Siedmy bod: Rozumne prideľovať a využívať rôzne typy ľudí na základe ich ľudskej prirodzenosti a silných stránok, aby bol každý čo najlepšie využitý (druhá časť)

V poslednom duchovnom spoločenstve sa hovorilo o siedmej zodpovednosti vodcov a pracovníkov: „Rozumne prideľovať a využívať rôzne typy ľudí na základe ich ľudskej prirodzenosti a silných stránok, aby bol každý čo najlepšie využitý.“ Hovorili sme v ňom hlavne o troch aspektoch tejto zodpovednosti. Ktoré tri aspekty to sú? (Jedným je rozumné používanie rôznych typov ľudí na základe ich ľudskej prirodzenosti, ďalším je rozumné používanie rôznych typov ľudí na základe ich silných stránok a ďalším je, ako zaobchádzať s niekoľkými špeciálnymi druhmi ľudí a ako ich používať.) V podstate sú to tieto tri aspekty. Keď sa na ne pozrieme, je princíp Božieho domu pri využívaní ľudí taký, že je každý čo najlepšie využitý? (Áno.) Je tento princíp presný? Je voči ľuďom spravodlivý? (Je spravodlivý.) Pokiaľ ide o hlupákov s narušenou inteligenciou, nie sú schopní nič urobiť a nedokážu konať ani tú najmenšiu povinnosť. Ak im pridelíš prácu, a to či už prácu na odborných technických aspektoch, alebo manuálnu, nedokážu ju dokončiť. Takýchto ľudí rozhodne nemožno použiť, dokonca ani na poskytovanie služby. To platí z hľadiska inteligencie. Pokiaľ ide o ľudskú prirodzenosť a o tých, ktorí ju majú zlú a sú zlí ľudia, hoci dokážu vykonať nejakú prácu a splniť nejakú povinnosť, budú pri jej konaní spôsobovať vyrušenia a narušenia, pretože ich ľudská prirodzenosť je príliš zlá. Vedie to k väčšej strate ako zisku a nedokážu nič urobiť dobre. Takíto ľudia nie sú vhodní na konanie povinnosti a absolútne ich nemožno použiť. Ak existujú ľudia, ktorí majú určité silné stránky, a pokiaľ spĺňajú všetky podmienky požadované pri práci Božieho domu, pretože majú ľudskú prirodzenosť na požadovanej úrovni, potom môžu byť rozumne usporiadaní a využití. Minule sme tiež v duchovnom spoločenstve hovorili o tom, ako zaobchádzať s niekoľkými špeciálnymi typmi ľudí a ako ich používať. Prvým typom sú ľudia, ktorí sú ako Judáš a sú obzvlášť zbabelí. Súdiac podľa ich mimoriadnej zbabelosti, len čo ich zajme veľký červený drak, je stopercentná šanca, že sa z nich stanú judáši, a ak im je pridelená dôležitá práca, len čo sa niečo stane, všetko zradia. Nie sú to nebezpečné postavy? Existuje aj typ ľudí podobný pochybovačom, ktorých nazývame priateľmi cirkvi. Zdá sa, že títo ľudia vo svojich srdciach veria, že v nebi je nejaký Starec, ale nevedia, či Boh naozaj existuje, kde je alebo či skutočne vykonal svoje nové dielo, a často pochybujú o Božej existencii. Neveria v Boha a nenasledujú Ho skutočne. Preto takýchto ľudí nemožno použiť a nie sú vhodní na konanie povinnosti v Božom dome. Dokonca ani tí, ktorí skutočne veria, nemusia nevyhnutne konať svoju povinnosť spôsobom, ktorý je na požadovanej úrovni, nieto ešte pochybovači a priatelia cirkvi! Ďalším typom ľudí sú tí, ktorí boli prepustení, a aj v tejto skupine je niekoľko rôznych situácií.

Obsah posledného duchovného spoločenstva, ktorý sa týkal siedmej zodpovednosti vodcov a pracovníkov, v podstate pokrýval tieto tri hlavné body: Jedným je rozumné využívanie rôznych typov ľudí na základe ich ľudskej prirodzenosti, ďalším je rozumné využívanie rôznych typov ľudí na základe ich silných stránok a ďalším je, ako zaobchádzať s niekoľkými špeciálnymi druhmi ľudí a ako ich využívať. O týchto troch hlavných bodoch sa v duchovnom spoločenstve hovorilo na základe niekoľkých aspektov, ktoré boli spomenuté v siedmej zodpovednosti, a všetky princípy v ňom boli jasne vysvetlené. Niektorí ľudia hovoria: „Hoci sa v duchovnom spoločenstve jasne vysvetlili princípy, pokiaľ ide o niektoré konkrétne záležitosti a špeciálne okolnosti, stále nevieme, ako tieto princípy uplatňovať, ako zaobchádzať s ľuďmi alebo ako jednotlivcov povyšovať a používať; väčšinou sme stále bezradní.“ Existuje takýto problém? (Áno.) Ako by sa mal tento problém vyriešiť? Prvým hľadiskom pri povyšovaní a používaní ľudí sú potreby práce Božieho domu. A druhým hľadiskom je, či je vplyv použitia jednotlivca na prácu Božieho domu viac prospešný ako škodlivý, alebo naopak. Ak má istý jednotlivec chybnú ľudskú prirodzenosť, ale jeho použitie je pre prácu Božieho domu viac prospešné ako škodlivé, potom takého jednotlivca možno dočasne použiť, kým sa nenájde niekto lepší. Ak však použitie tejto osoby prináša viac škody ako úžitku, viac straty ako prínosu a vedie len k pokazeniu a spackaniu práce cirkvi, potom takého jednotlivca rozhodne nemožno použiť. Toto je princíp zvažovania pre a proti, ktorý treba najprv pochopiť v situáciách, keď nie sú vhodní kandidáti, a je to aj princíp dočasného používania ľudí. Čo robiť, keď sa nedá nájsť vhodný kandidát, nie je jasné, kto by mohol byť relatívne lepší, a nie je zrejmé, kto je na danú úlohu úplne vhodný, pričom sa všetci sa zdajú priemerní? Jedinou možnosťou je nájsť dvoch ľudí, ktorí majú relatívne duchovné porozumenie, teda tých, ktorí chápu pravdu čisto, aby na práci spolupracovali. Kým konajú svoje povinnosti, malo by sa im viac hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde a ich situácia by sa mala pozorovať a chápať; to umožní určiť, kto má relatívne lepšiu kvalitu, čo uľahčí nájdenie správneho kandidáta. Bez ohľadu na to, kto je poverený konať povinnosť, to musí byť na základe jeho kvality, silných stránok a charakteru; to je nevyhnutné. Ak niekto nedokáže rozpoznať tieto aspekty a nerozumie, aké silné stránky daná osoba má, mal by byť najprv poverený jednoduchou povinnosťou alebo nejakou manuálnou prácou či vyhľadávaním potenciálnych prijímateľov evanjelia. Po skúšobnej dobe potom sledovanie a ďalšie pozorovanie umožnia presne posúdiť jeho situáciu a ľahšie určiť povinnosť, ktorá je pre neho najvhodnejšia. Ak je jeho kvalita príliš slabá a chýbajú mu silné stránky, postačí mu prideliť nejakú fyzickú prácu. Vodcovia a pracovníci si musia urobiť prehľad o nadriadených dôležitých prác, režiséroch evanjelia, každom vedúcom tímu, režiséroch tímov pre filmovú produkciu a tak ďalej na základe rôznych zdrojov a intenzívnejšie týchto ľudí pozorovať a skúmať, kým si nimi nebudú istí. Iba takýmto starostlivým prideľovaním povinností ľuďom môžu zabezpečiť, že opatrenia budú vhodné a ľudia vo svojich povinnostiach budú efektívni. Niektorí ľudia hovoria: „Dokonca aj neverci hovoria: ‚Ak ti niekto slúži, nepodozrievaj ho; ak ho podozrievaš, nevyužívaj ho.‘ Ako môže byť Boží dom taký nedôverčivý? Všetci sú veriaci; akí zlí už len môžu byť? Nie sú to všetko dobrí ľudia? Prečo ich Boží dom musí spoznávať, dohliadať na nich a pozorovať ich?“ Sú tieto slová platné? Sú problematické? (Áno.) Je spoznávanie istého človeka, jeho hĺbkové pozorovanie a interakcia v jeho tesnej blízkosti v súlade s princípmi? Je to v úplnom súlade s princípmi. S ktorými princípmi je to v súlade? (Štvrtý bod zodpovedností vodcov a pracovníkov: „Mať neustály prehľad o situácii nadriadených jednotlivých prác a pracovníkov zodpovedných za rôzne dôležité úlohy a v prípade potreby včas zmeniť ich povinnosti alebo ich prepustiť, aby sa predišlo stratám spôsobeným výberom nevhodných ľudí a zabezpečil sa efektívny a plynulý priebeh práce alebo aby sa tieto straty zmiernili.“) Toto je dobrý referenčný bod, ale aký je skutočný dôvod, prečo sa to robí? Je to preto, lebo ľudia majú skazené povahy. Hoci dnes mnohí ľudia konajú povinnosť, je len málo tých, ktorí sa usilujú o pravdu. Len veľmi málo ľudí sa usiluje o pravdu a vstupuje pri konaní svojej povinnosti do reality; väčšina z nich ešte stále nerobí veci podľa princípov, ešte stále to nie sú ľudia, ktorí sa skutočne podriaďujú Bohu; to len tvrdia, že milujú pravdu, že sú ochotní usilovať sa a snažiť o pravdu, ale ešte stále nie je známe, ako dlho im toto odhodlanie vydrží. Ľudia, ktorí sa neusilujú o pravdu, môžu kedykoľvek a kdekoľvek zjaviť svoju skazenú povahu. Chýba im akýkoľvek zmysel pre zodpovednosť voči svojej povinnosti, často sú povrchní, konajú, ako sa im zachce, a dokonca nedokážu prijať ani orezávanie. Len čo sa stanú negatívnymi a slabými, majú tendenciu zanechať svoju prácu – to sa stáva často, nič nie je bežnejšie; takto sa správajú všetci, ktorí sa neusilujú o pravdu. Keď teda ľudia ešte nezískali pravdu, sú nespoľahliví a nedôveryhodní. Čo znamená, že sú nedôveryhodní? Znamená to, že keď sa stretnú s ťažkosťami alebo neúspechmi, pravdepodobne upadnú a stanú sa negatívnymi a slabými. Je niekto, kto je často negatívny a slabý, dôveryhodným človekom? Určite nie. Ľudia, ktorí chápu pravdu, sú však iní. Ľudia, ktorí skutočne chápu pravdu, musia mať bohabojné srdce a srdce podriadené Bohu, a len ľudia s bohabojným srdcom sú dôveryhodní ľudia; ľudia bez bohabojného srdca nie sú dôveryhodní. Ako by sme mali pristupovať k ľuďom bez bohabojného srdca? Samozrejme, treba im poskytnúť láskyplnú pomoc a podporu. Pri konaní svojej povinnosti by mali byť viac kontrolovaní a malo by sa im poskytovať viac pomoci a pokynov; len tak možno zaručiť, že budú svoju povinnosť konať efektívne. A čo je cieľom takéhoto konania? Hlavným cieľom je podporovať dielo Božieho domu. Vedľajším cieľom je, aby sa pohotovo identifikovali problémy, aby sa im pohotovo poskytla pomoc, podpora či orezávanie, aby sa dali do poriadku ich odchýlky a napravili ich slabiny a nedostatky. To je pre ľudí prospešné; nie je v tom nič zlomyseľné. Dohľad nad ľuďmi, ich pozorovanie, snaha o ich pochopenie – to všetko slúži na to, aby sa im pomohlo vstúpiť na správnu cestu viery v Boha, aby sa im umožnilo konať ich povinnosť tak, ako žiada Boh, a podľa princípu, a aby sa im zabránilo spôsobovať akékoľvek vyrušenia a narušenia a konať zbytočnú prácu. Cieľom tohto konania je výlučne prejaviť zodpovednosť voči nim a voči dielu Božieho domu; nie je v tom žiadna zloba. Predpokladajme, že niekto povie: „Takže toto sú princípy, podľa ktorých Boží dom zaobchádza s ľuďmi, a toto prostriedky, ktoré sa používajú. Odteraz si musím dávať pozor. V Božom dome nie je žiadny pocit bezpečia. Vždy ťa niekto sleduje a je ťažké konať svoju povinnosť!“ Je toto tvrdenie správne? Aký druh ľudí by povedal takú vec? (Pochybovači.) Pochybovači, absurdní ľudia a tí, ktorým chýba duchovné porozumenie – tí majú tendenciu hovoriť popletené nezmysly bez toho, aby chápali pravdu. V čom je tu problém? Nie sú to slová, ktoré súdia a odsudzujú prácu cirkvi? Navyše súdia a odsudzujú pravdu a pozitívne vecí. Tí, ktorí sú schopní hovoriť takéto slová, sú určite popletení ľudia, ktorí nerozumejú pravde. Všetci sú to pochybovači, ktorí nemilujú pravdu.

