem. Ak to chcete vedieť, môžem sa pre vás opýtať. Ale ak sa neponáhľate, opýtam sa, keď budem mať čas; stále som zaneprázdnený!“ Vykonal tento vodca nejakú konkrétnu prácu? (Nie.) Na všetko hovorí „neviem“ a na veci sa pýta až v momente, keď sa ho na ne opýtajú, tak čím sa zaoberá? Bez ohľadu na to, do ktorého tímu ide na zhromaždenie alebo skontrolovať prácu, nedokáže identifikovať problémy v práci a nevie, ako ich vyriešiť. Ak nedokážeš naraz prehliadnuť stavy a charakter rôznych ľudí, nemal by si aspoň sledovať, chápať a pochopiť problémy, ktoré v práci existujú, aká práca sa práve vykonáva a do akej fázy pokročila? Falošní vodcovia však nedokážu ani toľko; nie sú slepí? Aj keď idú do rôznych tímov v cirkvi, aby sledovali a kontrolovali prácu, vôbec nerozumejú skutočnej situácii, nedokážu identifikovať kľúčové problémy, a aj keď nejaké problémy zbadajú, nedokážu ich vyriešiť.

Istý tím pre filmovú produkciu sa pripravoval na natáčanie veľmi náročného filmu, aký ešte nikdy predtým nerobili. Boli ale vhodní na tento filmový scenára mal režisér a celý štáb schopnosť dokončiť túto prácu? Ich vodca o týchto situáciách nevedel. Povedal len: „Prijali ste nový scenár, tak ho teda natočte. Podporím vás a budem to sledovať. Robte, čo môžete, a keď sa vyskytnú ťažkosti, modlite sa k Bohu a riešte ich podľa Božích slov,“ a potom odišiel. Tento vodca nedokázal vidieť ani identifikovať žiadne existujúce ťažkosti. Dá sa takto dobre vykonávať práca? Keď tím pre filmovú produkciu dostal tento scenár, režisér a členovia tímu často analyzovali dej a hovorili o kostýmoch a kompozícii, ale nemali ani potuchy, ako film natočiť, a nemohli oficiálne začať s produkciou. Nie je to vari súčasný stav? Nie sú to existujúce problémy? Nie sú to azda problémy, ktoré by mal vodca riešiť? Vodca trávil každý deň na zhromaždeniach, no po mnohých dňoch zhromaždení sa nevyriešili žiadne skutočné problémy a natáčanie stále nemohlo normálne pokračovať. Mal vodca nejaký vplyv? (Nie.) Len kričal heslá, aby povzbudil morálku: „Nemôžeme nečinne sedieť, nemôžeme žiť na úkor Božieho domu!“ Dokonca ľudí poučoval: „Vy ľudia nemáte svedomie bez akéhokoľvek citu žijete na úkor Božieho domu – nemáte hanbu?“ Keď to povedal, všetci pocítili isté výčitky svedomia: „Áno, práca napreduje tak pomaly a my takto stále dostávame tri jedlá denne – nie je to vari život na úkor Božieho domu? V skutočnosti sme neurobili žiadnu prácu. Kto teda vyrieši tieto problémy, ktoré sa v práci vyskytujú? My ich vyriešiť nevieme, takže sa pýtame vodcu, ale vodca nám len hovorí, aby sme sa usilovne modlili, čítali Božie slová a harmonicky spolupracovali, a nemá s nami duchovné spoločenstvo o tom, ako by sa tieto problémy mali riešiť.“ Vodca každý deň usporadúval zhromaždenia na mieste, ale tieto problémy sa jednoducho nedali vyriešiť. Časom viera niektorých ľudí ochladla a oni upadli do skormúteného stavu, pretože nevideli cestu vpred a nevedeli, ako s natáčaním pokračovať. Svoju poslednú nádej vkladali do vodcu dúfajúc, že by mohol vyriešiť nejaké skutočné problémy, ale on bol, žiaľ, ako slepý, neučil sa remeslu ani nebol v duchovnom spoločenstve a nediskutoval a nehľadal s tými, ktorí tomu rozumeli. Často držal v ruke knihu Božích slov a hovoril: „V rámci duchovnej pobožnosti čítam Božie slová a vybavujem sa pravdou. Nikto ma nerušte, som zaneprázdnený!“ Nakoniec sa nahromadilo čoraz viac problémov, takže práca bola v poloparalyzovanom stave, no falošný vodca si stále myslel, že mu ide skvele. Prečo? Veril, že keďže usporiadal zhromaždenia, pýtal sa na situáciu v práci, identifikoval problémy, zdieľal Božie slová, poukázal na stavy ľudí a všetci sa s týmito stavmi porovnali a odhodlali sa dobre konať svoju povinnosť, jeho zodpovednosť ako vodcu bola splnená a urobil všetko, čo sa od neho dalo očakávať – veď ak sa konkrétne úlohy spojené s odbornými aspektmi nedali dobre zvládnuť, nebola to starosť vodcu. Čo je to za vodcu? Cirkevná práca upadla do poloparalyzovaného stavu, no on nebol vôbec znepokojený ani zúfalý. Ak by sa Zhora nepýtali ani nenaliehali, len by to takto naťahoval, nikdy by nespomenul, čo sa deje pod ním, a neriešil by žiadne problémy. Splnil si takýto vodca svoje vodcovské zodpovednosti? (Nie.) O čom teda na zhromaždeniach celý deň hovoril? Táral naprázdno a iba kázal učenia a kričal heslá. Vodca neriešil skutočné problémy v práci, neriešil povrchné a negatívne stavy ľudí a nevedel, ako ich pracovné problémy riešiť problémy pravdy-princípov, takže sa celý projekt zastavil a dlhý čas nebolo vidieť žiadny pokrok. Vodca však nebol vôbec znepokojený. Nie je to vari prejav toho, že falošní vodcovia nevykonávajú skutočnú prácu? Aká je podstata tohto prejavu falošných vodcov? Nie je ňou vážne zanedbanie zodpovednosti? Byť hrubo nedbanlivý vo svojej práci, neplniť si svoje zodpovednosti – presne to robia falošní vodcovia. Zostávaš na mieste len preto, aby si to formálne odbil, a neriešiš skutočné problémy. Zostávaš na mieste len preto, aby si klamal ľudí; nekonáš žiadnu skutočnú prácu a aj keby si tam zostal celý čas, nič by si nedosiahol. V práci a v odborných aspektoch sa vyskytujú rôzne problémy, z ktorých niektoré môžeš vyriešiť, ale neriešiš ich – to je už vážne zanedbanie zodpovednosti. Navyše si slepý na očiach aj v mysli: niekedy, keď objavíš problémy, nedokážeš prehliadnuť ich podstatu. Nevieš ich vyriešiť, ale predstieraš, že si s nimi vieš poradiť, ledva sa držíš, a pritom rázne odmietaš mať duchovné spoločenstvo alebo sa radiť s tými, ktorí pravde rozumejú, a ani to nehlásiš Zhora a nehľadáš u nich pomoc. Prečo je to tak? Bojíš sa, že ťa orežú? Bojíš sa, že o tebe Zhora spozná pravdua prepustí ťa? Nie je to vari sústredenie sa na postavenie bez toho, aby si čo i len najmenej podporoval dielo Božieho domu? Ako by si s takýmto zmýšľaním mohol dobre konať svoju povinnosť?

Bez ohľadu na to, akú dôležitú prácu vodca alebo pracovník vykonáva a aká je prirodzenosť tejto práce, ich prioritou číslo jeden je porozumieť a pochopiť, ako práca prebieha. Musia byť osobne prítomní pri sledovaní vecí, klásť otázky a získavať informácie z prvej ruky. Nesmú sa jednoducho len spoliehať na informácie z počutia alebo počúvať hlásenia iných ľudí. Namiesto toho musia na vlastné oči pozorovať situáciu personálu a postup práce a pochopiť, aké sa vyskytujú ťažkosti, či sú niektoré oblasti v rozpore s požiadavkami Zhora, či sa porušujú princípy, či existujú nejaké vyrušenia alebo narušenia, či chýba potrebné vybavenie alebo súvisiace inštruktážne materiály týkajúce sa odbornej práce – o tom všetkom musia mať prehľad. Bez ohľadu na to, koľko hlásení si vypočujú alebo koľko informácií získajú z počutia, ani jedno z toho sa nevyrovná osobnej návšteve; presnejšie a spoľahlivejšie je, keď sa o veciach presvedčia na vlastné oči. Keď sa oboznámia so všetkými aspektmi situácie, budú mať dobrú predstavu o tom, čo sa deje. Musia mať najmä jasné a presné chápanie toho, kto má dobrú kvalitu a je hodný rozvoja, pretože len to im umožní presne rozvíjať a využívať ľudí, čo je veľmi dôležité, ak majú vodcovia a pracovníci dobre vykonávať svoju prácu. Vodcovia a pracovníci by mali mať cestu a princípy na rozvíjanie a trénovanie ľudí dobrej kvality. Okrem toho by mali chápať a rozumieť rôznym druhom problémov a ťažkostí, ktoré sa vyskytujú v cirkevnej práci, a vedieť ich riešiť, a mali by mať aj vlastné nápady a návrhy na to, ako má práca napredovať, prípadne pokiaľ ide o jej budúce vyhliadky. Ak dokážu o týchto veciach hovoriť jasne, aj so zatvorenými očami, bez akýchkoľvek pochybností či obáv, potom sa im bude práca vykonávať oveľa ľahšie. A takýmto spôsobom práce si vodca bude plniť svoju zodpovednosť, či nie? Musí si byť dobre vedomý toho, ako riešiť vyššie uvedené problémy v práci, a musí o týchto veciach často uvažovať. Keď sa stretne s ťažkosťami, musí hovoriť v duchovnom spoločenstve a diskutovať o týchto veciach so všetkými a hľadať pravdu, aby sa problémy vyriešili. Keď bude takto vykonávať skutočnú prácu s oboma nohami pevne na zemi, nebude takých ťažkostí, ktoré by sa nedali vyriešiť. Robia to falošní vodcovia? (Nie.) Falošní vodcovia sa vedia len pretvarovať a klamať ľudí, tvária sa, že rozumejú tomu, čomu nerozumejú, nedokážu vyriešiť žiadne skutočné problémy a zaoberajú sa len zbytočnými záležitosťami. Keď sa ich opýtajú, čím sa zaoberali, povedia: „V našom bydlisku chýbalo zopár podušiek a tímu pre filmovú produkciu chýbal kus látky na kostýmy, tak som ich išiel kúpiť. Inokedy sa v kuchyni minuli suroviny a kuchár nemohol odísť, tak som musel ísť nakúpiť a cestou som vzal aj zopár vriec múky. Všetky tieto veci som musel urobiť sám.“ Naozaj boli dosť zaneprázdnení. Nezanedbávajú vari svoje riadne úlohy? Vôbec sa nestarajú ani nenesú žiadne bremeno, pokiaľ ide o prácu, ktorá spadá do rozsahu ich zodpovedností ako vodcov, a snažia sa len tak sa pretĺkať. Problém ich pomerne slabej kvality a slepoty na očiach aj v mysli je už dosť vážny, a predsa nenesú žiadne bremeno a oddávajú sa pohodliu, pričom často trávia niekoľko dní na nejakom útulnom mieste. Keď má niekto problém a hľadá ich, aby ho vyriešili, nikde ich niet a nikto nevie, čo vlastne robia. Sami si riadia svoj čas. Tento týždeň usporiadajú jedno dopoludnie zhromaždenie pre jeden tím, popoludní si oddýchnu a večer sa potom stretnú s ľuďmi zodpovednými za všeobecné záležitosti, aby prediskutovali otázky. Ďalší týždeň usporiadajú zhromaždenie pre tých, ktorí majú na starosti vonkajšie záležitosti, a len tak ledabolo sa opýtajú: „Sú nejaké ťažkosti? Čítali ste v tomto období Božie slovo? Boli ste v kontakte s nevercami obmedzovaní alebo vyrušovaní?“ A po položení týchto niekoľkých otázok to považujú za vybavené. V okamihu uplynie mesiac. Akú prácu vykonali? Hoci postupne usporiadali zhromaždenia pre každý tím, o pracovnej situácii žiadneho tímu nič nevedeli – ani sa o ňu nezaujímali, ani sa na ňu nepýtali, a už vôbec sa nezapájali do práce ani ju v žiadnom tíme neriadili. Nezúčastňovali sa na práci, nesledovali ju ani neposkytovali usmernenia, ale bolo niekoľko vecí, ktoré robili presne načas: jedli načas, spali načas a načas usporadúvali zhromaždenia. Majú celkom pravidelný život a dobre sa o seba starajú, ale ich pracovný výkon za veľa nestojí.

