Dnes budeme pokračovať s duchovným spoločenstvom na tému zodpovedností vodcov a pracovníkov a rôznych prejavov falošných vodcov. Na poslednom zhromaždení sme si v duchovnom spoločenstve povedali o šiestom bode zodpovedností vodcov a pracovníkov. Aký je hlavný obsah tohto bodu? (Šiesty bod: Povyšovať a rozvíjať všetky druhy spôsobilých talentov, aby všetci, ktorí sa usilujú o pravdu, mohli mať príležitosť na výcvik a čo najskôr vstúpiť do pravdy-reality.) Minule sme v duchovnom spoločenstve hovorili hlavne o princípoch Božieho domu pre povyšovanie a rozvíjanie ľudí a o tom, prečo to Boží dom robí. Tiež sme rozobrali problémy, ktoré sa pri povyšovaní a rozvíjaní rôznych druhov talentovaných ľudí objavujú u falošných vodcov. Aké sú teda hlavné prejavy falošných vodcov v týchto dvoch bodoch? Prečo hovoríme, že sú to falošní vodcovia? Sú to hlavne dva aspekty. Jedným z nich je, že falošní vodcovia nerozumejú princípom povyšovania, rozvíjania a používania rôznych druhov ľudí ani tieto princípy nehľadajú. Nevedia, ktoré aspekty kvality sú u ľudí dôležité ani ktoré kritériá je dôležité spĺňať, aby sa stali vodcami alebo pracovníkmi. V dôsledku toho používajú ľudí bez rozdielu na základe svojich vlastných predstáv a domnienok. Ďalším vážnym problémom je, že keď týchto ľudí povýšia, rozvinú a použijú, už sa ďalej nezaujímajú o ich prácu ani ju nekontrolujú a nezisťujú, ako sa im darí, či vykonávajú skutočnú prácu, či si dokážu plniť svoje zodpovednosti, aký je ich charakter alebo či sú povinnosti, ktoré títo ľudia vykonávajú, vhodné. Nevenujú pozornosť tomu, či sú ľudia, ktorých povyšujú, rozvíjajú a používajú, na požadovanej úrovni a v súlade s princípmi, a nikdy tieto veci nekontrolujú. Falošní vodcovia si myslia, že ide len o povýšenie ľudí, pridelenie práce a nič viac a že tým sú ich zodpovednosti splnené. Presne takto falošní vodcovia pracujú a taký je aj ich postoj a pohľad na vec pri práci. Môžu teda tieto dva hlavné prejavy falošných vodcov dokázať, že si neplnia ani nemôžu plniť svoje zodpovednosti, pokiaľ ide o povyšovanie, rozvíjanie a používanie ľudí? (Áno.) Falošní vodcovia nekontrolujú prácu ani nepozorujú rôzne druhy ľudí a už vôbec nie sú dôslední, pokiaľ ide o pravdu, princípy a porovnávanie prejavov a stavov rôznych druhov ľudí s pravdami, ktorým rozumejú, či s princípmi, ktoré vyžaduje Boží dom. Navyše nedokážu rozlíšiť, či sú ľudské prirodzenosti a silné stránky rôznych druhov ľudí v súlade s požadovanými princípmi Božieho domu pre používanie ľudí, takže sú obzvlášť zmätení a nedbalí, pokiaľ ide o povyšovanie a používanie ľudí či prideľovanie práce, robia všetko len mechanicky a podľa vlastných predstáv a domnienok vykonávajú povrchnú prácu. Ak je to tak, dokážu za týchto okolností falošní vodcovia rozumne a vhodne používať rôzne druhy ľudí na základe ich ľudskej prirodzenosti a silných stránok? (Nie, nedokážu.) Nateraz odložme bokom, aká je ich kvalita. Už len pohľad na ich postoj k práci, na spôsoby a metódy, akými ju vykonávania, na skutočnosť, že vôbec nevykonávajú žiadnu skutočnú prácu, ale len vybavujú všeobecné záležitosti a robia trochu tej povrchnej, aby sa ukázali, a na skutočnosť, že vôbec nekonajú prácu poskytovania pravdy ľuďom a nevedia, ako používať pravdu na riešenie problémov, stačí na to, aby sa dokázalo, že falošní vodcovia nedokážu vykonávať skutočnú prácu cirkvi. Už len na základe toho, že falošní vodcovia nevykonávajú skutočnú prácu, nevenujú sa do hĺbky bratom a sestrám, aby vyriešili ich skutočné problémy, a namiesto toho sa správajú povýšenecky a vydávajú rozkazy, možno potvrdiť, že nie sú schopní dobrého vykonávania všetkých aspektov cirkevnej práce s cieľom povyšovať a rozvíjať ľudí pre Boží dom.

Siedmy bod: Rozumne prideľovať a využívať rôzne typy ľudí na základe ich ľudskej prirodzenosti a silných stránok, aby bol každý čo najlepšie využitý (prvá časť)

Rozumné využívanie rôznych typov ľudí na základe ich ľudskej prirodzenosti

Ako chápete spôsoby, ako usporiadať a používať rôzne druhy ľudí? (Boží dom má rôzne požadované normy pre rôzne druhy ľudí, ktorí sú povyšovaní a rozvíjaní, a ľudia by mali byť povyšovaní a používaní podľa princípov a noriem Božieho domu pre povyšovanie ľudí. Ak sa niektorí ľudia hodia na to, aby boli vodcami a pracovníkmi, mali by byť rozvíjaní ako vodcovia, pracovníci a nadriadení, a ak niektorí ľudia disponujú odbornými prednosťami v určitej oblasti, mala by sa im prideliť povinnosť podľa ich odborných predností, aby sa dosiahlo ich rozumné rozdelenie a využitie.) Chce niekto niečo dodať? (Ďalšia vec je posudzovanie ľudí na základe ich ľudskej prirodzenosti. Ak je niečia ľudská prirodzenosť relatívne dobrá, miluje pravdu a má schopnosť chápať, potom je kandidátom na povýšenie a rozvíjanie. A ak je jeho ľudská prirodzenosť priemerná, ale má isté prednosti a môže v Božom dome konať povinnosť a poskytovať službu, tak aj tomuto typu človeka možno prideliť vhodnú povinnosť na základe jeho predností, aby sa čo najlepšie využil. No ak je to skôr človek so zlou ľudskou prirodzenosťou a môže spôsobovať narušenia a vyrušenia, potom by jeho konanie povinnosti bolo viac na škodu ako na úžitok, takže nie je vhodné prideľovať mu povinnosť.) Ak sa ľudia rozlišujú na základe ich ľudskej prirodzenosti a pokiaľ nie sú zlí, nespôsobujú narušenia ani vyrušenia a sú schopní konať povinnosť, tak sú v súlade s princípmi Božieho domu pre používanie ľudí. Okrem zlých ľudí a duchov však nemožno použiť aj ďalší typ ľudí, a to tých, ktorí majú nedostatočnú inteligenciu a ktorí teda nič nedosiahnu, nie sú schopní nič urobiť, nedokážu sa naučiť profesiu, nezvládnu jednoduché všeobecné záležitosti a neporadia si ani s fyzickou prácou. Ľudí s nedostatočnou inteligenciou a ľudskou prirodzenosťou nemožno použiť. Ktorí ľudia patria do tejto kategórie ľudí s nedostatočnou inteligenciou? Sú to všetci tí, ktorí nerozumejú ľudskej reči, ktorým chýba čisté chápanie, ktorí si vždy zle vysvetľujú veci, mýlia sa a na otázky odpovedajú od veci a ktorí sú rovnakého druhu ako hlupáci alebo mentálne postihnutí ľudia. A potom sú tu aj extrémne absurdní ľudia, ktorí chápu všetky druhy vecí inak ako normálni ľudia a tiež majú problém s inteligenciou. Zahŕňa nedostatočná inteligencia aj neschopnosť čokoľvek sa naučiť? (Áno, zahŕňa.) Počíta sa teda neschopnosť naučiť sa písať články za nedostatočnú inteligenciu? (Nie, nepočíta.) Ľudia tohto druhu sa nepočítajú. Napríklad neschopnosť naučiť sa spievať a tancovať, naučiť sa pracovať s počítačom alebo sa naučiť cudzí jazyk sa nepočíta za nedostatočnú inteligenciu. Neschopnosť naučiť sa aké veci teda naznačuje nedostatočnú inteligenciu? Napríklad niektorí ľudia majú nejaké vedomosti, ale nedokážu sa naučiť, ako formulovať svoje myšlienky, keď sa s niekým rozprávajú. Keď teda takíto ľudia veria v Boha, môžu hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, modliť sa a normálne komunikovať s ostatnými? (Nie, nemôžu.) Keď majú na mysli nejakú myšlienku alebo sú v nejakom stave a chcú sa otvoriť, hovoriť o ňom s ľuďmi a hľadať cestu k riešeniu, celé dni o tom premýšľajú a nevedia, kde začať alebo ako sa vyjadriť. Len čo prehovoria, sú zmätení a hovoria popletene, akoby ich neposlúchali vlastné ústa a rozleteli sa im myšlienky. Napríklad im povieš: „Dnes je pekné počasie a svieti slnko,“ a oni odpovedia: „Včera pršalo a na tamtej ceste bola autonehoda.“ Nie sú na rovnakej vlne ako tí, s ktorými sa rozprávajú. Má takýto človek nedostatočnú inteligenciu? (Áno, má.) Napríklad ak ho bolí hlava a ty sa ho opýtaš, čo mu je, povie, že ho trochu bolí srdce. Tá odpoveď nesúvisí s otázkou, však? (Áno, nesúvisí.) Je za tým prinízka inteligencia a takýchto ľudí je veľmi veľa. Môžete uviesť príklad? (Niektorí ľudia pri odpovedaní na otázky vždy odbočia od témy a jednoducho nedokážu pochopiť, čo sa ich ostatní pýtajú.) Časté odbočovanie od témy pri rozprávaní – to je nedostatočná inteligencia. No potom sú tu ľudia, ktorí pri rozprávaní nerozlišujú medzi svojimi a cudzími a niekedy sa pri rozprávaní zapredajú bez toho, aby si to uvedomili, a aj to je nedostatočná inteligencia. Napríklad niektorí bratia a sestry žijú s neveriacimi členmi rodiny, ktorí sa ich pýtajú: „Čo vám káže robiť váš boh?“ a odpovedia: „Boh, v ktorého veríme, je taký dobrý. Učí nás byť čestnými ľuďmi a to, že nikomu nesmieme klamať a musíme každému hovoriť pravdu.“ Navonok to síce znie, akoby svedčili o Božom diele, oslavovali Boha, vzbudzovali v poslucháčoch dobrý dojem o veriacich a podnecovali v nich dôveru, ale je to naozaj tak? Čo povedia neveriaci, keď to počujú? Povedia: „Keďže vám váš boh kázal byť čestnými ľuďmi, povedzte nám pravdu: Koľko peňazí má vaša cirkev? Kto jej dáva najviac darov? Kto je jej vodcom? Koľko miest na zhromaždenia máte?“ To by si zostal zaskočený, však? Nie sú takíto ľudia tupí? Prečo sa rozprávaš s diablami a neveriacimi o tom, že si čestný človek? V skutočnosti pred Bohom možno ani nie si taký čestný. Nezapredávaš sa teda tým, že to s neveriacimi berieš tak vážne? Nekopeš si tým jamu a nenastražuješ si pascu? Nie si hlupák? Keď niekomu otváraš svoje srdce alebo hovoríš úprimne, musíš brať do úvahy, s kým sa rozprávaš – ak je to diabol či satan, môžeš mu povedať, ako sa veci naozaj majú? Pokiaľ ide o takýchto ľudí, treba byť „múdry ako hady a neškodný ako holubice“ – to je Božie učenie pre ľudstvo. Hlupáci to však robiť nevedia. Vedia sa len držať predpisov a hovoriť veci ako: „My veriaci sme takí čestní a nikoho neklameme. Pozrite sa na vás neveriacich – ste plní lží, zatiaľ čo my všetci hovoríme pravdu.“ A len čo povedia pravdu, ľudia proti nim majú páku. Nerozlišujú snáď medzi svojimi a cudzími? Nemajú vari všetkých päť pokope? Rozumejú niektorým učeniam, ale nevedia ich uplatniť. Vykrikujú nejaké heslá a potom majú pocit, že sú naozaj duchovní, myslia si, že rozumejú pravde a majú pravdu-realitu, a všade sa predvádzajú, ale nakoniec to satani a diabli využijú a použijú proti nim. To je nedostatočná inteligencia.

Práve sme hovorili o niekoľkých druhoch ľudí s nedostatočnou inteligenciou. Jeden druh sú tí, ktorí nerozumejú ľudskej reči a nedokážu pochopiť ani uchopiť podstatu a kľúčové body slov iných ľudí. Ďalší druh sú hlupáci, ktorí nič nedokážu dosiahnuť a bez ohľadu na to, ako to robia, nedokážu pochopiť princípy ani kľúčové myšlienky. Ďalší druh sú tí, ktorí majú na všetko extrémne bigotné a absurdné názory. A ešte ďalší druh sú tí, ktorí sa nič nedokážu naučiť a nedokážu sa naučiť ani len to, ako hovoriť, konverzovať alebo jasne vyjadriť svoje myšlienky a názory, aby im ostatní rozumeli. Hoci sú do istej miery gramotní, nedokážu si v hlave usporiadať myšlienky, hovoriť jasne, vyjadriť správne názory ani čokoľvek dosiahnuť. To všetko sú ľudia s nedostatočnou inteligenciou. Bez ohľadu na to, aké remeslá alebo zručnosti sa učia, stále nedokážu pochopiť princípy a pravidlá. Aj keď sa im občas isté remeslo alebo zručnosť podarí urobiť dobre, je to náhodou a nevedia, ako sa im to podarilo. A keď sa im to nabudúce nepodarí, tiež nevedia, prečo je to tak. Nedokážu sa nič naučiť ani sa v tom zdokonaliť. Ak sa od nich žiada, aby sa naučili remeslo alebo technickú zručnosť, bez ohľadu na to, ako dlho sa učia, pochopia len teóriu. Počúvali kázne toľko rokov, ale nepochopili pravdu. Ak sa od nich žiada, aby vzali tieto slová a tieto konkrétne výroky, o ktorých Boží dom často hovorí v duchovnom spoločenstve, a premenili ich na princíp a cestu praktizovania, nedokážu to, aj keby sa mali zodrať z kože, nech už sa to učia akokoľvek. To potvrdzuje, že títo ľudia majú nedostatočnú inteligenciu. Keď niektorí ľudia robia určité činnosti, dosahujú presne rovnaké výsledky vo veku 50 alebo 60 rokov ako dosahovali v tridsiatke a nerobia nijaký pokrok. Za celý život sa úspešne nenaučili ani jednu vec. Nemárnili čas, sú veľmi pozorní a snažia sa, ale aj tak sa im nič nepodarilo naučiť, čo ukazuje, že majú nedostatočnú inteligenciu. Na základe nášho duchovného spoločenstva sa rozsah toho, čo sa považuje za nedostatočnú inteligenciu, rozšíril, však? Považovali by ste sa aj vy za ľudí s nedostatočnou inteligenciou? (Áno.) Trochu, vo väčšej či menšej miere. Prečo to hovorím? Väčšina ľudí počúva kázne aj päť rokov, ale stále nerozumie, čo je pravda ani aké sú Božie úmysly; a niektorí ľudia počúvajú kázne 10 alebo dokonca 20 či 30 rokov a stále nerozumejú, čo je pravda-realita a čo slová a učenia. Majú ústa plné učení a vynikajúco ich chrlia – to je problém s ich inteligenciou. Nechajme teraz chápanie pravdy bokom a povedzme, že ľudia voči niektorým vonkajším veciam a záležitostiam zdravého rozumu v ľudskom živote prejavujú nasledujúce prejavy: Bez ohľadu na to, koľko rokov niečo robia, ich situácia, stav a vnímanie zostávajú rovnaké ako na začiatku, keď sa to učili, a bez ohľadu na to, ako sú vedení, učení alebo ako praktizujú, stále nerobia žiadny pokrok. To je nedostatočná inteligencia.