Boží dom dohliada, pozoruje a snaží sa pochopiť tých, ktorí konajú nejakú povinnosť. Dokážete prijať tento princíp Božieho domu? (Áno.) Je úžasné, ak dokážeš prijať skutočnosť, že Boží dom na teba dohliada, pozoruje ťa a snaží sa ťa pochopiť. Pomáha ti to pri plnení si povinnosti, aby si bol schopný konať svoju povinnosť na požadovanej úrovni a uspokojovať Božie úmysly. Je to pre teba prospešné a pomáha ti to – nie je v tom žiadny háčik. Keď raz pochopíš tento princíp, nemal by si sa vzdať pocitov odporu alebo ostražitosti voči dohľadu vodcov, pracovníkov a Božieho vyvoleného národa? Aj keď sa ťa občas niekto snaží pochopiť, pozoruje ťa a dohliada na tvoju prácu, netreba to brať osobne. Prečo to hovorím? Pretože úlohy, ktoré sú teraz tvoje, povinnosť, ktorú vykonávaš, a akákoľvek práca, ktorú robíš, nie sú súkromnou záležitosťou ani osobnou prácou žiadneho človeka; týkajú sa práce Božieho domu a súvisia s jednou časťou Božieho diela. Keď na teba teda niekto chvíľu dohliada alebo ťa pozoruje, alebo sa ťa snaží hlbšie pochopiť, snaží sa viesť s tebou dôverný rozhovor a zistiť, aký je tvoj stav počas tohto obdobia, a dokonca niekedy, keď je jeho postoj trochu tvrdší a trochu ťa orezáva, disciplinuje a robí ti výčitky, je to všetko preto, lebo má svedomitý a zodpovedný postoj k práci Božieho domu. Nemal by si k tomu prechovávať žiadne negatívne myšlienky ani emócie. Čo to znamená, ak dokážeš prijať skutočnosť, že na teba ostatní dohliadajú, pozorujú ťa alebo sa ťa snažia pochopiť? To, že vo svojom srdci prijímaš podrobné skúmanie zo strany Boha. Ak od ľudí neprijímaš dohľad, pozorovanie a ich snahy pochopiť ťa – ak sa proti tomu všetkému staviaš odmietavo –, dokážeš prijať Božie podrobné skúmanie? Božie podrobné skúmanie je detailnejšie, hlbšie a presnejšie, ako keď sa ľudia snažia pochopiť ťa; Božie požiadavky sú konkrétnejšie, náročnejšie a hlbšie. Ak teda nedokážeš prijať, že na teba dohliada Boží vyvolený ľud, nie sú tvoje tvrdenia o tom, že dokážeš prijať Božie podrobné skúmanie, iba prázdnymi slovami? Aby si dokázal prijať Božie podrobné skúmanie a skúšku, najprv musíš prijať dohľad zo strany Božieho domu, vodcov a pracovníkov alebo bratov a sestier. Niektorí ľudia hovoria: „Mám ľudské práva, mám svoju slobodu a mám svoj spôsob práce. Nie je byť podrobený dohľadu a kontrole vo všetkom, čo robím, príliš zväzujúci spôsob života? Kde sú moje ľudské práva? Kde je moja sloboda?“ Je toto tvrdenie správne? Sú ľudské práva a sloboda pravdou? Nie sú pravdou. Ľudské práva a sloboda sú len relatívne civilizované a pokrokové spôsoby zaobchádzania s ľuďmi v ľudskej spoločnosti, ale v Božom dome sú Božie slovo a pravda nadovšetko – nemožno ich spomínať v jednej vete s „ľudskými právami“ a „slobodou“. Preto čokoľvek, čo sa robí v Božom dome, nie je založené na vysokých teóriách alebo vedomostiach neveriaceho sveta, ale na Božom slove a pravde. Je teda v súlade s princípmi, keď niektorí ľudia hovoria, že chcú ľudské práva a slobodu? (Nie je.) Je celkom zrejmé, že to nie je v súlade s princípom konania povinnosti. Si v Božom dome a konáš povinnosť stvorenej bytosti. Nepracuješ v spoločnosti, aby si zarábal peniaze, takže nie je potrebné, aby sa ťa niekto zastával a chránil tvoje ľudské práva; takéto veci sú zbytočné. Má väčšina ľudí schopnosť rozlišovať, pokiaľ ide o ľudské práva a slobodu? Tie patria k ľudským myšlienkam a perspektívam a nemožno ich spomínať v jednej vete s pravdou; takéto myšlienky v Božom dome neplatia. Mať vodcu, ktorý dohliada na vašu prácu, je dobré. Prečo? Pretože to znamená, že preberá zodpovednosť za prácu cirkvi; je to jeho povinnosť, jeho zodpovednosť. Schopnosť plniť si túto zodpovednosť dokazuje, že je kompetentným vodcom, že je dobrým vodcom. Ak by ste dostali absolútnu slobodu a ľudské práva a mohli by ste robiť, čo sa vám zachce, nasledovať svoje túžby a užívať si úplnú slobodu a demokraciu a bez ohľadu na to, čo a ako by ste urobili, vodca by sa do vás nestaral ani na vás nedohliadal, nikdy by sa vás nič nepýtal, nekontroloval by vašu prácu, neozval by sa pri výskyte problémov a iba by vás prehováral alebo s vami vyjednával, bol by to dobrý vodca? Očividne nie. Takýto vodca vám škodí. Je zhovievavý k vašim zlým skutkom, dovoľuje vám ísť proti princípom a robiť to, čo sa vám zachce – tlačí vás do ohnivej jamy. Toto nie je zodpovedný vodca podľa štandardov. Na druhej strane, ak je vodca schopný pravidelne na vás dohliadať, identifikovať problémy vo vašej práci a včas vás napomenúť alebo vyhrešiť a odhaliť, včas napraviť vaše nesprávne snaženia a odchýlky pri konaní vašej povinnosti a pomôcť pri nich a pri jeho dohľade, výčitkách, opatreniach a pomoci sa váš nesprávny postoj k povinnosti zmení, dokážete sa zbaviť niektorých absurdných názorov, postupne sa obmedzia vaše vlastné predstavy a veci vyplývajúce z impulzívnosti a dokážete pokojne prijať výroky a názory, ktoré sú správne a v súlade s pravdou-princípmi, nie je to pre vás prospešné? Výhody sú vskutku nesmierne!

Boží dom zaobchádza so svojimi vodcami a pracovníkmi tak, že používa dohľad, pozorovanie a porozumenie. Aký je základ takéhoto zaobchádzania s ľuďmi? Prečo sa s ľuďmi zaobchádza takýmto spôsobom? Nejde o metódu a prístup, ktoré vyplývajú z princípov vernosti, vážnosti a zodpovednosti voči svojej povinnosti? (Áno.) Ak vodca nikdy nedohliada na ľudí, za ktorých je zodpovedný pri konaní svojich povinností, nepozoruje ich a ani ich hlboko nechápe, možno ho považovať za vodcu verného svojej povinnosti? Zjavne nie. Skontrolovali niekedy vaši vodcovia, pracovníci a nadriadení tvoju prácu? Zisťovali, aký v nej nastal pokrok? Vyriešili problémy, ktoré sa v tvojej práci vyskytli? Opravili v nej nejaké zjavné nedostatky alebo odchýlky? Ponúkli ti pomoc, zaopatrenie, podporu alebo orezávanie týkajúce sa rôznych prejavov a odhalení tvojej ľudskej prirodzenosti a tvojho úsilia o vstup do života? Ak vodca nielenže nikdy neposkytuje vedenie tým, ktorí konajú bežné povinnosti, ale ani nikdy neposkytuje duchovné spoločenstvo, pomoc či podporu tým, ktorí sa zaoberajú dôležitou prácou – nehovoriac o dohľade, pozorovaní alebo hlbokom porozumení –, možno tohto vodcu bez týchto prejavov a činov považovať za vodcu, ktorý koná konkrétnu prácu? Je na požadovanej úrovni ako vodca? (Nie.) Niektorí ľudia hovoria: „Náš vodca pre nás len dvakrát týždenne organizuje zhromaždenia, trochu hovorí v duchovnom spoločenstve o Božích slovách, potom prečíta nejaké duchovné spoločenstvo od Zhora a niekedy v duchovnom spoločenstve hovorí o svojom skúsenostnom porozumení. Ale nikdy nám neponúkol žiadnu radu, zaopatrenie ani pomoc týkajúcu sa našich rôznych stavov, ako aj ťažkostí, s ktorými sa stretávame pri konaní našich povinností alebo pri vstupe do života.“ Čo si myslíte o tomto vodcovi? (Nie je na požadovanej úrovni, je to falošný vodca.) Ak sa vodca nestará o svoju vlastnú prácu ani o rôzne stavy ľudí pod sebou a neplní si svoje zodpovednosti, potom nie je na požadovanej úrovni ako vodca. Na nikoho nedohliada, nikoho nepozoruje ani sa nikoho nesnaží pochopiť. Tvoje rozhovory s ním vždy prebiehajú takto: „Ako sa má teraz tento človek?“ „Práve ho pozorujem.“ „Ako dlho ho pozoruješ? Poznáš ho?“ „Pozorujem ho rok alebo dva. Ešte ho veľmi dobre nepoznám.“ „A čo tamten človek?“ „Ešte v tom nemám úplne jasno, ale pri konaní svojej povinnosti dokáže znášať ťažkosti, má odhodlanie a je ochotný vydať sa Bohu.“ „To je všetko povrchné. A čo jeho úsilie o pravdu?“ „Aj o tom sa musím dozvedieť? No, pozriem sa na to.“ Nikto nevie, ako dlho budeš musieť čakať na výsledky po tom, čo povie, že sa na to pozrie. Takýto falošný vodca je vo svojej práci nedôveryhodný.

Majú vodcovia a nadriadení vašej cirkvi zodpovedný postoj k vašej práci? Skutočne poznajú a chápu vaše stavy, pokiaľ ide o prácu? Riešil sa tento aspekt práce náležite? (Nie.) Nikto z nich tento aspekt nezvládol náležite a nikto nedospel do bodu, v ktorom by bol verný svojej povinnosti a bral prácu vážne a zodpovedne. Je teda ľahké to dosiahnuť? Je to ťažké? Nie je to ťažké. Ak naozaj máš určitú kvalitu, ovládaš odborné zručnosti v rámci svojej zodpovednosti a nie si vo svojej profesii laik, potom sa stačí držať jedného slovného spojenia a dokážeš byť verný svojej povinnosti. Ktoré slovné spojenie to je? „Vlož do toho srdce.“ Ak vložíš srdce do vecí a do ľudí, tak vo svojej povinnosti dokážeš byť verný a zodpovedný. Dá sa toto slovné spojenie praktizovať ľahko? Ako ho uviesť do praxe? Neznamená to počúvať ušami ani premýšľať mysľou – znamená to používať srdce. Ak človek dokáže skutočne používať svoje srdce a použije ho na premýšľania a uvažovanie, keď jeho oči vidia, ako niekto niečo robí, nejakým spôsobom koná alebo má na niečo nejakú reakciu, alebo keď jeho uši počujú názory či argumenty niektorých ľudí, v jeho mysli sa zrodia nejaké myšlienky, názory a postoje. Tieto myšlienky, názory a postoje mu umožnia získať hlboké, konkrétne a správne pochopenie danej osoby alebo veci a zároveň podnietia vhodné a správne úsudky a princípy. Iba to, že má človek tieto prejavy používania srdca, znamená, že je verný svojej povinnosti. Ale ak do vecí nevložíš srdce, ak na to nemáš srdce, potom tvoje oči nereagujú na nič, čo vidíš, a tvoje uši nereagujú na nič, čo počuješ. Tvoje oči nikdy nepozorujú ľudí, udalosti a veci; nepozorujú informácie, s ktorými sa stretávaš. Vo svojom srdci nebudeš rozlišovať rôzne hlasy a argumenty, ktoré začuješ, a nebudeš schopný rozlíšiť informácie, ktoré začuješ. To je ako byť slepý s otvorenými očami. Keď je srdce človeka slepé, sú slepé aj jeho oči. Čo teda vedie k tomu, že sa na základe pozorovania vecí očami a prijímania informácií ušami formujú myšlienky, názory a postoje? Všetko závisí od toho, či do vecí vložíš srdce a či hľadáš pravdu. Ak do vecí vložíš srdce, pri každom prijatí informácii, a to či už videných alebo počutých, budeš schopný vytvárať si názory a získať hlboké pochopenie osoby alebo veci. Ale ak do vecí nevložíš srdce, žiadne množstvo prijatých informácií nebude užitočné, a ak nevložíš srdce do toho, aby si to rozlíšil alebo pochopil do hĺbky, nič nezískaš a staneš sa zbytočným, na nič. Čo to znamená, keď sa povie „zbytočný človek“? Vzťahuje sa to na niekoho, kto pri konaní svojej povinnosti nepoužíva srdce – má oči a uši, ale tie sú mu na nič. Človek bez srdca nebude verný svojej povinnosti ani nedosiahne vážny a zodpovedný postoj k svojej práci.

Boží dom praktizuje dohľad nad vodcami a pracovníkmi na všetkých úrovniach, do hĺbky ich pozoruje a snaží sa im porozumieť s cieľom zlepšiť prácu cirkvi a čo najrýchlejšie naviesť Boží vyvolený národ na správnu cestu viery v Boha. Preto je dohliadanie a pozorovanie vodcov a pracovníkov nevyhnutné a musí sa takto praktizovať. Ak sa vďaka dohľadu Božieho vyvoleného národa zistí, že vodcovia a pracovníci nevykonávajú skutočnú prácu, a pohotovo sa to s nimi rieši, je to prospešné pre pokrok práce cirkvi. Dohliadanie na vodcov a pracovníkov je zodpovednosťou Božieho vyvoleného národa a je to v plnom súlade s Božími úmyslami. Keďže vodcovia a pracovníci majú skazené povahy, ak by na nich nikto nedohliadal, nielenže by to bolo na ich škodu, ale aj priamo ovplyvnilo prácu cirkvi. Za akých okolností už vodcovia a pracovníci nepotrebujú dohľad Božieho vyvoleného národa? Je to vtedy, keď plne pochopia pravdu, vstúpia do pravdy-reality, konajú podľa princípov a stávajú sa ľuďmi, ktorí sú zdokonalení a používaní Bohom. V takýchto prípadoch sa dohľad Božieho vyvoleného národa stáva zbytočným a Boží dom už túto záležitosť nebude zdôrazňovať. Je však zaručené, že niekto, koho Boh zdokonalil, je úplne bez chýb a odchýlok? Nie nevyhnutne. Preto je stále potrebné Božie podrobné skúmanie, ako aj dohľad tých, ktorí rozumejú pravde; táto prax je v plnom súlade s Božími úmyslami. Pretože všetci ľudia majú skazené povahy, vodcov a pracovníkov možno nabádať, aby prevzali zodpovednosť za svoju prácu a boli verní svojim povinnostiam, iba prostredníctvom dohľadu. Bez dohľadu by väčšina vodcov a pracovníkov konala svojvoľne a povrchne – to je objektívny fakt. Ak si vodca alebo pracovník a bratia a sestry okolo teba na teba často dohliadajú, pozorujú ťa a snažia sa pochopiť, či si alebo nie si niekto, kto sa usiluje o pravdu, je to pre teba dobrá vec. Ak u teba objavia problém a ty ho dokážeš čo najrýchlejšie vyriešiť, je to prospešné pre tvoje úsilie o pravdu a pre tvoj vstup do života. A ak zistia, že páchaš zlo a že sa v súkromí prejavuješ mnohými zlými skutkami a rozhodne nie si niekto, kto sa usiluje o pravdu, tak ťa odhalia a odvolajú z tvojej pozície, čo odstráni pohromu pre Boží vyvolený národ a tiež ti umožní vyhnúť sa prísnejšiemu trestu: takýto dohľad je prospešný pre každého. A tak by vodcovia a pracovníci mali na dohľad Božieho vyvoleného národa správne reagovať. Ak si niekto, kto sa bojí Boha a vyhýba sa zlu, budeš cítiť, že potrebuješ dohľad Božieho vyvoleného národa, a ešte viac, že potrebuješ jeho pomoc. Ak si zlý človek a máš zlé svedomie, budeš sa báť dohľadu a budeš sa mu snažiť vyhnúť, čo je nevyhnutné. Preto niet pochýb o tom, že všetci, ktorí sa bránia dohľadu Božieho vyvoleného národa a majú voči nemu odpor, majú čo skrývať a rozhodne nie sú čestní ľudia; nikto sa nebojí dohľadu viac ako nečestní ľudia. Aký postoj by teda vodcovia a pracovníci mali zaujať k dohľadu Božieho vyvoleného národa? Mal by zahŕňať negativizmus, ostražitosť, odpor a nenávisť, alebo poslušnosť voči Božiemu ovládaniu a opatreniam a pokorné prijatie? (Pokorné prijatie.) Na čo sa vzťahuje pokorné prijatie? Znamená to prijať od Boha všetko, hľadať pravdu, zaujať správny postoj a nekonať horkokrvne. Ak u teba niekto naozaj objaví problém a poukáže naň, pomôže ti ho rozlíšiť a pochopiť a pomôže ti pri jeho riešení, potom je voči tebe zodpovedný a je zodpovedný aj voči práci Božieho domu a vstupu Božieho vyvoleného národa do života; je to správne a je to úplne prirodzené a oprávnené. Ak existujú takí, ktorí považujú dohľad cirkvi za niečo, čo pochádza od satana a zo zlomyseľných úmyslov, potom sú to diabli a satani. S takou diabolskou prirodzenosťou by určite neprijali ani Božie podrobné skúmanie. Ak niekto skutočne miluje pravdu, bude mať správne pochopenie pre dohľad Božieho vyvoleného národa, bude ho schopný považovať za niečo, čo sa robí z lásky a čo pochádza od Boha, a bude ho od Boha schopný prijať. Určite nebude konať horkokrvne ani impulzívne, a už vôbec sa v jeho srdci neobjaví odpor, ostražitosť alebo podozrievanie. Najsprávnejší postoj, s akým treba pristupovať k dohľadu Božieho vyvoleného národa, je tento: mal by si od Boha prijať akékoľvek slová a činy, akýkoľvek dohľad a akékoľvek pozorovanie alebo nápravy – dokonca aj orezávanie –, ktoré sú pre teba užitočné, a nekonať horkokrvne. Horkokrvnosť pochádza od zlého, od satana, nepochádza od Boha a nie je to postoj, ktorý by ľudia mali mať k pravde.