Niektorí vodcovia si vôbec neplnia zodpovednosti vodcov a pracovníkov a nevykonávajú podstatnú prácu cirkvi, ale namiesto toho sa zameriavajú výlučne na nejaké bezvýznamné všeobecné záležitosti. Špecializujú sa na riadenie kuchyne a stále sa pýtajú: „Čo dnes jeme? Máme nejaké vajcia? Koľko mäsa zostalo? Ak nám došli, pôjdem nejaké kúpiť.“ Prácu v kuchyni považujú za mimoriadne dôležitú, bezdôvodne sa po nej túlajú a stále myslia na to, ako zjesť viac rýb a mäsa, viac si užiť a jesť bez akýchkoľvek výčitiek svedomia. Zatiaľ čo ľudia v každom tíme sú zaneprázdnení prácou a sústredia sa na to, aby dobre konali svoje povinnosti, títo vodcovia sa sústredia len na dobré jedlo a žijú si celkom pohodlný život. Odkedy sa stali vodcami, nielenže sa nestarali o prácu cirkvi a vyhýbali akejkoľvek námahe, ale aj dbali na to, aby zostali bacuľatí a s ružovými lícami. Čo robia každý deň? Sú zaneprázdnení nejakou prácou vo všeobecných záležitostiach a istými triviálnymi záležitosťami, pričom sa im nedarilo v žiadnej skutočnej práci ani nevyriešili žiadne skutočné problémy, no aj tak vo svojom srdci necítia žiadne výčitky svedomia. Všetci falošní vodcovia nevykonávajú kľúčovú prácu cirkvi, ani neriešia žiadne skutočné problémy. Keď sa stanú vodcami, myslia si: „Stačí mi nájsť zopár ľudí, ktorí budú robiť konkrétnu prácu, a ja ju potom nebudem musieť robiť sám.“ Veria, že keď pridelia nadriadených ku každej pracovnej úlohe, im samým už nezostáva nič na práci. A veria, že toto je vykonávanie vodcovskej práce a že potom majú právo užívať si výhody svojho postavenia. Nezúčastňujú sa na žiadnej reálnej práci, nedodržiavajú ani nedávajú pokyny a nevedú vyšetrovania ani výskum, aby vyriešili problémy. Plnia si povinnosti vodcu? Dá sa cirkevná práca vykonávať takýmto spôsobom dobre? Keď sa ich tí Zhora opýtajú, ako pokračuje práca, povedia: „Všetka cirkevná práca normálne napreduje. Na každú pracovnú úlohu dohliada jeden nadriadený.“ Ak sa ich pýtajú ďalej, či sú v práci nejaké problémy, odpovedajú: „Neviem. Pravdepodobne žiadne problémy nie sú!“ To je postoj, ktorý majú k práci falošní vodcovia. Ako vodca vykazuješ absolútnu nezodpovednosť za pridelenú prácu; všetko je delegované na iných bez akejkoľvek následnej kontroly, otázok alebo pomoci pri riešení problémov z tvojej strany – len tak si tam sedíš so založenými rukami a rozdávaš úlohy. Nezanedbávaš tým svoju zodpovednosť? Nesprávaš sa ako funkcionár? Ak niekto nevykonáva žiadnu konkrétnu prácu, nesleduje ju, nerieši skutočné problémy – nie sú takíto vodcovia len na ozdobu? Nie sú falošnými vodcami? Sú priam stelesnením falošného vodcu. Práca falošného vodcu spočíva len v trepaní do vetra a vydávaní príkazov bez toho, aby sa skutočne zapájal do práce, sledoval ju alebo v nej vyhľadával a identifikoval problémy. A aj keď sú problémy identifikované, nerieši ich. Správa sa len ako pán, ktorý rozdá úlohy a o nič viac sa nestará, a myslí si, že to je konanie práce. Lenže takéto vodcovstvo nijako nenarúša jeho pokojné svedomie; každý deň si žije pohodlne a je neustále veselý. Ako je možné, že sa stále dokáže usmievať? Zistil som jeden fakt: Takíto ľudia sú úplne nehanební. Ako vodcovia nevykonávajú žiadnu skutočnú prácu, iba poveria pár ľudí, aby konali úlohy, a považujú to za vybavené. Nikdy ich nevidíte na pracovisku a nemajú ani potuchy o pokroku alebo výsledkoch cirkevnej práce, no predsa si stále myslia, že sú ako vodcovia kompetentní a na požadovanej úrovni. Toto je stelesnenie falošného vodcu, ktorý nevykonáva vôbec žiadnu skutočnú prácu. Falošní vodcovia nenesú žiadne bremeno za cirkevnú prácu a bez ohľadu na to, koľko problémov vznikne, sa neznepokojujú ani nie sú úzkostliví; sú spokojní s tým, že konajú len nejaké všeobecné záležitosti a potom si myslia, že vykonali skutočnú prácu. Bez ohľadu na to, ako Zhora odhaľuje falošných vodcov, sa vnútri necítia zle ani na seba toto odhalenie nevzťahujú a nemajú žiadnu sebareflexiu ani pokánie. Nechýba takýmto ľuďom svedomie a rozum? Môže niekto, kto má skutočne svedomie a rozum, takto zaobchádzať s cirkevnou prácou? Zaiste nie.

Všeobecne platí, že keď ľudia, ktorí majú čo i len trochu svedomia a rozumu, počujú odhalenie rôznych prejavov falošných vodcov a prirovnajú sa k týmto opisom, vo väčšej či menšej miere uvidia, že sa v týchto opisoch niečo z nich nachádza. Tvár im sčervenie, zmocní sa ich nervozita, ich srdcia budú nepokojné, budú sa Bohu cítiť zaviazaní a tajne si dajú predsavzatie: „Predtým som sa oddával telesnému pohodliu, nerobil som svoju prácu dobre, neplnil som si svoje zodpovednosti, nekonal som skutočnú prácu, pri otázkach som bol nevedomý, vždy som sa chcel vyhýbať a pretvaroval a bál som sa, že keď ostatní uvidia, čo sa so mnou naozaj deje, moja povesť a postavenie budú stratené a pozíciu vodcu, ktorú som zastával, si neudržím. Až teraz vidím, že takéto správanie je hanebné a nemôže pokračovať. Musím konať trochu serióznejšie a vynaložiť úsilie. Ak budem naďalej zlyhávať, bude to neospravedlniteľné – moje svedomie mi to bude dávať za vinu!“ Takíto falošní vodcovia majú ešte nejakú ľudskú prirodzenosť a svedomie; prinajmenšom ich svedomie je vnímavé. Keď počujú Moje odhalenie, stotožnia sa s týmito slovami a cítia sa znepokojení; uvažujú: „Naozaj som nevykonal žiadnu skutočnú prácu ani nevyriešil žiadne skutočné problémy. Nezaslúžim si Božie poverenie ani titul vodcu. Čo mám teda robiť? Musím to napraviť; odteraz musím poriadne zabrať a riešiť skutočné problémy, zúčastňovať sa na každej konkrétnej úlohe, vyhýbať sa ulievaniu sa a pretvárke a robiť veci v plnom rozsahu svojich schopností. Boh podrobne skúma srdcia a najvnútornejšie myšlienky ľudí a pozná každého pravú mieru; bez ohľadu na to, či robím veci dobre alebo zle, najdôležitejšie je robiť to z celého srdca. Ak nedokážem ani toto, môžem sa ešte nazývať človekom?“ Byť schopný takto o sebe uvažovať sa nazýva mať svedomie. U ľudí bez svedomia nezáleží na tom, ako ich odhaľuješ. Neočervenejú ani sa im nerozbúcha srdce a oni len pokračujú v tom, čo chcú. Aj keď sa stotožnia s tým, čo Boh odhalil, je im to ľahostajné: „Veď ma nemenovali,“ myslia si. „Prečo by som sa mal báť? Moja kvalita je dobrá, som talentovaný; Boží dom sa bezo mňa nezaobíde! A čo, že nevykonávam žiadnu skutočnú prácu? Nerobím ju sám, ale dávam ju urobiť niekomu inému, takže sa napriek tomu urobí, nie? V každom prípade ti urobím každú úlohu, ktorú mi dáš urobiť. Je jedno, koho ňou poverím. Moja kvalita je dobrá, takže pracujem inteligentne. V budúcnosti sa budem naďalej pretĺkať a užívať si život, ako sa mi zachce.“ Bez ohľadu na to, ako rozoberám alebo odhaľujem falošných vodcov za to, že nevykonávajú skutočnú prácu, dotyční ľudia zostávajú rovnakí a úplne nevšímaví: „Nech si ostatní myslia, čo chcú, a vidia ma, ako ma chcú vidieť – ja to jednoducho neurobím!“ Majú takíto falošní vodcovia svedomie? (Nie.) Toto je štvrtýkrát, čo sme mali duchovné spoločenstvo o odhaľovaní rôznych prejavov falošných vodcov, a zakaždým, keď takýchto jednotlivcov odhaľujem, tí, ktorí majú čo i len trochu svedomia, sa cítia, akoby sedeli na ihlách, cítia sa neisto, pretože svoju prácu nevykonávajú dobre, a tajne sa rozhodnú rýchlo činiť pokánie a urobiť obrat. Medzitým tí bez svedomia sú výnimočne nehanební a necítia vôbec nič. Bez ohľadu na to, ako hovorím v duchovnom spoločenstve, len si žijú svoje životy ako zvyčajne a užívajú si ich, ako sa im zachce. Keď sa ich opýtaš: „Niektorí ľudia sú zodpovední za prácu na evanjeliu, niektorí za prekladateľskú prácu a iní za filmovú produkciu – za akú konkrétnu prácu si zodpovedný ty?“, povedia: „Hoci som nevykonal žiadnu konkrétnu prácu, dohliadam na všetko. Usporadúvam pre nich zhromaždenia.“ Ak sa ich potom opýtaš: „Koľko zhromaždení usporiadaš za mesiac?“, odpovedia: „Prinajmenšom jedno veľké zhromaždenie za mesiac a jedno malé každé dva týždne.“ A keď sa ich opýtaš: „Akú konkrétnu prácu si okrem usporadúvania zhromaždení vykonal?“, odpovedia: „Akú konkrétnu prácu môžem robiť, keď ma zhromaždenia tak zamestnávajú? Okrem toho, rozsah, ktorý riadim, je taký široký, že nemám čas na konkrétnu prácu.“ Títo falošní vodcovia majú pocit, že sú plne v práve – sú to naozaj pevní a stabilní vodcovia! Bez ohľadu na to, ako sú odhaľovaní a orezávaní, vôbec ich to netrápi. Keby som mal urobiť istú konkrétnu úlohu, napríklad navariť pre päť ľudí, ale uvaril by som len pre štyroch, cítil by som sa nepríjemne za to, že som neurobil dosť, a cítil by som sa vinný, že som všetkých dobre nenakŕmil. Potom by som premýšľal, ako to napraviť, a ďalší raz by som si to správne vypočítal, aby sa všetci najedli dosýta. A keby niekto povedal, že je jedlo príliš slané, tiež by som sa cítil zle. Opýtal by som sa, ktoré jedlo bolo príliš slané, a potom by som sa opýtal ostatných, či je ho vhodné dochutiť. Hoci je ťažké vyhovieť všetkým, stále musím vyskúšať všetky možné spôsoby, aby som svoju časť urobil dobre. Tomu sa hovorí plniť si svoje zodpovednosti; to je rozum, ktorý by ľudia mali mať. Vždy si musíš plniť svoje zodpovednosti a bez ohľadu na to, o akú úlohu ide, sa na nej musíš podieľať sám. Ak niekto ponúkne iný názor – nezáleží na tom, kto –, a ty si po jeho vypočutí uvedomíš, že nemáš pravdu, a cítiš sa zle, potom to musíš napraviť a v budúcnosti do svojich činností vložiť srdce a robiť ich dobre, aj keby to znamenalo znášať nejaké útrapy. Falošní vodcovia tento pocit nemajú, takže neznášajú vôbec žiadne útrapy. Po vypočutí týchto faktov o odhalení falošných vodcov necítia vôbec nič, stále si vychutnávajú jedlo, tvrdo spia a každý deň si s rovnakou šťastnou náladou a bez pocitu ťažkého bremena na pleciach alebo viny v srdci užívajú život. Čo sú to za ľudia? Takíto ľudia majú problém s charakterom: chýba im svedomie, nemajú rozum a majú nízky charakter. Napriek tomu, že tak dlho odhaľujem rôzne prejavy falošných vodcov – a to z pozitívnej perspektívy zaopatrovaním a duchovným spoločenstvom, ako aj z negatívnej perspektívy odhaľovaním a rozoberaním – časť falošných vodcov stále nedokáže rozpoznať svoje vlastné problémy ani nikdy nemá v úmysle uvažovať a činiť pokánie. Keby nebolo dohľadu a naliehania Zhora, stále by sa vo svojej práci pretĺkali, ako sa len dá, bez akejkoľvek zmeny kurzu. Bez ohľadu na to, ako ich odhaľujem, stále tam sedia pokojne a úplne nevšímavo. Nie sú príliš nehanební? Ľudia tohto typu nie sú vhodní na to, aby boli vodcami alebo pracovníkmi; majú taký nízky charakter, že nepoznajú hanbu! Normálnym ľuďom by sa ťažko znášalo aj to, keby niekoho počuli spomenúť ich nedostatky, chyby alebo niečo nevhodné či proti princípom v tom, čo urobili – nehovoriac o tom, že by boli konkrétne odhalení –, cítili by sa rozrušení a ponížení a premýšľali by, ako sa zmeniť a napraviť. Medzitým títo falošní vodcovia úplne pokazia svoju prácu a stále žijú s čistým svedomím, necítia sa znepokojení ani úzkostliví a bez ohľadu na to, ako sú odhaľovaní, zostávajú úplne nevšímaví – dokonca si nájdu miesta, kde sa môžu schovať a hľadať oddych, a nikdy ich niet. Naozaj nepoznajú hanbu！