Vyberať a používať ľudí na základe toho, či majú alebo nemajú ľudskú prirodzenosť, je v súlade s princípmi. Povedzte Mi teda, mali by sme rozvíjať a používať ľudí, ktorí majú slabú ľudskú prirodzenosť a nedostatočnú inteligenciu alebo na ktorých pôsobia zlí duchovia? To by absolútne nešlo. Väčšinu ľudí s výnimkou týchto niekoľkých druhov, ktoré nespĺňajú princípy Božieho domu pre používanie ľudí, možno rozumne používať na základe ich ľudskej prirodzenosti. Tí, ktorí majú priemernú ľudskú prirodzenosť, ktorú nemožno nazvať ani zlou, ani dobrou, môžu byť len obyčajnými členmi tímu. Pokiaľ ide o tých, ktorí majú dosť dobrú ľudskú prirodzenosť, sú dosť rozumní, majú svedomie, milujú pozitívne veci, sú obzvlášť čestní, majú zmysel pre spravodlivosť a sú schopní brániť záujmy Božieho domu, dôraz sa môže klásť na ich rozvíjanie a používanie. A čo sa týka toho, či ich rozvíjať a používať ako vodcov alebo vedúcich tímov, alebo na vykonávanie dôležitej práce, to závisí od ich kvality a silných stránok. Takto zvažujeme, ako používať rôzne druhy ľudí na základe ich ľudskej prirodzenosti.

Rozumné využívanie rôznych typov ľudí na základe ich silných stránok

Povedzme si viac o tom, ako používať rôzne druhy ľudí na základe ich silných stránok. Okrem kvality majú niektorí ľudia aj určité odborné zručnosti, v ktorých vynikajú. Čo sa myslí pod slovom „silné stránky“? (Mať zručnosť v špecializovanej oblasti, napríklad vedieť skladať hudbu, hrať na hudobnom nástroji alebo maľovať obrazy.) Rozumieť hudobnej teórii, umeniu a tiež tancu a písaniu – to všetko sú silné stránky. Herectvo a réžia sú silné stránky v oblasti filmovej produkcie, preklad je jazyková silná stránka a videotvorba a špeciálne efekty takisto patria medzi silné stránky v rámci špecifických oblastí. Keď hovoríme o silných stránkach, máme na mysli odborné zručnosti, ktoré súvisia s ústrednou prácou cirkvi. Niektorí ľudia už majú základnú úroveň znalostí a iní sa tieto veci učia po príchode do Božieho domu. Ak má istý človek základné znalosti, ale jeho ľudská prirodzenosť nie je na požadovanej úrovni a on je jedným z tých s nedostatočnou inteligenciou, zlým človekom alebo zlým duchom, potom ho nemožno použiť. No ak je jeho ľudská prirodzenosť na požadovanej úrovni a on má silnú stránku, ktorú Boží dom potrebuje, možno ho povýšiť, rozvíjať a použiť – pridelením do tímu, ktorý zodpovedá jeho silným stránkam alebo ktorý súvisí s jeho odbornými zručnosťami – a okamžite nasadiť do práce. Niektorí ľudia ešte nemajú odbornú silnú stránku, ale sú ochotní učiť sa a učia sa naozaj rýchlo. Ak je ich ľudská prirodzenosť na požadovanej úrovni, Boží dom ich môže rozvíjať, vytvoriť im podmienky na učenie a použiť aj takýchto ľudí. Stručne povedané, prideľovanie povinností je založené na kvalite a silných stránkach ľudí, a pokiaľ je to možné, ľudia s rôznymi silnými stránkami by sa mali zaradiť do práce v rámci vlastnej odbornej oblasti, aby tieto silné stránky mohli uplatniť. Ak ich silné stránky Boží dom už nepotrebuje, môžu byť zaradení do akejkoľvek práce, ktorú sú schopní vykonávať na základe svojej kvality a ľudskej prirodzenosti. To sa nazýva rozumné používanie ľudí. Ak Boží dom stále potrebuje ich silné stránky, malo by sa im umožniť, aby naďalej konali svoju povinnosť v tejto oblasti a neboli ľubovoľne preradení. Výnimkou je len prípad, keď v tejto profesii pracuje príliš veľa ľudí, v ktorom by sa mal počet ľudí znížiť podľa situácie priradením iných povinností tým, ktorí sú v danej profesii najmenej kompetentní. To je rozumné používanie ľudí.

Existuje určitý typ človeka, ktorý nemá žiadne špeciálne zručnosti – vie trochu písať články, vie udržať melódiu, keď spieva, a dokáže sa naučiť čokoľvek, ale nie je v tých veciach najlepší. V čom je najlepší? Má určitú kvalitu, relatívny zmysel pre spravodlivosť, trochu citu pre to, ako posúdiť a použiť ľudí, a okrem toho predovšetkým organizačné zručnosti. Ak mu dáte istú úlohu alebo prácu, dokáže zorganizovať ľudí, aby ju vykonali, a zároveň má pracovnú schopnosť, čiže ak mu dáte prácu, dokáže ju dobre vykonať a dokončiť. V mysli má plán s krokmi a štruktúrou. Vie, ako používať ľudí, ako rozdeliť čas a koho na túto úlohu použiť. Ak sa vyskytne problém, vie, ako sa so všetkými poradiť o riešení. Vie, ako všetky tieto veci vyvážiť a vyriešiť. Takýto človek má nielen pracovnú schopnosť, ale aj relatívne dobre hovorí. Jeho slová sú jasné a usporiadané a nemätú ľudí. Keď pridelí prácu, každý jasne rozumie a vie, čo má robiť, nikto nie je nečinný a v práci nie sú žiadne prehliadnuté miesta. Jeho vysvetlenie detailov práce je navyše relatívne jasné a usporiadané a on pri obzvlášť zložitých problémoch ponúka analýzy, hovorí v duchovnom spoločenstve a vymenúva detaily, aby im každý porozumel a vedel, ako vykonať prácu a ako postupovať. Okrem toho vie v duchovnom spoločenstve hovoriť aj o tom, aké spôsoby konania môžu byť chybné, aké metódy práce ovplyvnia efektivitu, na čo by si ľudia počas práce mali dávať pozor a podobne. Znamená to, že predtým, ako začne pracovať, premýšľa viac ako ostatní – premýšľa podrobnejšie, realistickejšie a komplexnejšie ako oni. Na jednej strane je chytrý a na druhej strane je výrečný. Byť chytrý znamená, že robí veci organizovane, v krokoch, podľa plánu a s veľkou jasnosťou. Byť výrečný znamená, že prostredníctvom jazyka dokáže jasne a zrozumiteľne vyjadriť myšlienky, plány a kalkulácie vo svojej mysli a vie, ako hovoriť jednoducho a stručne, aby jeho poslucháči neboli zmätení. Vyjadruje sa jazykom, ktorý je obzvlášť jasný, presný, pravdivý a vhodný. To znamená byť výrečný. Takíto ľudia sú výreční, majú pracovnú schopnosť a organizačné zručnosti a navyše majú zmysel pre zodpovednosť a relatívny zmysel pre spravodlivosť. Nie sú to pochlebovači ani mierotvorcovia, a keď vidia zlých ľudí, ktorí v cirkevnej práci spôsobujú narušenia a vyrušenia, alebo hlupákov a darebákov, ktorí sa nevenujú svojim riadnym záležitostiam a konajú úskočne, nahnevajú sa, nepáči sa im to a dokážu tieto problémy pohotovo vyriešiť a zvládnuť, pričom chránia prácu a záujmy Božieho domu. Mať zmysel pre zodpovednosť a pre spravodlivosť – nie sú tieto prejavy výraznými charakteristikami ľudskej prirodzenosti tohto druhu človeka? (Áno.) Takíto ľudia možno nie sú dobrí v socializácii alebo nemusia byť veľmi zruční v žiadnej konkrétnej odbornej zručnosti, ale ak majú vlastnosti, ktoré som práve opísal, môžu byť rozvíjaní ako vodcovia a pracovníci. Tieto vlastnosti sú navyše aj ich silnými stránkami, čo znamená, že sú výreční a majú pracovnú schopnosť, organizačné zručnosti a relatívny zmysel pre spravodlivosť. Mať zmysel pre spravodlivosť je kľúčové. Majú zlí ľudia a antikristi zmysel pre spravodlivosť? (Nie, nemajú.) Antikristi majú podlú prirodzenosť a nie je možné, aby mali zmysel pre spravodlivosť. Ďalšia kľúčová vec je, že tento druh človeka má duchovné porozumenie a schopnosť chápať pravdu, čo súvisí s jeho kvalitou. Silné stránky tohto druhu človeka sa vzťahujú na talenty a charakteristiky ľudskej prirodzenosti, ktoré som práve spomenul, ako aj na tri normy: mať schopnosť chápať pravdu, niesť bremeno za cirkev a mať pracovnú schopnosť. Takíto ľudia môžu byť rozvíjaní ako vodcovia; s tým nie je žiadny problém. Vodca musí okrem toho, že bol bystrý a mal kvalitu, mať aj schopnosť chápať pravdu a mať pri svojej práci organizačné zručnosti, pracovnú schopnosť a výrečnosť. Niektorí ľudia majú veľmi dobrú kvalitu aj duchovné porozumenie, ale keď príde čas mať duchovné spoločenstvo na zhromaždeniach, hovoria piate cez deviate, úplne im chýba schopnosť usporiadať si slová a tomu, čo hovoria, úplne chýba logika. Môžu byť takíto ľudia rozvíjaní ako vodcovia? (Nie, nemôžu.) Niektorí ľudia sa sotva dokážu rozprávať s veľmi malým počtom ľudí; v duchovnom spoločenstve dokážu hovoriť o niektorých stavoch, názoroch a o chápaní pravdy a dokážu druhých podporovať, zaopatrovať a pomáhať im, ale pred viacerými ľuďmi sa neodvážia prehovoriť, cítia strach a dokonca môžu byť takí nervózni, až je im do plaču. Môžu byť takíto ľudia rozvíjaní? Pokiaľ ide o druh človeka, ktorý má dosť slabú a bojazlivú ľudskú prirodzenosť a je náchylný na trému, ale disponuje ľudskou prirodzenosťou, silnými stránkami a schopnosťou chápať, aké by mal mať vodca, môže byť rozvíjaný, aby sa stal vedúcim tímu alebo cirkevným vodcom. Najprv ho len rozvíjajte a trénujte a on po istom čase zažívania získa prehľad, stane sa tým o niečo odvážnejším a už sa nebude báť hovoriť ani mať trému. Stručne povedané, pokiaľ ide o tých, ktorí majú charakteristiky ľudskej prirodzenosti a silné stránky, o ktorých sme práve hovorili v duchovnom spoločenstve, a pokiaľ je ich ľudská prirodzenosť na požadovanej úrovni, môžu byť rozvíjaní, aby sa stali vodcami. Ako sme povedali minule, aby bol niekto rozvíjaný ako vodca, nemusí nutne rozumieť všetkým pravdám, byť schopný podriadiť sa Bohu, mať bohabojné srdce a tak ďalej. Nie je absolútne nevyhnutné spĺňať tieto kritériá. Človek môže byť povýšený a rozvíjaný, ak má určitú kvalitu, má duchovné porozumenie a je schopný prijať pravdu. Nie je to rozumné používanie ľudí? (Áno.) Najdôležitejším kritériom je, či je ľudská prirodzenosť na požadovanej úrovni alebo nie.