To je všetko, čo doplníme a o čom budeme hovoriť v duchovnom spoločenstve, pokiaľ ide o siedmu zodpovednosť vodcov a pracovníkov. Znamená to teda, že už sa o tejto zodpovednosti v duchovnom spoločenstve hovorilo úplne a už niet čo dodať – žiadny konkrétnejší obsah? Nie, každá zodpovednosť stále obsahuje oveľa konkrétnejší a podrobnejší obsah. To, o čom som hovoril v duchovnom spoločenstve, sú hlavné princípy; zvyšok, teda ako implementovať konkrétne detaily a praktizovať a uplatňovať tieto princípy, závisí od toho, ako to prežijete vo svojich skúsenostiach. Ak tieto princípy stále nedokážete pochopiť do hĺbky alebo neviete, ako ich uplatniť, potom spoločne hľadajte a buďte v duchovnom spoločenstve. A ak ani spoločné duchovné spoločenstvo stále nevedie k výsledkom, potom sa pýtajte tých, ktorí sú nad vami. Skrátka, či už ide o zaobchádzanie s akýmkoľvek typom človeka alebo o rozhodovanie, koho povýšiť a použiť, všetko sa musí riadiť princípmi. Pokiaľ ide o niektorých talentovaných jednotlivcov, v situáciách, keď ich nikto nedokáže celkom prekuknúť alebo im porozumieť, môžu byť predbežne povýšení a použití podľa potrieb práce cirkvi – nezdržujte prácu a rozvíjanie ľudí; to je kľúčové. Niektorí ľudia sa pýtajú: „Čo ak po ich použití pokazia prácu? Kto je za to zodpovedný?“ Keď niekoho použiješ, je to, akoby si ho umiestnil na opustený ostrov, kde s ním nikto nemôže nadviazať kontakt? Nie je okolo neho v skutočnosti mnoho ďalších, ktorí sa zaoberajú konkrétnymi úlohami? Na vyriešenie všetkých týchto záležitostí existujú spôsoby, a to dohliadanie, pozorovanie, porozumenie, a ak to podmienky dovoľujú, aj blízky kontakt. Čo presne znamená blízky kontakt? Znamená to pracovať spolu s nimi; proces práce je procesom ich spoznávania. Nespoznáš ich postupne prostredníctvom takéhoto kontaktu? Ak máš možnosť nadviazať kontakt, ale neurobíš to a len zavoláš, aby si sa spýtal pár otázok, pričom to potom necháš tak, je nemožné ich pochopiť. Musíš nadviazať kontakt s tými, s ktorými môžeš, aby si vyriešil problémy. Preto vodcovia a pracovníci nesmú byť vo svojej práci leniví. Takže ak chceš niekoho pozorovať a pochopiť, ako by si to mal urobiť? (Nadviazaním kontaktu s ním.) Správne? Kľúčové je vložiť do toho srdce! Informácie, ktoré dokážete udržať vo svojich mysliach, možno prirovnať ku kukurici, ktorú zbiera opica – zbiera za pochodu, púšťa, ako zbiera, a nakoniec jej zostane len jeden klas, takže celé úsilie je márne. Na konci počúvania kázne si nedokážete spomenúť na obsah, o ktorom sa predtým hovorilo v duchovnom spoločenstve; aký to má dôvod? (Nevkladáme do toho srdce.) Zvyčajne sa nesústredíte na praktizovanie pravdy, takže vaše srdcia sa nesústredia na tieto záležitosti. Pokiaľ ide o to, ako pochopiť pravdu a vstúpiť do reality, ako spoznať samých seba a ako prostredníctvom pravdy do hĺbky pochopiť podstatu rôznych ľudí, udalostí a vecí, nemáte vôbec žiadny vstup; preto tieto záležitosti nemajú vo vašich srdciach žiadny základ. Pokiaľ ide o veci, ktoré sa týkajú vstupu do pravdy-reality, vždy sa cítite zmätení. A teraz ešte každý týždeň navštevujete zhromaždenia, aby ste počúvali kázne. Ak nepočúvate kázne, nezoslabne tá trocha viery v Boha vo vašich srdciach a nezmizne kúsok po kúsku? To je nebezpečný signál! Dokážete do toho vložiť srdce, alebo nie? Povedal som vám všetky detaily; ak naozaj máš srdce, dokážeš to. A ak nemáš srdce, bez ohľadu na to, ako hovorím, to nepochopíš. To je všetko k nášmu duchovnému spoločenstvu na túto tému.

Ôsmy bod: Pohotovo hlásiť nejasnosti a ťažkosti, ktoré sa vyskytli pri práci, a hľadať ich riešenie (prvá časť)

Vodcovia a pracovníci musia pohotovo identifikovať a vyriešiť ťažkosti

V dnešnom duchovnom spoločenstve budeme hovoriť o ôsmej zodpovednosti vodcov a pracovníkov: „Pohotovo hlásiť nejasnosti a ťažkosti, ktoré sa vyskytli pri práci, a hľadať ich riešenie“ a vo vzťahu k tejto zodpovednosti odhalíme rôzne prejavy falošných vodcov. Pohotové hlásenie a hľadanie riešenia nejasností a ťažkostí, ktoré sa vyskytli pri práci – nie je to súčasť práce a povinností vodcov a pracovníkov? (Áno.) Vodcovia a pracovníci budú vo svojej práci nevyhnutne čeliť niektorým zložitým problémom alebo sa stretnú s ťažkosťami mimo rozsahu cirkevnej práce či špeciálnymi prípadmi, ktoré sa netýkajú pravdy-princípov, a nebudú vedieť, ako si s týmito situáciami poradiť. Alebo sa v dôsledku svojej slabej kvality a preto, že nedokážu presne pochopiť princípy, nevyhnutne stretnú s niektorými ťažko riešiteľnými nejasnosťami a ťažkosťami. Tieto nejasnosti a ťažkosti sa môžu týkať problémov s využívaním ľudí, problémov súvisiacich s prácou, problémov vyplývajúcich z vonkajšieho prostredia, problémov týkajúcich sa vstupu ľudí do života a narušení a vyrušení spôsobených zlými ľuďmi, ako aj problémov s vyčistením alebo vypudením ľudí a tak ďalej. Pre všetky tieto problémy má Boží dom špecifické požiadavky a predpisy alebo existujú nejaké ústne pokyny. Okrem týchto špecifických predpisov nevyhnutne existujú aj niektoré nespomenuté špeciálne prípady. Pokiaľ ide o tieto špeciálne prípady, niektorí vodcovia ich dokážu zvládnuť dodržiavaním princípov požadovaných Božím domom, ako je ochrana záujmov Božieho domu, zabezpečenie bezpečnosti bratov a sestier a udržiavanie plynulého chodu cirkevnej práce – a navyše to robia veľmi dobre –, zatiaľ čo iní to nedokážu. Čo robiť s problémami, ktoré sa nedajú zvládnuť? Niektorí vodcovia a pracovníci pracujú zmätene, nedokážu identifikovať problémy, a aj keď ich identifikujú, nedokážu ich vyriešiť. Iba sa nimi nejako predbijú bez toho, aby hľadali riešenia u Zhora, bratom a sestrám jednoducho povedia: „Vyriešte si to sami; spoliehajte sa na Boha a vzhliadajte k Nemu, aby ste našli riešenia,“ a potom to považujú za vybavené. Bez ohľadu na to, koľko problémov sa nahromadí, ich nedokážu vyriešiť sami, no nehlásia to vyššie ani nehľadajú spôsob, ako ich vyriešiť – možno zo strachu, že ich Zhora prekuknú a oni budú zahanbení. A sú aj takí vodcovia a pracovníci, ktorí nikdy nehlásia problémy Zhora. Neviem prečo. Hlásenie vyššie nemusí nevyhnutne znamenať hlásenie priamo Zhora; človek to určite môže najprv nahlásiť vodcom okrsku alebo oblasti. A ak to nedokážu vyriešiť, môžeš požiadať vodcov a pracovníkov, aby to nahlásili priamo Zhora. Ak požiadaš vodcu alebo pracovníka, aby istú záležitosť nahlásil Zhora a objasnil situáciu, môže to len tak potlačiť a ignorovať? Takých ľudí je málo. Aj keby takí vodcovia naozaj existovali, stále si tú záležitosť môžeš objasniť s inými vodcami a pracovníkmi, aby si odhalil toho, kto problém potláča a nehlási. A ak títo ďalší vodcovia a pracovníci záležitosť stále neohlásia, existuje posledná možnosť: Môžeš napísať priamo na webovú stránku Božieho domu, aby to preposlali Zhora, čím sa zabezpečí, že im ten problém bude nahlásený. Je to preto, lebo Zhora sa už viackrát zaoberali takýmito listami a následne priamo poverili vodcov a pracovníkov, aby si s tou záležitosťou dali rady. V skutočnosti existuje viacero ciest, ako nahlásiť problém vyššie, a praktizujú sa ľahko. Záleží len na tom, či človek skutočne chce problém vyriešiť. Aj keď nedôveruješ určitému vodcovi alebo pracovníkovi, mal by si stále veriť, že Boh je spravodlivý a že Zhora koná podľa pravda-princípov. Nemôžeš nič dosiahnuť, ak nemáš skutočnú vieru v Boha a neveríš, že v dome Božom vládne pravda. Mnoho ľudí nerozumie pravde; neveria, že v Božom dome vládne pravda, a nemajú bohabojné srdce. Vždy si myslia, že úradníci sveta sa navzájom kryjú a Boží dom musí byť rovnaký, a neveria, že Boh je pravda a spravodlivosť. Preto takého človeka možno nazvať pochybovačom. Lenže menšina ľudí dokáže nahlásiť skutočné problémy. Takýchto ľudí možno nazvať ľuďmi, ktorí chránia záujmy Božieho domu; sú to zodpovední ľudia. Niektorí vodcovia a pracovníci nielenže neriešia vážne problémy, keď ich objavia, ale ich ani nehlásia vyššie. Vážnosť problému si začnú uvedomovať, až keď ho prešetruje Zhora, čo veci zdržiava. Kedykoľvek teda narazíte na problém, ktorý nedokážete vyriešiť a ktorý sa týka dôležitejších pracovných princípov, mali by ste ho včas nahlásiť vyššie a hľadať riešenie, či už ste bežný brat alebo sestra, alebo vodca či pracovník. Ak narazíte na nejasnosti alebo ťažkosti, ale neriešite ich, niektorá práca nebude môcť napredovať a bude musieť byť odložená a zastavená, čo ovplyvňuje napredovanie práce cirkvi. Takže keď sa vyskytnú problémy, ktoré môžu priamo ovplyvniť napredovanie práce, musia sa včas odhaliť a vyriešiť. Ak sa problém nedá ľahko vyriešiť, musíte nájsť ľudí, ktorí rozumejú pravde, a ľudí s odbornými znalosťami v danej oblasti, potom si s nimi sadnúť a spoločne problém preskúmať a vyriešiť. Takéto problémy sa nemôžu odkladať! Každý deň, o ktorý sa ich riešenie oddiali, je dňom zdržania v napredovaní práce. Nebrzdí to záležitosti jedného človeka, no ovplyvňuje to prácu cirkvi, ako aj to, ako Boží vyvolení konajú svoje povinnosti. Preto keď narazíte na takúto nejasnosť alebo ťažkosť, musí sa pohotovo vyriešiť a nesmie sa odkladať. Ak to naozaj nedokážete vyriešiť, rýchlo to nahláste Zhora, ktorí sa tohopriamo ujmú, aby to vyriešili, alebo vám ukážu cestu. A ak vodca alebo pracovník nedokáže riešiť problémy ako tento a namiesto toho, aby ho nahlásil Zhora a hľadal u nich riešenie, ho nerieši, tak patrí k vodcom, ktorí sú slepí, akoby nemali mozog, a sú naničhodní. Mali by byť prepustení a odvolaní zo svojich pozícií. Ak nebudú odvolaní, práca cirkvi nebude môcť napredovať a bude v ich rukách zničená. Preto sa to musí riešiť okamžite.