Cirkevný vodca musí mať prinajmenšom svedomie a rozum a tiež rozumieť niektorým pravdám – len vtedy môže niesť bremeno. Aké sú prejavy toho, že niekto nesie bremeno? Ak vidí, že niektorí ľudia sú negatívni, niektorí majú skreslené chápanie, niektorí mrhajú Božím majetkom, niektorí si svoju prácu robia povrchne, niektorí sa pri konaní svojich povinností nevenujú riadnym úlohám a niektorí stále hovoria vznešené slová, ale nevykonávajú skutočnú prácu…, zistí, že v cirkvi existuje príliš veľa problémov, ktoré treba vyriešiť, a keď vidí, koľko práce je neurobenej, doľahne na neho bremeno. Odkedy sa stal vodcom, je to, akoby v ňom neustále horel oheň; ak objaví problém a nedokáže ho vyriešiť, začne sa trápiť a znepokojovať a nemôže jesť ani spať. Keď mu počas zhromaždení niektorí ľudia hlásia problémy vo svojej práci, ktoré nedokáže okamžite prekuknúť a vyriešiť, nevzdáva sa a cíti, že tento problém musí vyriešiť. A keď už po modlitbe, hľadaní a po dvoch dňoch premýšľania vie, ako ho vyriešiť, problém rýchlo vyrieši. Po vyriešení problému okamžite skontroluje ďalšie pracovné úlohy a zistí ďalší problém: do práce je zapojený priveľký počet ľudí, čo si vyžaduje zníženie počtu pracovníkov. Rýchlo teda zvolá zhromaždenie, objasní si situáciu, zníži počet pracovníkov a navrhne rozumné opatrenia, takže sa problém vyrieši. Vodcovia, ktorí nesú bremeno, vždy dokážu identifikovať problémy bez ohľadu na to, akú prácu kontrolujú. Dokážu identifikovať akékoľvek problémy, ktoré sa týkajú odborných znalostí alebo sú v rozpore s princípmi, pýtať sa na ne a získať o nich prehľad, a keď nejaký objavia, okamžite ho vyriešia. Múdri vodcovia a pracovníci riešia len problémy týkajúce sa práce cirkvi, odborných znalostí a pravdy-princípov. Drobnostiam v každodennom živote nevenujú žiadnu pozornosť. Starajú sa o každý aspekt práce na šírení evanjelia, ktorým ich Boh poveril, pýtajú sa na akékoľvek problémy, ktoré dokážu vnímať alebo objaviť, a kontrolujú ich. Ak nejaký problém nedokážu vyriešiť sami v danom momente, zídu sa s ostatnými vodcami a pracovníkmi, hovoria s nimi v duchovnom spoločenstve, hľadajú pravdu-princípy a premýšľajú o spôsoboch, ako ho vyriešiť. A ak narazia na veľký problém, ktorý naozaj nedokážu vyriešiť, okamžite hľadajú Zhora a nechajú ich, aby ho vyriešili oni. Takíto vodcovia a pracovníci sú ľudia, ktorí konajú zásadovo. Bez ohľadu na to, aké problémy sa vyskytnú, pokiaľ ich videli, nenechajú ich tak; trvajú na tom, aby ich plne pochopili a potom jeden po druhom vyriešili. A aj keď nie sú vyriešené dôkladne, dá sa zaručiť, že sa tieto problémy už neobjavia. To znamená konať svoju povinnosť z celého srdca, sily a mysle a plne si plniť svoju zodpovednosť. Falošní vodcovia a pracovníci, ktorí nevykonávajú skutočnú prácu alebo sa nezameriavajú na riešenie skutočných problémov, nedokážu zbadať problémy a nevedia, akú prácu by mali robiť. Pokiaľ vidia, že bratia a sestry sú zaneprázdnení konaním svojich povinností, sú nanajvýš spokojní a majú pocit, že je to výsledok ich skutočnej práce. Myslia si, že všetky aspekty práce sú celkom dobré a nie je veľa toho, čo by museli robiť osobne, ani žiadne problémy, ktoré by museli riešiť, a tak sa sústredia na užívanie si výhod svojho postavenia. Vždy sa chcú predvádzať a chváliť medzi bratmi a sestrami, a kedykoľvek ich vidia, hovoria: „Buďte dobrými veriacimi. Konajte svoju povinnosť dobre. Nerobte to povrchne. Ak budeš neposlušný alebo budeš spôsobovať problémy, prepustím ťa!“ Vedia len presadzovať svoje postavenie a poučovať ľudí. Počas zhromaždení sa vždy pýtajú, aké problémy sú v práci a či majú tí pod nimi nejaké ťažkosti, ale keď ostatní vyjadria svoje problémy a ťažkosti, nedokážu ich vyriešiť. Napriek tomu sú stále šťastní a žijú si s čistým svedomím. Ak bratia a sestry nespomenú žiadne ťažkosti alebo problémy, majú pocit, že si svoju prácu robia veľmi dobre a stávajú sa samoľúbymi. Myslia si, že pýtať sa na prácu je úloha, ktorú im pridelili, a keď sa objavia problémy a Zhora začne vyvodzovať zodpovednosť, sú zaskočení. Ostatní im predložia ťažkosti a problémy v práci, no oni sa stále sťažujú, prečo nehľadajú pravdu, aby ich vyriešili. Sami pritom skutočné problémy neriešia a prenášajú zodpovednosť na svojich podriadených, pričom tvrdo karhajú tých, ktorí vykonávajú konkrétne úlohy. Toto karhanie im pomáha uľaviť si od hnevu a dokonca s čistým svedomím veria, že vykonávajú skutočnú prácu. Nikdy sa netrápili ani neznepokojovali tým, že nedokážu objaviť ani vyriešiť problémy alebo že preto nemohli dobre jesť či spať – takéto útrapy nikdy nezažili.

Pri každej návšteve farmárskej cirkvi vyriešim nejaké problémy. Nejdem tam zakaždým preto, že by som objavil nejaký konkrétny problém; idem tam jednoducho vtedy, keď mám voľno, aby som sa poobzeral a zistil, ako napreduje práca rôznych tímov v cirkvi a aký je stav ľudí v každom tíme. Zvolám vedúcich na rozhovor, opýtam sa, akú prácu v tomto období robili a aké sú problémy, nechám ich, aby predniesli nejaké otázky, a potom s nimi v duchovnom spoločenstve hovorím o tom, ako ich vyriešiť. Pri duchovnom spoločenstve s nimi zvyknem objaviť aj nejaké nové problémy. Jeden typ problému sa týka toho, ako vodcovia a pracovníci konajú svoju prácu, a ďalším typom sú problémy v práci v rámci ich zodpovednosti. Okrem toho im tiež pomáham a usmerňujem ich, ako robiť konkrétnu prácu, ako ju realizovať a akú robiť, a ďalší raz to skontrolujem a opýtam sa ich, ako minule zadaná práca dopadla. Takýto dohľad, naliehanie a následná kontrola sú nevyhnutné. Hoci sa to nerobí s veľkými fanfárami a krikom ani nevyhlasuje cez reproduktory, tieto konkrétne úlohy a zadania sú komunikované a realizované prostredníctvom niektorých vodcov a pracovníkov, ktorí dokážu konať skutočnú prácu. Práca každého tímu sa tak stáva usporiadanou a napreduje, efektivita práce sa zlepší a výsledky sú lepšie. Nakoniec sa každý v každom tíme dokáže pevne držať svojej vlastnej povinnosti a vie, čo má robiť a ako. Prinajmenšom každý vykonáva svoju náležitú povinnosť, všetci majú poruke nejaké úlohy, robia veci v súlade s požiadavkami Božieho domu a dokážu ich robiť aj podľa princípov. Nedosahujú sa týmto nejaké výsledky? Vedia falošní vodcovia takto pracovať? Falošní vodcovia by uvažovali: „Aha, takto Zhora vykonáva prácu: zvolá niekoľko ľudí na rozhovor, každý si robí poznámky do malého zápisníka, a keď sú poznámky hotové, práca Zhora je hotová. Ak takto vykonáva prácu Zhora, potom to budeme robiť rovnako.“ Takto falošní vodcovia napodobňujú. Napodobňujú to len navonok, ale nakoniec vôbec nevykonávajú žiadnu skutočnú prácu, nerealizujú žiadnu z úloh, o ktoré boli požiadaní, len márnia čas rozprávaním o ničom. Niekedy zájdem aj do zeleninových záhonov a skleníkov, aby som sa pozrel, ako rastú sadenice, alebo aby som zistil, koľko cyklov plodín sa dá v skleníku vypestovať počas zimy a ako často ich treba polievať. Tieto úlohy, či už veľké alebo malé, všetky zahŕňajú technické otázky spojené s pestovaním zeleniny, a pokiaľ ich človek robí svedomito, dokáže ich zvládnuť. V čom sa najviac prejavuje falošnosť falošných vodcov? Najvýraznejšie je to, že nevykonávajú skutočnú prácu; urobia len nejaké úlohy pre efekt a potom to považujú za vybavené a začnú si užívať výhody svojho postavenia. Bez ohľadu na to, koľko takejto práce urobia, znamená to, že vykonávajú skutočnú prácu? Väčšina falošných vodcov chápe pravdu nečisto a rozumie len niektorým slovám a učeniam, čo veľmi sťažuje dobré vykonávanie skutočnej práce. Časť falošných vodcov nedokáže vyriešiť ani problémy týkajúce sa všeobecných záležitostí; majú zjavne slabú kvalitu a chýba im duchovné porozumenie. Vôbec nemá zmysel ich rozvíjať. A niektorí falošní vodcovia majú určitú kvalitu, ale nevykonávajú skutočnú prácu a oddávajú sa telesnému pohodliu. Ľudia, ktorí sa oddávajú telesnému pohodliu, sa veľmi nelíšia od ošípaných. Ošípané trávia dni spaním a jedením. Nerobia nič, avšak keď celá rodina na konci roka tvrdej práce s ich kŕmením je ich mäso, dá sa povedať, že slúžili. Ak je falošný vodca chovaný ako ošípaná, trikrát denne zadarmo je a pije, rastie do tučnoty a sily, ale nevykonáva žiadnu skutočnú prácu a je naničhodník, nebol jeho chov márny? Malo to nejaký úžitok? Môžu slúžiť len ako odstrašujúci prípad a mali by byť vyradení. Naozaj je lepšie chovať ošípanú ako falošného vodcu. Falošní vodcovia môžu mať titul „vodca“, zastávať túto pozíciu, trikrát denne dobre jesť, užívať si mnohé Božie milosti a na konci roka byť zo všetkého jedla tuční a ružoví – ale ako je to s prácou? Pozri sa na všetko, čo sa tento rok dosiahlo v tvojej práci: Mal si tento rok výsledky v nejakej oblasti práce? Akú skutočnú prácu si urobil? Boží dom od teba nežiada, aby si každú prácu robil dokonale, ale musíš dobre robiť tú kľúčovú – napríklad prácu na evanjeliu, filmovú produkciu, prácu s textom a tak ďalej. Všetky tieto musia byť plodné. Za normálnych okolností by väčšina práce mala priniesť nejaké výsledky a úspechy po troch až piatich mesiacoch, a ak po roku nič nedosiahla, je to vážny problém. Ktorá práca v rámci tvojej zodpovednosti bola najplodnejšia? Za ktorú si počas roka zaplatil najväčšiu cenu a pre ktorú si najviac trpel? Predlož tento úspech a uvažuj, či si za rok užívania si Božej milosti dosiahol nejaké hodnotné úspechy; mal by si v tom mať v srdci jasno. Čo si vlastne robil, kým si celý ten čas jedol jedlo Božieho domu a užíval si Božiu milosť? Dosiahol si niečo? Ak si nedosiahol nič, potom sa len tak pretĺkaš a si pravý falošný vodca. Mali by byť takíto vodcovia odvolaní a vyradení? (Áno.) Dokážete takýchto falošných vodcov rozlíšiť, keď sa s nimi stretnete? Vidíte, že sú to falošní vodcovia, ktorí sa len tak pretĺkajú, aby sa zadarmo najedli? Jedia, až sa im mastia ústa, ale nikdy sa nezdá, že by sa trápili alebo znepokojovali prácou, nezúčastňujú sa na žiadnych konkrétnych úlohách ani sa na ne nepýtajú. Aj keď sa pýtajú, má to svoj dôvod; robia tak len vtedy, keď na nich Zhora tlačí kvôli výsledkom, inak by sa neobťažovali. Vždy sa oddávajú pôžitkom a často pozerajú filmy alebo televízne seriály. Delegujú prácu, a zatiaľ čo sú všetci ostatní zaneprázdnení konaním svojich povinností, oni odpočívajú a užívajú si. Ak je nejaký problém a snažíte sa ich nájsť, aby ho vyriešili, nikde ich niet, ale na jedlo nikdy nemeškajú. A keď sa po jedle všetci ostatní vrátia do práce, oni si idú opäť oddýchnuť. Ak sa ich opýtaš: „Prečo nejdeš von skontrolovať prácu? Všetci už čakajú na tvoje usmernenie a opatrenia!“, povedia: „Prečo čakať na mňa? Všetci to dokážete a viete, ako na to – nie je to rovnaké, keď tu nie som? Nemôžem si na chvíľu oddýchnuť?“ „To je oddych? Veď pozeráš filmy!“ „Učím sa odborné zručnosti, študujem, ako sa točia filmy.“ Dokonca si vymýšľajú výhovorky. Pozerajú jeden film za druhým, a keď všetci v noci odpočívajú, oni tiež. Každý deň sa len takto pretĺkajú, ale do akej miery to siaha? Všetkým sú nesympatickí, všetci sa pri nich cítia trápne a nakoniec si ich nikto nevšíma. Povedzte Mi, ak takýto vodca nevedie, môže práca stále napredovať? Prestane sa bez nich točiť Zem? (Točí sa ďalej.) Potom by mali byť odhalení, aby každý videl, že sa nevenujú riadnym úlohám a nikto by ním nemal byť obmedzovaný. Takýchto falošných vodcov, ktorí sa nevenujú riadnym úlohám, treba odhaliť a rozobrať, aby ich každý mohol rozlíšiť, a potom by mali byť odvolaní, aby stáli bokom! Dokážete rozlíšiť takýchto falošných vodcov, keď sa s nimi stretnete? Cítili by ste sa bez nich ako námorníci bez kapitána? Dokončili by ste prácu a splnili úlohy samostatne? Ak nie, potom ste v nebezpečenstve. Keby ste čelili takýmto falošným vodcom, ktorí si poriadne nekonajú svoju povinnosť, nejdú príkladom a márnia čas chatovaním na internete, mali by ste v takejto situácii schopnosť rozlišovať? Nechali by ste sa nimi ovplyvniť, aby ste sa tiež zapájali do zbytočných rečí a zanedbávali svoje povinnosti? Môžete ešte nasledovať takýchto falošných vodcov? (Nie.)