Niektorí ľudia si po vypočutí mojich slov myslia, že už spĺňajú kritériá na to, aby boli vodcom, a mali by byť povýšení. Nie je to z ich strany nepochopenie? Je byť vodcom taká jednoduchá záležitosť? Myslia si: „Som naozaj metodický, mám organizačné zručnosti, som výrečný a dokážem jasne vysvetliť aj tie najzložitejšie záležitosti, tak prečo ma Boží dom nepovýši? Prečo si ma bratia a sestry nevyberú za vodcu? Ako to, že vyšší vodcovia nevidia, že som talentovaný?“ Nerob si starosti. Ak naozaj spĺňaš kritériá na to, aby si bol vodcom alebo pracovníkom, skôr či neskôr budeš povýšený a bude ti umožnené trénovať. Nateraz je dôležité, aby si sa veľa cvičil v praktizovaní pravdy a riešení záležitostí podľa princípov, proaktívne pomáhal druhým a riešil skutočné problémy Božieho vyvoleného národa. A keď Boží vyvolený národ uvidí, že máš dobrú kvalitu a dokážeš riešiť skutočné problémy, odporučí ťa a zvolí si ťa. Ak neprevezmeš iniciatívu, aby si urobil trochu skutočnej práce, a budeš len čakať na deň, keď ťa zrazu zvolia za vodcu alebo ťa Zhora mimoriadne povýšia, nikdy sa to nestane. Musíš urobiť nejakú skutočnú prácu, aby ju všetci videli, a keď každý na vlastné oči uvidí tvoje silné stránky a bude mať pocit, že si niekto, koho treba povýšiť, rozvíjať a používať, prirodzene ťa odporučí a zvolí si ťa. Ak máš zrovna pocit, že si vhodný na to, aby si bol vodcom, ale nikto ťa nezvolil a Boží dom ťa nepovýšil, prečo je to tak? Jedna vec je istá: v očiach bratov a sestier si si ešte uznanie nezískal. Možno je to tvoja ľudská prirodzenosť, možno tvoja snaha alebo to možno sú tvoje silné stránky či kvalita. Ak bratia a sestry neuznávajú alebo neschvaľujú jeden z týchto aspektov, tak si ťa nezvolia ani neodporučia. Musíš teda naďalej tvrdo pracovať, neustále sa usilovať a cvičiť, a keď skutočne pochopíš pravdu a budeš vedieť riešiť záležitosti podľa princípov, ľudia ťa prirodzene odporučia a zvolia si ťa. Je to jeden z prípadov, v ktorom veci naberú prirodzený spád, keď sú správne podmienky. Nie je potrebné, aby si sa neustále tešil na to, že budeš vodcom, alebo o tom stále premýšľal; to je prehnaná túžba. Mal by si mať obyčajné srdce, byť niekým, kto sa usiluje o pravdu, brať ohľad na Božie úmysly a naučiť sa byť podriadený a trpezlivý. Nemôžeš sa slepo usilovať o to, aby si bol vodcom; to je ambícia, nie je to správna cesta a ty by si túto ambíciu a túžbu nemal mať neustále. Aj keď máš naozaj kvalitu, musíš počkať, kým vstúpiš do pravdy-reality, aby si mohol zvládnuť slúžiť ako vodca alebo pracovník. Ak nerozumieš pravde a nevieš, ako ju praktizovať, nebudeš schopný robiť žiadnu skutočnú prácu a budeš musieť byť prepustený a vyradený, aj keby ťa vybrali za vodcu alebo pracovníka, čo sa stáva často. Ak si o sebe myslíš, že sa hodíš za vodcu, že máš talent, kvalitu a ľudskú prirodzenosť pre vodcovstvo, ale Boží dom ťa nepovýšil a bratia a sestry ťa nezvolili, ako by si mal k tej záležitosti pristupovať? K dispozícii je cesta praktizovania, ktorou sa môžeš vydať. Musíš sám seba dôkladne poznať. Pozri sa a over, či za tým nie je tvoj problém s vlastnou ľudskou prirodzenosťou, alebo to, že odhalenie nejakej stránky tvojej skazenej povahy ľudí odpudzuje; alebo to, že nemáš pravdu-realitu a nie si pre druhých presvedčivý, alebo že vykonávanie tvojej povinnosti nie je podľa normy. Musíš uvažovať o všetkých týchto veciach a zistiť, v čom presne spočívajú tvoje nedostatky. Keď po chvíli uvažovania zistíš, v čom je tvoj problém, musíš pohotovo hľadať pravdu, aby si ho vyriešil, vstúpiť do pravdy-reality a usilovať sa o zmenu a rast, aby si tvoje okolie pri pohľade na to povedalo: „V poslednom čase je oveľa lepší ako predtým. Pracuje svedomito, pristupuje k svojej práci seriózne a obzvlášť sa zameriava na pravdu-princípy. Nekoná unáhlene ani povrchne a v práci je svedomitejší a zodpovednejší. Predtým rád z času na čas mával veľké reči a neustále sa predvádzal, ale teraz je oveľa nenápadnejší a už nie je taký panovačný. Aj keď dokáže urobiť pár vecí, nechváli sa tým, a keď niečo dokončí, opakovane o tom uvažuje zo strachu, že niečo urobí zle. Koná oveľa obozretnejšie ako predtým a má bohabojné srdce – a čo je najdôležitejšie, v duchovnom spoločenstve dokáže hovoriť o pravde, aby vyriešil nejaké problémy. Naozaj vyrástol.“ Tí okolo teba, ktorí sa s tebou nejaký čas stýkali, zistia, že si prešiel očividnou zmenou a rastom, a to či už v ľudskom živote, v správaní a riešení záležitostí, v postoji k práci alebo v prístupe k pravde-princípom. Vynakladáš viac úsilia ako predtým a si dôsledne rozprávaš aj konáš. Bratia a sestry to všetko vidia a berú si to k srdcu. Možno potom budeš môcť kandidovať v ďalších voľbách a budeš mať nádej na zvolenie za vodcu. Ak naozaj dokážeš konať nejakú dôležitú povinnosť, získaš Božie požehnanie. Ak máš naozaj bremeno a máš taký zmysel pre zodpovednosť a chceš niesť náklad, potom sa ponáhľaj a trénuj. Zameriavaj sa na praktizovanie pravdy a začni konať podľa princípov. Keď raz získaš životné skúsenosti a dokážeš písať články so svedectvom, bude to znamenať, že si skutočne vyrástol. A ak dokážeš podávať svedectvo o Bohu, potom určite môžeš získať pôsobenie Ducha Svätého. Ak na teba pôsobí Duch Svätý, znamená to, že Boh na teba nahliada s priazňou, a keď ťa vedie Duch Svätý, tvoja príležitosť nastane čoskoro. Teraz možno máš bremeno, ale tvoje duchovné postavenie je nedostatočné a tvoje životné skúsenosti sú príliš plytké, takže aj keby si sa stal vodcom, mal by si tendenciu padnúť. Musíš sa usilovať o vstup do života, najskôr vyriešiť svoje výstredné túžby, ochotne byť nasledovníkom a skutočne sa podriadiť Bohu, bez sťažovania sa na čokoľvek, čo On ovláda alebo pripraví. Keď budeš mať také duchovné postavenie, tvoja príležitosť príde. To, že chceš na seba vziať ťažké bremeno a že to bremeno máš, je dobrá vec. Je to prejav toho, že máš aktívne srdce, ktoré hľadá, ako dosiahnuť pokrok, a že chceš byť ohľaduplný k Božím úmyslom a nasledovať Božiu vôľu. Nie je to ambícia, ale pravé bremeno; je to zodpovednosť tých, ktorí sa usilujú o pravdu, a je to cieľ ich úsilia. Nemáš žiadne sebecké pohnútky a nejde ti o seba, ale aby si podal svedectvo o Bohu a uspokojil Ho – to je to, čo Boh najviac požehnáva, a On pre teba urobí vhodné opatrenia. Nateraz sa len usiluj o vstup do života, najprv si poriadne plň svoju povinnosť a potom napíš niekoľko článkov so skúsenostným svedectvom, aby si svedčil o Bohu. Ak budú tvoje svedectvá pravdivé a praktické, ľudia, ktorí ich budú čítať, ťa budú obdivovať a mať radi, budú sa s tebou chcieť stýkať, budú ťa chcieť odporučiť a tebe sa tak naskytne tvoja príležitosť. Takže sa ešte predtým, než príde, bezpodmienečne musíš vybaviť pravdou. Najprv maj praktickú skúsenosť a potom budeš, prirodzene, mať aj pravdivé svedectvo; výsledky tvojej povinnosti budú stále lepšie a lepšie, dokým sa nebudeš môcť skryť, aj keby si chcel, a bratia a sestry okolo teba ťa odporučia. Je to preto, lebo ľudia, ktorí majú pravdu-realitu, sú potrební nielen pre Boží dom, ale aj pre Boží vyvolený národ. Každý sa rád stýka s ľuďmi, ktorí majú pravdu-realitu, a má ich rád za priateľov. Ak budeš mať skúsenosti až do takej miery, že každý uvidí, že máš pravdivé svedectvo, a uzná, že máš pravdu-realitu, nebudeš sa môcť vyhnúť tomu, aby si sa stal vodcom, aj keby si chcel, a bratia a sestry budú trvať na tom, aby ťa zvolili. Nie je to tak? Keď sa márnotratný syn obráti a vráti sa k Bohu, Boh má vo svojom srdci radosť a je šťastný a potešený. Ako by si ako človek s pravdou-realitou nemohol byť použitý Bohom? To by bolo nemožné. Božím úmyslom je získať viac ľudí, ktorí o Ňom môžu svedčiť; to preto, aby sa zdokonalili všetci, ktorí Ho milujú, a aby sa čo najskôr skompletizovala skupina ľudí, ktorí sú s Ním jedného srdca a jednej mysle. V Božom dome majú preto veľké vyhliadky všetci, ktorí sa usilujú o pravdu, a vyhliadky tých, ktorí úprimne milujú Boha, sú neobmedzené. Boží úmysel by mal pochopiť každý. Mať toto bremeno je vskutku pozitívna vec a je to niečo, čo by mali mať ľudia so svedomím a rozumom, ale nie každý bude nevyhnutne schopný vziať na seba ťažký náklad. Odkiaľ sa berie tento nesúlad? Bez ohľadu na to, aké sú tvoje silné stránky alebo schopnosti a aký vysoký je tvoj inteligenčný kvocient, rozhodujúce je tvoje úsilie a cesta, ktorou kráčaš. Ak je tvoja ľudská prirodzenosť na požadovanej úrovni, ale len dobrá, a ak máš určitú kvalitu, ale nie si niekto, kto sa usiluje o pravdu, a nesieš len určité bremeno, dokážeš v cirkvi dobre konať vodcovskú prácu? Zaručuješ, že dokážeš riešiť problémy pravdou? Ak to nedokážeš zaručiť, potom si vo svojej práci stále nespôsobilý. Aj keby si bol zvolený alebo poverený rolou vodcu, stále by si nebol schopný konať prácu, tak aký by to malo zmysel? Hoci by to uspokojilo tvoju márnivosť, ublížilo by to bratom a sestrám a zdržalo by to prácu cirkvi. Ak spĺňaš kritériá na to, aby si bol vodcom alebo pracovníkom, si niekto, kto sa usiluje o pravdu, a máš aj nejaké skúsenostné svedectvá, potom budeš určite schopný dobre konať vodcovskú prácu, pretože máš skúsenostné svedectvá, si niekto, kto rozumie pravde, a dokážeš niesť ťažké bremeno cirkevného vodcu. To, že je tvoja ľudská prirodzenosť na požadovanej úrovni a máš aj určité silné stránky, sú len základné kritériá na to, aby ťa Boží dom povýšil, rozvíjal a používal, ale to, či dokážeš dobre konať vodcovskú prácu, závisí od toho, či máš skutočné skúsenosti a pravdu-realitu – to je to najdôležitejšie. Niektorí ľudia sú čestní a usilujú sa o pravdu, ale veria len tri až päť rokov a nemajú žiadnu praktickú skúsenosť. Dokážu takíto ľudia dobre konať vodcovskú prácu v cirkvi? Obávam sa, že v tej práci nebudú spôsobilí. V čom zaostávajú? Chýba im praktická skúsenosť a ešte nepochopili pravdu. Aj keď dokážu vysloviť mnoho slov a učení, stále nedokážu riešiť problémy pomocou pravdy. Preto stále nie sú spôsobilí na vodcovskú prácu a potrebujú sa naďalej cvičiť, aby dosiahli pochopenie pravdy a vstup do pravdy-reality. Vezmime si napríklad človeka, ktorého ľudská prirodzenosť je na požadovanej úrovni, ktorý je pomerne čestný a zriedka klame a podvádza a ktorý si svoju povinnosť koná bez toho, aby spôsoboval narušenie alebo vyrušenie, ale je slabý v usilovaní sa o pravdu. Môže byť takýto človek rozvíjaný, aby sa stal vodcom alebo pracovníkom? To by bolo veľmi ťažké. Ak by za vodcu či pracovníka povýšili človeka, ktorý spĺňa kritériá na to, aby bol povýšený, rozvíjaný a používaný, ale neusiluje sa o pravdu, stal by sa z neho niekto, kto sa usiluje o pravdu? Začal by sa o ňu usilovať? Bol by po istom čase práce ako vodca či pracovník schopný vstúpiť do pravdy-reality? To by bolo nemožné. Bez ohľadu na to, aké kritériá človek spĺňa, pokiaľ nie je niekým, kto sa usiluje o pravdu, rozhodne ho nemožno zvoliť alebo povýšiť za vodcu alebo pracovníka. Ak má človek ľudskú prirodzenosť a kvalitu na požadovanej úrovni a je tiež schopný prijať pravdu a prejsť nejakými zmenami, potom byť povýšený, rozvíjaný a používaný, v dôsledku čoho dostane príležitosť cvičiť sa, vstúpiť do pravdy-reality a vydať sa na cestu spásy a zdokonalenia. Účelom teda bez ohľadu na to, koho Boží dom povýši za vodcu, pracovníka alebo nadriadeného, nie je uspokojiť tvoje osobné túžby a ambície ani naplniť tvoje ašpirácie, ale umožniť ti vydať sa cestou spásy a stať sa zdokonaleným človekom.

Pokiaľ ide o tých, ktorí nie sú dostatočne inteligentní, aj oni majú vôľu dobre konať si svoju povinnosť a chceli by brániť záujmy Božieho domu, ale chýba im múdrosť, nevedia, ako konať podľa princípov, a nedokážu prekuknúť žiadnu záležitosť. V určitom okamihu sa stretnú s pokušením a upadnú do neho a v dôsledku toho zradia záujmy cirkvi, podrazia bratov a sestry a poškodia dielo Božieho domu. Ako by sme mali zaobchádzať s takýmito tupcami s nedostatočnou inteligenciou a ako by sme k nim mali pristupovať? Takíto tupci, ktorým chýba duchovné porozumenie a majú nedostatočnú inteligenciu, by mali byť všetci do jedného prepustení a mala by im byť odňatá povinnosť. Nemožno použiť ani jedného. Ak sú takíto ľudia použití, mohli by kedykoľvek priniesť problémy dielu Božieho domu – a takýchto ponaučení je veľmi veľa. V dnešnej dobe je veľa ľudí, ktorí navonok majú nejakú ľudskú podobu, ale v duchovnom spoločenstve nedokážu hovoriť o žiadnej pravde-realite. Veria v Boha už mnoho rokov, a predsa zostávajú v tomto stave. Koreň tohto problému treba vidieť jasne; je to problém mimoriadne slabej kvality a nedostatku duchovného porozumenia. Takíto ľudia sa bez ohľadu na to, koľko rokov veria v Boha, nezmenia a ani napriek všetkým kázňam, ktoré si vypočuli, neurobili žiadny významný pokrok. Môžu byť len odsunutí nabok, aby poskytovali službu v tom mále, čoho sú schopní. Je to dobrý spôsob, ako s nimi zaobchádzať, alebo nie? (Je to dobré.) Niektorí ľudia s nedostatočnou inteligenciou a bez sily ani po niekoľkých rokoch čítania vôbec nerozumejú Božím slovám a nechápu kázne, hoci ich počúvali niekoľko rokov. Je ešte užitočné vydávať takýmto ľuďom knihy Božích slov? (Nie, nie je.) Tie by sa ľuďom s nedostatočnou inteligenciou vydávať nemali, pretože je to márne a rovná sa to plytvaniu, a všetky, ktoré im boli vydané, by sa mali okamžite vyzbierať späť. Nie je to preto, aby sme ich pripravili o právo čítať Božie slová, ale preto, že na to ich inteligencia nestačí. Aj keby takíto ľudia žili cirkevným životom, nedokážu pochopiť pravdu, nieto ešte konať povinnosť. Takíto ľudia sú odpad, však? Mali by ste vedieť, ako zaobchádzať s odpadom. Niektorí ľudia navonok vyzerajú celkom nevinne, ale ich inteligencia je taká priepastne nízka, že nedokážu poriadne vykonávať ani žiadne fyzické práce a všetko, čo robia, pokazia. Ak im dáš nejakú prácu, určite niečo poškodia, takže takýchto ľudí nemožno použiť. Ak ich požiadaš, aby nabrali vedro vody, prevrátia fľašu oleja. Ak ich požiadaš, aby umyli misku, rozbijú tanier. Ak ich požiadaš, aby navarili, navaria buď príliš veľa, alebo príliš málo, alebo to bude príliš slané či bez chuti. Vložia do toho srdce, ale bez ohľadu na to, ako sa snažia, to nedokážu to urobiť dobre a nedarí sa im ani pri fyzickej práci. Možno takýchto ľudí použiť? (Nie.) Takže ak ich nemožno použiť, čo by sa im malo dať robiť? Znamená to, že nesmú veriť v Boha a že ich Boží dom nechce? Nie, neznamená. Len ich nenechajte konať povinnosť. Ak nerobia správne veci, ktoré sú v rozsahu normálneho ľudského života – vrátane dennodenných vecí zdravého rozumu a bežných záležitostí každodenného života –, alebo ich robiť nedokážu, potom nie sú vhodní na konanie povinnosti v Božom dome.