Filmová produkcia je tiež dôležitou prácou Božieho domu. Tímy pre filmovú produkciu často narazia na problém, pri ktorom majú všetci spory o scenár. Napríklad režisér je presvedčený, že scenár sa líši či odchyľuje od skutočného života a pri natáčaní by pôsobil nerealisticky, takže chce urobiť zmeny. Scenárista však dôrazne nesúhlasí, je presvedčený, že scenár je napísaný rozumne, a požaduje, aby režisér natáčal podľa scenára. A aj herci majú svoje vlastné námietky, pričom nesúhlasia ani so scenáristom, ani s režisérom. Herec povie: „Ak režisér trvá na tom, aby sa to natáčalo takto, ja hrať nebudem!“ Scenárista zas povie: „Ak režisér zmení scenár, tak budete všetci zodpovední, keď nastanú nejaké problémy!“ A režisér povie: „Ak ma nútia natáčať podľa scenára a vyskytnú sa chyby, Boží dom ma za to vezme na zodpovednosť. Ak chceš, aby som natáčal, musí sa to robiť podľa môjho názoru, a ak nie, tak to robiť nebudem.“ Všetky tri strany sú teraz v slepej uličke, však? Práca zjavne nemôže pokračovať. Nenastala tu nejasnosť? Kto má teda vlastne pravdu? Každý má svoje vlastné teórie a argumenty a nikto nie je ochotný ustúpiť. Čo utrpí, keď sú tri strany v takejto slepej uličke? (Práca Božieho domu.) Práca Božieho domu je hatená a poškodzovaná. Cítili ste sa úzkostlivo a znepokojene, keď ste čelili takýmto situáciám? Ak nie, dokazuje to, že ste do toho naozaj nevložili srdce. Keď nastanú takéto nejasnosti a patové situácie, niektorí ľudia sú takí úzkostliví, že nemôžu jesť ani spať, a myslia si: „Čo robiť? Takéto hádanie a neústupčivosť nikam nevedú. Neovplyvňuje to priebeh natáčania? Už teraz to spôsobilo niekoľkodňové meškanie a nemôže sa to ďalej odkladať. Ako môžeme vyriešiť tento problém, aby natáčanie prebiehalo hladko a práca sa nezdržala? Na koho sa máme obrátiť, aby sme tento problém vyriešili?“ Ak máš srdce, mal by si hľadať riešenia u vodcov, a ak to vodcovia nedokážu vyriešiť, mal by si to rýchlo nahlásiť Zhora. Ak si skutočne ohľaduplný k Božím úmyslom, mal by si urobiť všetko pre to, aby si problém vyriešil čo najrýchlejšie; to je najdôležitejšie. A ak sa neznepokojuješ? Môžeš nad tým uvažovať a myslieť si: „Mýlia sa. Budem si stáť za svojím názorom – pochybujem, že mi môžu niečo urobiť. Najem sa a potom si na chvíľu zdriemnem, popoludní aj tak nemám čo robiť.“ Nohy ti však oťažejú, zatočí sa ti hlava, tvoje srdce stratí silu a staneš sa malátnym. Je tu hromada ťažkostí, ale ty si nepozorný a malátny, takže neexistuje spôsob, ako ten problém vyriešiť. Prečo nie? Pretože ti k tomu chýba odhodlanie a túžba, takže nedokážeš vymyslieť riešenie. Myslíš si: „Nestáva sa často, že nastanú ťažkosti a práca sa zastaví. Využijem túto príležitosť, aby som si na pár dní oddýchol a trochu sa uvoľnil. Prečo byť stále taký unavený? Ak si teraz dám pauzu, nikto mi na to nemôže nič povedať. Koniec koncov, neflákam sa ani nie som nezodpovedný voči svojej práci. Chcem byť zodpovedný, ale v ceste nám stojí táto ťažkosť – kto ju vyrieši? Ako môžeme natáčať bez toho, aby sme ju vyriešili? Ak sú tu ťažkosti, ktoré nám bránia v natáčaní, nemali by sme si dať pauzu?“ Aké budú následky, ak sa takýto závažný problém, ktorý máte pred sebou, pohotovo nevyrieši? Ak sa budú problémy objavovať znova a znova a žiadny sa nevyrieši, môže práca napredovať ďalej? Spôsobí to nesmierne zdržania. Postup práce môže ísť len dopredu, nie dozadu, takže pokiaľ vieš, že tento problém predstavuje ťažkosti, nemal by si ďalej otáľať; musíš ho rýchlo vyriešiť. A keď sa tento problém vyrieši a nastane ďalší, ponáhľaj sa vyriešiť aj ten a snaž sa nestrácať čas, aby práca mohla hladko napredovať a dokončiť sa podľa plánu. Čo na to poviete? (Dobre.) Tí, ktorí majú srdce, čelia nejasnostiam a majú s takýmto postojom ťažkosti. Nestrácajú čas, nevyhovárajú sa a netúžia po telesnom pohodlí. Tí bez srdca však naopak využijú medzery a budú sa vyhovárať, hľadať príležitosti na oddych a všetko robiť ležérnym tempom a bez pocitu naliehavosti, úzkosti či akéhokoľvek odhodlania znášať utrpenie alebo platiť cenu. A čo sa stane nakoniec? Keď čelia istej nejasnosti alebo ťažkosti, všetci sa na mnoho dní ocitajú v slepej uličke. Režiséri, herci ani scenáristi problém nehlásia a vodcovia sú medzitým slepí a nedokážu to rozpoznať ako problém. Aj keď to ako problém rozpoznajú, nedokážu ho sami vyriešiť a nehlásia to vyššie. A kým sa to úroveň po úrovni nahlási Zhora, uplynie desať dní alebo pol mesiaca. Čo sa robilo počas týchto desiatich dní až pol mesiaca? Konal niekto svoje povinnosti? Nie, trávili čas jedením, pitím a zábavou! Nie sú to len príživníci? Všetci tí nadriadení, ktorí nedokážu pohotovo hľadať riešenia nejasností a ťažkostí, s ktorými sa stretávajú vo svojej práci, sa len priživujú a bezcieľne prežívajú dni. Takíto ľudia sú skrátene známi ako „flákači“. Prečo „flákači“? Pretože títo ľudia nepristupujú k svojim povinnostiam s postojom serióznosti, zodpovednosti, dôslednosti alebo pozitivity, ale sú skôr povrchní a negatívni a flákajú sa v čistej nádeji, že nastane nejaká ťažkosť alebo patová situácia, aby mali výhovorku zabaliť to a prestať pracovať.

Vodcovia a pracovníci by mali nielen pohotovo riešiť nejasnosti a ťažkosti, ktoré sa vyskytli pri práci, no mali by tieto problémy aj pohotovo kontrolovať a identifikovať. Prečo by sa to malo robiť? Cieľ je len jeden: chrániť Božie dielo a dielo Božieho domu a zabezpečiť, aby každá pracovná úloha napredovala hladko a úspešne sa dokončila v bežnom pracovnom termíne. Aké problémy treba vyriešiť, aby sa zabezpečilo, že práca bude napredovať hladko? Po prvé je nevyhnutné dôkladne odstrániť všetky kamene úrazu alebo prekážky, ktoré vyrušujú prácu cirkvi, a obmedziť pochybovačov a zlých ľudí, aby sa zabránilo tomu, že budú spôsobovať problémy. A okrem toho musia byť nadriadení každej pracovnej úlohy i bratia a sestry vedení k tomu, aby pochopili pravdu, našli cestu praktizovania a naučili sa tak harmonicky spolupracovať a navzájom na seba dohliadať. Len tak sa dá zaručiť dokončenie práce. Bez ohľadu na to, s akými ťažkosťami alebo nejasnosťami sa vodcovia a nadriadení stretávajú, ak ich nedokážu vyriešiť, mali by problémy rýchlo nahlásiť Zhora a hľadať riešenia. Mali by bez ohľadu na prácu, ktorú vykonávajú, uprednostňovať riešenie problémov a mali by sa zaoberať technickými problémami a otázkami pracovných princípov, ako aj rôznymi ťažkosťami, s ktorými sa ľudia stretávajú pri vstupe do života. Ak nedokážeš vyriešiť nejasnosti a ťažkosti, nebudeš môcť dobre konať svoju prácu. Takže keď narazíš na nezvyčajné ťažkosti alebo nejasnosti, ktoré nedokážeš vyriešiť, mal by si ich pohotovo nahlásiť Zhora. Nestrácaj čas, pretože aj zdržanie o tri až päť dní môže spôsobiť práci straty, a ak sa to zdrží o pol mesiaca alebo mesiac, straty budú príliš veľké. Okrem toho sa akýkoľvek problém musí riešiť na základe pravdy-princípov. Za žiadnych okolností ich nikdy neriešte pomocou ľudských filozofií pre svetské záležitosti. Nemeňte vážne problémy na menšie a potom menšie na nič, ani len nekarhajte obe zúčastnené strany a potom ich nechlácholte sladkými rečami, pričom sa vždy budete uchyľovať k vyjednávaniu a prehováraniu zo strachu z eskalácie problémov. To vedie k tomu, že problémy nie sú vyriešené na základnej úrovni, čo zanecháva pretrvávajúce problémy. Nie je to len spôsob, ako sa snažiť veci uhladiť? Ak máš pocit, že si vyčerpal všetky ľudské riešenia problému, ktorý sa naozaj nedá vyriešiť, a vôbec nedokážeš nájsť princípy pre technické problémy v rámci práce, mal by si tieto problémy rýchlo nahlásiť Zhora a bez čakania alebo otáľania hľadať riešenia. Akýkoľvek problém, ktorý sa nedá vyriešiť, by mal byť pohotovo nahlásený Zhora, aby sa hľadalo riešenie. Ako vám znie tento princíp? (Dobre.)

Stávajú sa tímy pre filmovú produkciu a scenáristické tímy často bezradnými v otázkach natáčania? Každý má svoje vlastné zdôvodnenie, nedokážu dospieť k zhode a vždy sa púšťajú do slovných potýčok. Dokážu vodcovia vyriešiť tieto problémy, keď nastanú? (Niekedy dokážu.) Stretli ste sa niekedy so situáciou, v ktorej vodca vyriešil niektoré problémy prostredníctvom duchovného spoločenstva a znelo to úplne rozumne aj teoreticky solídne, ale stále ste si neboli istí, či to zodpovedá požiadavkám Božieho domu alebo pravde-princípom? (Áno.) Ako ste riešili takéto situácie? (Niekedy sme hľadali Zhora.) To je správny prístup. Boli ste niekedy v situácii, keď ste sa rozhodli nepýtať na problém, pretože ste videli, že brat Predstavený je dosť zaneprázdnený, a v domnienke, že je to v poriadku, pokiaľ je záležitosť teoreticky správna, ste sa potom rozhodli najprv pokračovať v natáčaní bez ohľadu na to, či to zodpovedá pravde? (V minulosti sme s tým mali vážne problémy. Viedlo to k tomu, že sme veci museli prerábať, a spôsobilo to narušenia a vyrušenia v práci.) Táto situácia je vážna! Mnohé z problémov, s ktorými sa stretávajú tímy pre filmovú produkciu, sú vlastne v konečnom dôsledku zodpovednosťou scenáristického tímu. Napríklad ak sa ukáže, že film tvorí dva a pol hodiny rozvláčneho rozprávania, sú za to primárne zodpovední scenáristi. Ale čo zodpovednosť režisérov? Ak je scenár rozvláčny, mali by to režiséri vidieť? Teoreticky by mali. Režiséri však za takýchto okolností môžu stále stráviť mesiace a spotrebovať značné ľudské zdroje, materiálne prostriedky a financie na dokončenie natáčania. Aký je to problém? Aká je vaša zodpovednosť v roli režisérov? Po prijatí scenára by ste si mali pomyslieť: „Tento scenár je zdĺhavý a obsahovo dosť bohatý, ale chýba mu jadro a téma a celá jeho štruktúra je bezduchá. Tento scenár sa nedá natočiť; musí sa vrátiť scenáristom, aby ho prepracovali.“ Ste schopní to urobiť? Vrátili ste už niekedy scenár? (Nie.) Je to preto, lebo nevidíte problémy, alebo preto, že sa ho bojíte vrátiť? Alebo sa bojíte, že vás niekto bude súdiť a povie: „Dali ti tento hotový scenár a ty si ho jedným slovom odmietol a poslal späť – nie si až príliš arogantný?“ Čoho sa vlastne bojíte? Vidíte problém, tak prečo scenár nevrátite scenáristom? (Nie sme zodpovední za našu filmovú produkciu.) V tímoch pre filmovú produkciu by to okrem cirkevných vodcov mali byť práve režiséri, čo budú pôsobiť ako nadriadení a tí, ktorí rozhodujú a majú posledné slovo. Keďže si režisér, mal by si za túto záležitosť prevziať plnú zodpovednosť a od okamihu, keď dostaneš scenár, ho riadne preveriť. Povedzme, že dostaneš scenár, prejdeš si ho od začiatku do konca a zistíš, že obsah je celkom dobrý. Má jadro a tému, dej sa točí okolo hlavnej dejovej línie a scenár sa celkovo zdá byť bez väčších problémov – vyzerá dobre, stojí za to ho natočiť, a tak sa môže prijať. Ak je však scenár zdĺhavý, rozpráva príbeh človeka od začiatku do konca bez zamerania alebo výraznej témy, takže nie je jasné, čo chce vyjadriť, čo chce u divákov dosiahnuť alebo aká je jeho ústredná myšlienka či duchovný význam, je zmätený a je to v podstate len rozvláčny opis, môže sa takýto scenár prijať? Čo by mali v takejto situácii urobiť režiséri? Musia scenár vrátiť a dať návrhy na jeho prepracovanie scenáristom. Ľudia zo scenáristického tímu môžu namietať a povedať: „To nie je fér! Kto sú, aby posudzovali scenár, ktorý sme napísali? Prečo by o tom mali rozhodovať oni? Boží dom by mal s ľuďmi zaobchádzať spravodlivo a rozumne!“ Čo robiť potom? Ak režiséri dokážu identifikovať problémy v scenári, nemali by sa ponáhľať s rozhodnutím, no mali by o tejto záležitosti najprv hovoriť v duchovnom spoločenstve s cirkevnými vodcami a členmi tímu pre filmovú produkciu. Ak všetci na základe svojich minuloročných skúseností s natáčaním a na základe svojho chápania scenárov jednomyseľne usúdia, že scenár nie je na požadovanej úrovni, a sú presvedčení, že by jeho natáčanie nielen zdržalo filmovú produkciu, ale aj premrhalo všetky ľudské, materiálne a finančné zdroje, pričom nikto nemôže niesť takúto zodpovednosť, potom by sa mal tento scenár vrátiť. Rozvláčny scenár sa rozhodne nesmie natáčať; to je princíp. Ak majú všetci k scenáru ten istý postoj, scenáristi by ho mali bezpodmienečne prijať a prepracovať scenár podľa návrhov tímu pre filmovú produkciu. Ak stále existujú nezhody, členovia a vodcovia z oboch strán môžu spoločne diskutovať, aby zistili, koho argumenty zodpovedajú pravde-princípom. A ak patová situácia pretrváva bez dosiahnutia záveru, malo by sa použiť posledné riešenie, a to ôsma zodpovednosť vodcov a pracovníkov, o ktorej sme dnes hovorili v duchovnom spoločenstve: „Pohotovo hlásiť nejasnosti a ťažkosti, ktoré sa vyskytli pri práci, a hľadať ich riešenie.“ Problémy, ktoré uviazli v mŕtvom bode a nedajú sa vyriešiť, sa nazývajú nejasnosťami a ťažkosťami. Každá strana si myslí, že jej zdôvodnenie je správne, a nikto o tom nedokáže rozhodnúť. Takéto prehadzovanie si problému ho len zahmlieva a zatemňuje chápanie všetkých súvislostí a smeru, ktorým sa treba uberať. Vodcovia a pracovníci by vtedy mali prevziať svoju zodpovednosť, pohotovo nahlásiť problémy a nejasnosti, ktoré sa objavujú v práci, hľadať ich riešenia a snažiť sa ich pohotovo vyriešiť, aby nebránili postupu práce a aby sa hlavne zabránilo ich ďalšiemu hromadeniu. Pohotové hlásenie a hľadanie riešení týchto problémov – nie je to konanie práce? Nie je to prejav seriózneho a zodpovedného postoja k práci? Nie je to plnenie si povinnosti od srdca? Nie je to vernosť? (Áno.) To je vernosť svojej povinnosti.