Niektorí falošní vodcovia sú nenásytní a leniví a uprednostňujú pohodlie pred tvrdou prácou. Nechcú ani pracovať, ani sa trápiť, vyhýbajú sa úsiliu aj zodpovednosti a chcú sa len oddávať pohodliu. Radi jedia a hrajú sa a sú obzvlášť leniví. Bol jeden falošný vodca, ktorý ráno vstával až potom, čo sa všetci najedli, a keď už v noci všetci odpočívali, ešte stále pozeral televízne seriály. Brat zodpovedný za varenie to už nemohol vydržať a skritizoval ho. Myslíte si, že by počúvol kuchára? (Nie.) Povedzme, že by ho pokarhal vodca alebo pracovník a povedal by: „Musíš byť usilovnejší; práca, ktorú treba urobiť, sa musí urobiť. Ako vodca si musíš plniť svoju zodpovednosť bez ohľadu na to, o akú prácu ide; musíš zabezpečiť, aby s ňou neboli žiadne problémy. A keď sa teraz našiel problém a ty nie si prítomný, aby si ho vyriešil, ovplyvňuje to prácu. Ak takto pracuješ neustále, nezdržuješ tým prácu cirkvi? Dokážeš túto zodpovednosť niesť?“ Počúvol by to? Nie nevyhnutne. Rozhodovacia skupiny by takýchto falošných vodcov mala okamžite odvolať, opatriť im inú prácu a nechať ich robiť to, čo dokážu. A ak sú naničhodníci, chcú sa všade priživovať a nič nedokážu, tak ich pošlite preč a nenechajte ich konať žiadnu povinnosť. Nie sú hodní konať povinnosť; nie sú to ľudia, chýba im svedomie a rozum normálnej ľudskej prirodzenosti a sú nehanební. Keď raz takýchto falošných vodcov, ktorí sú len povaľači, prekuknete, treba ich priamo odvolať; netreba sa ich snažiť nabádať, nemali by dostať žiadne príležitosti podstúpiť dozor a nie je s nimi potrebné ani mať duchovné spoločenstve o pravde. Nepočuli už dosť právd? Keby boli orezaní, mohli by sa zmeniť? Nemohli. Ak má niekto slabú kvalitu, má niekedy absurdné názory alebo z nevedomosti nevidí celý obraz, ale je usilovný, nesie bremeno a nie je lenivý, potom sa takýto človek napriek odchýlkam pri konaní svojej povinnosti dokáže kajať, keď čelí orezávaniu. Prinajmenšom pozná zodpovednosti vodcu a vie, čo má robiť, má svedomie a zmysel pre zodpovednosť a má srdce. Lenže tí, ktorí sú leniví, uprednostňujú pohodlie pred tvrdou prácou a nenesú bremeno, sa zmeniť nemôžu. V ich srdci nie je žiadne bremeno a bez ohľadu na to, kto ich orezáva, je to zbytočné. Niektorí ľudia hovoria: „Ak by ich potom postihol Boží súd, napomínanie, skúšky a zušľachtenie, zmenilo by to ich problém s tým, že nenesú bremeno?“ To sa zmeniť nedá; je to dané ľudskou prirodzenosťou, podobne ako pes nemôže zmeniť svoj návyk jesť výkaly. Kedykoľvek uvidíš niekoho, kto je lenivý, nenesie bremeno a zároveň slúži ako vodca, môžeš si byť istý, že je to falošný vodca. Niekto by mohol povedať: „Ako ho môžete nazvať falošným vodcom? Má dobrú kvalitu, je bystrý, vidí veci do hĺbky a dokáže vymýšľať plány. Vo svete riadil podniky, bol generálnym riaditeľom; je vzdelaný, skúsený a svetsky múdry!“ Dokážu tieto vlastnosti vyriešiť jeho problém s lenivosťou a nedostatkom bremena? (Nie.)

Aký druh prejavov a charakteristík majú tí, ktorí sú nadmerne leniví? Po prvé vo všetkom, čo robia, konajú povrchne, otáľajú, idú ležérnym tempom a odpočívajú a odkladajú veci, kedykoľvek je to možné. Po druhé nevenujú pozornosť práci cirkvi. Kto si chce robiť starosti s takýmito vecami, nech si ich podľa nich robí. Oni nebudú. Keď si robia starosti, je to kvôli ich vlastnej sláve, zisku a postaveniu – jediné, na čom im záleží, je, aby si mohli užívať výhody postavenia. Po tretie sa vyhýbajú útrapám vo svojej práci; nedokážu prijať, aby bola čo i len trochu únavná, a ak je, stávajú sa veľmi nevrlými a nedokážu znášať útrapy ani platiť cenu. Po štvrté nedokážu vytrvať v žiadnej práci, ktorú robia, vždy sa vzdávajú v polovici cesty a nedokážu veci dotiahnuť do konca. Ak sú dočasne v dobrej nálade, možno nejakú prácu spravia pre zábavu, ale ak si niečo vyžaduje dlhodobé nasadenie, neustále ich to zamestnáva, chce to veľa premýšľania a telesne ich to unavuje, časom začnú reptať. Napríklad niektorí vodcovia sú zodpovední za prácu cirkvi a na začiatku to považujú za nové a svieže. Sú veľmi motivovaní v duchovnom spoločenstve o pravde, a keď vidia, že bratia a sestry majú problémy, dokážu im pomôcť a vyriešiť ich. Ale po chvíli vytrvalosti začnú považovať vodcovskú prácu za príliš vyčerpávajúcu a prepadajú negativite – chcú prejsť na ľahšiu prácu a nie sú ochotní znášať útrapy. Takýmto ľuďom chýba vytrvalosť. Po piate je ďalšou charakteristikou lenivých ľudí ich neochota robiť skutočnú prácu. Len čo ich telo trpí, vymýšľajú si výhovorky, aby sa svojej práci vyhli, zbavili sa jej alebo ju prenechali niekomu inému. A keď ju táto osoba dokončí, bez hanby si sami privlastnia odmenu. Toto je päť hlavných charakteristík lenivých ľudí. Mali by ste sa pozrieť, či sa medzi vodcami a pracovníkmi v cirkvách nenachádzajú takíto leniví ľudia. Ak nejakého nájdete, mal by byť okamžite prepustený. Môžu leniví ľudia dobre pracovať ako vodcovia? Ak sú leniví, bez ohľadu na to, akú majú kvalitu alebo aká je ich ľudská prirodzenosť, nedokážu dobre pracovať a budú zdržiavať prácu a dôležité záležitosti. Práca cirkvi je mnohostranná; každý jej aspekt zahŕňa mnoho detailných úloh a vyžaduje si duchovné spoločenstvo o pravde na riešenie problémov, aby bola dobre vykonaná. Preto musia byť vodcovia a pracovníci usilovní – každý deň musia veľa hovoriť a pracovať, aby zabezpečili efektivitu práce. Ak hovoria alebo robia príliš málo, nebudú žiadne výsledky. Takže ak je vodca alebo pracovník lenivý človek, je to určite falošný vodca a nedokáže konať skutočnú prácu. Leniví ľudia nekonajú skutočnú prácu, už vôbec sami nechodia na miesta, kde sa pracuje, a nie sú ochotní riešiť problémy ani sa zapájať do žiadnej konkrétnej práce. Nemajú najmenšie porozumenie ani pochopenie problémov v žiadnej práci. V hlave majú len povrchnú, nejasnú predstavu z počúvania toho, čo povedali iní, a pretlčú sa len tým, že budú trochu kázať nejaké učenie. Dokážete rozlíšiť takýto typ vodcu? Dokážete povedať, že sú to falošní vodcovia? (Do určitej miery.) Leniví ľudia sú povrchní v akejkoľvek povinnosti, ktorú konajú. Bez ohľadu na povinnosť im chýba vytrvalosť, pracujú nárazovo, fňukajú, kedykoľvek znášajú nejaké útrapy, a sypú zo seba nekonečné sťažnosti. Nadávajú každému, kto ich kritizuje alebo orezáva, ako fúria, ktorá ľudí uráža v uliciach, vždy si chcú vyliať zlosť na druhých a nechcú konať svoju povinnosť. Čo ukazuje skutočnosť, že nechcú konať svoju povinnosť? Ukazuje, že nenesú bremeno, nie sú ochotní prevziať zodpovednosť a sú to leniví ľudia. Nechcú znášať útrapy ani platiť cenu. To platí najmä pre vodcov a pracovníkov: Ak nenesú bremeno, môžu plniť zodpovednosti vodcov a pracovníkov? Absolútne nie.

Falošní vodcovia nesledujú prácu ani neposkytujú pracovné usmernenia

Práve sme hovorili o tomto aspekte piatej zodpovednosti vodcov a pracovníkov: „udržiavať si aktuálny prehľad a porozumenie o stave každej pracovnej úlohy.“ Hovorením o tomto aspekte sme odhalili niektoré konkrétne prejavy falošných vodcov, ako aj ich ľudskú prirodzenosť a charakter. Teraz sa pozrime na „udržiavanie si prehľadu a porozumenia o pokroku každej pracovnej úlohy“. Samozrejme, pokrok v práci súvisí so stavom práce a tento vzťah je pomerne blízky. Ak si niekto nedokáže udržať prehľad a porozumenie o stave pracovnej úlohy, potom si rovnako nedokáže udržať prehľad a porozumenie ani o pokroku v práci. Týkajú sa ho všetky konkrétne otázky, ako napríklad aký je pokrok v práci, do akej fázy postúpila, aké sú stavy zúčastnených ľudí, či sa vyskytujú nejaké ťažkosti s odbornými aspektmi, či sú nejaké oblasti práce, ktoré nespĺňajú požiadavky Božieho domu, aké sú dosiahnuté výsledky, či sa v práci učia ľudia, ktorí nie sú veľmi zruční v jej odborných aspektoch, kto toto učenie organizuje, čo sa učia, ako sa učia a tak ďalej. Nie je napríklad práca na skladaní chválospevov dosť dôležitá? Aké konkrétne úlohy treba vykonať v procese od počiatočného výberu hlavných úryvkov Božích slov až po dokončenie skladby jedného chválospevu? Po prvé je potrebné vybrať hlavné úryvky Božích slov, ktoré sú vhodné na to, aby sa stali chválospevmi, a ktoré tiež musia mať primeranú dĺžku. Druhý krok zahŕňa zvažovanie, aký štýl melódie sa hodí k úryvku, aby sa spieval príjemne a s pôžitkom. A potom sa musia nájsť správni ľudia, ktorí chválospev zaspievajú. Nie sú to konkrétne úlohy? (Áno.) Keď je chválospev zložený, falošný vodca sa vôbec nepýta, či je skladba vyhovujúca alebo štýl vhodný. A keď si skladateľ všimne nedostatok dohľadu, sám usúdi, že sú postačujúce, a pustí sa do nahrávania. Úryvok Božích slov, na ktorého premenu v chválospev sa všetci tešili, je konečne zhudobnený a je z neho chválospev, ale väčšina pri spievaní zisťuje, že má stále nedostatky. Aký problém vzniká? Zložený chválospev nie je na požadovanej úrovni: bol nahraný napriek tomu, že mu chýbala melódia a pútavosť. Falošný vodca sa po vypočutí pýta: „Kto zložil tento chválospev? Prečo bol nahraný?“ V čase, keď položí túto otázku, uplynul už najmenej mesiac. Nemal vodca počas tohto mesiaca sledovať a pohotovo získavať prehľad o pokroku v tejto práci? Napríklad o tom, ako prebiehalo skladanie? Určil sa základný nápev? Malo to melódiu? Zodpovedala melódia a štýl tohto chválospevu Božím slovám? Pomáhali s usmernením jednotlivci s relevantnými skúsenosťami? Dal by sa tento chválospev po zložení vo veľkom spievať? Aký by mal účinok? Považoval sa nápev za dobrý? Falošný vodca záležitosti tohto druhu vôbec nesledoval. A má na to aj dôvod: „Nerozumiem skladaniu chválospevov. Ako môžem sledovať niečo, čomu nerozumiem? Je to nemožné.“ Je to legitímny dôvod? (Nie.) Nie je to legitímny dôvod. Môže teda niekto, kto sa nevyzná v skladaní chválospevov, stále sledovať priebeh práce? (Áno.) Ako by mal sledovať prácu? (Môže spolupracovať s bratmi a sestrami a posúdiť melódiu na základe princípov, aby zistil, či je vhodná, a môže prakticky sledovať prácu namiesto toho, aby si od nej umýval ruky.) Hlavnou charakteristikou práce falošných vodcov je prázdne táranie o učení a papagájovanie hesiel. Po vydaní svojich príkazov od toho jednoducho dajú ruky preč. Nepýtajú sa na následný vývoj práce; nepýtajú sa, či sa vyskytli nejaké problémy, odchýlky alebo ťažkosti. Svoju prácu považujú za skončenú, len čo ju pridelia. Ako vodca musíš v skutočnosti po zorganizovaní práce sledovať jej postup. Aj keď sa v danej oblasti práce nevyznáš – aj keď ti o nej chýbajú akékoľvek vedomosti – môžeš nájsť spôsob, ako svoju prácu vykonávať. Môžeš si nájsť niekoho, kto to skutočne chápe, kto rozumie danej profesii, aby vykonal posúdenie a predložil návrhy. Na základe jeho návrhov môžeš identifikovať primerané princípy, a tak budeš môcť sledovať prácu. Bez ohľadu na to, či poznáš danú profesiu alebo jej rozumieš, musíš prinajmenšom riadiť prácu, sledovať ju a neustále sa pýtať a klásť otázky o jej priebehu. Musíš si udržiavať prehľad o týchto záležitostiach; je to tvoja zodpovednosť, je to súčasť tvojej pozície. Nesledovať prácu, nerobiť po priradení práce nič viac a umývať si ruky – to je spôsob, ako to robia falošní vodcovia. Nesledovanie práce alebo neposkytovanie usmernení týkajúcich sa práce, nepýtanie sa na vzniknuté problémy alebo ich neriešenie a nechápanie pokroku alebo efektívnosti práce – to sú tiež prejavy falošných vodcov.