Hoci niektorí ľudia nemajú dobrú ľudskú prirodzenosť ani žiadne špeciálne talenty a už vôbec nemôžu byť rozvíjaní za vodcov, stále dokážu robiť nejaké manuálne práce. Napríklad kŕmenie sliepok a kačíc, kŕmenie ošípaných a pasenie oviec sú práce, ktoré dokážu robiť dobre. Ak im dáte jednoduchú prácu, dokážu ju urobiť dobre, pokiaľ do nej vložia srdce, a takíto ľudia môžu konať povinnosť v Božom dome. Hoci je to jedna jednoduchá práca, dokážu do nej vložiť srdce a splniť si zodpovednosť a dokážu na seba klásť požiadavky podľa Božích slov a pravdy-princípov. Nezáleží na tom, či je práca veľká alebo malá a či je dôležitá alebo nedôležitá. Skrátka dokážu dobre robiť túto jedinú prácu, ktorá im bola pridelená. Nielenže dokážu dobre kŕmiť sliepky, aby normálne znášali vajcia, no vedia ich aj chrániť, aby ich neodniesli vlci. Ak nejakého počujú zavýjať, okamžite to nahlásia svojmu nadriadenému a snažia sa vyhnúť akýmkoľvek nehodám pri vykonávaní práce a úlohy, ktorú im Boží dom zveril. A ak takto pracujú, sú pomerne oddaní, čo sa považuje za schopnosť splniť si zodpovednosť a dobre urobiť prácu. Pokiaľ však ide o ostatné veci ako ich osobný život a to, ako sa správajú a riešia veci, tak trochu zaostávajú. Napríklad nevedia, ako komunikovať a rozprávať sa s ostatnými alebo ako s nimi v duchovnom spoločenstve hovoriť o svojom stave, a niekedy sú mrzutí. Považuje sa to za problém? Je v poriadku, aby sa pre tieto problémy nepoužili? (Nie, nie je.) Niektorí ľudia majú slabú osobnú hygienu; neumývajú si vlasy aspoň desať dní a celkovo zapáchajú. Iní hlasno jedia a pijú, zatiaľ čo ostatní okolo nich odpočívajú, a sú hluční aj inokedy, napríklad pri chôdzi, zatváraní dverí a rozprávaní, čo značí, že sú nevychovaní a nemajú žiadne spôsoby. Ako by sa malo s takýmito ľuďmi zaobchádzať? Každý musí mať pochopenie, s milujúcim srdcom im pomáhať a podporovať ich, hovoriť s nimi v duchovnom spoločenstve o tom, čo je normálna ľudská prirodzenosť, a umožniť im, aby sa postupne menili. Keďže ste všetci pohromade, musíte sa spolu naučiť vychádzať. Takíto ľudia môžu byť použití, pokiaľ dokážu správne robiť svoju prácu a zhostiť sa jej a nerobia nič, čo spôsobuje narušenie a vyrušenie. Niektorí ľudia sú šikovní, majú dobrú kvalitu, pracujú usilovne a dokážu si plniť povinnosti aj dobre vykonávať prácu, ktorá im je pridelená, takže môžu byť rozvíjaní a použití. Ale niektorí ľudia sú tak mimoriadne slabej kvality, že sa im nedarí ani v jednotlivých prácach; sotva zvládnu kŕmenie sliepok, no ak musia kŕmiť aj kačice a husi, budú preťažení a nebudú vedieť, ako na to. Nie je to tak, že by to nechceli robiť dobre, ale majú prislabú kvalitu. Ich mozog má svoje obmedzenia, vedia robiť len jednu úlohu, a ak dostanú ďalšiu, sú v koncoch. Nevedia, ako plánovať, takže všetko pokazia. Takíto ľudia sú vhodní len na to, aby robili jednu prácu naraz. Nedávajte im ich robiť viacero, pretože to nebudú schopní zvládnuť. Nemyslite si, že ak sa im darí v jednej práci, určite dokážu urobiť dve alebo tri; nie je to nevyhnutne tak a závisí to od ich kvality. Nechajte ich najprv skúsiť robiť dve práce. Ak majú dobrú kvalitu a dokážu to zvládnuť, môžete im to zariadiť takto. No ak im dve práce súčasne nejdú a pokazia to, znamená to, že je to nad ich kvalitu, takže im druhú prácu musíte okamžite odobrať. Je to preto, lebo ste pozorovaním a skúšobnou dobou zistili, že sú vhodní len na to, aby robili jednu a nie viacero zložitých prác naraz, a že na to nemajú kvalitu. Niektorí ľudia sú pomerne šikovní a majú relatívne dobrú kvalitu, a ak im dáš niekoľko prác, dokážu ich urobiť dobre. Napríklad, ak ich požiadaš, aby varili jedlá, kŕmili kuriatka a starali sa o zeleninovú záhradu, dokážu každý deň načas pripraviť jedlá, zatiaľ čo sa vo voľných chvíľach starajú o zeleninovú záhradu, pohotovo ju polievajú a plejú a včas kŕmia kuriatka. Niektorí ľudia môžu povedať: „Keďže majú túto kvalitu, nech prevezmú aj prácu cirkvi a stanú sa cirkevným vodcom.“ Bolo by to v poriadku? Hoci sú schopní zvládnuť niektoré fyzické úlohy a každodenné práce, rola cirkevného vodcu si vyžaduje samostatné posúdenie; nie je to niečo, čo sa dá merať na základe toho, že niekto robí tieto jednoduché vonkajšie práce. Je to preto, lebo byť cirkevným vodcom nie je fyzická práca a musí sa to merať podľa princípov vodcovstva. Ak však tento človek má kvalitu a talent na to, aby bol cirkevným vodcom, a má aj pomerne dobrú ľudskú prirodzenosť, bolo by nevhodné, aby si mu pridelil vonkajšie práce; to sa nazýva nesprávne používanie ľudí. Cirkevní vodcovia môžu nanajvýš robiť ešte jednu vedľajšiu prácu, ktorá sa týka každodenného života, a venovať sa jej trochu viac, keď nie sú zaneprázdnení – to ich neunaví. Pokiaľ ide o triviálne rutinné záležitosti a tieto fyzické úlohy, ľudia ich môžu robiť toľko, koľko sú schopní. Existuje však niekto, kto by ich dokázal zvládnuť všetky? Existuje niekto s takou kvalitou? (Nie.) Možno sú ich kvalita a schopnosti dostatočné, ale jedna vec, ktorej nebudú mať dosť, je energia. Ľudia sú smrteľníci s obmedzenou energiou a počet prác, ktoré môžu vykonávať, je obmedzený tiež. Ľudia s vysokou energiou môžu byť schopní pracovať až 12 hodín denne, zatiaľ čo ľudia s priemernou energiou môžu normálne pracovať osem hodín a ľudia s nízkou energiou len štyri alebo päť hodín. Preto, či už človeka použiješ na fyzické práce, vodcovskú prácu v cirkvi alebo prácu, ktorá si vyžaduje odborné zručnosti, musíš zvážiť, na čo sa najviac hodí, a ak to po pridelení najvhodnejšej práce nedokáže robiť, prideľ mu niečo iné. Ak mu nepridelíš prácu podľa toho, na čo sa najviac hodí, je to chyba v spôsobe, akým používaš ľudí. Ešte aj ľuďom, ktorí boli požiadaní o robenie fyzických prác a ktorých nemožno prioritne povýšiť, rozvíjať a použiť, sa tieto práce musia prideliť na základe ich kvality a schopností. Ak sú popri dobrom vykonávaní svojej jednej pridelenej práce stále schopní robiť aj iné práce, môžu byť požiadaní, aby robili niekoľko ďalších fyzických prác na čiastočný úväzok, pokiaľ to neovplyvní ich hlavnú prácu. Niektorí ľudia sú fyzicky silní a dokážu robiť tri práce jednu za druhou; po dokončení jednej práce im stále zostáva energia a väčšinu času sú voľní. Ale falošní vodcovia sú slepí, nevedia, ako prideľovať prácu, a neuvedomili si, že je to problém, takže týmto ľuďom pridelia len jednu prácu, čo je chyba.

Práve som hovoril o ľuďoch s nedostatočnou inteligenciou, ktorí nemajú žiadne špeciálne talenty a sú schopní len fyzickej práce. Sú aj ľudia, ktorí majú nejaké ochorenie a nie sú schopní ani fyzickej práce, pričom ich pri tej najmenšej fyzickej námahe bolí hlava, žalúdok alebo chrbát. Ako by sa malo postupovať pri prideľovaní povinností ľuďom tohto druhu, ak sú na konanie povinnosti vhodní? Treba sa pozrieť na rôzne aspekty, ako je ich zdravotný stav a tiež ich ľudská prirodzenosť a kvalita, aby sa zistilo, na aké povinnosti sa v Božom dome hodia. Ak je ich zdravie také zlé, že nedokážu robiť žiadnu prácu, po chvíli si musia oddýchnuť a ešte aj potrebujú, aby sa o nich niekto staral, alebo ak sami nedokážu dobre konať povinnosť a musí sa im prideliť niekto, kto by sa o nich staral, potom sa to vôbec neoplatí. Takíto ľudia sa na konanie povinnosti nehodia, tak ich nechaj ísť domov zotaviť sa. V žiadnom prípade nepoužívaj nikoho, kto je tak vážne chorý, že ho pravdepodobne zvalí poryv vetra. Ak však jeho zdravie nie je až také zlé a je to len tak, že trpí bolesťami žalúdka, ak zje nesprávne jedlo, alebo ho bolí hlava, ak príliš namáha mozog, takže popri normálnom človeku dokáže pracovať o tri či štyri hodiny menej alebo urobiť polovicu jeho práce, potom patrí k ľuďom, ktorých stále možno použiť, pokiaľ spĺňajú ostatné kritériá. Ibaže by to sami navrhli a povedali: „Moje zdravie je príliš zlé na to, aby som znášal túto ťažkosť. Chcem ísť domov zotaviť sa. Keď sa zotavím, vrátim sa a budem konať svoju povinnosť.“ Vtedy s tým bezodkladne súhlas a nepokúšaj sa im dohovárať; nebude to mať žiadny účinok, aj keby si to urobil. Hovorí sa: „Čo je silené, nie je milené.“ Viera, odhodlanie a úsilie každého človeka sú iné. Niektorí ľudia môžu povedať: „Nie je to len tým, že sa občas cítia trochu zle a majú trochu málo energie? Ľudia sa môžu cítiť zle, ak zjedia nesprávne veci, ale po pár dňoch už budú v poriadku. Je potrebné, aby sa išli domov zotaviť? Nezmizne ich bolesť hlavy a závrat po dobrom nočnom spánku? Nemôžu potom normálne pracovať? Je to taká veľká vec?“ Pre teba to možno nie je veľká vec, ale niektorí ľudia si vážia svoje telo inak ako ostatní a niektorí zas naozaj majú zdravotné problémy. Ak si v takýchto prípadoch podajú žiadosť o návrat domov, aby si odpočinuli a zotavili sa, cirkev by mala rýchlo súhlasiť, neklásť na nich požiadavky, nerobiť im ťažkosti a hlavne sa nepokúšať usmerňovať ich zmýšľanie. Niektorí falošní vodcovia na týchto ľudí neustále tlačia tým, že hovoria: „Pozri sa, kam až dospelo Božie dielo. Pohromy sú stále väčšie a väčšie, objavili sa štyri krvavé mesiace a pandémia je teraz taká rozšírená, že neveriaci nemajú ako prežiť! Si v Božom dome, konáš svoje povinnosti a tešíš sa z Božej milosti – nebudeš vystavený nebezpečenstvu a môžeš tiež získať pravdu a život. Aké veľké je to požehnanie! Tento tvoj malý problém nie je nič. Musíš ho prekonať a modliť sa k Bohu. Boh ťa určite uzdraví. Len čítaj Božie slová, nauč sa ešte zopár chválospevov a tvoja choroba sa prirodzene zlepší, ak na ňu nebudeš myslieť. Vari Božie slová nehovoria, že: ‚Prebývať v chorobe znamená byť chorý‘? Práve teraz prebývaš v chorobe. Ak budeš stále myslieť na to, že si chorý, choroba sa zhorší. A ak na to nebudeš myslieť, potom tvoja choroba zmizne, však? Takto porastieš vo viere a nebudeš chcieť ísť domov odpočívať. Tvoj návrat domov za odpočinkom sa nazýva túžbou po telesnom pohodlí.“ Nepokúšaj sa usmerňovať ich zmýšľanie, je to hlúpe. Nedokážu vydržať ani trochu dočasného nepohodlia, chcú len ísť domov odpočívať a nedokážu prekonať ani malú ťažkosť, čo dokazuje, že si svoju povinnosť nekonajú úprimne. V skutočnosti ju tento druh ľudí nemá v úmysle konať dlhodobo, nekonajú ju s žiadnou úprimnosťou, nie sú ochotní zaplatiť cenu a teraz konečne našli príležitosť a výhovorku, aby úplne unikli. V srdci sa tešia, že sú takí múdri a že táto choroba prišla v pravý čas. Takže nech robíš čokoľvek, nenúť ich, aby zostali. Budú nenávidieť každého, kto sa ich k tomu bude snažiť donútiť, a preklínať každého, kto sa bude snažiť usmerňovať ich zmýšľanie. Nerozumieš tomu? Samozrejme, niektorí ľudia sú naozaj chorí, sú chorí už dlho a boja sa, že ak takto budú pokračovať ďalej, ich život bude v ohrození. Nechcú Božiemu domu priniesť žiadne problémy ani ovplyvniť výkon povinnosti iných ľudí. Cítia, že keď im zdravie zlyhá, budú sa musieť spoľahnúť na starostlivosť bratov a sestier, a mrzí ich predstava, že by sa o nich mal starať Boží dom, takže múdro prevezmú iniciatívu a požiadajú o uvoľnenie z povinnosti. Ako by sa mala táto situácia riešiť? Rovnako – nechať ich bez ďalších okolkov ísť domov a odpočívať. Boží dom sa nebojí problémov, len ľudí nechce nútiť proti ich vôli. Navyše všetci majú nejaké osobné a skutočné ťažkosti. Všetci ľudia, ktorí žijú v tele, ochorejú a choroby tela sú reálnym problémom – rešpektujeme fakty. Niektorí ľudia pre vážny zdravotný stav naozaj nie sú schopní konať svoje povinnosti, a ak potrebujú, aby im Boží dom poskytol pomoc alebo aby im bratia a sestry poskytli lieky či ponúkli nejaké návrhy liečby, Boží dom im tieto veci poskytne rád. Ak ho však nechcú obťažovať a majú peniaze, prostriedky a možnosti na to, aby si svoju chorobu išli liečiť, je to v poriadku tiež. Stručne povedané, ak je to preto, že im ich zdravie nedovoľuje, aby v Božom dome pokračovali v konaní svojich povinností alebo Ním boli ďalej rozvíjaní, potom môžu oprávnene podať žiadosť a Boží dom s ňou okamžite súhlasí. Nikto by sa nemal snažiť usmerňovať ich zmýšľanie ani klásť požiadavky, pretože by to bolo nevhodné a nerozumné. Toto sú opatrenia, ktoré sa robia pre tento druh ľudí.