Vodcovia a pracovníci zodpovední za prácu musia pohotovo spozorovať a vyriešiť akékoľvek problémy, ktoré v práci nastanú, pretože len tak sa dá zabezpečiť jej hladký priebeh. Všetkým vodcom a pracovníkom, ktorí nedokážu riešiť problémy, chýba pravda-realita a sú falošnými vodcami a pracovníkmi. Každý, kto objaví problémy, ale nedokáže ich vyriešiť a namiesto toho sa im vyhýba alebo ich zakrýva, je bezcenný naničhodník, ktorý len sabotuje prácu. Sporné otázky sa musia riešiť prostredníctvom duchovného spoločenstva a debaty. Ak ani tieto neprinesú správne výsledky, ale namiesto toho ešte viac zamútia vodu, mal by sa riešenia osobne ujať hlavný vodca, ktorý pohotovo navrhne riešenia a metódy a zároveň bude pohotovo pozorovať, chápať a posudzovať, aký bude výsledok situácie. A keď spory o nejaký problém stále pretrvávajú a nedá sa dospieť k žiadnemu záveru, problém sa musí rýchlo nahlásiť Zhora, aby sa ľudia nesnažili len uhladiť veci, čakať alebo otáľať, ale radšej hľadali riešenie, a aby sa najmä problém neignoroval. Pracujú takto vaši súčasní vodcovia a pracovníci? Mali by pohotovo sledovať a urýchľovať postup práce, zároveň identifikovať rôzne konflikty, ktoré sa v nej objavujú, a neprehliadať ani rôzne drobné problémy. Keď sa identifikujú závažné problémy, hlavní vodcovia a pracovníci by mali byť prítomní, aby sa podieľali na ich riešení, aby presne porozumeli všetkým súvislostiam, dôvodu, prečo problém nastal, a pohľadom zúčastnených a aby tak presne pochopili, čo sa v skutočnosti deje. Zároveň by sa mali zúčastňovať na duchovnom spoločenstve, debatách a dokonca aj sporoch o týchto otázkach. Je to nevyhnutné a účasť je kľúčová, pretože ti pomôže posúdiť a vyriešiť problémy, ktoré v práci nastanú. Ak len počúvaš bez toho, aby si sa zapojil, vždy stojíš bokom so založenými rukami, správaš sa ako niekto, kto len sedí na hodine a počúva, pričom si myslíš, že sa ťa netýka žiaden problém, ktorý v práci nastane, a nemáš k veci žiadny konkrétny názor alebo postoj, potom si jednoznačne falošný vodca. Keď sa zapojíš, budeš podrobne vedieť, aké problémy v práci nastali, čo ich spôsobilo, kto je zodpovedný, kde je kľúčový problém a či ho spôsobili predstavy a fantázie ľudí, alebo technická a odborná nedostatočnosť – to všetko sa musí objasniť, aby sa problémy mohli spravodlivo posúdiť a vyriešiť. Keď sa zúčastňuješ na tejto práci a zistíš, že problémy nespôsobil človek ani nikto, kto by to zamýšľal, no je pre teba ťažké presne určiť podstatu problému a nevieš, ako ho vyriešiť, pričom sa o ňom obe strany dlho sporia, alebo keď doň všetci vložili svoje srdce a úsilie, no stále ho nedokážu vyriešiť, nedokážu nájsť princípy ani smer, čo spôsobí, že sa práca zastaví, a ty sa tiež bojíš, že pokračovanie by spôsobilo ďalšie chyby, narušenia a negatívne následky, čo by si mal urobiť? To, čo by mali vodcovia a pracovníci urobiť predovšetkým, je nediskutovať o protiopatreniach alebo riešeniach so všetkými, ale čo najskôr nahlásiť problém Zhora. Vodcovia a pracovníci by mali zhrnúť a zaznamenať problémy v práci, bez otáľania, čakania alebo spoliehania sa na šťastie ich pohotovo nahlásiť Zhora a nemyslieť si, že spánok môže priniesť inšpiráciu alebo náhle osvietenie – je to zriedkavý jav, ktorý sa pravdepodobne nestane. Takže najlepším riešením je čo najrýchlejšie nahlásiť problém Zhora a hľadať riešenie, čím sa zabezpečí, že sa problém vyrieši pohotovo a čo najrýchlejšie; toto je skutočné plnenie si svojej povinnosti.

Nejasnosti a ťažkosti, s ktorými sa vodcovia a pracovníci často stretávajú pri svojej práci

I. Nejasnosti

Na základe obsahu, o ktorom sme práve diskutovali, zhrňme, čo presne znamenajú „nejasnosti“ a „ťažkosti“. Tieto dve veci totiž nie sú to isté. Najprv vysvetlím pojem „nejasnosť“. Nejasnosť je, keď nejakú záležitosť nedokážete prekuknúť; neviete, ako ju posúdiť alebo rozlíšiť spôsobom, ktorý je v súlade s princípmi alebo presný. Aj keď ju dokážete trochu prekuknúť, nie ste si istí, či je váš názor správny, neviete, ako s ňou naložiť alebo ako ju vyriešiť, a je pre vás ťažké dospieť k záveru. Skrátka si v tom nie je neistí a nedokážete sa rozhodnúť. Ak ani trochu nerozumiete pravde a nikto iný problém nevyrieši, potom sa stáva neriešiteľným. Nie je to čelenie ťažkej výzve? Keď vodcovia a pracovníci čelia takýmto problémom, mali by ich nahlásiť Zhora a hľadať ich, aby sa problémy vyriešili rýchlejšie. Čelíte často nejasnostiam? (Áno.) Pravidelné čelenie nejasnostiam je už samo o sebe problém. Povedzme, že čelíš problému a nevieš, ako ho vhodne riešiť. Niekto navrhne riešenie, ktoré považuješ za rozumné, zatiaľ čo ďalšia osoba navrhne iné, ktoré tiež považuješ za rozumné. Ak nedokážeš jasne vidieť, ktoré riešenie je vhodnejšie, pričom sa všetkých názory líšia a nikto nechápe hlavnú príčinu alebo podstatu problému, pri riešení problému sa nevyhnutne objavia chyby. Aby sa teda problém vyriešil, je kľúčové a dôležité určiť jeho hlavnú príčinu a podstatu. Ak vodcovia a pracovníci nerozlišujú, nedokážu pochopiť podstatu problému a nemôžu dospieť k správnemu záveru, musia problém pohotovo nahlásiť Zhora a hľadať u nich riešenie; je to nevyhnutné a nie je to prehnaná reakcia. Nevyriešené problémy môžu viesť k vážnym následkom a ovplyvniť prácu cirkvi – to sa musí dôkladne pochopiť. Ak si plný obáv, vždy sa bojíš, že by Zhora mohlo prekuknúť tvoje skutočné schopnosti, upraviť ti pridelenie povinnosti alebo ťa prepustiť, keď prekuknú, že nedokážeš robiť skutočnú prácu, a preto sa neodvážiš nahlásiť problém, môže to veci ľahko zdržať. Ak narazíš na nejasnosti, ktoré nedokážeš vyriešiť sám, no nenahlásiš ich Zhora, keď spôsobia vážne následky, a Zhora ťa bude brať na zodpovednosť, budeš mať poriadne problémy. Nie je to len tvoja vlastná vina? Ak vodcovia a pracovníci nie sú zodpovední a zoči-voči takýmto nejasnostiam len hovoria nejaké učenia a uplatňujú nejaké predpisy, aby povrchne vyriešili problém, potom problém zostáva nevyriešený, veci zostávajú tam, kde sú, a práca nemôže napredovať. Presne toto sa stane, keď sa nejasnosti nevyriešia; veľmi ľahko to spôsobuje zdržania.

Keď nastanú nejasnosti, niektorí vodcovia a pracovníci dokážu vycítiť, že nastal problém, zatiaľ čo iní ho nedokážu odhaliť – tí z druhej skupiny majú príliš slabú kvalitu, sú otupení a nechápaví a chýba im citlivosť na akýkoľvek problém. Bez ohľadu na to, aká veľká nejasnosť sa pred nimi objaví, prejavujú len otupenosť a nechápavosť, pričom ignorujú problém a snažia sa ho obísť – to sú falošní vodcovia, ktorí nevykonávajú skutočnú prácu. Vodcovia a pracovníci, ktorí majú určitú kvalitu a pracovnú schopnosť, si v takýchto situáciách dokážu uvedomiť: „Toto je problém. Musím si o ňom urobiť poznámky. Zhora sa o takomto probléme nikdy predtým nezmienili a my sa s ním stretávame prvýkrát. Aké sú teda presne princípy riešenia takejto situácie? Ako by sa mal tento konkrétny problém vyriešiť? Zdá sa, že mám nejaké intuitívne myšlienky, ale sú nejasné, a hoci mám k takýmto záležitostiam určitý postoj, mať iba postoj nestačí; kľúčové je hľadať pravdu, aby sa problém vyriešil. Musíme túto záležitosť predniesť ostatným, aby sme o nej mali duchovné spoločenstvo a diskusiu.“ Ak ani po duchovnom spoločenstve a diskusii stále nevedia, ako postupovať, nemajú presný praktický plán riešenia problému a nejasnosť pretrváva, potom musia hľadať riešenie Zhora. V tomto bode je zodpovednosťou vodcov a pracovníkov poznamenať si nejasné body problému, aby v pravý čas mohli jasne vysvetliť, v čom presne tá nejasnosť spočíva a čo presne hľadajú. Toto by mali vodcovia a pracovníci robiť.

II. Ťažkosti

A. Čo sú ťažkosti

Ďalej sa pozrime na termín „ťažkosti“. Z doslovného hľadiska sú ťažkosti závažnejšie ako nejasnosti. Čo presne teda ťažkosti znamenajú? Nech to niekto vysvetlí. (Bože, my to chápeme tak, že ťažkosti sú skutočné problémy, s ktorými sa stretávame a ktoré sa už človek pokúsil vyriešiť, hoci ich stále vyriešiť nedokáže; tie sa považujú za ťažkosti.) (Doplním, že niekedy sa človek môže stretnúť s veľmi zložitými problémami, s ktorými sa nikdy predtým nestretol a pri ktorých všetkým chýbajú skúsenosti, sú úplne zmätení a nemajú žiadne názory ani nápady, čo je typ veľmi náročných problémov.) Veľmi náročné problémy sa nazývajú ťažkosti, však? Najjednoduchšie a najpriamejšie vysvetlenie ťažkostí je, že sú to problémy, ktoré skutočne existujú. Napríklad ľudská kvalita, odborné zručnosti, telesné neduhy, ako aj environmentálne a časové problémy a tak ďalej – tieto skutočne existujúce problémy sa nazývajú ťažkostami. Ôsma zodpovednosť vodcov a pracovníkov, o ktorej teraz hovoríme v duchovnom spoločenstve, však spočíva v tom, že musia pohotovo hlásiť a hľadať, ako vyriešiť nejasnosti a ťažkosti, s ktorými sa stretli pri práci. Tu sa ťažkosťami nemyslia tieto široko definované skutočne existujúce problémy, ale obzvlášť ošemetné záležitosti, s ktorými sa stretávame v práci a ktoré sa nedajú zvládnuť. Aké problémy to sú? Sú to vonkajšie záležitosti, ktoré sa nijak zvlášť netýkajú pravdy-princípov. Hoci sa tieto záležitosti netýkajú pravdy-princípov, sú zložitejšie ako bežné problémy. V čom sú zložitejšie? Týkajú sa napríklad právnych a vládnych predpisov alebo bezpečnosti niektorých ľudí v cirkvi a podobne. To všetko sú ťažkosti, s ktorými sa vodcovia a pracovníci stretávajú pri svojej práci. Napríklad pri viere v Boha v zahraničí musí všetka cirkevná práca a životné prostredie bratov a sestier zodpovedať miestnym vládnym predpisom a vyžaduje si pochopenie miestnych zákonov a politík, a to bez ohľadu na to, v ktorej krajine človek žije. Tieto záležitosti zahŕňajú styk s vonkajším svetom a riešenie vonkajších záležitostí a v porovnaní s vnútornými personálnymi záležitosťami cirkvi sú relatívne zložitejšie. V čom spočíva ich zložitosť? Nie je to také jednoduché, ako len povedať ľuďom v cirkvi, aby sa podriadili Bohu, boli poslušní, verne konali svoju povinnosť, chápali a praktizovali pravdu a riešili záležitosti podľa princípov – samotné vyslovenie týchto vecí problémy nevyrieši. Vyžaduje si to skôr pochopenie všetkých aspektov zákonov, politík a predpisov danej krajiny, miestnych zvykov a praktík a ďalších vecí. S týmito vonkajšími záležitosťami súvisí mnoho faktorov a často sa stáva, že vzniknú neočakávané problémy alebo problémy, ktoré sa ťažko riešia pomocou cirkevných princípov a ktorých vznik predstavuje ťažkosti. Napríklad ak niektorí ľudia v cirkvi konajú svoje povinnosti povrchne, tieto problémy sa dajú vyriešiť duchovným spoločenstvom o pravde, orezávaním alebo poskytnutím pomoci a podpory. Ale môžeš tieto princípy a metódy použiť aj na riešenie záležitostí vonku? Dá sa týmto prístupom vyriešiť podobný problém? (Nie.) Čo teda treba urobiť? Na riešenie takýchto problémov a reagovanie na ne treba použiť nejaké múdre metódy. Boží dom pri riešení týchto vonkajších záležitostí stanovil aj niekoľko princípov, ale bez ohľadu na to, ako sú vysvetlené, stále často vznikajú rôzne ťažkosti. Pretože tento svet, táto spoločnosť a toto ľudstvo sú príliš temné a zložité a pretože dochádza k vyrušovaniu zlými silami veľkého červeného draka, pri riešení týchto vonkajších záležitostí sa vyskytujú isté neočakávané a dodatočné ťažkosti. Keď tieto ťažkosti nastanú a vy dostanete len jednoduchý princíp, ktorý hovorí: „Len sa podriaďte Božím opatreniam; Boh všetko ovláda, stačí problém ignorovať,“ vyrieši to ten problém? (Nie.) A ak sa problém nedá vyriešiť, stane sa, že v prostredí, v ktorom bratia a sestry konajú svoje povinnosti, ako aj ich životnom prostredí dôjde k vyrušovaniu, obťažovaniu a poškodzovaniu. Nevedie to k vzniku ťažkostí? Čo teda treba urobiť? Dá sa to riešiť impulzívnosťou? Očividne nie. Niektorí hovoria: „Môžeme to teda vyriešiť právnymi prostriedkami?“ Mnohé veci sa nedajú vyriešiť zákonom. Môže napríklad zákon vyriešiť problémy na miestach, kde sa mieša a zasahuje veľký červený drak? Zákon tam nemá žiadny účinok. Na mnohých miestach ľudská moc často prevyšuje zákon, takže neočakávajte, že problémy vyriešite spoliehaním sa na zákon. Ani ich riešenie používaním ľudských metód alebo impulzívnosti nie je vhodné. Čo by mali v takýchto situáciách robiť vodcovia a pracovníci? Dokážu tí, ktorí vedia len hovoriť slová a učenia, vyriešiť tieto problémy, keď nastanú? Nie sú to obzvlášť ošemetné záležitosti? Myslíš si, že najať si právnika a ísť na súd, aby sa to vyriešilo, by fungovalo? Rozumejú tí ľudia pravde? V tomto svete niet miesta pre rozumnú argumentáciu; dokonca ani sudcovia v právnom štáte vždy nekonajú podľa zákona, ale skôr prispôsobujú svoje rozsudky podľa toho, o koho ide, a nie sú spravodliví. V tomto svete, nech už je to kdekoľvek, sa ľudia spoliehajú na silu a moc, aby dodali váhu svojim slovám. Na čo by sme sa teda mali spoliehať my, ktorí veríme v Boha? Mali by sme sa k ľuďom správať a riešiť záležitosti podľa Božích slov, podľa pravdy. Ale môže pre nás vo svete všetko prebiehať hladko, ak sa spoliehame na Božie slová a pravdu? Nie, nemôže; to si vyžaduje múdrosť. Ak sa teda vodcom a pracovníkom pri stretnutí s takýmito problémami zdá, že záležitosť je mimoriadne dôležitá, a obávajú sa, že by ju mohli riešiť nevhodne, priniesť tak problémy Božiemu domu a spôsobiť nežiaduce vplyvy alebo následky, tak sú pre nich takéto problémy ťažkosťami. Keď sa stretnú s ťažkosťami, ktoré nedokážu vyriešiť, musia ich pohotovo nahlásiť Zhora a hľadať vhodné metódy na riešenie problémov; toto by mali vodcovia a pracovníci robiť.