Falošní vodcovia nekonajú reálnu prácu, čím zdržiavajú jej postup

Keďže sa falošní vodcovia neučia o napredovania práce, nedokážu pohotovo identifikovať problémy, ktoré v rámci toho vznikajú, a už vôbec ich nevedia riešiť, často to vedie k opakovaným omeškaniam. Keďže ľudia nechápu princípy určitej práce a nenájde sa nikto vhodný, kto by za ňu niesol zodpovednosť alebo by ju riadil, tí, ktorí ju vykonávajú, často prepadajú negativizmu a pasivite a vyčkávajú, čo vážne ovplyvňuje priebeh práce. Ak by si vodcovia plnili svoje povinnosti – riadili by prácu, zabezpečovali jej kontinuitu, dohliadali na ňu a našli by človeka, ktorý sa vyzná v riadení práce, postupovala by rýchlejšie a nebola by predmetom opakovaných omeškaní. Preto je potrebné, aby vodcovia pochopili stav práce a porozumeli mu. Veľmi dôležité je samozrejme aj to, aby vedeli a mali prehľad o tom, ako práca napreduje, pretože napredovanie ide ruka v ruke s efektívnosťou práce a dosahovaním výsledkov. Ak vodcovia a pracovníci nemajú prehľad o tom, ako napreduje cirkevná práca, a situáciu buď nesledujú, alebo na veci nedohliadajú, potom sa pokrok v cirkevnej práci určite spomalí. Je to spôsobené tým, že väčšina ľudí, ktorí konajú povinnosti, je skutočná spodina, ktorá nemá zmysel pre bremeno, je často negatívna a pasívna a má povrchný prístup. Ak sa nenájde nikto, kto by mal zmysel pre bremeno a pracovné schopnosti, konkrétnym spôsobom by prevzal zodpovednosť za prácu, včas sa informoval o priebehu práce a viedol, kontroloval, disciplinoval a orezával personál, ktorý koná povinnosti, potom bude úroveň efektivity práce prirodzene veľmi nízka a výsledky práce budú veľmi slabé. Ak to jasne nevidia ani vodcovia a pracovníci, potom sú hlúpi a slepí. Preto sa vodcovia a pracovníci musia okamžite zaoberať priebehom práce, sledovať a chápať ho, analyzovať problémy, s ktorými sa ľudia pri konaní povinností stretávajú a ktoré treba riešiť, a chápať, ktoré problémy treba vyriešiť, aby sa dosiahli lepšie výsledky. Všetky tieto veci sú veľmi dôležité a vodca by mal mať v týchto záležitostiach jasno. Pre správne plnenie si povinností sa nesmiete správať ako falošný vodca, ktorý urobí niečo povrchne a potom si myslí, že si svoju povinnosť splnil. Falošní vodcovia sú vo svojej práci nedbalí a lajdácki, nemajú zmysel pre zodpovednosť a neriešia problémy, keď sa vyskytnú. Bez ohľadu na to, akú prácu robia, sa len kĺžu po jej povrchu a odbíjajú ju; hovoria len vznešené slová, tárajú o učení, vedú prázdne reči a robia si prácu len naoko. Všeobecne povedané, toto je stav toho, ako falošní vodcovia pracujú. Hoci v porovnaní s antikristami nerobia nič zjavne zlé a nerobia zlo úmyselne, keď sa pozriete na účinnosť ich práce, je na mieste ich charakterizovať ako povrchných, ako takých, čo nenesú bremeno, a ako nezodpovedných a nelojálnych voči svojej povinnosti.

Práve sme v duchovnom spoločenstve hovorili o falošných vodcoch, ktorí nerobia skutočnú prácu a nemajú prehľad o pokroku každej pracovnej úlohy. Pokiaľ ide o problémy a ťažkosti, ktoré sa vyskytujú v cirkevnej práci, buď si ich nevšímajú, alebo len vysipú trochu učení a odpapagájujú zopár hesiel, aby si to odbili. Pri všetkých pracovných úlohách ich nikdy neuvidíte osobne prichádzať na miesto práce, aby sa ju snažili pochopiť a sledovať. Neuvidíte ich tam hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby riešili problémy, a už vôbec ich tam neuvidíte, ako osobne usmerňujú a dohliadajú na prácu, aby zabránili výskytu chýb a odchýlok. Je to najzjavnejší prejav povrchného spôsobu, akým falošní vodcovia pracujú. Hoci na rozdiel od antikristov nemajú v úmysle narúšať a vyrušovať prácu cirkvi ani nepáchajú rôzne zlá a nezakladajú si vlastné nezávislé kráľovstvá, ich rôzne povrchné správanie spôsobuje v práci cirkvi obrovské prekážky, takže sa donekonečna objavujú rôzne problémy a zostávajú nevyriešené. Vážne to ovplyvňuje pokrok každej pracovnej úlohy cirkvi, ako aj vstup Božieho vyvoleného národa do života. Nemali by byť takíto falošní vodcovia vyradení? Nedokážu robiť skutočnú prácu a čokoľvek robia, má to silný začiatok, ale nakoniec to vyšumí. Úloha, ktorú hrajú, je úloha otvárača ceremónií: odriekavajú heslá a kážu učenia, a keď iným pridelia prácu a dohodnú, kto za ňu bude zodpovedný, tak sa to pre nich skončilo. Pripomínajú hučiace reproduktory, aké sa nachádzajú vo vidieckych oblastiach Číny – to je rozsah úlohy, ktorú hrajú. Robia len trochu prípravnej práce a po zvyšok práce ich niet nikde vidieť. Pokiaľ ide o konkrétne otázky, ako napríklad ako prebieha každá pracovná úloha, či je v súlade s princípmi a či je účinná, odpovede nepoznajú. A nikdy nejdú do hĺbky medzi obyčajných veriacich ani nenavštevujú miesto práce, aby pochopili pokrok a podrobnosti každej pracovnej úlohy. Falošní vodcovia teda možno nemajú v úmysle spôsobovať narušenia a vyrušenia alebo páchať rôzne zlá počas svojho pôsobenia ako vodcovia, ale v skutočnosti paralyzujú prácu, zdržiavajú pokrok každej pracovnej úlohy cirkvi a znemožňujú Božiemu vyvolenému národu dobre konať svoje povinnosti a získať vstup do života. Ako by pri takomto spôsobe práce mohli viesť Boží vyvolený národ na správnu cestu viery v Boha? Ukazuje to, že falošní vodcovia nerobia žiadnu skutočnú prácu. Nesledujú prácu, za ktorú by mali byť zodpovední, ani nič neusmerňujú a na nič nedohliadajú, aby zabezpečili normálny priebeh cirkevnej práce. Nevykonávajú zamýšľané funkcie vodcov a pracovníkov, nepreukazujú svoju vernosť a neplnia si svoje zodpovednosti. Potvrdzuje to, že falošní vodcovia nie sú verní v tom, ako konajú svoje povinnosti a sú len povrchní; klamú Boží vyvolený národ aj samotného Boha, ovplyvňujú Jeho vôľu a bránia jej vykonávaniu. Túto skutočnosť vidia všetci. Môže byť, že falošný vodca na tú prácu naozaj nestačí, no môže byť aj to, že sa práci vyhýba a úmyselne je povrchný. Tak či onak, faktom zostáva, že v cirkevnej práci robia neporiadok. V žiadnej pracovnej úlohe cirkvi sa nedosahuje žiadny pokrok a hromada nahromadených problémov zostáva dlho nevyriešená. To nielen ovplyvňuje šírenie práce na evanjeliu, ale aj vážne bráni vstupu Božieho vyvoleného národa do života. Tieto fakty stačia na to, aby ukázali, že falošní vodcovia nielenže nedokážu robiť skutočnú prácu, no stávajú sa aj prekážkami v práci na šírení evanjelia a kameňmi úrazu pri vykonávaní Božej vôle v cirkvi.

Falošní vodcovia nerobia skutočnú prácu a nedokážu riešiť skutočné problémy. Nielenže to zdržiava pokrok v práci a ovplyvňuje jej výsledky, ale aj spôsobuje vážne straty v práci cirkvi a plytvá množstvom ľudských, materiálnych a finančných zdrojov. Takže by falošní vodcovia mali nahradiť hospodárske straty. Niektorí ľudia hovoria: „Ak budú musieť vodcovia a pracovníci nahrádzať straty spôsobené tým, že svoju prácu nerobia dobre, nikto nebude chcieť byť vodcom alebo pracovníkom.“ Takíto nezodpovední ľudia nimi ani nie sú spôsobilí byť. Tí, ktorí nemajú svedomie ani rozum, sú zlí ľudia – nie je problematické, ak chcú byť zlí ľudia vodcami a pracovníkmi? Keďže veľa práce Božieho domu zahŕňa hospodárske výdavky, nie je ich potrebné účtovať? Sú dary pre Boha niečím, čím môžu ľudia ľubovoľne plytvať a mrhať? Aké právo majú vodcovia a pracovníci mrhať Božími darmi? Spôsobenie hospodárskej straty sa musí odškodniť; je to úplne prirodzené a oprávnené a nikto to nemôže poprieť. Napríklad povedzme, že existuje práca, ktorú by mohol jeden človek dokončiť za jeden mesiac. Ak táto práca trvá šesť mesiacov, nepredstavujú výdavky za zvyšných päť mesiacov stratu? Dovoľte Mi uviesť príklad o kázaní evanjelia. Povedzme, že je istý človek ochotný skúmať pravú cestu a pravdepodobne by sa dal získať len za jeden mesiac, po ktorom by vstúpil do cirkvi, naďalej by bol polievaný a zaopatrovaný a do šiestich mesiacov by si mohol položiť základy. Ak je však postoj človeka, ktorý káže evanjelium, k tejto záležitosti ľahostajný a povrchný, vodcovia a pracovníci ignorujú svoje zodpovednosti a nakoniec trvá pol roka, kým toho človeka získajú, nepredstavuje tento polrok stratu pre jeho život? Ak ho postihnú veľké pohromy a on si ešte nepoložil základy na pravej ceste, bude v nebezpečenstve, a nesklamali by ho vtedy títo ľudia? Takáto strata sa nedá merať peniazmi ani hmotnými vecami. Ak sa porozumenie pravdy u toho človeka zdrží o pol roka a on sa o pol roka oneskorí s budovaním základov a nástupom do svojej povinnosti, kto za to prevezme zodpovednosť? Môžu si vodcovia a pracovníci dovoliť prevziať za to zodpovednosť? Nikto si nemôže dovoliť niesť zodpovednosť za to, že niekoho zdržal v jeho životnom napredovaní. Keďže si túto zodpovednosť nikto nedokáže dovoliť niesť, čo majú robiť vodcovia a pracovníci? Štyri slová: dať do toho všetko. Dať do toho všetko s akým cieľom? S cieľom plniť si vlastnú zodpovednosť, robiť všetko, čo vidíte vlastnými očami, myslíte si vo svojej mysli a dosahujete vlastnou kvalitou. Toto znamená dať do toho všetko, toto znamená byť verný a zodpovedný a toto je zodpovednosť, ktorú by mali plniť vodcovia a pracovníci. Niektorí vodcovia a pracovníci nepovažujú kázanie evanjelia za vážnu záležitosť. Myslia si: „Božie ovce budú počuť Boží hlas. Kto skúma a prijíma, bude požehnaný; kto neskúma a neprijíma, nebude požehnaný a zaslúži si zomrieť v pohrome!“ Falošní vodcovia vôbec neberú ohľad na Božie úmysly a nenesú bremeno za prácu na evanjeliu. Navyše nepreberajú žiadnu zodpovednosť za nováčikov, ktorí práve vstúpili do cirkvi, a neberú vstup Božieho vyvoleného národa do života vážne – vždy sa sústredia na užívanie si výhod svojho postavenia. Bez ohľadu na to, koľko ľudí skúma pravú cestu, vôbec sa neznepokojujú, vždy majú mentalitu, s ktorou len tak zo dňa na deň prežívajú, a správajú sa ako cisár na dôchodku alebo úradník. Nezáleží na tom, aká kritická alebo naliehavá je práca, nikdy sa neukážu na mieste, nepýtajú sa na situáciu v práci, nerozumejú jej ani ju nesledujú a neriešia problémy. Len pridelia úlohy a myslia si, že tým je ich práca hotová a vybavená. Nie je to povrchné? Nie je to klamanie tých nad sebou aj pod sebou? Sú takíto vodcovia a pracovníci vhodní na to, aby ich Boh použil? Nie sú presne ako úradníci veľkého červeného draka? Myslia si: „Byť vodcom alebo pracovníkom je rovnaké ako zastávať funkciu a človek by si mal užívať výhody tohto postavenia. Moja funkcia mi dáva privilégium, ktoré ma oslobodzuje od toho, aby som bol prítomný pri všetkých záležitostiach. Aké by to bolo únavné a ponižujúce, keby som bol stále na mieste, sledoval prácu a chápal situáciu! Takú námahu neznesiem!“ Presne takto pracujú falošní vodcovia a falošní pracovníci. Zaujímajú sa len o túžbu po pohodlí a užívanie si výhod postavenia bez toho, aby robili akúkoľvek skutočnú prácu, a chýba im akékoľvek svedomie alebo rozum. Takíto paraziti by naozaj mali byť vyradení, a aj keď sú potrestaní, zaslúžia si to! Niektorí vodcovia a pracovníci napriek mnohým rokom konania cirkevnej práce nevedia kázať evanjelium, a už vôbec nevedia svedčiť. Ak ich požiadaš, aby v duchovnom spoločenstve hovorili o všetkých pravdách týkajúcich sa vízií Božieho diela potenciálnym prijímateľom evanjelia, nedokážu to. Keď sa ich opýtajú: „Vynaložil si niekedy úsilie, aby si sa vybavil pravdou o víziách?“, falošní vodcovia uvažujú: „Prečo by som mal vynakladať toľké úsilie? S mojím vysokým postavením tá úloha nie je pre mňa; je tu dosť iných, ktorí ju urobia.“ Povedzte Mi, čo sú to za stvorenia? Robia cirkevnú prácu mnoho rokov, no nevedia kázať evanjelium. A keď príde na svedčenie, musia si nájsť kazateľa evanjelia, aby to urobil za nich. Ak ako vodca alebo pracovník nedokážeš kázať evanjelium, svedčiť alebo hovoriť s ľuďmi v duchovnom spoločenstve o pravdách týkajúcich sa vízií, čo dokážeš? Aké sú tvoje zodpovednosti? Splnil si si ich? Chceš žiť len zo starých zásluh? Čo sú to za zásluhy? Kto ťa oprávnil žiť zo starých zásluh? Niektorí vedúci tímov pre evanjelium nikdy ani len nepozorovali a nepočúvali, ako iní kážu evanjelium. Nechce sa im počúvať; neobťažujú sa, považujú to za príliš otravné a chýba im trpezlivosť. Sú to predsa vodcovia, viete – dokonca úradníci –, takže tieto konkrétne úlohy nerobia a poverujú nimi bratov a sestry. Predpokladajme, že niektorí evanjelizační pracovníci narazia na človeka vysokej kvality, ktorý ku všetkému pristupuje s vážnosťou a chce pochopiť niektoré konkrétne pravdy týkajúce sa vízií. Evanjelizační pracovníci nedokážu hovoriť v duchovnom spoločenstve úplne jasne, a tak požiadajú svojich vodcov, aby to urobili oni. Vodcovia nevedia, čo povedať, a dokonca sa uchyľujú k výhovorkám a vravia: „Nikdy som túto prácu nerobil. Choďte a urobte ju vy; budem vám kryť chrbát. Ak sa vyskytnú nejaké problémy, pomôžem vám ich napraviť; podporujem vás. Nebojte sa. Čoho sa báť, keď máme Boha? Keď niekto hľadá pravú cestu, môžete svedčiť alebo mu v duchovnom spoločenstve hovoriť o pravdách vízií. Ja som zodpovedný len za duchovné spoločenstvo o pravdách vstupu do života. Práca svedčenia je vaše ťažké bremeno, nespoliehajte sa na mňa.“ Vždy, keď príde na kľúčový moment svedčenia pri kázaní evanjelia, skryjú sa. Sú si plne vedomí, že im chýba pravda, tak prečo sa ňou nesnažia vybaviť? Prečo sa vždy zúfalo snažia stať sa vodcami, keď dobre vedia, že im chýba pravda? Nemajú vôbec žiadny talent a napriek tomu majú tú drzosť prijať akúkoľvek oficiálnu pozíciu – prijali by aj úlohu cisára, keby ste im to dovolili –, sú príliš nehanební! Bez ohľadu na úroveň vedenia, ktorú zastávajú, nedokážu robiť skutočnú prácu, no odvážia sa užívať si výhody postavenia bez akýchkoľvek výčitiek svedomia. Nie sú to úplne nehanební ľudia? Bolo by pochopiteľné, keby ťa niekto požiadal hovoriť cudzím jazykom a ty by si to nedokázal; ale hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravdách vízií a o Božích úmysloch vo svojom rodnom jazyku by malo byť možné, však? Ľuďom, ktorí veria len tri až päť rokov, sa dá odpustiť, že v duchovnom spoločenstve nedokážu hovoriť o pravde. Ale niektorí veria v Boha takmer 20 rokov, a predsa im duchovné spoločenstvo o pravdách týkajúcich sa vízií akosi stále nejde – nie sú takíto ľudia nanič? Nie sú to naničhodníci? Udivuje Ma, keď počujem, že niekto verí v Boha mnoho rokov, no nevie, ako v duchovnom spoločenstve hovoriť o pravdách o víziách. Čo cítitevy všetci, keď to počujete? Nie je to nepochopiteľné? Ako všetky tie roky robili svoju prácu? Keď ich požiadajú, aby poskytli usmernenie pri tvorbe hudby, nevedia ako a hovoria, že táto špecializovaná oblasť je príliš ťažká a že to nie je niečo, čo by priemerný človek mohol pochopiť. Keď ich požiadajú, aby poskytli usmernenie v práci na tvorbe umenia alebo vo filmovej produkcii, tvrdia, že si tieto práce vyžadujú príliš vysokú úroveň technických zručností, aby ich zvládli. Keď ich požiadajú, aby napísali články so skúsenostným svedectvom, hovoria, že majú príliš nízke vzdelanie, že ich písať nevedia a že sa v tom nikdy necvičili. Ak nedokážu vykonávať tieto druhy prác, je to odpustiteľné, ale práca na evanjeliu je neoddeliteľnou súčasťou ich povinnosti. Majú túto prácu v malíčku – nemala by pre nich byť ľahká? Najdôležitejším aspektom duchovného spoločenstva o pravdách o víziách je jasne v ňom hovoriť o pravde troch etáp diela. Spočiatku s tým ľudia nemajú veľa skúseností a možno v duchovnom spoločenstve nehovoria tak dobre, ale časom sa v tom cvičia a dokážu sa v tom zlepšovať, čím viac to robia, takže dokážu hovoriť štruktúrovane, presným a jasným jazykom a s obratným vyjadrovaním. Nie je to konkrétna oblasť špecializovanej práce, ktorú by mali vodcovia ovládať? Nie je to ako nútiť rybu žiť na súši, však? (Nie, nie je.) Ale takíto falošní vodcovia nie sú spôsobilí ani na túto malú prácu. A napriek tomu stále slúžia ako vodcovia? Čo robia, že stále zastávajú túto pozíciu? Niektorí ľudia hovoria: „Moje myšlienky sú zmätené a nejasné, chýba mi logika a nie som taký dobrý v rozprávaní o pravdách týkajúcich sa vízií.“ Ak je to tak, dokážeš identifikovať a riešiť rôzne chyby a odchýlky, ktoré sa vyskytujú v práci na evanjeliu? Ak ich nedokážeš identifikovať, potom ich určite nedokážeš ani vyriešiť. Keď falošní vodcovia zodpovedajú za prácu na evanjeliu, nehrajú žiadnu úlohu pri preverovaní ani dohľade a len nechávajú tých pod sebou robiť, čo sa im zachce, takže každý môže robiť veci, ako chce, a kázať, komu chce – neuplatňujú sa absolútne žiadne princípy ani štandardy. Niektorí ľudia konajú z rozmaru, chýba im rozum a najmä princípy, keď niečo robia, a bezohľadne páchajú zlé skutky. Falošní vodcovia si tieto problémy vôbec nevšimnú ani ich neidentifikujú.