Ako zaobchádzať s niekoľkými špeciálnymi druhmi ľudí

I. Ako zaobchádzať s ľuďmi, ktorí sa nevenujú svojej riadnej práci

Niektorí ľudia majú schodnú ľudskú prirodzenosť, silné stránky a bystrú myseľ, hovoria normálne a pri konaní svojej povinnosti sú zvyčajne veľmi optimistickí a aktívni, ale majú jeden nedostatok – sú veľmi sentimentálni. Keď nasledujú Boha a konajú svoju povinnosť v cirkvi, neustále im chýbajú rodinní príslušníci a príbuzní alebo neustále myslia na dobré jedlo z rodného mesta a trápi ich, že ho nemôžu jesť, čo následne ovplyvňuje ich konanie povinnosti. Existuje však aj ďalší typ ľudí, ktorí radi žijú sami na jednom mieste a majú svoj súkromný priestor. Keď sú s bratmi a sestrami, majú pocit, že pracovné tempo je prirýchle a oni nemajú žiadny súkromný životný priestor. Neustále sa cítia pod tlakom a vždy sa cítia obmedzovaní, pričom im nie je príjemné žiť s bratmi a sestrami. Vždy chcú robiť to, čo sa im zachce, a slobodne si dopriať. Nechcú konať svoju povinnosť spolu so všetkými ostatnými a neustále myslia na návrat domov. Konanie povinnosti v Božom dome im je vždy nepríjemné. Hoci sa s bratmi a sestrami dobre vychádza a v Božom dome ich nikto nešikanuje, majú mierny problém dodržiavať pracovný a odpočinkový režim – keď ráno všetci vstanú, oni si chcú pospať, ale hanbia sa, a keď už večer všetci ostatní odpočívajú, im sa nechce ísť spať a vždy chcú robiť niečo, čo ich zaujíma. Niekedy je niečo konkrétne, čo by naozaj chceli jesť, ale v jedálni to nemajú a hanbia sa o to požiadať. Niekedy by sa chceli ísť prejsť, no keďže o to nik iný nežiada, netrúfajú si to dopriať. Sú vždy opatrní a obozretní a boja sa, že sa im budú smiať, že sa na nich budú pozerať zhora alebo že ich nazvú detinskými. Ak svoju povinnosť nekonajú dobre, niekedy sú aj orezaní. Cítia sa, akoby boli každý deň v napätí a kráčali po tenkom ľade, a sú dosť nešťastní. Myslia si: „Pamätám si, že keď som bol doma, bol som miláčikom rodiny, slobodný a nespútaný – ako malý anjel. Aký som bol šťastný! Ako to, že keď teraz konám svoju povinnosť v Božom dome, kúsočky môjho bývalého ja zmizli? Už nemôžem robiť, čo chcem, ako kedysi,“ a tak takýto život žiť nechcú. Netrúfajú si to však spomenúť svojmu vodcovi a neustále sa s týmito myšlienkami zdôverujú ľuďom okolo seba, pričom stále túžia po domove a v noci potajomky plačú do vankúša. Čo by sa malo robiť s takýmito ľuďmi? Každý, kto o tejto veci vie, by ju mal bezodkladne nahlásiť, vodca by mal okamžite overiť, či je dané hlásenie pravdivé alebo nie, a ak áno, môže sa dotyčnému dovoliť vrátiť sa domov. Užíva si jedlo, pitie a pohostinnosť Božieho domu, ale stále nie je ochotný konať svoju povinnosť, nikdy nemá náladu a cíti sa ukrivdený a nešťastný, tak ho čo najskôr pošlite preč. Ľudia tohto druhu nemajú tieto nálady dočasne ani ich potom nevyriešia premýšľaním – to nie je ich situácia. Subjektívnou vôľou niektorých ľudí je vytrvalo konať svoju povinnosť, a hoci im chýba domov, vedia, o aký problém ide, a dokážu hľadať pravdu a vyriešiť ho. V prípade týchto ľudí nie je potrebné nechať ich odísť alebo sa o nich starať. Situácia, o ktorej hovoríme, však nastáva vtedy, keď sa ľudia po tridsiatke stále správajú ako deti, nikdy nedospejú a vždy zostávajú nestabilní. Robia len to, o čo ich požiadajú, a keď nemajú čo robiť, myslia na zábavu či rozhovory o nepodstatných témach a nikdy sa nechcú venovať svojej riadnej práci. Neveriaci hovoria o tom, že v tridsiatke by mal byť človek usadený. Byť usadený znamená venovať sa svojej riadnej práci a nezanedbávať ju, byť schopný zhostiť sa práce a postarať sa o seba, vedieť sa venovať svojim riadnym záležitostiam a tráviť menej času zábavou. Čo znamená „správať sa ako deti“? Znamená to byť neschopný zhostiť sa akejkoľvek riadnej práce, neustále chcieť nechať svoju myseľ blúdiť a chcieť sa stále prechádzať, túlať, flákať, jesť maškrty, pozerať seriály, rozprávať sa o nepodstatných veciach, hrať hry, prehľadávať internet a hľadať zvláštne udalosti a neobvyklé príbehy. Znamená to nikdy nemať chuť zúčastňovať sa na zhromaždeniach, vždy chcieť ísť spať, keď sa konajú, chcieť spať, len čo sa človek cíti ospalý, a chcieť jesť, len čo sa cíti hladný, byť svojvoľný a nevenovať sa svojej riadnej práci. O takýchto ľuďoch sa nedá povedať, že by mali zlú ľudskú prirodzenosť. Ide len o to, že nikdy nedospejú a vždy zostávajú nezrelí. Sú takí v tridsiatke a sú takí naďalej aj v štyridsiatke; nie sú schopní zmeniť sa. Ako by sa malo riešiť, ak požiadajú o odchod a už viac nechcú konať svoju povinnosť? Boží dom ich nenúti zostať. Mali by ste im ihneď odpovedať – nechajte ich okamžite odísť a vrátiť sa medzi neveriacich a povedzte im, aby v žiadnom prípade nehovorili, že veria v Boha. Môžu ľudia, ktorí sa nevenujú svojej riadnej práci, získať pravdu? Ak očakávaš, že vďaka konaniu povinnosti v Božom dome dospejú vo svojej ľudskej prirodzenosti, začnú sa venovať svojej riadnej práci, budú schopní zhostiť sa dôležitej práce a potom pochopia a budú praktizovať pravdu aj žiť ľudskú podobu, rozhodne by si sa na to nemal spoliehať. Takýto druh ľudí nájdeš v každej skupine. Neveriaci pre nich majú prezývku: „veľké deti.“ Takíto ľudia môžu dosiahnuť vek 60 rokov bez toho, aby sa niekedy venovali svojej riadnej práci. Hovoria a riešia veci nesprávne, stále sa smejú, žartujú a poskakujú, nič nerobia vážne a sú obzvlášť zameraní na zábavu. Boží dom takýchto ľudí nemôže použiť.

Čo poviete, sú tieto „veľké deti“ zlé? Sú to zlí ľudia? (Nie.) Niektorí z nich nie sú zlí ľudia, sú celkom obyčajní a nie sú zlí a niektorí sú celkom dobrosrdeční a ochotní pomáhať druhým. Všetci však majú jednu chybu – sú svojvoľní, radi sa zabávajú a nevenujú sa svojej riadnej práci. Napríklad povedzme, že keď sa žena vydá, nenaučí sa robiť žiadne domáce práce. Varí, len keď je šťastná, no nevarí, keď je nešťastná, a stále ju treba prehovárať. Ak niekto chce, aby niečo urobila, musí sa s ňou dohadovať a treba na ňu dohliadať. Vždy sa rada pekne vyparádi, aby mohla ísť von nakupovať, kupovať si oblečenie a kozmetiku a chodiť na kozmetické kúry. Keď sa vráti domov, nechytí sa žiadnej práce a chce len hrať karty a madžong. Ak sa jej opýtaš, koľko stojí kilo kapusty, nevie; ak sa jej spýtaš, čo bude zajtra jesť, nevie ani to; a ak ju požiadaš, aby niečo uvarila, spacká to. V čom sa teda vyzná najlepšie? Najlepšie sa vyzná v tom, ktorá reštaurácia podáva najlepšie jedlo, ktorý obchod má to najmodernejšie oblečenie a ktorý zas predáva dostupnú a účinnú kozmetiku, ale nerozumie iným veciam, ako napríklad ako tráviť dni alebo zručnostiam potrebným v normálnom ľudskom živote, ani sa ich neučí. Neučí sa tieto veci preto, lebo má nedostatočnú kvalitu? Nie, tak to nie je. Súdiac podľa vecí, v ktorých sa vyzná, kvalitu má, ale nevenuje sa svojej riadnej práci. Pokiaľ má peniaze, chodí jesť do reštaurácií a kupuje si kozmetiku a oblečenie. Ak doma chýbajú hrnce a panvice a požiadajú ju, aby nejaké kúpila, povie: „Vonku predávajú chutné jedlá. Načo by som to kupovala?“ Ak sa doma pokazí vysávač a požiadajú ju, aby si kúpila o jeden kus oblečenia menej a ušetrila tak peniaze na nový, povie: „Keď budem v budúcnosti zarábať, najmem si upratovačku, takže vysávač netreba kupovať.“ Ak nehrá hry alebo madžong, zvyčajne si kupuje módne oblečenie a nikdy neupratuje. To nie je venovanie sa riadnej práci, však? A potom sú tu muži, ktorí si kúpia auto alebo prehrajú peniaze v hazarde, len čo nejaké zarobia. Ak sa doma niečo pokazí, neopravia to. Nežijú poriadnym životom. Doma im nefunguje chladnička ani práčka, odtoky sú upchaté, strecha im zateká, keď prší, a oni to veľmi dlho neopravia. Čo si myslíte o takýchto mužoch? Nevenujú sa svojej riadnej práci. Či už sú to muži alebo ženy, Boží dom nemôže použiť ľudí, ktorí sú príliš svojvoľní a nevenujú sa svojej riadnej práci.

Niektorí rodičia sa nevenujú svojej riadnej práci a nedokážu sa poriadne postarať o svoje deti, ktoré sa potom buď oparia vriacou vodou, alebo utrpia nejaké údery a škrabance. Niektoré deti si zlomia nos, iné si popália zadok na peci a ďalšie si po vypití vriacej vody obaria hrdlo. Ľudia tohto druhu nie sú pozorní v ničom, čo robia, a nedokážu nič urobiť poriadne. Nevenujú sa svojej riadnej práci, flákajú sa, sú svojvoľní, radi sa zabávajú a nie sú schopní niesť zodpovednosť, ktorú by mal človek niesť. Ako rodičia si nedokážu plniť svoje povinnosti a sú nepozorní. Môžu teda takíto ľudia niesť zodpovednosť, ktorú by mali niesť normálni ľudia, keď konajú povinnosť v Božom dome? Nie, rozhodne nie. Ľudia, ktorí sa nevenujú svojej riadnej práci, sa nedajú použiť. Ak povedia, že už svoju povinnosť konať nechcú, a požiadajú o návrat domov, tak ich hneď nechajte ísť. Nikto by ich nemal nútiť ani prehovárať, aby zostali, pretože ide o problém súvisiaci s ich prirodzenosťou a nie iba príležitostný, dočasný prejav. Keď títo ľudia prišli do Božieho domu, aby si konali povinnosť, boli plní ilúzií a mysleli si, že konať povinnosť a nasledovať Boha bude ako prísť do rajskej záhrady – ako byť v dobrej krajine Kanaan. Život, ktorý si predstavovali, bol úžasný, s dobrým jedlom a pitím po celý deň, so slobodou a bez obmedzení a bez akejkoľvek práce. Chceli žiť bezstarostný život v pohodlí, ale ukázalo sa, že je to úplne iné, ako si predstavovali. Títo ľudia už zažili dosť, cítia, že je to tu nudné a fádne, a chcú odísť, tak ich bezodkladne nechajte ísť. Boží dom týchto ľudí nenúti zostať. Nenúti ľudí a ani vy by ste to nemali robiť; to je praktizovanie pravdy a konanie v súlade s princípmi. Musíte robiť veci, ktoré sú v súlade s pravdou-princípmi, a musíte byť človekom, ktorý rozumie Božím úmyslom a je múdry – nebuďte popleteným človekom ani nerozvážnym pochlebovačom. S ľuďmi, ktorí sa nevenujú svojej riadnej práci, zaobchádzajte takto – dá sa to považovať za neláskavé alebo za niečo, čím sa ľuďom odopiera šanca na pokánie? (Nie, nedá.) Boh je ku každému spravodlivý a Boží dom má právo ťa povýšiť, rozvíjať a použiť. Ak nie si ochotný konať svoju povinnosť a požiadaš o odchod z cirkvi, je to tvoja slobodná voľba, takže cirkev by mala s tvojou žiadosťou súhlasiť a rozhodne ťa nebude nútiť. Je to v súlade s morálkou a ľudskou prirodzenosťou a, samozrejme, obzvlášť v súlade s pravdou-princípmi. Je to veľmi vhodný postup! Ak už niekto koná svoju povinnosť nejaký čas, zdá sa mu to únavné a ťažké, už ju nechce konať a následne sa jej chce vzdať a prestať veriť v Boha, dnes ti na to dám jednoznačnú odpoveď – Boží dom s tým bude súhlasiť a nikdy ťa nebude nútiť zostať ani ti robiť ťažkosti. Nie je v tom žiadna dilema a nemusíš mať pocit, že si v úzkych alebo že si stratil tvár. O to menej je to problém pre Boží dom, ktorý na teba tiež nekladie žiadne požiadavky. A čo viac, ak chceš odísť, Boží dom ťa nebude odsudzovať ani ti stáť v ceste, pretože to je cesta, ktorú si si zvolil, a on môže len vyhovieť tvojim požiadavkám. Je to vhodný postup? (Áno.)

Práve som uviedol niekoľko situácií, v ktorých sa ľudia nevenujú svojej riadnej práci. Boží dom týchto ľudí nebude nútiť; ak nie sú ochotní konať svoju povinnosť alebo majú nejaké osobné ťažkosti a požiadajú, aby už povinnosť nekonali, Boží dom s tým bude súhlasiť. Už ich nepoužije a nenechá ich konať povinnosť. Takto sa s takýmito ľuďmi zaobchádza a je to úplne vhodný postup.

II. Ako zaobchádzať s judášmi

Niektorí ľudia sú mimoriadne bojazliví a vždy, keď počujú, že zatkli nejakého brata alebo sestru, mimoriadne sa boja, že zatknú aj ich. Je jasné, že ak ich zatknú, hrozí nebezpečenstvo, že zradia cirkev. Ako by sa malo s takýmito ľuďmi zaobchádzať? Hodia sa títo ľudia na konanie dôležitých povinností? (Nie, nehodia.) Niekto môže povedať: „Kto môže zaručiť, že sa sám nestane judášom?“ Nikto nemôže zaručiť, že by sa sám nikdy nestal Judášom, ak by ho mučili. Prečo teda Boží dom nepoužíva zbabelých ľudí, ktorí by sa mohli stať judášmi? Pretože ľudia, ktorí sú očividne zbabelí, môžu byť kedykoľvek zatknutí a dopustiť sa zrady; ak sa takíto ľudia použijú na konanie dôležitej povinnosti, je mimoriadne pravdepodobné, že sa niečo pokazí. Toto je princíp, ktorý pri výbere a používaní ľudí v nebezpečnom prostredí pevninskej Číny treba pochopiť. Je tu jedna osobitná okolnosť, a to, že niektorých ľudí vystavili dlhodobému a krutému mučeniu, ktoré ohrozovalo ich život, a oni to už nakoniec naozaj nedokázali zniesť, takže sa zo slabosti stali judášmi a vyzradili niektoré bezvýznamné veci. Takýchto ľudí nikto nedokáže prekuknúť a stále sa dajú použiť. Potom sú tu však ľudia, ktorí si už pred zatknutím pripravili únikovú cestu. Dlho a usilovne premýšľali o tom, ako si po zatknutí zabezpečiť okamžité prepustenie a nemusieť podstúpiť akékoľvek mučenie – po prvé sa vyhnúť mučeniu, po druhé sa vyhnúť odsúdeniu a po tretie sa vyhnúť väzeniu. Takto premýšľajú. Nemajú to odhodlanie radšej trpieť alebo byť uväznení, než sa stať Judášom. Môžu sa dopustiť zrady aj bez mučenia. Dá sa teda povedať, že sú judášmi ešte predtým, ako ich zatknú a uväznia? (Áno.) Toto sú skutoční judáši. Trúfa si cirkev použiť takýchto ľudí? (Nie, netrúfa.) Ak sa dajú rozpoznať, v žiadnom prípade sa nesmú rozvíjať a používať. Ako sa títo ľudia zvyčajne prejavujú? Sú mimoriadne bojazliví. Len čo sa niečo pokazí, pri prvej príležitosti sa zbavia zodpovednosti a vždy, keď narazia na to najmenšie riziko, zanechajú svoju povinnosť a utečú. Zakaždým, keď počujú, že prostredie sa stalo nebezpečným, nájdu si bezpečné miesto na úkryt, v ktorom ich nikto nemôže nájsť a s nikým nie sú v kontakte. Skrývanie sa im ide výnimočne dobre. Nezaujíma ich, aké ťažkosti má práca cirkvi. Sú schopní odložiť akúkoľvek dôležitú prácu a svoju vlastnú bezpečnosť považujú za dôležitejšiu ako čokoľvek iné. Tvárou v tvár nebezpečenstvu navyše vždy, keď sa niečo stane, nechajú iných, aby nastavili krk a riskovali, zatiaľ čo sa oni chránia. Bez ohľadu na to, akému nebezpečenstvu vystavia ostatných, majú pocit, že pre svoju vlastnú bezpečnosť sa to oplatí a je to správne. Zoči-voči nebezpečenstvu tiež urýchlene neprichádzajú pred Boha, aby sa modlili, ani narýchlo nezariaďujú presun bratov a sestier alebo cirkevného majetku, ktorý môže byť v nebezpečenstve. Namiesto toho najprv usilovne premýšľajú o tom, ako utiecť, ako sa skryť a ako sa dostať z nebezpečenstva. Dokonca majú vypracovaný únikový plán – koho zradia ako prvého, ak ich zatknú, ako sa vyhnúť mučeniu, ako sa vyhnúť odsúdeniu do väzenia a ako sa vyhnúť súženiu. Vždy, keď narazia na nejaké súženie, sú na smrť vydesení a nemajú ani štipku viery. Nie sú ľudia tohto druhu nebezpeční? Ak ich požiadajú, aby vykonali nebezpečnú prácu, donekonečna sa na ňu sťažujú, vystrašia sa, neustále myslia na útek a nie sú ochotní vykonať ju. Ľudia tohto druhu prejavujú známky judášov ešte predtým, ako ich zatknú, a keď ich zatknú, je stopercentne isté, že zradia cirkev. Pri konaní svojej povinnosti v Božom dome sú naozaj aktívni vo všetkom, čo ich stavia do centra pozornosti, no nevystavuje riziku; ale keď ide o riskovanie, cúvnu, a ak ich požiadaš, aby urobili niečo riskantné, neurobia to a jednoducho neprevezmú zodpovednosť. Keď sa dozvedia o tom, že niekde nie je bezpečne, napríklad, že veľký červený drak vykonáva zatýkanie alebo že boli chytení niektorí veriaci, prestanú chodiť na zhromaždenia, prerušia kontakt s bratmi a sestrami a nikto ich nemôže nájsť. Znovu sa objavia až vtedy, keď chýry utíchnu a všetko je v poriadku. Sú ľudia tohto druhu spoľahliví? Môžu konať povinnosť v Božom dome? (Nie.) Prečo nemôžu? Nemajú ani odhodlanie či túžbu nestať sa judášmi; sú to len zbabelci, slabosi a naničhodníci. Ľudia tohto druhu majú jednu zjavnú charakteristiku, a to, že bez ohľadu na to, aké silné stránky a schopnosti majú, ak ich Boží dom použije, nikdy sa z celého srdca nebudú venovať obrane jeho záujmov. Nebránia záujmy Božieho domu preto, lebo toho nie sú schopní? Nie, tak to nie je; nebránili by záujmy Božieho domu, aj keby túto schopnosť mali. Sú to typickí judáši. Vždy, keď sa pri konaní svojej povinnosti potrebujú stýkať s nevercami, udržiavajú s nimi harmonické vzťahy a dbajú na to, aby si k nim neverci udržiavali vysokú úctu, rešpekt a uznanie. Aká je teda cena, za ktorú toto všetko získavajú? Je to zrada záujmov Božieho domu výmenou za svoju osobnú slávu a záujmy. Tento druh človeka je obzvlášť zbabelý ešte pred zatknutím a po zatknutí je stopercentne isté, že sa dopustí zrady. Boží dom v žiadnom prípade nemôže použiť takýchto judášov a musí ich čo najskôr vyradiť.