B. Správne názory a postoje, ktoré by mal človek mať, keď sa stretne s ťažkosťami

To, čo vám tu chcem objasniť, nie je určené len pre vodcov a pracovníkov, ale aj pre všetkých prítomných – je to ten najdôležitejší princíp. Kdekoľvek vykonávate prácu cirkvi, konáte svoje povinnosti alebo kážate evanjelium, nikdy to nepôjde ako po masle. Dokonca aj samotné Božie dielo je plné ťažkostí – všimli ste si všetci túto skutočnosť? Hoci možno nepoznáte alebo jasne nechápete podrobnosti, všetci si uvedomujete celkové okolnosti. Šírenie Božieho diela evanjelia nie je žiadna prechádzka ružovou záhradou a všetci by ste na to mali byť duševne pripravení a uznať to. Tento preukázaný fakt sa tu už uviedol. Aký postoj by sme teda mali zaujať k týmto záležitostiam, aby bol najvhodnejší, najrozumnejší a najsprávnejší? Je správne byť vnútorne bojazlivý a ustráchaný? (Nie.) Keďže teda byť bojazlivý a ustráchaný nie je správne, je správne mať postoj a názor, s ktorými sa nebojíte ani neba, ani zeme, ste nepriateľmi celého sveta, vzdorujete mu až do konca a idete proti prúdu? (Nie.) Ide o rozumnosť normálnej ľudskej prirodzenosti, alebo impulzívnosť? Tieto nesprávne názory sú všetky prejavom impulzívnosti, nie skutočnej viery. Aké názory a postoje sú teda správne? Uvediem vám niekoľko. Toto je prvý názor, ktorý by ľudia mali mať: Či už v zahraničí, alebo v Číne, vydať sa z celého srdca Bohu a konať svoje povinnosti je tá najspravodlivejšia vec medzi všetkými ľuďmi od dávnych čias až po súčasnosť. Naše konanie povinnosti je otvorené a čestné, nie tajné, pretože to, čo teraz robíme, je tá najspravodlivejšia vec medzi ľuďmi. Na čo sa vzťahuje toto „najspravodlivejšia“? Vzťahuje sa na pravdu, na Božiu vôľu a na opatrenia a poverenia Stvoriteľa; úplne prevyšuje ľudskú morálku, etiku a zákony a je to vec, ktorá je vykonávaná pod vedením a starostlivosťou Stvoriteľa. Nie je to ten najsprávnejší názor? Na jednej strane je tento názor naozaj existujúcou skutočnosťou a na druhej strane je to aj to najsprávnejšie uznanie povinnosti, ktorú človek koná. Toto je druhý názor, ktorý by ľudia mali mať: Boh je zvrchovaný nad všetkými vecami a všetkými udalosťami. Všetko vrátane vládcov sveta a akejkoľvek moci, náboženstva, organizácie či etnika na svete je ovládané a kontrolované Božou rukou – nikoho osud nie je v jeho vlastných rukách. Ani my nie sme výnimkou; naše osudy ovláda a kontroluje Božia ruka a nikto nemôže zmeniť smer, kam ideme a kde zostaneme, ani našu budúcnosť a konečný osud. Presne ako sa hovorí v Biblii: „Srdce kráľa je v Jahveho ruke ako vodný tok – obracia ho, kam chce“ (Prís 21, 1). O čo viac to platí pre osudy nás, bezvýznamných ľudí! Vláda a systém vládcu krajiny, v ktorej žijeme, ako aj životné prostredie tejto krajiny – to všetko je pod Božou zvrchovanosťou, či je to pre nás hrozbou, nepriateľské alebo priateľské, a nemáme sa čoho obávať ani si o čo robiť starosti. Toto je názor, ktorý by ľudia mali zastávať, uvedomenie, ktoré by mali mať, a pravda, ktorú by mali vlastniť a chápať. A toto je tretí názor, ktorý je, samozrejme, aj najdôležitejší: Bez ohľadu na to, kde a v ktorej krajine žijeme, a bez ohľadu na naše schopnosti alebo kvalitu sme len jednou časťou masy bezvýznamných stvorených bytostí. Jediná zodpovednosť a povinnosť, ktorú by sme si mali plniť, je podriadiť sa zvrchovanosti, opatreniam a ovládaniu Stvoriteľa; nič iné, je to také jednoduché. Aj keď sme v súčasnosti v slobodnej krajine a v slobodnom prostredí, ak jedného dňa Boh pozdvihne nepriateľskú silu, aby nás prenasledovala a ubližovala nám, nemali by sme sa vôbec sťažovať. Prečo by sme sa nemali sťažovať? Pretože sme už dávno pripravení a našou povinnosťou a zodpovednosťou je podriadiť sa všetkému, čo Boh robí, a všetkému, čo ovláda. Je toto podriadenie sa pravda? Je to postoj, ktorý by ľudia mali mať? (Áno.) Ak sa jedného dňa celé ľudstvo aj prostredie obrátia proti nám a budeme čeliť smrti, mali by sme sa sťažovať? (Nemali.) Niektorí hovoria: „Nepriviedol nás Boh do zahraničia, aby sme už nemuseli trpieť krutým prenasledovaním satana? Nebolo to preto, aby sme mohli slobodne konať svoje povinnosti a dýchať vzduch slobody? Prečo potom Boh stále chce, aby sme čelili smrti?“ Tieto slová nie sú správne. Podriadenie sa Božiemu ovládaniu a Jeho opatreniam je postoj, a to postoj, ktorý by ľudia mali mať voči Bohu a Jeho zvrchovanosti. Je to postoj, ktorý by mala mať stvorená bytosť.

Je tu ešte jeden najdôležitejší bod, ktorý si ľudia musia uvedomiť: Hoci je v zahraničí relatívne stabilne a slobodne, vyhnúť sa častému obťažovaniu zo strany veľkého červeného draka je ešte stále ťažké. Niektorí ľudia sa tvárou v tvár obťažovaniu zo strany veľkého červeného draka obávajú: „Moc veľkého červeného draka je príliš veľká. Dokáže si podplatiť dôležité osobnosti po celom svete, aby mu slúžili a pracovali pre neho. A tak aj keď utečieme do zahraničia, stále sme v nebezpečenstve a v bezprostrednom ohrození! Čo môžeme robiť?“ Vždy, keď sa niektorí ľudia dopočujú tieto správy, začnú sa obávať a báť, chcú robiť kompromisy, chcú utiecť a nevedia, kam by sa mali skryť. Niektorí si vždy, keď sa to stane, myslia: „Svet je taký obrovský, a predsa pre mňa niet miesta! Pod mocou veľkého červeného draka trpím jeho prenasledovaním a deje sa to dokonca aj mimo rozsahu jeho moci. Prečo ma stále vyrušuje? Moc veľkého červeného draka je príliš veľká; prečo ma stále dokáže nájsť, aj keď utečiem na koniec sveta?“ Ľudia sa neubránia hrôze a neistote v tom, čo robiť. Je to prejav viery? V čom je tu problém? (V nedostatku viery v Boha.) Je to len nedostatok viery v Boha? Cítite hlboko vnútri, že ste menejcenní ako ostatní? Cítite sa vo viere vo Všemohúceho Boha a pri konaní svojej povinnosti v cirkvi trochu tajnostkársky, ako zlodej? Cítite sa o niečo menejcennejšie ako tí v náboženskom svete? „Pozrite sa na ich moc; majú oficiálnych pastorov a štátom uznané honosné katedrály, je to také luxusné! V rôznych krajinách majú zbory a podniky. Ale pozrite sa na nás, ako nás vždy šikanujú a ako čelíme ostrakizácii, kamkoľvek ideme – prečo sme iní ako oni? Prečo o tom nemôžeme otvorene hovoriť, kamkoľvek ideme? Prečo musíme žiť tak úboho? Najmä je tu všetka tá negatívna propaganda na internete. Prečo toto nemusia znášať iné cirkvi? Prečo vždy musíme trpieť týmito vecami práve my? Iní veriaci v Boha otvorene hlásajú svoju vieru v kresťanstvo, kamkoľvek idú, ale my, veriaci vo Všemohúceho Boha, sa neodvažujeme hovoriť otvorene v strachu, že by nás zlí ľudia mohli nahlásiť a potom by nás zatkli.“ Nedávno som počul, že istý človek, ktorý o sebe tvrdil, že je vládnym úradníkom, položil niekoľkým bratom a sestrám zopár otázok. Keď videli, že ich vypočúva úradník, dostali strach a prezradili všetko, čo vedeli, pričom odpovedali na všetko, čo sa ich pýtal. V čom bolo problematické, že takto konali? Si veriaci v Boha – prečo by si sa mal báť úradníkov? Ak si neurobil nič nezákonné, niet sa čoho báť. A ak máš pravdu, prečo by si sa mal báť diablov a satana? Myslíš si, že viera v Boha nie je správna cesta? Máš pocit, že si urobil niečo nezákonné? Prečo sa teda bojíš úradníka? Nie sú takíto ľudia hlúpi a nevedomí? Niektorí ľudia na pevnine veľmi trpeli prenasledovaním a štvaním; cítia sa po svojom príchode do zahraničia vinní za to, že veria v Boha? Cítia sa zahanbení prenasledovaním veľkého červeného draka? Cítia sa zahanbení pred svojimi predkami a zneuctení, pretože boli nútení utiecť do zahraničia, aby verili v Boha a konali svoju povinnosť? Vidia, že satanský režim a náboženský svet sa k Bohu a cirkvi správajú nepriateľsky, a cítia sa menejcenne alebo možno ešte zahanbenejšie, než ako keby spáchali zločin? Máte tieto pocity? (Nie.) Navonok možno krútite hlavami a nechcete mať tieto myšlienky a pocity, ale keď človek čelí skutočným situáciám, jeho mentalita, správanie a nevedomé činy, ktoré robí, nevyhnutne odhalia najhlbšie a najskrytejšie aspekty jeho srdca. Čo sa tu deje? Ak tieto veci nemáš, prečo sa bojíš? Bojí sa človek, ktorý neporušil zákon, polície? Bojí sa sudcu? Nie. Len tí, ktorí porušili zákon, sa najviac boja polície, a len Číňania, ktorí si zvykli na jej útlak, sa najviac boja polície, pretože polícia ČKS je nezákonná a robí si, čo chce. Preto keď Číňania prvýkrát prídu do zahraničia, už len pohľad na políciu v nich vyvolá strach. Je to dôsledok toho, že ich vystrašila vláda veľkého červeného draka, a je to niečo, čo sa odhaľuje v ich podvedomí. V západných krajinách je tvoj status legálny, máš právo na pobyt, neporušil si žiadne zákony ani si neútočil na vládu a nespáchal si žiadne zločiny. Bez ohľadu na to, koľko kontroverzií môže tvoja viera vyvolať v náboženskom svete, jedna skutočnosť zostáva istá: Tvoja viera je chránená zákonom, je zákonná a slobodná a predstavuje tvoje právoplatné ľudské právo. Neporušil si absolútne žiadne zákony, takže ak niekto tvrdí, že je policajt, a vypočúva ťa so slovami: „Veríš vo Všemohúceho Boha? Ukáž mi svoj preukaz! Odkiaľ si? Koľko máš rokov? Koľko rokov si veriaci? Kde bývaš? Povedz mi svoju adresu!“, ako by si odpovedal? Ako by si odpovedal na prvú otázku: „Veríš vo Všemohúceho Boha?“ (Áno.) Prečo by ste povedali „áno“? Je to na základe faktu? Alebo je to tvoja občianska povinnosť, že na niečie otázky musíš odpovedať „áno“? Alebo ti to prikázal povedať Boh? Na čom to zakladáte? Pokiaľ ide o druhú vec, o ktorú požiadali, teda: „Ukáž mi svoj preukaz!“, ukázali by ste ho? (Nie.) A tretia otázka: „Kde bývaš? Napíš svoju adresu.“ Napísali by ste ju? (Nie.) Štvrtá otázka: „Koľko rokov veríš v Boha? Kto ťa priviedol k viere? Prečo veríš? Koľko rokov si v zahraničí?“ Odpovedali by ste na tieto otázky? (Nie.) Piata otázka: „Akú povinnosť tu konáš? Kto je tvoj vodca?“ Odpovedali by ste na to? (Nie.) Prečo nie? (Nie som im to povinný povedať.) Vráťme sa teda k prvej otázke: K otázke, či veríte vo Všemohúceho Boha, ste sa všetci jednohlasne vyjadrili, že by ste odpovedali „áno“. Je takáto odpoveď správna? (Nie.) Prečo je nesprávna? (Pretože viera je osobná sloboda. Polícia do nej nemá právo zasahovať. Preto mám právo im to nepovedať.) Prečo by si im to teda nepovedal? (Pretože si najprv musím objasniť, prečo ma vypočúvajú, v akej funkcii to robia a či je ich vypočúvanie zákonné alebo nie. Ak ich účel a identita nie sú jasné, nie som povinný odpovedať na ich otázky.) Toto tvrdenie je správne. Najprv ste všetci uviedli, že by ste odpovedali „áno“, ale ako som sa pýtal ďalej, začali ste cítiť, že niečo nie je v poriadku, a cítili ste, že vaša odpoveď bola nesprávna. Zistili ste, kde bol problém? Porozumenie, ktoré by ste mali mať v tejto veci, je takéto: Vierou v Boha sme neporušili žiadne zákony, nie sme zločinci a máme svoje ľudské práva a slobodu. Nie každý nás môže ľubovoľne vypočúvať alebo sa nás pýtať. Nie je to tak, že komukoľvek, kto sa nás pýta, musíme odpovedať pravdivo; nemáme takú povinnosť. Sú tieto slová správne? (Áno.) Je nezákonné, aby nás ktokoľvek, bez ohľadu na to, kto to je, svojvoľne vypočúval; musíme poznať zákon a naučiť sa ho používať na svoju ochranu. Toto je múdrosť, ktorú by mal mať Boží vyvolený národ. Čo teda urobíš, ak sa v budúcnosti stretneš s takouto situáciou? Ak sa ťa niekto opýta, či veríš vo Všemohúceho Boha, ako odpovieš? Ako to zvládneš? Prvá vec, ktorú povieš, je: „Kto si? Akým právom sa ma to pýtaš? Poznáme sa?“ Ak povie, že je zamestnancom nejakého vládneho úradu, potom by si ho mal požiadať, aby ukázal svoj preukaz. A ak ti svoj preukaz neukáže, povieš: „Nemáš oprávnenie hovoriť so mnou a ja ti nie som povinný odpovedať. Je veľa vládnych pracovníkov; mám odpovedať všetkým? Vláda na riešenie určitých úloh menovala konkrétnych ľudí – si naozaj zodpovedný za túto záležitosť? Aj keby si bol, neporušil som zákon, tak prečo by som ti mal odpovedať? Prečo by som ti mal všetko hovoriť? Ak si myslíš, že som urobil niečo zlé a porušil zákon, môžeš predložiť dôkazy. Ale ak chceš, aby som odpovedal na akékoľvek tvoje otázky, choď sa porozprávať s mojím právnikom. Nie som povinný ti odpovedať a ty nemáš právo pýtať sa!“ Aký je tento spôsob odpovede? Vyjadruje dôstojnosť? (Áno.) Čo teda ukázala vaša odpoveď? Vyjadrovala dôstojnosť? (Nie.) Odpovedať vaším spôsobom poukazuje na neznalosť zákona. Len odpovieš na všetko, čo sa ťa ostatní opýtajú, a čo sa stane nakoniec? Staneš sa Judášom. Môžete odpovedať bez rozmyslu, a tu je dôvod: Ľudia v krajine veľkého červeného draka sú indoktrinovaní a majú vymyté mozgy, aby si mysleli, že veriaci v Boha sú nevedomí, patria do nižšej triedy a sú prenasledovaní štátom a že by v tejto krajine mali žiť bez ľudských práv alebo dôstojnosti; preto sa veriaci sami riadia k nižšiemu postaveniu. Po príchode do západných krajín nerozumejú veciam, ako čo sú ľudské práva, čo je dôstojnosť alebo aké sú povinnosti občana. Takže keď sa ťa niekto opýta, či veríš v Boha, zo strachu to rýchlo priznáš, povieš im všetko, čo vieš, a neukážeš vôbec žiadne duchovné postavenie. Kto to všetko spôsobil? Spôsobila to indoktrinácia a vláda veľkého červeného draka. Hlboko v podvedomí každého na pevnine je myšlienka, že len čo uveríš v Boha, zaujímaš najnižšie postavenie v tejto spoločnosti a medzi ľuďmi a stávaš sa odlúčeným od spoločnosti aj ľudstva. Týmto ľuďom teda chýba dôstojnosť, ľudské práva a vedomie chrániť sa; sú hlúpi, nevedomí a chýba im pochopenie, čo umožňuje ostatným, aby ich šikanovali a manipulovali podľa ľubovôle. Toto je vaša mentalita. Máš ďaleko od toho, aby si si pevne stál za svojím svedectvom pre Boha, a každú chvíľu Ho zapredáš a staneš sa Judášom. Ako teda môžeš konať s dôstojnosťou? Ako by si mal čeliť cudzincovi, ktorý ti kladie otázky? Najprv sa opýtaj, kto to je, a potom ho požiadaj, aby ukázali svoj preukaz. Toto je správny právny postup. Keď policajti alebo akíkoľvek iní vládni pracovníci v západných krajinách komunikujú s verejnosťou ako zástupcovia pracujúci v mene vlády, vždy najprv predložia svoje preukazy. Po overení ich totožnosti na základe ich preukazov sa potom rozhodneš, ako odpovieš na ich otázky alebo ako sa vysporiadaš s tým, čo od teba žiadjú. Samozrejme, máš v tejto veci určite priestor na voľbu a máš absolútnu autonómiu, nie si bábka. Hoci si Číňan a člen Cirkvi Všemohúceho Boha, si tiež legálnym a uznaným členom krajiny, v ktorej žiješ. Nezabudni, že máš autonómiu; nie si otrok ani väzeň žiadnej krajiny, si niekto, kto môže využívať zákony, ľudské práva a systémy tejto krajiny.