Hovorí sa, že v Južnej Amerike a Afrike sú niektorí chudobní ľudia privádzaní k viere prostredníctvom práce na evanjeliu. Títo ľudia nemajú stály príjem a problémom je aj získať dostatok jedla a prežitie. Čo by sa teda malo robiť? Boli vodcovia, ktorí povedali: „Božím úmyslom je spasiť ľudstvo, a aby bol človek spasený, musí mať najprv dosť jedla, však? Nemal by teda Boží dom poskytnúť pomoc? Ak veria v Boha, môžeme im rozdať niekoľko kníh Božích slov. Nemajú počítače ani telefóny, tak čo by sme mali robiť, ak požiadajú o možnosť konať povinnosti? Urobte nejaké prieskumy a zistite, či sú ich úprimne ochotní konať.“ Prieskumom sa zistilo, že títo ľudia sú momentálne bez peňazí, ale ak by ich mali a mohli sa dosýta najesť, boli by ochotní ísť von, kázať evanjelium a konať svoju povinnosť. Po pochopení týchto okolností začali vodcovia rozdeľovať finančnú pomoc a vydávali ju každý mesiac. Jedlo a ubytovanie a dokonca aj poplatky za internet a nákup telefónov, počítačov a iného vybavenia pre týchto ľudí sa platili z peňazí Božieho domu. Rozdeľovanie peňazí týmto ľuďom nebolo zamerané na šírenie práce na evanjeliu, ale skôr na poskytnutie pomoci na ich prežitie. Bolo to v súlade s princípmi? (Nie, nebolo.) Má Boží dom pravidlo, že ak pri kázaní evanjelia stretneme chudobných ľudí bez prostriedkov na živobytie a oni dokážu prijať túto etapu diela, mala by sa im poskytnúť pomoc? Existuje taký princíp? (Nie.) Na akom princípe im teda títo vodcovia rozdeľovali finančnú pomoc? Bolo to vari preto, lebo si mysleli, že Boží dom má peniaze, ale nemá ich kde minúť, alebo preto, že týchto ľudí považovali za príliš úbohých, alebo v nádeji, že im títo ľudia pomôžu šíriť evanjelium? Aký bol presne ich úmysel? Čo sa snažili dosiahnuť? Keď prišlo na rozdeľovanie telefónov, počítačov a životných nákladov, prejavovali veľké nadšenie; tešili sa z práce, ktorá poskytovala výhody iným, pretože im to umožňovalo získať si priazeň a srdcia týchto ľudí, a obzvlášť sa týmto úlohám venovali, išli stále ďalej a nemali ani štipku hanby. Ide o používanie Božích peňazí na získavanie si priazne ľudí a kupovanie si ich náklonnosti. V skutočnosti títo chudobní jednotlivci neverili v Boha naozaj; len sa snažili naplniť si žalúdky a nájsť si spôsob, ako sa uživiť. Takíto ľudia nehľadali získanie pravdy ani spásy. Spasil by Boh týchto ľudí? Niektorí napriek ochote konať povinnosť neboli úprimní, ale skôr motivovaní túžbou po telefónoch, počítačoch a po pohodlí v živote. Ale falošným vodcom na tom nezáležalo; pokiaľ bol niekto ochotný konať povinnosť, postarali sa o neho a nielenže poskytli peniaze na bývanie a jedlo, ale aj kúpili počítače, telefóny a rôzne vybavenie. Ukázalo sa však, že títo ľudia konali svoje povinnosti bez akéhokoľvek účinku. Nemrhali falošní vodcovia len tak peniazmi? Nepoužívali peniaze Božieho domu na preukázanie svojej štedrosti? (Áno.) Je toto práca, ktorú by mali vodcovia a pracovníci robiť? (Nie.) Neboli to falošní vodcovia? Falošní vodcovia radi predstierajú dobrotu, dobročinnosť a láskavosť. Ak chceš preukázať láskavosť, fajn, ale použi svoje vlastné peniaze! Ak nemajú oblečenie, vyzleč si svoje a daj im ho; nemíňaj Božie dary! Božie dary sú určené na prácu na šírení evanjelia, nie na rozdeľovanie sociálnych dávok a určite nie na poskytovanie pomoci chudobným. Boží dom nie je sociálna inštitúcia. Falošní vodcovia nedokážu robiť skutočnú prácu, a už vôbec nie sú schopní poskytovať pravdu alebo život. Sústreďujú sa len na používanie Božích darov na rozdeľovanie sociálnych dávok, aby si získali priazeň ľudí a udržali si vlastnú povesť a postavenie. Nie sú to nehanební márnotratníci? Ak sa takíto falošní vodcovia objavia, môže ich niekto včas odhaliť a zastaviť? Nikto sa im nepostavil, aby ich zastavil. Keby nebolo Zhora, ktorí to zistili a zastavili, prax používania Božích peňazí na poskytovanie výhod ľuďom by sa nikdy neskončila. Chudobní ľudia naťahujú ruky stále ďalej a ďalej a vždy chcú viac. Sú nenásytní; bez ohľadu na to, koľko im dáš, to nikdy nie je dosť. Tí, ktorí úprimne veria v Boha, sú schopní opustiť svoje rodiny a kariéry, aby konali svoju povinnosť a boli spasení, a aj keď v živote čelia ťažkostiam, dokážu si nájsť spôsoby, ako ich vyriešiť sami, bez toho, aby od Božieho domu neustále niečo žiadali. Riešia, čo môžu, sami a za to, čo nedokážu vyriešiť, sa modlia k Bohu a spoliehajú sa na svoju vieru, aby to zažili. Tí, ktorí od Boha neustále žobrú a očakávajú, že im Boží dom poskytne životné náklady a bude ich živiť, sú úplne zbavení rozumu! Nechcú konať žiadnu povinnosť, no chcú si užívať život. Vedia len naťahovať ruky a žiadať veci od Božieho domu, a aj tak im to nikdy nestačí. Nie sú to žobráci? A tí tupí falošní vodcovia len rozdávali výhody a neprestávali, neustále sa ľuďom líškali, aby si zaslúžili ich vďačnosť, a dokonca si mysleli, že takéto konanie oslavuje Boha. Toto sú veci, ktoré falošní vodcovia robia najradšej. Je tu teda niekto, kto tieto problémy dokáže identifikovať a kto dokáže prekuknúť ich podstatu? Väčšina vodcov priviera oči a myslí si: „Tak či onak za prácu na evanjeliu nezodpovedám. Prečo by som sa mal starať o tieto veci? Pokiaľ to nejde z môjho vrecka, je to v poriadku. Môžete dávať, komu chcete, čo ma do toho? Aj tak tie peniaze neskončia v mojej peňaženke.“ Takýchto nezodpovedných ľudí je veľa, ale koľkí dokážu hájiť dielo Božieho domu?