Pokiaľ ide o typ ľudí, ktorí patria k judášom, hoci navonok nevyzerajú ako zlí ľudia, v skutočnosti sú to ľudia s extrémne nízkou integritou a diabolským charakterom. Bez ohľadu na to, koľko počúvajú kázne alebo čítajú Božie slová, jednoducho nedokážu pochopiť pravdu a ani necítia, že poškodzovanie záujmov Božieho domu je tá najhanebnejšia, najpodlejšia a najzlomyseľnejšia vec. Sú ochotní sa ukázať, keď ide o veci, pri ktorých si ich všimnú, ale keď ide o veci, ktoré sa riskantne alebo zložito riešia, nechajú ostatných, aby sa ich ujali a riešili ich oni. Čo sú to za ľudia? Nie sú to ľudia s extrémne nízkou integritou? Niektorí ľudia nakupujú veci pre Boží dom a mali by pri tom brať do úvahy záujmy Božieho domu a byť spravodliví a rozumní. Ľudia, ktorí patria k Judášom, však nielenže nebránia záujmy Božieho domu, ale aj naopak – na úkor Božieho domu pomáhajú nevercom, pri každej príležitosti uspokojujú ich požiadavky, a ak im to pomôže získať si ich priazeň, tak radšej dopustia, aby boli poškodené záujmy Božieho domu. Tomu sa hovorí hrýzť ruku, ktorá ťa kŕmi, a je to nedostatok cnosti! Nie je to opovrhnutiahodná povaha? Nie je omnoho lepšie ako Judáš, ktorý zapredal Pána a svojich priateľov. Čokoľvek im Boží dom zverí, neberú ohľad na jeho záujmy. Keď ich požiadajú, aby niečo kúpili, nikdy neobehnú viac obchodov, aby porovnali ceny, kvalitu a popredajný servis viacerých dodávateľov, ani potom starostlivo nezvážia možnosti a nič riadne nepreveria, aby sa vyhli podvodu, ušetrili Božiemu domu nejaké peniaze a ochránili jeho záujmy pred poškodením – to nikdy neurobia. Ak nejaký brat alebo sestra navrhne, že by bolo najlepšie sa porozhliadať, povedia: „Netreba sa rozhliadať; dodávateľ hovorí, že ich tovar je najlepší.“ Keď sa ich brat alebo sestra opýta: „Takže sa s nimi môžeš dohodnúť na cene?“, odpovedia: „Prečo sa dohadovať o cene? Už mi povedali, aká je cena, a ak sa s nimi začnem handrkovať, určite by to bolo trápne a vyzeralo by to, že nemáme peniaze. Boží dom je predsa bohatý, nie?“ Bez ohľadu na to, koľko niečo stojí alebo aké je to kvalitné, pokiaľ to považujú za vhodné, okamžite niekoho poveria nákupom a budú kritizovať, karhať a dokonca odsudzovať každého, kto s nákupom otáľa. Nikto sa im neodváži povedať „nie“ do očí a nikto sa neodváži predložiť žiadne názory. Či už pre Boží dom robia veľkú vec, alebo malú pochôdzku, aké sú ich princípy? „Boží dom len musí zaplatiť peniaze a to, či sú jeho záujmy poškodené alebo nie, so mnou nemá nič spoločné. Ja to takto jednoducho robím; musím si vybudovať dobré vzťahy s nevercami. Čokoľvek povedia, je správne a ja sa tomu prispôsobím. Nebudem riešiť záležitosti podľa požiadaviek Božieho domu. Ak ma chceš použiť, tak ma použi, a ak ma nechceš použiť, tak ma nepouži – je to na tebe. Ja som jednoducho taký!“ Nie je to diabolská prirodzenosť? Takíto ľudia sú nevercami a pochybovačmi. Môžu byť použití na vybavovanie záležitostí pre Boží dom? Tento typ človeka má nejaké vzdelanie, silné stránky a nejaké navonok viditeľné schopnosti, je to dobrý rečník a dokáže vybaviť nejaké obchody. Ale bez ohľadu na to, aké záležitosti pre Boží dom vybavuje, to nevyhnutne robí bezohľadne a svojvoľne, čím poškodzuje jeho záujmy. Taktiež vytrvalo klame Boží dom a zatajuje skutočný stav vecí, a keď už ich pokazí, Boží dom musí zariadiť, aby niekto upratal jeho neporiadok. Toto je typický príklad spolčovania sa s nevercami s cieľom zapredať záujmy Božieho domu. Ako sa to líši od Judáša, ktorý zapredal Pána a svojich priateľov? Keď sa ľudia tohto druhu použijú na konanie povinnosti, nielenže nedokážu slúžiť Božiemu domu, ale sa aj ukážu ako márnotratníci a nositelia nešťastia. Nie sú ani spôsobilí byť vykonávateľmi služby; sú to skrátka zvrhlíci! Takíto ľudia sú presne služobníkmi satana a potomkami veľkého červeného draka, a len čo sú odhalení, mali by byť okamžite vyčistení a vyradení. Ako veriaci v Boha a členovia Božieho domu si nedokážu sni splniť svoju zodpovednosť brániť záujmy Božieho domu. Majú ešte svedomie a rozum? Sú ešte horší ako strážny pes!

Ľudia, ktorí patria k judášom, nemajú na čele napísané slovo „Judáš“, ale ich činy a správanie majú presne rovnakú povahu ako tie Judášove a takýchto ľudí by ste nikdy nemali použiť. Čo myslím tým „nikdy nemali použiť“? Znamená to, že im nikdy, ale naozaj nikdy nesmú byť zverené dôležité záležitosti. Ak ide o triviálnu záležitosť, ktorá sa nedotýka záujmov Božieho domu, je v poriadku ich dočasne použiť, ale tento typ človeka rozhodne nespĺňa princípy Božieho domu pre používanie ľudí, pretože sú to rodení judáši a sú od prírody zlí. Títo ľudia sú skrátka nebezpečné živly a absolútne sa nesmú používať. Čím dlhšie takýchto ľudí používaš, tým nepokojnejšie sa budeš cítiť a tým viac následkov to bude mať v budúcnosti. Ak už teda jasne vidíte, že sú to ľudia, ktorí patria k judášom, potom ich absolútne nepoužívajte – toto všetko je pravda. Je správne sa k nim takto správať? Niektorí ľudia môžu povedať: „Správať sa k nim takto je neláskavé. Veď nikoho nezapredali; ako môžu byť judášmi?“ Treba čakať, kým niekoho zapredajú? Ako sa Judáš prejavoval? Boli nejaké náznaky, že sa chystá zapredať Pána? (Áno, kradol peniaze z mešca Pána Ježiša.) Ľudia, ktorí neustále zapredávajú záujmy Božieho domu, majú rovnakú povahu ako Judáš, ktorý kradol peniaze z mešca. Keď sú takíto ľudia zatknutí, dopustia sa zrady a bez váhania odovzdajú satanovi všetko, čo vedia. Tento typ človeka má podstatu Judáša a jeho podstata už bola jasne zjavená a odhalená; ak ich napriek tomu použiješ, nekoleduješ si o problémy? Nie je to úmyselné poškodzovanie Božieho domu? Niektorí ľudia otvorene hovoria: „Ak ma niekto oreže alebo ak niekto urobí niečo, čo poškodí moje záujmy či zničí to dobré, čo tu mám rozbehnuté, tak si ma neželajte!“ O to viac platí, že tento typ človeka má podstatu Judáša; je to až príliš zjavné. Sami hovoria ostatným, že sú judášmi, takže takíto ľudia sa rozhodne nemôžu použiť.

III. Ako zaobchádzať s priateľmi cirkvi

Existuje ďalší druh ľudí, ktorých nemožno považovať ani za dobrých, ani za zlých a ktorí sú veriaci len podľa mena. Ak ich občas požiadaš, aby niečo urobili, dokážu to, ale nebudú proaktívne konať svoju povinnosť, ak im ju nepridelíš. Kedykoľvek majú voľno, zúčastňujú sa zhromaždeniach, ale nie je známe, či v súkromí jedia a pijú Božie slová, učia sa chválospevy alebo sa modlia. Sú však relatívne priateľskí voči Božiemu domu a cirkvi. Čo znamená relatívne priateľskí? Znamená to, že ak ich bratia a sestry požiadajú, aby niečo urobili, súhlasia s tým a v záujme toho, že sú ich bratmi vo viere, im v rámci svojich schopností dokážu pomôcť s niekoľkými vecami. Ak sa však od nich žiada, aby vynaložili veľké úsilie alebo zaplatili nejakú cenu, absolútne to neurobia. Ak má nejaký brat alebo sestra isté ťažkosti a potrebuje, aby mu pomohli, napríklad aby občas postrážili dom, uvarili jedlo alebo pomohli s niekoľkými drobnými prácami – alebo daná osoba ovláda cudzí jazyk a môže bratom a sestrám pomôcť čítať listy –, s takýmito vecami dokážu pomôcť a sú relatívne priateľskí. Zvyčajne sa im s ostatnými vychádza dobre a nepočítajú ľuďom krivdy, ale nezúčastňujú sa pravidelne zhromaždení a nežiadajú o možnosť konať povinnosť, nieto ešte, aby sa ujali nejakej dôležitej alebo dokonca nebezpečnej práce. Ak ich požiadaš, aby urobili istú nebezpečnú úlohu, určite ťa odmietnu so slovami: „Verím v Boha, aby som hľadal pokoj, tak ako by som mohol robiť nebezpečné úlohy? Nekoledoval by som si tým o problémy? Absolútne to nemôžem urobiť!“ Ale ak ich bratia a sestry alebo cirkev požiadajú, aby urobili niečo malé, dokážu pomôcť a vynaložiť symbolické úsilie presne ako priateľ. Túto formu vynakladania úsilia a pomoci nemožno nazvať konaním povinnosti ani konaním v súlade s pravdou-princípmi, a už vôbec ju nemožno nazvať praktizovaním pravdy; ide len o to, že majú priaznivý dojem o veriacich v Boha, sú k nim dosť priateľskí a dokážu podať pomocnú ruku, ak niekto potrebuje pomoc. Ako sa nazýva tento druh ľudí? Boží dom ich nazýva priateľmi cirkvi. A ako by sa malo zaobchádzať s ľuďmi, ktorí sú priateľmi cirkvi? Ak majú kvalitu a nejaké silné stránky a dokážu cirkvi pomôcť vybaviť nejaké vonkajšie záležitosti, potom sú jej priateľmi a sú aj vykonávateľmi služby. Je to preto, že ľudia tohto druhu sa nepočítajú za veriacich v Boha a Boží dom ich neuznáva. A ak ich neuznáva Boží dom, môže ich za veriacich uznať Boh? (Nie.) Preto nikdy, ale naozaj nikdy nežiadajte takýchto ľudí, aby sa pripojili k radom tých, ktorí konajú povinnosť na plný úväzok. Sú takí, ktorí hovoria: „Keď niektorí ľudia začnú veriť, majú malú vieru a chcú byť len priateľmi cirkvi. Nerozumejú mnohým veciam ohľadom viery v Boha, tak ako môžu byť ochotní konať povinnosť? Ako môžu byť ochotní sa z celého srdca vydať?“ Nehovoríme o ľuďoch, ktorí veria v Boha tri až päť mesiacov alebo menej ako jeden rok, ale o ľuďoch, ktorí v Neho formálne veria viac ako tri roky, alebo dokonca päť či desať rokov. Bez ohľadu na to, ako veľmi ľudia ako títo slovne uznávajú, že Boh je jediný pravý Boh a Cirkev Všemohúceho Boha je pravá cirkev, nedokazuje to, že sú praví veriaci. Na základe rôznych prejavov tohto druhu ľudí a ich spôsobu viery ich nazývame priateľmi cirkvi. Nezaobchádzajte s nimi ako s bratmi alebo sestrami – nie sú to bratia a sestry. Nenechajte takýchto ľudí vstúpiť do radov tých, ktorí konajú povinnosť na plný úväzok; Boží dom takýchto ľudí nepoužíva. Niektorí môžu povedať: „Máš voči takýmto ľuďom predsudky? Hoci sa navonok môžu zdať vlažní, v skutočnosti sú vo vnútri veľmi horliví.“ Pre úprimných veriacich by bolo nemožné, aby verili v Boha päť alebo desať rokov a stále boli vlažní; správanie tohto druhu ľudí už plne odhaľuje, že sú to pochybovači, ľudia mimo Božích slov a neveriaci. A ak ich stále voláš bratmi a sestrami a stále hovoríš, že sa s nimi zaobchádza nespravodlivo, potom z teba hovoria len tvoje predstavy a pocity.