Ako by sme mali na základe obsahu tohto duchovného spoločenstva čeliť náhlym okolnostiam a nečakaným udalostiam? Toto je štvrtý bod, ktorý v ňom máme prebrať – nebuďte bojazliví. Niektorí ľudia sa pýtajú: „Znamená nebyť bojazlivý len to, že človek koná hlúpo odvážne?“ Nie, nebyť bojazlivý znamená nebáť sa žiadnej sily, pretože nie sme zločinci ani otroci; sme dôstojný Boží vyvolený národ a dôstojné stvorené ľudské bytosti pod zvrchovanosťou Stvoriteľa. Vo svojom prístupe k tejto záležitosti v prvom rade nebuďte bojazliví, ďalej si aktívne plňte svoju povinnosť a chráňte prostredie, v ktorom ju konáte, a tiež aktívne čelte rôznym prostrediam a výrokom, činom či iným veciam rôznych mocností, ktoré sú na nás zamerané. Aktívne im čeliť a nebyť bojazliví – čo si myslíte o tomto postoji? (Je dobrý.) Žiť takýmto spôsobom znamená žiť tak dôstojne, ako sa na človeka patrí; nie viesť nedôstojný život len preto, aby sme prežili. Prichádzame do zahraničia konať svoju povinnosť, a nie si naplniť žalúdky alebo zarábať na živobytie. Neporušili sme žiadne zákony, nespôsobili sme problémy žiadnej krajine a určite v žiadnej nie sme otrokmi. V Božom dome konáme povinnosť stvorených bytostí; živíme sa sami a nie sme závislí od iných; je to úplne legálne.

Zo štyroch bodov, o ktorých sme práve hovorili, je kľúčový každý jeden. Aký bol prvý bod? (Či už v zahraničí, alebo v Číne, vydať sa z celého srdca Bohu a konať svoje povinnosti je tá najspravodlivejšia vec medzi všetkými ľuďmi od dávnych čias až po súčasnosť. Naše konanie povinnosti je otvorené a čestné, nie tajnostkárske, pretože to, čo teraz robíme, je tá najspravodlivejšia vec medzi ľuďmi.) A druhý? (Boh je zvrchovaný nad všetkými vecami a udalosťami. Všetko vrátane vládcov sveta a akejkoľvek moci na ňom je ovládané a riadené Božou rukou – nikoho osud nie je v jeho vlastných rukách. Ani my nie sme výnimkou; naše osudy ovláda a riadi Božia ruka a nikto nemôže zmeniť smer, kam ideme a kde zostaneme. Aká je vláda a systém vládcu krajiny, v ktorej žijeme, aké je životné prostredie tejto krajiny a to, či je pre nás hrozbou, nepriateľské alebo priateľské, je všetko pod Božou zvrchovanosťou a nemáme sa čoho obávať ani si o čo robiť starosti.) Tretí bod? (Bez ohľadu na to, kde sme, a bez ohľadu na naše schopnosti alebo kvalitu sme len jednou časťou masy bezvýznamných stvorených bytostí. Jediná zodpovednosť a povinnosť, ktorú by sme si mali plniť, je podriadiť sa zvrchovanosti, opatreniam a ovládaniu Stvoriteľa. Aj keď sme v súčasnosti v slobodnej krajine, ak jedného dňa Boh povolá nepriateľskú silu, aby nás prenasledovala a ubližovala nám, nemali by sme sa vôbec sťažovať. Je to preto, lebo je našou povinnosťou a zodpovednosťou podriadiť sa všetkému, čo Boh robí, všetkému, čo ovláda.) Štvrtým bodom je aktívne a nebojácne čeliť všetkým vonkajším osobám, udalostiam a veciam. Tieto štyri body predstavujú postoje a chápanie, ktoré by mal mať každý, kto koná svoju povinnosť, a sú to aj pravdy, ktoré by každý takýto človek mal pochopiť. Hoci tieto štyri body veľmi nesúvisia s ôsmou zodpovednosťou vodcov a pracovníkov z dnešného duchovného spoločenstva, keďže hovoríme o ťažkostiach v práci, musíme sa týchto záležitostí dotknúť; nie je to nadarmo.

C. Princípy, ktoré by mali vodcovia a pracovníci praktizovať, keď sa stretnú s ťažkosťami

Niektorí vodcovia a pracovníci sa v súvislosti s vonkajšími záležitosťami stretávajú s pomerne ťažko riešiteľnými problémami a sú bezradní. Nedokážu preniknúť ku koreňu problému, nevedia, ako k nemu pristúpiť, a jednoducho ho ignorujú, čo vedie k tomu, že sa daná záležitosť zdrží. Aký je to problém? Je to problém falošných vodcov, ktorí nedokážu konať prácu a len všetko zdržiavajú. Falošným vodcom chýba rozum normálneho človeka; keďže nedokážu riešiť problémy, prečo ich nehlásia Zhora? Ak problém nahlásiš Zhora, môžeme mu čeliť spoločne a problém sa nakoniec vyrieši. Sú veci, ktoré nedokážete prezrieť, a ja vám ich pomôžem zanalyzovať. Pokiaľ neporušujeme zákon ani vládne nariadenia, žiadny problém nie je príliš veľký na to, aby sme ho prekonali. Problémy týkajúce sa pravdy-princípov riešime sami a pri problémoch týkajúcich sa zákona môžeme požiadať o pomoc právneho poradcu a riešiť ich právnou cestou. Bez ohľadu na to, aké zlé sily úmyselne vyrušujú a sabotujú dielo Božieho domu, pamätajte na jednu vec: pokiaľ neporušujeme zákon ani vládne nariadenia, nikto nám nemôže nič urobiť. Je to preto, lebo väčšina zahraničných krajín je demokratická a riadi sa zákonom, a hoci zlé sily konajú protizákonne, boja sa odhalenia a právnych sankcií. To je fakt. Bez ohľadu na to, ako veľmi temné ruky veľkého červeného draka vyrušujú a sabotujú dielo Božieho domu, obťažujú náš normálny život alebo si niekoho platia, aby robil zlé veci, to musíme fotiť a robiť autentické videá, seriózne o tom viesť presné záznamy a jasne si písať čas, miesto a zúčastnené osoby. Keď nastane správny čas, vyriešime to právnou cestou a nemusíme sa toho báť. Hoci je potláčanie zo strany veľkého červeného draka šialené, nebojíme sa ho, pretože Boh je našou oporou a jedného dňa zošle pohromy, aby ho zničil, a priamo ho potrestá. Nemusíme pre to nič robiť. Niektoré problémy občas nedokážeme prezrieť a v takom prípade by ste to mali rýchlo nahlásiť vyššie. Zhora vám ukáže cestu, vďaka čomu sa veľké problémy zmenšia a malé zas vyriešia. V skutočnosti pri mnohých problémoch neviete, ako ich analyzovať, nedokážete preniknúť k ich podstate, a myslíte si, že situácia je významná a vážna, ale po analýze Zhora si uvedomíte, že v podstate o nič nejde; nie je sa čoho báť a nie je to nič významné – stačí nezasahovať a po chvíli sa to vyrieši samo. Vyrušovanie zlých síl nemôže spôsobiť veľký rozruch; najviac sa boja verejného odhalenia, takže sa neodvážia prekročiť hranice. Ak sa však hŕstka šašov odváži prekročiť hranice, môžeme to vyriešiť legálne, právnymi prostriedkami. To je niečo, čo by mali prezrieť všetci vodcovia a pracovníci. Bez ohľadu na to, s akou situáciou sa stretnete, v žiadnom prípade nesmiete konať zmätene alebo hlúpo. Ak istú situáciu nedokážeš prezrieť alebo zvládnuť, mal by si ju okamžite nahlásiť vyššie a nechať Zhora, aby ti poradili a navrhli stratégiu. Jediná skutočná obava je, že hoci falošní vodcovia nedokážu prezrieť ani riešiť problémy, nehlásia ich Zhora ani o nich neinformujú; čakajú, kým sa situácia vyhrotí a zdrží prácu, a až potom to nahlásia vyššie, čím pravdepodobne stratia najlepšiu príležitosť na riešenie problému. Je to ako keď má niekto rakovinu, ale nedá sa včas vyšetriť ani liečiť. Do nemocnice ide až v neskorom štádiu rakoviny, no vtedy je už neskoro a on môže len čakať na smrť. Falošní vodcovia teda s najväčšou pravdepodobnosťou zdržiavajú záležitosti vo svojej práci. Sú duševne nespôsobilí a sú to darebáci, ktorí ani nie sú zodpovední, ani nepodporujú dielo Božieho domu. Prečo sa hovorí, že falošní vodcovia sú spodina, zvestovatelia skazy a idioti, ktorým najviac chýba rozum? Tu je ten dôvod. Každý falošný vodca, ktorý má takú slabú kvalitu, že nedokáže zvládnuť ani vonkajšie záležitosti, by mal byť okamžite prepustený a vyradený, aby sa už nikdy nepoužil a aby sa predišlo ďalšiemu zdržiavaniu diela Božieho domu. Práca falošných vodcov zdržiava najviac. Keď sa vyskytne problém, často by sa dal vyriešiť tak, že sa včas so všetkými prekonzultuje. Jediná obava je, že hoci je zodpovedný falošný vodca duševne nespôsobilý a nedokáže problém vyriešiť sám, nepreberie ho s rozhodovacou skupinou ani ho nehlási Zhora a zaujme postoj nedbanlivosti, s ktorým problém zakrýva a potláča – to je to, čo veci najviac zdržiava. Ak sa problém odloží a okolnosti sa zmenia, môže to viesť k strate iniciatívy pri riešení problému, čo zas vedie k pasívnej situácii. Čo to dokazuje? Niektoré veci sa nedajú odkladať a musia sa riešiť pohotovo, už pri prvej príležitosti. Falošní vodcovia si to však neuvedomujú, takže jednotlivci s extrémne slabou kvalitou by rozhodne nemali viesť. Falošní vodcovia vedia len chrliť nejaké slová a učenia a nedokážu vyriešiť žiadne skutočné problémy; buď len ubližujú ľuďom, alebo spôsobujú zdržania. Iba prepustením týchto falošných vodcov a výberom jednotlivcov s bremenom a zmyslom pre zodpovednosť za vodcov a pracovníkov môže práca cirkvi normálne postupovať vpred. Pokiaľ bez ohľadu na problémy, ktorým čelíte, dokážete hľadať pravdu, existuje spôsob, ako ich vyriešiť. Vonkajšie záležitosti a vyrušenia spôsobené veľkým červeným drakom sa v prípade potreby dajú vyriešiť právnou cestou, nie je to nič vážne. Pokiaľ neporušujeme zákon ani vládne nariadenia, nikto nám nemôže nič urobiť, a s touto dôverou sa nemusíme báť žiadneho vyrušovania zo strany satana alebo diablov.