V zámorí teraz všade prebieha práca na evanjeliu. V niektorých krajinách je viac ľudí, ktorí dokážu prijať pravdu, zatiaľ čo v iných je obyvateľstvo slabšej kvality, v dôsledku čoho je v nich týchto ľudí menej. Niektoré krajiny nemajú slobodu viery, prejavujú silný odpor voči pravej ceste a Božiemu dielu a pravdu tam nedokáže prijať veľa ľudí. Okrem toho je obyvateľstvo niektorých krajín príliš zaostalé a má takú slabú kvalitu, že nedokáže pochopiť pravdu, nech už sa mu o nej v duchovnom spoločenstve hovorí akokoľvek. Zdá sa, že ju tí ľudia nie sú schopní pochopiť. Na takýchto miestach by sa evanjelium kázať nemalo. Tí, ktorí kážu evanjelium, však nedokážu vidieť podstatu problému a nekážu tým, ktorí dokážu prijať pravdu, pričom namiesto toho trvajú na tom, že budú vyhľadávať ťažké prípady a ignorovať tie ľahšie. Nekážu na miestach, kde sa už práca na evanjeliu rozširuje a kde je kázanie ľahké. Namiesto toho trvajú na kázaní evanjelia na chudobných a zaostalých miestach a kážu skupinám ľudí s najhoršou kvalitou, ktorí nedokážu pochopiť pravdu, či etnickým skupinám s najsilnejšími náboženskými predstavami a najsilnejším odporom voči Bohu. Nie je to odchýlka? Vezmime si napríklad judaizmus a niektoré hlboko zakorenené etnické náboženstvá, ktoré považujú kresťanstvo za nepriateľa a dokonca ho prenasledujú. V prípade takýchto krajín a etnických skupín by sa evanjelium jednoducho kázať nemalo. Prečo nie? Pretože je v nich kázanie zbytočné. Aj keby si nasadil všetku ľudskú silu a finančné a materiálne zdroje, mohli by uplynúť tri, päť alebo dokonca desať rokov bez toho, aby si videl nejaké významné výsledky. Čo sa dá v tejto situácii robiť? Spočiatku, keď človek nevie lepšie, to môže skúsiť; ale keď jasne uvidí okolnosti – že mu kázanie evanjelia za veľkú cenu nakoniec nemusí priniesť dobré výsledky –, musí si zvoliť inú cestu, cestu, ktorá môže priniesť výsledky. Nemali by to vodcovia a pracovníci prekuknúť? (Áno.) Falošní vodcovia to však nechápu. Pokiaľ ide o to, kde začať šíriť evanjelium v zámorí, niektorí hovoria: „Začnite s Izraelom. Keďže bol Izrael základňou pre prvé dve etapy Božieho diela, musí sa tam kázať. Bez ohľadu na to, aké ťažké to je, im musíme vytrvalo kázať.“ Po dlhom čase kázania tam však neboli žiadne významné výsledky, čo viedlo ku sklamaniu. Čo by mali v tejto chvíli robiť vodcovia? Keby išlo o vodcu, ktorý má kvalitu a nesie bremeno, povedal by: „Naše kázanie evanjelia sa neriadi žiadnym princípom; nevieme konať podľa situácie, no pozeráme sa na veci len na základe našich predstáv – to je od nás príliš naivné! Nečakali sme, že títo ľudia budú takí hlúpi, tvrdohlaví a absurdní. Mysleli sme si, že keďže veria v Boha po tisíce rokov, mali by byť prví, ktorí počujú Božie evanjelium, ale mýlili sme sa; sú príliš absurdní! V skutočnosti sa ich Boh pri konaní diela vykúpenia už vzdal. Keby sme sa k nim teraz vrátili a kázali im, bola by to len márna snaha. Zbytočne by sme sa namáhali a konali by sme hlúpo. Nepochopili sme Božie úmysly. Boh v tejto veci nekoná, tak ako to potom môžeme robiť my ľudia? Skúsili sme to, ale bez ohľadu na to, ako kážeme, neprijímajú pravú cestu. Mali by sme to zatiaľ nechať tak, ponechať ich bokom a nateraz im nevenovať pozornosť. Ak sa nájdu takí, ktorí budú ochotní hľadať, privítame ich a budeme im svedčiť o Božom diele. No ak nikto nehľadá, potom nie je potrebné, aby sme ich aktívne vyhľadávali.“ Nie je toto princíp kázania evanjelia? (Áno.) Môže sa teda falošný vodca držať princípov? (Nie.) Falošní vodcovia majú slabú kvalitu a nedokážu prekuknúť podstatu problému. Povedia: „Boh povedal, že Izraeliti sú Jeho vyvolený národ. Nikdy sa ich nemôžeme vzdať. Mali by byť na prvom mieste; musíme najprv kázať im a až potom ľuďom v iných krajinách. Aká veľká sláva by to bola, keby sa Božie dielo rozšírilo v Izraeli! Boh priniesol slávu z Izraela na Východ a my by sme túto slávu mali priniesť z Východu späť do Izraela a nechať ich vidieť, že sa Boh vrátil!“ Nie je to len slogan? Zodpovedá to skutočnosti? Takto hovoria tí, ktorým chýba duchovné porozumenie. A čo tí falošní vodcovia, ktorí nevykonávajú skutočnú prácu? Tí si tieto veci nevšímajú. Ľudí, ktorí kážu evanjelium, tento problém trápi už dlho; sú rozpoltení medzi tým, či to majú vzdať, alebo kázať ďalej, a nevedia, čo majú robiť. Falošní vodcovia si vôbec neuvedomujú, že je to problém. Keď vidia, že sa títo ľudia trápia, nevedia, ako ďalej, a tak povedia: „Načo si robiť starosti? Máme pravdu a skúsenostné svedectvo, tak im len kážte!“ Niekto povie: „Ty tomu nerozumieš, týmto ľuďom sa káže naozaj ťažko.“ Keď sa v práci vyskytnú závažné problémy, ktoré si vyžadujú, aby ich vodcovia vyriešili, stále len vykrikujú heslá a hovoria prázdne slová. Je toto správanie, aké sa od vodcov očakáva? Keď sa ich pýtajú, či by sa takýmto potenciálnym prijímateľom evanjelia malo kázať, povedia: „Každému by sa malo kázať – najmä Izraelitom, tým by sa malo kázať určite.“ Počujete v týchto slovách nejaký problém? Vedia, že je to odchýlka a chyba v práci na evanjeliu, ktorú musia riešiť? Títo naničhodníci to nevedia a stále tam vznešene tárajú a vykrikujú heslá. Je to naozaj zbytočný odpad! A ešte si myslia, akí sú bystrí a že majú kvalitu a sú šikovní. Ani si neuvedomujú, že sa v práci objavila taká veľká chyba a odchýlka. Môžu ju vôbec začať riešiť? To je ešte menej pravdepodobné. Tí, ktorí kážu evanjelium, si všetci robia starosti; práca na evanjeliu je ovplyvnená, brzdená a nemôže hladko napredovať a falošní vodcovia prekvapivo nemajú ani potuchy o odchýlke, ktorá sa v nej vyskytuje. Keď sa väčšina ľudí v práci stretne s problémami alebo odchýlkami, často sa o ne nestará, nevšíma si ich a stále tvrdohlavo pokračuje v nesprávnom prístupe a koná bezhlavo. Ak ani vodcovia a pracovníci pohotovo nepochopia situáciu, v čase, keď sa problém stane vážnym, ovplyvní priebeh práce a väčšina ľudí ho bude vedieť odhaliť, ostanú ako obarení. Je to spôsobené ich zanedbaním zodpovednosti. Ako sa teda môžu vyhnúť takýmto vážnym následkom? Vodcovia a pracovníci musia pravidelne kontrolovať prácu a pohotovo chápať jej súčasný stav a pokrok. Ak sa zistí, že efektivita práce nie je vysoká, musia prísť na to, v ktorej časti sú chyby a problémy, a uvažovať: „Teraz sa títo ľudia zdajú byť zaneprázdnení, ale prečo nie je vidieť žiadnu zjavnú efektivitu? Napríklad v práci tímu pre evanjelium; toľko ľudí v nej spoločne s niektorými spolupracovníkmi každý deň káže evanjelium a svedčí, tak prečo sa každý mesiac nepodarí získať viac ľudí? V ktorej časti je problém? Kto ho spôsobuje? Ako vznikla táto odchýlka? Kedy sa začala? Musím ísť do každej skupiny, aby som zistil, čo teraz všetci robia, akí sú súčasní potenciálni prijímatelia evanjelia a či je smer kázania evanjelia presný – toto všetko musím zistiť.“ Prostredníctvom konzultácií, duchovného spoločenstva a diskusií sa odchýlky a chyby v práci postupne ozrejmia. A keď sa istý problém odhalí, nemožno ho nechať tak; musí sa vyriešiť. Akí vodcovia teda dokážu odhaliť niektoré problémy, odchýlky a chyby, ktoré sa v práci objavia? Títo vodcovia musia niesť bremeno, byť usilovní a zapájať sa do každého detailu konkrétnej práce. Musia sledovať, chápať a uchopiť každú jej časť a zisťovať, čo každý robí, aký počet ľudí je vhodný na ktorú úlohu, kto sú nadriadení, aká je kvalita týchto ľudí, či si svoju prácu robia dobre alebo nie, aká je ich efektivita, ako práca napreduje a tak ďalej – vo všetkých týchto veciach musia mať jasno. Okrem toho, najdôležitejšou súčasťou práce na evanjeliu je to, či kazatelia evanjelia majú pravdu alebo nie, či dokážu o pravdách vízií jasne hovoriť v duchovnom spoločenstve, aby vyriešili predstavy a problémy ľudí, či dokážu dodať to, čo potenciálnym prijímateľom evanjelia chýba, aby ich dôkladne presvedčili, a či v duchovnom spoločenstve dokážu hovoriť o pravde formou rozhovoru, aby potenciálni prijímatelia evanjelia mohli počuť viac z Božieho hlasu. Napríklad ak sa potenciálny prijímateľ evanjelia chce dozvedieť o pravdách významu Božieho vtelenia, ale určitý kazateľ evanjelia stále hovorí o význame Božieho diela a o tom, čo sú náboženské predstavy, nie je to problém? Ak sa človek chce len dozvedieť o tom, ako môže byť spasený a aký je obsah Božieho plánu riadenia na spásu ľudstva, nie je ten správny čas, aby sa v duchovnom spoločenstve hovorilo o pravdách vízií týkajúcich sa troch etáp Božieho diela? (Áno.) Lenže tento kazateľ evanjelia stále hovorí o Božom napomínaní a súde, o Jeho odhalení toho, že skazené povahy ľudí zahŕňajú aroganciu, nečestnosť a podlosť, a o iných podobných témach. Skôr ako druhá strana prijme Božie dielo, kazateľ evanjelia s ňou začne hovoriť o napomínaní a súde a odhaľovať jej skazené povahy. Človek je z toho potom znechutený, nedostane to, čo chce, jeho problémy, ktoré treba vyriešiť, zostávajú nevyriešené a on stratí záujem a nie je ochotný ďalej skúmať. Nie je to problém kazateľa evanjelia? Kazateľ evanjelia nerozumie pravde alebo mu chýba duchovné porozumenie, a tak si vôbec neuvedomuje, čo druhá osoba potrebuje. Pri rozprávaní nejde k veci, hovorí zdĺhavo a zoširoka a vôbec nerieši problémy potenciálneho prijímateľa evanjelia – ako môže takýmto kázaním evanjelia získať ľudí?

Falošní vodcovia si nevšímajú žiadne problémy, na ktoré narazia vo svojej práci. Bez ohľadu na to, aké problémy vzniknú v práci na evanjeliu a ako ju zlí ľudia vyrušujú a ovplyvňujú, ničomu z toho nevenujú pozornosť, akoby sa ich to ani netýkalo. Konajú svoju prácu popletene a nezáleží na tom, či má určitý jednotlivec vo svojej povinnosti nejaké výsledky alebo koná v súlade s pravdou-princípmi. Na nikoho nedohliadajú ani nič nepreverujú a dovoľujú ľuďom konať slobodne bez ohľadu na následky. Spôsobuje to, že odchýlky a chyby, ktoré sa v práci na evanjeliu objavia, sa nikdy nevyriešia a nespočetné množstvo ľudí, ktorí hľadajú pravú cestu, im tak prekĺzne pomedzi prsty a nemôže byť čo najskôr privedené pred Boha. Niektorí ľudia po prijatí Božieho diela v posledných dňoch hovoria: „V skutočnosti mi niekto kázal evanjelium už pred tromi rokmi. A nešlo o to, že by som ho nechcel prijať alebo že by som veril negatívnej propagande, no človek, ktorý mi kázal, bol jednoducho taký nezodpovedný. Nedokázal odpovedať na otázky, ktoré som kládol, a keď som hľadal pravdu, hovoril v duchovnom spoločenstve nejasne a vravel len nejaké zbytočné slová. V dôsledku toho mi nezostávalo nič iné, ako sklamane odísť.“ O tri roky neskôr, po skúmaní na internete a následnom hľadaní a duchovnom spoločenstve s bratmi a sestrami, títo ľudia postupne vyriešili všetky predstavy a nejasnosti vo svojich srdciach, plne si potvrdili, že to Boh sa zjavuje a koná dielo, a prijali ho. Prijali Božie dielo vďaka vlastnému hľadaniu a skúmaniu. Keby im však človek, ktorý kázal evanjelium, dokázal pred tromi rokmi jasne vysvetliť pravdu v duchovnom spoločenstve a vyriešiť ich predstavy a otázky, prijali by ho o tri roky skôr. Predstavte si, o koľko sa oddialil ich životný rast počas týchto troch rokov! Toto sa musí považovať za zanedbanie zodpovednosti zo strany tých, ktorí kážu evanjelium, a priamo to súvisí s tým, že nerozumejú pravde. Niektorí pracovníci na evanjeliu sa jednoducho nesústredia na to, aby sa vybavili pravdou, a dokážu len chrliť nejaké učenia, pričom nie sú schopní vyriešiť predstavy alebo skutočné problémy ľudí. Mnohí ľudia tak neprijmú evanjelium včas, keď ho počujú, čo o niekoľko rokov oddiali ich životný rast. Treba povedať, že za to môžu vodcovia zodpovední za prácu na evanjeliu, a to pre ich nedostatočné usmerňovanie a dohľad. Ak by vodcovia a pracovníci skutočne niesli bremeno, dokázali zniesť trochu viac utrpenia, praktizovali viac duchovného spoločenstva o pravde, prejavili trochu viac vernosti a v duchovnom spoločenstve jasne hovorili o všetkých aspektoch pravdy, aby v ňom potom títo pracovníci na evanjeliu dokázali hovoriť o pravde a riešiť predstavy a pochybnosti ľudí, výsledky kázania evanjelia by boli stále lepšie a lepšie. To by umožnilo viacerým ľuďom, ktorí skúmajú pravú cestu, prijať Božie dielo skôr a skôr sa vrátiť pred Boha, aby prijali Jeho spásu. Práca cirkvi sa zdržiava jednoducho preto, lebo falošní vodcovia vážne zanedbávajú svoje povinnosti, nevykonávajú skutočnú prácu, nesledujú ju ani na ňu nedohliadajú a v duchovnom spoločenstve nedokážu hovoriť o pravde, aby riešili problémy. Samozrejme, je to aj preto, lebo si títo falošní vodcovia užívajú výhody postavenia, vôbec sa neusilujú o pravdu a nie sú ochotní sledovať, dohliadať ani usmerňovať prácu na šírení evanjelia, takže práca napreduje pomaly a mnohé ľudské odchýlky, absurdity a bezohľadné zlé skutky sa neriešia a nenaprávajú včas, čo vážne ovplyvňuje efektivitu šírenia evanjelia. Až keď tieto problémy odhalí Zhora a vodcom a pracovníkom sa povie, že ich musia napraviť, sa tieto problémy napravia. Podobne ako slepí ľudia, ani títo falošní vodcovia nedokážu odhaliť žiadne problémy, vôbec nekonajú podľa princípov a napriek tomu si nedokážu uvedomiť vlastné chyby a priznajú svoje omyly až vtedy, keď ich Zhora oreže. Kto si teda môže dovoliť prevziať zodpovednosť za straty spôsobené týmito falošnými vodcami? Aj keby boli odvolaní zo svojich pozícií, ako sa dajú nahradiť škody, ktoré spôsobili? Keď sa teda zistí, že existujú falošní vodcovia, ktorí nedokážu vykonávať žiadnu skutočnú prácu, mali by byť okamžite odvolaní. V niektorých cirkvách práca na evanjeliu napreduje obzvlášť pomaly, a to jednoducho preto, lebo falošní vodcovia nevykonávajú skutočnú prácu a príliš často zanedbávajú svoje povinnosti a robia chyby.