Ako by sme mali zaobchádzať s ľuďmi, ktorí sú priateľmi cirkvi? Sú srdeční a ochotní pomôcť s vybavovaním menšieho množstva záležitostí. Ak ich potrebujeme, môžete im dať príležitosť, aby nejaké záležitosti vybavili, a ak niečo dokážu urobiť, nech to urobia. Pokiaľ však ide o veci, ktoré nedokážu urobiť dobre a mohli by ich dokonca pokaziť, rozhodne im takéto úlohy nezverujte, aby ste sa vyhli problémom – nemôžete sa nechať dohnať ich dobrými úmyslami. Nerozumejú pravde a ani princípom. Ak sú nejaké vonkajšie záležitosti, ktoré dokážu vybaviť, nechajte ich. No nikdy ich nenechajte vybavovať dôležité záležitosti, ktoré sa týkajú práce cirkvi – v takom prípade by sa ich dobré úmysly a nadšená pomoc mali odmietnuť. Keď sa stretnete s takýmto človekom, zaobchádzajte s ním len povrchne a tým to končí; neberte ho vážne. Prečo by ste ho nemali brať vážne? Pretože je to len priateľ cirkvi a vôbec to nie je brat alebo sestra. Spĺňajú takíto ľudia princípy Božieho domu pre používanie ľudí? (Nie, nespĺňajú.) Ak sa teda takýto človek nezúčastňuje zhromaždení, nepočúva kázne ani nekoná povinnosť, netreba ho pozývať. Ak neje a nepije Božie slová ani sa nemodlí, nehľadá pravdu-princípy, kedykoľvek sa mu niečo prihodí, a nechce sa stretávať s bratmi a sestrami, netreba ho podporovať ani mu pomáhať. Tri slová – nevšímajte si ich. Neberte vážne ľudí, ktorí sú priateľmi cirkvi a pochybovačmi, a nevšímajte si ich. Netreba sa o nich starať a netreba sa na nich pýtať. Prečo sa na nich nepýtať? Aký zmysel má pýtať sa na ľudí, ktorí s nami nemajú nič spoločné? Je to zbytočné, však? Chcete si všímať takýchto ľudí? Možno sa radi staráte do cudzích vecí a chcete sa zaujímať a premýšľať: „Ako sa im teraz darí? Sú zosobášení, alebo nie? Majú sa dobre? Akú prácu teraz robia?“ Bez ohľadu na to, ako sa majú, to s vami nemá nič spoločné. Aký zmysel má starať sa do toho? Nevšímajte si ich a ani ich nekomentujte. Niektorí ľudia radi komentujú, napríklad: „Vidíte? Neveria v Boha poriadne, každý deň žijú skľučujúcim a vyčerpávajúcim životom a stále vyzerajú tak unavene a vyčerpane,“ alebo „Vidíte? Neveria v Boha poriadne, takže nemajú pokoj a v ich rodine sa zase stalo niečo zlé.“ Toto všetko sú nezmysly a je to zbytočné. To, ako žijú svoj život a akou cestou kráčajú, nie je vaša vec. Ani ich nespomínajte; nie ste na rovnakej ceste ako oni. Vy sa úprimne vydávate pre Boha a konáte svoju povinnosť na plný úväzok, chcete sa len usilovať o získanie pravdy a dosiahnutie spásy a bez ohľadu na to, čo Boh hovorí, chcete urobiť všetko pre to, aby ste Ho uspokojili. Títo ľudia však tieto veci vo svojich srdciach nemajú. Keď vidíte zlé trendy, cítite voči nim odpor a znechutenie a máte pocit, že v tomto svete niet šťastia a šťastie môžete nájsť len vierou v Boha, zatiaľ čo oni sú presným opakom vás. To dokazuje, že nie sú na rovnakej ceste ako vy. Princíp Božieho domu pre zaobchádzanie s takýmto človekom je, že ak je ochotný pomôcť a pokiaľ nehrozia žiadne následky, Boží dom mu môže dať príležitosť. No ak ho Boží dom vôbec nepotrebuje a on je stále ochotný pomôcť, potom je najlepšie ho zdvorilo odmietnuť – nerobte si problémy. Veriaci každý deň hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde a prijímajú orezávanie, ale stále vedia robiť veci povrchne. Môžu teda priatelia cirkvi vybavovať záležitosti poriadne a bez akejkoľvek odmeny? (Nie, nemôžu.) Povedzte Mi, nemyslím si o ľuďoch príliš zle? Je toto vnímanie ľudí príliš negatívne? (Nie, nie je.) Toto je reč založená na faktoch, založená na podstate ľudí. Nebuďte nevedomí, nebuďte hlúpi a nerobte nič pochabé. Veriaci si ešte musia prejsť orezávaním, súdmi, napomínaním, prísnym disciplinovaním, karhaním a odhaľovaním, kým sa ich konanie povinnosti bude môcť postupne zosúladiť s Božím úmyslom. Priateľ cirkvi alebo neveriaci vôbec neprijíma žiadnu pravdu a jediné, na čo myslí, sú jeho vlastné záujmy, tak čo dobré môže vzísť z toho, že vybavuje záležitosti pre Boží dom alebo pre bratov a sestry? To je úplne vylúčené. Je vhodné si takýchto ľudí nevšímať, však? (Áno.) Čo znamená, „nevšímať si ich“? Znamená to, že Boží dom ich nepovažuje za veriacich. Môžu veriť v Boha, ako chcú, ale práca a záležitosti Božieho domu s nimi nemajú absolútne nič spoločné. Sú ochotní pomôcť, ale musíme zvážiť a posúdiť, či sú na to vhodní, a ak nie sú, nemôžeme im dať túto príležitosť. Povedzte Mi, je takéto konanie v súlade s princípmi? Máme právo takto zaobchádzať s takýmito ľuďmi? Rozhodne áno!

IV. Ako zaobchádzať s ľuďmi, ktorí boli prepustení

Existuje ďalší druh ľudí, a to tí, ktorí boli prepustení. Ako by sme s nimi mali zaobchádzať? Či už sú títo ľudia prepustení, pretože nie sú schopní konať skutočnú prácu a sú zaradení medzi falošných vodcov, alebo pretože kráčajú cestou antikristov a radia s k typu ľudí, ktorí sú antikristami, treba ich rozumne prideliť k inej práci a urobiť pre nich rozumné opatrenia. Ak sú to antikristi, ktorí spáchali mnoho zlých skutkov, potom by, samozrejme, mali byť vypudení. Ak však majú podstatu antikrista a sú charakterizovaní ako antikristi, ale nespáchali mnoho zlých skutkov, nemusia byť vypudení, pokiaľ ešte môžu nejakým malým spôsobom slúžiť bez toho, aby spôsobovali narušenie alebo vyrušenie – nechajte ich naďalej slúžiť a dajte im šancu činiť pokánie. V prípade falošných vodcov, ktorí boli prepustení, im zariaďte inú prácu na základe ich silných stránok a povinností, na ktoré sa hodia, ale už im nie je dovolené slúžiť v roli cirkevných vodcov; v prípade vodcov a pracovníkov, ktorí boli prepustení, pretože ich kvalita je mimoriadne slabá a nie sú schopní vykonávať žiadnu prácu, im tiež zariaďte inú prácu na základe ich silných stránok a povinností, na ktoré sa hodia, ale už nemôžu byť povýšení na vodcov alebo pracovníkov. Prečo nemôžu? Už boli vyskúšaní. Boli odhalení a už je jasne vidieť, že kvalita a pracovná schopnosť takýchto ľudí ich robí nespôsobilými byť vodcami. Ak sú teda nespôsobilí byť vodcami, nedokážu konať ani iné povinnosti? Nie nevyhnutne. Ich slabá kvalita ich robí nespôsobilými byť vodcami, ale môžu konať iné povinnosti. Po prepustení môžu takíto ľudia robiť čokoľvek, na čo sa hodia. Nemalo by im byť odňaté právo konať povinnosť; v budúcnosti, keď ich duchovné postavenie vzrastie, môžu byť opäť použití. Niektorí sú prepustení, pretože sú mladí, nemajú žiadne životné skúsenosti a tiež im chýbajú pracovné skúsenosti, takže nie sú schopní uniesť prácu a nakoniec ich prepustia. Pri prepúšťaní takýchto ľudí existuje určitá voľnosť. Ak je ich ľudská prirodzenosť na požadovanej úrovni a ich kvalita dostatočná, môžu byť použití aj po preradení na nižšiu pozíciu alebo môžu byť pridelení k inej práci, ktorá je pre nich vhodná. Keď budú jasne chápať pravdu a budú mať nejaký kontakt a skúsenosti s prácou cirkvi, takíto ľudia môžu byť na základe svojej kvality opäť povýšení a rozvíjaní. No ak je ich ľudská prirodzenosť na požadovanej úrovni, ale ich kvalita mimoriadne slabá, potom nemá žiadnu hodnotu ich rozvíjať a absolútne nemôžu byť rozvíjaní ani ponechaní.

Medzi tými, ktorí boli prepustení, sú dva druhy ľudí, ktorí sa absolútne nemôžu znova povyšovať a rozvíjať. Jedným sú antikristi a druhým tí, ktorých kvalita je príliš nízka. Potom sú tu však aj niektorí ľudia, ktorí nie sú považovaní za antikristov, ale majú len zlú ľudskú prirodzenosť, sú sebeckí a nečestní a niektorí z nich sú leniví, túžia po telesnom pohodlí a nedokážu znášať ťažkosti. Takíto ľudia nemôžu byť znova povýšení, ani keď majú mimoriadnu kvalitu. Ak majú trochu kvality, nech robia, čo dokážu, pokiaľ sa prijmú vhodné opatrenia; skrátka ich nepovyšujte za vodcu alebo pracovníka. Vodcovia a pracovníci musia mať okrem kvality a pracovnej schopnosti aj bremeno za cirkev, musia rozumieť pravde a byť schopní tvrdo pracovať a znášať utrpenie a musia byť usilovní a nie leniví. Okrem toho musia byť pomerne čestní a priami. Absolútne nemôžete vyberať ľudí, ktorí sú nečestní. Tí, ktorí sú príliš nepoctiví a zradní, stále intrigujú proti bratom a sestrám, svojim nadriadeným a Božiemu domu. Trávia svoje dni premýšľaním len o pokrivených myšlienkach. Keď máte do činenia s niekým takým, musíte vždy hádať, čo si skutočne myslí, musíte sa neustále pýtať, čo presne v poslednom čase robil, a musíte ho mať stále na očiach. Využívať ho je príliš vyčerpávajúce a príliš znepokojujúce. Ak je takýto človek povýšený, aby konal povinnosti, napriek tomu, že rozumie troche učenia, ho nebude praktizovať a za každú prácu, čo urobí, bude očakávať výhody a prospech. Využívať takýchto ľudí je príliš znepokojujúce a príliš problematické, takže takíto ľudia nemôžu byť povýšení. Pokiaľ teda ide o antikristov, tých s mimoriadne slabou kvalitou, tých so zlou ľudskou prirodzenosťou, tých, ktorí sú leniví, túžia po telesnom pohodlí a nedokážu znášať ťažkosti, a tých, ktorí sú mimoriadne nepoctiví a zradní – keď sú títo ľudia odhalení a prepustení po tom, čo boli použití, nepovyšujte ich druhýkrát; nepoužívajte ich znova nesprávne po tom, čo boli prekuknutí. Niektorí môžu povedať: „Tento človek bol predtým charakterizovaný ako antikrist, no všimli sme si, že sa mu už nejaký čas darí, dokáže normálne komunikovať s bratmi a sestrami a už neobmedzuje ostatných. Môže byť povýšený?“ Neponáhľajte sa – len čo bude povýšený a získa postavenie, odhalí sa jeho antikristovská prirodzenosť. Iní môžu povedať: „Kvalita tohto človeka bola predtým mimoriadne slabá; keď ho požiadali, aby dohliadal na prácu dvoch ľudí, nevedel, ako prideliť úlohy, a ak sa stali dve veci naraz, nevedel, ako urobiť rozumné opatrenia. Keď je však teraz o niečo starší, bude v týchto veciach lepší, však?“ Obstojí toto tvrdenie? (Nie.) Keď sa stanú dve veci naraz, ten človek je zmätený a nevie, ako sa s nimi vyrovnať. Nedokáže prekuknúť nikoho ani nič. Jeho kvalita je taká slabá, že nemá žiadnu pracovnú schopnosť ani schopnosť chápania. Takýto človek absolútne nemôže byť znova povýšený za vodcu. Nie je to otázka veku. Ľudia so slabou kvalitou budú mať slabú kvalitu, aj keď budú mať osemdesiat rokov. Nie je to tak, ako si ľudia predstavujú, že keď niekto zostarne a získa viac skúseností, dokáže všetkému rozumieť – tak to nie je. Bude mať len nejaké životné skúsenosti, ale životné skúsenosti sa nerovnajú kvalite. Bez ohľadu na to, koľko vecí človek zažije alebo koľko lekcií sa naučí, neznamená to, že sa jeho kvalita zlepší.

Ak je niečia ľudská prirodzenosť príliš sebecká, zradná a podlá, je plná prefíkaných úskokov a on myslí len na seba, môže sa takýto človek zmeniť? Práve z týchto dôvodov ho prepustili a teraz uplynulo desať rokov a on si vypočul mnoho kázní – je už jeho ľudská prirodzenosť nesebecká, nepoctivá a nezradná? Poviem ti: Takýto človek sa nezmení, aj o ďalších 20 rokov bude stále rovnaký. Takže ak sa s ním o 20 rokov znova stretneš a opýtaš sa ho, či je stále taký sebecký a zradný, dokonca si to prizná sám. Prečo sa ľudia so zlou ľudskou prirodzenosťou nezmenia? Môžu sa zmeniť? Predpokladajme, že by sa mohli zmeniť. Čo by muselo byť základom a podmienkami, aby sa to stalo? Musia byť schopní prijať pravdu. Ľudia so zlou ľudskou prirodzenosťou neprijímajú pravdu a vnútorne pohŕdajú pozitívnymi vecami, neznášajú ich, zosmiešňujú ich a sú voči nim nepriateľskí – jednoducho sa nemôžu zmeniť. Takže ich bez ohľadu na to, koľko rokov uplynulo, nepovyšujte, pretože nie sú schopní zmeny. Je možné, že o 20 rokov sa naučia byť ešte úlisnejší a ešte lepší v hovorení pekne znejúcich slov a klamstiev. Ale ak sa s týmito ľuďmi budeš stýkať a pozorovať ich konanie, zistíš jednu skutočnosť, a to, že sa vôbec nezmenili. Myslíš si, že by sa po toľkých rokoch, za ktoré si vypočuli toľko kázní a tak dlho konali povinnosti v Božom dome, mali zmeniť – mýliš sa! Nezmenia sa. Prečo? Vypočuli si toľko kázní a prečítali toľko Božích slov, ale neprijmú ani nepraktizujú jedinú vetu, takže sa nezmenili ani o kúsok. Je nemožné, aby sa zmenili. Keď sú takíto ľudia odhalení a prepustení, nemôžu byť znova použití, a ak ich použiješ, škodíš Božiemu domu a bratom a sestrám. Ak si nie si istý, tak len pozoruj, ako konajú, a sleduj, čie záujmy bránia, keď čelia veciam, ktoré stavajú ich vlastné záujmy do konfliktu so záujmami Božieho domu; absolútne neobetujú svoje vlastné záujmy a nevynaložia všetky sily na obranu záujmov Božieho domu. Z tohto hľadiska nie sú dôveryhodní a nezaslúžia si, aby ich Boží dom povýšil a použil. Preto je takýmto ľuďom súdené, aby neboli použití. Môžu sa ľudia, ktorí neprijímajú pravdu, ešte zmeniť? Nie je to možné – je to bláznovstvo!