Teraz treba rozobrať a pochopiť otázku falošných vodcov. Je to kľúčové pre dobré vykonávanie cirkevnej práce! Poďme si v duchovnom spoločenstve pohovoriť o tom, prečo falošní vodcovia stále nehlásia problémy Zhora, keď čelia problémom, ktoré nedokážu vyriešiť sami. Ako by sme sa na to mali pozerať? Môžete to všetci zanalyzovať a mať z toho úžitok. Už problém, že falošní vodcovia nevykonávajú skutočnú prácu, je vážny, ale existuje ešte vážnejší problém: keď cirkev čelí vyrušovaniu zo strany zlých ľudí a antikristov, falošní vodcovia to nielenže neriešia, ale čo je ešte horšie, nehlásia to Zhora a nechávajú zlých ľudí a antikristov vyrušovať cirkev – len sa prizerajú z ústrania a nikoho neurazia. Bez ohľadu na to, do akej miery je práca cirkvi vyrušovaná, falošným vodcom je to jedno. V čom je tu problém? Nie sú takíto falošní vodcovia príliš nemorálni? Už len tento fakt stačí na to, aby sa takíto falošní vodcovia vypudili. To, že dovoľujú zlým ľuďom a antikristom slobodne vyrušovať cirkev, je rovnaké, akoby týmto zlým ľuďom a antikristom odovzdali cirkev a Boží vyvolený národ. Slúžia im ako štít, a to prináša práci cirkvi príliš veľkú stratu! Už len na základe tohto bodu nie je správna otázka, či by falošní vodcovia mali byť prepustení, ale či by mali byť vyčistení. Čo je vážnejšej povahy: to, že falošní vodcovia nevykonávajú skutočnú prácu, alebo to, že nechávajú zlých ľudí a antikristov vyrušovať cirkev? Nevykonávanie skutočnej práce môže ovplyvniť vstup Božieho vyvoleného národa do života a pokrok v práci cirkvi; už len to spôsobuje zdržanie vo významných záležitostiach. Lenže keď falošní vodcovia dovolia zlým ľuďom a antikristom svojvoľne vyrušovať cirkev bez toho, aby hľadali riešenie alebo to hlásili Zhora, následky sa stávajú nepredstaviteľnými. Prinajmenšom títo zlí ľudia a antikristi uvrhujú život cirkvi do úplného chaosu a neporiadku a okrem toho je práca cirkvi spackaná a paralyzovaná. Neovplyvňuje to priamo šírenie práce na evanjeliu? Následky sú naozaj vážne! Ak teda falošní vodcovia urobia túto chybu, musia byť vypudení. Mnohí vodcovia a pracovníci majú neprestajné scestné myšlienky a predstavy o hlásení problémov Zhora. Niektorí hovoria: „Aj keď sa problémy nahlásia Zhora, možno sa nevyriešia.“ To sú absurdné reči! Čo myslíte tým „možno sa nevyriešia“? Len to, že to nedokážeš vyriešiť ty, neznamená, že to nedokážu Zhora. Ak ti ukážu cestu, problém je vlastne v podstate vyriešený, a ak cestu neposkytnú, zostaneš bez nej. Nedokážeš prezrieť ani túto drobnú záležitosť; si príliš arogantný a samospravodlivý! Niektorí tiež hovoria: „Keď narazíme na ťažkosti alebo problémy, musíme o nich najprv niekoľko dní uvažovať a nahlásiť ich iba vtedy, ak naozaj nevieme nájsť riešenie.“ Možno sa zdá, že tí, ktorí to hovoria, majú aký-taký rozum, ale nie je pravdepodobné, že tieto dni strávené premýšľaním spôsobia zdržania? Môžete si byť istí, že niekoľko dní premýšľania problém vyrieši? Môžete zaručiť, že to nespôsobí ďalšie zdržanie? Iní hovoria: „Ak problém hneď nahlásime, nebude si vari Zhora myslieť, že nedokážeme prekuknúť ani tento drobný problém? Nenazvú nás hlúpymi a neznalými a neorežú nás?“ Nemajú pravdu, keď to hovoria – bez ohľadu na to, či problém nahlásite alebo nie, hodnota vašej kvality je už zrejmá; Zhora to všetko vie. Myslíte si, že Zhora si vás bude vážiť, ak ten problém nenahlásite? Ak nahlásite problém a nespôsobí to zdržania významných záležitostí, Boží dom vás nebude brať na zodpovednosť. Ak ho však nenahlásite a povedie to ku zdržaniam, budete sa za to priamo zodpovedať, budete okamžite prepustení a už nikdy viac nebudete použití. Aj Boží vyvolený národ vás bude považovať za neznalých, hlúpych, slabomyseľných a duševne nepríčetných, bude vás nenávidieť a navždy vami opovrhovať. Tí, ktorí sa vždy boja, že ich za hlásenie problémov orežú alebo že na nich Zhora budú pozerať zvrchu, majú slabú kvalitu a sú najhlúpejší; musia sa prepustiť a nikdy viac sa nesmú použiť. Mať takú slabú kvalitu a stále si chcieť zachovať tvár – nie je to úplne nehanebné? Povedzte Mi, nie sú falošní vodcovia, ktorí si nielenže zle robia svoju prácu, ale aj spôsobujú zdržania vo významných záležitostiach, opovrhnutiahodní? Mali by byť prepustení? (Áno.) Ak čelia vážnemu problému a dokážu ho pohotovo nahlásiť bez toho, aby spôsobili zdržania alebo vážne následky, ako by sa malo na takýchto vodcov pozerať? Prinajmenšom sa považujú za takých, čo majú rozum a sú schopní podporovať prácu cirkvi. Mali by sa takíto vodcovia naďalej používať? Mali. Iba tí duševne najzaostalejší vodcovia by sa zdržali hlásenia problémov zo strachu, že budú orezaní. Môžu sa takíto vodcovia ešte v budúcnosti používať? Myslím si, že už nemôžu, pretože by to spôsobovalo príliš veľké zdržanie. Teraz by ste už všetci mali byť schopní prekuknúť tieto druhy problémov, však? Keď narazíte na problémy, s ktorými si neviete dať rady, rýchlo ich nahláste a o riešeniach hovorte v duchovnom spoločenstve s rozhodovacou skupinou. Ak si s nimi rozhodovacia skupina nevie poradiť, okamžite ich nahláste Zhora; nerobte si starosti s tým či oným, najdôležitejšie je vedieť problém okamžite vyriešiť. Príklad, ktorý sme práve spomenuli, sa vyskytuje vo všetkých cirkvách; tieto ťažkosti a problémy sa objavia vo všetkých z nich. V porovnaní s niektorými ťažkosťami vo vnútri cirkvi však tieto vonkajšie záležitosti majú vážnejšie následky. Preto sú vonkajšie záležitosti o niečo náročnejšie ako tie vnútorné. Ak čelíte vonkajším záležitostiam, mali by ste ich rýchlo vyriešiť konzultáciou alebo nahlásiť Zhora; toto je nevyhnutné. Iba takýmto praktizovaním sa dá zabezpečiť normálny pokrok v práci cirkvi a zaručiť, že šírenie evanjelia o kráľovstve nebude hatené. Toľko k nášmu duchovnému spoločenstvu o princípoch riešenia vonkajších záležitostí cirkvi.

V každej cirkvi sú ľudia so slabou kvalitou, ktorí vždy narážajú na ťažkosti pri konaní svojich povinností; bez ohľadu na to, ako sa im v duchovnom spoločenstve podáva pravda, nedokážu nájsť princípy praktizovania a len slepo uplatňujú predpisy bez akéhokoľvek skutočného účinku. V takých prípadoch je potrebné týmto ľuďom upraviť povinnosti, pričom pôjde o prerozdelenie personálu. Napríklad je tu človek poverený dôležitou prácou, ktorý však má v práci nejaké neriešiteľné problémy bez ohľadu na to, ako s ním hovoríš v duchovnom spoločenstve. Nedokážeš prezrieť podstatu problému ani to, či je tento človek ešte stále vhodný na túto prácu, a výsledky ti neprináša ani pozorovanie či ďalšie duchovné spoločenstvo. Hoci tento človek v práci nespôsobuje príliš veľké zdržania, kritické problémy sa nikdy nevyriešia, čo v tebe vždy zanecháva určitý nepokoj. Čo by si mal robiť, keď čelíš takejto situácii? Je to kľúčový problém. Ak ho nedokážeš vyriešiť sám, mal by si ho predniesť na stretnutí vodcov a pracovníkov, aby ste o ňom mali duchovné spoločenstvo, rozobrali ho a zanalyzovali ho. Ak sa nakoniec podarí dosiahnuť konsenzus, problém sa vyrieši. Ak sa však problém nevyrieši ani takýmto postupom a bude sa to naťahovať, mohlo by to spôsobiť zdržanie vo významných záležitostiach? Ak áno, potom by si to mal čo najskôr nahlásiť Zhora a hľadať riešenie. Skrátka, bez ohľadu na to, s akými nejasnosťami alebo ťažkosťami sa pri svojej práci stretávate, pokiaľ môžu tieto problémy ovplyvniť Boží vyvolený národ pri konaní jeho povinností alebo brániť normálnemu priebehu cirkevnej práce, mali by sa urýchlene vyriešiť. Ak problém nedokážete vyriešiť sami, mali by ste vyhľadať zopár ľudí, ktorí rozumejú pravde, a vyriešiť ho s nimi. Ak ani to nepomôže, potom musíte na problém upozorniť a nahlásiť ho Zhora, aby sa hľadalo riešenie. To je zodpovednosťou a záväzkom vodcov a pracovníkov. Vodcovia a pracovníci musia brať vážne akékoľvek ťažkosti alebo nejasnosti, s ktorými sa stretnú, a po objavení problémov alebo ťažkostí nesmú len ležérne kázať nejaké slová a učenia, kričať heslá na povzbudenie bratov a sestier alebo ich orezávať a potom to považovať za vybavené. Hovorenie slov a učení občas môže vyriešiť niektoré povrchné problémy, ale v konečnom dôsledku nedokáže vyriešiť tie zakorenené. Problémy týkajúce sa koreňa, skazených pováh a ľudských predstáv a výmyslov sa musia riešiť duchovným spoločenstvom o pravde na základe Božích slov. Navyše sú tu aj individuálne ťažkosti ľudí, problémy s prostredím a problémy súvisiace s odbornými znalosťami potrebnými na konanie povinností; všetky tieto praktické problémy si vyžadujú riešenie od vodcov a pracovníkov. Akékoľvek nejasnosti a ťažkosti spomedzi týchto problémov, ktoré vodcovia a pracovníci nedokážu vyriešiť, sa môžu buď predniesť na stretnutí vodcov a pracovníkov na rozbor, analýzu a riešenie, alebo ich môžu nahlásiť priamo Zhora, aby hľadali pravdu na ich vyriešenie. Toto sa nazýva konaním skutočnej práce a len tým, že sa človek cvičí v konaní skutočnej práce, môže jeho duchovné postavenie rásť a on si môže dobre konať svoje povinnosti. Pokiaľ majú vodcovia a pracovníci zmysel pre zodpovednosť, budú identifikovať problémy kedykoľvek a kdekoľvek; každý deň sa nájdu problémy, ktoré by mali riešiť. Napríklad som práve spomenul prípad, keď sa niekto opýta, či veríš vo Všemohúceho Boha, a všetci ste boli zmätení. Spočiatku všetci uviedli, že by odpovedali „áno“, ale neskôr niektorí povedali, že to nie je správna odpoveď, a iní tvrdili, že nevedia; boli tam všelijaké odpovede. Nakoniec boli bezradní aj vodcovia a pracovníci a mysleli si: „Povedať ‚nie‘ viere vo Všemohúceho Boha by znamenalo poprieť Boha pred ostatnými a potom by nás Boh neuznal – ale aké by boli následky, keby sme viere vo Všemohúceho Boha povedali ‚áno‘? Obe možnosti sa zdajú nesprávne.“ Vodcovia a pracovníci nevedeli, ako to vyriešiť, a nedokázali sa rozhodnúť. Keď sa teda bratia a sestry opäť stretnú s takýmito situáciami, stále im budú chýbať správne názory a postoje a problém zostane nevyriešený, čo znamená, že vodcovia a pracovníci si nesplnili svoje povinnosti – zlyhali pri tom. Neplnenie si povinností je problémom schopností a kvality, ale keď sa takéto problémy vyskytnú, čo by si mal urobiť, ak vieš, že sa nevyriešili? Nemal by si ich ignorovať ani sa snažiť celú vec zamiesť pod koberec a dovoliť, aby každý konal slobodne a robil, ako sa mu zachce. Namiesto toho to musíš nahlásiť Zhora a hľadať vhodné postupy a cestu praktizovania v takýchto situáciách. Nakoniec by mal každý pochopiť, aké Božie úmysly sa v týchto situáciách skrývajú, aké princípy by mali ľudia dodržiavať a aké postoje a stanoviská by mali zaujať. A keď sa s nimi potom v budúcnosti opäť stretnú, budú rozumieť pravde-princípom a vedieť, ako praktizovať. Týmto spôsobom si vodcovia a pracovníci plnia svoje povinnosti. Prečo ste teda všetci spočiatku povedali, že by ste odpovedali „áno“, keby sa vás opýtali, či veríte vo Všemohúceho Boha? Má to svoj dôvod: vodcovia a pracovníci s vami nikdy nemali duchovné spoločenstvo o tom, ako takéto problémy riešiť. Považujú to za drobné záležitosti, pri ktorých má každý svoje vlastné chápanie a ktoré každý môže chápať, ako chce, a praktizovať, ako uzná za vhodné. Preto boli odpovede rôzne, keď vám bola položená táto otázka. Dospeli ste teda teraz v tejto veci k nejakému záveru? Čo by si mal urobiť, ak sa ťa niekto opýta, či veríš vo Všemohúceho Boha? Po prvé sa opýtaj, kto to je. Po druhé ho požiadaj, aby ti ukázal doklady. Ak sa ťa opýta na ďalšie osobné informácie, neodpovedaj. A nepovedz mu to, ani keď ukáže doklady, pretože je to tvoje súkromie. Koľko rokov veríš v Boha, kto ti kázal evanjelium, kde si konal svoje povinnosti, aká silná je tvoja viera, ako si vyberáš svoju budúcu cestu, ako sa usiluješ o pravdu a získavaš ju – tieto záležitosti sú pre nás príliš cenné na to, aby sme ich len tak prezradili nejakému cudzincovi. Nemajú právo pýtať sa na takéto dôležité informácie. Ak vodcovia a pracovníci nedokážu vyriešiť takéto problémy, mali by ich pohotovo nahlásiť Zhora, aby hľadali riešenia a pýtali sa na vhodné spôsoby odpovede. Tí Zhora sa ti nebudú vysmievať a nanajvýš povedia, že si príliš hlúpy. V každom prípade, najlepším výsledkom je, keď sa problém podarí vyriešiť.

Dnes sme mali spoločenstvo o ôsmej zodpovednosti vodcov a pracovníkov, ktorou je pohotovo hlásiť a hľadať riešenie nejasností a ťažkostí pri práci. Venovali sme sa predovšetkým tomu, čo tieto nejasnosti a ťažkosti predstavujú, a tiež tomu, ako by ich mali vodcovia a pracovníci riešiť a ako k nim pristupovať. A čo sa týka prejavov falošných vodcov, keď na tieto problémy narazia, túto časť preberieme v ďalšom duchovnom spoločenstve.

27. marec 2021