V skutočnosti je vo všetkých prácach, ktoré falošní vodcovia konajú, množstvo problémov, odchýlok a chýb, ktoré musia riešiť. Keďže však títo falošní vodcovia nenesú bremeno a iba sa oddávajú výhodám svojho postavenia bez toho, aby skutočne pracovali, nakoniec v práci narobia totálny chaos. V niektorých cirkvách ľudia nie sú zajedno, všetci sa navzájom podozrievajú, sú voči sebe ostražití a podkopávajú sa a zároveň sa obávajú, že ich Boží dom vyradí. Tvárou v tvár týmto situáciám falošní vodcovia nepodniknú nič, aby ich vyriešili, a nevykonávajú žiadnu skutočnú konkrétnu prácu. Práca cirkvi tak uviazne na mŕtvom bode, no falošní vodcovia z toho nie sú vôbec smutní a stále si myslia, že jej sami urobili veľa a prácu cirkvi nezdržali. Takíto falošní vodcovia sú v zásade neschopní vykonávať prácu zaopatrovania života ani riešiť skutočné problémy podľa pravdy. Vykonávajú len trochu všeobecných administratívnych prác, ktoré im špeciálne pridelí a určí Zhora, akoby svoju prácu konali výlučne pre nich. A pokiaľ ide o základnú prácu cirkvi, ktorú Zhora vždy vyžadovali, ako je práca zaopatrovania života či práca na rozvíjaní ľudí, alebo určité špeciálne úlohy, ktoré Zhora nariadili, nevedia, ako ich robiť, a ani ich robiť nedokážu. Len týmito úlohami poveria iných a tým to pre nich končí. Urobia presne toľko, koľko im prikáže Zhora, a pohnú sa len vtedy, keď ich niekto postrčí; inak sú nečinní a povrchní – to sú falošní vodcovia. Kto je falošný vodca? Stručne povedané, je to niekto, kto nekoná skutočnú prácu, nerobí si svoju prácu vodcu, prejavuje hrubé zanedbanie zodpovednosti v kritickej a základnej práci a nekoná – to je falošný vodca. Falošní vodcovia sa zaoberajú len povrchnými všeobecnými záležitosťami a mylne si myslia, že konajú skutočnú prácu, no pokiaľ ide o ich prácu vodcu a kritickú prácu, ktorú im zveril Boží dom, v skutočnosti nič z toho nerobia dobre. Okrem toho sa v rôznych prácach cirkvi často objavujú problémy, ktoré si vyžadujú, aby ich vyriešil vodca, no oni to nedokážu, často zaujímajú vyhýbavý postoj a bratia a sestry ich nemôžu nájsť, keď chcú nejaký problém vyriešiť. Ak sa im aj vodcu podarí nájsť, ten sa im vyhne s výhovorkou, že je príliš zaneprázdnený prácou, požiada bratov a sestry, aby si svoje problémy vyriešili sami samostatným čítaním Božích slov a hľadaním pravdy, a dá od toho ruky preč. To nakoniec vedie k tomu, že sa nahromadí príliš veľa nevyriešených problémov, pokrok vo všetkých prácach sa zastaví a práca cirkvi uviazne na mŕtvom bode. Je to dôsledok toho, že falošní vodcovia nekonajú skutočnú prácu. Nikdy vo svojich kľúčových povinnostiach nie sú seriózni či usilovní ani nehľadajú pravdu na riešenie rôznych problémov, čiže budú istotne neschopní konať skutočnú prácu a riešiť akékoľvek problémy. Falošní vodcovia vynikajú jedine v kázaní slov a učení, vykrikovaní hesiel a nabádaní ostatných, pričom sa sústredia len na to, aby sa zaneprázdňovali všeobecnými administratívnymi prácami. Pokiaľ ide o základnú prácu cirkvi, ktorú im zveril Boží dom, ako je zaopatrovanie života a duchovné spoločenstvo o pravde na riešenie problémov, nevedia, ako ich robiť, necvičia sa v tom, aby sa to naučili, a nedokážu vyriešiť žiadne skutočné problémy – to sú falošní vodcovia.

Keď niektorých falošných vodcov požiadajú, aby usmerňovali prácu s textom, ako je písanie scenárov, písanie článkov so skúsenostnými svedectvami a ďalšie konkrétne úlohy, myslia si, že keďže ide len o usmerňovanie, nemusia robiť žiadnu konkrétnu prácu, a tak sa len tak potulujú. „Zhang,“ povedia, „ako ti ide ten článok?“ „Už je skoro hotový.“ „Li, máš nejaké ťažkosti s písaním toho scenára?“ „Áno, môžeš mi ich pomôcť vyriešiť?“ „Porozprávajte sa o tom medzi sebou. Viac sa modlite.“ Títo falošní vodcovia nielenže neusmerňujú a nepomáhajú bratom a sestrám, no nesústredia sa ani na to, aby dobre vykonávali svoju vlastnú prácu. Stále sa len potulujú a žijú si pohodlný a bezstarostný život. A hoci to navonok vyzerá, že kontrolujú prácu, v skutočnosti sú to len úradníci, ktorí prehadzujú papiere! Tí schopní úradníci v niektorých krajinách neveriaceho sveta sú síce rovnako skazení ľudia, ale aj oni sú oveľa lepší ako títo falošní vodcovia, ktorým chýba zmysel pre zodpovednosť spomínaných úradníkov. Napríklad po vypuknutí pandémie začali krajiny po celom svete zavádzať preventívne opatrenia. Nakoniec sa väčšina týchto krajín zhodla na tom, že preventívne opatrenia Taiwanu boli účinné, čo naznačuje, že taiwanskí vládni úradníci si svoje úlohy v boji proti pandémii plnili na najvyššej úrovni a do najmenších detailov. Je skutočne obdivuhodné, keď úradníci a politici patriaci k skazeným ľuďom v krajine svetského sveta vykonajú úlohu na najvyššej úrovni a s takou podrobnosťou. Mnohí európski úradníci boli ochotní navštíviť Taiwan a učiť sa od neho a taiwanskí vládni úradníci boli z tohto hľadiska oveľa lepší ako úradníci iných národov. Len to, že väčšina ich úradníkov bola schopná konať konkrétnu prácu a dokázala sa s plným nasadením venovať plneniu svojich povinností, dokazuje, že títo úradníci boli na požadovanej úrovni. Niektorí vodcovia a pracovníci v cirkvi si svoje povinnosti vždy konajú povrchne a bez ohľadu na to, ako sú orezávaní, je to neúčinné. Vidím, že charakter týchto vodcov a pracovníkov sa nevyrovná ani charakteru úradníkov z neveriaceho sveta, ktorí dokážu konať skutočnú prácu. Väčšina z nich tvrdí, že verí v Boha a usiluje sa o pravdu, ale v skutočnosti nie sú ochotní zaplatiť cenu. Poskytuje sa im toľko právd, a oni napriek tomu majú takýto postoj k plneniu svojej povinnosti. Výsledkom je, že sa z nich všetkých stávajú falošní vodcovia, ktorí v porovnaní s lepšími vládnymi úradníkmi ďaleko zaostávajú! Moje požiadavky na ľudí v skutočnosti nie sú vysoké; nežiadam, aby rozumeli príliš mnohým pravdám alebo mali príliš vysokú kvalitu. Minimálnou normou je konať podľa svedomia a plniť si svoje povinnosti. A ak nič iné, tak by si si prinajmenšom mal zaslúžiť svoj každodenný chlieb a poverenie, ktoré ti Boh dal; to stačí. Lenže Božie dielo sa koná až dodnes, a dokáže veľa ľudí konať podľa svedomia? Vidím, že niektorí úradníci v demokratických krajinách hovoria a konajú úprimne. Nepreháňajú ani nehovoria vznešené teórie, ich reč je mimoriadne dôsledná a pravdivá a dokážu sa postarať o mnohé skutočné záležitosti. Ich práca je naozaj celkom dobrá a skutočne odráža ich integritu a ľudskú prirodzenosť. Keď sa teraz pozrieme na väčšinu vodcov a pracovníkov v cirkvi, vo svojej práci konajú len formálne a povrchne, nedosiahli veľmi dobré výsledky a nesplnili si svoje povinnosti úplne. Keď sa stali vodcami, premenili sa na náboženských funkcionárov, ktorí sedia na vysokom koni a rozkazujú a z ktorých sa stávajú byrokrati. Sústredia sa len na to, aby si užívali výhody svojho postavenia, a páči sa im, keď ich všetci nasledujú a točia sa okolo nich. Zriedka idú hlbšie medzi bežných veriacich v cirkvi, aby riešili skutočné problémy, a vo svojich srdciach sa stále viac a viac vzďaľujú od Boha. Takíto falošní vodcovia a pracovníci sú úplne nenapraviteľní! S takou námahou som v duchovnom spoločenstve hovoril o pravde, no títo vodcovia a pracovníci to neprijímajú, tvrdohlavo sa držia svojich mylných predstáv a zostávajú ľahostajní. Ich postoj k povinnostiam je vždy povrchný a nemajú ani najmenší úmysel činiť pokánie. Vidím, že týmto ľuďom chýba svedomie aj rozum a vôbec to nie sú ľudia! Uvažujem teda: Je ešte potrebné, aby sa takýmto ľuďom opakovane hovorilo o týchto pravdách v duchovnom spoločenstve? A musím v ňom hovoriť tak konkrétne? Musím znášať toto utrpenie? Nie sú tie slová zbytočné? Po chvíli premýšľania si poviem, že aj tak musím hovoriť, pretože hoci tie slová nemajú žiadny účinok na tých, ktorým chýba čo i len kúsok svedomia či rozumu, sú užitočné pre tých, ktorí napriek o niečo slabšej kvalite dokážu prijať pravdu a úprimne si konať svoje povinnosti. Falošní vodcovia nekonajú skutočnú prácu a neplnia si svoje povinnosti, ale tí, ktorí sa usilujú o pravdu, sa z týchto slov a záležitostí poučia a inšpirujú a nájdu v nich cestu, ako konať. Vstup do života nie je taký jednoduchý; bez niekoho, kto by ich podporoval a zaopatroval, a bez toho, aby sa každý aspekt pravdy rozobral a objasnil, sú ľudia veľmi slabí a často sa ocitajú v stave bezmocnosti, zmätenosti, negativity a pasivity. Preto pri pohľade na týchto falošných vodcov často strácam motiváciu hovoriť s nimi v duchovnom spoločenstve. Lenže keď si pomyslím na utrpenie a ceny, ktoré znášajú a platia tí, ktorí úprimne veria v Boha a verne si konajú svoje povinnosti, zmením svoj názor. Je to len z tohto dôvodu: Aj keby sa len 30 až 50 ľudí – alebo prinajmenšom 8 či 10 ľudí – dokázalo úprimne vydávať a verne si konať svoje povinnosti, pričom by boli ochotní počúvať a podriadiť sa, hovoriť tieto slová by malo zmysel. Nemal by som v sebe žiadnu motiváciu hovoriť a viesť duchovné spoločenstvo s tými, ktorí nemajú svedomie a rozum; rozhovor s týmito ľuďmi je vyčerpávajúci a neprináša ovocie. Väčšina z vás sa neusiluje o pravdu a neplatí cenu vo svojich povinnostiach – nemáte žiadne bremeno ani vernosť, konáte iba formálne a neochotne robíte veci v nádeji, že získate požehnanie. Počúvať tieto slová je pre vás v skutočnosti nezaslúžená priazeň. Vy sa len priživujete na tých, ktorí si úprimne konajú svoje povinnosti, ktorí skutočne platia cenu, ktorí majú vernosť a bremeno a ktorí sú ochotní praktizovať pravdu. To týmto ľuďom sú určené tieto slová a vy tým, že ich počujete, získavate nezaslúženú priazeň. Ak sa na to pozrieme z tejto perspektívy – totiž, že väčšina z vás má postoj konať len formálne a bez akejkoľvek serióznosti vo svojich povinnostiach –, potom tieto slová nie ste hodní počuť. Prečo nie ste hodní? Pretože aj keď počúvate, je to všetko márne; bez ohľadu na to, koľko sa toho povie alebo ako podrobne sa to povie, len formálne počúvate a bez ohľadu na to, ako veľmi týmto slovám po vypočutí rozumiete, ich nepraktizujete. Komu by sa mali tieto slová hovoriť? Kto je hoden ich počuť? Len tí, ktorí sú ochotní zaplatiť cenu, ktorí sa dokážu úprimne vydávať a ktorí sú verní svojim povinnostiam a svojmu povereniu, si zaslúžia počúvať. Prečo hovorím, že si zaslúžia počúvať? Pretože keď po vypočutí pochopia trochu pravdy, dokážu ju uviesť do praxe a praktizujú to, čomu rozumejú; nie sú prefíkaní a neulievajú sa; k pravde a Božím požiadavkám pristupujú s postojom úprimnosti a túžby a dokážu milovať a prijímať pravdu. Preto na nich tieto slová majú účinok a dosahujú výsledok, keď ich počúvajú.

13. februára 2021