Pokiaľ ide o ľudí, ktorí sú leniví, túžia po telesnom pohodlí a nedokážu zniesť ani najmenšiu z ťažkosť, tí sú ešte menej schopní zmeny. Počas svojho pôsobenia v roli vodcu nezažívajú žiadne ťažkosti a neznášajú ani tie, ktoré dokážu zniesť obyčajní bratia a sestry. Pri konaní svojej povinnosti postupujú len mechanicky – usporadúvajú zhromaždenia a kážu nejaké učenia a potom idú do postele, aby sa o seba dobre starali. Ak idú v noci spať čo i len trochu neskoro, ráno, keď bratia a sestry vstávajú, ešte tuho spia. Nie sú ochotní byť ani trochu unavení či zaneprázdnení, ani znášať čo i len trochu ťažkostí. Nič neobetujú a nevykonávajú žiadnu skutočnú prácu. Kamkoľvek prídu, len čo zbadajú dobré jedlo a pitie, sú takí šťastní, že na všetko zabudnú. Nikam už nejdú, len tam zostanú, jedia, pijú a užívajú si a vôbec nepracujú. Nepočúvajú, keď sú orezávaní zo strany Zhora, ani neprijímajú pripomienky a odhaľovanie od bratov a sestier. Rozhodnú sa žiť čo najpohodlnejšie bez toho, aby platili akúkoľvek cenu a aby si plnili svoje zodpovednosti alebo konali svoju povinnosť, takže sa stávajú naničhodnými. Sú takíto ľudia schopní zmeny? Ľudia tohto druhu sú príliš leniví a túžia po telesnom pohodlí; nemôžu sa zmeniť. Takí sú teraz a takí budú aj v budúcnosti. Niektorí ľudia môžu povedať: „Ten človek sa zmenil a už nejaký čas vynakladá veľa úsilia na svoju prácu.“ Neponáhľajte sa. Ak ho povýšite za vodcu, upadne do starých koľají – taký jednoducho je. Je presne ako hazardný hráč, ktorý bude pokračovať v hraní, aj keď mu dôjdu peniaze a aj keby si mal požičať, predať dom alebo dokonca predať ženu a deti. Ak v poslednom čase nehrá, môže to byť preto, lebo zatvorili kasíno a niet kde hrať, lebo všetkých jeho kumpánov v hazarde chytili a nemá s kým hrať alebo lebo predal všetko, čo mohol, a nezostali mu žiadne peniaze na hranie. Len čo bude mať v rukách peniaze, začne znova hrať a nebude vedieť prestať – taký jednoducho je. Podobne ani tí, ktorí sú leniví a túžia po telesnom pohodlí, nie sú schopní zmeny. Len čo získajú nejaké postavenie, okamžite sa vrátia do svojej pôvodnej podoby a odhalí sa ich pravá tvár. Keď nemajú postavenie, nikto si ich neváži a nikto ich neobsluhuje, a ak nič nerobia, mali by byť vyčistení, pretože cirkev nepodporuje nečinných ľudí a oni tak nemajú na výber a musia niečo neochotne robiť. Robia veci inak ako ostatní. Ostatní konajú aktívne, zatiaľ čo oni pasívne. A hoci to navonok nie je žiadny rozdiel, v podstate to rozdiel je. Keď majú ostatní postavenie, robia, čo majú, a sú schopní plniť si svoje zodpovednosti, no len čo títo ľudia získajú postavenie, chopia sa príležitosti, aby si užívali výhody, ktoré im z neho plynú, a nerobia žiadnu prácu, takže sa odhalí ich prirodzenosť-podstata lenivosti a túžby po pohodlí. Preto sa ľudia tohto druhu za žiadnych okolností nezmenia, a len čo sú odhalení a prepustení, už by nikdy nemali byť znova povýšení a použití – to je princíp.

Pokiaľ ide o ľudí v rôznych situáciách, toto sú princípy na ich povyšovanie a používanie. Minimálnym štandardom je, aby boli schopní vynakladať úsilie a bez vyrušovania poskytovať službu v Božom dome, a v takom prípade v ňom môžu konať povinnosť. Ak však nedokážu splniť ani tento minimálny štandard, potom bez ohľadu na to, aká je ich ľudská prirodzenosť a aké majú silné stránky, nie sú vhodní na konanie povinnosti a ľudia tohto druhu by mali byť vyradení z radov tých, ktorí ich konajú. Ak je ľudská prirodzenosť človeka zlomyseľná a rovná sa prirodzenosti antikrista, len čo sa potvrdí, že je antikrist, ho Boží dom nikdy nepoužije ani ho nebude povyšovať či rozvíjať. Niektorí ľudia môžu povedať: „Je v poriadku nechať ich poskytovať službu?“ Záleží na situácii. Ak by ich poskytovanie služby mohlo mať negatívny vplyv a nepriaznivé dôsledky pre Boží dom, Boží dom im nedá ani len príležitosť poskytovať službu. Ak vedia, že sú zlým človekom alebo antikristom, ktorý bol vypudený, ale sú ochotní poskytovať službu, dokážu ju robiť slušným spôsobom, pri ktorom nepoškodia žiadne záujmy Božieho domu, a budú robiť veci tak, ako im cirkev zariadi, môžu byť ponechaní. A ak nedokážu ani poriadne poskytovať službu a ich služba narobí viac škody ako úžitku, nebudú mať ani príležitosť poskytovať ju, a aj keby ju poskytovali, Boží dom ich aj tak nepoužije, pretože nie sú ani spôsobilí, ani nespĺňajú kritériá na poskytovanie služby. Takže ľudia tohto druhu by sa nemali vracať – nech idú, kam chcú. Niektorí ľudia môžu povedať: „Ak ma Boží dom nepoužije, budem kázať evanjelium sám a ľudí, ktorých získam jeho kázaním, odovzdám Božiemu domu.“ Bolo by to v poriadku? (Áno.) Niektorí môžu povedať: „Toho človeka by si nepoužil ani na poskytovanie služby, tak na akom základe by ti mal dať ľudí, ktorých získa kázaním evanjelia? Na akom základe by pre teba mal kázať evanjelium?“ Boží dom ich nevyužíva z rôznych dôvodov. Jedným je, že nespĺňajú jeho princípy pre používanie ľudí. A ďalším je, že sa neodváži použiť ľudí tohto druhu, pretože len čo ich použije, nebude konca problémom. Ako by sme teda mali vysvetliť túto záležitosť ich ochoty kázať evanjelium? To, o čom svedčia pri kázaní evanjelia, je Boh a je to vďaka Božím slovám a Božiemu dielu, že dokážu získať ľudí. Hoci boli títo ľudia získaní kázaním evanjelia danej osoby, v žiadnom prípade sa to nepočíta ako jej zásluha. Prinajlepšom je to len plnenie si svojich ľudských povinností. Bez ohľadu na to, či si antikrist, zlý človek alebo niekto, koho vyčistili alebo vypudili, plnenie tvojich ľudských záväzkov je niečo, čo by si mal robiť. Prečo hovorím, že je to niečo, čo by si mal robiť? Boh ťa tak veľmi zaopatril pravdami a to je aj krvou Božieho srdca. Boží dom ťa už toľko rokov polieva a zaopatruje, no je niečo, čo od teba Boh žiada? Nie. Všetky najrôznejšie knihy, čo Boží dom rozširuje, sú zadarmo – nikto nemusí minúť ani cent. A rovnako je to aj s pravou cestou večného života a slovami života, ktoré nám Boh venuje. Aj všetky kázne a duchovné spoločenstvá Božieho domu si ľudia môžu vypočuť bezplatne. Bez ohľadu na to, či si obyčajný človek alebo člen istej špeciálnej skupiny, dostal si od Boha toľko bezplatných právd, že je určite iba správne, aby si medzi ľuďmi šíril Božie slová a Jeho evanjelium a aby si ich privádzal do Božej prítomnosti, však? Boh venoval ľudstvu všetky pravdy – kto si môže dovoliť splatiť takú ohromnú lásku? Božia milosť, Božie slová a Boží život majú nevyčísliteľnú hodnotu, ktorú si žiadna ľudská bytosť nemôže dovoliť splatiť! Je život človeka taký vzácny? Môže mať rovnakú hodnotu ako pravda? Splatiť Božiu lásku si teda nemôže dovoliť nikto, a to ani tí, ktorých cirkev vyčistila, vypudila a vyradila – tí nie sú žiadnou výnimkou. Pokiaľ máš nejaké svedomie, rozum a ľudskú prirodzenosť, mal by si si bez ohľadu na to, ako sa k tebe Boží dom správa, plniť svoju úlohu šíriť Božie slová a svedčiť o Jeho diele. Je to ľudský záväzok, ktorému sa nemožno vyhnúť. Takže nezáleží na tom, koľkým ľuďom kážeš Božie slová a Jeho evanjelium alebo koľkých z nich získaš. Nie je to nič, za čo ti prináleží poklona. Boh vyjadril toľko právd a ty ich napriek tomu nepočúvaš a neprijímaš. Preukazovať druhým malú službu a kázať im evanjelium je predsa bezpochyby niečím, čo by si mal robiť, alebo nie? Nemal by si sa vzhľadom na to, že si sa dnes dostal až sem, kajať? Nemal by si hľadať príležitosti, ako Bohu splatiť Jeho lásku? Naozaj by si mal! Boží dom má správne ustanovenia a vyčisťovanie, vypudzovanie a vyraďovanie ľudí sú veci, ktoré sa konajú v súlade so správnymi ustanoveniami a Božími požiadavkami – robiť ich je správne. Niektorí možno povedia: „Prijímať do cirkvi ľudí, ktorých si kázaním evanjelia získali tí, ktorí boli vyčistení a vypudení, je trochu trápne.“ No v skutočnosti je to povinnosť, ktorú by ľudia mali konať, a nie je sa za čo hanbiť. Všetci ľudia sú stvorené bytosti. Aj keď ťa vyčistili alebo vypudili, odsúdili ako zlého človeka či antikrista, alebo spravili terčom ďalšieho vyradenia, nie si vari ešte stále stvorená bytosť? A keď už si raz vyčistený, nie je Boh ešte stále tvojím Bohom? Vymažú sa snáď odrazu slová, ktorými sa ti Boh prihovoril, a veci, ktorými ťa zaopatril? Prestanú existovať? Stále existujú, len si si ich nevážil. Všetci obrátení ľudia, a to bez ohľadu na to, kto ich obrátil, sú stvorené bytosti a mali by sa pred Stvoriteľom podriadiť. Preto ak sú títo ľudia, ktorí boli vyčistení alebo vyradení, ochotní kázať evanjelium, nebudeme ich obmedzovať; no nech kážu akokoľvek, princípy Božieho domu pre používanie ľudí a správne ustanovenia Božieho domu sú nemenné a to sa nikdy nezmení.

Spomedzi týchto niekoľkých druhov ľudí, ktorí boli prepustení, väčšina pravdepodobne nebude skutočne činiť pokánie a nesmie byť znova použitá. Priestor na povýšenie a použitie majú len tí, ktorí boli prepustení alebo ktorým sa upravili povinnosti, pretože im chýbali pracovné skúsenosti, a tak dočasne neboli schopní vykonávať svoju prácu. Ľudia tohto druhu majú dostatočnú kvalitu a ani s ich ľudskou prirodzenosťou nie sú žiadne väčšie problémy. Majú len nejaké menšie nedostatky, neresti alebo zlé návyky zdedené po rodine, z čoho nič nie je veľký problém. Ak ich Boží dom potrebuje, môžu byť v správnom čase znova povýšení a použití; je to rozumné, pretože to nie sú zlí ľudia a nestanú sa z nich antikristi. Ich kvalita je dostatočná, len ešte dlho nepracovali a nemali žiadne skúsenosti, takže neboli spôsobilí na prácu, čo nie je vážny problém. Ak boli prepustení z týchto dôvodov, v budúcnosti majú priestor na rozvoj a môžu sa zmeniť. Pokiaľ má niekto pracovnú schopnosť, má kvalitu a jeho ľudská prirodzenosť je na požadovanej úrovni, ľudia tohto druhu sa potom počas obdobia, v ktorom zažívajú Božie dielo a konajú svoju povinnosť, budú postupne meniť. Zmení sa ich ľudská prirodzenosť, porastú vo svojom vstupe do života, nastanú nejaké zodpovedajúce zmeny v ich povahe a dôjde k určitému pokroku v ich chápaní pravdy. V závislosti od prostredia, povinností, ktoré konajú, a ich osobného odhodlania sa budú meniť a rásť v rôznej miere, takže sa dá povedať, že ľudia tohto druhu majú byť povýšení a použití. Toto sú vo všeobecnosti princípy opätovného povýšenia a použitia niekoľkých druhov ľudí, ktorí boli predtým prepustení.

Siedmy bod zodpovedností vodcov a pracovníkov je: „Rozumne prideľovať a používať rôzne typy ľudí na základe ich ľudskej prirodzenosti a silných stránok, aby bol každý čo najlepšie použitý.“ V našom duchovnom spoločenstve sme si práve jasne vysvetlili význam toho, ako čo najlepšie použiť ľudí. Pokiaľ existuje čo i len najmenšia hodnota v niekoho rozvíjaní a existuje predpoklad, že jeho ľudská prirodzenosť je na požadovanej úrovni, potom mu Boží dom dá príležitosti. A pokiaľ sa niekto usiluje o pravdu a miluje pozitívne veci, potom sa ho Boží dom tak ľahko nevzdá ani ho nevyradí. Pokiaľ tvoja ľudská prirodzenosť a kvalita spĺňajú štandardy, o ktorých som práve hovoril v duchovnom spoločenstve, Boží dom pre teba určite bude mať miesto na konanie povinnosti a určite ťa rozumne použije a dá ti dostatočný priestor na uplatnenie tvojich schopností. Skrátka, ak máš silné stránky a odborné znalosti v určitej profesii, ktoré práca cirkvi potrebuje, potom ťa Boží dom určite nechá konať vhodnú povinnosť. Ak však nemáš žiadne odhodlanie ani vôľu a nechceš sa šplhať nahor, potom rob len to, čo môžeš, konaj nejakú povinnosť, ktorá je v rámci tvojich schopností, a nič viac. Ak máš odhodlanie a povieš: „Chcem pochopiť, získať viac právd, čo najskôr sa vydať na cestu spásy a vstúpiť do pravdy-reality. Som ochotný brať ohľad na Božie bremeno, niesť ťažké bremeno v Božom dome, trpieť viac ťažkostí ako ostatní, viac sa namáhať a opustiť viac ako ostatní,“ a ak si vo všetkých ohľadoch vhodný, ale stále ťa nikto neodporúča, potom sa môžeš navrhnúť aj sám. Nie je to rozumné? Stručne povedané, toto všetko sú princípy Božieho domu pre používanie všetkých druhov ľudí, pričom cieľom nie je nič iné, ako umožniť ľuďom vstúpiť do pravdy-reality. Aké sú prejavy vstupu do pravdy-reality? Patrí k nim chápanie pravdy, chápanie pravdy-princípov pri vykonávaní všetkých rôznych pracovných úloh a schopnosť praktizovať zodpovedajúce pravdy v styku so všetkými druhmi ľudí, udalostí a vecí v každodennom živote namiesto toho, aby ste boli zmätení a bezradní, kedykoľvek vás niečo postihne – to je cieľ. A keďže toto je cieľ, ktorý bol stanovený, mali by ste sa oň usilovať!

Týmto končí naše duchovné spoločenstvo o siedmom bode zodpovedností vodcov a pracovníkov. Niektorí ľudia môžu povedať: „Ešte si s duchovným spoločenstvom neskončil a v súvislosti s týmto bodom si neodhalil falošných vodcov.“ Povedal by som, že nie je potrebné ich odhaľovať. Na jednej strane sú falošní vodcovia slabej kvality a neschopní vykonávať skutočnú prácu a na druhej strane sú bez svedomia a rozumu, nenesú žiadne bremeno, vôbec do svojej práce nevkladajú srdce a nedokážu dobre urobiť ani niektoré jednoduché veci. Kedykoľvek sa stretnú so zložitým problémom alebo s problémom, ktorý súvisí s pravdou-princípmi, vôbec ho nedokážu rozlíšiť a ešte menej dokážu prekuknúť jeho podstatu. Takže ich nie je potrebné odhaľovať. Aj keby boli odhalení, neprijali by to a bola by to strata slov. Hovoriť o veciach, ktoré urobili, by navyše bolo na zvracanie a ľudia by vnútri zúrili. Pridelenie takej dôležitej práce týmto falošným vodcom bola chyba pri výbere ľudí. Už len to, že sú neschopní vykonávať svoju prácu, ich núti cítiť sa naničhodne, a ak sú odhalení a rozobratí, budú sa cítiť ešte utrápenejšie. Takže nech sa títo falošní vodcovia porovnajú a preskúmajú svoje vlastné problémy, ako len môžu. Ak dokážeš objaviť svoje problémy, pozri sa, či sa v budúcnosti dokážeš zlepšiť, a ak ich nedokážeš objaviť, potom musíš pokračovať v skúmaní, pričom tiež môžeš požiadať ľudí okolo seba, aby ti to pomohli zanalyzovať a ujasniť si to. Ak s tebou ostatní hovorili v duchovnom spoločenstve a ty si do toho vložil srdce, ale stále nedokážeš objaviť svoje vlastné problémy a stále nevieš, ako ich rozpoznať alebo vyriešiť, potom si skutočne falošný vodca a mal by si byť vyradený.

6. marca 2021